9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/1

—

oznámenie Európskej komisie k jej pracovnému programu na rok 2017 z 25. októbra 2016,

—

svoje uznesenie zo 4. júna 2015 o prioritách na roky 2015 – 2020 a z 15. júna 2016 o príspevku k pracovnému programu Európskej komisie na rok 2017,

—

Protokol o spolupráci s Európskou komisiou z februára 2012,

1.

s obavami konštatuje, že 60 rokov po svojom založení sa Európska únia nachádza v hlbokej kríze z dôvodu naďalej nízkej dôvery verejnosti v európsky projekt a potrebuje sa zreformovať; zároveň zdôrazňuje, že občania EÚ rok čo rok považujú za najdôveryhodnejšiu úroveň riadenia v EÚ miestnu a regionálnu úroveň. VR sa preto zapája do dialógov s občanmi, s aktívnou účasťou miestnych a regionálnych vedúcich predstaviteľov, ku témam, ktoré vyplývajú z miestnych potrieb a daností, a prispieva tak k reflexii o Európe;

2.

súhlasí s Komisiou, že medzi hlavné výzvy, ktorým EÚ čelí, patria:

3.

hoci je rovnako ako Komisia presvedčený, že tieto výzvy si vyžadujú prístup zdola nahor, vedený občanmi a založený na viacúrovňovom riadení, zdôrazňuje, že kroky EÚ sa musia zamerať na posilnenie postavenia občanov;

4.

zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne samosprávy do prípravy Bielej knihy o budúcnosti Európy, a nalieha na Komisiu, aby zvážila stanovisko VR na túto tému a zapojila VR do konzultačnej fázy;

5.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že v pracovnom programe sa venuje len minimálna pozornosť zásadnej úlohe európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ktoré majú vplyv na všetkých občanov a regióny v Európe, posilňujú súdržnosť, podporujú inovácie a sú vyjadrením skutočnej európskej solidarity v záujme harmonického rozvoja EÚ ako celku. Vyzýva Európsku komisiu, aby pripravila budúcu politiku súdržnosti po roku 2020, keďže to je hlavná investičná politika EÚ a musí byť založená na prístupe opierajúcom sa o konkrétne danosti na mieste a aktualizovanú územnú víziu. Súčasne VR nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí zlepšiť a zjednodušiť postupy v rámci EŠIF s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a pomôcť zvýšiť využitie fondov;

6.

opakovane vyzýva, aby sa verejné výdavky členských štátov a miestnych a regionálnych orgánov vyčlenené na spolufinancovanie fondov EŠIF nezahŕňali do štrukturálnych výdavkov podľa Paktu stability a rastu, pretože takéto investície sú prínosom pre európske priority a majú následný pákový efekt pre rast európskej ekonomiky;

7.

víta navrhované predĺženie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), pokiaľ ide o trvanie a finančnú kapacitu, konštatuje však, že toto oznámenie bolo predložené bez komplexného posúdenia vplyvu alebo nezávislého hodnotenia predtým, ako Komisia predložila tento návrh; zdôrazňuje, že je potrebné naďalej rozvíjať súčinnosť medzi EFSI a ostatnými fondmi EÚ, najmä EŠIF a zjednodušovať postupy tak, aby sa znížila miera byrokracie, a pomáhať zvyšovať mieru absorpcie fondov EÚ; zdôrazňuje však, že by mal byť tiež posilnený tretí pilier investičného plánu. Vyzýva Komisiu a Európsku investičnú banku, aby zvýšili svoje úsilie o zvýšenie informovanosti v teréne, zaoberali sa otázkou geografickej nevyváženosti EFSI s cieľom optimalizovať integráciu a súčinnosť investícií so zreteľom na jednotné programovanie zásahov politiky súdržnosti a aby sprístupnili verejnosti viac podrobných informácií o projektoch financovaných prostredníctvom EFSI, pričom by sa mala osobitne zdôrazniť ich doplnkovosť;

8.

zaväzuje sa prispieť v ranom štádiu do diskusie o budúcom viacročnom finančnom rámci po roku 2020, vrátane reformy vlastných zdrojov;

9.

žiada urýchlené prijatie súhrnného nariadenia (Omnibus regulation) so zreteľom na vplyv a zabezpečenie lepšieho využívania programov EŠIF, ktoré sú už obsiahnuté v súčasnom programovom období;

10.

zdôrazňuje, že je potrebné sledovať implementáciu mestskej agendy pre EÚ, a vyzdvihuje význam začlenenia mestského rozmeru do ostatných oblastí politiky EÚ. V tejto súvislosti opakuje svoju žiadosť, aby bola vypracovaná biela kniha o mestskej agende EÚ;

11.

opakovane žiada, aby sa vypracoval európsky plán pre bývanie, ktorý by sa horizontálne zaoberal doteraz roztriešteným prístupom k bývaniu prostredníctvom sektorových politík, akou je mestská agenda EÚ, udržateľný rozvoj, politika súdržnosti, politika v oblasti hospodárskej súťaže alebo sociálne iniciatívy ako napr. európsky pilier sociálnych práv;

12.

podčiarkuje, že je potrebné vypracovať kódex správania sa, pokiaľ ide o zapojenie miestnych a regionálnych samospráv do európskeho semestra 2017, a žiada, aby bol ročný prieskum rastu doplnený o územnú analýzu, vrátane osobitnej územnej kapitoly v správach o jednotlivých krajinách, a aby boli pre členské štáty vydávané usmernenia týkajúce sa zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do národných programov reforiem;

13.

podporuje sústavné zameranie Komisie na investície, najmä zistením opatrení na podporu investícií v rámci európskeho semestra. V tejto súvislosti odkazuje na Bratislavské vyhlásenie výboru s názvom Investovať a spájať , v ktorom sa zdôrazňuje, že miestny a regionálny rast podnecovaný investíciami musí byť založený na stratégiách územného rozvoja, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, že verejné rozpočty podporujúce kvalitné investície pôjdu ruka v ruke s inými finančnými zdrojmi na regionálnej, miestnej, národnej a európskej úrovni;

14.

víta zámer Komisie aj naďalej pracovať na dosiahnutí cieľov udržateľného rozvoja a zdôrazňuje že Európa potrebuje dlhodobú stratégiu na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ktorá bude udávať smerovanie európskemu semestru. Táto stratégia by mala byť založená na preskúmaní stratégie Európa 2020 v polovici obdobia jej uplatňovania;

15.

víta zameranie Komisie na nezamestnanosť mladých ľudí prostredníctvom posilnenia záruky EÚ pre mladých a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ako aj zavedenia európskeho zboru solidarity, ktorému by malo prospieť včasné, proaktívne a spoľahlivé zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, mládežníckych organizácií a občianskej spoločnosti všeobecne;

16.

vyjadruje poľutovanie, že chýbajú iniciatívy na riešenie dlhodobej nezamestnanosti, ako aj na posúdenie foriem európskeho režimu poistenia pre prípad nezamestnanosti, ktorý by doplnil vnútroštátne režimy v prípade hospodárskeho poklesu a pomohol predísť tomu, aby sa asymetrický šok zmenil na štrukturálne znevýhodnenie pre celú Európu;

17.

žiada, aby miestne a regionálne silné stránky a výzvy, vrátane protichodných potrieb miestnych a regionálnych pracovných trhov, boli zohľadnené v novom programe zručností pre Európu, a bude rád pracovať na rámci kvality pre učňovskú prípravu a na návrhu na zvýšenie mobility učňov;

18.

očakáva návrh Komisie na lepšie riešenie výziev v oblasti vyváženia pracovného a súkromného života, najmä pokiaľ ide o lepšie zapojenie žien do trhu práce;

19.

v rámci príprav na Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 sa chce zamerať na kultúru a kultúrne dedičstvo, ako aj na medzinárodné kultúrne vzťahy EÚ, ktoré sú dôležitou zložkou posilnenia európskej identity a podpory základných európskych hodnôt, sociálneho začlenenia, inovácií a dialógu medzi kultúrami, ako aj cestovného ruchu zameraného na kultúru a dedičstvo;

20.

zdôrazňuje, že je potrebné chápať revíziu programu Horizont 2020 v polovici obdobia jeho trvania a nadchádzajúce konzultácie o novom rámcovom programe pre výskum a inovácie ako jeden organický proces, ktorý sa musí zaoberať otázkou inovačnej priepasti v Európe. Oznamuje, že VR včas prispeje k revízii akčného plánu v oblasti biohospodárstva, ktorá je naplánovaná na rok 2017;

21.

konštatuje, že biela kniha o budúcnosti Európy bude zahŕňať aj návrhy týkajúce sa budúcnosti HMÚ a privítal by reformy, ktoré podporia demokratickú legitímnosť riadenie HMÚ;

22.

zdôrazňuje, že na to, aby sa zlepšil sociálny rozmer HMÚ, je nevyhnutné riešiť sociálne a regionálne rozdiely. Víta zámer Európskej komisie navrhnúť Európsky pilier sociálnych práv, ktorý by stanovoval zásady Únie, ktorá je založená na sociálnej spravodlivosti a dodržiava zásadu subsidiarity a proporcionality;

23.

víta navrhnutú revíziu Paktu stability a rastu, nabáda však Komisiu, aby zohľadnila, že pakt musí byť priaznivejší, pokiaľ ide o rast, a to najmä v súvislosti s investíciami, ktoré podnecujú rast. Zdôrazňuje svoje predchádzajúce výzvy, aby sa podrobne prehodnotil územný vplyv európskych štatistických pravidiel na verejné investície;

24.

víta záväzok Komisie podporovať energetickú účinnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov v rámci rozsiahlej politiky energetickej únie, v spojení s pravidlami dobrého riadenia, vhodnými opatreniami na podporu inovácií a prehodnotením koncepcie trhu s elektrickou energiou, ako aj ďalším zlepšovaním energetickej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť medziregionálne a cezhraničné prepojenia a podporovať decentralizované systémy získavania energie, čo je krok smerom k udržateľnému a pružnému vnútornému trhu a energiou;

25.

osobitne odporúča, aby politiky EÚ v oblasti koncepcie trhu s elektrickou energiou a energie z obnoviteľných zdrojov boli koordinované a vyvážené, pričom treba venovať pozornosť miestnym a regionálnym problémom, ako sú prístup k sieti pre malých dodávateľov energie na úrovni distribučných sústav;

26.

podporuje uplatňovanie Parížskej dohody a zdôrazňuje, že na preklenutie priepasti medzi národnými záväzkami a úsilím potrebným na obmedzenie globálneho otepľovania pod 2 oC bude potrebné, aby sa úsilie miest a regiónov integrovalo do národných záväzkov, a bude potrebná aj horizontálna a vertikálna koordinácia, a to aj na úrovni EÚ a UNFCCC. VR preto žiada Komisiu, aby podporila požiadavku VR, aby bol tento aspekt začlenený do národne stanovených záväzkov s cieľom zlepšiť inštitucionalizáciu platformy NAZCA a prácu lídrov v boji proti klimatickým zmenám v rámci sekretariátu UNFCCC. VR tiež vyzýva Komisiu, aby podnecovala výskumné projekty týkajúce sa regiónov a miest v kontexte zmeny klímy s cieľom prispieť k budúcej práci medzivládneho panelu o zmene klímy;

27.

žiada Európsku komisiu, aby spolupracovala s VR na rozvoji koncepcie príspevkov určených na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom stimulovať aktivity na miestnej a regionálnej úrovni v záujme dosiahnutia cieľov samitu COP21 v Paríži;

28.

žiada Komisiu, aby aktualizovala svoje ciele v oblasti klímy a energetiky s cieľom dosiahnuť do roku 2030 50 % zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a zahrnúť prispôsobovanie sa do politík a financovania na všetkých úrovniach. Komisia by mala podporovať dobrovoľné iniciatívy podporujúce nízke emisie zlúčenín uhlíka a odolnú premenu v mestách a regiónoch. V hodnotiacej správe Komisie o stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy by malo byť objasnenie týkajúce sa posilnenia postavenia regiónov a miest;

29.

nabáda Komisiu, aby podporovala vykonávanie stratégií na znižovanie rizika katastrof v mestách a regiónoch, najmä v cezhraničných regiónoch, a aby zabezpečila, že investície EÚ budú dodržiavať normy na znižovanie rizika katastrof;

30.

víta vytvorenie Európskej platformy pre potravinový odpad a potravinové straty a žiada Komisiu, aby zakročila proti plytvaniu potravinami a vytýčila ambiciózny cieľ zredukovať plytvanie potravinami; malo by to byť súčasťou celoeurópskej stratégie udržateľných potravinových systémov vrátane ochrany biodiverzity, aspektov životného prostredia, zdravia, obchodu, zdrojov a obhospodarovania pôdy, ako aj sociálnych a kultúrnych hodnôt potravín;

31.

vyzýva Komisiu, aby zohľadnila odporúčania VR pri vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo, a začiatkom roku 2017 predložila plánovanú revíziu smernice o pitnej vode, návrh nariadenia o minimálnych kvalitatívnych požiadavkách na opätovne používanú vodu, a stratégiu v oblasti používania, opätovného používania a recyklácie plastov, ktorá by stanovila jasné a ambiciózne ciele pre plastový odpad a vylúhovanie otravných látok z tohto odpadu; vyzýva Komisiu, aby navrhla doplnkové iniciatívy týkajúce sa stavebníctva a sektora demolačných prác, ustanovení o ekodizajne a využívania druhotných surovín, látok a zložiek;

32.

je pripravený a ochotný v rámci technickej platformy pre spoluprácu v oblasti životného prostredia zintenzívniť spoluprácu s Komisiou na dlho očakávaných opatreniach v súvislosti so 4. prioritným cieľom 7. environmentálneho akčného programu EÚ na roky 2014 – 2020; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy naplánované na rok 2017 majú nelegislatívnu povahu, a opakuje svoju výzvu na predloženie návrhu smernice EÚ, ktorá by zaviedla ustanovenia na zabezpečenie súladu jednotlivých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a na predloženie novej smernice o prístupe k spravodlivosti vo veciach ochrany životného prostredia;

33.

v súlade s nedávnym vyhlásením 2.0 z Corku opakuje svoju požiadavku vypracovať bielu knihu o vidieckych oblastiach, ktorá bude slúžiť ako východiskový bod pre politiku rozvoja vidieka po roku 2020 a vyzýva na praktické opatrenia na posúdenie vplyvu politík EÚ na vidiecke oblasti vzhľadom na to, že vidiecke oblasti sú často zanedbávané a mimo hlavného vývoja politických opatrení;

34.

v súvislosti s prípravou SPP po roku 2020 zdôrazňuje, že medzi rozvojom vidieka a poľnohospodárstvom existuje silné prepojenie, a preto žiada, aby sa prijali podporné opatrenia pre rodinné poľnohospodárske podniky, najmä s cieľom riešiť otázku kolísania cien poľnohospodárskych produktov;

35.

bude pokračovať v práci v prospech udržateľnej správy oceánov v záujme európskych pobrežných a námorných regiónov a ich morského a námorného hospodárstva; VR bude úzko spolupracovať s regiónmi a všetkými zainteresovanými stranami v oblasti správy vecí verejných a budovania kapacít, vyrovnávania sa s výzvami v reťazci výroby potravín, znižovania záťaže životného prostredia, ktorú spôsobujú nezákonné spôsoby rybolovu a znečistenie, v oblasti poznatkov o mori, vedy a inovácií s cieľom podnietiť modrý rast a zamestnanosť;

36.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2017 nevenuje dostatočnú pozornosť zdravotníctvu, aj keď by Komisia mala podporiť členské štáty a ich regióny v úsilí zvýšiť prevenciu, reformy a optimalizovať ich systémy zdravotnej starostlivosti, najmä prostredníctvom riešení elektronického zdravotníctva, a vypracovať komplexné stratégie pre demografiu;

37.

víta zámer Komisie predložiť opatrenia na posilnenie jednotného trhu s tovarom, najmä pokiaľ ide o vzájomné uznávanie a nevyhovujúce výrobky, a zdôrazňuje potrebu pokračovať v práci na dobudovaní jednotného trhu so službami, ktorý je oprávnene dôležitou ústrednou témou stratégie jednotného trhu;

38.

opakuje svoju výzvu, aby bol do európskeho semestra začlenený pilier jednotného trhu aj so systémom pravidelného monitorovania a hodnotenia;

39.

berie na vedomie zámer Komisie zasadzovať sa za priemysel Európy a zdôrazňuje, že konkurencieschopnosť európskeho priemyslu tiež závisí od konkurencieschopného zásobovacieho reťazca a že v tomto ohľade zohráva dôležitú úlohu obchodná politika;

40.

zdôrazňuje význam tvorby inteligentnej regulácie a znižovania administratívnej záťaže pre MSP, najmä posilnením programu REFIT a zabezpečením, aby sa vplyv na MSP systematicky zohľadňoval pri tvorbe nových pravidiel;

41.

podporuje vytvorenie „Fóra miest na podporu kolaboratívneho hospodárstva“ s VR ako kľúčovou zainteresovanou stranou; s poľutovaním ďalej konštatuje, že chýba akýkoľvek návrh, ktorý by zabezpečil právo na nové formy zamestnanosti vyplývajúce z digitalizácie;

42.

zdôrazňuje potrebu revízie rozhodnutia a rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) a vyzýva Komisiu, aby v roku 2017 začala verejnú konzultáciu, aby mohli regionálne a miestne orgány predložiť svoje názory na problémy, s ktorými sa stretávajú v súvislosti s kontrolou štátnej pomoci pri financovaní SVHZ;

43.

zdôrazňuje kľúčovú úlohu účinného systému verejného obstarávania, pokiaľ ide o schopnosť regionálnych a miestnych orgánov plniť investičné ciele, a vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie smerníc o verejnom obstarávaní a aby posúdila ťažkosti miestnych a regionálnych orgánov pri uplatňovaní smerníc o verejnom obstarávaní;

44.

opakuje svoju požiadavku na obnovenú európsku stratégiu v oblasti cestovného ruchu v rámci osobitnej rozpočtovej položky pre cestovný ruch v EÚ a vyzýva Komisiu, ako aj členské štáty, aby uľahčili prístup k financovaniu pre malé a stredné podniky v odvetví cestovného ruchu;

45.

víta úsilie Komisie dokončiť realizáciu stratégie digitálneho jednotného trhu, a to aj prostredníctvom elektronického obstarávania, a svoj príspevok poskytne prostredníctvom novovytvorenej spoločnej participatívnej platformy pre širokopásmové pripojenie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky európske oblasti mohli využívať digitálny jednotný trh tým, že budú mať prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu;

46.

zdôrazňuje, že migrácia je komplexný viacúrovňový proces, v ktorom zohrávajú dôležitú úlohu štáty, regióny a miesta určenia a pôvodu. Je dôležité podporovať intenzívnejší dialóg a užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ, ako aj krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a ich regionálnou a miestnou úrovňou;

47.

vyzýva preto Komisiu, aby zohľadnila odporúčania VR týkajúce sa ochrany utečencov v krajinách ich pôvodu a nového rámca pre dohody o partnerstve;

48.

vyzýva na podporu miestnych a regionálnych orgánov pri vykonávaní reformy spoločného európskeho azylového systému a iných nástrojov EÚ vytvorených na základe európskej migračnej agendy, ako napríklad revidovaných ustanovení o legálnej migrácii a akčného plánu pre integráciu. Žiada Komisiu, aby zahrnula odporúčania VR o integrácii migrantov do svojho strednodobého preskúmania európskej migračnej agendy. Pripomína, že integrácia je procesom založeným na právach a povinnostiach;

49.

vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o ťažkosti pri monitorovaní prítomnosti maloletých bez sprievodu a riziko, že sa stanú obeťou obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania; naliehavo vyzýva, aby sa zaviedli programy zamerané na začleňovanie a vzdelávanie určené tak samotným maloletým, ako aj miestnym a regionálnym administratívam, ktoré sa zaoberajú ich prijímaním, a na zapájanie komunít pôvodu týchto maloletých, ktoré sú už etablované v hostiteľskej krajine, s cieľom zaručiť maloletým možnosť žiť dočasne v rodine alebo v primeranom prostredí, ktoré podporí ich sociálny, emocionálny a vedomostný rozvoj;

50.

vyzýva Komisiu, aby poskytla miestnym a regionálnym orgánom konkrétne a praktické informácie o možnostiach financovania na prijímanie a integráciu migrantov a opakuje svoju výzvu na podporu priameho prístupu miestnych a regionálnych orgánov k príslušným finančným nástrojom EÚ;

51.

vyzýva Komisiu, aby podporovala miestne a regionálne samosprávy vo vývoji stratégií prevencie v reakcii na radikalizáciu, aby pokračovala v zbieraní a zverejňovaní osvedčených postupov na predchádzanie radikalizácii prostredníctvom tvorby politických opatrení na regionálnej a miestnej úrovni, a aby podporovala spoluprácu medzi mestami pri riešení problému radikalizácie;

52.

berie na vedomie, že Komisia má v úmysle pokračovať v rokovaniach o obchode s USA, Japonskom, krajinami Mercosuru, Mexikom, Tuniskom a krajinami ASEAN, ako aj požadovať nový mandát na začatie rokovaní s Tureckom, Austráliou, Novým Zélandom a Čile, no domnieva sa, že Komisia by mala vyvinúť viac úsilia s cieľom preukázať ich pridanú hodnotu;

53.

