6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/1

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (COM(2011)0174),

—

so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní a výsledkoch nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2006 z 5. júla 2006 o právach zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou v leteckej doprave (COM(2011)0166),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. októbra 2011 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégii pre oblasť zdravotného postihnutia obdobie 2010 – 2020 (2), najmä na jej články 42, 43, 46, 82 a 97,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0053/2012),

A.

keďže nariadenie (ES) č. 261/2004 a nariadenie (ES) č. 1107/2006 (ďalej len „nariadenia“) sú síce pozitívnymi krokmi v oblasti ochrany práv cestujúcich, je však potrebné posilniť právnu istotu, zvýšiť interpretačnú zrozumiteľnosť a zjednotiť uplatňovanie týchto nariadení v celej EÚ;

B.

keďže hoci nariadenie (ES) č. 261/2004 poskytuje cestujúcim silnú ochranu a od svojho zavedenia účinne pôsobilo, pričom kríza spojená so sopečným popolom zdôraznila potrebu ozrejmiť a opätovne preskúmať niektoré aspekty tohto nariadenia, ak by sa takéto mimoriadne okolnosti opäť objavili v budúcnosti;

C.

keďže najdôležitejšie právo cestujúcich je právo na služby poskytované podľa plánu na základe základného práva na slobodu pohybu a zmluvného záväzku, ktorý vzniká predajom leteniek; keďže je nevyhnutné poskytnúť cestujúcim zrozumiteľné, presné, včasné a všetkým dostupné informácie;

D.

keďže cestujúci by mali mať k dispozícii efektívne systémy podávania sťažností v prípade, že služba nie je riadne poskytnutá, alebo ak boli porušené iné práva cestujúcich, a to najmä preto, že cestujúci už zaplatili cenu letenky pred poskytnutím služby;

E.

keďže právny rámec chrániaci práva cestujúcich potrebuje zaručiť minimálnu normu ochrany spotrebiteľa, ktorá môže odolávať vývoju obchodných praktík leteckých spoločností;

F.

keďže rozvoj metód kontroly cestujúcich vedie k širšiemu využívaniu metód ako bezpečnostné skenery a tvorba profilov správania sa, čo vyvoláva nové otázky o ochrane cestujúcich v oblasti súkromia, nediskriminácie a verejného zdravia;

G.

keďže osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím by mali byť informované o svojich právach pred cestou a formou prístupnou každému; keďže personál letiska a personál dopravcu by mal byť riadne vyškolený v poskytovaní pomoci osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou, aby vedel pomôcť zabezpečiť bezbariérový a rovnaký prístup k leteckej doprave v súlade s požiadavkami dizajnu pre všetkých/univerzálneho dizajnu;

1.

víta záväzok Komisie uskutočniť analýzu a revíziu súčasných pravidiel o právach cestujúcich v leteckej doprave s cieľom zlepšiť situáciu cestujúcich, najmä v prípadoch dlhého meškania alebo zrušenia letov; domnieva sa, že riadne uplatňovanie súčasných pravidiel členskými štátmi a dopravcami, presadzovanie dostatočných a jednoduchých nápravných prostriedkov a poskytovanie presných informácií cestujúcim o ich právach by malo byť základom pre opätovné získanie dôvery cestujúcich;

2.

ľutuje, že orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov zriadené členskými štátmi nie vždy zaručujú účinnú ochranu práv cestujúcich, čo cestujúcich v leteckej doprave poškodzuje; preto vyzýva členské štáty, aby navrhli pracovné metódy pre orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov, a to najmä v oblasti riešenia sťažností a sankcií, ktoré umožnia zabezpečenie dodržiavania práv cestujúcich z hľadiska právnej istoty;

3.

zdôrazňuje, že cestujúci v leteckej doprave majú nielen práva, ale aj povinnosti, a ich splnenie pomáha zabezpečiť to, aby všetko, čo sa týka ich aj ostatných cestovateľov, fungovalo hladko pred odletom, počas letu aj po ňom;

4.

zdôrazňuje, že jednotné riešenie sťažností v členských štátoch je potrebné na to, aby sa vytvorili rovnaké podmienky, a vyzýva Komisiu, aby zaručila, aby existovali jednotný výklad a uplatňovanie nariadení, a aby rozvíjala lepšiu spoluprácu medzi orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov, a to aj prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a informácií, a snažila sa o lepšiu koordináciu ich databáz;

5.

vyzýva Komisiu, aby sformalizovala európsku sieť orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov vytvorením jasného mandátu a vnútorných pracovných pravidiel s cieľom zlepšiť spoluprácu a uľahčiť proces prijímania príslušných spoločných rozhodnutí;

6.

domnieva sa, že treba lepšie vymedziť úlohu orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov, že tieto orgány by mali byť nezávislé od leteckých dopravcov a letísk a byť bez konfliktov záujmov, že by mali byť schopné konať z vlastnej iniciatívy a že vnútroštátne sankcie uplatňované na leteckých dopravcov za porušenie pravidiel EÚ by mali byť efektívnejšie; zdôrazňuje význam kvalitnej štatistiky ako základu pre pravidelné hodnotenia vplyvu práv cestujúcich v Európe, a preto sa domnieva, že orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov by mali mať povinnosť každoročne zverejňovať údaje o sťažnostiach, ktoré dostávajú vrátane sťažností týkajúcich sa nespravodlivých podmienok a o sankciách, ktoré na leteckých dopravcov uvaľujú, a že letecké spoločnosti a/alebo letiská by mali mať povinnosť zbierať údaje o počte a dĺžke meškaní cestujúcich aj ich batožiny; domnieva sa, že Komisia by mala tieto štatistiky analyzovať a zverejňovať;

7.

nabáda Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zistila nedostatky, pokiaľ ide o vnútroštátne subjekty zodpovedné za vybavovanie sťažností a príslušné postupy, aby tieto nedostatky odstránila a aby zabezpečila riadnu koordináciu medzi právnymi predpismi o právach cestujúcich v leteckej doprave a plánovanými opatreniami EÚ v oblasti mechanizmov alternatívneho riešenia sporov;

8.

domnieva sa, že pravidelné správy leteckých spoločností a operátorov o relevantných údajoch týkajúcich sa uplatňovania pravidiel, ktoré sa majú zverejniť, podávané orgánom zabezpečujúcim dodržiavanie predpisov by zvýšili efektívnosť týchto orgánov a podnecovali hospodársku súťaž;

9.

zdôrazňuje užitočnú úlohu konzultačnej skupiny pre práva cestujúcich v leteckej doprave, ktorej môžu zúčastnené strany dodávať informácie týkajúce sa revízie nariadení, a zdôrazňuje význam tejto skupiny pri propagácii diskusie a spolupráce medzi orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov, združeniami spotrebiteľov a leteckými spoločnosťami, a to s cieľom rozvíjať a šíriť osvedčené postupy v oblasti uplatňovania právnych predpisov, ktoré sa týkajú práv cestujúcich v leteckej doprave vrátane stanovenia rozumných a presných harmonogramov nakladania so žiadosťami cestujúcich;

10.

zdôrazňuje, že leteckí dopravcovia i cestovné kancelárie by mali oznamovať kompletné informácie o právach cestujúcich v jazyku, ktorý bol použitý pri rezervácii letenky, počas kľúčových fáz cesty, počnúc fázou, keď cestujúci zvažuje rezerváciu letenky, a to formou, ktorá je prístupná každému a zrozumiteľná; odporúča, aby tieto informácie zahŕňali spoľahlivé kontaktné informácie oddelenia vzťahov so spotrebiteľmi príslušnej leteckej spoločnosti a príslušného orgánu členského štátu zabezpečujúceho dodržiavanie predpisov; víta iniciatívu Komisie s cieľom vytvorenia centrálnej internetovej stránky o právach cestujúcich v leteckej doprave vo všetkých úradných jazykoch EÚ a formátoch dostupných pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou;

11.

naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v informačných kampaniach spustených v roku 2010 s cieľom zvýšiť informovanosť cestujúcich o ich právach, a aby nabádala siete spotrebiteľov k tomu, aby v koordinácii s orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov v tomto smere taktiež prispeli;

12.

žiada Komisiu, aby zaktualizovala všetky nosiče na ktorých sú uvedené práva cestujúcich v leteckej doprave (napríklad príslušné internetové stránky Komisie, dokumenty a brožúry), pričom by mala zohľadniť posledné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora;

13.

zdôrazňuje, že leteckí dopravcovia by mali zabezpečiť na každom letisku, kde pôsobia, prítomnosť kontaktného personálu, ktorý môže urobiť okamžité rozhodnutie v prípade narušenia, najmä pokiaľ ide o pomoc, náhrady, presmerovanie, zmenu rezervácie a stratenú alebo zmeškanú batožinu, a u ktorého možno podávať sťažnosti, alebo prítomnosť služby, ktorá takýto personál dokáže zabezpečiť; naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla stanovenie povinnosti príslušných leteckých dopravcov zabezpečiť ústredné informačné miesto, a to konkrétne internetovú stránku, a telefónne číslo s nízkou tarifou a e-mailovú adresu, s cieľom zabezpečiť riadne informovanie spotrebiteľov;

14.

domnieva sa, že všetky letecké spoločnosti musia zaviesť prístupnú a účinnú telefonickú pomoc pre všetkých cestujúcich po rezervácii cesty; domnieva sa, že táto pomoc musí poskytovať informácie a alternatívne návrhy v prípade narušenia, a jej cena nesmie v žiadnom prípade prekročiť cenu miestneho volania;

15.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala opatrenia, ktoré by poskytli ochranu prilietajúcim aj odlietajúcim cestujúcim týkajúcu sa náležitého odškodnenia cestujúcich v prípade straty alebo neprijateľne dlhého meškania batožiny;

16.

zdôrazňuje, že aj cestujúcich, ktorí o svojich právach vedia, môžu od snahy o nápravu odrádzať zložité postupy podávania sťažností; domnieva sa, že je potrebné, aby orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov mali prostriedky potrebné na zachovanie svojej viditeľnej prítomnosti na väčších letiskách Únie s cieľom ponúkať základné informácie a sprostredkovanie služieb;

17.

zastáva názor, že leteckí dopravcovia by mali zabezpečiť okamžitý, jednoduchý, prístupný spôsob podávania písomných sťažností cestujúcich bez akýchkoľvek dodatočných poplatkov; vyzýva Komisiu, aby do svojej revízie nariadenia (ES) č. 261/2004 začlenila právo každého cestujúceho podať písomnú sťažnosť priamo na letisku alebo v lietadle, s kópiami určenými leteckému dopravcovi a orgánu zabezpečujúcemu dodržiavanie predpisov, ako aj možnosť podať sťažnosť iným elektronickým spôsobom; vyzýva Komisiu, aby pripravila štandardný formulár, preložený do všetkých jazykov EÚ, aby sa predišlo akýmkoľvek jazykovým problémom, a aby zjednotila postupy riešenia sťažností;

18.

zastáva názor, že s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv cestujúcich a na účely podávania sťažností, by cestujúci mali mať možnosť kedykoľvek identifikovať leteckú spoločnosť, let, bezpečnostný personál a personál letiska;

19.

zdôrazňuje, že cestujúci by mali byť plne informovaní o svojom osobnom zázname o cestujúcom (PNR) a o tom, ako sa ich údaje uvedené v PNR používajú a komu sa poskytujú; domnieva sa tiež, že v záujme zaručenia práva cestujúcich na súkromie môže letecký dopravca požadovať údaje PNR od cestujúcich len ak je to potrebné a užitočné z hľadiska rezervácie letenky a zdôrazňuje, že cestujúcim by sa nemalo odmietať právo na dopravu, iba ak je zákaz vstupu na palubu lietadla požadovaný zo strany príslušného úradu v odôvodnených prípadoch z dôvodu verejnej bezpečnosti a ak to príslušný úrad cestujúcemu písomne zdôvodní;

20.

zdôrazňuje, že ak je cestujúci už na palube a musí kvôli svojmu PNR lietadlo opustiť, musia toto vyvedenie uskutočniť príslušné orgány a nie členovia posádky;

21.

pripomína členským štátom ich povinnosť monitorovať finančnú situáciu leteckých spoločností a možnosť pozastaviť ich prevádzkovú licenciu v prípade, že ich finančné prostriedky nie sú dostatočné; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby vnútroštátne orgány dodržiavali tieto povinnosti a aby zabezpečili, aby sa cestujúci, ktorí sa ocitli v cudzine, mohli v prípade platobnej neschopnosti, konkurzu, ukončenia činnosti alebo zrušenia prevádzkovej licencie vrátiť do vlasti;

22.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné uplatňovanie a presadzovanie platných právnych predpisov o cenovej transparentnosti a nekalých obchodných praktikách s cieľom zabezpečiť, aby inzerovaná cena zodpovedala konečnej cene a aby tarify zahŕňali všetky nevoliteľné prevádzkové náklady a všetky administratívne poplatky a poplatky za spôsoby platby a uvádzali/šírili sa s požadovanými informáciami; so zreteľom na rôzne spôsoby platby a najmä platby prostredníctvom kreditnej karty vyzýva letecké spoločnosti k tomu, aby si účtovali iba poplatky za skutočné náklady na svoje služby v súlade so smernicou 2011/83/EU o právach spotrebiteľa;

23.

zdôrazňuje veľké rozšírenie nespravodlivých zmluvných podmienok v zmluvách o leteckej preprave a zvýšenie rozsahu vnútroštátnej judikatúry zakazujúcej niektoré podmienky, ktoré letecké spoločnosti pravidelne používajú; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa tejto problematike venovala tak, že vytvorí čiernu listinu konkrétnych nespravodlivých zmluvných podmienok v odvetví leteckej dopravy; zdôrazňuje potrebu prijatia opatrení na ochranu cestujúcich pred ďalšími nespravodlivými zmluvnými podmienkami, ktoré zavádzajú letecké spoločnosti, napr. zmluvné ustanovenia týkajúce sa zlého zaobchádzania s batožinou a meškania či poškodenia batožiny, prenositeľnosti leteniek, okolností spojených s vyššou mocou, jednostrannej zmeny plánu letu a zákazu požiadavky, podľa ktorej cestujúci musia využiť zo spiatočnej letenky cestu tam, aby mohli využiť cestu späť, pokiaľ to nevychádza z veľmi obmedzených a objektívnych kritérií nedostavenia sa;

24.

zdôrazňuje, že sa musí dôkladnejšie skúmať a v prípade výskytu odstraňovať cenová diskriminácia cestujúcich na základe krajiny pobytu;

25.

vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré by umožnili cestujúcim ľahko a bezplatne opraviť nezávažné chyby v rezervácii a zrušiť online rezerváciu do dvoch hodín od počiatočnej rezervácie;

26.

žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré by umožnili harmonizáciu obchodnej praxe v oblasti príručnej batožiny s cieľom chrániť cestujúcich pred praktikami nadmerných obmedzení a umožniť im priniesť si na palubu primerané množstvo príručnej batožiny vrátane nákupov z obchodov na letiskách;

27.

kladie dôraz na právo, aby cestujúci mali ľahký prístup k presným a objektívnym informáciám s údajmi o vplyve na životné prostredie a o energetickej efektívnosti ich cesty; tieto informácie by mali byť jasne viditeľné na webových stránkach leteckých dopravcov i na samotných letenkách; vyzýva Komisiu a leteckých dopravcov, aby podporili činnosti, ktoré sa v tomto smere uskutočňujú, ak sú prijímané kroky primerané vzhľadom na vzniknuté náklady;

28.

zdôrazňuje, že všetci cestujúci vrátane detí mladších ako dva roky musia byť prepravovaní bezpečne; vyzýva leteckých dopravcov, aby zaručili, aby cestujúci s deťmi mohli nastúpiť na palubu s detskými kočíkmi vzhľadom na skutočnosť, že malé deti cestujúce s dospelými možno klasifikovať ako osoby so zníženou pohyblivosťou; vyzýva leteckých dopravcov, aby znížili sadzby za deti vrátane detí starších ako dva roky, ako sa to už stalo pri iných druhoch dopravy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby cestujúci deťmi mali právo nastúpiť na palubu ako prví a mohli si svoje detské kočíky vziať až ku dverám lietadla a vyzdvihnúť si ich po pristátí pri dverách;

29.

domnieva sa, že je potrebné preskúmať veľmi rozšírenú neschopnosť prevádzkovateľov dopravy obsluhujúcich letiská splniť povinnosť zabezpečiť detské sedadlá, čím obmedzujú dopravné možnosti rodičov;

30.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala otázky ochrany cestujúcich spojené s novými metódami kontroly, ako sú bezpečnostné skenery, ručné prehliadky a tvorba profilov cestujúcich; domnieva sa, že súčasné ustanovenia o právach cestujúcich a orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov by mohli zohrať určitú úlohu pri riešení problémov, ktoré môžu nastať;

31.

vyzýva na zabezpečenie náležitého súladu medzi právnymi predpismi v oblasti práv cestujúcich v leteckej doprave a očakávanými opatreniami EÚ v oblasti kolektívneho odškodňovania, a to s cieľom efektívne zaručiť práva cestujúcich a zakročiť proti tým spoločnostiam, ktoré tieto práva systematicky ignorujú;

32.

navrhuje zavedenie výročnej ceny pre leteckú spoločnosť, ktorá je voči spotrebiteľom najprívetivejšia;

33.

tvrdí, že by sa mohol uskutočniť ďalší výskum zameraný na zistenie možnosti a vhodnosti zavedenia jediného legislatívneho nástroja zahŕňajúceho všetky ustanovenia a zásady v oblasti práv spotrebiteľov v civilnom letectve, a to s cieľom znížiť rozdrobenosť a uviesť do súladu rozpory medzi rozličnými oblasťami práv cestujúcich;

34.

oceňuje rôznorodosť práv cestujúcich podľa jednotlivých spôsobov dopravy, či už vodnej, pozemnej alebo leteckej; domnieva sa však, že je potrebný holistický prístup na začlenenie všetkých práv cestujúcich, okrem iných konkrétne práva na kompenzáciu, náhradu cestovného a na informácie, do jedného komplexného, konsolidovaného legislatívneho rámca;

35.

vyzýva Komisiu, aby v rámci akejkoľvek ďalšej revízie nariadenia prijala ozrejmenie pojmu „mimoriadne okolnosti“ a vymedzenie „zrušenia“, ako aj pravidiel pre poskytovanie pomoci a práva na nápravu a odškodnenie; akákoľvek takáto revízia by mala zohľadniť úroveň ochrany spotrebiteľa poskytovanú rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie, ako aj výklad pojmu „mimoriadne okolnosti“ zo strany súdu; považuje tieto opatrenia za dôležité vzhľadom na súčasný priestor pre spochybňovanie pravidiel pre náhradu škody, rozdiely vo vnútroštátnom presadzovaní dodržiavania predpisov a incidenty, akým bola napríklad kríza vulkanického prachu v roku 2010;

36.

v tejto súvislosti ďalej vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotný, úplný a podrobný systém posudzovania hodnoty dôkazov predložených leteckými spoločnosťami s cieľom dokázať „mimoriadne okolnosti“;

37.

vyzýva Komisiu, aby objasnila, že v prípade meškania alebo zrušenia jedného letu v rámci rotácie, ku ktorému dôjde v dôsledku mimoriadnych okolností, sa môže letecká spoločnosť odvolať na túto mimoriadnu okolnosť aj vo vzťahu k prvému nasledujúcemu letu v rámci rovnakej rotácie;

38.

domnieva sa, že sú veľmi potrebné jasné pravidlá, pokiaľ ide o obsah, prístupnosť, načasovanie a presnosť informácií poskytovaných cestujúcim v leteckej doprave, ktoré by sa mali týkať všetkých dôvodov meškania alebo zrušenia, očakávanej dĺžky trvania poruchy a toho, čo sa stane v prípade nadmerného počtu rezervácií, ako aj alternatívnych možností cestovania, ktoré sú cestujúcim k dispozícii;

39.

zdôrazňuje, že v nadchádzajúcej revízii nariadenia by sa mal tiež definovať subjekt zodpovedný za časovo primerané informovanie cestujúcich z organizovaných zájazdov o všetkých možnostiach služieb, pretože zmluva sa podpisuje medzi cestujúcim a cestovnou agentúrou, nie priamo s leteckým dopravcom;

40.

zdôrazňuje, že trojaká možnosť výberu pre cestujúcich medzi vrátením peňazí, presmerovaním a zmenou rezervácie v prípade narušenia cesty je základným právom a že táto možnosť by sa mala okamžite ponúknuť všetkým cestujúcim, ktorí uviazli na letisku;

41.

vyzýva Komisiu, aby podporila opatrenia, ktoré zabezpečia lepšie a efektívnejšie využívanie alternatívnych druhov dopravy, najmä v prípade mimoriadnych okolností;

42.

domnieva sa, že cestujúci, ktorých batožina sa stratí alebo omešká, by mali byť bezodkladne informovaní o svojich právach podľa Montrealského dohovoru a nariadenia (ES) č. 889/2002 a že na európskej úrovni sú potrebné legislatívne alebo informačné kroky s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o právach a postupoch riešenia sťažností v prípade stratenej alebo omeškanej batožiny; domnieva sa, že v prípade meškania batožiny dlhšieho než 6 hodín by sa cestujúcim mala ponúknuť náhrada škody zodpovedajúca jeho potrebám, aby mohli svoje potreby počas čakania na batožinu uspokojiť; zdôrazňuje, že pri revízii smernice 96/67/ES o pozemnej obsluhe by sa mala riešiť celková kvalita a vykonávanie služieb zaobchádzania s batožinou;

43.

domnieva sa, že v prípade straty, meškania alebo poškodenia batožiny musia letecké spoločnosti v prvom rade odškodniť cestujúcich, s ktorými uzatvorili zmluvu, ale v druhom rade musia mať aj letecké spoločnosti právo domáhať sa náhrady od letísk alebo poskytovateľov služieb za problém cestujúceho, za ktorý tieto letecké spoločnosti nezodpovedajú;

44.

vyzýva Komisiu, aby navrhla maximálnu lehotu dva mesiace pre odvetvie a dva mesiace pre orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov na vybavovanie sťažností cestujúcich; domnieva sa, že potvrdenie o prijatí reklamácie by sa malo cestujúcim zaslať do 48 hodín; cestujúci, ktorí si letenku rezervujú elektronickým spôsobom, napríklad cez internet, by mali mať nárok aj na to, aby sa rovnakým spôsobom skontaktovali s leteckou spoločnosťou na jasne uvedenej adrese, aby sa zákazník mohol rýchlo a poľahky skontaktovať s relevantnými pracovníkmi leteckej spoločnosti s cieľom vyriešiť akékoľvek problémy; domnieva sa ďalej, že by sa mali zriadiť telefónna linka a webová služba, prostredníctvom ktorých by cestujúci mohli získavať informácie o pokroku pri riešení svojich sťažností;

45.

je toho názoru, že pri snažení sa o zabezpečenie úplnej zodpovednosti pre cestujúceho by sa mala preskúmať a vytvoriť rozsiahlejšia spolupráca a koordinácia medzi rôznymi aktérmi, ako sú leteckí dopravcovia, letiská a súvisiaci poskytovatelia služieb, najmä v prípade „výnimočných okolností“;

46.

naliehavo žiada, aby sa dodatočné finančné náklady spôsobené leteckým dopravcom nariadením neprenášali na cestujúcich vo forme vyšších taríf;

47.

konštatuje, že nedávne rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa týkajú nároku cestujúcich na kompenzáciu v prípade meškania, potvrdzujú potrebu opatrení zameraných na zaručenie zásady rovnakého zaobchádzania, čím sa zabezpečí náležitá kompenzácia v prípade dlhého meškania bez ohľadu na príčinu takéhoto meškania, aby bolo možné v plnej miere zohľadniť škody, ktoré cestujúcemu vznikli; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla v tomto zmysle opatrenia, a to bez zrušenia práva na presun na ďalší dostupný let;

48.

zdôrazňuje, že ak sa bude rovnako zaobchádzať s dlhým meškaním a zrušením letu, bude to pre letecké spoločnosti motiváciou k tomu, aby zrušili meškajúci let, ktorý možno ešte mohol odletieť;

49.

domnieva sa, že bez toho, aby boli dotknuté povinnosti leteckých dopravcov podľa nariadenia (ES) č. 261/2004, a s cieľom zaručiť práva cestujúcich by nariadenie malo ozrejmiť ustanovenia o tom, či a kedy sa cestujúci môžu o seba postarať sami tým, že si kúpia, zarezervujú hotely či alternatívne lety a uplatnia vrátenie primeraných nákladov od leteckého dopravcu; súčasne sa domnieva, že by nariadenie malo zahŕňať mechanizmy chrániace pred zneužívaním zo strany cestujúcich;

50.

poukazuje na to, že osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím by mali mať zaručený rovnocenný prístup k leteckej doprave, a zdôrazňuje, že služby pre týchto cestujúcich by mali byť bezbariérové;

51.

zdôrazňuje, že treba poskytovať osobitnú ochranu zraniteľným skupinám spotrebiteľov, najmä osobám so osobám so zníženou pohyblivosťou a osobám so zdravotným postihnutím; pripomína, že tieto zraniteľné skupiny potrebujú pri uplatňovaní svojich práv cestujúcich dodatočné záruky, a vyzýva Komisiu, členské štáty a leteckých dopravcov, aby tieto práva presadzovali;

52.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby osobám so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím uľahčili bezbariérový prístup k službám v leteckej doprave; zdôrazňuje, že v tomto prípade by sa malo uľahčiť právo používať pomôcky zabezpečujúce mobilitu, ako aj právo na uznaného sprievodcu alebo vodiaceho psa; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy týkajúce sa fyzickej dostupnosti letísk s cieľom zabezpečiť, že infraštruktúrne prekážky nebudú brániť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou využívať rovnaké možnosti cestovania;

53.

vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia k výkladu nariadenia (ES) č. 1107/2006, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o bezpečnosti a sprevádzajúce osoby;

54.

nabáda Komisiu k tomu, aby zaviedla akčný plán pre celú EÚ so všetkými opatreniami, ktoré majú prijať vnútroštátne orgány, a vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov a príslušnými zastupujúcimi organizáciami s cieľom zlepšiť uplatňovanie nariadenia;

55.

súhlasí s názorom Komisie, že súčasná definícia osôb so zníženou pohyblivosťou by sa nemala obmedziť;

56.

zdôrazňuje, že forma informácií, postup pri rezervácii a postupy riešenia sťažností musia byť plne dostupné, že osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím by mali mať možnosť požiadať o pomoc súčasne s rezerváciou letenky a cestujúci by mal o podaní svojej žiadosti dostať potvrdenie; zdôrazňuje potrebu uznávať batoľatá a malé deti za osoby so zníženou pohyblivosťou z dôvodu veku;

57.

poukazuje na to, že hoci letecká bezpečnosť predstavuje významný verejný záujem, letecká spoločnosť nemôže odmietnuť vstup cestujúceho so zníženou pohyblivosťou alebo zdravotne postihnutého cestujúceho na základe toho, že nemá sprievod; zdôrazňuje, že letecká spoločnosť nemôže rutinne vyžadovať, aby bol takýto cestujúci sprevádzaný inou osobou;

58.

zdôrazňuje, že odborná príprava palubnej posádky a personálu leteckého dopravcu, letiska a orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov zohráva kľúčovú úlohu a musí zodpovedajúcim spôsobom pokryť rozdielne a individuálne potreby osôb so zníženou pohyblivosťou a osôb so zdravotným postihnutím, najmä pokiaľ ide o nastupovanie a vystupovanie z lietadla a manipuláciu s asistenčnými prístrojmi; zdôrazňuje, že odborná príprava by sa mala poskytovať v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou;

59.

vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorým zabezpečí, že osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím budú mať vždy právo používať dýchacie prístroje schválené z bezpečnostného hľadiska v lietadlách zdarma; domnieva sa, že treba vypracovať zoznam schválených zariadení na lekársky kyslík v spolupráci s príslušným odvetvím a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou, a to s náležitým zohľadnením všetkých bezpečnostných požiadaviek;

60.

zastáva názor, že je potrebné stanoviť minimálne normy pomocných zariadení pre osoby so zníženou pohyblivosťou a ich používania na všetkých letiskách v EÚ s cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup k poskytovaniu pozemnej obsluhy a kvalitných služieb pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou v Európe;

61.

zastáva názor, že sa musia zaviesť minimálne normy pre poskytovanie informácií v prístupných formátoch pre osoby so zníženou pohyblivosťou a osoby so zdravotným postihnutím na všetkých letiskách EÚ, najmä pokiaľ ide o naliehavé situácie; upozorňuje Komisiu na nové technológie, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii, napríklad služby v oblasti znakovej reči vo formáte videa alebo textové služby;

62.

vyzýva na skoncovanie so zneužívajúcimi a/alebo diskriminačnými praktikami používanými niektorými leteckými spoločnosťami, ktoré od osôb so zníženou pohyblivosťou pred vstupom na palubu vyžadujú podpísanie vyhlásenia, ktoré vylučuje zodpovednosť leteckej spoločnosti za akúkoľvek škodu spôsobenú na ich pomôckach zabezpečujúcich mobilitu;

63.

vyzýva Komisiu, aby vyvinula úsilie o možnú zmenu Montrealského dohovoru s cieľom zaručiť, aby sa pomôcky zabezpečujúce mobilitu osôb so zníženou pohyblivosťou nahrádzali v plnej výške, pretože toto vybavenie je dôležité pre ich integritu, dôstojnosť a samostatnosť, a nie je teda v žiadnom prípade porovnateľné s batožinou, a že cestujúci by mal mať podľa možnosti právo používať vlastný invalidný vozík až ku dverám lietadla a dostať ho späť po prílete pri dverách lietadla; okrem toho trvá na tom, že osoby so zníženou pohyblivosťou musia byť informované o svojom práve požadovať náhradu škody spôsobenej na ich pomôckach zabezpečujúcich mobilitu a o svojom práve na osobitné deklarovanie záujmu v súlade s Montrealským dohovorom;

64.

trvá na tom, že tzv. plnohodnotná letecká spoločnosť poskytujúca stravu počas letu nesmie diskriminovať cestujúcich, ktorí vyžadujú osobitné jedlo na základe vopred existujúceho zdravotného stavu (napr. celiatici alebo diabetici), a že takéto osobitné jedlá sa musia v každom prípade cestovania poskytovať bez akýchkoľvek ďalších nákladov pre cestujúceho;

65.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/9

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bielorusku, najmä na uznesenia zo 16. februára 2012 (1), 15. septembra 2011 (2), 12. mája 2011 (3), 10. marca 2011 (4), 20. januára 2011 (5), 10. marca 2010 (6) a 17. decembra 2009 (7),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 o posilnení reštriktívnych opatrení voči bieloruskému režimu;

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 1. – 2. marca 2012, v ktorých Európska rada vyjadrila svoje hlboké znepokojenie nad ďalším zhoršovaním situácie v Bielorusku,

—

so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Rady 2012/126/SZBP z 28. februára 2012, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (8),

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky EÚ Catherine Ashtonovej z 28. februára 2012 o jej rozhodnutí a o rozhodnutí poľskej vlády odvolať vedúceho delegácie EÚ v Minsku a poľského veľvyslanca v Bielorusku,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/36/SZBP z 23. januára 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2010/639/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Bielorusku (9),

—

so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1857(2012) z 25. januára 2012 o situácii v Bielorusku, v ktorej sa odsudzuje neustále prenasledovanie členov opozície a obťažovanie aktivistov občianskej spoločnosti, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv v Bielorusku,

—

so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 17/24 zo 17. júna 2011 o situácii v oblasti ľudských práv v Bielorusku, v ktorej sa odsudzuje porušovanie ľudských práv pred prezidentskými voľbami v Bielorusku, počas nich a po nich a v ktorej sa bieloruská vláda vyzýva, aby ukončila prenasledovanie vodcov opozície,

—

so zreteľom na vyhlásenie prijaté na pražskom samite Východného partnerstva, ktorý sa konal 7. – 9. mája 2009, a na vyhlásenie o situácii v Bielorusku, ktoré bolo prijaté 30. septembra 2011 pri príležitosti konania summitu Východného partnerstva vo Varšave,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí Vyšehradskej štvorky, Estónska, Lotyšska a Litvy 5. marca 2012 v Prahe,

—

so zreteľom na vyhlásenie bieloruskej národnej platformy fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva 2. marca 2012 v Minsku,

—

so zreteľom na rozhodnutie Medzinárodnej hokejovej federácie, ktoré bolo prijaté na jej výročnom kongrese v Berne v máji 2009, aby sa majstrovstvá sveta IIHF konali v roku 2014 v Bielorusku, a to aj napriek prenasledovaniu politických odporcov Alexandra Lukašenka a rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv v Bielorusku,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.

keďže pražské vyhlásenie zo samitu o Východnom partnerstve opätovne potvrdzuje záväzky (okrem iných aj Bieloruska) k zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám vrátane demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

B.

keďže politická situácia v Bielorusku sa závažne zhoršuje od prezidentských volieb, ktoré sa konali 19. decembra 2010, prijímajú sa represívne opatrenia voči členom demokratickej opozície, slobodným médiám, aktivistom občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, a to aj napriek opakovaným výzvam medzinárodného spoločenstva, aby sa tieto opatrenia okamžite zastavili;

C.

keďže Vladislav Kovalev a Dmitrij Konovalov, ktorých Najvyšší súd Bieloruskej republiky odsúdil na trest smrti v novembri 2011, boli popravení v marci 2012; keďže v Bielorusku počas Lukašenkovho režimu neexistuje dostatočná dôvera v právny štát a nezávislú justíciu a je zrejmé, že pri súdnych procesoch sa nedodržiavajú medzinárodne uznané normy; keďže trest smrti predstavuje neľudský, neefektívny a nezvratný akt potrestania;

D.

keďže ministri zahraničných vecí EÚ zdôrazňujúc ďalšie zhoršenie situácie v Bielorusku rozhodli 28. februára 2012 o pridaní 21 bieloruských úradných činiteľov zodpovedných za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii na zoznam osôb, ktoré majú zmrazené aktíva a platí pre ne zákaz vydávania víz;

E.

keďže potom, ako bieloruské orgány v reakcii na rozhodnutie Rady z 28. februára 2012 vyzvali veľvyslancov EÚ a Poľska, aby opustili krajinu, a odvolali svojich veľvyslancov z Bruselu a Varšavy, sa medzi EÚ a Bieloruskom vystupňoval diplomatický konflikt nebývalých rozmerov;

F.

keďže v tejto súvislosti Alexander Lukašenko osobne zaútočil na nemeckého ministra zahraničných vecí bez ohľadu na diplomatický protokol;

G.

keďže veľvyslanci členských štátov v EÚ v Minsku boli odvolaní do svojich hlavných miest na konzultácie a všetky členské štáty EÚ predvolali bieloruských veľvyslancov na svoje ministerstvá zahraničných vecí;

H.

keďže pevný záväzok všetkých členských štátov EÚ a ďalších demokratických krajín konať v čase núdze jednotne môže podporiť úspešné presadzovanie všeobecných hodnôt v takých krajinách, ako je Bielorusko, a nasmerovať tieto krajiny viac na prechod k demokracii;

I.

keďže akékoľvek zlepšenie bilaterálnych vzťahov s Európskou úniou je tiež podmienené prepustením všetkých politických väzňov, ako aj pokrokom bieloruskej vlády v plnení jej záväzkov v OBSE a v rešpektovaní základných ľudských práv, zásad právneho štátu a demokratických zásad;

J.

keďže mnohí predstavitelia bieloruskej demokratickej opozície a aktivisti občianskej spoločnosti – vrátane bývalých prezidentských kandidátov a prominentných ochrancov ľudských práv – sú naďalej väznení z politických dôvodov;

K.

keďže mladí aktivisti a členovia mládežníckych organizácií sú pod neustálym tlakom alebo sú terčmi mnohorakého obťažovania, ako v prípade Ivana Šilu, člena organizácie Mladý front, ktorý strávil 22 dní vo väzení za kampaň solidarity s Dmitrijom Daškevičom z minulého roka;

L.

keďže okresný sudca vo Vicjebsku odsúdil 24. februára 2012 opozičného aktivistu Sergeja Kovalenka na dva roky a jeden mesiac odňatia slobody v nápravnom zariadení s minimálnym stupňom stráženia za porušenie podmienečného trestu; keďže Kovalenko bol zatknutý 19. decembra 2011, v deň výročia zmanipulovaných prezidentských volieb; keďže Kovalenko už 86 dní drží hladovku na protest proti svojmu nespravodlivému odsúdeniu a jeho zdravotný stav je kritický;

M.

keďže bieloruské úrady porušujú článok 30 bieloruskej ústavy a obmedzujú právo svojich občanov na voľný pohyb; keďže úrad bieloruského generálneho prokurátora 1. marca 2012 oznámil, že Bielorusom, ktorí podporujú nové zahraničné sankcie proti Bielorusku, môže byť zakázané cestovať do zahraničia; keďže trom opozičným vodcom a aktivistom – Anatolovi Ľabedzkovi, Alexandrovi Dobrovolskému a Viktorovi Karňajenkovi – a ochrancovi ľudských práv Vaľantsinovi Stefanovičovi nebolo umožnené prekročiť medzi 7. a 11. marcom 2012 bielorusko-litovské hranice;

N.

keďže bieloruské ministerstvo spravodlivosti prijalo 14. februára 2012 rozhodnutie, v ktorom už po štvrtýkrát zamietlo registráciu bieloruskej strany kresťanských demokratov bez akéhokoľvek právneho dôvodu; keďže podľa správ sa stalo po prvýkrát, že členom tejto politickej strany sa vyhrážali fyzickým násilím v prípade, ak nestiahnu svoje podpisy ako zakladatelia strany;

O.

keďže tisíce osôb sa 25. marca 2012 zúčastnili na mierovej demonštrácii v Minsku pri príležitosti dňa slobody s cieľom pripomenúť si 94. výročie vyhlásenia Bieloruskej ľudovej republiky v roku 1918, čo ukázalo ochotu a odvahu ľudí hájiť svoje práva, ktoré majú ako bieloruskí občania, a vyjadriť svoje európske ambície;

P.

keďže podľa zákona o demokracii a ľudských právach v Bielorusku z roku 2011, ktorý jednomyseľne prijal senát USA a podpísal prezident Barack Obama 3. januára 2012, Spojené štáty americké vyzývajú IIHF, aby pozastavila svoj plán usporiadať šampionát 2014 v Bielorusku, kým bieloruská vláda neprepustí všetkých politických väzňov;

1.

naďalej dôrazne odsudzuje zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv a základných slobôd spojené s nedostatkom hlbokých demokratických a hospodárskych reforiem v Bielorusku a bude pokračovať v odmietaní útlaku oponentov režimu v Minsku;

2.

dôrazne odsudzuje popravu Vladislava Kovaleva a Dmitrija Konovalova napriek pokračujúcim domácim a medzinárodným protestom a vyzýva bieloruské orgány, aby vydali pozostatky oboch mužov ich rodinám, aby ich mohli pochovať; vyzýva bieloruské orgány, aby okamžite zaviedli moratórium na trest smrti;

3.

odsudzuje pokračujúce prenasledovanie obrancov ľudských práv a členov demokratickej opozície a obťažovanie aktivistov z občianskej spoločnosti a nezávislých médií v Bielorusku z politických dôvodov;

4.

