31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/1

—

so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (nariadenie o konkurznom konaní) (1),

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 2. mája 2006 (2), 10. septembra 2009 (3) a 21. januára 2010 (4),

—

so zreteľom na článok 42 a článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0355/2011),

A.

keďže rozdiely v konkurznom práve jednotlivých členských štátov prinášajú podnikom s cezhraničnou činnosťou konkurenčné výhody resp. nevýhody a ťažkosti, ktoré by sa mohli stať prekážkami úspešnej reštrukturalizácie podnikov s platobnou neschopnosťou; keďže tieto rozdiely vytvárajú priestor na špekulácie pri voľbe jurisdikcie (tzv. forum shopping); keďže rovnaké podmienky by prospeli vnútornému trhu;

B.

keďže sa musia prijať opatrenia na zamedzenie zneužívaniu a akémukoľvek rozširovaniu javu „forum shopping“ a keďže by sa malo predchádzať súbežným hlavným konaniam;

C.

keďže aj napriek tomu, že nie je možné vytvoriť súbor hmotnoprávneho konkurzného práva na úrovni EÚ, existujú určité oblasti právnych predpisov o platobnej neschopnosti, kde je možné a vhodné dosiahnuť harmonizáciu;

D.

keďže dochádza k postupnému zbližovaniu vnútroštátneho konkurzného práva členských štátov;

E.

keďže nariadenie o konkurznom konaní bolo prijaté v roku 2000 a je v platnosti už vyše deväť rokov; keďže Komisia by mala predložiť správu o jeho uplatňovaní najneskôr do 1. júna 2012;

F.

keďže nariadenie o konkurznom konaní bolo výsledkom veľmi dlhého procesu rokovaní, v dôsledku čoho boli vypustené mnohé citlivé otázky, a prístup k mnohým problémom bol už v čase prijatia nariadenia zastaraný;

G.

keďže od nadobudnutia účinnosti nariadenia o konkurznom konaní došlo k mnohým zmenám, do Únie vstúpilo 12 nových členských štátov a mimoriadne sa rozšíril jav zoskupovania spoločností;

H.

keďže platobná neschopnosť má nepriaznivé následky nielen na príslušné podniky, ale aj na hospodárstva členských štátov, a keďže by sme sa preto mali usilovať chrániť všetky zainteresované strany z oblasti hospodárstva, všetkých daňovníkov a zamestnávateľov pred platobnou neschopnosťou;

I.

keďže prístup ku konkurzným konaniam je v súčasnosti zameraný viac na záchranu podnikov, ako alternatívu k ich likvidácii;

J.

keďže konkurzné právo by malo byť nástrojom na záchranu podnikov na úrovni Únie; keďže vždy, keď je takáto záchrana možná, je prínosom pre dlžníka, veriteľov a zamestnancov;

K.

keďže konkurzné konania by veritelia nemali zneužívať s cieľom vyhýbať sa spoločnej žalobe na vymáhanie pohľadávok a keďže je preto potrebné zaviesť náležité procesné záruky;

L.

keďže je potrebné vytvoriť právny rámec, ktorý bude viac vyhovovať prípadom spoločností v dočasnej platobnej neschopnosti;

M.

keďže Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010) 2020) upozornila na chýbajúce spojovacie články a prekážky, ktoré bránia dobudovaniu jednotného trhu pre 21. storočie, a uviedla že: „Je nevyhnutné zlepšiť prístup malých a stredných podnikov k jednotnému trhu. Podnikanie sa musí rozvíjať prostredníctvom konkrétnych iniciatív v rámci politiky, vrátane zjednodušenia práva obchodných spoločností (konkurzné konania, štatút súkromnej spoločnosti atď.) a iniciatív umožňujúcich podnikateľom po skrachovaní podniku opätovne začať podnikať.“;

N.

keďže v konkurznom práve by mali byť tiež stanovené pravidlá ukončenia prevádzky podniku spôsobom, ktorý je najmenej škodlivý a najprospešnejší pre všetky zúčastnené strany, ak sa dospeje k záveru, že záchrana podniku bude pravdepodobne neúspešná alebo už neúspešná bola;

O.

keďže v každom konkrétnom prípade sa musia preskúmať dôvody platobnej neschopnosti podniku, t. j. musí sa stanoviť, či ide v jeho prípade len o prechodné finančné problémy alebo o úplnú platobnú neschopnosť; keďže v podstate je nevyhnutné zistiť všetok majetok a záväzky dlžníka, aby bolo možné posúdiť jeho platobnú schopnosť alebo neschopnosť;

P.

keďže skupiny spoločností sú bežným javom, ale ich platobná neschopnosť sa doteraz neriešila na úrovni Únie; keďže platobná neschopnosť skupiny spoločností bude mať pravdepodobne za následok otvorenie viacerých konkurzných konaní v rozličných jurisdikciách pre každého člena skupiny v konkurze; keďže s výnimkou prípadu, ak by sa tieto konania mohli koordinovať, je nepravdepodobné, že skupinu bude možné reštrukturalizovať ako celok, a je možné, že ju bude nutné rozdeliť na jednotlivé časti, čo spôsobí straty veriteľom, akcionárom i zamestnancom;

Q.

keďže v prípade platobnej neschopnosti skupín spoločností je v súčasnosti ozdravenie v EÚ ťažko realizovateľné z dôvodu rozdielnych pravidiel v jednotlivých členských štátoch, čo ohrozuje tisíce pracovných miest;

R.

keďže prepojenie vnútroštátnych registrov platobnej neschopnosti a následné vytvorenie všeobecne dostupnej a komplexnej databázy konkurzných konaní EÚ by umožnilo veriteľom, akcionárom, zamestnancom a súdom zistiť, či sa začalo konkurzné konanie v inom členskom štáte, ako aj termíny a podrobnosti týkajúce sa predloženia pohľadávok; keďže týmto by sa podporila administratíva, ktorá by bola efektívna z hľadiska nákladov, a zvýšila by sa transparentnosť pri súčasnom rešpektovaní ochrany údajov;

S.

keďže cezhraničné plány riešenia krízových situácií by mali byť právne vymáhateľné v prípade finančných inštitúcií a ich použitie by sa malo zvážiť aj v prípade všetkých systémovo dôležitých podnikov, a to i tých, ktoré nie sú finančnými inštitúciami, čo by bolo dôležitým krokom na zabezpečenie náležitého cezhraničného rámca pre platobnú neschopnosť;

T.

keďže ustanovenia týkajúce sa konkurzného konania musia umožňovať osobitné opatrenia na oddelenie životaschopných jednotiek poskytujúcich základné služby, ako sú platobné systémy a ďalšie mechanizmy definované v plánoch riešenia krízových situácií, a keďže v tejto súvislosti by mali členské štáty zabezpečiť aj to, aby ich konkurzné právo týkajúce sa platobnej neschopnosti obsahovalo zodpovedajúce ustanovenia umožňujúce prijatie osobitných opatrení na úrovni EÚ s cieľom rozdeliť cezhraničné konglomeráty, ktoré sa dostali do platobnej neschopnosti, do životaschopných jednotiek;

U.

keďže v rámci konkurzného konania by sa mali zohľadňovať prevody v rámci skupiny s cieľom zaistiť, aby bol majetok v relevantných prípadoch vymáhateľný i cez hranice, čím by sa dosiahlo spravodlivé riešenie;

V.

keďže niektoré investičné spoločnosti, hlavne poisťovne, nie je možné rozpustiť okamžite, a vyžadujú si riešenie umožňujúce spravodlivé postupné rozdelenie majetku; keďže by sa nemalo brániť prevodom podnikov, ani ukončeniu, či pokračovaniu obchodnej činnosti a mali by sa v tejto súvislosti stanoviť priority;

W.

keďže rozhodnutie zahrnúť do konkurzného konania celé skupiny spoločností namiesto jednotlivých právnických osôb by malo byť zamerané na výsledok a mali by sa pri ňom brať do úvahy všetky reťazové vplyvy, napríklad použitie iných nástrojov riešenia alebo dôsledky pre systémy záruk, ktoré sa týkajú viacerých značiek v rámci skupiny;

X.

keďže by bolo vhodné preskúmať vymedzenie harmonizovaných postupov záchrany typu „bail-in“ a noriem pre cezhraničné konglomeráty vrátane predovšetkým swapov typu „debt-to-equity“;

Y.

keďže napriek tomu, že pracovné právo patrí do pôsobnosti členských štátov, konkurzné právo môže mať vplyv na pracovné právo, a keďže v súvislosti s rastúcou globalizáciou – a samozrejme hospodárskou krízou – je nevyhnutné posúdiť otázku potrieb súvisiacich s platobnou neschopnosťou z hľadiska pracovného práva, keďže odlišné definície „zamestnania“ a „zamestnanca“ v členských štátoch by nemali ohroziť práva zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti; keďže žiadna diskusia o otázke platobnej neschopnosti by sa však nemala automaticky stať zámienkou na úpravu pracovného práva na úrovni EÚ;

Z.

keďže cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (5) je zabezpečiť minimálnu úroveň ochrany pre zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa a zároveň ponechať členským štátom primeranú mieru flexibility; keďže v oblasti uplatňovania právnych predpisov existujú medzi členskými štátmi rozdiely a tieto rozdiely je potrebné preskúmať;

AA.

keďže do pôsobnosti smernice 2008/94/ES sú výslovne zahrnutí pracovníci na čiastočný úväzok, pracovníci so zmluvou na dobu určitú a pracovníci v dočasnom pracovnom pomere; keďže v prípade platobnej neschopnosti by sa vyššia ochrana mala poskytovať aj zamestnancom s neštandardnými zmluvami;

AB.

keďže súčasná nedostatočná harmonizácia, pokiaľ ide o poradie uspokojovania pohľadávok veriteľov, znižuje predvídateľnosť výsledku súdnych konaní; keďže je potrebné zvýšiť prioritu nárokov zamestnancov vo vzťahu k nárokom iných veriteľov;

AC.

keďže rozsah pôsobnosti smernice 2008/94/ES, najmä chápanie pojmu „neuspokojený nárok“, je príliš široký a mnohé členské štáty uplatňujú užšie vymedzenie odmeny (napr. vylučujú odstupné, prémie, vyplácanie náhrad atď.), čo môže viesť k neuspokojeniu významného objemu nárokov;

AD.

keďže členské štáty sú oprávnené vymedziť „odmenu“ a „plat“ za predpokladu, že postupujú v súlade so všeobecnými zásadami rovnosti a nediskriminácie medzi pracovníkmi, v dôsledku čoho by sa akákoľvek situácia platobnej neschopnosti, ktorá by mohla pracovníkov poškodiť, mala vziať do úvahy v záujme ich odškodnenia v súlade so sociálnym cieľom smernice 2008/94/ES a na základe prahov pre odškodnenie, ktoré sa majú určiť;

AE.

keďže vzhľadom na škálu pracovných zmlúv v EÚ a na ich rôznorodý charakter v členských štátoch je v súčasnosti nemožné vymedziť na európskej úrovni pojem „zamestnanec“;

AF.

keďže pokiaľ je to možné, treba sa vyhýbať udeľovaniu výnimiek z pôsobnosti smernice 2008/94/ES;

AG.

keďže legislatívne opatrenia požadované v tomto uznesení by mali vychádzať z podrobných hodnotení vplyvu, ako to požaduje Parlament;

1.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s podrobnými odporúčaniami uvedenými v prílohe predložila na základe článku 50, článku 81 ods. 2 alebo článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie jeden alebo viacero návrhov týkajúcich sa rámca EÚ pre konkurzné konania podnikov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na základe podrobnej analýzy všetkých dostupných alternatív;

2.

potvrdzuje, že tieto odporúčania sú v súlade so základnými právami a zásadou subsidiarity;

3.

domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu je potrebné pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a podrobné odporúčania uvedené v prílohe Komisii a Rade.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/9

—

so zreteľom na 5. správu GR REGIO o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, najmä na strany 230 – 234,

—

so zreteľom na závery 5. správy o súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti (KOM(2010)0642) a pripojený dokument (SEK(2010)1348),

—

so zreteľom na pracovný dokument GR REGIO s názvom Regióny 2020: hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ z novembra 2008 (podkladový dokument k pracovnému dokumentu útvarov Komisie SEK(2008)2868),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o demografickej budúcnosti Európy (2),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. mája 2007 s názvom Podporovať solidaritu medzi generáciami (KOM(2007)0244),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2006 s názvom Demografická budúcnosť Európy – pretvorme výzvu na príležitosť (KOM(2006)0571),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 16. marca 2005 s názvom Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami (KOM(2005)0094),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0350/2011),

A.

keďže demografická zmena v EÚ a na celom svete je skutočnosťou a riešenie tohto problému je jednou z kľúčových úloh v budúcnosti, a keďže obyvateľstvo EÚ je najstaršie v celosvetovom meradle;

B.

keďže demografická zmena sa vyznačujú starnutím obyvateľstva a veľkými migračnými tokmi z tretích krajín do EÚ, ako aj v rámci EÚ z východu na západ a z vidieckych do mestských oblastí;

C.

keďže demografická zmena stavia najmä niektoré regióny pred nové úlohy, ktoré by sa však nemali považovať len za hrozbu, ale aj za príležitosť;

D.

keďže v analýze Regióny 2020, ktorú vykonalo GR Regio Európskej komisie, bola demografická zmena označená za kľúčovú výzvu;

E.

keďže demografická zmena v rovnakej miere zasahuje vidiecke aj mestské oblasti s dôsledkami, okrem iného, na dostupnosť dobrej infraštruktúry a služieb;

F.

keďže prekonanie celého radu demografických výziev je predovšetkým úlohou členských štátov, avšak regióny sa v tejto súvislosti musia aktívne zapájať, čo si zároveň vyžaduje podporu na európskej úrovni;

G.

keďže členské štáty v rámci operačných programov 2007 – 2013 naplánovali 30 mld. EUR zo zdrojov štrukturálnych prostriedkov na opatrenia v oblasti demografickej zmeny a keďže regionálne a miestne orgány zaujali centrálne postavenie pri riešení tejto zmeny, a regionálna politika bude teda v tejto súvislosti kľúčovým nástrojom spomedzi nástrojov EÚ;

1.

domnieva sa, že zvyšovanie očakávanej dĺžky života v Európe je potešujúcim javom; je presvedčený, že verejnosť vníma iba nebezpečenstvá demografickej zmeny, a nie príležitosti, ktoré prináša;

2.

domnieva sa, že všetky príležitosti by sa mali dôkladne preskúmať a vhodným spôsobom využiť spolu s podporou poskytovanou v rámci nástrojov politiky súdržnosti;

3.

domnieva sa, že demografická zmena má veľmi rôznorodý vplyv na regióny v závislosti od toho, či je rýchla alebo pomalá a či ide o región s čistým prírastkom obyvateľstva vďaka prisťahovalectvu alebo o región so znižujúcim sa počtom obyvateľstva, a preto si vyžaduje rôzne stratégie prispôsobenia a všetky európske, vnútroštátne a regionálne orgány ju musia riešiť koordinovaným spôsobom; poznamenáva, že kvalita života v regiónoch so znižujúcou sa populáciou, najmä vo vidieckych regiónoch, je inak definovaná ako v regiónoch v rastúcou populáciou, a preto sa nazdáva, že sú potrebné rôzne stratégie podpory; zastáva názor, že migrácia pracovných síl ešte zvyšuje vplyv demografickej zmeny, pričom starnutie obyvateľstva je len jedným z prejavov;

4.

domnieva sa, že EFRR a ESF môžu prispieť k riešeniu problémov vyplývajúcich z demografickej zmeny v EÚ, konkrétne pokiaľ ide o zvýšenie počtu starších obyvateľov a pokles mladého obyvateľstva; zasadzuje sa o to, aby sa prostriedky EFRR používali na podporu úprav bytov v súlade s potrebami starších osôb, aby sa tak zaručila vysoká životná úroveň starnúcej spoločnosti; vyzýva členské štáty a regióny, aby využívali dostupné finančné prostriedky z EFRR a ESF na podporu mladých rodín;

5.

zastáva názor, že politický rámec pre rodovú rovnosť môže byť prínosom k riešeniu demografických výziev; požaduje preto, aby sa otázka rodovej rovnosti zohľadňovala pri všetkých diskusiách o demografickej problematike;

6.

domnieva sa, že súčasné zhoršovanie demografickej situácie prinajmenšom v niektorých členských štátoch v blízkej budúcnosti podnieti diskusiu o reformách dôchodkových systémov;

7.

vyzýva členské štáty a regióny, aby pri prideľovaní a rozdeľovaní štrukturálnych prostriedkov EÚ a definovaní ukazovateľov vplyvu zohľadňovali rôzny stupeň rozvoja regiónov a uplatňovali aj demografické ukazovatele, ako je napr. miera závislosti; pripomína, že v EÚ ako celku tvoria seniori v porovnaní so zvyškom sveta najpočetnejšiu časť obyvateľstva; domnieva sa, že Komisia by mala určiť spôsoby, ako reagovať na demografické zmeny, aj na celoeurópskej úrovni; konštatuje, že pokiaľ ide o prístup k infraštruktúre a službám, ale aj o ochranu životného prostredia, treba analyzovať nielen migráciu pracovníkov, ale aj potrebu zabezpečiť vytvorenie podmienok na to, aby obyvateľstvo zostávalo vo svojich domovských regiónoch, a to v záujme toho, aby sa predchádzalo vytváraniu určitých mestských aglomerácií;

8.

domnieva sa, že prostredníctvom opatrení EÚ bude možné nájsť spoločné riešenia a synergie aj pre demografickú zmenu; vyzýva Komisiu, aby začlenila demografickú zmenu ako horizontálny cieľ do budúcej politiky súdržnosti; okrem toho požaduje, aby Komisia pri uzatváraní investičných partnerstiev s členskými štátmi trvala na zohľadnení tejto témy;

9.

povzbudzuje členské štáty a regióny, aby ešte väčšmi ako doteraz zohľadňovali demografickú zmenu a jej účinky a aby sa vypracovanie opatrení na ich riešenie stalo horizontálnym cieľom pri vytváraní národných strategických rámcových programov (alebo akýchkoľvek zodpovedajúcich dokumentov) a v ich operačných programoch; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa v rámci týchto programov mohli hlavné opatrenia stratégie Európa 2020 vrátane partnerstva pre aktívne a zdravé starnutie prispôsobiť želaniam partnerov angažujúcich sa v týchto programoch;

10.