opakuje, najmä vzhľadom na ambiciózne budúce obchodné rokovania, že Komisia by každú významnú iniciatívu v oblasti obchodnej politiky mala doplniť o posúdenie územného vplyvu;

54.

víta skutočnosť, že súčasťou globálnej stratégie EÚ je výslovná výzva na obnovenie vonkajších partnerstiev a uvádza sa v nej, že EÚ v jej susedstve podporí rôzne spôsoby dosahovania odolnosti, so zameraním na najnaliehavejšie prípady vládnej, hospodárskej, spoločenskej a klimatickej/energetickej nestability, ako aj na prípravu účinnejších migračných politík pre Európu a jej partnerov;

55.

zdôrazňuje prínos VR prostredníctvom jeho zmiešaných poradných výborov a pracovných skupín a podujatia Enlargement Days (Dni rozšírenia) s partnermi z prístupových krajín, k cieľu Komisie v oblasti rozširovania, a to podporovať spoločnú stabilitu a prosperitu s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami;

56.

zdôrazňuje, že európska susedská politika (ESP) môže mať trvalý vplyv len vtedy, ak bude prinášať konkrétne výhody pre všetkých príjemcov, a zdôrazňuje, že sa musí zachovať rovnováha medzi východným a južným susedstvom; zdôrazňuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri upevňovaní demokracie a zásad právneho štátu v spoločnosti, pričom zdôrazňuje potrebu poskytnúť väčšiu podporu decentralizačným reformám v susedských krajinách;

57.

zdôrazňuje, že regionálna spolupráca je významným príspevkom ku globálnej stabilite a naliehavo žiada Komisiu o zintenzívnenie spolupráce s Európsko-stredomorským zhromaždením regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM), Konferenciou regionálnych a miestnych samospráv krajín Východného partnerstva (CORLEAP) a pracovnou skupinou VR pre Ukrajinu, najmä pri realizácii regionálnych programov a nových iniciatív;

58.

zdôrazňuje, že pri uplatňovaní obnovenej ESP je potrebné dať významnú prioritu iniciatívam na podporu decentralizovaných procesov, vytváraniu partnerstiev a budovaniu kapacít na vnútroštátnej úrovni. Upozorňuje na iniciatívu z Nikózie, ktorú navrhol VR na podporu líbyjských miest a pomocou ktorej sa mohli potreby zosúladiť s technickou podporou a mohla sa obnoviť schopnosť líbyjských obcí poskytovať služby. Vyzýva Komisiu, aby väčšmi podporovala takéto formy spolupráce zdola nahor a poskytla dostatočné administratívne a finančné zdroje; opakuje potrebu vyvinúť nové nástroje na budovanie kapacít v prístupových krajinách a krajinách ESP, ktorými by sa nahradil nástroj pre miestnu správu (LAF);

59.

podporuje nedávny vývoj po zlúčení Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike a iniciatívy Compact of Mayors s cieľom vytvoriť najväčšiu koalíciu miest, ktoré sa zaviazali k boju proti zmene klímy, a je pripravený využiť svoje medzinárodné kanály, kontakty a partnerstvá (ARLEM pre Dohovor na juhu a Dohovor v Afrike, CORLEAP pre Dohovor na východe, ICLEI a partnerstvo o urbanizácii EÚ – Čína v Severnej Amerike a v juhovýchodnej Ázii, atď.), ktoré môžu väčšmi posilniť úsilie o zmierňovanie, adaptáciu a odolnosť v súvislosti so zmenou klímy a výzvami trvalo udržateľného rozvoja;

60.

žiada Komisiu, aby úzko spolupracovala s VR v záujme zohľadnenia konkrétnych obáv, skúseností a príspevkov európskych miest v novej štruktúre riadenia globálneho dohovoru;

61.

víta navrhovaný nový rámec partnerstva s tretími krajinami a nový Európsky vonkajší investičný plán a žiada, aby boli miestne a regionálne samosprávy zapojené do tohto procesu;

62.

naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala aktívnu účasť miestnych a regionálnych orgánov v rozvojovej spolupráci počas rokovaní o revidovanom Európskom konsenze o rozvoji a plnení cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a o dohode po skončení platnosti dohody z Cotonou, na ktorú bude zameraná konferencia o decentralizovanej spolupráci VR v marci 2017;

63.

vyzýva Komisiu, aby zrevidovala nariadenie o európskej iniciatíve občanov (EIO) s cieľom zjednodušiť a zlepšiť právny rámec tohto nástroja;

64.

víta iniciatívu Komisie REFIT, najmä návrh na posúdenie transparentnosti a demokratickej kontroly postupov pre delegované a vykonávacie akty a niektoré sekundárne akty;

65.

opakuje svoju výzvu začleniť posúdenia územného vplyvu do fázy posúdenia vplyvu nových právnych predpisov EÚ, ak je to vhodné; navrhuje užšiu spoluprácu medzi VR a novovytvoreným centrom kompetencie pre územnú politiku Spoločného výskumného centra pri hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ;

66.

požaduje väčšiu transparentnosť, spoluprácu a efektívnosť inštitúcií EÚ a víta ich spoločný záväzok v rámci medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva s cieľom spoločne stanoviť všeobecné ciele a priority, najmä v prípade legislatívnych návrhov; žiada, aby bol VR zapojený do všetkých fáz legislatívneho procesu s cieľom plne využiť jeho potenciál v legislatívnom cykle;

67.

očakáva ešte užšiu spoluprácu s Európskou komisiou a Európskym parlamentom pri monitorovaní subsidiarity a v súvislosti so svojou konferenciou o subsidiarite v roku 2017;

68.

poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Európskej komisii, Európskemu parlamentu, slovenskému predsedníctvu Rady EÚ a predsedovi Európskej rady.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/8

1.

podporuje snahu Európskej komisie zabezpečiť, aby európske politiky lepšie odrážali obavy vnútroštátnych, regionálnych a miestnych samospráv, a opakovane pripomína, že to musí byť spoločnou zodpovednosťou všetkých úrovní správy;

2.

podporuje názor, že lepšia právna regulácia neznamená len menej právnych predpisov na úrovni EÚ, ale aj stanovenie úrovne, na ktorej možno najlepšie dosiahnuť zamýšľané ciele, a zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie zásady subsidiarity je kľúčovým prvkom lepšej právnej regulácie;

3.

zdôrazňuje, že každá regulácia musí nájsť rovnováhu medzi rovnako oprávnenými obavami a očakávaniami v súvislosti s bezpečnosťou (individuálnou, právnou, správnou, finančnou) na jednej strane a s efektívnosťou, slobodou alebo s pružnosťou na druhej strane. Zabezpečiť vyváženie týchto obáv v konkrétnych súvislostiach je úlohou demokratického procesu a je zodpovednosťou demokraticky zvolených zástupcov na všetkých úrovniach, aby občanom vysvetlili nevyhnutné ústupky a kompromisy;

4.

berie na vedomie prácu skupiny na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže (Stoiberova skupina), jej záverečnú správu a nesúhlasné stanoviská;

5.

berie ne vedomie, že Rada, Komisia a Parlament podpísali 13. apríla 2016 Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva, a dúfa, že táto nová dohoda prispeje k zlepšeniu rozhodovania EÚ vo všetkých fázach – pri plánovaní, vypracúvaní, prijímaní, vykonávaní a hodnotení. Vyjadruje však znepokojenie, že osobitné úlohy demokraticky zvolených zástupcov na miestnej a regionálnej úrovni a vo VR nie sú spomenuté v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva v žiadnom inom kontexte než v kontexte „zainteresovaných strán“ napriek váhe a mandátu, ktoré im poskytuje Lisabonská zmluva;

6.

chce sa podieľať na ďalších iniciatívach týkajúcich sa výkladu a vykonávania tejto novej dohody tak, aby bol v legislatívnom cykle plne využitý jeho potenciál ako poradného orgánu; pripomína, že veľký počet členov VR zohráva dôležitú úlohu pri vykonávaní politických opatrení EÚ;

7.

víta žiadosť Európskej komisie o vypracovanie „širšieho výhľadového stanoviska“, ktoré by obsahovalo „dodatočné návrhy týkajúce sa požiadaviek stanovených na základe právnych predpisov EÚ a jednoduchšie spôsoby na dosiahnutie rovnakých, či dokonca lepších výsledkov“;

8.

víta požiadavky Európskej komisie týkajúce sa jednotlivých politík na výhľadové stanoviská výboru v oblastiach, ako sú napríklad životné prostredie, energetika, finančné služby a poľnohospodárstvo, v ktorých môžu miestne a regionálne orgány určiť rôzne druhy záťaže a predložiť návrhy na zlepšenie, ktoré zodpovedajú ich potrebám;

9.

konštatuje, že toto širšie výhľadové stanovisko poskytuje prehľad účinkov právnej regulácie na miestne a regionálne orgány a podporuje konkrétne politické a odvetvové analýzy s cieľom určiť nedostatky a zaťaž;

10.

víta všeobecný prístup, v rámci ktorého sa do konzultácie o lepšej právnej regulácii osobitne zapájajú regionálne a miestne subjekty; v tejto súvislosti víta napríklad správu „Holandské provincie za lepšiu právnu reguláciu“ a upozorňuje na sériu zistených nedostatkov a konkrétne navrhnuté riešenia;

11.

v tejto súvislosti vyslovuje svoj súhlas so vznikom Amsterdamského paktu na konkrétne vykonávanie mestskej agendy EÚ, pretože v tematických partnerstvách zohráva významnú úlohu aspekt lepšej tvorby právnych predpisov. V tomto kontexte bola vypracovaná správa s názvom „Bridge! Better EU regulation for local and regional authorities“„Most – lepšia tvorba právnych predpisov EÚ pre miestne a regionálne samosprávy“. Obsahovala príklady konkrétnych situácií, v ktorých v miestnej a regionálnej praxi vznikajú ťažkosti s európskymi právnymi predpismi;

12.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preskúmala navrhované riešenia týkajúce sa odvetvových nariadení, proporcionality, cezhraničných nedostatkov, štátnej pomoci a tlaku auditu a zohľadnila ich pri vypracovaní nových pravidiel;

13.

uznáva osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány v širokej škále oblastí, ktoré sú výrazne zasiahnuté právnou reguláciou EÚ, a ich úlohu orgánov, ktoré transponujú právne predpisy EÚ v praxi a spravujú fondy EÚ a zdôrazňuje, že na základe ich osobitnej zodpovednosti majú dobré možnosti posúdiť, ktoré oblasti regulačných rámcov sú problematické, resp. by sa mali upraviť;

14.

domnieva sa, že všetky úrovne správy musia zabezpečiť primeranosť, účinnosť a efektívnosť právnych predpisov a že nespôsobujú zbytočné náklady a zaťaženie, pričom zároveň chránia občanov, spotrebiteľov, udržateľnosť a životné prostredie;

15.

chápe, že inštitúcie EÚ musia všetkým občanom ukázať hodnotu regulačných rámcov, ako aj pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ, a zároveň dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

16.

uznáva, že v dôsledku nedávnych ťažkostí v hospodárskej oblasti sa vytvorila situácia, v rámci ktorej dodatočné náklady spôsobené nadmernou reguláciou pre mnohé miestne a regionálne orgány ešte zvýšili rozpočtové škrty. A to v situácii, kde už došlo k zníženiu objemu dostupných zdrojov. To sa ukázalo ako zaťažujúce a viedlo k väčšiemu tlaku na tieto orgány, aby sa usilovali znížiť administratívne náklady, zatiaľ čo sa od nich stále viacej požadujú opatrenia. VR pripomína, že je potrebné zjednodušiť a znížiť administratívnu záťaž, ak to má vplyv na dôležité úlohy, ktoré sú miestne a regionálne orgány povinné vykonávať;

17.

oceňuje, že správy a stanoviská, ktoré doteraz prijali Európsky parlament, EHSV a Výbor regiónov, potvrdili význam koordinovaných opatrení EÚ v duchu partnerstva s vnútroštátnymi inštitúciami a inštitúciami EÚ, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi;

18.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore občanov v rámci prekonávania ťažkostí spôsobených dlhodobými hospodárskymi problémami a nedostatkom príležitostí a pripomína, že právna istota a ľahký prístup k programom EÚ pri súčasnom zohľadnení potreby štrukturálnych reforiem sú základným predpokladom k tomu, aby miestne a regionálne orgány mohli plniť túto úlohu;

19.

poznamenáva, že finančné prostriedky EÚ sú pre mnohé miestne a regionálne orgány dôležité na vykonávanie právnych predpisov EÚ, predovšetkým na vykonávanie politiky súdržnosti diferencovanej v závislosti od hospodárskej sily;

20.

uznáva, že dostupnosť programov EÚ a požadované regulačné režimy môžu spôsobiť značné ťažkosti, pokiaľ ide o výklad právnych rámcov, pravidlá vykonávania, audit a podávanie správ, a upozorňuje na to, že režim auditu spôsobuje mnoho ťažkostí, v neposlednom rade v súvislosti s dlhodobým uchovávaním záznamov pre sponzorov projektov, tak ako sa uvádza aj v stanovisku VR o zjednodušení fondov EŠIF;

21.

víta uznesenie Európskeho parlamentu k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (1), v ktorom bola zdôraznená dôležitá úloha, ktorú zohráva Výbor regiónov ako politická inštitúcia, a súhlasí s názorom, že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie noriem;

22.

pri súčasnej podpore cieľa zníženia byrokracie a odstránenia zbytočnej regulačnej záťaže zdôrazňuje, že program REFIT sa nesmie vnímať ako zámienka na zníženie úrovne ambícií, najmä v oblastiach, ako sú životné prostredie, bezpečnosť potravín, zdravie a práva spotrebiteľov;

23.

podporuje cieľ zavádzať právne predpisy EÚ na vnútroštátnej úrovni čo najčastejšie jedna k jednej, a len ak si to vyžadujú vecné a odborné dôvody, zachádzať nad rámec minimálnych noriem EÚ. Členské štáty a regióny však v každom jednotlivom prípade musia mať naďalej možnosť posúdiť, čo je na zmysluplnú realizáciu potrebné. Návrh Komisie, že nadmerná regulácia („gold-plating“) by mala byť odôvodnená, by mohol pomôcť zvýšiť transparentnosť. Avšak posilnená zodpovednosť vo veci vykonávania na celoštátnej a regionálnej úrovni nesmie viesť k zasahovaniu do otázok vnútroštátnej administratívnej štruktúry a vnútroštátnych administratívnych postupov;

24.

zdôrazňuje, že pri posudzovaní právnych predpisov je dôležité vziať do úvahy náklady aj prínosy – spoločenské, environmentálne a iné – pre občanov a hospodárstvo, ako aj náklady, pokiaľ by sa nekonalo na úrovni EÚ (2), t. j. spôsobené neexistujúcou spoločnou akciou na európskej úrovni v danom odvetví;

25.

v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu Európskej komisii, aby pre celú EÚ vytvorila štandardnú definíciu nadmernej regulácie („gold plating“) s cieľom vytvoriť právnu istotu pri implementácii a uplatňovaní právnych predpisov EÚ a obmedziť prílišnú byrokraciu (3);

26.

vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj digitálnych metód a nástrojov IKT, o. i. v rámci akčného plánu EÚ pre elektronickú verejnú správu s cieľom zabezpečiť spoločný formát a postup pre zhromažďovanie údajov potrebných na účely monitorovania a podávania správ a znížiť tak administratívnu záťaž vznikajúcu v dôsledku vkladania údajov do vnútroštátnych, ako aj európskych databáz;

27.

zdôrazňuje význam „kontroly vhodnosti“, ktorá môže identifikovať prekrývanie a nezrovnalosti, ktoré vznikli v priebehu času zo širokej škály cieľov a nových politických iniciatív, najmä pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa podávania správ a zabezpečenia súladu;

28.

zdôrazňuje potrebu lepšieho pochopenia rozsahu ohlasovacích povinností, ktoré boli zavedené na dosiahnutie súladu s právom EÚ. Navrhuje, aby sa vytvoril a čo najviac štandardizoval zoznam požiadaviek na podávanie správ pre miestne a regionálne orgány a aby použité metodiky podávania správ smerovali k zníženiu administratívnej záťaže občanov, MSP a miestnych a regionálnych orgánov;

29.

uznáva, že jazyk a jeho používanie môže byť buď prekážkou účasti alebo výzvou na účasť. Ľahko dostupný a zrozumiteľný jazyk je kľúčovým prvkom legislatívnych a regulačných zmien;

30.

je presvedčený, že inkluzívnosť si vyžaduje jednoduchosť a zrozumiteľnosť jazyka, štruktúr a právnej regulácie, aby sa zabezpečilo, že EÚ, jej účel, programy, politiky, legislatíva a praktická pomoc budú prístupné všetkým;

31.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby preto zjednodušila jazyk, ktorý používa, tak, aby mu rozumela široká verejnosť a navrhuje, aby sa používanie technického jazyka obmedzilo na minimum v súlade s právnymi požiadavkami;

32.

je presvedčený, že je potrebný užívateľsky prijateľnejší a jednotný výklad pravidiel a predpisov EÚ, napríklad aj vrátane primeraných požiadaviek na audit, väčšieho využívania pevných sadzieb, zjednodušenia podávania žiadostí, nárokov a podávania správ, a jasnejšieho výkladu právnych predpisov (napríklad v prípade právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci a verejného obstarávania);

33.

chápe, že EÚ musí venovať náležitú pozornosť aktívnej komunikačnej stratégii zameranej na zapojenie partnerov, udržanie činnosti a pritiahnutie investícií;

34.

zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú miestne a regionálne orgány pri zabezpečovaní odbornej prípravy a poskytovaní informácií o európskych politikách a programoch s cieľom priblížiť ich miestnemu obyvateľstvu;

35.

zdôrazňuje úlohu informačných centier Europe Direct pri informovaní miestnych občanov o právnych predpisoch a programoch EÚ, pričom prispôsobujú obsah a jazyk občanom;

36.

konštatuje, že vedomostné centrá, ku ktorým patrí aj Europa Decentraal v Holandsku, zohrávajú dôležitú úlohu pri uľahčovaní správneho vykonávania a výkladu právnych predpisov EÚ. Ich experti majú významnú úlohu pri poskytovaní voľne prístupných informácií a taktiež poskytujú poradenské služby pre miestne a regionálne orgány a ich združenia. Na druhej strane vysoký dopyt po práci znalostných centier preukázal potrebu zjednodušovania právnych predpisov EÚ;

37.

oceňuje, že v rámci súčasnej praxe sú občania vyzývaní, aby sa zúčastňovali na konzultáciách. Príspevky jednotlivých občanov sú však zriedkavé, keďže väčšina z týchto konzultácií je obmedzená z dôvodu jazykovej dostupnosti a používania technických pojmov a súvislostí, v dôsledku čoho sú do značnej miery odrádzajúce. Dostane sa k nim len málo občanov, ktorí majú potrebné zručnosti a ovládajú daný jazyk, ktoré im umožňujú zapojiť sa. Je dôležité zabezpečiť, aby všetky príslušné strany, a najmä občianska spoločnosť, mali rovnaký prístup k textom konzultácií, ktoré musia byť preložené do všetkých úradných jazykov EÚ a byť čo najjednoduchšie, najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie tak, aby poskytovali čo najviac informácií o predkladaných predpisoch;

38.

zastáva názor, že občianske konzultácie by mali dopĺňať, a nie nahrádzať štruktúrované verejné konzultácie, pričom by tiež nemali znižovať úlohu príslušných inštitucionálnych orgánov uznaných v Lisabonskej zmluve;

39.

pripomína, že je dôležité vyhradiť vo fáze legislatívnej iniciatívy osobitnú konzultáciu zameranú na miestne a regionálne zhromaždenia s legislatívnou právomocou prostredníctvom VR, keďže ako zástupcovia územných celkov predstavujú demokratické zhrnutie skutočných potrieb občanov, vrátane tých, ktorí nie sú jednotlivo schopní sprostredkovať svoj názor;

40.

v tomto zmysle je nevyhnutné, aby sa regionálne a miestne orgány uprednostňovali pred súkromnými spoločnosťami, a to jednak v súvislosti s ich úlohou uznanou v Lisabonskej zmluve, jednak preto, že sú vyjadrením demokracie a politického zastúpenia;

41.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotné kontaktné miesto pre poskytovanie poradenstva o právnych predpisoch s cieľom zabezpečiť, aby žiadateľom o finančné prostriedky EÚ bolo poskytnuté včasné, primerané, jednoznačné a jasné poradenstvo;

42.

navrhuje v priebehu programového obdobia požiadať o názor odborníkov, aby zlepšenie legislatívneho a regulačného rámca bolo založené na praktických skúsenostiach;

43.

navrhuje osobitný mechanizmus na využitie finančných prostriedkov na technickú pomoc s cieľom vytvoriť právnické tímy pre každý program, ku ktorým budú mať všetci žiadatelia voľný prístup a ktorý na základe jednotného výkladu právnych predpisov podľa odporúčaní Európskej komisie a na základe existujúcich postupov môže poskytovať rozsiahle a ucelené poradenstvo o predpisoch EÚ týkajúcich sa financovania v záujme odstránenia mnohých pochybností a nevýhod, s ktorými sa v súčasnosti stretáva konečný príjemca;

44.

navrhuje, že mechanizmy riadenia musia vytvoriť jasné rozlíšenie medzi správou programu a realizáciou projektu/programu, aby sa predišlo prípadným konfliktom záujmov a hodnoteniu odchýlok;

45.

navrhuje maximalizovať výšku finančných fondov v rámci existujúceho rozpočtového stropu, čo umožní programový prístup k realizácii, v rámci ktorého sa kombinuje množstvo súvisiacich projektov a úspech sa meria skôr podľa hlavných výsledkov, než výsledkov jednotlivých projektov v oblastiach ako napríklad energetika;

46.

navrhuje, aby sa preskúmali možnosti rozvoja a zlepšovania modelov finančného inžinierstva vrátane špecializovaných fondov rizikového kapitálu pre kľúčové odvetvia, účinnejšieho zosúladenia grantového financovania s iniciatívou JESSICA s cieľom stimulovať investičný trh s nehnuteľnosťami, a možnosť systému mikroúverov na základe iniciatívy JASMINE na podporu začínajúcich podnikov a malých podnikov;

47.

navrhuje zvýšiť príležitosti pre spárovacie financovanie a najmä zo súkromného sektora s cieľom zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov, ktoré miestnym a regionálnym orgánom umožnia riešiť miestne potreby;

48.

