7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/1

—

so zreteľom na články 311 a 312 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, ktorý Komisia predložila 29. júna 2011 a v pozmenenej a doplnenej podobe 6. júla 2012 (COM(2011)0398 a COM(2012)0388),

—

so zreteľom na návrh Komisie z 29. júna 2011 týkajúci sa Medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení (COM(2011)0403),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2011 s názvom Rozpočet stratégie Európa 2020 (COM(2011)0500),

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. apríla 2010 o fungovaní medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (COM(2010)0185),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2012 o viacročnom finančnom rámci a vlastných zdrojoch (3),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie k otázkam súvisiacim s VFR pripojené k revidovaným rozpočtovým pravidlám, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie,

—

so zreteľom na článok 81 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybné hospodárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0313/2012),

A.

keďže podľa článku 312 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) Rada v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom prijme nariadenie, ktorým sa určí viacročný finančný rámec (VFR), pričom sa uznáša jednomyseľne po udelení súhlasu Európskeho parlamentu; keďže podľa článku 312 ods. 2 ZFEÚ Európska rada môže jednomyseľne prijať rozhodnutie, ktorým oprávni Radu uznášať sa kvalifikovanou väčšinou na prijatí nariadenia, ktorým sa ustanovuje VFR,

B.

keďže v súlade s článkom 310 ods. 1 ZFEÚ musia byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte,

C.

keďže podľa článku 295 ZFEÚ sa Európsky parlament, Rada a Komisia navzájom radia a vzájomnou dohodou upravia podrobnosti svojej spolupráce a keďže by sa na tento účel mala prijať medziinštitucionálna dohoda s cieľom zlepšiť fungovanie ročného rozpočtového postupu a spoluprácu medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu,

D.

keďže v článku 312 ods. 5 ZFEÚ sú Európsky parlament, Rada a Komisia vyzvané, aby prijali všetky opatrenia potrebné na uľahčenie prijatia finančného rámca,

E.

keďže podľa článku 311 ZFEÚ si Únia musí zabezpečiť prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík a jej rozpočet má byť plne financovaný z vlastných zdrojov; keďže Rada je povinná konzultovať s Európskym parlamentom pred prijatím nového rozhodnutia o reforme vlastných zdrojov a tiež získať jeho súhlas pred prijatím predpisov týkajúcich sa opatrení na uplatňovanie tohto systému vlastných zdrojov,

F.

keďže nariadenie o VFR sa po prvýkrát prijíma podľa nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, a zahŕňa preto nové formy spolupráce medzi inštitúciami zamerané na zosúladenie efektívneho rozhodovania s dodržiavaním výsad vyplývajúcich zo zmluvy,

G.

keďže Lisabonská zmluva udeľuje Európskej únii významné nové výsady, napríklad v oblasti vonkajšej činnosti (článok 27 ods. 3 ZEÚ), športu (článok 165 ZFEÚ), kozmického priestoru (článok 189 ZFEÚ), zmeny klímy (článok 191 ZFEÚ), energetiky (článok 194 ZFEÚ), cestovného ruchu (článok 195 ZFEÚ) a civilnej ochrany (článok 196 ZFEÚ),

H.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. júna 2011, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, stanovil svoje všeobecné politické priority pre nový VFR tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska,

I.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 13. júna 2012, ktoré bolo prijaté veľkou väčšinou, vyjadril svoje všeobecné priority pre nový VFR z rozpočtového hľadiska tak na strane výdavkov, ako aj príjmov;

J.

keďže príslušné parlamentné výbory uskutočnili komplexnú hĺbkovú analýzu potrieb s cieľom určiť politické priority, ako sú doložené v ich priložených stanoviskách,

K.

keďže úradujúce cyperské predsedníctvo má v úmysle predložiť „rokovací rámec“ vrátane súm stropov (ale aj výberu politík spadajúcich pod riadny legislatívny postup) na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady v novembri 2012,

L.

keďže rozpočet Únie už poskytuje záruky za finančnú pomoc pre strednodobú platobnú bilanciu členských štátov, ktoré nie sú členmi eurozóny, a to až do výšky 50 miliárd EUR, ako aj záruky za európsky finančný stabilizačný mechanizmus (EFSM) až do výšky 60 miliárd EUR (celková suma nesplatených úverov),

M.

keďže Únia musí mať rozpočet aj rozpočtový postup, ktoré v plnej miere zodpovedajú transparentnej a demokratickej podstate rozhodovacieho a kontrolného procesu Európskeho parlamentu na základe dodržiavania všeobecných zásad jednotnosti a univerzálnosti, čo si vyžaduje, aby všetky príjmy a výdavky boli zahrnuté v plnom rozsahu bez akýchkoľvek vzájomných úprav a aby sa uskutočnila parlamentná diskusia a hlasovanie o príjmoch aj výdavkoch v rámci právomocí na základe zmluvy,

1.

je si plne vedomý toho, že rokovania o VFR 2014 – 2020 sa konajú vo veľmi zložitej sociálnej, ekonomickej a finančnej situácii, v ktorej členské štáty vyvíjajú značné úsilie o dosiahnutie fiškálnych úprav ich vlastných vnútroštátnych rozpočtov so zreteľom na udržateľnosť verejných financií a stabilitu bankového sektora a jednotnej meny; trvá na tom, že Únia sa nemôže prejavovať tak, že pridáva mimoriadne fiškálne zaťaženie na daňovníkov; je však presvedčený, že rozpočet Únie je súčasťou riešenia, ktoré umožňuje Európe prekonať súčasnú krízu tým, že podporuje investície do rastu a zamestnanosti a pomáha členským štátom kolektívne, spoločným úsilím a na udržateľnom základe riešiť súčasné štrukturálne problémy, najmä stratu konkurencieschopnosti, zvyšujúcu sa nezamestnanosť a chudobu;

2.

domnieva sa však, že vyrovnané štrukturálne reformy na úrovni členských štátov aj Únie predstavujú základný predpoklad pre riadne a efektívne čerpanie financovania Únie, a zároveň pripomína dôležitosť zdravých verejných financií;

3.

pripomína, že Európska rada pri viacerých príležitostiach trvala na potrebe posilniť európske hospodárske riadenie a podporila ciele stanovené v stratégii Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä podporou zamestnanosti, zlepšením podmienok pre inováciu, výskum a vývoj a zvýšením výdavkov na ne, plnením našich cieľov v oblasti zmeny klímy a energetiky, zlepšením úrovne vzdelávania a podporou sociálneho začlenenia predovšetkým prostredníctvom zmierňovania chudoby;

4.

pripomína, že samotná Európska rada v júni 2012 prijala Pakt pre rast a zamestnanosť, v ktorom priznáva pákový účinok rozpočtu Únie v oblasti rastu a zamestnanosti a kladie hlavný dôraz na jeho prínos k pomoci celej Únii s cieľom prekonať súčasnú hospodársku a finančnú krízu;

5.

domnieva sa, že Úniu v mimoriadnej miere postihli krízy, ktoré počas štyroch posledných rokov nasledovali jedna za druhou, pretože finančné subjekty, medzinárodní partneri a verejná mienka spochybňovali úroveň solidarity v Únii; domnieva sa, že rozpočet EÚ by mal byť základom takejto solidarity; vyjadruje preto presvedčenie, že rozhodnutie o nasledujúcom VFR bude mať buď pozitívny vplyv na úsilie vlád členských štátov o prekonanie krízy, alebo bude viesť k ďalšej recesii v Únii;

6.

pripomína, že všetky makroekonomické opatrenia na stabilizáciu finančného sektora prijaté od roku 2008 dosiaľ neviedli k skončeniu hospodárskej a finančnej krízy; domnieva sa preto, že s cieľom vrátiť sa k rastu a vytvárať pracovné miesta v Európe by členské štáty mali pokračovať v úsilí o uvoľnenie svojho potenciálu na udržateľný rast a že treba prijať dobre cielený, silný a dostatočný rozpočet Únie, ktorý by pomohol lepšie koordinovať a posilniť úsilie členských štátov;

7.

konštatuje, že rozpočet Únie predstavuje len približne 2 % celkových vládnych výdavkov v Únii, a je teda o viac ako 45-krát nižší než suma vládnych výdavkov v členských štátoch;

8.

pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte Únie vyrovnané, a rozpočet preto nemôže vytvárať deficit a verejný dlh;

9.

zdôrazňuje, že rozpočet Únie je v prvom rade investičným rozpočtom a že 94 % jeho celkových výnosov sa investuje v samotných členských štátoch alebo na vonkajšie priority Únie; zdôrazňuje, že pre regióny a členské štáty by verejné investície boli bez príspevku z rozpočtu Únie na minimálnej úrovni alebo úplne nemožné; domnieva sa, že akékoľvek zníženie rozpočtu Únie by nevyhnutne viedlo k zvýšeniu nerovnováh a k brzdeniu rastu a konkurenčnej sily celého hospodárstva Únie, ako aj jeho súdržnosti, a ohrozilo by zásadu solidarity ako hlavnú hodnotu Únie;

10.

podčiarkuje skutočnosť, že lisabonská stratégia nedosiahla svoje ciele, okrem iného z dôvodu nedostatku koordinácie a záväzkov na všetkých úrovniach tak z legislatívneho, ako aj z rozpočtového hľadiska; je pevne presvedčený, že stratégia Európa 2020 sa musí realizovať teraz a nesmie sa už ďalej odkladať, aby mohla byť účinná;

11.

pripomína, že splnenie siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 si bude vyžadovať významné množstvo do budúcna orientovaných investícií odhadovaných na nie menej ako 1 800 miliárd EUR do roku 2020 (4); zdôrazňuje, že jeden z hlavných cieľov stratégie Európa 2020, ktorým je podpora rastu a pracovných miest vysokej kvality pre všetkých Európanov, bude možné dosiahnuť len v prípade, že sa potrebné investície do vzdelávania, podpory znalostnej spoločnosti, výskumu a inovácií, MSP a zelených a nových technológií pri súčasnom podporovaní sociálneho začlenenia vynaložia teraz a nebudú sa už ďalej odkladať; podporuje kombináciu dvojúrovňového prístupu, ktorý spočíva v opatreniach fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast s cieľom znížiť deficity a verejný dlh a v podpore takýchto investícií;

12.

domnieva sa, že znepokojivá situácia, ktorej čelia mladí ľudia v celej Únii, vrátane bezprecedentne vysokej úrovne nezamestnanosti, zvyšujúcej sa chudoby a výziev spojených so vzdelávaním, si vyžaduje osobitné úsilie prostredníctvom opatrení na uplatňovanie tohto hľadiska zamerané na to, aby nové generácie boli aj naďalej presvedčené o hodnotách Únie týkajúcich sa mieru, demokracie a ľudských práv, hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti, a to aj prostredníctvom poskytovania primeraných programov rozpočtovej podpory;

13.

zdôrazňuje, že silná, diverzifikovaná a konkurencieschopná priemyselná základňa je kľúčom k dosiahnutiu inteligentného, udržateľného a inkluzívneho európskeho hospodárstva; zdôrazňuje význam odvetvia priemyslu pri podpore konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v Únii a z toho vyplývajúci rozhodujúci príspevok k prekonaniu hospodárskej krízy;

14.

vyjadruje výraznú podporu návrhu Komisie uplatňovať opatrenia na boj proti zmene klímy, ktorého cieľom je vynakladať aspoň 20 % výdavkov na opatrenia v oblasti klímy; považuje za nevyhnutné, aby rozpočet Únie bol schopný mobilizovať investície do udržateľného a prosperujúceho nízkouhlíkového hospodárstva, aby poskytoval zodpovedajúcu podporu na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti klímy, energetiky, efektívneho využívania zdrojov a biodiverzity a aby občania Únie mali z neho prínos v podobe zdravšieho životného prostredia;

15.

vyzýva preto členské štáty, aby využili synergický účinok konsolidačného úsilia na vnútroštátnej úrovni s pridanou hodnotou rozpočtu Únie s vhodne určenými prioritami, čo umožní plnenie už prijatých politických záväzkov na najvyššej úrovni;

16.

zdôrazňuje, že od roku 1988 sa vnútroštátne rozpočty zvyšovali v priemere rýchlejšie ako rozpočet Únie; konštatuje, že aj od začiatku krízy v roku 2008 sa celkové vládne výdavky v členských štátoch zvyšovali nominálnou ročnou mierou vo výške 2 %; konštatuje, že toto znižovanie rozpočtu Únie v porovnaní s rozpočtami členských štátov je v zjavnom rozpore s rozširovaním kompetencií a úloh, ktorými je Únia poverená na základe zmluvy, a so zásadnými politickými rozhodnutiami samotnej Európskej rady, najmä rozvojom posilneného európskeho hospodárskeho riadenia;

17.

zdôrazňuje, že od roku 2000 sa rozdiel medzi stropom vlastných zdrojov Únie (1,29 % HND vo viazaných a 1,23 % v platobných rozpočtových prostriedkoch) a stropmi VFR výrazne prehlbuje; konštatuje tiež, že VFR stanovuje len maximálne úrovne výdavkov, zatiaľ čo rozpočet Únie vždy ostáva hlboko pod týmito úrovňami;

18.

domnieva sa, že návrh Komisie, ktorý predstavuje zmrazenie stropov VFR 2014 – 2020 na úrovni stropov z roku 2013, nebude postačovať na financovanie prijatých politických priorít spojených so stratégiou Európy na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, nových úloh vyplývajúcich z Lisabonskej zmluvy alebo nepredvídaných výdavkov, nehovoriac o politických cieľoch a záväzkoch, ktoré stanovila samotná Európska rada;

19.

pripomína svoje stanovisko z 8. júna 2011, že bez adekvátneho zvýšenia rozpočtu nad úroveň stropov z roku 2013 sa budú musieť niektoré priority a politiky Únie prehodnotiť tak, že sa obmedzia, alebo dokonca zrušia;

20.

varuje Radu pred akýmkoľvek pokusom ďalej znížiť úroveň výdavkov Únie, ako to navrhla Komisia; dôrazne odmieta akékoľvek žiadosti o vykonávanie lineárnych plošných škrtov, ktoré by ohrozili vykonávanie a účinnosť všetkých politík Únie bez ohľadu na ich európsku pridanú hodnotu, politickú váhu alebo výkonnosť; namiesto toho vyzýva Radu, aby v prípade, že navrhne škrty, jasne a verejne vyhlásila, ktoré jej politické priority alebo projekty by sa mali úplne zrušiť;

21.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet Únie zohrávať pri dosahovaní spoločne dohodnutých cieľov stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že ak je financovanie Únie dobre navrhnuté, môže skutočne spustiť a urýchliť činnosti s jasnou pridanou hodnotou Únie, ktoré členské štáty nie sú schopné vykonávať samy, ako aj vytvoriť súčinnosť a komplementárnosť s činnosťami členských štátov tým, že im pomôže zamerať sa na kľúčové investície orientované na budúcnosť;

22.

v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje svoju pozíciu v prospech výrazného zvýšenia financovania dostupného na programy Únie v oblastiach konkurencieschopnosti, MSP, podnikania a udržateľnej infraštruktúry, ktoré sú základom stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že ďalšie škrty v návrhu Komisie vážne ohrozia vierohodnosť Únie a jej politické záväzky v prospech rastu a zamestnanosti;

23.

vrelo víta návrh Komisie týkajúci sa Nástroja na prepojenie Európy (CEF) a jeho realistické finančné prostriedky v záujme zlepšenia európskych dopravných, energetických a digitálnych sietí; v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa suma presunutá z Kohézneho fondu na CEF vynaložila počas prvých rokov v plnom súlade s prostriedkami pridelenými z tohto fondu jednotlivým štátom;

24.

zdôrazňuje význam výskumu a inovácie pri urýchľovaní prechodu na udržateľné znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením na celosvetovej úrovni, ktoré bude svoje prírodné zdroje využívať efektívne a zodpovedne; vyzýva inštitúcie Únie a členské štáty, aby odsúhlasili osobitný plán na dosiahnutie cieľa 3 % HDP na investície do výskumu; upozorňuje, že tento cieľ by znamenal veľký ekonomický záväzok v zmysle dodatočných výdavkov v celkovom objeme 130 miliárd EUR ročne, ktoré by boli financované zo všetkých zdrojov; zdôrazňuje preto potrebu posilniť, stimulovať a zabezpečiť financovanie výskumu a inovácie v Únii prostredníctvom výrazného zvýšenia výdavkov a financovania výskumu a inovácie z Únie, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020;

25.

pripomína, že MSP sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, inovácií a zamestnanosti, a uznáva ich významnú úlohu pri zabezpečovaní obnovy a podporovaní udržateľného hospodárstva Únie; víta preto skutočnosť, že stratégia Európa 2020 kladie dôraz na politiku v oblasti inovácie a priemyslu; dôrazne odmieta akýkoľvek pokus o ďalšie znižovanie prostriedkov prideľovaných na programy, ako je napríklad COSME, ktorý je kľúčovým programom pri zabezpečovaní európskej konkurencieschopnosti a zamestnanosti;

26.

domnieva sa, že politika súdržnosti Únie (štrukturálne fondy a Kohézny fond) je strategickým nástrojom pre investície, udržateľný rast a konkurencieschopnosť a hlavným pilierom európskej solidarity s nespochybniteľnou pridanou hodnotou Únie; berie na vedomie aj výrazné účinky presahovania vo všetkých členských štátoch Únie, pokiaľ ide o financovanie súdržnosti; trvá na tom, že s cieľom účinne znižovať makroekonomické nerovnováhy v rámci Únie a prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti by Únia mala mať možnosť opierať sa o stabilný, pevný a udržateľný finančný rámec; potvrdzuje svoje stanovisko, že financovanie politiky súdržnosti by sa vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť verejné investície do rastu a zamestnanosti malo udržať aspoň na úrovni z obdobia 2007 – 2013 a malo by sa aj naďalej vzťahovať na všetky regióny Únie, pričom by sa zameriavalo na menej rozvinuté regióny; schvaľuje návrh Komisie vyčleniť na ESF 25 % celkových prostriedkov pridelených politike súdržnosti;

27.

pripomína svoje stanovisko, že vzhľadom na širokú škálu úloh, výziev a cieľov, ktoré má spoločná poľnohospodárska politika plniť, by sa mali sumy vyčlenené na ňu v rozpočte na rok 2013 počas nasledujúceho programového obdobia aspoň zachovať; domnieva sa, že cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky by malo byť účinnejšie a efektívnejšie prideľovanie prostriedkov z jej rozpočtu, okrem iného prostredníctvom spravodlivého rozdeľovania priamych platieb a prostriedkov pridelených na rozvoj vidieka medzi členské štáty, regióny a poľnohospodárov, a to v záujme obmedzenia existujúcich rozdielov; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu druhého piliera spoločnej SPP, ktorý významne prispieva k investíciám a vytváraniu pracovných miest vo vidieckych oblastiach, k zvyšovaniu efektivity a konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho odvetvia, najmä so zreteľom na nové výzvy uvedené v stratégii Európa 2020, a k riadeniu životného prostredia, ako aj k ochrane biodiverzity;

28.

zdôrazňuje, že posilnenie dobre zameraného a účinného programu Únie pre životné prostredie a klímu je nevyhnutné a že integrované výdavky na klímu a životné prostredie by sa mali aktívne podporovať v rámci príslušných fondov Únie;

29.

uznáva dôležité výzvy, pred ktorými stoja mladí ľudia v Únii počas hospodárskej krízy; domnieva sa, že účasť, zamestnanosť, vzdelanie, neformálne vzdelávanie, odborná príprava, mobilita a sociálne začlenenie mladých Európanov sú otázky strategického významu pre vývoj Únie a európskej spoločnosti; trvá na uplatňovaní a uprednostňovaní týchto otázok vo všetkých relevantných politikách a programoch financovaných z rozpočtu Únie, ako aj na potrebnom zvýšení financovania konkrétnych nástrojov špecificky sa týkajúcich mládeže, ktoré navrhla Komisia, ako je napríklad systém záruk pre mládež, ktorý má všetkým mladým ľuďom v Európe, ktorí si nevedia nájsť zamestnanie, zaručiť možnosť ďalšieho vzdelania alebo odbornej prípravy;

30.

zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v programe pre najodkázanejšie osoby; pripomína Komisii jej záväzok predložiť včas legislatívny návrh v tomto zmysle, aby sa zabezpečilo pokračovanie podpory takéhoto programu po roku 2013 na novom právnom základe a so samostatnými finančnými prostriedkami;

31.

zastáva názor, že celková suma vyčlenená Komisiou na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neodráža v primeranej miere posilnenie, ku ktorému v tejto oblasti došlo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, ani rastúce úlohy a výzvy; zdôrazňuje, že je potrebné, aby financované činnosti mali európsku pridanú hodnotu a aby bolo zabezpečené spravodlivé, vyvážené a transparentné rozdelenie finančných prostriedkov medzi rôzne ciele, ktoré tieto programy sledujú;

32.

pripomína, že programy Únie v oblasti vzdelávania, mládeže, médií a kultúry sú blízke občanom, ich miera plnenia je mimoriadne vysoká, dosahujú značný pákový efekt a účinok presahovania vrátane významných hospodárskych výsledkov a vytvárajú jasnú a dokázanú európsku pridanú hodnotu združovaním zdrojov, podporou mobility a aktívneho občianstva a posilňovaním spolupráce medzi rôznymi sektormi a zainteresovanými stranami;

33.

opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že nové povinnosti, ktorými bola Únia poverená na základe zmlúv, si v porovnaní s VFR na roky 2007 – 2013 vyžiadajú primerané dodatočné financovanie, aby tak Únia mohla plniť svoju úlohu globálneho hráča pri zachovaní záväzkov, ktoré už prijala, najmä dosiahnutie cieľov členských štátov týkajúcich sa vynaloženia 0,7 % ich HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a plnenie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015; vyzdvihuje úlohu Únie pri podpore demokracie, mieru, solidarity, stability a obmedzovania chudoby v susedných a partnerských krajinách; zdôrazňuje doplnkovosť pomoci Únie a pomoci poskytovanej členskými štátmi a jej urýchľujúci účinok, pokiaľ ide o zásahy v regiónoch, v ktorých sa bilaterálna pomoc neposkytuje; je osobitne naklonený spoločnému plánovaniu akcií členských štátov a Únie; zdôrazňuje preto, že návrhy Komisie týkajúce sa Globálnej Európy a Európskeho rozvojového fondu treba považovať iba za minimum potrebné na zabezpečenie ambícií Európy vo svete; berie na vedomie predovšetkým potrebu poskytovať na vykonávanie povinností ESVČ zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

34.

zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako sú ITER, Galileo a GMES, pre budúcnosť konkurencieschopnosti Únie; odmieta preto akékoľvek pokusy o transformáciu GMES na medzivládny program;

35.

dôrazne zastáva názor, že financovanie týchto rozsiahlych projektov by malo byť v rozpočte Únie zabezpečené, ale zároveň ohraničené s cieľom zabezpečiť, aby možné prekročenia nákladov neohrozovali financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie;

36.

víta návrh Komisie stanoviť maximálnu sumu na projekt Galileo v nariadení o VFR, a ohraničiť tak rozpočtový príspevok na tento projekt; domnieva sa tiež, že v uvedenom nariadení by sa mali stanoviť aj maximálne sumy na projekty ITER a GMES; domnieva sa, že finančné balíky na tieto tri projekty by mali byť vyčlenené nad rámec stropov VFR, aby sa v prípade potreby uľahčilo poskytnutie dodatočných finančných prostriedkov z členských štátov;

37.

opätovne zdôrazňuje, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty a zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia (efektívnosti, účinnosti a hospodárnosti) by – v súčasnosti ešte viac ako kedykoľvek predtým – mali byť usmerňujúcimi zásadami rozpočtu Únie; víta v tejto súvislosti súbor legislatívnych návrhov Komisie o novej generácii viacročných programov, ktoré sa majú prijímať v rámci riadneho legislatívneho postupu; trvá na tom, že treba zabezpečiť čo najväčší synergický účinok medzi programami pomoci Únie a investíciami členských štátov;

38.

domnieva sa, že v súčasnom kontexte obmedzení verejných rozpočtov je pákový efekt iných zdrojov financovania absolútne nevyhnutný na realizáciu dlhodobých investícií, ktoré sú potrebné na splnenie cieľov stratégie Európa 2020; je pevne presvedčený, že pridaná hodnota Únie sa dá nájsť najmä v dlhodobých investíciách, ktoré sú mimo dosahu jednotlivých členských štátov; v tejto súvislosti zdôrazňuje závery a odporúčania svojho uznesenia o inovačných finančných nástrojoch v kontexte budúceho viacročného finančného rámca (5);

39.

zdôrazňuje potrebu zabezpečiť súdržnosť medzi špecifickými sektorovými predpismi a všeobecným rámcom nariadenia o rozpočtových pravidlách a dosiahnuť rovnováhu medzi zjednodušovaním a riadnym finančným hospodárením; víta hodnotiacu tabuľku zjednodušovania, ktorú navrhla Komisia, a potvrdzuje svoje odhodlanie podporiť program zjednodušovania; je presvedčený o potrebe ďalej znižovať administratívnu záťaž na strane príjemcov a požaduje zavedenie dôkladných „kontrol byrokracie“ v súvislosti s novou generáciou viacročných programov, aby tak bolo možné zabrániť akémukoľvek ďalšiemu administratívnemu zaťaženiu na úrovni Únie aj členských štátov;

40.

domnieva sa, že účinnosť výdavkov Únie závisí od vhodného politického, regulačného a inštitucionálneho rámca na všetkých úrovniach; trvá na tom, že v súlade s článkom 310 ods. 5 a článkom 317 ZFEÚ musia členské štáty plniť rozpočet v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia; pripomína členským štátom ich právnu povinnosť zabezpečiť, aby sa prostriedky zahrnuté do rozpočtu použili v súlade s touto zásadou, ako aj to, že musia niesť svoj podiel zodpovednosti za zefektívnenie financovania Únie; pripomína, že 90 % chýb zistených Európskym súdnym dvorom sa vyskytlo v členských štátoch a že väčšine z týchto chýb sa dalo predísť; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby vydávali národné vyhlásenia o vierohodnosti podpísané na príslušnej politickej úrovni;

41.

podporuje zavedenie podmieňujúcich ustanovení ex ante s cieľom zabezpečiť, aby financovanie z Únie, najmä pokiaľ ide o Kohézny fond, štrukturálne fondy a Fond pre rozvoj vidieka a Európsky fond pre rybné hospodárstvo, bolo lepšie zamerané na dosiahnutie cieľov Európa 2020; domnieva sa, že ak je ich vykonávanie založené na jednej strane na zásade posilneného partnerstva prostredníctvom širšej účasti miestnych a regionálnych orgánov a na druhej strane na podmienkach, ktoré sa vzťahujú na ciele jednotlivých fondov, tieto podmieňujúce ustanovenia by mohli zlepšiť legitímnosť a účinnosť podpory z Únie;

42.