žiada o prijatie aktívnych opatrení s cieľom zabrániť negatívnym dôsledkom demografickej zmeny a poskytnutie zvýšenej technickej pomoci pre regióny, ktoré sú najviac postihnuté vyľudňovaním a starnutím, aby sa zabezpečila ich absorpčná kapacita a schopnosť využívať prostriedky zo štrukturálnych fondov;

11.

domnieva sa, že verejné a súkromné subjekty v Európe majú príležitosť zohrať úlohu priekopníkov, pokiaľ ide o výzvy týkajúce sa demografickej zmeny a starnutia obyvateľstva, okrem iného prostredníctvom sociálnych inovácií; pripomína, že náklady vznikajúce v dôsledku starnutia obyvateľstva budú v budúcnosti musieť vyrovnávať čoraz vyššie investície, a to zo súkromného i verejného sektora.; pripomína, že táto oblasť ponúka rastúce možnosti pre podnikanie a inovácie;

12.

zdôrazňuje skutočnosť, že demografická zmena, najmä starnutie obyvateľstva, má jasný vplyv na poskytovanie sociálnej infraštruktúry, akou sú dôchodkové systémy, opatrovateľská a zdravotná starostlivosť, pričom regionálne orgány musia reagovať na premenlivý dopyt rôznych skupín obyvateľstva;

13.

vyzýva na vytvorenie pravidiel pre budúci ESF, ktoré budú z hľadiska riadenia jednoduchšie, a tým umožnia malým organizáciám lepšie využívať výhody financovania a rozvíjať a riadiť projekty sociálnej inovácie; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho ESF zvýšila objem prostriedkov na nadnárodné pilotné projekty na úrovni EÚ, ktoré sa zaoberajú sociálnymi otázkami a otázkami zamestnanosti, s cieľom uľahčiť inovatívnu regionálnu, cezhraničnú a makroregionálnu spoluprácu, a tým riešiť spoločné výzvy vyplývajúce z demografickej zmeny;

14.

povzbudzuje regióny, aby využívali štrukturálne fondy s cieľom pomôcť pri riešení demografických výziev a zlepšiť prístup k sociálnym a administratívnym službám, a to aj v malých a odľahlých mestách a obciach, prostredníctvom podpory špecifického potenciálu každého regiónu a posilnenia faktorov, ktoré obyvateľov motivujú k tomu, aby sa nechceli odsťahovať;

15.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila pružnejšie podmienky na podporu krížového financovania medzi prostriedkami z fondov EFRR a ESF v oblasti vývoja a realizácie integrovaných plánov/stratégií pre rozvoj miest;

16.

domnieva sa, že odlevu obyvateľstva treba zabrániť rozvojom miest v prospech detí a rodín a ich prispôsobením sa potrebám osôb so zdravotným postihnutím a osôb s obmedzenou mobilitou; domnieva sa, že jednou z čŕt takejto predstavy je koncepcia, v ktorej sa práca, bývanie a odpočinok nenachádzajú ďaleko od seba; vyzýva regióny, aby pri mestskom plánovaní dbali na kombináciu využívania obytných zón, priemyselných oblastí a zelených plôch a zabezpečili ich vyvážený a harmonický rozvoj, a aby sa zlepšilo spojenie s prímestskými oblasťami, ktoré predstavujú nové obytné zóny; okrem toho podporuje aj ďalší rozvoj možností práce na diaľku;

17.

konštatuje, že malé mestá v regiónoch s odlevom obyvateľstva kvôli vysťahovalectvu majú osobitne dôležitú funkciu ako centrá poskytovania služieb; žiada, aby sa táto kľúčová funkcia zohľadnila v budúcich štrukturálnych fondoch, najmä prostredníctvom lepšej koordinácie fondu EPFRV s fondom EFRR a ESF; konštatuje, že vyľudňovanie vidieka má negatívny vplyv na mestské oblasti a že hospodársky a sociálne aktívne vidiecke oblasti predstavujú verejný statok, ktorý by sa mal uznať, pokiaľ ide o vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov na program rozvoja vidieka; vyzýva členské štáty, regióny a obce, aby pre občanov všetkých vekových kategórií poskytovali rozsiahlu a funkčnú sieť služieb s cieľom zamedziť odlevu obyvateľstva z vidieckych oblastí a ich vyľudňovaniu;

18.

poukazuje na to, že prostriedky EFRR sa môžu využiť aj na prevenciu sociálneho vylúčenia starších osôb, napríklad na vybudovanie osobitnej infraštruktúry a služieb určených pre seniorov a na zabezpečenie ich prístupnosti pre všetkých;

19.

zastáva názor, že v regiónoch, pre ktoré je charakteristický pokles obyvateľstva, by sa mali finančne podporovať stratégie na prispôsobenie; je presvedčený, že plánovanie miest sa musí viac zamerať na zmenu využívania infraštruktúry, a to aj prostredníctvom revitalizácie a nových stavebných riešení mestských centier, pričom mimoriadny význam má aj spolupráca so súkromnými partnermi; poukazuje na to, že v rámci mestskej politiky je potrebné prioritne sa zamerať na rozvoj miest vhodných pre seniorov; zasadzuje sa za zohľadnenie a posúdenie turistického potenciálu miest a cieľov kultúrneho dedičstva ako možnosti zatraktívnenia oblastí ohrozených vyľudňovaním pre nových obyvateľov;

20.

vyzýva regióny, aby vypracovali inovatívne koncepcie mestskej hromadnej dopravy, a tak zareagovali, okrem iného, na výzvy, ktoré prináša klesajúci počet cestujúcich najmä vo vidieckych oblastiach; navrhuje Komisii, aby takéto projekty finančne podporovala;

21.

zasadzuje sa o to, aby sa úvery s nízkou úrokovou sadzbou na bytovú výstavbu vhodnú pre staršie osoby stali v rámci prostriedkov EFRR prioritou; navrhuje, aby sa za určitých podmienok poskytovala možnosť využívať finančné zdroje na asistované bývanie a viacgeneračné domy, aby sa predišlo izolovaniu starších osôb a aby sa využíval ich tvorivý potenciál s cieľom zaručiť vysokú životnú úroveň starnúcej spoločnosti;

22.

povzbudzuje členské štáty, aby poskytovanie sociálnych a zdravotníckych služieb prispôsobovali potrebám všetkých, najmä rodín a detí, a aby vyčlenili finančnú pomoc s cieľom naďalej zabezpečovať domácu starostlivosť a plošnú lekársku opateru pre staršie osoby bez ohľadu na ich príjem, vek a sociálne postavenie, aby sa tak zamedzilo vyľudňovaniu vidieckych oblastí a okrajových regiónov;

23.

domnieva sa, že verejné investície do systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti sú dôležité pre sociálnu súdržnosť Európy; vyzýva členské štáty, aby aj vo vidieckych oblastiach zabezpečovali dobrú lekársku opateru, napríklad prostredníctvom ustanovení o regionálnych spádových klinikách a zdravotníckych službách, ktoré umožnia čeliť nedostatku zdravotnej starostlivosti, ako aj v pohraničných regiónoch prostredníctvom zintenzívnenia cezhraničnej spolupráce medzi klinikami a zúčastnenými stranami, a aby zvážili možnosť využívania štrukturálnych prostriedkov na podporu doplnkových opatrení v oblasti telemedicíny a opatery, ako aj na podporu aktívneho starnutia; žiada Komisiu, aby našla inovačné riešenia na zabezpečenie finančnej podpory takýchto opatrení;

24.

varuje pred špecifickými regionálnymi problémami pri poskytovaní služieb všeobecného záujmu, najmä pred nedostatkom odborníkov v ošetrovateľských povolaniach v určitých regiónoch; zastáva názor, že tieto regióny by mali vypracovať špecifické regionálne riešenia týkajúce sa potrieb a ťažkostí pri poskytovaní služieb a využívať prostriedky z ESF na vzdelávanie opatrovateľov, aby sa tak zabezpečilo, že bude zaručená kvalitatívne vysoká úroveň starostlivosti a že sa vytvoria nové pracovné miesta, a to aj prostredníctvom rekvalifikačných programov pre nezamestnaných; poukazuje na to, že sa tým priamo prispeje k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je vytvorenie väčšieho počtu pracovných miest;

25.

zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť podmienky, ktoré umožňujú zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života a napr. vždy, keď je to možné, poskytovať napr. pre deti všetkých vekových kategórií celodennú plošnú ponuku vrátane zariadení a možností predškolského vzdelávania, ktorá bude spoľahlivá a kvalitná, s cieľom predchádzať vyľudňovaniu; zároveň uznáva významnú úlohu širšieho rodinného okruhu pri starostlivosti o deti;

26.

považuje za dôležité, aby mali rodiny k dispozícii cenovo dostupné obývateľné priestory tak, aby sa dal účinnejšie zosúladiť rodinný a pracovný život, pretože podpora mladým rodinám môže prispieť k zvýšeniu pôrodnosti v členských štátoch;

27.

zdôrazňuje, že migrácia môže vytvoriť priestor pre určité problémy súvisiace s integráciou;

28.

poukazuje na to, že migrácia kvalifikovanej pracovnej sily z nových členských štátov do starých členských štátov je jedným z najväčších demografických problémov, ktorým čelia nové členské štáty, a má negatívny vplyv na vekovú štruktúru ich obyvateľstva; ďalej zdôrazňuje, že migrácia sa týka aj odborného zdravotníckeho personálu, a tak ohrozuje trvalú udržateľnosť systému zdravotnej starostlivosti v menej rozvinutých regiónoch;

29.

uznáva však, že migrácia ponúka najmä regiónom, ktoré čelia čistému úbytku populácie, možnosť napraviť negatívne vplyvy demografických zmien, a preto vyzýva členské štáty, aby uznali integráciu migrantov za strategicky významné politické opatrenie;

30.

vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na spoločnej stratégii pre legálne prisťahovalectvo, pretože Európa je – najmä v určitých sektoroch – vzhľadom na demografický vývoj odkázaná na migráciu kvalifikovaných pracovných síl (z iných členských štátov aj zo štátov mimo EÚ, predovšetkým z krajín susediacich s Úniou); domnieva sa, že členské štáty by sa mali usilovať o udržanie kvalifikovaných pracovných síl s cieľom prispieť k vyváženému rozvoju regiónov a zmierniť dôsledky demografických zmien;

31.

navrhuje, aby sa na integráciu prisťahovalcov vyčlenilo viac financií s cieľom zrúcať predsudky, pričom by sa mohli podporovať školenia a spoločné podujatia zamerané na vzájomné výmeny;

32.

vyzýva Komisiu, aby ESF viedla takým spôsobom, ktorým sa zohľadnia rôzne životné etapy človeka, a aby sa lepšie využil potenciál na profesionálnej a dobrovoľníckej úrovni v reakcii na výzvy demografickej zmeny; poukazuje na to, že by sa mali využiť skúsenosti a vedomosti starších ľudí, napríklad pri projektoch zameraných na asistenciu a poradenstvo, aby sa uľahčilo odovzdávanie skúseností medzi generáciami, a zároveň pripomína, že na to sú potrebné primerané riešenia; domnieva sa, že výmena skúseností medzi generáciami ponúka príležitosť, ktorá by sa mala využiť;

33.

zastáva názor, že regióny by mali na potlačenie nezamestnanosti mladých cielene využívať financie z ESF, aby tak mladým ľuďom zabezpečili integráciu do spoločnosti a dali im možnosť vykonávať vhodné povolanie; poukazuje na to, že toto je možné dosiahnuť napríklad podporovaním opatrení zameraných na vzdelávanie a podnikateľské iniciatívy mladých ľudí;

34.

zastáva názor, že sa musia aj naďalej podporovať opatrenia na zvyšovanie kvóty týkajúcej sa zárobkovej činnosti žien; žiada teda, aby sa prístup ku kvalifikovanej zárobkovej činnosti, ako aj k programom celoživotného vzdelávania umožnil väčšiemu počtu žien, pričom získaná kvalifikácia musí zodpovedať požiadavkám pracovného trhu; odporúča členským štátom, aby vyvinuli systémy, pomocou ktorých bude sa budú pracovníci povzbudzovať k účasti na osobitných projektoch, ktoré prispejú k zosúladeniu ich pracovného a súkromného života;

35.

zdôrazňuje, že pre európske regióny, ktoré čelia demografickým výzvam, je vytvorenie prostredia povzbudzujúceho konkurencieschopný a inovačný súkromný sektor ústredným prvkom na vytvorenie nových pracovných príležitostí pre všetky generácie;

36.

zastáva názor, že sa musí štatisticky podchytiť demografický vývoj v regiónoch; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na porovnanie miestnych, regionálnych a celoštátnych databáz z demografického hľadiska, aby sa tak údaje mohli zhodnotiť v celoeurópskom meradle a aby sa podporila výmena osvedčených postupov medzi štátmi, regiónmi a obcami;

37.

vyzýva Komisiu, aby lepšie vypracovala tzv. index demografickej zraniteľnosti a na jeho základe každých 5 rokov vykonávala zisťovanie, čím sa ukáže, ktoré európske regióny sú obzvlášť postihnuté demografickou zmenou; vyzýva Komisiu, aby vytvorila pilotné postupy s cieľom zaznamenať pracovné postupy fungujúce v najnáročnejších regiónoch;

38.

vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zlepšili spoluprácu s miestnymi a regionálnymi aktérmi, pokiaľ ide o témy, ktoré súvisia s demografickou zmenou; zastáva názor, že v rámci tejto spolupráce v pohraničných regiónoch je potrebné zohľadniť aj požiadavky a možnosti pre cezhraničné iniciatívy; odporúča vyvinúť programy, ktoré budú obsahovať informácie o týchto témach s cieľom zabezpečiť lepšie informácie a väčšie povedomie o tejto problematike; vyzýva regióny, aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa výziev súvisiacich so starnutím obyvateľstva;

39.

navrhuje Komisii, aby v rámci územnej spolupráce podporovala celoeurópske siete, v ktorých by si regionálne a miestne úrady spolu s regiónmi a občianskymi aktérmi mohli vymieňať skúsenosti pri riešení problémov vyplývajúcich z demografických zmien;

40.

žiada Komisiu, aby hľadala možnosti novej podoby koncepcie programu Erasmus pre miestnych a regionálnych volených zástupcov vo vhodnej podobe a aby bližšie ozrejmila svoju myšlienku tzv. letnej alebo zimnej univerzity, aby zástupcovia z európskych regiónov mohli vzájomne komunikovať o dobrých skúsenostiach a prístupoch k riešeniam demografických otázok;

41.

vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala osvedčené postupy, analyzovala ich a spoločne uplatňovala s členskými štátmi a ich regiónmi, aby mohli slúžiť ako model pri navrhovaní opatrení zameraných na riešenie demografických výziev;

42.

vyzýva členské štáty a regióny, aby si vymieňali skúsenosti, osvedčené postupy a nové prístupy s cieľom predchádzať negatívnym dôsledkom vyplývajúcich z demografickej zmeny;

43.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/15

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o vytvorení európskeho profesijného preukazu poskytovateľov služieb (2),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 19. januára 2006 vo veci C-330/03, Colegio de Ingenieros de Caminos, Canales y Puertos (Zb. 2006),

—

so zreteľom na Správu o občianstve Únie za rok 2010 – odstránenie prekážok vykonávania práv občanov Únie (KOM(2010)0603),

—

so zreteľom na verejné konzultácie o smernici 2005/36/ES, ktoré Európska komisia začala v marci 2011,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na správu Maria Montiho pre Komisiu z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

—

so zreteľom na vypočutie, ktoré usporiadal spolu s národnými parlamentmi 26. októbra 2010 na tému transpozícia a uplatňovanie smernice 2005/36/ES,

—

so zreteľom na štúdiu o uznávaní odborných kvalifikácii (PE 447.514), ktorú nechal vypracovať,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu – Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo (KOM(2010)0608),

—

so zreteľom na výročnú správu siete SOLVIT z roku 2010 o rozvoji a fungovaní siete SOLVIT v roku 2010,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2011 o jednotnom trhu pre Európanov (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),

—

so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 22. júna 2011 o modernizácii smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (KOM(2011)0367),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. júla 2011 o zhrnutí odpovedí na verejnú konzultáciu o modernizácii smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (4),

—

so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 5. júla 2011 o hodnotení smernice o uznávaní odborných kvalifikácií (5),

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0373/2011),

A.

keďže demografické zmeny budú zvyšovať význam mobility odborných pracovníkov v Európskej únii;

B.

keďže meniace sa pracovné trhy žiadajú transparentnejšie, jednoduchšie a flexibilnejšie pravidlá uznávania odborných kvalifikácií;

C.

keďže mobilita odborníkov je kľúčovým faktorom hospodárskeho rozvoja a udržateľného oživenia hospodárstva;

D.

keďže podľa zistení Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) sa očakáva, že dopyt po pracovníkoch s vysokou odbornosťou v Európskej únii do roku 2020 stúpne o viac ako 16 miliónov pracovných miest;

E.

keďže právo na zamestnanie alebo poskytovanie služieb v inom členskom štáte je základným právom podľa zmlúv a je konkrétnym príkladom prínosu, ktorý prináša občanom jednotný trh;

F.

keďže voľný pohyb osôb v rámci EÚ a právo na uznávanie zásluh a odborných zručností je bude existovať len vtedy, ak sa existujúce neviditeľné prekážky znížia na minimum a odstránia sa niektoré vnútroštátne predpisy, ktoré v súčasnosti neúmerne bránia uplatňovaniu práva na kvalifikovanú prácu;

G.

keďže zabezpečenie optimálnosti systému uznávania odborných kvalifikácií je základným predpokladom na to, aby každý jednotlivec mohol v plnej miere využívať výhody spojené s možnosťou voľného pohybu;

H.

keďže Akt o jednotnom trhu zdôraznil, že modernizácia systému uznávania odborných kvalifikácií je kľúčom k podnieteniu hospodárskeho rastu a posilneniu dôvery odborníkov a občanov;

I.

keďže jedným z hlavných dôvodov ťažkostí pri uznávaní akademických titulov a odborných kvalifikácií je nedostatok dôvery v kritériá akreditácie a udeľovania akademických osvedčení v krajine pôvodu, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné zaviesť opatrenia zamerané na automatické uznávanie tým, že sa odstránia predsudky a formálne vnútroštátne prekážky uznávania;

J.

keďže na základe smernice bolo od roku 2007 prijatých približne 100 000 rozhodnutí, ktoré umožnili mobilitu 85 000 odborníkov (6);

K.

keďže spomedzi regulovaných povolaní v EÚ sú najmobilnejší zdravotnícki pracovníci, pričom v rokoch 2007 až 2010 bola uznaná kvalifikácia približne 57 200 lekárom, zdravotným sestrám, zubným lekárom, farmaceutom, pôrodným asistentkám a veterinárnym lekárom;

L.

keďže naďalej existuje rozpor medzi očakávaniami občanov a realitou, pričom vyše 16 % prípadov, ktorými sa zaoberal SOLVIT v roku 2010, sa týkalo uznávania odborných kvalifikácií (7);

M.

keďže je ťažké určiť orgán zodpovedný za uznávanie odborných kvalifikácií, a to aj vzhľadom na zložitosť príslušných postupov;

N.

keďže smernica o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti vyžaduje, aby členské štáty, v ktorých sa poskytuje ošetrenie, zabezpečili, že informácie o práve na vykonávanie činnosti zdravotníckych pracovníkov registrovaných v celoštátnych alebo miestnych registroch zriadených na ich území budú sprístupnené orgánom iných členských štátov, pričom výmena informácií sa uskutoční prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu;

O.

keďže v roku 2010 sa sieť SOLVIT zaoberala 220 prípadmi týkajúcimi sa odborných kvalifikácií, pričom viac ako dve tretiny týchto prípadov pochádzali iba zo štyroch členských štátov;

P.

keďže smernicou 2005/36/ES sa skonsolidovali pravidlá stanovené v 15 predchádzajúcich smerniciach, ktoré boli prijímané od šesťdesiatych rokov 20. storočia;

Q.

keďže smernica 2005/36/ES nebola transponovaná načas vo všetkých členských štátoch, a v plnom rozsahu bola implementovaná až tri roky po pôvodne stanovenom termíne;

R.

vyjadruje presvedčenie, že riadne uplatňovanie tejto smernice posilňuje ľudský rozmer jednotného trhu;

S.

keďže zavedenie európskeho profesijného preukazu by mohlo viesť k uľahčeniu a urýchleniu postupu uznávania odborných kvalifikácií;

1.

domnieva sa, že voľný pohyb stále väčšieho množstva vysokokvalifikovaných osôb a pracovníkov je jedným z kľúčových prínosov európskej spolupráce a konkurencieschopného vnútorného trhu, dôležitým faktorom rozvoja ekonomík v rámci EÚ a právom, ktoré patrí každému občanovi EÚ; je pevne presvedčený, že mobilita pracovníkov by sa mala pre občanov EÚ posilniť, a že by sa mali odstrániť nepriame prekážky za predpokladu, že sa nastolí rovnováha medzi mobilitou a kvalitou odborných kvalifikácií;

2.

podporuje všetky iniciatívy zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility ako prostriedku na dosiahnutie účinného fungovania trhov práce a ako prostriedku na zvýšenie hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti v rámci EÚ; uznáva potrebu modernizácie smernice 2005/36/ES s cieľom zaručiť jasný a silný právny rámec;

3.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podnecovali mobilitu medzi odborníkmi; zastáva názor, že pomerne nízky počet mobilných odborníkov je dôvodom na znepokojenie, a navrhuje, aby sa vypracovali stratégie na riešenie tohto problému; zdôrazňuje výsledky nedávneho prieskumu Eurobarometer, podľa ktorých viac ako 50 % mladých ľudí v Európe prejavuje ochotu alebo veľký záujem pracovať v zahraničí (8);

4.

vyzýva členské štáty, aby šírili informácie o výhodách tejto smernice medzi svojimi občanmi a odborníkmi;

5.

domnieva sa, že v záujme harmonizácie odbornej prípravy musí zohrávať zásadnú úlohu dialóg zúčastnených strán, ktorého cieľom je pravidelne aktualizovať požiadavky na počiatočnú odbornú prípravu, uznávanie praxe a nepretržitý profesionálny rozvoj; okrem toho sa nazdáva, že vytvorenie tzv. 28. režimu, ktorý by bol nadradený vnútroštátnym systémom, by neviedlo k jasnému a uspokojivému vyriešeniu problematiky rozdielností v odbornej príprave;

6.

konštatuje, že zásadu čiastočného prístupu vníma väčšina respondentov vo verejnej konzultácii s Komisiou ako nežiaducu a jej monitorovanie v praxi za zložité a je ho nutné objasniť; domnieva sa, že čiastočný prístup by mohol priniesť výhody, ale len tým povolaniam, kde sa dajú úlohy jasne vymedziť; žiada o prehodnotenie tejto zásady a o to, aby sa uplatňovala od prípadu k prípadu, ale nie na regulované povolania s dosahom na zdravie a bezpečnosť;

7.

víta celkový úspech postupu automatického uznávania; zdôrazňuje však, že tento proces uznávania podľa všeobecného systému založeného na odbornej praxi je príliš ťažkopádny a časovo náročný tak pre príslušné orgány, ako aj pre tých, ktorí vykonávajú určité povolania;

8.

zdôrazňujúc význam systému podávania predchádzajúceho vyhlásenia konštatuje, že verejná konzultácia Komisie v roku 2011 poukázala na mnohé obavy, a že opatrenia na zlepšenie dočasnej mobility odborníkov by mali byť zásadným prvkom nadchádzajúcej revízie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií; vyzýva na ďalšie objasnenie pojmu dočasného a príležitostného poskytovania služieb vzhľadom na to, že je nemožné vymedziť univerzálny model pre všetkých a že by sa tým narušila subsidiarita;

9.

konštatuje, že príslušné orgány čelia ťažkostiam pri uplatňovaní režimu predchádzajúcich vyhlásení, pretože neexistuje konzistentný prístup pri posudzovaní dočasného a príležitostného charakteru služby a je nesmierne zložité monitorovať činnosť poskytovateľov služieb priamo na mieste; vyzýva Komisiu, aby posúdila súčasné ustanovenia stanovené v článku 7 smernice a ďalej objasnila existujúcu judikatúru, predovšetkým tú, ktorá sa týka povolaní s dosahom na verejné zdravie a bezpečnosť; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje závery Parlamentu;

10.

zdôrazňuje, že článok 7 ods. 4 smernice, ktorý členským štátom umožňuje vykonávať predchádzajúce kontroly kvalifikácií v prípade tých povolaní, ktoré sa týkajú zdravia a bezpečnosti a na ktoré sa nevzťahuje režim automatického uznávania, považuje za zásadný prevažná väčšina zainteresovaných strán; zastáva však názor, že členské štáty by v záujme posilnenia transparentnosti mali objasniť, ktoré povolania majú dosah na zdravie a bezpečnosť;

11.

vyjadruje súhlas s názorom Komisie, že pojmem regulované vzdelávanie a odborná príprava je vymedzený príliš úzko a môže nepriaznivo vplývať na dočasnú mobilitu odborníkov; domnieva sa, že vymedzenie pojmu by malo zahŕňať každú odbornú prípravu, ktorá umožňuje vykonávať príslušné povolanie v členskom štáte pôvodu;

12.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila, že vyhlásenie na účely dočasnej mobility by malo byť v zásade platné na celom území členského štátu, a aby posúdila, či je potrebné ročné vyhlásenie;

13.