žiada Komisiu, aby navrhla mechanizmus, v rámci ktorého by sa nevyužité finančné prostriedky a prostriedky, ktorých viazanosť bola zrušená, vracali do rozpočtu EÚ tak, ako boli pridelené príslušnému členskému štátu ako pripísané príjmy, aby sa tak zabezpečilo pridelenie a využitie týchto prostriedkov v rámci odvetvových politík príslušného členského štátu, pre ktoré boli odsúhlasené;

49.

v súčasnosti sa nedarí využívať dostupné finančné prostriedky najmä preto, lebo implementačný systém má veľa chýb, je pomalý a príliš zložitý, ako aj preto, lebo priority nie sú primerané vymedzené; Je nevyhnutné zabezpečiť riadnu komunikáciu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ako aj vnútroštátnymi orgánmi s cieľom prehodnotiť a objasniť priority, aby príjemcovia neboli znevýhodnení;

50.

preto je dôležité zabezpečiť, aby zvlášť viacročné programy financovania mali istotu plánovania a spoľahlivosti v záujme dosiahnutia svojich cieľov; Väčšia pružnosť vo viacročnom finančnom rámci preto nesmie viesť k financovaniu presunov alebo nových politických iniciatív na úkor už schválených programov;

51.

navrhuje jednoznačne prideliť úlohy pre partnerov pri podávaní správ a monitorovaní v kontexte programov financovaných EÚ v rámci obcí alebo regiónu vrátane prehľadu výdavkov a výsledkov a navrhovania nápravných opatrení a vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc vrátane finančných prostriedkov pre miestne a regionálne orgány, ak zjednodušenie, či už legislatívne alebo nelegislatívne, bude znamenať zvýšenie verejných výdavkov na poskytovanie ich služieb;

52.

žiada Európsku komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na zjednodušenie politiky súdržnosti tým, že zohľadní návrhy miestnych a regionálnych orgánov vyjadrené v stanovisku na tému Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov, spravodajca: Petr Osvald (CZ/SES) (4);

53.

pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú hlavným nástrojom EÚ na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých členských štátoch a že ich zjednodušenie je zásadné pre dosiahnutie politických cieľov. Mali by sa naplánovať okamžité zlepšenia v rámci súčasného programového obdobia, ako aj dlhodobé zjednodušovanie, ktoré môže potenciálne viesť k zásadnej revízii existujúceho mechanizmu realizácie a platných právnych predpisov;

54.

zvlášť upozorňuje na potrebu zjednodušenia, ktoré by prinieslo legislatívne aj nelegislatívne zmeny v oblastiach týkajúcich sa auditu, požiadaviek a pokynov v súvislosti s podávaním správ, štátnej pomoci, verejného obstarávania a pridávania dodatočných požiadaviek k právnym predpisom;

55.

poznamenáva, že úsilie o zjednodušenie si vyžaduje cielenú spoluprácu medzi všetkými príslušnými útvarmi Komisie, najmä GR REGIO, GR EMPL, GR COMP a GR GROW;

56.

vyzýva Európsku komisiu, aby poskytla viac informácií a viac podporila odbornú prípravu miestnych a regionálnych orgánov v oblasti súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI);

57.

žiada o zjednodušenie procesov podávania žiadostí a správ, pokiaľ ide o finančné prostriedky na výskum a inováciu, a to aj posilnením uplatňovania štandardných nákladov, a najmä pokiaľ ide o audit;

58.

zdôrazňuje odporúčania obsiahnuté v stanovisku na tému Zjednodušenie spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktoré bolo prijaté v októbri 2015 (5);

59.

opakuje, že je potrebné posilniť zásadu dôvery voči konečným príjemcom tým, že sa zmierni povinnosť vykazovať odôvodnenie výdavkov pri predkladaní záverečnej správy a že sa zasiahne do fázy kontroly kladením dôrazu na výsledky financovaných projektov;

60.

vyjadruje znepokojenie, že aj napriek uvedeným cieľom novej SPP obmedziť právne predpisy na úrovni EÚ, sa zvýšil regulačný výstup Komisie prostredníctvom delegovaných právnych predpisov;

61.

pripomína svoju žiadosť, že medzi SPP a ostatnými politikami EÚ, ako je environmentálna politika (a environmentálne fondy), je potrebný väčší súlad a komplementárnosť. Väčší súlad je najpotrebnejší medzi Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka a ostatnými európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, ktoré spolu tvoria spoločný strategický rámec založený na širších politických cieľoch stratégie Európa 2020;

62.

domnieva sa, že SPP sa musí zosúladiť s cieľom územnej súdržnosti, ktorý je zakotvený v Lisabonskej zmluve, a že je nutné vyhnúť sa tomu, aby sa prostredníctvom opatrení EÚ zvyšovala územná nerovnováha alebo aby boli ohrozené verejné služby, napr. vo vidieckych oblastiach;

63.

považuje za veľmi dôležité, aby sa v rámci prebiehajúceho pracovného procesu o lepšej právnej regulácii pre MSP plne zohľadnili skutočné potreby subjektov v regionálnom a miestnom podnikateľskom prostredí;

64.

poukazuje na to, že platforma REFIT musí venovať dostatočnú pozornosť aj regulačnej záťaži správnych orgánov. Je dôležité predísť presúvaniu tejto záťaže medzi podnikmi a orgánmi správy;

65.

poznamenáva, že na základe konzultácii s víťazmi projektu výboru „Podnikateľský región roka“ prioritné oblasti, v ktorých je potrebné zjednodušenie, alebo oblasti, kde miera zjednodušenia zavedená prostredníctvom existujúcich právnych predpisov ešte nie je dostatočná, zahŕňajú účasť MSP na projektoch financovaných z EFRR, prístup MSP k verejnému obstarávaniu, spotrebiteľské práva a nariadenie REACH. Ako priorita pre ďalší postup boli určené aj požiadavky na podávanie správ o obchodných štatistikách (Intrastat);

66.

domnieva sa, že je potrebné prijať opatrenia v oblasti administratívneho zjednodušenia pre MSP, najmä pokiaľ ide o DPH;

67.

žiada, aby boli prijaté opatrenia na zjednodušenie prístupu MSP k verejnému obstarávaniu. Vyjadruje obavy, že miera zjednodušenia, ktorá bude zavedená prostredníctvom nových smerníc a jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie, nemusí byť ešte dostatočná na zabezpečenie priaznivých pravidiel obstarávania pre MSP;

68.

upozorňuje, že uvedené opatrenia na zjednodušenie nesmú poškodzovať schopnosť miestnych a regionálnych orgánov schvaľovať, z dôvodu ich osobitnej situácie a potrieb občanov, prísnejšie normy, a to najmä v oblastiach, ako sú rovnosť, sociálna, priemyselná alebo environmentálna politika;

69.

zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ v oblasti štátnej pomoci v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) sú príliš podrobné a príliš zložité vzhľadom na množstvo sekundárnych právnych predpisov a nezáväzných textov v oblasti štátnej pomoci. Ďalším zjednodušením sa zvýši právna istota, urýchli realizácia investičných projektov, zabezpečí včasné poskytovanie SVHZ a podporí sa rast a zamestnanosť;

70.

zdôrazňuje, že treba zvyšovať povedomie medzi inovatívnymi malými spoločnosťami o nových postupoch v oblasti verejného obstarávania, ich výhodách a obmedzeniach a o dostupnej podpore. V súvislosti s pravidlami EÚ o verejnom obstarávaní treba do troch rokov vypracovať posúdenie vplyvu a treba skontrolovať, či mali za následok uľahčenie prístupu MSP k verejným súťažiam, či prispeli k zníženiu byrokratických prekážok a či pomohli rozvíjať dlhodobé partnerstvá, pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré v súčasnosti nie sú na trhu;

71.

opakuje svoju výzvu, že prahové hodnoty pre zásadu de minimis v prípade štátnej pomoci pre SVHZ, ako aj prahová hodnota pre oslobodenie od povinnosti (podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ) oznámiť štátnu pomoc vo forme náhrady verejnej služby pre niektoré subjekty poverené poskytovaním SVHZ, by sa mali zvýšiť, keďže tieto opatrenia povedú k ďalšiemu zjednodušeniu pre miestne a regionálne orgány, ako aj pre subjekty prijímajúce náhradu;

72.

upozorňuje na svoje stanovisko na tému Právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia: zlepšenie nahlasovania a zabezpečenie súladu, prijaté v apríli 2016 (6), a žiada Európsku komisiu a členské štáty, aby sa riadili jeho odporúčaniami pri kontrole vhodnosti povinností týkajúcich sa monitorovania a podávania správ v oblasti environmentálnej politiky;

73.

zvlášť upozorňuje na konkrétne odporúčania navrhnuté v stanovisku, ktoré sa týkajú auditu nadmernej záťaže a požiadaviek na podávanie správ, a vyzýva najmä na automatizáciu nástrojov podávania správ a hľadanie synergií medzi oznamovacími povinnosťami v rámci rôznych smerníc. Pripomína svoj návrh zaviesť „tabuľky výsledkov vykonávania“ pre ďalšie smernice v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa životného prostredia;

74.

podporuje možnosť horizontálnej smernice EÚ, ktorou by sa zaviedli ustanovenia na zabezpečenie súladu do všetkých právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a to na základe zásad uvedených v stanovisku Výboru regiónov uvedenom vyššie;

75.

konštatuje, že v roku 2013 mala Európska únia rozsiahly súbor 63 záväzných cieľov a 68 nezáväzných cieľov, z ktorých väčšina sa má dosiahnuť v rokoch 2015 až 2020. Pri navrhovaní a zmene cieľov sa musí merať a zohľadniť vplyv týchto cieľov na miestne a regionálne samosprávy, ako aj podniky. Neužitočné ciele, ktoré sú už zavedené, by sa mali zrušiť, aby mali predstavitelia miestnych samospráv dostatočnú autonómiu na to, aby mohli opatrenia prispôsobiť miestnym ekonomickým a environmentálnym podmienkam;

76.

pripomína, že primerané rozdelenie zodpovednosti a zdrojov, ako aj jasné informačné toky medzi obcami, regiónmi a národnou úrovňou, pokiaľ ide o požiadavky členských štátov na monitorovanie a podávanie správ v oblasti životného prostredia, sú potrebné na zabezpečenie konzistentnosti, účinnosti a spoľahlivosti správy a ukazovateľov týkajúcich sa stavu životného prostredia.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/15

1.

podporuje politiku EÚ obhájiť postavenie Európy ako najnavštevovanejšieho regiónu sveta, ktorý v roku 2015 navštívilo 51,4 % všetkých medzinárodných turistov, čo je približne 609 miliónov osôb (1), a zmaximalizovať príspevok tohto odvetvia k udržateľnosti, inovácii, hospodárskemu rastu a zamestnanosti;

2.

zdôrazňuje, že cestovný ruch spadá podľa článku 195 ZFEÚ do pôsobnosti členských štátov a že EÚ má právomoc vykonávať činnosti, ktorými podporuje, koordinuje alebo dopĺňa činnosti členských štátov, a teda aj regionálnych a miestnych orgánov, v tejto oblasti. Miestne a regionálne orgány v tejto súvislosti zohrávajú hlavnú rolu vzhľadom na ich právomoci, pričom mnohé regióny majú výlučné právomoci v tomto sektore. Vzhľadom na význam cestovného ruchu pre vnútorný trh je potrebná spolupráca medzi členskými štátmi a miestnou a regionálnou úrovňou verejnej správy, za súčasného dodržania zásady subsidiarity a viacúrovňového riadenia, ako aj spoločné európske zásady, kritériá a opatrenia, ktoré sú prínosom na európskej úrovni;

3.

žiada Európsku komisiu (EK), aby prepracovala stratégiu v oblasti cestovného ruchu z roku 2010, vypracovala integrovanú politiku EÚ v oblasti cestovného ruchu, ktorá by bola prepojená so všetkými súvisiacimi oblasťami politiky, zlepšila dôveru turistov v sektor cestovného ruchu ako celok, posilnila prístup EK založený na sezónnosti a predložila viacročný pracovný program s jasnými cieľmi, ukazovateľmi a opatreniami pre oblasť cestovného ruchu;

4.

žiada členské štáty EÚ, aby na základe stratégie EÚ v oblasti cestovného ruchu vypracovali vnútroštátne politiky cestovného ruchu, a to v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi;

5.

žiada, aby boli všetky makroregionálne stratégie  (2) doplnené o kapitolu venovanú cestovnému ruchu. Vyzýva EK, aby spoločne s VR vypracovala tematický katalóg možných cieľov v oblasti cestovného ruchu pre makroregióny;

6.

zdôrazňuje, že cestovný ruch je dnes jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárskych odvetví v Európe, sektorom, ktorý je hnacou silou celosvetového rastu a rozvoja, vytvára milióny pracovných miest, stimuluje vývoz a investície a mení životy ľudí, sektor, ktorý podporuje šírenie kultúrnej rozmanitosti a hodnôt a aktívne prispieva k postupnej konsolidácii európskej identity mladých generácií;

7.

vyzýva regióny a mestá, aby nadväzne vypracovali stratégie pre oblasť cestovného ruchu, ktoré budú v súlade s európskymi a makroregionálnymi stratégiami, a nabáda na verejno-verejnú spoluprácu a na vytváranie verejno-súkromných partnerstiev s cieľom rozvíjať, podporovať a realizovať novú infraštruktúru v oblasti cestovného ruchu, pričom treba mať na pamäti potreby starnúcej populácie v Európe a umožniť starším občanom cestovať bezbariérovo po celej Únii. Tieto stratégie by mali byť spojené s vypracovaním plánov na oživenie cestovného ruchu v destináciách pomocou lepšieho využívania zdrojov a zariadení – tak verejných, ako aj súkromných – s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Takisto treba stimulovať zlepšenia vo vyspelých turistických destináciách, v ktorých mal faktor času negatívny dosah na zdroje slúžiace na prilákanie turistov;

8.

vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby umožnili a aktívne podporovali cezhraničnú spoluprácu miestnych a regionálnych orgánov v odvetví cestovného ruchu;

9.

žiada vytvoriť miestne medzisektorové, ako aj regionálne platformy  (3) s cieľom prepojiť, strategicky rozvíjať a obchodne propagovať destinácie (4), aby sa začal dialóg a výmena osvedčených postupov a know-how o tom, ako využiť finančné nástroje EÚ;

10.

pripomína, že cestovný ruch je jednou z najdôležitejších oblastí politiky pre cezhraničnú spoluprácu v Európe. Vyzýva štruktúry cezhraničnej spolupráce vrátane EZÚS a euroregiónov, aby prostredníctvom cezhraničných stratégií v oblasti cestovného ruchu (ako sú dopravné alebo marketingové stratégie) uľahčili cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, a vytvárali blahobyt, zvýšili zamestnanosť a regionálnu ponuku pre spotrebiteľov. Mali by na to využiť všetky možné európske prostriedky podpory (napr. EFSI, EŠIF, Interreg, Horizont 2020), pričom by mali byť zapojené organizácie, zoskupenia či siete s bohatými skúsenosťami, prepojené s týmto sektorom;

11.

žiada, aby sa v odľahlých oblastiach, horských oblastiach, na ostrovoch a v pobrežných oblastiach využili verejné aj súkromné prostriedky na udržateľné zlepšenie infraštruktúry pre cestovanie a cestovný ruch (5), ktorá v mnohých oblastiach zabezpečuje služby všeobecného záujmu, aby sa tak zaručila a podporila dostupnosť, zásobovanie a konkurencieschopnosť turistických regiónov, a žiada:

12.

žiada, aby do európskej, národnej a regionálnej stratégie v oblasti cestovného ruchu boli zahrnuté aj otázky boja proti terorizmu, bezpečnosti, najmä vo verejných priestoroch, a civilnej ochrany, najmä krízová komunikácia a krízové riadenie v národných, regionálnych a miestnych krízových plánoch a postupoch;

13.

vyzýva Európsku komisiu, aby pri strednodobom hodnotení viacročného finančného rámca od základu prehodnotila svoj prístup k cestovnému ruchu v rámci EŠIF, keďže v súčasnom programovacom období v niektorých krajinách podporu cestovného ruchu prostredníctvom EŠIF prakticky vylúčila, hoci v mnohých regiónoch týchto krajín existujú málo rozvinuté oblasti, v ktorých je cestovný ruch prakticky jediným možným nástrojom rozvoja (napr. národné parky, chránené prírodné oblasti a pod.);

14.

zdôrazňuje, že do konkurencieschopnosti európskeho cestovného ruchu treba investovať. Najmä MSP musia lepšie využívať stratégie pre jednotný digitálny trh a s ním spojené balíky podpory (EFSI, EŠIF, ENRF, Interreg, Urbact, LIFE, Horizont 2020, COSME, CREATIVE EUROPE, Erasmus+, EaSI) (9); V tejto súvislosti by boli potrebné sprievodné iniciatívy a odborná príprava zamerané na MSP v záujme účinnejšieho využívania finančných prostriedkov;

15.

podporuje požiadavku začleniť do ročného rozpočtu EÚ rozpočtovú položku na podporu európskeho cestovného ruchu, z ktorej by sa financovali inovatívne, konkurencieschopné, udržateľné, nadregionálne a cezhraničné projekty, a súčasne viac zohľadniť investície súvisiace s cestovným ruchom v regionálnej politike EÚ po roku 2020. Podpora z EÚ musí uľahčiť pozíciu MSP a je potrebné podstatne znížiť byrokratické zaťaženie pri vybavovaní administratívnych úkonov spojených s podporou;

16.

vyzýva členské štáty a ich regionálne orgány, aby začlenili priority v oblasti cestovného ruchu do svojich operačných programov po roku 2020, aby verejné orgány a súkromný sektor mali prístup k fondom na financovanie svojich projektov. Uvedomuje si rýchly vývoj demografických zmien, a preto odporúča uprednostňovať iniciatívy zamerané na prispôsobenie infraštruktúry v oblasti cestovného ruchu a dopravné prostriedky potrebám starnúcej populácie;

17.

vyzýva členské štáty, aby:

18.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že MSP z nedostatku informovanosti nevyužívajú dostatočne EFSI a podporuje zriadenie regionálnych investičných platforiem v rámci EFSI, aby mali MSP prístup k informáciám a know-how podľa vzoru regionálneho rozvoja (ako napr. „theALPS“ (10)). V rámci uplatňovania svojho vyhlásenia s názvom Investovať a spájať (11), ktoré je výsledkom 7. summitu regiónov a miest v Bratislave, VR navrhuje EK a EIB, aby spoločne zriadili celoeurópsku investičnú platformu pre MSP pôsobiace v oblasti cestovného ruchu a realizovali spoločné miestne fóra investícií do cestovného ruchu v rámci EFSI. Konkrétne by sa malo do roku 2018 zrealizovať 5 pilotných projektov v modelových regiónoch (vidiecke/odľahlé regióny alebo najvzdialenejšie, horské, pohraničné a ostrovné/pobrežné regióny, ako aj mestá), prípadne aj so zapojením sietí, ako sú NECSTouR, Združenie európskych pohraničných regiónov, európske zoskupenia územnej spolupráce či euroregióny;

19.

žiada regióny a EZÚS, aby spolu s riadiacim výborom z EFSI a EIB motivovali banky vo svojich regiónoch vytvárať investičné programy, ktoré uľahčia cezhraničné investície a prístup MSP pôsobiacich v cestovnom ruchu k finančným prostriedkom EÚ a prostriedkom verejného sektora (model PPP);

20.

vyzýva EK, aby podporovala cezhraničné malé projekty a mikroprojekty v oblasti cestovného ruchu, ako aj projekty „people-to-people“ („ľudia ľuďom“), ktoré najmä v pohraničných regiónoch výraznou mierou prispievajú k budovaniu európskeho povedomia;

21.

opakuje svoju požiadavku, aby bola hranica de minimis v prípade štátnej pomoci na služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú často na prospech aj infraštruktúre využívanej v cestovnom ruchu, zvýšená na 1 milión EUR na obdobie každých troch daňových rokov. V regiónoch, ktorých hospodárska a sociálna stabilita závisí do veľkej miery od cestovného ruchu a ktoré sú poznačené vysokou nezamestnanosťou, by mal tento prah platiť aj pre verejné investície do infraštruktúry využívanej v cestovnom ruchu, ak ju pravidelne využíva miestne obyvateľstvo. Súčasne pripomína, že rámec pôsobnosti aktuálneho všeobecného nariadenia (EÚ) č. 651/2014 o skupinových výnimkách platného do 31. decembra 2020 už zahŕňa aj zachovanie kultúrneho dedičstva a pomoc pre športové a multifunkčné rekreačné zariadenia;

22.

podotýka, že cestovný ruch je kľúčovým prvkom stratégie mnohých menej rozvinutých regiónov, ktoré majú veľký a stále plne nevyužitý potenciál z hľadiska hospodárstva a životného prostredia;

23.

poukazuje na problémy v súvislosti s regulačným rámcom, a žiada členské štáty, aby nesprísňovali platné európske predpisy vnútroštátnou reguláciou (gold plating). VR odporúča EK v rámci iniciatívy REFIT podniknúť tieto špecifické iniciatívy v oblasti cestovného ruchu:

24.