žiada, aby financovanie v rámci rozvojových partnerstiev podliehalo určitým osobitným záväzkom vopred prijatým v dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi; považuje za správne, aby tieto podmienky zahŕňali najmä riadne vykonávanie už prijatých právnych predpisov Únie (napr. v oblasti cenovej regulácie, verejného obstarávania, dopravy, životného prostredia, zdravia atď.), aby sa tak predišlo nezrovnalostiam a zabezpečila sa účinnosť; odmieta však ukladanie podmienok, ktoré od členských štátov vyžadujú zásadné sociálne a hospodárske reformy; každá podmienka by mala v plnej miere rešpektovať zásady subsidiarity a partnerstva;

43.

zdôrazňuje však, že neexistuje priamy vzťah medzi výkonnosťou regionálnej politiky a makroekonomickými výsledkami členských štátov a že regióny by nemali byť trestané za neschopnosť štátu spĺňať postupy spojené s hospodárskym riadením; domnieva sa, že ukladanie dodatočných trestov by tak mohlo prehĺbiť problémy členských štátov, ktoré už čelia makroekonomickým ťažkostiam, a že preto sú makroekonomické podmienky neprijateľné;

44.

zdôrazňuje kľúčovú činnosť decentralizovaných agentúr Únie pri podpore cieľov Únie a potrebu poskytovať na vykonávanie ich povinností zodpovedajúce rozpočtové prostriedky;

45.

zároveň sa domnieva, že činnosť decentralizovaných agentúr Únie by mala viesť k výrazne vyšším úsporám na vnútroštátnej úrovni; nalieha na členské štáty, aby posúdili mieru efektívnosti dosiahnutú týmito agentúrami na vnútroštátnej úrovni a aby ich čo najviac využívali a tým zracionalizovali svoje vnútroštátne výdavky; vyzýva tiež členské štáty, aby identifikovali možné oblasti zdvojenia činností alebo zníženej pridanej hodnoty vo vzťahu k týmto agentúram s cieľom zjednodušiť ich fungovanie;

46.

je presvedčený, že zriadenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by malo priniesť úspory z rozsahu na úrovni Únie a významné úspory na národnej úrovni, najmä čo sa týka národných diplomatických služieb v tretích krajinách;

47.

navrhuje, aby sa vykonalo nezávislé posúdenie účinnosti verejných výdavkov na troch úrovniach – národnej, regionálnej a európskej – s cieľom do hĺbky preskúmať pridanú hodnotu a možnosti združovania prostriedkov a úspor nákladov v oblastiach, ako sú obrana, rozvojová politika, decentralizované agentúry, Európska služba pre vonkajšiu činnosť a vedecký výskum, nielen prostredníctvom podpory úspor z rozsahu na úrovni Únie, ale aj rešpektovaním zásady subsidiarity; domnieva sa, že toto posúdenie by malo viesť k úsporám nákladov; pripomína, že posúdenie týkajúce sa decentralizovaných agentúr by malo zohľadniť príslušné ustanovenia spoločného prístupu pripojeného k spoločnému vyhláseniu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie a Európskej komisie o decentralizovaných agentúrach, ktoré bolo podpísané 19. júla 2012;

48.

súhlasí s názorom Komisie, že treba racionalizovať administratívne výdavky; zdôrazňuje však, že je mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi vytváraním ďalších úspor a zabezpečením toho, aby si všetky inštitúcie mohli plniť úlohy a povinnosti v súlade so svojimi záväzkami a právomocami vyplývajúcimi zo zmlúv, pričom treba brať ohľad na veľké výzvy, ktoré so sebou prináša súčasná hospodárska kríza;

49.

zásadne nesúhlasí s uplatnením lineárneho znižovania počtu zamestnancov vo všetkých inštitúciách, orgánoch a agentúrach, keďže ich úlohy a záväzky vyplývajúce zo zmlúv sa výrazne líšia; zdôrazňuje, že v záujme individuálneho prístupu k inštitúciám by sa rozhodnutie o tom, v akých oblastiach a aké zníženia vykonať, malo ponechať na ne, aby sa nenarušilo ich riadne fungovanie;

50.

poukazuje na významné úspory, ktoré by sa dali dosiahnuť, ak by Európsky parlament mal len jedno sídlo; naliehavo vyzýva rozpočtový orgán, aby túto otázku vzniesol v rámci rokovaní o ďalšom VFR na roky 2014 – 2020;

51.

domnieva sa, že v prípade nasledujúceho VFR by sa sedemročné obdobie stanovené do roku 2020 malo považovať za prechodné riešenie, pretože je jednoznačne prepojené so stratégiou Európa 2020; domnieva sa však, že prostredníctvom päťročného, prípadne 5 + 5-ročného obdobia by sa vytvorilo lepšie prepojenie medzi trvaním VFR a funkčným obdobím inštitúcií, čím by sa posilnila demokratická zodpovednosť; pripomína, že v záujme dosiahnutia životaschopného a účinného VFR si sedemročné obdobie vyžaduje maximálnu úroveň pružnosti;

52.

zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa do nariadenia o VFR zakotvilo hodnotenie v polovici trvania s osobitným postupom vrátane záväzného harmonogramu, ktorými sa zabezpečí plné zapojenie novozvoleného Európskeho parlamentu; domnieva sa, že Komisia by mala predložiť legislatívny návrh umožňujúci včasné prijatie zrevidovaného VFR pre rozpočtový postup na rok 2018; zdôrazňuje, že hodnotenie v polovici trvania by nemalo obmedziť stabilitu investičných vyhliadok a malo by chrániť príjemcov a stabilitu dlhodobého plánovania a investícií;

53.

je presvedčený, že meniace sa politické a hospodárske okolnosti, ako aj nepredvídateľné udalosti, si budú v zásade vyžadovať prispôsobenie VFR počas sedemročného obdobia; trvá na skutočnosti, že VFR musí poskytovať zvýšenú rozpočtovú flexibilitu v rámci riadkov a medzi nimi, ako aj medzi rozpočtovými rokmi v rámci VFR, s cieľom zaistiť, aby bolo možné v plnej miere využívať dostupné rozpočtové zdroje;

54.

domnieva sa, že 5 % miera flexibility je nevyhnutná v súvislosti so stropmi (pod)okruhov s cieľom umožniť prispôsobenie sa novým okolnostiam bez zvyšovania celkovej sumy a bez toho, aby bolo potrebné revidovať VFR;

55.

víta návrh Komisie zvýšiť mieru legislatívnej flexibility (možnosť odchýlenia sa od danej sumy na celé trvanie príslušného programu) od 5 % do 10 %;

56.

zdôrazňuje potrebu čo najlepšie využívať stropy stanovené v rámci VFR; v záujme toho navrhuje, aby bolo možné prenášať zostávajúce rezervy v rámci stropov viazaných rozpočtových prostriedkov z jedného rozpočtového roku do ďalšieho a považovať ich za všeobecné rezervy VFR, ktoré je možné v budúcnosti prideliť do rôznych okruhov v súlade s odhadovanými potrebami a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu;

57.

takisto zdôrazňuje potrebu zavedenia všeobecnej rezervy VFR pre platobné rozpočtové prostriedky umožňujúcej prenášanie zostávajúcich rezerv v rámci stropu platobných rozpočtových prostriedkov do nasledujúcich rokov a mobilizáciu v rámci ročného rozpočtového postupu;

58.

vyjadruje obavy najmä v súvislosti so súčasnou stále rastúcou úrovňou neuhradených záväzkov; vyzýva na spoločnú medziinštitucionálnu stratégiu na udržanie úrovne neuhradených záväzkov vo VFR na roky 2014 – 2020 pod kontrolou a na prijatie vhodných opatrení na tento účel; nabáda v tejto súvislosti na diskusiu o tom, ako rovnomernejšie rozdeliť úroveň platobných rozpočtových prostriedkov počas obdobia VFR, aby sa čo najviac predchádzalo riziku obmedzenia vykonávania programov Únie z dôvodu nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov na konci finančného rámca;

59.

konštatuje, že rozpočet Únie každý rok vykazuje prebytok a že príspevky členských štátov do rozpočtu Únie sa znižujú o túto sumu; zároveň vyjadruje poľutovanie nad pravidelnými lineárnymi zníženiami, ktoré Rada vykonáva v odhadoch Komisie týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov, ktoré sú uvedené v návrhu rozpočtu, ako aj nad opakovanými námietkami Rady v posledných rokoch voči tomu, aby sa rozpočtu Únie poskytla úroveň dodatočných platieb, ktorú Komisia na konci rozpočtového roka potrebuje na to, aby Únia mohla splniť svoje finančné záväzky; zastáva názor, že takýto prístup nepredstavuje dobré rozpočtovanie a že aj keď vrátený prebytok nemá žiaden vplyv na celkovú úroveň deficitu členských štátov, táto suma by sa mohla zreteľne prejaviť v ročnom rozpočte Únie; pripomína záväzok prijatý inštitúciami, že zrevidujú nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom umožniť prenos nepoužitých rozpočtových prostriedkov a salda rozpočtu;

60.

rozhodne podporuje mimoriadnu rezervu, ale zdôrazňuje, že v záujme jej účinnosti by sa jej mobilizácia nemala spájať s povinnými kompenzáciami na strane stropov a že by sa mala prijímať hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v Rade;

61.

víta návrh Komisie zvýšiť celkový objem finančných prostriedkov pre nástroj flexibility a používanie ročných súm do roku n+3;

62.

zdôrazňuje svoju rozhodnú podporu návrhu Komisie, že rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity Európskej únie, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva pre krízové situácie v poľnohospodárskom odvetví by sa vzhľadom na ich neplánovateľný charakter mali začleniť do rozpočtu mimo stropov pre príslušné okruhy;

63.

poukazuje na pridanú hodnotu Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) ako krízového intervenčného nástroja na pomoc pracovníkom, ktorí stratili prácu, aby sa vrátili na pracovný trh; zdôrazňuje, že EGF musí pokračovať aj po roku 2013 a musí sa posilniť ako nástroj dostupný za rovnakých podmienok všetkým kategóriám pracovníkov; tiež zdôrazňuje potrebu zjednodušeného a zrýchleného postupu vyplácania grantov, aby sa zvýšila jeho efektívnosť;

64.

pripomína, že rozpočet Únie pokrýva všetky príjmy a výdavky vyplývajúce z rozhodnutí prijatých inštitúciami Únie v rámci ich pôsobnosti a že samostatne zohľadňuje finančné operácie Únie vo forme prijímania a poskytovania úverov a záruk;

65.

naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby v samostatnej prílohe uviedli zoznam rozpočtových alebo finančných záväzkov a záruk, ktoré prijala Únia alebo niektoré členské štáty v rámci európskych stabilizačných mechanizmov (EFSM, ENFS, EMS) v súlade s ustanoveniami článku 122 ods. 2, článku 136 ods. 3 a článku 143 ZFEÚ, ako aj priamu bilaterálnu finančnú pomoc iným členským štátom alebo iným projektom v rámci tzv. bankovej únie;

66.

zdôrazňuje, že všetky rozhodnutia súvisiace s posilnením hospodárskej a menovej únie by sa mali prijímať na základe zmlúv prostredníctvom príslušných inštitúcií; zdôrazňuje, že akékoľvek odchýlenie sa od metódy Spoločenstva a zvýšené využívanie medzivládnych dohôd len rozdelí a oslabí Európsku úniu vrátane eurozóny;

67.

vyjadruje pevné presvedčenie, že každá nová fiškálna kapacita pre členské štáty eurozóny zameraná na prispôsobenie sa asymetrickým šokom a štrukturálnym reformám špecifickým pre jednotlivé krajiny, ktorých fiškálne funkcie nezapadajú do VFR, musí byť vyvinutá v rámci Únie a musí byť predmetom riadnej demokratickej zodpovednosti prostredníctvom existujúcich inštitúcií; pripomína, že ako je stanovené v zmluvách, musia byť všetky nové rozpočtové kapacity súčasťou rozpočtu Únie, čím sa dodrží jeho jednota; navyše sa domnieva, že pre zlepšenie viditeľnosti a zaistenie doplnkovosti takýchto nových rozpočtových kapacít by mal byť vytvorený osobitný nový okruh VFR; dôrazne odmieta akúkoľvek snahu o zníženie stropov VFR, ktoré navrhla Komisia, s cieľom zabezpečiť prostriedky pre túto novú kapacitu;

68.

dôrazne odporúča členským štátom, aby prijali pevný záväzok začleniť Európsky rozvojový fond do rozpočtu Únie od roku 2021; konštatuje, že takáto reforma by si mala vyžiadať primerané zvýšenie stropov VFR;

69.

potvrdzuje svoj zámer organizovať v budúcnosti osobitnú verejnú rozpravu a hlasovať o príjmovej stránke rozpočtu v rámci hodnotenia ročného návrhu rozpočtu, ktoré vykonáva; vyjadruje pevné presvedčenie, že sa tým zachová stála diskusia o systéme financovania Únie, pričom v plnej miere uznáva, že rozpočtový orgán v súčasnosti nedisponuje právomocou navrhnúť zmeny v tejto časti rozpočtu;

70.

domnieva sa, že rokovania o novom VFR, ktoré sa začali pred viac ako rokom, jasne poukazujú na patovú situáciu vytvorenú neexistenciou skutočného systému vlastných zdrojov; tieto rokovania sa v Rade organizujú medzi dvomi protichodnými tábormi vedenými na jednej strane krajinami, ktoré sú čistými prispievateľmi do rozpočtu Únie, a na druhej strane krajinami, ktoré sú čistými príjemcami z rozpočtu Únie, v rámci systému, ktorý vytvára čisto účtovnícku víziu tzv. spravodlivej návratnosti a ktorý v konečnom dôsledku podmieňuje akúkoľvek dohodu o VFR dohodou na dlhom zozname výnimiek a kompenzácií vyrokúvaných za zatvorenými dverami, ktoré sú pre európskych občanov nezrozumiteľné;

71.

vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie rozpočtu Únie by sa malo vrátiť k skutočnému systému vlastných zdrojov, ako ustanovuje Rímska zmluva a všetky nasledovné zmluvy o Únii; vyjadruje hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že súčasný systém, v ktorom prevažná väčšina finančných prostriedkov pochádza z vnútroštátnych príspevkov, je netransparentný a nespravodlivý a nepodlieha parlamentnej kontrole na európskej ani vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že takýto systém je v rozpore s literou a duchom zmluvy;

72.

poukazuje na skutočnosť, že reštrukturalizácia systému vlastných zdrojov ako taká sa netýka výšky rozpočtu Únie, ale sa zameriava na nájdenie efektívnejšej kombinácie zdrojov na financovanie schválených politík a cieľov Únie; zdôrazňuje, že zavedením nového systému by sa nezvýšilo celkové daňové zaťaženie pre občanov, ale znížilo by sa zaťaženie štátnych pokladníc;

73.

opätovne potvrdzuje svoju základnú pozíciu, ako sa uvádza v uznesení z 13. júna 2012, že nie je pripravený odsúhlasiť nariadenie o budúcom VFR bez politickej dohody o reforme systému vlastných zdrojov v súlade s návrhmi Komisie z 29. júna 2011 vrátane jej legislatívnych návrhov na skutočné nové vlastné zdroje; domnieva sa, že takáto reforma by sa mala zamerať na zníženie podielu príspevkov členských štátov založených na HND do rozpočtu Únie na maximálne 40 % do roku 2020, a tým prispieť ku konsolidačnému úsiliu členských štátov;

74.

vyjadruje pevné presvedčenie, že potrebná politická dohoda by mala obsahovať tieto prvky:

75.

zdôrazňuje, že na prijatie VFR sa vyžaduje väčšina v Európskom parlamente, ako aj v Rade, a poukazuje na význam úplného využitia ustanovenia článku 312 ods. 5, ktorý ukladá inštitúciám povinnosť viesť rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o znení, ku ktorému Európsky prlament môže dať svoj súhlas;

76.

zdôrazňuje, že to bude po prvýkrát, čo sa nariadenie MFF prijíma na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, ktorá vyžaduje nové dohody o spolupráci medzi inštitúciami spájajúce efektívne rozhodovanie a rešpektovanie príslušných právomocí; v tejto súvislosti víta kroky úradujúcich maďarských, poľských, dánskych a cyperských predsedníctiev Rady s cieľom vytvoriť štruktúrovaný dialóg a uskutočňovať pravidelné výmeny informácií s Európskym parlamentom;

77.

vyjadruje svoju pripravenosť vstúpiť do substantívnej diskusie s Radou o nariadení o VFR, ako aj MID, a žiada Radu, aby zintenzívnila kontakty na všetkých úrovniach v súvislosti s rokovaním Európskej rady 22. a 23. novembra 2012; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť konečnú dohodu o VFR čo najskôr;

78.

konštatuje, že akákoľvek politická dohoda na úrovni Európskej rady predstavuje pre Radu len mandát na rokovanie; trvá na tom, že po tom, ako Európska rada dosiahne politickú dohodu, sa musia uskutočniť plnohodnotné rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou pred tým, ako Rada formálne predloží Európskemu parlamentu na schválenie svoje návrhy týkajúce sa VFR;

79.

znovu opakuje, že podľa ZFEÚ sú Európsky parlament a Rada zákonodarné orgány a Európska rada nemá úlohu zákonodarcu; zdôrazňuje, že rokovania o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa viacročných programov sa budú vykonávať v súlade s riadnym legislatívnym postupom;

80.

trvá na kvalitatívnom prístupe k nariadeniu o VFR a súvisiacim rokovaniam o viacročných programoch; zdôrazňuje, že by sa mali pokladať za jeden balík, a opätovne potvrdzuje zásadu, že „nič nie je dohodnuté, pokiaľ nie je dohodnuté všetko“;

81.

zdôrazňuje význam stanovísk výborov Európskeho parlamentu pripojených k predbežnej správe, keďže dopĺňajú usmernenia pre rokovania o VFR/MID stanovené v tomto nariadení a poskytujú k nim cenné rady a ďalšie podrobné údaje; trvá na tom, aby sa špecifické odporúčania pre jednotlivé politiky, ktoré sú uvedené v týchto stanoviskách, použili pri rokovaniach o príslušných viacročných programoch; v tejto súvislosti opakuje svoje dôrazné stanovisko, že mimoriadny legislatívny postup pre VFR by sa nemal zaoberať otázkami, na ktoré sa vzťahujú riadne legislatívne postupy;

82.

upozorňuje Radu na pripojený pracovný dokument zdôrazňujúci úpravy návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, a návrhu medziinštitucionálnej dohody o spolupráci v oblasti rozpočtu a riadnom finančnom hospodárení; konštatuje, že môžu byť nevyhnutné aj ďalšie úpravy v závislosti od pokroku v rámci rokovaní o VFR; poukazuje na to, že medziinštitucionálnu dohodu možno dokončiť iba po tom, ako sa uzavrie postup týkajúci sa VFR;

83.

poukazuje na skutočnosť, že ak sa neprijme VFR do konca roka 2013, bude platnosť stropov a iných ustanovení zodpovedajúcich roku 2013 predĺžená, až kým sa neprijme nový VFR; vyjadruje signál, že v takomto prípade bude Európsky parlament pripravený dosiahnuť rýchlu dohodu s Radou a Komisiou s cieľom prispôsobiť vnútornú štruktúru VFR tak, aby odrážala nové politické priority;

84.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a iným príslušným inštitúciám a orgánom.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/13

—

so zreteľom na článok 215 ZFEÚ,

—

so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý v mene skupiny ALDE vypracovali Guy Verhofstadt a Kristiina Ojuland (B7-0196/2012),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o právnom štáte v Rusku (1),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 16. decembra 2010 o výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2009 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o nadchádzajúcom samite EÚ – Rusko 15. decembra 2011 a výsledkoch volieb do Štátnej dumy zo 4. decembra 2011 (3),

—

so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 2. februára 2012 o jednotnej politike voči autoritárskym režimom, proti ktorým EÚ uplatňuje reštriktívne opatrenia (4),

—

so zreteľom na tzv. zákon o právnej zodpovednosti Sergeja Magnitského z roku 2011, ktorý prijal Výbor pre zahraničné vzťahy Senátu USA 26. júna 2012 a ktorého cieľom bolo zaviesť zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív, pokiaľ ide o ruských úradníkov údajne zapojených do zadržania, týrania a smrti Sergeja Magnitského,

—

so zreteľom na svoj návrh uznesenia o právnom štáte v Rusku: prípad Sergeja Magnitského, ktorý bol predložený na výročnom zasadnutí Parlamentného zhromaždenia OBSE v roku 2012 a ktorý vyzýval národné parlamenty, aby prijali opatrenia na zavedenie zákazu vydávania víz a zmrazenie aktív,

—

so zreteľom na článok 121 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A7-0285/2012),

A.

keďže zatknutie, podmienky zadržiavania a následná smrť Sergeja Magnitského predstavujú riadne zdokumentovaný a závažný prípad porušovania základných ľudských práv,

B.

keďže posmrtné stíhanie Sergeja Magnitského je porušením medzinárodných a vnútroštátnych právnych predpisov a jednoznačne poukazuje na nesprávne fungovanie ruského systému trestného súdnictva,

C.

keďže Ruská federácia sa ako člen Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe zaviazala, že bude v plnej miere dodržiavať základné práva a zásady právneho štátu, a keďže Európska únia opakovane ponúkla Rusku dodatočnú pomoc a odborné znalosti, aby Ruskej federácii pomohla modernizovať a dodržiavať jej ústavný a právny poriadok,

D.

keďže napriek záverom prieskumu z roku 2011, ktorý viedla Rada pre ľudské práva ruského prezidenta v súvislosti s nezákonnosťou zatknutia Sergeja Magnitského, jeho zadržiavaním a odmietnutím prístupu k spravodlivosti, vyšetrovanie bolo zastavené a zainteresovaní úradníci boli zbavení obvinení a dokonca pridelení k posmrtnému prípadu; keďže takéto kroky úradov ukazujú, že Sergej Magnitský bol stíhaný z politických dôvodov,

E.

keďže Európska únia pri viacerých príležitostiach a na viacerých úrovniach od pravidelných konzultácií o ľudských právach až po samity naliehavo vyzývala ruské orgány, aby uskutočnili dôkladné a nezávislé vyšetrovanie tohto osobitného a dobre zdokumentovaného prípadu a skoncovali so súčasnou atmosférou beztrestnosti,

F.

keďže prípad Sergeja Magnitského je jediným, ale veľmi známym a dobre zdokumentovaným prípadom zneužitia právomocí ruskými orgánmi presadzovania práva, ktoré závažne porušujú zásadu právneho štátu; keďže existuje mnoho ďalších právnických prípadov, v ktorých sa systematicky využívala zámienka hospodárskej trestnej činnosti a údajnej korupcie s cieľom odstrániť obchodných konkurentov alebo politických rivalov,

G.

keďže samotné vízové obmedzenia a ostatné reštriktívne opatrenia nie sú bežnými trestnými sankciami, ale sú politickým signálom, ktorým EÚ vyjadruje svoje znepokojenie širšiemu cieľovému publiku, a teda predstavujú aj naďalej potrebný a legitímny nástroj zahraničnej politiky,

H.

keďže sankcie EÚ týkajúce sa prípadu Sergeja Magnitského by mohli ruské orgány primäť k tomu, aby vyvinuli skutočné a nové úsilie o konkrétnejšie a presvedčivejšie vyriešenie otázky právneho štátu v Rusku a odstránenie súčasnej atmosféry beztrestnosti,

I.

keďže národné parlamenty viacerých členských štátov EÚ, napríklad Holandska, Spojeného kráľovstva, Švédska a Poľska, už prijali uznesenia, v ktorých svoje vlády vyzývajú k tomu, aby zaviedli sankcie v súvislosti s prípadom Sergeja Magnitského, zatiaľ čo niekoľko ďalších národných parlamentov, ako sú portugalský, francúzsky, španielsky a lotyšský parlament, v súčasnosti vypracováva takéto uznesenia,

1.

predkladá Rade tieto odporúčania:

2.

vyzýva Radu, aby zaujala koherentný a aktívny postoj v iných prípadoch porušovania ľudských práv v Rusku na základe dobre zdokumentovaných, konvergentných a nezávislých zdrojov a presvedčivých dôkazov a aby ako krajné opatrenie zaviedla voči páchateľom podobné reštriktívne opatrenia;

3.

zdôrazňuje, že odhodlanie ruských orgánov dodržiavať základné hodnoty, ako sú zásady právneho štátu, ľudské práva a základné slobody, ostáva hlavným predpokladom pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom a rozvoj stabilného a spoľahlivého partnerstva medzi oboma stranami;

4.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a dal ho na vedomie Komisii, členským štátom, ruskej Štátnej dume a vláde Ruskej federácie.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/15

—

so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní právnych predpisov o jednotnom nebi: čas konať (COM(2011)0731),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie o správnych a stimulačných mechanizmoch pre zavádzanie programu SESAR, technologického piliera jednotného európskeho neba, (COM(2011)0923),

—

so zreteľom na bielu knihu s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0254/2012),

A.

keďže realizácia Jednotného európskeho neba sa už posunula o mnoho pozitívnych krokov vpred,

B.

keďže sa očakáva, že rok 2012 bude kľúčovým rokom, pokiaľ ide o realizáciu Jednotného európskeho neba,

C.

keďže dokončenie Jednotného európskeho neba prinesie značné hospodárske, bezpečnostné a environmentálne úspory tým, že sa vytvorí udržateľnejší vzdušný priestor a účinnejší systém riadenia leteckej dopravy na európskej úrovni,

D.

keďže objem leteckej dopravy sa neustále zvyšuje, čoho dôsledkom je nepostačujúca kapacita a nárast omeškaní cestujúcich, pričom dotknuté sú tiež plány leteckých spoločností v oblasti rastu; keďže európsky vzdušný priestor patrí vo svetovom meradle medzi najvyťaženejšie s viac ako 750 miliónmi cestujúcich, ktorí používajú letiská v EÚ, a očakáva sa, že do roku 2030 sa tento počet zdvojnásobí,

E.

keďže úspech Jednotného európskeho neba závisí od integrovaného prístupu, v rámci ktorého nebudú jednotlivé členské štáty ohrozovať jeho realizáciu ako celku,

F.

keďže 4. december 2012 predstavuje konečný termín na dokončenie realizáciu funkčných blokov vzdušného priestoru, ale najnovšie správy naznačujú, že daná situácia má ďaleko od splnenia tohto ustanovenia právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi,

G.

keďže podľa článku 13 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 691/2010 by Komisia mala štyri mesiace po prijatí schémy výkonnosti od členských štátov vydať odporúčania týkajúceho sa prijatia zrevidovaných cieľov výkonnosti pre tých, ktorí nedodržia celoeurópske ciele,

H.

keďže poskytovatelia leteckých navigačných služieb zabezpečujúci služby riadenia letovej prevádzky v súčasnosti odrážajú roztrieštenú politickú geografiu kontinentu, a tak, bohužiaľ, prispievajú k neefektívnosti a preťaženiu,

I.

keďže na dokončenie Jednotného európskeho neba je nevyhnutné prijať opatrenia, ktoré umožnia dosiahnuť ciele EÚ týkajúce sa leteckej bezpečnosti s cieľom posilniť súčasné normy a zabezpečiť jednotnú a vyššiu úroveň ochrany občanov,

J.

keďže iné programy ako Galileo a globálny navigačný satelitný systém (GNSS) zaznamenávajú rýchly pokrok,

K.

keďže potrebné finančné prostriedky a finančné rámce by sa mali schváliť čo najskôr,

1.

uznáva, že existujú prekážky, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi; domnieva sa však, že treba výrazne stavať na dosiaľ dosiahnutom pokroku, stanoviť záväzné časové rámce na realizáciu Jednotného európskeho neba, ale tiež zohľadniť obchodné úvahy;

2.

zdôrazňuje potrebu rýchlo konať a pokročiť pri vykonávaní právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi, a to najmä v súvislosti so schémou výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií;

3.

poukazuje na to, že sa plánuje rozhodujúca fáza zavádzania a musí sa k nej pristupovať včasným, synchronizovaným a koordinovaným spôsobom;

4.

upozorňuje na to, že nárast objemu letovej prevádzky znamená, že európsky vzdušný priestor sa rýchlo blíži k maximu svojej kapacity a že tento problém treba naliehavo riešiť, aby sa zaručila vysoká kvalita leteckých služieb poskytovaných európskym občanom a aby sa zabezpečilo, že sa neposilní vplyv na životné prostredie a klímu;

5.

poukazuje na význam letísk ako miesta vstupu a výstupu z európskej siete; žiada, aby sa v plnej miere zohľadnil rozvoj Jednotného európskeho neba vrátane regionálnych letísk, a to vzhľadom na ich úlohu pri napomáhaní odľahčenia siete a zvyšovaní jej kapacity;

6.

upozorňuje na naliehavú potrebu, aby sa právne predpisy o Jednotnom európskom nebi úspešne vykonávali s cieľom predísť zvýšenému preťaženiu s ešte intenzívnejšími dopravnými tokmi a so zastaranými technológiami a zabezpečiť väčšiu súdržnosť európskych ustanovení o leteckej bezpečnosti;

7.

poznamenáva, že udržanie neustále vysokej úrovne bezpečnosti Európy a prevádzkových podmienok sa stáva čoraz väčším problémom; nalieha na členské štáty a Komisiu, aby objasnili úlohu príslušných európskych orgánov s cieľom zaručiť tak dodržiavanie spoľahlivých a transparentných medzinárodných noriem leteckej bezpečnosti;

8.

pripomína, že treba čo najviac zefektívniť európsky vzdušný priestor, a to nielen z pohľadu hospodárskych výhod, ale aj environmentálnych, energetických a sociálnych prínosov vrátane prínosov pre cestujúcich v leteckej doprave;

9.

poukazuje na skutočnosť, že v najnovšom oznámení Komisie o tejto problematike sa odhaduje, že v prípade plného a včasného zavedenia technológie Výskumu manažmentu letovej prevádzky Jednotného európskeho neba (SESAR) počas obdobia rokov 2013 – 2030 v krajinách EÚ-27 môže kumulatívny vplyv na HDP EÚ predstavovať 419 miliárd EUR, priamo alebo nepriamo sa vytvorí 328 000 pracovných miest a čisté úspory emisií CO2 dosiahnu približne 50 miliónov ton;

10.

pripomína, že podľa Komisie prinesie včasné zavedenie technológie SESAR praktické výhody pre cestujúcich v leteckej doprave, čo vyústi do skrátenia letového času v priemere o 10 % (resp. o 9 minút), do 50 % zníženia počtu zrušených alebo oneskorených letov a prípadne do zníženia leteckého cestovného; zdôrazňuje však, že ak by sa zavedenie technológie SESAR oneskorilo o 10 rokov, celkový vplyv by bol katastrofálny, keďže strata by predstavovala asi 268 miliárd EUR dôsledkom nižšieho kumulatívneho vplyvu na HDP EÚ, pričom by sa vytvorilo približne o 190 000 menej pracovných miest a úspory CO2 by boli o 55 miliónov ton nižšie;

11.

poznamenáva, že ďalšie kľúčové krajiny a regióny zaznamenávajú rýchly pokrok v oblasti výskumu a vývoja inovatívnych technológií, a preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že ak sa neurýchli vykonávanie právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi, ostatní medzinárodní aktéri môžu EÚ pripraviť o jej vedúce postavenie;

12.

zastáva názor, že riadne fungovanie Jednotného európskeho neba možno zabezpečiť len vtedy, ak budú jednotlivé termíny vykonávania prísne dodržiavať všetci aktéri;

13.

zdôrazňuje, že sa uskutočnili pilotné programy a ich výsledky boli pozitívne;

14.

žiada, aby Komisia do decembra 2012 informovala Výbor pre dopravu a cestovný ruch o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní schémy výkonnosti všetkými poskytovateľmi leteckých navigačných služieb;

15.

žiada Komisiu, aby do marca 2013 podala Výboru pre dopravu a cestovný ruch správu o pokroku pri vykonávaní právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi vrátane hodnotenia dôsledkov vyplývajúcich z oneskorenej realizácie funkčných blokov vzdušného priestoru;

16.

pripomína členským štátom, že sa verejne zaviazali dosiahnuť cieľ Jednotného európskeho neba, keď drvivou väčšinou podporili príslušné právne predpisy, a trvá na tom, aby boli naďalej aktívne a zapájali sa do vykonávania týchto právnych predpisov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby predložili plány vnútroštátnej výkonnosti v súlade s cieľmi výkonnosti EÚ a prijali zrevidované ciele výkonnosti navrhnuté Komisiou; vyzýva Komisiu, aby v prípade nedodržania lehôt na vykonávania týchto právnych predpisov prijala náležité opatrenia;

17.

pripomína ciele v oblasti letectva, ktoré sú popísané tak v bielej knihe o dopravnej politike, ako aj v dokumente s názvom Dráha letu do roku 2050 – Európska vízia letectva – Správa skupiny na vysokej úrovni pre výskum letectva;

18.

trvá na tom, že by sa tejto otázke mala pripísať väčšia priorita a že úplné a včasné vytvorenie Jednotného európskeho neba si vyžaduje aktívnu politickú podporu všetkých členských štátov a všetkých zapojených strán;

19.

zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi bude mať pozitívny a povzbudivý vplyv na hospodársku súťaž v EÚ a na celom svete a podporí rast a zamestnanosť, najmä v letectve a leteckom priemysle;

20.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek svojmu značnému sociálnemu a environmentálnemu prínosu nie je projekt Jednotného európskeho neba medzi verejnosťou dostatočne známy alebo pochopený, a vyzýva Komisiu, členské štáty a zainteresované strany, aby zvýšili svoje úsilie v oblasti informovania verejnosti;

21.

uvedomuje si výzvy spojené s európskym systémom manažmentu letovej prevádzky a uznáva dôležitú úlohu ľudského faktora a účinného sociálneho dialógu pri realizácii Jednotného európskeho neba; berie na vedomie potrebu naďalej klásť dôraz na otvorené postupy poskytovania informácií; zdôrazňuje, že realizácia Jednotného európskeho neba prinesie značný dopyt po nadštandardných a vysoko kvalifikovaných pracovných miestach;

22.