žiada bezpodmienečné a okamžité prepustenie všetkých politických väzňov; znovu opakuje, že pokrok v dialógu medzi EÚ a Bieloruskom nie je možný bez napredovania Bieloruska v oblasti demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu a kým nebudú bezpodmienečne prepustení všetci politickí väzni, medzi ktorých patria okrem iných Ales Bjaljacki, predseda strediska pre ľudské práva Vjasna a podpredseda FIDH (Medzinárodnej federácie pre ľudské práva), dvaja bývalí prezidentskí kandidáti Mikolaj Statkevič a Andrej Sannikov, vedúci prezidentských kampaní kandidátov demokratickej opozície Pavel Sevjarinec a Dmitrij Bondarenko, rovnako ako Sergej Kovalenko, politický väzeň zadržiavaný za údajné porušenie domáceho väzenia, ktorý drží dlhotrvajúcu hladovku, ktorá viedla ku kritickému zhoršeniu jeho zdravia a priamo ohrozuje jeho život, a kým nebudú plne rehabilitované ich občianske práva;

5.

zdôrazňuje, že rozhodnutie odvolať všetkých veľvyslancov členských štátov EÚ z Bieloruska dokazuje, že pokusy bieloruských orgánov rozdeliť Európsku úniu v rozhodovaní o sankciách zlyhali;

6.

zdôrazňuje, že pevný záväzok všetkých členských štátov EÚ a ďalších demokratických krajín konať v prípade potreby jednotne môže pomôcť pri podpore všeobecných hodnôt v takých krajinách, ako je Bielorusko, a nasmerovať tieto krajiny viac na cestu k demokracii;

7.

odsudzuje útočné výroky Alexandra Lukašenka adresované nemeckému ministrovi zahraničných vecí;

8.

vyjadruje hlboký nesúhlas so zoznamom osôb, na ktoré sa vzťahuje zákaz cestovania do zahraničia, zostavený bieloruskou vládou, ktorá nedovoľuje viacerým oponentom a aktivistom za ľudské práva opustiť krajinu; vyjadruje solidaritu všetkým ľudom nachádzajúcim sa na tomto zozname a vyzýva minské orgány, aby skončili s takýmito praktikami, ktoré porušujú základné slobody bieloruských občanov;

9.

zdôrazňuje, že namiesto prehlbovania izolácie by mal Minsk prijať správne rozhodnutie v prospech svojich občanov a otvoriť sa demokracii;

10.

vyzýva národné federácie ľadového hokeja členských štátov EÚ a všetkých ostatných demokratických štátov, aby naliehali na IIHF aj počas zasadania na jej budúcom kongrese v máji vo fínskych Helsinkách, aby prehodnotila svoje predchádzajúce rozhodnutie a zvážila premiestnenie Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2014 z Bieloruska do inej hostiteľskej krajiny, kým nebudú prepustení všetci politickí väzni, ktorých medzinárodné organizácie pre ľudské práva uznávajú ako väzňov svedomia, a kým režim jednoznačne nepreukáže záväzok rešpektovať ľudské práva a zásady právneho štátu;

11.

víta rozhodnutie Rady z 28. februára 2012 sprísniť reštriktívne opatrenia a doplniť mená 21 osôb zodpovedných za represie voči občianskej spoločnosti a demokratickej opozícii v Bielorusku na zoznam tých, na ktorých sa vzťahuje zákaz cestovania a zmrazenie aktív;

12.

víta rozhodnutie Rady z 23. marca 2012 o posilnení reštriktívnych opatrení voči bieloruskému režimu doplnením ďalších 12 osôb, ktoré profitujú z bieloruského režimu a podporujú ho, ako aj osôb zodpovedných za potláčanie občianskej spoločnosti a demokratickej opozície v Bielorusku, do zoznamu ľudí, na ktorých sa vzťahuje zákaz cestovania a zmrazenie aktív, ako aj zmrazením aktív 29 subjektov podporujúcich režim;

13.

vyzýva Radu, aby zvážila situáciu v najnovšom vývoji diplomatických vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom, ako aj ďalšie zhoršenie podmienok v oblasti ľudských práv a základných slobôd v krajine, a vyzýva ju, aby prijala rozhodnutie o ďalších reštriktívnych opatreniach vrátane hospodárskych sankcií;

14.

zdôrazňuje, že Európska únia a Bielorusko by mali mať dobré susedské vzťahy a že tieto vzťahy sú dôrazne podporované tým, že EÚ úzko spolupracuje s bieloruskou občianskou spoločnosťou a demokratickou opozíciou a podporuje demokratické snahy bieloruského ľudu;

15.

opakovane vyzýva Komisiu, aby všetkými finančnými i politickými prostriedkami napomohla úsilie bieloruskej občianskej spoločnosti, nezávislých médií (vrátane televízie TV Belsat, rozhlasových staníc European Radio for Belarus a Radio Racyja a iných médií) a mimovládnych organizácií v Bielorusku o presadzovanie demokracie;

16.

zdôrazňuje potrebu zlepšenia spolupráce medzi EÚ a jej východnými susedmi v rámci Východného partnerstva vrátane jej parlamentného rozmeru – Parlamentného zhromaždenia Euronest – so spoločným cieľom začatia skutočného procesu demokratizácie v Bielorusku;

17.

poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, parlamentným zhromaždeniam OBSE a Rady Európy, sekretariátu Spoločenstva nezávislých štátov, ako aj parlamentu a vláde Bieloruska.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/13

—

so zreteľom na návrh odporúčania Rade k postupu prípadného založenia európskej nadácie pre demokraciu, ktoré predložil Alexander Graf Lambsdorff v mene skupiny ALDE (B7-0391/2011),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie (1),

—

so zreteľom na články 2, 6, 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky (2), a najmä na jeho odsek 10,

—

so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky (3) a o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (5),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (6),

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (EIDHR) (7),

—

so zreteľom na dohody uzatvorené medzi EÚ a tretími krajinami a doložky o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách,

—

so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2009 o podpore demokratickej správy vecí verejných: na ceste k posilnenému rámcu EÚ,

—

so zreteľom na tri súbory záverov Rady: závery z 22. októbra 2009 o podpore demokracie v rámci vonkajších vzťahov EÚ, z 13. decembra 2010, ktoré obsahujú správu o pokroku za rok 2010 a zoznam pilotných krajín, a z 20. júna 2011 o európskej susedskej politike,

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej susedskej politike prijaté 20. júna 2011 na jej 3101. zasadnutí,

—

so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o európskej nadácii pre demokraciu prijaté 1. decembra 2011 na jej 3130. zasadnutí,

—

so zreteľom na tematické a geografické finančné nástroje Komisie týkajúce sa demokratizácie a ľudských práv (napr. európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), nástroj európskeho susedstva a partnerstva atď.),

—

so zreteľom na list o podpore založenia európskej nadácie pre demokraciu adresovaný predsedovi EP Jerzymu Buzekovi a vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie Catherine Ashtonovej z 25. novembra 2011,

—

so zreteľom na článok 121 ods. 3 a článok 97 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0061/2012),

A.

keďže v zmluvách EÚ sú univerzálne ľudské práva a demokracia zakotvené ako základné hodnoty EÚ a ako zásady a ciele vonkajšej činnosti Únie;

B.

keďže zásada uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti je ustanovená v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uvádza, že Únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstraňovanie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami;

C.

keďže vo svojom akčnom programe na podporu demokracie v rámci vonkajších vzťahov EÚ Rada potvrdila svoju vôľu zlepšiť koherentnosť a účinnosť svojej podpory, ale v tomto smere bol dosiahnutý len obmedzený pokrok;

D.

keďže Parlament vo svojom uznesení zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie privítal iniciatívu založenia európskej nadácie pre demokraciu;

E.

keďže viacero významných ochrancov ľudských práv vrátane nositeľov Sacharovovej ceny Aun Schan Su Ťij a Alexandra Milinkieviča podporilo založenie európskej nadácie pre demokraciu v liste adresovanom predsedovi EP Jerzymu Buzekovi a vysokej predstaviteľke/podpredsedníčke Komisie Catherine Ashtonovej;

F.

keďže EÚ a jej členské štáty ešte neuplatnili skutočne koherentný a strategický prístup k otázkam demokratizácie, v ktorom by sa podpora demokracie uznala za samostatnú tému;

G.

keďže udalosti arabskej jari a vo východnom susedstve preukázali, že je potrebné, aby sa EÚ bezodkladne strategicky angažovala v krajinách s autoritárskymi režimami a v krajinách snažiacich sa o demokratické reformy, pričom by mala vychádzať z nového a odlišného prístupu s cieľom obnoviť dôveryhodnosť a ponúknuť včasnú pomoc v rámci procesu prechodu k demokracii; keďže založenie európskej nadácie pre demokraciu by mohlo byť jednou z najkonkrétnejších reakcií EÚ na výzvy v oblasti demokratizácie v našom susedstve a mimo neho;

H.

keďže ženy zohrávajú kľúčovú úlohu v procesoch demokratizácie a úspechu sociálnych hnutí;

I.

keďže nedávne udalosti v severnej Afrike a na Blízkom východe preukázali, že ženy sú rozhodujúcimi aktérkami demokratických zmien a že práva žien sú často porušované, pričom ženy sú vystavené väčšiemu riziku chudoby a v politickom, spoločenskom a hospodárskom živote svojej krajiny sú odsúvané na okraj záujmu;

J.

keďže povstania v severnej Afrike a na Blízkom východe zdôraznili naliehavosť riešenia problému nestability a nedemokratických režimov v krajinách susediacich s EÚ, pretože to má význam z hľadiska bezpečnosti a stability v samotnej Európe;

K.

keďže je potrebné, aby sa posilnený prístup k podpore demokracie a ľudských práv vypracovaný v kontexte európskej susedskej politiky a agendy EÚ pre zmenu spájal so zvýšenou schopnosťou reagovať rýchlo a konzistentne na vývoj súvisiaci s demokraciou a právnym štátom;

L.

keďže európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) sa zameriava na naliehavé opatrenia týkajúce sa ohrozených ochrancov ľudských práv vrátane novinárov a predstaviteľov opozície, ako aj na dlhodobejšie opatrenia, ktoré dopĺňajú existujúce geografické nástroje EÚ;

M.

keďže politické strany, významné politické osobnosti (napr. disidenti, predstavitelia opozície a vodcovia mládežníckych organizácií), sociálne hnutia a zástupcovia občianskej spoločnosti, kultúrneho sektora a médií (napr. novinári, blogeri, aktivisti sociálnych médií a umelci) s jasnou agendou, ktorej cieľom je posilniť demokraciu, naďalej zohrávajú ústrednú úlohu v každej demokracii a v demokratickom procese; keďže kvôli nedostatku zdrojov, obmedzenému mandátu a zdĺhavosti postupov v rámci EIDHR bola podpora týchto aktérov v minulosti obmedzená;

N.

keďže Rada pre zahraničné veci schválila iniciatívu na založenie európskej nadácie pre demokraciu; keďže práce na jej založení napredujú rýchlo a je naliehavo potrebné dosiahnuť dohodu o podrobných prevádzkových aspektoch;

1.

predkladá Rade toto odporúčanie a nalieha, aby:

2.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu Komisii a členským štátom.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/18

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 2. marca 2012,

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi a Srbskou republikou, ktorej Európsky parlament udelil súhlas 19. januára 2011 a ktorá je v záverečnom štádiu ratifikácie členskými štátmi, a Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom a Srbskou republikou, ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2010,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/213/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v európskom partnerstve so Srbskom a o zrušení rozhodnutia 2006/56/ES (1),

—

so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 28. februára 2012,

—

so zreteľom na závery Rady z 25. októbra 2010, v ktorých vyzýva Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii, ako aj na závery Rady z 5.decembra 2011 a závery Európskej rady z 9. decembra 2011,

—

so zreteľom na stanovisko Komisie z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo v Európskej únii (SEC(2011)1208) a oznámenie Komisie z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999), poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k otázke súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti Kosova s medzinárodným právom a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010, v ktorej sa schválil obsah stanoviska a privítala pripravenosť EÚ na sprostredkovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou (2),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie piateho medziparlamentného zhromaždenia EÚ – Srbsko z 18.– 19. apríla 2011,

—

so zreteľom na dohodu o readmisii medzi EÚ a Srbskom z 8. novembra 2007 (3) a na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú od tejto povinnosti oslobodení (4),

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/361/SZBP z 20. decembra 2010 o podpise a uzavretí Dohody medzi Európskou úniou a Srbskou republikou, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbskej republiky na operáciách krízového riadenia Európskej únie (5),

—

so zreteľom na správu, ktorú predložil hlavný prokurátor ICTY 7. decembra 2011,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže v záveroch predsedníctva vydaných po zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 dostali všetky štáty západného Balkánu jednoznačný prísľub, že sa stanú členmi Európskej únie, keď splnia stanovené kritériá, a tento prísľub bol zopakovaný v obnovenom konsenze týkajúcom sa rozširovania, ktorý schválila Európska rada 14. a 15. decembra 2006, v záveroch Rady z 25. októbra 2010, ako aj na schôdzi ministrov krajín západného Balkánu, ktorá sa konala 2. júna 2010;

B.

keďže Komisia vo svojom stanovisku z 12. októbra 2011 k žiadosti Srbska o členstvo odporučila, aby Európska rada udelila Srbsku štatút kandidátskej krajiny;

C.

keďže konštruktívny prístup k regionálnej spolupráci a dobré susedské vzťahy sú kľúčovými prvkami procesu stabilizácie a pridruženia;

D.

keďže Srbsko sa nachádza v pozícii, keď môže zohrávať dôležitú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti a stability v regióne;

E.

keďže dvojstranné otázky by nemali brániť procesu pristúpenia a ani by sa nemali použiť ako prekážka tohto procesu, ale je potrebné ich riešiť konštruktívnym spôsobom, a to čo najskôr, a zohľadniť pritom celkové záujmy a hodnoty EÚ;

1.

víta rozhodnutie Rady udeliť Srbsku 1. marca 2012 štatút kandidátskej krajiny; víta pokrok, ktorý Srbsko dosiahlo v procese reforiem, a dohodu medzi Belehradom a Prištinou o inkluzívnej regionálnej spolupráci dosiahnutú 24. februára 2012; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby dialóg medzi Belehradom a Prištinou pokračoval a aby sa dosiahnuté dohody v dobrej viere realizovali;

2.

zastáva názor, že pokiaľ sa bude vyvíjať uspokojivé úsilie o splnenie kľúčovej priority vytýčenej Komisiou v jej stanovisku a pokiaľ bude naďalej pokračovať proces reforiem, mali by sa čo najskôr otvoriť prístupové rokovania so Srbskom, čím EÚ dokáže svoju angažovanosť v súvislosti s budúcim členstvom tejto krajiny v EÚ; víta významný pokrok Srbska smerom k splneniu politických kodanských kritérií, ako to uznala Európska rada, a pripomína, že ďalší pokrok Srbska v európskom integračnom procese závisí od pokračovania pokroku v tejto oblasti, a najmä od zaručenia demokracie, fungovania demokratických inštitúcií, podporovania právneho štátu, dodržiavania ľudských práv, rovnakej a oddanej ochrany všetkých menšín v celom Srbsku v súlade s európskymi normami, udržiavania dobrých susedských vzťahov a regionálnej spolupráce vrátane mierového riešenia bilaterálnych otázok, ako aj zlepšenia fungovania trhového hospodárstva; vyzýva najmä srbské orgány, aby neorganizovali miestne voľby v obciach severného Kosova, pretože by boli v rozpore s medzinárodným právom a rezolúciou BR OSN 1244; vyzýva srbské orgány, aby podporovali začlenenie týchto obcí v rámci širšieho Kosova;

3.

víta pokrok dosiahnutý v ratifikácii Dohody o stabilizácii a pridružení a vyzýva zvyšné členské štáty, aby bezodkladne ukončili ratifikačný proces;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby parlamentné a miestne voľby, ktoré sa majú konať 6. mája 2012, boli spravodlivé a transparentné; vyzdvihuje význam čo najrýchlejšieho zostavenia konečného zoznamu oprávnených voličov;

5.

víta, odovzdanie súdnym orgánom dvoch zostávajúcich utečencov hľadaných Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, Ratka Mladića a Gorana Hadžića, čím sa dosiahla plne uspokojivá úroveň spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu; zdôrazňuje, že ich zajatie nebolo iba podmienkou ďalšieho priblíženia sa Srbska k EÚ, ale predovšetkým predstavovalo ďalší krok k zabezpečeniu spravodlivosti obetiam konfliktov, ku ktorým došlo v 90. rokoch minulého storočia v bývalej Juhoslávii, a krokom k zmiereniu v regióne; vyzýva na pnú a odhodlanú spoluprácu s tribunálom a dôkladné prešetrenie a stíhanie osôb zapojených do podporných sietí, ktoré umožnili utečencom, aby sa tak dlho ukrývali, najmä vojenské a civilné bezpečnostné zložky;

6.

je vážne znepokojený vývojom situácie v severnom Kosove v druhom polroku 2011, a najmä násilím, ktoré bolo výsledkom júlových incidentov a následných útokov na medzinárodné sily KFOR; odsudzuje takéto činy; pripomína srbskej vláde záväzok, že vykoná všetko, čo je v jej silách na to, aby im predišla; opätovne pripomína, že iba na základe pokračujúceho politického dialógu v dobrej viere a vyjednaných, pragmatických a udržateľných riešení v rámci dialógu Belehradu s Prištinou sprostredkovaného EÚ možno dospieť k trvalému odstráneniu napätia v regióne, a pripomína kľúčový význam stabilného vzťahu medzi väčšinou a menšinou na základe vzájomnej úcty; v tejto súvislosti víta dohody o slobode pohybu a účasti Kosova v regionálnych organizáciách, vyzýva srbskú vládu, aby pokročila v ich čo najskoršom a úplnom splnení; víta stály tok tovaru, ktorý umožnilo prijatie colných kolkov, technický protokol o vykonávaní a dohoda o integrovanom riadení hraníc, začiatok poskytovania kníh evidencie obyvateľov, ktoré prevzali srbské orgány, misii EULEX a to, že 26. decembra 2011 sa začala vykonávať dohoda o slobode pohybu, ako sú prvé pozitívne kroky vo vykonávaní dohôd; víta vyjadrenia prezidenta Tadića o nutnosti odstrániť prekážky, po ktorom má nasledovať ich čiastočné odstránenie; vyzýva vedúcich politických predstaviteľov, aby začali konštruktívny dialóg s cieľom zabrániť ohrozeniu vykonávania dosiahnutých dohôd a prebiehajúcich rokovaní medzi Srbskom a Kosovom; pripomína, že voľný pohyb osôb, tovaru, služieb, myšlienok a kapitálu je základnou hodnotou v EÚ, a vyzýva srbské orgány, aby naďalej presadzovali trvalé odstránenie zvyšných zábran, a umožnili tak voľný prístup a priechod cez priechody a uľahčili tak spoluprácu misie EULEX s kosovskými Srbmi, a tým umožnili misii EULEX a silám KFOR v plnej miere vykonávať ich mandáty; v tejto súvislosti víta odstránenie dvoch zostávajúcich bariér na srbskej strane hranice, ako aj vyšetrovanie páchateľov incidentov z júla 2011;

7.

víta opätovné potvrdenie potreby pokračovať v dialógu medzi Belehradom a Prištinou s cieľom zlepšiť životné podmienky obyvateľov Srbska aj Kosova a zdôrazňuje význam tohto procesu pre širšiu regionálnu spoluprácu, stabilitu a dynamiku prístupového procesu; žiada riadne vyšetrenie prípadov násilia, najmä tých, ktoré sa týkajú medzinárodných síl KFOR; pripomína však, že odstránenie paralelných štruktúr v Kosove by bolo stredobodom celej spolupráce;

8.

víta skutočnosť, že srbskí občania majú od decembra 2009 možnosť cestovať do schengenského priestoru bez víz, ako sa o to dôrazne zasadzoval Parlament; vyjadruje plnú podporu tomuto rozšíreniu bezvízového styku, avšak je znepokojený zvýšeným počtom žiadateľov o azyl v niektorých členských štátoch; vyzýva orgány, aby posilnili svoje úsilie a vysvetlili spoločnosti neprípustnosť takýchto žiadostí a aby identifikovali a stíhali organizátorov tzv. azylovej turistiky; zdôrazňuje však, že všetky opatrenia zamerané na zabránenie zneužitia bezvízového styku sa musia zakladať na zásadách právneho štátu a nesmú nadmieru ohroziť základné práva, ako napríklad tým, že sa jednotlivcom svojvoľne uprie právo opustiť ich krajinu; vyzýva členské štáty EÚ, aby pomohli Srbsku v jeho úsilí bojovať proti organizovanému zločinu v súvislosti s nezákonným obchodovaním falošných žiadateľov o azyl; navyše si všíma, že Srbsko sa v čoraz väčšej miere stáva krajinou, ktorá prijíma žiadateľov o azyl, a preto potrebuje účinnejšie riadenie žiadostí o azyl;

9.

konštatuje, že veľká časť srbských uchádzačov o azyl v Európskej únii sú príslušníkmi národnostných menšín; vyzýva srbské orgány, aby sa aktívne zaoberali ich problémami, ktoré ešte zhoršuje súčasná hospodárska situácia a vysoká nezamestnanosť, uľahčením ich integrácie do spoločnosti a zlepšením ich životných podmienok; domnieva sa, že takéto kroky zmiernia a na koniec odstránia základné príčiny vysokého počtu žiadostí o azyl; ďalej vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v boji proti organizovaným zločineckým skupinám obchodujúcim s ľuďmi v spolupráci s Komisiou a agentúrami EÚ na presadzovanie práva;

10.

pripomína tiež, že rešpektovanie a ochrana menšín je dôležitou súčasťou prístupových kritérií EÚ; súhlasí s Európskou komisiou, že je potrebné, aby Srbsko zlepšilo vykonávanie právneho a inštitucionálneho rámca pre ochranu menšín; víta preto zámer Komisie uvedený v jej vyhlásení k zápisnici Rady z 28. februára 2012, aby sa v tomto ohľade bližšie monitorovalo úsilie Srbska a očakáva jej správu;

11.

zdôrazňuje zásadný význam boja proti korupcii a organizovanému zločinu pre právny štát v tejto krajine; víta nedávne prijatie niekoľkých zákonov súvisiacich s bojom proti korupcii a podnecuje srbské orgány k tomu, aby sa sústredili na ich efektívne vykonávanie; vyjadruje však znepokojenie nedostatočným vykonávaním a nad rastúcim vplyvom výkonnej moci na fungovanie nezávislých inštitúcií a médií; v tomto smere poukazuje na to, že postavenie Srbska v rámci Indexu vnímania korupcie sa za posledné tri roky nezlepšilo; zdôrazňuje, že na boj proti korupcii je potrebná skutočná politická vôľa, a nie len vyhlasovaná; vyzýva vládu, aby zaujala silnú vedúcu pozíciu v rámci procesu boja proti korupcii; rovnako víta rozhodnutie ústavného súdu o neústavnosti vykonávania niekoľkých verejných funkcií ako krok k väčšej transparentnosti vo verejnom sektore, ktorým sa zníži riziko konfliktu záujmov; zdôrazňuje však, že vzájomne prepojené záujmy politických strán a súkromné záujmy živia korupciu systému, čo je v regióne bežný a naďalej veľmi rozšírený problém, a žiada, aby došlo v presvedčivej miere k stíhaniu káuz, do ktorých sú zapletené vysokopostavené osoby, a aby bol uplatňovaný vhodný systém ochrany osôb, ktoré tieto kauzy nahlásili; rovnako zdôrazňuje, že korupcia v odvetví zdravotníctva je zvlášť znepokojujúca; vyzýva vládu, aby prijala nadväzné opatrenia na zistené prípady korupcie systému na vysokej úrovni, ktoré zistila rada boja proti korupcii a úrad boja proti korupcii, a zároveň aby zabezpečila, že tieto orgány budú mať primerané finančné a správne zdroje na vykonávanie svojej činnosti a na poskytovanie podpory na vysokej úrovni stratégii boja proti korupcii;

12.

vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s návrhom novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorá nie je v súlade so stratégiou srbskej vlády pre rozvoj verejného obstarávania; vyzýva srbskú vládu, aby umožnila náležitú verejnú konzultáciu o návrhu zákona a aby ho zladila s oficiálnou vládnou stratégiou verejného obstarávania a s medzinárodnými normami; zdôrazňuje, že zmeny právnych predpisov o verejnom obstarávaní by nemali oslabiť právomoci orgánu, ktorý monitoruje postupy verejného obstarávania, lebo sa zistilo, že táto oblasť je jedným z najdôležitejších zdrojov korupcie systému v krajine;

13.

upozorňuje na mnohé nahlásené nezrovnalosti, najmä v oblasti privatizačného procesu a verejného zaobstarávania, a žiada aktívnejšie zapojenie orgánov presadzovania práva, v rámci ktorého zabezpečia dôkladné vyšetrovanie, ako aj to, aby boli páchatelia postavení pred súd; v tejto súvislosti upozorňuje na vysokú dôležitosť zhromažďovania dôkladných a kompletných súpisov verejného majetku s cieľom zabezpečiť bezpečné a predvídateľné podnikateľské prostredie, zabezpečiť kontinuitu reštitúcií súkromného majetku bez akejkoľvek diskriminácie, najmä na základe etnického pôvodu, zabrániť postupom spojených s likvidáciou a bankrotom súkromných spoločností spôsobených neprimerane zvýšenými daňami a ich retroaktívnym uplatňovaním, preskúmať takéto prípady a umožniť spravodlivé odškodnenie postihnutým osobám ako aj predchádzať nezákonnému vyvlastňovaniu verejných statkov súkromnými subjektmi; víta skutočnosť, že prijatým zákonom o rehabilitácii sa riešia sporné otázky kolektívnej viny a že v tomto zákone prevažuje zásada zodpovednosti jednotlivca; vyzýva vládu, aby pri vykonávaní zákona o reštitúcii a zákona o obnove zabezpečila účinnosť a zabránila diskriminácii;

14.

víta prijatie zákona o financovaní politických činností ako dôležitý krok k transparentnosti politického systému a žiada jeho náležité uplatňovanie, najmä v záujme toho, aby sa zaistil účinný systém monitorovania transakcií a účinných sankcií;

15.

pripomína význam činnosti srbského parlamentu, víta opatrenia prijaté na posilnenie jeho zákonodarnej úlohy a jeho dohľadu nad činnosťami vlády a žiada vyvinúť ďalšie úsilie na vybudovanie kapacít, aby mohol plniť svoje úlohy účinne, najmä v oblasti bezpečnostných služieb; na tento účel víta rozhodnutie reorganizovať útvary parlamentu s cieľom zefektívniť a zvýšiť účinnosť ich práce;

16.

berie na vedomie reformu súdnictva a prokuratúry, ako aj reorganizáciu systému s cieľom zlepšiť jeho účinnosť a eliminovať počet nevybavených prípadov, v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie; vyzýva však srbskú vládu, aby vyvinula väčšie úsilie na zabezpečenie nezávislosti a odbornej úrovne týchto dvoch sektorov, ktoré by mali prejsť hlbokými a širokými reformami; zdôrazňuje, že rozvoj nepolitického súdnictva a oddelenie právomocí sú dôležité prvky procesu reformovania súdnictva;

17.

vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti a viacerými nedostatkami v postupe súdneho preskúmania a v odvolacom konaní, ktoré sa týkajú sudcov a prokurátorov, ktorí neboli opätovne vymenovaní, vrátane porušovania postupov a noriem a dôsledkov, ktoré by tieto nedostatky mohli mať pre nezávislosť súdnictva, deľbu moci a právny štát, ako aj právo na nestranné zaobchádzanie so všetkými členmi justície, vrátane tých, ktorí boli odvolaní z funkcie; vyzýva orgány, aby zabezpečili, že najvyššia súdna rada bude pôsobiť transparentne, nezávisle a pri plnom výkone svojich právomocí, s použitím konzistentných a pevných kritérií jasne stanovených zákonom, a bez akýchkoľvek vonkajších tlakov; poukazuje na potrebu systému pravidelného posudzovania činnosti sudcov s cieľom zabezpečiť stálu kvalitu súdnictva po zavŕšení procesu hodnotenia;

18.

je vážne znepokojený opakovanými obvineniami zo zneužívania článku 359 trestného zákonníka o zneužívaní právomoci, ktoré údajne sprevádzalo rozšírené blokovanie majetku spoločností a súkromného majetku; zdôrazňuje, že tieto obvinenia oslabili dôveru v právny štát v krajine; vyzýva orgány, aby urýchlene pristúpili k revízii trestného zákonníka s cieľom zabezpečiť, aby bol v súlade s európskymi normami, a aby bezodkladne ukončili obviňovanie zo zneužívania právomocí v súkromných podnikoch a podnikoch s väčšinovým súkromným vlastníctvom, a zastavili prebiehajúce trestné stíhania; zdôrazňuje, že v prípade obvinení osôb na základe článku 359 a existujúceho podozrenia, že obdobie, počas ktorého boli zadržané alebo ich majetok bol zmrazený, je neprimerané k činu, ktorý údajne spáchali, by mali by mať nárok na okamžité preskúmanie konania proti nim a právo na vrátenie súkromného vlastníctva a spravodlivé odškodnenie;

19.

vyzýva srbské orgány, aby bezodkladne preskúmali spornú privatizáciu a predaj 24 spoločností, keďže Európska komisia má vážne pochybnosti o ich legálnosti vrátane spoločností Sartid, Jugoremedija, Mobtel, C market a ATP Vojvodina, a aby ihneď odtajnili dokumenty klasifikované ako predmet štátneho tajomstva týkajúce sa ich privatizácie a predaja, keďže je to v rozpore s európskymi normami; v tejto súvislosti upozorňuje na vysokú dôležitosť zhromažďovania dôkladných a kompletných súpisov verejného majetku s cieľom zabezpečiť bezpečné a predvídateľné podnikateľské prostredie, zabezpečiť kontinuitu reštitúcií súkromného majetku, ako aj predchádzať nezákonnému získaniu verejných statkov súkromnými subjektmi;

20.

poukazuje na vážne nedostatky vo fungovaní programu na ochranu svedkov v súvislosti s prípadmi vojnových zločinov, čo viedlo k tomu, že množstvo svedkov sa rozhodlo dobrovoľne vystúpiť z programu po tom, ako boli systematicky zastrašovaní; vyzýva ministerstvo vnútra a úrad prokuratúry pre vojnové zločiny, aby sa aktívne zapojili do úsilia o zabezpečenie bezpečnosti a dobrých podmienok pre všetkých svedkom zapojených do ochranného programu; zdôrazňuje, že funkčný program na ochranu svedkov má zásadný význam pre zabezpečenie právneho štátu v krajine, ako aj pre dokázanie politickej vôle na účinné riešenie prípadov vojnových zločinov, ktoré vnútroštátnemu súdnictvu postúpil Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny v bývalej Juhoslávii;

21.

naliehavo žiada srbské orgány, aby začali a zaručili právnu rehabilitáciu a finančné odškodnenie osôb prenasledovaných v minulosti z politických, etnických alebo náboženských dôvodov vrátane osôb, ktoré trpeli v dôsledku uplatnenia zásady kolektívnej viny;

22.