žiada stratégie na revitalizáciu centier miest, keď sa budú zisťovať budúce potreby investícií do obnovy alebo infraštruktúry, aby sa dôkladne zohľadnil potenciálny vplyv týchto investícií, pokiaľ ide o ochranu a zvyšovanie miestnej atraktívnosti pre aktivity cestovného ruchu a zlepšovanie dostupnosti pre občanov a návštevníkov s obmedzenou mobilitou;

25.

navrhuje v zmysle inteligentnej špecializácie (smart regions/cities) podporovať projekty tematicky zameraného cestovného ruchu  (13) ako protiváhu negatívnych dôsledkov masového cestovného ruchu, a zaviesť titul „Európske hlavné mesto inteligentného cestovného ruchu“, ktorý by zástupcovia priemyslu cestovného ruchu, EK, EP a VR každoročne udeľovali maximálne trom mestám/regiónom v EÚ. Pri tom by sa osobitná pozornosť mala venovať propagácii udržateľných a konkurencieschopných turistických destinácií ako prínosu k iniciatíve Vysokokvalitné európske destinácie (EDEN). Zohľadniť by sa mali aj oblasti mimo centier miest a dobre známych mestských lákadiel, aby tak z neho profitovali aj mestské uzly v okrajových častiach metropolitných oblastí či malé a stredne veľké mestá;

26.

zdôrazňuje, že mestský cestovný ruch vytvára priestorovú dynamiku pre transformáciu mestského prostredia, a to prostredníctvom obnovy verejných priestranstiev, infraštruktúry a prepojení, rozvoja miestnej vybavenosti a rekreačnej infraštruktúry. To prospieva nielen turistom, ale aj miestnemu spoločenstvu a občanom;

27.

žiada, aby sa podporoval cestovný ruch zameraný na kultúru, prírodu, dejiny a náboženstvo, ktorý je prínosom v oblasti zamestnanosti, porozumenia medzi kultúrami, ako aj v oblasti regionálneho a vidieckeho rozvoja, a vyzýva, aby sa prepojili turistické atrakcie s cieľom vytvoriť tematické cestovné trasy na európskej, národnej a miestnej úrovni, ako napríklad mestá a pamiatky zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V tejto súvislosti by sa mala v Európskej únii vytvoriť európska sieť miest svetového dedičstva a mali by sa prijať konkrétne opatrenia na ich zachovanie a zvýšenie povedomia o ich existencii;

28.

zdôrazňuje, že cestovný ruch súvisiaci so zdravím a wellness je jedným z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich odvetví cestovného ruchu, ktoré láka starších Európanov a návštevníkov z tretích krajín, a odporúča posilniť prepojenie medzi agendami v oblasti cestovného ruchu a striebornej ekonomiky;

29.

zdôrazňuje, že vidiecky cestovný ruch zachováva miestne spoločenstvá tým, že vytvára pracovné miesta, podporuje rozvoj, chráni životné prostredie, a podporuje vidiecku kultúru, umenie a remeslá a žiada, aby

30.

zdôrazňuje dôležitú úlohu gastronomického cestovného ruchu, pokiaľ ide o tvorbu nových a udržateľných pracovných miest, a upozorňuje na skutočnosť, že cieľom rozvoja tohto odvetvia cestovného ruchu je propagácia kvalitných tradičných miestnych výrobkov. Vzhľadom na skutočnosť, že viac ako tretina výdavkov vynaložených v rámci cestovného ruchu pripadá na spotrebu potravín, gastronómia je istým a dôležitým zdrojom príjmov;

31.

pripomína svoju podporu iniciatívam Európske hlavné mesto kultúry a značka „Európske dedičstvo“, ako aj Dni európskeho dedičstva a cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo;

32.

pripomína, že cestovný ruch je v mnohých oblastiach kľúčovou poistkou hospodárskeho rastu, príjmov a zamestnanosti. VR vyzýva regióny, aby dbali vo svojich stratégiách cestovného ruchu  (14) na udržateľnosť  (15), pomocou novátorských nástrojov na monitorovanie a posilnenie udržateľnosti každého z troch rozmerov cestovného ruchu: environmentálneho, sociálneho a hospodárskeho (ETIS), s cieľom zaujať holistický prístup, ktorý predvída zvýšený tlak na životné prostredie v dôsledku aktivít cestovného ruchu a vie sa s ním vyrovnať. Príprava týchto stratégií by sa mala cielene podporovať prostredníctvom politiky súdržnosti EÚ;

33.

žiada európske právne riešenie trendu kolaboratívneho hospodárstva, ktoré okrem pozitívnych vplyvov so sebou prináša aj riziká, ako napríklad chýbajúce sociálne zabezpečenie pracovníkov, chýbajúce predpisy o ubytovaní zákazníkov/turistov, prenesenie rizík zamestnávateľov na zamestnancov a negatívne daňové vplyvy či chýbajúca kontrola kvality danej destinácie;

34.

podporuje rozvoj udržateľného kultúrneho cestovného ruchu v mestách, ktorý môže byť dôležitým katalyzátorom vytvárania príjmov pre inovatívne postupy v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva a jeho riadení. Cestovný ruch v mestách tiež stimuluje inovácie. Využívanie informácií, komunikačné technológie a koncepcia inteligentných miest, ktorá nielen vytvára kvalitu, ktorú návštevníci zažívajú, ale zlepšuje aj kvalitu života miestneho obyvateľstva;

35.

nabáda turistické regióny, aby sa vzhľadom na klimatické zmeny postarali o diverzifikáciu svojich hospodárskych ťažísk, osobitne horské a pobrežné regióny majú vhodné predpoklady na to, aby získavali energiu z obnoviteľných zdrojov (vodná a veterná energia, slnko, geotermálna energia, biomasa) a spoločne so sektorom investovali do projektov, ktoré sú priaznivé z hľadiska klímy, a využívali nástroje, ako sú Hotel Energy Solutions (HES) (16) a Nearly Zero Energy Hotels (neZEH) (17);

36.

vyzýva EK, aby podporovala kampane na zvýšenie informovanosti v tomto sektore o problematike udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi (s cieľom obmedziť spotrebu vody, plytvanie potravinami, používanie čistiacich prostriedkov a hygienických potrieb);

37.

žiada, aby EK a členské štáty prijali ďalšie opatrenia na cezhraničné formálne uznávanie kvalifikácií v odvetví cestovného ruchu, ako aj všestrannú odbornú prípravu, aby sa znížila sezónna závislosť. Pri uznávaní kvalifikácií musí byť latka nastavená vysoko (18);

38.

zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti využívaniu nelegálnej alebo neohlásenej práce, ktorá je mimoriadne rozšírená najmä v sektore cestovného ruchu (19);

39.

žiada EK, aby v rámci EURES v spolupráci s národnými agentúrami na sprostredkovanie zamestnania vypracovala špecifické, na cestovný ruch zamerané programy na celoeurópske sprostredkúvanie práce pre kvalifikované pracovné sily v regiónoch so silným turistickým zameraním;

40.

vyzýva miestne a regionálne samosprávy a agentúry trhu práce, aby s odvetvím cestovného ruchu vytvorili kvalifikačné združenia, ktoré by v zmysle celoživotného vzdelávania poskytovali školenia v na podporu kvality (udržateľnosť, starostlivosť, bezpečnosť a pod.) a marketing produktov (digitalizácia) v sektore cestovného ruchu;

41.

víta prijatie nových cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (20) Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov na jeho 70. zasadnutí a zdôrazňuje, že spomedzi 17 cieľov sa cestovný ruch výslovne uvádza v cieľoch 8, 12 a 14, a to v súvislosti s jeho schopnosťou podporovať hospodársky rast, začleňovanie a dôstojnú prácu pre všetkých, podnecovať udržateľnú spotrebu a výrobu a ďalšiu ochranu a udržateľný rozvoj vodných zdrojov, so zreteľom na hlavné oblasti činnosti, zasadzovanie sa za a osvetu v tejto oblasti, budovanie poznatkov a ich šírenie, tvorbu politiky, ako aj budovanie kapacít a vzdelávanie;

42.

v rámci európskej vzdelávacej ofenzívy navrhuje:

43.

vyzýva členské štáty, regióny a mestá, aby rýchlejšie začlenili migrantov a žiadateľov o azyl do trhu práce, využili jazykové a odborné zručnosti migrantov a ďalej ich rozvíjali pomocou kurzov;

44.

zdôrazňuje, že európski občania vnímajú, že oni ako turisti sú spotrebitelia chránení právom EÚ a môžu sa slobodne pohybovať na jednotnom trhu EÚ a v schengenskom priestore. Cestovný ruch preto pri vytváraní povedomia o európskom občianstve a pri podpore vzájomného porozumenia zohráva dôležitú úlohu. Preto by sa mali vytvoriť stimuly, ktoré povedú európskych občanov k tomu, aby svoju dovolenku trávili viac v Európe. VR vyzýva EK a členské štáty, aby pri rešpektovaní zásady subsidiarity a uplatňovaní viacúrovňového riadenia zvážili tieto nápady:

45.

zdôrazňuje, že cestovný ruch výraznou mierou prispieva k porozumeniu medzi národmi a pomáha lepšie spoznať rôzne kultúry;

46.

navrhuje, aby EK, EP a VR vypísali mediálnu cenu („Oskar“ v oblasti cestovného ruchu), ktorou by oceňovali dokumentárne reportáže (v printových alebo audiovizuálnych médiách), ktoré sprostredkúvajú poznatky o európskom kultúrnom a prírodnom dedičstve, ako aj o regionálnych a miestnych turistických atrakciách v Európe a prispievajú k vytváraniu európskeho občianskeho povedomia;

47.

vyzdvihuje význam vnútorného trhu a schengenského priestoru pre cezhraničný cestovný ruch a miestne trhy. VR dôrazne vyzýva členské štáty, aby zaručili schengenský priestor bez hraníc;

48.

víta „vízový balík“ (23), ktorý Komisia prijala v apríli 2014 a zdôrazňuje, že zjednodušenie vízového režimu je dôležitým predpokladom pre to, aby sa turisti (najmä z krajín BRIC) odhodlali navštíviť Európu (24). Je potrebné dôkladne zvážiť bezpečnostné otázky a hospodársky prínos cestovného ruchu. Výbor víta v tejto súvislosti zavedenie Európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) (25), ktorý posilní bezpečnosť cestovania do schengenského priestoru v rámci dohôd o bezvízovom styku;

49.

navrhuje, aby sa otázkam spojeným s cestovným ruchom, a najmä opatreniam na zlepšenie bezpečnosti európskych turistov v krajinách mimo EÚ, venovala správa Európsko-stredomorského zhromaždenia regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM);

50.

podporuje novovytvorené platformy pre spoluprácu medzi EÚ a medzinárodnými partnermi ako Čína, a to prostredníctvom iniciatív ako je výbor pre rozvoj kultúry a cestovného ruchu v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR) medzi EÚ a Čínou (26);

51.

plne podporuje rozhodnutie vyhlásiť rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva, pričom sa domnieva, že cestovný ruch bude kľúčovým prvkom, ktorý umožní plne rozvinúť príslušné aktivity a žiada stanovenie Európskeho roka cestovného ruchu;

52.

žiada, aby sa medzi zastrešujúcimi organizáciami národného hnutia cestovného ruchu a Európskou komisiou pre cestovný ruch zosúladila spoločná reklama na Európu v tretích krajinách;

53.

nabáda, aby sa ponuka cestovného ruchu rozšírila a zamerala na konkrétne krajiny, záujmové skupiny, profesijné skupiny atď., pričom by sa malo dbať na to, aby sa informácie šírili prijateľným a zrozumiteľným spôsobom, podľa možnosti pomocou najnovších médií v celosvetovom meradle. Väčšia dostupnosť poznatkov o európskych produktoch cestovného ruchu môže zdynamizovať cestovný ruch v rámci Európy, ako aj zo vzdialenejších krajín;

54.

žiada Komisiu, aby sa viac zaoberala interferenciou cestovného ruchu a migrácie resp. utečeneckých prúdov, preskúmala kultúrne, hospodárske a spoločenské dôsledky a v spolupráci s VR zistila potenciál príležitostí, ktoré príslušné regióny ponúkajú (trh práce atď.);

55.

odporúča EK, aby

56.

vyzýva EK, aby zapojila VR do každoročného európskeho fóra cestovného ruchu a európskeho dňa cestovného ruchu;

57.

žiada každoročnú diskusiu o cestovnom ruchu medzi príslušnými výbormi a orgánmi EP a VR. Súčasťou tejto diskusie by mohlo byť spoločné vypočutie zainteresovaných strán spojených s týmto sektorom;

58.

vyzýva nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby do svojho programu zaradili témy cestovného ruchu v Európe a zapojili zástupcov VR;

59.

podporuje manifest Tourism for Growth and Jobs Manifesto  (29), ktorý je iniciatívou verejných a súkromných aktérov v sektore cestovného ruchu, a navrhuje podpísať ho s cieľom spojiť sily, aby sa podarilo udržať Európu ako atraktívny turistický cieľ a zabezpečiť, že sektor cestovného ruchu bude aj naďalej prispievať k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európe;

60.

nabáda UNWTO, aby podporila jeho iniciatívu s cieľom rozvíjať cestovný ruch;

61.

žiada, aby vlády a súkromný sektor podporovali politika a prax zodpovedného cestovného ruchu v súlade so zásadami uvedenými v Globálnom etickom kódexe cestovného ruchu UNWTO, ktorý predstavuje komplexný rámec pre rozvoj udržateľného, zodpovedného a všeobecne dostupného cestovného ruchu, ktorý zohľadňuje všetky hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne rozmery;

62.

osobitne zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť cestovného ruchu a apeluje na európskych aj mimoeurópskych občanov, aby sa informovali a boli zodpovednými turistami a cestovateľmi a rešpektovali miestne zvyklosti a kultúru.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/24

1.

konštatuje, že Európska komisia svoje oznámenie uverejnené 2. júna 2016 pomenovala „Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo“, čím opätovne zdôraznila, že uprednostňuje používanie termínu „kolaboratívne hospodárstvo“ pred všeobecným termínom „hospodárstvo spoločného využívania zdrojov“;

2.

domnieva sa, že odkaz na stránku „neziskovosti“ kolaboratívneho hospodárstva v oznámení, podľa ktorého „transakcie kolaboratívneho hospodárstva všeobecne nezahŕňajú prevod vlastníctva a môžu byť vykonávané na účel dosiahnutia zisku alebo na neziskové účely“, nie je postačujúci, keďže zmeny a inovácie, ktoré kolaboratívne hospodárstvo podporuje, sa neobmedzujú len na účinky vyplývajúce z interakcie medzi ponukou služieb a dopytom po nich;

3.

zdôrazňuje uznanie za otvorenosť, ktorú Komisia týmto dokumentom preukazuje voči kolaboratívnemu hospodárstvu. Je nevyhnutné stanoviť spoločný regulačný „rámec“ pre určenie smeru a poradenstvo pre členské štáty a miestne a regionálne orgány;

4.

vzhľadom na zjavný výskyt tohto javu na mnohých úrovniach pripomína dôležitosť viacúrovňového prístupu sprevádzaného úzkou a trvalou interakciou a stálou spoluprácou medzi rôznymi inštitucionálnymi úrovňami;

5.

vyjadruje poľutovanie na tým, že pracovný program Komisie na rok 2017 neobsahuje žiadny návrh nadväzujúci na európsku agendu pre kolaboratívne hospodárstvo. Príslušné právne predpisy EÚ podľa všetkého naozaj nie sú zjednotené a rámec zmluvných vzťahov medzi platformami a ich prispievateľmi sa zdá byť neurčitý;

6.

vzhľadom na to, že tento nový typ hospodárstva v mnohých aspektoch spočíva v posilnení zodpovednosti občanov a spotrebiteľov, sa domnieva, že je potrebný regulačný prístup založený na viacúrovňovom riadení, účasti, primeranosti a predchádzaní byrokracii;

7.

žiada, aby ďalšie iniciatívy v tejto oblasti boli predmetom starostlivého posúdenia územného dosahu zo strany Komisie, ktorého potreba bola zdôraznená na seminári pre expertov v oblasti posúdenia vplyvu na mestá, ktorý organizoval Výbor regiónov na túto tému (1); vyzdvihuje silný miestny a regionálny rozmer tohto javu, pretože mnohé iniciatívy kolaboratívneho hospodárstva majú významný ekonomický dopad, a to najmä v mestách, a sú často začlenené, regulované a niekedy aj zdanené na miestnej a/alebo regionálnej úrovni;

8.

súhlasí so zámerom Európskej komisie vyhnúť sa regulačnej fragmentácii a žiada, aby sa tento cieľ sledoval v záujme toho, aby miestne a regionálne hospodárstva mali prospech z kolaboratívneho hospodárstva. Preto žiada, aby Komisia zohľadnila miestny a regionálny rozmer „závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu“, ktoré sú vymedzené v článku 4 ods. 8 smernice o službách;

9.

zdôrazňuje potrebu riešiť prierezový jav, ako je kolaboratívne hospodárstvo, v rámci mestskej agendy pre EÚ, najmä v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie, jednu z prioritných tém Amsterdamského paktu;

10.

domnieva sa, že je nevyhnutný komplexný prístup, ktorý dokáže uchopiť hospodársku, sociálnu a environmentálnu rozmanitosť, ktorú priniesli tieto už existujúce systémy riadenia/spoločného využívania/výmeny tovaru a služieb, ktoré v súčasnosti využívajú nové technológie;

11.

zdôrazňuje, že včasné opatrenie určené predovšetkým na predchádzanie fragmentácii by bolo napriek svojej zložitosti oveľa jednoduchšie než harmonizácia a posteriori 28 vnútroštátnych rámcov a nespočetných regionálnych a miestnych pravidiel;

12.

konštatuje, že neúmerné regulačné opatrenia by mohli potláčať inovácie; na druhej strane však zdôrazňuje, že absencia regulačných opatrení môže viesť k neistote, ktorá môže obmedzovať investície a rozvoj odvetvia;

13.

domnieva sa, že táto otázka je dôležitá aj vzhľadom na potrebu zmenšiť digitálnu priepasť. Riziko nerovnomerného prístupu k uvedeným hospodárstvam by mohlo prehĺbiť priepasť medzi vidieckymi a mestskými oblasťami;

14.

konštatuje prevahu amerických spoločností v kolaboratívnom hospodárstve a zdôrazňuje, že zavedenie jasných a harmonizovaných pravidiel na úrovni EÚ, ktoré by boli v súlade so zásadou proporcionality a zásadou subsidiarity, by umožnilo európskym začínajúcim podnikom rásť a byť konkurencieschopnejšími na svetovej scéne. Okrem toho sa domnieva, že treba vziať do úvahy náklady, ktoré by vznikli v dôsledku nečinnosti Európy v oblasti kolaboratívneho hospodárstva alebo hospodárstva spoločného využívania zdrojov (2);

15.

domnieva sa, že tento nový prístup založený na spoločnom využívaní/spolupráci/účasti/vzťahu má svoju silu nielen z hľadiska nových technológií, ale aj dôvery a zodpovednosti, a má nielen hospodársku, ale aj sociálnu hodnotu a hodnotu z hľadiska „skúseností“.