úplne rešpektuje zvrchovanosť a národné výsady členských štátov, čo sa týka manažmentu letovej prevádzky pri využívaní vojenských a iných štátnych lietadiel a pri výcviku; berie na vedomie záväzok členských štátov, že zabezpečia, aby sa koncepcia pružného využívania vzdušného priestoru (1) uplatňovala v plnej miere a jednotným spôsobom, a uznáva, že ich úsilie v tomto smere treba podporovať; zdôrazňuje fakt, že k štátnym lietadlám sa okrem vojenského letectva zaraďujú lietadlá určené na činnosť polície, hasičov, pobrežnej stráže, colnej správy, civilnej ochrany a ďalšie, čo v rámci ich prevádzky implikuje mnohé činnosti v oblasti bezpečnosti a krízového riadenia;

23.

domnieva sa, že úspešná realizácia Jednotného európskeho neba prinesie výhody celému dodávateľskému reťazcu vrátane výrobcov, leteckých spoločností, MSP, celého odvetvia cestovného ruchu atď.

24.

je naďalej mimoriadne znepokojený tým, že vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru v celej Európe nielenže zaostáva za plánom, ale nemá ani opodstatnenie, a preto podporuje snahy koordinátora; zdôrazňuje význam spolupráce, koordinácie a prijímania politických opatrení členskými štátmi aj medzi nimi navzájom, aby sa splnili ciele týkajúce sa realizácie funkčných blokov vzdušného priestoru do 4. decembra 2012; vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala vývoj a v prípade potreby prijala právne kroky proti tým členským štátom, ktoré porušujú svoje povinnosti v rámci právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi;

25.

zdôrazňuje, že vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru netreba chápať ako samostatnú požiadavku, ale ako prostriedok na dosiahnutie cieľov defragmentácie leteckého priestoru Európy a zlepšenie výkonnosti a že bez toho nemožno dokončiť Jednotné európske nebo; žiada Komisiu, aby navrhla stratégiu na zrýchlenie realizácie funkčných blokov vzdušného priestoru zahŕňajúcu úplné uskutočnenie centralizovaných modelov (napr. manažér siete, spoločný podnik SESAR, manažér zavádzania); vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere používala svoje metódy sankcionovania a, ak to neprinesie úspech, aby začala konanie vo veci porušenia proti tým členským štátom, ktoré ešte nepodpísali zmluvy o zriadení funkčných blokov vzdušného priestoru;

26.

domnieva sa, že najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom vytvorenia Jednotného európskeho neba je prístup zhora nadol, a žiada preto Komisiu, aby na základe správy uvedenej v odseku 15 navrhla opatrenia na odstránenie následkov vyplývajúcich z oneskorenia realizácie funkčných blokov vzdušného priestoru a urýchlene prešla z prístupu zdola nahor na prístup zhora nadol s cieľom zabezpečiť tak dosiahnutie cieľov legislatívneho balíka SES II;

27.

vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa na vnútroštátnej politickej úrovni urýchlene riešil nedostatok zdrojov, najmä pokiaľ ide o národný dozorný orgán;

28.

zdôrazňuje, že na to, aby mohli vnútroštátne dozorné orgány primerane plniť svoju úlohu v rámci Jednotného európskeho neba, musia byť funkčne oddelené od poskytovateľov leteckých navigačných služieb a svoje právomoci musia vykonávať nestranne, nezávisle a transparentne;

29.

upozorňuje na to, že je dôležité požiadať vnútroštátnych poskytovateľov leteckých navigačných služieb, aby k vykonávaniu právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi pristupovali aktívne;

30.

opätovne potvrdzuje, že bezpečné, účinné a pružné využívanie vzdušného priestoru je možné dosiahnuť len prostredníctvom úzkej spolupráce a koordinácie medzi civilnými a vojenskými používateľmi vzdušného priestoru;

31.

vyzýva členské štáty, aby sa s pomocou príslušných európskych agentúr zamerali na zlepšovanie civilno-vojenskej spolupráce a koordinácie so susednými krajinami;

32.

trvá na tom, aby členské štáty čo najskôr zabezpečili finančné prostriedky potrebné na dokončenie Jednotného európskeho neba; víta skutočnosť, že Komisia navrhla, aby Jednotné európske nebo a technológia SESAR považovali za horizontálnu prioritu financovania v rámci nástroja Spájame Európu;

33.

uznáva, že priemysel aj EÚ vložili značné finančné investície do výskumu a vývoja v oblasti technológie SESAR, a domnieva sa, že teraz je čas zaviesť opatrenia potrebné na využitie prínosu týchto investícií vykonávaním právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi;

34.

pripomína potrebu koordinácie medzi režimom realizácie Jednotného európskeho neba a rozvojom a zavádzaním fázy SESAR ako súčasti Jednotného európskeho neba, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 1070/2009;

35.

napriek týmto nevyhnutným veľkým investíciám trvá na tom, že množstvo dôležitých a hmatateľných prínosov vyplýva z harmonizácie vrátane optimalizácie letov, palivovej účinnosti, zníženia hluku, menšieho znečisťovania ovzdušia a obmedzeného vplyvu na zmenu klímy, ako aj pružného a bezpečného využívania menej roztriešteného neba; zdôrazňuje efektívnosť, ktorá sa dosiahne väčšou civilno-vojenskou koordináciou, lebo využívanie spoločnej infraštruktúry prispeje k výraznému zníženiu nákladov; zdôrazňuje, že zvýšená interoperabilita medzi členskými štátmi a realizácia funkčných blokov vzdušného priestoru prinesie tiež výhody z hľadiska cezhraničnej prevádzky;

36.

chápe, že technológia SESAR a realizácia Jednotného európskeho neba sú vzájomne prepojené politiky, ktoré treba rozvíjať s cieľom dosiahnuť úplný úžitok, a preto naliehavo žiada priemysel, aby k etape zavedenia projektu SESAR pristupoval vážne;

37.

poukazuje na to, že výrobcovia už vyvinuli technológie a tie sú v súčasnosti k dispozícii, vďaka čomu je úspešná realizácia technológie SESAR dosiahnuteľným cieľom;

38.

uznáva, že prípad investovania do technológií SESAR je častejší vo väčších a vyťaženejších uzloch ako na menších regionálnych letiskách alebo letiskách, ktoré odbavujú sezónne lety; tvrdí však, že celková výkonnosť siete by sa zlepšila rozšírením kapacít SESAR za pomoci finančných prostriedkov z verejných zdrojov;

39.

domnieva sa, že je potrebný globálne koordinovaný prístup, ktorý by reagoval na normalizačné úsilie, ktoré si želá Medzinárodná organizácia civilného letectva (OACI), aby sa zabezpečilo, že existujúce a nové technológie budú celosvetovo interoperabilné, a aby sa podporilo podpísanie protokolov o spolupráci v oblasti výskumu a vývoja;

40.

domnieva sa, že s cieľom umožniť poskytovateľom leteckých navigačných služieb a ostatným zainteresovaným stranám čo najlepšie rozvíjať ich strategické partnerstvá a získavať stimuly na dosiahnutie ich cieľov treba ďalej presadzovať výkonnostný pilier;

41.

zdôrazňuje skutočnosť, že vojenské spoločenstvo zohráva kľúčovú úlohu v rámci iniciatívy Jednotné európske nebo a malo by sa naplno angažovať na všetkých úrovniach a vo veľmi skorej fáze; potvrdzuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri vykonávaní právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili svoje úsilie o dosiahnutie koordinácie vo vojenskej oblasti; hoci uznáva národné špecifiká civilno-vojenských vzťahov, vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na zvýšenie úrovne civilno-vojenskej spolupráce a interoperability a uplatňovali najlepšie postupy v tejto oblasti;

42.

zastáva názor, že je potrebné podporovať spoluprácu so susednými krajinami s cieľom rozšíriť Jednotné európske nebo za hranice EÚ;

43.

zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť roztrieštenosť európskeho vzdušného priestoru prostredníctvom realizácie technologických inovácií, posilnenia schémy výkonnosti letových navigačných služieb a zavedenia funkčných blokov vzdušného priestoru v stanovej lehote, aby bolo možné využívať prínosy Jednotného európskeho neba;

44.

oceňuje nepretržitú podporu členských štátov a zainteresovaných strán, ktoré pomáhajú dosiahnuť harmonizáciu výkladu a vykonávania právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi;

45.

podporuje prístup verejno-súkromného partnerstva, pretože ak bude tento primerane a účinne štruktúrovaný a uplatňovaný, môže prinášať výhody všetkým, a to na základe spolupráce so stimulmi a záväzkami;

46.

trvá na tom, že vykonávanie právnych predpisov o Jednotnom európskom nebi bude mať veľký osoh pre všetky zainteresované strany, napr. v prípade znížených užívateľských poplatkov, ktoré sa presúvajú na koncových užívateľov, t. j. cestujúcich;

47.

domnieva sa, že orgány zodpovedné za realizáciu Jednotného európskeho neba by mali neustále úzko spolupracovať bez konfliktov;

48.

požaduje, aby sa včas dokončila príprava legislatívneho návrhu o budúcej úlohe spoločného podniku SESAR, aby mohol plniť svoju súčasnú úlohu ešte dlho v budúcnosti, pretože má rozhodujúci význam z hľadiska zabezpečenia úspechu Jednotného európskeho neba; zdôrazňuje úsilie, ktoré sa doposiaľ vynaložilo s cieľom preukázať jeho účinnosť;

49.

naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlene vytvorila riadiace, stimulačné a finančné mechanizmy vrátane verejného financovania, ktoré sú potrebné na zabezpečenie včasného a účinného zavedenia technológií SESAR, a to zapojením príslušných orgánov a zainteresovaných strán a kladením osobitného dôrazu na uplatňovanie inovatívnych finančných nástrojov;

50.

poznamenáva, že aj keď sa odborné vojenské a civilno-vojenské posudky nachádzajú na rôznych úrovniach v rámci zúčastnených inštitúcií, ako je Výbor pre jednotné nebo, Eurocontrol a spoločný podnik SESAR, naďalej je potrebná koordinovaná a komplexná analýza dôsledkov SES/SESAR pre vojenskú oblasť; poznamenáva, že treba zapojiť Vojenský výbor Európskej únie (VVEÚ) do tohto procesu, čím sa zaistí dostatočná informovanosť vedúcich činiteľov v oblasti obrany;

51.

v tejto súvislosti uznáva prirodzenú úlohu Európskej obrannej agentúry (EDA) ako prepojenie medzi obranným spoločenstvom a Komisiou a ako sprostredkovateľa medzi vojenskými zainteresovanými stranami; podporuje posilnenie úlohy agentúry EDA pri budovaní politického povedomia, budovaní sietí, poskytovaní pomoci v súvislosti s etapou zavedenia projektu SESAR a podporovaní členských štátov v analýze finančných a operačných rizík; poznamenáva, že agentúra EDA má dobré predpoklady na to, aby mohla prispievať k budúcim výzvam spojeným s Jednotným európskym nebom, napríklad v oblasti zariadení a odbornej prípravy; víta rozhodnutie členských štátov zapojiť vojenský štáb EÚ (EUMS) do podpory agentúry EDA v súvislosti s projektom SESAR; víta vytvorenie fóra na vykonávanie vojenských aspektov projektu SES/SESAR, ktoré podporila agentúra EDA, a nabáda na jeho ďalšie účinné pokračovanie, pretože má veľkú zásluhu na zapojení všetkých príslušných subjektov v rámci obranného spoločenstva do diskusií; zdôrazňuje nevyhnutnosť spolupráce s NATO a víta neustály rozvoj v tomto ohľade;

52.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/21

—

so zreteľom na časť III hlavu IV Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o voľnom pohybe osôb,

—

so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Európska vízia pre cestujúcich: Oznámenie o právach cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy (COM(2011)0898),

—

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012 (1),

—

so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o mobilite a začlenení osôb so zdravotným postihnutím a na európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020 (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o fungovaní a uplatňovaní stanovených práv cestujúcich v leteckej doprave (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A7-0287/2012),

A.

keďže od stanovenia príslušných cieľov v bielej knihe Komisie v roku 2011 bol vypracovaný rozsiahly balík práv cestujúcich EÚ vo všetkých druhoch dopravy, tzn. v leteckej, v železničnej, vo vodnej a v cestnej doprave, ktorý poskytuje cestujúcim minimálnu úroveň ochrany a zároveň prispieva k zaisteniu rovnakých podmienok medzi prevádzkovateľmi dopravy,

B.

keďže niektoré z týchto práv cestujúcich však stále nie sú úplne uplatňované všetkými prevádzkovateľmi dopravy uplatňované a ich dodržiavanie nie je jednotne monitorované ani riadne presadzované všetkými vnútroštátnymi orgánmi; keďže súčasné nariadenia jednoznačne nestanovujú práva cestujúcich a povinnosti poskytovateľov služieb, a preto si vyžadujú revíziu; keďže navyše cestujúci nie sú dostatočne informovaní o svojich právach a o kvalite služieb, ktorú možno očakávať, a pri uplatňovaní svojich právnych nárokov sa často stretávajú s problémami,

C.

keďže takéto hodnotenie situácie potvrdzuje aj prieskum, ktorý spravodajca uskutočnil medzi poslancami a zamestnancami Európskeho parlamentu,

D.

keďže Komisia hodlá svojím najnovším oznámením a ďalšími nedávnymi iniciatívami (prepracovaním nariadenia (ES) č. 261/2004 o právach cestujúcich v leteckej doprave, smernicou 90/314/EHS o balíku cestovných služieb) prispieť k objasneniu a posilneniu práv spotrebiteľov vo všetkých druhoch dopravy,

E.

keďže je potrebné zabezpečiť, aby sa predišlo nadmernej byrokracii pre menších prevádzkovateľov autobusovej dopravy vo vidieckych oblastiach, ktorí v izolovaných oblastiach často poskytujú všeobecne prospešnú službu,

F.

keďže je mimoriadne dôležité nájsť rovnováhu medzi potrebami v oblasti práv cestujúcich v autobusovej doprave na vidieku a potrebou zabezpečiť, aby vzniknutá záťaž nebola tak veľká, že by znemožnila poskytovanie týchto služieb v budúcnosti,

G.

keďže vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov zaručuje článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 38 Charty základných práv Európskej únie,

H.

keďže ešte stále pretrváva problém s cenovou transparentnosťou v prípade spotrebiteľov, ktorí si cestovný lístok rezervujú na internete,

1.

podporuje zámer Komisie posilniť presadzovanie platných ustanovení o právach cestujúcich a prípadne ich zlepšiť a víta jej oznámenie ako užitočný prehľad o dosiaľ dosiahnutých výsledkoch;

2.

zdôrazňuje, že cestujúci majú nielen práva, ale aj povinnosti, a že ich plnenie pomáha zabezpečiť to, aby všetko, čo sa týka ich aj ostatných cestovateľov, prebiehalo pred cestou, počas nej a po jej skončení bezpečne a hladko;

3.

zastáva názor, že spoločné kritériá (nediskriminácia, rovnaké zaobchádzanie, fyzická prístupnosť a prístupnosť z hľadiska informačných a komunikačných technológií, požiadavky dizajnu pre všetkých, plnenie zmluvy o preprave, presné, včasné a dostupné informácie pred cestou, počas nej a po jej skončení, okamžitá a primeraná pomoc v prípade problémov a možná kompenzácia) zodpovedajú spolu s desiatimi konkrétnymi právami cestujúcich, ktoré Komisia uvádza vo svojom oznámení, hlavným právam vo všetkých druhoch dopravy a tvoria pevný základ pre vytvorenie právne vykonateľnej charty práv cestujúcich;

4.

konštatuje, že vytvorenie predpokladov pre zaistenie bezpečnosti vrátane technickej bezpečnosti dopravných zariadení a fyzickej bezpečnosti cestujúcich musí zostať prioritou;

5.

odporúča, aby Komisia zaradila do svojho zoznamu práv cestujúcich právo na minimálny štandard kvality služieb poskytovaných prevádzkovateľmi dopravy a aby takýto štandard jasne vymedzila;

6.

poukazuje na to, že je potrebné, aby nadchádzajúce iniciatívy Európskej komisie v oblasti práv cestujúcich riešili to, čo medzi súčasnými rozdrobenými nariadeniami chýba, najmä na súvislý dopravný reťazec pre všetkých cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy; v nadchádzajúcich revíziách pravidiel EÚ v oblasti práv cestujúcich (v leteckej, železničnej, vodnej a cestnej doprave) by sa za prioritu malo považovať väčšie zblíženie právnych predpisov v týchto štyroch oblastiach a podľa toho by sa mali prijať zmeny a doplnenia;

7.

vyzýva Komisiu, aby starostlivo preskúmala implementáciu komplexných nariadení, ktoré bránia nejednoznačnostiam a nedorozumeniam v oblasti práv cestujúcich a povinností poskytovateľov služieb, a aby dohliadala na túto implementáciu;

8.

predovšetkým sa domnieva, že vymedzenie meškania a zrušenia spojov by nemalo viesť k narušeniu rovnováhy medzi právami uplatňovanými v jednotlivých druhoch dopravy;

9.

je si vedomý toho, že medzi jednotlivými druhmi dopravy existujú štrukturálne rozdiely a že v akomkoľvek jedinom nariadení zahŕňajúcom všetky práva cestujúcich vo všetkých druhoch dopravy sa musí zohľadniť táto skutočnosť; uznáva, že vypracovanie takéhoto nariadenia nie je v súčasnosti možné, keďže nariadenie o právach cestujúcich vo vodnej a autobusovej doprave ešte nenadobudlo účinnosť, hoci je nutné označiť takýto predpis za strednodobý cieľ; domnieva sa však, že je potrebný celistvý prístup, aby sa všetky práva cestujúcich – okrem iného právo na kompenzáciu, preplácanie nákladov a informácie – začlenili do spoločného legislatívneho rámca, ktorý zaistí podmienky pre spravodlivú hospodársku súťaž v jednotlivých druhoch dopravy;

10.

vyzýva preto Komisiu, aby v súčasnej situácii predložila usmernenia týkajúce sa uplatňovania a vykonávania práv vo všetkých druhoch dopravy, ktoré nepovedú ani k zjednoteniu právnych predpisov, ani k oslabeniu práv cestujúcich, a v ktorých by sa mali uznať odlišné požiadavky každého druhu dopravy, ako aj aspekty, ktoré sú spoločné pre všetky druhy dopravy;

11.

odporúča Komisii, aby vypracovala spoločný referenčný rámec pre právne predpisy v oblasti práv cestujúcich, ktorý by obsahoval zásady, vymedzenia a vzorové pravidlá právnych predpisov v oblasti práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy, s cieľom vytvoriť základ pre ďalšiu konsolidáciu právnych predpisov týkajúcich sa práv cestujúcich; spoločný referenčný rámec pre cestujúcich by sa tak mal vypracovať podľa vzoru spoločného referenčného rámca v oblasti európskeho zmluvného práva;

12.

domnieva sa, že práva cestujúcich a služby pre cestujúcich sa musia prispôsobiť zmenám vo vzorcoch dopravy, a v tejto súvislosti upozorňuje najmä na nové výzvy, ktoré intermodálna doprava a s ňou spojené informačné a rezervačné systémy prinášajú cestujúcim a cestovným spoločnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť práva cestujúcich a povinnosti prevádzkovateľov dopravy, okrem iného v oblasti cestovania v rámci balíka služieb (5), aby odrážali súčasný stav, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila revidovaný návrh na prioritnú nápravu súčasných nedostatkov v oblasti rozsahu pôsobnosti pravidiel, internetového predaja balíkov cestovných služieb a protiprávnych doložiek v zmluvách;

13.

zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia naďalej riešila práva cestujúcich v dvojstranných a medzinárodných dohodách, a to vo všetkých druhoch dopravy, s cieľom zlepšiť ochranu cestujúcich za hranicami EÚ;

14.

víta rozhodnutie Komisie pokračovať v informačnej kampani o právach cestujúcich až do roku 2014; odporúča zapojiť do kampane aj vnútroštátne úrady na ochranu spotrebiteľov a cestovné kancelárie, pretože môžu významným spôsobom prispieť k zvyšovaniu informovanosti o právach cestujúcich (napr. poskytovaním informačných materiálov v cestovných kanceláriách a na internete); tvrdí však, že kľúčové informácie vrátane práv cestujúcich a prípadne posúdení výkonnosti prevádzkovateľov dopravy by mali byť dostupné z rovnakého zdroja, aby ich mohli cestujúci ľahko získať; vyzýva verejné orgány, vnútroštátne centrá na ochranu spotrebiteľov a organizácie zastupujúce všetkých cestujúcich, aby začali podobné kampane;

15.

požaduje rozsiahle šírenie zoznamu práv spoločných pre všetky druhy dopravy, a to v stručnej forme a vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

16.

zdôrazňuje, že cesta je zmluvou medzi poskytovateľom služby a spotrebiteľom, ktorá môže mať rôzne formy, a že spotrebiteľ by preto mal byť informovaný o všetkých podrobnostiach tejto zmluvy v čase jej vypracovávania, pričom akékoľvek následné zmeny by sa mali včas oznámiť príslušným subjektom; domnieva sa, že táto zmluva by mala obsahovať informácie o dôležitých aspektoch cesty a o právach cestujúcich v prípade problémov;

17.

vyzýva všetkých prevádzkovateľov dopravy a iných príslušných poskytovateľov služieb, aby zintenzívnili svoje úsilie o poskytovanie úplnejších informácií cestujúcim, najmä v prípade ciest za hranice; domnieva sa, že poskytované informácie musia byť ľahko zrozumiteľné, presné, úplné, ľahko dostupné pre všetkých a prístupné v rôznych formátoch a v národnom jazyku, ako aj v angličtine a mali by zahŕňať podrobnosti týkajúce sa príslušných internetových stránok a aplikácií pre smartfóny, ako aj poštové adresy pre zasielanie sťažností a formuláre na podávanie sťažností;

18.

okrem toho žiada, aby boli cestujúci o svojich právach informovaní rovnakým spôsobom ako o svojich povinnostiach;

19.

zdôrazňuje, že sa musia stanoviť práva a povinnosti cestujúcich a iných relevantných zainteresovaných strán (napr. dopravcov, správcov infraštruktúry, osôb sprevádzajúcich osoby so zdravotným postihnutím) a že všetky predbežné informácie o ceste (vrátane informácií zverejnených na internetových stránkach), rezervačné systémy, aktuálne cestovné informácie a internetové služby musia byť cestujúcim k dispozícii vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou;

20.

vyzýva prevádzkovateľov dopravy, aby na cestovnom lístku uvádzali informácie o právach cestujúcich, najmä kontakty pre pomoc a poradenstvo;

21.

domnieva sa, že v prípade multimodálnych cestovných lístkov by sa mali poskytovať jasné informácie o zodpovednosti prevádzkovateľov dopravy v prípade poškodenia batožiny počas cesty, o povolenej veľkosti batožiny pre jednotlivé cesty, o kompenzáciách za meškania a pravidlách, ktoré uplatňujú jednotliví prevádzkovatelia dopravy, ako aj o primeranej zmene trasy v prípade prerušenia dopravy a zmeškaných prípojov, a to vrátane intermodálnej zmeny trasy;

22.

víta novú aplikáciu pre inteligentné mobilné telefóny (smartfóny) navrhnutú Komisiou, ktorá ponúka informácie o právach cestujúcich vo viacerých jazykoch a vo formáte prístupnej pre cestujúcich so zdravotným postihnutím; vyzýva členské štáty a dopravcov, aby urýchlili rozvoj a používanie podobných moderných technológií (vrátane SMS a sociálnych sietí, videoslužieb v znakovej reči a textových služieb, ktoré umožňujú začlenenie nepočujúcich, slabo počujúcich a nehovoriacich používateľov); vyzýva verejné orgány, orgány na ochranu spotrebiteľov a organizácie zastupujúce záujmy všetkých cestujúcich, aby začali realizovať podobné iniciatívy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby vždy zohľadňovala podmienky starších ľudí, ktorí pri cestovaní nie sú vždy vybavení modernými technológiami; okrem toho zastáva názor, že by sa malo zvážiť bezplatné sprístupnenie internetu na letiskách, v staniciach a iných významných východiskových bodoch, aby sa tieto služby mohli využívať vo väčšej miere;

23.

naliehavo žiada Komisiu, aby vo všetkých druhoch dopravy presadzovala využívanie nových technológií pri vydávaní palubných lístkov, ktoré si možno ponechať, sú platné a možno ich skontrolovať prostredníctvom elektronických prístrojov, aby sa urýchlilo nastupovanie a zvýšila environmentálna udržateľnosť dopravy;

24.

odporúča, aby sa na viditeľných miestach s centrálnou polohou v priestoroch odchodu a príchodu (na letiskách, železničných staniciach, autobusových termináloch a v prístavoch) zriadili primerane personálne vybavené informačné strediská/asistenčné pracoviská, ktoré by boli prístupné fyzicky aj prostredníctvom IKT a disponovali dostatočne vyškoleným personálom na to, aby dokázal reagovať na potreby osôb so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou, s cieľom poskytovať jednotlivým cestujúcim alebo skupinám cestujúcich komplexnejšie asistenčné služby v prípade narušenia dopravy, pričom osobitnú pozornosť treba venovať cestujúcim s deťmi a osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou mobilitou; odporúča, aby boli k dispozícii riadne vyškolení zamestnanci schopní prijímať okamžité rozhodnutia o zmene trasy alebo rezervácie, poskytovať pomoc v prípade straty, meškania alebo poškodenia batožiny a vybavovať sťažnosti týkajúce sa odškodnenia alebo preplatenia nákladov; v malých železničných a autobusových staniciach bez personálu by mali byť k dispozícii alternatívne riešenia, napríklad informačné telefónne číslo alebo internetová stránka;

25.

zastáva názor, že všetky dopravné spoločnosti musia poskytovať po rezervácii cesty prístupnú a účinnú telefonickú podporu všetkým cestujúcim; v rámci tejto podpory sa musia poskytovať informácie a alternatívne návrhy v prípade narušenia dopravy a v leteckej, námornej a železničnej doprave by jej cena za žiadnych okolností nemala presiahnuť cenu miestneho hovoru;

26.

domnieva sa, že cestujúci by mali byť primerane informovaní v prípade nákupu cestovných lístkov nad rámec rezervačnej kapacity;

27.

vyzýva Komisiu, aby zaktualizovala všetky informačné zdroje (svoju internetovú stránku, dokumenty, brožúry), ktoré sa týkajú práv cestujúcich v jednotlivých druhoch dopravy, pričom je potrebné zohľadniť najnovšie právne rozhodnutia, najmä rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie;

28.

vyzýva Komisiu, aby povinnosť podávať správy o štandarde služieb, ktorá sa už uplatňuje v prípade železničných podnikov, rozšírila aj na ostatné druhy dopravy, a to pri zohľadnení ich špecifík; zastáva názor, že uverejňovanie porovnávacích údajov by mohlo slúžiť spotrebiteľom na orientáciu alebo prevádzkovateľom dopravy na propagačné účely;

29.

žiada Komisiu, aby uložila členským štátom povinnosť zhromažďovať štatistické údaje o prípadoch porušenia práv cestujúcich a o spôsoboch riešenia všetkých sťažností, o počte meškaní a dĺžke týchto meškaní a o stratenej, zmeškanej či poškodenej batožine; vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu týchto štatistických údajov poskytnutých členskými štátmi, zverejnila jej výsledky a vytvorila databázu na výmenu informácií; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva podnikla v tomto smere potrebné kroky;

30.

domnieva sa, že internetové stránky mnohých prevádzkovateľov dopravy sú ešte stále pomerne nejasné a môžu miasť spotrebiteľov pri rezervácii cestovných lístkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné vykonávanie a presadzovanie platných právnych predpisov o cenovej transparentnosti a nekalých obchodných praktikách v súlade so smernicami 2011/83/EÚ a 2005/29/ES a aby zvážila zavedenie systému sankcií, ktoré by bolo možné uplatniť v prípade, že sa preukáže porušenie právnych predpisov EÚ o cenovej transparentnosti;

31.

žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby najmä v počítačových rezervačných systémoch regulovaných nariadením (ES) č. 80/2009 boli do ceny zahrnuté povinné prevádzkové náklady a aby skutočne voliteľné položky boli zverejňované a bolo možné ich rezervovať so všetkými potrebnými informáciami a príplatkami za doplnkové služby (ako sú poplatky za platbu kartou alebo manipuláciu s batožinou), s cieľom zabrániť účtovaniu dodatočných nákladov tesne pred kúpou a umožniť cestujúcim jasne rozlišovať medzi povinnými prevádzkovými nákladmi zahrnutými do ceny a nepovinnými položkami;

32.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšie monitorovanie internetových stránok a aby upozorňovala vnútroštátne orgány presadzovania práva na prípady nesprávneho uplatňovania platných predpisov v záujme ich posilnenia;

33.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi zvážila zavedenie harmonizovanej intermodálnej vízie obsahu dopravných služieb pre cestujúcich a prvkov ceny, ktoré majú byť súčasťou základnej tarify vo všetkých druhoch dopravy;

34.

domnieva sa, že základné služby, ktoré sa majú zahrnúť do základnej tarify, by mali pokrývať prinajmenšom všetky prevádzkové náklady nevyhnutné na prepravu cestujúcich (vrátane nákladov spojených s právnymi záväzkami dopravcu, ako sú bezpečnosť, ochrana a práva cestujúcich), všetky aspekty dôležité pre cestovanie z hľadiska cestujúceho (ako je obstarávanie cestovných a palubných lístkov alebo preprava minimálneho množstva batožiny a osobných vecí) a všetky náklady súvisiace s platením (ako náklady na platbu kreditnou kartou);

35.

vyzýva Komisiu, aby riešila šírenie nespravodlivých ustanovení zmlúv o leteckej doprave, ako je nespravodlivá požiadavka, podľa ktorej musia cestujúci využiť spiatočnú letenku na cestu tam, aby ju mohli využiť na cestu späť, a podľa ktorej musia využiť všetky letenky v rámci danej cesty v postupnom poradí;

36.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostupnosť predaja cestovných lístkov a transparentných informácií o cenách pre všetkých na nediskriminačnom základe, a to bez ohľadu na umiestnenie či štátnu príslušnosť spotrebiteľov alebo cestovnej agentúry, a aby zabezpečila dôkladnejšie vyšetrenia diskriminácie cestujúcich na základe ich krajiny pobytu a v prípade jej zistenia jej úplné odstránenie;

37.

vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala transparentnosťou a neutralitou distribučných kanálov, ktoré sa rozvíjajú mimo rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 80/2009 o počítačových rezervačných systémoch;

38.

opakovane žiada Komisiu, aby navrhla opatrenia na zavedenie spoločných štandardov prevozu príručnej batožiny s cieľom chrániť cestujúcich pred nadmernými obmedzeniami a umožniť im vziať si na palubu primerané množstvo príručnej batožiny vrátane nákupov z obchodov na letisku;

39.

naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila predloženie legislatívneho návrhu na revíziu smernice 90/314/EHS o balíku cestovných služieb s cieľom zabezpečiť, aby spotrebitelia a firmy v tomto odvetví mali jasný právny rámec pre štandardné i mimoriadne situácie; okrem toho sa domnieva, že počas tejto revízie by mala Komisia zvážiť uplatňovanie rovnakých právnych predpisov na všetky subjekty poskytujúce služby v oblasti cestovného ruchu, keďže kvalita služieb poskytovaných spotrebiteľovi a spravodlivá hospodárska súťaž by mali byť v tomto kontexte kľúčovými faktormi;

40.

očakáva, že Komisia vo svojej revízii smernice o balíku cestovných služieb dôkladne preskúma vplyv elektronického obchodu a digitálnych trhov na správanie spotrebiteľov v rámci odvetvia európskeho cestovného ruchu; domnieva sa, že Komisia by mala zvýšiť svoje úsilie o zlepšenie kvality a obsahu informácií poskytovaných turistom a že tieto informácie by mali byť spoľahlivé a ľahko dostupné pre spotrebiteľov;

41.

konštatuje, že právne predpisy EÚ v oblasti práv cestujúcich sa stále neuplatňujú a nepresadzujú jednotne vo všetkých druhoch dopravy ani vo všetkých častiach EÚ, čo bráni voľnému pohybu na vnútornom trhu, keďže to má vplyv na dôveru občanov pri cestovaní a narušuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi dopravy;

42.

naliehavo žiada Komisiu, aby predložila jasný súbor pravidiel zriaďovania vnútroštátnych orgánov presadzovania práva s cieľom umožniť transparentnejší a ľahší prístup cestujúcich k týmto orgánom;

43.

považuje zlučovanie vnútroštátnych orgánov poverených presadzovaním práva v rôznych druhoch dopravy za nutný krok na dosiahnutie jednotného uplatňovania práv cestujúcich;

44.

vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány presadzovania práva budú užšie spolupracovať, prijímať jednotnejšie pracovné postupy a intenzívnejšie si vymieňať informácie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni celej EÚ s cieľom vytvárať siete a uplatňovať právne predpisy a aby využila všetky svoje právomoci, v prípade potreby vrátane konania o porušení práva, na to, aby zabezpečila jednotnejšie vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ;

45.

pripomína, že jednotné pracovné postupy uplatňované všetkými vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva zabezpečia harmonizované presadzovanie práv cestujúcich vo všetkých členských štátoch;

46.

vyzýva členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje na zabezpečenie účinného presadzovania práv a spolupráce s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva v iných členských štátoch; zdôrazňuje význam jednotných, účinných, odrádzajúcich a primeraných sankcií a systémov náhrady škody pre vytvorenie rovnakých podmienok a zavedenie silných hospodárskych stimulov pre všetky subjekty zapojené do plnenia ustanovení o právach cestujúcich;

47.

vyzýva Komisiu, aby sa zasadila za zriadenie ústredného elektronického strediska pre prijímanie sťažností (tzv. clearing house), ktoré by bolo spoločnou štruktúrou vnútroštátnych orgánov presadzovania práva pre spracúvanie sťažností; domnieva sa, že toto stredisko by malo poskytovať poradenstvo cestujúcim pri podávaní sťažností a postupovať ich príslušným vnútroštátnym orgánom presadzovania práva, vďaka čomu by sa ušetril čas aj náklady; odporúča zriadenie štandardnej emailovej adresy a bezplatnej horúcej linky platnej v celej EÚ, prostredníctvom ktorých by toto stredisko poskytovalo informácie a poradenstvo;

48.

vyzýva Komisiu, aby presadzovala usmernenia pre urýchlené riešenie sťažností prostredníctvom zjednodušených postupov;

49.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a na základe konzultácií so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vytvorila jednotný formulár sťažností pre všetky druhy dopravy platný v celej EÚ, ktorý by mal byť preložený do všetkých úradných jazykov EÚ, dostupný pre všetkých cestujúcich vrátane nevidiacich a prístupný v rôznych formátoch už pri rezervácii cesty na všetkých termináloch a na internete; vyzýva Komisiu, aby navrhla stanovenie maximálnej lehoty, ktorá by sa vzťahovala na všetky druhy dopravy a uplatňovala na cestujúcich pri podávaní sťažnosti i na dopravcov a vnútroštátne orgány presadzovania práva pri spracúvaní sťažností;

50.

žiada Komisiu, aby všetkým cestujúcim zabezpečila možnosť spojiť sa s dopravcom, najmä na účel získania informácií alebo podania sťažnosti, prostredníctvom všetkých spôsobov komunikácie, ktoré možno použiť na rezerváciu, a za bezpríplatkovú tarifu;

51.

domnieva sa, že kontaktné údaje na popredajné služby poskytované dopravcami, ako sú informácie pre cestujúcich a služby spracúvania sťažností, by sa mali jasne uvádzať na cestovnom lístku, rovnako ako všetky nevyhnutné aspekty dopravnej služby, ako je cena a súhrn zmluvných podmienok dopravy;

52.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi identifikovala a odstránila štrukturálne a procedurálne nedostatky v rámci vnútroštátnych stredísk pre sťažnosti a aby zabezpečila, že právne predpisy sa budú vykonávať v spojení s plánovanými opatreniami EÚ v oblasti alternatívneho riešenia sporov a že bude k dispozícii účinný mechanizmus kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu s cieľom zaručiť, aby cestujúci mohli uplatňovať svoje práva na cenovo dostupný, rýchly a prístupný celoeurópsky systém, pričom účastníkom sporov sa musí aj naďalej zaistiť možnosť súdneho postupu; naliehavo žiada členské štáty, aby s podporou Komisie vytvorili a rozvíjali náležite regulované nástroje mediácie na riešenie sporov medzi cestujúcimi a poskytovateľmi služieb vo všetkých druhoch dopravy, ktoré by spravovali orgány presadzovania práva a iné nezávislé orgány;

53.

chváli častejšie využívanie mobilných aplikácií na základné služby, najmä v leteckej doprave, ako sú nákupy cestovných lístkov a odbavovanie, a naliehavo žiada toto odvetvie, aby urýchlilo vývoj podobných nástrojov na riešenie sťažností a prípadov stratenej batožiny;

54.

zdôrazňuje, že v rámci všetkých druhov dopravy je potrebné jednoznačne vymedziť relevantné pojmy a najmä pojem mimoriadne okolnosti, čo by umožnilo dopravcom a vnútroštátnym orgánom presadzovania práva jednotnejšie uplatňovať predpisy, poskytlo cestujúcim platný nástroj na presadzovanie svojich práv a zmenšilo rozdiely existujúce pri presadzovaní práva na vnútroštátnej úrovni, ako aj priestor pre právne spochybňovanie pravidiel v oblasti kompenzácií; vyzýva Komisiu, aby vypracovala príslušné legislatívne návrhy so zapojením zainteresovaných strán z odvetvia dopravy a zohľadnila pritom príslušné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie; zdôrazňuje, že v tomto vymedzení sa musia vziať do úvahy rozdiely medzi jednotlivými druhmi dopravy; konštatuje, že technické zlyhanie by sa nemalo považovať za mimoriadnu okolnosť a spadá pod zodpovednosť dopravcu; zdôrazňuje, že dopravcovia by nemali niesť zodpovednosť za narušenie dopravy, ktoré nespôsobili, ak prijali všetky primerané kroky na to, aby mu zabránili;

55.

domnieva sa, že súčasná úroveň ochrany spotrebiteľa v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti leteckej spoločnosti je neprimeraná a že systémy dobrovoľného poistenia nie sú náhradou zákonných nárokov; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh zahŕňajúci vhodné opatrenia na ochranu cestujúcich pred platobnou neschopnosťou a konkurzom leteckých spoločností alebo odobratím ich prevádzkovej licencie, ktorý by sa vzťahoval na oblasti, ako je repatriácia nedopravených cestujúcich v prípade pozastavenia činnosti, povinné poistenie leteckých spoločností alebo vytvorenie záručného fondu; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o odškodnení cestujúcich v prípade konkurzu leteckej spoločnosti, naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na medzinárodnej dohode, ktorá by umožnila rozšírenie týchto ustanovení na letecké spoločnosti z tretích krajín;

56.

pripomína členským štátom ich povinnosti podľa nariadenia (ES) č. 1008/2008 v oblasti pravidelného posudzovania finančnej situácie leteckých dopravcov a prijímania krokov, ktoré toto nariadenie umožňuje v prípadoch nesplnenia stanovených podmienok, a to vrátane možnosti odobrať danej leteckej spoločnosti prevádzkovú licenciu; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že vnútroštátne orgány budú dodržiavať tieto povinnosti;

57.

naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zavedenie povinnosti poskytovateľov služieb v rôznych druhoch dopravy poskytovať konečnú záruku, ktorá by pokryla ich zodpovednosť v prípade platobnej neschopnosti, konkurzu alebo odobratia prevádzkovej licencie;

58.

víta zámer Komisie revidovať nariadenie (ES) č. 261/2004; v tejto súvislosti ju žiada, aby preskúmala účinky rozhodnutia vo veci Sturgeon v rámci posudzovania vplyvu svojho legislatívneho návrhu (6);

59.

žiada Komisiu, aby objasnila otázku zodpovednosti v súvislosti s poškodením batožiny, najmä pokiaľ ide o vybavenie na zabezpečenie pohyblivosti a asistenčné vybavenie, keďže náklady na jeho opätovné zaobstaranie často prekračujú maximálnu výšku náhrad podľa medzinárodného práva; trvá na tom, že akékoľvek poškodenie vybavenia na zabezpečenie mobility osôb so zníženou pohyblivosťou alebo osôb so zdravotným postihnutím, ktoré vyplýva z nakladania s týmto vybavením dopravcami alebo poskytovateľmi služieb, je nutné kompenzovať v plnej miere, keďže toto vybavenie je dôležité pre ich integritu, dôstojnosť a samostatnosť, a preto sa nedá porovnávať s batožinou;

60.

vyzýva členské štáty, aby objasnili právomoci svojich vnútroštátnych orgánov presadzovania práva, pokiaľ ide o vybavovanie sťažností týkajúcich sa zlého zaobchádzania s batožinou v námornej a leteckej doprave;

61.

domnieva sa, že v prípade straty, meškania alebo poškodenia batožiny musia letecké spoločnosti v prvom rade odškodniť cestujúcich, s ktorými uzatvorili zmluvu, ale neskôr musia mať nárok požadovať náhradu škody od letísk alebo poskytovateľov služieb, ak nie sú nevyhnutne zodpovední za akékoľvek poškodenie, ku ktorému došlo;

62.

vyzýva dopravcov, aby venovali najvyššiu pozornosť aspektom bezpečnosti, a to vrátane technickej bezpečnosti dopravného vybavenia a fyzickej bezpečnosti cestujúcich, a aby vyškolili svojich zamestnancov s cieľom umožniť im reagovať na núdzové situácie a udržiavať kontakt s osobami so zníženou pohyblivosťou a osobami so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava sa musí uskutočniť v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou;

63.

vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s dopravcami zrevidovala bezpečnostné normy vzťahujúce sa na osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou pohyblivosťou s cieľom vytvoriť jednotný štandard pre rôzne odvetvia dopravy, predovšetkým pre leteckú dopravu (7);

64.

vyzýva prevádzkovateľov dopravy, aby spoločne so zástupcami priemyslu, poskytovateľmi služieb a organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím vypracovali zrozumiteľné a jednotné postupy oznamovania a aby, pokiaľ je to možné, zaviedli koordinované systémy oznamovania, čím sa osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou umožní ľahšie cestovanie bez prekážok, a to najmä intermodálne cestovanie, pričom sa im poskytne možnosť nahlásiť potrebu poskytnutia pomoci vopred a bez dodatočných nákladov, aby sa tak dopravcovia mohli prispôsobiť osobitným požiadavkám, a teda splniť svoju povinnosť poskytnúť pomoc;

65.

domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zaviesť vo všetkých druhoch dopravy minimálne normy v oblasti poskytovania pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou s cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup v celej EÚ;

66.

vyzýva Komisiu, aby pre všetky druhy dopravy vytvorila harmonizovaný súbor minimálnych pravidiel, ktoré by sa týkali minimálnej úrovne starostlivosti poskytovanej v prípade dlhého meškania v dopravnom termináli/na stanici alebo vo vozidle/vo vlaku/na lodi/v lietadle; pre osoby so zdravotným postihnutím musí byť k dispozícii ubytovanie alebo alternatívna doprava, pričom je nutné poskytnúť primeranú pomoc;

67.

konštatuje, že prístupnosť má priamy vplyv na kvalitu zdravia a sociálneho života starších ľudí, ktorí často čelia problémom v oblasti mobility, zmyslového vnímania a duševných schopností, ktoré majú vplyv na ich schopnosť cestovať a zostať aktívnou súčasťou spoločnosti;

68.

vyzýva Komisiu, aby sformulovala všeobecný súbor noriem týkajúcich sa dostupnosti dopravnej infraštruktúry a dopravných služieb vrátane aspektov, ako sú výdaj cestovných lístkov, aktuálne cestovné informácie a online služby, aby sa osobám so zdravotným postihnutím zabezpečil rovnaký a neobmedzený prístup k produktom a službám v dopravnom odvetví;

69.

zastáva názor, že dopravná infraštruktúra musí mať takú povahu, aby bola schopná v prístupných formátoch (napr. Braillovo písmo, čitateľné písmo) poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou nediskriminujúci a bezbariérový prístup ku všetkým dopravným prostriedkom a súvisiacim službám spĺňajúcim požiadavky dizajnu pre všetkých, a to vrátane prechodu z jedného druhu dopravy na iný a vo všetkých etapách cestovania od možnosti rezervácie cestovného lístka, prístupu na nástupište a vstupu do vozidla až po podanie sťažnosti v prípade potreby;

70.

zastáva názor, že hoci sa dosiahol veľký pokrok v oblasti kvality pomoci, ešte stále existuje príliš mnoho architektonických prekážok, ktoré osobám so zníženou mobilitou bránia v plnohodnotnom využívaní služieb, najmä pokiaľ ide o prístup do dopravných prostriedkov (lietadiel, vlakov, autobusov atď.); je presvedčený, že dopravcovia musia zlepšiť kvalitu pomoci poskytovanej osobám so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou a vo väčšej miere orientovať odbornú prípravu svojho personálu na potreby týchto skupín ľudí a schopnosť na ne reagovať; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava sa musí uskutočniť v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím a osoby so zníženou mobilitou;

71.

naliehavo žiada dopravcov, aby pri vývoji akejkoľvek služby, najmä nových spôsobov platieb, napríklad prostredníctvom smartfónov a inteligentných kariet, zohľadňovali potreby ľudí so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

72.

praje si, aby sa odstránili protiprávne a/alebo diskriminačné praktiky niektorých dopravcov, ktorí vyžadujú v prípade osôb so zníženou pohyblivosťou sprievod; zdôrazňuje, že dopravca nemôže bežne požadovať, aby takýchto cestujúcich sprevádzala ďalšia osoba; v súvislosti s prípadmi, keď je osobám so zdravotným postihnutím, ktoré cestujú bez sprievodu, z dôvodu bezpečnostných opatrení zamietnutý nástup do lietadla, poukazuje na rozsudok francúzskeho vyššieho súdu v Bobigny z 13. januára 2012;

73.

zastáva názor, že v prípade, keď cestujúci so zdravotným postihnutím musí cestovať v sprievode inej osoby, mala by prevádzajúca osoba cestovať bezplatne, keďže ju počas svojej cesty potrebuje daný cestujúci;

74.

v tejto súvislosti zdôrazňuje, že právo na používanie zariadení na zabezpečenie mobility, ako aj právo na sprievod uznaného vodiaceho psa alebo asistenčného psa, by malo byť zaručené za každých okolností;

75.

tvrdí, že v prípade narušenia dopravy je nevyhnutné poskytovať informácie o meškaní alebo zrušení spojov, hotelovom ubytovaní, alternatívnych možnostiach dopravy, systémoch náhrady nákladov a možnostiach pokračovania v ceste alebo zmeny trasy vo formátoch prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím alebo zníženou pohyblivosťou;

76.

žiada, aby sa na všetkých letiskách v EÚ s ročnou kapacitou viac než 1 000 000 cestujúcich bezplatne poskytovali osobitné priestory na prezlečenie a uskutočňovanie toaletných potrieb (tzv. prezliekarne) pre cestujúcich s ťažkým zdravotným postihnutím;

77.

uznáva, že nadobudnutím účinnosti nariadení o vodnej doprave (8) a o autobusovej doprave (9) v decembri 2012 a marci 2013 v uvedenom poradí EÚ vytvorí prvú integrovanú platformu práv cestujúcich pre všetky druhy dopravy vo svete; konštatuje, že teraz bude potrebné, aby všetky členské štáty spoločne a koordinovane v plnej miere vykonávali všetky príslušné právne predpisy EÚ, aby sa politika EÚ uplatňovaná v rámci osobnej dopravy zmenila zo strategicky čisto modálnej na intermodálnu;

78.

vyzýva Komisiu, aby v záujme presadzovania zásady intermodality v praxi vytvorila nové modely komunikácie zahŕňajúce organizácie zastupujúce cestujúcich, dopravcov a zainteresované strany v odvetví dopravy;

79.

vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní nariadení o železničnej a autobusovej doprave pokiaľ možno upustili od udeľovania výnimiek s cieľom obmedziť problémy, ktoré z hľadiska práv cestujúcich prináša intermodálne cestovanie;

80.

zdôrazňuje, že intermodalita by sa mala uľahčiť prevozom bicyklov, invalidných vozíkov a detských kočiarov vo všetkých druhoch dopravy a na všetkých linkách vrátane cezhraničných a diaľkových spojov a vysokorýchlostných vlakov;

81.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila intermodálnu skupinu zainteresovaných strán, ktorá by poskytovala poradenstvo v otázkach týkajúcich sa uplatňovania reštriktívnych nariadení;

82.

nabáda toto odvetvie priemyslu, aby rozvinulo jasnú infraštruktúru, prístupnú prostredníctvom IKT pre všetkých, na poskytovanie „priamych cestovných lístkov“ (t. j. jednotnej zmluvy pre rôzne úseky cesty v rámci jedného druhu dopravy) a integrovaných cestovných lístkov (t. j. zmluvy o preprave pre intermodálny dopravný reťazec), a to s dôrazom na tzv. inteligentné karty; v tejto súvislosti poukazuje na nariadenie o železničnej doprave, podľa ktorého sa počítačové informačné a rezervačné systémy musia prispôsobiť spoločným normám s cieľom umožniť poskytovanie cestovných informácií a služieb predaja cestovných lístkov v rámci celej EÚ;

83.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o vypracovanie európskeho multimodálneho systému plánovania ciest, ktorý je považovaný za kľúčový prvok zavádzania inteligentných dopravných systémov, poskytujúceho cestujúcim informácie o celej ceste vrátane ceny a trvania cesty, a vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou odstránili existujúce prekážky v prístupe k verejným dopravným údajom a k prenosu údajov bez toho, aby boli dotknuté príslušné ustanovenia o ochrane údajov;

84.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/30

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637 – SEC(2011)1172 – SEC(2011)1173),

—

so zreteľom na závery Rady na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. októbra 2011 s názvom Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny (COM(2011)0638),

—

so zreteľom na závery na tému Budúci prístup k rozpočtovej podpore EÚ pre tretie krajiny (2),

—

so zreteľom na závery Rady o súdržnosti politík v záujme rozvoja (3),

—

so zreteľom na spoločné oznámenie z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade, Európskeho parlamentu a Komisie z 20. decembra 2005 o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“ (4),

—

so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005: zodpovednosť, harmonizácia, zosúladenie, riadenie orientované na výsledky a vzájomná zodpovednosť (5),

—

so zreteľom na Akčný program z Akkry zo 4. septembra 2008 (6),

—

so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011 (7),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2007 s názvom Kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia práce v oblasti rozvojovej politiky (COM(2007)0072),

—

so zreteľom na Komisiou predložený návrh smernice Rady o spoločnom systéme dane z finančných transakcií, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2008/7/ES (COM(2011)0594),

—

so zreteľom na záväzky prijaté medzinárodným spoločenstvom, pokiaľ ide o rozvoj a spoluprácu v rámci OSN a ďalších príslušných medzinárodných organizácií, s ktorými vyjadrili súhlas EÚ a členské štáty,

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o pokroku pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia: hodnotenie v polovici obdobia v rámci prípravy zasadnutia OSN na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v septembri 2010 (8),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o nariadení (ES) č. 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce: získané skúsenosti a výhľad do budúcnosti (9),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o zvyšovaní vplyvu rozvojovej politiky EÚ (10),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o politickom rámci EÚ na pomoc rozvojovým krajinám pri riešení výziev v oblasti potravinovej bezpečnosti (11),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o štvrtom fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci (12),

—

so zreteľom na partnerské preskúmanie politík a programov EÚ v oblasti spolupráce v záujme rozvoja, ktoré 24. apríla 2012 zverejnil výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD (13),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2011 o budúcnosti rozpočtovej podpory EÚ pre rozvojové krajiny (14),

—

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 16. februára 2012 (15),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0234/2012),

A.

keďže podľa Lisabonskej zmluvy predstavuje znižovanie chudoby a v konečnom dôsledku aj jej odstraňovanie hlavný cieľ rozvojovej politiky Európskej únie,

B.

keďže Európsky konsenzus o rozvoji podpísaný Komisiou, Radou a Európskym parlamentom je súčasťou súboru právnych predpisov EÚ; vzhľadom na význam a rozsah pôsobnosti tohto dokumentu, ktorý obsahuje európsky plán v oblasti rozvoja, ako aj na acquis a usmernenia, ktoré z neho vyplývajú,

C.

keďže rok 2015 je konečný termín pre dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov.

D.

keďže program zmien by mal prinášať odpovede na problémy sveta, ktorý sa od základov zmenil a v ktorom sa rozdiel medzi bohatými a chudobnými vo všetkých krajinách stále prehlbuje, a to najmä v rozvojových krajinách,

E.

keďže globalizácia, ktorá je síce významným zdrojom bohatstva, najmä v krajinách so strednými príjmami, neprispieva k dostatočnému znižovaniu neistoty či chudoby; keďže jasným dôkazom tejto skutočnosti je zvýšenie celkového počtu ľudí trpiacich hladom alebo podvýživou vo svete, a to aj v mnohých krajinách so strednými príjmami,

F.

keďže v oznámení Komisie sa uvádza, že dodržiavanie ľudských práv a dobrá správa sú nevyhnutnými podmienkami rozvoja; keďže to zahŕňa potrebu nájsť vhodné opatrenia a podmienky zodpovedajúce okolnostiam v každej z krajín, pričom forma a úroveň rozvojovej spolupráce sa určuje tak, aby zodpovedala konkrétnej situácii každej partnerskej krajiny vrátane jej schopnosti uskutočňovať reformy,

G.

keďže rozvojová spolupráca pozostáva z podpory ľudského rozvoja a rozvoja ľudskej bytosti vo všetkých jej rozmeroch vrátane kultúrneho rozmeru,

H.

keďže posilnenie súčinnosti a strategické prepojenie humanitárnej a rozvojovej pomoci je nutnou podmienkou vytvorenia odolnosti a začatia procesu trvalo udržateľného rozvoja v nestabilných alebo transformujúcich sa krajinách, ktorých obyvatelia patria medzi najchudobnejších a najzraniteľnejších,

I.

keďže podľa článku 2 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je jedným z cieľov Únie podpora udržateľného sociálneho trhového hospodárstva a keďže sa tento prístup uplatňuje aj na rozvojovú a susedskú politiku,

J.

keďže v súlade s Lisabonskou zmluvou by malo byť vykonávanie rozvojovej politiky koherentné a keďže opatrenia zamerané na podporu hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách by mali v prvom rade prispievať k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a to najmä prostredníctvom prístupu ku vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti,

K.

keďže je nutné odmietnuť všetky pokusy o rozšírenie vymedzenia oficiálnej rozvojovej pomoci zamerané na to, aby sa zahrnuli prístupy nazvané Celá Únia a Oficiálna rozvojová pomoc plus, ktoré nedávno navrhla Komisia, ako aj iné položky než pomoc, napríklad finančné toky, vojenské výdavky, odpúšťanie dlhov, najmä odpúšťanie vývozných úverových dlhov, a peniaze vynaložené v Európe na študentov a utečencov,

L.

pripomína vôľu Komisie ukončiť poskytovanie rozvojovej pomoci krajinám so strednými príjmami v rámci plánovanej diferenciácie podľa programu zmien,

M.

keďže cieľom programu zmien navrhovaného Komisiou je posilniť vplyv súčasnej rozvojovej politiky, malo by sa plnenie stratégie Európa 2020 a ďalšie záujmy Európskej únie v oblasti jej vonkajších činností plánovať v súlade s cieľmi jej rozvojovej politiky,

N.

keďže na medzinárodnej úrovni – najmä v rámci skupiny G20 – existuje demokratický deficit rozhodovacích štruktúr, ktoré sú založené na type riadenia, ktorý vylučuje najchudobnejšie rozvojové krajiny,

O.

so zreteľom na analýzu Komisie o súčasných nedostatkoch rozvojovej politiky (rozdrobovanie a zdvojovanie pomoci, ktoré vyplýva z toho, že rozdelenie práce medzi darcami nie je ani zďaleka optimálne),

P.

keďže nový program počíta s obmedzeným počtom priorít, čo má viesť k uľahčeniu riešenia nových výziev vrátane vplyvu finančnej krízy, zmeny klímy, energetických problémov či opakujúcich sa potravinových kríz,

1.

domnieva sa, že program zmien je inovačný, pretože sa okrem iného sústreďuje na uplatňovanie rozpočtovej podpory, kombinácie dotácií a pôžičiek, ako aj na podporu súkromného sektora; domnieva sa, že používanie týchto mechanizmov by malo vo svojej podstate prispievať k tomu, aby sa občania rozvojových krajín dostali z chudoby a závislosti od pomoci, a k šíreniu a uplatňovaniu zásad dobrej administratívnej a daňovej správy;

2.

víta, že Rada vo svojich záveroch zo 14. mája 2012 zohľadnila základné zásady, o ktoré sa opiera rozvojová spolupráca EÚ, ako aj niektoré postoje vyjadrené Parlamentom v jeho nedávnych uzneseniach o rozvojovej spolupráci;

3.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi inštitucionálnymi aktérmi chýba politický dialóg, čo obzvlášť poškodzuje súdržnosť politík v záujme rozvoja (PCD); vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom oznámení nedokázala priniesť návrhy na zavedenie súdržnosti politík v záujme rozvoja do praxe prepojením rozvojovej pomoci s inými oblasťami politiky EÚ, najmä s obchodnou a poľnohospodárskou politikou a s politikou rybného hospodárstva; v tejto súvislosti sa pripája ku konštatovaniu Rady, že „na zaistenie väčšieho súladu vonkajšej činnosti EÚ a PCD je nevyhnutná úzka spolupráca medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a Európskou komisiou“;

4.

konštatuje, že zlučovací mechanizmus v jeho súčasnej podobe je navrhnutý tak, aby spájal verejné granty s pôžičkami finančných inštitúcií a inými mechanizmami s rozdelením rizika, čo v čase finančnej krízy znamená rozpočtové obmedzenie rozvoja; žiada preto Komisiu, aby poskytla jasné informácie o tom, ako tento mechanizmus slúži účelu rozvojovej politiky založenej na kritériách oficiálnej rozvojovej pomoci a ako sa bude vykonávať kontrolná právomoc Parlamentu;

5.

berie na vedomie zámer Komisie podporovať „inkluzívny a udržateľný rast, ktorý bude podporovať ľudský rozvoj“, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že dokument neobsahuje žiadnu zmienku o potrebe presadzovať spravodlivejšie rozdelenie; zdôrazňuje, že z hľadiska rozvoja musí mať tento nový nástroj len jediný cieľ, a to znižovanie chudoby a boj proti nerovnostiam; upozorňuje, že ak sa pozornosť bude venovať výhradne hospodárskemu rastu a ak sa bude nadmerne dôverovať účinkom automatického prerozdeľovania rozvoja v súkromnom sektore, hrozí, že to povedie k nevyváženému a neinkluzívnemu rastu bez skutočného vplyvu na zníženie chudoby; žiada, aby EÚ túto politiku prehodnotila v prospech udržateľných rozvojových politík vrátane obchodu, prerozdeľovania bohatstva a sociálnej spravodlivosti, a to s cieľom zlepšiť životné a pracovné podmienky celého obyvateľstva v mestských aj vidieckych oblastiach;

6.

domnieva sa, že z finančného, regulačného, administratívneho a sociálneho hľadiska je zriaďovanie mikropodnikov a MSP v rozvojových krajinách v záujme naštartovania podnikania a rozvoja súkromného sektoru zásadne dôležité pre vytvorenie priaznivého podnikateľského prostredia v rozvojových krajinách; domnieva sa, že EÚ by sa mala zamerať na odstránenie nadmerného regulačného zaťaženia kladeného na MSP a mikropodniky a v tejto súvislosti by mala podporovať a ďalej posilňovať prístup k mikroúverom a mikrofinancovaniu;

7.

domnieva sa, že program zmien by mal priniesť skutočnú zmenu politiky tým, že sa zameria na napĺňanie individuálnych a kolektívnych práv obyvateľstva v rozvojových krajinách, ako je stanovené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach či v Deklarácii o práve na rozvoj, ako aj v zmluvách o ochrane životného prostredia;

8.

domnieva sa, že účinné systémy práv k pôde v rozvojových krajinách sú zásadne dôležité z hľadiska odstraňovania chudoby a vytvorenia spravodlivej a inkluzívnej spoločnosti; domnieva sa, že na tento účel by jedným z cieľov programu zmien malo byť zabezpečenie toho, aby v rozvojových krajinách existovali bezpečné systémy práv k pôde a aby sa primeraným spôsobom monitorovali;

9.

opätovne v tejto súvislosti potvrdzuje svoj záväzok presadzovať sociálne začleňovanie, ako aj rozhodnutie vyčleniť najmenej 20 % celkovej pomoci EÚ na základné sociálne služby, ako boli vymedzené OSN v miléniových rozvojových cieľoch;

10.

konštatuje, že zhruba 82 % osôb so zdravotným postihnutím v rozvojových krajinách žije pod hranicou chudoby; považuje preto za zásadne dôležité, aby sa v rámci programu zmien vykonával článok 32 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý už EÚ podpísala a v ktorom sa uznáva, že je potrebné, aby sa medzinárodná spolupráca stala prístupnou a zahŕňala osoby so zdravotným postihnutím;

11.

vyzýva predstaviteľov národných parlamentov členských štátov EÚ, aby každoročne uskutočňovali štruktúrované schôdze s Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť konzistentnosť v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc a posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja;

12.

berie na vedomie, že Komisia kladie boj proti chudobe medzi ústredné témy svojej novej politiky diferenciácie; konštatuje však, že 70 % osôb, ktorých príjem je pod hranicou chudoby, žije v krajinách so stredným príjmom, z ktorých sú mnohé stále krehké a zraniteľné, a to najmä malé ostrovné rozvojové štáty, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku toho nemajú chudobní obyvatelia v týchto krajinách stále prístup ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti ani úžitok z iných výsledkov domáceho hospodárskeho rastu, za čo sú tieto štáty zodpovedné; vyzýva Komisiu, aby v záujme uplatňovania koncepcie diferenciácie stanovila kritériá zraniteľnosti v spoločných plánovacích usmerneniach nového nástroja priamej spolupráce a 11. ERF, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, a aby zohľadňovala otázky chudoby, ľudského rozvoja a nerovností v danej krajine, a nie len vnútroštátny HND;

13.

vyzýva Komisiu a ESVČ, aby splnili svoj prísľub presadzovať „prístup založený na ľudských právach“ v celom procese rozvojovej spolupráce;

14.

zdôrazňuje zodpovednosť všetkých štátnych a neštátnych aktérov za to, aby sa ich stratégia zameriavala na odstránenie chudoby; zdôrazňuje jednak povinnosť EÚ splniť do roku 2015 svoj cieľ vo výške 0,7 %, jednak nevyhnutnosť boja proti chudobe v rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách používaním nástrojov, ktoré majú význam z hľadiska ich vnútornej solidarity; vyjadruje v tejto súvislosti potešenie zo záverov Rady, ktorá Úniu vyzýva, aby naďalej viedla „s rozvinutejšími krajinami politický dialóg o znižovaní chudoby a boji proti nerovnosti“;

15.

zdôrazňuje význam solidarity medzi generáciami; vyzýva v tomto ohľade Komisiu, aby prijala uplatňovanie rodinného hľadiska ako univerzálnu usmerňujúcu zásadu pre dosiahnutie rozvojových cieľov EÚ;

16.