vyzýva orgány, aby naďalej vyvíjali úsilie s cieľom odstrániť dedičstvo po bývalých komunistických tajných službách ako krok k demokratizácii Srbska; pripomína význam ďalšej reformy bezpečnostného sektora, zvýšenia parlamentného dohľadu a kontroly nad bezpečnostnými službami, ako aj otvorenia Národného archívu a najmä dokumentov bývalej spravodajskej agentúry UDBA; vyzýva orgány, aby umožnili prístup k týmto archívom týkajúcim sa bývalých juhoslovanských republík a aby tieto dokumenty vrátili príslušným vládam, ak o to požiadajú;

23.

víta pokrok dosiahnutý v reforme verejnej správy, ale zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie o zabezpečenie jej úplnej profesionality a nezávislosti od politického vplyvu, a to prostredníctvom plného uplatňovania systému menovaní a kariérneho postupu na základe pracovných zásluh; žiada väčšiu koordináciu pri implementácii stratégie pre reformu verejnej správy a na zahrnutie miestnej samosprávy do legislatívneho rámca; poukazuje na nedostatočné zastúpenie národnostných menšín vo verejnej správe a na súdoch, ako aj v štátnych podnikoch;

24.

víta zmeny doplnenia k zákonom o voľbách a o voľbách do miestnych samospráv, a najmä zrušenie nedemokratických praktík menovania poslancov politickými stranami nezávisle od poradia na volebných zoznamoch a tzv. bianko rezignácie, čím sa vytváral priestor pre politickú kontrolu ich činnosti; žiada prijatie zákona o štátnej volebnej komisii ihneď po voľbách, aby sa vytvoril nezávislý orgán na kontrolu volebného systému;

25.

víta úlohu nezávislých regulačných orgánov pri zlepšovaní účinnosti a transparentnosti inštitúcií krajiny; oceňuje najmä prácu ombudsmana a komisára pre informácie dôležité pre verejnosť a pre ochranu osobných údajov; naliehavo žiada orgány, aby štátnemu audítorskému orgánu, komisii pre ochranu hospodárskej súťaže, úradu pre verejné obstarávanie a komisii pre ochranu práv predkladateľov ponúk v rámci verejných súťaží poskytli dostatočné finančné prostriedky a administratívne a kancelárske kapacity na plnenie ich povinností; znovu opakuje, že nezávislé regulačné orgány sú dôležité na boj proti korupcii systému a účinný dohľad nad vládou;

26.

pripomína, že silné, profesionálne a nezávislé médiá a poskytovanie internetu sú nevyhnutnou súčasťou demokratického systému; v tomto smere víta prijatie stratégie na vytvorenie verejného informačného systému a jej akčného plánu, ako aj plánované odstúpenie štátu z vlastníctva akéhokoľvek média; víta skutočnosť, že stratégia rešpektuje ústavné práva týkajúce sa médií v jazyku národnostných menšín; je však znepokojený pokusmi o kontrolu nad médiami a pokusmi o zásahy do ich práce a vyzýva orgány, aby zabezpečili nezávislosť médií od politického nátlaku a iných vplyvov; vyzýva srbskú vládu, aby v súlade s normami EÚ zabezpečila slobodu a nezávislosť médií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že bol prijatý trestný zákon, ktorý bráni verejnému vyjadreniu pripomienok k súdnym konaniam a rozsudkom v médiách; je znepokojený hrozbami namierenými proti srbským novinárom a žiada ich dôkladné prešetrenie, aby sa novinárom zabezpečilo bezpečné prostredie, v ktorom budú môcť efektívne vykonávať svoju prácu bez potreby autocenzúry; zdôrazňuje, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia proti koncentrácii vlastníctva médií a nedostatku transparentnosti v médiách, ako aj zabezpečiť rovnaký prístup na trh s reklamou vrátane vynakladania verejných financií na reklamu a propagáciu; vyzýva novinárov, aby dodržiavali etický kódex; konštatuje, že úroveň prístupu na internet je naďalej nízka; uznáva dôležitosť internetu v rámci slobody médií a naliehavo žiada orgány, aby maximalizovali svoje úsilie v tejto oblasti;

27.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že štátne orgány v podstate uložili v krajine embargo na spravodajstvo v súvislosti s incidentmi z júla 2011 v severnom Kosove a skreslili úlohu KFOR v týchto udalostiach; zdôrazňuje, že pre demokraciu a dobre informovanú verejnosť sú dôležité slobodné a nezávislé médiá;

28.

víta skutočnosť, že fungujú demokraticky zvolené rady pre národnostné menšiny, ktoré zastupujú národnostné menšiny v oblasti vzdelávania, kultúry, médií a používania úradného jazyka; pripomína však dôležitosť úplného uplatňovania právomocí týchto menšinových samosprávnych orgánov a nevyhnutnosť adekvátnej rozpočtovej podpory zaručenej na základe zákona o radách pre národnostné menšiny; so znepokojením berie na vedomie sťažnosti na nezrovnalosti v rámci procesu prípravy a právne požiadavky týkajúce sa zriadenia týchto rád, ako aj sťažnosti na porušovanie zaručených právomocí týchto rád zo strany niektorých ministerstiev a miestnych samospráv, a vyzýva orgány, aby na ne reagovali; víta tie rozhodnutia Srbského správneho súdu, ktoré podporili veci predložené Radou pre maďarskú národnostnú menšinu vyplývajúce z porušenia právomocí tejto rady zo strany miestnych orgánov;

29.

vyjadruje spokojnosť v súvislosti s celkovo dobrou situáciou medzi etnickými skupinami a so skutočnosťou, že počet a intenzita incidentov z dôvodu etnickej príslušnosti v krajine sa znížili, podporuje však ďalšie opatrenia Srbska v oblasti ochrany menšín vo forme dôsledného plnenia právnych predpisov, ktoré boli prijaté; je znepokojený protestmi etnických Albáncov proti diskriminácii a napätou situáciou v Sandžaku a žiada vládu, aby priradila väčší politický význam zlepšeniu základných práv všetkých menšín vrátane ich prístupu k vzdelávaniu v ich vlastnom jazyku, rovnakému prístupu na pracovný trh a spravodlivému zastúpeniu v inštitúciách; vyzýva tiež vládu, aby riešila problém regionálnych rozdielov v krajine poskytovaním podpory sociálnemu a hospodárskemu rozvoju Sandžaku a juhovýchodnému regiónu vrátane údolia Preševo a aby vypracovala stratégie na zníženie mier nezamestnanosti v týchto regiónoch; víta dohodu, ku ktorej sa dospelo v októbri 2011 v obci Bujanovac a v rámci ktorej sa plánujú kroky na začlenenie etnických Srbov do verejnej správy, a žiada jej urýchlené vykonávanie;

30.

konštatuje, že ani dva roky po voľbách do menšinových rád nebola pre údajné procedurálne nedostatky v rámci volebného procesu zriadená bosniacka národná rada, a žiada, aby bola v súlade s predpismi okamžite zriadená; vyzýva politických a náboženských vodcov, aby sa zdržali vznetlivých vyhlásení, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu napätia; vyzýva srbskú vládu, aby zachovala neutrálny postoj k napätiu týkajúcemu sa náboženskej komunity v Sandžaku a aby prijala opatrenia na zabezpečenie dobrých vzťahov s touto komunitou a zároveň zaručila jej právo na slobodu náboženského vyznania;

31.

zdôrazňuje dôležitosť sčítania obyvateľstva pre zhromažďovanie štatistických informácií dôležitých pre rozvoj Srbska, najmä menej vyspelých regiónov; víta skutočnosť, že akcie spojené so sčítaním obyvateľstva v Srbsku v októbri 2011 prebehli vo veľkej miere úspešne; vyjadruje hlboké poľutovanie nad výzvami na bojkot sčítania obyvateľstva zo strany politikov albánskeho etnického pôvodu, ktoré poslúchli členovia mestských sčítacích komisií a značné množstvo občanov v Preševe a Bujanovaci; konštatuje, že orgány doposiaľ nepredložili štatistické údaje týkajúce sa etnickej príslušnosti;

32.

žiada ďalšie opatrenia na zabezpečenie plnej implementácie legislatívneho rámca v oblasti boja proti diskriminácii; vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatkom politickej vôle pri aktívnom presadzovaní politiky tolerancie a dodržiavania základných ľudských práv, ako aj v zabezpečovaní bezpečnosti účastníkov pochodu za práva sexuálnych menšín (tzv. Pride Parade) naplánovaného na 2. októbra 2011, čo sa prejavilo v priebehu jeho príprav a viedlo k zákazu jeho uskutočnenia; rozhodne odsudzuje vznetlivé a diskriminačné poznámky na túto tému zo strany niektorých politikov a členov ortodoxnej cirkvi; pripomína vláde, že sloboda prejavu a združovania je základným ľudským právom a základnou hodnotou EÚ, ktorú musí rešpektovať každá krajina, ktorá sa uchádza o členstvo v EÚ; víta rozhodnutie ústavného súdu z 22. decembra 2011 o tejto otázke; víta pozitívne opatrenia, ktoré prijal ombudsman a komisár pre rovnosť, ktoré sú určené na podporu týchto hodnôt v srbskej spoločnosti;

33.

žiada prešetrenie vyhrážok zo strany extrémistických skupín, ktoré poslúžili ako dôvod zákazu usporiadania pochodu; zdôrazňuje dôležitosť vôbec prvých obvinení z diskriminácie homosexuálov v Srbsku vrátane rozhodnutia belehradského vyššieho súdu proti ultrapravicovému vodcovi o uložení trestu odňatia slobody na dva roky pre podnecovanie násilia počas pochodu homosexuálov v roku 2010, ale poukazuje na celkovo pomalé tempo vyšetrovania násilných incidentov počas pochodu Pride Parade z roku 2010, ktoré dosiaľ viedlo len k malému počtu obvinení s miernymi trestmi; víta však opatrenia, ktoré prijala prokuratúra a súdy a ktorých cieľom je zákaz pôsobenia extrémistických organizácií; vyzýva štátne a mestské orgány, aby vyvíjali úsilie o budovanie atmosféry tolerancie vrátane informačných kampaní proti homofóbii v súlade s európskymi normami;

34.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti zlepšenia ochrany detí a stanovenia pevného právneho základu a stratégií na zlepšenie dodržiavania práv detí a reformu systému sociálnej starostlivosti o deti; vyjadruje však znepokojenie nad pomalým vykonávaním prijatých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o deti so zdravotným postihnutím, z ktorých mnoho ostáva skutočne vylúčených zo spoločnosti, a rozvoj služieb na ochranu detí na miestnej úrovni; je zvlášť znepokojený nárastom násilia mládeže; v tomto smere vyzýva orgány, aby rázne zakročili a prijali preventívne opatrenia a podnikli všetky potrebné kroky na odstránenie násilia zo škôl;

35.

víta pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k volebnému zákonu zamerané na zvýšenie zastúpenia žien v zákonodarnom zbore; vyzýva orgány, aby urýchlene zaviedli politiky na boj proti diskriminácii vrátane nepriamej diskriminácie, ktorej sú ženy na pracovnom trhu a v iných oblastiach spoločnosti stále vystavené, a podporuje ich väčšiu účasť na politickom živote krajiny vrátane vládnych funkcií; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci existujú orgány zodpovedné za tvorbu a vykonávanie právnych predpisov, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti boja proti diskriminácii a rodovej rovnosti, účinné uplatňovanie existujúcich právnych predpisov a ďalšie posilnenie administratívnej kapacity zostávajú veľkými výzvami; naliehavo žiada orgány, aby zvýšili svoje úsilie vynakladané v tomto smere; žiada energickejšie úsilie na prevenciu a oznamovanie domáceho násilia, ako aj na poskytovanie pomoci jeho obetiam; v tejto súvislosti víta otvorenie prvého azylového domu na juhu Srbska;

36.

zdôrazňuje ťažkú situáciu rómskeho spoločenstva, ktoré naďalej trpí diskrimináciou na pracovnom trhu a zároveň čelí problémom pri prístupe k vhodnému bývaniu, vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti; víta množstvo iniciatív, ktoré vyvinuli orgány na riešenie predovšetkým otázok spojených so zdravotnými podmienkami, prístupom k vzdelaniu a registrácii Rómov; vyzýva zástupcov rómskej komunity, aby sa do tohto procesu aktívne zapájali; vyzýva srbskú vládu, aby v plnej miere vykonávala národnú stratégiu na zlepšenie postavenia Rómov a s ňou súvisiaci akčný plán na zlepšenie sociálnej a hospodárskej situácie Rómov v súlade s rámcom EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov; je znepokojený nízkou mierou školskej dochádzky rómskych detí, najmä dievčat; vyzýva srbskú vládu, aby zabezpečila, že všetkým Rómom budú vydané dokumenty totožnosti, ktorých nedostatok je prekážkou požívania základných občianskych práv; upozorňuje na obzvlášť ťažkú situáciu členov rómskej komunity v Srbsku, ktorí utiekli z Kosova po vypuknutí vojny; odsudzuje prípady núteného vysťahovania Rómov vrátane detí a starších ľudí bez toho, aby prebehli náležité konzultácie a bolo vydané upozornenie a aby im bolo poskytnuté náhradné bývanie; vyzýva orgány, aby túto praktiku bezodkladne ukončili;

37.

žiada srbské orgány, aby vypracovali inštitucionálny a právny rámec pre organizácie sociálnych služieb, aby lepšie koordinovali zabezpečovanie služieb a nárokov a prispôsobili ho miestnym potrebám a zapojili potenciálnych aj súčasných príjemcov do navrhovania, monitorovania a hodnotenia systémov, a to v úzkej spolupráci s miestnymi orgánmi; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť na tento účel kapacitu obcí;

38.

zdôrazňuje význam organizácií občianskej spoločnosti pre zlepšovanie vzťahov medzi rôznymi etnikami a podporovanie tolerancie a monitorovanie činností orgánov; vyzýva vládu a parlament, aby vypracovali konzistentný rámec pre ich náležité konzultácie pri vypracúvaní sociálnych politík a aby koordinovali vykonávanie tohto rámca; naliehavo žiada vládu, aby riadne vyšetrila všetky incidenty proti etnickým menšinám; vyjadruje znepokojenie nad vyhrážkami namierenými proti aktivistom, obhajcom ľudských práv, novinárom a mediálnym organizáciám, najmä proti tým, ktorí pôsobia v oblasti vojnových zločinov, organizovanej trestnej činnosti, korupcie, práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov a vzťahov s Kosovom, a vyzýva orgány, aby zabezpečili, že budú tieto hrozby prešetrené a páchatelia súdne stíhaní a skoncuje sa s existujúcou vysokou mierou beztrestnosti;

39.

podporuje iniciatívu RECOM (Regionálna komisia pre hľadanie a šírenie pravdy o vojnových zločinoch a iných vážnych prípadoch porušovania ľudských práv v bývalej Juhoslávii) s cieľom pokročiť vpred v rámci procesu zmierenia na západnom Balkáne;

40.

zdôrazňuje, že Srbsko ratifikovalo hlavné dohovory Medzinárodnej organizácie práce o pracovných právach, ako aj revidovanú Európsku sociálnu chartu; upozorňuje na to, že pracovné práva a práva odborových zväzov ostávajú aj napriek ústavným zárukám obmedzené, a vyzýva Srbsko, aby ešte viac posilnilo tieto práva; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sociálny dialóg je naďalej nedostatočný a konzultácie so sociálnymi partnermi sa uskutočňujú nepravidelne; požaduje, aby sa podnikli ďalšie kroky na posilnenie Hospodárskej a sociálnej rady s cieľom zabezpečiť jej aktívnu úlohu pri posilňovaní sociálneho dialógu a aktívnejšiu konzultačnú úlohu pri tvorbe zákonov;

41.

vyzýva Srbsko a Komisiu, aby zabezpečili, že štrukturálne reformy a liberalizácia realizované v rámci napredovania k členstvu v EÚ nebudú viesť k zhoršeniu pracovných podmienok ani obmedzeniu pracovných práv a práv odborových zväzov;

42.

s uspokojením berie na vedomie, že pomoc poskytovaná z nástroja predvstupovej pomoci (IPA) funguje v Macedónsku dobre; vyzýva vládu aj EÚ, aby zjednodušili administratívne postupy týkajúce sa poskytovania finančných prostriedkov v rámci nástroja IPA s cieľom viac tento nástroj sprístupniť menším a necentralizovaným príjemcom; zdôrazňuje potrebu zachovať primeranú úroveň predvstupovej pomoci pri nadchádzajúcom preskúmaní finančného rámca EÚ;

43.

víta prácu ombudsmana a vyzýva orgány, aby poskytli plnú politickú podporu a zabezpečili nadväzné opatrenia k jeho odporúčaniam a aby pre jeho úrad zabezpečili primerané finančné, administratívne a kancelárske kapacity, ktoré mu umožnia vykonávať činnosť;

44.

víta iniciatívu orgánov mesta Belehrad na otvorenie kampane mesta na získanie štatútu Európskeho hlavného mesta kultúry na rok 2020 a povzbudzuje k súvisiacim projektom, ktorých cieľom bude priblížiť Belehrad a Srbsko z hľadiska kultúry k EÚ, najmä pokiaľ ide o koexistenciu etnických skupín, multikultúrne porozumenie a dialóg medzi náboženstvami; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili kandidatúru Belehradu; v tomto smere vyzýva srbský parlament, aby prijal a vykonával potrebné osobitné právne predpisy s cieľom regulovať kultúrnu aktivitu a aby prijal stratégiu kultúrneho rozvoja na zlepšenie vykonávania právnych predpisov o kultúre;

45.

opakuje význam inkluzívnej regionálnej spolupráce na západnom Balkáne a víta aktívnu účasť Srbska na regionálnych iniciatívach a dvojstranných stretnutiach, ktoré podporujú dobré susedské vzťahy, ako aj jeho čoraz aktívnejšiu úlohu pri presadzovaní zmierenia v regióne; víta oficiálnu návštevu prezidenta Tadića v Bosne a Hercegovine a podporu, ktorú vyjadril, pokiaľ ide o územnú celistvosť a zvrchovanosť tejto krajiny; vyzýva srbskú vládu, aby zabezpečila, že jej priame vzťahy s orgánmi Republiky srbskej budú v súlade s touto vyjadrenou podporou a nebudú oslabovať celistvosť, zvrchovanosť, právomoci a účinné fungovanie inštitúcií štátu Bosna a Hercegovina; okrem toho naliehavo žiada srbské orgány, aby podporovali reformy v Bosne a Hercegovine zamerané na posilnenie a zefektívnenie inštitúcií krajiny s cieľom realizovať reformy súvisiace s EÚ; vyzýva obe vlády, aby usporiadali osobitné spoločné zasadnutie s cieľom dosiahnuť lepšiu koordináciu reforiem súvisiacich s EÚ; víta iniciatívy a výsledky, pokiaľ ide o zlepšovanie politických vzťahov medzi Chorvátskom a Srbskom, ktoré začali a dosiahli prezidenti Josipović a Tadić; opakuje, že takéto pozitívne dvojstranné vzťahy sú dobrým základom pre vyriešenie zostávajúcich otázok týkajúcich sa hraníc, a zdôrazňuje, že súdne konania vo veci genocídy, ktoré tieto dve krajiny voči sebe iniciovali, by nemali brániť ďalšiemu napredovaniu v tomto smere; nabáda srbské orgány, aby úzko spolupracovali s krajinami bývalej Juhoslávie a ďalšími susediacimi krajinami na rozriešení všetkých nevyriešených problémov týkajúcich sa právneho nástupníctva; podporuje cezhraničnú spoluprácu so susediacimi členskými štátmi EÚ Bulharskom, Maďarskom a Rumunskom vrátane spolupráce v rámci stratégie EÚ pre podunajskú oblasť;

46.

víta aktívne zapojenie Srbska do postupujúceho sarajevského procesu a skutočnosť, že Srbsko spolu s Bosnou a Hercegovinou, Chorvátskom a Čiernou Horou podpísalo 7. novembra 2011 ministerské vyhlásenie o ukončení vysídľovania a hľadaní trvalých riešení pre utečencov a vysídlené osoby; so záujmom očakáva regionálnu konferenciu darcov, ktorá sa má uskutočniť 24. apríla 2012 v Sarajeve a na ktorej bude predstavený spoločný regionálny program v oblasti bývania, ktorý uspokojí zostávajúce potreby, a dúfa, že vo všetkých krajinách sa zabezpečí dostatočná pomoc pre ubytovanie utečencov a vysídlených osôb, pričom sa zaistí úmerná podpora pre Srbsko, v ktorom sa usadila jedna z najväčších populácií vysídlených osôb v Európe;

47.

víta zlepšenie vzťahov medzi Čiernou Horou a Srbskom; žiada užšiu koordináciu medzi príslušnými vládami pri realizovaní reforiem súvisiacich s EÚ, a najmä úsilie o riešenie spoločných výziev v oblasti právneho štátu, predovšetkým opatrenia proti organizovanému zločinu; vyzýva obe vlády, aby zintenzívnili svoje úsilie o nájdenie riešenia pre zostávajúce otázky týkajúce sa hraníc;

48.

víta dohodu Srbska a Macedónska o voľnom pohybe občanov popri dohodách, ktoré už Srbsko podpísalo s Čiernou Horou a Bosnou a Hercegovinou, a dúfa, že takéto dohody, ktoré zlepšujú dvojstranné vzťahy a zväčšujú príležitosti pre príslušných ľudí, bude možné rozšíriť na všetky krajiny v regióne;

49.

zdôrazňuje dôležitosť činností Výboru pre historické zmierenie a pripomína, že prebiehajúci dialóg by mohol viesť k lepším vzťahom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že prevažná časť historických archívov, a to najmä archívov bývalej tajnej polície UDBA, ostáva naďalej zatvorená; okrem toho naliehavo požaduje úplné a dôkladné vyšetrenie masakrov z rokov 1944 – 1945;

50.

vyzýva orgány, aby v menej rozvinutých regiónoch Srbska propagovali príklad relatívne prosperujúcej Vojvodiny; vyzýva orgány, aby dva roky po schválení štatútu Vojvodiny urýchlene pristúpili k prijatiu súvisiaceho zákona o financovaní tejto provincie;

51.

odporúča, aby boli v súvislosti s podporou EÚ pre reformný proces krajiny sprístupnené európske fondy priamo radám pre národnostné menšiny a organizáciám občianskej spoločnosti Srbska;

52.

nabáda orgány, aby podnikli ďalšie kroky a otvorili pohraničné regióny susediacim krajinám s cieľom uľahčiť obchodné a ekonomické prepojenia; zdôrazňuje dôležitosť otvorenia terminálu pre obchodné nákladné automobily a tovar na hraničnom priechode Ribarci – Oltomantsi s cieľom zlepšiť miestny hospodársky rozvoj;

53.

zdôrazňuje obrovský význam kvalitného vzdelávania pre ďalší spoločenský a hospodársky rozvoj Srbska a pre zníženie vysokej nezamestnanosti v krajine, predovšetkým nezamestnanosti mladých ľudí; vyzýva orgány, aby sa aktívne zapojili do propagovania hodnoty vzdelávania medzi mladými ľuďmi a investovali viac prostriedkov do vyššieho vzdelávania; zdôrazňuje potrebu verejných investícií pre nábor absolventov vysokých škôl, aby sa verejný sektor stal efektívnejším a zabránilo sa ďalšiemu úniku mozgov, ktorý bude vážnou prekážkou pre dlhodobý rozvoj krajiny;

54.

žiada, aby bolo vynaložené väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť vzdelávanie v menšinových jazykoch s neobmedzenou kvalitou na štátnej a oblastnej úrovni, ktoré je potrebné na zachovanie etnickej a kultúrnej identity, teda práva, ktoré je už zaručené prostredníctvom ústavy, ako aj prostredníctvom federálneho zákona z roku 2002 o ochrane práv a slobôd národnostných menšín a je v súlade s usmerneniami uvedenými v Rámcovom dohovore na ochranu národnostných menšín, a predovšetkým poskytnúť všetky potrebné učebnice a ďalšie vzdelávacie materiály; v tomto smere víta otvorenie bilingválnej univerzitnej fakulty v Bujanovaci, ktorá vyhovuje požiadavkám študentov albánskeho i srbského etnického pôvodu; nabáda Srbsko, aby v prípade, že je to vhodné, uplatnilo tento model aj v politike voči ostatným menšinám; nabáda obe menšiny a väčšinovú srbskú komunitu, aby sa v záujme lepšieho porozumenia učili navzájom svoje jazyky; zdôrazňuje potrebu rešpektovania kultúrnej rozmanitosti etnických menšín umožnením neobmedzeného rozširovania kultúrnych stredísk, elektronických a tlačených médií a knižníc, ktoré sa primerane starajú o kultúrne potreby týchto komunít;

55.

vyzýva srbskú vládu, aby vyriešila otázku akreditácie Medzinárodnej univerzity Novi Pazar v Sandžaku, a zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť nezávislosť a nestrannosť Komisie pre akreditáciu a zabezpečenie kvality;

56.

víta dôležité kroky na vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva a činnosti vlády, ktoré zlepšili finančnú a makroekonomickú situáciu Srbska; berie na vedomie rozhodnutie zmraziť dohodu s MMF o pohotovostnom úvere, kým nebude zvolená nová vláda; zdôrazňuje, že je potrebné, aby Srbsko uskutočnilo štrukturálne reformy v záujme zvýšenia výrobnej kapacity hospodárstva a aby znížilo svoj rozpočtový deficit; pripomína, že celosvetová finančná a hospodárska kríza mala negatívny vplyv na spoločnosť, najmä na najzraniteľnejšie skupiny; vyzýva orgány, aby vyvinuli všetko možné úsilie na minimalizáciu nepriaznivého dosahu krízy – v podobe chudoby, nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia – na tieto skupiny a aby riešili jej základné príčiny vypracovaním potrebnej sociálnej a hospodárskej politiky;

57.

zdôrazňuje, že nastolenie skutočného právneho štátu v krajine je potrebné na prilákanie zahraničných investícií, zlepšenie podmienok pre rýchlejší prechod ekonomiky na otvorený trh a na vytvorenie lepšieho podnikateľského prostredia; preto pripomína, že existencia monopolov tento prechod vážne brzdí, a vyzýva vládu, aby naďalej prijímala opatrenia na ich zrušenie; zdôrazňuje dôležitosť odstránenia byrokracie, zintenzívnenia hospodárskej súťaže a zvýšenia úlohy súkromného sektora;

58.

oceňuje úsilie vlády o vytvorenie prosperujúceho odvetvia malých a stredných podnikov (MSP) prostredníctvom prijímania a vykonávania príslušných právnych predpisov a vytvorenia správnych orgánov na podporu MSP; zároveň žiada, aby bolo vynaložené väčšie úsilie zamerané na uľahčenie rozširovania MSP znížením administratívnej záťaže a nepružnosti na pracovnom trhu a zvýšením prístupu k finančným prostriedkom; naliehavo žiada vládu, aby uplatňovala také vymedzenie MSP, ktoré je plne v súlade s odporúčaniami EÚ;

59.

vyzýva srbskú vládu, aby zaviedla potrebné opatrenia na prehĺbenie spolupráce s odvetvím malých a stredných podnikov (MSP) v susedných regiónoch; zdôrazňuje, že ide o dôležitý predpoklad, ak sa má hospodárstvo Srbska prospešnejšie začleniť do obchodného systému Spoločenstva;

60.

víta uspokojivý pokrok Srbska pri harmonizácii s acquis v oblasti životného prostredia; žiada ďalšie nepretržité úsilie v tejto oblasti so zameraním na presadzovanie právnych predpisov; naliehavo žiada orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie, najmä pokiaľ ide o kvalitu vody a likvidáciu odpadu; nabáda Srbsko, aby prijalo ciele v oblasti zmeny klímy, ktoré budú v súlade s cieľmi Európskej únie;

61.

víta uzatvorenie dohody medzi EÚ a Srbskom, ktorou sa zakladá rámec pre účasť Srbska na operáciách krízového riadenia EÚ, a oceňuje, že krajina je pripravená zúčastniť sa na dvoch operáciách SBOP EÚ, konkrétne na vojenskej misii EÚ na podporu výcviku bezpečnostných síl Somálska (EUTM) a vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania (EÚ NAVFOR Somálsko);

62.

žiada vynaloženie ďalšieho úsilia na vývoj udržateľnej siete verejnej dopravy v Srbsku a najmä na zlepšenie systému železničnej dopravy a vnútrozemskej lodnej dopravy (koridor VII), ako aj cestnej infraštruktúry vrátane urýchleného dokončenia koridoru X; zdôrazňuje význam zlepšenia prepojení so susednými krajinami pre uľahčenie mobility občanov;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Srbska.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/29

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. októbra 2011 nazvané Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666) a na priloženú správu Komisie o pokroku Kosova za rok 2011 (SEC(2011)1207),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti konaných 7. decembra 2009, 14. decembra 2010 a 5. decembra 2011, v ktorých sa zdôrazňuje a opäť potvrdzuje, že aj Kosovo by malo mať bez toho, aby boli dotknuté stanoviská členských štátov v otázke jeho štatútu, perspektívu prípadnej liberalizácie vízového režimu, keď splní všetky podmienky, a v ktorých je privítaný zámer Komisie začať koncom roka vízový dialóg a Komisia je vyzvaná, aby pokročila v štruktúrovanom prístupe k približovaniu obyvateľov Kosova k EÚ,

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1244/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (1), a najmä na jeho prílohu I, v ktorej sa z dôvodov právnej zrozumiteľnosti a bezpečnosti odkazuje na osoby s pobytom na území Kosova,

—

so zreteľom na závery Rady z 28. februára 2012 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia;

—

so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, EULEX KOSOVO, zmenenú a doplnenú jednotnou akciou Rady 2009/445/SZBP z 9. júna 2009 a rozhodnutím Rady 2010/322/SZBP z 8. júna 2010,

—

so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/123/SZBP zo 4. februára 2008, ktorou sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie v Kosove, a na rozhodnutie Rady 2011/478/SZBP z 28. júla 2011, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie v Kosove,

—

so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčky Komisie o situácii v Kosove z 27. júla 2011,

—

so zreteľom na tlačové správy Rady Európskej únie o dialógu s podporou EÚ,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenia medziparlamentných zasadnutí EP – Kosovo z 28. – 29. mája 2008, 6. – 7. apríla 2009, 22. – 23. júna 2010 a 20. mája 2011,

—

so zreteľom na záverečnú správu expertnej volebnej misie Európskej únie vyslanej do Kosova z 25. januára 2011,

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia,

—

so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 (1999),

—

so zreteľom na konsenzuálnu rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 9. septembra 2010 (A/RES/64/298), ktorú spoločne pripravilo Srbsko a 27 členských štátov EÚ, o dialógu medzi Belehradom a Prištinou, v ktorej je uvedené, že jeho cieľom by malo byť „podporovať spoluprácu, dosahovať pokrok na ceste do Európskej únie a zlepšovať životy ľudí”, a ktorá víta ochotu EÚ umožniť to,

—

so zreteľom na záverečnú správu osobitného vyslanca OSN o budúcom štatúte Kosova a na komplexný návrh na riešenie štatútu Kosova z 26. marca 2007, a osobitne na jeho ustanovenia o ľudských právach a základných slobodách komunít a ich členov, náboženskom a kultúrnom dedičstve a decentralizácii,

—

so zreteľom na poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora z 22. júla 2010 k súladu jednostranného vyhlásenia nezávislosti dočasnými inštitúciami samosprávy Kosova s medzinárodným právom,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže na zasadnutí Európskej rady v Solúni 19. a 20. júna 2003 dostali všetky štáty západného Balkánu prísľub, že sa stanú členmi Európskej únie, a keďže tento prísľub bol zopakovaný na zasadnutí na vysokej úrovni o západnom Balkáne 2. júna 2010 v Sarajeve;

B.

keďže Európska únia v oblasti Západného Balkánu vždy obhajovala udržateľnosť multietnických štátov s viacerými náboženstvami, ktoré vychádzajú z hodnôt demokracie, tolerancie a multikulturalizmu;

C.

keďže regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy majú veľký význam v procese európskej integrácie a vzhľadom na zaručenie bezpečnosti a stability v regióne;

D.

keďže Ahtisaariho plán je naďalej dobrým rámcom pre vyriešenie sporu o sever a zachovanie územnej a politickej celistvosti Kosova;

E.

keďže pretrvávanie slabého právneho štátu spomaľuje dozrievanie demokracie a poškodzuje hospodárstvo, čo oslabuje dlhodobý rozvoj;

F.

keďže medzi hlavné priority misie EULEX patrí boj proti korupcii a organizovanému zločinu a vyšetrovanie a trestné stíhanie vojnových zločinov;

1.

berie na vedomie, že vyhlásenie nezávislosti Kosova uznalo 88 krajín vrátane 22 členských štátov EÚ; uvítal by, aby zostávajúcich päť členských štátov EÚ urobilo to isté; uvítal by aj ich aktívnejšie zapojenie do sprostredkovania rozhovorov medzi Srbskom a Kosovom; pripomína, ako je pre EÚ dôležité, aby viedla dialóg s Kosovom, a považuje tento záväzok za dôležitý pre zachovanie stability a bezpečnosti v bezprostrednom susedstve EÚ; považuje za poľutovaniahodný diplomatický tlak zo strany Srbska, aby zabránilo niektorým krajinám uznať Kosovo;

2.

kladie dôraz na európsku perspektívu Kosova, ktorá je v súlade s európskou perspektívou celého balkánskeho regiónu, čo predstavuje významnú motiváciu realizovať potrebné reformy; podčiarkuje, že stratégia EÚ, ktorej cieľom je priblížiť túto perspektívu kosovským občanom, nebola doposiaľ úspešná a že boli dosiahnuté len slabé výsledky; víta vymenovanie osobitného vyslanca EÚ, ktorý zároveň zastáva funkciu vedúceho úradu EÚ;

3.

víta zámer Komisie začať štúdiu uskutočniteľnosti v oblasti stabilizácie a pridruženia v súvislosti s Kosovom a EÚ, ako je uvedené v záveroch Rady pre všeobecné záležitosti z 28. februára 2012, a najmä oficiálne začatie tejto štúdie komisárom Fülem dňa 27. marca 2012 v priebehu prvého zasadnutia kosovskej Národnej rady pre európsku integráciu a dúfa, že bude môcť byť dokončená najneskôr na jeseň roku 2012;

4.

zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce medzi misiami EÚ a medzinárodnými misiami prítomnými v Kosove, aby sa zabránilo prekrývaniu činností a zabezpečilo efektívne riadenie zdrojov;

5.

znovu opakuje svoje stanovisko vyjadrené v uzneseniach z 29. marca 2007 (2), 5. februára 2009 (3) a 8. júla 2010 (4), že je potrebné odmietnuť možnosť rozdelenia Kosova;

6.

vyjadruje znepokojenie nad vážnymi nezrovnalosťami počas parlamentných volieb konaných v decembri 2010; vyzýva na riadne vyšetrenie volebných podvodov, ktoré by odhalilo jednotlivé osoby nesúce politickú zodpovednosť za nezrovnalosti, a na urýchlené a primerané potrestanie všetkých páchateľov vrátane miestnych volebných úradníkov s cieľom ukončiť stav beztrestnosti, ktorý podkopáva dôveru spoločnosti v štátne orgány a ich legitimitu; naliehavo žiada, aby sa pozornosť sústredila na vyriešenie prípadov volebných podvodov, a preto vyzýva kosovské štátne inštitúcie (prokurátora, najvyšší súd a kosovskú súdnu radu), aby zdokonalili spôsob koordinácie svojej práce; zdôrazňuje, že dobre fungujúci volebný rámec má pre fungovanie demokratických inštitúcií zásadný význam;