16.

poukazuje na to, že podnikateľské organizácie v oblasti hospodárstva založeného na spoločnom využívaní zdrojov/kolaboratívneho hospodárstva s dlhodobou víziou by mali zohrávať aktívnu úlohu pri navrhovaní budúcich politík v tejto oblasti;

17.

považuje za prioritu identifikovať a stanoviť parametre a hodnoty, ktoré treba podporovať a zachovávať s cieľom zabrániť, aby nová paradigma nadobudla formu, ktorá „sem nepatrí“, a dosiahnuť jeho sociálnu udržateľnosť. Táto potreba sa prejavuje napríklad v sektore pohostinských služieb, v ktorom existuje riziko nekalej konkurencie medzi službami v rámci kolaboratívneho hospodárstva a tradičnými činnosťami, ako aj riziko ovplyvňovania trhu s bývaním zvyšovaním cien alebo zmenou využitia nehnuteľného majetku. Otázka, ktorú treba riešiť priamo na mieste, je, do akej miery sú platformy kolaboratívneho hospodárstva komplementárne s existujúcim bytovým fondom a tradičnými prevádzkovateľmi hotelových zariadení;

18.

domnieva sa, že na zabezpečenie ochrany práv je nevyhnutné podľa možnosti v čo najväčšom rozsahu a v plnom súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality zaviesť podobné pojmy a vymedzenia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a istotu na európskej úrovni. Považuje za potrebné, aby EÚ jasnejšie vymedzila pojmy „poskytovateľ služby“, „zamestnávateľ“ a „zamestnanec“ a vyriešila otázku vzťahov medzi spotrebiteľmi, ako aj medzi obchodníkmi na online platformách, aby bolo možné určiť, na aké práva a aké právne predpisy je vhodné sa odvolávať;

19.

ako už bolo uvedené v predchádzajúcom stanovisku „domnieva sa však, že regulácia doterajších trhov by mala podliehať pravidelnému preskúmaniu s cieľom overiť jej schopnosť umožniť nepretržité inovačné procesy. Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov by sa malo vziať do úvahy napríklad v rámci diskusie o obehovom hospodárstve a jednotnom digitálnom trhu“ (3);

20.

vyjadruje preto poľutovanie nad nedostatočným odkazom na zámer zapojiť miestne a regionálne subjekty do budúcich analýz, ako aj nad tým, že členským štátom sa poskytol veľký priestor na svojvoľné rozhodovanie s rizikom fragmentácie, ktorej sa treba vyhnúť;

21.

domnieva sa, že oznámenie Komisie poskytuje dôkazy a hodnotiace kritériá, a to bez poskytnutia úplnej odpovede, a preto nevyhnutne povedie k rôznym výkladom a ďalšej fragmentácii jednotného trhu; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla jasný právny rámec, ktorý by zaručil dodržiavanie zásad spravodlivej hospodárskej súťaže. V danej situácii ľutuje, že prístup Komisie podľa všetkého spočíva v tom, že necháva európskeho zákonodarcu len potvrdiť niektoré rozhodnutia judikatúry (4) vrátane otázky, čo presne sa skrýva za vylúčením dopravy z rozsahu pôsobnosti článku 2 smernice 2006/123/ES o službách;

22.

víta prístup Komisie, ktorá aj vďaka údajom zozbieraným v rámci „pracovného dokumentu útvarov Komisie“ prináša hospodársky potenciál kolaboratívneho hospodárstva. Zároveň nabáda na analýzu a uznanie nielen speňažiteľného hospodárskeho zisku, ale aj ziskov a úspor, ktoré kolaboratívne činnosti vytvárajú z environmentálneho a zo sociálneho hľadiska. VR preto dôrazne odporúča určiť najlepší spôsob, ako študovať a monitorovať túto „rozmanitosť“ vytvorenú spoločným využívaním, ktoré týmto spôsobom môže byť uznané vnútri obehového hospodárstva ako aktívnej časti;

23.

poukazuje na to, že zriadenie jedného kontaktného miesta pre podnikateľov hospodárstva spoločného využívania zdrojov/kolaboratívneho hospodárstva, ktoré by spájalo všetky služby na podporu podnikania, by mohlo pomôcť väčšmi rozšíriť činnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov/kolaboratívneho hospodárstva;

24.

pýta sa, či je vymedzenie pojmu „poskytovateľ služieb“ uvedené v smernici o službách naďalej aktuálne, keďže v súčasnom znení pokrýva akúkoľvek hospodársku činnosť vrátane mnohých veľmi zriedkavých a neprofesionálnych aktivít poskytovaných na partnerskom základe;

25.

domnieva sa, že je obzvlášť užitočné vymedziť „kvalitatívne“ a „kvantitatívne“„prahové hodnoty“ pre prístup s cieľom zistiť, kto podlieha požiadavkám prístupu na trh, ako aj zabrániť šíreniu činností, ktoré by mohli pod rúškom kolaboratívneho hospodárstva obchádzať právne predpisy a nariadenia;

26.

domnieva sa, že Komisia by mala objasniť usmernenia, ktoré poskytla v súvislosti s vymedzením pojmu „odborník“; domnieva sa, že pokiaľ ide o neziskovú činnosť, dodávateľ by nemal mať postavenie odborníka a mali by sa použiť prahové hodnoty na úrovni EÚ na základe frekvencie ponúkanej služby;

27.

poukazuje na to, že recenzie a hodnotenia môžu byť spolu so zákonnými požiadavkami dôležitým faktorom na zaistenie dôvery a ochrany spotrebiteľa, a zdôrazňuje, že platformy by mali posilniť boj proti nepoctivým recenziám;

28.

konštatuje však, že mnoho foriem kolaboratívneho hospodárstva sa nachádza niekde medzi zamestnaním a samostatnou zárobkovou činnosťou, čo je situácia, ktorá vyvoláva závažné otázky týkajúce sa pracovných podmienok, zdravia a bezpečnosti, zdravotného poistenia, platenej práceneschopnosti, dávok v nezamestnanosti a dôchodkov; zdôrazňuje, že táto situácia by mohla viesť k novej kategórii dočasných zamestnancov;

29.

poukazuje na to, že niektoré rozvíjajúce sa modely kolaboratívneho hospodárstva vytvárajú silné negatívne externality v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti, a to najmä tým, že zneužívajú koncepciu „samostatnej zárobkovej činnosti“ a opierajú sa o veľké sociálne rozdiely medzi pracovníkmi v závislosti od vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú v krajine poskytovania služieb; vyzýva Komisiu, aby konkrétnejšie stanovila rámec na zabezpečenie koordinácie medzi členskými štátmi;

30.

vyzýva členské štáty, miestne a regionálne orgány a Komisiu, aby podporovali inovatívne riešenia sociálnych problémov a problémov v oblasti zamestnanosti, ktoré prináša kolaboratívne hospodárstvo, ako sú napríklad družstevné organizácie alebo vzájomné spoločnosti, ktoré poskytujú postavenie zamestnancov osobám, ktoré by inak boli nútení zvoliť si proti svojej vôli postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a ponúkajú im tým prístup k širokej škále prostriedkov sociálnej ochrany;

31.

zdôrazňuje však, že akákoľvek činnosť vykonávaná prostredníctvom online sprostredkovateľskej platformy je plne sledovateľná a že pomocou vhodných politických opatrení sa kolaboratívne hospodárstvo môže stať nástrojom na zlepšenie dodržiavania daňových predpisov a na zníženie administratívnej záťaže;

32.

nabáda platformy kolaboratívneho hospodárstva, aby od všetkých aktívnych poskytovateľov požadovali dodržiavanie platných daňových predpisov a aby spolupracovali s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom vytvoriť mechanizmy odovzdávania informácií na presadenie týchto povinností v plnom súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov; poznamenáva, že príklady takýchto systémov už existujú a mali by sa uplatňovať plošne;

33.

poukazuje najmä na pobytové dane, ktoré predstavujú hlavný problém pre mnoho miestnych a regionálnych orgánov, keďže v mnohých dotknutých lokalitách sa táto daň nevyberá v prípade pobytov objednaných prostredníctvom platforiem kolaboratívneho hospodárstva; dodáva, že toto porušenie pravidiel sa nemôže tolerovať, predstavuje nekalú súťaž v porovnaní s tradičnými ubytovacími službami a vedie k výpadku príjmov pre miestne a regionálne orgány; zároveň víta skutočnosť, že sa medzi niektorými mestami a platformami dospelo k dohode o pravidelnom výbere týchto daní;

34.

zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť platforiem vo všetkých ich rozličných konšteláciách sa musí vymedziť presnejšie, a to najmä pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj odbornú prípravu. Zdôrazňuje, že právo pracovníkov na informácie a konzultácie v rámci podniku a právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívnu akciu, zakotvené v článkoch 27 a 28 Charty základných práv Európskej únie musia byť zaručené nezávisle od obchodného modelu;

35.

považuje za mimoriadne dôležitú úlohu online platforiem ako multiplikačného nástroja pre predmetnú ekonomickú paradigmu a očakáva, že tieto platformy prijmú zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania práv vo vzťahu k používateľom, komunitám a územiu, pretože to automaticky nepredstavuje brzdu alebo prekážku;

36.

víta informáciu Komisie, podľa ktorej jej iniciatíva v oblasti „voľného toku dát“ uľahčí ich prechod a prenosnosť medzi jednotlivými online platformami: je to kľúč k zabezpečeniu spravodlivej hospodárskej súťaže a ochrane používateľov v rámci jednotného trhu;

37.

vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu a uskutočniteľnosť toho, aby sa platformám uložila zákonná povinnosť poskytnúť jednoduchý a ľahko ovládateľný súhrnný opis ich všeobecných podmienok, okrem bežne používaných dokumentov, keďže ich rozsah a zložitosť odrádza väčšinu užívateľov od ich čítania, čo vytvára veľmi asymetrický vzťah;

38.

víta záväzok Komisie spolupracovať s online platformami na zavedení kódexu správania proti online nenávistným prejavom;

39.

žiada Komisiu, aby sa čo najskôr priblížila ku komplexnému prístupu k tomuto javu, aby v blízkej budúcnosti nedochádzalo k blokovaniu vývoja hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

40.

podporuje možnosť navrhnúť v strednodobom horizonte osobitný európsky štatút pre kolaboratívne platformy, ktorému by mohlo predchádzať označovanie iniciované samotnými platformami alebo v opačnom prípade verejnými orgánmi. Takéto označovanie by platformám umožnilo presnejšie sformulovať svoje povinnosti a najmä stanoviť minimálne normy týkajúce sa pravidiel a zásad, ktoré sa vzťahujú na kolaboratívnych pracovníkov (peňažné odmeňovanie, pravidlá pre zaradenie a vylúčenie zo zoznamu poskytovateľov, riešenie sporov atď.);

41.

zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu regulačných podmienok: politici by nemali brzdiť inovácie a regulovať kolaboratívne hospodárstvo, aby ho udusili, a zároveň by mali správne zasiahnuť s cieľom zabrániť fragmentácii a mali by riešiť sociálno-ekonomické problémy;

42.

žiada Komisiu, aby podávala správy, informovala a zapájala aktérov na všetkých úrovniach s cieľom oboznámiť ich s „pilotným projektom“, ktorý schválila na návrh Európskeho parlamentu a ktorý sa zameriava na štúdium, monitorovanie a odbornú prípravu v oblasti kolaboratívneho hospodárstva;

43.

požaduje, aby sa v celej EÚ preskúmala a zvážila definícia prahových hodnôt, pod ktorých úrovňou sa akákoľvek hospodárska činnosť nepovažuje za profesijnú činnosť a považuje sa za „spoločné využívanie“, a teda nepodlieha akýmkoľvek požiadavkám prístupu na trh;

44.

domnieva sa, že tieto prahové hodnoty by sa mali vzťahovať na časové hľadisko a mali by byť na ňom založené (napríklad počet nocľahov v ubytovaní, počet pracovných dní/hodín v ostatných oblastiach), na rozdiel od absolútneho peňažného hľadiska, a to s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých, a je presvedčený, že tieto prahové hodnoty by mali byť nízke s cieľom zabrániť zneužívaniu a zabezpečiť skutočne príležitostný charakter predmetných činností;

45.

žiada, aby platformy kolaboratívneho hospodárstva v oblasti ubytovania vyžadovali, aby poskytovatelia dodržiavali pravidlá v oblasti pobytových daní a aby povinne vyberali tieto dane v prípade všetkých rezervácií, ktoré nimi prechádzajú v mestách a dotknutých regiónoch s cieľom zaplatiť ich príslušným orgánom; zdôrazňuje, že už existuje niekoľko príkladov takejto spolupráce medzi orgánmi a platformami;

46.

podporuje vytvorenie „Fóra miest na podporu kolaboratívneho hospodárstva“ na výmenu skúseností a osvedčených postupov, v ktorom by okrem VR mali byť zastúpené aj európske organizácie a siete pôsobiace v miestnom a regionálnom rozmere kolaboratívneho hospodárstva a ktoré by úzko spolupracovalo s relevantnými tematickými partnerstvami v rámci mestskej agendy EÚ; zdôrazňuje, že takéto fórum by bolo kľúčovým zdrojom a významným partnerom v rámci nevyhnutných hodnotení územného dosahu v tejto oblasti;

47.

vyzýva všetky politické úrovne, aby spolupracovali na súčasnej situácii, pričom je potrebné pamätať na to, že skutočnou politickou výzvou je vypracovať projekt hospodárstva spoločného využívania zdrojov budúcnosti.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/29

1.

zdôrazňuje, že nový program v oblasti zručností je nesmierne dôležitý pre ďalší rozvoj Európy. Hospodárske, sociálne a kultúrne investície majú dlhodobý vplyv a veľký význam. VR preto víta nový program v oblasti zručností a vyzýva, aby sa vyvinulo všemožné úsilie na jeho rýchle a účinné uplatňovanie. Ide tu o otázky, ktoré sa bezprostredne týkajú miestnej a regionálnej úrovne v Európe;

2.

zdôrazňuje, že trh práce je čoraz nestabilnejší. Ľudia musia byť všestranní a pružní, aby mohli čeliť neočakávaným zmenám a využívať nové príležitosti. Okrem zručností potrebných pre špecifické zamestnanie žiadajú zamestnávatelia čoraz častejšie aj transverzálne alebo tzv. mäkké zručnosti. To je v súlade s požiadavkami moderného života a spoločnosti mať vyškolených, všestranných ľudí, ktorí podávajú nielen lepší výkon na trhu práce, ale sú z nich aj lepšie informovaní jednotlivci, aktívnejší občania a inteligentnejší spotrebitelia;

3.

zdôrazňuje, že je potrebné prostredníctvom opatrení v oblasti odborného vzdelávania vytvoriť pre občanov EÚ, ktorí majú deficity v oblasti základných zručností, podmienky na to, aby sa mohli aktívne zapojiť do trhu práce a mali tak možnosť zaobstarať si živobytie. To je dôležité nielen pre jednotlivcov, ale aj pre spoločnosť ako celok. V poslednom čase sa v Európe čoraz častejšie objavujú náznaky sociálnych nepokojov. To nadovšetko jasne ukazuje, že sociálne začlenenie ako prostriedok predchádzania sociálnemu vylúčeniu musí byť neodmysliteľným cieľom akýchkoľvek zásadných opatrení v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Aktívne občianstvo, ktorého súčasťou je uznávanie demokratických hodnôt a vedomé a aktívne zasadzovanie sa za ochranu týchto hodnôt, musí zahŕňať všetkých ľudí. Z integračného hľadiska je teda dôležité, aby pri záruke získania zručností boli zohľadnení aj migranti, vrátane žiadateľov o azyl a utečencov;

4.

zdôrazňuje však, že základné zručnosti sa musia nadobúdať predovšetkým v raných etapách vzdelávacieho procesu a v každom prípade počas povinnej školskej dochádzky;

5.

považuje nový program v oblasti zručností za dôležitú iniciatívu na vyriešenie problému nedostatku zručností v Európe, ktorá pokrýva celú škálu potrebných zručností, od základných po komplexné, a od transverzálnych po sektorovo špecifické. Hoci je dôležité rozvíjať široké spektrum zručností už od raného veku, program pre nové zručnosti je dôležitý pre rôzne kategórie dospelých: pre osoby, ktoré si musia zvýšiť úroveň kvalifikácie, aby sa dostali na trh práce alebo si udržali pracovné miesto, pre osoby, ktoré sa musia rekvalifikovať na prácu v inej oblasti, pre ľudí, ktorí chcú byť cezhranične mobilní, ako aj pre tých, ktorí potrebujú základ pre ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu; okrem toho považuje za dôležité pri realizácii opatrení na zvyšovanie kvalifikácie zabezpečiť koherentnosť a doplnkovosť medzi jednotlivými systémami a v rámci vzdelávania a odbornej prípravy všeobecne – a najmä v odbornom vzdelávaní – a pracovnej prípravy.

6.

podporuje návrh Komisie, ktorá chce zaviesť záruku získania zručností na zlepšenie možností zamestnania a plného zapojenia dospelých s nízkou kvalifikáciou do spoločnosti v Európe. Táto ponuka na zapojenie do záruky získania zručností by mala mať jasne vytýčené ciele, pokiaľ ide o cieľovú úroveň zručností a kvalifikácie, a povinnosti, ktoré si musí dospelý s nízkou kvalifikáciou plniť. Mala by zohľadniť úroveň a druh zručností, ktoré sú požadované na trhu práce a tam, kde je to možné, by sa mali využiť existujúce odborné kvalifikácie ľudí. Miestnych a regionálnych samospráv sa táto otázka vo veľkej miere týka ako aktérov, ktorí majú právomoci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti;

7.

považuje za potrebné jasne prepojiť aktuálny stav dostupných zručností s potrebami v oblasti ďalšieho vzdelávania, ktoré z tohto stavu vyplývajú, a to prostredníctvom personalizovaného vzdelávania. Dobre navrhnutý plán personalizovaného vzdelávania by mal poskytovať jednotlivcom konkrétne informácie o forme, účele a cieľoch vzdelávacích opatrení;

8.

okrem toho zastáva názor, že na vypracovanie plánu personalizovaného vzdelávania sú potrebné kvalitné a účinné informačné služby a služby v oblasti profesijného poradenstva, ktoré sú k dispozícii po celý život. Prostredníctvom týchto služieb získa osoba, ktorá má o to záujem, informácie o príležitostiach v oblasti vzdelávania, ktoré sú zodpovedajú jej potrebám a ktoré jej poslúžia na nadobudnutie zručností potrebných na získanie zamestnania. Môže ísť o poradenstvo, študijné pobyty, možnosť vyskúšať si rôzne aktivity, poradenstvo k financovaniu štúdia a informácie o možnostiach ďalšieho odborného vzdelávania, ako aj informácie o dostupnosti rôznych foriem vzdelávania a vzdelávacích inštitúcií;

9.

zdôrazňuje, že v prípade vzdelávacích opatrení by malo byť cieľom vybaviť jednotlivca zručnosťami a kompetenciami, ktoré potrebuje na to, aby sa uchytil na trhu práce a v spoločnosti, resp. aby tam obstál. Zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali účastníci možnosť kombinovať štúdium na rôznych úrovniach vzdelávacieho systému a v rozličných, individuálnych vzdelávacích prostrediach. Takto by sa malo umožniť rýchlo získať kompetencie a zručnosti potrebné pre trh práce a spoločnosť, ako aj práve na podporu integrácie žiadateľov o azyl a utečencov. Ide tu napríklad o získavanie základných jazykových znalostí v spojení s kurzami v rámci primárneho, sekundárneho a terciárneho vzdelávania. Okrem toho by sa mali uľahčiť štúdium popri zamestnaní;

10.

zdôrazňuje, že jednotlivé cieľové skupiny by mali mať možnosť využiť rozdielne formy vzdelávania sa, napríklad individuálne prispôsobené geografickým a sociálnym danostiam na mieste a časovým možnostiam. Okrem toho by malo byť štúdium kombinované s inými činnosťami a mali by sa zohľadniť rôzne typy študentov. Pripomína, že by sa mali/využívať nové spôsoby výučby uskutočňované pod odborným dohľadom: okrem iného rôzne formy učenia sa založené na IT, ako napríklad vyučovanie na diaľku (v reálnom čase), integrované učenie sa alebo iné formy otvoreného vzdelávania. Dá sa predpokladať, že technické možnosti sa budú v nasledujúcich rokoch prudko rozvíjať. Skutočnou výzvou bude to, že pedagogika musí udržať s týmto vývojom krok;

11.

poukazuje na to, že v takejto štruktúre je potrebné aktívne pristupovať aj k znevýhodneným skupinám, u ktorých bola zistená potreba ďalšieho vzdelávania a ktoré by inak z vlastnej iniciatívy nevyužili možnosť vzdelávať sa. Opatrenia tohto druhu by mali podľa možnosti kombináciou celoštátnych resp. miestnych/regionálnych nástrojov. Miestne a regionálne samosprávy by napríklad mohli byť zodpovedné za identifikovanie cieľových skupín pre tieto opatrenia a šíriť osvetu a motivovať ich. Následne by tí, ktorí majú nárok sa zúčastniť, získali prístup k formám podpory stanoveným na celoštátnej úrovni, napríklad financovaniu štúdia, daňovým úľavám alebo vzdelávaciemu voľnu. VR zdôrazňuje, že aktéri občianskej spoločnosti, ako sú napríklad rôzne mládežnícke organizácie, môžu pri šírení osvety zohrávať dôležitú úlohu;

12.

súhlasí s konštatovaním z oznámenia Komisie, že zamestnávatelia už nepožadujú v rovnakej miere ako kedysi zručnosti a spôsobilosti pre dané povolanie, ale čoraz viac sa zameriavajú na prenosné zručnosti ako tímový duch, kreatívne myslenie a schopnosť riešiť problémy a oceňujú najmä osoby, ktoré sú schopné pracovať v rôznych oblastiach. Pri plánovaní a realizácii opatrení v oblasti odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania by sa tieto nové podmienky mali zohľadniť. Považuje však za potrebné vypracovať špecifické vzdelávacie obsahy zamerané na nové ekonomické sektory, ako je napríklad zelená a modrá ekonomika;

13.

nabáda na užšiu spoluprácu na základe partnerstva medzi celoštátnou, regionálnou a miestnou úrovňou, podnikmi, zamestnancami a odborovými zväzmi, ako aj aktérmi občianskej spoločnosti, s cieľom lepšie využívať zručnosti a kvalifikácie nadobudnuté prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Validácia zručností nadobudnutých mimo rámca formálneho vzdelávania môže významnou mierou prispieť k zisteniu potrieb nových zručností a kvalifikácií;

14.

zdôrazňuje, že hoci je obsah a organizácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy v kompetencii členských štátov, pri formulovaní záruky získania zručností je potrebné zohľadniť príslušné národné, regionálne a miestne danosti a dostupné zdroje, pričom sa musí dbať na to, aby sa investície do ľudského kapitálu považovali za sociálne investície. Výbor zdôrazňuje, že možnosti spolufinancovania zo zdrojov EÚ prostredníctvom existujúcich alebo budúcich programov financovania budú rozhodujúcim faktorom pri realizácii záruky získania zručností v členských štátoch;

15.

víta skutočnosť, že Komisia má v úmysle aj ďalej napredovať smerom k spoločnému chápaniu kľúčových kompetencií, aby tieto mohli byť jasne zakotvené v usmerneniach a začlenené do vzdelávania, a zároveň aby ich mohli rôzne úrovne rozhodovania v oblasti vzdelávania posudzovať. Na rôznych fórach v Európe na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni je potrebné upriamovať pozornosť na otázku významu kľúčových kompetencií, ktorých cieľom je umožniť ľuďom prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim požiadavkám na trhu práce. Ako vhodný prostriedok sa preto javí úzky dialóg medzi zástupcami spoločenských organizácií, odborov, sektoru školstva, výskumu a občianskej spoločnosti;

16.

považuje za dôležité, aby miestne a regionálne samosprávy ako aktéri v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj inštitúcie, ktoré vychovávajú učiteľov, boli zapojené už do vývojovej a prípravnej fázy, aby sa tieto zručnosti čo najskôr dostali do praxe. VR poukazuje na význam rámcov pre digitálne zručnosti a podnikateľské zručnosti, ktoré vypracovala Komisia a ktoré sú dôležitou súčasťou tohto vývoja. Navrhuje preto vypracovať príslušné rámce pre ostatné kľúčové kompetencie, ako napríklad zručnosť finančnej gramotnosti, spolu so sprievodným materiálom k realizácii, posudzovaniu a hodnoteniu kľúčových kompetencií;

17.

považuje za dôležité, aby Komisia pokračovala vo svojom úsilí tým, že zorganizuje tematické týždne a bude pokračovať v spolupráci s organizáciou WorldSkills. To zase podnieti celoštátne, regionálne a miestne iniciatívy, kde sa v rámci informačných dní, ako aj súťaží zameraných na zručnosti a aktivít na vyskúšanie si povolania bude propagovať odborná príprava;

18.

víta činnosť EÚ zameranú na odstránenie nedostatku zručností, ktorý je často osobitne problematický pre menšie, vidiecke miestne a regionálne samosprávy. V tejto súvislosti očakáva implementáciu nového návrhu koncepcie sektorovej spolupráce v oblasti zručností v snahe zistiť, či bude tento nový program prínosom pre medzisektorovú spoluprácu pre regionálne a miestne samosprávy. Takáto platforma medzisektorovej spolupráce by mohla byť prínosom pre miestne hospodárstvo, pracovnú silu a verejné služby;

19.

podporuje zámer Komisie podnecovať členské štáty, aby organizáciou svojich systémov vzdelávania umožnili prechod od všeobecnovzdelávacieho zamerania k cieleným opatreniam v oblasti odbornej prípravy;

20.

podporuje myšlienku vyzvať členské štáty, aby prisťahovalcom, ktorí sa vďaka cieleným opatreniam rýchlo začlenia do trhu práce, ponúkli možnosti ďalšieho vzdelávania v snahe predísť neskoršiemu vylúčeniu z trhu práce;

21.

podporuje snahy Komisie rozšíriť možnosti vyššej odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, keďže sa úroveň odbornej prípravy čoraz viac zlepšuje. Takéto vzdelávacie iniciatívy musia byť založené na partnerstve medzi poskytovateľmi vzdelávania, výskumom, hospodárstvom a miestnymi/regionálnymi samosprávami;

22.

poukazuje na to, že sa Komisia aj naďalej musí usilovať o to, aby odborná príprava sústavne podporovala celoživotné vzdelávanie a aby existovala možnosť pokračovania v štúdiu a odbornej príprave na vyššej kvalifikačnej úrovni;

23.

podporuje návrh Komisie vyzvať členské štáty, aby vypracovali rozsiahle národné stratégie pre digitálne zručnosti;

24.

poukazuje na to, že pokiaľ ide o digitálny obsah, musia byť pre kvalitné a inovatívne metódy učenia sa a spôsoby učenia splnené určité predpoklady:

25.

digitalizáciu považuje za šancu ako vyriešiť rôzne výzvy, ktorým čelia školy. Ide napríklad o:

26.

zdôrazňuje, že úspešné úsilie na podporu digitálnych zručností si vyžaduje posilnenie pedagogických riadiacich schopností na rôznych úrovniach školského systému. VR zastáva názor, že zameranie sa na digitálne zručnosti v škole môže zvýšiť atraktívnosť pracovného miesta pre učiteľov, u ktorých sa posilní pripravenosť a schopnosť ďalej rozvíjať svoje zručnosti;

27.

poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi základnými digitálnymi poznatkami, ktoré musí získať každý, a špeciálnymi digitálnymi zručnosťami, ktoré sa vzťahujú na určité tematické oblasti alebo vedné disciplíny;

28.

očakáva prepracovanie Európskeho kvalifikačného rámca, aby sa zaistila vhodná aktualizácia národných kvalifikačných rámcov a zabezpečila kvality, a to v jednotnom formáte. Opakuje však, že členské štáty sú zodpovedné za to, aby zadefinovali zásady zabezpečenia kvality pre národné kvalifikačné rámce;

29.

zdôrazňuje význam ďalšieho úsilia o zabezpečenie kvality medzi členskými štátmi a súhlasí s Európskou komisiou, že spolupráca medzi EÚ a tretími krajinami pri porovnateľnosti kvalifikácií si vyžaduje prístup „krok za krokom“;

30.

zdôrazňuje, že väčšina pracovných miest a odborných odvetví podlieha rozsiahlym zmenám, takže vznikajú nové povolania a iné zastarávajú. Preto je dôležité, aby profily zručností a ich zoznamy do budúcnosti boli schopné reagovať na rýchle zmeny a novinky na trhu práce. V tejto súvislosti je potrebné venovať osobitnú pozornosť významu kľúčových kompetencií;

31.

konštatuje, podobne ako to v roku 2016 uviedol Európsky parlament (1), že je nutné podporovať začlenenie a integráciu utečencov, žiadateľov o azyl a osôb v podobnej situácii. Preto je dôležité čo najskôr podporiť členské štáty v tom, aby vytvorili prístup k mapovaniu zručností a kvalifikácií, jazykovému vyučovaniu, ako aj kvalifikačným a iným opatreniam, ktoré uľahčujú začlenenie do trhu práce a do spoločnosti. Rovnako dôležité je, aby mohla byť bezodkladne validovaná odborná príprava resp. dosiahnuté ukončené vzdelanie z príslušnej krajiny pôvodu;

32.

víta prísľub Komisie venovať v programe pre zručnosti osobitnú pozornosť inováciám v oblasti vzdelávania a očakáva, že to tiež uľahčí získavanie kľúčových kompetencií, čo je neodmysliteľnou súčasťou systémov vzdelávania a odbornej prípravy v Európe;

33.

domnieva sa, že Komisia by sa mala zasadzovať za ďalší rozvoj vyučovania zameraného na študentov na základe aspektov digitalizovaného učenia sa, ktoré výbor uviedol vo svojom stanovisku k oznámeniu Komisie s názvom Otváranie systémov vzdelávania (2014) (2).

34.

zdôrazňuje, že realizácia programu pre nové zručnosti bude závisieť od zvýšenia zručností všetkých učiteľov, najmä tých, ktorí sú zapojení do vzdelávania dospelých a sú súčasťou vzdelávacieho spoločenstva. Podpora pre vyučujúcich by mala byť patrične zohľadnená v realizačných plánoch členských štátov a mohla by sa zrealizovať cielená osvetová kampaň o elektronickej platforme vzdelávania dospelých v Európe;

35.

súhlasí s názorom Komisie, že členské štáty musia posilňovať počiatočné vzdelávanie a pokračujúcu odbornú prípravu učiteľov a ďalších osôb, ktoré sú zapojené do realizácie záruky získania zručností;

36.

víta zámer Komisie spoločne s ďalšími zainteresovanými stranami podporovať modernizáciu vysokoškolského vzdelávania, najmä v súvislosti s prípravou rámcov pre hodnotenie kompetencií. Takáto práca by mala zohľadňovať vnútroštátne systémy vzdelávania jednotlivých členských štátov, ako aj miestne a regionálne silné stránky a výzvy, vrátane odlišných potrieb regionálnych a miestnych trhov práce. V tejto súvislosti trvá na tom, že je nutné vyvodiť závery z predchádzajúcich úspechov a neúspechov podobných projektov, aby sa tak zabezpečilo potrebné odhodlanie na dosiahnutie konsenzu pri presadzovaní modernizácie vysokoškolského vzdelávania;

37.

zdôrazňuje, v súvislosti s iniciatívou týkajúca sa sledovania uplatnenia absolventov, ktorú navrhla Komisia, že takáto iniciatíva nesmie byť spojená s dodatočnou administratívnou záťažou pre národné a regionálne orgány a vysoké školy, a nesmie zaťažovať ani študentov. Okrem toho sa poukazuje na to, že je potrebné dodržať ustanovenia týkajúce sa ochrany osobných údajov. K myšlienke využiť na toto skúmanie daňové informácie a informácie zo systému sociálneho zabezpečenia sa z tohto dôvodu treba postaviť kriticky;

38.

víta zámer Komisie uskutočniť revíziu terajšieho rámca Europass. Ak sa majú zabezpečiť presné a aktuálne informácie o dopyte po zručnostiach a ich ponuke, musí revidovaný rámec Europass čerpať z miestnych a regionálnych skúseností. Preto môžu miestne a regionálne samosprávy účinne prispieť k získavaniu informácií o zručnostiach a k práci navrhovanej online platformy služieb.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/36

1.

konštatuje, že akčný plán proti nestálosti poľnohospodárskych cien dohodnutý na stretnutí najvyšších predstaviteľov krajín G20 v júni 2011 zatiaľ priniesol málo pokroku, a preto žiada, aby sa počas nemeckého predsedníctva G20 v roku 2017 opäť začalo o tejto otázke rokovať.

2.

Konštatuje, že napriek reformám spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) uskutočneným v posledných rokoch zostávajú nástroje na riadenie rizík, ktoré poľnohospodárom umožňujú poistiť sa proti negatívnym dôsledkom premenlivých výnosov a cien a proti škodám súvisiacim so zdravím alebo životným prostredím, len „chudobnými príbuznými“ SPP. V skutočnosti predstavujú menej ako 2 % prostriedkov z druhého piliera SPP a 0,4 % z celkového rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, do akej miery chcú využívať tieto nástroje nariadenia o EPFRV.

3.

Domnieva sa, že mechanizmy na zabezpečenie príjmu poľnohospodárov sa musia výrazne posilniť, aby sa znížil negatívny vplyv vysokej nestálosti poľnohospodárskych cien a vstupov s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť európskych poľnohospodársko-potravinárskych reťazcov, zachovať poľnohospodárstvo na všetkých územiach, podporovať modernizáciu a inováciu a zachovať živú vidiecku štruktúru.

4.

Domnieva sa, že tento cieľ je možné dosiahnuť, ak sa spoločne zavedie súbor opatrení zameraných na: i) podporu úlohy súkromných aktérov poľnohospodársko-potravinárskych reťazcov pri regulácii poľnohospodárskych trhov s cieľom čiastočne kompenzovať dereguláciu SPP; ii) rozšírenie a zjednodušenie prístupu k palete nástrojov na riadenie rizík dostupných pre poľnohospodárov, keďže niektoré nástroje dostupné v rámci EPFRV nie je možné využiť z dôvodu nedostatku prostriedkov v druhom pilieri, ktoré by sa mali navýšiť bez toho, aby sa ohrozili prostriedky dostupné v prvom pilieri; iii) podporu zvýšenia pridanej hodnoty európskych poľnohospodárskych podnikov s cieľom znížiť ich zraniteľnosť v súvislosti s výkyvmi svetových poľnohospodárskych cien, a to v rámci budúcej reformy SPP a aj na miestnej a regionálnej úrovni.

5.

Pripomína, že dohody zabezpečujú odbyt poľnohospodárskej produkcie a zásobovanie spracovateľov za vopred známe ceny. Prispievajú tak k zabezpečeniu rovnováhy medzi ponukou a dopytom a umožňujú lepšiu kontrolu kvality výrobku, čo môže spôsobiť vyššie ceny pre výrobcov a spravodlivejšie rozdelenie v rámci celého dodávateľského reťazca.

6.

Navrhuje posilniť v členských štátoch, kde nie sú rozvinuté vertikálne formy spolupráce, uzatváranie zmlúv v rámci celého potravinového reťazca (a nielen medzi poľnohospodármi a spracovateľmi poľnohospodárskych výrobkov), umožniť členským štátom, aby z ich uzatvárania urobili povinnosť, a podporovať uzatváranie zmlúv medzi viacerými stranami, napríklad medzi organizáciou výrobcov, spracovateľom a distribútorom.

7.

Navrhuje v rámci pružnejšieho výkladu pravidiel hospodárskej súťaže v Únii rozšíriť právomoci poľnohospodárskych podnikov, organizácií výrobcov a uznaných medziodborových združení, ako aj subjektov poľnohospodársko-potravinárskych trhov a centier uznaných za štruktúry na ochranu všeobecného záujmu s cieľom zabrániť krízam. V tejto súvislosti musia byť medziodvetvové organizácie, ktoré zoskupujú jednotlivé články reťazca, a tieto subjekty poľnohospodársko-potravinárskych trhov a centier schopné poskytnúť podnikom predbežné informácie o trhoch, aby im pomohli prijímať primerané rozhodnutia bez stanovenia referenčnej ceny. Táto prax je už v niektorých členských štátoch bežná, a preto by sa malo uvažovať aj o výmene osvedčených postupov.

8.

Navrhuje, aby v prípade nerovnováhy na trhu alebo preukázaného rizika nerovnováhy na trhu na základe istých ukazovateľov poľnohospodárske podniky vrátane organizácií výrobcov a ich združení mohli využiť svoje možnosti konať a dohodnutým spôsobom znížiť svoju výrobu, a to aj skôr, ako im to povolí Európska komisia v súlade s článkom 222 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 o spoločnej organizácii trhov. Spoločná organizácia trhov by tak mala výslovne umožniť preventívne opatrenia poľnohospodárskych podnikov vrátane organizácií výrobcov a ich združení, ktorých cieľom je obnoviť rovnováhu na trhu, aby sa zabránilo zneužívaniu dominantného postavenia, pričom o tom treba vopred informovať príslušné orgány.

9.

Konštatuje, že regulácia nestálosti poľnohospodárskych cien a boj proti nekalým obchodným praktikám v rámci potravinového dodávateľského reťazca sú úzko spojené, pretože fluktuácie trhov oživujú mocenské vzťahy s cieľom rozdeliť pridanú hodnotu v jednotlivých reťazcoch a rozhodnutia, ktoré z toho vyplývajú, sú najčastejšie v neprospech výrobcov, ktorých vyjednávacia sila je limitovaná najmä v dôsledku rastúcej koncentrácie poľnohospodársko-potravinárskych podnikov a predovšetkým veľkých maloobchodných reťazcov, ako aj v dôsledku rozptýlenosti výrobcov a ich slabej organizovanosti.

10.

Odporúča vytvoriť osobitné európske predpisy na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci, ako sa navrhuje v uznesení Európskeho parlamentu zo 7. júna 2016 [2015/2065 (INI)], z týchto dôvodov: dohody zabezpečujú určité rozdelenie rizika, avšak zásadne nenaprávajú nerovnosť zúčastnených strán; protimonopolné predpisy nepostačujú na nápravu nekalých obchodných praktík a rozdielov v mocenských vzťahoch typických pre poľnohospodársko-potravinárske podniky; nástroje samoregulácie subjektov jednotlivých odvetví nie sú účinné, najmä preto, že poľnohospodári a spracovatelia majú často strach podať sťažnosť, aby neboli vylúčení z trhu; sú potrebné rámcové predpisy na úrovni Európskej únie s cieľom zosúladiť podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby európski poľnohospodári a spotrebitelia mali spravodlivé podmienky predaja a nákupu.

11.

Odporúča rozšíriť právo vyjednávať kolektívne zmluvy na všetky poľnohospodárske výroby s cieľom posilniť vyjednávaciu silu poľnohospodárov v jednotlivých odvetviach.

12.

Uznáva, že zlúčením ponuky sa môže zabrániť tomu, aby malovýrobcovia znášali najväčšiu ťarchu zmlúv predovšetkým s veľkými podnikmi, a zároveň zabezpečiť spotrebiteľom väčšia transparentnosť, pokiaľ ide o ceny a vysledovateľnosť tovaru.

13.

Konštatuje, že posilnenie úlohy súkromných aktérov pri regulácii poľnohospodárskych trhov si vyžaduje väčšiu transparentnosť trhov.

14.

Navrhuje na tento účel vytvoriť európske stredisko pre monitorovanie poľnohospodárskych trhov, ku ktorého činnosti by prispievala sieť národných monitorovacích stredísk pre každé výrobné odvetvie a ktoré by využívalo skúsenosti strediska pre monitorovanie trhu s mliekom a hodnotiacu tabuľku trhov, ktorú Európska komisia pravidelne uverejňuje. Toto nové stredisko by jasným spôsobom a včas poskytovalo údaje potrebné na spoznanie trhov z konjunkturálneho hľadiska (najmä tak, aby bolo možné predchádzať krízam) a štrukturálneho (čo by umožnilo analyzovať vývoj cien a marží jednotlivých subjektov v rámci odvetvia).

15.

Zdôrazňuje, že uplatňovanie smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID 2) plánované od roku 2018 musí podporiť zvýšenú znalosť a pravidelné monitorovanie pozícií jednotlivých kategórií subjektov na finančných trhoch s poľnohospodárskymi výrobkami, aby sa znížilo riziko nadmerných špekulácií a podnikateľským subjektom odvetvia umožnilo efektívne riadenie cenového rizika.

16.

Konštatuje, že zavedenie a posilnenie súčasných nástrojov na riadenie rizík a kríz v rámci SPP naráža na mnoho prekážok vrátane konkurencie medzi fondmi druhého piliera, pod ktorý patrí väčšina týchto nástrojov, nedostatočných prostriedkov krízovej rezervy, ktorá – vzhľadom na to, že je potrebná – by sa nemala vytvárať na základe krátenia ročných priamych platieb, nedostatku aktuálnych a predbežných údajov o hospodárskych výsledkoch poľnohospodárskych podnikov atď. Tvrdí, že je potrebné odstrániť tieto prekážky, aby sa zaviedla ambiciózna a účinná stratégia riadenia poľnohospodárskych rizík.

17.

Domnieva sa, že nasledujúca reforma SPP by mala motivovať členské štáty k tomu, aby vypracovali a zaviedli širokú paletu doplnkových a pre poľnohospodárov cenovo dostupných nástrojov na riadenie rizík podľa segmentovaného prístupu k rizikám, ktoré by boli rozdelené podľa intenzity takto (1): i) „bežné“ riziká, ktoré môžu v zásade poľnohospodári vyriešiť prostredníctvom preventívnych úspor a daňových opatrení; ii) „stredne závažné“ riziká, ktoré by poľnohospodári mohli preniesť na finančné trhy (futures, opcie, mimoburzové zmluvy), poisťovateľov (riadenie rizika týkajúceho sa výnosov, obratu a obchodnej marže) a vzájomné fondy (riadenie rizík súvisiacich so zdravím a životným prostredím a stabilizácia príjmov podnikov); iii) „katastrofálne“ riziká, ktoré by riešili najmä verejné orgány prostredníctvom ochranných opatrení týkajúcich sa cien a mimoriadnych krízových opatrení. Pritom by sa malo dbať na to, aby sa zároveň pre väčšiu segmentáciu rizík nezvyšovali administratívne náklady.

18.

Zdôrazňuje, že rozvoj nástrojov na riadenie rizík musí prebiehať tak, aby výrazne neovplyvnil stabilitu rozpočtu SPP, ktorý v súčasnosti tvoria oddelené príspevky na výrobu a ceny. Rozpočet, ktorého výdavky by sa úzko prispôsobovali výkyvom poľnohospodárskych cien a konjunkturálne znižovali z dôvodu priaznivej situácie trhov, by totiž bol vystavený riziku výrazného zníženia pri rokovaniach o viacročných finančných výhľadoch Európskej únie. Viedlo by to k zníženiu ochrany poskytovanej SPP, čo by poľnohospodárov poškodilo v prípade zmeny situácie na trhoch.

19.

Navrhuje, aby v záujme vytvorenia preventívnych úspor pre prípadné výkyvy trhov ako jednu z možností poľnohospodári mohli odkladať na osobitný účet časť základných platieb z prvého piliera. Odkladanie časti základných platieb by bolo povinné, ak by sa niektoré trhové ukazovatele, ako sú ceny poľnohospodárskych výrobkov alebo pomer cien poľnohospodárskych výrobkov a cien vstupov, vyvíjali smerom nahor. Takto odložené čiastky by poľnohospodári mohli uvoľniť a využiť, keby trhové ukazovatele klesali. V každom prípade by sa pri tom malo zabrániť vzniku ďalších administratívnych nákladov.

20.