žiada, aby poskytovatelia služieb, ktorí poskytujú svoje služby výlučne spotrebiteľom, ktorých sprevádzajú v inom členskom štáte, a ktorí teda v hostiteľskom členskom štáte neprichádzajú do kontaktu s miestnymi spotrebiteľmi (napr. turistickí sprievodcovia, tréneri, zdravotní pracovníci sprevádzajúci športovcov) boli vyňatí z povinnosti predloženia predchádzajúceho vyhlásenia podľa článku 7; toto podporuje pri všetkých službách, ktoré sa netýkajú verejného zdravia a bezpečnosti;

14.

vyzýva Komisiu, aby koordinovala a konsolidovala rozličné zdroje informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa uznávania odborných kvalifikácií vrátane národných kontaktných miest (NKM ) a profesijných organizácií, s portálom Vaša Európa, ktorý uvádza všetky jednotné kontaktné miesta podľa smernice o poskytovaní služieb; domnieva sa, že odborníkom by sa tak poskytol verejný nástroj v ich vlastnom jazyku, kam by mohli odoslať dokumenty, kde by mohli pristupovať k svojmu odbornému preukazu a vytlačiť ho, získavať aktuálne informácie o procese uznávania a administratívne informácie o príslušných orgánoch, profesijných organizáciách a dokumentoch, ktoré treba predložiť;

15.

domnieva sa, že sa musí podporovať dialóg a výmena informácií v rámci jednotlivých povolaní a že sa musí zlepšiť spolupráca medzi príslušnými orgánmi a NKM na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby v prípade najmobilnejších povolaní podporovala rozvoj sietí príslušných orgánov a profesijných organizácií, zabezpečila výmenu všeobecných informácií o vnútroštátnych postupoch a požiadavkách na vzdelanie, šírenie najlepších postupov a preskúmanie možnosti užšej spolupráce, napr. v rámci spoločných platforiem; domnieva sa, že verejné orgány musia viesť štruktúrovaný dialóg o spôsoboch, ako lepšie zaručiť profesnú integráciu mladých ľudí;

16.

vyzýva členské štáty, aby v rámci opatrení na zvýšenie mobility zefektívnili poskytovanie informácií verejných orgánov týkajúcich sa práv pracovníkov a postupov uznávania odborných kvalifikácií a obmedzili tým odrádzajúci účinok byrokracie;

17.

vyzýva preto členské štáty, aby využívali moderné komunikačné technológie vrátane databáz a online registračných postupov s cieľom zabezpečiť splnenie stanovených termínov vo všeobecnom systéme uznávania a dosiahnuť podstatné zlepšenie v oblasti prístupu k informáciám a znalosti postupov;

18.

žiada, aby sa pre príslušné orgány zaviedla záväzná povinnosť poskytovať aktuálne kontaktné informácie všetkým ostatným príslušným orgánom v danej odbornej oblasti;

19.

vyzýva Komisiu, aby stanovila usmernenia, pokiaľ ide o lehotu, do ktorej by mala osoba, ktorá predložila kompletnú dokumentáciu, dostať rozhodnutie príslušného orgánu; skrátenie tejto lehoty vďaka intenzívnejšiemu využívaniu IMI a optimalizácii postupov by takisto prispelo k uľahčeniu mobility; vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatočné zdroje na zabezpečenie uznania odbornej kvalifikácie v primeranom čase;

20.

vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu na poskytnutie väčšej transparentnosti, aby sa žiadateľom alebo dotknutým osobám mohlo poskytnúť kompletné zdôvodnenie zamietnutia uznania ich diplomu alebo odbornej kvalifikácie;

21.

domnieva sa, že súčasný postup oznamovania nových diplomov je príliš zložitý; vyzýva Komisiu, aby uľahčila oznamovanie nových diplomov a včasnejšie aktualizovala prílohu V smernice;

22.

naliehavo vyzýva členské štáty, príslušné orgány a Komisiu, aby zabezpečili, že uznávanie diplomov a osvedčení bude postavené na rovnakú úroveň s uznávaním odbornej kvalifikácie, s cieľom vybudovať skutočne jednotný trh na európskej i medzinárodnej úrovni, a tým predísť regulácii toho, čo už je regulované;

23.

zdôrazňuje, že kompenzačné opatrenia, ktoré umožňujú príslušným orgánom zaviesť skúšku spôsobilosti alebo adaptačné obdobie až do troch rokov a hrajú významnú úlohu pri zabezpečovaní bezpečnosti spotrebiteľov a pacientov, sa musia preskúmať s cieľom posúdiť ich primeranosť a riešiť existujúce problémy; žiada lepšie vysvetlenie a hodnotenie kódexu správania s cieľom pomôcť príslušným orgánom;

24.

žiada, aby sa na základe konzultácie s príslušnými orgánmi, profesijnými organizáciami, členskými štátmi a Európskym parlamentom vypracovali nezáväzné usmernenia EÚ o uplatňovaní kompenzačných opatrení;

25.

zdôrazňuje, že preverovanie úrovne kvalifikácie podľa článku 11 je pre orgány obzvlášť komplikované a nákladné a pre občanov len ťažko pochopiteľné; poukazuje na to, že päť úrovní kvalifikácie podľa článku 11 často vedie k nedorozumeniam vzhľadom na osem úrovní európskeho kvalifikačného rámca; súhlasí s názorom Komisie, že vypustenie článku 11 a príloh II a III by znamenalo, že od príslušných orgánov by sa už nevyžadovalo, aby podľa vopred stanovených úrovní kvalifikácie rozhodovali o spôsobilosti žiadateľa, ale mohli by sa sústrediť na určenie toho, či v odbornej príprave existujú zásadné rozdiely a či je žiaduce prijať kompenzačné opatrenia; poznamenáva preto, že vypustenie úrovní kvalifikácie vrátane príloh II a III by proces uznávania zásadne zjednodušilo;

26.

upozorňuje na to, že naďalej pretrvávajú veľké rozdiely medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov; preto sa nazdáva, že obvyklá dĺžka prípravy v odborných školách v rámci systémov striedavej odbornej prípravy v škole a praxe v podniku (sandwich training) by sa mala započítavať do minimálnej dĺžky školskej dochádzky vyžadovanej pre niektoré povolania;

27.

vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby s podporou Komisie iniciovali štúdie týkajúce sa európskej klasifikácie kompetencií, kvalifikácií a povolaní s cieľom preskúmať, či tituly a povolania zodpovedajú v jednotlivých členských štátoch rovnakým kompetenciám a kvalifikáciám, a vytvoriť európsky nástroj analýz;

28.

domnieva sa, že kódex správania by mal byť distribuovaný vo väčšej miere, aby sa zabezpečilo účinnejšie vykonávanie smernice prostredníctvom podpory jednotného výkladu ustanovení;

29.

vyzýva Komisiu, aby znovu zaviedla štruktúry dialógu medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a profesijnými organizáciami s cieľom čo najpravidelnejšie a v súlade s vedecko-technickým vývojom aktualizovať súčasnú klasifikáciu hospodárskych činností pre systémy automatického uznávania založené na odborných skúsenostiach a minimálne požiadavky na odbornú prípravu v oblasti sektorových povolaní, ako aj súčasnú klasifikáciu hospodárskych činností na základe odborných skúseností a vytvorila jednoduchý mechanizmus nepretržitej aktualizácie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu; pri zohľadnení budúceho vývoja bolonského a kodanského procesu naliehavo vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila zavedenie prístupu založeného na kompetenciách, a to vymedzením minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu nielen z hľadiska jej trvania, ale aj z hľadiska výsledkov vzdelávania;

30.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby postup modernizácie automatického uznávania nefragmentovala, ako sa navrhuje v zelenej knihe, a aby zabezpečila, že Parlament bude mať pri vykonávaní zásadných úprav smernice náležitý dohľad;

31.

víta nedávne reformy, ktoré boli vykonané v rámci bolonského procesu, ako aj výhody, ktoré tento proces prináša európskym študentom z hľadiska mobility a schopnosti zamestnať sa; nabáda Európsku komisiu, aby členským štátom poskytovala pomoc pri zabezpečovaní väčšej transparentnosti a porovnateľnosti v rámci Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS), aby sa ECTS mohol stať zásadným nástrojom na uľahčenie vzájomného uznávania kvalifikácií a v konečnom dôsledku aj mobility;

32.

vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu posúdila dôležitosť štandardizovaných vzdelávacích výstupov a klinických kompetencií;

33.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalšieho rozšírenia rámca automatického uznávania v budúcnosti;

34.

žiada hlbšie objasnenie navrhovaného predĺženia všeobecného vzdelania ako podmienky na prijatie záujemcov o odbornú prípravu zdravotných sestier a pôrodných asistentiek;

35.

žiada hlbšie objasnenie navrhovaného vypustenia článku 21 ods. 4 smernice o uznávaní odborných kvalifikácií;

36.

vyzýva členské štáty, aby uskutočnili porovnanie minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a pravidelnejšie si medzi sebou, ako aj s príslušnými orgánmi, vymieňali informácie v záujme zosúladenia týchto minimálnych požiadaviek;

37.

upozorňuje, že na účely posúdenia vykonávania smernice 2005/36/ES je potrebné vytvorenie zoznamu osvedčení alebo akýchkoľvek iných dokladov o formálnej kvalifikácii, ktoré sú uznávané v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, v ostatných členských štátoch však uznávané nie sú; zoznam by mal zahŕňať aj prípady, keď občanom členského štátu, ktorí získali diplom v inom členskom štáte než v štáte ich pôvodu, odmietajú uznať diplom v ich vlastnom členskom štáte po tom, ako sa vrátia;

38.

zdôrazňuje veľký počet regulovaných povolaní v Európskej únii a vyzýva členské štáty, aby opätovne zvážili opodstatnenosť klasifikácie určitých povolaní s cieľom preskúmať, či tituly a povolania zodpovedajú vo všetkých členských štátoch rovnakým kompetenciám a kvalifikáciám; domnieva sa, že zníženie celkového počtu regulovaných povolaní v EÚ by uľahčilo mobilitu; konštatuje však, že kvalifikáciu možno odôvodniť problematikou ochrany spotrebiteľa najmä v prípade zdravotníckych, právnych a technických povolaní;

39.

zastáva názor, že najúčinnejším spôsobom umožnenia voľného pohybu odborníkov by bolo zníženie počtu regulovaných povolaní v EÚ; vyzýva Komisiu, aby do revidovanej smernice zahrnula mechanizmus, pomocou ktorého budú môcť členské štáty preveriť svoje regulačné ustanovenia, okrem tých, ktoré sa týkajú zdravotníckych povolaní, a zrušiť ich, ak nie sú primerané;

40.

domnieva sa, že ochrana spotrebiteľa a bezpečnosť pacientov sú kľúčovými cieľmi v kontexte revízie smernice, a že úspech tejto smernice podstatne závisí od zabezpečenia mobility a zároveň zaručenia bezpečnosti; upozorňuje na osobitný štatút personálu v zdravotníctve;

41.

zdôrazňuje, že sa vyskytli vážne problémy v súvislosti s odborníkmi, ktorí pokračujú vo vykonávaní činnosti v EÚ napriek tomu, že majú pozastavenú činnosť alebo boli vylúčení z registra;

42.

žiada o zriadenie proaktívneho mechanizmu varovania v rámci informačného systému o vnútornom trhu pre tie profesie, na ktoré sa zatiaľ nevzťahuje smernica o službách, podľa ktorého by bolo povinné vydať varovanie všetkým členským štátom v prípade regulačných krokov proti registrácii alebo právu poskytovania služieb niektorého odborníka, pod podmienkou, že systém varovania nebude obsahovať žiadne iné informácie, bude rešpektovať prezumpciu neviny a dodržiavať existujúce pravidlá ochrany údajov;

43.

poukazuje na to, že verejnosti a pacientom sa musí lepšie zaručiť, že zdravotnícki pracovníci, ktorým boli uznané kvalifikácie, si aktualizujú svoje zručnosti a znalosti;

44.

zdôrazňuje výzvu zainteresovaných strán na silnejšie zdôrazňovanie nepretržitého odborného vzdelávania (NOV) vrátane formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania a potreby jeho hodnotenia; poukazuje na to, že celosvetová konkurencia a orientácia na znalostné ekonomiky vytvára nové výzvy pre rozvoj zručností a vzdelania; žiada preto Komisiu, aby preskúmala metódy dokumentovania všetkého vzdelania prostredníctvom európskeho pasu zručností a európskeho kvalifikačného rámca, ako aj IMI, a aby vypracovala tabuľku na porovnávanie rozličných systémov NOV existujúcich v členských štátoch; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by v prípade zdravotníckych pracovníkov boli kompenzačné opatrenia primeraným riešením líšiacich sa úrovní NOV v členských štátoch; podnecuje príslušné orgány k tomu, aby poskytli informácie o NOV počas procesu uznávania a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti, pričom ich nabáda, aby si medzi sebou vymieňali aj informácie o NOV v tých odvetviach a členských štátoch, kde je NOV povinné;

45.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby nepretržitá odborná príprava bola prispôsobená konkrétnym potrebám trhu zamestnanosti v každom členskom štáte s cieľom zabezpečiť, aby zamestnané osoby mohli lepšie využívať zdroje súvisiace s odbornou prípravou;

46.

zdôrazňuje, že rozšírenie postupu uznávania na kvalifikácie z tretích krajín môže podnietiť zneužívanie systému v podobe špekulácií s výberom miesta jej získania a predstavovalo by pre príslušné orgány hostiteľského členského štátu značné ohrozenie;

47.

trvá na tom, že v prípade zdravotníckych pracovníkov má zásadný význam schopnosť komunikovať s kolegami a pacientmi s cieľom vyhnúť sa nebezpečným situáciám alebo situáciám, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu života;

48.

domnieva sa, že sa musí objasniť článok 53 smernice 2005/36/ES o jazykových požiadavkách, keďže medzi Komisiou, Súdnym dvorom EÚ a členskými štátmi prebieha polemika o výklade tohto ustanovenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby revidovali režim jazykových požiadaviek pre pracovníkov v zdravotníctve tak, aby poskytli príslušným orgánom dostatok pružnosti na posudzovanie a výlučne v prípade potreby aj testovanie technických a konverzačných jazykových schopností odborníkov v rámci procesu uznávania; domnieva sa, že pri obsadzovaní určitého miesta nesmie byť dotknutá možnosť zamestnávateľov presvedčiť sa o jazykových znalostiach odborníkov, ale mala by sa dôkladne uplatňovať zásada proporcionality, aby takéto testy neboli dodatočným zaťažením;

49.

domnieva sa, že jazykové schopnosti sú kľúčovými pri uľahčovaní integrácie odborníkov v iných krajinách, zabezpečovaní kvality služieb a ochrane bezpečnosti spotrebiteľov a pacientov;

50.

zdôrazňuje, že v záujme ochrany pacientov by mali lekári poskytujúci služby elektronického zdravotníctva zabezpečiť dodržiavanie tých istých noriem kvality a bezpečnosti ako pri tradičnom poskytovaní služieb zdravotnej starostlivosti; preto by sa malo objasniť, že požiadavky tejto smernice a v prípade potreby aj dodatočné požiadavky by sa mali vzťahovať aj na poskytovateľov služieb elektronického zdravotníctva;

51.

poukazuje na to, že rozvoj elektronického zdravotníctva a systému poskytovania zdravotnej starostlivosti na diaľku si vyžaduje, aby boli zdravotnícki odborníci po absolvovaní odbornej prípravy schopní starať sa o pacientov rôznych národností, a bude preto potrebné podporovať spoluprácu medzi strediskami odbornej prípravy, nemocnicami a univerzitami v rôznych krajinách v prípade odborníkov a absolventov, ktorí musia pacientom poskytovať starostlivosť prostredníctvom týchto nástrojov;

52.

víta výsledky pilotných projektov týkajúcich sa profesijného preukazu, ktoré boli oznámené na fóre jednotného trhu v Krakove; trvá na tom, že profesijný preukaz musí byť dobrovoľný, mal by potvrdzovať získanú akademickú a odbornú prax a musí byť spojený so systémom IMI; domnieva sa, že dobrovoľný profesijný preukaz by mohol byť v prípade niektorých profesií užitočným nástrojom na zjednodušenie administratívnych postupov a zlepšenie bezpečnosti; vyzýva Komisiu, aby pred zavedením akéhokoľvek preukazu poskytla dôkazy o možnej pridanej hodnote dobrovoľného preukazu pre proces uznávania; zdôrazňuje, že zavedenie akékoľvek preukazu musí spĺňať konkrétne podmienky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany údajov, a trvá na tom, že je nutné zriadiť potrebné záruky proti zneužívaniu a podvodu;

53.

opätovne zdôrazňuje, že ak má EÚ znížiť rozdiely vo vykonávaní a presadzovaní smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií v rámci celej EÚ – 27, všetky členské štáty musia mať väčšiu vzájomnú dôveru v systémy druhých štátov;

54.

podporuje rozšírenie IMI na tie povolania, na ktoré sa tento informačný systém zatiaľ nevzťahuje, ako je uvedené v návrhu nariadenia o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (9) („nariadenie o IMI“), a na povolania, na ktoré sa nevzťahuje smernica č. 2005/36/ES;

55.

žiada o povinné zavedenie IMI pre príslušné orgány na uľahčenie proaktívnej administratívnej spolupráce a zjednodušenie postupov uznávania; domnieva sa, že systém IMI by sa mohol ešte zlepšiť, a to napr. rozšírením existujúcich funkcií s cieľom uľahčiť činnosť vnútroštátnych orgánov; žiada Komisiu, aby zaviedla sprievodné opatrenia v oblasti odbornej prípravy a technickej podpory s cieľom zabezpečiť využitie všetkých možností efektívneho používania tohto systému;

56.

žiada zvýšenú mobilitu absolventov a dodržiavanie rozsudku vo veci Morgenbesser (10); domnieva sa, že členské štáty by mali povzbudzovať absolventov z iných členských štátov vo vykonávaní platenej praxe pod dohľadom, ak takúto možnosť ponúkajú aj vlastným štátnym príslušníkom; okrem toho zdôrazňuje, že odborná prax získaná pod dohľadom by mala byť uznaná v domovskom členskom štáte;

57.

zdôrazňuje, že koncepcia spoločných platforiem načrtnutá v článku 15 smernice nebola úspešná a v súčasnosti takéto platformy neexistujú; zastáva názor, že môžu byť účinnými nástrojmi pri uľahčovaní mobility a že by ich mali vymedziť a monitorovať samotní odborníci; víta želanie Komisie zlepšiť túto koncepciu v revidovanom článku; vyzýva Komisiu, aby umožnila členským štátom potrebnú pružnosť pri voľbe, či sa zúčastnia spoločnej platformy, a aby znížila prah účasti členských štátov;

58.

domnieva sa, že zavedenie akejkoľvek spoločnej platformy by malo byť podmienené testom vnútorného trhu a podliehať parlamentnému dohľadu;

59.

zdôrazňuje, že táto smernica by mala zahŕňať ochranu údajov v súlade so smernicou 95/46/ES a že v rámci revízií tejto smernice by sa v ustanoveniach o ochrane údajov mal zohľadniť vývoj v tejto oblasti; konštatuje, že by sa mali aktualizovať kontaktné informácie o príslušnom orgáne zodpovednom za správu údajov a že by sa mali uplatňovať jasné politiky v oblasti ukladania a používania údajov o odborníkoch, ako aj usmernenia týkajúce sa opravy chybných informácií;

60.

konštatuje, že rokovania medzi EÚ a Švajčiarskom viedli k dohode o úprave prílohy III Dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb v zmysle zahrnutia smernice 2005/36/ES; konštatuje, že dohoda predpokladá dočasné uplatňovanie väčšiny ustanovení smernice s výnimkou hlavy II, ktorá vyžaduje vykonanie zmien v Švajčiarsku, a že rozhodnutie Rady o uvedenej dohode sa stane bezpredmetným, ak Švajčiarsko neoznámi dokončenie interných postupov týkajúcich sa vykonania rozhodnutia do 24 mesiacov od prijatia rozhodnutia; je odhodlaný dôsledne sledovať vývoj v tejto otázke;

61.