7.

vyzýva všetky strany, vládnuce i opozičné, aby urýchlene pokročili v sľubovaných ústavných a volebných reformách, ako sľúbili voličom po voľbách, s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť volebného systému a jeho súlad s medzinárodnými normami, najmä s normami Rady Európy;

8.

berie v tejto súvislosti na vedomie zámer kosovskej vlády ukončiť v priebehu tohto roka proces nezávislosti pod medzinárodným dohľadom s postupným ukončením pôsobnosti medzinárodného civilného úradu; vyzýva Kosovské zhromaždenie, aby v novej ústave zachovalo a zakotvilo zásady Ahtisaariho plánu, ktorý položil základ nezávislosti Kosova;

9.

konštatuje, že kosovské inštitúcie úspešne vyriešili krízu súvisiacu s voľbou prezidenta na začiatku roku 2011; blahoželá Kosovu k jeho prvej žene na čele štátu a poukazuje na to, že prezidentka Jahjagová je tiež najmladšou demokraticky zvolenou hlavou štátu v Európe;

10.

víta začatie dialógu v súlade s predchádzajúcimi záväzkami týkajúcimi sa európskej perspektívy západného Balkánu bez toho, aby tým boli dotknuté stanoviská členských štátov týkajúce sa štatútu Kosova, s cieľom pôsobiť proti vzrastajúcej izolácii kosovských občanov, čo má negatívny vplyv najmä na najohrozenejšie skupiny a na mládež, a očakáva, že Komisia tento rok na jar predloží plán na liberalizáciu víz, pričom prijme rovnaký prístup ako v prípade ostatných krajín západného Balkánu, najmä prostredníctvom prípravy plánu, ktorý sa bude venovať štyrom oblastiam otázok, s hlavným cieľom dosiahnuť na konci tohto procesu liberalizáciu vízového režimu; víta závery Rady z 5. decembra 2011, v ktorých znovu zopakovala, že k liberalizácii vízového režimu v Kosove dôjde, len čo budú splnené všetky podmienky; zdôrazňuje, že lepšie medziľudské kontakty sú veľkým stimulom podporujúcim demokratizáciu a hnacím motorom ďalších reforiem v regióne;

11.

zdôrazňuje, že návrat utečencov a osôb presunutých v rámci krajiny zostáva naďalej výzvou pre Kosovo; víta snahu kosovských orgánov v tejto oblasti a vyzýva na ďalšie úsilie na ústrednej a miestnej úrovni, ktoré by zabezpečilo sociálno-ekonomickú integráciu navrátilcov s osobitným zreteľom na potreby srbských, rómskych, aškalských a egyptských navrátilcov;

12.

poukazuje na potrebu zabezpečiť efektívnu spoluprácu a koordináciu medzi príslušnými ministerstvami a na potrebu poskytovať v spolupráci s medzinárodnými zainteresovanými stranami odborný výcvik, budovanie kapacít a odbornú pomoc miestnym inštitúciám a koordinačným štruktúram; zdôrazňuje, že je dôležité vyriešiť otázku reštitúcií majetku navrátilcov a zaistiť navrátenie majetkových práv v prípade srbských občanov Kosova;

13.

zdôrazňuje potrebu zásadnejšieho pokroku v otázke právneho nástupníctva a majetkových práv medzi Kosovom a susednými krajinami;

14.

zdôrazňuje význam dialógu s Belehradom, ktorý prebieha po dosiahnutí dohody medzi Srbskom a Kosovom v rámci Valného zhromaždenia OSN v septembri 2010 a ktorý napomáha EÚ, pre regionálnu spoluprácu a dosiahnutie európskej perspektívy oboch krajín; je potešený tým, že doteraz prebehlo deväť kôl týchto rozhovorov, ktoré vyústili do niekoľkých predbežných dohôd vrátane dohody o integrovanej správe hraničných prechodov v severnej časti krajiny, prerokovanej 2. decembra 2011, a ktorými bola zavedená jednotná spoločná integrovaná kontrola, a žiada jej spoľahlivé plnenie;

15.

vyjadruje však znepokojenie nad tým, že predchádzajúce dohody, ktoré sú dôležité na zlepšenie každodenného života obyvateľov na oboch stranách, napríklad dohoda o odovzdávaní všetkých občianskych registrov kosovským orgánom a dohoda o colných pečiatkach, neboli plne uplatnené na srbskej strane, pričom druhá dohoda sa neuplatňovala, čo viedlo k rozhodnutiu kosovskej vlády z júla 2011 prijať recipročné opatrenia; vyzýva srbskú vládu, aby preukázala ochotu dosiahnuť tieto ciele dialógu; víta v tejto súvislosti dohody medzi Belehradom a Prištinou o integrovanom riadení hraníc (IBM) a o všestrannej regionálnej spolupráci, ktoré boli dosiahnuté 24. februára 2012, a zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité, aby sa uzatvorené dohody spoľahlivo vykonávali; v tejto súvislosti považuje za poľutovaniahodné nedávne spory medzi stranami o použití poznámky pod čiarou kosovskou delegáciou;

16.

zdôrazňuje, že od oboch strán sa očakáva pragmatický postoj, ktorý si pri hľadaní riešení vyžaduje odhodlanie, vytrvalosť a zmysel pre zodpovednosť; dúfa, že čoskoro dôjde k dohodám o všetkých zostávajúcich otázkach, aby bolo možné otvoriť cestu na dosiahnutie skutočnej regionálnej stability a dobrých susedských vzťahov a aby to Kosovu umožnilo uzatvorenie zmluvných dohôd s EÚ;

17.

podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť, aby parlamenty a spoločnosti v oboch štátoch boli primerane informované o výsledkoch tohto dialógu s cieľom zaručiť transparentnosť a legitímnosť tohto procesu; zdôrazňuje, že EÚ by mala tiež zohrať určitú úlohu v tejto komunikácii, ako aj pri zbližovaní oboch strán a uľahčovaní medziľudských kontaktov;

18.

naliehavo žiada Radu a Komisiu Európskej únie, aby čo najskôr dosiahli obchodnú dohodu s Kosovom, ktorá je kľúčová pre rozvoj tejto krajiny a úspešný boj proti nezamestnanosti;

19.

vyjadruje hlboké znepokojenie nad nestabilnou a napätou situáciou na severe a rázne odsudzuje neprijateľné násilie voči jednotkám KFOR a kosovským orgánom v tejto oblasti, ktoré vedie k zraneniam a stratám na životoch; vyzýva na obnovu právneho štátu v tejto oblasti zintenzívnením boja proti organizovanej trestnej činnosti a zločineckým štruktúram, ktoré túto oblasť používajú ako bezpečné útočisko a pôsobia mimo kontroly akýchkoľvek orgánov; vyzýva na urýchlené a úplné odstránenie cestných blokád a na zabezpečenie voľného pohybu ľudí a tovaru vrátane prístupu k hraničným priechodom pre medzinárodné spoločenstvo a colné orgány Kosova a víta vyhlásenie srbského prezidenta v tomto ohľade; vyzýva srbskú vládu, aby odstránila paralelné štruktúry, ktoré fungujú na území Kosova;

20.

zdôrazňuje, že uplatnenie Ahtisaariho plánu na severe krajiny by kosovským Srbom poskytlo širokú autonómiu a zaručilo by im ich práva a základné slobody; opakuje, že iba výsledky dosiahnuté na základe dialógu prinesú trvalé riešenie, a vyzýva kosovskú vládu, aby vynaložila všetko úsilie na vypracovanie a uplatnenie efektívnej informačnej stratégie pre občanov na severe Kosova s cieľom uľahčiť realizáciu tohto plánu; naliehavo žiada medzinárodné spoločenstvo, aby naďalej podporovalo kosovskú vládu pri hľadaní dlhodobého mierového riešenia situácie na severe Kosova;

21.

varuje srbské orgány, že organizácia miestnych volieb v Kosove by bola v rozpore s medzinárodným právom, najmä so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1244, a ohrozila by stabilitu v regióne i prebiehajúci bilaterálny dialóg s Kosovom; poukazuje na to, že možnosť prípadnej účasti držiteľov srbského občianstva, ktorí majú bydlisko v Kosove, v nadchádzajúcich srbských parlamentných voľbách by sa mala dohodnúť s kosovskými orgánmi v spolupráci s Dočasnou misiou OSN v Kosove (UNMIK) a OBSE;

22.

zdôrazňuje, že kosovské úrady musia prijať ďalšie opatrenia s cieľom osloviť srbskú menšinu najmä na severe a plne ju začleniť do kosovskej spoločnosti; v tejto súvislosti víta výraznejšie zastúpenie kosovských Srbov v miestnych a celoštátnych správnych orgánoch, aby tak bolo zaistené zviditeľňovanie záujmov srbskej menšiny a posilnená jej schopnosť podieľať sa na rozhodovacom procese, čo by prispelo k jednotnosti Kosova;

23.

víta zvýšenie záujmu srbskej komunity, ktorá žije na juh od rieky Ibar, o inštitucionálny rámec Kosova, čo sa prejavilo vyššou účasťou vo voľbách a na sčítaní obyvateľstva; podčiarkuje v tejto súvislosti, že kľúčovú úlohu hrá proces decentralizácie, a žiada, aby sa aj naďalej vyvíjala snaha o zabezpečenie úspechu tohto procesu a hlavne aby sa zabezpečila dobrá spolupráca medzi všetkými úrovňami administratívy; vyzýva na zvýšenie kapacity a rozpočtu miestnej správy; vyjadruje nádej, že tento model spolupráce možno okamžite rozšíriť aj na sever, ako je uvedené v Ahtisaariho pláne, a žiada, aby sa v tejto oblasti tiež uplatňoval proces skutočnej decentralizácie s cieľom zmierniť etnické napätie a podporovať stabilitu;

24.

zdôrazňuje význam misie na podporu právneho štátu EULEX, ktorá je hmatateľným dôkazom angažovanosti celej EÚ a jej 27 členských štátov pri zdokonaľovaní fungovania právneho štátu v Kosove, a žiada Európsku úniu, aby vytvorila iniciatívy zamerané na zvýšenie efektívnosti a akceptácie tejto dôležitej misie na celom území Kosova; vyzýva orgány Kosova, aby zlepšili svoju spoluprácu s misiou EULEX a aby zabezpečili podporu práce misie EULEX vo všetkých oblastiach jej mandátu; berie na vedomie aktivity misie EULEX na severe a vyzýva misiu, aby vyvinula väčšie úsilie s cieľom v plnej miere splniť svoj mandát v danej oblasti; konštatuje, že v súčasnosti prebieha prehodnotenie mandátu misie, najmä pokiaľ ide o jej plánovanie, operácie, riadenie a kontrolu, s cieľom prispôsobiť ju meniacej sa situácii na mieste;

25.

uznáva významný pokrok, ktorý bol dosiahnutý v niektorých oblastiach, ako sú policajné a colné orgány, a domnieva sa, že je potrebné zintenzívniť základnú činnosť v týchto oblastiach zameranú na boj proti korupcii a organizovanému zločinu a tiež na vojnové zločiny, aby táto misia priniesla hmatateľnejšie výsledky; v tejto súvislosti je znepokojený veľkým množstvom nevyriešených prípadov, ktorého dôvodom je prenesenie veľkého počtu prípadov z misie dočasnej správy OSN v Kosove na misiu EULEX; zdôrazňuje zodpovednosť misie EULEX v oblasti jej výkonných právomocí, ako aj jej mandát monitorovať, viesť a radiť; v tejto súvislosti nabáda misiu EULEX, aby prijala konkrétne kroky na dosiahnutie pokroku v procesoch týkajúcich sa korupcie na vysokej úrovni; v tejto súvislosti poukazuje na mimoriadny význam práce prokurátorov a sudcov a vyzýva členské štáty EÚ, aby zabezpečili ich dostatočný počet tým, že budú vysielať vhodných pracovníkov a v prípade potreby využijú na obsadenie voľných miest i postupy najímania zmluvných pracovníkov;

26.

vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili primerané logistické opatrenia, ktoré by umožnili pracovníkom misie EULEX plniť mandát misie aj v krízových situáciách, podobne ako v súčasnej situácii pri severných vstupných bránach oblasti Mitrovice; upozorňuje, že je dôležité zabezpečiť kontinuitu činnosti misie; vyjadruje znepokojenie nad vyhlásením niekoľkých členských štátov EÚ, že stiahnu svoje kontingenty sformovaných policajných jednotiek, a žiada tieto členské štáty, aby svoje rozhodnutie prehodnotili so zreteľom na neustálu potrebu prítomnosti týchto jednotiek na mieste;

27.

zdôrazňuje potrebu účinného vnútorného riadenia, koordinácie a spolupráce v rámci misie EULEX; zdôrazňuje potrebu transparentnosti a spoľahlivosti práce misie EULEX, ako aj potrebu citlivosti voči politickému kontextu jej činnosti s cieľom posilniť jej legitimitu v očiach občanov; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité byť v neustálom úzkom kontakte s vládou Kosova, jej občanmi a médiami; žiada misiu EULEX, aby občanov Kosova informovala o dosiahnutých výsledkoch a aby sa usilovala aj o získanie väčšej dôvery a venovala pozornosť očakávaniam občanov;

28.

domnieva sa, že misia EULEX by mala naliehavo riešiť niektoré štrukturálne nedostatky, ako sú slabá vnútorná zodpovednosť a slabý vonkajší dohľad;

29.

víta postupný presun zodpovednosti za ochranu kultúrnych a náboženských lokalít na miestnu políciu, ktorý dokumentuje fungovanie miestnych orgánov;

30.

nabáda kosovský parlament, aby zväčšil svoju úlohu v demokratických a legislatívnych procesoch v Kosove; zdôrazňuje potrebu posilniť funkciu parlamentu, ktorá sa týka dohľadu nad činnosťou vlády, hlavne pri kontrole rozpočtových výdavkov; je znepokojený nejasnosťou rokovacieho poriadku parlamentu a jeho nedodržiavaním; zdôrazňuje, že v záujme účinného plnenia svojich funkcií musí tento orgán fungovať podľa jasne stanoveného rokovacieho poriadku a s dostatočnými kapacitami; víta plánovaný program partnerstva a žiada, aby bol viac podporovaný rozvoj funkčných kapacít a odborných znalostí v tejto snemovni;

31.

domnieva sa, že prípady podvodu (na ktoré nedávno upozornili médiá) – bez ohľadu na to, či mali súvislosť s parlamentom, vládou alebo inou inštitúciou – sa musia riadne vyšetriť, a ak to bude potrebné, treba zrušiť imunitu; vyzýva parlament a inštitúcie Kosova, aby sa jasne dištancovali od takého konania a aby prijali zodpovedajúce opatrenia s cieľom dosiahnuť nezlučiteľnosť takýchto prípadov s verejnými funkciami;

32.

zdôrazňuje významnú úlohu výboru pre európsku integráciu a ministerstva pre európsku integráciu a víta lepšie vzťahy medzi obidvoma inštitúciami; vyzýva však kosovskú vládu, aby tieto orgány ešte viac posilnila a zlepšila ich spoluprácu;

33.

víta zriadenie osobitnej vyšetrovacej pracovnej skupiny misie EULEX, ktorá sa zaoberá údajným neľudským zaobchádzaním s ľuďmi a nedovoleným obchodovaním s ľudskými orgánmi, ako požadovala Rada Európy vo svojej rezolúcii z 25. januára 2011; žiada o dôkladné vyšetrenie týchto otázok; vyzýva všetky zainteresované subjekty vrátane kosovských a albánskych úradov, aby v plnej miere spolupracovali pri vyšetrovaniach, a všetky susedné krajiny, aby v plnej miere podporovali činnosť pracovnej skupiny;

34.

zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšiu snahu a nájsť osoby, ktoré sú nezvestné od konfliktu v rokoch 1998 – 1999, ako aj tie, ktoré zmizli až po ňom; zdôrazňuje, že je základným ľudským právom, aby sa rodiny dozvedeli o osude svojich príbuzných, a že toto je nevyhnutná podmienka pre zmierenie medzi komunitami a pre mierovú budúcnosť v regióne; preto v plnej miere podporuje úsilie pracovnej skupiny pre nezvestné osoby a misie EULEX v oblasti modernizácie súdneho lekárstva v Kosove; vyzýva na intenzívnejšie úsilie o vyriešenie prípadov spojených s udalosťami z marca 2004, keďže riešeniu trestných vecí v tomto kontexte naďalej bráni neochota a neefektívnosť;

35.

zdôrazňuje, že hlavným problémom v krajine, ako aj v ostatných častiach tohto regiónu je ešte stále rozšírená, systematická korupcia, čo podkopáva dôveru občanov v právny štát a vplýva na ich prístup k verejným službám; víta všetky zlepšenia legislatívneho rámca, ktoré sa pripravujú, a nabáda na ich rýchle a riadne zavedenie a vyvinutie väčšieho úsilia o aktívnejšie riešenie tohto problému, najmä prostredníctvom posilnenia kapacít orgánov presadzovania práva a súdnictva v tejto súvislosti a tiež zabezpečením transparentnosti pri verejnom obstarávaní a výberových konaniach; zdôrazňuje, že je nevyhnutný aktívny prístup a lepšia spolupráca medzi agentúrou pre boj s korupciou, políciou a prokuratúrou; zdôrazňuje, že súčasná klíma beztrestnosti a nedostatok primeraných trestov za korupciu sú jedným z hlavných problémov Kosova, a naliehavo žiada kosovské úrady, aby zhrnuli doterajšie výsledky v oblasti stíhania korupcie vrátane najvyšších úrovní politickej a hospodárskej moci;

36.

zastáva názor, že problematika právneho štátu v Kosove naďalej vzbudzuje vážne obavy a vyžaduje si naliehavú pozornosť; nabáda orgány, aby urýchlene uskutočnili potrebné reformy, ktoré posunú perspektívu Kosova v Európe vpred a z ktorých budú mať v konečnom dôsledku prospech obyvatelia;

37.

je hlboko znepokojený úlohou, ktorú zohral kosovský organizovaný zločin v rozličných trestných činnostiach v regióne, ktoré zahŕňajú drogy a obchodovanie s ľuďmi; konštatuje, že policajné a súdne kapacity pre boj proti organizovanej trestnej činnosti sú na nízkej úrovni, a vyzýva kosovské orgány, aby bezodkladne prijali opatrenia na ich zlepšenie; vyzýva tiež kosovské orgány, aby zvýšili kvalitu a transparentnosť legislatívneho procesu s cieľom poskytnúť Kosovu kvalitný právny rámec a zvýšiť dôveru v právny systém;

38.

zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce pre účinný boj proti organizovanej trestnej činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na neochotu niektorých členov medzinárodného spoločenstva uznať kosovský štát nemohlo Kosovo nadviazať priamu spoluprácu s Europolom a Interpolom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že výmena informácií uskutočňovaná prostredníctvom misie EULEX a UNMIK doteraz riadne nefungovala; vyzýva Europol a Interpol, aby zaviedli účinné informačné toky do Kosova a z Kosova, a to prostredníctvom dohôd o spolupráci alebo tým, že mu poskytnú štatút pozorovateľa; zdôrazňuje význam výmeny informácií medzi agentúrou FRONTEX a Kosovom;

39.

víta pokrok v reforme súdnictva, ale žiada, aby bola vynaložená väčšia snaha na zabezpečenie profesionality sudcov a prokurátorov, ako aj ich nezávislosti od politických vplyvov a na boj proti korupcii v ich radoch; v tejto súvislosti víta aktívnu úlohu, ktorú hrá ústavný súd pri zabezpečovaní ústavnosti parlamentných postupov a jasnosti v otázkach funkčnej imunity; konštatuje, že napriek pokroku v niektorých oblastiach zostáva systém súdnictva v Kosove slabým miestom a veľký počet prípadov ostáva naďalej nevyriešených; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uskutočniť reformy; zdôrazňuje kľúčový význam zavedenia plne funkčných a účinných programov ochrany a presídľovania svedkov pre riadne fungovanie súdneho systému a vyzýva na okamžité prijatie opatrení na uplatňovanie právnych predpisov o ochrane svedkov a vytvorenie oddelenia ochrany svedkov v rámci kosovskej polície a súdnictva; ďalej vyzýva členské štáty EÚ a ostatné krajiny, ktoré sa podieľajú na misii EULEX, aby sa zaviazali, že sa zapoja do programov týkajúcich sa presídľovania svedkov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že súd v Mitrovici ešte stále nefunguje v plnej miere, a vyzýva kosovské a srbské úrady, aby tento problém vyriešili v záujme zlepšenia prístupu svojich občanov zo severu krajiny k spravodlivosti;

40.

zdôrazňuje, že na riadne fungovanie štátnych úradov je dôležitá profesionálna, nezávislá, zodpovedná a dostupná verejná služba; v tejto súvislosti žiada urýchlené prijatie akčného plánu s cieľom uskutočniť reformy, ktoré sú plánované v stratégii verejnej správy; zdôrazňuje, že úrady musia byť odrazom štruktúry kosovskej spoločnosti z hľadiska rodového zastúpenia a etnického zloženia a že o ich zložení by sa malo rozhodovať na základe profesionálnych zásluh s vylúčením politického vplyvu pri vymenovávaní úradníkov do funkcií;

41.

zdôrazňuje, že slobodné, nepredpojaté, silné a nezávislé médiá, v súlade s medzinárodnými normami pre médiá, ktoré zaručujú slobodu prejavu a prístup k informáciám, sú základným pilierom demokracie; v tejto súvislosti vyzýva vládu, aby vytvorila vhodný právny rámec a zabezpečila jeho účinné uplatňovanie vrátane vyňatia poškodenia dobrého mena z kategórie trestných činov; so znepokojením berie na vedomie pokračujúce politické zásahy do práce médií a naliehavo vyzýva orgány, aby podnikli okamžité kroky, ktorými ochránia novinárov pred vyhrážkami a iným nátlakom v ich práci vrátane využívania verejných prostriedkov určených na informačné kampane iba vo vybratých prípadoch, s cieľom podporovať nezávislé a pluralitné médiá, a tým poskytnúť kosovským občanom prístup k informáciám; vyzýva na zabezpečenie ochrany novinárov a na stanovenie minimálnych pracovných práv a podmienok pre novinárov; vyzýva na prijatie opatrení zabezpečujúcich transparentné vlastníctvo médií a finančnú a redakčnú nezávislosť verejnoprávneho vysielania, okrem iného aj zodpovedajúci (napr. 20 %) podiel nezávislých producentov na programovej ponuke vrátane publicistických relácií na aktuálne témy;

42.

je znepokojený tým, že diskriminácia zostáva v krajine naďalej vážnym problémom, a vyzýva vládu, aby v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ochrany ľudských práv uplatňovala rozsiahlu antidiskriminačnú stratégiu zaručujúcu rovnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich etnický pôvod, pohlavie, vek, náboženské vyznanie, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu alebo zdravotné postihnutie s cieľom podporovať toleranciu, rešpekt a porozumenie v rámci úsilia o zvýšenie povedomia o ľudských právach na centrálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia s cieľom lepšie presadzovať právne predpisy a správne prostriedky na nápravu porušovania ľudských práv; upozorňuje najmä na situáciu žien a rómskej, aškalskej a egyptskej komunity a na potrebu zabezpečiť integráciu všetkých detí do vzdelávacieho systému prostredníctvom vzdelávania v materinskom jazyku; vzhľadom na etnickú rozmanitosť Kosova naliehavo žiada príslušné orgány, aby v súlade s medzinárodnými a európskymi normami zabezpečili prístup k účinným mnohojazyčným verejným službám;

43.

zdôrazňuje význam úradu ombudsmana pre ochranu práv a slobôd občanov; nabáda vládu a parlament Kosova, aby zintenzívnili svoje úsilie o uskutočnenie odporúčaní ombudsmana; žiada o väčšiu politickú, administratívnu a finančnú podporu tohto úradu, ktorý by mal hrať kľúčovú úlohu ako záruka dodržiavania ľudských práv; v tejto súvislosti poznamenáva, že nedostatočné ľudské a finančné zdroje a nedostatok primeraných pracovných priestorov sú naďalej prekážkou jeho riadneho fungovania;

44.

naliehavo žiada vládu Kosova, aby zabezpečila, aby bolo v praxi zaručené plnenie ustanovení ústavy zameraných na zabezpečenie rešpektovania a ochrany menšín;

45.

pripomína, že právny rámec Kosova kladie základy pre inštitucionalizáciu rodovej rovnosti a uplatňovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje však, že sociálne normy, tradície, zlé ekonomické podmienky a slabé inštitúcie, najmä v oblasti súdnictva, umožňujú naďalej systematické odchýlky od uplatňovania súčasných právnych predpisov, ktorých príkladom je obmedzený prístup žien k majetku, váhavosť pri uplatňovaní dedičských práv a neschopnosť žien požadovať zverenie dieťaťa do starostlivosti; konštatuje, že nedostatočná ochrana žien pred domácim násilím, nedostatočný prístup k spravodlivosti za spáchané trestné činy, nerovný prístup dievčat k vzdelaniu, hospodárska nerovnosť žien a mužov a pokračujúce nedostatočné zastúpenie žien v politickom rozhodovaní na všetkých úrovniach svedčí o tom, že rezolúcia č. 1325 sa zďaleka nedodržiava; v tejto súvislosti vyzýva kosovské orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie o uplatňovanie tohto uznesenia;

46.

víta pokrok dosiahnutý v oblasti ženských práv a rodovej rovnosti, ktorého príkladom je zavedenie platenej materskej dovolenky v dĺžke do 9 mesiacov; je však znepokojený vysokým percentom predčasne ukončenej školskej dochádzky dievčat a nedostatočným zastúpením žien na pracovnom trhu vrátane kľúčových sektorov spoločnosti; vyzýva kosovské orgány, aby aktívnejšie presadzovali zapájanie žien do trhu práce a posilňovali ich postavenie na ňom;

47.

pripomína životne dôležitú úlohu medzikultúrneho vzdelávania v Kosove pri pestovaní ducha rešpektu, akceptácie a tolerancie medzi národmi, etnickými alebo náboženskými skupinami, pričom je nutné zachovať identitu každej skupiny a uznávať identitu ostatných; naliehavo žiada kosovské orgány, aby zabezpečili vzdelávacie osnovy pokrývajúce históriu, kultúru a iné atribúty všetkých komunít, ktoré sú v Kosove tradične prítomné, a tým pestovali ducha tolerancie;

48.

nabáda vládu a parlament Kosova, aby vytvorili moderný vzdelávací systém verejných a súkromných škôl, ktorý bude rešpektovať oddelenie náboženských komunít a štátu a bude vychádzať z kultúrnej a náboženskej rozmanitosti a starej tradície tolerancie v kosovskej spoločnosti;

49.

vyzýva, aby sa vynakladalo väčšie úsilie o ochranu kultúrneho a náboženského dedičstva Kosova, predovšetkým srbských pravoslávnych kostolov a kláštorov, ako aj všetkých ďalších pamiatok, ktoré predstavujú svetové a európske kultúrne dedičstvo; v tejto súvislosti vyzýva na účinné uplatňovanie osobitných ochranných zón, okrem iného aj zastavením nezákonnej výstavby v týchto zónach aj v ich blízkosti a zabezpečením ich trvalo udržateľného začlenenia do miestnych komunít; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu prijať zákony o ochrane srbských stredovekých kláštorov pravoslávnej cirkvi, ktoré Unesco označilo za svetové kultúrne dedičstvo, historického centra mesta Prizren a obce Velika Hoča/Hoça e Madhe; vyzýva na prijatie komplexného zoznamu objektov kultúrneho dedičstva, ktoré podliehajú ochrane, s cieľom dosiahnuť právnu jasnosť a predchádzať nezrovnalostiam;

50.

zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zlepšenia vzťahov Kosova s medzinárodnými kultúrnymi inštitúciami a inštitúciami kultúrneho dedičstva, so športovými organizáciami, ako aj význam zastúpenia v nich, najmä pokiaľ ide o Medzinárodný olympijský výbor, s cieľom umožniť kosovským športovcom účasť v nadchádzajúcich Olympijských hrách v Londýne;

51.

vyzýva na ďalšie úsilie o zjednotenie v súčasnosti rozdelenej univerzity v Prištine a vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy iniciatív, ktoré môže Európska únia podniknúť s cieľom zjednotiť fakulty v Mitrovici s fakultami v Prištine;

52.

vyzýva Radu, aby Komisiu ihneď poverila otvorením rokovaní o rámcovej dohode s Kosovom o jeho zapojení do programov Spoločenstva; berie na vedomie odporúčanie Komisie začať s programami Kultúra a Európa pre občanov, zdôrazňuje však, že je dôležité čo najskôr rozšíriť zapojenie Kosova aj do ďalších programov;

53.

znovu opakuje svoju podporu činnosti občianskej spoločnosti a vyzýva vládu a parlament, aby vytvorili štruktúry a platformy pre dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti; súčasne nabáda inštitúcie, aby pri formulovaní sociálnych a hospodárskych politík zohľadňovali prínos občianskej spoločnosti; podčiarkuje, že pri monitorovaní činnosti úradov sú dôležité mimovládne organizácie, obzvlášť v oblasti boja proti korupcii a pri budovaní dôvery medzi etnickými skupinami; podporuje dialóg medzi zástupcami občianskej spoločnosti s cieľom stanoviť spoločné priority a sústrediť úsilie pri ovplyvňovaní verejnej politiky;

54.

uznáva, že hoci právo vstupovať do odborov je zaručené zákonom, ešte stále sú nutné zlepšenia v oblasti základných pracovných a odborových práv; nabáda Kosovo, aby posilnilo sociálny dialóg v rámci rozhodovacieho procesu, pri príprave politiky a pri budovaní kapacít sociálnych partnerov;

55.

je znepokojený hospodárskou situáciou v Kosove; zdôrazňuje význam rozpočtovej disciplíny a udržateľných makroekonomických politík pre rozvoj krajiny a podčiarkuje, že proces privatizácie musí prebiehať v úplnej transparentnosti; víta opatrenia, ktorými sa zjednodušujú postupy pre začínajúce podniky s cieľom zvýšiť rozpočtové príjmy a zároveň znížiť vysokú nezamestnanosť v krajine, a to hlavne medzi mladými ľuďmi; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad oneskorovaním predlžovania autonómnych obchodných opatrení;

56.

víta prijatie stratégie pre rozvoj MSP na obdobie rokov 2012 – 2016 a vyzýva agentúru na podporu MSP v rámci ministerstva obchodu a priemyslu, aby túto stratégiu uviedla do praxe; naliehavo žiada agentúru, aby zintenzívnila svoje úsilie o zvyšovanie zastúpenia MSP prostredníctvom poskytovania prístupu k financovaniu, znižovania administratívnej záťaže a podnecovania spolupráce medzi MSP v Kosove, v regióne a v EÚ;

57.

vyzýva Radu a Komisiu Európskej únie, aby v úzkej spolupráci s miestnymi, regionálnymi a celoštátnymi orgánmi v Kosove podporovali rozvoj moderného, ekologického a udržateľného poľnohospodárstva a MSP na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

58.

pripomína, že zásadnú perspektívu pre udržateľnosť dlhodobého hospodárskeho rozvoja Kosova možno zabezpečiť len prostredníctvom obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Kosovom; víta výzvu Rady, aby Komisia navrhla spôsob ďalšieho postupu pri uzatváraní obchodnej dohody ihneď po dosiahnutí dostatočného pokroku, a naliehavo žiada Komisiu, aby do Kosova urýchlene vyslala prvú odbornú misiu na posúdenie pokroku krajiny v tejto oblasti;

59.

víta mnohé kroky, ktoré boli podniknuté v oblasti ochrany životného prostredia; vyjadruje poľutovanie, že kosovské úrady neurobili dostatočný prieskum alternatív na vybudovanie novej uhoľnej elektrárne s cieľom nahradiť výrobu energie centrálami Kosovo A a Kosovo B; aj keď uznáva skutočnosť, že rastúce energetické potreby Kosova budú musieť byť v krátkodobom časovom horizonte aj naďalej uspokojované využívaním uhlia ako najdôležitejšieho zdroja energie, žiada, aby sa v súlade s cieľmi EÚ viac investovalo do alternatívnych, čistejších technológií a zlepšovania energetickej účinnosti elektrickej rozvodnej siete; žiada, aby väčší podiel energie pochádzal z obnoviteľných zdrojov s vyhliadkou na čo najrýchlejšie zatvorenie elektrární Kosovo A a Kosovo B;

60.

so zreteľom na to, že solídna infraštruktúra je mimoriadne dôležitým predpokladom trvalo udržateľného rozvoja, podčiarkuje, že je dôležité zlepšiť dopravnú sieť a dopravné spojenie so susednými krajinami, aby sa zjednodušil pohyb osôb a tovaru; považuje verejnú dopravu, a hlavne železničnú dopravu, za nákladovo efektívnu a udržateľnú alternatívu k cestnej doprave a vyzýva vládu a medzinárodných darcov, aby vo svojich investičných plánoch uprednostňovali jej rozvoj a modernizáciu;

61.

víta, že sa upevňujú vzťahy Kosova s väčšinou susedných krajín, a žiada úplné začlenenie Kosova do regionálnej spolupráce; konštatuje, že predsedníctvo Kosova v Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode (CEFTA) v roku 2011 prebehlo hladko; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že vzťahy so Srbskom negatívne ovplyvňujú voľný pohyb osôb a tovaru, ako aj všeobecnú spoluprácu v rámci dohody CEFTA;

62.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde, prezidentovi a parlamentu Kosova.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/38

—

so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2011 (SEC(2011)1201),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu (1), z 24. októbra 2007 o vzťahoch EÚ – Turecko (2), z 21. mája 2008 o správe o pokroku Turecka za rok 2007 (3), z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008 (4), z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009 (5), z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010 (6) a zo 6. júla 2005 (7) a 13. februára 2007 (8) o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku,

—

so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (9) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

—

so zreteľom na závery Rady zo 14. decembra 2010 a z 5. decembra 2011,

—

so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 po tom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok takýchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom založeného na prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy;

B.

keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka modernizovať sa a posilňovať a ďalej zlepšovať svoje demokratické inštitúcie, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd;

C.

keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ zostávajú podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 základom pristúpenia k EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách, lojálnej spolupráci a vzájomnej solidarite medzi všetkými jej členskými štátmi;

D.

keďže Komisia vo svojej správe o pokroku za rok 2011 dospela k záveru, že Turecko zohráva kľúčovú úlohu v oblasti bezpečnosti a prosperity Európskej únie, že jeho prínos pre Európsku úniu sa v rade dôležitých oblastí účinne prejaví až vtedy, keď sa zabezpečí pozitívny program a dôveryhodný prístup k procesu rokovaní, a že je naďalej mimoriadne dôležité, aby Turecko pokračovalo v reformách týkajúcich sa politických kritérií a vyvinulo ďalšie značné úsilie na zabezpečenie základných práv;

E.

keďže Komisia spustila obnovený pozitívny program medzi EÚ a Tureckom s cieľom spoločne a aktívne formovať budúcnosť; keďže tento pozitívny program stavia na pevných základoch vzťahov medzi EÚ a Tureckom a posúva vpred reformný proces; keďže táto nová iniciatíva nenahrádza prístupové rokovania, ale dopĺňa ich s cieľom podporiť reformy a posilniť práva a slobody tureckých občanov;