žiada ďalší rozvoj jasnej väzby medzi pomocou, obnovou a rozvojom, a to najmä vzhľadom na pokračujúcu krízu v oblasti výživy, a zdôrazňuje potrebu účinnej a trvalej pomoci prostredníctvom kombinácie verejno-súkromných partnerstiev a sociálnej zodpovednosti podnikov; opakuje výzvu Parlamentu a Rady adresovanú Komisii, aby zabezpečila jasnejšiu a sústredenejšiu stratégiu v oblasti výživy, ktorá by riešila problematiku správy potravinovej bezpečnosti a zníženia nestálosti cien potravín do konca roku 2012;

17.

domnieva sa, že riešenie problému podvýživy je zásadne dôležité, keďže z hľadiska zdravia stále predstavuje veľkú záťaž rozvojových krajín; na tento účel požaduje osobitné investície do potravín, zdravia a výživy, pričom uznáva, že zlepšenie výživy matiek a detí je kľúčom k odstráneniu chudoby a dosiahnutiu udržateľného rastu;

18.

považuje za nevyhnutné, aby krajiny so stredným príjmom vyhradzovali čoraz väčšiu časť svojich príjmov na sociálne účely, a to najmä prostredníctvom rozvoja daňových systémov a iných systémov vnútorného prerozdeľovania a sociálnej ochrany, vďaka čomu by Európska únia mohla postupne znižovať svoje rozvojové programy, ktoré stále prebiehajú, v prospech najchudobnejších krajín, a to pri zachovaní úzkeho partnerstva s krajinami so strednými príjmami, najmä v oblastiach v sociálnej politiky;

19.

schvaľuje koncepciu diferenciácie; vyzýva však Komisiu, aby v prípade krajín so stredným príjmom rokovala o pláne postupného znižovania oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a aby ich postupne zapájala do svojej trojstrannej spolupráce typu sever-juh-juh; takisto žiada, aby sa toto postupné znižovanie vždy uskutočňovalo tak, aby sa pritom zohľadňovala zásada predvídateľnosti pomoci; okrem toho vyzýva EÚ, aby posúdila možnosti priamej spolupráce s tými regiónmi krajín so strednými príjmami, v ktorých sa sústreďuje chudoba;

20.

považuje za vhodné posúdiť potrebu zorganizovať medzinárodnú konferenciu s účasťou krajín skupiny BRICS, ktorá by sa zameriavala na tému budúceho financovania miléniových rozvojových cieľov na jednej strane a na podporu trojstrannej spolupráce medzi darcovskou krajinou zo severu, krajinou s rozvíjajúcou sa ekonomikou a rozvojovou krajinou na druhej strane; pripomína, že koncepcia tzv. rozvojovej účinnosti je nielenže užitočná na meranie súdržnosti politík v záujme rozvoja, ale poskytuje tiež príležitosť na prehĺbenie dialógu s krajinami skupiny BRICS, keďže práve túto koncepciu uprednostňujú rýchlo sa rozvíjajúce darcovské subjekty v rozvojovej spolupráci;

21.

víta osobitný význam, ktorý sa ľudským právam, demokracii a zásadám právneho štátu prikladá v programe zmien; naliehavo vyzýva EÚ, aby vyvinula ďalšie úsilie o účinnejšie uplatňovanie hľadiska ľudských práv a demokracie v rámci celej rozvojovej spolupráce a aby zabezpečila, že rozvojové programy EÚ prispejú k plneniu medzinárodných záväzkov partnerských krajín v oblasti ľudských práv;

22.

podporuje Komisiu v jej želaní vyčleniť rozpočtovú pomoc partnerským krajinám, hneď ako sa v rámci politického dialógu zaviažu presmerovať svoje rozpočtové priority na ciele rozvoja v základných sociálnych sektoroch; zastáva názor, že rozpočtová podpora by sa mala užšie previazať s výsledkami dosahovanými v oblasti ľudských práv a so stavom verejnej správy v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci; opakuje svoju žiadosť o to, aby sa v tomto smere zaviedli podrobnejšie kritériá udeľovania rozpočtovej podpory;

23.

uznáva súvislosť medzi rozvojom a bezpečnosťou, je však presvedčený, že rozpočet EÚ určený na rozvoj by mal ostať oddelený od financovania záležitostí súvisiacich s vojenskou bezpečnosťou, čo je otázka patriaca do vnútorných vecí;

24.

žiada Komisiu, aby ozrejmila súvislosť medzi rozvojom a migráciou; trvá na tom, že rozvojové rozpočty v tejto oblasti by mali podporovať cieľ plánu integrovaného regionálneho rozvoja v hlavných oblastiach spojených s prisťahovalectvom, ako sú tvorba pracovných miest, inštalovanie infraštruktúr pre pitnú vodu, elektrinu, zdravotné strediská, školy atď.;

25.

domnieva sa, že nová stratégia v oblasti ľudských práv, zameraná na hospodárske, sociálne a kultúrne práva aj na práva zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, by mala mať vplyv na spôsoby poskytovania rozpočtovej pomoci; vyslovuje sa za to, aby sa v tejto oblasti na základe dynamického prístupu zaviedli pozitívne a rozvážne podmienky s ohľadom na zachovanie prínosov, ktoré sa získali po rokoch partnerstva, pričom by sa mali uplatňovať v rámci partnerstva založeného na politickom dialógu o využívaní rozličných možností realizácie finančnej pomoci Európskej únie;

26.

vyzýva Komisiu, Európsku radu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť právam menšín, a trvá na tom, aby súčasťou rozvojových programov boli ustanovenia o ľudských právach a zákaze diskriminácie, o ktorých nemožno vyjednávať, a to okrem iného vo vzťahu k diskriminácii na základe rodovej príslušnosti, rasového či etnického pôvodu, náboženského vyznania či viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a voči ľuďom žijúcim s HIV/AIDS;

27.

vyjadruje súhlas s požiadavkou Rady, aby sa k rozvoju zaujal prístup založený na právach, podľa ktorého EÚ uznáva predovšetkým právo na všeobecný nediskriminačný prístup k základným službám, účasť na demokratických politických procesoch, transparentnosť a zodpovednosť, spravodlivosť a právny štát, a to s dôrazom na chudobné a zraniteľné skupiny obyvateľstva;

28.

vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v oznámeniach Komisie sa ľudské práva objavujú najmä ako súčasť širšej podmienenosti dobrou správou vecí verejných, ktorá má, ako sa zdá, pre rozvoj len pomocnú hodnotu; pripomína, že prístup k rozvoju založený na ľudských právach sa nemôže obmedzovať na podmienenosť a že je potrebné integrované porozumenie ľudských práv, v ktorom sa rovnaká pozornosť venuje občianskym, kultúrnym, hospodárskym, politickým aj sociálnym právam a rozvoj sa chápe v prvom rade ako ľudský rozvoj;

29.

pripomína v tejto súvislosti, že je dôležité, aby EÚ uznala právo na rozvoj týchto partnerských krajín a záväzky, ktoré z tohto práva vyplývajú pre štáty, ktoré sú darcami pomoci;

30.

vyzýva Komisiu, aby v súlade s akčným programom prijatým na Medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji, ktorá sa konala v roku 1994 v Káhire, naďalej podporovala prístup k agende populácie a rozvoja založený na právach, a to najmä prostredníctvom spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a agentúrami OSN ako UNFPA;

31.

nabáda Radu, aby prijala kroky nadväzujúce na návrh Komisie na kvalitne koncipovanú, účinnú daň z finančných transakcií, ktorej cieľom je zabezpečiť príjmy na splnenie inkluzívnych celosvetových rozvojových priorít;

32.

dôrazne Komisii a členským štátom pripomína, že oficiálna rozvojová pomoc musí zostať základnou kostrou európskej politiky rozvojovej spolupráce zameranej na odstránenie chudoby; zdôrazňuje preto, že ak sa majú rozsiahlym spôsobom presadzovať inovačné zdroje rozvojového financovania, musia byť doplnkové, musia sa používať na základe prístupu v prospech chudobných a nemôžu za žiadnych okolnosti nahrádzať oficiálnu rozvojovú pomoc;

33.

domnieva sa, že zavádzanie podmienok pre uplatňovanie niektorých typov vyplácania oficiálnej rozvojovej pomoci a rozpočtovej podpory by malo ísť ruka v ruke so stabilnými a dobre fungujúcimi inštitúciami a demokratickou kontrolou rozpočtu parlamentmi, dvormi audítorov, občianskou spoločnosťou a regionálnymi a miestnymi orgánmi v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, a so zárukami zo strany EÚ v oblasti kontinuity a predvídateľnosti pomoci poskytovanej Úniou; vyjadruje potešenie nad skutočnosťou, že Rada prevzala tieto odporúčania do svojich záverov; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v systéme tzv. zmlúv spojených s miléniovými rozvojovými cieľmi a rozširovať ho;

34.

domnieva sa, že zverejnenie oficiálnej rozvojovej pomoci odráža len nedostatočným spôsobom prostriedky, ktoré sú v tejto oblasti skutočne k dispozícii;

35.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť politický dialóg, a to najmä medzi tromi inštitúciami EÚ, s cieľom upevniť súčasnú úroveň konsenzu a angažovanosti, pokiaľ ide o Európsky konsenzus o rozvoji prijatý v roku 2005, ktorý by mal byť aj naďalej doktrinálnym rámcom pre súdržnosť politík v záujme rozvoja; domnieva sa preto, že nový program môže byť len nástrojom, ktorý je kompatibilný s týmto konsenzom a ktorý povedie k účinnejšej rozvojovej politike slúžiacej primárnemu cieľu rozvojovej spolupráce EÚ, t. j. odstráneniu chudoby – najmä prostredníctvom úsilia o splnenie miléniových rozvojových cieľov a úlohy, ktorú zohráva zdravotná starostlivosť a vzdelávanie – v kontexte trvalo udržateľného rozvoja;

36.

želá si, aby sa zachoval konsenzuálny charakter všetkých inštitucionálnych aktérov EÚ v rozvojovej spolupráci, ako bol vymedzený 20. decembra 2005, a vyzýva v tomto duchu vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby pripojila svoj podpis k Európskemu konsenzu o rozvoji, keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť, ktorej predsedá, má významné právomoci v oblasti plánovania;

37.

nazdáva sa, že Únia by mala v plnej miere prevziať zodpovednosť, ktorá jej prináleží ako najväčšiemu darcovi rozpočtovej pomoci na svete, a lepšie zhodnotiť a využívať svoj politický potenciál a ďalej tak rozvíjať svoju vedúcu pozíciu na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o otázky rozvoja, a to najmä šírením zásad dobrej správy vecí verejných a poskytovaním odbornej prípravy miestnych aktérov, prostredníctvom rozhodného využívania právomocí, ktoré jej vyplývajú z článku 210 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to ujať sa každej vhodnej príležitosti na podporu koordinácie politík rozvojovej spolupráce Únie a členských štátov a zosúladiť ich programy pomoci;

38.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia sa obracia so schvaľovaním svojho programu zmien výlučne na Radu, a to napriek tomu, že demokratická kontrola, ako je stanovená v Lisabonskej zmluve, by sa mala v oblasti uskutočňovania rozvojovej politiky uplatňovať celistvým spôsobom; zdôrazňuje, že na to, aby boli funkčné, musia o akýchkoľvek zmenách geografických, tematických a odvetvových priorít spolupráce Únie spolurozhodovať Parlament a Rada v rámci nástrojov financovania rozvojovej spolupráce, ktoré patria do riadneho legislatívneho postupu;

39.

víta dôraz na užšiu koordináciu medzi členskými štátmi prostredníctvom rozvoja spoločného plánovania, jednotných zmlúv EÚ o rozpočtovej podpore a spoločných rámcov EÚ pre meranie a oznamovanie výsledkov a pre podmienenosť ľudskými právami;

40.

domnieva sa, že zachovanie vysokej úrovne financovania v prípade rozvojového vzdelávania je zásadne dôležité, pretože podporuje potrebnú informovanosť verejnosti o rozvojovej problematike;

41.

víta zámer Komisie dospieť k tomu, aby sa EÚ snažila „pomáhať štátom v nestabilnej situácii“; konštatuje však, že dvojstranný vzťah na to nemusí stačiť vzhľadom na nový rozpočtový rámec a skutočnosť, že krajiny v takejto situácii často nemajú funkčnú vládu či právny systém; vyzýva preto EÚ, aby s tretími krajinami v danom regióne spolupracovala s cieľom podporiť rozvoj a fungovanie inštitúcií, zásady právneho štátu a justičné systémy v partnerskej krajine;

42.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila nástroje potrebné na zaručenie strategického prepojenia humanitárnej pomoci a rozvoja v situáciách nestability a krízy a v pokrízových situáciách, a to s cieľom posilniť odolnosť obyvateľov príslušných krajín;

43.

pripomína, že pokiaľ ide o návrh nového 11. ERF, musí byť akékoľvek nové politické smerovanie po prijatí programu zmien zlučiteľné so znením a duchom dohody z Cotonou;

44.

považuje za nevyhnutné poukázať na komparatívne výhody politiky rozvojovej spolupráce EÚ a vyzýva preto Komisiu, aby s pomocou OECD vymedzila metodiku, ktorá jej umožní posúdiť vplyv jej vlastnej politiky a porovnať ho s vplyvom politiky iných aktérov, najmä rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík;

45.

pripomína potrebu jednotného postupu 28 aktérov, ktorých už v súčasnosti spája konsenzus, a žiada presadzovanie spoločného chápania situácie a spoločného vnímania strategických výziev;

46.

žiada vytvorenie nezávislej skupiny odborníkov, administratívne prepojenej s Komisiou, ktorej cieľom by bolo rozvíjať analytickú a poradenskú kapacitu pre všetkých európskych aktérov v oblasti spolupráce, s cieľom zaručiť pridanú hodnotu dobre koordinovanej a jednotnej politiky;

47.

podporuje zámer Komisie sústrediť činnosti riadené EÚ v každej partnerskej krajine do obmedzeného počtu prioritných odvetví, pripomína však, že v záujme dosiahnutia čo najlepších výsledkov by sa mali tieto priority určiť v rámci partnerstva a v plnej miere by sa mala rešpektovať zodpovednosť a priority partnera;

48.

podporuje skutočnosť, že Rada pripomína „povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy – zohľadniť ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny a plniť tieto ciele vo všeobecnom rámci vonkajšej činnosti Únie“;

49.

zdôrazňuje, že je zásadne dôležité presadzovať a obhajovať dobrú správu vecí verejných; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby podporovala programy odbornej prípravy právnikov a programy modernizácie právnych predpisov, najmä právnych predpisov o využívaní pôdy;

50.

zastáva názor, že trvalo udržateľný rozvoj si vyžaduje účinný vnútroštátny výber daní, automatické zverejňovanie zisku nadnárodných korporácií a nimi odvedených daní v každej z rozvojových krajín, v ktorej pôsobia, ako aj boj proti zneužívaniu daňových rajov, daňovým podvodom a nezákonnému úniku kapitálu; v tejto súvislosti víta návrh právneho predpisu EÚ v oblasti podávania správ o jednotlivých krajinách a projektoch, ktorý by sa mal stať súčasťou politiky EÚ v oblasti programu zmien;

51.

domnieva sa, že pomoc EÚ obchodu a nástroje na uľahčenie obchodu, ktoré sa v súčasnosti zameriavajú len na vývozné odvetvia, sa musia zmeniť, aby sa uľahčil obchod na miestnych a regionálnych trhoch;

52.

pripomína, že aktívna a inkluzívna občianska spoločnosť predstavuje najlepšiu záruku dobrej demokratickej správy, ochrany zraniteľných skupín, najmä zdravotne postihnutých ľudí a menšín, zodpovednosti súkromného sektora, ako aj lepšej schopnosti rozdelenia prínosov hospodárskeho rastu tak v krajinách na severe, ako aj na juhu;

53.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nekladie dostatočný dôraz na rodový rozmer chudoby; domnieva sa, že EÚ musí investovať do osobitných potrieb žien a navrhnúť balíky sociálnej ochrany riešiace výzvy, ktorým ženy čelia; zdôrazňuje, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien majú zásadný význam z hľadiska dosiahnutia medzinárodných rozvojových cieľov; zdôrazňuje skutočnosť, že hospodárske a politické posilnenie postavenia žien je nielen hnacou silou rodovej rovnosti, ale je zároveň zásadne dôležité z hľadiska dosiahnutia celkového hospodárskeho rastu v rozvojových krajinách a zníženia chudoby; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a začlenenie posilňovania postavenia žien v rámci všetkých rozvojových politík a programov EÚ prostredníctvom svojho akčného plánu pre rodovú rovnosť z roku 2010;

54.

vyjadruje želanie, aby sa v programe zmien spresnila úloha občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych orgánov nielen ako dôležitých a nezávislých aktérov pri vykonávaní rozvojových programov či projektov, ale aj ako základných aktérov v procese vytvárania rozvojových politík založených na dôkazoch; zdôrazňuje význam zlepšovania spolupráce s nimi a žiada pravidelný dialóg a konzultácie s nimi pri tvorbe politiky; v tomto smere zdôrazňuje význam zavedenia dialógu medzi EÚ a organizáciami občianskej spoločnosti a regionálnymi a miestnymi orgánmi;

55.

žiada zvýšenie informovanosti v nových členských štátoch o význame rozvojovej pomoci;

56.

vyjadruje nádej, že rozvojová spolupráca sa počas kľúčového roku 2015, počas ktorého bude žiaduce uskutočniť dôkladnú úvahu – najmä z hľadiska otázky nadviazania na miléniové rozvojové ciele, zaradí medzi poprednejšie témy; vyjadruje želanie, aby Komisia vyhlásila rok 2015 za Európsky rok v záujme rozvoja;

57.

poukazuje na to, že lepšie pochopenie vplyvu nerozvojových politík na rozvoj pomáha zaviesť a monitorovať účinný rozvojový rámec; preto považuje za zásadne dôležité, aby program zmien presadzoval súdržnosť politík v záujme rozvoja založenú na dôkazoch;

58.

žiada, aby akákoľvek podpora súkromnému sektoru v podobe oficiálnej rozvojovej pomoci bola súčasťou vnútroštátnych plánov a/alebo stratégií partnerských krajín a aby sa sumy pridelené v rámci tejto podpory vyhradili na rozvoj ľudských zdrojov, dôstojnej práce, udržateľného riadenia prírodných zdrojov a rozvoj inkluzívnych a kvalitných verejných služieb v prospech obyvateľov; zastáva názor, že je potrebné zaviesť záruky na zabezpečenie toho, aby súkromné spoločnosti rešpektovali ľudské práva, ponúkali dôstojné pracovné miesta a platili dane v krajinách, v ktorých pôsobia;

59.

víta návrhy programu zmien, ktoré sa týkajú účinnosti pomoci, a to vzhľadom na význam účinnosti pomoci z hľadiska zlepšovania kvality života, znižovania chudoby v krajinách, ktoré sú príjemcami pomoci, a dosahovania miléniových rozvojových cieľov, a naliehavo žiada rezolútnejšie kroky EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje význam urýchleného zavedenia partnerstva v záujme účinnej rozvojovej spolupráce z Pusanu do praxe; zastáva názor, že úspešný posun z koncepcie účinnej pomoci ku koncepcii spolupráce v záujme účinného rozvoja si vyžaduje pevné odhodlanie EÚ a jej medzinárodných partnerov; dúfa, že sa urýchlene dosiahne medzinárodný konsenzus o funkčnom režime globálneho partnerstva;

60.

domnieva sa, že niektoré nové výzvy, najmä zmena klímy a univerzálny prístup k energii, nie sú v oblastiach intervencie uvedených v návrhu Komisie dostatočne zohľadňované;

61.

opakuje svoju požiadavku, aby sa do programu zmien zahrnuli záväzky a povinnosti zahraničných investorov pôsobiacich v rozvojových krajinách, pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv, environmentálnych noriem a základných pracovných noriem MOP; domnieva sa, že spoločnosti z EÚ by mali byť vo svojich domovských krajinách právne zodpovedné za porušenie týchto záväzkov a povinností ich pobočkami v zahraničí a za subjekty, nad ktorými majú kontrolu;

62.

vyzýva EÚ, aby uznala právo rozvojových krajín regulovať investície, uprednostňovať investorov, ktorí podporujú rozvojovú stratégiu partnerskej krajiny, a poskytovať preferenčné zaobchádzanie domácim a regionálnym investorom v záujme presadzovania regionálnej integrácie;

63.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že program zmien nerieši problematiku prenájmu pôdy v rozvojových krajinách, ktorá ohrozuje miestnu potravinovú bezpečnosť; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v súčasnosti získavajú ornú pôdu zahraniční investori s podporou vlád, a to aj z EÚ, pričom hrozí, že to oslabí politiku EÚ v oblasti boja proti chudobe;

64.

zdôrazňuje, že je nutné zohľadňovať prierezový rozmer kultúry a že je dôležité zahŕňať ju do všetkých vonkajších politík EÚ všeobecne a do rozvojovej politiky obzvlášť;

65.

domnieva sa, že Komisia si musí ponechať monopol plánovania v oblasti rozvojovej politiky a politiky spolupráce;

66.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ESVČ a vládam a parlamentom členských štátov.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/40

—

so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, ktorú prijala Európska rada na svojom zasadnutí vo Feire 19. a 20. júna 2000,

—

so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov (MSP) (1),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. októbra 2011 s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2011 s názvom Malý podnik, veľký svet – nové partnerstvo na pomoc MSP pri využívaní globálnych príležitostí (COM(2011)0702),

—

so zreteľom na správu Komisie z 23. novembra 2011 s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – Prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2011 s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

—

so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

—

so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (2014 – 2020) (COM(2011)0834),

—

so zreteľom na správu Komisie o európskej konkurencieschopnosti z roku 2011 (COM(2011)0642),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2011 o praktických aspektoch týkajúcich sa revízie nástrojov EÚ na podporu financovania malých a stredných podnikov v ďalšom programovom období (2),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2011 o priemyselnej politike vo veku globalizácie (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o preskúmaní iniciatívy „Small Business Act“ (4),

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre regionálny rozvoj(A7-0293/2012),

A.

keďže mikropodniky a MSP majú v čase hospodárskej krízy ťažký prístup k financovaniu, najmä malým úverom, určenému na udržanie svojho rozvoja,

B.

keďže 25 % MSP v EÚ vykonáva svoju činnosť na medzinárodnej úrovni v rámci jednotného trhu, avšak len 13 % pôsobí na medzinárodnej úrovni mimo EÚ; keďže tovar alebo služby vyváža len 24 % mikropodnikov v porovnaní s 38 % malých podnikov a 53 % stredných podnikov,

C.

keďže zdrojom takmer jednej tretiny administratívnej záťaže vyplývajúcej z právnych predpisov EÚ je predovšetkým neprimerané a neefektívne vykonávanie na vnútroštátnej úrovni, čo znamená, že by bolo možné usporiť až 40 miliárd EUR, ak by členské štáty efektívnejšie transponovali právne predpisy EÚ (5),

D.

keďže viac než 96 % MSP v Európskej únii má menej ako 50 zamestnancov a ročný obrat menej ako 10 mil. EUR keďže ich schopnosť vyvážať tovar a služby do zahraničia je obmedzená, a to najmä z dôvodu vysokých pevných nákladov spojených s medzinárodným obchodom, právnej neistoty a fragmentácie regulácie,

E.

keďže 85 % všetkých nových pracovných miest v EÚ v období 2002 – 2010 vytvorili MSP, najmä nové podniky; keďže 32,5 milióna ľudí v EÚ sú samostatne zárobkovo činné osoby,

F.

keďže priemysel hrá kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve a vytvára 25 % priamych pracovných miest v súkromnom sektore EÚ, pričom jeho podiel na súkromnom výskume a vývoji predstavuje 80 %,

G.

keďže tvorba pracovných miest v ekologických odvetviach mala na rozdiel od mnohých iných odvetví počas celej recesie pozitívny vývoj a podľa predpovedí bude ďalej pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch (6),

H.

keďže internet a informačné a komunikačné technológie (IKT) uľahčujú možnosti MSP v oblasti predaja služieb po celom svete a zohrávajú zásadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o zvýraznenie príspevku MSP k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest,

I.

keďže Komisia odhaduje, že politiky presadzujúce prechod na ekologické hospodárstvo, napríklad politiky v oblasti efektívneho využívania zdrojov, energetickej efektívnosti a zmeny klímy, by do roku 2020 mohli vytvoriť viac než 9 miliónov pracovných miest, a to najmä v odvetví MSP,

1.

berie na vedomie všeobecné štrukturálne a regulačné výzvy, ktorým čelia MSP, ako je prístup k finančným, ľudským a organizačným zdrojom; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia sa usiluje o propagáciu a podporu hospodárskych činností MSP na jednotnom trhu aj na trhoch tretích krajín; poukazuje na to, že vo všeobecnosti by sa internacionalizácia MSP mala považovať za proces; upozorňuje, že na to, aby boli MSP v rozširovaní svojho podnikania za hranice EÚ úspešné, potrebujú poradenské služby už na svojej miestnej úrovni, a nie len na tretích trhoch; zdôrazňuje, že túto potrebu musia odrážať politiky EÚ v oblasti podpory;

2.

poukazuje na to, že MSP majú mimoriadne rozmanitý charakter; zdôrazňuje preto, že pri príprave nových politík pre MSP by Komisia mala zohľadňovať rozličné výzvy, ktorým podniky čelia v závislosti od veľkosti a odvetvia;

3.

pripomína, že MSP majú z internacionalizácie väčší prospech ako väčšie podniky vďaka pôsobeniu najlepších postupov, lepšiemu zužitkovaniu nadbytočnej výroby, lepším dodávkam vstupných výrobkov prostredníctvom dovozu, čiže vďaka lepšej konkurencieschopnosti, a to v tom zmysle, že vyvážajúce MSP sústavne dosahujú lepšiu výkonnosť ako nevyvážajúce podniky, v dôsledku čoho zabezpečujú väčšiu prosperitu pre hospodárstvo ako celok a pre spotrebiteľov;

4.

odmieta presvedčenie, že ochrana malých a stredných podnikov EÚ pred medzinárodnou konkurenciou by im mohla pomôcť k lepšiemu rastu a výkonnosti na medzinárodnej scéne; skôr sa domnieva, že EÚ by mala v rámci medzinárodných rokovaní podporovať pozitívny program, z ktorého budú mať prospech jej MSP, s cieľom vzájomného znižovania prekážok v záujme MSP na celom svete;

5.

domnieva sa, že účinná ochrana MSP pred nekalými obchodnými praktikami partnerských štátov EÚ je rovnako dôležitá ako pomoc pre MSP, ktoré majú záujem o internacionalizáciu; považuje internacionalizáciu a ochranu za dve strany tej istej mince procesu globalizácie;

6.

zdôrazňuje, že v oznámení sa malo rozlišovať medzi jednotlivými odvetviami, keďže internacionalizácia MSP pôsobiacich v oblasti služieb sa zásadne odlišuje od internacionalizácie MSP pôsobiacich v oblasti výroby; poznamenáva, že mnoho MSP pôsobiacich v oblasti služieb, ktoré predstavujú väčšinu MSP, často nemusí na začatie vývozu dosiahnuť určitú rozhodujúcu veľkosť a tieto MSP by mali prospech predovšetkým z otvorenejšej právnej úpravy a prístupu k IKT v cieľových krajinách, zatiaľ čo MSP pôsobiacim v oblasti priemyslu by viac prospeli posilnené podmienky v oblasti dopravnej logistiky a uľahčenie obchodu;