žiada Komisiu, aby zabezpečila, že prípadná revidovaná smernica bude riadne transponovaná do stanoveného termínu; vyzýva členské štáty, aby tomu udelili náležitú prioritu;

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/25

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

—

so zreteľom na článok 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že „vnútorný trh zahrnie oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv“,

—

so zreteľom na článok 3 ods. 3 ZEÚ, ktorý Úniu zaväzuje k úsiliu „o sociálne trhové hospodárstvo s vysokou konkurencieschopnosťou zamerané na dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, ako aj o vysokú úroveň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality“,

—

so zreteľom na článok 9 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania, odbornej prípravy a ochrany ľudského zdravia“,

—

so zreteľom na článok 11 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany životného prostredia musia byť začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík Únie a činností, a to predovšetkým s ohľadom na podporu trvalo udržateľného rozvoja“,

—

so zreteľom na článok 12 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie“,

—

so zreteľom na článok 14 ZFEÚ a jej protokol 26 o službách všeobecného záujmu,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskej rade s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (KOM(2010)2020),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 6. júla 2011 k pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušujú smernice 87/250/EHS, 90/496/EHS, 1999/10/ES, 2000/13/ES, 2002/67/ES, 2008/5/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004 (1),

—

so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 23. júna 2011 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o spotrebiteľských právach (2),

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej siete spotrebiteľských stredísk za rok 2010, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2011,

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. apríla 2011 o posilnení práv spotrebiteľov (SEK(2011)0469),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2011 s názvom Spotrebitelia doma na jednotnom trhu, 5. vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEK(2011)0299),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. októbra 2010 s názvom Aby trhy fungovali pre spotrebiteľov, 4. vydanie hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok (SEK(2010)1257),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú prijať (správa v polovici obdobia) (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o efektívnejšom a spravodlivejšom obchodno-distribučnom trhu (5),

—

so zreteľom na správu profesora Maria Montiho z 9. mája 2010 pre Komisiu o revitalizácii jednotného trhu s názvom Nová stratégia pre jednotný trh,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2010 o zabezpečení jednotného trhu pre spotrebiteľov a občanov (6),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2010 o ochrane spotrebiteľa (7),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 2. júla 2009 o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2006/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (KOM(2009)0336),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o cezhraničnom elektronickom obchode medzi podnikmi a spotrebiteľmi v EÚ (KOM(2009)0557),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov zo 7. júla 2009 o harmonizovanej metodike klasifikácie a ohlasovania sťažností a otázok spotrebiteľov (KOM(2009)0346) a na sprievodný návrh odporúčania Komisie (SEK(2009)0949),

—

so zreteľom na správu Komisie z 2. júla 2009 o presadzovaní spotrebiteľského acquis (KOM(2009)0330),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 29. júna 2009 o opatreniach na zlepšenie fungovania jednotného trhu (8) a odporúčanie Komisie z 12. júla 2004 k transpozícii smerníc ovplyvňujúcich vnútorný trh do vnútroštátneho práva (9),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (smernica o bezpečnosti hračiek) (10),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (11) a ktorého cieľom je vytvoriť celkový rámec pravidiel a zásad, pokiaľ ide o akreditáciu a dohľad nad trhom,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom Stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013: Posilniť postavenie spotrebiteľov, zlepšiť ich spokojnosť, účinne ich chrániť (KOM(2007)0099) a uznesenie Parlamentu z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007 – 2013 (12),

—

so zreteľom na správu odbornej sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o prekážkach jednotného európskeho trhu z roku 2008 (13),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa) (14),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2006 o spoločnej pozícii na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (15),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách) (16),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (17),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0369/2011),

A.

keďže občania EÚ zohrajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu stratégie Európa 2020, pretože výdavky spotrebiteľov vytvárajú viac než polovicu HDP EÚ;

B.

keďže podľa indexu miery materiálnej deprivácie je 16,3 % obyvateľov EÚ ohrozených chudobou a keďže v prípade žien toto percento stúpa na 17,1 %;

C.

keďže ako ukázal osobitný prieskum Eurobarometer č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov z apríla 2011, podstatná väčšina spotrebiteľov sa cíti sebaisto a majú pocit, že sú dobre informovaní, no zároveň sa u významného podielu prejavuje nedostatok znalostí o základných právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa;

D.

keďže spotrebitelia netvoria jednu homogénnu skupinu, pretože z hľadiska vedomostí spotrebiteľov, poznania právnych predpisov, asertivity a ich vôle usilovať sa o nápravu existujú medzi spotrebiteľmi výrazné rozdiely;

E.

keďže podľa osobitného prieskumu Eurobarometra č. 342 o posilnení práv spotrebiteľov z apríla 2011 ženy trávia pri nakupovaní viac času (3,7 hodiny počas bežného týždňa) ako muži (2,8 hodiny);

F.

keďže podľa 5. vydania hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok z marca 2011 majú spotrebitelia v EÚ stále veľmi rozdielne podmienky;

G.

keďže nespokojnosť spotrebiteľov s fungovaním finančných služieb pochádza sčasti zo zlého poradenstva, ktoré sa im dostane, a zo skutočnosti, že podľa hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov väčšina spotrebiteľov nepozná svoje práva týkajúce sa finančných služieb a 98 % si nedokáže vybrať najvhodnejšiu možnosť na investovanie, čo stojí podľa odhadov 0,4 % HDP EÚ;

H.

keďže zverejňovanie informácií je nutné a dôležité vo všetkých sektoroch finančných služieb pre spotrebiteľov; keďže v stratégii je potrebné doceniť skutočnosť, že samo osebe nepostačuje na zabezpečenie konkurencieschopnosti trhov, na ktorých môžu spotrebitelia prijímať rozhodnutia vo svojom najlepšom záujme; keďže ak má byť zverejňovanie informácií účinnejšie, je dôležité, aby sa poskytovali v úradných jazykoch EÚ a regiónov;

I.

keďže skupiny osôb, ktoré sú osobitne zraniteľné z dôvodu mentálnej, telesnej či psychologickej slabosti, veku alebo dôverčivosti, ako napríklad deti, dospievajúci alebo staršie osoby, alebo vplyvom sociálnej a finančnej situácie (napríklad veľmi zadlžené osoby), si vyžadujú osobitnú ochranu;

J.

keďže EÚ stanovila ciele pre znižovanie emisií CO2, v ktorých sa požaduje udržateľnejší model spotreby;

K.

keďže dobre fungujúci vnútorný trh by mal spotrebiteľom ponúkať širokú paletu výrobkov a služieb vysokej kvality za konkurencieschopné ceny a zároveň vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a ochrany životného prostredia;

L.

keďže vnútorný trh musí rásť bez toho, aby sa narušila ochrana spotrebiteľov a zároveň musí zaručovať slobodný pohyb služieb a zabezpečiť, aby sa primeraná pozornosť venovala ochrane pracovníkov;

M.

keďže uvedomelí spotrebitelia dokážu lepšie určiť najlepšie ceny, predajné podmienky a kvalitu, čím sa stávajú hybnou silou hospodárskej súťaže a inovácií;

N.

keďže úplne integrovaný vnútorný trh by bol v mnohom prínosný pre európskych spotrebiteľov, napríklad v oblasti nižších cien a rozšírenia výberu poskytovaných produktov a služieb;

O.

keďže podľa hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských podmienok z marca 2011 sa u maloobchodníkov prejavuje nedostatok znalostí o základných právach spotrebiteľa v EÚ, čo môže ísť na úkor spotrebiteľov, ale môže to tiež ovplyvniť ich vôľu realizovať cezhraničné obchodné operácie;

P.

keďže všetky zainteresované strany (vrátane Európskej komisie, vnútroštátnych orgánov presadzovania práva, spotrebiteľských organizácií a súkromného sektora) musia zvýšiť svoje úsilie na dosiahnutie cieľa vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa a posilnenie práv spotrebiteľa, pretože účinnosť verejného trhového dohľadu a presadzovania práva sú kľúčovými zabezpečovaní toho, aby nezákonné a nebezpečné výrobky nedosiahli európsky trh alebo aby boli z neho odstránené;

Q.

keďže vzhľadom na súčasný hospodársky pokles je rozhodné a dôsledné presadzovanie predpisov o to dôležitejšie, že kríza ovplyvňuje rozhodovanie spotrebiteľov;

R.

keďže Európsky parlament a národné parlamenty musia prostredníctvom vzájomnej úzkej spolupráce prispievať k lepšej transpozícii a presadzovaniu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa;

S.

keďže Európsky parlament a národné parlamenty by mali chrániť zdravie a blaho svojich občanov;

1.

víta iniciatívu Komisie otvoriť spotrebiteľskú agendu a zdôrazňuje, že Komisia musí navrhnúť aktívnu politiku na definovanie rozumnej regulácie s cieľom dosiahnuť súvislý právny rámec; okrem toho požaduje, aby všetky budúce opatrenia spotrebiteľskej politiky boli založené na holistickom prístupe a aby za stredobod jednotného trhu považovali spotrebiteľa;

2.

zdôrazňuje, že politické priority by mali podporovať štatistiky zo spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľky a mali by byť s nimi prepojené; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii spotrebiteľskej politiky zohľadnila nedávno zverejnených 20 hlavných kritických pripomienok občanov a podnikov v súvislosti s jednotným trhom;

3.

víta návrhy Komisie uvedené v jej pracovnom programe na rok 2012 na revíziu spotrebiteľskej politiky a legislatívnej stratégie na základe integrácie iniciatív všetkých príslušných útvarov Komisie; berie na vedomie predovšetkým potrebu zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom v celej Únii poskytovala plná ochrana vyplývajúca z kľúčových právnych predpisov, napríklad zo smerníc o nekalých obchodných praktikách a spotrebiteľských úveroch;

4.

víta strategický prístup k ochrane spotrebiteľa, v rámci ktorého sa využívajú poznatky získané pri vykonávaní stratégie na roky 2007 – 2013; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie spotrebiteľskej politiky a sociálnych a environmentálnych cieľov ako súčasti stratégie Európa 2020;

5.

zdôrazňuje potrebu správneho vykonávania a presadzovania existujúcich právnych predpisov (najmä poslednej smernice o právach spotrebiteľov) sprevádzaného vhodným šírením informácií o právach a povinnostiach všetkých strán; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať existujúce acquis po prijatí smernice o právach spotrebiteľa a so zreteľom na plánované nové iniciatívy;

6.

zdôrazňuje potrebu súdržnosti, pokiaľ ide o spôsob uplatňovania politík ochrany spotrebiteľa, v tejto súvislosti navrhuje, aby sa opäť prediskutovalo rozdelenie tohto portfólia v Komisii;

7.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu koordináciu svojich politík, ktoré ovplyvňujú spotrebiteľov;

8.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií s tretími krajinami v oblasti ochrany spotrebiteľa;

9.

zdôrazňuje mnohé naliehavé úlohy, ktoré vyvstávajú v súvislosti so spotrebiteľskou agendou, vrátane posilňovania práv spotrebiteľov a znižovania ich nerovnosti, podnecovania udržateľnejšej spotreby, znižovania vystavenia spotrebiteľov nebezpečným výrobkom a ochrany spotrebiteľov, najmä detí, pred zavádzajúcou reklamou; požaduje, aby politickí predstavitelia podrobne posúdili spôsoby, ako navrhnúť rozumnejšie politiky, ktoré by spotrebiteľom poskytli informácie, ktoré potrebujú a ktoré môžu skutočne využiť, a pritom by nevytvárali dodatočnú záťaž pre firmy;

10.

vyzýva Komisiu, aby zaručila osobitnú ochranu pre skupiny spotrebiteľov, ktoré sú mimoriadne zraniteľné v dôsledku duševnej, fyzickej alebo psychologickej slabosti, veku alebo dôverčivosti, alebo preto, že sa stanú zraniteľnými vplyvom sociálnej a finančnej situácie; podporuje činnosť Komisie v oblasti behaviorálnej ekonómie, pretože sa domnieva, že má zásadný význam pre zabezpečenie účinnosti opatrení na ochranu spotrebiteľa v praxi;

11.

nalieha na Komisiu, aby zlepšovala kritériá a opatrenia týkajúce sa vypracúvania väčšieho počtu hodnotení vplyvu, a aby v prípade, ak je to potrebné, prehodnocovala právne predpisy, ktoré majú vplyv na politiku spotrebiteľa, a stanovila osvedčené postupy, prostredníctvom ktorých môžu členské štáty riadne vykonávať existujúce právne predpisy;

12.

berie na vedomie významný nárast v oblasti elektronického obchodu, ktorý má v súčasnosti pre spotrebiteľov veľký význam, keďže 40 % občanov EÚ nakupuje online; konštatuje, že treba zvýšiť dôveru spotrebiteľov a obchodníkov, najmä pokiaľ ide o cezhraničné nakupovanie a obchodovanie na internete, zaručením príslušných práv a povinností na internete;

13.

vyjadruje ľútosť nad veľkým rozdielom medzi mierou domáceho a cezhraničného maloobchodného nakupovania on-line; poznamenáva, že podľa spotrebiteľskej hodnotiacej tabuľky 44 % spotrebiteľov uviedlo, že neistota týkajúca sa ich práv ich odrádza od nakupovania tovarov v iných členských štátoch, a že neskoré dodávky alebo nedodanie tovaru, ako aj podvody, sú hlavnými faktormi, ktoré im bránia realizovať nákup v zahraničí; preto vyzýva, aby stratégia spotrebiteľskej politiky EÚ podporovala rast a inovácie v maloobchodnom sektore a najmä dokončenie budovania jednotného digitálneho trhu, aby mohli spotrebitelia EÚ nakupovať aj v zahraničí;

14.

poukazuje na to, že dôvera spotrebiteľov je hnacou silou hospodárstva v súvislosti s domácim aj cezhraničným obchodom on-line aj off-line;

15.

zdôrazňuje potrebu informovať spotrebiteľov o ich právach a povinnostiach a zabezpečiť plné rešpektovanie práv spotrebiteľov, pokiaľ ide o využívanie internetu a ochranu práv duševného vlastníctva, a zároveň chrániť osobné údaje a súkromie;

16.

zdôrazňuje, že osobné údaje spotrebiteľov majú významnú hospodársku hodnotu, ako napríklad databázy obsahujúce profily spotrebiteľov na účely cielenej reklamy; poukazuje na to, že používatelia zvyčajne nepoznajú hodnotu údajov, ktoré dobrovoľne sprístupňujú spoločnostiam; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že na trhu s internetovou reklamou a vyhľadávacími službami bude dostatočná konkurencia, a monitorovala spôsoby použitia údajov v dotknutých spoločnostiach v súlade s existujúcim rámcom na ochranu údajov;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť spotrebiteľom a obchodníkom transparentnejšie a jednotnejšie informácie, napríklad prostredníctvom označovania jednotkových cien a presného a transparentného porovnávania cien na internete, ako aj zabezpečiť zmysluplné a účinné označovanie výrobkov;

18.

poukazuje na význam označovania a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zobrala do úvahy rastúci počet žiadostí spotrebiteľov týkajúcich sa napríklad spravodlivého obchodu, uhlíkovej stopy, rozsahu a typov recyklácie a označovania pôvodu;

19.

poukazuje na potrebu zaistiť univerzálny prístup k rýchlej širokopásmovej a telekomunikačnej sieti a široký prístup k tovarom a službám on-line, a to aj prostredníctvom odstránenia prekážok distribúcie, boja proti geografickej segmentácii a rozvoja služieb elektronických platieb;

20.

zdôrazňuje, že v spotrebiteľskej agende treba poukázať na význam trhu s obsahom pre digitálne výrobky, napríklad elektronické knihy;

21.

zdôrazňuje potrebu posilniť kompetencie spotrebiteľov poskytovaním užitočných, cielených a pochopiteľných informácií; trvá na tom, že EÚ a vnútroštátne orgány, ako aj spotrebiteľské organizácie a spoločnosti musia zintenzívniť svoje úsilie o zlepšenie vzdelávania spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy o jednotnom trhu, ktoré budú orientované na spotrebiteľov, aby sa zabezpečilo, že záujmy spotrebiteľov sa budú v plnej miere zohľadňovať vo fungovaní jednotného trhu;

22.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli primeranú podporu a napomohli budovanie kapacít pre spotrebiteľské organizácie v každom členskom štáte s cieľom posilniť ich úlohu a zdroje, čím sa posilnia práva spotrebiteľa;

23.

poukazuje na potrebu vzdelávať spotrebiteľov od čo najskoršieho veku, aby chápali a využívali informácie uvedené na výrobkoch; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s európskymi logami, pri ktorých miera rozpoznávania stále vyzerá neuspokojivo (napr. loga označujúceho zhodu CE, európskej environmentálnej značky, prúžku Möbius na označovanie recyklácie alebo rizika), zabezpečila dosiahnutie ľahšej identifikovateľnosti a väčšej intuitívnosti;

24.

vyzýva Komisiu, aby spustila informačné kampane vo všetkých členských štátoch v súvislosti s európskym označením CE a jeho významom, ktoré by spotrebiteľom objasnili, čo toto označenie predstavuje (alebo čo nepredstavuje), a ktoré by im poskytli komplexnejšie informácie a zároveň by zvýšili informovanosť o bezpečnosti výrobkov v odborných kruhoch;

25.

domnieva sa, že občianska spoločnosť by mala spoločne so spotrebiteľskými organizáciami a podnikmi ďalej usmerňovať inovačné riešenia v súvislosti so šírením informácií o jednotnom trhu, ktoré by ľuďom umožňovali naplno využívať súčasné možnosti; zdôrazňuje význam občianskej spoločnosti pri pomoci MSP a spotrebiteľom, a to najmä tým, ktorí sú v najzraniteľnejšej situácii, ako napríklad mladí ľudia alebo ľudia bez prístupu k internetu, aby dokázali prekonať súčasné jazykové, technické a administratívne bariéry a obmedzenia v členských štátoch;

26.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že zmena poskytovateľa alebo taríf je v určitých odvetviach stále ťažkopádna, čo obmedzuje slobodu výberu spotrebiteľov a poškodzuje hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu, aby lepšie prešetrila tento problém a zaistila tak, že občania budú môcť naplno využívať prínosy jednotného trhu;

27.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala zostávajúce prekážky brániace spotrebiteľom v zmene banky, a aby posúdila riešenia vedúce k ich odstráneniu, napríklad vytvorenie systému prenositeľnosti čísla bankového účtu pre celú EÚ;

28.

berie na vedomie význam, ktorý pre spotrebiteľov s prístupom k bankovým účtom majú transparentné bankové poplatky, rýchlejšie transakcie a ľahšie postupy pri presune bankových účtov;

29.

konštatuje, že približne 30 miliónov občanov EÚ nemá prístup k základným bankovým službám, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ako to avizovala v Akte o jednotnom trhu a v pracovnom programe na rok 2011;

30.

zdôrazňuje, že treba navrhnúť spotrebiteľské politiky, ktoré by zohľadňovali špecifiká citlivých skupín spotrebiteľov;

31.