F.

keďže Turecko už šiesty rok po sebe netransponovalo ustanovenia vyplývajúce z Dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode;

G.

keďže Turecko musí vo vlastnom záujme a s ohľadom na posilnenie stability a presadzovanie dobrých susedských vzťahov a pozitívneho politického a hospodárskeho partnerstva zintenzívniť svoju snahu o vyriešenie neuzavretých bilaterálnych otázok so svojimi priamymi susedmi vrátane nedoriešených zákonných povinností a sporov o pozemské a námorné hranice a o vzdušný priestor v súlade s ustanoveniami Charty OSN a s medzinárodným právom;

H.

keďže hospodárstvo Turecka sa za posledných desať rokov strojnásobilo a za posledný rok sa zvýšilo o takmer 10 % a považuje sa za jedno z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev sveta a za jednu zo siedmich najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík na svete; keďže celkový obchod medzi Európskou úniou a Tureckom predstavoval v roku 2010 103 miliárd EUR a Turecko je siedmym najväčším obchodným partnerom Únie a Únia najväčším obchodným partnerom Turecka, pričom 80 % priamych zahraničných investícií v Turecku pochádza z Európskej únie; keďže spoločnosti EÚ založili v Turecku viac ako 13 000 podnikov; keďže HDP Turecka na obyvateľa zostáva na nízkej úrovni v porovnaní s väčšinou členských štátov, najmä tých konkurencieschopnejších; keďže pomerne nízky HDP na obyvateľa vo veľkej kandidátskej krajine vyvoláva mimoriadne problémy v oblastiach hospodárskeho a sociálneho zbližovania so súčasnými členskými štátmi EÚ; keďže hospodársky rast by mal tiež rešpektovať zásadu udržateľnosti životného prostredia; keďže z nepretržitej hospodárskej integrácie bude mať prospech Turecko aj EÚ;

I.

keďže dialóg a spolupráca EÚ s Tureckom na tému stabilita, demokracia a bezpečnosť na Blízkom a Strednom východe sú mimoriadne dôležité; keďže Turecko ako krajina založená na pevnom sekulárnom štáte by sa v súvislosti s účinným reformným procesom mohlo stať zdrojom inšpirácie pre arabské štáty v úsilí o zavŕšenie prechodu k demokracii a sociálno-hospodárske reformy; keďže štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom o koordinácii ich zahraničných a susedských politík by mohol zabezpečiť jedinečnú súčinnosť najmä pri podpore demokratizácie a sociálnohospodárskej reformy v celom regióne Stredozemného mora a na Blízkom a Strednom Východe všeobecne vrátane problémov, ktoré predstavuje Irán;

J.

keďže Turecko predstavuje energetický koridor EÚ pre kaukazské a kaspické zdroje ropy a plynu a nachádza sa v strategickej blízkosti Iraku a jeho rozvíjajúceho sa trhu so surovou ropou a zemným plynom; keďže plánovaný plynovod Nabucco zostáva jednou z najdôležitejších priorít EÚ, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť; keďže Turecko a Azerbajdžan uzavreli 25. októbra 2011 dohodu o tranzite azerbajdžanského plynu cez územie Turecka, čím sa otvorí južný koridor zemného plynu, posilnia sa dodávky zemného plynu do plánovaného plynovodu Nabucco a tranzitného koridoru plynu ITGI (spojovací plynovod Turecko – Grécko – Taliansko), a tým sa posilní energetická bezpečnosť Únie; keďže Turecko má významný potenciál obnoviteľných zdrojov energie v podobe jeho značných slnečných, veterných a geotermálnych zdrojov;

K.

keďže trvalý mier, stabilita a prosperita Balkánu sú strategicky dôležité pre EÚ aj pre Turecko;

1.

zdôrazňuje vzájomnú závislosť Európskej únie a jej členských štátov a Turecka; uznáva hospodársky a rastový potenciál Turecka a jeho významnú úlohu v oblasti energetickej bezpečnosti; zdôrazňuje, že túto vzájomnú závislosť dopĺňa hodnota potenciálnej súčinnosti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a susedskej politiky Únie a Turecka, ktorá by obom priniesla úžitok a posilnený vplyv; domnieva sa však, že táto vzájomná závislosť môže priniesť pozitívne výsledky len vtedy, ak je súčasťou spoločného záväzku, strategického dialógu a účinnej spolupráce, dosahovania výsledkov v procese reforiem a pri uplatňovaní reforiem, dobrých vzťahov Turecka so susednými členskými štátmi EÚ;

2.

víta úsilie Komisie o vytvorenie nového pozitívneho programu zahŕňajúceho široké spektrum oblastí spoločného záujmu, ktorý je zameraný na novú dynamiku vo vzťahoch medzi EÚ a Tureckom, hmatateľné výsledky a prínosy pre obe strany a na možnosť, aby EÚ zostala meradlom pre ďalšie reformy v Turecku a priblíženie Turecka k splneniu kritérií pre pristúpenie, a tomuto úsiliu vyjadruje svoju podporu; podporuje dialóg s Tureckom o dohodách voľnom obchode podpísaných EÚ, ktoré majú potenciálny dosah na Turecko v rámci colnej únie; zastáva názor, že obnovené úsilie by sa malo zameriavať na vytvorenie podmienok na otvorenie kapitol v oblasti spravodlivosti a základných práv; trvá na tom, že vzťahy Turecka so susednými členskými štátmi sú kľúčovým faktorom pre novú podobu rokovaní a dialógu;

3.

poznamenáva, že Turecko je jedinou kandidátskou krajinou, v ktorej nedošlo k liberalizácii vízového režimu; zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť vstup do Európskej únie obchodníkom, akademickým pracovníkom, študentom a zástupcom občianskej spoločnosti; podporuje snahy Komisie a členských štátov o uplatňovanie vízového kódexu, zjednocovanie a zjednodušovanie vízových požiadaviek a zriaďovanie nových centier na vydávanie víz v Turecku; naliehavo vyzýva Turecko, aby bez ďalšieho odkladu podpísalo a vykonávalo readmisnú dohodu medzi EÚ a Tureckom a aby zabezpečilo, aby sa do nadobudnutia platnosti dohody v plnej miere uplatňovali existujúce dvojstranné dohody; zdôrazňuje význam prehlbovania spolupráce medzi EÚ a Tureckom v oblasti riadenia migrácie, boja proti obchodovaniu s ľuďmi a hraničných kontrol okrem iného vzhľadom na to, že cez Turecko prichádza na územie EÚ vysoký podiel nelegálnych prisťahovalcov; žiada o postupné zbližovanie vízovej politiky Turecka a EÚ, pokiaľ ide o občanov z tretích krajín; zastáva názor, že Rada by hneď po podpísaní readmisnej dohody mala poveriť Komisiu začatím dialógu o otázkach týkajúcich sa víz a stanovením plánu liberalizácie vízového režimu;

4.

vyjadruje Turecku uznanie za priebeh všeobecných volieb v júni 2011, ktoré zaznamenali vysokú účasť voličov a ktoré si získali chválu medzinárodných pozorovateľov za to, že boli demokratické a tvorené dynamickou občianskou spoločnosťou; opätovne zdôrazňuje dôležitosť reformy zákona o politických stranách a volebného práva a odstránenie 10 % minimálneho prahu pre zastúpenie v parlamente, ktorý predstavuje najvyšší prah zo všetkých členov Rady Európy a nezodpovedá pluralizmu tureckej spoločnosti; vyzýva na odstránenie všetkých prekážok vytvorenia politických skupín v Tureckom veľkom národnom zhromaždení (TGNA);

5.

víta rozhodnutie novej vlády Tureckej republiky zriadiť ministerstvo pre záležitosti EÚ, ktoré je odzrkadlením uvedomenia si bezpodmienečnej dôležitosti obnovenia úsilia, záväzku a dialógu;

6.

pripomína základnú úlohu TGNA ako ústredného bodu demokratického systému Turecka, a preto podčiarkuje potrebu významnejšej úlohy TGNA ako platformy pre všetky politické strany, ktoré na základe kontrol a rozdelenia právomocí prispievajú k demokratickému dialógu, a pri presadzovaní inkluzívneho procesu reforiem;

7.

pripomína, že je potrebné pokračovať v činnosti zameranej na implementáciu balíka ústavnej reformy z roku 2010, a vyzýva Komisiu, aby do správy o pokroku zahrnula podrobnú analýzu pokroku v procese implementácie v roku 2012;

8.

vyjadruje plnú podporu vypracovaniu novej civilnej ústavy Turecka ako jedinečnej príležitosti na skutočnú reformu ústavy, ktorou sa presadí demokracia, zásady právneho štátu, záruky základných práv a slobôd (najmä slobody prejavu a slobody médií), pluralizmus, začlenenie, dobrá správa vecí verejných, zodpovednosť a jednota v tureckej spoločnosti, plne v súlade s Chartou základných práv EÚ; vyzýva všetky politické strany a príslušných aktérov s cieľom podporiť a prijať pozitívny a konštruktívny prístup k rokovaniam o novej ústave na základe konsenzu a konštruktívnej kompromis; zdôrazňuje potrebu pokračovať prípravné práce v procese vypracúvania ústavy a víta rozhodnutie zabezpečiť rovnaké zastúpenie všetkých politických síl v ústavnom zmierovacom výbore a prísľub, že vypracúvanie novej ústavy bude vychádzať z čo najširšej konzultácie všetkých zložiek spoločnosti v rámci procesu, do ktorého sa skutočne zapojí turecká občianska spoločnosť; zdôrazňuje, že nová ústava by mala chrániť práva všetkých skupín a jednotlivcov v Turecku, zabezpečiť oddelenie právomocí, zabezpečiť nezávislosť a nestrannosť súdnictva, zaistiť úplný civilný dohľad nad armádou a podporovať inkluzívne turecké občianstvo;

9.

nabáda Turecko, aby využilo proces vypracúvania ústavy ako príležitosť na rozvoj reálnejšej a demokratickejšej identity, ktorá umožní popri uznaní tureckej väčšiny úplné uznanie všetkých jej etnických a náboženských komunít uznalo, že moderné občianstvo by nemalo mať etnickú povahu, a zahrnulo ochranu práv na materinský jazyk do novej občianskej ústavy;

10.

poukazuje na význam pokojných a konštruktívnych vzťahov medzi vládou a opozíciou, ktoré sú predpokladom účinného reformného procesu; pripomína, že skutočne demokratická a pluralitná spoločnosť musí vždy spočívať na dvoch pilieroch, ktorými sú vláda a opozícia, a na trvalom dialógu a spolupráci medzi týmito dvomi stranami; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi súdnymi procesmi a dlhým obdobím predbežného zadržiavania, ktoré sa týkajú poslancov TGNA, a nad súdnym konaním začatým s cieľom zrušiť parlamentnú imunitu vodcu hlavnej opozičnej strany Kemala Kılıçdaroğlua; zdôrazňuje, že ak poslanci parlamentu musia svoje povinnosti vykonávať pod hrozbou stíhania, nemožno zaručiť demokraciu ani slobodu prejavu;

11.

víta pretrvávajúce úsilie o zlepšenie civilného dohľadu nad armádou, najmä prijatie zákona o účtovnom dvore v decembri 2010 na zabezpečenie civilného dohľadu nad výdavkami armády; požaduje, aby dvor vykonával úplný dohľad nad výdavkami armády; vyzýva, aby miestna polícia a ozbrojené sily spadali pod civilnú právomoc a aby sa miestna polícia dostala pod dohľad verejného ochrancu práv; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam členstva Turecka v NATO je potrebné zaistiť operačnú spôsobilosť ozbrojených síl;

12.

zdôrazňuje, že reforma súdneho systému je nevyhnutným predpokladom modernizácie Turecka a že takáto reforma musí viesť k vytvoreniu moderného, účinného, úplne nezávislého a nestranného súdnictva, ktoré zaručí riadny proces pre všetkých občanov; v tomto ohľade víta skutočnosť, že právne predpisy o Vysokej rade sudcov a prokurátorov (HSYK) a o ústavnom súde boli prijaté po dôkladnej konzultácii s Benátskou komisiou; povzbudzuje tureckú vládu vo vykonávaní odporúčaní Benátskej komisie z roku 2011, najmä pokiaľ ide o spôsob volenia do HSYK, úlohu ministra spravodlivosti v tomto orgáne a spôsob vymenúvania sudcov a prokurátorov; žiada, aby sa prijali opatrenia, ktorými sa zabezpečí transparentnosť rozhodnutí HSYK a ich podliehanie súdnej kontrole; poukazuje na potrebu vykonať ďalšie kroky na zabezpečenie možnosti súdneho preskúmania všetkých prvostupňových rozhodnutí Vysokej rady o povýšeniach, preradeniach do inej lokality a disciplinárnych sankciách; víta rozhodnutie ministerstva spravodlivosti vytvoriť generálne riaditeľstvo pre ľudské práva, ktoré bude zodpovedať za úplné, účinné a včasné vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva Tureckom; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rastúcim počtom nových sťažností predlžených Európskemu súdu pre ľudské práva; víta nové návrhy na reformu súdnictva, najmä čo sa týka kritérií pre vzatie do vyšetrovacej väzby, ako prvý krok správnym smerom;

13.

zastáva názor, že nové právne predpisy o ústavnom súde by mali zaistiť, že táto súdna inštancia bude mať právomoc posudzovať a revidovať súlad tureckých právnych predpisov s medzinárodnými dohodami, ktoré Turecko ratifikovalo, ako napríklad s Európskym dohovorom o ľudských právach;

14.

vyjadruje znepokojenie nad posledným rozsudkom vydaným vo veci Hrant Dink; zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa smrť Hranta Dinka dôkladne vyšetrila a všetky zodpovedné osoby boli postavené pred súd, a v tejto súvislosti dôrazne poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z roku 2010, ktorým rozhodol, že Turecko nevykonalo účinné vyšetrovanie vraždy Hranta Dinka; považuje tento súdny proces za skúšku dodržiavania zásad právneho štátu v Turecku a nezávislosti jeho súdnictva;

15.

pripomína svoje znepokojenie nad tým, že účinnosť a pravidlá súdnych konaní neboli ešte vylepšené natoľko, aby zabezpečovali právo na spravodlivý a rýchly proces vrátane práva na prístup k usvedčujúcemu dôkazu a dokumentom o procese v počiatočných fázach súdneho konania a dostatočných záruk pre všetkých podozrivých; opakuje svoje hlboké znepokojenie nad nadmerne dlhým časom vyšetrovacej väzby, ktorá môže v súčasnosti trvať až desať rokov, čím sa de facto stáva trestom bez procesu; naliehavo vyzýva TGNA, aby vykonalo reformu právnych predpisov v tomto ohľade v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach a normami Rady Európy a stanovilo tak maximálnu dĺžku trvania vyšetrovacej väzby v Turecku podľa priemernej dĺžky trvania vyšetrovacej väzby v Európskej únii; naliehavo vyzýva vládu, aby pokračovala v reforme a revízii protiteroristického zákona a tureckého trestného zákonníka; pripomína, že vývoj bude naďalej sledovať parlamentná ad hoc delegácia pre pozorovanie súdnych procesov s novinármi v Turecku; je znepokojený vysokým počtom mladistvých väzňov z vekovej skupiny od 12 do 18 rokov, ktorých je 2 500;

16.

vyzýva tureckú vládu, aby v záujme vyriešenia stále nedoriešených súdnych prípadov vytvorila čo najskôr regionálne odvolacie súdy, ktoré mali byť podľa zákona funkčné už od júna 2007, a aby sa na tento účel zamerala na odbornú prípravu sudcov;

17.

poukazuje na význam práva každého občana na riadnu obhajobu pred súdom a pripomína zodpovednosť štátu zaručiť prístup k zákonnej obhajobe; pripomína, že právnici by mali mať občiansku a trestnú imunitu na vyhlásenia, ktoré v dobrej viere prednesú v písomných alebo ústnych žiadostiach alebo počas profesijného vystúpenia na súdoch, tribunáloch alebo ostatných zákonných či administratívnych orgánoch; žiada Turecko, aby zaistilo, že právnici môžu vykonávať svoje povolanie bez zastrašovania, prekážok, prenasledovania alebo nevhodného zasahovania;

18.

zdôrazňuje, že pri vyšetrovaniach údajných plánov štátneho prevratu, akými sú prípady Ergenekon a Sledgehammer, sa musí preukázať sila a riadne, nezávislé, nestranné a transparentné fungovanie tureckých demokratických inštitúcií a súdnictva a ich pevný, nepodmienený záväzok rešpektovať základné práva; vyjadruje znepokojenie nad údajným použitím nejednotných dôkazov proti obžalovaným v týchto prípadoch; vyzýva Komisiu, aby spomínané prípady pozorne sledovala a aby svoje zistenia podrobnejšie zverejnila v prílohe k svojej správe o pokroku za rok 2012;

19.

vyjadruje úľavu nad tým, že počas súdneho konania boli prepustení novinári Ahmet Șik, Nedim Șener, Muhammet Sait Çakir a Coșkun Musluk, čo považuje za dôležitý krok v obnove rešpektovania základných slobôd v Turecku; zdôrazňuje však, že ich prepustenie by nemalo zatieniť skutočnosť, že desiatky ďalších novinárov sú stále vo väzbe;

20.

opätovne zdôrazňuje svoje znepokojenie nad postupom trestne stíhať obhajcov ľudských práv, aktivistov a novinárov, ktorí v rámci prispievania k diskusii pluralitnej spoločnosti informujú o dôkazoch o porušovaní ľudských práv alebo poukazujú na iné otázky verejného záujmu; zdôrazňuje, že takéto stíhania ovplyvňujú vnímanie nezávislosti a nestrannosti systému súdnictva verejnosťou; považuje kriminalizáciu názorov za kľúčovú prekážku úplnej ochrany ľudských práv v Turecku a odsudzuje neprimerané obmedzovanie slobody prejavu, združovania a zhromažďovania;

21.

vyjadruje znepokojenie nad širokou možnosťou výkladu a uplatňovania tureckého protiteroristického zákona a tureckého trestného zákonníka, najmä v prípadoch, keď členstvo v teroristickej organizácii nebolo dokázané a keď sa skutok alebo vyhlásenie považujú za zhodné so zámermi teroristickej organizácie; vyjadruje obavy v súvislosti s pokračujúcimi správami o mučení a zlom zaobchádzaní na policajných staniciach a vo väzeniach, o nadmernom používaní sily zo strany policajtov počas demonštrácií a o nedostatočnom pokroku pri postavení štátnych úradníkov pred súd za podozrenie z porušovania ľudských práv; naliehavo vyzýva Turecko, aby v prvom rade vykonalo revíziu protiteroristického zákona a aby prísne dodržiavalo svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv novelizovaním príslušných právnych predpisov; víta rozhodnutie o zabezpečení doškoľovacej odbornej prípravy sudcov a prokurátorov o slobode prejavu a slobode tlače a o rozhodujúcej úlohe Európskeho súdu pre ľudské práva; naliehavo vyzýva vládu Turecka, aby zabezpečila systematickú primeranú odbornú prípravu svojich policajných zložiek o judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva; zdôrazňuje, že je potrebné zriadiť účinný mechanizmus riešenia sťažností políciou; uvítal by ďalšie opatrenia na zlepšenie priameho prístupu jednotlivých občanov k tureckým súdom pri obhajobe ich práv s cieľom znížiť počet prípadov predložených Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu;

22.

trvá na tom, že prebiehajúce súdne procesy s novinármi by sa mali uskutočniť transparentným spôsobom pri dodržiavaní zásad právneho štátu a zaistení vhodných podmienok, ako sú napríklad zabezpečenie vhodných miest konania pre typy vypočutí, ktoré sa uskutočňujú, distribúcia presných prepisov zadržaným osobám, ako aj informovanie novinárov o obvineniach, ktoré proti nim boli vznesené, aby sa tak zaručilo, že podmienky súdneho procesu neovplyvnia negatívne rozsudok; vyjadruje hlboké znepokojenie nad podmienkami, v akých sú zadržiavaní novinári; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii presné čísla o počte zadržiavaných novinárov a počte otvorených prípadov, ktoré v súčasnosti prebiehajú proti novinárom; vyzýva turecké orgány, aby tieto informácie zverejnili;

23.

pripomína, že sloboda prejavu a pluralita médií patria medzi ústredné európske hodnoty a že skutočne demokratická, slobodná a pluralitná spoločnosť vyžaduje skutočnú slobodu prejavu; pripomína, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo alebo sa považujú za neškodné, ale v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach aj na tie informácie a myšlienky, ktoré urážajú, šokujú a znepokojujú štát alebo akúkoľvek časť obyvateľstva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľa právnych ustanovení, ako napríklad články 301 a 318, článok 220 ods. 6 v kombinácii s článkom 314 ods. 2 a články 285 a 288 trestného zákonníka, ako aj článok 6 a článok 7 ods. 2 protiteroristického zákona naďalej obmedzujú slobodu prejavu; zdôrazňuje, že je bezodkladne nevyhnutné prijať opatrenia, ktorými sa zrušia právne predpisy, ktoré umožňujú uvaľovať neprimerane vysoké pokuty médiám, čo v niektorých prípadoch vedie k zániku týchto médií alebo k autocenzúre novinárov alebo ich vydavateľov, a vykoná reforma zákona 5651/2007 o internete, ktorým sa obmedzuje sloboda prejavu, právo občanov na prístup k informáciám a povoľujú sa zákazy webových stránok v neprimeranom rozsahu alebo na neprimerane dlhý čas; opakuje preto svoju predchádzajúcu žiadosť o ukončenie revízie právneho rámca týkajúceho sa slobody prejavu a jeho okamžité zosúladenie s Európskym dohovorom o ľudských právach a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

24.

vyjadruje podporu novému prístupu, ktorý Komisia zaujala s cieľom riešiť otázky súvisiace so súdnictvom, základnými právami, spravodlivosťou a vnútornými vecami na začiatku procesu rokovaní, podľa ktorého sa príslušné kapitoly otvoria na základe jasných a podrobných akčných plánov a uzatvoria až na základe skutočne preukázateľných výsledkov; domnieva sa, že vzhľadom na skutočnosť, že najdôležitejšie je pokračovať v reforme súdneho systému Turecka a v plnej miere dodržiavať ľudské práva a základné slobody, najmä slobodu prejavu a slobodu tlače, by sa malo vynaložiť obnovené úsilie na predloženie správy o preverovaní kapitoly 23 o súdnictve a základných právach; vyzýva Komisiu, aby v súlade s pozitívnym programom zvážila vykonanie krokov vedúcich k otvoreniu kapitoly 24 o spravodlivosti a vnútorných veciach;

25.

naliehavo vyzýva Turecko, aby uznalo právo na odmietnutie výkonu povinnej vojenskej služby z dôvodu výhrady svedomia v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Erçep/Turecko; so znepokojením konštatuje, že sa ešte nebol vykonaný rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ulke/Turecko z roku 2006, ktorý vyžaduje uzákonenie právnych predpisov zabraňujúcich opakovanému stíhaniu osôb, ktoré si uplatňujú právo na výhradu svedomia a odmietajú nastúpiť na vojenskú službu;

26.

víta skutočnosť, že boli vykonané už takmer všetky odporúčania, ktoré vo svojich hodnotiacich správach za rok 2005 predložila Skupina štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy; zdôrazňuje potrebu ďalšieho pokroku v oblasti právnych predpisov a všeobecných opatrení zameraných proti korupcii a žiada posilnenie a zvýšenie nezávislosti inštitúcií zapojených do boja proti korupcii; povzbudzuje vládu, aby vykonala zvyšné odporúčania skupiny GRECO;

27.

žiada úplné uplatňovanie ustanovení ústavy, ktorými sa zabezpečuje právo na usporadúvanie demonštrácií, a vyzýva ministerstvo vnútra, aby dokončilo revíziu zákona o zhromažďovaní a demonštráciách;

28.

víta skutočnosť, že v auguste 2011 boli prijaté nové právne predpisy, ktorými sa zmenil a doplnil zákon o nadáciách z februára 2008 a rozšíril rozsah obnovenia majetkových práv nemoslimských spoločenstiev, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť ich úplné vykonávanie; pripomína však, že je bezodkladne potrebné pokračovať v nevyhnutnej a zásadnej reforme v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, a to najmä tým, že sa náboženským spoločenstvám umožní získavať právnu subjektivitu, že sa odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenúvania a nástupníctva duchovných, že sa uznajú miesta bohoslužieb Alavitov, že sa budú dodržiavať príslušné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a že sa v právnom rámci zohľadnia stanoviská Benátskej komisie, a pripomína tiež, že je potrebné v plnej miere uznať práva všetkých náboženských menšín; vyzýva vládu Turecka, aby zabezpečila, že Kláštor svätého Gabriela založený v roku 397 n. l. nepríde o svoje pozemky a že bude chránený ako celok;

29.

pripomína, že vzdelanie zohráva hlavnú úlohu pri budovaní inkluzívnej a rôznorodej spoločnosti založenej na rešpektovaní náboženských spoločenstiev a menšín; vyzýva vládu Turecka, aby venovala osobitnú pozornosť vzdelávacím materiálom v školách, ktoré by mali odrážať etnickú a náboženskú pluralitu a pluralitu presvedčení tureckej spoločnosti, odstraňovať diskrimináciu a predsudky a podporovať plné uznanie všetkých náboženských spoločenstiev a menšín, a zdôrazňuje potrebu objektívnych učebných materiálov; víta zriadenie komisie pre rodovú rovnosť na ministerstve školstva; s úľavou berie na vedomie prepustenie študentov, ktorí boli nespravodlivo uväznení na 18 mesiacov po tom, čo požadovali bezplatné vzdelávanie;

30.

opakuje, že je potrebné posilniť súdržnosť medzi tureckými regiónmi a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami; poukazuje v tejto súvislosti na osobitnú úlohu vzdelávania a na nutnosť riešiť pretrvávajúce a výrazné regionálne rozdiely v oblasti kvality školstva a školskej dochádzky;

31.

vyzýva tureckú vládu, aby dodržala svoj záväzok usilovať sa o vysokú mieru školskej dochádzky a zabezpečila, aby nová reforma vzdelávania odrážala potrebu udržať deti, najmä dievčatá vo vidieckych oblastiach, v školskom systéme nad rámec povinnej školskej dochádzky, ako aj potrebu dať deťom príležitosť rozhodovať sa o dráhe svojho vzdelávania vo veku, keď sú schopné prijímať uvedomelé rozhodnutia;

32.

vyzýva vládu, aby ako prioritu svojho reformného úsilia na riešenie chudoby medzi ženami stanovila rodovú rovnosť a posilnila sociálne začlenenie žien a ich účasť na trhu práce; opakuje svoj návrh prikročiť k zavedeniu systému vyhradených kvót s cieľom zabezpečiť významnú účasť žien na všetkých úrovniach v podnikovej a verejnej sfére a v politike; víta snahy tureckej vlády o zvýšenie miery vzdelávania žien, ktoré vedú k tomu, že rozdiely v základnom vzdelaní mužov a žien sa takmer stratili, a vyzýva tureckú vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na zmenšenie aj rozdielov v stredoškolskom vzdelaní medzi ženami a mužmi; víta tiež vyšší počet žien v TGNA po voľbách v júni 2011 a vyzýva politické strany, aby ďalej posilňovali aktívne zapojenie žien do politiky a ich aktívnu účasť v politike;

33.

víta skutočnosť, že Turecko 24. novembra 2011 podpísalo a ratifikovalo Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; naliehavo vyzýva vládu, aby prijala politiku nulovej tolerancie voči násiliu páchanému na ženách a aby v rámci boja proti zabíjaniu v mene cti, domácemu násiliu, manželstvám vynútených násilím a detským nevestám naďalej zvyšovala svoje úsilie v oblasti prevencie na všetkých úrovniach, a to najmä spoluprácou a dosahovaním širokého konsenzu so skupinami za práva žien, zmenou a úpravou zákona č. 4320 o ochrane rodiny, ktorá zabezpečí jeho široký rozsah pôsobnosti bez ohľadu na rodinný stav a povahu vzťahu medi obeťou a násilníkom vrátane zabezpečenia účinných opravných prostriedkov a ochranných mechanizmov, dôkladným monitorovaním uplatňovania zákona č. 4320 zo strany polície, účinným sledovaním toho, či obecné úrady v plnej miere dodržiavajú povinnosť poskytovať dostatok útulkov pre ohrozené ženy a maloletých, zabezpečením stráženia útulkov zamestnaním primeraného počtu pracovníkov strážnej služby a zavedením systému následnej pomoci ženám a maloletým po opustení týchto zariadení s cieľom poskytnúť im primeranú psychologickú podporu, právnu pomoc a zdravotnú starostlivosť a pomôcť im z hľadiska ich sociálnych a ekonomických možností s návratom do spoločnosti; víta úsilie ministerstva rodiny a sociálnych politík zvýšiť počet a kvalitu útulkov a rozhodnutie tohto ministerstva povoliť aj súkromnoprávnych subjektom zakladať útulky ako dodatočnú možnosť pomoci pre ohrozené ženy a maloletých; víta nedávne nariadenie Vysokej rade sudcov a prokurátorov č. 18, ktorým sa ustanovuje, že s vykonávaním ochranných opatrení v prípadoch domáceho násilia sa viac nebude čakať do ukončenia konaní; víta snahy vlády Turecka o posilnenie spolupráce v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti medzi štátnymi orgánmi;

34.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s neprimerane vysokou mierou chudoby detí; vyzýva Turecko, aby vypracovalo komplexnú stratégiu boja proti chudobe detí a detskej práci; víta ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním; naliehavo vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo svoje úsilie v oblasti boja proti domácemu násiliu páchanému na deťoch;

35.

naliehavo žiada vládu, aby zákonom zabezpečila a účinne presadzovala rovnosť, a teda aj úctivé zaobchádzanie zo strany polície, bez ohľadu na pohlavie, rodovú identitu, rasový či etnický pôvod, náboženstvo či vieru, postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; vyzýva vládu Turecka, aby zosúladila turecké právne predpisy s acquis communautaire a prijala právne predpisy, na základe ktorých sa zriadi rada proti diskriminácii a pre rovnosť; poznamenáva, že je potrebné prijať ďalšie opatrenia proti homofóbii a akejkoľvek forme diskriminácie, obťažovania alebo násilia na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, najmä zaradením týchto oblastí do protidiskriminačného zákona; vyjadruje hlboké znepokojenie nad neustálym trestným stíhaním LGBT na základe zákona o prečinoch a ustanovení o „nemorálnom správaní“; opakuje svoju výzvu adresovanú tureckej vláde, aby nariadila tureckým ozbrojeným silám, aby prestali označovať homosexualitu za „psychosexuálnu chorobu“;

36.

vyzýva Turecko, aby preukázalo pružnosť a zintenzívnilo svoje úsilie o politické riešenie kurdskej otázky, a žiada všetky politické sily, aby navzájom spolupracovali na dosiahnutí cieľa posilneného politického dialógu a postupe ďalšieho politického, kultúrneho a sociálno-ekonomického začleňovania a účasti občanov kurdského pôvodu v záujme zaručenia práva na slobodu vyjadrovania, práva združovať a zhromažďovať sa; v tejto súvislosti považuje za podstatné právo na vzdelávanie v rodnom jazyku; vyzýva vládu Turecka, aby zintenzívnila svoje úsilie o ďalšie presadzovanie sociálno-ekonomického rozvoja na juhovýchode; zastáva názor, že reforma ústavy predstavuje veľmi užitočný rámec na podporu procesu demokratického otvárania; pripomína, že k politickému riešeniu možno dospieť iba na základe otvorenej a skutočne demokratickej diskusie o kurdskej otázke, a vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom prípadov namierených proti spisovateľom a novinárom píšucim o kurdskej otázke a nad zatknutím niekoľkých kurdských politikov, miestne zvolených starostov a poslancov mestských zastupiteľstiev, právnikov, demonštrantov a obhajcov ľudských práv v súvislosti s procesom KCK a inými policajnými operáciami; vyzýva vládu Turecka, aby vytvorila pokojné prostredie pre politikov kurdského pôvodu, aby sa mohli zúčastniť na slobodnej a pluralistickej diskusii; poukazuje na význam podpory diskusie o kurdskej otázke v rámci demokratických inštitúcií, najmä v rámci TGNA;

37.

rázne odsudzuje nedávne útoky na európske redakcie tureckých denníkov a vyzýva na koordinované vyšetrenie týchto útokov;

38.

víta a očakáva rýchle vykonávanie posledného vyhlásenia tureckej vlády o znovuotvorení gréckej menšinovej školy na ostrove Gökçeada (Imbros), čo predstavuje pozitívny krok smerom k zachovaniu bikultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imbros) a Bozcaada (Tenedos) v súlade s uznesením Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1625 (2008); konštatuje však, že sú potrebné ďalšie kroky na riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú príslušníci gréckej menšiny, a to najmä v súvislosti s ich majetkovými právami;

39.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zosúladiť právny rámec týkajúci sa pracovného a odborového práva s normami EÚ, nástrojmi Rady Európy a dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a uplatňovať ich v plnej miere v praxi, pretože odstránením všetkých prekážok brániacich úplnému uplatňovaniu týchto práv sa zabezpečí, že súčasný silný hospodársky pokrok bude sprevádzaný rozsiahlejším rozdeľovaním bohatstva vytvoreného hospodárskym rastom medzi tureckú spoločnosť, čo povedie k väčšiemu potenciálu rastu; nabáda preto všetky strany Hospodárskej a sociálnej rady, aby posilnili svoje odhodlanie a spoluprácu s cieľom dosiahnuť referenčné hodnoty na otvorenie kapitoly 19 o sociálnej politike a zamestnanosti;

40.

vyjadruje svoje znepokojenie nad praxou trestného stíhania členov odborových zväzov najmä v sektore vzdelávania, ktorí sa aktívne snažia o zabezpečenie lepších pracovných, vzdelávacích a životných podmienok a ktorí upozorňujú na porušovanie ľudských práv v záujme pracujúcich a verejnosti, čím prispievajú k pluralitnej spoločnosti;

41.

vyzýva tureckú vládu, aby presadzovala aktívnu a plnú účasť spotrebiteľských organizácií na procese konzultácie o právnych predpisoch a politikách v oblasti ochrany spotrebiteľov a aby prijala všetky potrebné opatrenia na podporu a posilnenie hnutia spotrebiteľov; nabáda spotrebiteľské organizácie, aby spojili svoje sily, a tým zvýšili svoju reprezentatívnosť;

42.

víta diverzifikáciu tureckého trhu s energiou, ale tiež nabáda vládu Turecka, aby riadne preskúmala riziko a zodpovednosť v súvislosti so súčasnými projektmi jadrových elektrární, ako je napríklad projekt jadrovej elektrárne v Akkuyu; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné zachovať prírodné, kultúrne a archeologické dedičstvo v maximálnom súlade s európskymi normami;

43.