7.

konštatuje, že väčšina verejných politík na podporu internacionalizácie MSP z EÚ sa sústreďuje na výrobu, a preto odporúča, aby sa tieto politiky upravili tak, že sa zohľadnia odlišné potreby MSP pôsobiacich v oblasti služieb; odporúča najmä opätovné zváženie požiadaviek týkajúcich sa minimálnej veľkosti platných pre programy na podporu podnikania MSP, ktoré boli zvyčajne založené na vývoznom modeli MSP pôsobiacich v oblasti priemyslu, podľa ktorého môže firma začať pôsobiť na medzinárodných trhoch po dosiahnutí určitej rozhodujúcej veľkosti;

8.

zastáva názor, že hoci oznámenie sa snaží riešiť ťažkosti, s ktorými sa MSP stretávajú pri hľadaní zahraničných obchodných príležitostí, nezdôrazňuje sa v ňom dostatočne, že žiaducim opatrením verejnej správy je poskytovanie pomoci, rád a stimulov MSP pri ich internacionalizácii; vyjadruje presvedčenie, že EÚ by po dohode s členskými štátmi mala podporovať a presadzovať stimuly na aktívny rozvoj MSP v strategických odvetviach pridaním hodnoty existujúcim iniciatívam, najmä pokiaľ ide o technologicky pokrokové výrobné činnosti s vysokou pridanou hodnotou, ktoré im poskytujú konkurenčnú výhodu oproti krajinám s rozvíjajúcou sa ekonomikou; preto zdôrazňuje, že je potrebné určiť sľubné špecifické segmenty trhu, pričom táto potreba sa už začala začleňovať do ostatných dokumentov politík EÚ, napríklad do správy skupiny na vysokej úrovni o kľúčových podporných technológiách;

9.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby čo najskôr uviedla do prevádzky viacjazyčný on-line portál, ako sa uvádza v oznámení, a aby bol tento portál v plnej miere funkčný najneskôr do konca roka 2013; domnieva sa, že portál by nemal prinášať duplikáciu existujúcich portálov, ale skôr ich prepojenie, pričom uznáva veľkú rozmanitosť MSP a ich problémov, a že uvedený portál by mal byť ľahko dostupný a užívateľsky ústretový a nemal by pre MSP znamenať ďalšie náklady na vyhľadávanie; zdôrazňuje, že portál pravdepodobne povedie k zvýšeniu počtu MSP z EÚ pôsobiacich na medzinárodnej úrovni,

10.

požaduje väčšiu a efektívnejšiu podporu MSP v oblasti prístupu na jednotný trh a na trhy tretích krajín, a to na úrovni EÚ, na vnútroštátnej úrovni a na regionálnej úrovni, predovšetkým v oblasti propagácie a prístupu k informáciám, ochrany práv duševného vlastníctva, účasti na verejných výberových konaniach, IKT, štandardizácie a regulačnej problematiky; domnieva sa, že sieť Enterprise Europe Network (EEN) je účinný nástroj na splnenie týchto cieľov; súhlasí s tým, že na základe dôkladného posúdenia by sa mal zaviesť nový model riadenia siete EEN s cieľom zvýšiť účinnosť, znížiť administratívne a správne zaťaženie a umožniť poskytovanie na mieru prispôsobenej podpory; domnieva sa, že táto podpora by mala podnikom pomôcť pri nadobúdaní potrebných zručností a vymedzovaní stratégie expandovania na zahraničných trhoch a mala by napomáhať spolupráci medzi podnikmi tým, že podporí zbližovanie ponuky a dopytu;

11.

vyjadruje presvedčenie, že sieť EEN maximálne zvýši svoju hodnotu pre MSP v EÚ len v prípade, ak sa posilní fungovanie a správa jej základných organizácií a zvýši sa informovanosť o jej podporných službách;

12.

naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili jednotnú sieť poradenských stredísk na podporu vývozu na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré budú fungovať v spolupráci s podnikmi, obchodnými komorami, univerzitami a ostatnými zainteresovanými stranami, aby MSP mohli mať ľahko identifikovateľnú jednu kontaktnú osobu a aby mohli získavať poradenstvo prispôsobené ich potrebám a hospodárske analýzy o zahraničných trhoch, informácie o pomoci, vývozných možnostiach, existujúcich obchodných prekážkach (colných aj necolných), ochrane investícií a platných ustanoveniach týkajúcich sa urovnávania sporov, administratívnych formalitách a konkurencii na trhoch tretích krajín vo svojom vlastnom jazyku a na okamžité využitie; domnieva sa, že tieto poradenské strediská by mali prispievať k výmene osvedčených postupov v súlade s Európskou chartou pre malé podniky;

13.

odporúča, aby sa viac informácií zameriavalo na malé podniky a mikropodniky, pretože táto skupina MSP je na medzinárodnej úrovni najmenej aktívna a najmenej si uvedomuje svoj vývozný potenciál a výhody, ktoré by získala vďaka internacionalizácii;

14.

súhlasí s názorom, že podporné programy financované z verejných zdrojov by sa mali uskutočňovať čo najhospodárnejším spôsobom najmä v období, keď sa hospodárstvo EÚ ešte stále zotavuje zo svojej najhoršej krízy, aká ju za posledné desaťročia postihla; poukazuje v tejto súvislosti na to, že kvalita programov by mala zostať prinajmenšom na rovnakej úrovni;

15.

podporuje návrh na uplatnenie mapovacej povinnosti v súvislosti s veľkým počtom miestnych, regionálnych a vnútroštátnych systémov podpory a systémov podpory EÚ; domnieva sa, že mapovanie by malo zahŕňať iniciatívy súkromného sektora a iniciatívy uskutočňované na miestnej úrovni zamerané na pomoc MSP s prístupom k financovaniu, najmä iniciatívy na uľahčenie prístupu mikropodnikov k úverom, ako aj hodnotenie účinnosti existujúcich systémov podpory EÚ; domnieva sa, že mapovanie by sa malo vykonávať v pravidelných intervaloch a používať sa ako základ pre systém referenčných hodnôt a prehľadu výsledkov; domnieva sa, že počiatočné mapovanie by malo byť základom pre posúdenie účinnosti existujúcich systémov podpory EÚ; poznamenáva, že mapovanie nemusí zachytiť všetky iniciatívy, najmä ak sú malého rozsahu alebo majú neformálny charakter a ak nie sú náklady na toto úsilia a/alebo jeho praktická realizácia uskutočniteľné;

16.

očakáva, že prvé konkrétne návrhy predložené do konca roka 2012 zefektívnia a skoordinujú existujúce systémy podpory EÚ tak, aby boli účinné a reagovali na potreby MSP z EÚ; domnieva sa, že opatrenia EÚ nesmú viesť k žiadnemu zdvojovaniu alebo rozvoju súbežných štruktúr a musia preukázať jasnú európsku pridanú hodnotu; domnieva sa, že existujúce vnútroštátne systémy podpory by sa mali so zreteľom na zásadu subsidiarity rešpektovať; domnieva sa, že poskytovanie služieb jednotlivým MSP v EÚ musí byť zamerané na organizáciu označenú za najbližšiu ich individuálnym podnikateľským potrebám; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala zodpovedné orgány Parlamentu o pokroku dosiahnutom v rámci tohto mapovania;

17.

poukazuje na to, že nová činnosť EÚ, ako je táto, musí preukázať svoju pridanú hodnotu oproti súčasným nástrojom; domnieva sa, že takúto pridanú hodnotu možno zaznamenať v prípadoch, keď dochádza ku geografickému alebo vecnému zlyhaniu trhu (tzv. biele miesta), alebo v prípadoch, keď je potrebné posilniť zastupovanie záujmov obchodnej politiky EÚ alebo úsilie o zhromažďovanie informácií do databázy prístupu na trh.

18.

zdôrazňuje potrebu rovnocennej účasti MSP na hodnotení súčasného podporného rámca; žiada, aby boli MSP spolu so sieťou EEN a organizáciami podnikateľov v EÚ úzko zapojené do realizácie tohto preskúmania;

19.

trvá na tom, aby sa nástroje, ktoré sú firmám EÚ v súčasnosti k dispozícii v oblasti vývozu, napríklad databáza prístupu na trh a poradenské stredisko pre vývoz, upravili tak, aby vyhovovali potrebám MSP; oceňuje otvorenie poradenského strediska pre MSP, ktoré sa zaoberá otázkami týkajúcimi sa nástrojov na ochranu obchodu; odporúča účinnejšiu koordináciu medzi rôznymi podpornými štruktúrami pre európske MSP v tretích krajinách;

20.

nazdáva sa, že praktické nákladovo efektívne riešenia, ktoré pomôžu MSP prekonať nedostatok pracovného kapitálu, najmä kapitálu potrebného na nevyhnutné počiatočné investície a na začatie financovania vývozu, by sa mali navrhnúť a vykonávať v rámci spoločnej obchodnej politiky EÚ alebo iných vhodných nástrojov EÚ, ak sa na základe mapovania zhodnotí, že je to nevyhnutné a realizovateľné;

21.

domnieva sa, že pri účinnom využívaní existujúcich vnútroštátnych štruktúr sa iniciatívy EÚ ukazujú ako nevyhnutné na trhoch tretích krajín, pokiaľ sa zistí, že tam znamenajú pridanú hodnotu; podporuje spoluprácu odborníkov vo verejnej aj súkromnej oblasti vrátane tímov EÚ pre prístup na trh; súhlasí s tým, že MSP z niektorých menších a novších členských štátov sú v nevýhode, pretože na niektorých trhoch tretích krajín im môže chýbať diplomatické zastúpenie, skúsení partneri či oboje; napriek tomu zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ nezasahujú do hospodárskej súťaže medzi jednotlivými spoločnosťami z rôznych členských štátov na trhoch tretích krajín;

22.

zdôrazňuje, že internacionalizácia MSP je proces a že na to, aby bol tento proces úspešný, je potrebné, aby sa MSP poskytovala podpora už na miestnej úrovni, a nielen na trhoch tretích krajín; uznáva, že na trhoch tretích krajín môže tomuto procesu dodať významnú hodnotu spoločné úsilie EÚ týkajúce sa lobingu, obchodnej politiky a prístupu na trh, ako aj dodatočné programy na riešenie zlyhania trhu;

23.

vyzýva Komisiu, aby nové štruktúry vytvorila až po preskúmaní financovania a súpisu dostupných poradenských služieb v členských štátoch a po vykonaní náležitej analýzy ich účinnosti a až po tom, ako sa preukáže potreba vytvorenia nových štruktúr, aby sa tak predišlo duplicite;

24.

podporuje návrh Komisie zlepšiť spoluprácu medzi rôznymi obchodnými združeniami, obchodnými komorami a ostatnými subjektmi pôsobiacimi na jednotnom trhu a v tretích krajinách, s cieľom uľahčiť obchodné partnerstvá, podporovať klastre a prístup na nové trhy, pričom podporuje proces internacionalizácie, a to od úrovne podniku po úroveň sietí či pobočiek vo viacerých lokalitách, s cieľom podporovať komplexnejšie a trvalejšie projekty internacionalizácie, na ktorých sa podieľajú rôzne podniky a iné verejné organizácie a inštitúcie poskytujúce podporu;

25.

zdôrazňuje, že veľkú úlohu zohráva územie, na ktorom pôsobia MSP, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sústavne spolupracovali s miestnymi subjektmi v záujme využívania sieťovej spolupráce;

26.

domnieva sa, že vytváranie spoločných podnikov alebo iných dohôd o partnerstvách medzi MSP alebo s MSP by sa malo podporovať ako stratégia prenikania na nové trhy, realizácie priamych investičných projektov na jednotnom trhu a v tretích krajinách a účasti na výzvach na predkladanie ponúk; vyzýva Komisiu, aby mobilizovala zdroje s cieľom podporiť takúto nadnárodnú spoluprácu;

27.

konštatuje, že klastre a siete sa často môžu vytvárať virtuálne aj fyzicky; nabáda členské štáty, aby podporovali potrebné nástroje a zdroje v záujme uľahčenia tvorby virtuálnych klastrov a sietí;

28.

nabáda členské štáty, aby na medzinárodných fórach a konferenciách aktívne podporovali úlohu Komisie pri výraznom zlepšovaní prístupu MSP na trhy tretích krajín;

29.

odporúča, aby Komisia posúdila všetky rozmery súvisiace s internacionalizáciou, konkrétne vývoz a dovoz vrátane rôznych foriem hospodárskeho partnerstva a spolupráce; konštatuje, že v oznámení sa nekladie dostatočný dôraz na tento druhý rozmer;

30.

žiada väčšiu integráciu politík Únie zameraných na podporu MSP, najmä v oblasti inovácie, rastu, internacionalizácie, produktivity, krytia nákladov a znižovania byrokracie, kvality ľudského kapitálu a sociálnej zodpovednosti;

31.

víta nový program pre konkurencieschopnosť MSP (COSME); berie na vedomie úspešné kroky rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP); domnieva sa, že tieto kroky – napr. pokiaľ ide o Skupinu nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže a sieť Enterprise Europe Network – by mali pokračovať a ďalej sa rozšíriť v rámci nového programu; zdôrazňuje nevyhnutnosť zlepšenia prístupu k finančným prostriedkom pre MSP a posilnenia úlohy, ktorú by v tom mohol zohrávať súkromný sektor; žiada zjednodušenie a racionalizáciu rôznych nástrojov Únie určených na prístup k úverom, zárukám alebo rizikovému kapitálu, najmä pre MSP s plánmi internacionalizácie; žiada preskúmanie nákladov a dostupnosti základných bankových služieb pre MSP zapojené do cezhraničného obchodu, najmä obchodu v rozdielnych menách, a to aj mimo EÚ; nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosť využitia časti svojho vnútroštátneho výnosu dane z príjmu právnických osôb na uľahčenie prístupu MSP k zárukám za úvery; zdôrazňuje, že všetky nástroje, najmä nefinančné nástroje, by sa mali prijímať na základe kritického posúdenia programu CIP a v úzkej spolupráci s organizáciami MSP;

32.

zdôrazňuje potrebu zásadným spôsobom zvýšiť rozpočet programu COSME vo viacročnom finančnom rámci (VFR), a to predovšetkým so zreteľom na významné prípady zlyhania trhu v oblasti financovania MSP a na potrebu zvýšiť podporu EÚ určenú na prevody podnikov; v tomto ohľade sa domnieva, že rozlíšenie medzi programami COSME a Horizont 2020 z hľadiska činností a rozpočtu si zaslúži dôkladnejšie zváženie v záujme toho, aby sa MSP ľahšie zorientovali;

33.

vyzýva členské štáty, aby pre MSP zabezpečili dostatočné nástroje vývozných záruk;

34.

pripomína význam kvalifikovaných a školených podnikateľov pri riešení problémov v oblasti medzinárodného obchodu; vyzýva Komisiu, aby podporovala program Erasmus pre mladých podnikateľov a preskúmala možnosť, na základe ktorej by mohli nadaní podnikatelia v rámci programu Erasmus Mundus pre podnikateľov získať skúsenosti v centrách excelentnosti mimo EÚ a vytvoriť prepojenie s týmito centrami, a to aj vďaka kvalitnej odbornej príprave v oblasti podnikovej kultúry, ktorá by umožňovala zaviesť víziu podniku na medzinárodnej úrovni s cieľom získať potrebné a nevyhnutné nástroje umožňujúce konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do programu Erasmus pre všetkých začlenili mladých podnikateľov a priemyselné podniky v rámci rôznych politík EÚ, ktoré sa programu dotýkajú;

35.

víta návrh Komisie týkajúci sa preskúmania európskej normalizácie; zdôrazňuje, že je potrebný koherentnejší systém medzinárodných noriem s cieľom umožniť interoperabilitu a odstrániť prekážky, ktoré bránia MSP v internacionalizácii;

36.

podporuje európsky štandardizačný systém, ktorý bude systematickejšie zapájať MSP do rozhodovacích procesov, pričom treba uplatňovať overenú zásadu vnútroštátneho delegovania; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na to, aby boli normy vypracované európskymi normalizačnými orgánmi pre MSP prístupnejšie a menej nákladné, a to s cieľom umožniť interoperabilitu a zmierniť niektoré z podstatných prekážok, ktorým čelia MSP expandujúce do zahraničia; zdôrazňuje, že prispôsobenie normalizačnej politiky EÚ v oblasti IKT vývoju trhu a politiky je kľúčový nástroj na zapojenie MSP do elektronického podnikania, elektronického obchodu, elektronickej nákladnej dopravy a inteligentných dopravných systémov atď.;

37.

zdôrazňuje, že v súvislosti s podporou internacionalizácie MSP je kľúčový jednoduchý, efektívny a finančne dostupný režim práv duševného vlastníctva a autorských práv; domnieva sa, že pre MSP je potrebná účinná ochrana práv duševného vlastníctva s cieľom podporiť rozvoj nových technológií ako základ ich medzinárodných činností;

38.

zdôrazňuje nedostatok zdrojov, ktoré majú MSP k dispozícii na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, ktorému čelia na trhoch tretích krajín; žiada konkrétne iniciatívy zo strany EÚ na zlepšenie ochrany práv duševného vlastníctva MSP v týchto tretích krajinách, ako sa dosiahlo napríklad prostredníctvom poradenského strediska pre práva duševného vlastníctva MSP v Číne; poznamenáva, že tento model poradenského strediska sa v súčasnosti vo forme pilotnej iniciatívy rozširuje do vybraných krajín združenia ASEAN a krajín Južnej Ameriky; zdôrazňuje, že je potrebné vykonať riadne hodnotenie existujúcich poradenských stredísk s cieľom optimalizácie fungovania tohto modelu pred jeho ďalším rozširovaním; naliehavo vyzýva Komisiu, aby po získaní poznatkov z tohto hodnotenia vytvorila podobné poradné strediská na prioritných trhoch, na ktorých práva duševného vlastníctva predstavujú významný problém; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu v colnej oblasti v EÚ a s tretími krajinami v súvislosti so zadržiavaním falšovaného tovaru a aby zjednodušili colné režimy;

39.

konštatuje, že je dôležité vytvoriť zjednodušený a transparentný regulačný rámec EÚ pre verejné obstarávanie, aby MSP mohli získať lepší prístup k verejným zákazkám tak v rámci EÚ, ako aj v tretích krajinách, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady „len raz“, používaním elektronických prenosových systémov, ako aj uplatňovaním európskeho kódexu najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k verejným zákazkám; domnieva sa, že verejné obstarávanie je účinným nástrojom verejnej politiky na podporu kapacít technických inovácií domácich MSP a na zabezpečenie ich rastu až do veľkosti potrebnej na zapojenie sa do internacionalizácie; žiada lepšie vymedzenie výberových konaní, ako aj otvorenie služieb verejným výberovým konaniam;

40.

očakáva, že Komisia prevezme iniciatívu a zabezpečí pre MSP z EÚ prístup k verejnému obstarávaniu na trhoch tretích krajín na rovnakom základe, ako majú ostatné spoločnosti; dúfa, že nedávno uverejnený návrh nariadenia o trhu verejného obstarávania EÚ podnieti reciprocitu v otvorenosti, z ktorej by mali prospech MSP z EÚ; požaduje, aby si EÚ vytvorila ambicióznu spoločnú priemyselnú politiku založenú na podpore výskumu a inovácií, ktorá by čerpala z inovačných finančných opatrení, ako sú dlhopisy na projekty, a ktorá by podporovala rozvoj MSP, najmä prostredníctvom prístupu k verejnému obstarávaniu, s cieľom udržať si konkurencieschopnosť voči novým veľkým aktérom v priemysle a výskume; vyzýva EÚ, aby zvýšila hodnotu európskej výroby tým, že spotrebiteľom poskytne kvalitnejšie informácie, najmä prostredníctvom prijatia nariadenia o označovaní pôvodu (označenie „made in“ – „vyrobené v“) výrobkov dovážaných do EÚ;

41.

dôrazne a naliehavo vyzýva členské štáty, aby čo najskôr, avšak najneskôr do konca roka 2012, dokončili dohodu o spoločnom patentovom systéme, keďže pre EÚ je mimoriadne dôležité, aby podnikom ponúkla ľahký a cenovo dostupný prístup k patentovej ochrane na jednotnom trhu, podobný ochrane, ktorú využívajú ich konkurenti v USA, Číne a Japonsku;

42.

odporúča, aby sa strediská MSP z EÚ rozširovali len po riadnom zvážení záverov hodnotenia účinnosti existujúcich stredísk a všeobecných základných zásad; poznamenáva, že tieto strediská by fungovali lepšie v spolupráci so spoločnými poradenskými strediskami vytvorenými podľa potrieb a ako jednotné kontaktné miesta pre MSP EÚ v tretích krajinách; domnieva sa, že iniciatívy EÚ by sa mali zameriavať na oblasti, v ktorých MSP naozaj pôsobia;

43.

žiada jasnejšie vymedzenie prioritných trhov MSP na základe programu obchodných rokovaní EÚ; pripomína, že prioritné trhy by mali, samozrejme, zahŕňať trhy s vysokým rastom, ako sú trhy krajín skupiny BRIC, ako aj prihliadať na to, ako MSP vnímajú možnosti internacionalizácie v rozvinutých krajinách a susedných regiónoch; za hlavné kritériá vytvorenia zoznamu prioritných trhov preto považuje rast cieľových trhov a rozdiely v súčasných podporných štruktúrach; odporúča, aby do zoznamu bolo pridaných niekoľko susedných krajín EÚ, najmä krajiny západného Balkánu a oblasti Stredozemia alebo krajiny, ktoré hraničia s EÚ, keďže väčšina MSP začína s vývozom pre obchodných partnerov v susedných krajinách a keďže obchod medzi EÚ a týmito krajinami zohráva významnú úlohu, pokiaľ ide o ich rast a stabilitu;

44.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zohľadnenie osobitných potrieb a záujmov MSP v rámci všetkých obchodných rokovaní; poznamenáva, že by to znamenalo určenie oblastí rokovaní, v ktorých sa problémy týkajú MSP viac ako iných kategórií podnikov, a sústredenie sa na tieto oblasti počas rokovaní o obchodných dohodách s tretími krajinami; podporuje reformu viacstranného rámca na zapojenie MSP do činnosti Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a na zabezpečenie rýchlejšieho rozhodcovského konania a riešenia sporov týkajúcich sa MSP;

45.

zdôrazňuje, že investovanie v zahraničí je pre MSP najnáročnejšou formou internacionalizácie; odporúča, aby EÚ v rámci budúcich rokovaní o dvojstranných investičných zmluvách prihliadala na potreby MSP v oblasti zabezpečenia vyššej bezpečnosti ich priamych zahraničných investícií;

46.

považuje lepší, menej nákladný a rýchlejší prístup MSP k antidampingovým postupom za kľuč k ich lepšej ochrane pred nekalými obchodnými praktikami obchodných partnerov; vyzýva Komisiu, aby túto otázku riadne zohľadnila pri reforme nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

47.

oceňuje iniciatívy na podporu kontaktov medzi podnikmi, ktoré sú zahrnuté v dvojstranných dohodách o voľnom obchode; pripomína, že problémy spojené s vyhľadávaním a oslovovaním potenciálnych zákazníkov v zámorí a s vytvorením spoľahlivých dodávateľských reťazcov predstavujú veľkú prekážku pre MSP, ktoré chcú vstúpiť na vývozné trhy, a že najmä menšie firmy a mikropodniky sa pri predaji tovaru v zahraničí spoliehajú na sprostredkovateľov;

48.

víta dosiahnutie cieľa stanoveného na rok 2012, ktorý je zameraný na minimalizáciu administratívnej záťaže, domnieva sa však, že je potrebné dosiahnuť oveľa viac; naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné právne predpisy a predložila nový a ambiciózny cieľ znižovania v súlade s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu a zásadou „najskôr myslieť na malých“; domnieva sa, že takýto nový cieľ by mal byť čistý cieľ zohľadňujúci nové právne predpisy prijaté po stanovení cieľov; odporúča, aby bol tento nový cieľ merateľný a overiteľný, a domnieva sa, že by mal vykazovať kvalitatívne zlepšenie, napr. prostredníctvom zníženia množstva dokumentácie vyžadovanej od MSP a zabezpečenia toho, aby MSP nečelili nereálnym termínom na predkladanie dokumentácie; domnieva sa, že ústrednú a nepretržitú úlohu by mala pri dohľade nad pokrokom v oblasti dosahovania tohto cieľa zníženia zohrávať skupina nezávislých zainteresovaných subjektov na vysokej úrovni;

49.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili dohody umožňujúce MSP pôsobiť v celej Európe a uvádzať na trh svoje nápady, a to tým, že im zabezpečia lepší prístup na trhy a obmedzia byrokraciu;

50.

zdôrazňuje svoje sklamanie, pokiaľ ide o povrchné a nedôsledné uplatňovanie testu MSP Komisiou; trvá na tom, že test MSP by mal byť systematicky pevnou súčasťou hodnotenia vplyvu; vyzýva Komisiu, aby ozrejmila, prečo sa v súvislosti s balíkom predpisov o ochrane údajov neuskutočnil žiaden riadny test MSP, a aby podnikla rýchle konkrétne kroky na nápravu tohto opomenutia;

51.

dôrazne podporuje zameranie na mikropodniky v posilnenom teste MSP a berie na vedomie koncepciu štandardného vylúčenia mikropodnikov zo všetkých navrhovaných právnych predpisov; domnieva sa však, že výnimka by sa mohla uplatňovať len tam, kde na osobitné potreby mikropodnikov nemožno reagovať primeranými riešeniami alebo zjednodušeným režimom, ako na to poukázal test MSP; trvá preto na vytvorení mikrorozmeru ako neoddeliteľnej súčasti testu MSP s cieľom systematicky posudzovať všetky dostupné možnosti; pripomína, že žiadna výnimka ani prispôsobené riešenie by nemali viesť k porušeniu základných požiadaviek týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, základných práv pracovníkov EÚ či základných zásad právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia; zdôrazňuje, že pokiaľ sa mikropodniky v plnej miere zahrnú do rozsahu pôsobnosti ustanovenia, mali by dôvody tohto zahrnutia jasne vyplývať z výsledkov testu MSP;

52.

zdôrazňuje potrebu zlepšiť efektívnosť transpozície právnych predpisov EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov; vyzýva Komisiu o výraznejšiu harmonizáciu právnych predpisov s cieľom znížiť rozsah pridávania dodatočných povinností (tzv. gold-plating) a systematickejšie využívať test MSP; žiada Komisiu, aby posúdila, v akom rozsahu možno zaviesť povinné uplatňovanie tzv. kontrolného zoznamu správneho vykonávania právnych predpisov EÚ (7) členskými štátmi v prospech jednotného trhu;

53.

naliehavo vyzýva na národné vlády, aby uplatňovali prístup „dodržiavaj alebo vysvetli“, podobný ustanoveniam riadenia podnikov; zdôrazňuje, že na základe tohto prístupu by vlády museli riadne odôvodniť zavádzanie ustanovení, ktoré sú nad rámec ustanovení nevyhnutných podľa právnych predpisov EÚ;

54.

vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len niektoré členské štáty v rámci svojho vnútroštátneho rozhodovacieho procesu systematicky uplatňujú test MSP; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na minimálne požiadavky vrátane usmernení týkajúce sa vykonávania testov MSP na vnútroštátnej úrovni, a to na základe najlepších postupov získaných na základe testu MSP uplatňovaného Komisiou, ako aj na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva Radu, aby tento návrh podporila;

55.

žiada kontrolu stavu existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom odstrániť rozpory a prekonané či neúčinné pravidlá;

56.

žiada, aby sa v rámci kontrol stavu určili oblasti s nadmerným zaťažením, nezrovnalosťami alebo neúčinnými právnymi predpismi, ktoré majú nepriaznivý vplyv na MSP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila splnenie cieľov v oblasti zdravia, bezpečnosti a rovnosti, ako aj sociálnych ustanovení;

57.

dôrazne podporuje koncepciu „jeden nový/jeden zrušený“ (one-in/one-out)“ ako usmerňujúcu zásadu právnych predpisov EÚ v oblasti jednotného trhu s cieľom zabezpečiť, aby sa nemohli zaviesť žiadne nové právne predpisy prinášajúce MSP náklady bez určenia existujúcej regulácie v danej oblasti s rovnocennou hodnotou, ktoré možno odstrániť;

58.