žiada výslovné prepojenie medzi stratégiou a programom politiky hospodárskej súťaže a spoločnými akciami zameranými na dosiahnutie tohto cieľa, aby mohli spotrebitelia využívať služby, ktoré sú lepšie prispôsobené ich potrebám a poskytované za lepších podmienok;

32.

zdôrazňuje naliehavú potrebu zvýšiť všeobecnú úroveň bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov v EÚ, a to najmä v rámci nadchádzajúcej revízie smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so zodpovednými agentúrami EÚ podrobnejšie posúdila otázky vplyvu chemikálií na zdravie spotrebiteľov, rezistentnosti voči antibiotikám a nanotechnológií na základe existujúcich právnych predpisov EÚ v tejto oblasti;

33.

poukazuje tiež na potrebu zvýšiť normy bezpečnosti hračiek a naliehavo vyzýva členské štáty, aby rýchlo transponovali a v plnej miere vykonávali novú smernicu o bezpečnosti hračiek;

34.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločný systém hodnotenia a označovania, ako sa to uvádza v uznesení o jednotnom trhu pre podniky a rast, a to na základe celého životného cyklu výrobkov a najmä s cieľom zjednodušiť a harmonizovať systémy, odstrániť náklady pre podniky a spotrebiteľov súvisiace s fragmentáciou a predchádzať zavádzajúcej reklame;

35.

požaduje väčšie záruky bezpečnosti výrobkov, a to najmä v elektronickom obchodovaní na vnútornom trhu;

36.

požaduje, aby sa notifikačný systém RAPEX posilnil a aby bol pre spotrebiteľov účinnejší a transparentnejší, aby tak zaisťoval lepšie všeobecné povedomie o rizikách, ktoré plynú z určitých spotrebiteľských výrobkov, a aby umožňoval spoločnostiam a colným orgánom rýchlo a primerane konať;

37.

v tejto súvislosti zdôrazňuje význam transparentných a spoľahlivých trhov, zlepšovania odborných štandardov a zabraňovania konfliktu záujmov pri poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom a kľúčovú úlohu finančného vzdelávania;

38.

zdôrazňuje význam prístupu k finančnému vzdelávaniu a finančnému poradenstvu a vyzýva na lepšie regulovanie služieb finančného poradenstva;

39.

zdôrazňuje, že nové európske orgány dohľadu (ESA) sú priamo zodpovedné za ochranu spotrebiteľa v oblasti finančných služieb a majú v tejto oblasti právomoci, a očakáva, že v stratégii sa to odzrkadlí a posilní sa schopnosť ESA chrániť spotrebiteľov, pričom sa bude čerpať zo súčasných najlepších postupov vnútroštátnych orgánov a zabezpečí sa účasť zainteresovaných strán, najmä zástupcov spotrebiteľov;

40.

žiada zabezpečiť v celej EÚ vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, aby bolo možné ďalej posilniť vnútorný trh v oblasti finančných služieb a bojovať proti protekcionistickým praktikám;

41.

vyzýva na cielené financovanie určené na projekty spotrebiteľského výskumu najmä v oblasti spotrebiteľského správania a zhromažďovania údajov, ktoré by pomohli navrhnúť politiky reagujúce na potreby spotrebiteľov;

42.

navrhuje rozšíriť európsku podporu určenú na výskum v nových oblastiach, napríklad v oblasti ekologickej a etickej spotreby, a spoločné využívanie každodenného spotrebného tovaru (automobily, bicykle, domáce elektrické spotrebiče a pod.);

43.

vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci v oblasti predaja tovaru a neprimeraných zmluvných podmienok, revízie predpisov o nekalých obchodných praktikách (UCP), smernice o spotrebiteľských úveroch, smernice o klamlivej reklame a v oblasti problematiky toho, či sa pravidlá o nekalých obchodných praktikách majú použiť na vzťahy medzi podnikmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a správne vykonávali pravidlá a právne predpisy súvisiace s vnútorným trhom, najmä smernicu o právach spotrebiteľov, smernicu o elektronickom obchode a nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

44.

vyzýva Komisiu, aby zdôraznila význam štandardizácie v spotrebiteľskej agende s cieľom zjednodušiť zložité procesy a zložité spotrebiteľské informácie, napríklad o službách, a s cieľom zaistiť, aby sa na tejto dôležitej úlohe podieľali spotrebiteľské organizácie aj vnútroštátne orgány;

45.

žiada Komisiu, aby začlenila prvok spotrebiteľskej dostupnosti do spotrebiteľskej agendy s cieľom zaistiť, aby zraniteľné skupiny mali prístup k základným výrobkom a službám, ktoré potrebujú; poukazuje na to, že to jasne preukazuje sociálnu dimenziu spotrebiteľských politík;

46.

poukazuje na to, že staršie osoby a ľudia so zdravotným postihnutím majú stále problémy s bezpečnosťou hlavných výrobkov a služieb a s prístupom k nim; v tejto súvislosti poukazuje na to, že normy možno úspešne využiť na sprístupnenie výrobkov a služieb maximálnemu množstvu spotrebiteľov bez ohľadu na ich vek alebo fyzické schopnosti;

47.

vyzýva Komisiu, aby v spotrebiteľskej agende zohľadnila rodové hľadisko v súlade so svojím záväzkom uplatňovať rodové hľadisko ako neoddeliteľnú súčasť tvorby politík; vyzýva Komisiu, aby zaistila, že spotrebiteľská agenda vylúči všetky formy diskriminácie založenej na pohlaví v súvislosti s prístupom k tovarom a službám a ich poskytovaním;

48.

vyzýva Komisiu, aby riešila problém, ako sa súkromná spotreba môže stať udržateľnejšou v záujme podpory inovácií, hospodárskeho rastu a nízkouhlíkového hospodárstva v súlade s cieľom stanoveným v stratégii Európa 2020; domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať inteligentným energetickým systémom: používanie nových technológií by malo umožniť všetkým používateľom siete zúčastňovať sa na vnútornom trhu s energiou s cieľom ušetriť energiu a znížiť alebo obmedziť náklady na energie a zároveň zaručiť dodávky energie zraniteľným spotrebiteľom;

49.

vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zainteresované strany, aby koordinovali svoje úsilie o lepšie informovanie spotrebiteľov o účinnejších spôsoboch nákupu a konzumácie potravín s cieľom predchádzať plytvaniu potravinami a bojovať proti nemu;

50.

zdôrazňuje význam hodnotenia vplyvu liberalizácie na spokojnosť spotrebiteľov a v tejto súvislosti žiada hodnotenie fungovania trhu s energiami;

51.

vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala a a zdôrazňovala prácu siete európskych spotrebiteľských stredísk ECC-Net, ktoré by mali zohrávať ústrednú úlohu pri informovaní spotrebiteľov o ich právach a pri ich podpore v prípade sťažností; poukazuje na kľúčovú úlohu, ktorú zohráva sieť pre cezhraničné presadzovanie práva a spoluprácu v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC) pri zaisťovaní toho, aby sa zákony na ochranu spotrebiteľa správne presadzovali, a pri rozvoji spolupráce medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi;

52.

vyzýva Komisiu, aby využila všetky právomoci podľa zmlúv na zlepšenie transpozície, uplatňovania a presadzovania všetkých právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spotrebiteľa; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom v plnej miere a správne vykonávať tieto právne predpisy;

53.

požaduje prístupnejšie a účinnejšie mechanizmy nápravy, ako napríklad alternatívne riešenie sporov, kolektívne odškodnenie alebo on-line riešenie sporov, s cieľom poskytnúť spotrebiteľom v celej EÚ väčšie práva; s obavami konštatuje, že neexistencia kompenzácie je v súčasnosti hlavným problémom právneho systému, pretože umožňuje, aby obchodníci dosiahli nezákonný zisk;

54.

požaduje dostupné a účinné mechanizmy nápravy v prospech európskych spotrebiteľov, ktoré sú nevyhnutné na odstránenie prekážok na vnútornom trhu, najmä so zreteľom na elektronický obchod, a vyzýva Komisiu, aby predložila jeden alebo viacero návrhov prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu, a zabezpečila tak riadne zapojenie Európskeho parlamentu;

55.

víta prebiehajúcu prácu na vývoji európskeho systému alternatívneho riešenia sporov využívajúceho súčasné vnútroštátne a podnikateľské systémy s cieľom spojiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov so spravodlivými podmienkami obchodu pre podnikateľov;

56.

vyzýva Komisiu, aby vychádzala z najlepších postupov členských štátov, napríklad zo severského modelu ombudsmana, a aby uvažovala o právnej subjektivite pre ECC-Net v oblasti riešenia sporov spotrebiteľov;

57.

domnieva sa, že takýto systém posilní jednotný trh a prinesie spotrebiteľom v cezhraničných sporoch spravodlivý systém nápravy, zvýši dôveru medzi spotrebiteľmi a priemyslom a predíde súdnym sporom, ktoré sú nákladné aj pre priemysel, aj pre spotrebiteľov;

58.

vyzýva Komisiu, aby začala medziinštitucionálnu diskusiu o správnej ceste k zlepšovaniu právnej ochrany spotrebiteľov pri vykonávaní transakcií na trhoch s náležitým ohľadom na prístup stanovený v smernici o právach spotrebiteľov;

59.

zdôrazňuje, že nadchádzajúci viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2013 musí mať vyčlenené primerané prostriedky na ciele stanovené v tejto správe a v nadchádzajúcej spotrebiteľskej agende; zdôrazňuje, že na to, aby spotrebiteľské organizácie boli schopné zastupovať spotrebiteľov vo všetkých členských štátoch, je potrebné primerané a zaručené financovanie z EÚ;

60.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/35

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. marca 2011 s názvom Zelená kniha o online hazardných hrách na vnútornom trhu (KOM(2011)0128),

—

so zreteľom na články 51, 52 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na protokol o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (1),

—

so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2010 a správy o pokroku francúzskeho, švédskeho, španielskeho a maďarského predsedníctva Rady k rámcu pre hazardné hry a stávky v členských štátoch EÚ,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2009 o bezúhonnosti hazardných hier na internete (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o bielej knihe o športe (3),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (5),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (6),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (KOM(2011)0308),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (9),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (KOM(2011)0012),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (10),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (11),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (12),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci (A7-0342/2011),

A.

keďže sektor hazardných hier online neustále rastie, do určitej miery mimo kontroly národných vlád, ktorých občanom sú takéto služby v oblasti hazardných hier poskytované, a keďže tento sektor sa líši od ostatných trhov z hľadiska rizík, ktoré sú s ním spojené, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a boj proti organizovanému zločinu,

B.

keďže pri uplatňovaní zásady subsidiarity neexistuje žiadny osobitný európsky legislatívny akt na reguláciu online hazardných hier,

C.

keďže služby v oblasti hazardných hier podliehajú mnohým aktom EÚ, ako napríklad smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, smernici o nespravodlivých obchodných praktikách, smernici o predaji na diaľku, smernici o praní špinavých peňazí, smernici o ochrane údajov, smernici o súkromí a elektronických komunikáciách a smernici o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

D.

keďže sektor hazardných hier je v jednotlivých členských štátoch regulovaný rôzne, a to nielenže komplikuje regulovaným prevádzkovateľom cezhraničné poskytovanie zákonných služieb v oblasti hazardných hier, ale sťažuje aj regulačným orgánom ochranu spotrebiteľov a boj proti nezákonným online hazardným hrám a súvisiacej potenciálnej trestnej činnosti na úrovni EÚ,

E.

keďže pridaná hodnota celoeurópskeho prístupu k boju proti zločinu a podvodom, najmä čo sa týka zachovávania bezúhonnosti v športe a ochrany hráčov a spotrebiteľov, je významná,

F.

keďže článok 56 ZFEÚ zaručuje slobodu poskytovania služieb, ale online hazardné hry boli vzhľadom na svoju osobitnú povahu vyňaté z rozsahu pôsobnosti smerníc o elektronickom obchode, službách a právach spotrebiteľov,

G.

keďže aj keď ESD objasnil mnoho dôležitých právnych otázok týkajúcich sa online hazardných hier v EÚ, naďalej pretrváva právna neistota s ohľadom na mnoho ďalších otázok, ktoré sa dajú vyriešiť len na politickej úrovni, keďže táto právna neistota viedla k výraznému nárastu dostupnosti nezákonných ponúk hazardných hier a vysokým rizikám, ktoré sa s nimi spájajú,

H.

keďže online hazardné hry môžu v prípade, že nie sú riadne regulované, ukrývať väčšie riziko závislosti, ako tradičné hazardné hry v prevádzkach, a to okrem iného kvôli ľahšiemu prístupu a absencii spoločenskej kontroly,

I.

keďže spotrebitelia musia byť poučení o potenciálnej škodlivosti online hazardných hier a chránení pred nebezpečenstvami v tejto oblasti, najmä pred závislosťou, podvodmi, klamstvami a hraním hazardných hier neplnoletými osobami,

J.

keďže hazardné hry sú významným zdrojom príjmov, ktoré môže väčšina členských štátov použiť na verejnoprospešné a charitatívne účely, ako je šport,

K.

keďže je nevyhnutné zabezpečiť bezúhonnosť v športe, a to prostredníctvom zintenzívnenia boja proti korupcii a dohadovaniu výsledkov zápasov,

L.

keďže v záujme dosiahnutia týchto cieľov je nevyhnutné zaviesť mechanizmy dôslednej kontroly športových súťaží a finančných tokov, ako aj spoločné mechanizmy dohľadu na úrovni EÚ,

M.

keďže v záujme spájania a výmeny odsvedčených postupov je rozhodujúca spolupráca všetkých zainteresovaných strán (inštitúcií, športových federácií a prevádzkovateľov stávok) na medzinárodnej úrovni,

1.

víta skutočnosť, že Komisia prijala iniciatívu a začala verejné konzultácie v súvislosti so svojou zelenou knihou o stávkovaní a hazardných hrách online, ktorá umožní pragmatické a realistické posúdenie budúcnosti tohto sektora v Európe;

2.

víta objasnenie Komisie, že politický proces, ktorý sa začal zelenou knihou, nie je v žiadnom prípade zameraný na dereguláciu/liberalizáciu online hazardných hier;

3.

pripomína rastúci hospodársky význam odvetvia online hazardných hier, ktorého ročné príjmy v roku 2008 prekročili 6 miliárd EUR, čo predstavuje 45 % svetového trhu; súhlasí so Súdnym dvorom Európskej únie, že je to hospodárska činnosť s osobitnými vlastnosťami; pripomína, že tento rast zahŕňa aj zvýšené sociálne náklady vyplývajúce z návykového hrania hazardných hier a nezákonných praktík;

4.

domnieva sa, že účinná regulácia sektora online hazardných hier by mala najmä:

5.

domnieva sa, že takáto regulácia môže potenciálne zaistiť, že športové súťaže budú atraktívne pre spotrebiteľov a verejnosť, že športové výsledky zostanú vierohodné a že si súťaže zachovajú svoju prestíž;

6.

zdôrazňuje stanovisko Európskeho súdneho dvora (13), podľa ktorého je internet len kanálom na ponúkanie hazardných hier s dômyselnými technológiami, ktoré možno použiť na ochranu spotrebiteľov a udržiavanie verejného poriadku, aj keď to nemá vplyv na možnosť členských štátov určiť si svoj vlastný prístup k regulácii online hazardných hier, pričom stále môžu obmedziť alebo vylúčiť ponuku určitých služieb spotrebiteľom;

7.

zdôrazňuje, že vzhľadom na rozdielne tradície a kultúru v členských štátoch podlieha akákoľvek regulácia sektora hazardných hier zásade subsidiarity a musí sa o ňu opierať, pričom túto zásadu treba chápať ako aktívnu subsidiaritu, ktorej súčasťou je spolupráca medzi národnými administratívami; domnieva sa však, že táto zásada znamená dodržiavanie pravidiel vnútorného trhu, ktoré sa na hazardné hry vzťahujú podľa príslušného rozhodnutia ESD;

8.

domnieva sa, že atraktívne, riadne regulované poskytovanie služieb v oblasti hazardných hier, a to tak na internete, ako aj prostredníctvom tradičných fyzických kanálov hazardných hier, je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia nevyužívali služby prevádzkovateľov, ktorí nespĺňajú vnútroštátne podmienky na získanie licencie;

9.

odmieta preto európsky právny akt o jednotnej regulácii celého sektora hazardných hier, ale napriek tomu sa domnieva, že v niektorých oblastiach by bol vzhľadom na cezhraničný charakter služieb v oblasti online hazardných hier jednoznačným prínosom koordinovaný európsky prístup ako doplnok k vnútroštátnej regulácii;

10.

uznáva právo členských štátov rozhodnúť sa o spôsobe organizovania hazardných hier pri súčasnom dodržiavaní základných zásad Zmluvy o EÚ o nediskriminácii a proporcionalite; rešpektuje v tejto súvislosti rozhodnutie viacerých členských štátov zakázať všetky alebo niektoré druhy online hazardných hier či zachovať vládne monopoly v tomto sektore, a to v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, pokiaľ tieto štáty prijmú koherentný prístup;

11.

poukazuje na to, že Európsky súdny dvor v mnohých rozhodnutiach pripustil, že udelenie exkluzívnych práv jedinému prevádzkovateľovi, ktorý by podliehal prísnej kontrole verejných orgánov, môže byť prostriedkom na zlepšenie ochrany spotrebiteľov pred podvodmi a na účinnejší boj proti trestnej činnosti v sektore online hazardných hier;

12.

zdôrazňuje, že online hazardné hry sú osobitným druhom hospodárskej aktivity, na ktorú sa nemôžu v plnej miere vzťahovať pravidlá vnútorného trhu, najmä sloboda usadiť sa a sloboda poskytovať služby; uznáva však konzistentnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá zdôrazňuje, že vnútroštátne kontroly by sa mali ustanoviť a uplatňovať jednotným, primeraným a nediskriminačným spôsobom;

13.

zdôrazňuje, že na jednej strane by prevádzkovatelia online hazardných hier mali vždy dodržiavať právne predpisy krajín, v ktorých tieto hry prevádzkujú, a na strane druhej by si členské štáty mali zachovať právo prijímať opatrenia na riešenie otázky nezákonných online hazardných hier s cieľom zaviesť vnútroštátne právne predpisy a zamedziť nelegálnym prevádzkovateľom prístup na trh;

14.

domnieva sa, že zásada vzájomného uznávania licencií sa v sektore hazardných hier neuplatňuje, ale napriek tomu v súlade so zásadami vnútorného trhu trvá na tom, že členské štáty, ktoré otvoria sektor online hazardných hier pre hospodársku súťaž týkajúcu sa všetkých či niektorých druhov online hazardných hier, musia zabezpečiť transparentnosť a umožniť hospodársku súťaž bez diskriminácie; navrhuje v tomto prípade členským štátom, aby zaviedli licenčný model, ktorý európskym prevádzkovateľom hazardných hier spĺňajúcim podmienky stanovené hostiteľským členským štátom umožní požiadať o udelenie licencie; v členských štátoch, ktoré zaviedli licenčný systém, by sa mohli stanoviť postupy pre podávanie žiadostí o udelenie licencie, ktoré znížia administratívne zaťaženie prostredníctvom predchádzania zbytočnému zdvojovaniu požiadaviek a kontrol vykonávaných v iných členských štátoch, pričom by sa zaistila prednostná úloha regulačného orgánu v členskom štáte, v ktorom bola podaná žiadosť; preto sa domnieva, že treba posilniť vzájomnú dôveru medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi prostredníctvom užšej administratívnej spolupráce; okrem toho rešpektuje rozhodnutie niektorých členských štátov stanoviť počet prevádzkovateľov, druhy a množstvo ponúkaných hier s cieľom chrániť spotrebiteľov a predchádzať trestnej činnosti, a to pod podmienkou, že tieto obmedzenia budú primerané a budú odrážať úsilie obmedziť aktivity v tomto sektore konzistentným a systematickým spôsobom;

15.

vyzýva Komisiu, aby v súlade so zásadou aktívnej subsidiarity preskúmala všetky možné nástroje alebo opatrenia na úrovni EÚ zamerané na ochranu zraniteľných spotrebiteľov, predchádzanie závislosti a boj proti nelegálnym prevádzkovateľom v oblasti hazardných hier vrátane formalizovanej spolupráce medzi národnými regulačnými orgánmi, spoločných noriem pre prevádzkovateľov alebo rámcovej smernice; domnieva sa, že prvým krokom by mohol byť celoeurópsky kódex správania v oblasti online hazardných hier, na ktorom by sa dohodli regulačné orgány a prevádzkovatelia;

16.

zastáva názor, že celoeurópsky kódex správania v oblasti online hazardných hier by sa mal zaoberať právami a povinnosťami poskytovateľa služieb aj spotrebiteľa; domnieva sa, že tento kódex správania by mal pomáhať zaisťovať zodpovedné hranie hazardných hier, vysokú úroveň ochrany hráčov, a to najmä v prípade maloletých a iných zraniteľných osôb, podporné mechanizmy na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov určené na boj proti kybernetickým zločinom, podvodom a zavádzajúcej reklame a napokon aj poskytovať rámec zásad a pravidiel, ktorý zaistí, že spotrebitelia budú v celej EÚ rovnako chránení;

17.

zdôrazňuje, že členské štáty by mali podniknúť viac krokov na zabránenie prevádzkovateľom nezákonných hazardných hier ponúkať svoje služby online, medzi ktorými by mohlo byť napríklad zaraďovanie prevádzkovateľov nezákonných hazardných hier na čiernu listinu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť navrhnúť právne záväzné nástroje, ktoré budú bankám, vydavateľom kreditných kariet a iným účastníkom platobného systému v EÚ ukladať povinnosť blokovať na základe národných čiernych listín transakcie medzi ich klientmi a prevádzkovateľmi hazardných hier, ktorí nemajú licenciu v rámci ich jurisdikcie, a to bez toho, aby tým narúšali zákonné transakcie;

18.

rešpektuje právo členských štátov využiť širokú škálu represívnych opatrení proti nezákonným ponukám online hazardných hier; v záujme zvýšenia efektívnosti boja proti nezákonným ponukám online hazardných hier podporuje zavedenie regulačnej zásady, podľa ktorej môže spoločnosť prevádzkujúca hazardné hry pôsobiť (alebo sa uchádzať o potrebnú vnútroštátnu licenciu) v niektorom členskom štáte len vtedy, ak nepôsobí v rozpore s právom v ktoromkoľvek inom členskom štáte EÚ;

19.

vyzýva Komisiu ako ochrankyňu zmlúv a členské štáty, aby naďalej účinne kontrolovali dodržiavanie práva EÚ;

20.

konštatuje, že od roku 2008 mohlo dôjsť k väčšiemu pokroku v prebiehajúcich prípadoch porušovania právnych predpisov a že na žiaden členský štát nebola nikdy podaná žaloba na Európskom súdnom dvore; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vyšetrovaní možných rozporov medzi právnymi predpismi členských štátov týkajúcimi sa hazardných hier (offline a online) a ZFEÚ a aby v prípade potreby pokračovala v konaniach o porušení právnych predpisov, ktoré sú otvorené od roku 2008, s cieľom zaistiť jednotnosť; pripomína Komisii, že ako ochrankyňa zmlúv je povinná pohotovo konať po prijatí sťažností na porušovanie slobôd zakotvených v zmluvách;

21.

požaduje podstatne rozšírenú spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi, ktorú by koordinovala Komisia a vďaka ktorej by mali dostatočné kompetencie na to, aby vypracovali spoločné normy a spoločne postupovali proti prevádzkovateľom online hazardných hier, ktorí vykonávajú svoju činnosť bez potrebnej vnútroštátnej licencie; konštatuje, že samostatné vnútroštátne riešenia nie sú najmä ako prostriedok na identifikovanie hráčov hazardných hier figurujúcich na čiernych listinách a na boj proti praniu špinavých peňazí, stávkovým podvodom a inej organizovanej trestnej činnosti úspešné; v tejto súvislosti považuje zriadenie regulačného orgánu s vhodnými právomocami v každom členskom štáte za potrebný krok smerom k účinnejšej regulačnej spolupráci; konštatuje, že ako základ pre účinnejšiu spoluprácu medzi národnými regulačnými orgánmi by mohol slúžiť informačný systém o vnútornom trhu; berie na vedomie iniciatívy národných regulačných orgánov zamerané na užšiu spoluprácu, ako je napríklad Európske fórum regulačných orgánov v oblasti hazardných hier (GREF) a Európska platforma regulačných orgánov; požaduje užšiu spoluprácu a lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi EÚ, Europolom a Eurojustom v boji proti nezákonným hazardným hrám, podvodom, praniu špinavých peňazí a inej finančnej kriminalite v oblasti online hazardných hier;

22.

zastáva názor, že rôzne druhy online hazardných hier – ako napríklad rýchle interaktívne hry založené na náhode, ktoré sa musia hrať v sekundovej frekvencii, stávky a lotérie s týždenným losovaním – sa od seba líšia a vyžadujú si rozličné riešenia vzhľadom na to, že niektoré druhy hazardných hier ponúkajú väčšie možnosti zneužitia ako iné; konštatuje najmä, že možnosť prania špinavých peňazí závisí od miery identifikácie, druhu hry a metód používanej platby, čo si pri niektorých druhoch hier vyžaduje dohľad nad hrou v reálnom čase a vykonávanie prísnejšej kontroly, ako v prípade iný druhov hier;

23.

zdôrazňuje, že treba riešiť ochranu spotrebiteľských účtov otvorených v súvislosti s online hraním hazardných hier v prípade platobnej neschopnosti poskytovateľa služieb; navrhuje preto, aby sa akékoľvek budúce právne predpisy zameriavali na ochranu vkladov v prípade uvalenia pokút prevádzkovateľom internetových stránok alebo začatia právneho konania voči nim;

24.

žiada Komisiu, aby podporila spotrebiteľov, ak boli postihnutí nezákonnými postupmi, a aby im poskytla právnu podporu;

25.

odporúča zavedenie celoeurópskych jednotných minimálnych noriem elektronickej identifikácie; domnieva sa, že registrácia by sa mala uskutočňovať tak, aby sa zistila totožnosť hráča a aby sa zároveň zaistilo, že hráč bude mať k dispozícii maximálne jeden hráčsky účet v jednej spoločnosti prevádzkujúcej hazardné hry; zdôrazňuje, že prísne systémy registrácie a overovania sú kľúčovými nástrojmi na zabránenie akémukoľvek zneužitiu online hazardných hier, ako je pranie špinavých peňazí;

26.

zastáva názor, že v záujme účinnej ochrany spotrebiteľov, najmä zraniteľných a mladých hráčov, pred negatívnymi aspektmi online hazardných hier musí EÚ prijať spoločné normy na ochranu spotrebiteľa; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predtým, než sa začne akákoľvek činnosť v oblasti hazardných hier, treba zaviesť postupy kontroly a ochrany, ktoré by mohli okrem iného zahŕňať overovanie veku, obmedzenia týkajúce sa elektronických platieb a prevodov finančných prostriedkov medzi hráčskymi účtami, ako aj požiadavku, aby prevádzkovatelia umiestňovali na internetové stránky s online hazardnými hrami informácie o zákonom stanovenom veku, rizikovom správaní, návykovom hraní hazardných hier a národných kontaktných miestach;

27.

požaduje využívanie účinných metód na riešenie problematického hrania hazardných hier, okrem iného prostredníctvom zákazov hazardných hier a povinných limitov, pokiaľ ide o výdavky za určité obdobie, aj keď stanovených samotným zákazníkom; navyše zdôrazňuje, že ak limit výdavkov bude možné zvýšiť, mal by sa uplatňovať časový posun, než toto zvýšenie nadobudne účinnosť;

28.

zdôrazňuje, že návykové hranie hazardných hier je v skutočnosti poruchou správania, ktorou môžu byť postihnuté až 2 % populácie v niektorých krajinách; požaduje preto štúdiu o rozsahu tohto problému v každom členskom štáte EÚ, aby bol k dispozícii základ umožňujúci vymedziť celkovú stratégiu na ochranu spotrebiteľov pred týmto druhom závislosti; domnieva sa, že ihneď po vytvorení hráčskeho účtu sa musia poskytnúť komplexné a presné informácie, čo sa týka hazardných hier, zodpovedného hrania hazardných hier a možností liečenia závislosti na hraní týchto hier;

29.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby brali do úvahy štúdie, ktoré sa už v tejto oblasti uskutočnili, sústreďovali sa na výskum zaoberajúci sa výskytom, vznikom a liečbou hráčskej závislosti a zhromažďovali a zverejňovali štatistické údaje o všetkých kanáloch (online aj offline) sektora hazardných hier a hráčskej závislosti s cieľom vypracovať komplexné údaje o celom sektore hazardných hier v EÚ; zdôrazňuje potrebu štatistických údajov z nezávislých zdrojov, najmä pokiaľ ide o hráčsku závislosť;

30.

vyzýva Komisiu, aby podnietila budovanie siete národných organizácií, ktoré sa venujú osobám závislým od hazardných hier s cieľom umožniť výmenu skúseností a najlepších postupov;

31.

poznamenáva, že podľa nedávno zverejnenej štúdie (14) bol sektor hazardných hier identifikovaný ako sektor, kde je najčastejšie pociťovaný chýbajúci systém alternatívneho riešenia sporov; navrhuje preto, že vnútroštátne regulačné agentúry by mohli zriadiť systém alternatívneho riešenia sporov pre sektor online hazardných hier;

32.

konštatuje, že riziko podvodu v športových súťažiach, aj keď existuje od ich počiatku, sa od vzniku sektora online športových stávok zvýšilo a predstavuje hrozbu pre bezúhonnosť športu; domnieva sa preto, že by sa mala vypracovať spoločná definícia športových podvodov a podvodného konania a že stávkové podvody by sa mali trestať ako trestné činy v celej Európe;

33.

požaduje vytvorenie nástrojov na zintenzívnenie cezhraničnej policajnej a súdnej spolupráce zahŕňajúcej všetky príslušné orgány členských štátov podieľajúce sa na prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní ovplyvňovania výsledkov zápasov v súvislosti so športovými stávkami; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zvážili vytvorenie útvarov, ktoré by sa venovali stíhaniu a ktorých hlavnou úlohou by bolo vyšetrovanie prípadov ovplyvňovania výsledkov zápasov; požaduje, aby sa pouvažovalo o rámci spolupráce s organizátormi športových súťaží s cieľom umožniť výmenu informácií medzi športovými disciplinárnymi orgánmi a štátnymi agentúrami pôsobiacimi v oblasti vyšetrovania a stíhania, a to napríklad prostredníctvom zriadenia vnútroštátnych sietí určených na tento účel a kontaktných miest, ktoré by riešili prípady ovplyvňovania výsledkov zápasov; pokiaľ je to vhodné, tieto kroky by sa mali podniknúť v spolupráci s prevádzkovateľmi hazardných hier;

34.

domnieva sa preto, že by sa na európskej úrovni malo stanoviť spoločné vymedzenie športových podvodov, ktoré by sa zahrnulo do trestného práva všetkých členských štátov;

35.

vyjadruje svoje znepokojenie nad prepojením medzi zločineckými organizáciami a rozvojom ovplyvňovania výsledkov zápasov v súvislosti s online stávkovaním, pričom zisky z tejto činnosti slúžia na financovanie ďalšej trestnej činnosti;

36.

konštatuje, že niekoľko európskych krajín už prijalo prísne právne predpisy proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom športového stávkovania, proti športovým podvodom (ktoré klasifikovali ako osobitný trestný čin) a proti konfliktom záujmov medzi prevádzkovateľmi stávok a športovými klubmi, tímami alebo aktívnymi športovcami;

37.

poznamenáva, že prevádzkovatelia online hier, ktorí majú licenciu v EÚ, už zohrávajú úlohu pri identifikácii možných prípadov korupcie v športe;

38.

zdôrazňuje význam osvety pre ochranu bezúhonnosti športu; vyzýva preto členské štáty a športové federácie, aby primerane informovali a vzdelávali športovcov a spotrebiteľov od útleho veku a na všetkých úrovniach (tak amatérskej, ako aj profesionálnej);

39.

uvedomuje si osobitný význam prínosu príjmov pochádzajúcich z hazardných hier pre financovanie všetkých úrovní profesionálneho a amatérskeho športu v členských štátoch vrátane opatrení na ochranu bezúhonnosti športových súťaží pred stávkovými manipuláciami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala alternatívne spôsoby financovania, v rámci ktorých by sa príjmy zo športového stávkovania mohli bežne používať na ochranu bezúhonnosti športových súťaží pred stávkovými manipuláciami, pričom by rešpektovala postupy v členských štátoch a zároveň by dbala na to, aby žiaden mechanizmus financovania neviedol k situácii, keď by prínos z financovania malo len veľmi málo profesionálnych športov v rozsiahlej miere vysielaných v televízii, zatiaľ čo pre iné športy, najmä športy na miestnej úrovni, by sa financovanie zo športových stávok znížilo;

40.

znovu potvrdzuje svoje stanovisko, že športové stávky sú určitou formou komerčného využívania športových súťaží; odporúča, aby športové súťaže boli chránené pred akýmkoľvek neautorizovaným komerčným využívaním, a to najmä prostredníctvom uznávania vlastníckych práv organizátorov športových podujatí, nielen v záujme zabezpečenia spravodlivej finančnej návratnosti v prospech všetkých úrovní profesionálneho a amatérskeho športu, ale aj ako prostriedok na posilnenie boja proti športovým podvodom, najmä proti ovplyvňovaniu výsledkov zápasov;

41.

zdôrazňuje, že uzatváranie právne záväzných dohôd medzi organizátormi športových súťaží a prevádzkovateľmi online hazardných hier by zaistilo vyváženejší vzťah medzi nimi;

42.

poukazuje na dôležitosť transparentnosti v sektore online hazardných hier; v tejto súvislosti sa domnieva, že by mala existovať povinnosť predkladať výročné správy, čo by okrem iného malo preukázať, ktoré činnosti vo verejnom záujme a/alebo športové podujatia sú financované a/alebo sponzorované z príjmov z hazardných hier; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť povinného predkladania výročných správ;

43.

poukazuje na to, že je potrebné poskytnúť spoľahlivú alternatívu k nelegálnym službám v oblasti hazardných hier; zdôrazňuje potrebu pragmatických riešení, pokiaľ ide o reklamu a sponzorovanie športových podujatí prevádzkovateľmi online hazardných hier; zastáva názor, že by sa mali prijať spoločné normy pre reklamu, ktoré budú dostatočne chrániť zraniteľných spotrebiteľov, ale zároveň umožnia sponzorovanie medzinárodných podujatí;

44.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so všetkými zainteresovanými stranami v oblasti športu s cieľom určiť primerané mechanizmy potrebné na zachovanie bezúhonnosti športu a financovania športu na miestnej úrovni;

45.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/43

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o situácii v odvetví včelárstva (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2010 o zdraví včiel medonosných (KOM(2010)0714),

—

so zreteľom na závery Rady zo 17. mája 2011 o zdraví včiel medonosných,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. mája 2011 s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (KOM(2011)0244),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (2), ktoré obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa odvetvia včelárstva v Európskej únii,

—

so zreteľom na vedeckú správu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z 11. augusta 2008 a na vedeckú správu, ktorú dal vypracovať a 3. decembra 2009 prijal úrad EFSA, o úmrtnosti včiel a pozorovaní včiel v Európe,

—

so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-442/09 (3) týkajúcej sa označovania medu obsahujúceho geneticky modifikovaný materiál,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (4),

—

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o deficite bielkovín v EÚ: ako riešiť dlhodobý problém? (6),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0359/2011),

A.

keďže včelárstvo ako hospodárska a sociálna činnosť zohráva kľúčovú úlohu v udržateľnom rozvoji vidieckych oblastí, vytvára pracovné miesta a prostredníctvom opeľovania, ktoré prispieva k zlepšovaniu biodiverzity udržovaním genetickej rozmanitosti rastlín, poskytuje významné ekosystémové služby,

B.

keďže včelárstvo a biodiverzita sú vzájomne závislé; keďže vďaka opeľovaniu zaobstarávajú včelstvá významné environmentálne, hospodárske a sociálne verejné statky, čím zaisťujú potravinovú bezpečnosť a udržujú biodiverzitu, a keďže správou svojich včelstiev poskytujú včelári environmentálnu službu obrovského významu a chránia udržateľný model produkcie vo vidieckych oblastiach; keďže včelia pastva, rôznorodé pastvinové plochy a niektoré poľnohospodárske plodiny (repka, slnečnica atď.) poskytujú včelám bohatú výživu nevyhnutnú na zachovanie ich imunitnej obrany a udržanie ich zdravia,

C.

keďže vznikli obavy z toho, že z dôvodu vysokých nákladov na vytvorenie včelárskeho podniku vstupuje do tohto odvetvia menej ľudí, čo vedie k nedostatku rojov potrebných na opelenie životne dôležitých poľnohospodárskych plodín,

D.

keďže v EÚ, ako aj v iných častiach sveta bol zaznamenaný pokles počtu včelstiev; keďže opeľujúce druhy, ktoré prispievajú k poľnohospodárskej výrobe, sú na ústupe; keďže v prípade významného zintenzívnenia tohto trendu budú možno poľnohospodári v EÚ aj poľnohospodári v iných častiach sveta musieť pristúpiť k opeľovaniu prostredníctvom človeka, čo by zahŕňalo dvojnásobné zvýšenie výdavkov na opeľovanie; keďže súčasná vedecká a veterinárna prax dokáže zabezpečiť len málo účinnú prevenciu a kontrolu chorôb, pokiaľ ide o určitých škodcov a nákazy, a to z dôvodu nepostačujúceho výskumu a vývoja v oblasti nových liekov pre včely v posledných desaťročiach, čo je dôsledkom obmedzenej veľkosti trhu a z toho vyplývajúceho nízkeho záujmu veľkých farmaceutických spoločností, keďže obmedzený počet liekov dostupných na boj proti roztočom druhu Varroa destructor už v mnohých prípadoch nie je účinný,

E.

keďže na zdravie jednotlivých včiel a včelstiev má vplyv celý rad letálnych a subletálnych faktorov, z ktorých sú mnohé vzájomne prepojené; keďže obmedzený počet na trhu predávaných liekov určených na boj proti roztočovi Varroa destructor v mnohých prípadoch už nie je dostatočne účinný z dôvodu vzniku odolnosti roztočov voči nim; keďže používanie pesticídov, zmena klimatických a environmentálnych podmienok, strata biodiverzity rastlinných druhov, zmena vo využívaní pôdy, nesprávne včelárske postupy a prítomnosť invazívnych druhov vedú k oslabeniu imunitného systému včelstiev a uľahčujú šírenie oportunistických patologických javov, keďže včely medonosné môžu byť priamo i nepriamo vystavené výrobkom na ochranu rastlín, napríklad v dôsledku zanášania vetrom, povrchovej vody, kvapôčok z gutácie, nektáru a peľu,

F.

keďže včelári môžu prispieť ku zdraviu a dobrým životným podmienkam svojich včiel a môžu pomôcť zachovať ich zdravie, hoci kvalita ich životného prostredia zohráva významnú úlohu pri ich úspešnosti,

G.

keďže sa odporúča minimálne používanie veterinárnych produktov a aktívnych látok, ako aj udržiavanie zdravého imunitného systému včelstva, ale keďže problémy s odolnosťou pretrvávajú; keďže aktívne látky a lieky nedokážu včely metabolizovať, a teda sa dostávajú do medu, a keďže európski výrobcovia sa spoliehajú na čistý a kvalitný med bez rezíduí,

H.

keďže veľký počet európskych včelárov sú amatérski a nie profesionálni včelári,

1.

vyzýva Komisiu, aby v rámci ďalšieho finančného rámca (FR8) zvýšila úroveň podpory výskumu v oblasti zdravia včiel medonosných a zamerala tento výskum na technologický rozvoj i prevenciu a kontrolu chorôb, najmä na vplyv environmentálnych faktorov na imunitný systém včelstiev a ich vzájomné vzťahy s patologickými javmi, na vymedzenie udržateľných poľnohospodárskych postupov, posilnenie nechemických alternatív (t.j. preventívne agronomické postupy, ako je napríklad rotácia plodín a využívanie biologickej kontroly) a na všeobecné ďalšie podporenie integrovanej ochrany proti škodcom a rozvoja veterinárnych liekov proti organizmom, ktoré v súčasnosti spôsobujú chorobnosť včiel medonosných v EÚ, najmä roztočom Varroa destructor, keďže to je hlavný patogén, ktorý si vyžaduje väčšiu rozmanitosť aktívnych látok na boj proti nemu, pretože má veľkú schopnosť rezistencie, ako aj proti endoparazitom a iným oportunistickým chorobám;

2.

domnieva sa, že je dôležité prijať naliehavé opatrenia na ochranu zdravia včiel, a to so zreteľom na špecifiká včelárstva, rôznorodosť subjektov, ktorých sa to týka, a zásady proporcionality a subsidiarity;

3.

opakuje obavy z toho, že vyššia úmrtnosť včiel medonosných a voľne žijúcich opeľovačov v Európe by v prípade, ak by sa neriešila, mala zásadný negatívny vplyv na poľnohospodárstvo, výrobu potravín a potravinovú bezpečnosť, biodiverzitu, udržateľnosť životného prostredia a ekosystémy;

4.

vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s včelárskymi združeniami podporovala vytvorenie náležitých vnútroštátnych systémov dohľadu a na úrovni EÚ vypracovala harmonizované normy s cieľom umožniť porovnávanie; zdôrazňuje potrebu jednotnej identifikácie a registrácie včelích úľov na vnútroštátnej úrovni s každoročnou revíziou a aktualizáciou; trvá na tom, že financovanie identifikácie a registrácie by nemalo pochádzať z jestvujúcich programov na zlepšovanie výroby medu a jeho uvádzania na trh v Európskej únii (nariadenie Rady (ES) č. 1221/97 (7));

5.

vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala európsku sieť tzv. referenčných úľov na monitorovanie vplyvov podmienok životného prostredia, včelárskych postupov a poľnohospodárskych techník na zdravie včiel;

6.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala trojročné programy založené na tom, že všetky členské štáty oznámia počet skutočne registrovaných úľov a nie odhadované počty;

7.

víta vytvorenie referenčného laboratória EÚ pre zdravie včiel, ktoré by sa malo sústrediť na činnosti, ktorými sa nezaoberajú súčasné siete odborníkov alebo vnútroštátne laboratóriá, a zlúčiť integrované znalosti vyplývajúce z ich výskumu;

8.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa na vnútroštátnej úrovni podporovali diagnostické laboratóriá a skúšky v teréne, a poukazuje na to, že by sa malo predísť prekrývaniu vo financovaní;

9.

vyzýva Komisiu, aby spolu so zástupcami odvetvia včelárstva zriadila riadiaci výbor, ktorý bude poskytovať Komisii pomoc pri stanovovaní ročného pracovného programu referenčného laboratória EÚ; ľutuje, že prvý ročný pracovný program referenčného laboratória EÚ bol predložený bez predchádzajúcej konzultácie so zainteresovanými stranami;

10.

vyzýva Komisiu, aby i naďalej podporovala vedecký výskum v oblasti zdravia včiel medonosných a vychádzala pritom z dobrých príkladov, akými sú opatrenia COLOSS v rámci siete COST a iniciatívy BeeDoc a STEP, a aby nabádala členské štáty k tomu, aby podporovali vedecký výskum v tejto oblasti; zdôrazňuje však, že by sa mali posilniť vzťahy medzi včelármi a včelárskymi organizáciami;

11.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vo využívaní finančných prostriedkov nebude dochádzať k prekrytiam, aby sa zvýšila ich účinnosť pri zaručovaní hospodárskej a ekologickej pridanej hodnoty tak pre včelárov, ako aj pre poľnohospodárov; vyzýva Komisiu, aby podnecovala členské štáty pri zvyšovaní ich úrovne financovania výskumu;

12.

vyzýva členské štáty, aby podporovali zriaďovanie vnútroštátnych fenologických monitorovacích sietí pre medonosné rastliny a dohliadali na ich činnosť;

13.

vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala intenzívnejšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi, laboratóriami, včelármi, poľnohospodármi, priemyslom a vedcami o ekotoxických štúdiách, ktoré majú vplyv na zdravie včiel medonosných, aby sa tak zaistil kvalifikovaný nezávislý vedecký dohľad; vyzýva Komisiu, aby tomuto procesu pomohla tým, že sprístupní svoju príslušnú webovú stránku vo všetkých úradných jazykoch dotknutých členských štátov;

14.

víta iniciatívu Komisie s názvom Lepšia odborná príprava pre bezpečnejšie potraviny, žiada však predĺženie jej realizácie aj na obdobie po roku 2011 a zvýšenie počtu účastníkov z vnútroštátnych orgánov;

15.

vyzýva na podporu programov odborných školení pre včelárov v oblasti prevencie a kontroly chorôb a poľnohospodárov v oblasti botanických znalostí, používania výrobkov na ochranu rastlín šetrného voči včelám, vplyvu pesticídov a nechemických agronomických postupov brániacich rastu buriny; žiada Komisiu, aby v spolupráci so včelárskymi organizáciami navrhla usmernenia pre veterinárnu liečbu včelstiev;

16.

vyzýva orgány a zastupiteľské organizácie v členských štátoch, aby podporovali šírenie vhodných vedeckých a technických znalostí o zdraví včiel medzi včelármi; zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebný trvalý dialóg medzi včelármi, poľnohospodármi a príslušnými orgánmi;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť náležitú odbornú prípravu veterinárov a zaistiť včelárom možnosť s veterinármi konzultovať a súčasne zapojiť včelárskych odborníkov do činnosti vnútroštátnych veterinárnych orgánov;

18.

uznáva, že vývoj inovatívnych a účinných spôsobov ošetrenia proti roztočom rodu Varroa, ktoré sa podieľajú na ročných stratách vo výške asi 10 %, je veľmi dôležitý; domnieva sa, že je potrebné zvýšiť podporu autorizovaných veterinárnych postupov s cieľom znížiť negatívne účinky chorôb a škodcov; žiada Komisiu, aby zaviedla spoločné usmernenia v oblasti veterinárnej liečby v tomto odvetví, pričom by mala zdôrazniť potrebu používať ju náležitým spôsobom; vyzýva na zavedenie usmernení pre používanie molekúl a/alebo vzorcov vychádzajúcich z organických kyselín a éterických olejov a iných látok povolených na biologickú ochranu proti škodcom;

19.

vyzýva členské štáty, aby poskytovali finančnú podporu na výskum, vývoj a skúšky nových veterinárnych prípravkov pre včely v teréne, a to najmä malým a stredným podnikom, vzhľadom na príspevok včelárskeho odvetvia k biodiverzite a na spoločenský úžitok, ktorý prináša opeľovanie, a so zreteľom na vysoké náklady včelárov na veterinárnu liečbu, ktoré v súčasnosti nesú a ktoré sú vyššie než zdravotnícke náklady v iných chovných odvetviach;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné ponúknuť farmaceutickému priemyslu stimuly pre vývoj nových liečebných prípravkov určených na boj proti chorobám včiel;

21.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala pružnejšie pravidlá pre registráciu a dostupnosť veterinárnych prípravkov pre včely medonosné vrátane liekov prírodného pôvodu a iných, ktoré nemajú zdravotný vplyv na hmyz; víta návrh Komisie na revíziu smernice o veterinárnych liekoch, konštatuje však, že súčasná obmedzená dostupnosť takýchto liekov by nemala byť dôvodom pre registráciu/uvádzanie na trh antibiotík na liečbu iných oportunistických chorôb včelstiev včely medonosnej, najmä s ohľadom na ich dôsledky na kvalitu včelích výrobkov a odolnosť včiel;

22.

víta zámer Komisie zaviesť maximálne reziduálne úrovne pre používanie liečivých výrobkov prostredníctvom tzv. kaskádového postupu v záujme odstránenia súčasnej právnej neistoty, ktorá brzdí liečenie chorých včiel;

23.

žiada zmenu právneho prostredia tak, aby Európska agentúra pre lieky mohla podľa zásady ochrany práv duševného vlastníctva zabezpečiť na určité prechodné obdobie exkluzivitu na výrobu a predaj nových účinných látok v inovačných veterinárnych prípravkoch na ochranu zdravia včiel;

24.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť krytie z veterinárneho fondu Európskej únie aj na choroby včiel, a to pri ďalšej revízii fondu;

25.

víta zámer Komisie predložiť komplexné právne predpisy o zdraví zvierat; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila rozsah a financovanie európskej veterinárnej politike tak, aby sa v nej zohľadňovali špecifiká včiel a včelárstva a zabezpečil účinnejší boj proti chorobám včiel prostredníctvom dostupnosti dostatočného množstva účinných a štandardizovaných liekov vo všetkých členských štátoch a financovania zdravie včiel v rámci európskej veterinárnej politiky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi, pričom by svoje úsilie mala zamerať na boj proti varroatóze v EÚ a jej kontrolu;

26.

podporuje programy šľachtenia, ktoré sa zameriavajú na odolnosť proti chorobám a škodcom, najmä s ohľadom na varroatózu;

27.

zdôrazňuje, že Európska únia len nedávno s odhodlaným zapojením Európskeho parlamentu prijala nové, prísnejšie pravidlá povoľovania výrobkov na ochranu rastlín a ich udržateľného používania, aby zabezpečila, že sú bezpečné pre ľudské bytosti a životné prostredie; konštatuje, že tieto pravidlá zahŕňajú dodatočné, prísne kritériá týkajúce sa bezpečnosti včiel; vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o úspešnom vykonávaní nových pravidiel;

28.

vyzýva Komisiu, aby zlepšila metodiku hodnotenia rizík pesticídov s cieľom chrániť zdravie včelstiev a rozvoj populácií a aby zabezpečila primeraný prístup k výsledkom a metodike ekotoxikologických štúdií zaradených do dokumentácie pri registrácii prípravkov;

29.

zdôrazňuje význam udržateľného poľnohospodárstva a vyzýva členské štáty, aby transponovali a čo najskôr plne vykonávali smernicu 2009/128/ES o udržateľnom používaní pesticídov, a najmä jej článok 14, v ktorom sa zdôrazňuje, že pre všetkých poľnohospodárov v EÚ bude od roku 2014 povinné uplatňovať integrovanú ochranu proti škodcom, a aby osobitnú pozornosť venovali používaniu pesticídov, ktoré môžu mať negatívne účinky na zdravie včiel a včelstiev;

30.

vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení rizík pesticídov na základe spoľahlivých a efektívnych testov v skutočných podmienkach s harmonizovanými protokolmi zvážila otázky chronickej, larválnej a subletálnej toxicity, ako je to stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, účinného od 14. júna 2011; ďalej vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť používaniu špecifických pesticídov, ktoré mali za určitých okolností negatívny vplyv na zdravie včiel a včelstiev; vyzýva Komisiu, aby tiež posilnila výskum v oblasti potenciálnych interakcií látka – patogén a látka – látka; konštatuje, že treba tiež zvážiť všetky aplikačné metódy;

31.

víta skutočnosť, že odborníci z Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín vykonávajú nezávislé hodnotenie požiadaviek kladených na priemysel v oblasti poskytovania údajov o rozličných pesticídoch;

32.

v rámci dialógu medzi včelármi, zainteresovanými stranami v oblasti poľnohospodárstva a verejnými orgánmi požaduje vytvorenie systému, ktorý by podporil, aby sa včelárom vo všetkých členských krajinách povinne vopred oznamovalo použitie pesticídov, a to najmä pokiaľ ide o letecké používanie insekticídov (napríklad postreky proti komárom), a systému, v rámci ktorého by sa na požiadanie poskytovali informácie o umiestnení úľov počas týchto zásahov; ďalej požaduje lepšiu výmenu informácií prostredníctvom databázy na internete medzi včelármi a poľnohospodármi, napríklad pokiaľ ide o umiestňovanie úľov v bezprostrednej blízkosti polí;

33.

vyzýva členské štáty, aby zvážili vhodnosť toho, aby sa problematika včelárstva a zdravia včiel stala súčasťou poľnohospodárskej odbornej prípravy;

34.

s osobitným prihliadnutím na projekt úradu EFSA z roku 2009 nazvaný Úmrtnosť včiel a pozorovanie včiel v Európe vyzýva Komisiu, aby uskutočnila objektívny výskum týkajúci sa možných negatívnych účinkov geneticky modifikovaných plodín a monokultúr na zdravie včiel medonosných;

35.

vyzýva Komisiu, aby nepretržite monitorovala situáciu v oblasti zdravia zvierat v zdrojových krajinách, uplatňovala najprísnejšie požiadavky v oblasti zdravia zvierat a zaviedla vhodný monitorovací systém, pokiaľ ide o rozmnožovací materiál pochádzajúci z tretích krajín, s cieľom zabrániť zanášaniu exotických včelích chorôb/parazitov, ako sú chrobáky Aethina tumida a roztoče Tropilaelaps, do EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s včelárskymi organizáciami zvýšili transparentnosť v oblasti frekvencie, percentuálneho podielu, charakteristík a najmä výsledkov bezpečnostných kontrol vykonávaných na hraničných kontrolných miestach;

36.

požaduje, aby sa v prípade veterinárnych výrobkov registrovaných v Európskej únii predbežne stanovila prahová hranica (referenčný bod pre opatrenie) vo výške 10 ppb, a to so zreteľom na rôzne analytické metódy uplatňované v jednotlivých členských štátoch;

37.

vyzýva Komisiu, aby do systému zaradila nulové akčné hodnoty (NAL) alebo referenčné body pre opatrenia (RPA) alebo maximálne limity rezíduí (MRL) v mede a ďalších včelárskych produktoch v prípade látok, ktoré nesmú byť v prípade európskeho odvetvia včelárstva povolené, a aby zharmonizovala veterinárne hraničné kontroly s kontrolami na vnútornom trhu, keďže v prípade medu dovoz nízkej kvality, riedenie a náhrady narúšajú trh a vyvíjajú neustály tlak na ceny a konečnú kvalitu výrobku na vnútornom trhu EÚ a výrobky/výrobcovia z EÚ a z tretích krajín musia mať rovnaké podmienky; poznamenáva, že MRL musia zohľadňovať rezíduá z osvedčených veterinárnych postupov;

38.

vyzýva Komisiu, aby zaviedla alebo upravila prílohy smernice Rady 2001/110/ES (8) (smernica o mede) s cieľom zlepšiť normy produkcie v EÚ tým, že sa stanovia jasné právne vymedzenia pojmov v prípade všetkých včelárskych produktov vrátane rôznych druhov medu a definujú sa zásadné parametre kvality medu, ako je obsah prolínu a sacharázy, nízka úroveň HMF alebo vlhkosti a riedenie (ako je obsah glycerínu, pomer cukru a izotopov (C13/C14), peľové spektrum a aróma a obsah cukru v mede); vyzýva na podporu výskumu efektívnych metód odhaľovania riedenia medu; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že kontrola prírodných vlastností medu uplatňovaná na európske výrobky sa bude uplatňovať aj na výrobky tretích krajín;

39.

vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala pravidlá týkajúce sa označovania s ustanoveniami nariadenia o poľnohospodárskych systémoch kvality a zaviedla povinné označovanie krajiny pôvodu v prípade včelárskych produktov dovážaných do EÚ a vyrábaných v EÚ, alebo povinné označovanie každej krajiny pôvodu v prípade zmesí produktov rôzneho pôvodu;

40.

v duchu novej politiky EÚ v oblasti kvality vyzýva včelárov, ich zastupiteľské organizácie a obchodné spoločnosti, aby lepšie využívali režimy označovania pôvodu EÚ (chránené označenie pôvodu a chránené zemepisné označenie) v prípade včelárskych produktov, čo by mohlo prispieť k cenovej dostupnosti včelárskej činnosti, a vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci so včelárskymi združeniami navrhla označenia kvality a podporovala priamy predaj včelárskych výrobkov na miestnych trhoch;

41.

vyzýva na prijatie krokov na zvýšenie spotreby európskeho medu a včelárskych výrobkov, a to aj prostredníctvom podpory medov s vlastnosťami špecifickými pre určité druhy a zemepisné oblasti;

42.

zdôrazňuje, že európske a vnútroštátne orgány musia počas prípravy včelárskych programov a súvisiacich právnych predpisov konzultovať so včelármi s cieľom zabezpečiť účinnosť týchto programov a ich včasné zavedenie; vyzýva Komisiu, aby poskytla podstatne väčší objem finančných zdrojov zintenzívnením súčasnej podpory včelárstva v SPP po roku 2013 a zaručila pokračovanie existencie a zlepšenie jestvujúcich podporných programov (nariadenie (ES) č. 1221/97) pre včelárske odvetvie a aby podporovala rozvoj spoločných projektov, a žiada členské štáty, aby odvetviu včelárstva zaistili technickú pomoc; vyzýva Komisiu aby zaručila, súlad systému spolufinancovania so zavedením priamej pomoci v prvom pilieri SPP (nepovinné vykonávanie súčasného článku 68 SPP) tými štátmi, ktoré to považujú za potrebné; zdôrazňuje tiež potrebu podnecovať mladých včelárov vo vstupe do odvetvia; vyzýva Komisiu, aby pre včelárstvo zabezpečila ochrannú sieť alebo spoločný systém poistenia s cieľom zmierniť dosah krízových situácií na včelárov;

43.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity sprístupnila včelárstvu finančné prostriedky prioritne a/alebo vo vyššej miere vo všetkých projektoch a opatreniach predložených v rámci SPP, ktoré sa zaoberajú výhradne poddruhmi a ekotypmi druhu Apis mellifera, ktoré sú v danom regióne domáce;

44.

vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcej revízii SPP objasnila podporné opatrenia a pomoc, ktorá sa má priznať európskemu odvetviu včelárstva, a to so zreteľom na environmentálny a sociálny verejný prínos, ktorý včelstvá prinášajú opeľovaním, a environmentálne služby poskytované včelármi tým, že svoje včelstvá spravujú;

45.

konštatuje, že podľa správy Komisie z 28. mája 2010 sa celkový počet včelárov v EÚ v porovnaní s rokom 2004 mierne zvýšil; pripomína, že podľa tejto správy súvisí toto zvýšenie výhradne s pristúpením Bulharska a Rumunska do EÚ, a že ak by sa včelári z týchto krajín nepočítali, nastal by výrazný pokles počtu včelárov v EÚ; domnieva sa, že to poukazuje na závažnosť situácie v odvetví včelárstva v EÚ a na potrebu poskytnúť mu podporu a zaviesť konkrétne opatrenia na to, aby sa včelári naďalej včelárstvu venovali;

46.

vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť vytvoriť osobitný systém pre pomoc včelárom v rámci systému priamej pomoci, napríklad prostredníctvom priamych platieb za včelstvo, čo pomôže ochrániť odvetvie včelárstva v EÚ, udrží včelárov v odvetví včelárstva, bude pre mladých ľudí podnetom, aby sa včelármi stali, a zabezpečí, aby včely naďalej fungovali ako opeľovači;

47.

vyzýva Komisiu, aby podporovala udržateľné poľnohospodárske postupy v rámci SPP, podnecovala všetkých poľnohospodárov, aby používali jednoduchý súbor poľnohospodárskych postupov v súlade so smernicou 2009/128/ES, a aby posilňovala osobitné poľnohospodársko-environmentálne opatrenia pre odvetvie včelárstva v duchu novej stratégiou EÚ v oblasti biodiverzity; vyzýva členské štáty, aby vo svojich programoch vidieckeho rozvoja stanovili agroenvironmentálne opatrenia zamerané na včelárstvo a aby nabádali včelárov, aby sa zapájali do agroenvironmentálnych opatrení s cieľom podporovať trávnaté plochy vhodné pre včelu medonosnú na medziach a využívali pokročilú úroveň integrovanej výroby s holistickým prístupom k poľnohospodárstvu a podľa možností využívajúc biologickú ochranu;

48.

opätovne potvrdzuje, že Komisia považuje včely medonosné za domestikovaný druh, a teda za hospodárske zvieratá, čo uľahčuje prijímanie opatrení na ochranu zdravia a životných podmienok (9) a zlepšuje informovanosť o ochrane prírodných opeľovačov; vyzýva preto na vytvorenie stratégie ochrany zdravia včiel a žiada, aby sa odvetvie včelárstva začlenilo do poľnohospodárskych právnych predpisov a veterinárnych právnych predpisov, pričom je nutné zohľadniť jeho osobitný charakter, najmä pokiaľ ide o kompenzáciu strát včelárov v oblasti ich populácie včiel;

49.

vyzýva všetky zainteresované strany v odvetví včelárstva, aby využili príležitosti, ktoré ponúka súčasná spoločná poľnohospodárska politika a jej nadchádzajúca reforma a ktoré náležitým spôsobom zohľadňujú organizácie producentov v poľnohospodárskom sektore;

50.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci smernice Rady 92/43/EHS (10) (smernica o biotopoch) vymedzila štatút ochrany druhu Apis mellifera a tam, kde je to vhodné, ho zaradila do príloh tejto smernice; vyzýva Komisiu, aby z dôvodu naliehavej potreby chrániť druh Apis mellifera a rozličné poddruhy, ktoré sa vyskytujú v Európskej únii, preskúmala možnosť vytvoriť osobitný program alebo nariadenie v rámci finančného nástroja Life+, čo umožní vypracovať celoeurópsky projekt na obnovu voľne žijúcich populácií tohto druhu;

51.

naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci smernice Rady 92/65/EHS (11) aspoň dočasne zakázala dovoz živých včiel a druhov rodu Bombus sp. z tretích krajín s cieľom zabrániť zavlečeniu exotických chorôb, a to najmä preto, že neexistuje nedostatok genetických zdrojov pre včelárstvo v Európskej únii, ak vezmeme do úvahy hlavné poddruhy, z ktorých pochádzajú vyšľachtené typy a plemená používané v súčasnosti vo včelárstve;

52.

pripomína, že opatrenia na podporu biodiverzity sú nevyhnutné aj v nepoľnohospodárskom odvetví; konštatuje, že zelené plochy pozdĺž ciest, na okrajoch železničných tratí, v lesných priesekoch pre siete na prepravu energie a verejné a súkromné záhrady pokrývajú významné plochy, na ktorých by rozumný spôsob správy mohol výrazne zvýšiť peľové a nektárové zdroje pre včely a opeľujúci hmyz; domnieva sa, že tento vývoj sa musí uskutočňovať v rámci harmonickej správy územia zabezpečujúcej predovšetkým bezpečnosť na cestách;

53.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/51

—

so zreteľom na články 14 a 106 a na protokol č. 26 pripojený k Zmluve o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. marca 2011 s názvom Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (KOM(2011)0146),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. marca 2011 o uplatňovaní pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu od roku 2005 a na výsledky verejných konzultácií (SEK(2011)0397),

—

so zreteľom na verejnú konzultáciu o pravidlách v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorú zorganizovala Komisia v roku 2010,

—

so zreteľom na Príručku o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu zo 7. decembra 2010 (SEK(2010)1545),

—

so zreteľom na smernicu Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti finančných vzťahov členských štátov a verejných podnikov a o finančnej transparentnosti v niektorých podnikoch (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu (2),

—

so zreteľom na rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (3),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. januára 2001 s názvom Služby všeobecného záujmu v Európe (4),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 1996 s názvom Služby všeobecného záujmu v Európe (5),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 1. júla 2011 s názvom Reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (6),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júna 2011 o oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o reforme uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu (7),

—

so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003 vo veci Altmark Trans GmbH a Regierungspräsidium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenia z 5. júla 2011 o budúcnosti sociálnych služieb všeobecného záujmu (9), zo 14. marca 2007 o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii (10), z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o službách vo verejnom záujme (11), zo 14. januára 2004 o Zelenej knihe o verejnoprospešných službách (12), z 13. novembra 2001 o oznámení Komisie nazvanom Služby všeobecného záujmu v Európe (13) a zo 17. decembra 1997 o oznámení Komisie nazvanom Služby všeobecného záujmu v Európe (14),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0371/2011),

A.

keďže služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) majú v rámci spoločných hodnôt Únie významné miesto a podporujú základné práva a sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť a sú preto nevyhnutné pre boj proti sociálnym nerovnostiam a v čoraz väčšej miere aj udržateľný rozvoj;

B.

keďže SVHZ predstavujú významný prínos pre hospodársku výkonnosť a konkurencieschopnosť členských štátov, čím nielen pomáhajú pri prevencii a prekonávaní hospodárskych kríz, ale zároveň slúžia všeobecnej hospodárskej prosperite;

C.

keďže poskytovanie SVHZ podporuje úspešné vykonávanie stratégie Európa 2020 a keďže tieto služby môžu pomôcť pri dosahovaní cieľov rastu v oblasti zamestnanosti, vzdelávania a najmä sociálneho začleňovania, aby bolo v konečnom dôsledku možné dosiahnuť vysokú mieru produktivity, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti, ktorá bola stanovená;

D.

keďže nákladovo efektívne riešenia konkurenčných súkromných podnikov sú nevyhnutné v záujme občanov a majú zásadný význam z hľadiska rozpočtovej situácie;

E.

keďže SVHZ sú služby, ktoré nie je možné vždy poskytovať bez pomoci štátu, alebo ich nie je možné poskytovať bez pomoci štátu primeraným spôsobom;

F.

keďže sociálne služby všeobecného záujmu (SSVZ) zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore základných práv a významnou mierou prispievajú k rovnosti príležitostí;

G.

keďže súčasné právne predpisy EÚ stanovujú výnimku z oznamovacej povinnosti pre nemocnice a sociálne bývanie, t. j. pre SVHZ, ktoré plnia základné sociálne potreby;

H.

keďže články 106 a 107 ZFEÚ poskytujú právny základ pre reformu pravidiel štátnej pomoci pre SVHZ a článok 14 ZFEÚ umožňuje Európskemu parlamentu a Rade, aby prostredníctvom nariadení v súlade s riadnym legislatívnym postupom stanovili zásady a podmienky fungovania SVHZ, najmä v hospodárskej a finančnej oblasti bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov;

I.

keďže prostredníctvom protokolu č. 26 pripojeného k Lisabonskej zmluve sa ustanovila vysoká úroveň SVHZ, pokiaľ ide o kvalitu, bezpečnosť a cenovú dostupnosť, rovnaký prístup a presadzovanie všeobecného prístupu a práv užívateľov a výslovne sa stanovila ich zásadná úloha;

J.

keďže členské štáty a ich verejné orgány majú najlepšiu pozíciu na to, aby mohli náležite slúžiť svojim občanom a sú preto zodpovedné za stanovenie presného rozsahu a spôsobu poskytovania SVHZ a keďže článok 1 protokolu č. 26 k Lisabonskej zmluve výslovne uznáva rozsiahle diskrečné právomoci národných, regionálnych a miestnych orgánov pri poskytovaní, obstarávaní a organizovaní služieb všeobecného hospodárskeho záujmu;

K.

keďže náhrady zahŕňajú všetky výhody udelené štátom alebo poskytnuté zo štátnych prostriedkov v akejkoľvek forme;

1.

berie na vedomie ciele reformy navrhovanej Komisiou, prostredníctvom ktorých chce Komisia sprehľadniť uplatňovanie pravidiel v oblasti štátnej pomoci na SVHZ tým, že zohľadní ich rozmanitosť;

2.

žiada Komisiu, aby objasnila vzťahy medzi pravidlami vnútorného trhu a poskytovaním verejných služieb a aby zabezpečila uplatňovanie zásady subsidiarity pri vymedzení, organizácii a financovaní verejných služieb;

3.

zdôrazňuje zlepšenia v oblasti uplatňovania a zrozumiteľnosti, ktoré boli dosiahnuté vďaka opatreniam prijatým v roku 2005, známym ako balík Altmark; poukazuje však na to, že verejné konzultácie ukázali, že právne nástroje musia byť ešte jasnejšie a zrozumiteľnejšie, primerané a účinné;

4.

zdôrazňuje, že výsledok verejnej konzultácie svedčí aj o tom, že okrem administratívnej záťaže by práve neistota a nedorozumenia, najmä pokiaľ ide o kľúčové pojmy pravidiel v oblasti štátnej pomoci, napríklad „akt o poverení“, „primeraný zisk“, „podnik“, „služby hospodárskeho a nehospodárskeho charakteru“ a „význam pre vnútorný trh“, mohli prispieť k tomu, že sa predpisy nebudú uplatňovať na SVHZ;

5.

víta úsilie Komisie bližšie objasniť rozdiel medzi nehospodárskymi a hospodárskymi činnosťami v kontexte SVHZ s cieľom vytvoriť väčšiu celkovú právnu istotu a zabrániť tomu, aby sa takéto prípady predkladali Súdnemu dvoru, ako aj začatiu konania o porušení zo strany Komisie; vyzýva Komisiu, aby poskytla dodatočné vysvetlenie týkajúce sa štvrtého kritéria, ktoré uviedol Súdny dvor v rozsudku vo veci Altmark, a aby zabezpečila, aby bol spôsob výpočtu primeraného zisku dostatočne jasný a aby vyhovoval z hľadiska rôznorodosti SVHZ; vyzýva preto Komisiu, aby sa vyhla uzavretému zoznamu; navrhuje, aby sa Komisia pri tom vyhla opakovanému odkazovaniu na judikatúru Súdneho dvora, ale aby stanovila rozhodujúce kritériá, ktoré majú pomôcť porozumieť použitým koncepciám a uplatňovať ich; žiada Komisiu, aby bližšie vymedzila to, čo chápe pod pojmom SVHZ;

6.

vyjadruje znepokojenie nad dodatočnými požiadavkami, ktoré chce Komisia zaviesť s cieľom predísť tomu, aby bol rozvoj obchodu narušený v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie, a domnieva sa, že tieto požiadavky povedú k právnej neistote;

7.

zdôrazňuje, že „akt o poverení“ je zárukou transparentnosti, ktorá musí zostať zachovaná s cieľom zaistiť lepšiu prehľadnosť pre občanov, ale že rozsah poverenia (aktu o poverení) by sa mal rozšíriť, najmä prostredníctvom flexibilnejšieho uplatňovania pravidiel; žiada, aby sa projekt doplnený „zmluvou o cieľoch“ považoval za oprávnený akt o poverení;

8.

zdôrazňuje, že reformu pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci možno uskutočniť len vtedy, ak sa zohľadní osobitná funkcia SVHZ a bude sa prísne dodržiavať zásada subsidiarity, pretože za poskytovanie, obstarávanie, financovanie a organizovanie SVHZ sú podľa protokolu č. 26 pripojeného k Lisabonskej zmluve zodpovedné v prvom rade členské štáty a ich národné, regionálne a miestne orgány, ktorým sa poskytuje široký priestor rozhodovania a sloboda výberu;

9.

zdôrazňuje, že osobitnú pozornosť treba pri skúmaní pravidiel venovať zabezpečeniu toho, aby koncepcie Spoločenstva a používané pojmy boli jednoznačne prispôsobené charakteru verejných služieb a rozmanitosti foriem organizácie a zainteresovaných strán, a že by mali náležite zohľadniť skutočné riziko vplyvu na obchod medzi členskými štátmi;

10.

zdôrazňuje špecifický charakter SVHZ na regionálnej a miestnej úrovni, ktorý neovplyvňuje hospodársku súťaž na vnútornom trhu, pričom v tomto prípade by mala existovať možnosť zjednodušeného a transparentného postupu, ktorý podporuje inovácie a zapojenie malých a stredných podnikov (MSP);

11.

podporuje myšlienku prahových hodnôt pre oslobodenie od oznamovacej povinnosti v prípade náhrad poskytovaných orgánmi verejnej správy v súvislosti so SVHZ a s tým spojeného zníženia administratívnej záťaže; navrhuje, aby sa na základe výsledkov uskutočnených konzultácií zvýšili prahové hodnoty, podľa ktorých sa rozhoduje o uplatňovaní rozhodnutí týkajúcich sa SVHZ;

12.

zdôrazňuje, že osobitný charakter SVHZ je uznaný v článku 14 ZFEÚ a v protokole č. 26 priloženom k Lisabonskej zmluve, a v tejto súvislosti uznáva osobitnú úlohu národných, regionálnych a miestnych orgánov; zdôrazňuje, že reforma uplatňovania pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu predstavuje len časť nevyhnutného objasnenia právnych ustanovení, ktoré sa uplatňujú na SVHZ prostredníctvom jednotného európskeho právneho rámca; konštatuje, že každý právny rámec bude musieť byť zárukou dostatočnej právnej istoty; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2011 predložila oznámenie s navrhovanými opatreniami, ktorých cieľom bude zabezpečiť SVHZ a SSVZ taký právny rámec, ktorý im umožní vykonávať svoje úlohy tak, ako sa Komisia zaviazala v Akte o jednotnom trhu;

13.

zdôrazňuje, že podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ sa na podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vzťahujú pravidlá o zákaze a kontrole štátnej pomoci len vtedy, ak uplatnenie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo skutočné plnenie určitých úloh, ktoré na ne preniesli národné, regionálne alebo miestne orgány; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v článku 14 ZFEÚ sa jasne uvádza, že Únia a členské štáty dbajú v rámci svojich právomocí a v rámci pôsobnosti týchto zmlúv o to, aby takéto služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožňujú plniť ich poslanie; žiada preto, aby sa pri reforme pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci zohľadnili obidva uvedené články a aby sa zabezpečilo, že kompenzácia poskytnutá SVHZ so sebou neprinesie nadmerné zaťaženie verejných financií alebo nízku kvalitu poskytovaných služieb;

14.

domnieva sa, že pripravovaný návrh Komisie týkajúci sa projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 by mohol byť a mal by byť významným prostriedkom rozvoja služieb všeobecného záujmu na úrovni členských štátov aj Európskej únie; zdôrazňuje, že postupy stanovené na tento účel by mali byť výslovne určené v rámci vymedzujúcom oprávnenosť projektu, ktorý sa má stanoviť na základe riadneho legislatívneho postupu;

15.

považuje za veľmi dôležité, aby náhrady na SVHZ nenarúšali hospodársku súťaž ani nepoškodzovali iné spoločnosti pôsobiace v rovnakých odvetviach alebo na rovnakých trhoch, ktoré nie sú príjemcami náhrad;

16.

upozorňuje, že prístup k náhrade čistých nákladov za poskytovanie verejných služieb je jednou z hospodárskych a finančných podmienok nevyhnutných pre podniky poverené poskytovaním verejných služieb v oblasti plnenia konkrétnych úloh, ktoré im riadne pridelili verejné orgány, a to najmä v čase krízy, keď verejné služby zohrávajú dôležitú úlohu ako automatický stabilizátor, ktorý chráni najzraniteľnejšie časti verejnosti a tým pomáha zmierňovať sociálne následky krízy;

17.

by na tomto mieste chcel zdôrazniť, že rozvoj spolupráce medzi verejnými orgánmi formou zlučovania zdrojov predstavuje veľký potenciál pre zvyšovanie efektivity pri využívaní verejných zdrojov a modernizácii verejných služieb s cieľom splniť nové potreby ľudí vo svojich miestnych lokalitách; takisto zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce;

18.

rozhodne zdôrazňuje, že verejné služby musia mať vysokú úroveň a musia byť prístupné všetkým vrstvám obyvateľstva; v tejto súvislosti považuje za znepokojujúci reštriktívny postoj Komisie, ktorá v súvislosti so štátnou pomocou pre organizácie sociálneho bývania považuje služby poskytované týmito organizáciami za SSVZ len vtedy, keď sa poskytujú výlučne znevýhodneným občanom alebo sociálne slabým skupinám a domnieva sa, že obmedzené chápanie tohto pojmu je v rozpore s vyšším cieľom podpory vytvárania správnej sociálnej rozmanitosti a poskytovania univerzálneho prístupu;

19.

zastáva názor, že kvalitné služby sú založené na ľudských právach európskych občanov a že tento prístup vychádzajúci z práv by sa mal upevňovať;

20.

pripomína potrebu značných investícií do modernizácie infraštruktúry, najmä v regiónoch, kde najviac chýba, a predovšetkým v odvetviach energetiky, telekomunikácií a verejnej dopravy s cieľom umožniť poskytovanie budúcich inteligentných energetických alebo širokopásmových služieb;

21.

vyzýva Komisiu, aby do nákladov, ktoré môžu byť hradené z náhrad, zahrnula investície do infraštruktúry potrebnej na fungovanie SVHZ; pripomína Komisií, že poskytovanie SVHZ niekedy závisí viac od dlhodobej verejnej investičnej pomoci než ročných náhrad;

22.

vyzýva Komisiu, aby pri rokovaní o bilaterálnych obchodných dohodách akceptovala poskytovanie SVHZ a SSVZ verejným sektorom v partnerských krajinách;

23.

víta zámer Komisie zjednodušiť v rámci prístupu založeného na väčšej diverzifikácii uplatňovanie predpisov v oblasti štátnej pomoci tak, aby administratívna záťaž orgánov a poskytovateľov služieb v primeranej miere zodpovedala potenciálnemu vplyvu konkrétneho opatrenia na hospodársku súťaž na vnútornom trhu;

24.

žiada preto, aby boli ustanovenia vypracované takým spôsobom, aby sa zabezpečilo ich správne uplatňovanie a aby verejné orgány a podniky poverené poskytovaním služieb vo verejnom záujme neboli zaťažované žiadnom zbytočnou záťažou a mohli v plnej miere plniť osobitné úlohy, ktoré im boli zverené; žiada v tejto súvislosti Komisiu, aby dosiahla, aby boli pravidlá zrozumiteľnejšie a aby predvídala povinnosti týkajúce sa verejných náhrad na SVHZ a zabezpečila tým vyššiu mieru právnej istoty pre verejné orgány a poskytovateľov služieb;

25.

v súvislosti so zamýšľaným zjednodušením pravidiel o štátnej pomoci vyzýva Komisiu, aby zvýšila flexibilitu a transparentnosť procesu monitorovania neprimeraných náhrad a aby najmä zvýšila kvalitu opatrení zameraných na ich zamedzenie; v prípade viacročných zmlúv preto navrhuje, aby sa kontroly neprimeraných náhrad uskutočňovali až na konci zmluvného obdobia a v každom prípade v intervaloch neprekračujúcich tri roky a aby sa zaviedli transparentné kritériá pre výpočet náhrad na SVHZ, keďže by sa tým významne ušetril čas i náklady poskytovateľov služieb i verejných orgánov;

26.

vyzýva Komisiu, aby u verejných orgánov a prevádzkovateľov zistila, či tzv. Príručka o uplatňovaní pravidiel Európskej únie v oblasti štátnej pomoci, verejného obstarávania a vnútorného trhu na služby všeobecného hospodárskeho záujmu a najmä na verejnoprospešné sociálne služby zo 7. decembra 2010 spĺňa svoj účel; žiada Komisiu, aby v prípade potreby poskytla verejným orgánom a prevádzkovateľom nástroj na vzdelávanie, ktorý ich navedie k správnemu uplatňovaniu týchto pravidiel;

27.

vyzýva Komisiu, aby pravidlá poverovania zjednodušila; žiada, aby sa výzva na predloženie projektu spolu so zmluvou o cieľoch považovala za poverenie;

28.

vyzýva Komisiu, aby pre SSVZ navrhla špecifické právne predpisy de minimis, v prípade ktorých sa neočakáva žiadne závažné narušenie obchodu medzi členskými štátmi; navrhuje preto stanoviť pre tento druh sociálnych služieb primerané zvýšené prahové hodnoty;

29.

podporuje zachovanie platnej výnimky bez prahových hodnôt pre nemocnice a sociálne bývanie; víta vyhlásenie Komisie o tom, že si želá oslobodiť ďalšie kategórie SSVZ od oznamovacej povinnosti v súvislosti s poskytnutím pomoci; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa náhrady na všetky SVHZ, ktoré podľa definície členských štátov plnia základné sociálne potreby, napríklad zariadenia starostlivosti o starších ľudí a ľudí so zdravotnými postihnutiami, starostlivosť a sociálne začlenenie zraniteľných skupín, zabezpečenie dobrých životných podmienok pre deti a mládež, zdravotná starostlivosť a prístup na pracovný trh oslobodili od oznamovacej povinnosti;

30.

zastáva názor, že osobitné úlohy a povaha SSVZ by sa mali chrániť a jasne vymedziť; vyzýva preto Komisiu, aby posúdila, aký by bol najúčinnejší spôsob dosiahnutia tohto cieľa, a to pri zohľadnení možnosti zavedenia pravidiel špecifických pre konkrétne odvetvie;

31.

víta zámer Komisie uplatniť v súvislosti so štátnou pomocou poskytovanou podnikom povereným poskytovaním SVHZ pravidlo de minimis, pokiaľ sa v dôsledku rozsahu pôsobnosti, ktorý je obmedzený na miestnu úroveň, predpokladá len nepatrný vplyv na obchod medzi členskými štátmi a je zabezpečené, že sa náhrada uplatní výhradne na poskytovanie príslušných SVHZ; žiada Komisiu, aby posúdila, či by aj SVHZ v kultúrnej a vzdelávacej oblasti mali byť predmetom osobitnej úpravy;

32.

vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané prahové hodnoty pre pravidlo de minimis pre náhrady pre podniky poverené poskytovaním SVHZ, aby sa tieto služby mohli riešiť v zjednodušenom konaní a aby sa značná administratívna záťaž pre poskytovateľov služieb mohla podstatne znížiť bez toho, aby to malo negatívny vplyv na jednotný trh; navrhuje, aby sa ako potenciálny východiskový bod použili kombinované indexy výšky náhrady v spojení s obratom podniku povereného miestnym orgánom na poskytovanie SVHZ; ďalej sa domnieva, že prahová hodnota pre obdobie troch finančných rokov môže byť primeranejšia v záujme zabezpečenia potrebnej flexibility;

33.

pripomína, že poskytovatelia SVHZ majú rozličné štatúty – združenia, nadácie, dobrovoľnícke a komunitné organizácie, neziskové organizácie a sociálne podniky; pripomína, že niektoré z nich pôsobia výlučne na miestnej úrovni, nezapájajú sa do obchodnej činnosti a na miestnej úrovni investujú každý zisk do služieb všeobecného záujmu;

34.

zdôrazňuje osobitný význam vysokej kvality SVHZ a potreby všeobecného prístupu; v tejto súvislosti poukazuje na to, že úloha Komisie je podľa ustanovení ZFEÚ o hospodárskej súťaži obmedzená len na monitorovanie štátnej pomoci na poskytovanie SVHZ a že tieto ustanovenia neposkytujú právny základ pre stanovovanie kritérií kvality a efektívnosti možno na európskej úrovni; domnieva sa, že kvalita a efektívnosť pre SVHZ by sa mali vymedzovať s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity;

35.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

31.5.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 153/57

—

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej článok 3 ods. 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 9, 148, 160 a 168,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 16, 21, 23, 24, 25, 30, 31 a 34,

—

so zreteľom na revidovanú Európsku sociálnu chartu, najmä na jej článok 30 (právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením), článok 31 (právo na bývanie) a článok 16 (právo rodiny na sociálnu, právnu a hospodársku ochranu),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (1),

—

so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1098/2008/ES z 22. októbra 2008 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010) (3),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti z 8. júna 2010 na tému: Rovnosť a zdravie vo všetkých politikách: solidarita v oblasti zdravia (4),

—

so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 6. decembra 2010 o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: spoločné úsilie v boji proti chudobe v roku 2010 a neskôr (5),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti zo 7. marca 2011 (6),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu z 15. februára 2011 o európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu – hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 (7),

—

so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. februára 2011 s názvom SPC Assessment of the social dimension of the Europe 2020 Strategy (Hodnotenie Výboru pre sociálnu ochranu týkajúce sa sociálneho rozmeru stratégie Európa 2020) (8),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu s názvom Solidarita v oblasti zdravia: k zmierňovaniu nerovností v oblasti zdravia v Európskej únii (9),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (10),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (11),

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní osôb vylúčených z trhu práce (12),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Solidarita v oblasti zdravia: zmierňovanie nerovností v oblasti zdravia v EÚ (KOM(2009)0567),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (KOM(2010)0573),