dôrazne podporuje prebiehajúce rokovania o znovuzjednotení Cypru, ktoré sa konajú pod záštitou generálneho tajomníka Spojených národov; zdôrazňuje, že v súčasnosti je naliehavé dosiahnuť spravodlivé a životaschopné riešenie cyperskej otázky, a vyzýva Turecko a všetky zainteresované strany, aby sa intenzívne a v dobrej viere snažili o dosiahnutie komplexnej dohody; vyzýva vládu Turecka, aby začala sťahovať svoje sily z Cypru a zverila mesto Famagusta do správy Organizácie Spojených národov v súlade s uznesením č. 550 (1984) Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov; súčasne vyzýva Cyperskú republiku, aby otvorila prístav Famagusta pod dohľadom colnej správy EÚ s cieľom podporiť pozitívnu atmosféru umožňujúcu úspešné ukončenie prebiehajúcich rokovaní o zjednotení a umožniť cyperským Turkom obchodovať priamo a právnou cestou prijateľnou pre všetkých;

44.

nabáda Turecko k intenzívnejšej podpore Výboru pre nezvestné osoby na Cypre;

45.

vyzýva Turecko, aby sa zdržalo akéhokoľvek nového osídľovania ostrova tureckými občanmi, pretože by sa tým ďalej menila demografická rovnováha a znižovala by sa lojálnosť jeho občanov na ostrove voči budúcemu spoločnému štátu založenému na spoločnej minulosti;

46.

vyjadruje poľutovanie nad vyhláseniami Turecka, že zablokuje vzťahy s predsedníctvom Európskej únie v druhej polovici roku 2012, ak sa dovtedy nenájde riešenie cyperskej otázky; pripomína, že Európska únia je založená na zásadách úprimnej spolupráce a vzájomnej solidarity medzi všetkými členskými štátmi a že Turecko sa ako kandidátska krajina musí zaviazať na rozvíjanie pokojných vzťahov s Európskou úniu a so všetkými jej členskými štátmi; ďalej pripomína, že predsedníctvo Rady Európskej únie je ustanovené v Zmluve o Európskej únii;

47.

vyzýva Turecko, aby zrušilo svoje veto proti spolupráci EÚ a NATO vrátane Cypru, a umožnilo tak politický dialóg medzi EÚ a NATO, a následne vyzýva Cyperskú republiku, aby zrušila svoje veto proti účasti Turecka v Európskej obrannej agentúre;

48.

berie na vedomie pretrvávajúce zvýšené úsilie Turecka a Grécka o zlepšenie vzájomných vzťahov; považuje však za poľutovaniahodné, že Turecké veľké národné zhromaždenie ešte nestiahlo hrozbu vojenského zásahu, ktorú vyhlásilo Grécku, a domnieva sa, že zlepšenie vzájomných vzťahov týchto dvoch krajín by malo viesť k odvolaniu takejto hrozby; naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby zastavila opakované narúšanie gréckeho vzdušného priestoru a turecké vojenské prelety nad gréckymi ostrovmi;

49.

zdôrazňuje, že EÚ, jej 27 členských štátov a všetky ostatné kandidátske krajiny podpísali Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) a že tento dohovor je súčasťou acquis communautaire; vyzýva preto vládu Turecka, aby ho podpísala a ratifikovala bez ďalšieho odkladu; pripomína, že výhradná hospodárska zóna Cyperskej republiky je v súlade s dohovorom UNCLOS úplne legitímna;

50.

naliehavo vyzýva Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov tým, že bezpodmienečne ratifikujú protokoly a otvoria hranice;

51.

domnieva sa, že Turecko je dôležitým partnerom EÚ v regióne Čierneho mora, ktoré má pre EÚ strategický význam; vyzýva Turecko, aby podporovalo politiky a programy EÚ v tomto regióne a aby aktívne prispievalo k ich vykonávaniu;

52.

odsudzuje odmietnutie Turecka plniť si záväzok týkajúci sa úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k Dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom; pripomína, že toto odmietnutie naďalej vo veľkej miere ovplyvňuje proces rokovaní, a vyzýva vládu Turecka, aby tento protokol bez ďalšieho odkladu v plnej miere vykonávala;

53.

zdôrazňuje, že colná únia medzi EÚ a Tureckom umožnila Turecku dosiahnuť vysokú mieru súladu v oblasti voľného pohybu tovaru a naďalej posilňuje dvojstranný obchod medzi EÚ a Tureckom, ktorý v roku 2010 dosiahol hodnotu 103 miliárd EUR; konštatuje však, že Turecko neuplatňuje pravidlá colnej únie v plnej miere a že zachováva právne predpisy, ktoré sú v rozpore s jeho záväzkami o odstraňovaní technických prekážok obchodu, ako sú napríklad dovozné licencie, obmedzenie dovozu tovaru z tretích krajín nasmerovaných do voľného obehu v EÚ, štátna pomoc, presadzovanie práv duševného vlastníctva, požiadavky na registráciu nových liečiv a diskriminačné ukladanie daní;

54.

opätovne zdôrazňuje, že rozhodne a dôrazne odsudzuje pretrvávajúce teroristické násilie zo strany Kurdskej strany pracujúcich (PKK), ktorá je na zozname teroristických organizácií EÚ, a vyjadruje plnú solidaritu s Tureckom; vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu a Europolom a s ohľadom na ľudské práva, základné slobody a medzinárodné právo posilnili spoluprácu s Tureckom v oblasti boja proti terorizmu a boja proti organizovanému zločinu ako zdroju financovania terorizmu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili primeraný informatívny dialóg a výmeny informácií s Tureckom o žiadostiach Turecka o vydanie, ktorým nemožno vyhovieť z právnych alebo procesných dôvodov;

55.

vyjadruje poľutovanie nad oneskorením, s ktorým sa TGNA predkladajú právne predpisy na ochranu práv utečencov a žiadateľov o azyl; vyjadruje znepokojenie nad neprestajnými správami o navracaní osôb do krajín, kde im hrozí mučenie alebo iné zneužitie ľudských práv po svojvoľnom zamietnutí prístupu k azylovému konaniu;

56.

víta pokrok, ktorý Turecko dosiahlo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a podporuje ďalšie úsilie o zvýšenie miery používania obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach; poukazuje na potenciál zdrojov obnoviteľnej energie, na významné slnečné, veterné a geotermálne zdroje Turecka a na možnosť EÚ dovážať zdroje obnoviteľnej energie z Turecka prostredníctvom diaľkových vysokonapäťových prenosových sústav jednosmerného prúdu, čo by prispelo nielen k energetickej bezpečnosti EÚ, ale tiež k plneniu cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov energie;

57.

pripomína, že Turecko zohráva ústrednú úlohu ako energetický koridor EÚ pre kaukazské a kaspické zdroje ropy a plynu, a a že sa nachádza v strategickej blízkosti k Iraku a jeho rozvíjajúcemu sa trhu so surovou ropou; zdôrazňuje strategickú úlohu plánovaného plynovodu Nabucco a iných plynovodov, akým je tranzitný koridor plynu ITGI (spojovací plynovod Turecko – Grécko – Taliansko), pre energetickú bezpečnosť Európskej únie; domnieva sa, že s ohľadom na strategickú úlohu a potenciál Turecka, aj pokiaľ ide o investície EÚ a ďalšiu spoluprácu s EÚ, by sa mali začať úvahy o význame otvorenia rokovaní o kapitole 15 o energetike s cieľom posilniť strategický dialóg EÚ a Turecka o energetike;

58.

zdôrazňuje strategickú úlohu Turecka z politického i geografického hľadiska pre zahraničnú politiku a susedskú politiku Európskej únie; vyzdvihuje úlohu Turecka ako dôležitého regionálneho hráča na Blízkom východe, západnom Balkáne, území Afganistanu a Pakistanu, v Zakaukazsku, Strednej Ázii a v Africkom rohu, ako aj úlohu Turecka ako zdroja inšpirácie v procese demokratizácie arabských štátov vo významných politických oblastiach zahŕňajúcich politickú a hospodársku reformu a budovanie inštitúcií; vyjadruje podporu úsiliu Turecka, ktoré chce prispievať k prehlbovaniu dialógu na vysokej úrovni a spolupráce medzi Afganistanom a Pakistanom, a víta začatie istanbulského procesu zameraného na posilnenie regionálnej spolupráce medzi Afganistanom a jeho susedmi; podporuje pevný postoj a odhodlanie Turecka, pokiaľ ide o podporu demokratických síl v Sýrii a pripomína jeho dôležitú úlohu pri ochrane sýrskych utečencov; žiada Komisiu, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby podporili úsilie Turecka o riešenie rastúcej humanitárnej dimenzie sýrskej krízy; vyzýva EÚ a Turecko, aby prehĺbili svoj politický dialóg o možnostiach zahraničnej politiky a cieľoch spoločného záujmu; povzbudzuje Turecko v rozvoji jeho zahraničnej politiky v rámci dialógu a spolupráce s EÚ a nabáda ho, aby postupne uviedlo do súladu svoju zahraničnú politiku so zahraničnou politikou EÚ s cieľom vytvoriť významnú súčinnosť a posilniť potenciál pozitívneho dosahu;

59.

poukazuje na význam úzkej koordinácie a spolupráce medzi Tureckom a EÚ v otázke šírenia jadrových zbraní v Iráne a domnieva sa, že Turecko môže zohrávať dôležitú a konštruktívnu úlohu pri uľahčovaní a podpore dialógu s Iránom o nájdení bezodkladného riešenia a pri zaisťovaní plnej podpory sankcií voči Iránu;

60.

pripomína ambíciu Turecka inšpirovať a pomáhať pri prechode k demokracii a sociálno-hospodárskych reformách v južnom susedstve; poznamenáva, že účasť tureckých inštitúcií a mimovládnych organizácií na nástrojoch ESP by vytvorila jedinečnú súčinnosť najmä v oblastiach, ako sú budovanie inštitúcií, sociálno-hospodársky rozvoj a rozvoj občianskej spoločnosti; domnieva sa, že praktickú spoluprácu by mal dopĺňať štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Tureckom s cieľom koordinovať ich susedské politiky;

61.

víta skutočnosť, že Turecko 27. septembra 2011 ratifikovalo opčný protokol k Dohovoru OSN proti mučeniu (OPCAT) Tureckom, a vyzýva Turecko, aby okamžite začlenilo jeho požiadavky do vnútroštátnych právnych predpisov; naliehavo vyzýva na bezodkladné prijatie vnútorného vykonávacieho mechanizmu; žiada Turecko, aby medzinárodným pozorovateľom umožnilo prístup do svojich väzníc;

62.

opätovne vyzýva vládu Turecka, aby podpísala štatút Medzinárodného trestného súdu a predložila ho na ratifikáciu, čím ďalej zvýši podiel a účasť Turecka na celosvetovom viacstrannom systéme;

63.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj vláde a parlamentu Tureckej republiky.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/49

—

so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Čiernou Horou na strane druhej z 29. marca 2010 (1),

—

so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady, ktoré sa konalo 19. – 20. júna 2003, a na ich prílohu s názvom „Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii“,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 9. decembra 2011 o pokroku Čiernej Hory v procese pristúpenia (2),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2010 udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny na vstup do Európskej únie (3),

—

so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 12. októbra 2011 o správe o pokroku Čiernej Hory za rok 2011 (SEC(2011)1204),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 12. októbra 2011 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy v rokoch 2011 – 2012 (COM(2011)0666),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 9. novembra 2010 o stanovisku Komisie k žiadosti Čiernej Hory o členstvo v Európskej únii (COM(2010)0670),

—

so zreteľom na vyhlásenie a odporúčania, ktoré na svojej tretej schôdzi v dňoch 3. – 4. októbra 2011 vydal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie Európska únia – Čierna Hora,

—

so zreteľom na článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.

keďže členské štáty sa usilujú o začatie prístupových rokovaní s Čiernou Horou v júni 2012 a keďže Európska rada vyzvala Komisiu, aby navrhla rámec pre rokovania s touto krajinou;

B.

keďže Európska rada poverila Radu, aby na základe správy Komisie posúdila pokrok Čiernej Hory;

C.

keďže politický konsenzus v otázkach spojených s EÚ je v Čiernej Hore naďalej široký a keďže základným kameňom jej zahraničnej politiky je pokrok na ceste k členstvu v EÚ a NATO; keďže reformné úsilie si vyžaduje silnú politickú vôľu a celkový záväzok voči riešeniu nadchádzajúcich výziev v prístupovom procese;

D.

keďže Čierna Hora dosiahla výrazný pokrok v plnení siedmych kľúčových priorít, ktoré v roku 2010 stanovila Komisia, konkrétne ide o skvalitnenie práce parlamentu a volebného rámca, profesionalitu verejnej správy, nezávislosť justície, boj proti korupcii, boj proti organizovanému zločinu, zabezpečenie slobody médií a posilnenie spolupráce s občianskou spoločnosťou;

E.

keďže Čierna Hora zaznamenala mierne oživenie hospodárstva spolu s nízkou infláciou, výrazným prílivom priamych zahraničných investícií a malý pokles miery nezamestnanosti; keďže Čierna Hora vykonala ustanovenia Dohody o stabilizácii a pridružení k EÚ týkajúce sa obchodu;

F.

keďže Čierna Hora musí vyvinúť ďalšie reformné úsilie o efektívne vykonávanie vládneho akčného plánu týkajúceho sa kľúčových priorít, o urýchlenie zotavovania z hospodárskej krízy a zároveň aj o zabezpečenie vhodnej kontroly verejných výdavkov a zahraničného dlhu, ktorý je podľa údajov z roku 2011 vyšší ako minulý rok; a keďže Čierna Hora musí napríklad udržiavať fiškálnu stabilitu, ako aj posilňovať a budovať administratívne a inštitucionálne kapacity potrebné na prevzatie budúcich záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ;

1.

víta rozhodnutie Európskej rady snažiť sa o otvorenie prístupových rokovaní s Čiernou Horou v júni 2012; vyzýva členské štáty, aby nenáležite a neodôvodnene nebrzdili otvorenie rozhovorov vzhľadom na to, že Čierna Hora doteraz dosiahla v plnení vytýčených cieľov významný pokrok;

2.

zdôrazňuje, že je potrebné vyslať pozitívny signál Čiernej Hore a iným krajinám, ktoré sa usilovne snažia o splnenie členských kritérií; vyjadruje hlboké presvedčenie, že kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny by sa mali posudzovať iba na základe vlastných zásluh a pokroku v dosahovaní týchto kritérií a že ich prístupový proces by sa v záujme zachovania dôveryhodnosti procesu rozširovania nemal v žiadnom prípade spájať s pokrokom zaznamenaným v iných susedných alebo kandidátskych krajinách;

3.

s uspokojením konštatuje, že nástroj predvstupovej pomoci (IPA) funguje v Čiernej Hore dobre; nabáda čiernohorskú vládu a Komisiu, aby zjednodušili administratívne postupy financovania z nástroja predvstupovej pomoci s cieľom viac ho sprístupniť menším a mimovládnym organizáciám, odborom a iným príjemcom;

4.

vyzdvihuje Čiernu Horu za to, že dosiahla vysoký stupeň súladu s členskými kritériami, keď v kľúčových prioritách dosiahla celkové uspokojivé výsledky;

5.

zdôrazňuje, že je potrebné a dôležité vyvíjať rozsiahle a kvalitatívne snahy o uskutočňovanie reforiem s osobitným zameraním na oblasť právneho štátu a základných práv; zdôrazňuje, že najdôležitejším cieľom takýchto snáh je zavedenie opatrení na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, čo v prístupovom procese Čiernej Hory bude naďalej rozhodujúce; vyzýva orgány Čiernej Hory, aby si naďalej nerušene plnili svoje povinnosti vyplývajúce z Dohody o stabilizácii a pridružení; je toho názoru, že inštitúcie EÚ majú najlepšie predpoklady, aby mohli monitorovať a uľahčiť reformu justície po otvorení kapitoly 23 prístupových rokovaní;

6.

víta novú stratégiu Komisie, ktorá sa týka prístupových rokovaní, aby sa na začiatku rokovaní otvorila kapitola 23 a 24 a vyjadruje nádej, že tieto dve kapitoly budú otvorené čo možno najskôr, aby naďalej urýchľovali reformu súdnictva v Čiernej Hore;

7.

pripomína, že EÚ je založená na hodnotách tolerancie a rovnoprávnosti všetkých ľudí v spoločnosti; nabáda Čiernu Horu k tomu, aby pokračovala v konštruktívnom dialógu medzi politickými silami s cieľom zabezpečiť súdržnosť mnohoetnického rázu krajiny a prekonať zostávajúce kultúrne a národné rozdiely, ako aj predísť diskriminácii;

8.

víta legislatívne opatrenia prijaté s cieľom zlepšiť fungovanie národného parlamentu; odporúča však, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie o vytvorenie transparentnejšieho zákonodarného procesu, o posilnenie verejnej účasti na tvorbe nových právnych predpisov prostredníctvom ešte užších konzultácií s občianskou spoločnosťou, o posilnenie administratívnych kapacít parlamentu zameraných na zlepšenie parlamentného pôsobenia tak v tvorbe zákonov, ako aj v politickom dohľade a demokratickej kontrole výkonnej moci, a o častejšie a efektívnejšie využitie nástroja poradných a kontrolných vypočutí a o systematické postupovanie parlamentných otázok a požiadaviek vláde; osobitne odporúča, aby sa zvýšila pôsobnosť a právomoci príslušného výboru, aby mal parlament primeraný a účinný prehlaď o procese integrácie do EÚ;

9.

víta prijatie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu o voľbe do mestských samospráv a parlamentu, čo je jednou zo zostávajúcich podmienok siedmych kľúčových priorít; vyzýva však orgány Čiernej Hory, aby doplnili tieto legislatívne výsledky novými opatreniami v oblasti posilnenia rodovej rovnosti, pretože tá v praxi ešte nie je zaručená;

10.

zdôrazňuje problém, že zastúpenie žien v parlamente, na najvyšších vládnych miestach a v rozhodovacích funkciách je naďalej veľmi nedostatočné; preto víta nové ustanovenia, ktoré zabezpečia, aby bolo zastúpenie žien na kandidátskej listine vo výške 30 %, vyjadruje však v tejto súvislosti znepokojenie, že v praxi nie je zaručená rodová rovnosť; vyjadruje tiež znepokojenie nad rozšíreným porušovaním práv žien týkajúcich sa zamestnania vrátane práva na rovnakú odmenu; povzbudzuje orgány Čiernej Hory, aby intenzívnejšie uplatňovali hľadisko rodovej rovnosti a zaviedli zásadu rovnakej odmeny za prácu pre ženy aj mužov;

11.

vyzdvihuje prijatie zmien a doplnení k zákonu o vzdelávaní, ktoré ukončili dlhý politický spor o štatút srbského jazyka v školskom systéme Čiernej Hory; zastáva názor, že tento pozitívny kompromis zvýrazňuje široký konsenzus medzi všetkými politickými silami o súdržnom, ale zároveň mnohoetnickom a mnohonáboženskom ráze tejto krajiny;

12.

považuje novú stratégiu reforiem verejnej správy na obdobie rokov 2011 – 2016 za pozitívny krok smerom k zavedeniu európskych noriem v oblasti náboru a služobného postupu a zavedeniu opatrení na zvýšenie efektívnosti štátnej správy; naliehavo žiada vládu Čiernej Hory, aby sa zaoberala existujúcimi kľúčovými nedostatočne fungujúcimi aspektmi administratívneho systému v prijímaní rozhodnutí a organizáciou práce vlády vrátane systému delegovania a dekoncentrácie moci s cieľom vytvoriť apolitickú a profesionálnu štátnu službu pôsobiacu účinne a nestranne; vyzýva orgány, aby ako prioritu vytýčili dobrú správu vecí verejných, aby prispievali k postupnému vývoju právno-administratívnej kultúry a aby sa zaoberali preťaženými administratívnymi štruktúrami;

13.

berie na vedomie pokrok v reforme justície, ako aj v znižovaní počtu nevybavených prípadov na súdoch, v prijímaní opatrení na posilnenie nezávislosti, zodpovednosti, nestrannosti a výkonnosti sudcov a prokurátorov, čo je jedna z kľúčových priorít, a v systematickejšom uplatňovaní disciplinárnych konaní proti podozrivým sudcom a prokurátorom zo strany Rady sudcov a Rady prokurátorov; vyzýva parlament Čiernej Hory, aby prijal ústavné ustanovenia, ktorými by sa posilnila právna nezávislosť a zodpovednosť justície, zvýšila profesionálna nezávislosť Rady sudcov a Rady prokurátorov; zdôrazňuje potrebu efektívnejšieho monitorovania predpisov v oblasti korupcie a konfliktu záujmov; žiada zefektívnenie súdneho systému s cieľom zlepšiť výkonnosť justície vzhľadom na to, že Čierna Hora patrí naďalej medzi krajiny s najvyšším počtom súdov najnižšieho stupňa, vyšetrujúcich sudcov, prokurátorov a administratívnych pracovníkov na obyvateľa v Európe;

14.

vyzýva čiernohorské orgány, aby sa zamerali na výber sudcov a prokurátorov, ich finančnú nezávislosť a prísne uplatňovanie disciplinárnych pravidiel voči sudcom a prokurátorom v prípade, že by sudcovia alebo prokurátori porušovali príslušné pravidlá; ďalej vyzýva orgány, aby zlepšili transparentnosť justície; znovu opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečil predvídateľný súdny systém a dôvera verejnosti; žiada, aby boli rozpočtu na justíciu pridelené primerané finančné prostriedky na infraštruktúru, vybavenie a odbornú prípravu s cieľom zlepšiť efektívnosť justície; považuje za dôležité, aby sa stanovili spoločné kritériá odbornej justičnej prípravy, ktoré sa budú uplatňovať v stredisku odbornej justičnej prípravy;

15.

víta ďalší riadny pokrok v prijímaní protikorupčných právnych predpisov, najmä nový zákon o verejnom zaobstarávaní, zákon o financovaní politických strán a zmeny a doplnenia k zákonu o konflikte záujmov; konštatuje však, že nový zákon o verejnom obstarávaní môže byť viac obmedzujúci ako predchádzajúce právne predpisy, a preto by mohol odradiť od podávania správ týkajúcich sa korupcie; vyjadruje znepokojenie nad výraznou úlohou zástupcov politických strán v Komisii na predchádzanie konfliktu záujmov, ktorá je zodpovedná za vykonávanie nových zmien a doplnení v zákone o konflikte záujmu; zastáva názor, že súčasný návrh zákona o voľnom prístupe k informáciám môže obmedziť prístup k informáciám, a tým znížiť schopnosť organizácií občianskej spoločnosti a médií, aby zverejňovali prípady korupcie; konštatuje, že v mnohých oblastiach stále prevláda korupcia, ktorá naďalej vzbudzuje osobitné znepokojenie a môže vo veľkej miere zaťažovať verejné financie;

16.

nabáda vládu, aby dôsledným spôsobom uplatňovala protikorupčné právne predpisy, ako aj právne predpisy týkajúce sa financovania politických strán a volebných kampaní; vyzýva príslušné orgány činné v trestnom konaní, aby dôsledne pokračovali v protikorupčnom úsilí a stíhali viac prípadov korupcie, ktoré vedú k usvedčeniu, vrátane prípadov korupcie na najvyšších miestach; vyzýva čiernohorské orgány, aby zaviedli presnejšie mechanizmy riadneho uplatňovania a monitorovania protikorupčných iniciatív a projektov a aby podporili spoluprácu medzi agentúrami a výmenu informácií predovšetkým medzi políciou a prokurátormi; nabáda parlament Čiernej Hory, aby posilnil svoj dohľad nad orgánmi boja proti korupcii; vyzýva orgány, aby objasnili obvinenia z korupcie, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú privatizácie; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie vplyvu a výsledkov dosiahnutých prostredníctvom pridelenia finančných prostriedkov EÚ na reformu justície a boj proti korupcii;

17.

zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť boj proti organizovanému zločinu, najmä pokiaľ ide o posilnenie administratívnych a vyšetrovacích kapacít polície a orgánov činných v trestnom konaní s cieľom zlepšiť efektívnosť pôsobenia týchto orgánov; považuje za dôležité, aby sa zvyšovalo úsilie v oblasti efektívneho spracúvania spravodajstva o trestnej činnosti a aby sa ďalej rozširovala medzinárodná a regionálna spolupráca v oblasti boja proti organizovanému zločinu, predovšetkým proti praniu špinavých peňazí a pašovaniu;

18.

aj keď uznáva legislatívny pokrok dosiahnutý v oblasti zabezpečenia slobody prejavu v médiách, konštatuje, že sa vyskytli údajné prípady zastrašovania a fyzického násilia páchaného na novinároch a bolo hlásené obmedzenie slobody tlače; vyjadruje znepokojenie nad zvyšujúcim sa počtom prípadov na súdoch, ktoré sa týkajú poškodenia dobrého mena zo strany médií a novinárov;

19.

vyzýva orgány Čiernej Hory, aby dôkladne vyšetrovali prípady fyzického násilia a zastrašovania novinárov a aby preukázali svoj záväzok v súvislosti s tým, že médiá budú oslobodené od politických zásahov; nalieha na orgány, aby dôkladne vyšetrili prípady vrážd a útokov na novinárov a stíhali ich páchateľov, ako aj prípady podpálenia vozidiel, ktoré patria denníku Vijesti, a aby stíhali osoby zodpovedné za útok na zamestnancov televíznej stanice Vijesti, ktorý sa odohral v novembri 2011 v Humci blízko mesta Nikšič; vyzýva orgány, aby zabezpečili nezávislosť regulačných orgánov a aby zabezpečili všetky potrebné podmienky na spustenie činnosti orgánu pre samoreguláciu médií v súlade s najlepšími európskymi normami; vyzýva vládu Čiernej Hory, aby navrhla zmeny a doplnenia k existujúcim zákonom v oblasti slobody informácií tak, aby to neviedlo k obmedzeniu prístupu k informáciám a k zníženiu transparentnosti; vyzýva novinárov, aby dodržiavali profesionálnu etiku a normy týkajúce sa rešpektovania súkromia a dôstojnosti v médiách;

20.

víta úsilie vlády o zlepšenie spolupráce s mimovládnymi organizáciami a vyzýva na pokračovanie konzultácií s občianskou spoločnosťou o tvorbe politík a právnych predpisov; považuje za pozitívne, že štátne inštitúcie vymenovali kontaktné osoby v MVO a že mnohé tieto inštitúcie stanovili kritériá a postup na výber zástupcov občianskej spoločnosti v príslušných vládou zriadených pracovných skupinách; zdôrazňuje však, že je tiež dôležité posilniť dialóg medzi odbormi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré zastupujú alebo zaoberajú sa najzraniteľnejšími skupinami a problémami rodovej rovnosti;

21.

víta všeobecne dobrú situáciu čo sa týka vzťahov medzi etnikami, ako aj spôsob, akým boli riešené citlivé otázky ako etnická príslušnosť a jazyk pri sčítaní ľudu; s uspokojením konštatuje, že sa z veľkej časti uplatňuje legislatívny rámec týkajúci sa antidiskriminačných politík a ochrany menšín vrátane úlohy poradcu predsedu vlády v oblasti ľudských práv a ochrany pred diskrimináciou; zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie o jeho uplatňovanie; vyzýva orgány Čiernej Hory, aby prijali dodatočné opatrenia na zabezpečenie lepšieho zastúpenia menšín vo verejných inštitúciách na celoštátnej a miestnej úrovni, pretože príslušníci menšín sú vo verejných inštitúciách stále nedostatočne zastúpení; vyzýva orgány, aby bojovali proti diskriminácii rómskych, aškalských a egyptských spoločenstiev a zlepšili ich životné podmienky, prístup k službám sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, vzdelávania, bývania a zamestnania; ďalej naliehavo žiada vládu a miestne orgány, aby sa pripojili k európskemu rámcu vnútroštátnych stratégií na začleňovanie Rómov a zaviedli a schválili desaťročnú vnútroštátnu stratégiu začlenenia na obdobie po ukončení platnosti súčasnej stratégie 2008 – 2012 s cieľom zlepšiť podmienky rómskej, aškalskej a egyptskej populácie;

22.

víta skutočnosť, že bol nedávno prijatý zákon proti diskriminácii, ktorý sa výslovne zaoberá sexuálnou orientáciou a rodovou rovnosťou; žiada, aby sa riadne uplatňoval existujúci legislatívny rámec týkajúci sa antidiskriminácie; vyzýva čiernohorské orgány, aby posilnili opatrenia na vykonávanie právneho a inštitucionálneho rámca krajiny, ktorý sa týka práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (LGBT); nabáda orgány, aby podnikli opatrenia, ktoré zabránia akémukoľvek zastrašovaniu LGBT a organizácií, ktoré bojujú za ich práva, a aby vyvinuli maximálne úsilie a zabránili útokom na komunitu týchto osôb;

23.

zdôrazňuje, že Čierna Hora ratifikovala osem kľúčových dohovorov o pracovných právach Medzinárodnej organizácie práce a revidovanú Európsku sociálnu chartu; podčiarkuje, že hoci zákonník práce zabezpečuje základné pracovné a odborové práva, stále ešte existujú určité obmedzenia; nabáda Čiernu Horu, aby naďalej posilňovala pracovné práva a práva odborov; poukazuje na dôležitú úlohu sociálneho dialógu a podporuje čiernohorskú vládu v tom, aby zvýšila svoje ambície v Sociálnej rade a naďalej ho posilňovala; zdôrazňuje význam zvýšenia transparentnosti a účinnosti Sociálnej rady;

24.

podčiarkuje, že všetky politické strany bez ohľadu na to, aké spoločenstvo zastupujú, by sa mali snažiť o udržiavanie konštruktívneho a vyspelého politického prostredia a nemali by plniť politické pokyny od tretích krajín;

25.

nabáda Čiernu Horu, aby rozšírila právny rámce upravujúci práva osôb so zdravotným postihnutím a zlepšila ich prístup k zamestnaniu, a to i vo verejných inštitúciách; vyzýva orgány, aby prispôsobili verejné miesta ich potrebám a naďalej uskutočňovali informačné kampane zamerané na sociálne začlenenie ľudí so zdravotným postihnutím;

26.

poznamenáva, že v súčasnosti sa v Čiernej Hore nachádza približne 15 000 utečencov, osôb vysídlených v rámci krajiny a vysídlených osôb pochádzajúcich z Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a Kosova, a tak vyzýva vládu Čiernej Hory, aby našla trvalé a udržateľné riešenie tejto otázky, a to vykonávaním príslušnej stratégie v plnej miere a vyvíjaním ďalšieho úsilia na to, aby bolo vysídleným osobám poskytnuté právne postavenie; považuje za dôležité, aby sa vrátili do svojich krajín pôvodu, a tiež za potrebné, aby sa odstránili zvyšné prekážky medzi krajinami regiónu a uľahčil sa tento návrat; v tejto súvislosti s uspokojením konštatuje, že Čierna hora sa aktívne zapája do regionálneho programu Belehradská iniciatíva a tiež hrá aktívnu úlohu pri prijímaní čiernohorského akčného plánu na vykonávanie Stratégie pre trvalé riešenie otázky vysídlených osôb a osôb vysídlených v rámci krajiny;

27.

vyzdvihuje Čiernu Horu za udržanie makroekonomickej stability krajiny, ale zároveň berie na vedomie predpovedané spomalenie hospodárskeho rastu a pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť; nabáda vládu, aby urýchlila zotavovanie z prudkého ekonomického poklesu z roku 2009 a zároveň udržala fiškálnu stabilitu prostredníctvom vykonávania obozretnejších fiškálnych politík a znižovania verejného dlhu s cieľom vytvoriť zdravý hospodársky pokrok, ktorý bude zameraný na zlepšenie životnej úrovne;

28.

víta prijatie významných štrukturálnych reforiem, akými sú reformy, ktoré sa týkajú štátneho dôchodkového systému, zefektívnenie zamestnávania vo verejnej správe a nová schéma financovania miestnych samospráv; nabáda Čiernu Horu, aby pokračovala v štrukturálnych reformách, najmä posilňovaním právneho štátu, fyzických infraštruktúr a ľudských zdrojov, a aby pokračovala v ďalších opatreniach na odstránenie obchodných prekážok a zlepšenie podnikateľského prostredia, a tiež aby zvyšovala pružnosť trhu práce a posilňovala konkurencieschopnosť vývozu; je naďalej znepokojený významnou mierou nelegálneho zamestnávania a rozsahu tieňovej ekonomiky, čo predstavuje značné výzvy pre hospodárstvo a spoločnosť Čiernej Hory;

29.

víta prijatie rozvojovej stratégie pre malé a stredné podniky na roky 2011 – 2015 a stratégie na podporu konkurencieschopnosti na mikroekonomickej úrovni na roky 2011 – 2015; nabáda vládu, aby zlepšila koordináciu rôznych inštitúcií, ktoré pracujú v danej oblasti, aby boli zozbierané lepšie údaje týkajúce sa malých a stredných podnikov a aby sa posilnil systém jednotnej registrácie podnikov v záujme zabezpečenia účinnejšieho uplatňovania týchto stratégií;

30.

vyzýva vládu Čiernej Hory, aby značne posilnila inštitucionálne a administratívne kapacity, ako aj spoluprácu a koordináciu v prístupových otázkach medzi príslušnými štátnymi inštitúciami; v tejto súvislosti vyzýva orgány, aby posilnili administratívnu kapacitu Ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie Čiernej Hory a upevnili kapacity ministerstiev, ktoré sa zaoberajú kľúčovými oblasťami týkajúcimi sa acquis; vyzýva orgány, aby sa zaoberali roztrieštenosťou administratívneho systému a prekrývaním právomocí a tiež aby rozvíjali kapacity v oblasti tvorby politík v súlade s ministerstvami s cieľom zlepšiť kvalitu právnych predpisov a v konečnom dôsledku posilniť právny štát;

31.

víta prijatie vládneho plánu, ktorý programuje politiku Čiernej Hory v oblasti energetiky až do roku 2030, a konštatuje, že reformy v odvetví energetiky sú osobitne dôležitou výzvou, ktorej krajina čelí; naliehavo žiada orgány, aby urýchlili pokrok v oblasti bezpečnosti dodávok energie a energetickej účinnosti a tiež aby vyvinuli ďalšie úsilie o vytvorenie regulačného prostredia, ktoré by podporilo zvýšené využitie obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých odvetviach, ako sa to požaduje v príslušnom acquis EÚ pre obnoviteľnú energiu;

32.

vyzýva Čiernu Horu, aby dosiahla pokrok v harmonizácii vnútroštátnych právnych predpisov s acquis, pokiaľ ide o prístup k informáciám o životnom prostredí, o prístup k spravodlivosti, environmentálnej zodpovednosti a ustanovenia o strategickom environmentálnom hodnotení v cezhraničných aspektoch; naliehavo žiada orgány, aby systematickejšie začleňovali otázky týkajúce sa životného prostredia a zmeny klímy do ostatných odvetvových politík; považuje za osobitne dôležité, aby sa riešili problémy pevného odpadu, odpadových vôd a nedostatočne regulovaného systému nakladania s odpadom, ako aj zaviesť prísnejšie pokuty pre všetkých, ktorí porušujú platné predpisy a zriadiť účinný kontrolný monitorovací systém; ďalej vo všeobecnosti opakuje, že je potrebné vyriešiť nejasné rozdelenie zodpovednosti medzi orgánmi a nedostatok súladu medzi ich opatreniami, keďže to vážne brzdí pokrok v oblasti ochrany životného prostredia;

33.