žiada posilnenie úlohy siete vnútroštátnych zástupcov MSP, keďže do komunikácie a koordinácie medzi členskými štátmi a medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou prináša skutočnú pridanú hodnotu, a to od formulovania politiky až po vykonávanie právnych predpisov; vyzýva Komisiu a vnútroštátne správy na zabezpečenie toho, aby vnútroštátni zástupcovia MSP mohli konať nezávisle a uplatňovať prierezový prístup s cieľom zabezpečiť zohľadňovanie záujmov MSP vo všetkých oblastiach tvorby práva a politík; trvá na tom, aby sa vnútroštátni zástupcovia MSP intenzívne zapájali do postupov testu MSP; okrem toho nabáda na posilnenie organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v záujme zjednotenia MSP v EÚ a žiada, aby sa v administratívnych a legislatívnych postupoch zohľadnili potreby týchto organizácií;

59.

zdôrazňuje význam diskusií so sociálnymi partnermi pri plánovaní vnútroštátnych opatrení zameraných na posilnenie a podporu MSP;

60.

berie na vedomie súčasné posúdenie vymedzenia MSP, ktoré sa v súčasnosti vzťahuje na viac než 99 % všetkých podnikov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv: a) zvýšenia pružnosti a zmiernenia demotivačných faktorov rastu (napr. prostredníctvom predĺženia prechodného obdobia na 3 roky), b) prispôsobenia stropov obratu a súvah hospodárskym výsledkom a c) umožnenia diferencovanejšieho posúdenia každej podkategórie;

61.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s vývoznými a dovoznými činnosťami vytvorili osobitný vízový režim v rámci schengenskej dohody;

62.

poukazuje na jednotný trh ako na hlavný subjekt umožňujúci vytvorenie najlepšieho možného prostredia pre MSP; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých oblastiach to ešte stále nie je realitou, najmä pokiaľ ide o jeho digitálny rozmer; vyzýva preto Komisiu, aby propagovala realizáciu digitálneho jednotného trhu do roku 2015, a to aj prostredníctvom podpory rozvoja širokopásmovej infraštruktúry a technológií, s cieľom donútiť členské štáty, aby vykonávali a uplatňovali existujúce právne predpisy, a predložila nové návrhy v tých oblastiach, kde ešte stále chýbajú právne predpisy o vnútornom trhu, najmä s ohľadom na zníženie nákladov a byrokracie v oblasti podnikania;

63.

vyzýva Komisiu, aby zrýchlila vysokorýchlostné širokopásmové linky v regiónoch EÚ s cieľom zabezpečiť najvyššiu možnú účasť MSP na vnútornom trhu, ktorý sa digitalizuje;

64.

uznáva, že tzv. výpočtové mračno (cloud computing) môže výrazne zvýšiť efektívnosť a produktivitu MSP; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala celoeurópsky rámec pre výpočtové mračno, ktorý bude otvoreným iným svetovým mračnám;

65.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že EÚ ešte stále zaostáva za inými svetovými hráčmi, ako sú Japonsko a Južná Kórea, s len 2 % internetových pripojení prostredníctvom optických vlákien; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zrýchlili šírenie a zavádzanie ultravysokorýchlostného širokopásmového pripojenia;

66.

uznáva, že elektronický obchod je nástroj otvárajúci nové možnosti pre MSP, ktoré chcú vstúpiť na nové trhy a rozšíriť svoju spotrebiteľskú základňu; vyzýva preto Komisiu, aby uľahčila cezhraničný elektronický obchod napríklad vytvorením spoľahlivého, bezpečného a efektívneho systému online platieb;

67.

zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby EÚ zaistila MSP a podnikateľom dôveru a nástroje online obchodovania s cieľom zvýšiť objem cezhraničného obchodu; vyzýva preto na zjednodušenie licenčných systémov a vytvorenie efektívneho rámca pre autorské práva;

68.

vyzýva Komisiu, aby podporovala voľný pohyb služieb rozšírením a plnohodnotným vykonávaním smernice o službách s cieľom poskytnúť MSP a podnikateľom skutočnú možnosť expandovať a predávať služby a produkty 500 miliónom spotrebiteľov v EÚ;

69.

vyzýva členské štáty, aby využívali výhody, ktoré ponúka elektronická správa, a aby zaviedli riešenia v oblasti elektronickej správy vecí verejných;

70.

nabáda generálny sekretariát Komisie, aby v spolupráci so združeniami podnikov a ďalšími zainteresovanými stranami zaviedol každoročné ocenenie v rámci kolégia členov Komisie s cieľom vzdať poctu tým členom Komisie alebo členským štátom v rámci európskeho semestra, ktorí alebo ktoré čo najúčinnejšie a najúspešnejšie uplatňujú zásadu „najskôr myslieť na malých“;

71.

žiada zjednodušenie nástrojov EÚ pre MSP a zvýšenie dostupnosti týchto nástrojov; konštatuje, že veľmi často sú programy EÚ príliš byrokratické na to, aby ich MSP využívali;

72.

zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť a uplatňovať rozsiahle zjednodušujúce opatrenia vrátane zjednodušujúcich možností náhrad s cieľom pomôcť MSP, aby sa mohli zúčastňovať na programoch financovaných EÚ;

73.

víta oznámenie Komisie s názvom Priemyselná politika: Posilnenie konkurencieschopnosti (COM(2011)0642), ako aj pracovný dokument Komisie o previerke konkurencieschopnosti (SEC(2012)0091);

74.

uznáva, že Komisia začala vykonávať previerky konkurencieschopnosti a ex post hodnotenia právnych predpisov; trvá na tom, aby Komisia túto koncepciu uplatňovala jednotným a dôkladným spôsobom, a to aj v prípade, že úpravy ustanovení o vykonávaní právnych predpisov EÚ majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu (napríklad v prípade úpravy pravidiel dražby emisných kvót); vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala správy o pokroku, ktorý sa dosiahol v tejto oblasti;

75.

domnieva sa, že je potrebné organizovať regionálne propagačné kampane so zapojením miestnych občianskych organizácií na uskutočnenie podnikateľských zámerov zamerané na podporu podnikateľského ducha, kde by sa predstavovali osvedčené postupy v tejto oblasti a organizovali okrúhle stoly s vedúcimi predstaviteľmi úspešných podnikov, čo by umožnilo spoznávať podnikateľskú kultúru v regiónoch;

76.

zdôrazňuje, že voľný obchod a prístup na svetové trhy je významným katalyzátorom tvorby pracovných miest a rastu a rozhodujúcim faktorom umožňujúcim MSP z EÚ zaujať vo svete vedúce postavenie; zdôrazňuje preto dôležitosť pokroku v oblasti obchodných rokovaní, ktorý by ešte viac znížil množstvo regulačných prekážok brániacich obchodu, ktoré majú neprimeraný vplyv na MSP;

77.

víta skutočnosť, že Komisia vo svojich rôznych stratégiách a oznámeniach uznala význam výrobných odvetví pre trvalo udržateľný rast a zamestnanosť v EÚ; opätovne zdôrazňuje nevyhnutnosť integrovanej priemyselnej politiky založenej na zásadách sociálneho trhového hospodárstva a podporujúcej prechod k udržateľnému a odolnému hospodárstvu s efektívnym využívaním zdrojov;

78.

poukazuje na to, že je dôležité na miestnej a regionálnej úrovni podporovať zapojenie MSP do plánov v oblasti energetickej efektívnosti a environmentálnych plánov, keďže ich zapojenie v týchto oblastiach výrazne zvýši množstvo obchodných príležitostí;

79.

uznáva, že ak majú členské štáty plniť ciele v oblasti inovatívnej, inteligentnej a inkluzívnej Európy obsiahnuté v stratégii EÚ 2020, je nutné, aby počítali s MSP a mikropodnikmi a podporovali ich vznik, pretože majú obrovský potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie mladých ľudí, čím sa znižuje chudoba a sociálne vylúčenie; pripomína, že začatie samostatnej zárobkovej činnosti a založenie mikropodniku môžu v tejto súvislosti predstavovať vhodnú a flexibilnú možnosť, najmä pre ženy;

80.

konštatuje, že MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri dosahovaní sociálnej stability, súdržnosti a integrácie, najmä v oblastiach, ktoré čelia nepriaznivým vplyvom demografického vývoja; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby MSP podporovali tak, že vytvoria pracovné prostredie, ktoré bude pracovníkov podnecovať k dodržiavaniu noriem pracovného práva, ochrane pracovníkov a zdravia, čím sa zároveň prispeje k sociálnemu blahobytu a k boju proti chudobe;

81.

zdôrazňuje, že je potrebné podporovať jednoduchší prístup k mikroúverom prostredníctvom európskeho nástroja mikrofinancovania a ďalší rozvoj tohto nástroja v rámci programu v oblasti sociálnej zmeny a inovácie na obdobie 2014 – 2020 a budúceho Európskeho sociálneho fondu (ESF), tak aby najmä zakladatelia mikropodnikov zo sociálne znevýhodnených skupín obyvateľstva mohli získať prístup k primeraným finančným nástrojom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do finančných nástrojov spravovaných Európskym investičným fondom zahrnula osobitné odkazy na družstvá;

82.

konštatuje, že pokiaľ ide o cezhraničné služby, jednotné kontaktné miesto môže spoločne so sociálnymi partnermi takisto poskytovať všestranné informácie o pracovných podmienkach v cieľovej krajine, kde sa majú poskytovať služby;

83.

domnieva sa, že podnikanie a správne rámcové podmienky pre konkurencieschopnosť a rast MSP, a to aj prostredníctvom investícií do infraštruktúry, napr. do ekologickej infraštruktúry, môžu významným spôsobom uľahčiť východisko z hospodárskej krízy; zdôrazňuje potrebu podporovať podnikateľský potenciál, keďže množstvo začínajúcich MSP je pod priemerom vo všetkých vrstvách spoločnosti, a to aj v prípade osobitných cieľových skupín, najmä mladých ľudí a žien;

84.

domnieva sa, že akákoľvek revízia nariadenia o finančných trhoch by mala zlepšiť schopnosť MSP získavať finančné prostriedky prostredníctvom kapitálových trhov, aby boli menej závislé od bankových pôžičiek;

85.

domnieva sa, že v rámci prebiehajúcej reformy štrukturálnych fondov by sa mali vážne zohľadniť MSP tam, kde je to vhodné a kde to prispieva k regionálnym rámcovým podmienkam pre rast a k vytváraniu súčinnosti s inými programami a iniciatívami EÚ; domnieva sa, že je nutné znížiť mieru byrokracie, a to napríklad prijatím primeraných štandardov v oblasti auditov obchodných spoločností a podávania správ a zavedením spoločných pravidiel pre všetky fondy a programy v rámci revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách;

86.

vyzýva členské štáty, aby do svojho vnútroštátneho práva čo najskôr transponovali smernicu o oneskorených platbách s cieľom pomôcť MSP pri zabezpečení ďalšej likvidity v súčasnej hospodárskej kríze;

87.

požaduje účinnejšie, jednoduchšie a lepšie koordinované nástroje EÚ zamerané na prístup k úverom alebo rizikovému kapitálu, a to najmä v prípade MSP s plánmi na internacionalizáciu;

88.

požaduje efektívne ochranné mechanizmy pre portfóliá MSP, a to z hľadiska vyšších kapitálových požiadaviek pre banky v rámci vykonávania postupu dohľadu Bazilej III a procesov odstraňovania pákového efektu uskutočňovaných v súčasnosti niektorými bankami, so zohľadnením súhrnného účinku právnych predpisov v oblasti finančných služieb;

89.

zdôrazňuje, že činnosť EÚ v oblasti MSP nenahrádza, ale dopĺňa kroky členských štátov a regiónov, a že jej cieľom je presadzovať toto úsilie podľa zásady „viac za viac, menej za menej“, pričom členské štáty poskytujúce viac podpory MSP by mali dostávať viac podpory od EÚ; preto nalieha na členské štáty, aby realizovali ambiciózne programy založené na stimuloch s cieľom ďalej podporovať podnikanie; žiada, aby takéto programy obsahovali opatrenia zlepšujúce prístup k finančným prostriedkom a trhom, zjednodušili administratívne požiadavky a do učebných osnov škôl na všetkých úrovniach lepšie začlenili vzdelávanie v oblasti podnikania; domnieva sa, že tieto opatrenia by mali podporovať iniciatívy súkromného sektora umožňujúce skrátiť čas potrebný na získanie drobného financovania, ako napríklad partnerstvá medzi bankami a účtovníkmi; navrhuje, aby sa na regionálnej úrovni pre študentov pravidelne organizovali akademické súťaže zamerané na prax, v rámci ktorých by bolo možné posúdiť popri ich teoretických znalostiach aj podnikateľského ducha;

90.

podporuje iniciatívy súkromného sektora zamerané na uľahčenie prístupu MSP, najmä mikropodnikov, k financovaniu, ako sú partnerstvá medzi bankami a účtovníkmi zamerané na zníženie času potrebného na získanie mikrofinancovania (menej než 25 000 EUR) na 15 dní; domnieva sa, že tieto partnerstvá sú pre mikropodniky užitočné, pretože na jednej strane účtovníci pripravia a cez internet odošlú všetky potrebné finančné dokumenty požadované bankami a poskytnú primeranú záruku za prognózy udávané mikropodnikmi a na druhej strane banky umiestňujú na internet štandardizované žiadosti o financovanie a odôvodňujú zamietnutie žiadostí o financovanie;

91.

vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové iniciatívy v oblasti získavania prostriedkov pre podnikateľov a začínajúce podniky, napríklad tzv. kolektívne financovanie (crowdfunding), s cieľom posúdiť, ako by mohli byť prospešné pre MSP a či by sa mali podporovať; okrem toho poukazuje na to, že je nevyhnutné posúdiť potrebu legislatívneho rámca na usmerňovanie takýchto postupov v EÚ;

92.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v budúcom viacročnom finančnom rámci zaručili ľahší prístup MSP k európskym finančným prostriedkom, čo by malo upevniť ich prístup na vnútorný trh;

93.

vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili investičné príležitosti pre inovatívne začínajúce podniky odstránením prekážok, ktoré brzdia vznik rozsiahleho trhu rizikového kapitálu v rámci EÚ;

94.

poukazuje na to, že je potrebné odhaliť a odstrániť prekážky brániace rastu mikropodnikov na MSP a ďalšiemu rastu MSP;

95.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby riešila medzery MSP v znalostiach a zručnostiach, ktoré sa týkajú zelených technológií, postupov a obchodných modelov; poukazuje na to, že sú potrebné kroky na určenie potrebných zručností a vyplnenie medzier na pracovnom trhu prostredníctvom stratégií v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a prostredníctvom tvorby programov odbornej prípravy a rozvoja zručností zameraných na MSP;

96.

domnieva sa, že budúce programy COSME, Horizont 2020 a programy v oblasti štrukturálnych fondov, uskutočňované v rámci budúceho viacročného finančného rámca, by mali vyčleniť dostatočné množstvo prostriedkov na podporu úsilia MSP v oblasti inovácií a tvorby pracovných miest spôsobom, ktorý efektívne využíva zdroje a je udržateľný;

97.

žiada, aby nové finančné nástroje, ktoré sa majú vytvoriť v rámci programov podpory MSP, ako je program COSME, zohľadňovali nielen majetkovú situáciu MSP, ale aj tzv. nehmotné hodnoty, a to tak, aby prístup k úverom zahŕňal formy uznávania duševného kapitálu MSP;

98.

žiada vyčlenenie ambiciózneho rozpočtu na nástroj MSP vytvorený v rámci programu Horizont 2020, ktorý bude poskytovať cielenú podporu inovatívnym MSP s vysokým potenciálom rastu; domnieva sa, že tento nástroj by sa mal uplatňovať prostredníctvom jedinej vyhradenej štruktúry prispôsobenej potrebám MSP;

99.

zdôrazňuje, že by sa mal ďalej rozvíjať potenciál nástrojov finančného inžinierstva s cieľom umožniť rozvoj kvalitatívnych strategických projektov a účasť súkromných subjektov, najmä MSP, a súkromného kapitálu na európskych projektoch; upozorňuje na skutočnosť, že vzhľadom na súčasné nedostatočné využívanie nástrojov finančného inžinierstva spôsobené ich nadmernou zložitosťou je veľmi naliehavé začať diskusiu o ich riadení;

100.

zdôrazňuje, že štrukturálne fondy by mali naďalej – prostredníctvom finančných nástrojov – poskytovať MSP financovanie vo forme kapitálu, záruk a zvýhodnených úverov, a zdôrazňuje, že by sa mali zjednodušiť komplikované administratívne postupy, predovšetkým na vnútroštátnej úrovni, a odstrániť významné rozdiely v spôsoboch, akými riadiace a sprostredkovateľské orgány uplatňujú ustanovenia;

101.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila plán konkurencieschopného zdaňovania MSP, ktoré podnieti členské štáty, aby prispôsobili svoje systémy zdaňovania s cieľom znížiť nemzdové náklady na prácu mladých spoločností a umožniť uvedeným spoločnostiam zachovať väčší podiel svojich ziskov na investície v spoločnosti; navrhuje, aby sa tento plán zakladal na najlepších postupoch a aby zahŕňal pilotné projekty;

102.

požaduje, aby sa vyvíjalo zvýšené úsilie pri zavádzaní vzájomného uznávania s cieľom uľahčiť cezhraničnú činnosť MSP; žiada zriadenie jednotných kontaktných miest pre DPH s cieľom umožniť podnikateľom plniť si svoje povinnosti v krajine pôvodu podnikateľskej činnosti;

103.

vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty k tomu, aby vytvorili rovnaké podmienky pre všetky formy financovania; poukazuje na to, že sú potrebné naliehavé opatrenia na zabezpečenie toho, aby podniky boli menej závislé od dlhu; podporuje zavedenie daňovej neutrality medzi kapitálom a dlhom;

104.

naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali kontinuitu MSP prostredníctvom regulačného prostredia uľahčujúceho prevody podnikov; odporúča, aby sa odstránili daňové prekážky (daň z dedičstva, darovania atď.), ktoré by mohli ohroziť kontinuitu rodinných podnikov;

105.

zdôrazňuje potrebu nižšieho zdanenia práce a investícií;

106.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na podporu sociálneho podnikania v Európe, najmä prostredníctvom zlepšenia prístupu k verejným a súkromným financiám, zníženia diskriminácie v odmeňovaní žien a mužov, podpory opatrení na zosúladenie rodinného a pracovného života, zlepšenia mobility a uznania kvalifikovanej pracovnej sily, ako aj zvýšenia kvality a dostupnosti poradenstva v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov pre MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali osobitné opatrenia na podporu sociálneho podnikania v Európe, najmä prostredníctvom zlepšenia prístupu k verejným a súkromným financiám a zlepšenia mobility a uznania kvalifikovaných pracovníkov a učňov; poukazuje však na to, že by to nemalo viesť ku kategorizácii „dobrých“ a „zlých“ podnikateľov;

107.

zdôrazňuje význam funkčného zásobovania surovinami, a to aj pre priemyselné MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na trvalé zabezpečenie zásobovania surovinami a ich efektívnejšie využívanie, pričom by mali predovšetkým zaručiť slobodný a spravodlivý prístup k surovinám predávaným na medzinárodných trhoch a rozvoj efektívneho využívania a recyklovania zdrojov zohľadňujúceho pomer medzi nákladmi a výnosmi;

108.

vyzýva Európsku radu, aby zachovala rozpočet pre politiku súdržnosti na nasledujúce programové obdobie, keďže štrukturálne fondy a Kohézny fond patria medzi najúčinnejšie nástroje EÚ na dosahovanie rastu, vytváranie pracovných miest, zvyšovanie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva a podporu MSP;

109.

vyzýva členské štáty, aby podporovali rozvoj a konkurencieschopnosť rôznych typov MSP a riešili ich osobitné potreby prostredníctvom cielených opatrení; poukazuje na príspevok Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu k rozvoju a zlepšeniu v oblasti dopravy, energetiky, environmentálnej a širokopásmovej infraštruktúry, a tým k vytvoreniu priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré podporuje investície a posilňuje konkurencieschopnosť; zdôrazňuje potrebu podporiť podnikanie a zvýšiť podporu pre MSP, pričom uznáva kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri posilňovaní hospodárskej konkurencieschopnosti;

110.

zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie a súčinnosti medzi jednotlivými politikami a nástrojmi EÚ, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi politikami a nástrojmi, ktoré sa priamo týkajú MSP; poukazuje na to, že existujúce politiky a finančné nástroje na podporu MSP by mali byť súdržnejšie a mali by sa navzájom dopĺňať; zdôrazňuje potrebu obmedziť roztrieštenosť a konsolidovať a presadzovať mechanizmy finančnej podpory MSP s cieľom zabezpečiť väčšie zoskupovanie a koordináciu zdrojov na úrovni EÚ a na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť sa zvýši aj vtedy, keď sa investície a pomoc pre MSP prispôsobia regionálnej rozmanitosti;

111.

zastáva názor, že cieľom financovania MSP prostredníctvom EFRR je podporiť konkurencieschopnosť vo všetkých regiónoch Únie v snahe dosiahnuť hospodársky, sociálny a územný rozvoj v súlade s cieľmi politiky súdržnosti;

112.

zdôrazňuje, že štrukturálne fondy, a najmä EFRR, sú dôležitým nástrojom podpory inovatívnych MSP, keďže posilňujú ich konkurencieschopnosť a predovšetkým ich internacionalizáciu, a poukazuje na to, že oprávnenosť na túto podporu by sa preto mala interpretovať v čo najširšom zmysle; vyzýva regióny, aby využili príležitosti, ktoré im ponúknu právne predpisy, na podporu svojich operačných programov;

113.

zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať finančné stimuly na podporu tvorby nových pracovných miest v MSP;

114.

zdôrazňuje, že programy európskej územnej spolupráce podporujú tvorbu sietí a činnosti zamerané na výmenu poznatkov a know-how medzi organizáciami v rôznych európskych regiónoch a mohli by byť užitočným nástrojom na tvorbu nových podnikateľských príležitostí;

115.

domnieva sa, že štrukturálne fondy, a najmä ESF, zohrávajú dôležitú úlohu pri získavaní poznatkov a zručností, tvorbe sietí a výmene osvedčených postupov; je presvedčený, že investície do ľudského kapitálu a projektov spolupráce zásadným spôsobom prispievajú k posilňovaniu konkurencieschopnosti európskych MSP;

116.

overuje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/53

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu EÚ – USA z 28. novembra 2011 (1) a na spoločné vyhlásenie Transatlantickej hospodárskej rady EÚ – USA z 29. novembra 2011 (2),

—

so zreteľom na listy zástupcov dvoch politických strán adresované americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, a to list z 22. februára 2012 podpísaný 20 senátormi USA a list zo 14. mája 2012 podpísaný 51 členmi Snemovne reprezentantov USA,

—

so zreteľom na list štyroch členov Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod, ktorý bol 19. marca 2012 zaslaný predsedovi Komisie Josému Manuelovi Barrosovi a predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi na podporu Pracovnej skupiny EÚ a USA na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast,

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu G8, ktorý sa konal v americkom Camp David 18. a 19. mája 2012 (3) a na spoločné vyhlásenie zo samitu G20, ktorý sa konal v Los Cabos v Mexiku 18. a 19. júna 2012 (4),

—

so zreteľom na dokument s názvom Predbežná správa vedúcim činiteľom z 19. júna 2012, ktorý vypracovala Pracovná skupina EÚ a USA na vysokej úrovni pre zamestnanosť a rast (5),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta Spojených štátov Baracka Obamu, predsedu Európskej komisie Josého Manuela Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya z 19. júna 2012 (6),

—

so zreteľom na závery Európskej rady z 28. – 29. júna 2012 a na Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý tvorí ich prílohu (7),

—

so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA (8), z 22. mája 2007 o globálnej Európe: vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti (9), z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh (10), z 5. júna 2008 o uskutočňovaní obchodnej politiky prostredníctvom účinných dovozných a vývozných pravidiel a postupov (11), z 9. júla 2008 o sporoch na pôde Svetovej obchodnej organizácie medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi týkajúcich sa údajných subvencií pre Airbus a Boeing (12), z 5. februára 2009 o posilnení úlohy európskych malých a stredných podnikov v medzinárodnom obchode (13), z 11. novembra 2010 o nadchádzajúcom samite EÚ – USA a zasadnutí Transatlantickej hospodárskej rady (14), zo 6. apríla 2011 budúcej európskej medzinárodnej investičnej politike (15), z 27. septembra 2011 novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 (16), zo 17. novembra 2011 o samite EÚ – USA, ktorý sa bude konať 28. novembra 2011 (17) a z 13. decembra 2011 o obchodných a investičných prekážkach (18),

—

so zreteľom na spoločné vyhlásenie 72. medziparlamentného stretnutia Transatlantického dialógu zákonodarcov, ktoré sa konalo 9. – 10. júna 2012 v Kodani a 11. júna 2012 v Štrasburgu,

—

so zreteľom na štúdiu z 11. decembra 2009, ktorú pre Komisiu vypracovala spoločnosť ECORYS Nederland, s názvom Netarifné opatrenia v rámci obchodu a investícií medzi EÚ a USA – hospodárska analýza (19),

—

so zreteľom na článok 207 ods. 3 a článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0321/2012),

A.

keďže EÚ a USA sú vzájomne najhlavnejšími obchodnými partnermi, pričom obe hospodárstva tvoria spoločne takmer polovicu celosvetového hospodárskeho výkonu a takmer tretinu svetových obchodných tokov, čím predstavujú najsilnejší hospodársky vzťah na svete,

B.

keďže hoci hospodárske vzťahy medzi EÚ a USA patria k najotvorenejším na svete a hoci transatlantické trhy sú prostredníctvom významných obchodných a investičných tokov pevne spojené (s objemom bilaterálneho obchodu vo výške 702,6 mld. EUR a bilaterálnymi investičnými zásobami v hodnote 2 394 bil. EUR v roku 2011), vládne všeobecné presvedčenie, že potenciál transatlantických vzťahov ešte nie je ani zďaleka vyčerpaný a keďže EÚ a USA majú spoločné hodnoty, podobné právne systémy a vysoké normy ochrany pri práci a ochrany životného prostredia a mali by využiť tieto synergie na to, aby zabezpečili rast a zamestnanosť, ktoré potrebujú obaja partneri a keďže štúdia, ktorú dala v roku 2009 vypracovať Komisia, určila najdôležitejšie necolné opatrenia ovplyvňujúce obchod medzi EÚ a USA a odhadla ich hospodársky vplyv, pričom uviedla, že zrušenie polovice existujúcich opatrení a regulačných rozdielov by sa prejavilo zvýšením HDP o 163 mld. EUR do roku 2018 na oboch stranách Severného Atlantiku,

C.

keďže svetové hospodárstvo zostáva v čase pretrvávajúcej hospodárskej krízy zraniteľné, čo vážne postihuje zamestnanosť, obchod, rozvoj a životné prostredie; keďže pokračujúca finančná a hospodárska kríza v EÚ aj v USA ohrozuje stabilitu a prosperitu našich hospodárstiev a blahobyt našich občanov a nedostatočná koordinácia finančnej regulácie spôsobuje zbytočné prekážky obchodu, čo si vyžaduje užšiu hospodársku spoluprácu medzi EÚ a USA, aby bolo možné využívať výhody medzinárodného obchodu pri prekonávaní týchto kríz,

D.

keďže mierny nárast celosvetovej obchodnej výmeny za posledné tri roky značne prispel k zmierneniu negatívnych dôsledkov hospodárskej krízy, a to najmä v EÚ a USA, čo dokazuje, že obchod zohráva významnú úlohu pri určovaní rastu a zamestnanosti,

E.

keďže v nadväznosti na samit EÚ – USA v novembri 2011 vytvorila Transatlantická hospodárska rada pracovnú skupinu na vysokej úrovni a poverila ju, aby hľadala možnosti zvýšenia obchodu a investícií s cieľom podporiť tvorbu zamestnanosti, rast a konkurencieschopnosť, ktoré prinesú výhody pre obe strany,

F.

keďže z listov zástupcov dvoch politických strán, ktoré americkému prezidentovi Barackovi Obamovi zaslali americkí senátori a členovia Snemovne reprezentantov USA, ako aj z listu štyroch členov Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod vrátane jeho predsedu vyznieva naliehavá požiadavka, aby pracovná skupina na vysokej úrovni urýchlene pripravila ambiciózne návrhy na stimulovanie obchodu a investícií medzi EÚ a USA a na odstránenie zbytočných prekážok pre transatlantický obchod a investície; keďže v oboch listoch sa zdôrazňuje potreba zabezpečiť, aby sa zvýšenie objemu obchodu a investícií s EÚ stalo prioritou, a konkrétne podporovať úsilie o riešenie problému regulačných prekážok (a dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi regulačnými orgánmi, neregulačnými prekážkami), zníženie ciel – podľa možnosti – na nulu, obchod so službami, investície a ďalšie vzájomné otváranie našich trhov s verejným obstarávaním,

G.

keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020 požadoval ďalší rozvoj vznikajúcej ambicióznej transatlantickej iniciatívy pre rast a zamestnanosť,

H.

keďže aj súkromný sektor v USA vyjadril podporu opätovnej prioritizácii Európy v obchodnej politike USA a keďže zainteresované strany zo súkromného sektora v EÚ aj v USA prejavili podporu ambicióznej a komplexnej dohode a veria, že rozmach užšej hospodárskej spolupráce medzi EÚ a USA by vyslal silný signál rastu investorom a podnikom nielen v EÚ a USA, ale aj v medzinárodnom meradle,

I.

keďže rozvoj spoločných noriem medzi EÚ a USA by sa automatický pozitívne prejavil aj v krajinách Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), harmonizovanejšie regulačné prostredie medzi EÚ a USA by bolo celkovo prospešné, a ďalšia integrácia svetového najintegrovanejšieho komerčného trhu by bola historicky bezprecedentná,

J.

keďže USA sú druhým najväčším obchodným partnerom EÚ v oblasti poľnohospodárskych produktov, pričom EÚ vyváža do USA najmä vysokokvalitné produkty, čo znamená, že necolné obchodné prekážky a zemepisné označovanie pôvodu majú pre poľnohospodárske odvetvie EÚ najväčší význam,

K.

keďže pracovná skupina spoločne analyzovala široké spektrum možností rozšírenia transatlantického obchodu a objemu investícií a vo svojej predbežnej správe z júna 2012 dospela k predbežnému záveru v tom, že komplexná dohoda o širokom spektre bilaterálnych obchodných a investičných opatrení, ako aj otázok spoločného záujmu, čo sa týka tretích krajín, by priniesla v prípade jej dosiahnutia najväčšie výhody,

L.

keďže prezident Obama a predsedovia Barroso a Van Rompuy v spoločnom vyhlásení privítali predbežnú správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni a vyjadrili sa, že smelá iniciatíva zameraná na rozšírenie obchodu a investícií by mohla významnou mierou prispieť k transatlantickej stratégii na posilnenie rastu a tvorbu pracovných miest,

M.

keďže EÚ je odhodlaná podporovať voľný, spravodlivý a otvorený obchod a zároveň presadzovať svoje záujmy v duchu reciprocity a vzájomného prospechu, najmä vo vzťahu k najväčším svetovým hospodárstvam,

N.

keďže pracovná skupina vstúpila do poslednej etapy plánovania postupu pri prípadných rokovaniach na podporu rastu a pracovných miest prostredníctvom obchodného partnerstva medzi EÚ a USA a očakáva sa, že záverečnú správu predloží do konca roka 2012,

O.

keďže Komisia vyjadrila nádej, že možné rokovania začne už začiatkom roka 2013 a dokončí ich pred koncom funkčného obdobia terajšej Komisie,

P.

keďže otvorený, predvídateľný a transparentný viacstranný obchodný systém založený na pravidlách, ktorý vytvorila Svetová obchodná organizácia (WTO), predstavuje aj naďalej najvhodnejší rámec na dosiahnutie voľného, spravodlivého a otvoreného obchodu na celosvetovom základe, keďže doteraz nebolo preukázateľne možné uzavrieť rokovania rozvojového programu z Dauhy a keďže hoci posilnenie viacstranného systému zostáva kľúčovým cieľov, neznamená to, že dvojstranné dohody by nemohli presahovať rámec záväzkov voči WTO a byť doplnkové k multilaterálnym pravidlám,

1.