Uznáva, že okrem zlepšenia schopnosti samopoistenia poľnohospodárov by tento nástroj mal viac výhod: sčasti by nahradil v súčasnosti platnú krízovú rezervu, ktorej nefunkčnosť je úplne jasná; náklady na jeho riadenie by boli nízke; nemal by vplyv na stabilitu rozpočtu SPP; a lepšie by odôvodnil zrušenie viazanosti pomoci v očiach verejnosti v čase vysokých cien poľnohospodárskych výrobkov.

21.

Konštatuje, že je možné uvažovať o ďalších mechanizmoch na podporu vytvorenia preventívnych úspor, ktoré by vychádzali napríklad z nástroja platného v Kanade, ktorý poľnohospodárom umožňuje pri odkladaní na sporiaci účet dostávať zo strany štátu rovnaký peňažný príspevok.

22.

Zdôrazňuje, že je dôležité podporovať vytváranie a zavádzanie nových poisťovacích produktov, ktoré by boli rozmanitejšie a prípadne menej nákladné a umožnili by čeliť hospodárskym rizikám, ktoré znášajú poľnohospodárske podniky, pričom by inšpirácia pochádzala najmä z existujúcich poisťovacích programov v USA. Tieto nové produkty by mohli obsahovať napríklad: i) poistenie obratu, ktoré by zaručovalo príjmy z plodín predpokladané v čase založenia porastu na základe priemerného výnosu podniku v minulosti a cien na termínovaných trhoch, ale dotovaný by bol iba výnos, aby boli dodržané pravidlá tzv. zelenej skrinky Svetovej obchodnej organizácie (WTO); ii) indexové poistenia založené na priemernom výnose, obrate alebo obchodnej marži dosiahnutých v regióne, kde sa nachádza podnik (ale dotovaný by bol iba výnos), keďže tieto poistenia majú nižšie administratívne náklady ako poistenia založené na individuálnom výnose poľnohospodára; iii) poistenie celkových príjmov podniku, ktoré by mohlo byť vyhradené pre diverzifikované malé a stredné podniky, ktoré sa venujú rastlinnej aj živočíšnej výrobe alebo pestujú ovocie a zeleninu alebo technické plodiny, ktoré nedostávajú žiadnu alebo len veľmi malú podporu a pre ktoré neexistuje poistenie úrody; iv) osobitné poistenia pre výrobcov, ktorí sa venujú ekologickému poľnohospodárstvu, ktoré by zohľadňovali všeobecne nižšie výnosy, vyššie výrobné náklady a vyššie trhové ceny týchto výrobkov. Tieto opatrenia by však mali byť predmetom štúdie, v ktorej by sa posúdili najmä potenciálne náklady na ne v súvislosti so štátnym zaistením.

23.

Vyzýva Európsku komisiu, aby úzko spolupracovala s národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi a poľnohospodárskymi organizáciami na zvyšovaní povedomia a znalostí v súvislosti s nástrojmi na riadenie rizík, ktoré sú dostupné v rámci druhého piliera SPP. Zároveň žiada Komisiu, aby zvýšila finančné dotácie nástrojov na riadenie rizík v druhom pilieri SPP zvýšením zo súčasných 2 % finančných prostriedkov v rámci druhého piliera.

24.

Odporúča vytvorenie vzájomných fondov podľa vzoru nástroja na stabilizáciu príjmov vytvoreného v rámci reformy SPP v roku 2013, ktorý však do svojho plánu rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 začlenili iba dva členské štáty (Maďarsko a Taliansko) a jeden región (Kastília-León v Španielsku), pričom by sa malo dbať na spravodlivú rovnováhu pri prerozdeľovaní medzi regiónmi a odvetviami. Tieto fondy by poskytli ochranu proti silným poklesom (nad 30 %) obchodnej marže podniku, ktoré by sa merali v porovnaní s troma alebo piatimi predchádzajúcimi rokmi. Straty takéhoto rozsahu nie je možné vyriešiť iba prostredníctvom preventívnych úspor vytvorených poľnohospodármi. Okrem toho ich nie je možné zvládnuť prostredníctvom poistenia obratu takého typu, aký existuje v USA, ktorý poskytuje záruku proti poklesu predpokladaných príjmov medzi založením porastu a zberom úrody a sám osebe neposkytuje ochranu pred nízkymi cenami.

25.

Odporúča, aby sa na úrovni sektorov vytvorili fondy na stabilizáciu príjmov s cieľom posilniť integráciu odvetví na národnej a nadnárodnej úrovni a rozšíriť rozdelenie rizík a znížiť náklady. V každom členskom štáty by tak existoval fond pre hlavné plodiny, fond pre mlieko, fond pre ovocie a zeleninu atď.

26.

Odporúča členským štátom, aby pred zavedením fondov na stabilizáciu príjmov vo veľkom rozsahu tieto fondy skúšobne overili z dôvodu praktických problémov súvisiacich so zavádzaní a s fungovaním týchto nástrojov (zber účtovných údajov o podnikoch, potreba zaistenia atď.)

27.

Zdôrazňuje, že tri typy nástrojov na riadenie rizík opísané vyššie – preventívne úspory, poistenia, fondy na stabilizáciu prímov – sa dopĺňajú a mali by sa v rámci možností využívať spoločne, aby vytvorili pevnú a súdržnú záchrannú sieť proti nestálosti cien a prispeli k zníženiu frekvencie a intenzity kríz, ktorým poľnohospodári čelia.

28.

Domnieva sa, že sadzby priamych platieb by mali byť zosúladené medzi členskými štátmi Európskej únie, aby výrobcovia mohli čeliť nestálosti cien za porovnateľných podmienok.

29.

Je presvedčený, že priame platby by mali zostať nástrojom SPP aj po roku 2020 s cieľom podporovať a stabilizovať príjmy poľnohospodárov a kompenzovať náklady vyplývajúce z dodržiavania prísnych noriem v Európskej únii.

30.

Navrhuje, aby v prípade, že bude v rámci budúcej reformy SPP rozhodnuté znížiť priame platby z prvého piliera a venovať takto získané sumy na riadenie rizík, poľnohospodári mohli dostať „kupóny“ v hodnote rovnajúcej sa určitému percentuálnemu podielu ich základnej platby. Poľnohospodári by tieto kupóny mohli dobrovoľne použiť na nástroje, ktoré by si sami zvolili: vytvorenie preventívnych úspor, poistenia, vzájomných fondov. Tento systém by umožnil zvýšiť financovanie nástrojov na riadenie rizík bez toho, aby ovplyvnil stabilitu rozpočtu prvého piliera SPP (2).

31.

Žiada, aby Európska komisia vypracovala podrobnú štúdiu o rôznych existujúcich možnostiach rozšírenia ponuky nástrojov na riadenie rizík vrátane preventívnych úspor, poistení a vzájomných fondov zameraných na stabilizáciu príjmov. Táto štúdia by upresnila dôsledky, výhody a obmedzenia každého z týchto nástrojov vzhľadom na rôzne kritériá. Okrem toho by analyzovala rôzne scenáre financovania stratégie rozvoja riadenia rizík vrátane kupónového systému navrhnutého v bode 30.

32.

Domnieva sa, že verejné politiky musia podporovať zvyšovanie pridanej hodnoty európskych poľnohospodárskych podnikov a zároveň zlepšiť environmentálnu udržateľnosť poľnohospodárskych postupov, aby sa stali menej citlivé na výkyvy svetových cien a aby sa poľnohospodárstvo stalo súčasťou ekologickej transformácie požadovanej v záujme zmiernenia zmeny klímy, prispôsobenia sa jej vplyvu a zníženia tlaku na ekosystémy.

33.

Zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť poľnohospodárstvu v najvzdialenejších regiónoch, ktoré si vyžadujú osobitné, prispôsobené a exkluzívne opatrenia vzhľadom na ich jedinečné a osobitné vlastnosti uznané v ZFEÚ.

34.

Uznáva, že európske poľnohospodárstvo je veľmi rozmanité: väčšina podnikov uvádza svoje výrobky na európsky trh, zatiaľ čo iné vyvážajú priamo alebo nepriamo časť svojej produkcie do tretích krajín.

35.

Domnieva sa, že je dôležité zachovať túto rozmanitosť, keďže predaj časti poľnohospodárskej produkcie do tretích krajín prispieva k rovnováhe medzi ponukou a dopytom na európskom trhu a keďže Európska únia ako prvý svetový vývozca poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov musí mať možnosť využiť zvýšenie kvantity a kvality svetového dopytu po potravinách.

36.

Domnieva sa, že existujú dva hlavné spôsoby zvýšenia pridanej hodnoty poľnohospodárskych podnikov: i) zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva, ktorá v niektorých odvetviach znepokojujúco upadá, a to udržateľným zintenzívnením poľnohospodárskej produkcie tak, že sa bude produkovať viac s menším množstvom vstupov alebo znížením ich nákupu s cieľom zlepšiť samostatnosť podnikov. To si bude vyžadovať zavedenie inovatívnych a odolnejších systémov výroby, ktoré budú využívať presné poľnohospodárstvo, jednoduchšie obrábanie pôdy, striedanie a diverzifikáciu plodín, lepšie využívať plochy s trávnatým porastom alebo iné postupy; alebo ii) stimulovať rozvoj miestnych potravinových systémov, ktoré by reagovali na rastúci dopyt európskych spotrebiteľov a čiastočne by umožnili oslobodiť sa od nestálosti svetových trhov s poľnohospodárskymi surovinami tým, že by sa vytvorili krátke reťazce (školské jedálne, reštaurácie, priamy predaj), špecializované trhy a kvalitné odvetvia a uprednostňovali by sa spôsoby výroby priaznivejšie pre životné prostredie (ekologické poľnohospodárstvo a iné postupy).

37.

Odporúča, aby SPP a národné politiky podporovali poľnohospodárov, aby preskúmali tieto dva spôsoby s pomocou miestnych a regionálnych orgánov.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/41

1.

víta preskúmanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ako aj skutočnosť, že Európska komisia považuje za užitočné zohľadniť viaceré návrhy stanoviska, ktoré Výbor regiónov prijal v roku 2015;

2.

víta úpravu výnimiek týkajúcich sa zásady krajiny pôvodu, ktoré umožňujú, aby sa záujmy cieľových krajín zohľadňovali v jasnejšom a jednoduchšom rámci;

3.

zároveň však vyjadruje poľutovanie nad tým, že nová smernica nezohľadňuje regionálny rozmer v takom v rozsahu, v akom to požadoval Výbor regiónov vo svojich predchádzajúcich návrhoch, čo by však prispelo k tomu, aby sa mohli zhodnotiť európske kultúrne identity, medzinárodné koprodukcie v rámci Európskej únie a tvorivé inovácie na miestnej úrovni;

4.

opakovane zdôrazňuje, že do vykonávania smernice je potrebné zapojiť miestne a regionálne orgány, pretože tieto orgány sú veľmi dôležitými aktérmi v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb. Tieto orgány pôsobia vo viacerých krajinách ako majitelia spoločností poskytujúcich mediálne služby, a preto môžu byť vyčlenené z okruhu malých podnikov a mikropodnikov;

5.

opakovane zdôrazňuje, že nezávislosť regulačných orgánov vo vzťahu k verejným orgánom, aktérom audiovizuálneho sektoru, ako aj politickým stranám je základným prvkom európskych audiovizuálnych médií. Túto nezávislosť, ktorá je najdôležitejšou zárukou viacúrovňového informovania a pluralitného mediálneho trhu na európskej úrovni, na úrovni členských štátov, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni, musí každý členský štát bezpodmienečne zabezpečiť;

6.

víta skutočnosť, že rozsah pôsobnosti opätovne preskúmanej smernice zahŕňa aj služby platforiem určených na zdieľanie videí, ktoré zohrávajú stále dôležitejšiu úlohu medzi poskytovateľmi audiovizuálnych mediálnych služieb;

7.

vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že právomoc v rámci navrhovanej regulácie poskytovateľov služieb na zdieľanie videí sa konkrétne nezaoberá situáciami, ak poskytovateľ nemá záujem usídliť sa na území Európskej únie, pričom svoje služby sprístupňuje aj pre občanov Európskej únie;

8.

upozorňuje na skutočnosť, že opakovaný predaj obsahu bez vlastnej infraštruktúry (tzv. služby „over-the-top“), ktorý predstavuje čoraz dôležitejší segment trhu s audiovizuálnymi mediálnymi službami, v súčasnosti funguje bez jasného právneho rámca, a žiada Európsku komisiu, aby v priebehu budúcej regulácie mediálneho a komunikačného odvetvia venovala osobitnú pozornosť objasneniu právnej situácie tohto segmentu, najmä pokiaľ ide o elektronickú komunikáciu (electronic communication);

9.

opakovane upozorňuje Európsku komisiu na jazykové a kultúrne menšiny, ktorým sa bráni v prístupe k audiovizuálnym mediálnym službám v ich vlastnom jazyku;

10.

sa domnieva, že v rámci rôznych postupov skupiny ERGA sa musí zohľadniť regionálny rozmer jednotlivých otázok v oblasti regulácie a treba uplatniť územné zásady;

11.

víta skutočnosť, že v preskúmanej smernici sa posilňuje a zosúlaďuje ochrana maloletých, tak ako to žiadal v predchádzajúcom odporúčaní. Výbor naďalej žiada, aby sa zaviedli stimulujúce opatrenia na podporu obsahov, ktoré sú osobitne navrhnuté a určené pre deti, a aby sa stimulovali partnerstvá medzi poskytovateľmi audiovizuálnych služieb a vzdelávacím sektorom v digitálnom prostredí;

12.

opakovane poukazuje na význam médií a najmä na potrebu väčšej popularizácie vzdelávacích programov týkajúcich sa nových médií;

13.

zdôrazňuje, že je potrebné vynakladať viac zdrojov na rozvoj vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti v záujme toho, aby audiovizuálne mediálne služby neboli len homogénnou ponukou, ale odzrkadľovali aj štruktúry a osobitosti regiónov z hospodárskeho, obchodného a kultúrneho hľadiska;

14.

vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že navrhované nariadenie nerieši transparentnosť vlastníctva médií, ich koncentrácie a konflikt záujmov, ktoré majú výrazný vplyv na pluralizmus a slobodu médií;

15.

víta skutočnosť, že úprava smernice sa týka aj pružnejšej regulácie vysielacieho času vyhradeného pre reklamu, ako aj to, že do rozsahu pôsobnosti regulácie boli zahrnutí aj poskytovatelia nelineárnych mediálnych služieb; Podpora európskych diel

16.

súhlasí s tým, že v prípade malých podnikov a mikropodnikov nie je povinné spĺňať požiadavku finančnej účasti na výrobe európskych diel. Zároveň upozorňuje Európsku komisiu, že do tejto kategórie nepatria mnohé miestne a regionálne televízne stanice, ktoré na svojich internetových stránkach sprístupňujú vlastné programy ako audiovizuálnu službu na požiadanie;

17.

víta skutočnosť, že upravená smernica vytvára rovnaké podmienky pre európske diela, pokiaľ ide o služby na požiadanie. To znamená, že v ponuke takýchto služieb musí byť podiel európskych diel minimálne 20 %;

18.

zdôrazňuje, že v prípade služieb na požiadanie nie je postačujúce stanoviť požiadavku v rozsahu minimálne 20 % pre poskytovateľov služieb, ale taktiež treba dbať na to, aby užívatelia mohli tieto diela ľahko vyhľadávať a aby boli ľahko dostupné.

19.

zdôrazňuje, že hoci sa zdá, že návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, je nutné zachovať zásadu minimálnej harmonizácie a mechanizmy spolupráce. Navrhované pravidlá týkajúce sa vnútroštátnych regulačných orgánov preto musia ponechať dostatočný manévrovací priestor pre rozhodovacie procesy na vnútroštátnej a nižšej úrovni;

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/55

1.

víta akčný plán Európskej komisie pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (1) v kontexte stále väčšej diverzity európskej spoločnosti a potreby plnohodnotne ich integrovať do našej spoločnosti; zároveň zdôrazňuje význam integrácie ako obojsmerného procesu, do ktorého sú zapojení štátni príslušníci tretích krajín aj hostiteľská spoločnosť;

2.

sa domnieva, že integrácia musí byť dynamický, interaktívny a dočasný proces, ktorý štátnym príslušníkom tretích krajín umožní plne sa začleniť do hostiteľskej spoločnosti a osamostatniť sa; zároveň podporuje interakciu a účasť na živote hostiteľskej spoločnosti;

3.

zdôrazňuje, že podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) (2) je integrácia v kompetencii členských štátov, čo umožňuje prijať opatrenia na európskej úrovni a poskytnúť stimuly a podporu pre činnosť členských štátov s cieľom podporiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú na ich území, pričom sa vylučuje akákoľvek harmonizácia zákonov a ustanovení členských štátov. Žiada, aby sa neustále monitorovalo dodržiavanie zásady subsidiarity, a pripomína, že opatrenia členských štátov v tejto súvislosti musia byť v súlade s acquis EÚ, ktoré zahŕňajú spoločné základné zásady pre integráciu prisťahovalcov v EÚ;

4.

poukazuje na to, že skutočná integračná politika sa uskutočňuje najmä na politických úrovniach, ktoré sú blízko občanom. Najvhodnejší je preto viacúrovňový prístup so osobitným zameraním na miestne a regionálne samosprávy, pretože práve ony sú najviac konfrontované s výzvami a príležitosťami integrácie;

5.

v politickej diskusii poukazuje na potrebu používania správnej terminológie v súvislosti s rôznymi kategóriami novoprichádzajúcich osôb. Akčný plán sa zameriava iba na integráciu novoprichádzajúcich osôb (migrantov, utečencov a osôb s právom na doplnkovú ochranu), ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a v EÚ sa zdržiavajú legálne. Netýka sa štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, ktorých rodičia alebo starí rodičia boli prisťahovalcami, ani štátnych príslušníkov EÚ, ktorí si uplatnili právo na voľný pohyb, a ich rodinných príslušníkov;

6.

zdôrazňuje, že integrácia sa ako oblasť politiky nemôže zakladať sama na sebe a nemôže fungovať ako klasické oblasti politiky, napríklad vzdelávanie, zamestnanosť, sociálne zabezpečenie, zdravotníctvo, bývanie a pod., a že integračná politika by sa v ideálnom prípade mala vykonávať horizontálne, pričom každá oblasť politiky musí prihliadať na výzvy a príležitosti spojené s integráciou;

7.

zdôrazňuje, že integrácia je obojsmerný proces, ktorý by mal byť súčasťou rámca práv a povinností pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ako aj pre hostiteľskú spoločnosť, pričom obe strany musia prevziať svoju časť zodpovednosti;

8.

zdôrazňuje, že integrácia by podľa možnosti mala byť poslednou fázou azylovej a migračnej politiky a akčný plán sa musí zaradiť do širšieho kontextu, napríklad k návrhom Európskej komisie o spoločnom európskom azylovom systéme (3) a novému rámcu partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (4);

9.

pripomína, že práca významnou mierou prispieva k sociálnej integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín, a preto upozorňuje na „modrú kartu“ v návrhu Komisie o legálnej migrácii, ktorý je revíziou smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností (5);

10.

súhlasí s analýzou Komisie, podľa ktorej keby sa štátnym príslušníkom tretích krajín nepodarilo integrovať, znamenalo by to veľkú stratu pre nich samotných aj pre hostiteľskú spoločnosť a sociálne a ekonomické náklady spojené s touto „neintegráciou“ by mohli presiahnuť investície do integračnej politiky a potenciál, ktorý predstavuje;

11.

je presvedčený o tom, že dobrá integračná politika je jedným z nevyhnutných predpokladov, ako prekonať problém relatívne nižšej úspešnosti štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce, vo vzdelávaní, v oblasti príjmov, bývania, zdravia, občianskej angažovanosti a sociálnej súdržnosti, ako to potvrdzujú ukazovatele OECD (6);

12.

súhlasí s Komisiou, ktorá sa zasadzuje za cielenejší prístup, a je presvedčený o tom, že v integračnej politike sa musia brať do úvahy veľké rozdiely, ktoré existujú v rámci rôznych skupín štátnych príslušníkov tretích krajín, a ich rozdielne potreby. Dobrá integračná politika je teda cielená a nevychádza z myšlienky, že na všetko možno použiť jedno riešenie. Okrem iného sa musí brať do úvahy jazyková vybavenosť, kultúrne pozadie, úroveň vzdelania, očakávaná dĺžka pobytu, dôvody migrácie, zručnosti, pracovné skúsenosti, možné prežité traumy atď. Miestne a regionálne samosprávy majú dobrú pozíciu na to, aby mohli reagovať na veľké rozdiely medzi štátnymi príslušníkmi tretích krajín a ich špecifické potreby, a môžu ponúknuť priestor na výmenu poznatkov a skúseností v tejto oblasti. V tejto súvislosti poukazuje na dobré skúsenosti s využívaním integračných kurzov a programov občianskej integrácie, ktoré sú vytvorené presne na mieru podľa potrieb štátnych príslušníkov tretích krajín a pri ktorých sa vychádza z hľadiska jednotlivca;

13.

víta názor Komisie a Európskeho parlamentu (7), že integračná politika všeobecne, a hlavne integrácia utečencov na trhu práce, sa nesmie presadzovať na úkor politík zameraných na pomoc ostatným zraniteľným skupinám v hostiteľskej spoločnosti;

14.

zdôrazňuje, že naša európska spoločnosť vychádza zo základných noriem a hodnôt, ako je demokracia, právny štát, sloboda prejavu, sloboda vyznania, rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, ľudské práva, solidarita, tolerancia atď. Víta skutočnosť, že o vzťahu medzi integráciou a týmito normami a hodnotami a o zásadách právneho štátu sa rokovalo na zasadnutí Európskej rady pre všeobecné záležitosti 24. mája 2016 (8); vyzýva budúce predsedníctva (Malta, Estónsko), aby pokračovali v tomto dialógu s cieľom dosiahnuť lepšie porozumenie medzi členskými štátmi, inštitúciami EÚ, miestnymi a regionálnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou, pokiaľ ide o ochranu týchto noriem a hodnôt a o to, ako sa môžu stať prvkom integrácie;

15.

je presvedčený o tom, že ak má byť integrácia úspešná, musia tieto európske normy pochopiť a uznať tak štátni príslušníci tretích krajín, ako aj hostiteľská spoločnosť. S tým súvisí aj myšlienka, že integračná politika sa musí spájať s občianskou integráciou a budovaním spoločnosti. Preto by sa mali na rôznych úrovniach vytvárať a podporovať primerané nástroje na budovanie vzájomného porozumenia, ktoré by mali mať náležitú podporu európskej úrovne, vrátane občianskej výchovy prostredníctvom tradičných kurzov, ako aj pomocou inovatívnych foriem výučby;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť mechanizmy, ktoré upevňujú na jednej strane solidaritu a spoluprácu medzi všetkými európskymi regiónmi a na druhej strane spoluprácu medzi jednotlivými orgánmi verejnej správy a špecializovanými subjektmi. Nevyhnutné je upriamiť na to pozornosť vlád členských štátov, ktoré majú právomoci v oblasti azylu;

17.

v tejto súvislosti poukazuje na osvedčené postupy v oblasti občianskej integrácie, keď sa štátnym príslušníkom tretích krajín poskytujú spoločensky orientované kurzy, prostredníctvom ktorých sa oboznámia s európskymi normami a hodnotami, ako aj so spôsobom života v hostiteľskej spoločnosti. Cieľom je pomôcť im získať potrebné nástroje na to, aby sa mohli plne zapojiť do života spoločnosti;

18.

navrhuje zmapovať iniciatívy v rôznych členských štátoch EÚ, kde sa od štátnych príslušníkov tretích krajín vyžaduje vyhlásenie o angažovanosti alebo podieľaní sa na spoločnosti, čo okrem iného zahŕňa aj základné normy a hodnoty, zistiť, ako tieto iniciatívy ovplyvňujú danú spoločnosť a podeliť sa o výsledky a skúsenosti s takýmito systémami, aby ich mohli využiť miestne a regionálne orgány. Zdôrazňuje, že nielen štátni príslušníci tretích krajín, ale aj miestni obyvatelia by sa mali aktívne zaviazať, že budú dodržiavať tieto základné normy a hodnoty;

19.

opakuje, že integrácia je proces, ktorý prebieha v dvoch smeroch, pričom aj hostiteľská krajina musí zohrať svoju úlohu. V tejto súvislosti by hostiteľská spoločnosť mala štátnym príslušníkom tretích krajín umožniť aktívne sa podieľať na jej živote tým, že odstráni prekážky, zabezpečí im prístup k základným službám a ponúkne integráciu, ktorá im ukáže, ako sa zapojiť do spoločnosti. Najmä v prípade imigrácie rodín môže hostiteľská spoločnosť zohrávať dôležitú úlohu v integračnom procese. V prvom rade hovoríme v tejto súvislosti o členských štátoch a miestnych a regionálnych samosprávach, ale dôležitými partnermi v rámci integračnej politiky sú aj mimovládne organizácie, občianska spoločnosť, súkromný sektor, náboženské spoločnosti alebo etnické menšiny;

20.

poukazuje aj na to, že všetci títo rôzni aktéri by mali pomôcť pripraviť hostiteľskú spoločnosť na príchod štátnych príslušníkov tretích krajín a podporiť ich akceptovanie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť hostiteľskej spoločnosti správne informácie;

21.

je presvedčený o tom, že s integráciou by sa podľa možnosti malo začať čo najskôr, dokonca už vtedy, keď sú štátni príslušníci tretích krajín ešte vo svojej krajine pôvodu;

22.

poukazuje na to, že znalosť jazyka hostiteľskej krajiny je pre dobrú integráciu nevyhnutná a že osvojenie nového jazyka si vyžaduje určitý čas. Rôzne členské štáty EÚ preto v súčasnosti usporadúvajú jazykové kurzy alebo testy pred príchodom štátnych príslušníkov tretích krajín do hostiteľskej krajiny. Štátni príslušníci tretích krajín sa v takom prípade vôbec nezdržujú v hostiteľskej krajine bez toho, aby sa dokázali vyjadriť v miestnom jazyku, prípadne takáto situácia trvá čo najkratší čas, a to uľahčuje komunikáciu s miestnou hostiteľskou spoločnosťou; Samozrejme to nemôže byť podmienkou na poskytnutie ochrany utečencom alebo osobám požívajúcim doplnkovú ochranu;

23.

zdôrazňuje, že vstupné pohovory sú nevyhnutnými nástrojmi na vytvorenie cieleného prístupu, keďže pomáhajú utvoriť si lepší obraz o očakávaniach štátnych príslušníkov tretích krajín a hostiteľskej spoločnosti. Tieto vstupné pohovory by sa podľa možnosti mali konať už čiastočne v krajine pôvodu, aby sa štátni príslušníci tretích krajín mohli hneď po príchode do hostiteľskej spoločnosti plne zamerať na samotnú integráciu;

24.

zdôrazňuje potrebu sprievodných opatrení v podobe informovania hostiteľskej spoločnosti pred príchodom štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä v prípade spoločenstiev, do ktorých sa presídľujú utečenci;

25.

víta skutočnosť, že Komisia považuje vzdelávanie za jeden z hlavných aspektov úspešnej integračnej politiky a v tejto súvislosti žiada o kontrolu dodržiavania zásady subsidiarity;

26.

zdôrazňuje, že pre štátnych príslušníkov tretích krajín a ich deti musí byť prioritou čo najrýchlejšie si osvojiť úradné jazyky hostiteľskej spoločnosti, aby boli čo najrýchlejšie schopní spolupracovať s hostiteľskou spoločnosťou a mohli si uplatňovať svoje práva a plniť povinnosti. Aj v tejto súvislosti je dôležité zamerať sa na cielené vyučovanie na základe profilu štátnych príslušníkov tretích krajín a ich špecifických potrieb;

27.

poukazuje na osvedčené postupy na poli vzdelávania inojazyčných osôb na základných a stredných školách. Školy môžu zaujať k vzdelávaniu štátnych príslušníkov tretích krajín osobitný prístup tým, že ich umiestnia do oddelených tried, poskytnú im osobitnú podporu v bežných triedach alebo si zvolia kombináciu uvedených metód (9);

28.

poukazuje na dobré skúsenosti s opatreniami vo vzdelávaní na preklenutie jazykovej bariéry, napríklad so sociálnymi prekladateľmi a tlmočníkmi, ktorí vyučujúcim a asistentom pomáhajú zaistiť, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí ešte neovládajú jazyk hostiteľskej krajiny, mohli aj tak aktívne zapájať do diania vo vzdelávacích inštitúciách, v ktorých sa vzdelávajú ich deti;

29.

víta návrh Komisie na ďalšie preskúmanie možností zriadenia kurzov občianskej výchovy v rámci stredoškolského vzdelávania, aby bol každý informovaný o tom, aká je legislatíva, kultúra, normy a hodnoty spoločnosti, a navrhuje, aby sa to realizovalo aj v rámci vzdelávania dospelých a odbornej prípravy;

30.

vyzýva, aby sa venovala mimoriadna pozornosť cieľovej skupine 16- až 18-ročných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí často ešte nedokončili povinnú školskú dochádzku a často ešte nemajú v rukách potrebné nástroje na začatie odbornej prípravy či vyššieho štúdia alebo na to, aby uspeli na trhu práce;

31.

víta skutočnosť, že Komisia vzhľadom problematiku všeobecne nižšej miery zamestnanosti štátnych príslušníkov tretích krajín, najmä žien, v porovnaní s domácimi obyvateľmi stavia do popredia integráciu do trhu práce ako jednu z priorít, aby sa štátni príslušníci tretích krajín mohli etablovať v spoločnosti a byť jej súčasťou (10);

32.

vyzýva na zriadenie systému, ktorý by štátnym príslušníkom tretích krajín umožnil, aby sa čo najrýchlejšie dostali na trh práce, a to napríklad pomocou stáží, ako aj vďaka poradenským službám a právnej pomoci. Tým by sa im poskytla možnosť precvičovať si jazykové vedomosti v praxi vďaka styku s kolegami, a vytvoriť si tak sieť kontaktov, ktorá môže viesť k získaniu pracovného miesta a umožniť im nadobudnúť vlastný príjem;

33.

v kontexte integrácie do systému vzdelávania a trhu práce víta opatrenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí už nie sú školopovinní, vďaka ktorým získajú druhú šancu na dosiahnutie základného odborného vzdelania a zlepší sa ich pripravenosť na vzdelávanie;

34.

je presvedčený o tom, že cielená ekonomická pracovná migrácia môže pomôcť vyriešiť problémy, ktoré predstavuje starnutie ekonomicky činného obyvateľstva, potreba určitých špecifických pracovných síl a tlak vyvíjaný na naše sociálne systémy, ale zdôrazňuje, že prijímanie a integrácia utečencov a princíp zlúčenia rodiny sa musia v prvom rade považovať za niečo, čo je v záujme hostiteľskej spoločnosti aj migrantov a spočívať na základných právach a medzinárodných povinnostiach, a nesmú sa nesprávne využívať ako riešenie našich problémov na pracovnom trhu;

35.

uznáva, že je potrebné rýchlo a správne zhodnotiť a uznať schopnosti a kvalifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín z hľadiska vzdelania a odbornej prípravy, keďže je prvoradé, aby sa mohli zapojiť do trhu práce alebo sa naň pripraviť prostredníctvom odborného vzdelávania. Preto okrem iného očakáva návrhy Komisie v súvislosti s jej novým programom v oblasti zručností pre Európu (11);

36.

v súvislosti s revíziou smernice o modrej karte (12) zdôrazňuje, že najdôležitejšie pre naše európske hospodárstva je prilákať vysokokvalifikované pracovné sily, aby sa skutočne obsadili voľné pracovné miesta;

37.

oceňuje usporiadanie tripartitného sociálneho samitu o utečeneckej kríze, ktorý sa konal 16. marca 2016, ale vyzýva aj na zapojenie sektora vzdelávania, pretože ten je dôležitým partnerom, ktorý môže diskusiu o integrácii (do trhu práce) posunúť ďalej;

38.

ešte raz zdôrazňuje, že sa musí jasne rozlišovať medzi (ekonomickými) migrantmi a utečencami alebo osobami s právom na doplnkovú ochranu, najmä v politickej diskusii o prístupe k základným službám, keďže rôzne cieľové skupiny môžu mať rôzne potreby, a prístup k nim musí byť teda od základu iný. Podčiarkuje však, že potreba umožniť úspešnú integráciu sa týka všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa legálne zdržiavajú v EÚ;

39.

zdôrazňuje, že aj členské štáty musia upraviť svoje systémy sociálneho zabezpečenia, a berie na vedomie politickú diskusiu v rôznych členských štátoch, v ktorej sa do popredia dostávajú poisťovacie zásady, a preto uprednostňuje postupné zavedenie určitých sociálnych práv aj pre štátnych príslušníkov tretích krajín na základe odvedených príspevkov;

40.

v oblasti zdravotnej starostlivosti žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala starostlivosti o duševné zdravie, ktorá je dôležitá najmä pri prijímaní a integrácii utečencov s vojnovými alebo inými traumatickými skúsenosťami, najmä detí a mládeže;

41.

vie, že členské štáty majú právo žiadať od migrantov, ktorí nemajú právo na ochranu podľa medzinárodného práva, aby si po príchode do hostiteľskej spoločnosti zaistili vlastné živobytie a nevyužívali systém sociálneho zabezpečenia;

42.

upozorňuje na to, že sa neustále musí venovať dostatočná pozornosť sociálnemu bývaniu, bez ohľadu na to, že obyvatelia, či už sú to štátni príslušníci tretích krajín alebo nie, by sa mali časom osamostatniť a byť schopní nájsť si bývanie na súkromnom trhu;

43.

oceňuje, že Komisia zastáva názor, že sa integračná politika nesmie vykonávať na úkor politík, ktoré sú zamerané na iné zraniteľné skupiny v hostiteľskej spoločnosti;

44.

víta skutočnosť, že Komisia sa v tejto časti akčného plánu zasadzuje za aktívne občianstvo, pričom štátnym príslušníkom tretích krajín nezostane tento štatút navždy, ale čo najrýchlejšie sa stanú súčasťou hostiteľskej spoločnosti, a to bez ohľadu na ich národnosť. Podporuje preto nielen integračnú politiku, ale aj občiansku integráciu a budovanie spoločnosti;

45.

súhlasí s Komisiou, že integrácia neznamená len naučiť sa jazyk a nájsť si prácu, ale ide aj o aktívnu účasť na dianí v spoločenstve a občianskej spoločnosti. Aj preto je veľmi dôležité, aby integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín nebola iba politickou záležitosťou, ale aby sa do nej zapojila aj občianska spoločnosť;

46.

domnieva sa, že okrem formálneho učenia sa úradných jazykov hostiteľskej spoločnosti v rámci vyučovania môžu nájsť štátni príslušníci tretích krajín potrebný neformálny priestor na používanie a precvičovanie nových jazykov pri kontakte s občianskou spoločnosťou, a tak si môžu veľmi praktickým spôsobom osvojiť úradné jazyky hostiteľskej spoločnosti;

47.

je spoločne s Komisiou je presvedčený o tom, že ak sa štátni príslušníci tretích krajín aktívne zapájajú do spoločenského diania v hostiteľskej spoločnosti, rozvíja sa dialóg a buduje lepšie vzájomné porozumenie medzi nimi a hostiteľskou spoločnosťou, hostiteľská spoločnosť ich viac akceptuje a klesá miera diskriminácie a rasizmu;

48.

podporuje Komisiu, ktorá vyzvala členské štáty, aby dohliadali na rešpektovanie práv v súvislosti s ochranou pred diskrimináciou a rasizmom, a vyzýva na vykonávanie aktívnej politiky rovnakých príležitostí a nediskriminácie v záujme posilnenia spoločného občianstva;

49.

víta snahu Komisie, ktorá chce pri transformácii súčasnej siete národných integračných kontaktných miest na Európsku integračnú sieť klásť väčší dôraz na výmenu osvedčených postupov, najmä pri spolupráci s občianskou spoločnosťou a miestnymi a regionálnymi samosprávami;

50.

žiada Komisiu, aby sa Európska integračná sieť stala platformou, ktorá bude povzbudzovať a podporovať spoluprácu a spoločnú zodpovednosť jednotlivých úrovní národnej, regionálnej a miestnej správy pri navrhovaní integračných politík, ako aj pri koordinácii a rozdelení právomocí (13);

51.

bez toho, aby spochybňoval právomoci členských štátov v tejto oblasti, vyslovuje poľutovanie nad tým, že členské štáty v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 vyčlenili zo svojich národných programov menej prostriedkov na Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), hoci potreby stúpli, a to nielen v dôsledku súčasnej migračnej, azylovej a humanitárnej krízy;

52.

oceňuje skutočnosť, že Komisia sa v návrhu rozpočtu na rok 2017 usiluje o zvýšenie finančnej podpory EÚ členským štátom v súvislosti s integračnou politikou prostredníctvom AMIF;

53.

je presvedčený o tom, že je potrebné nájsť synergie medzi rôznymi európskymi fondmi, ktoré môžu podporovať integračnú politiku. V prvom rade ide samozrejme o AMIF, ale aj v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho poľnohospodárskeho fondu rozvoja vidieka (EPFRV), Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) musí byť možné uskutočniť určité integračné projekty (14);

54.

vyzýva Európsku komisiu, aby zvážila vytvorenie osobitného tematického cieľa v oblasti integrácie v rámci politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020, s cieľom zabezpečiť účinnejšie a cielenejšie zameranie prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov na integračné projekty. Pokiaľ ide o programové obdobie na roky 2014 – 2020, riadiacim orgánom by sa mali poskytnúť ďalšie, čo najjasnejšie a najpodrobnejšie usmernenia o opatreniach v oblasti integrácie, ktoré môžu byť financované v rámci EŠIF;

55.

žiada, aby bolo pre členské štáty, miestne a regionálne samosprávy a občiansku spoločnosť čo najjednoduchšie podávať návrhy na národné programy v rámci rôznych fondov, a preto víta okrem iného návrh Komisie na intenzívnejšie presadzovanie mechanizmov partnerstva;

56.

žiada, aby sa väčšmi využívala iniciatíva Interreg na podporu integračných projektov, aj prostredníctvom prepracovania pravidiel a priorít príslušných operačných programov. Zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú môže zohrávať európska územná spolupráca pri zlepšovaní integračných politík, najmä na miestnej úrovni, podporujúc synergie a výmenu osvedčených postupov;

57.

žiada Komisiu, aby obmedzila nadmernú zložitosť administratívnych postupov a byrokraciu z hľadiska kontrolných mechanizmov v rôznych európskych fondoch, ktoré sa využívajú na integračné projekty, aby mohli členské štáty a miestne a regionálne samosprávy svoju energiu efektívne vkladať do miestnych integračných opatrení, pričom by sa mala zachovať oprávnená prísna kontrola, ktorá zaisťuje efektívne využívanie prostriedkov z verejných rozpočtov;

58.

žiada Komisiu, aby cielený prístup, ktorý si integračná politika vyžaduje, uplatňovala aj pri kontrolných mechanizmoch v rôznych európskych fondoch, ktoré sa využívajú v integračných projektoch, pričom by sa mala zachovať oprávnená prísna kontrola, ktorá zaisťuje efektívne využívanie verejných prostriedkov;

59.

ešte raz poukazuje na to, že skutočná integračná politika sa uskutočňuje najmä na miestnej a regionálnej úrovni a že práve tieto úrovne sú najviac konfrontované s výzvami a príležitosťami, ktoré integrácia prináša;

60.

žiada preto Komisiu, aby prihliadala na špecifické potreby miestnych a regionálnych samospráv a aby ich v rozsiahlejšej miere než v minulosti zapájala a podporovala v integračnej politike, ktorá sa vypracúva, vykonáva a presadzuje na európskej úrovni;

61.

vyzýva Komisiu, aby nabádala a finančne podporovala členské štáty a regióny, aby zavádzali opatrenia na podporu integrácie, s osobitným dôrazom na procesy vzdelávania a odbornej prípravy, na začlenenie do trhu práce a trhu s bývaním, a podporovala výmenu osvedčených postupov už uplatňovaných regiónmi, ktoré zaviedli integračné opatrenia, ako napr. decentralizované prijímanie;

62.

žiada Komisiu, aby ho ako poradný orgán EÚ, ktorý sa skladá zo zástupcov európskych regionálnych a miestnych samospráv, v tejto súvislosti považovala za privilegovaného partnera, ale aby podporovala aj iné formy spolupráce s miestnymi a regionálnymi samosprávami, ich združeniami alebo inými partnerstvami, sieťami a platformami (napríklad Európsko-stredomorské zhromaždenie miestnych a regionálnych samospráv, Konferencia miestnych a regionálnych orgánov Východného partnerstva, spoločné poradné výbory, pracovné skupiny, Konferencia okrajových a prímorských regiónov, Rada európskych obcí a regiónov atď.), aby získala čo najviac vstupov od miestnych a regionálnych samospráv;

63.

vyzýva Komisiu, aby ho aktívne zapojila do svojho úsilia podporovať a šíriť medzi miestnymi a regionálnymi samosprávami osvedčené postupy, osobitne v oblasti integračnej politiky pred odchodom alebo príchodom a integračnej politiky v súvislosti so všeobecným a odborným vzdelávaním, trhom práce, prístupom k základným službám, aktívnou účasťou a sociálnym začlenením, pričom v tejto súvislosti poukazuje okrem iného na porovnávaciu štúdiu o integračnej politike, ktorá bola vypracovaná pre Výbor regiónov (15);

64.

žiada Európsku komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie v súvislosti s problematikou maloletých osôb bez sprievodu v migračnom procese, ktorej riešenie spadá do právomoci niektorých regiónov, a aby sa u členských štátov zasadzovala za solidárne rozdelenie záťaže a zodpovednosti medzi európsku, národnú a regionálnu úroveň. Preto netrpezlivo očakávame novú komplexnú stratégiu Komisie, ktorá sa má implementovať na dosledovanie Akčného plánu týkajúceho sa maloletých bez sprievodu (2010 – 2014), aby sa zohľadnila situácia nezvestných detí alebo detí bez sprievodu;

65.

víta špecifický odkaz Komisie na sieť SHARE s projektom Share City Curriculum  (16), prostredníctvom ktorej majú miestne a regionálne samosprávy prístup k balíčku nástrojov, ktoré im pomôžu s opatreniami zameranými na hostiteľskú spoločnosť v prípade presídlenia utečencov;

66.

vyzýva Komisiu, aby ho aktívne zapojila do novej Európskej integračnej siete, Európskeho fóra pre migráciu, partnerstva na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci mestskej agendy EÚ (17) a do posudzovania a ďalšieho skúmania takzvaných ukazovateľov integrácie.

9.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 185/62