pripomína, že viac než 25 % biodiverzity v Európe sa nachádza v oblasti západného Balkánu; tiež pripomína, že v mnohých malých a veľkých riekach a jazerách, z ktorých je najväčšia rieka Morača a Skadarské jazero, sa nachádza veľa vzácnych druhov; vyzýva čiernohorské orgány, aby opätovne zvážili plány na vybudovanie veľkých hydroelektrární a spoliehali sa predovšetkým na energiu dodávanú z takýchto zdrojov; pripomína, že je potrebné vytvoriť vnútroštátnu stratégiu pre energetiku, ktorá bude brať do úvahy rôzne zdroje obnoviteľnej energie vrátane vodnej energie menšieho rozsahu, pripomína, že je tiež potrebné rešpektovať prírodné bohatstvo zakotvené v ústave, ktorá stanovuje, že Čierna Hora je ekologický štát a prírodné bohatstvo a turizmus sú dvoma dôležitými piliermi čiernohorského hospodárstva; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby pred každým rozhodnutím vybudovať nové elektrárne urobili vždy posúdenie vplyvu na životné prostredie a spoločnosť v súlade s normami EÚ a medzinárodnými normami ako je Aarhuský dohovor a dohovor z Espoo; naliehavo vyzýva čiernohorské orgány, aby sa v súvislosti s plánovaním budúcich projektov hydroelektrární angažovali v procese rozsiahlych a transparentných konzultácií s verejnosťou vrátane príslušných organizácií občianskej spoločnosti a aby zverejňovali príslušné rozhodnutia, znalecké posudky a iné dokumenty;

34.

vyzdvihuje Čiernu Horu za to, že sa stala celosvetovou uznávanou turistickou destináciou s vysokým potenciálom pre ďalší rozvoj; berie však na vedomie možné riziká, ktoré pre životné prostredie vyplývajú z turistického ruchu, a vyzýva vládu, aby uskutočnila ďalšie kroky na ochranu prírody aj pozdĺž pobrežia Jadranského mora;

35.

vyzýva vládu Čiernej Hory, aby urýchlila pokrok v zriaďovaní štruktúr potrebných na riadenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, akou je napríklad platobná agentúra a integrovaný administratívny a kontrolný systém; žiada, aby sa pokročilo v politike poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, a to aj vyvíjaním úsilia o rozvoj politiky a o využívanie dostupnej finančnej pomoci;

36.

vyzdvihuje Čiernu Horu za to, že vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) počas ministerskej konferencie WTO, ktorá sa konala 17. decembra 2011; zastáva názor, že členstvo vo WTO poskytne obchodu a zahraničným investíciám transparentnejšie, predvídateľnejšie a príťažlivejšie prostredie;

37.

vyzýva orgány Čiernej Hory, aby zaviedli príslušné právne predpisy o nezávislosti centrálnej banky, menovom financovaní, prednostnom prístupe k finančným inštitúciám verejného sektora a ochrane eura; poznamenáva, že vplyvy na menový systém Čiernej Hory bude potrebné podrobne vymedziť a riešiť v budúcich prístupových rokovaniach;

38.

vyzdvihuje Čiernu Horu za doterajšie bezproblémové uplatňovanie bezvízového režimu so schengenským priestorom, ktorý vstúpil do platnosti 19. decembra 2009; naliehavo však žiada orgány, aby zlepšili kvalitu administratívnych kapacít ministerstva zahraničných vecí a európskej integrácie, ako aj jeho diplomatickú a konzulárnu sieť, a to napríklad vytvorením on-line prepojenia medzi vnútroštátnym vízovým systémom ministerstva a diplomatickými a konzulárnymi misiami a zavedením vízovej nálepky s bezpečnostnými znakmi;

39.

vyzdvihuje Čiernu Horu za jej záväzok a konštruktívnu úlohu v prispievaní k regionálnej stabilite a posilňovaniu dobrých susedských vzťahov s inými krajinami západného Balkánu; s uspokojením konštatuje, že Čierna Hora sa aktívne zúčastňuje na rozličných regionálnych iniciatívach v juhovýchodnej Európe; zdôrazňuje predovšetkým odhodlanie Čiernej Hory na podpísanie dohôd o vydávaní s Chorvátskom, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko a so Srbskom na základe uzavretia dohôd o spolupráci s finančnými spravodajskými službami iných krajín a pristúpenia k vyhláseniu ministrov zahraničných vecí Srbska, Čiernej Hory, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny zo 7. novembra 2011 zameraného na hľadanie riešení otázky utečencov v regióne;

40.

víta záväzok Čiernej Hory a Srbska k spravodlivejšiemu vyváženiu dvojstranných vzťahov; povzbudzuje politických a náboženských vodcov v oboch krajinách, aby aj naďalej zlepšovali atmosféru medzietnického a medzináboženského dialógu s cieľom dosiahnuť dohodu, ktorá upraví postavenie srbskej ortodoxnej cirkvi v Čiernej Hore; vyzýva Komisiu, aby súbežne s prístupovými rokovaniami venovala pozornosť vzťahom medzi čiernohorskou ortodoxnou cirkvou a srbskou ortodoxnou cirkvou, pretože zlepšené vzťahy medzi týmito dvoma cirkvami a spoločenstvami, ktoré sú činné v krajine, by pozitívne ovplyvnili politické prostredie v Čiernej Hore;

41.

s uspokojením konštatuje, že medzi Čiernou Horou a Chorvátskom sú dobré susedské vzťahy; víta dohodu o spolupráci medzi čiernohorskými a chorvátskymi orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorá ustanovuje rámec pre spoločné činnosti v rozličných oblastiach policajnej práce, akými sú predchádzanie trestnej činnosti, pohraničný policajný dozor a boj proti zložitým formám regionálneho a medzinárodného organizovaného zločinu; víta vytvorenie spoločnej komisie medzi Čiernou Horou a Chorvátskom a s uspokojením konštatuje, že tie tieto dve strany sa dohodli, že sa budú riadiť rozsudkom Medzinárodného súdneho dvora v stále nevyriešenej otázke vlastníctva územia polostrova Prevlaka;

42.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/56

—

so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 5. apríla 2011 o rámci správy a riadenia spoločností EÚ (COM(2011)0164),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o deontologických otázkach týkajúcich sa riadenia spoločností (1),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trhu a ochranu spotrebiteľa (A7-0051/2012),

1.

víta revíziu rámca správy a riadenia spoločností EÚ, ktorú vykonala Komisia na podnet vychádzajúci zo zelenej knihy;

2.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dôležité otázky týkajúce sa správy a riadenia spoločností, ako je prijímanie rozhodnutí v správnych radách, zodpovednosť, nezávislosť vedenia, konflikty záujmov či účasť zainteresovaných strán, boli v zelenej knihe vynechané;

3.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zelená kniha sa zameriava na unitárny systém a zanedbáva duálny systém, ktorý je v Európe rovnako široko zastúpený; zdôrazňuje, že Komisia musí pri preskúmaní rámca správy a riadenia spoločností EÚ zohľadniť práva a povinnosti zverené rôznym orgánom spoločnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a to najmä rozdiely medzi unitárnym a duálnym systémom; odteraz v podstate používa termín „správna rada“, keď odkazuje na úlohu dohľadu, ktorú vykonávajú členovia správnej rady, ktorú má v duálnej štruktúre vo všeobecnosti dozorná rada;

4.

zdôrazňuje, že v EÚ je dôležité vytvoriť transparentnejší, stabilnejší, spoľahlivejší a zodpovednejší podnikový sektor s lepšou správou a riadením spoločností; domnieva sa, že podnikový sektor by mal byť schopný zahrnúť do svojich postupov sociálne, etické a environmentálne hľadiská a preukázať svoju zodpovednosť voči zamestnancom a akcionárom, ako aj voči spoločnosti ako celku, pričom by mal zabezpečovať lepšie hospodárske výsledky a vytváranie dôstojných pracovných miest;

5.

zastáva však názor, že dobrá správa a riadenie nemôžu samy osebe zabrániť prehnanému riskovaniu; požaduje preto nezávislý audit a pravidlá rešpektujúce rozličné podnikové kultúry v EÚ;

6.

konštatuje, že nevyhnutnou podmienkou je, aby bola dobre spravovaná spoločnosť transparentná a zodpovedná voči svojim zamestnancom, akcionárom a prípadne i k ostatným zainteresovaným stranám;

7.

zastáva názor, že vymedzenie správy a riadenia spoločností organizáciou OECD z roku 2004, podľa ktorého správa a riadenie spoločností zahŕňa súbor vzťahov medzi vedením spoločnosti, jej správnou radou, akcionármi a inými zainteresovanými subjektmi, by sa malo naďalej podporovať;

8.

domnieva sa, že v dôsledku finančnej krízy je možné vziať si ponaučenie z hlavných prípadov bankrotu vo svete podnikania;

9.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba venovať pozornosť dôležitej úlohe, ktorú rozličné výbory (výbory pre audit, pokiaľ existujú v členských štátoch, výbory pre odmeňovanie a nominačné výbory) zohrávajú v oblasti dobrej správy spoločností, a vyzýva Komisiu, aby posilnila ich úlohu;

10.

domnieva sa, že základný súbor opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností EÚ by sa mal vzťahovať na všetky kótované spoločnosti; poznamenáva, že tieto opatrenia by mali byť primerané veľkosti, komplexnosti a typu spoločnosti;

11.

domnieva sa, že iniciatívy v oblasti správy a riadenia spoločností by mali sprevádzať iniciatívy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov navrhované Komisiou; zastáva názor, že najmä v súčasných hospodárskych a sociálnych podmienkach by sociálna zodpovednosť podnikov mohla v kombinácii so správou a riadením spoločností pomôcť vytvoriť pevnejšie väzby medzi spoločnosťami a sociálnym prostredím, v ktorom rastú a pôsobia;

12.

zdôrazňuje, že iniciatíva finančnej čestnosti (Financial Fair Play) je príkladom osvedčeného postupu správy a riadenia spoločností v oblasti športu; vyzýva ostatné odvetvia a verejné orgány, aby ďalej skúmali tieto opatrenia s cieľom zavádzať niektoré z ich základných zásad;

13.

vyzýva Komisiu, aby každý legislatívny návrh v oblasti správy a riadenia spoločností, ktorý prerokováva, predložila na posúdenie vplyvu, ktoré by malo byť zamerané na ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, ako aj na potrebu udržať konkurencieschopnosť spoločností;

14.

zdôrazňuje, že v unitárnych systémoch by sa malo zreteľne rozlišovať medzi funkciou predsedu správnej rady a funkciou generálneho riaditeľa; poznamenáva však, že toto pravidlo by malo byť primerané veľkosti a osobitosti danej spoločnosti;

15.

zdôrazňuje, že členmi správnych rád musia byť nezávislé osoby s rôznymi kvalifikáciami a skúsenosťami, pochádzajúce z rôznych prostredí, že tento aspekt zloženia správnych rád by mal byť prispôsobený komplexnosti aktivít danej spoločnosti a že za zabezpečenie správnej rovnováhy medzi kvalifikáciami členov správnej rady zodpovedajú akcionári;

16.

zastáva názor, že politiky prijímania zamestnancov tam, kde sa uplatňujú, by mali byť presne stanovené a mali by sa riadiť zásadou „dodržuj alebo vysvetli“; zdôrazňuje, že navrhovanie a schvaľovanie takýchto dokumentov týkajúcich sa politiky patrí výlučne do právomoci akcionárov;

17.

vyzýva spoločnosti, aby zaviedli transparentné a meritokratické metódy v oblasti ľudských zdrojov a aby účinne rozvíjali a podporovali talent a schopnosti mužov a žien; zdôrazňuje, že od spoločnosti musia pre mužov a ženy zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a príležitosti v práci a prispievať k náležitej rovnováhe medzi pracovným a osobným životom u mužov aj žien;

18.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby bolo v správnej rade spoločnosti zastúpených veľa rôznych zručností a kvalifikácií;

19.

vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila komplexné aktuálne údaje o zastúpení žien vo všetkých typoch spoločností v EÚ a o povinných a nepovinných opatreniach prijatých v podnikateľskom sektore, ako aj o opatreniach, ktoré nedávno prijali členské štáty s cieľom zvýšiť toto zastúpenie, a aby následne v prípade, že kroky spoločností a členských štátov sa ukážu byť neprimerané, navrhla v priebehu roka 2012 právne predpisy - vrátane kvót – s cieľom zvýšiť zastúpenie žien v riadiacich orgánoch spoločností na 30 % do roku 2015 a na 40 % do roku 2020, a aby pritom zohľadnila povinnosti členských štátov a ich hospodárske, štrukturálne (t. j. týkajúce sa veľkosti spoločností), právne a regionálne špecifiká;

20.

zdôrazňuje, že členovia správnej rady musia venovať dostatočný čas plneniu svojich úloh; domnieva sa však, že pravidlá, ktoré by sa uplatňovali univerzálne, nie je možné odporúčať; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať stanovenie obmedzenia počtu správnych rád, v ktorých môže člen správnej rady zasadať; poukazuje na skutočnosť, že by to prispelo k častejšiemu konaniu zasadnutí správnej rady a k zlepšeniu kvality vnútropodnikových dozorných orgánov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol prístup členov správnej rady, pokiaľ ide o ich ostatné povinnosti, úplne transparentný a otvorený;

21.

súhlasí, že pravidelné externé hodnotenia sú užitočným nástrojom hodnotenia účinnosti opatrení v oblasti riadenia a správy spoločností; napriek tomu sa domnieva, že tieto hodnotenia by nemali byť povinné;

22.

zastáva názor, že členovia správnych a dozorných rád sami zodpovedajú za to, aby využívali možnosť odbornej prípravy a ďalšej odbornej prípravy potrebnej na plnenie svojich úloh, a to v prípade potreby s pomocou spoločnosti;

23.

podporuje zverejňovanie politík odmeňovania a výročných správ o odmeňovaní spoločnosti, ktoré by mali byť predmetom odsúhlasenia zhromaždením akcionárov; zdôrazňuje však, že členským štátom by sa malo umožniť ísť aj nad tento rámec a stanoviť požiadavky týkajúce sa zverejňovania individuálneho odmeňovania výkonných a nevýkonných členov správnej rady, čo môže pomôcť zvýšiť transparentnosť;

24.

domnieva sa, že je potrebné zaviesť prísny dohľad a nové pravidlá s cieľom zakázať všetky nesprávne postupy týkajúce sa platového ohodnotenia, mimoriadnych odmien a kompenzácie výkonných členov správnej rady spoločností, ktoré patria do finančného alebo nefinančného podnikateľského sektora a ktorým vláda členského štátu poskytla finančnú pomoc; domnieva sa, že v prípade potreby by sa mali prijať právne kroky s cieľom zabraňovať zneužívaniu verejných pomocných fondov;

25.

žiada udržateľnú politiku odmeňovania, ktorá by mala vychádzať z dlhodobého fungovania jednotlivca a jeho spoločnosti;

26.

domnieva sa, že zvýšenie platového ohodnotenia členov správnej rady by malo byť v súlade s dlhodobou životaschopnosťou ich spoločností;

27.

podporuje začlenenie prvkov dlhodobej udržateľnosti do pohyblivej zložky odmeňovania manažérov, a to napríklad tým, že časť ich pohyblivej odmeny bude závisieť od splnenia cieľov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, ako je bezpečnosť a ochrana zdravia na pracovisku a spokojnosť zamestnancov s prácou;

28.

poznamenáva, že správna rada je orgánom zodpovedným za prehodnocovanie a schvaľovanie stratégie spoločnosti, čo zahŕňa prístup spoločnosti k rizikovým situáciám, a že by mala o tom zmysluplne podávať správy akcionárom, pokiaľ je to možné bez zverejnenia informácií, ktoré by mohli spôsobiť spoločnosti ujmu, napríklad pokiaľ ide o konkurentov; domnieva sa, že by sa mali zohľadňovať i environmentálne a sociálne riziká, pokiaľ majú významný dosah na danú spoločnosť, ako sa to vyžaduje v právnych predpisoch EÚ;

29.

domnieva sa, že zapojenie akcionárov do činnosti spoločnosti by sa malo podporiť posilnením ich úlohy, ale že toto zapojenie by malo predstavovať možnosť, a nie povinnosť;

30.

napriek tomu sa domnieva, že by sa mali zvážiť opatrenia na stimulovanie dlhodobých investícií, ako aj požiadavka úplnej transparentnosti hlasovania o akýchkoľvek požičaných akciách, okrem akcií na doručiteľa; domnieva sa, že na tento účel treba opätovne prehodnotiť správanie inštitucionálnych investorov zamerané na vytváranie likvidity a zachovanie dobrého ratingu, keďže to podnecuje výlučne krátkodobú držbu akcií takýmito investormi;

31.

poznamenáva, že v smernici o právach akcionárov (2) sa uznáva zásada rovnakého zaobchádzania s akcionármi, a preto majú všetci akcionári (inštitucionálni alebo neinštitucionálni) právo dostávať rovnaké informácie od danej spoločnosti bez ohľadu na ich podiel v nej;

32.

žiada Komisiu, aby vypracovala primerané návrhy celoeurópskych usmernení k tomuto typu informácií, ktoré sa poskytujú akcionárom vo výročných správach spoločností; domnieva sa, že takéto informácie by mali byť kvalitné a informatívne;

33.

poznamenáva, že na trhu chýba dlhodobé zameranie, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky príslušné právne predpisy a vyhodnotila, či niektoré požiadavky neúmyselne prispeli k tendencii ku krátkodobým riešeniam; víta najmä návrh Komisie, aby sa v smernici o transparentnosti upustilo od požiadavky podávania štvrťročných správ, ktorá len v malom rozsahu prispieva k informovanosti akcionárov a vytvára len krátkodobé obchodné príležitosti;

34.

víta vypracovanie správcovských kódexov pre inštitucionálnych investorov v celej Európskej únii; vyjadruje presvedčenie, že európsky správcovský kódex by mohol byť vypracovaný na základe súčasných modelov a v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi;

35.

zdôrazňuje, že základnou povinnosťou inštitucionálnych investorov je chrániť svoje investície a že práve oni zodpovedajú za monitorovanie správcov aktív, ktorých vymenovali, pokiaľ ide o stratégie, náklady, obchodovanie a mieru zapojenia správcov aktív do spoločností, do ktorých sa investuje, a preto je ich povinnosťou vyžadovať primeranú transparentnosť, čo sa týka výkonu fiduciárnych povinností;

36.

v tejto súvislosti zastáva názor, že inštitucionálni investori by mali mať možnosť slobodne navrhovať príslušné podporné opatrenia v rámci svojho profesionálneho vzťahu so správcami aktív;

37.

poznamenáva, že konflikty záujmov vrátane potenciálnych konfliktov záujmov by mali byť vždy zverejnené a že v tejto oblasti je potrebné prijať vhodné opatrenia na úrovni EÚ;

38.

vyzýva Komisiu, aby zmenila a doplnila zhodnotila smernicu o právach akcionárov takým spôsobom, aby zhodnotila prostriedky, akými je možné ešte viac zvýšiť účasť akcionárov; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia by mala prostredníctvom hodnotenia vplyvu vykonať analýzu úlohy elektronického hlasovania počas valných zhromaždení kótovaných spoločností s cieľom podporiť účasť akcionárov, najmä pokiaľ ide o cezhraničných akcionárov;

39.

pripomína Komisii potrebu jasného vymedzenia pojmu „spoločný postup“, keďže chýbajúce jednotné pravidlá predstavujú jednu z hlavných prekážok spolupráce medzi akcionármi;

40.

domnieva sa, že zastupujúci poradcovia zohrávajú veľmi dôležitú úlohu, no ich činnosti sú často predmetom konfliktu záujmov; žiada Komisiu, aby zabezpečila ďalšiu reguláciu zastupujúcich poradcov, a to s osobitným zameraním na otázky týkajúce sa transparentnosti a konfliktu záujmov; domnieva sa, že zastupujúcim poradcom by sa malo zakázať poskytovať poradenské služby spoločnostiam, do ktorých sa investuje;

41.

domnieva sa, že spoločnosti by mali mať možnosť vybrať si medzi režimom akcií na meno a režimom akcií na doručiteľa; domnieva sa, že ak si spoločnosti zvolia akcie na meno, mali by mať právo poznať totožnosť svojich majiteľov, a že na úrovni EÚ by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na harmonizáciu v súvislosti so zverejňovaním významných podielov; domnieva sa, že by tým nemalo byť dotknuté právo majiteľov akcií na doručiteľa nezverejniť svoju identitu;

42.

poznamenáva, že zatiaľ čo ochrana menšinových akcionárov je otázkou, ktorú upravujú ustanovenia vnútroštátneho práva obchodných spoločností, konanie Únie môže byť užitočné pri podpore hlasovania v zastúpení;

43.

schvaľuje usmernenia obsiahnuté vo vyhlásení Európskeho fóra správy a riadenia spoločností o transakciách s blízkymi osobami pre kótované spoločnosti z 10. marca 2011; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom nezáväzného opatrenia, ako je napríklad odporúčanie, podnikla kroky na úrovni EÚ;

44.

domnieva sa, že otázka systémov kapitálovej účasti zamestnancov by sa mala riešiť na úrovni členských štátov a mala by byť predmetom rokovaní medzi zamestnávateľmi a zamestnancami: prípadná účasť v takomto systéme by mala byť vždy dobrovoľná;

45.

domnieva sa, že postup „dodržuj alebo vysvetli“ je užitočným nástrojom riadenia spoločností; je za povinné dodržiavanie vnútroštátneho kódexu správy a riadenia spoločností alebo kódexu správania, ktorý si vybrala spoločnosť; domnieva sa, že akýkoľvek odklon od kódexu správania by sa mal vysvetliť zmysluplným spôsobom a že súbežne s týmto vysvetlením by sa malo opísať a vysvetliť prijaté alternatívne opatrenie v oblasti riadenia a správy spoločností;

46.

zdôrazňuje potrebu skôr dosiahnuť lepšie fungovanie a dodržiavanie existujúcich pravidiel a odporúčaní v oblasti správy a riadenia, ako zaviesť záväzné pravidlá v oblasti správy a riadenia spoločností;

47.

je presvedčený, že kódexy môžu priniesť zmeny v správaní a že flexibilita, ktorú poskytujú, prináša inovácie, ktoré môžu vychádzať z najlepších postupov v celej EÚ; je presvedčený, že spoločné uplatňovanie najlepších postupov by zlepšilo správu a riadenie spoločností v EÚ;

48.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

6.9.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 257/61

—

so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2010,

—

so zreteľom na články 15, 126, 175, 208 a 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokol č. 5 o štatúte EIB,

—

so zreteľom na článok 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa úlohy Európskeho dvora audítorov,

—

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie straty z úverov a zo záruk za úvery na projekty mimo Únie a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 633/2009/ES,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu z 10. mája 2011 o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho a desiateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2009 (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. apríla 2011 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2009 (2),

—

so zreteľom na operačný plán EIB na obdobie 2011 – 2013, ktorý schválila jej správna rada 14. decembra 2010,

—

so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov EIB za rok 2010 určenú pre Radu guvernérov zo 6. apríla 2011,

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (3),

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 10. marca 2010 o EÚ 2020 (5),

—

so zreteľom na článok 48 a článok 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0058/2012),

A.

keďže EIB bola založená Rímskou zmluvou a jej hlavným cieľom je prispievať k rozvoju jednotného trhu a k odstraňovaniu rozdielov v rozvoji jednotlivých regiónov;

B.

keďže finančné operácie EIB v rámci Európskej únie sa sústreďujú na šesť politických priorít: zabezpečenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a konvergencie, zavedenie vedomostnej ekonomiky, rozvoj transeurópskych dopravných a prístupových sietí, podporu malých a stredných podnikov (MSP), ochranu a zlepšovanie stavu životného prostredia a podporu trvalo udržateľných komunít a trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie,

C.

keďže EIB zostáva európskou bankou a predstavuje prostriedok na dosahovanie cieľov EÚ;

D.

keďže vyplatené pôžičky skupiny EIB pre EÚ dosiahli v roku 2010 výšku 52 miliárd EUR;

E.

keďže operácie EIB mimo Európskej únie sa vykonávajú predovšetkým na podporu politík pre vonkajšiu činnosť Európskej únie;

F.

keďže vyplatené pôžičky skupiny EIB do krajín mimo EÚ dosiahli v roku 2010 výšku 6 miliárd EUR;

G.

keďže podľa svojho štatútu smie EIB po ratifikácii Lisabonskej zmluvy poskytovať pôžičky a záruky do maximálnej výšky rovnajúcej sa dvaapolnásobku jej upísaného základného imania a jej rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát;

H.

keďže pokračovanie finančnej a hospodárskej krízy a krízy štátneho dlhu aj po roku 2010 a súvisiaca úverová kríza zvýšili finančné potreby;

I.

keďže úlohou EIB je pomáhať európskemu hospodárstvu využitím kapitálových trhov aj vlastných prostriedkov;

J.

keďže úverový rating na úrovni AAA pre EIB je rozhodujúci pre fungovanie tejto banky;

K.

keďže výbor pre audit bol vytvorený v rámci štatútu EIB ako nezávislý výbor zodpovedajúci za audit účtov EIB a za kontrolu, či sú jej aktivity v súlade s najlepšou bankovou praxou; keďže výbor pre audit vo svojej správe zo 6. apríla 2011 uvádza, že „výbor pre audit dostal v roku 2010 od útvarov banky očakávanú podporu, preto mohol zodpovedajúco vykonávať svoju funkciu;

L.

keďže ciele stratégie Európa 2020, ako napríklad investície do infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a MSP, sa nedajú dosiahnuť bez primeraného financovania;

M.

keďže udržateľný rast treba v Únii zaručiť aj prostredníctvom opätovného pridelenia nevyužitých platobných rozpočtových prostriedkov EÚ do spoločných programov zameraných na rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť a prostredníctvom využitia pôžičiek EIB a zriadenia účinného trhu s projektovými dlhopismi;

1.

víta výročnú správu za rok 2010 a nabáda EIB, aby pokračovala vo svojich činnostiach zameraných na podporu rozvoja európskeho hospodárstva a rastu, na podnecovanie zamestnanosti a podporu sociálnej a územnej súdržnosti s osobitným zameraním na projekty menej rozvinutých regiónov; podporuje banku v jej zámere nasmerovať operácie tam, kde bude mať jej financovanie pravdepodobne najväčší dosah na hospodársky rast; poukazuje na to, že EIB by mala čo najlepším spôsobom využívať svoje zdroje a nástroje na boj proti súčasnej finančnej a hospodárskej kríze;

2.

domnieva sa, že skupina EIB (6) by mala Parlamentu naďalej predkladať výročnú správu o svojich činnostiach súvisiacich s poskytovaním úverov v rámci EÚ, pokiaľ ide o podporu cieľov Únie a stratégie Európa 2020, ako aj mimo EÚ, pokiaľ ide o jej mandát a celkovú súdržnosť politiky EÚ v oblasti vonkajšej činnosti; domnieva sa, že EIB a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) by sa tiež mali zamerať na prehlbovanie vzájomnej koordinácie a spolupráce v tretích krajinách, aby posilnili svoje komparatívne výhody a vyhli sa prekrývaniu svojich činností (7) a zároveň zabezpečili efektívne využitie zdrojov; pripomína tiež, že Rada a Európsky parlament sa dohodli na tom, že nastal čas na preskúmanie racionalizácie systému európskych verejných finančných inštitúcií, pričom sa nevylúči žiadna z možností;

3.

poukazuje na to, že skupina EIB by mala naďalej predkladať Európskemu parlamentu výročné správy o svojich finančných činnostiach súvisiacich s rozpočtom EÚ, najmä v súvislosti s financovaním EÚ a vonkajším financovaním; vyzýva banku, aby zabezpečila ľahkú dostupnosť a zrozumiteľnosť svojej výročnej správy pre širokú verejnosť;

4.

víta schválený operačný plán EIB na roky 2011 – 2013, ktorý na nadchádzajúce roky stanovuje tieto tri hlavné aspekty činností banky: vykonávanie stratégie Európa 2020, boj proti zmene klímy a podpora vonkajšej politiky EÚ;

5.

podporuje banku v jej záväzku sústreďovať sa na tzv. vedomostný trojuholník, ktorý spája vzdelávanie, výskum a vývoj a inovácie;

6.

odporúča, aby EIB na svojej webovej stránke spoločne so svojimi vlastnými správami zverejňovala aj uznesenia Európskeho parlamentu k svojím výročným správam a otázky na písomné zodpovedanie podané poslancami EP spolu s odpoveďami EIB;

7.

berie na vedomie zvýšený objem pôžičiek na štrukturálne programy v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou; zdôrazňuje dôležitú úlohu týchto pôžičiek pri podpore investícií verejného sektora v niektorých členských štátoch v súvislosti s obnovou a rastom; nabáda EIB, aby naďalej ponúkala podobné nástroje nielen krajinám s finančnými ťažkosťami, ale aby tiež nabádala krajiny s dobrou finančnou disciplínou a konvergenčné regióny;

8.

poukazuje na to, že z hľadiska objemu úverov predstavovali v roku 2010 projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) 32 % úverov na transeurópske dopravné siete financované EIB; víta zriadenie európskeho odborného strediska pre PPP so sieťou členov, ktorej súčasťou je teraz okrem EIB a Európskej komisie 30 krajín EÚ a pridružených krajín, ako aj mnoho regiónov;

9.

vyzýva EIB, aby nabádala k zverejňovaniu súhrnných verejných platobných záväzkov v rámci PPP, ktoré financuje, ako aj informácií o zdroji budúcich platieb;

10.

naliehavo vyzýva EIB, aby každoročne zverejňovala zoznam všetkých koncových príjemcov úverov a ostatných finančných nástrojov rovnakým spôsobom, akým je Komisia povinná zverejňovať takýto zoznam koncových príjemcov prostriedkov EÚ;

11.

naliehavo vyzýva EIB, aby zvýšila svoju podporu infraštruktúrnych sietí v nových členských štátoch, ktorá je v porovnaní s členskými štátmi EÚ 15 stále relatívne nízka; žiada, aby bol tento podiel na financovaní infraštruktúrnych sietí vyšší v prípade prepojení na hraniciach členských štátov;

12.

vo všeobecnosti podporuje spoluprácu medzi EIB a Európskou komisiou pri rozvoji inovačných finančných nástrojov v záujme presadzovania cieľov stratégie Európa 2020, ako aj opatrení na naštartovanie hospodárstva zasiahnutého krízou a potrieb opatrení v oblasti klímy; uznáva predchádzajúce všeobecne pozitívne skúsenosti pri využívaní týchto nástrojov vrátane mechanizmov kombinovania grantov a pôžičiek a rozdelenia rizika;

13.

podporuje predovšetkým finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF), spoločnú iniciatívu Európskej komisie a banky, v rámci ktorej sa poskytujú úvery na rizikovejšie, výnosnejšie projekty; v súvislosti s realizáciou siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj vyjadruje počudovanie, že podpisy úverov v roku 2010 dosiahli iba 1,8 miliardy, čo je o 1 miliardu EUR menej než v roku 2009; pokladá za nedostatočné odôvodnenie tohto poklesu, ktoré uvádza EIB vo svojej správe za rok 2010, že sa rozšírila dostupnosť úverov pre spoločnosti, ktoré sa v čase vrcholenia krízy obracali na EIB, a vyzýva na podrobnejšie objasnenie zo strany EIB a Európskej komisie;

14.

vyjadruje znepokojenie nad systémami vnútornej kontroly a auditov EIB a nabáda EK a EIB, aby do novembra 2012 dokončili komplexnú finančnú a administratívnu rámcovú zmluvu, a to aj vzhľadom na očakávané rozšírenie inovačných finančných nástrojov riadených skupinou EIB; očakáva, že EIB predloží parlamentu správu o dosiahnutom pokroku do decembra 2012;

15.

víta, že sa cieľ poskytnúť úvery pre MSP vo výške 30 miliárd EUR stanovený Radou ECOFIN v decembri 2008 splnil o celý rok skôr; podporuje nový úverový produkt pre spoločnosti so strednou kapitalizáciou a poukazuje na jeho význam pre oživenie európskej hospodárskej obnovy; vyzýva EIB, aby v prípade potreby poskytovala poradenstvo pre MSP a ostatných príjemcov, aby sa zabezpečila kvalita a účinnosť projektov;

16.

opakovane pripomína predchádzajúce odporúčania Európskeho parlamentu zvýšiť transparentnosť pri výbere finančných sprostredkovateľov EIB a spôsobe prideľovania tzv. globálnych pôžičiek, a trvá na potrebe opatrení na ich realizáciu; zdôrazňuje, že sú potrebné jasnejšie podmienky a prísnejšie kritériá účinnosti poskytovania úverov; povzbudzuje EIB, aby do konca roka 2012 bezodkladne vytvorila nové, súdržné a účinné nástroje na lepší dohľad nad finančnými sprostredkovateľmi spolupracujúcimi s EIB pri podpore MSP v Európe;

17.

opakuje svoju výzvu, aby EIB pravidelne predkladala správy o dosiahnutých výsledkoch vrátane komplexných údajov o konečných príjemcoch, súhrnných správ o monitorovaní a vykonávaní vnútorných postupov EIB a o plnení cieľov; vyzýva na uvedenie a vysvetlenie odchýlok od cieľov a na poskytnutie podrobných údajov o zodpovednosti za tieto odchýlky; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s chýbajúcimi jasnými referenčnými hodnotami a mierami penetrácie, v dôsledku čoho zostáva účinnosť pôžičiek nejasná;

18.

berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2010 získalo 115 000 MSP podporu od skupiny EIB a príspevok od EIB vo výške 10 miliárd EUR v rámci úverových liniek na úvery pre MSP, pričom EIF poskytol MSP záruky a rizikový kapitál v celkovej výške 2,8 miliardy EUR; podporuje úsilie EIB o zaistenie väčšej podpory pre MSP;

19.

víta rozhodnutie EIB pripojiť sa k EBOR a skupine Svetovej banky v rámci spoločného akčného plánu medzinárodných inštitúcií na zvýšenie podpory pre MSP v strednej a východnej Európe počas obdobia rokov 2009 – 2010; berie na vedomie, že splnením svojich záväzkov v rámci tohto plánu (zdvojnásobenie finančných zdrojov, ktoré sú bežne dostupné pre MSP v danom regióne) EIB vo veľkom predstihu splnila svoj cieľ a na konci roka 2010 EIB zaznamenala nárast úverových činností o 25 %, čo zodpovedá 14 miliardám EUR; vyzýva EIB, aby pri podpore MSP pokračovala v úzkej spolupráci s bankami v tomto regióne;

20.

víta európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorý v marci 2010 vytvorili Komisia a EIB; zdôrazňuje potrebu zverejňovať aktuálne výsledky tohto nástroja; vyzýva na čo najskoršie stanovenie jasných kritérií výberu sprostredkovateľov, ktorí sa zúčastňujú tejto iniciatívy, a ich zverejnenie;

21.

víta osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 4/2011 o audite Záručného fondu pre MSP a uznáva dôležitú úlohu tohto nástroja; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zisteniami Dvora audítorov o skutočnosti, že tento fond poskytuje nedostatočné záznamy odôvodňujúce parametre dohody medzi EIF a finančnými sprostredkovateľmi, nejasné ukazovatele výkonnosti a že chýbajú cieľové hodnoty ukazovateľov; vyzýva EIB, aby bezodkladne odstránila tieto nedostatky v súlade s odporúčaniami Dvora audítorov;

22.