domnieva sa, že obchod a zahraničné investície sa musia využívať lepšie, ak majú stimulovať inteligentný, silný, udržateľný, vyrovnaný a inkluzívny rast účinne využívajúci zdroje, ktorý povedie k vytváraniu väčšieho počtu pracovných miest a zvýši blaho ľudí na celom svete; víta záväzok popredných predstaviteľov G8 a G20 otvoriť obchod a investície, rozšíriť trhy a pôsobiť proti protekcionárstvu vo všetkých jeho podobách, čo sú potrebné podmienky trvalej celosvetovej hospodárskej obnovy, zamestnanosti a rozvoja;

2.

víta prebiehajúcu spoločnú diskusiu medzi EÚ a USA o tom, ako spoločne pracovať na zvyšovaní potenciálu rastu a podpore finančnej stability s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia dlhodobej prosperity a zamestnanosti je nutné spoločné odhodlanie a úsilie, aby sa mohli vytvárať nové možnosti pre veľké aj malé podniky, podporovať podnikanie a zúročovať výhody, ktoré ponúka jedinečne integrovaný transatlantický trh; požaduje rokovania medzi EÚ a USA a ďalšími partnermi o tom, ako spoločnými silami riešiť ekologickú krízu a zmenu klímy; ďalej požaduje intenzívnejšie spoločné odhodlanie dosiahnuť stabilitu finančného trhu;

3.

víta predbežnú správu pracovnej skupiny na vysokej úrovni a predbežné odporúčania, ktoré sa v nej uvádzajú, a súhlasí s tým, že komplexná dohoda by mala zahŕňať ambiciózne vzájomné otvorenie trhu s tovarom, službami a investíciami a zaoberať sa úlohami modernizácie pravidiel obchodovania a zvýšenia kompatibility regulačných systémov; nabáda pracovnú skupinu na vysokej úrovni, aby pokračovala vo svojej práci na príprave ambicióznych, no realistických cieľov a konkrétnych výsledkov rokovaní týkajúcich sa takejto komplexnej bilaterálnej obchodnej a investičnej dohody, ktoré by boli v súlade s rámcom WTO (a podporovali by ho); zdôrazňuje dôležitosť vzájomného rešpektovania a uznávania zákonov a predpisov oboch strán i jurisdikčnej autonómie v záujme plodného procesu a úspešného výsledku;

4.

zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v posilňovaní transatlantických hospodárskych vzťahov a súčasne podporovať záujmy EÚ v oblastiach, ako sú okrem iného normy týkajúce sa životného prostredia, zdravia a ochrany zvierat, potravinová bezpečnosť, kultúrna rôznorodosť, pracovné práva, práva spotrebiteľov, finančné služby, verejné služby alebo zemepisné označenia;

5.

zdôrazňuje, že hoci sa osobitné záujmy a citlivé otázky oboch partnerov musia chrániť vyváženým spôsobom, existujú mnohé oblasti, v ktorých by bol pokrok veľmi prospešný, najmä čo sa týka odstránenia obchodných bariér, zavedenia opatrení zaručujúcich lepší prístup na trh, a to aj pre investície, ochrany práv duševného vlastníctva, otvorenia trhov verejného obstarávania s cieľom zaručiť plnú reciprocitu, objasnenia, zjednodušenia a harmonizácie pravidiel pôvodu a konvergencie pri vzájomnom uznávaní regulačných noriem, a namiesto toho, aby sa len dodržiaval minimálny požadovaný štandard vychádzajúci z dohody WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, by sa skôr malo vyvíjať spoločné úsilie o zvyšovanie kvality a posilňovanie spolupráce v súvislosti s rozdielnymi normami EÚ a USA; nazdáva sa, že takéto zintenzívnenie hospodárskych vzťahov by umožnilo aj lepšie prispôsobenie prístupov EÚ a USA pri riešení globálnych hospodárskych výziev;

6.

zdôrazňuje, že ochrana zemepisného označovania v bilaterálnom obchode v oblasti poľnohospodárstva bude kľúčovou témou, v ktorej sa dá dosiahnuť významný pokrok, ak obe strany budú k danej veci pristupovať v konštruktívnom duchu kompromisu; a ochranu zemepisného označovania považuje za kľúčový prvok, ktorý priamo súvisí s ambicióznym výsledkom, čo sa týka prístupu na poľnohospodársky trh; podporuje úplné zrušenie vývozných náhrad v obchode s poľnohospodárskymi produktmi medzi EÚ a USA;

7.

uznáva, že hoci priemerné clá pri transatlantickom obchode s tovarom sú pomerne nízke, veľký rozsah obchodných vzťahov medzi EÚ a USA znamená, že možné hospodárske výhody by boli oveľa väčšie než v akejkoľvek predchádzajúcej obchodnej dohode a že zo strany podnikov EÚ aj USA je značný záujem na tom, aby sa zostávajúce clá odstránili;

8.

domnieva sa však, že dohoda o voľnom obchode, ktorá odstraňuje iba clá, by nebola dostatočne ambiciózna vzhľadom na to, že najväčšie hospodárske zisky by mali vyplývať zo znižovania úrovne necolných prekážok; podporuje cieľ odstrániť všetky colné povinnosti, ktorý navrhla pracovná skupina na vysokej úrovni, s cieľom dosiahnuť zásadné odstránenie ciel do nadobudnutia účinnosti dohody a v krátkodobom meradle postupne odstrániť všetky clá okrem najcitlivejších, z čoho by mohli vyplynúť významné zisky vzhľadom na to, že bilaterálny obchod medzi EÚ a USA vo veľkej miere pozostáva z obchodu v rámci podnikov, a mohla by sa zvýšiť celková konkurencieschopnosť podnikov z EÚ a USA v celosvetovom meradle;

9.

podporuje názor, že vzhľadom na existujúce nízke priemerné clá je možné využiť potenciál transatlantických vzťahov, ak sa odstránia necolné bariéry, ktoré zahŕňajú najmä colné postupy a regulačné obmedzenia za hranicami; podporuje cieľ navrhnutý pracovnou skupinou na vysokej úrovni, ktorým je postupný prechod k ešte integrovanejšiemu transatlantickému trhu;

10.

uznáva, že hoci dohoda nemusí okamžite vyriešiť všetky existujúce regulačné problémy, inštitucionalizácia vzájomnej zlučiteľnosti regulačných režimov EÚ a USA by veľmi uľahčila transatlantický obchod a zároveň by stanovila odvážny celosvetový štandard; ďalej pripomína nevyhnutnosť v plnej miere rešpektovať právo každej strany na reguláciu spôsobom zabezpečujúcim ochranu zdravia, bezpečnosti výrobkov a životné prostredie na takej úrovni, ktorú každá strana považuje za primeranú, ako aj historicky zohľadňovať transatlantickú rozdielnosť v otázkach ako výsadba geneticky modifikovaných organizmov a v určitých otázkach týkajúcich sa životných podmienok zvierat;

11.

uvedomuje si, že neprimerane náročné regulačné normy predstavujú významné prekážky obchodu a že z ich odstránenia by mohol vyplynúť ďalší rast; zdôrazňuje, že zladenie regulačných noriem EÚ a USA by sa malo zamerať na dosiahnutie najvyššej spoločnej normy, a tým zároveň zvýšiť bezpečnosť výrobkov pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že treba zabrániť tvorbe nových (hoci neúmyselných) prekážok obchodu a investícií, najmä v hlavných nových technológiách a inovatívnych odvetviach;

12.

podporuje úsilie o maximálnu regulačnú spoluprácu hneď od počiatku, pokiaľ ide o normy, regulačnú súdržnosť a lepšie zladenie noriem, s cieľom ďalej podporovať obchod a rast, ktoré by mohli zvýšiť účinnosť a efektívne riešiť otázku necolných bariér; podporuje tvrdenie pracovnej skupiny na vysokej úrovni, že každý prerokúvaný dohovor, ktorý by vylúčil regulačnú spoluprácu a reformu, by bol ekonomicky bezvýznamný a politicky neobhájiteľný na oboch stranách; zdôrazňuje, že regulačná zlučiteľnosť je prvoradou úlohou ambicióznej transatlantickej dohody, a v tejto súvislosti pripomína, že regulačné rozdiely a opatrenia, ktoré platia za hranicami, predstavujú osobitnú prekážku pre obchod malých a stredných podnikov (MSP);

13.

poukazuje na to, že je dôležité vytvoriť protokoly na spoločné využívanie údajov medzi Komisiou USA pre bezpečnosť spotrebných výrobkov a Európskou komisiou s cieľom rýchlo a účinne vyriešiť problém nebezpečných výrobkov uvedených na trh v ktorejkoľvek oblasti;

14.

víta iniciatívy prijímané v rámci Transatlantického dialógu zákonodarcov s cieľom vytvoriť spoločné normy v kľúčových oblastiach vyvíjajúcich sa technológií vrátane nanotechnológie, elektrických vozidiel, inteligentných sietí a elektronického zdravotníctva;

15.

vyzýva zúčastnené strany, aby plne využili výzvu pracovnej skupiny na vysokej úrovni predložiť do konca roka 2012 konkrétne návrhy, ktoré by preskúmali, aký vplyv majú na obchod regulačné rozdiely, ktoré ho zbytočne brzdia; naliehavo vyzýva zainteresované subjekty na oboch stranách, aby podľa možností spolupracovali s cieľom dosiahnuť spoločné postoje;

16.

zastáva názor, že vzhľadom na rastúci význam elektronického obchodu zohrávajú normy na ochranu údajov hlavnú úlohu pri ochrane spotrebiteľov tak v EÚ, ako aj v USA; zdôrazňuje, že EÚ i USA sa musia zaoberať rastúcimi hrozbami v oblasti kybernetickej bezpečnosti koordinovane a v medzinárodnom kontexte; poukazuje na to, že interoperabilita a normy v oblasti elektronického obchodu uznané na celosvetovej úrovni môžu pomôcť podporiť rýchlejšie inovácie tým, že znížia riziká a náklady spojené s novými technológiami;

17.

uznáva, že rozšírenie obchodu so službami a podniknutie krokov na podporu investícií a verejného obstarávania by malo byť kľúčovou súčasťou každej budúcej transatlantickej dohody, ak má priniesť dodatočné výhody pre obe hospodárstva a vytvoriť príležitosti na spoluprácu v obchodných otázkach spoločného záujmu;

18.

konštatuje, že odvetvie služieb predstavuje hlavný zdroj zamestnanosti a HDP v EÚ, ako aj v USA; podporuje snahu pracovnej skupiny na vysokej úrovni prekročiť úroveň liberalizácie služieb, ktorú v existujúcich dohodách o voľnom obchode dosiahli EÚ a USA, odstránením zostávajúcich dlhodobých prekážok vrátane spôsobov poskytovania služieb, a to pri súčasnom uznaní citlivého charakteru určitých odvetví;

19.

zdôrazňuje, že EÚ aj USA majú mimoriadne rozdielne definície verejných služieb a služieb všeobecného ekonomického záujmu, a odporúča presné vymedzenie týchto výrazov; domnieva sa, že tieto ustanovenia by sa mali zakotviť do rámca Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) a mali by zostať v súlade s mnohostranným systémom; je presvedčený, že väčšia regulačná súdržnosť v oblasti služieb by takisto mohla zlepšiť integráciu jednotného trhu so službami v rámci EÚ aj USA; požaduje užšiu spoluprácu v oblasti výmeny najlepších postupov, aby sa zvýšila efektívnosť transatlantického verejného sektora; odporúča intenzívnejší vzájomný dialóg o budúcnosti cloud computingu, ako aj o postupe vývoja a výrobe elektrických vozidiel;

20.

požaduje najmä, aby sa vyvinulo všetko úsilie o vytvorenie skutočne otvorených a integrovaných transatlantických finančných služieb a digitálnych trhov vzhľadom na pozitívny vplyv, ktorý by to malo na oboch stranách Atlantického oceánu v pomerne krátkom časovom horizonte; so zreteľom na vzájomnú prepojenosť našich trhov podporuje diskusiu o začlenení kapitoly o finančných službách; vyzdvihuje význam zintenzívnenej výmeny a spolupráce regulátorov finančných služieb na oboch stranách Atlantického oceána s cieľom spoločne využívať najlepšie postupy a určiť regulačné nedostatky;

21.

je pevne presvedčený, že je nevyhnutné vyriešiť otázky rovnocennosti, zbližovania a exteritoriality, pretože sú rozhodujúce pre pochopenie toho, ako EÚ a USA môžu čeliť neistote spojenej s ich vlastnými súčasnými hospodárskymi a finančnými problémami a vyrovnať sa so stanovovaním celosvetovo platných noriem a s konkurenčnými modelmi finančnej regulácie a dohľadu;

22.

požaduje, aby sa zreformovali obmedzenia zahraničného vlastníctva leteckých spoločností USA, a tvrdí, že nedostatočná reciprocita medzi pravidlami EÚ a USA v námornej a leteckej doprave, ako aj pretrvávajúca nerovnováha medzi schopnosťou firiem EÚ uskutočňovať pobrežnú plavbu na trhu USA a schopnosťou firiem USA uskutočňovať takúto plavbu v EÚ je prekážkou, ktorú treba prekonať, aby sa mohol využívať skutočný potenciál transatlantických hospodárskych vzťahov;

23.

vyzýva obe strany, aby si ďalej vzájomne otvárali svoje trhy s verejným obstarávaním v snahe dosiahnuť plnú reciprocitu a transparentnosť a podporuje cieľ navrhnutý pracovnou skupinou na vysokej úrovni, ktorým je rozšírenie obchodných príležitostí prostredníctvom významného zlepšenia prístupu k možnostiam verejného obstarávania na všetkých správnych úrovniach na základe vnútroštátneho zaobchádzania;

24.

domnieva sa, že kapitola o verejnom obstarávaní by nemala riešiť iba existujúce otázky prístupu na trh, ale mala by obsahovať aj mechanizmus na zabraňovanie vytváraniu nových prekážok; chápe, že verejné obstarávanie v USA patrí aj do jurisdikcie jednotlivých štátov; pripomína, že otvorené trhy verejného obstarávania, ktoré ponúkajú rovnaký prístup všetkým dodávateľom, najmä MSP, sú dôležité pre transatlantický obchod; opakuje názor, že malé a stredné podniky z EÚ by mali mať rovnakú úroveň výhod a možností, pokiaľ ide o verejné zákazky v USA, ako majú v rámci EÚ, a pripomína, že pracovná skupina na vysokej úrovni konkrétne identifikovala horizontálne ustanovenia o malých a stredných podnikoch ako oblasť, ktorá má veľkú možnosť získať transatlantickú podporu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby obe strany dodržiavali Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA);

25.

potvrdzuje význam práv duševného vlastníctva pri stimulácii pracovných príležitostí a hospodárskeho rastu, a teda aj dôležitosť zachovať vysoké normy ich ochrany a presadzovania a zároveň podporovať voľný tok informácií a prístup na internet;

26.

berie na vedomie hodnotenie pracovnej skupiny na vysokej úrovni, že hoci EÚ aj USA sú odhodlané zabezpečovať vysokú úroveň ochrany a presadzovania práv duševného vlastníctva, pri prípadných rokovaniach nemusí byť reálne snažiť sa urovnať paušálne rozdiely týkajúce sa povinností vyplývajúcich z práv duševného vlastníctva, ktoré sú zvyčajne obsiahnuté v obchodných dohodách EÚ a USA; zdôrazňuje však, že prístup navrhovaný na rokovania by mal byť ambiciózny, mal by sa zameriavať na riešenie oblastí, kde panujú rozdiely, a riešiť otázky práv duševného vlastníctva spôsobom uspokojivým pre obe strany, pričom by mal zabezpečovať dostatočnú mieru ochrany hospodárskych subjektov; pripomína, že úsilie EÚ a USA v oblasti rastu a tvorby pracovných miest sa opiera o schopnosť inovovať a produkovať tvorivo a že za týchto okolností je transatlantické hospodárstvo ohrozené falšovaním a pirátstvom; nové zásady EÚ a USA pre informačné a komunikačné technológie považuje za podnet na intenzívnejšiu synergiu;

27.

v zásadne podporuje cieľ navrhnutý pracovnou skupinou na vysokej úrovni vypracovať tiež nové obchodné pravidlá pre viaceré oblasti, keďže by mohli byť významné pre dvojstranný obchod a mohli byť zároveň prispieť k tvorbe predpisov v kontexte politík a obchodných dohôd s tretími krajinami a na multilaterálnej úrovni;

28.

konštatuje, že EÚ rokovala alebo rokuje o dohodách o voľnom obchode s ďalšími dvoma členmi NAFTA, Mexikom a Kanadou; preto žiada Komisiu a jej partnerov z USA, aby posúdili formuláciu ustanovenia v potenciálnej dohode o voľnom obchode medzi EÚ a USA, ktoré by umožnilo budúcu harmonizáciu týchto dohôd s cieľom vytvoriť medziregionálnu dohodu medzi EÚ a NAFTA;

29.

zdôrazňuje svoju plnú angažovanosť, pokiaľ ide o mnohostranný obchodný systém stelesňovaný WTO, ktorý je naďalej zďaleka najlepším rámcom na dosiahnutie voľného a spravodlivého obchodu na celosvetovej úrovni a ktorý musí zostať základom pre výmeny v 21. storočí napriek vzniku multipolárneho sveta;

30.

nazdáva sa však, že vzhľadom na zotrvávanie na mŕtvom bode v otázke pôvodnej štruktúry a cieľov rozvojového programu z Dauhy je potrebné čo najskôr obnoviť diskusiu o tom, ako posilniť WTO, aby bola účinnejšia, a ako ju pripraviť na nadchádzajúce výzvy; domnieva sa však, že posilnené bilaterálne vzťahy zamerané na podporu rastu a zamestnanosti sú so zreteľom na súčasné hospodárske ťažkosti zlučiteľné s budúcimi a prebiehajúcimi multilaterálnymi diskusiami a rokovaniami, pričom ich aj podporujú, pretože tiež vychádzajú z pravidiel a majú otvorenú a transparentnú povahu;

31.

súhlasí s názorom, že je potrebná dôkladná príprava na zabezpečenie toho, aby takéto rokovania o komplexnej bilaterálnej obchodnej a investičnej dohode priniesli v prípade, že sa uskutočnia, konkrétne výsledky a aby sa včas ukončili; so záujmom očakáva záverečnú správu (spolu s odporúčaním týkajúcim sa rozhodnutia v otázke rokovaní) pracovnej skupiny na vysokej úrovni; žiada Komisiu a vládu USA, aby predložili do konca roka 2012 na 73. stretnutí Transatlantického dialógu zákonodarcov konečné výsledky činnosti pracovnej skupiny na vysokej úrovni;

32.

žiada pracovnú skupinu na vysokej úrovni, aby stavala na skúsenostiach a úspechoch Transatlantickej hospodárskej rady, a zdôrazňuje potrebu úzkeho zapojenia príslušných parlamentných výborov; domnieva sa, že ak má byť transatlantický dialóg úspešný, musí sa ešte viac zintenzívniť na všetkých úrovniach, a že stretnutia na vysokej úrovni, nielen medzi Komisiou a vládou USA, ale aj medzi členmi príslušných výborov Parlamentu a Kongresu USA, by sa mali konať pravidelnejšie; domnieva sa, že by bolo vítané, keby sa Kongres USA rozhodol nasledovať príklad Parlamentu, ktorý má od januára 2010 zastúpenie vo Washingtone v podobe kontaktnej kancelárie;

33.

po starostlivých a dôkladných prípravách a konzultáciách požaduje, aby sa rokovania začali v prvom polroku roku 2013 a vychádzali zo súčasnej politickej dynamiky a z podpory priemyslu s cieľom dosiahnuť rýchle a úspešné uzavretie rokovaní;

34.

žiada všetky zainteresované strany zastupujúce podnikateľskú sféru, aby sa hneď po začatí rokovaní zorganizovali tak, aby koordinovane a všeobecne poskytovali maximálnu podporu otvorenému a transparentnému dialógu v záujme dosiahnutia pokroku v súvislosti s touto iniciatívou; je presvedčený, že dialóg so spotrebiteľmi, ako aj s malými a strednými podnikmi bude mať mimoriadny význam a mal by sa bezodkladne začať a koordinovať, aby bolo možné dosiahnuť dynamiku na všetkých úrovniach rokovaní;

35.

je odhodlaný úzko spolupracovať s Radou, Komisiou, Kongresom USA, vládou Spojených štátov a zúčastnenými stranami s cieľom dosiahnuť plný hospodársky potenciál transatlantických hospodárskych vzťahov, aby sa vytvárali nové príležitosti pre podniky a pracovníkov po oboch stranách Atlantiku a posilnilo sa vedúce postavenie EÚ a USA vo svetovom hospodárstve;

36.

poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Kongresu USA a obchodnému zástupcovi USA.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/61

—

so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Martina Ehrenhausera v súvislosti s vyšetrovacím konaním, ktorá bola Generálnou prokuratúrou vo Viedni zaslaná 21. marca 2012 a oznámená v pléne 2. júla 2012,

—

po vypočutí Martina Ehrenhausera v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

—

so zreteľom na článok 57 rakúskeho spolkového ústavného zákona,

—

so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 (1),

—

so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A7-0332/2012),

A.

keďže Generálna prokuratúra vo Viedni požiadala o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Martina Ehrenhausera, aby umožnila rakúskym úradom viesť vyšetrovanie a trestnoprávne konanie voči nemu,

B.

keďže zbavenie imunity Martin Ehrenhausera sa týka pravdepodobných prečinov v súvislosti s neoprávneným vstupom do počítačového systému podľa § 118 písm. a) rakúskeho trestného zákonníka, porušením telekomunikačného tajomstva podľa § 119 trestného zákonníka, nenáležitým zachytávaním údajov podľa § 119 písm. a) trestného zákonníka a podozrením zo zneužitia nahrávacieho alebo odpočúvacieho zariadenia podľa § 120 ods. 2 trestného zákonníka, ako aj s porušením § 51 zákona o ochrane osobných údajov z roku 2000,

C.

keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie prislúcha poslancom Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunita priznaná členom ich parlamentu,

D.

keďže v súlade s článkom 57 ods. 2 rakúskeho spolkového zákona môžu byť poslanci Národnej rady zatknutí z dôvodu spáchania trestného činu – s výnimkou pristihnutia priamo pri páchaní trestného činu – len so súhlasom Národnej rady a keďže aj domové prehliadky poslancov Národnej rady si vyžadujú súhlas Národnej rady; keďže ďalej podľa článku 57 ods. 3 rakúskeho ústavného zákona môžu byť poslanci Národnej rady stíhaní z dôvodu spáchania trestného činu len vtedy, ak tento čin zjavne nesúvisí s politickou činnosťou tohto poslanca a keďže príslušný orgán musí podľa tohto predpisu získať rozhodnutie Národnej rady o tom, že takáto súvislosť existuje, ak o to požiadal dotknutý poslanec alebo jedna tretina členov stáleho výboru povereného týmito záležitosťami,

E.

keďže z toho vyplýva, že na to, aby sa mohlo začať vyšetrovanie voči Martinovi Ehrenhauserovi, musí byť zbavený imunity,

F.

keďže Martin Ehrenhauser bol vypočutý Výborom pre právne veci Európskeho parlamentu a počas vypočutia sa vyjadril, že by mal byť zbavený imunity,

G.

keďže Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že výsady a imunity, „aj keď sa udeľujú výlučne v záujme Spoločenstva, […] boli priznané výlučne úradníkom a ostatným zamestnancom orgánov Spoločenstva a členom Parlamentu” a že „protokol […] teda vytvára subjektívne právo dotknutých osôb” (2),

H.

keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie a článku 57 rakúskeho spolkového ústavného zákona nič nestojí v ceste zbaveniu imunity Martina Ehrenhausera,

1.

zbavuje Martina Ehrenhausera imunity;

2.

poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušným úradom Rakúskej republiky a Martinovi Ehrenhauserovi.

7.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

CE 68/63

—

so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

—

so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (1),

—

so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2),

—

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (3),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2012 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2013 – oddiel III – Komisia (4),

—

so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2012 o odhadoch príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2013 (5),

—

so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013, ktorý prijala Komisia 25. apríla 2012 (COM(2012)0300),

—

so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2012 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2013 (6),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 28. júna 2012 vytvoriť Pakt pre rast a zamestnanosť,

—

so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013, ktorú prijala Rada 24. júla 2012 a postúpila Európskemu parlamentu 14. septembra 2012 (12749/2012 – C7-0233/2012),

—

so zreteľom na opravný list č. 1/2013 k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2013, ktorý Komisia predložila 19. októbra 2012,

—

so zreteľom na článok 75b rokovacieho poriadku,

—

so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ostatných príslušných výborov (A7-0311/2012),

A.

keďže priority vyjadrené v stanoviskách jeho špecializovaných výborov, ako aj priority, ktoré sa určili pri príležitosti schôdzí so spravodajcami zaoberajúcimi sa rozpočtovými otázkami, sa pokiaľ možno zohľadnili v tomto uznesení a pri hlasovaní Európskeho parlamentu o zmenách a doplneniach rozpočtu,

1.

pripomína, že jeho priority pre rozpočet na rok 2013, ktoré sú podrobne opísané vo vyššie uvedenom uznesení zo 4. júla 2012 o mandáte na trialóg, spočívajú v podpore udržateľného rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti, najmä malých a stredných podnikov (MSP) a mladých; znovu zdôrazňuje, že návrh rozpočtu predložený Komisiou odráža priority Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o programy a iniciatívy, ktoré by mali byť posilnené v záujme plnenia týchto cieľov;

2.

je si plne vedomý závažných ťažkostí vyplývajúcich zo stavu národných ekonomík a potreby zodpovedného a realistického čítania; nemôže však prijať prístup, podľa ktorého je rozpočet Únie zdrojom prípadných úspor v rovnakej miere a podľa rovnakej logiky, aká sa uplatňuje na národné rozpočty, a to vzhľadom na zásadný rozdiel v ich povahe, cieľoch a štruktúre; zdôrazňuje, že zníženie prostriedkov Únie bude mať určite za následok nedostatok investícií a likvidity v členských štátoch, čím sa zhoršia problémy, ktorým čelia;

3.

zdôrazňuje, že rozpočet Únie je potrebné vnímať ako doplnkový nástroj podpory ekonomík členských štátov, ktorý je schopný sústrediť iniciatívy a investície v strategických oblastiach pre rast a vytváranie pracovných miest a priniesť pákový efekt v odvetviach prekračujúcich hranice štátov; zdôrazňuje, že takáto úloha je legitimizovaná rovnakými členskými štátmi, ktoré sú spolu s Európskym parlamentom zodpovedné za rozhodnutia, z ktorých vychádza väčšina právnych predpisov Únie;

4.

poukazuje na silné synergické účinky rozpočtu Únie, a teda na jeho pokračujúci príspevok k úsporám nákladov; domnieva sa, že pri dostatočnej politickej vôli členských štátov by sa mohlo dosiahnuť ešte viac úspor;

5.

pripomína, že rok 2013 je posledným rokom súčasného viacročného finančného rámca (VFR), a preto je veľmi dôležité dosiahnuť rovnováhu medzi doteraz prijatými záväzkami a platbami, ktoré z nich vyplývajú a ktoré treba plniť, pričom je v stávke inštitucionálna dôveryhodnosť Únie, ako aj možné právne následky pre Komisiu v prípade chýbajúcich úhrad oprávnených žiadostí o platbu;

6.

vyjadruje preto poľutovanie nad rozhodnutím Rady uplatniť aj tento rok obvyklý prístup horizontálnych škrtov v návrhu rozpočtu zameraných na umelé zníženie úrovne prostriedkov Únie na rok 2013 celkovo o 1 155 miliónov EUR (- 0,8 %) vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (VRP) a o 5 228 miliónov EUR (- 3,8 %) v platobných rozpočtových prostriedkoch (PRP) v porovnaní s návrhom rozpočtu, čo vedie k veľmi miernemu nárastu oproti rozpočtu na rok 2012 tak v záväzkoch (+ 1,27 % oproti 2 % v návrhu rozpočtu), ako aj v platbách (+ 2,79 % oproti 6,8 % v návrhu rozpočtu);

7.

je prekvapený, že Rada pri tomto postupe nevzala do úvahy najnovšie prognózy Komisie týkajúce sa plnenia programov, ktoré sú založené na odhadoch rovnakých členských štátov, ktoré na jednej strane jasne poukazujú na oblasti nadmerného plnenia, v ktorých je potrebné posilnenie už v roku 2012, a na druhej strane upozorňujú na vážne riziko nedostatku platieb, najmä v rámci okruhov 1a, 1b a 2; v tejto súvislosti pripomína list, ktorý predseda Barroso adresoval 27 členským štátom v júli 2012 a v ktorom vyjadril znepokojenie v súvislosti so zníženiami vykonanými v návrhu rozpočtu počas čítania v Rade, v dôsledku ktorých vzniká riziko, že nebudú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na to, aby Únia splatila svoje dlhy;

8.

zdôrazňuje, že súčasné postupy vyhodnocovania skutočných potrieb platobných rozpočtových prostriedkov v rámci príslušných administratív členských štátov a útvarov Komisie sú úplne nejednoznačné; je pevne presvedčený, že tieto postupy majú nepriaznivý dosah na kvalitu konečného výsledku, úroveň informovanosti nielen na úrovni samotných vlád, ale aj na úrovni národných parlamentov a Európskeho parlamentu, ako aj na rokovania medzi dvoma zložkami rozpočtového orgánu;

9.

berie na vedomie, že škrty vykonané Radou sú rozložené na všetky okruhy, ale že pokiaľ ide o platby (- 1,9 miliardy EUR a - 1,6 miliardy EUR v porovnaní s návrhom rozpočtu), sú osobitne zasiahnuté okruhy 1a a 1b, t. j. okruhy, v ktorých je sústredená väčšina programov a iniciatív zodpovedných za plnenie cieľov stratégie Európa 2020; varuje, že takýto prístup ohrozuje dodržiavanie záväzkov prijatých už skôr a následne aj plnenie spoločne dohodnutých priorít Únie;

10.

zdôrazňuje, že tieto škrty sú v úplnom rozpore so závermi Európskej rady z júna 2012, v ktorých sa rozpočet Únie označil za „katalyzátor rastu a zamestnanosti v celej Európe“, pričom sa prijalo rozhodnutie sústrediť prostriedky vrátane 55 miliárd EUR zo štrukturálnych fondov na opatrenia na posilnenie rastu; domnieva sa, že toto rozhodnutie prijaté na najvyššej politickej úrovni Únie sa musí prejaviť v dostatočnej úrovni platieb na rok 2013 v prospech programov a akcií podporujúcich túto prioritu;