vyzýva EIB, aby Európskemu parlamentu predkladala správy o pokroku pri vykonávaní odporúčaní Európskeho dvora audítorov;

23.

poukazuje na dôležitú úlohu EIF pri podpore MSP; zdôrazňuje, že EIF by mal pokračovať vo svojich činnostiach týkajúcich sa financovania transakcií MSP a záruk za ne; nabáda EIF, aby pokračoval vo svojom úsilí o podporu obnovy trhu sekuritizácie MSP, ktorý je stále slabý;

24.

víta skutočnosť, že záruka EÚ poskytnutá EIB na obdobie rokov 2007 – 2013 na pokrytie strát z úverov a zo záruk za úvery na projekty mimo EÚ jasne podlieha kontrole Európskeho dvora audítorov (8);

25.

vyzýva Európsky dvor audítorov, aby Európskemu parlamentu predložil osobitnú správu o finančných operáciách vykonávaných v rámci tohto rozhodnutia s posúdením vplyvu na úrovni projektu, odvetvia, krajiny a regiónu, v ktorej sa bude uvádzať účinnosť prínosu EIB k plneniu cieľov vonkajšej politiky EÚ;

26.

zastáva názor, že záručný nástroj Európskej únie zabezpečený vonkajším mandátom má vysokú pridanú hodnotu a silu; napriek tomu nabáda EIB, aby vždy, keď je to možné, uplatňovala vlastné rizikové nástroje a aby zároveň s udržaním svojho hodnotenia AAA zaručila účinnú koordináciou činností zameraných na pomoc vykonávaných Európskou komisiou, EIB a inými medzinárodnými a miestnymi partnermi s cieľom zvýšiť jednotnosť a vzájomné dopĺňanie sa jednotlivých krokov;

27.

zastáva názor, že EIB a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) by sa mali zameriavať na posilnenie svojej spolupráce a koordinácie v tretích krajinách, aby posilnili svoje komparatívne výhody a vyhli sa prekrývaniu svojich činností (9);

28.

vyzýva EIB, aby Európsky parlament informovala o svojich finančných operáciách v stredomorskom regióne, ktoré sú podporované vonkajším úverovým mandátom, aby tak preukázala vplyv svojej úverovej činnosti na rozvoj, a aby poskytla Európskemu parlamentu takúto správu do konca roku 2012;

29.

zdôrazňuje úlohu financovania EIB určeného na projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) najmä v rámci EÚ a berie na vedomie zámer EIB preskúmať potenciál projektov PPP v stredozemských krajinách;

30.

vyzýva EIB, aby spolu s Komisiou a v úzkom dialógu s prijímajúcimi krajinami predložila návrh efektívnejšieho bankového nástroja, ako je nástroj pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), s cieľom podporiť účinnosť úlohy, ktorú plní EIB v stredozemských krajinách v oblasti MSP, mikroúverov atď.;

31.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rizikami, ktoré prinášajú modely PPP, ako sú napríklad slabá protihodnota a čiastočne podsúvahový verejný dlh; nabáda EIB, aby zohľadnila odporúčania uvedené vo vnútornej správe EP o získaných poznatkoch z dokončených projektov PPP financovaných EIB, a to najmä v oblastiach:

32.

nabáda EIB, aby obmedzila akúkoľvek podporu pre finančných sprostredkovateľov mimo EÚ len na miestne inštitúcie, ktoré nepôsobia zahraničných finančných centrách, ktoré sú prevažne v miestnom vlastníctve a ktoré dokážu zaujať prístup priaznivo naklonený rozvoju a podporujúci osobitosť miestnych malých a stredných podnikov v jednotlivých krajinách; žiada EIB, aby v roku 2012 predložila správu o vykonávaní tohto odporúčania;

33.

víta priebežné hodnotenie vonkajšieho mandátu EIB na roky 2007 – 2013 s názvom Správa a odporúčania riadiaceho výboru odborníkov z februára 2010;

34.

víta uplatňovanie rozhodnutia č. 1080/2011/EÚ, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie strát z úverov a zo záruk za úvery na projekty mimo EÚ; zdôrazňuje, že vonkajší mandát EIB musí byť v súlade s článkom 208 ZFEÚ, v ktorom sa uvádza, že zníženie a odstránenie chudoby je hlavným cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce;

35.

vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nepostačujúcimi informáciami o výsledkoch opatrení v oblasti vonkajšej politiky; poukazuje na to, že neexistujú požiadavky na finančných sprostredkovateľov, aby v prípade jednotlivých operácií posielali výsledky ex-post; vyzýva preto banku, aby zaviedla povinné ex-post podávanie správ; víta však nové ustanovenia o vykazovaní podľa rozhodnutia č. 1080/2011/EÚ;

36.

keďže činnosť EIB mimo EÚ sa rozvinula najmä v krajinách so strednými príjmami, s obmedzenými personálnymi zdrojmi najmä na činnosť vzostupným smerom a monitorovanie projektov, ako aj obmedzeným miestnym zastúpením v porovnaní s úrovňou a komplexnosťou finančných aktivít mimo EÚ;

37.

odporúča posilniť monitorovanie projektov počas ich realizácie aj po ich dokončení;

38.

konštatuje, že v roku 2010 EIB požičala 8,511 miliárd EUR z celkovej sumy 72 miliárd EUR rozvojovým krajinám (1,2 miliardy EUR Ázii a Latinskej Amerike (ALA), 1 miliardu EUR krajinám AKT (973 miliónov EUR) a Južnej Afrike (50 miliónov EUR), 2,55 miliardy EUR stredozemským krajinám a 328 miliónov EUR stredoázijským krajinám) vrátane 657 miliónov EUR na projekty v oblasti vody, sanitácie, zdravia a vzdelávania;

39.

poznamenáva, že nezávislé hodnotenie vonkajšieho mandátu EIB ukazuje, že úsilie EIB o monitorovanie realizácie projektov, zaistenie prítomnosti na mieste a následné hodnotenie environmentálnych a sociálnych aspektov sa stále javí ako nedostatočné, pričom EIB má len nepriamu schopnosť plniť požiadavky mandátu týkajúce sa aspektov rozvoja;

40.

pripomína, že úzke zameranie sa na rast na základe HDP neprináša automaticky inkluzívny a trvalo udržateľný rozvoj a znižovanie nerovnosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že primerané koncesné financovanie a personálne zdroje sú potrebné na to, aby mohla EIB účinnejšie podporovať ciele rozvojovej spolupráce EÚ;

41.

vyzýva EIB, aby aktívne podporovala projekty zamerané na finančné začlenenie, t. j. uľahčenie rovnakého prístupu k finančným službám, ako sú pôžičky a sporenie a systémy poistenia, napríklad podporou mikrofinančných inštitúcií;

42.

žiada, aby boli definované tzv. ukazovatele výkonnosti v záujme lepšieho sledovania pridanej hodnoty a dosahu operácií EIB a posilnenia odborných znalostí zamestnancov EIB v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a sociálnych otázok resp. otázok rodovej rovnosti;

43.

víta záväzky a vypracovanú politiku EIB, pokiaľ ide o nespolupracujúce jurisdikcie; vyjadruje však obavu z nedostatku transparentnosti v súvislosti so spôsobom prideľovania tzv. globálnych pôžičiek a ich monitorovania z hľadiska daňovej správy; pripomína, že EIB by mala zabezpečiť, aby príjemcovia jej pôžičiek nevyhľadávali daňové raje ani nepoužívali iné škodlivé daňové praktiky, ako je nezákonné transferové oceňovanie, ktoré môže viesť k daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby požadovala od finančných sprostredkovateľov zverejnenie každého použitia globálnej pôžičky, ktorú dostanú, vrátane správy o ich činnostiach vo všetkých jednotlivých krajinách, v ktorých pôsobia;

44.

vyjadruje poľutovanie, že EIB neuprednostňuje investovanie do miestnych spoločností v krajinách AKT; zastáva názor, že monitorovanie globálnych úverov alebo úverov pre MSP by sa malo zlepšiť s cieľom zaistiť, aby finanční sprostredkovatelia riadne plnili požiadavky EIB, čím sa zabezpečí zodpovednosť, transparentnosť a environmentálna udržateľnosť pri využívaní finančných prostriedkov dostupných pre miestne MSP; domnieva sa, že vymedzenie MSP používané v každom vonkajšom regióne by sa malo objasniť, pričom treba zohľadniť štruktúru miestnych ekonomík;

45.

požaduje, aby sa súlad s normami EÚ/medzinárodne dohodnutými normami týkajúcimi sa environmentálnych a sociálnych politík stal systematickou podmienkou pre prístup k finančným prostriedkom EIB, zatiaľ čo spoločnosti alebo podniky, ktoré porušujú tieto zásady a/alebo sú registrované v daňových rajoch, by mali byť automaticky vylúčené;

46.

víta iniciatívu na uzavretie memoranda o porozumení o spolupráci medzi Európskym parlamentom a EIB; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu úzko zapojiť Parlament do procesu diskusií o založení platformy EÚ pre externú spoluprácu a vývoj a zaistiť transparentnosť v tomto procese;

47.

poukazuje na význam zlepšenia a optimalizácie finančných operácií EÚ a členských štátov pri podpore vonkajšej spolupráce; podporuje návrh odborníkov na zjednotenie všetkých vonkajších činností do samostatného subjektu s cieľom dosiahnuť zacielenejšie riadenie; pripomína návrh EP na preskúmanie možností vytvorenia platformy EÚ pre rozvojovú spoluprácu;

48.

odporúča zefektívniť činnosti EIB tak, aby sa udržiavalo hlavné zameranie EIB ako európskej banky;

49.

vyzýva banku, aby poskytovala úvery mimo Únie len za predpokladu, že sa ubezpečí, že obchodné pravidlá medzi krajinou poskytnutia úveru a Úniou obsahujú zásadu reciprocity v oblasti uplatňovania sociálnych, environmentálnych a zdravotných noriem;

50.

pripomína, že je potrebný európsky systém prudenciálneho dohľadu, v rámci ktorého by EIB podliehala tým istým pravidlám obozretnosti ako úverové inštitúcie; takáto prudenciálna kontrola by sa mala zameriavať na kvalitu finančnej situácie EIB a mala by zaistiť, aby sa jej výsledky presne merali a aby sa dodržiavali pravidlá dobrého výkonu povolania; opakuje výzvu EP, aby EIB podliehala prudenciálnemu regulačnému dohľadu;

51.

pripomína svoju výzvu Európskej komisii, aby poskytla Európskemu parlamentu právnu analýzu možného prudenciálneho dohľadu nad EIB; uznáva existenciu inštitucionálnych ťažkostí vo vzťahu k možnej úlohe Európskej centrálnej banky pri prudenciálnom dohľade nad EIB; vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi eurozóny preskúmala všetky možnosti prudenciálneho dohľadu nad EIB;

52.

navrhuje, aby tento regulačný dohľad:

53.

naliehavo vyzýva skupinu EIB, aby naďalej samostatne uplatňovala najlepšie postupy obozretného bankovníctva s cieľom zachovať si svoje silné kapitálové postavenie a prispievať k rastu reálneho hospodárstva; vyzýva preto EIB, aby sa podrobila záťažovému testu s cieľom overiť odolnosť svojho portfólia;

54.

víta skutočnosť, že EIB dobrovoľne dodržiava súčasné kapitálové požiadavky podľa dohody Bazilej II, a naliehavo ju vyzýva, aby splnila aj záväzky, ktoré vyplynú z budúcej dohody Bazilej III;

55.

vyjadruje vážne znepokojenie z najnovšieho vývoja súvisiaceho s úverovým ratingom EIB; naliehavo vyzýva EIB, aby vypracovala a vykonávala stratégiu zameranú na udržanie svojho ratingu AAA, ktorý je základom činnosti tejto banky a nevyhnutný na jej operácie; poznamenáva, že ak by si banka neudržala rating AAA, určité kategórie investorov by ju mohli vylúčiť;

56.

vzhľadom na investičné potreby EÚ a jej členských štátov a nedostatočný kapitál poskytovaný trhmi vyzýva guvernérov EIB, aby odsúhlasili zásadné zvýšenie kapitálu EIB;

57.

poukazuje na to, že sa zvýšila celková miera úverového rizika v úverovom portfóliu banky, a to čiastočne v dôsledku rastúceho tlaku na úverovú bonitu existujúcich partnerov, ktorý zosilňuje pokračujúci vplyv hospodárskej krízy, a čiastočne v dôsledku vyššieho úverového rizika, ktoré je súčasťou nových operácií; odporúča, aby EIB prijala vhodné opatrenia, ktorými by sa vyhla zhoršovaniu svojho úverového portfólia;

58.

poukazuje na skutočnosť, že EÚ potrebuje hospodársky rast, ktorý možno efektívne podnietiť investovaním do výskumu a vývoja a podporou výstavby transeurópskych sietí, a na to, že činnosť EIB môže v tejto súvislosti prispieť k zlepšeniu aktuálneho hospodárskeho výhľadu;

59.

domnieva sa, že EIB by mala zaviesť mechanizmy, ktoré zaručia dodržiavanie európskych environmentálnych a sociálnych noriem a noriem týkajúcich sa ľudských práv, transparentnosti a verejného obstarávania vo všetkých finančných operáciách, ktoré uskutočňuje; vyzýva EIB, aby ešte viac zvýšila transparentnosť úverov poskytovaných finančnými sprostredkovateľmi a aby prijala opatrenia s cieľom predísť využívaniu daňových rajov, transferovému oceňovaniu a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

60.

vyzýva EIB, aby oficiálnym a transparentným spôsobom predložila Parlamentu výročnú správu obsahujúcu relevantné údaje o svojej kapitálovej primeranosti, podmienených záväzkoch, operáciách realizovaných prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, podstupovaní rizika, pákovom efekte pri financovaní súkromného sektora a o spolupráci medzi EIB a EIF;

61.

vyzýva skupinu EIB, aby naďalej uplatňovala najlepšie postupy obozretného bankovníctva s cieľom zachovať si veľmi silné kapitálové postavenie a prispievať k rastu reálneho hospodárstva; vyzýva preto, aby EIB aj naďalej podliehala prísnemu prudenciálnemu regulačnému dohľadu v záujme hodnotenia jej úverovej schopnosti, sledovania kvality jej finančnej situácie a zaručenia presného merania jej výsledkov a dodržiavania pravidiel osvedčených profesijných postupov; domnieva sa, že EIB by tiež mohla prejsť záťažovým testom s cieľom overiť jej úverovú schopnosť;

62.

vyzýva skupinu EIB, aby na svojej internetovej stránke v prípade potreby a pred schválením projektu zverejnila relevantné informácie o príjemcoch dlhodobých úverov a záruk, o ich finančných sprostredkovateľoch, kritériách oprávnenosti projektov a poskytovaní úverov pre MSP formou rizikového kapitálu, a to najmä uvedením uhradených súm, počtu poskytnutých úverov a príslušného regiónu a priemyselného odvetvia; odporúča, aby bola úloha EIB jasnejšie zameraná, selektívnejšia a efektívnejšia a viac sa zameriavala na výsledky; vyzývaj tiež na vyhodnotenie ekologického, sociálneho a makroekonomického vplyvu podporovaných projektov;

63.

domnieva sa, že EIB by mala v záujme toho, aby sa dostala k malým a stredným podnikom, vytvárať predovšetkým partnerstvá na vyššej úrovni s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi spojenými s miestnym hospodárstvom;

64.

vyzýva EIB, aby pokračovala vo svojom úsilí o zaistenie efektívneho sprostredkovania úverov pre MSP cez finančných sprostredkovateľov;

65.

vyzýva EIB, aby objasnila svoj postoj k tzv. dlhopisom na projekty EÚ či iným inovatívnym finančným nástrojom založeným na spolufinancovaní z rozpočtov EÚ a EIB; je presvedčený, že Komisia by mala zaviesť dlhopisy na projekty EÚ, ktoré by mali začať fungovať čo najskôr, najlepšie pred rozpočtovým obdobím 2014 – 2020; vyzýva EIB, aby sa aktívne podieľala na realizácii takýchto iniciatív; domnieva sa, že realizácia návrhu Komisie týkajúceho sa dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020 by mohla prispieť k rozvoju udržateľného priemyslu a infraštruktúry v členských štátoch, ako aj na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že postupy vypracované na tento účel by mali byť výslovne stanovené v rámci týkajúcom sa oprávnenosti projektov, ktorý podlieha riadnemu legislatívnemu postupu; domnieva sa, že vo všetkých inovatívnych finančných nástrojoch by sa mali splniť požiadavky týkajúce sa environmentálnych a sociálnych noriem a noriem v oblasti občianskych práv a transparentnosti;

66.

je presvedčený, že EIB by mala zohľadniť finančnú situáciu členských štátov pri rozhodovaní o tom, v ktorých infraštruktúrach by sa mala vykonať pilotná fáza projektov na dlhopisy; táto pilotná fáza by mala uprednostniť projekty v členských štátoch s nízkou mierou rastu a problémami s likviditou na finančných trhoch;

67.

vyzýva EIB, aby zhodnotila a prípadne posúdila alebo zintenzívnila svoju činnosť v tých krajinách južného Stredozemia, kde pôsobí, s cieľom podporovať investície do odvetví, ktoré majú zásadný význam pre hospodársky rozvoj, fungovanie trhu, konkurencieschopnosť a tvorbu nových pracovných miest, a zohľadnila demokratický proces a existenciu právneho štátu v týchto krajinách; berie na vedomie nedávne zvýšenie mandátu EIB pre poskytovanie úverov o 1 miliardu EUR, ktorá je k dispozícii pre krajiny južného Stredozemia, a domnieva sa, že by EIB mala zverejniť vplyv operácií, ktoré v súčasnosti v tomto regióne vykonáva, na rozvoj;

68.

víta posilnenie úlohy úverov EIB na štrukturálne programy EÚ v rámci pomoci členským štátom pri financovaní ich príspevkov do programov podporovaných zo štrukturálnych fondov EÚ; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s EIB s cieľom zabezpečiť, že sa investície do infraštruktúrnych projektov neodložia v dôsledku hospodárskych problémov členských štátov;

69.

je presvedčený, že EIB by mala vypracovať svoje vlastné nezávislé hodnotenie jurisdikcií, v ktorých pôsobí, s cieľom bojovať proti nezákonným kapitálovým tokom a zaistiť, aby nemala podiel v zahraničných finančných centrách;

70.

vyzýva EIB, aby rozšírila svoju činnosť v členských štátoch EÚ s výrazným a pretrvávajúcim deficitom na bežnom účte s cieľom podporiť sociálne a hospodárske zbližovanie a zvýšiť finančnú a politickú udržateľnosť menovej únie;

71.

žiada EIB, aby vysvetlila a zdôvodnila svoje stanovisko k transformácii nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP) na Euro-stredozemskú rozvojovú banku;

72.

požaduje revíziu dokumentu EIB týkajúceho sa energetickej politiky z roku 2007 v záujme zachovania jeho konzistentnosti s cieľmi a plánmi programu EÚ 2050;

73.

poznamenáva, že EIB v roku 2010 poskytla 25,9 miliárd EUR tým regiónom EÚ, ktoré najhoršie postihla hospodárska kríza;

74.

je presvedčený, že vzhľadom na problémy, ktoré majú MSP pri získavaní úverov, by EIB mala uzatvárať partnerstvá s transparentnými a zodpovednými finančnými sprostredkovateľmi spojenými s miestnym hospodárstvom a pravidelne zverejňovať informácie týkajúce sa uhradených súm a ich príjemcov, ako aj regiónov a priemyselných odvetví, ktorým boli sumy uhradené;

75.

zdôrazňuje význam programov JASPERS, JESSICA, JEREMIE a JASMINE pre regionálne zbližovanie a súdržnosť v Európe a pre podporu malých a stredných podnikov a zdôrazňuje potrebu ich primeraného financovania aj v novom programovom období (2014 – 2020); víta zapojenie EIB do Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress; zdôrazňuje význam úverov poskytnutých EIB formou financovania štrukturálnych projektov z hľadiska regionálneho zbližovania;

76.

berie na vedomie zníženie úverov EIB v rámci nového operačného programu na obdobie 2012 – 2014, o ktorom sa zmieňuje ročný program prijatý predstavenstvom, zo 75 miliárd EUR v roku 2011 na 60 miliárd EUR v roku 2012;

77.

víta pomoc, ktorú EIB poskytuje v spolupráci so štrukturálnymi fondmi EÚ krajinám s finančnými problémami vrátane úverov na pokrytie časti štátneho príspevku do projektov podporovaných z týchto fondov; víta vytvorenie záručného fondu v Grécku financovaného z národného strategického referenčného rámca (NSRF) s podporou a pomocou EIB, ktorý má pomôcť zlepšiť vykonávanie verejných investícií;

78.

víta nový mechanizmus EIB na podávanie sťažností; poznamenáva však, že tento mechanizmus nebol v roku 2010 plne funkčný; berie na vedomie podstatný nárast počtu sťažností, najmä v oblasti obstarávania a environmentálnych, sociálnych a rozvojových aspektov financovaných projektov; žiada EIB, aby EP poskytovala príslušné informácie o opatreniach vykonaných v nadväznosti na sťažnosti predložené do konca septembra 2012; víta prijatie postupov mechanizmu na podávanie sťažností (CMOP), ktoré schválil riadiaci výbor banky v novembri 2011;

79.

vyzýva EIB, aby pri svojej práci na projektoch posilnila hĺbkovú kontrolu sociálnych aspektov (vrátane dodržiavania ľudských práv), a to tak prostredníctvom analýz ex ante, ako aj najmä monitorovaním realizácie a ukončovania projektov;

80.

požaduje, aby sa súlad s normami EÚ v oblasti environmentálnych a sociálnych politík stal systematickou podmienkou pre prístup k finančným prostriedkom EIB, zatiaľ čo spoločnosti alebo podniky, ktoré porušujú tieto zásady a sú registrované v nespolupracujúcich jurisdikciách, by boli automaticky vylúčené;

81.

vyzýva EIB, aby stanovila jasné „ukazovatele výkonnosti“ v záujme lepšieho sledovania pridanej hodnoty finančných operácií a posilnenia odborných znalostí zamestnancov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ľudských práv a sociálnych otázok, resp. otázok rodovej rovnosti;

82.

požaduje, aby boli finančné záruky, ktoré EÚ poskytla pre EIB, splatené priemernou sadzbou splátok za porovnateľné záruky, aká sa uplatňuje na finančnom trhu. Takto vypočítané splátky môžu podliehať schváleniu dotácie EÚ pre EIB, ktoré vyplýva z bežných postupov v prípade, ak sa v rámci hospodárskeho modelu nepožaduje vrátenie tejto záruky v súlade s cieľmi Únie, a to najmä v prípade aktivít mimo hraníc Únie a v súlade s pravidlami o fungovaní vnútorného trhu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže so súkromným sektorom;

83.

vyzýva EIB a Komisiu, aby so zreteľom na zlepšenie efektívnosti, účinnosti kontroly a sledovania systémov a dohľadu nad nimi, ako aj zavádzania a využívania nástrojov a mechanizmov vypracovala príručku osvedčených postupov, ktorá bude identifikovať a zahrnovať aj identifikované neosvedčené postupy s cieľom poučiť sa z predchádzajúcich chýb;

84.

s poľutovaním konštatuje, že v záujme transparentnosti výročná správa EIB za rok 2010 v kapitole s názvom Kapitál EIB a operácie prijímania úverov v roku 2010 neuvádza a neposudzuje riziká súvisiace so samotných mechanizmom EIB, ktorý je založený na značnom upísanom kapitáli, ktorý neuvoľnili členské štáty ako jediní akcionári, ktorých úverové ratingy sa od začiatku krízy v jeseni 2008 postupne znižujú;

85.

navrhuje, aby členské štáty zapojené do EIB napríklad počas obdobia stratégie Európa 2020 prijali plán na uvoľnenie časti nesplateného upísaného kapitálu, ktorý k 31. decembru 2010 dosahoval približne 190 miliárd EUR;

86.

upozorňuje na znepokojivé rozdiely medzi európskymi hospodárstvami z hľadiska konkurencieschopnosti a inovácií;

87.

víta skutočnosť, že EIB v roku 2010 zvýšila sumu finančných prostriedkov určených na financovanie projektov súvisiacich so zmenou klímy na 19 miliárd EUR, čo predstavuje 30 % celkových pôžičiek poskytnutých v Európskej únii, v porovnaní so 16 miliardami EUR poskytnutými v roku 2009, pričom ide o financovanie takých oblastí, ako sú energetická účinnosť, obnoviteľné zdroje, doprava, zalesňovanie, inovácie a prispôsobenie sa zmene klímy;

88.

víta zameranie EIB na zmenu klímy a najmä na energiu z obnoviteľných zdrojov; vyzýva EIB, aby sa v rámci svojej angažovanosti v odvetví energetiky zamerala na všeobecný prístup k energii, a to podporou decentralizovaných projektov malého rozsahu a mimosieťových projektov, predovšetkým vo vidieckych oblastiach; vyzýva EIB, aby postupne ukončila projekty, ktoré by mohli mať značný dosah na životné prostredie, ako sú veľké priehrady, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a technológie spaľovania fosílnych palív, a tým zabránila, aby boli rozvojové krajiny nútené trvalo využívať tieto energie;

89.

zastáva názor, že EIB by mala financovať projekty, ktoré spĺňajú prísne environmentálne požiadavky, a tým podporovať udržateľný rast a postupné ukončenie financovania environmentálne škodlivej činnosti;

90.

žiada, aby EIB ambicióznejšie prispievala k dekarbonizácii odvetvia dopravy; v tejto súvislosti sa domnieva, že EIB by mala dať prednosť projektom, ktoré znižujú dopyt po doprave a rozvíjajú verejnú a kombinovanú dopravu;

91.

vyzýva EIB, aby na študijné účely vypracovala tzv. „sivú listinu“ projektov využívajúcich technológie, ktoré nedosahujú priemerné európske ekologické normy, hoci spĺňajú minimálne európske normy;

92.

cení si podporu, ktorú EIB poskytuje odvetviu výroby energie z obnoviteľných zdrojov (toto odvetvie má strategický význam pre dosahovanie cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy) a ktorá sa za uplynulé roky významne zvýšila (6 miliárd EUR v roku 2010 v porovnaní s 500 miliónmi EUR v roku 2006);

93.

oceňuje, že EIB skvalitnila aj svoju vnútornú technickú základňu zvýšením podielu odborníkov, ktorí sa primárne venujú projektom energetickej účinnosti/obnoviteľných zdrojov zo 40 % (v roku 2007) na 64 % (2011);

94.

požaduje, aby EIB aj naďalej uplatňovala prísnejšie podmienky na projekty, ktoré súvisia s používaním fosílnych palív a ktoré, žiaľ, stále predstavujú 10 % úverov, poskytnutých EIB; zdôrazňuje, že uplatňovanie týchto kritérií má mimoriadny význam pre urýchlené zastavenie podpory EIB, ktorú poskytuje na výrobu energie s vysokými emisiami uhlíka;

95.

vyzýva EIB, aby zabezpečila, že projekty financované EIB v rozvojových krajinách budú prínosom aj pre miestne komunity, s ktorými by sa v prípade potreby mali konzultovať investičné projekty s potenciálnym vplyvom na ich územie; zastáva názor, že projekty by sa mali kontrolovať z hľadiska environmentálnej integrity a mali by byť v súlade s cieľmi EÚ znížiť emisie uhlíka;

96.

vyzýva EIB, aby v otázke biologickej diverzity vychádzala z princípu zachovania biologickej diverzity bez čistých strát; poukazuje pritom na normy, ktoré boli vypracované v rámci programu kompenzácie obchodu a biologickej diverzity (Business and Biodiversity Offsets Programme);

97.

naliehavo vyzýva EIB, aby zvýšila financovanie projektov v oblasti hospodárenia s vodnými zdrojmi s osobitným dôrazom na krajiny južného Stredomoria, hlavne čo sa týka udržateľnosti dodávok;

98.

upozorňuje EIB na rastúci nedostatok surovín; vyzýva EIB, aby zistila, ako môže prispieť k efektívnejšiemu využívaniu surovín v EÚ;

99.

vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby vypracovali inovačné, spoločné rozpočtové finančné nástroje na investičnú podporu biodiverzity, a skupinu EIB, aby poskytla príslušné technické a finančné poradenské služby, ktoré budú v súlade s normami banky týkajúcimi sa vplyvov na životné prostredie;

100.

vyzýva EIB, aby podporovala projekty na podporu biodiverzity a riadenia vodných zdrojov a zaviazala sa, že nebude financovať projekty, v dôsledku ktorých sa výrazne zmení dôležitý prírodný biotop alebo bude dochádzať k výrobe zakázaných látok, projekty zamerané na výstavbu veľkých priehrad, ktoré nerešpektujú odporúčania Svetovej komisie pre priehrady, alebo ťažobné projekty (ropa, zemný plyn a nerastné suroviny), ktoré majú pustošivé ekologické a sociálne dôsledky a ktoré neberú do úvahy odporúčania poradnej skupiny World Bank Extractive Industries Review;

101.

vyzýva EIB, aby naďalej uplatňovala prísne podmienky na projekty výroby energie z čierneho a hnedého uhlia, ktoré majú naďalej nárok na získanie podpory od EIB v súlade s politickými cieľmi EÚ v oblasti bezpečnosti dodávok, a zdôrazňuje, aké dôležité je uplatňovať tieto podmienky s cieľom postupne a čo najskôr ukončiť podporu EIB určenú na výrobu energie s vysokým podielom oxidu uhličitého;

102.

ďalej opakuje svoju výzvu, aby EIB uviedla svoje operácie do úplného súladu s cieľom EÚ v oblasti rýchleho prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo a aby prijala plán na postupné ukončovanie pôžičiek na projekty v oblasti fosílnych palív vrátane poskytovania pôžičiek na uhoľné elektrárne a na zdvojnásobenie úsilia o zintenzívnenie transferu technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a energeticky účinných technológií;

103.

naliehavo vyzýva EIB, aby zlepšila svoje systémy posudzovania a výberu projektov, aby sa vyhla podpore projektov s negatívnym vplyvom na životné prostredie a aby zároveň posilnila monitorovanie vykonávania projektov; každoročne by sa mali podávať správy o výsledkoch dosiahnutých na základe investícií banky z hľadiska prevencie zmeny klímy;

104.

navrhuje, aby sa Komisia v spolupráci s EIB (vzhľadom na kvalitu jej ľudských zdrojov a jej skúsenosti s financovaním veľkých projektov v oblasti infraštruktúr) zapojila do procesu strategickej analýzy financovania investícií bez toho, aby vylúčila akúkoľvek možnosť vrátane dotácií, uvoľnenia súm, ktoré členské štáty upísali ako kapitál EIB, úpisov EÚ ako kapitálu EIB, úverov, inovačných nástrojov, finančného inžinierstva prispôsobeného dlhodobým projektom, ktoré nie sú okamžite rentabilné, vypracovanie systému záruk, vytvorenia investičných oddielov v rámci rozpočtu EÚ, finančných konzorcií vytvorených orgánmi na európskej, národnej a miestnej úrovni, partnerstiev verejného a súkromného sektora atď.;

105.

okrem toho pripomína, že stratégia Európa 2020 bude dôveryhodná len vtedy, ak bude podporená primeranými finančnými zdrojmi, a preto podporuje významnejšiu úlohu EIB pri posilňovaní katalytickej úlohy a pákového efektu štrukturálnych fondov a ďalší rozvoj a optimálne využívanie inovačných finančných nástrojov s účasťou najmä EIB a EIF, ako aj iných medzinárodných finančných inštitúcií na základe reciprocity (napr. spojenie grantov a úverov, nástroje rizikového kapitálu, nové formy rozdelenia rizika a záruk);

106.

vyzýva riadiace orgány EIB, aby posúdili možnosť, že sa Európska únia stane akcionárom banky popri členských štátoch, čo by podľa jeho názoru prehĺbilo spoluprácu medzi EIB a Komisiou;

107.

vyzýva EIB, aby podporila snahu o budovanie dôvery v tých členských štátoch eurozóny, ktoré majú alebo ktorým hrozia vážne problémy týkajúce sa ich finančnej stability, a to formou účasti na investičných projektoch v týchto štátoch a poskytnutia záruk, ktoré zmiernia zvyšovanie rizika pre daný štát;

108.

zastáva názor, že po zmenách Lisabonskej zmluvy a na základe posilnenej úlohy EIB v rámci vyváženého a stabilného vývoja vnútorného trhu by mala EIB niesť väčšiu zodpovednosť voči občanom EÚ najmä tým, že by podliehala postupu udeľovania absolutória zo strany Európskeho parlamentu pri využívaní verejných financií z rozpočtu EÚ alebo Európskeho rozvojového fondu riadeného EIB;

109.

víta záväzok EIB vypracovať nový rámec merania vplyvu na rozvoj (rámci hodnotenia výsledkov – REM) s cieľom vyhodnocovať od januára 2012 projekty ex ante aj ex post a nabáda EIB, aby zvýšila transparentnosť pri uplatňovaní tohto rámca tak, že zverejní kompletný zoznam ukazovateľov a správy o monitorovaní a prijatých opatreniach; žiada o informovanie o zlepšeniach v oblasti výsledkov monitorovania, ktoré sa dosiahli v REM;

110.

víta skutočnosť, že novovytvorená monitorovacia skupina posilnila finančné a zmluvné monitorovanie; žiada o informovanie o výsledkoch a zlepšeniach, ktoré dosiahla nová monitorovacia skupina;

111.

vyzýva EIB, aby sa podieľala na financovaní investičných projektov zameraných na podporu výskumu, vývoja a inovácií v tých krajinách a regiónoch, ktoré sú nadmerne postihnuté v prípade vonkajších asymetrických hospodárskych otrasov;

112.

vyzýva EIB, aby zabezpečila väzbu svojich projektov financovania s úsilím o znižovanie chudoby a dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia, ľudskými právami, sociálnou zodpovednosťou podnikov, zásadou dôstojnej práce a environmentálnymi zásadami a dobrou správou vecí verejných prostredníctvom uplatňovania rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ;

113.

víta preto iniciatívu projektových dlhopisov v rámci stratégie Európa 2020 ako mechanizmus rozdelenia rizika medzi EK a EIB, ktorá poskytuje ohraničenú podporu z rozpočtu EÚ a ktorá bude mať pákový účinok na finančné prostriedky EÚ a pritiahne dodatočné finančné prostriedky súkromných investorov na indivuduálne infraštruktúrne projekty v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; nabáda EIB, aby do konca programovacieho obdobia 2007 – 2013 vykonala pilotnú fázu iniciatívy s cieľom vyhodnotiť účinnosť systému;

114.

uznáva pokrok, ktorý EIB dosiahla pri vytváraní jasných postupov voči nespolupracujúcim jurisdikciám; podporuje banku v jej politike nezúčastňovať sa na žiadnej operácii, ktorá sa vykonáva prostredníctvom nespolupracujúcej jurisdikcie; Vyzýva EIB, aby posúdila zavádzanie a funkciu svojich Politík voči slabo regulovaným, netransparentným alebo nespolupracujúcim jurisdikciám (takzvané politiky NCJ) a do konca roka 2012 o tom podala správu Európskemu parlamentu; nabáda EIB, aby pravidelne preskúmavala a aktualizovala svoje politiky NCJ s cieľom zabezpečiť, aby finančné operácie EIB neprispievali k žiadnej forme daňových únikov, prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu;