15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/1

1.

považuje Bielu knihu Európskej komisie o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 za jeden z významných príspevkov k súčasným diskusiám o budúcom vývoji EÚ, ktoré musia vyústiť do hmatateľných výsledkov pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2019 a po nich.

2.

Víta Rímsku deklaráciu, v ktorej signatári uviedli, že budú „spolupracovať na úrovni, ktorá prinesie skutočnú zmenu, a to tak na úrovni Európskej únie, ako aj na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, a v duchu dôvery a lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi aj medzi nimi a inštitúciami EÚ v súlade so zásadou subsidiarity“.

3.

Zaväzuje sa bezpodmienečne dodržiavať základné hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudské práva, ako aj ciele EÚ, vrátane snáh o vytvorenie ešte užšieho zväzku národov Európy, ako sa to stanovuje v zmluvách a v Charte základných práv EÚ.

4.

Poukazuje na skutočnosť, že ohlásená prvoradá úloha decentralizovaných územných orgánov stanovená v Lisabonskej zmluve sa z hľadiska zásady subsidiarity a účasti na legislatívnom procese EÚ zatiaľ neuplatnila v praxi. Územné orgány sú tak naďalej takmer vždy konečnými vykonávateľmi politík EÚ, a nie zmysluplnými protagonistami ich prípravy, najmä pokiaľ ide o legislatívny proces.

5.

Pripomína, že vytvorenie politík a inštitúcií EÚ nie je cieľom samo o sebe, ale že musia slúžiť občanom, ak sa pomocou nich majú dosiahnuť celkové ciele a udržať hodnoty Európskej únie, a zdôrazňuje, že tieto inštitúcie a politiky sú založené na kompromisoch potrebných na vyváženie rozličných záujmov a názorov a odrážajú výsledok demokratického procesu. Dúfa preto, že pri hľadaní čo najväčšieho konsenzu nebudú prevládať redukujúce kompromisy, ale budú sa presadzovať politické riešenia založené na spoločnej solidarite, ktorá je základnou zásadou zjednotenej Európy, a to aj na prekonanie súčasného skepticizmu a obnovenie dôvery občanov v európsky projekt.

6.

Ako politické zhromaždenie EÚ združujúce regionálnych a miestnych zástupcov je presvedčený o tom, že je dôležité prijímať rozhodnutia čo najbližšie k občanom a na základe spoločných právomocí na úrovni EÚ, čo je spôsob ako zlepšiť schopnosť každého občana EÚ vziať svoj osud do vlastných rúk.

7.

Zdôrazňuje, že hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v EÚ má rozhodujúci význam, a podčiarkuje, že účinný a vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj je predpokladom zmenšovania rozdielov medzi regiónmi EÚ. Politika súdržnosti je v tejto súvislosti politikou, ktorá najpriamejšie umožňuje účasť miestnych a regionálnych samospráv na európskom integračnom procese a budovaní solidarity a na miestnej a regionálnej úrovni ukazuje prínosy členstva v EÚ. Politika súdržnosti je zásadnou politikou EÚ, ktorá sa vyznačuje osobitnou európskou pridanou hodnotou. Výbor preto rozhodne odmieta akýkoľvek scenár budúcnosti EÚ, ktorý by obmedzoval politiku súdržnosti alebo ju dokonca úplne odstránil a vyjadruje svoje zdesenie nad tým, že v oficiálnom dokumente Komisie sa o takejto možnosti vôbec uvažuje.

8.

Chápe, že scenáre predstavené v bielej knihe sú varovaním, poukazujú na riziká a príležitosti pre EÚ a sú výstrahou, že žiadnu časť takzvaného aquis nemožno brať ako samozrejmosť. Zdôrazňuje, že diskusia o rýchlosti alebo intenzite európskej integrácie by nemala odvádzať pozornosť od skutočnosti, že ozajstnou výzvou je zabrániť viacsmernej Európe. Je presvedčený, že sa treba sústrediť na jednotu a rešpektovanie rôznorodosti a miestnych osobitostí, ktoré sú potrebné na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre všetkých občanov EÚ.

9.

Zdôrazňuje, že jedným z jedinečných aspektov Európskej únie je viacúrovňová štruktúra riadenia a vyslovuje poľutovanie nad tým, že v bielej knihe tento aspekt nenašiel uznanie. Takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že v bielej knihe nie je predstavený územný vplyv jednotlivých scenárov. Vyzdvihuje skutočnosť, že mestá a regióny ako celok sa tešia väčšej dôvere občanov. Preto je presvedčený, že občania a ich nádeje, očakávania a obavy musia byť v centre každej politickej činnosti a zdôrazňuje, že akékoľvek diskusie o budúcnosti Európskej únie a reformy, ktoré budú ich výsledkom, musia smerovať zdola nahor a zahŕňať všetky úrovne správy a riadenia. Pripomína však, že vo všetkých etapách rozhodovania v EÚ musí postup a duch metódy Spoločenstva prevažovať nad „medzivládnym“ prístupom.

10.

Súhlasí s kľúčovými prioritnými oblasťami uvedenými v bielej knihe a Rímskej deklarácii a je hlboko presvedčený, že Európska komisia ako nadnárodný strážca zmlúv EÚ a inštitúcia poverená presadzovaním všeobecného záujmu Európskej únie by mala predložiť podrobné návrhy k týmto oblastiam. Je ochotný dať svoju politickú odpoveď a predložiť návrhy z miestneho a regionálneho pohľadu.

11.

S cieľom umožniť silnejšiu európsku zastupiteľskú a participatívnu demokraciu požaduje revíziu a zjednodušenie európskej iniciatívy občanov. Zdôrazňuje, že je potrebné uložiť Európskej komisii právny záväzok nielen preskúmať, ale tiež otvoriť rozpravu s následným hlasovaním v Rade EÚ a Európskom parlamente o úspešnej európskej iniciatíve občanov, ktorá získa 1 milión podpisov, a navrhuje preskúmať ďalšie spôsoby, ako uľahčiť využívanie účasti na rozhodovacom procese EÚ (1).

12.

Vyzdvihuje viaceré prvky, ktoré sú mimoriadne dôležité pri definovaní dôveryhodného a ambiciózneho scenára budúcnosti Európskej únie z pohľadu regiónov a miest:

12.1

aktívne európske občianstvo, ktoré nabáda k výmenám a spolupráci s občanmi a občanov navzájom a má podporiť európsku identitu a zmysel pre zodpovednosť za európsky projekt;

12.2

uplatňovanie zásad partnerstva, viacúrovňového riadenia a subsidiarity vo všetkých oblastiach politiky, a tiež podporu vzájomnej spolupráce všetkých častí spoločnosti, aby sa vytvorila demokratickejšia, účinnejšia a zreformovaná EÚ;

12.3

posilnenie sociálneho rozmeru EÚ a hospodárskej a menovej únie; očakáva, že legislatívny návrh európskeho piliera sociálnych práv umožní, aby sa riešili pracovné práva a pracovná mobilita na meniacom sa trhu práce, pričom sa zároveň zohľadní zásada subsidiarity; tento návrh by nemal mať len nezáväzný charakter a dopĺňať platné acquis, ale mal by obsahovať rovnako dôrazné opatrenia, ako sú opatrenia prijaté pre hospodársku a menovú úniu, čo prispeje k tomu, aby občania čoraz viac vnímali EÚ ako sociálnejšiu a schopnú riešiť ich problémy;

12.4

plne zodpovedná a transparentná EÚ, v ktorej sú občania schopní jasne rozoznávať, kto je politicky zodpovedný za rozhodnutia prijímané v Európskej únii a v ktorej všetky úrovne verejnej správy preberajú svoj diel zodpovednosti za prijímanie a uplatňovanie rozhodnutí;

12.5

komplexná, primerane financovaná, dlhodobá a dôveryhodná stratégia na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a konvergencie medzi regiónmi v EÚ, na posilnenie jej základov a zaistenie sociálnej konvergencie smerom zdola nahor, ktorej základným kameňom je bezpečnosť ľudí, stratégia, ktorá ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja zahŕňa do krátkodobých a strednodobých programov EÚ a vykonávacích opatrení v súlade s parametrami programu udržateľného rozvoja do roku 2030;

12.6

väčšie zapojenie regiónov do európskeho rozhodovacieho procesu (legislatívnych príprav a politického rozhodovania, ako aj vykonávania a šírenia), ktoré je predpokladom úspešnej a skutočnej európskej integrácie a zväčšenia dôvery európskych občanov. Preto je vhodné, aby sa pri príprave obnoveného európskeho politického a inštitucionálneho rámca zvážila aj možnosť vytvoriť reprezentatívnu legislatívnu komoru regiónov a územných samospráv;

12.7

sociálna EÚ, ktorá podporuje rovnosť medzi ženami a mužmi, presadzuje práva a rovnaké príležitosti pre všetkých a bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe; EÚ, v ktorej dostanú mladí ľudia najlepšie vzdelanie a najlepšiu odbornú prípravu, a budú môcť študovať a nájsť pracovné príležitosti na celom kontinente; EÚ, ktorá chráni naše kultúrne dedičstvo a podporuje kultúrnu rôznorodosť;

12.8

inovatívnu, digitálnu a podnikateľskú Európu s mestami a regiónmi, ktoré pôsobia ako katalyzátory a umožňujú vytvárať nové pracovné miesta a udržateľný rast, hlavne pre mladých ľudí;

12.9

rozpočet EÚ založený na skutočných vlastných zdrojoch, ktorý bude zodpovedať ambíciám EÚ a upevní úlohu verejných a súkromných investícií pri podpore rastu a tvorbe pracovných príležitostí pre občanov EÚ;

12.10

prehĺbenejšia, spravodlivejšia a inkluzívnejšia Európska menová únia vybavená potrebnými politickými nástrojmi na predchádzanie asymetrickým otrasom a podporujúca sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť vrátane fiškálnej kapacity, ktorá bude dopĺňať rozpočet EÚ;

12.11

plne integrovaný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti založený na základných právach, úplnej slobode pohybu, spoločnej ochrane vonkajších hraníc a spoločnej migračnej a azylovej politike vychádzajúcej z ľudských práv, ako aj na spoločných záväzkoch vhodných najmä na zvládanie súčasnej situácie v oblasti migrácie;

12.12

zabezpečenie rozsiahlej transparentnosti a demokratickej kontroly na všetkých úrovniach rozhodovania pri dojednávaní spravodlivých a vyvážených dohôd o medzinárodnom obchode;

12.13

spoločná zahraničná, susedská a obranná politika v prospech celosvetovej stability a záväzok šíriť hodnoty EÚ, ako aj otvorenosť rozširovaniu pri splnení podmienok, avšak so zohľadňovaním integračnej schopnosti EÚ;

12.14

EÚ, ktorá má blízko k občanom a ktorá im dokáže jasným a zrozumiteľným spôsobom sprostredkovať svoje výsledky a budúce výzvy.

13.

Zaväzuje sa, že sa v regiónoch, veľkých i malých mestách a obciach v EÚ bude zasadzovať za proces zdola nahor s účasťou občanov a zvolených zástupcov, ako aj ostatných zainteresovaných strán, aby sa v najbližších mesiacoch zistili ich potreby a očakávania voči EÚ. Zdôrazňuje, že výsledok tohto zisťovania spolu s konkrétnymi odporúčaniami zapracuje do svojho stanoviska na tému „Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu“.

14.

Vyzýva preto Európsky parlament, aby pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 zopakoval postup navrhovania kandidátov na predsedu Európskej komisie politickými skupinami a ponúka svoju pomoc pri zvyšovaní povedomia o tomto postupe a jeho význame prostredníctvom svojej siete miestnych a regionálnych politikov.

15.

Je rozhodnutý prispieť k transparentnej a demokratickej inštitucionálnej a politickej reforme v prospech občanov EÚ, pri ktorej sa zohľadní názor rôznych úrovní správy, teda úrovne EÚ a členských štátov, ako aj regionálnej a miestnej úrovne tak, aby sa výsledky mohli predložiť európskym občanom vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019.

16.

Zdôrazňuje, že miestne a regionálne samosprávy, ktoré predstavujú úroveň najbližšiu k občanom a ktoré sú hlavným poskytovateľom verejných služieb, musia v rozhodovacom procese EÚ zohrávať význačnejšiu úlohu, pokiaľ má EÚ naďalej pracovať v oblastiach, ktoré patria do právomocí miestnej a regionálnej samosprávy. Vyzýva preto, aby sa pri právnych predpisoch s vplyvom na miestne a regionálne samosprávy vyžadoval jeho súhlas.

17.

Pripomína, že pri niektorých zmenách, ktoré môžu občania považovať za prioritné, by sa mohla vyžadovať revízia zmlúv a v takom prípade zdôrazňuje, že sa musí použiť metóda konventu podľa článku 48 ods. 3 a že by v takom konvente mal mať plné zastúpenie.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/5

—

so zreteľom na svoje stanovisko Preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania;

—

so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2017 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2018, oddiel III – Komisia [2016/2323(BUD)];

1.

víta skutočnosť, že prijatý rozpočet EÚ na rok 2017 zahŕňa odporúčanie VR zvýšiť investície do výskumu, inovácií a infraštruktúry, vyčleniť dostatok viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a lepšie financovať preklenutie chýbajúcich cezhraničných dopravných spojení (1). Upozorňuje, že ešte stále je mnoho oblastí, v ktorých by bolo potrebné ďalej pracovať, avšak požiadavky VR v nich neboli zohľadnené, a to najmä vzhľadom na obmedzenosť rozpočtu EÚ.

2.

Zdôrazňuje, že je potrebné, aby rozpočet EÚ na rok 2018 poskytol Európskej únii prostriedky nevyhnutné na riešenie naliehavých spoločných európskych problémov, najmä vo vzťahu k migrácii, bezpečnosti, zmene klímy a hospodárskej a sociálnej obnove, a európskym občanom tak priniesol hmatateľnú európsku pridanú hodnotu.

3.

Pripomína, že rozpočtu EÚ stále chýba určitý stupeň flexibility, aby dokázal reagovať na mnohé nepredvídané udalosti súčasne a že navrhované preskúmanie VFR v polovici trvania bolo koncipované na riešenie tohto problému.

4.

Vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rada potrebovala taký dlhý čas, kým zaujala pozíciu k návrhu Komisie na preskúmanie VFR v polovici trvania, a rozpočtový orgán preto nemohol v rozpočtovom postupe na rok 2017 využiť všetky opatrenia, ktoré navrhla Komisia. Víta však, že Európsky parlament a Rada 5. apríla 2017 napokon dosiahli dohodu, ktorej výsledkom je dodatočné navýšenie o 6,009 miliardy EUR (15 % prostredníctvom prerozdelenia, 85 % z nepridelených zdrojov), z toho spolu 3,9 miliardy EUR na opatrenia súvisiace s migráciou v EÚ (2,55 miliardy EUR) a na riešenie prvotných príčin migrácie zvonka (1,39 miliardy EUR), ako aj 2,1 miliardy EUR na zamestnanosť a rast, z ktorých je 1,2 miliardy EUR určených pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.

5.

Víta zvýšenie financovania na riešenie migračnej a utečeneckej krízy v roku 2017. Žiada ďalšie zvýšenie objemu finančných prostriedkov na zabezpečenie systematického a udržateľného prístupu k riadeniu migrácie a hraničným kontrolám, napríklad prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Opakuje svoju výzvu na uľahčenie priamejšieho prístupu miestnych a regionálnych orgánov k dostupnému financovaniu na riadenie migrácie a integrácie. Navrhuje tiež poskytovať primerané finančné prostriedky na realizáciu dobrovoľných návratov, ako aj na pomoc krajinám pôvodu pri reintegrácii svojich občanov, ktorí boli prijatí späť. Domnieva sa, že na tento účel sú takisto dôležité usmernenia pre prípadné synergie medzi existujúcimi fondmi.

6.

So znepokojením konštatuje, že v rozpočte EÚ na rok 2017 boli bezprecedentne výrazne znížené platobné rozpočtové prostriedky pre programy politiky súdržnosti a že len vďaka opravnému rozpočtu č. 4 na rok 2016 sa zabránilo ešte väčšiemu zníženiu. Zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby všetky príslušné subjekty vynaložili maximálne úsilie na urýchlenie implementácie, a že je zásadne dôležité zabezpečiť dostatočné platobné rozpočtové prostriedky na rok 2018, aby sa predišlo ďalším neuhradeným platbám. V tejto súvislosti víta prognózu platieb do roku 2020, ktorú Komisia predložila v rámci návrhu na preskúmanie VFR v polovici trvania. Bude sa snažiť zistiť, ktorý postup sa doteraz najviac osvedčil na urýchlenie miery využívania prostriedkov z programov politiky súdržnosti, a následne o tom informovať rozpočtový orgán.

7.

Opätovne zdôrazňuje, že vzhľadom na význam vidieckych oblastí v Európe je potrebné zintenzívniť finančnú podporu EÚ na rozvoj vidieka, a žiada priamo dostupné finančné zdroje pre európskych poľnohospodárov postihnutých katastrofami a krízami (2). Predovšetkým zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť opatrenia zamerané na zaručenie potravinovej bezpečnosti a podporu poľnohospodárom postihnutým krízou, a to najmä v mliekarenskom sektore, ale aj v sektoroch mäsa, ovocia a zeleniny.

8.

Požaduje, aby sa poskytli dostatočné finančné prostriedky na posilnenie politík územnej spolupráce s cieľom zaistiť ich príspevok k dosiahnutiu harmonického hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja v celej Európskej únii.

9.

Víta návrh Komisie na predĺženie EFSI do roku 2020, ale trvá na tom, že synergie s Európskym štrukturálnym a investičným fondom (EŠIF) by sa mali ďalej objasniť a rozšíriť. Opakuje, že cieľom EFSI 2.0 nie je nahradiť existujúce fondy EÚ a žiada objasnenie definície zásady doplnkovosti a podporu zemepisnej rovnováhy a súčasné zintenzívnenie rozvoja regionálnych investičných stratégií a používania investičných platforiem. Pripomína, že je rozhodne proti tomu, aby sa predĺženie trvania EFSI financovalo z Nástroja na prepájanie Európy (NPE).

10.

V súlade s bodom 25 stanoviska SEDEC-VI/008 na tému Odpoveď EÚ na demografickú výzvu Výbor regiónov žiada EÚ, aby sa snažila o začlenenie demografického hľadiska do všetkých oblastí politiky, zahrnula do svojho rozpočtu položky, ktoré umožnia rozvinúť tieto politiky a opatrenia, a stanovila prioritné mechanizmy pre regióny, ktoré sú demografickými zmenami obzvlášť zasiahnuté.

11.

Požaduje, aby sa v roku 2018 pre program Horizont 2020 vyčlenil dostatok viazaných rozpočtových prostriedkov, s obavou však konštatuje, že mnohým zainteresovaným stranám vrátane malých a stredných podnikov (MSP) bránia v predkladaní návrhov projektov v rámci programu Horizont 2020 obmedzené zdroje.

12.

Zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť rozpočtové prostriedky programu COSME a zabezpečiť, aby MSP mali primeraný prístup k finančným prostriedkom a aby sa stimulovalo vytváranie pracovných miest v rámci EÚ.

13.

Víta zámer Komisie zvýšiť objem viazaných rozpočtových prostriedkov pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí o 500 miliónov EUR. Okrem toho zdôrazňuje význam nepretržitého rozvoja záruky pre mladých ľudí, pretože výsledky dosiahnuté v rámci tohto programu ešte nemožno považovať za plne uspokojivé.

14.

Pripomína, že v roku 2018 sa uskutoční preskúmanie Nástroja na prepájanie Európy a programu Horizont 2020 v polovici trvania a predložia sa návrhy na budúci rámcový program (RP9). Keďže tento proces súvisí s rokovaniami o budúcom VFR, zdôrazňuje, že v diskusiách o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude treba riešiť mnohé kľúčové otázky.

15.

Vyzdvihuje obrovský úspech programu ERASMUS pri riešení problémov mladých ľudí s prístupom k vhodnému vzdelávaniu, odbornej príprave, či pracovným príležitostiam. Žiada, aby sa pre európsky zbor solidarity vyčlenili primerané finančné prostriedky. Umožniť mladým ľuďom nadobúdať ďalšie zručnosti prostredníctvom práce a dobrovoľníckej činnosti je prínosom pre verejný i súkromný sektor. Zdôrazňuje preto význam spolupráce so súkromným sektorom pri získavaní verejných a súkromných zdrojov na iniciatívy, ako je Európsky zbor solidarity (3).

16.

Zdôrazňuje, že EÚ by sa mala intenzívne zamerať na plnenie svojich záväzkov v oblasti životného prostredia, a to uplatňovaním konkrétnych a dôveryhodných politík v oblasti klímy, ktoré by boli zasadené do uceleného regulačného rámca a vybavené značnými finančnými zdrojmi. Z tohto dôvodu vyzýva Komisiu, aby v návrhu rozpočtu na rok 2018 zabezpečila dostatočné rozpočtové prostriedky a predložila priebežné hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľa vynakladať 20 % výdavkov na oblasť klímy v rámci VFR na roky 2014 – 2020.

17.

So znepokojením konštatuje, že bez značného dodatočného úsilia sa ciele EÚ v oblasti biodiverzity stanovené do roku 2020 nepodarí dosiahnuť. Preto zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať hľadisko ochrany biodiverzity v celom rozpočte EÚ, navýšiť financovanie sústavy Natura 2000 v rámci prebiehajúceho programu LIFE v súlade s článkom 9 ods. 4 nariadenia o programe LIFE a poskytnúť dodatočné financovanie na nové opatrenia v rámci pripravovaného akčného plánu na zlepšenie vykonávania smerníc o prírode do roku 2020. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že spustenie nástroja Európskej komisie na vzájomné hodnotenie v rámci preskúmavania vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia si vyžiada vyčlenenie zodpovedajúceho rozpočtu v roku 2018, pričom tieto prostriedky by mali byť navýšením existujúcich rozpočtových prostriedkov určených na podporu uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia v súlade s programom lepšej právnej regulácie.

18.

Podporuje návrh Európskej komisie, aby sa v rámci investičných priorít EFRR až na 90 % zvýšila miera financovania na podporu opatrení na predvídanie a prevenciu veľkých prírodných katastrof a obnovu po nich.

19.

Očakáva, že Európska komisia začne v roku 2017 uplatňovať nástroj na vzájomné hodnotenie v rámci preskúmavania vykonávania právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Takisto očakáva, že na tento nástroj budú v roku 2018 vyčlenené dostatočné rozpočtové prostriedky, a to bez toho, aby boli dotknuté ostatné rozpočtové riadky určené na podporu uplatňovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

20.

Žiada, aby sa finančné prostriedky európskej susedskej politiky určené na spoluprácu postupne zamerali na financovanie projektov na nižšej ako celoštátnej úrovni s cieľom prispôsobiť finančné zdroje EÚ potrebám miestnych a regionálnych zainteresovaných strán.

21.

Zdôrazňuje význam preskúmania súčinnosti medzi existujúcimi fondmi, ako je napríklad nástroj pre utečencov v Turecku (3 miliardy EUR), núdzový trustový fond EÚ pre Afriku (1,8 miliardy EUR), Regionálny trustový fond EÚ (1 miliarda EUR) a ďalšími finančnými nástrojmi, ktoré by potenciálne mohli poskytnúť financie do výšky 8 miliárd EUR v období 2016 – 2020 na naplnenie dohôd. Malo by sa preskúmať, či sú ďalšie možnosti súčinnosti s fondmi EŠIF.

22.

Vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť opätovného zavedenia predchádzajúceho nástroja pre miestnu správu (LAF) používaného pristupujúcimi krajinami a rozšírenia rozsahu jeho použitia na krajiny ESP s prísnymi pravidlami úhrad, ktoré sú podmienkou realizácie konkrétnych a udržateľných projektov.

23.

Požaduje, aby sa zriadil stabilizačný nástroj Spoločenstva, ktorý by prostredníctvom programov budovania kapacít umožnil napríklad líbyjským miestnym orgánom posilniť ich kapacity na poskytovanie služieb občanom, zabezpečiť územný rozvoj a vytváranie pracovných miest. V tejto súvislosti by sa mohol považovať za cenný nástroj trustový fond, ktorý by sa spravoval v spolupráci s európskymi mestami a regiónmi, pričom by sa využívali inovatívne právne nástroje.

24.

Žiada financovať program Erasmus pre regionálnych a miestnych volených zástupcov zameraný na zvýšenie ich schopnosti vymieňať si názory a osvedčené postupy so svojimi partnermi s cieľom podporovať integrovaný prístup k udržateľnému miestnemu a regionálnemu rozvoju.

25.

Pripomína požiadavky na rovnosť príležitostí pri zostavovaní rozpočtu a žiada, aby sa táto zásada uplatňovala pri tvorbe rozpočtu na rok 2018.

26.

Poukazuje na to, že je potrebné, aby sa v rozpočte EÚ na rok 2018 odrazilo hľadisko rodovej rovnosti, a to v súlade so zásadami, o ktoré sa opiera európsky sociálny model v boji za rovnosť medzi mužmi a ženami.

27.

Poveruje predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu dvoru audítorov a predsedovi Európskej rady.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/8

1.

poukazuje na to, že politika na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je jednou z najdôležitejších a najrozsiahlejších politík EÚ, pretože je určená všetkým obyvateľom EÚ v dôležitých aspektoch ich každodenného života. Predstavuje aj nenahraditeľnú súčasť zmluvy a pilier európskeho integračného procesu a európskeho hospodárskeho rastu – rovnako ako vnútorný trh alebo hospodárska a menová únia. Politika súdržnosti prináša k pravidlám vnútorného trhu ako nevyhnutný doplnok spravodlivú hospodársku súťaž a prostredníctvom strategických investícií do reálnej ekonomiky prispieva k zachovaniu existujúcich a vytváraniu nových pracovných miest najmä tam, kde tradičný trh zlyháva. Zabezpečuje, aby slabšie členské štáty, regióny a obce vôbec mohli využívať výhody integrácie EÚ. Politika súdržnosti je tak významným solidárnym príspevkom k celkovému posilneniu EÚ a podstatnému zvýšeniu európskej pridanej hodnoty viditeľnej pre všetkých občanov EÚ;

2.

od vypuknutia hospodárskej krízy v roku 2007 sa rozdiely medzi regiónmi opäť zväčšili, a to oveľa nepomernejšie než rozdiely medzi krajinami. Tento trend bol analyzovaný v 6. správe o súdržnosti a ďalej sa potvrdil číslami, ktoré poskytla OECD. Preto je politika súdržnosti a všetky tri jej aspekty – hospodársky, sociálny a územný – aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Politika súdržnosti zároveň potrebuje nové impulzy, aby bolo možné účinnejšie zvládať špecifické výzvy jednotlivých regiónov v zmysle územného prístupu;

3.

domnieva sa tiež, že budúcnosť politiky súdržnosti musí byť súčasťou vykonávania posilnenej solidarity v prospech občanov na obnovenie oslabenej legitimity EÚ. Nedôvera, neznášanlivosť a uzatváranie do seba nahlodávajú naše spoločnosti a treba proti nim bojovať prostredníctvom znižovania akýchkoľvek rozdielov, ktorým Európania každodenne v praxi čelia. Boj proti týmto rozdielom, ochrana dôstojných životných podmienok a rešpektovanie práv si vyžadujú koordinovanú činnosť na viacerých úrovniach, ktorej symbolom je politika súdržnosti. Politika súdržnosti by nemala slúžiť len na využitie príležitostí spojených s technologickými alebo klimatickými zmenami, musí takisto umožniť miestnym a regionálnym orgánom, aby vytvárali príležitosti pre svojich obyvateľov;

4.

konštatuje, že strategické využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v súlade s decentrálnym prístupom zdola nahor v mnohých regiónoch EÚ významne prispelo k pozitívnemu hospodárskemu, sociálnemu a územnému rozvoju. Mnohé výskumy preukázali pridanú hodnotu a význam EŠIF pri vytváraní pracovných miest, udržateľného rastu a modernej infraštruktúry, odstraňovaní štrukturálnych prekážok, podpore ľudského kapitálu a zlepšovaní kvality života. Regionálne a miestne územné celky podporované v rámci politiky súdržnosti svojím pozitívnym rozvojom a plnením strategických cieľov, ktoré si stanovili vo svojich príslušných programoch EŠIF, prispievajú aj k dosahovaniu celoeurópskych cieľov rastu a pomáhajú preukázať kladný účinok európskej integrácie;

5.

je presvedčený, že výsledky využívania EŠIF potvrdzujú, že politika súdržnosti je schopná pružne reagovať na ciele stratégie Európa 2020 alebo nové výzvy, ktoré v súčasnosti vznikajú napríklad v oblasti energetickej bezpečnosti, demografie, migrácie a ochrany vonkajších hraníc, alebo aj prijímania utečencov. Silná a účinná politika súdržnosti je zároveň predpokladom na prekonanie krízy; Aby to tak zostalo, nová stratégia rozvoja musí slúžiť ako rámec pre ďalšie programové obdobie. Okrem toho je potrebné zabezpečiť, aby politika súdržnosti na zachovanie svojho strategického zamerania ako stabilného investičného rámca aj v budúcnosti poskytovala krajinám, regiónom a miestnym samosprávam dlhodobú istotu programového plánovania, disponovala dostatočnými zdrojmi a zároveň obsahovala možnosť zmeniť operačné programy tak, aby boli lepšie prispôsobené hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu vývoju. Rovnako dôležité je, aby politika súdržnosti disponovala dostatočnými zdrojmi, čo znamená, že aj po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie má mať v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci rovnaký percentuálny podiel na rozpočte;

6.

zdôrazňuje, že na posilnenie istoty plánovania politiky súdržnosti po roku 2020 je tiež dôležité mať strategické smerovanie, ktoré môže slúžiť ako vzťažný bod, pokiaľ ide o trvalý pokrok v realizácii hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a v ktorom sa podľa potreby budú zohľadňovať medzinárodné súvislosti (napríklad ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a dohoda OSN Habitat III) a potreby regionálnych a miestnych samospráv v súvislosti so zaručením územného prístupu;

7.

je presvedčený, že budúcnosť politiky súdržnosti je neoddeliteľne spätá s budúcnosťou EÚ ako celku. Pre silnú a efektívnu Úniu je nutne potrebná silná a účinná politika súdržnosti, ako aj účinné informovanie európskych občanov o jej výsledkoch. Ako to ukazujú státisíce úspešných projektov zrealizovaných po celej Európe a financovaných z EŠIF, má politika súdržnosti konkrétny a hmatateľný vplyv na kvalitu života občanov tým, že okrem iného zohľadňuje konkrétne potreby regiónov a obcí a prispela k tlmeniu následkov krízy. Výbor preto rozhodne súhlasí s tým, aby politika súdržnosti zohrávala v EÚ významnú úlohu aj po roku 2020 a podporuje rozvoj silného spojenectva všetkých príslušných aktérov na úrovni EÚ a jednotlivých štátov, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

8.

domnieva sa, že v nadchádzajúcej reforme politiky súdržnosti je potrebné nájsť rovnováhu medzi kontinuitou a potrebnou zmenou. Na základe skúseností z doterajších období financovania je potrebné označiť silné a slabé stránky súčasnej politiky súdržnosti a nájsť spôsoby, ako zvýšiť jej účinnosť Mimoriadny význam má pritom plnenie mandátu uloženého zmluvou, ako aj orientácia na dlhodobé strategické ciele inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu. Pružné vykonávanie politiky súdržnosti v miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkoch má posilniť ich účinnosť a blízkosť k občanom, ako aj prispieť k väčšiemu lokálnemu zviditeľneniu EÚ. Práve prostredníctvom pružného vykonávania v miestnych a regionálnych samosprávach musí politika súdržnosti naďalej zohrávať svoju úlohu jednej z najviditeľnejších politík EÚ. Správa o územnom prístupe s názvom Program reformovanej politiky súdržnosti, ktorú vypracoval Fabrizio Barca, je naďalej platná;

9.

osobitný význam politiky súdržnosti vidí v tom, že spája strategické úlohy na riešenie naliehavých výziev na európskej a globálnej úrovni s dlhodobými stratégiami rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni v rámci členských štátov a ich lokálnym vykonávaním. Na rozdiel od národných štrukturálnych politík je tak politika súdržnosti výrazom oživenej európskej solidarity a zabezpečuje harmonický územný rozvoj EÚ ako celku;

10.

domnieva sa, že v európskych zmluvách vymedzené podstatné úlohy a základné ciele politiky súdržnosti a poskytnutý opis európskych štrukturálnych a investičných fondov naďalej zostávajú v platnosti, aj v budúcnosti zabezpečia plnenie úloh politiky súdržnosti a umožnia lepší právny súlad a obsahovú koordináciu na dosiahnutie synergických účinkov a s cieľom predchádzať vzniku medzier, duplicity a rozporov a zaistiť harmonický rozvoj všetkých mestských a vidieckych území. Na tento účel treba zlepšiť inkluzívnu funkciu všeobecného rámcového nariadenia (pozri bod 71);

11.

zastáva názor, že rozvoj vidieka musí byť v SPP lepšie zosúladený s EŠIF s cieľom zabezpečiť vyvážené zaobchádzanie so všetkými územnými rozmermi v prospech občanov, pričom treba zohľadniť interakciu medzi rozličnými oblasťami;

12.

domnieva sa, že politika súdržnosti nie je obmedzená len na odstraňovanie regionálnych rozdielov a zaostávania v rozvoji, hoci to naďalej zostáva jej prvoradá úloha v súlade s článkom 174 ZFEÚ (znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch a zaostalosti v najviac znevýhodnených regiónoch), ale že zahŕňa tiež stratégiu na podporu inovácií, konkurencieschopnosti a udržateľného rastu v menej rozvinutých, prechodných a v silnejších regiónoch Európy. Rozsiahlymi investíciami do hospodárskej a sociálnej budúcnosti regionálnej a miestnej úrovne má aj v budúcnosti prispieť k zamestnanosti, produktivite, udržateľnosti a sociálnej súdržnosti v EÚ. Priority sledované v rámci stratégie Európa 2020 prispievajú v prebiehajúcom programovom období k tematickému zameraniu a k zvýšeniu orientácie politiky súdržnosti na výsledky. Je veľmi dôležité, aby existoval európsky rámec pre činnosť. Účinné využívanie EŠIF si aj v budúcnosti bude vyžadovať strategické zameranie, ktoré zabezpečí istotu plánovania politiky súdržnosti a poslúži ako rámec pre plánovanie EŠIF v prospech miestnych a regionálnych orgánov. Preto by programovacie obdobie politiky súdržnosti malo byť aj naďalej sedemročné, ak to bude zodpovedať obdobiu najbližšieho viacročného finančného rámca;

13.

poukazuje však na to, že strategický prístup na úrovni EÚ nesmie byť príliš nepružný a nesmie ani viesť k jednostrannému zameraniu na ciele EÚ, ktoré sa nezameriavajú na skutočné výzvy v praxi na každom jednom území. Namiesto toho musí byť politika súdržnosti aj v budúcnosti zameraná na integrované, flexibilné a diferencované riešenia problémov na mieste nad rámec jednotlivých politických oblastí a tém na regionálnej a miestnej úrovni, a to v neposlednom rade s cieľom umožniť rýchlo reagovať na nové výzvy. Ako všetky politiky EÚ musí aj politika súdržnosti prispievať k hlavným cieľom EÚ v rámci jej úlohy v zmysle zmluvy. Naopak, aj ostatné politiky EÚ musia prispievať k dosiahnutiu zmluvných cieľov politiky súdržnosti. Na tento účel by sa na posilnenie územného prístupu v súlade s viacúrovňovým riadením mal pred začiatkom nového programového obdobia medzi orgánmi zodpovednými za uplatňovanie regionálnej politiky a odvetvovými politikami (napríklad pokiaľ ide o súčinnosť s odvetvovými programami EÚ, ako je Horizont 2020 alebo COSME) viesť spoločný dialóg o tom, akým spôsobom by plánované prístupy mohli byť navzájom prepojené;

14.

žiada, aby bol vytvorený nový spoločný strategický rámec, ktorý by zahŕňal všetky oblasti politiky EÚ a fondy s územným rozmerom. Týka sa to predovšetkým EŠIF, ale aj nástupcov Nástroja na prepájanie Európy, programov LIFE a Horizont 2020, ako aj úverových nástrojov, najmä EFSI a úverovej politiky EIB. Tento rámec by mal zabezpečiť strategické zosúladenie cieľov a investícií, aby sa tak zabránilo zdvojovaniu a nedostatočnej koordinácii týchto krokov na úrovni EÚ aj na národnej úrovni;

15.

domnieva sa, že v rámci skutočného trojstranného partnerstva je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi rôznymi cieľmi, úlohami a nástrojmi politiky súdržnosti tým, že Komisia, členské štáty a regióny a miestne orgány budú v rámci spoločného hospodárenia s prostriedkami spolupracovať pri hľadaní najlepších riešení. Možnosti miestnych a regionálnych orgánov rozhodovať uvedené v nariadeniach sa musia čo najlepšie využiť a nesmú sa opätovne obmedziť v postupe schvaľovania; Okrem toho treba medzi riadiacimi orgánmi a Komisiou vytvoriť taký vzťah, v ktorom bude medzi oboma stranami panovať skutočná dôvera. VR vyzýva Komisiu, aby sa aktívnejšie zapájala do spoločného hospodárenia s prostriedkami. Komisia sa pri uplatňovaní politiky súdržnosti musí stať skutočným partnerom a neobmedzovať svoje pôsobenie len na dohľad nad riadiacimi orgánmi;

16.

žiada, aby sa proces programovania stal partnerským rokovaním medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi konajúcimi ako riadiace orgány operačných programov v zmysle zásady subsidiarity. To si vyžaduje, aby príslušné úrovne verejnej správy mali právo vyjadriť sa v rokovaniach o cieľoch a prioritách financovania. Prvky, ktoré sú súčasťou Kódexu správania pre partnerstvo, by preto mali tvoriť právne záväznú súčasť budúcich nariadení a byť zahrnuté skôr do týchto nariadení než do osobitného kódexu správania, pri ktorom vyvstávajú otázky v súvislosti s jeho právnym postavením;

17.

uznáva, že stabilizačný účinok politiky súdržnosti má zo strategického hľadiska veľký význam najmä z hľadiska podpory ústrednej snahy všetkých členských štátov o investície do udržateľného rastu, zamestnanosti a inovácií;

18.

preto v zásade podporuje, aby sa finančné prostriedky EÚ popri zvládaní závažných európskych výziev, ku ktorým v súčasnosti patrí napríklad migrácia, v snahe zvýšiť štrukturálnu účinnosť, zamerali na ciele dlhodobých politických stratégií schválených v partnerstve s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi samosprávami. Znovu však poukazuje na to, že ročné postupy odporúčaní pre jednotlivé krajiny určené členským štátom v rámci európskeho semestra doteraz nie sú v súlade so strednodobým a dlhodobým programovým plánovaním potrebným pre EŠIF. Odporúčania pre jednotlivé krajiny okrem toho v mnohých prípadoch nemajú s programami EŠIF žiadnu vecnú súvislosť;

19.

je preto presvedčený, že začlenenie politiky súdržnosti do národných programov reforiem je potrebné prepracovať už na úrovni EÚ tak, aby zostal zachovaný územný rozmer, ako aj partnerský a decentralizovaný prístup. Ako východiskový bod by sa do európskeho semestra mohol zahrnúť „štrukturálny dialóg o stave súdržnosti v Európe“. Takisto treba zabezpečiť spoluprácu miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkov a aj sociálnych partnerov, ako aj pružnosť pri miestnom využívaní EŠIF. Platí to aj pre lehoty, zvolený postup hlasovania, ako aj právnu istotu pre schválené plány a programy. VR opakovane zdôrazňuje svoj rozhodný nesúhlas s negatívnou koncepciou makroekonomickej podmienenosti, pri ktorej sú v dôsledku spájania EŠIF a správy hospodárskych záležitostí regionálne a miestne samosprávy „trestané“ za to, čo nesplnili národné vlády. Okrem toho nesmie byť politika súdržnosti zaťažená povinnosťami, na ktorých splnenie nemajú miestna a regionálna úroveň, ani ostatní príjemcovia žiaden vplyv;

20.

žiada Komisiu, aby predložila správu o zahrnutí politiky súdržnosti do správy hospodárskych záležitostí, keďže v súčasnosti ešte stále nie sú k dispozícii dostatočné poznatky o tom, či a do akej miery je možné schvaľovať operačné programy s národnými programami reforiem;

21.

je presvedčený, že rozhodnutia o budúcnosti EÚ, prehĺbenie hospodárskej a menovej únie, hospodárske riadenie, financovanie EÚ a ďalšie otázky ovplyvnia budúcu politiku súdržnosti rovnako ako prebiehajúce diskusie na témy, ako je subsidiarita, lepšie zákonodarstvo, efektívne využívanie prostriedkov a posudzovanie vplyvov. K tomu sa pridávajú výzvy v súvislosti so zvládaním kríz, s globalizáciou, migráciou, demografickým vývojom, so zmenami v hospodárstve, práci a vo vzdelávaní, napríklad v dôsledku napredujúcej digitalizácie;

22.

zasadzuje sa preto za zvýšenie pružnosti politiky súdržnosti v nasledujúcom programovom období bez toho, aby to ovplyvnilo strategické smerovanie a istotu plánovania viacročných programov pre regionálne a komunálne územné samosprávne celky. V krátkodobom horizonte musí byť pre riadiace orgány, ktoré si to želajú, možná aj pružná reakcia na krízy a nepredvídané udalosti bez straty strategického smerovania;

23.

zdôrazňuje, že väčšia pružnosť vo viacročných finančných rámcoch EÚ nesmie viesť k financovaniu presunov alebo nových iniciatív na úkor už schválených programov. Výbor odmieta využívanie prostriedkov z Kohézneho fondu na pokrytie krátkodobých finančných potrieb mimo politiky súdržnosti, najmä v oblasti bezpečnosti, boja proti terorizmu, riadenia prisťahovaleckých tokov, kontroly hraníc atď.;

24.

domnieva sa, že na zvýšenie pružnosti a reakcieschopnosti politiky súdržnosti bude nevyhnutné uskutočniť zásadný krok smerom k efektívnemu zjednodušeniu postupov riadenia, monitorovania, hodnotenia, overovania a kontroly štrukturálnych fondov, aby sa zabránilo veľkému množstvu právnych predpisov, ktoré sa na ne vzťahujú. V tomto smere je nevyhnutné, aby existovali zjednodušené postupy na zmenu operačných programov, mechanizmov (integrované územné investície atď.) a nástrojov. To si vyžaduje partnerský vzťah a vzájomnú dôveru medzi subjektmi zodpovednými za program, mechanizmus či nástroj na rôznych úrovniach. Budúce plány a programy by mali navyše obsahovať „plánovaciu rezervu“ pre pilotné alebo experimentálne opatrenia alebo pre nepredvídané úlohy, o ktorej použití sa rozhodne až v priebehu programového obdobia, ak to bude zodpovedať potrebám politiky súdržnosti;

25.

žiada Komisiu, aby pre nasledujúce programové obdobie navrhla zjednodušený postup revízie plánov a programov, ktorý umožní pružne a cielene reagovať na krízy alebo nepredvídaný vývoj, a najmä uľahčuje a urýchľuje schvaľovanie v rámci Komisie;

26.

považuje za nevyhnutné aj pri nových výzvach a nepredvídanom vývoji v súlade so zásadou subsidiarity zabezpečiť fungovanie viacúrovňového riadenia a uplatňovanie prístupu zdola nahor prostredníctvom spoločného riadenia a zabrániť snahám o centralizáciu, aby sa dali rozvíjať schodné riešenia priamo na mieste;

27.

poukazuje na to, že politika súdržnosti je jednou z politík EÚ, ktorá sa už dlhší čas najpresnejšie a najlepšie analyzuje. V pravidelných správach Komisie sa podrobne opisujú úspechy politiky súdržnosti. Výbor poukazuje na mnohé regióny, ktoré vďaka podpore z EŠIF odstránili svoje zaostávanie v rozvoji, mohli tak dohnať priemer EÚ a na základe svojho pozitívneho vývoja boli vyradené z najvyššej kategórie podpory. To, že sa darí napĺňať ciele politiky súdržnosti, potvrdilo aj ex post hodnotenie fondu EFRR a Kohézneho fondu za roky 2007 – 2013;

28.

je toho názoru, že základná štruktúra politiky súdržnosti s tromi kategóriami oblastí – rozvinutejšie regióny, prechodné regióny a menej rozvinuté regióny – sa osvedčila, a preto by sa mala zachovať. Je konkrétna a zároveň dostatočne pružná, aby pojala nové výzvy, priority, nástroje a ukazovatele. Klasifikácia kategórií oblastí je v súlade s úlohou politiky súdržnosti, ktorou je spájať podporu najzaostalejších a problémových oblastí v rámci jednej ponuky pre všetky regióny s cieľom podporiť harmonický rozvoj EÚ ako celku;

29.

preto znovu opakuje svoj názor, že najmenej rozvinuté, najviac znevýhodnené a najodľahlejšie regióny aj naďalej potrebujú vysokú podporu, aby mohli v strednodobom a dlhodobom horizonte odstrániť svoje štrukturálne a hospodárske rozvojové deficity. Aj v budúcnosti sa preto pri využívaní EŠIF musí klásť dôraz na tento bod. Zároveň je potrebné stanoviť pre regióny vyradené z najvyššej kategórie podpory primerané opatrenia v rámci prechodnej kategórie, aby neboli ohrozené dosiahnuté výsledky. Zároveň treba hľadať riešenie, ktoré by zabránilo dramatickej zmene v rozsahu zásahov politiky súdržnosti v regiónoch, ktoré mierne prekračujú prah kategórie prechodných regiónov. Treba posilniť a ďalej podporovať úlohu rozvinutejších regiónov ako hnacej sily rastu v oblasti regionálneho rozvoja, aby aj tieto oblasti mohli využiť možnosti, ktoré majú, a vstúpiť do celosvetovej hospodárskej súťaže. Celkový model by teda mal byť taký, aby podporoval vyvážený vzťah na báze súdržnosti, konvergencie a konkurencieschopnosti;

30.

so zreteľom na svoje vlastné stanoviská a prácu Komisie, pokiaľ ide o iné ukazovatele popri HDP, poukazuje na to, že politiku súdržnosti je potrebné plánovať a vykonávať na základe spoľahlivých, porovnateľných a rozsiahlych štatistík. Regionálny HDP meraný v parite kúpnej sily vo vzťahu k priemeru EÚ sa osvedčil ako hlavný ukazovateľ vymedzovania oblastí a mal by sa ponechať. VR preto zdôraznil potrebu začleniť opatrenia dopĺňajúce HDP do vytvárania novej generácie európskych štrukturálnych a investičných fondov v nasledujúcom viacročnom finančnom období. V rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by sa v tejto oblasti mal brať na základe dodatočných harmonizovaných a jednotných kritérií väčší ohľad na demografické výzvy na regionálnej a miestnej úrovni a ďalšie osobitné výzvy (napr. sociálne, environmentálne, geografické a prírodné), ako sa ustanovuje v Zmluve o fungovaní Európskej únie;

31.

poukazuje na to, že čisto štatistické efekty, napríklad súvisiace s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ, nesmú viesť k tomu, aby ktorýkoľvek z regiónov EÚ-27 stratil svoje zaradenie ako menej rozvinutý alebo prechodný región, pretože sociálno-hospodárska situácia príslušných regiónov sa nezmení. Európska komisia by preto mala do svojich nariadení o riadení EŠIF po roku 2020 zahrnúť spoľahlivý štatistický efekt alebo návrh „bezpečnostnej siete“;

32.

upozorňuje na skutočnosť, že regionálna oprávnenosť na úrovni NUTS II v niektorých krajinách skrýva sociálno-územné, medziregionálne a dokonca nadregionálne nerovnosti. Je potrebné, aby mapy EÚ mali primeranú mierku, ktorá by odrážala problémy v teréne, aby pomáhali nasmerovať podporu do týchto oblastí;

33.

vyzýva Spojené kráľovstvo a EÚ, aby odsúhlasili, že regióny a miestne orgány Spojeného kráľovstva budú môcť pokračovať v účasti na európskej územnej spolupráci a iných celoeurópskych programoch podobným spôsobom ako štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ako napríklad Nórsko alebo Island;

34.

trvá na potrebe tematického zamerania s cieľom zabezpečiť európsku pridanú hodnotu a skutočný vplyv na územiach. Konkrétny výber tematických cieľov však nemusí byť jednotný v celej EÚ, aby sa zabezpečilo, že sú relevantné a riešia skutočné problémy na mieste na každom príslušnom území a potreby cezhraničnej spolupráce;

35.

zdôrazňuje potrebu „územného“ prístupu ako základu EŠIF. Politika EÚ a zásahy by sa mali zamerať na problémy na mieste bez ohľadu na to, či je daná oblasť mestskej, vidieckej alebo akejkoľvek inej geografickej povahy alebo či ide o jeden z regiónov, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny, ktorých sociálna a ekonomická situácia odôvodňuje v zmysle ZFEÚ prijatie špecifických opatrení;

36.

pripomína, že jednou z kľúčových prekážok úspechu programov EŠIF v mnohých miestnych a regionálnych samosprávach je nedostatok kapacít a chýbajúci spoľahlivý systém riadenia. Z tohto dôvodu žiada nový prístup k budovaniu kapacít pre všetky európske štrukturálne a investičné fondy, ktoré sú k dispozícii pre každý jednotlivý orgán, ktorý bude poverený riadením alebo poskytovaním prostriedkov z EŠIF. Tým sa zabezpečí riadne finančné hospodárenie, správne dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa verejného obstarávania a štátnej pomoci a takisto to uľahčí výmenu poznatkov medzi riadiacimi a výkonnými orgánmi;

37.

uznáva, že aj v budúcnosti sa musí zvýšiť účinnosť a efektívnosť využívania EŠIF. Zasadzuje za zachovanie tematickej koncentrácie. Tematické ciele, ktoré sa majú prijať pre politiku súdržnosti po roku 2020, by nemali brániť finančnej podpore pre infraštruktúru súvisiacu s tematickými prioritami tam, kde je to nevyhnutné a mali by odrážať potrebnú flexibilitu, a najmä nové výzvy a posilnenie územného rozmeru súdržnosti a viacúrovňovú správu pri tvorbe programov. Malo by to prispieť k tomu, aby boli rozhodnutia o oprávnenosti projektov pre občanov pochopiteľné;

38.

zasadzuje sa za meranie účinnosti EŠIF prednostne podľa kritérií schválených a platných v celej EÚ, ktoré sú stanovené v mechanizmoch prideľovania pomoci. Na vypracovanie a realizáciu plánov a programov musí byť pred začiatkom nového programového obdobia a spoločne s osobami zodpovednými za využívanie EŠIF vyvinutý prehľadný súbor hospodárskych, sociálnych a environmentálnych ukazovateľov a vybraných požiadaviek predbežnej podmienenosti, ktorý je vhodný na primerané zobrazovanie pokroku v oblasti politiky súdržnosti a dosiahnutých výsledkov pri realizácii programov, s cieľom usmerniť nové programové rozhodnutia na základe „ponaučení“ získaných v predchádzajúcom cykle. V tomto procese sa musia zohľadniť nielen celoštátne, ale aj rôzne miestne a regionálne podmienky. Poukazuje v tejto súvislosti na aktuálnu správu Komisie [SWD(2017) 127 final], podľa ktorej bolo doteraz splnených až 86 % ex ante kondicionalít, ktoré jednoznačne prispeli k realizácii potrebných reforiem a zlepšeniu využívania finančných prostriedkov;

39.

odporúča, aby na základe ukazovateľov a ako výsledok rokovaní vznikli operačné programy, ktoré majú predovšetkým charakter strategických dokumentov. Komisia by v budúcnosti mala pri realizácii týchto programov viesť s regionálnymi a miestnymi orgánmi dialóg o strategickom partnerstve, v rámci ktorého by stanovenie záväzných cieľov a súvisiacich „ukazovateľov výsledkov“ malo prioritné postavenie a miestne a regionálne orgány by si v duchu viacúrovňového riadenia mohli zvoliť a používať tie najvhodnejšie opatrenia;

40.

víta iniciatívu Európskej komisie Zaostávajúce regióny, ktorej zámerom je pomôcť regiónom pri prekonávaní prekážok a uvoľňovaní svojho rastového potenciálu, aby tak dohnali zameškané. Je za to, aby sa takéto iniciatívy zohľadnili v novom programovom období;

41.

uznáva, že európska pridaná hodnota je nepochybne jedným z najdôležitejších kritérií úspešného využívania finančných prostriedkov EÚ a tým aj úspechu politiky súdržnosti. Zatiaľ však pre ňu neexistuje jednotné vymedzenie. Preto by bolo výhodné, keby sa o konkrétnych kritériách, na základe ktorých má byť hodnotená európska pridaná hodnota politiky súdržnosti, v budúcnosti diskutovalo a rozhodlo spoločne s mechanizmami prideľovania pomoci;

42.

v záujme obmedzenia byrokracie vyzýva Európsku komisiu, aby zbavila riadiace orgány zodpovednosti za overovanie ex ante kondicionalít, kládla väčší dôraz na subsidiaritu a proporcionalitu a tiež rozvíjala prístup, ktorý sa viac zameriava na výsledky;

43.

vyzýva preto na rozvoj koordinovaného prístupu, podľa ktorého možno merať európsku pridanú hodnotu opatrení politiky súdržnosti, a v tejto súvislosti poukazuje aj na štúdiu s názvom The EU Added Value Test to Justify EU Spending: What Impact for Regions and Local Authorities? (1). Medzi základné kritériá by mohli patriť stimuly na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti pre udržateľný rast, zamestnanosť a sociálnu súdržnosť stanovenými v zmluve pomocou využitia finančných prostriedkov EÚ, ako aj ich prínos k riešeniu spoločných problémov. V tejto súvislosti je tiež potrebné vziať do úvahy, že územný prístup vo vopred definovaných oblastiach je účinnejší a svojím decentralizovaným zameraním poskytuje pridanú hodnotu aj v porovnaní s odvetvovými, resp. ústrednými nástrojmi podpory a financovania;

44.

v tejto súvislosti navrhuje použiť takýto prístup v prípade posilnenia politiky súdržnosti. Rozumie pod tým napríklad odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov, proticyklický účinok na stabilizáciu a stimulovanie rastu a zmierňovanie krízy prostredníctvom verejných investícií, dôležitú úlohu pri dosahovaní spoločných cieľov EÚ, stimuly a mechanizmy orientované na výsledky, pozitívny vplyv na kvalitu administratívnych kapacít priamo na mieste, európsky a cezhraničný rozmer, ako aj vykonávanie v rámci viacúrovňového riadenia a prístupu zdola nahor;

45.

poukazuje na to, že územný rozmer politiky súdržnosti umožňuje vykonávanie opatrení, ktoré samotné členské štáty, regióny a miestne orgány v zmysle zásady subsidiarity nemohli realizovať v dostatočnej miere, napríklad cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu;

46.

konštatuje, že rastúca zložitosť regulačných požiadaviek je veľkou záťažou pre zainteresované strany, vrátane navrhovateľov projektov. Odporúča, aby sa politika súdržnosti zamerala na výkonnosť a zhodnocovanie výsledkov. Okrem toho má výhrady, pokiaľ ide o relevantnosť výkonnostnej rezervy, pretože podmienky jej uplatňovania nezohľadňujú dlhodobé výsledky a dosah;

47.

v tejto súvislosti opakuje svoj názor, že až prostredníctvom využívania nástrojov politiky súdržnosti budú môcť slabšie členské štáty a regióny objaviť pre seba európsku pridanú hodnotu integrácie, pričom sa zároveň silnejším oblastiam umožňuje lepšie čeliť globálnym výzvam; Vďaka politike súdržnosti sa miestne a regionálne samosprávy užšie prepoja s európskym projektom a politika súdržnosti zabezpečuje legitímnosť EÚ na miestnej a regionálnej úrovni;

48.

preto vyzýva, aby sa prostredníctvom vhodných komunikačných opatrení podstatne zvýšila viditeľnosť zásahov politiky súdržnosti, keďže sú jednou z nesporných výhod integrácie EÚ pre občanov na mieste. K tomu môžu výrazne prispieť aj regióny a mestá. Treba zdôrazniť hospodárske, sociálne, územné, environmentálne, kultúrne a politické výdobytky politiky súdržnosti, a mal by sa využiť jej potenciál na prekonanie krízy identity EÚ, pretože sú presvedčivé dôkazy o dlhodobých výsledkoch a prínose tejto politiky;

49.

poukazuje na to, že politika súdržnosti svojím územným prístupom podporuje regióny a obce Európy pri budúcich investíciách na posilnenie konkurencieschopnosti, zamestnanosti a celoživotného vzdelávania, ako aj pri budovaní sietí, spolupráci medzi regiónmi a celoeurópskej výmene skúseností. Je to jediná politika EÚ s regionálnym zameraním na základe viacúrovňového riadenia. Preto sa musí ďalej posilniť územný rozmer politiky súdržnosti, ako aj úloha regionálnych orgánov pri jej riadení;

50.

domnieva sa, že v záujme posilnenia súdržnosti na regionálnej a miestnej úrovni – a to aj v cezhraničnom rozsahu – sú pre rozvoj prispôsobivých lokálnych riešení potrebné rozšírené možnosti rozhodovania. Politika súdržnosti musí obsahovať flexibilnú ponuku, z ktorej si adresáti v rámci európskych pravidiel môžu zvoliť najvhodnejšie riešenia pre svoj región alebo obec;

51.

dôrazne žiada, aby sa v rámci cieľa európskej územnej spolupráce aj naďalej podporovala cezhraničná, nadnárodná a medziregionálna spolupráca a aby sa táto podpora zjednodušovala, a to vrátane podpory existujúcich a budúcich makroregionálnych a námorných stratégií, ostrovov, oblastí ležiacich pri námorných hraniciach a najvzdialenejších regiónov. Európska pridaná hodnota je zjavná najmä v tejto oblasti. Vyplýva z okamžitej realizácie cieľov integračnej politiky a z podpory dobrej susedskej spolupráce. Spolupráca partnerov projektu z rôznych členských štátov, možná celoeurópska výmena poznatkov, ako aj spoločný rozvoj nových riešení pre optimalizáciu verejnej správy a súkromného rozvoja sú dôležitou súčasťou európskej integrácie. Vzhľadom na zjavnú európsku pridanú hodnotu by sa v rámci náležitých rozpočtových prostriedkov mala posilniť podpora územnej spolupráce;

52.

upozorňuje na dôležitú úlohu inteligentnej špecializácie na posilnenie regionálnych inovačných systémov, pre medziregionálnu výmenu poznatkov, a najmä na podporu synergií s európskym financovaním výskumu, a takisto odkazuje na svoje stanovisko „Stratégie pre inteligentnú špecializáciu (RIS3): vplyv na regióny a medziregionálnu spoluprácu“ (SEDEC-VI/021);

53.

poukazuje na potrebu posilniť podporu spolupráce na vonkajších hraniciach Európskej únie v súčinnosti medzi územným rozmerom politiky súdržnosti a susedskou politikou EÚ. V tejto súvislosti treba podporovať spoluprácu pozdĺž vonkajších hraníc prostredníctvom susedskej politiky a v súlade s pravidlami politiky súdržnosti;

54.

je v tejto súvislosti presvedčený, že makroregionálne a námorné stratégie sú rozhodne významným prínosom pre zapojené regióny a ich občanov, a to za predpokladu, že sa existujúce a budúce nástroje podpory dajú koordinovane využiť pre tieto stratégie. Vyzýva preto európske inštitúcie, aby zaistili zosúladenie cieľov makroregionálnych stratégií s budúcimi nástrojmi podpory v rámci politiky súdržnosti, ale aj inými nástrojmi EÚ na podporu (NPE, Horizont 2020, EFSI);

55.

zasadzuje sa za to, aby sa politika súdržnosti aj v budúcnosti osobitne zaoberala zásadnými výzvami pre komunálne samosprávy (akými sú napríklad ochrana životného prostredia, sociálne začlenenie, migrácia, digitálna transformácia, udržateľná doprava, zmena klímy, revitalizácia) a aby bola najdôležitejším európskym nástrojom s cieľom podnietiť spoluprácu pre rast, obývateľné prostredie a inovácie v európskych obciach, vytvoriť na to potrebné podmienky, napríklad v oblasti širokopásmovej infraštruktúry alebo obehového hospodárstva a optimálne využívať rastový potenciál obcí. Na udržateľný rozvoj obcí treba zabezpečiť čo najväčšiu škálu podpory, z ktorej sa lokálne vypracuje najlepší súbor opatrení. Tieto výzvy sa rôznymi spôsobmi týkajú okrem miest aj všetkých komunálnych orgánov. Na rozvoj prispôsobených riešení by sa aj v budúcnosti mohli využívať integrované koncepcie (napr. miestny rozvoj vedený komunitou, integrované územné investície). Na to však musí byť v programovom procese vytvorený dostatočný priestor umožňujúci skutočne vlastné pružné nastavenie;

56.

na účely harmonického rozvoja územia sa zasadzuje za posilnenie úlohy metropolitných oblastí a miest, ktoré čelia mnohým konkrétnym problémom, napríklad v oblasti kvality životného prostredia, neorganizovaného rozrastania miest, sociálneho vylúčenia, dopravy a bývania. S cieľom prispieť k zlepšeniu vzťahov medzi mestami a vidiekom je potrebné zapojiť aj menšie mestá a obce vo vidieckych oblastiach. Okrem toho je potrebné radikálne zjednodušiť platné pravidlá. VR v súlade so svojím stanoviskom o mestskej agende EÚ (COTER-VI/010) poukazuje na to, že opatrenia Únie nesmú podporovať konkurenčný vzťah medzi mestským, pobrežným a vidieckym rozmerom. Je dôležité trvať na komplexnej územnej vízii pre mestské a vidiecke oblasti ako komplementárnych funkčných priestorov. Pri opatreniach v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktoré sú financované z rôznych európskych fondov, treba lepšie prepojiť jednotlivé fondy;

57.

žiada posilniť a zjednodušiť využívanie nových nástrojov na posilnenie prístupu zdola nahor a viacúrovňového riadenia, napríklad miestny rozvoj vedený komunitou, resp. integrované územné investície, ktorých cieľom je dosiahnuť ešte väčšiu integráciu na miestnej a regionálnej úrovni v zmysle integrovaného a holistického prístupu v oblasti regionálneho rozvoja. Dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje príslušný presun právomocí, ako aj rozsiahle zapojenie všetkých príslušných aktérov na mieste;

58.

odporúča podporovať rozvoj vidieckych oblastí a vypracovať komplexné politiky na posilnenie týchto oblastí, a to lepším prepojením dopravy a digitálnych širokopásmových sietí v súlade s ochranou životného prostredia, ako sa uvádza vo vyhlásení Cork 2.0. Takisto opakuje svoju požiadavku uvedenú v stanovisku na tému Inovácia a modernizácia vidieckeho hospodárstva (NAT-VI/004) vypracovať bielu knihu o vidieckych oblastiach zameranú na riešenie výziev, ktorým čelia vidiecke oblasti, a na podporu ich potenciálu s cieľom zachovať bohaté kultúrne, architektonické, prírodné, sociálne, kulinárske a hospodárske dedičstvo, ktoré ich obyvatelia udržiavajú a ktoré je prínosom pre celú európsku spoločnosť;

59.

žiada, aby sa zvážil osobitný prístup k najvzdialenejším regiónom v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a to vzhľadom na ich špecifické a jedinečné znevýhodnenia v rámci Európy. Upozorňuje na skutočnosť, že ZFEÚ vo svojom článku 349 tieto znevýhodnenia uznáva a výslovne uvádza, že majú byť prijaté špecifické opatrenia v prospech týchto regiónov, najmä pokiaľ ide o podmienky prístupu k štrukturálnym fondom;

60.

rovnako uznáva, že predpokladom vyváženého územného rozvoja musí byť primeraná úroveň podpory vidieckych mestských a prímestských vnútrozemských oblastí, ako aj znevýhodnených oblastí (napr. horských a pohraničných oblastí alebo iných oblastí s prírodným alebo demografickým znevýhodnením), s cieľom zabezpečiť v nich potrebné investície do rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a environmentálnej udržateľnosti. Príslušné územia by mali byť zapojené do koncipovania nástrojov, ktoré vytvárajú podmienky pre účinné viacodvetvové opatrenia vedúce k lepšej integrácii mestských a vidieckych funkčných oblastí do regionálnych ekonomík;

61.

vzhľadom na to, že vyľudnené oblasti si vyžadujú a potrebujú väčšiu pozornosť, by sa malo na európskej úrovni zriadiť fórum, ktoré by sa mohlo schádzať raz ročne a ktoré by im umožňovalo nielen sledovať realizáciu konkrétnych politík v týchto oblastiach, ale aj predkladať návrhy a vymieňať si navzájom osvedčené postupy. To by bolo prínosné nielen z hľadiska väčšieho zviditeľnenia, ale aj na prekonanie ich izolácie a vypočutie ich názorov priamo v európskych inštitúciách. Toto fórum by malo rešpektovať špecifiká každého regiónu a zabezpečiť spravodlivé zastúpenie;

62.

je presvedčený, že budúca politika súdržnosti bude musieť byť takisto hlavným nástrojom na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja oblastí so závažnými a trvalými znevýhodneniami prírodného alebo demografického charakteru, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou zaľudnenia, ako aj ostrovy a pohraničné a horské oblasti, a zaviesť osobitné opatrenia v rámci integrovaného územného prístupu na kompenzovanie rozdielov v nákladoch súvisiacich s nepostačujúcimi podmienkami pre usádzanie obyvateľstva a podnikov, okrem iného aj v záujme boja proti vyľudňovaniu, a to zabezpečením dostupnosti základných služieb a kvalitnej infraštruktúry. Osobitná pozornosť sa musí venovať posilneniu poľnohospodárstva, ktoré zohráva kľúčovú úlohu z hľadiska udržateľnosti ostatných hospodárskych činností v horských oblastiach a z hľadiska ochrany území pred hydrogeologickými rizikami, a to aj v prospech nížinných oblastí;

63.

žiada konkrétnejšie opatrenia na posilnenie miestnej a regionálnej zodpovednosti a zviditeľnenia európskych štrukturálnych a investičných fondov v praxi vrátane zabezpečenia demokratickej kontroly, a to na príslušnej úrovni, regionálnych alebo národných programov EŠIF;

64.

uznáva, že na úrovni EÚ bude dlhodobo vysoký dopyt po prostriedkoch Únie na povzbudenie investícií. Dostupné finančné prostriedky budú aj v budúcnosti vystavené napätiu medzi konsolidáciou štátnych rozpočtov a ochotou členských štátov financovať úlohy EÚ. Politika súdržnosti bude musieť plniť svoju úlohu a posilňovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť tak, aby z toho vznikol celkovo presvedčivý prínos k posilneniu regiónov Európy a celej EÚ a boli efektívne využité prostriedky. Na tento účel je nevyhnutná politika súdržnosti s dostatočnými prostriedkami, rovnako ako je nutné prideľovať tieto prostriedky tak, aby sa zohľadnili konkrétne požiadavky regiónov a obcí. VR navyše upozorňuje na negatívny dosah vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ na rozpočet Únie. S cieľom čo najlepšie ochrániť európsky rozpočet, a najmä rozpočet politiky súdržnosti, VR opakovane požaduje, aby Spojené kráľovstvo dodržalo všetky svoje právne záväzky stanovené pre terajší strednodobý finančný rámec. V tejto súvislosti poukazuje na svoje uznesenie z 22. marca 2017 (RESOL VI/022) a vyzýva Komisiu, aby ďalej rozpracovala návrhy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré boli uvedené v správe o budúcom financovaní EÚ;

65.

poukazuje na to, že EŠIF nie je porovnateľný s centrálne spravovanými iniciatívami, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI). Zatiaľ čo EFSI prináša investície na európskej a štátnej úrovni v podobe jednotlivých projektov bez územného prvku, využívanie EŠIF v spojení s regionálnymi inovačnými stratégiami zabezpečuje udržateľné posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v regionálnych a komunálnych územných samosprávnych celkoch a tým aj vyvážený a harmonický rozvoj EÚ ako celku. Toto špecifikum EŠIF je potrebné ďalej posilniť v rámci strategického prístupu podporujúceho synergie, ktorý prostredníctvom primeraného systému monitorovania a hodnotenia, ako aj cielených metód výberu prináša zjavné stimuly pre efektívnosť a orientáciu na účinnosť. Oba nástroje – EŠIF a EFSI – sa vzájomne dopĺňajú a nesmú prísť do konfliktu, pričom EFSI nemôže nahradiť EŠIF;

66.

v tejto súvislosti okrem toho poukazuje na svoje stanovisko „EFSI 2.0“ zo 7. – 8. decembra 2016 (COTER VI/019);

67.

domnieva sa, že finančné nástroje majú význam a môžu predstavovať alternatívu alebo doplnenie príspevkov a vzhľadom na svoj jedinečný pákový efekt môžu pomôcť zvýšiť účinnosť politiky súdržnosti, ale nesmú viesť k postupnému nahradeniu finančných príspevkov z EŠIF pôžičkami. Finančné nástroje by sa aj vzhľadom na súvisiace vysoké náklady na riadenie mali využívať iba tam, kde sa to lokálne považuje za vhodné. V prípade verejných subjektov, a najmä regiónov, miest a obcí, nesmie intenzívnejšie a nepremyslené využívanie finančných nástrojov ohroziť ich finančnú stabilitu VR preto odmieta akýkoľvek záväzok na ďalšie zvýšenie podielu finančných nástrojov v nadchádzajúcom programovom období. Ustanovenia týkajúce sa využívania EŠIF vo finančných nástrojoch sú prísne, zložité a svedčia o ťažkostiach pri implementácii finančných nástrojov. Preto by sa mali zásadne zjednodušiť príslušné vykonávacie pravidlá v porovnaní s programovým obdobím 2014 – 2020. VR sa okrem toho nazdáva, že treba zatraktívniť synergie medzi príspevkami a finančnými nástrojmi a čo najviac prispôsobiť prevádzkové podmienky pre finančné nástroje danostiam trhu;

68.

zasadzuje sa za posilnenie vzájomnej súčinnosti medzi politikou súdržnosti a ostatnými nástrojmi podpory a programami prostredníctvom spoločných strategických cieľov a kritérií hodnotenia. Bez oslabenia rôznych zameraní nástrojov by bolo možné lepšie zosúladiť postupy a požiadavky na systémy riadenia a kontroly, aby sa optimalizovala transparentnosť a prístup k rôznym možnostiam podpory. Malo by sa to zohľadniť aj pri revízii nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, pričom by sa malo napríklad umožniť, aby bol pri hodnotení výskumu v rámci programu Horizont 2020 pridelený väčší počet bodov tým projektom, ktoré zahŕňajú európske partnerstvo aj s využitím štrukturálnych fondov s cieľom zabezpečiť skutočne účinnejšie prepojenie rôznych európskych programov;

69.

pokiaľ ide o návrhy na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, odkazuje okrem toho na svoje stanovisko „Rozpočtové pravidlá, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie“ z 11. – 12. mája 2017 (COTER VI/20);

70.

vyjadruje znepokojenie, že politika súdržnosti ohrozuje dosiahnutie vlastných cieľov, keďže zložitosť systémov riadenia a kontroly už nie je úmerná pridanej hodnote plánovania. V dôsledku toho hrozí, že v očiach príjemcov ani občanov nebude politika súdržnosti vnímaná ako faktor úspechu, ale ako ďalší symbol EÚ údajne vzdialenej od svojich občanov. Je vo všeobecnom záujme zamedziť tomu. Nadmerné byrokratické/administratívne zaťaženie, ktoré sprevádza programovanie, správu, kontrolu a realizáciu, sa musí radikálne znížiť tak pre regionálne a miestne orgány, ako aj pre konečných príjemcov;

71.

zasadzuje sa za to, aby prioritou budúcich úvah o reformách bolo zníženie byrokratických prekážok pri formulovaní všeobecných pravidiel politiky súdržnosti, ako aj pri presadzovaní a realizácii jednotlivých programov a projektov. Treba najmä pripomenúť, že všetky príslušné generálne riaditeľstvá a útvary Komisie sa musia podieľať na zjednodušovaní politiky súdržnosti. Zásada subsidiarity sa má pritom uplatňovať dôslednejšie než doteraz. Dôležitými aspektmi sú tak včasné predloženie nového právneho rámca pred začiatkom nového programového obdobia, a to najneskôr v polovici roka 2019, upustenie od retroaktívnosti nových noriem, rozvoj stabilnej a kvalifikovanej právnej praxe, zameranie na podstatné, presné a spoľahlivé úlohy a súčasné využívanie národných noriem tam, kde je to možné. S cieľom posilniť súdržnosť a kontinutitu a zabrániť oneskoreniu platieb by bolo potrebné sa zaoberať ťažkosťami, s ktorými sa stretávajú riadiace orgány na začiatku každého programového obdobia. Na zvýšenie transparentnosti a zníženie zložitosti právnych predpisov by sa v rámci rôznych fondov EÚ mali v rovnakých prípadoch uplatňovať rovnaké pravidlá a v čo najväčšej možnej miere aj spoločné predpisy. Veľký počet nadväzujúcich právnych aktov a usmernení by sa mal znížiť. Z dôvodov právnej istoty musia byť povolenia po celý čas platné;

72.

poukazuje na to, že administratívne požiadavky pre projekty spolupráce v rámci európskej územnej spolupráce je nutné výrazne znížiť, aby sa podnecovala spolupráca namiesto odrádzania od nej. To si bude vyžadovať aj v budúcnosti samostatné nariadenie, ktoré však bude musieť byť založené v oveľa väčšej miere na dôvere a partnerskej spolupráci medzi Európskou komisiou a regiónmi a menej na kontrole a zabraňovaní chybám. Okrem toho by sa vzhľadom na multilaterálny charakter európskej územnej spolupráce malo upustiť od ex ante kondicionalít. Rovnako by sa pri stanovovaní špecifických kritérií, podľa ktorých sa posudzuje európsky prínos politiky súdržnosti, malo zohľadniť, že EZÚS už samy osebe vďaka úzkej spolupráci prispievajú k súdržnosti medzi členskými štátmi EÚ, ako aj medzi členskými štátmi a regiónmi mimo Európskej únie;

73.

vyzýva Európsku komisiu, aby predložila komplexné posúdenie územného vplyvu návrhov na budúce formovanie politiky súdržnosti, ktoré by zahŕňalo aj meranie administratívneho zaťaženia a ponúka na základe bodu 23 Protokolu o spolupráci medzi Európskou komisiou a VR svoju spoluprácu v tejto oblasti;

74.

poukazuje aj na to, že vykonávanie politiky súdržnosti prostredníctvom vzájomného prepojenia európskych a vnútroštátnych právnych predpisov je v súčasnosti nadmerne regulované a že hranica primeranej kontroly a administratívnej záťaže pre vykonávanie operačných programov je už prekročená. Rovnováha medzi pozitívnymi účinkami EŠIF na jednej strane a nákladmi na vykonávanie na strane druhej je tak čoraz menšia;

75.

komplexné preskúmanie požiadaviek kladených na systémy riadenia a kontroly EŠIF preto považuje za nevyhnutné. Pri plnení EŠIF je potrebná väčšia právna istota a právna zrozumiteľnosť a predchádzanie nadmerným požiadavkám. VR v tejto súvislosti víta každú iniciatívu na zjednodušenie podpory a súvisiace zvolanie skupiny nezávislých odborníkov na vysokej úrovni na zjednodušenie správy (High Level Group on Simplification). Napríklad navrhuje obmedziť požiadavky na monitorovanie, podávanie správ a hodnotenie. Treba tiež vytvoriť vzťah medzi Komisiou a riadiacimi orgánmi založený na dôvere s cieľom lepšie prispôsobiť kontroly a poskytnúť riadiacim orgánom a navrhovateľom projektov väčšiu istotu. Na tento účel je nevyhnutné zaviesť zásadu diferenciácie v spoločnom riadení, rozlišovať medzi podvodom a neúmyselnou chybou a zvýšiť prijateľnú mieru chybovosti na 5 %;

76.

poukazuje na to, že dôsledné uplatňovanie zásady subsidiarity si vyžaduje nielen zníženie administratívnej záťaže a zložitosti právnych predpisov, ale aj asistenciu poskytnutú miestnym a regionálnym orgánom s cieľom posilniť administratívne a riadiace kapacity v oblasti plánovania, ako aj vykonávať príslušné opatrenia a projekty;

77.

pripomína však, že doterajšie snahy o identifikovanie a následné odstránenie príčin zložitosti a nadmerných nákladov na riadenie a kontrolu čiastočne so sebou priniesli dokonca ďalšie ťažkosti pre správu a príjemcov. Nezriedka viedli požiadavky na väčšiu právnu istotu k vydaniu ďalších právnych predpisov, vykonávacích ustanovení a usmernení Komisiou a členskými štátmi, čím sa ďalej zvýšila zložitosť vykonávania programu. Na druhej strane sa tým zvýšila aj pravdepodobnosť výskytu chýb a miera chybovosti;

78.

navrhuje preto preskúmať, či je možné vykonať zásadnú zmenu plánovania a realizácie programov.- V budúcnosti by členské štáty a orgány verejnej správy mali mať možnosť realizovať programy podľa svojho výberu, a to buď podľa výlučne európskeho, alebo podľa vnútroštátneho práva. Príslušné opatrenia by mali byť zahrnuté do rozpočtových pravidiel EÚ. Predišlo by sa tým miešaniu vnútroštátnych a európskych predpisov;

79.

okrem toho vyzýva, aby sa v budúcnosti uplatňoval dôsledný prístup pri zavádzaní postupov overovania a auditu, čím by sa predišlo viacnásobným overovaniam, dvojitým kontrolám, žiadaniu príjemcov, aby rovnaké informácie museli poskytnúť viac ako jedenkrát, vylúčili protichodné výklady medzi kontrolnými orgánmi a znížili náklady. Audity vykonávané inštitúciami EÚ by mali byť obmedzené na dosiahnutie cieľov, ako aj na boj proti podvodom a korupcii;

80.

so zreteľom na budúci systém pomoci sa zasadzuje za to, aby sa EŠIF na základe definície vyhlásil za fond v súlade s podporou, aby sa neuplatňovanie článku 107 a nasledujúcich článkov zmluvy uznané v EPFRV a ENRF rozšírilo na všetky fondy, alebo – ak toto nie je možné – aby sa výrazne zjednodušilo uplatňovanie pravidiel poskytovania štátnej pomoci v oblasti využívania EŠIF, napríklad zavedením súladu financovania z EŠIF so štátnou pomocou podľa jednoduchých kritérií (napr. súlad so schválenými operačnými programami). Nerovnaké posudzovanie priamo spravovaných fondov EÚ, ako sú EFSI, Nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020 a EŠIF v právnych predpisoch o štátnej pomoci nie je odôvodnené, zvyšuje administratívne zaťaženie a bráni súčinnosti medzi nástrojmi a navyše vyvoláva právnu neistotu vzhľadom na chýbajúce jednotné kritériá, pokiaľ ide o dôležité otázky, ako je napríklad stimulačný účinok;

81.

domnieva sa, že treba prostredníctvom ustanovení podporovať a stimulovať spoločné plánovanie medzi rôznymi riadiacimi orgánmi v snahe uľahčiť realizáciu transeurópskych a makroregionálnych opatrení vrátane makroregionálnych námorných oblastí;

82.

ďalej žiada, aby Komisia zvážila zjednodušenie verejného obstarávania s prvkom financovania z rozpočtu EÚ. Takéto opatrenie by uľahčilo konečným príjemcom prístup k verejnému obstarávaniu a zjednodušilo by postup verejného obstarávania a judikatúru;

83.

žiada, aby sa pri požiadavkách v oblasti plánovania, vykonávania a kontroly EŠIF v budúcnosti používala zásada diferencovania, keďže si zásadne odlišné rámcové podmienky vyžadujú aj odlišnú štruktúru vykonávania. Hlavnými kritériami by mohli byť najmä rozsah programu, rizikový profil, kvalita administratívneho procesu, podiel verejných výdavkov a výška vlastného príspevku, ktoré je potrebné zahrnúť do úvah o primeranom a diferencovanejšom formulovaní systémov riadenia a kontroly po roku 2020. Platí to najmä pre územnú spoluprácu;

84.

pokiaľ ide o zjednodušenie správy a uplatňovania, poukazuje aj na svoje stanovisko „Zjednodušenie EŠIF z pohľadu miestnych a regionálnych orgánov“ z 10. –12. októbra 2016 (COTER VI/012).

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/20

1.

zdôrazňuje, že napriek úsiliu o zníženie nezamestnanosti mládeže tento problém nielenže zostáva naďalej spoločenskou a hospodárskou výzvou, ale aj oslabuje spravodlivosť, rovnosť a solidaritu, ktoré sú oporou európskeho projektu.

2.

Víta iniciatívu Európskej komisie, ktorá vychádza zo znepokojenia predsedu Európskej komisie nad zložitosťou aktuálnej situácie podstatnej časti mladých ľudí ťažko postihnutých krízou a ktorá vyústila do iniciatív pod názvom „Investícia do európskej mládeže“ a „Európsky zbor solidarity“.

3.

Zdôrazňuje význam zapojenia miestnych a regionálnych orgánov, ako aj iných aktérov vrátane súkromného sektora a subjektov tretieho sektora do vykonávania opatrení, ktorými sa zabezpečí integrácia mladých ľudí na trhu práce.

4.

Vyzýva inštitúcie EÚ, aby spolupracovali so súkromným sektorom a subjektmi tretieho sektora, a takisto požaduje, aby programy zamerané na zlepšovanie vzťahu medzi potrebami trhu a kvalifikáciou pracovníkov boli koncipované s účasťou súkromného a tretieho sektora.

5.

Zdôrazňuje, že nezamestnanosť mládeže má vplyv na miestnej a národnej úrovni i na úrovni Únie a že vzdelávanie, odborná príprava a mládež sú v právomoci členských štátov a v súlade s článkom 6 ZFEÚ musí Európska únia podporovať, koordinovať a dopĺňať činnosti jednotlivých krajín vzhľadom na to, že podpora zamestnanosti je otázkou spoločného záujmu. Preto úspech príslušných opatrení EÚ, ktoré musia byť plne v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality, závisí od spolupráce s miestnymi a regionálnymi orgánmi.

6.

Opakuje, že hlavné ciele politiky v oblasti mládeže by sa mali zameriavať na zabezpečenie rovnakých príležitostí pre mladých ľudí, podporu ich sociálneho začlenenia, ako aj na posilnenie ich konkurencieschopnosti na trhu práce, pričom treba podporovať účasť a dôležitú aktívnu úlohu mládeže pri výbere študijnej dráhy a profesionálnej kariéry, posilnenie práce s mládežou, nediskrimináciu a porozumenie medzi kultúrami. V tejto súvislosti poukazuje na to, že aj prístup k dopravnej infraštruktúre a prístup k informáciám sú dôležitými faktormi umožňujúcimi rovnosť príležitostí a treba ich zohľadniť.

7.

Zasadzuje sa za integrovanú podporu aktívneho partnerstva na všetkých úrovniach ústrednej i decentralizovanej verejnej správy zodpovedných za spoluprácu s mladými ľuďmi a ich organizáciami.

8.

Rovnako je presvedčený, že sú potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť mladým ľuďom najlepší štart do aktívneho života, investovaním do ich technických a sociálnych poznatkov, schopností a skúseností, ako aj pomáhať im pri začlenení na trhu práce vytvorením samostatnej pracovnej činnosti alebo prijatím na pracovné miesto v súlade s ich profilom, alebo investovaním do modelu, ktorý podporí príležitosti na rekvalifikáciu, vďaka ktorej získajú nové pracovné príležitosti.

9.

Navrhuje, aby jedným z konkrétnych opatrení bolo rozvíjanie a podporovanie workshopov pre mladých ľudí, kde by získali skúsenosti s rôznymi typmi zamestnania, a mali tak možnosť objaviť novú pracovnú oblasť, ktorá by ich zaujímala.

10.

Zastáva názor, že rozličné formy investícií do mládeže, či už ide o formálne alebo neformálne vzdelávanie, sú základom pre vybudovanie spravodlivej, otvorenej, inkluzívnej a dobre fungujúcej demokratickej spoločnosti, ktorú charakterizuje sociálna mobilita, medzikultúrna integrácia a trvalo udržateľný rozvoj a rast. Zároveň je presvedčený o dôležitosti vytvárania príležitostí pre mladých ľudí, ktoré by im umožnili riadny prístup k spoločným statkom vytváraným Európskou úniou, ako aj aktívnejšie prispievať k projektom solidarity a formovaniu budúcnosti Európy.

11.

Hoci sa v uplynulých rokoch situácia mladých ľudí na trhu práce v mnohých členských štátoch zlepšila, 4 milióny nezamestnaných mladých ľudí vyvolávajú hlboké znepokojenie, pričom výrazné rozdiely sú nielen medzi členskými štátmi, ale aj vo vnútri jednotlivých štátov. Konštatuje, že je potrebné trvalé úsilie EÚ a členských štátov napriek opatreniam a projektom vykonávaným v uplynulých rokoch na európskej a národnej úrovni s cieľom väčšmi podnecovať pracovnú činnosť mladých ľudí a zlepšiť ich zamestnanosť.

12.

Obzvlášť znepokojivá je skutočnosť, že značná časť mládeže má vzdelanie, ktoré nezodpovedá výzvam aktuálneho trhu práce, a že neexistuje ani dostatočná podpora na vypracovanie projektov na podporu podnikania, inovácií a výskumu, a vzdelávacie systémy v členských štátoch zaostávajú vo svojom vývoji za dynamickými ekonomickými a sociálnymi zmenami. Preto mnohí mladí ľudia vstupujú na trh bez toho, aby boli prispôsobení reagovať na spoločenské a svoje vlastné očakávania.

13.

Za veľmi znepokojujúce treba pokladať výsledky prieskumu, podľa ktorých viac ako polovica mladých ľudí v Európe sa považuje za osoby, ktoré sú vylúčené zo spoločenského, hospodárskeho a politického života, ale zároveň prejavujú rozhodnú vôľu zapájať sa do týchto sfér činnosti vo svojich krajinách. Takisto upozorňuje na skutočnosť, že u mladých ľudí sa zároveň posilňuje pasívny postoj voči sociálnym problémom, hospodárskej situácii a voči politike.

14.

Teší ho, že Európska komisia chápe potrebu sústrediť úsilie členských štátov v tejto oblasti. Súhlasí s názorom, že predovšetkým členské štáty a ich regionálne a miestne samosprávy musia hľadať vhodné spôsoby a prostriedky na dosiahnutie očakávaných cieľov. Komisia by preto mala poskytnúť maximálnu podporu týchto činností a efektívne a účinne koordinovať úsilie jednotlivých krajín tak, aby sa znásobili pozitívne účinky týchto opatrení v celej EÚ.

15.

V tejto súvislosti upriamuje osobitnú pozornosť na skutočnosť, že v jednotlivých členských štátoch základná úloha pri vykonávaní stanovených opatrení prislúcha miestnym a regionálnym orgánom.

16.

Toto presvedčenie vyplýva zo skutočnosti, že práve tieto štruktúry vzhľadom na svoje blízke postavenie k pálčivým sociálnym problémom najlepšie poznajú ich špecifické, miestne, územné alebo regionálne okolnosti. Zároveň majú k dispozícii už existujúce vo všeobecnosti efektívne inštitúcie, ktoré už dlhé roky riešia problémy v tejto oblasti. Sústreďovanie úsilia a zdrojov v týchto overených inštitúciách, ktoré majú demokratickú legitímnosť svojich miestnych komunít, zaručí najúčinnejší spôsob ako čo najrýchlejšie zintenzívniť plánované opatrenia.

17.

Oceňuje škálu činností vykonávaných prostredníctvom iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Očakáva, že pri nadchádzajúcej revízii viacročného finančného rámca sa bude aj na obdobie po roku 2020 riadne venovať pozornosť mnohorakým sociálnym výzvam, pred ktorými EÚ stojí, vrátane problematiky vzdelávania, zamestnanosti mladých ľudí a sociálneho začlenenia, a že osobitná pozornosť sa bude venovať najviac znevýhodneným regiónom v zmysle článku 174 ZFEÚ.

18.

Takisto víta úsilie zamerané na mladých podnikateľov, ktoré vyvíja Európska investičná banka, a zdôrazňuje význam dostupnosti financií, pričom dôrazne žiada, aby sa v takých opatreniach pokračovalo.

19.

Opakuje svoju podporu systému záruk pre mladých ľudí. Vzhľadom na určité výzvy, ktorým čelia miestne a regionálne orgány, apeluje na Radu, aby sa usilovala o zjednodušenie postupov pri odmeňovaní stážistov a zabezpečila, že tieto postupy nebudú demotivujúcim faktorom.

20.

Vyzýva Európsku komisiu, aby pri revízii stratégie EÚ pre mládež po roku 2018 vzala do úvahy názory miestnych a regionálnych orgánov.

21.

Zdôrazňuje tiež, že Európska komisia v snahe zabezpečiť kvalitné systémy odborného vzdelávania a zavádzanie systémov odbornej prípravy na uľahčenie vstupu mladých ľudí na trh práce by sa mala zaoberať aj otázkou nadobúdania vedomostí a zručností mladých ľudí, najmä praktických, účasťou v rôznych kontextoch neformálneho a informálneho vzdelávania. V tejto súvislosti pripomína svoju výzvu na užšiu spoluprácu na základe partnerstva medzi celoštátnou a miestnou úrovňou, podnikmi, zamestnancami a odborovými zväzmi, ako aj aktérmi občianskej spoločnosti, s cieľom lepšie využívať zručnosti a kvalifikácie nadobudnuté prostredníctvom neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa (1). Je tiež presvedčený o tom, že je dôležité uznať jednotné systémy potvrdzovania, prostredníctvom ktorých je možné uznávať a formalizovať prierezové kompetencie, ktoré sú výsledkom neformálneho vzdelávania, a usilovať sa o to, aby trh práce uznával ich hodnotu popri tituloch získaných prostredníctvom formálneho vzdelávania.

22.

Osobitne víta skutočnosť, že Európska komisia uznáva význam programu Erasmus+ ako jedného z najdôležitejších nástrojov na rozvoj nadnárodnej aktivity mladých ľudí a odborné a osobnostné vzdelávanie mladých ľudí, ako aj vzdelávanie a osvetu o Európe a globálnom trhu. Víta medzinárodnú aktivitu všetkých kľúčových aktérov zapojených do propagácie takýchto výmen vrátane škôl a inštitútov odborného vzdelávania. Zdôrazňuje potrebu ešte intenzívnejšieho rozvoja tohto programu, a to aj zvýšením prostriedkov dostupných v rámci tohto programu v rámci súčasného rozpočtového rámca. Zároveň poukazuje na to, že jedným z prvkov posilnenia účinkov mobility a nástrojov vzdelávania (formálneho a informálneho) v rámci programu Erasmus+ by sa malo byť zároveň posilnenie úlohy vysokých škôl a organizácií tretieho sektora ako priamych realizátorov tohto programu. Výbor preto odporúča zaviesť také riešenia, ktoré vysokým školám a mimovládnym organizáciám umožnia vytvoriť ešte účinnejšie nástroje na rozvoj medzinárodných nástrojov mobility a vzdelávania.

23.

Víta myšlienku vytvoriť európsky zbor solidarity (ESC) a vysoko oceňuje modernú formu náboru osôb so záujmom o činnosť v rámci európskeho zboru solidarity registráciou prostredníctvom webovej stránky určenej na tento účel. Táto forma registrácie sa musí dať dopĺňať ďalšími nástrojmi na zabezpečenie a uľahčenie účasti všetkých mladých ľudí, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v obzvlášť zraniteľnej situácii. Táto forma by mala pomôcť spropagovať posolstvá ESC, najmä význam hodnoty solidarity ako hlavného spojiva európskeho spoločenstva. Výbor tiež zdôrazňuje, že je potrebné vytvárať také opatrenia, ktoré by mladým ľuďom umožnili prístup k ESC bez ohľadu na ich sociálnu a ekonomickú situáciu a úroveň vzdelania. Zároveň je nevyhnutné nájsť riešenia, ktoré umožnia prístup k ESC aj mladým ľuďom, ktorí majú obmedzený prístup k internetu.

24.

Žiada Európsku komisiu, aby urýchlene vytvorila právny základ ESC a navrhla udržateľný spôsob jeho financovania po roku 2017, aby sa zamedzilo preťažovaniu jestvujúcich programov financovania, ako je Erasmus+, a bolo možné reagovať na očakávania rastúceho počtu mladých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do činnosti ESC.

25.

Poukazuje na to, že táto iniciatíva nesmie vytvárať žiadne zbytočné byrokratické prekážky pre mladých ľudí, ktorí sa chcú na nej zúčastniť, a mala by zapájať existujúce mládežnícke organizácie v členských štátoch, ako aj inštitúcie pôsobiace najmä na miestnej, jej nadradenej a regionálnej úrovni, ktoré sú zodpovedné za politiku mládeže a podporu mládežníckych organizácií.

26.

Poukazuje na to, že na podporu európskeho zboru solidarity je potrebné zaviesť taký administratívny systém, ktorý bude účastníkom aj organizáciám uľahčovať účasť na dobrovoľníckych činnostiach.

27.

Zdôrazňuje, že obidva piliere európskeho zboru solidarity (týkajúce sa pracovnej i dobrovoľníckej zložky) by mali byť doplnkové, ale mali by byť od seba zreteľne oddelené, aby sa mohli zaviesť potrebné mechanizmy na predchádzanie skrytému zamestnávaniu. Zároveň sa domnieva, že ESC by sa nemal používať na nahrádzanie platených pracovných miest neplatenou dobrovoľníckou činnosťou.

28.

Upozorňuje na skutočnosť, že charta ESC by mala klásť osobitný dôraz na praktický rozmer európskej solidarity, ktorý sa prejavuje vo vytváraní trvalých väzieb medzi spoločenstvami tvoriacimi Európsku úniu, a zároveň upevňovať zmysel pre európsku identitu.

29.

S potešením víta dôraz, ktorý sa kladie na prínosy medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce, ale zdôrazňuje, že sa ESC musí zamerať aj na miestnu dobrovoľnícku činnosť. Značná časť dobrovoľníckej činnosti sa vykonáva na miestach, kde dobrovoľníci bývajú. Zameranie na tento druh dobrovoľníckej činnosti v prospech miestnych komunít môže pomôcť vybudovať silnejší trh práce, brániť sociálnemu vylúčeniu a pôsobiť proti odchodu obyvateľstva z vidieka do mestských oblastí.

30.

Vyjadruje svoju podporu cieľu ESC pomáhať tým, ktorí sú v núdzi. Potreby a očakávania miestnych spoločenstiev by mali byť dôležitým kritériom pri posudzovaní kvality projektov.

31.

Upozorňuje na potrebu vytvoriť spoločný rámec pre spoluprácu medzi ESC a mierovým zborom OSN, mierovými silami USA a inými organizáciami podobného charakteru.

32.

Zdôrazňuje, že je dôležité zavádzať také formy aktivít ESC, ktoré by umožnili využiť jestvujúci potenciál mládežníckych organizácií v Európe a nimi rozvinutého dobrovoľníctva. ESC nemôže byť inštitúciou, ktorá prevezme alebo nahradí doterajšiu činnosť týchto organizácií, ale mal by ju dopĺňať. Výbor konštatuje, že kľúčom k úspechu myšlienky ESC bude zapojiť mládežnícke organizácie pôsobiace v európskych krajinách, a tým ich povzbudiť do spolupráce s ním. Okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri vypracúvaní stratégie európskeho zboru solidarity uznal mimoriadny význam skúseností, ktoré európske mládežnícke organizácie za desaťročia nazbierali v oblasti riadenia dobrovoľníkov a rozvoja komunít, a aby sa táto vedomostná základňa využila.

33.

Zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť nástroje na monitorovanie a podporu mladých účastníkov s cieľom zabezpečiť kvalitu činností, ktoré ponúka európsky zbor solidarity, a takisto zabezpečiť školenia a prípravu mladých ľudí na ich účasť v rôznych činnostiach, ktoré zbor ponúka. Hostiteľské organizácie pôsobiace v pracovnej zložke, najmä v oblasti poskytovania stáží a učňovskej prípravy, by v záujme zaručenia kvalitných odborných stáží mali dodržiavať aj zásady a normy stanovené v Európskej charte kvality stáží a učňovskej prípravy.

34.

Podobne by sa malo objasniť, aký bude vzťah medzi európskym zborom solidarity a Európskou dobrovoľníckou službou (EVS) s cieľom zabrániť zdvojeniu činnosti a zabezpečiť kontinuitu a plynulosť, pokiaľ ide o príležitosti, ktoré ponúka Európska únia.

35.

Zdôrazňuje, že vytvorenie ESC by malo sprevádzať vytvorenie systému potvrdzovania zručností nadobudnutých počas vykonávania dobrovoľníckej činnosti, tak vo verejnom a súkromnom sektore, ako aj v inštitúciách vysokoškolského vzdelávania. Sú súčasťou neformálneho vzdelávania, čo v súčasnosti nie je zohľadnené v náležitom oficiálnom certifikačnom systéme kvalifikácií.

36.

Zdôrazňuje, že umožniť mladým ľuďom nadobudnúť ďalšie zručnosti prostredníctvom práce a dobrovoľníctva je v prospech verejného aj súkromného sektora, pretože zlepšuje zamestnateľnosť mladých ľudí tým, že sa pre nich vytvorí konkurenčný rezervoár talentov na zamestnávanie. V tejto súvislosti vyzýva na spoluprácu so súkromným sektorom pri skúmaní toho, ako môžu nadobudnuté zručnosti lepšie zodpovedať potrebám trhu práce.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/24

1.

konštatuje, že európsky semester je hlavným nástrojom koordinácie hospodárskej a fiškálnej politiky na úrovni EÚ, počas ktorého členské štáty zosúladia svoje rozpočtové a hospodárske politiky s odporúčaniami schválenými na úrovni EÚ. Semester ovplyvňuje legislatívnu činnosť verejných orgánov na európskej, národnej a miestnej a regionálnej úrovni počas ročného cyklu; zdôrazňuje tiež prepojenie medzi semestrom a politikou súdržnosti, pričom prístup miestnych a regionálnych samospráv k európskym štrukturálnym a investičným fondom podlieha pravidlám hospodárskeho riadenia EÚ;

2.

nazdáva sa, že úspech európskeho semestra závisí aj od komplementarity medzi európskymi, národnými a miestnymi nástrojmi verejného financovania;

3.

konštatuje, že európsky semester neplní svoje sľuby, ako to dokazuje nedostatočná implementácia odporúčaní pre jednotlivé krajiny a slabé preberanie zodpovednosti na úrovni jednotlivých štátov. Napriek snahám Európskej komisie prepojiť európsky semester so stratégiou Európa 2020, programom udržateľného rozvoja do roku 2030 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, európsky semester navyše zápasí so zložitosťou a veľkým množstvom rôznych referenčných rámcov;

4.

zároveň sa nazdáva, že pri prechode na nový strategický rámec EÚ, ktorý nahrádza stratégiu Európa 2020, by bolo vhodné zaviesť reformy riadenia európskeho semestra. Akákoľvek budúca stratégia dlhodobého rozvoja by si vyžadovala súdržnosť politiky a jednotný rámec riadenia. Poukazuje na to, že program udržateľného rozvoja do roku 2030 zatiaľ takýto rámec neposkytuje;

5.

konštatuje, že miestne a regionálne orgány a organizácie, ktoré ich zastupujú pri ich národných vládach, nie sú len jednou zo zainteresovaných strán, ale kľúčovými inštitucionálnymi aktérmi v legislatívnom procese vzhľadom na špecifické skutočné rozdelenie moci a právomocí v jednotlivých členských štátoch; zdôrazňuje, že viac ako 40 % odporúčaní pre jednotlivé štáty na rok 2016 by sa nemohlo v plnej miere implementovať bez aktívnej úlohy miestnych a regionálnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za viac ako 50 % verejných investícií; čiastočne zodpovedajú aj za implementáciu politík a investičného programu EÚ;

6.

zdôrazňuje, že miestne a regionálne orgány sú úrovňou správy, ktorá je najbližšia občanom a že ich znalosti, pokiaľ ide o územné príležitosti a výzvy a ich schopnosť viesť dialóg s občanmi, podnikmi, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou majú kľúčový význam v období rastúceho skepticizmu voči verejným inštitúciám a reprezentatívnej demokracii na úrovni EÚ a jednotlivých štátov; konštatuje, že nedávny prieskum Eurobarometra preukázal, že miestni a regionálni politici môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní kontaktu medzi Európou a jej občanmi (1);

7.

ľutuje, že zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra vrátane prípravy a implementácie národných programov reforiem nie je vo všetkých členských štátoch EÚ ani štruktúrované ani výslovne uznané; konštatuje, že súčasné postupy, ktoré sa v jednotlivých štátoch značne odlišujú, sú väčšinou založené na konzultáciách so zainteresovanými stranami, pričom miestne a regionálne orgány sú postavené na rovnakú úroveň s ostatnými orgánmi uznanými ako zainteresované strany bez toho, aby sa zohľadnili ich právomoci, zručnosti a úlohy ako nenahraditeľnej úrovne správy;

8.

ľutuje, že európsky semester vychádza z analýz, ktoré systematicky nezohľadňujú územné rozdiely, pokiaľ ide o výzvy a príležitosti v rámci členských štátov, pričom tieto rozdiely sú spôsobené odlišnou východiskovou pozíciou regiónov a miest a rozdelením prostriedkov vrátane inštitucionálnych a administratívnych kapacít verejnej správy;

9.

domnieva sa, že územný rozmer európskeho semestra – tak na analytickej úrovni (prostredníctvom obohatenia ročného prieskumu rastu, národných programov reforiem a odporúčaní pre jednotlivé krajiny o analýzy územných trendov a územného dosahu politík EÚ) a na prevádzkovej úrovni (stanovením prísnejšieho a systematickejšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov na základe partnerstva a prístupu viacúrovňového riadenia) – zvýšia efektívnosť európskeho semestra a mieru zodpovednosti zaň v teréne. Takisto by to pomohlo posilniť prepojenie medzi politikou EÚ a programom investícií; konštatuje, že miestne a regionálne orgány už poskytli rozsiahle údaje v rámci EŠIF a iné relevantné informácie sú ľahko dostupné a môžu sa použiť pri zavádzaní územného rozmeru do európskeho semestra;

10.

domnieva sa, že väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra by malo znamenať, že budú zapojené už od začiatku, a to okrem iného účasťou na vytváraní národných programov reforiem v rámci postupu plánovania zhora nadol a zdola nahor; domnieva sa, že uplatňovanie národných programov reforiem by malo zahŕňať koordinovaný postup všetkých úrovní verejnej správy, a to na základe prístupu viacúrovňového riadenia (2); zdôrazňuje, že transparentnosť a zodpovednosť by mali byť zabezpečené počas celého procesu, ktorý by mal byť založený viac na dôkazoch a širšie by mal využívať hodnotenia územného dosahu;

11.

domnieva sa tiež, že na posilnenie rozsahu pôsobnosti národných programov reforiem a odstránenie niektorých súčasných prekážok je dôležité, aby sa regionálne, resp. národné investície vrátane spolufinancovania európskych štrukturálnych a investičných fondov vyčlenili z výpočtu Paktu stability a rastu, a nazdáva sa, že to umožní súvislé zosúladenie národných programov reforiem s EŠIF vzhľadom na ich spoločné ciele;

12.

Odporúča prijať kódex správania, aby európsky semester získal územný rozmer tak začlenením územných analýz do jeho kľúčových dokumentov, ako aj zabezpečením štruktúrovaného a kontinuálneho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do jeho plánovania a vykonávania;

13.

navrhuje, aby takýto kódex správania stanovil základné požiadavky, ktoré budú musieť spĺňať všetky príslušné úrovne vlády; konštatuje, že kódex správania by mal zohľadňovať príslušné skúsenosti s európskym kódexom správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (3) politiky súdržnosti, ako aj v niektorých krajinách uplatňované osvedčené postupy pri dôraznom zapájaní miestnych a regionálnych orgánov do európskeho semestra;

14.

poukazuje na značnú rôznorodosť inštitucionálnych opatrení, právomocí, tradícií a zdrojov, ktorá existuje na celoštátnej i decentralizovanej úrovni a zdôrazňuje, že kódex správania by mal brať ohľad na existujúce rozdiely medzi členskými štátmi z hľadiska ústavnej štruktúry a rozdelenia právomocí medzi celoštátnou úrovňou a nižšími úrovňami správy; domnieva sa preto, že konkrétne vykonávanie jednotlivých ustanovení kódexu správania by sa malo ponechať na členské štáty;

15.

žiada, aby kódex správania v plnej miere rešpektoval zásady subsidiarity a proporcionality; domnieva sa, že kódex správania by sa mal nechať inšpirovať prístupom lepšieho riadenia a mal by byť jeho súčasťou, ako aj súčasťou celkového úsilia o efektívnejší a menej zložitý semester zameraný na menší počet menej zložitých oblastí problémov. To znamená rešpektovať právomoci miestnych a regionálnych samospráv, ako aj predchádzať zbytočnej administratívnej záťaži pre miestne a regionálne orgány a, pokiaľ to bude možné, využívať existujúce štruktúry a procesy, ako sú tie, ktoré boli stanovené nariadeniami týkajúcimi sa politiky súdržnosti;

16.

víta, že Európsky parlament vo svojom uznesení o vykonávaní európskeho semestra na rok 2016, ktoré bolo prijaté 26. októbra 2016, schválil návrh kódexu správania, ktorý predložil VR. Taktiež víta, že EP vo svojom uznesení z 15. februára 2017 k ročnému prieskumu rastu na rok 2017 uznal, že predpokladom lepšej implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny sú jednoznačne formulované priority na európskej úrovni a skutočná verejná diskusia na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj štruktúrované zapojenie miestnych a regionálnych samospráv;

17.

víta nedávne úsilie o zlepšenie procesu semestra prostredníctvom úradníkov Komisie pre európsky semester pôsobiacich v každom členskom štáte a zdôrazňuje pridanú hodnotu úradníkov ako kontaktného miesta pre všetky úrovne verejnej správy a zainteresované strany; zdôrazňuje, že je potrebné, aby toto úsilie dopĺňalo silnejšie zapojenie miestnych a regionálnych samospráv v oblasti európskeho semestra v súvislosti s ich právomocami;

18.

odporúča, aby kódex správania obsahoval nasledujúce dve časti a základné prvky zamerané na príslušných inštitucionálnych aktérov na všetkých úrovniach; odporúča, aby sa skutočný obsah kódexu správania vypracoval v spolupráci s príslušnými inštitúciami EÚ, aby sa zabezpečilo, že ustanovenia určení jednotlivým krajinám budú v súlade so zásadou subsidiarity v plnom rozsahu prispôsobené konkrétnej situácii na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

19.

odporúča, aby kódex správania v záujme zabezpečenia vhodného územného základu pre európsky semester, ktorý umožní presnejšie sa zamerať na hlavné problémy každej úrovne verejnej správy, stanovil, že:

20.

odporúča, aby kódex správania v súvislosti so zapojením nižšej ako národnej úrovne správy stanovil, že:

21.

predpokladá, že kódex správania sa bude vykonávať na úrovni EÚ hneď po jeho prijatí, a na úrovni krajín v časovom horizonte dvoch rokov, aby ho národné a subnárodné úrovne vlády mohli zaviesť a vhodne ho prispôsobiť svojej konkrétnej situácii;

22.

navrhuje, aby inštitúcie EÚ v rámci súčasného právneho rámca čo najskôr zaviedli kódex správania prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody, ktorej účastníkom by bol aj VR;

23.

odporúča, aby Komisia medzitým navrhla, a to na základe článku 121 ZFEÚ, zmenu právneho predpisu týkajúceho sa európskeho semestra tak, aby bol jasným právnym základom právnej záväznosti kódexu správania v budúcnosti;

24.

poukazuje na to, že implementácia kódexu správania by sa uľahčila využívaním a zlepšením existujúcich štruktúr a činností, ako sú: Európsky týždeň regiónov a miest, obnova územného dialógu medzi VR, zástupcami regiónov a miest a európskymi inštitúciami a využívanie už dostupných údajov zo strany Eurostatu alebo regiónov a miestnych orgánov;

25.

naliehavo vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby riešili problém administratívnej a inštitucionálnej kapacity na všetkých úrovniach verejnej správy, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, ktorý je prekážkou plného vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny; preto opätovne vyzýva Európsku komisiu, aby vydala jednotný strategický dokument, v ktorom budú stanovené usmernenia a zásady koordinácie pre všetky okruhy technickej pomoci pri budovaní kapacít financovanej EÚ;

26.

žiada, aby sa uvažovalo o opatreniach, ktoré by podnietili členské štáty k prijatiu kódexu správania;

27.

vyzýva Európsku komisiu, Radu a Európsky parlament, aby začali pracovať na kódexe správania v spolupráci s VR a pritom zohľadnili uvedenú štruktúru a hlavný obsah a dodržali zásadu subsidiarity a proporcionality.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/28

1.

sa domnieva, že Európa stojí pred veľkými spoločenskými výzvami. Neistota jej obyvateľov ohľadom ich budúcnosti, miera nezamestnanosti, ktorá je ešte stále vyššia ako pred finančnou a hospodárskou krízou, najmä pokiaľ ide o mieru zamestnanosti mladých ľudí, čím ďalej hmatateľnejšie dôsledky klimatických zmien, starnutie obyvateľstva a príchod utečencov, žiadateľov o azyl a prisťahovalcov stavajú miestne a regionálne samosprávy pred nové úlohy.

2.

Členovia výboru konštatujú, že spoločnosť sa mení. Naši spoluobčania majú v súčasnosti vyššie požiadavky a zároveň sú vzdelanejší, a preto čoraz častejšie sami určujú smerovanie svojho života, snažia sa zlepšovať svoju životnú úroveň a viac sa angažujú pri riešení otázok spoločenského významu. Ako zástupcovia miestnych a regionálnych samospráv sme si tiež vedomí toho, že záujmy našich spoluobčanov sa môžu značne líšiť.

3.

Spoločenské výzvy sú čoraz komplexnejšie. Nedajú sa zaškatuľkovať do úzko vymedzených oblastí politiky, nezaujímajú ich administratívne hranice a presahujú funkčné obdobia. Vyžadujú si okamžité opatrenia a dlhodobú víziu a prístup, ako aj zmenu paradigmy, pokiaľ ide o sociálny rozmer politiky EÚ, okrem iného v súvislosti s HMÚ, s cieľom osloviť všetkých občanov a posilniť solidaritu medzi ľuďmi a členskými štátmi.

4.

Miestne a regionálne orgány však majú zároveň k dispozícii menej finančných prostriedkov na to, aby v rýchlo sa meniacej spoločnosti čelili týmto novým a zložitejším výzvam, a preto si všetky opatrenia v tejto oblasti vyžadujú objektívnu, pragmatickú a účinnú spoluprácu medzi jednotlivými úrovňami verejnej správy.

5.

Výbor konštatuje, že súčasný prístup a nástroje politiky majú svoje obmedzenia, pokiaľ ide o hľadanie riešení aktuálnych spoločenských problémov. Tento vývoj je však zároveň príležitosťou pre modernú a inovatívnu Európu.

6.

Výbor považuje sociálne inovácie za významný nástroj na riešenie aktuálnych spoločenských problémov a zvýšenie kvality života občanov Európy, ktorý zapája verejný, súkromný a tretí sektor. Sociálne inovačné projekty majú väčší vplyv na spoločnosť a na hospodárstvo vo všeobecnosti, keď sú kombinované s technologickou podporou, pretože prinášajú lepšie riešenia pre všetkých občanov.

7.

Výbor súhlasí s vymedzením sociálnych inovácií ako nových nápadov (pri výrobkoch, službách a modeloch), ktoré zároveň (účinnejšie než ich alternatívy) uspokojujú spoločenské potreby a vytvárajú nové sociálne vzťahy a kooperačné spojenia (1).

8.

Sociálne inovácie môžu byť dôležitým nástrojom na riešenie všetkých spoločenských výziev. Napríklad na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, na podporu samostatnosti starších ľudí a starostlivosti o nich, ako aj na začleňovanie osôb s väčšími ťažkosťami pri vstupe na trh práce a na oživenie odľahlých regiónov, regiónov čeliacich rôznym demografickým výzvam a mestských oblastí v útlme.

9.

Podľa názoru výboru je pre sociálne inovácie charakteristický prístup zdola nahor, spoločné hľadanie riešení blízko k ľuďom (2), poskytovanie riešení na mieru, nové prepojenia a spolupráca medzi orgánmi verejnej správy, podnikmi, znalostnými a vzdelávacími inštitúciami, organizáciami občianskej spoločnosti a záujmovými organizáciami občanov (3).

10.

Výbor by chcel poukázať na organizované spotrebiteľské skupiny ako dobrý príklad prístupu zdola nahor. Spotrebiteľské skupiny sú miestom kontaktu so spotrebiteľmi, ktorí poznajú určité služby. Tieto skupiny sú vhodné na zbieranie spätných informácií od spotrebiteľov (napr. o užívateľských skúsenostiach), na vývoj služieb a výrobkov, ako aj na hľadanie a overovanie nových nápadov (prístupom zdola nahor). Spotrebiteľské skupiny podporujú začleňovanie a poskytujú spotrebiteľom skutočnú príležitosť prejaviť sa.

11.

Sociálne inovácie predstavujú pre verejné orgány zmenu spôsobu práce. Od miestnych a regionálnych samospráv vyžadujú otvorenosť iniciatívam a myšlienkam občanov, podnikov, znalostných a vzdelávacích inštitúcií a spoločenských organizácií. Dôležité je uvedomiť si, že riešenie mnohých aktuálnych problémov nie je len v rukách verejných orgánov. Otvorený postoj však neznamená pasívny postoj. Presadzovanie sociálnych inovácií často vyžaduje od miestnych samospráv, aby sa ujali vedúcej úlohy a koordinovali vytváranie partnerstiev, prepájanie zainteresovaných strán, vytváranie inovatívnych ekosystémov, podporu kvalitných iniciatív občanov a miestnych spoločenstiev, vytváranie pružných právnych rámcov, zabezpečovanie výmeny poznatkov a podporu dialógu.

12.

Európska komisia oprávnene konštatuje, že EÚ musí prinášať konkrétne výsledky, ktoré spĺňajú potreby a želania našich občanov. Ak sociálne inovácie budeme podporovať a uľahčovať už v raných štádiách tvorby politiky a rozhodovacieho procesu, dospejeme nielen k lepším riešeniam, ale aj k riešeniam, ktoré majú väčšiu podporu.

13.

V čase, keď sa dôvera v naše demokratické inštitúcie ocitá pod tlakom, je podpora zo strany občanov veľmi dôležitá. Sociálna inovácia vychádza od občanov a od miestnych spoločenstiev, a to od konzultácie s nimi s cieľom určiť spoločenské potreby, cez hľadanie riešení, až po realizačnú fázu prostredníctvom zapájania, spolupráce a spoločnej zodpovednosti, vzájomnosti a vytvárania sietí združujúcich viaceré subjekty. Tento rozmer sa musí spájať s územným rozmerom a čo najviac zodpovedať potrebám jednotlivcov, rodín a spoločenstiev.

14.

Výbor víta, že Európska komisia uznáva význam sociálnych inovácií, a hlavne potenciál portálu Spoločenstva sociálnych inovácií a každoročnej Európskej súťaže sociálnych inovácií. Výbor chce zdôrazniť, že sociálne inovácie sa netýkajú len hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest. Je dôležité uznať a oceniť sociálne inovácie ako prostriedok, ktorý možno uplatniť v rôznych oblastiach politiky, napríklad v boji proti chudobe a ekonomickej marginalizácii, a ktorý môže zvýšiť kvalitu života obyvateľov EÚ.

15.

Úspešné projekty sociálnej inovácie môžu skutočne zabezpečiť doplnkovosť medzi podporou sociálneho začleňovania a solidarity a vytváraním rastu a zamestnanosti. Výbor preto zdôrazňuje, že sociálne inovácie je potrebné preniesť do miestnych a regionálnych rozvojových stratégií.

16.

Sociálne inovácie vedú okrem toho k lepším inováciám. Technologický vývoj postupuje čoraz rýchlejšie. Trendy, ako je digitalizácia a automatizácia, zásadne pretvárajú trh práce a celkovo hospodárstvo v mestách a regiónoch. V dôsledku automatizácie a robotizácie zanikajú niektoré pracovné miesta, iné však vďaka nim vznikajú. Veľké zhromažďovanie údajov ohrozuje súkromie našich občanov a nie každý dokáže udržať krok a vyrovnať sa s technologickým vývojom. Sociálne inovácie môžu pomôcť zvýšiť odolnosť našej spoločnosti. Výbor vidí v celej EÚ niektoré dobré príklady sociálnych inovácií zavádzaných miestnymi a regionálnymi orgánmi (4).

17.

Je premárnenou príležitosťou nešíriť úspešné sociálne inovácie a ponechať ich na miestnej úrovni. Inovácie často vznikajú v malom rozsahu na miestnej úrovni, môžu však byť cenné a uplatniteľné pre všetkých občanov Európy. Na plné využitie potenciálu sociálnych inovácií je potrebné prostredie, ktoré umožňuje ich rozširovanie a propagáciu.

18.

Existuje veľa príkladov osvedčených postupov v rámci sociálnych inovácií, ktoré pomáhajú ženám aj deťom v krízovej situácii. Tieto postupy by sa mali zhodnotiť, aby sa mohli využívať v celej Európe v záujme občanov, ktorí sa ocitnú v takejto situácii, a v prípade potreby uľahčiť ich financovanie zo štrukturálnych fondov.

19.

Ďalším nevyhnutným predpokladom plného využitia možností sociálnych inovácií je zjednodušenie a obmedzenie administratívnej záťaže spojenej s politikou súdržnosti. Súčasná zložitosť a rozsah rámca predpisov žiadateľov odrádza. Výbor už viackrát vyzval inštitúcie EÚ, aby skutočne zjednodušili súbor právnych predpisov v oblasti politiky súdržnosti (5).

20.

Európska politika súdržnosti sťažuje využívanie sociálnych inovácií ako nástroja. Financovanie projektov sociálnych inovácií zo strany EÚ sťažuje aj obmedzený rozsah projektov, ich malí a netradiční partneri a skutočnosť, že sociálne inovácie sa nie vždy uznávajú ako kritérium pri žiadostiach o podporu z európskych fondov.

21.

Nie všetky európske fondy a programy sú preto vhodné pre sociálne inovácie. Rovnako ako pri technologických inováciách, aj pri sociálnych inováciách je potrebný priestor na experimentovanie a ochota prijať skutočnosť, že nie všetky inovácie sa vydaria.

22.

Výbor zdôrazňuje, že sociálne inovácie sa môžu úspešne rozvíjať okrem iného vďaka sociálnemu hospodárstvu. V tejto súvislosti by rád poukázal na to, že iniciatívy sociálneho hospodárstva tým, že sú založené na spolupráci a občianskej angažovanosti osôb, ktoré tvoria spoločenstvá, prispievajú k zvyšovaniu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, ako aj úrovne dôvery v celej Európskej únii. Preto je nevyhnutné podporiť sociálne inovácie aj využitím potenciálu sociálneho hospodárstva, a to zlepšením prístupu k rôznym spôsobom financovania a zabezpečením dostatočných finančných prostriedkov na miestnej, regionálnej a štátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ (6).

23.

Výbor uznáva význam inovácií pre Európsku úniu, ktoré umožňujú, aby občania mali prístup k najlepšiemu vzdelaniu, aby bol dostatok pracovných príležitostí a aby sme dokázali čeliť aktuálnym spoločenským výzvam a zachovali si vysokú úroveň blahobytu a kvality života. V tejto súvislosti zdôrazňuje význam iniciatívy Inovácia v Únii, ktorej cieľom je vytvoriť v EÚ lepšie podmienky pre inovácie, vďaka čomu sa dobré nápady môžu rýchlejšie premeniť na výrobky a služby.

24.

Víta rôzne snahy Európskej komisie podporovať sociálne inovácie v rámci programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie, kooperačných ekonomických modelov, programu Horizont 2020, platforiem kultúrnej informovanosti a programov nástroja pre malé a stredné podniky.

25.

Domnieva sa však, že hoci je jedným z účelov programu zamestnanosti a sociálnej inovácie bojovať proti dlhodobej nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu, v európskom meradle ešte neexistujú mechanizmy schopné účinne čeliť týmto spoločným problémom.

26.

Domnieva sa však, že napriek týmto snahám sa v rámci stratégie Európa 2020 príliš jednostranne kladie dôraz na technologickú stránku inovácie a sociálna stránka zostáva v úzadí. Zdôrazňuje, že sociálne a technologické inovácie sa navzájom dopĺňajú a práve prostredníctvom podpory ich komplementárnosti sa môžu dosiahnuť výsledky, ktoré budú mať vplyv na spoločnosť.

27.

Aktuálne spoločenské výzvy presahujú hranice krajín a často ich musia riešiť miestne a regionálne samosprávy v Európe. Sociálne inovácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri vytváraní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti. V tejto súvislosti je žiaduce, aby EÚ zohrávala úlohu hnacej sily, sprostredkovateľa a spájajúceho činiteľa.

28.

Výbor vyzýva Európsku komisiu, aby pri tvorbe politiky rozhodne zohľadňovala jej uskutočniteľnosť na miestnej a regionálnej úrovni, čo je v súlade s uskutočňovaním mestskej agendy EÚ, v rámci ktorej Komisia, členské štáty a mestá mapujú uskutočniteľnosť politiky a právnych predpisov EÚ na miestnej úrovni. Ešte relevantnejšie je to pri projektoch sociálnych inovácií, ktoré miestne a regionálne samosprávy často podporujú počas celého inovačného procesu (objavenie, skúšanie, šírenie a hodnotenie).

29.

Výbor žiada Európsku komisiu, aby uznala a oceňovala sociálne inovácie ako nástroj na riešenie najrôznejších spoločenských problémov a zvyšovanie kvality života obyvateľov.

30.

Európska komisia by mala prevziať vedenie v rozvoji sociálnych inovácií a šírení poznatkov a osvedčených postupov v tejto oblasti. Napríklad na strane subjektov sociálneho hospodárstva by mala zaručiť prijatie politických opatrení umožňujúcich sociálnu inováciu a vytvorenie skutočného európskeho spoločenstva sociálnych inovácií na rôznych úrovniach verejnej správy, vrátane integrovaných opatrení v oblasti zdravotníctva, bývania a aktívneho hľadania zamestnania.

31.

Výbor žiada Európsku komisiu, aby odstránila spomenuté obmedzenia a aby sa sociálne inovácie stali kritériom v žiadostiach o podporu z európskych fondov. Zároveň žiada, aby fondy a programy boli otvorené netradičným inštitúciám a zoskupeniam a aby sa vytvoril priestor na experimentovanie, v ktorom sa prípadný neúspech pokusu akceptuje.

32.

Žiada Európsku komisiu, aby vytvorila jasný systém monitorovania a merania vplyvu a skúmania výsledkov procesov sociálnych inovácií v jednotlivých členských štátoch, najmä v rámci sociálneho hospodárstva. Vďaka tomu budú výsledky sociálnych inovácií merateľné, dosah sociálnych inovácií bude tak zaznamenaný, a takéto informácie a príklady úspešných projektov sa budú šíriť. Uľahčí sa tým získavanie finančných prostriedkov.

33.

Pokiaľ ide o plné využitie potenciálu sociálnych inovácií, výbor hľadí jednoznačne aj do svojich radov. Vyzýva svojich členov, aby na miestnej úrovni experimentovali so sociálnou inováciou, zapájali do toho iné verejné orgány, podniky, znalostné inštitúcie a obyvateľov, a vymieňali si skúsenosti.

34.

Zdôrazňuje význam sociálnych doložiek pri posudzovaní ponúk vo verejnom obstarávaní a žiada Európsku komisiu, aby zabezpečila, že tieto doložky budú členské štátny riadne transponovať a uplatňovať. Okrem toho žiada flexibilitu súčasných pravidiel o štátnej pomoci, aby sa podporili sociálne inovácie. Navyše navrhuje preskúmať pre jestvujúce programy sociálnych inovácií a sociálnych investícií, aký je potenciál základného imania a participačných inovácií pre jestvujúce inovačné programy, ktoré sú zvyčajne založené na investičných modeloch.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/32

1.

víta úsilie, ktoré doposiaľ vyvinula Európska komisia, členské štáty a regióny na podporu biohospodárstva na regionálnej úrovni prostredníctvom udržateľného riadenia prírodných zdrojov vrátane pôdy, vnútrozemských a morských vôd a vyzýva na ďalšie kroky v tomto smere;

2.

zastáva názor, že rozvoj biohospodárstva najmä vo vidieckych a vhodných lesných oblastiach EÚ má veľmi veľký potenciál pre rast a tvorbu pracovných miest a poukazuje na to, že tento potenciál bude možné využiť len vtedy, ak budú regionálne a miestne subjekty úzko spolupracovať priamo v teréne a budú sa snažiť o dosiahnutie spoločných cieľov;

3.

navrhuje preto, aby sa budúce aktualizácie stratégie pre biohospodárstvo a akčného plánu zameriavali na využitie potenciálu a prínosu biohospodárstva vrátane biotechnológie a biomasy pre miestny a regionálny rozvoj, a to v mestských aj vidieckych oblastiach;

4.

je presvedčený, že sú potrebné väčšie synergie medzi európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi iniciatívami v oblasti biohospodárstva v duchu viacúrovňového riadenia, aby sa tak dosiahli optimálne podmienky na rozvoj biohospodárstva v Európe;

5.

požaduje, aby sa venovala pozornosť predovšetkým regionálnym stratégiám inteligentnej špecializácie zameriavajúcim sa na biohospodárstvo, a aby sa to zohľadnilo aj pri preskúmaní stratégie pre biohospodárstvo;

6.

navrhuje preskúmať existujúci regulačný rámec pre rozvoj biohospodárstva vo vzťahu k iniciatíve pre lepšiu právnu reguláciu s cieľom odstrániť aj prípadné prekážky pre investície v EÚ;

7.

zasadzuje sa za to, aby Komisia, členské štáty a európske regióny uplatňovali ofenzívne komunikačné stratégie s cieľom zvýšiť informovanosť o potenciáloch biohospodárstva v regiónoch a v tejto súvislosti navrhuje používanie pojmov „bioregión“ a „bioobce“ na označenie vidieckych oblastí, miest a regiónov, ktoré kladú osobitný dôraz na rozvoj biohospodárstva;

8.

výbor sa zasadzuje za to, aby boli iniciatívy zamerané na podporu biohospodárstva úzko prepojené s rozvojom udržateľného obehového hospodárstva na regionálnej a miestnej úrovni a súhlasí s podporou bioregiónov a bioobcí, ako aj podnikov a združení, ktoré využívajú svoje miestne biologické zdroje na vytváranie nových hodnotových reťazcov, a to aj prostredníctvom priameho financovania vlastných regionálnych výskumných centier pôsobiacich v rôznych odvetviach biohospodárstva vrátane agropotravinárstva;

9.

vyzýva EÚ a členské štáty, aby zmenili politiku v oblasti financovania tak, aby bolo prioritou riešenie existujúcich problémov a výziev priamo na mieste a nastaviť podmienky pre poskytovanie financovania biohospodárstva zo strany EÚ tak, aby sa podporovali riešenia prispôsobené regiónom a zohľadnili pritom aj špecifické výzvy, ktorým čelia ostrovy alebo najvzdialenejšie regióny;

10.

zdôrazňuje, že zvýšenie investícií v oblasti biohospodárstva možno dosiahnuť len vtedy, ak bude zabezpečený lepší prístup k hlavným finančným nástrojom EÚ, ako napríklad – okrem iných – EFSI, EŠIF a program Horizont 2020, COSME atď.;

11.

navrhuje, aby sa umožnili nové možnosti kombinovaného využívania prostriedkov z finančných programov EÚ s cieľom reagovať na požiadavky integrovanej stratégie pre rozvoj biohospodárstva (podpora výskumu, vývoja a inovácií, podpora investícií, záruky);

12.

požaduje, aby sa spoločnému podniku pre priemyselné odvetvia využívajúcemu biologické materiály uľahčilo zohľadňovanie regionálnych záujmov na účely zlepšenia súdržnosti opatrení, optimálneho využívania synergií a výmeny osvedčených postupov na podporu investícií v oblasti biohospodárstva;

13.

vyzýva Európsku investičnú banku, aby využívala možnosti financovania biohospodárstva vytvorené v rámci EFSI 2.0 a iniciatívne nadväzovala kontakty s bioregiónmi a bioobcami;

14.

požaduje, aby sa naďalej podporovala medziregionálna spolupráca a referenčné učenie medzi regiónmi a bioobcami prostredníctvom programu Horizont 2020, INTERREG a ďalších programov. V tejto súvislosti navrhuje, aby sa ako právny nástroj na účely spolupráce medzi bioregiónmi a bioobcami využívalo aj európske zoskupenie územnej spolupráce;

15.

vyzýva Európsku komisiu, aby už v ranom štádiu pred začiatkom nového programového obdobia prijala opatrenia s cieľom podporiť koordinované využívanie finančných prostriedkov EÚ, najmä v poľnohospodárskej politike vrátane sektoru agropotravinárstva a lesného hospodárstva a politike súdržnosti prostredníctvom príslušných opatrení a dohôd týkajúcich sa obsahu operačných programov bioregiónov v Európe;

16.

odporúča vypracovať návrhy na zavedenie časovo obmedzených príslušných systémov stimulov zameraných na dopyt pre výrobky z biologických materiálov v snahe kompenzovať počiatočné vyššie náklady pri uvádzaní na trh. V tejto súvislosti vyzýva členské štáty a regióny EÚ, aby uprednostňovali materiály z biologickej výroby v rámci verejného obstarávania;

17.

je presvedčený, že obrovský potenciál regiónov Európy v oblasti biohospodárstva možno lepšie využiť vtedy, ak budú mať mestá a regióny a ich medziregionálne združenia významnejšie postavenie v rámci panelu zainteresovaných strán pre biohospodárstvo (Bioeconomy Stakeholders Panel), a preto navrhuje, aby sa raz do roka uskutočnilo Európske fórum bioregiónov, bioobcí a biokomunít – zakaždým v inom európskom bioregióne alebo v inej bioobci – za účasti zástupcov členských štátov, Európskeho výboru regiónov a Európskeho parlamentu;

18.

zdôrazňuje, že na rozvoj biohospodárstva je potrebné, aby členské štáty prispôsobili svoje systémy vzdelávania, pričom ponuka odbornej prípravy, ďalšie odborné vzdelávanie a kvalifikácie, ako aj študijné odbory v rámci vyššieho vzdelávania by mali tiež umožniť ľuďom dokázať reagovať na zmenené požiadavky na kvalifikáciu. Navrhuje preto, aby boli tieto požiadavky zohľadnené aj v európskom vzdelávacom programe;

19.

pripomína, že biohospodárstvo je príležitosťou aj pre odvetvie zdravotníctva, keďže vďaka vyspelým technológiám prieskumu a výskumu je v súčasnosti možný vývoj inovatívnych terapeutických produktov na báze komplexných prírodných látok, ktoré prinášajú povzbudivé výsledky a sú takisto prínosom pre ekosystém; Výroba vysokokvalitných potravín a funkčných potravín taktiež prispieva k zlepšovaniu zdravotného stavu obyvateľov.

20.

navrhuje, aby sa v budúcom rámcovom programe pre výskum, ako aj pri vypracúvaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a budúcej politiky súdržnosti vo väčšej miere než doteraz zohľadňoval rozvoj biohospodárstva a vyzdvihoval jeho prínos pre územnú súdržnosť v EÚ;

21.

zastáva názor, že komplexné posúdenie územného vplyvu má kľúčový význam pre preskúmanie akčného plánu v oblasti biohospodárstva a že pokrok dosiahnutý v rámci budúceho akčného plánu treba pravidelne preskúmavať prostredníctvom správy o vykonávaní;

22.

zastáva názor, že vzhľadom na globálne výzvy, ako je napríklad rast populácie, nedostatok alebo vyčerpanie zdrojov a zmena klímy, treba nájsť nové prístupy, aby sa tak aj v budúcnosti zaručil udržateľný rast, efektívne využívanie zdrojov, ktoré sú životne dôležité pre ľudí a konkurencieschopnosť Európy a jej regiónov. Dôležitú úlohu v tomto kontexte zohráva rozvoj ekologických poľnohospodárskych postupov. Európsky výbor regiónov (VR) je presvedčený, že znalostné biohospodárstvo, ktoré plne rešpektuje životné prostredie, môže k tomuto cieľu prispieť významnou mierou. Biohospodárstvo je kľúčovou témou do budúcnosti, pričom jeho osobitný potenciál spočíva okrem iného v podpore environmentálnej udržateľnosti znižovaním nezávislosti od fosílnych palív a boji proti zmene klímy prostredníctvom vyrovnanej bilancie emisií CO2. Udržateľne vyprodukované výrobky a služby s využitím biologických zdrojov môžu prepojiť tri hľadiská udržateľného rozvoja, a to hospodársky rast, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia;

23.

nepopiera, že uplatňovanie biotechnologických procesov so sebou prináša aj riziká. V súvislosti s využívaním biomasy ako základu pre výrobky z biologických materiálov hrozí konkurenčný boj o pôdu a vodu (diskusia „palivá verzus potraviny“). Práve z tohto dôvodu sa musia existujúce suroviny využívať udržateľne, efektívne a diverzifikovane. Opakované a čo možno najčastejšie inteligentné zužitkovanie biomasy v súlade s kaskádovým systémom môže prispieť k tomuto cieľu. Tento prístup by sa mal vziať do úvahy pri ďalších strategických usmerneniach na podporu biohospodárstva; Využívanie biotechnológie môže tiež vplývať na pokles biodiverzity, okrem iného aj z dôvodu využívania geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Pri všetkých veľkých projektoch je odporúčania hodné bezpodmienečne uplatňovať zásadu preventívnej obozretnosti v súlade s právnym princípom EÚ stanoveným v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

24.

konštatuje, že čo možno najväčšie používanie výrobkov z biologických materiálov v čo najširšom spektre priemyselných odvetví prispeje tiež k zabezpečeniu a vytváraniu pracovných miest na nových, udržateľných trhoch, a to najmä aj v doteraz znevýhodnených, menej industrializovaných regiónoch, ako aj vo vidieckych a horských oblastiach a pobrežných regiónoch. Technologicky vyspelé biochemické a biofarmaceutické komponenty nielenže dokážu revitalizovať oblasti poškodené dezindustrializáciou alebo prechádzajúce vážnou krízou, ale priaznivo vplývajú aj na zdravie a kvalitu života osôb. Biohospodárstvu sa tým dáva aj sociálny rozmer, pretože môže byť hnacím motorom miestnych a regionálnych štrukturálnych zmien a príležitosťou na ich uskutočnenie;

25.

súhlasí s cieľom výrazne zvýšiť podiel inovačných odvetví biopriemyslu na HDP v najbližšom desaťročí, a je presvedčený, že tento cieľ možno dosiahnuť len za pomoci regiónov;

26.

konštatuje, že pre rozvoj biohospodárstva sú rozhodujúce predpoklady v regiónoch (prítomnosť prírodných zdrojov, stupeň hospodárskeho využitia, rozvoj hodnotových reťazcov, existencia inovatívneho prostredia), ako aj strategické rozhodnutia miestnych subjektov. Znamená to, že v týchto konkrétnych oblastiach existujú možnosti ovplyvniť ďalší rozvoj biohospodárstva a treba ich využiť: veda, technológie, prvovýroba a priemyselná infraštruktúra, dopyt a systémy stimulov, spotrebiteľské návyky a povedomie, kultúra, politika a právne predpisy;

27.

víta skutočnosť, že v mnohých regiónoch existujú snahy smerujúce k rozvoju biohospodárstva, avšak zároveň poukazuje na veľké rozdiely v rozvoji biohospodárstva v regiónoch, kde stále vidí značný potenciál rozvoja. V regiónoch EÚ existujú veľké rozdiely už v definícii pojmu biotechnológia. VR sa preto domnieva, že sú potrebné primerané komunikačné stratégie s cieľom objasniť potenciál biohospodárstva a zvýšiť informovanosť o tejto otázke. VR taktiež žiada Komisiu, členské štáty a regióny EÚ, aby boli aktívne resp. posilnili svoje úsilie v tomto smere. Je potrebné viesť otvorenú a transparentnú diskusiu o cieľoch, výzvach a spôsoboch vykonávania biohospodárstva, ako aj o negatívnych dôsledkoch alebo škodách súvisiacich s jeho nezavedením so všetkými príslušnými subjektmi v tejto oblasti. O biohospodárstve by mala byť informovaná aj verejnosť, ktorá by na rozdiel od biotechnológie mala dostať príležitosť aktívne sa zapájať;

28.

vidí prekážky pre rozvoj biohospodárstva v týchto oblastiach: neistý rozvoj trhu a technológií a s tým súvisiace vysoké projektové riziká a dlhé obdobie amortizácie pre budovanie infraštruktúry, vysoké náklady v oblasti výskumu a vývoja, vysoké náklady na výrobky z biologických materiálov, ktoré aj napriek udržateľnosti možno len ťažko ponúknuť koncovému spotrebiteľovi, mnoho individuálnych subjektov (výrobcovia, politika, veda), právne rámcové podmienky a chýbajúca dlhodobá stratégia na podporu všetkých fáz vývoja a vytvárania priaznivého prostredia na obmedzenie vysokého rizika podnikania v tomto sektore;

29.

víta skutočnosť, že z programu Horizont 2020 bolo vyčlenených 3,85 mld. EUR na investície v oblasti výskumu a vývoja pre biohospodárstvo, že bol zriadený spoločný podnik pre priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály a že financovanie z EFSI 2.0 bolo rozšírené aj na projekty v oblasti biohospodárstva;

30.

zdôrazňuje, že sú potrebné ďalšie investície na budovanie a rozvoj biohospodárstva a zasadzuje sa za uľahčenie prístupu k rozličným existujúcim finančným nástrojom (EŠIF, EFSI, Horizont 2020, SPP) pri využití komplementarít a synergií. Požaduje vytvorenie možností kombinovaného využívania prostriedkov z finančných programov EÚ (podpora inovácie, podpora investícií, záruky) s cieľom zmierniť riziká pre súkromných investorov a pomôcť malým a stredným podnikom pri uvádzaní produktov z biologických materiálov na trh;

31.

žiada lepšie možnosti financovania a dostatočný rizikový a inovatívny kapitál na rozvoj riešení pre sériovú výrobu využiteľných na trhu, aby sa tak znížilo osobitné hospodárske riziko pre MSP najmä vo fáze vstupu na trh a komercializácie;

32.

poukazuje na to, že regionálne podmienky na rozvoj biohospodárstva sú veľmi rôznorodé a vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy, ako možno zahrnúť regionálne prístupy v ranom štádiu do plánovania politík v snahe rozpracovať možnosti financovania. Cieľom je nájsť spôsob takého koncipovania možností financovania, aby bolo možné úspešne ich uplatňovať za rozmanitých regionálnych podmienok v snahe zvládnuť geografické výzvy vyplývajúce z ostrovného charakteru alebo odľahlosti a lepšie prepojiť s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi programami financovania;

33.

žiada preskúmať, aké možnosti financovania biohospodárstva a nástroje pre výrobky z biologických materiálov možno zaviesť zo strany dopytu. Domnieva sa, že programy poskytovania trhových stimulov pre výrobky z biologických materiálov môžu prispieť k čiastočnému vyrovnaniu nevýhod, ktoré majú spotrebitelia vzhľadom na náklady, a tým aj podporiť lepší prístup udržateľných výrobkov z biologických materiálov na trh z dlhodobého hľadiska;

34.

zdôrazňuje, že regióny a mestá a obce majú špecifickú a čoraz dôležitejšiu úlohu pri podpore rozvoja biohospodárstva, pretože miestne biologické suroviny sú základom pre hodnotové reťazce v oblasti biohospodárstva;

35.

poukazuje na to, že regióny EÚ potrebujú väčšiu podporu pri vypracúvaní a vykonávaní regionálnych stratégií v oblasti biohospodárstva a v tejto súvislosti víta iniciatívy, ako napríklad European Sustainable Chemicals Support Service. Navrhuje, aby sa rozsah týchto iniciatív rozšíril aj na iné hospodárske sektory biohospodárstva (farmaceutický priemysel, automobilový priemysel, stavebníctvo, energetiku, biotechnológiu, agropotravinárstvo a lesníctvo, sektor výstavby priemyselných komplexov, informačné a komunikačné technológie);

36.

navrhuje významnejšie postavenie pre dediny, mestá a regióny a ich medziregionálne združenia s cieľom lepšie určiť modely osvedčených postupov a dosiahnuť, aby sa regióny zamerané na biohospodárstvo mohli porovnávať a navzájom od seba učiť. Ďalej odporúča prijatie vhodných opatrení, ktoré budú zamerané na posilnenie úlohy miest a obcí pri rozvoji biohospodárstva, a to aj v rámci podujatí, ktoré organizujú; Je potrebné mať na pamäti, že procesy biohospodárstva sa často začínajú na miestnej úrovni a v malom rozsahu, a preto má kľúčový význam podporovať takéto iniciatívy;

37.

zdôrazňuje, že medziregionálne siete, ako je napríklad európsky biohospodársky klaster 3BI, iniciatíva Vanguard alebo Európska sieť regiónov v oblasti chemického priemyslu (ECRN), ako aj iné siete týkajúce sa poľnohospodárstva a životného prostredia (napríklad Euromontana, AREPO, ERIAFF atď.) významne prispievajú k rozvoju biohospodárstva. Sú dôležitým nástrojom na vypracúvanie stratégií a organizovanie výmeny poznatkov na miestnej a regionálnej úrovni. Často slúžia ako prostriedok na prepájanie miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovne a úrovne EÚ;

38.

podporuje iniciatívy, ako napríklad vyhlásenie bioregiónov z Lodže (1) (dohodli sa na ňom regióny strednej a východnej Európy a zainteresované strany z radov podnikov, akademickej obce, mimovládnych organizácií a poľnohospodárov na európskom kongrese o biohospodárstve, ktorý sa konal v Lodži v roku 2016), a víta posilnenie medziregionálnych sietí bioregiónov v cezhraničných hodnotových reťazcoch a makroregionálnej spolupráci;

39.

je presvedčený, že rozvoj biohospodárstva si vyžaduje holistický prístup, v ktorom sa spájajú rôzne oblasti politiky a že je potrebné viac podporovať klastre s globálnym potenciálom, siete a iné platformy, aby sa tak mohol uskutočňovať prenos znalostí a dialóg v rámci hodnotových reťazcov;

40.

považuje za nevyhnutné ďalšie zlepšenie koordinácie medzi rozličnými politickými a národnými úrovňami na podporu biohospodárstva, a to najmä aj s ohľadom na právne rámce. V súčasnosti sa v 28 členských štátoch uplatňujú rozdielne pravidlá pre využívanie biomasy ako východiska pre biohospodárske hodnotové reťazce. Podobne sa v jednotlivých členských štátoch EÚ zaobchádza odlišne s mnohými z hotových biohospodárskych výrobkov. Podľa VR je potrebná harmonizácia a zjednodušenie právnych predpisov v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality;

41.

zdôrazňuje, že pre rozvoj biohospodárstva je rozhodujúce rozširovanie vedomostnej základne pre udržateľné využívanie biomasy ako východiskového bodu pre biohospodársky hodnotový reťazec. Posilnenie výskumu, vývoj nových výrobkov a ich uvádzanie na trh predstavujú dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje veľké personálne a finančné zdroje;

42.

navrhuje, aby sa naďalej posilňovala podpora výskumných sietí a spolupráce medzi rozličnými subjektmi z rôznych hodnotových reťazcov vrátane univerzít a výskumných inštitútov pôsobiacich mimo univerzít a aby sa užšie prepojil potenciál v rámci vedy, výroby a priemyslu; Predovšetkým by sa mali posilniť iniciatívy na vytváranie klastrov na celoštátnej a regionálnej úrovni s cieľom umožniť prenos výsledkov inovácie na trh prostredníctvom rozvoja siete interakcií a synergií medzi výrobcami, výskumníkmi, podnikateľmi, investormi a tvorcami politiky;

43.

žiada, aby sa vypracoval ucelený zoznam existujúcich iniciatív. Malo by sa vo väčšej miere podporovať financovanie referenčných pilotných, demonštračných a výrobných zariadení v regiónoch EÚ relevantných pre oblasť biohospodárstva s cieľom dosiahnuť rozvoj nízkouhlíkových výrobných a priemyselných procesov a umožniť výmenu skúseností a know-how. Táto stratégia má za cieľ zabrániť duplicite a zvýšiť hospodárnosť vývoja výrobných postupov a produktov;

44.

poukazuje na to, že v súvislosti s rozvojom biohospodárstva dochádza k zmene vzdelávacej štruktúry, je potrebný interdisciplinárnejší charakter vzdelávania a v študijných osnovách sa musí venovať väčšia pozornosť novým odborom.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/37

1.

uznáva, že koncepcia zdravia má zásadný význam pre blahobyt spoločnosti a táto koncepcia sa nevzťahuje len na fyzické prežitie alebo absenciu choroby, ale zahŕňa aj psychologické aspekty, prírodné a environmentálne podmienky, klímu a bývanie, prácu a hospodárske, sociálne a kultúrne stránky života, v súlade s vymedzením Svetovej zdravotníckej organizácie;

2.

zdôrazňuje, že mestá zohrávajú v dôsledku urbanizácie dôležitú úlohu pri podpore zdravia, keďže 70 % svetovej populácie bude koncentrovanej na území miest;

3.

opakovane zdôrazňuje, že opatrenia EÚ, mechanizmy financovania a priority sú často zamerané na veľké mestá a že by sa viac pozornosti malo venovať významnému kumulatívnemu vplyvu malých a stredne veľkých miest s počtom obyvateľov od 5 000 do 100 000, v ktorých žije viac ako polovica obyvateľov EÚ (1), a ich dôležitému príspevku, pokiaľ ide o formulovanie a uplatňovanie ustanovení na zlepšenie verejného zdravia v EÚ;

4.

poukazuje na to, že pojem „Healthy City“(„zdravé mesto“, pozri WHO) vychádza z koncepcie spoločenstva, ktoré si uvedomuje význam zdravia ako kolektívneho blaha a je schopné podporiť a zavádzať jasné politiky zamerané na ochranu a zlepšenie súčasných foriem asistenčnej sociálnej starostlivosti, ako aj na prevenciu, s cieľom zvýšiť odolnosť a strednú dĺžku života v zdraví a znížiť riziko vzniku zdravotného postihnutia, a zároveň podporovať ciele udržateľného rozvoja;

5.

konštatuje, že hoci mnohé z 12 partnerstiev, ktoré boli vytvorené v rámci Amsterdamského paktu z roku 2016 na uplatňovanie mestskej agendy EÚ sa týkajú otázok súvisiacich s oblasťou zdravia, zdraviu zatiaľ nie je venované žiadne konkrétne partnerstvo. Okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mestská agenda EÚ neumožňuje prierezovú spoluprácu medzi orgánmi v oblasti hodnotenia zdravotných účinkov v ranej fáze. Žiada preto začlenenie definície zdravia, posúdenia vplyvu zdravia a propagácie zdravia do mestskej agendy EÚ, pričom zdôrazňuje jej vplyv na zdravie;

6.

konštatuje, že zdravie v mestách je zodpovednosťou členských štátov a že úlohou EÚ je v prvom rade dopĺňať politiky členských štátov tým, že pomôže vláde dosiahnuť spoločné ciele a úspory z rozsahu;

7.

zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať a analyzovať faktory ovplyvňujúce zdravie, najmä pokiaľ ide o zdravie v mestách, a posúdiť možnosti a problémy spôsobené nárastom strednej dĺžky života;

8.

zisťuje, že je potrebné prehodnotiť mechanizmy sociálneho štátu na základe údajov o rôznych potrebách a danostiach v rôznych vekových skupinách obyvateľstva, ktoré poukazujú na stúpajúcu tendenciu vo vyšších vekových skupinách, v súlade so zvýšením strednej dĺžky života, ako aj na nárast nerovnosti medzi sociálnymi skupinami, a súbežnými migračnými tokmi, ktoré stavajú sociálne a zdravotné služby pred ďalšiu výzvu;

9.

vidí v miestnych a regionálnych orgánoch garantov siete spravodlivosti a spolupracujúceho viacúrovňového riadenia, keď inštitúcie, podniky, organizácie občianskej spoločnosti a občania môžu prispievať ku plánovaniu spoločného, spravodlivého a harmonického usporiadania miest;

10.

vidí možnosť navrhnúť a zaviesť praktické nástroje pre „zdravie v meste“ ako všeobecné blaho v týchto prioritných oblastiach politiky:

11.

vyzýva na začlenenie zdravia a jeho vymedzenia do obsahu mestskej agendy EÚ, čím by sa zaviedla nová kultúra spoločného koncipovania, ktorá môže prispieť k tomu, že v rámci územného plánovania sa bude podporovať zdravie a vytvoria sa podmienky, ktoré budú zdraviu prospešné;

12.

vyzýva miestne orgány, aby využili Mestské inovačné opatrenia, čo je iniciatíva Európskej komisie, financovaná z celkového rozpočtu EFRR vo výške 372 miliónov EUR na roky 2014 – 2020 (zdravie sa v nej však neuvádza výslovne ako jedna z prioritných oblastí), na to, aby poskytli mestským oblastiam zdroje na otestovanie nových a doteraz nevyskúšaných riešení, ktoré majú riešiť problémy miest, a aby preskúmali novátorské kroky, ktoré by mohli pomôcť vyriešiť aj niektoré problémy v oblasti zdravia;

13.

navrhuje podniknúť politické kroky zamerané na sociálnu a zdravotnú integráciu a zlepšenie sociálnych, hospodárskych a environmentálnych podmienok zanedbaných alebo znevýhodnených mestských štvrtí;

14.

upriamuje pozornosť na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, najmä žien a detí, ako aj skupín ohrozených z dôvodov zdravotného stavu, ako napríklad problémy s mentálnym zdravím, choroba a postihnutie. To je prioritou v oblasti sociálnej súdržnosti, pokiaľ ide – v mestskom kontexte – o sociálno-hospodárske rozdiely a narastajúce nerovnosti. Práve vzťah medzi sociálnymi zdravotnými ukazovateľmi (ako napríklad celková úmrtnosť, zdravotné postihnutie, subjektívne vnímaný zdravotný stav) ukazuje, že nerovnosti sú odstupňované podľa gradientu (Giniho koeficientu), t. j. každému postaveniu na istej spoločenskej úrovni zodpovedá menej priaznivá úroveň zdravotného stavu než postaveniu na vyššej úrovni a priaznivejšia než na nižšej spoločenskej úrovni, čo naznačuje, že sa nestačí uspokojiť so selektívnym prístupom sústredeným na vysokorizikových jednotlivcov, ale pozornosť by sa mala zamerať na zmiernenie celého gradientu, ak chceme, aby politické opatrenia na riešenie tejto otázky dosiahli konzistentné výsledky z hľadiska zdravia;

15.

pokladá za nevyhnutné rozvíjať politické opatrenia na zabezpečenie kvalitného aktívneho a zdravého starnutia, pokiaľ ide o dobré životné podmienky, a to tak telesné ako aj duševné i sociálne, a z hľadiska spoločenského života a vzťahov vrátane podpory voľnočasových aktivít, ktoré mesto ponúka, a medzigeneračných programov, a to aj s cieľom bojovať proti samote a izolácii;

16.

zdôrazňuje, že je potrebné posilniť stratégie na podporu zdravia, preventívne opatrenia a sociálno-zdravotné začlenenie migrantov ako prioritu pre sociálne začlenenie vrátane využívania kultúrnych mediátorov pôsobiacich v meste (napr. RE-HEALTH (2)) a venovania pozornosti obetiam traumatických zážitkov, najmä deťom;

17.

navrhuje zvážiť potenciálne náklady a prínosy vytvorenia strediska na monitorovanie determinantov zdravia pri hlavných mestských centrách, v súlade s jednotným európskym vymedzením a metodikou, t. j. informačné stredisko (focal point on HiAP), ktoré by miestnym a regionálnym orgánom umožnilo prístup k osvedčeným postupom, prípadovým štúdiám, správam, možnostiam financovania atď. v tejto oblasti;

18.

navrhuje, aby mestá, ktoré ešte nemajú takúto službu, zvážili jej možný prínos a náklady na vytvorenie funkcie „zodpovedného činiteľa pre zdravie mesta“ (Health City Manager), ktorý by interpretoval potreby mesta a usmerňoval proces zlepšovania v súčinnosti s miestnymi orgánmi, koordinoval opatrenia a zabezpečoval ich vykonávanie;

19.

zastáva názor, že v rámci správneho územného plánovania s cieľom zlepšiť zdravie obyvateľstva, by sa malo nielen zohľadňovať vytváranie zelených plôch a priestranstiev, ale tiež uvádzať všeobecné hodnotenie ekosystémov miest a regiónov;

20.

zdôrazňuje, že je dôležité rozvíjať miestne politiky plánovania mestskej verejnej dopravy, aktívnej dopravy a mestskej mobility s dôrazom na udržateľnosť a zdravie občanov. V tejto súvislosti pripomína revidovaný pracovný program Horizont 2020 na roky 2016 – 2017 „Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava“ (s rozpočtom viac ako 6,3 miliardy EUR na obdobie 2014 – 2020) a najmä jeho kapitolu „Mestská mobilita“, a odporúča tvorcom politiky, aby preskúmali možnosti investovať do svojich miestnych projektov v oblasti mobility, ktoré tento program poskytuje;

21.

zdôrazňuje svoju podporu udržateľnému plánovaniu mestskej mobility a nabáda, aby sa formulovali také politické opatrenia v oblasti dopravy a územného plánovania/využívania podľa hierarchie udržateľnej mobility s prioritou podnetov a opatrení, vďaka ktorým bude aktívne presúvanie sa pešo alebo na bicykli bezpečnejšie a atraktívnejšie, ako aj na podporu verejnej dopravy a multimodality. Žiada, aby bol zapojený do koordinačnej skupiny Európskej platformy plánov udržateľnej mestskej mobility;

22.

nabáda miestne a regionálne orgány, aby sa zapojili do európskych politík, ktoré podporujú využívanie dopravných prostriedkov, a to verejných i súkromných, na elektrický i elektrifikovaný pohon s postupným znevýhodňovaním používania fosílnych palív a poskytovalo stimuly na využívanie čistých palív;

23.

konštatuje, že zdravé mestá sa dajú dosiahnuť len vtedy, ak sú mestá udržateľné. Zdôrazňuje, že kvalita života a celkové environmentálne podmienky závisia od stavu mestského životného prostredia, a preto je holistický a udržateľný prístup nevyhnutným predpokladom budúceho mestského rozvoja (3);

24.

požaduje nové rozsiahle politické opatrenia v doprave, aby sa každé mesto prispôsobilo najvyšším normám v oblasti prístupnosti a využiteľnosti mestského priestoru a mestských služieb pre osoby so zdravotným postihnutím;

25.

navrhuje naplánovať osvetové činnosti pre občanov, aby si volili formy mestskej mobility, ktoré by boli účinnejšie z ekonomického a environmentálneho hľadiska, ako aj z hľadiska vplyvu na ich zdravie;

26.

vyzýva Európsku komisiu, aby zahrnula využívanie udržateľných dopravných prostriedkov do revízie kritérií pre ekologické verejné obstarávanie v EÚ v odvetví dopravy, alebo aby podporila rozvoj nástrojov technologickej inovácie v oblasti dopravy a ich šírenie v členských štátoch;

27.

s veľkým potešením víta osvedčené postupy ako napríklad: EURÓPSKY TÝŽDEŇ MOBILITY – osvedčenú kampaň, ktorá sa začala v roku 2002 a v roku 2016 dosiahla najväčšiu účasť, keď 2 427 miest organizovalo osvetové činnosti od 16. do 22. septembra, ako každý rok, projekt PASTA (4) (Physical Activity Through Sustainable Transport Approaches – telesná aktivita prostredníctvom udržateľných prístupov v doprave) financovaný z prostriedkov EÚ, aktívny program, ktorý otvorene uznáva vzájomný vzťah medzi zdravím a mobilitou v mestách, verejno-súkromné partnerstvá na rozvoj služieb pre ľudí dochádzajúcich za prácou;

28.

poukazuje na to, že miestne a regionálne orgány majú právnu moc určiť chránené oblasti, podporovať siete EÚ Natura 2000 a integrovať otázky biodiverzity do mestského a územného plánovania a poukazuje na rastúce množstvo vedeckých výskumom v tejto oblasti, z ktorých vyplýva, že príroda môže prispieť k riešeniu zdravotných a sociálnych otázok, a to zmierňovaním vplyvov klimatických zmien, podporovaním telesnej aktivity a sociálnej integrácie a znižovaním stresu;

29.

víta rozhodnutie Európskej komisie zo 7. decembra 2016 vypracovať akčný plán na lepšie vykonávanie smerníc o vtáctve a o biotopoch a uznanie významu integrovaného riadenia a plánovania miest na dosiahnutie cieľov ochrany biodiverzity v EÚ (5);

30.

opakuje svoju žiadosť a svoje úsilie, aby sa zvýšil rozpočet programu LIFE v oblastiach Príroda a Biodiverzita po roku 2020, určený na rozvoj „zelenej“ infraštruktúry a „zelených“ riešení v mestách, ktorých nevyhnutnosť je uznávaná v súvislosti so zmenou klímy, klimatickými a energetickými cieľmi programu EÚ na roky 2020 – 2030, Parížskou dohodou, agendami OSN a FAO a programami udržateľného rozvoja. V tejto súvislosti vyzýva na silnejšiu podporu iniciatív na miestnej a regionálnej úrovni pre adaptáciu na zmenu klímy v európskom mestskom prostredí (6) vzhľadom na ôsmy environmentálny akčný program na roky 2020 – 2027;

31.

naliehavo vyzýva, aby sa pôsobilo na environmentálne a klimatické faktory s cieľom podporiť zdravie v mestách. Prebiehajúce projekty ukázali vplyv urbanizácie na výskyt chorôb, akými sú kardiovaskulárne a respiračné choroby, ale aj obezita a cukrovka 2. typu. Žiada preto analýzu nákladov/prínosov vyplývajúcich z nečinnosti, pokiaľ ide o znečistenie ovzdušia, hluk a ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú a určujú zdravotný stav v mestách, s cieľom zvýšiť povedomie a zvoliť si hospodársky najschodnejšiu verejnú politiku (7);

32.

nabáda na iniciatívy, ktoré podporujú spoluprácu medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi, sektorom zdravia a prírody, a sú zamerané na zlepšenie zdravia a životných podmienok občanov tým, že spájajú občanov a prírodu, čím im umožnia profitovať z pravidelného prístupu k prírodným oblastiam v okolí, podporujú pravidelnú telesnú aktivitu a využívanie prírodných oblastí na terapeutické účely, spolu s inými liečebnými zásahmi;

33.

s potešením víta osvedčené postupy, ako sú ocenenie pre európske hlavné zelené mesto a vznikajúci Zbor európskej solidarity, ktorý ponúkne mladým Európanom možnosť priamo prispieť k riadeniu oblastí Natura 2000 prostredníctvom dobrovoľníckych akcií, čím ich privedie k prírode, zvýši environmentálnu osvetu a umožní im zožať zdravotné prínosy prírody a biodiverzity;

34.

naliehavo žiada, aby sa zohľadnili podmienky bývania a otázky zdravia súvisiace s bývaním, ako aj zdravie a bezpečnosť pri výstavbe a údržbe verejných budov, napríklad škôl a zariadení dennej starostlivosti, a to aj s ohľadom na kvalitu vzduchu v interiéri;

35.

odporúča, aby sa čo najväčšia pozornosť venovala významu zdravého stravovania, prostredníctvom presných usmernení, ktoré zohľadnia rozličné kontexty a rozličné cieľové skupiny obyvateľstva (školské stravovanie, podnikové jedálne lístky, vhodné sociálne jedálne). V tejto súvislosti víta zverejnenie technickej správy o verejnom obstarávaní potravín pre zdravie v školách a odporúča všetkým miestnym a regionálnym orgánom, ktoré nakupujú potraviny a potravinárske služby v školách alebo pre ne, aby využili tento podporný dokument na lepšiu integráciu zdravia a výživy do špecifikácie ponuky v rámci verejného obstarávania;

36.

odporúča podporovať politiky odmeňovania zamerané na environmentálnu zodpovednosť vo výrobnom sektore, napríklad v oblasti odpadu, ktoré by sa týkali rovnako výrobcov, ako aj výrobkov, vrátane sektora odpadu;

37.

odporúča osobitne sa zamerať na predchádzanie poruchám príjmu potravy a škodlivým návykom požívania alkoholu, tabaku a na iné závislosti (ako napríklad závislosť od hracích automatov) navrhnutím konkrétnych riešení na miestnej a regionálnej úrovni, a to nielen propagovaním inovatívneho a vysokokvalitného výskumu, výmenou dôkazov a údajov a posudzovaním regulačných opatrení, ale tiež zavádzaním opatrení v oblasti kontroly a prevencie vo verejných priestoroch a priestranstvách;

38.

opakovane zdôrazňuje, že telesná aktivita je jedným z najúčinnejších spôsobov predchádzania neprenosným ochoreniam a boja proti obezite, ako aj na udržanie zdravého životného štýlu. Vzhľadom na neustále sa rozširujúce poznatky o pozitívnej vzájomnej súvislosti medzi cvičením a mentálnym zdravím a kognitívnymi procesmi v tejto súvislosti, vyzýva miestne a regionálne orgány, aby zozbierali a šírili príklady svojich osvedčených postupov s cieľom inšpirovať, ísť príkladom a učiť sa;

39.

vyzýva Európsku komisiu, aby posilnila úlohu obcí a regiónov pri zavádzaní lepších opatrení v oblasti zdraviu prospešných pohybových aktivít (health-enhancing physical activity – HEPA) v každej oblasti života občanov, počnúc školami, až po pracoviská, voľný čas i dopravu, ktoré by umožnili podnecovať kultúru telesnej aktivity a reagovať na nedávne výzvy Rady a Parlamentu na zavedenie opatrení na podporu zdravého životného štýlu;

40.

pripomína potrebu podporovať odbornú prípravu a budovanie kapacít v oblasti zdravia vo vzdelávacích zariadeniach, pretože sa preukázalo, že zdravotné vzdelávanie vykonávané v školách je účinným prostriedkom na znižovanie prevahy správania ohrozujúceho zdravie mladých ľudí;

41.

podporuje obsah prvej správy o vykonávaní odporúčaní Rady o podpore HEPA vo všetkých sektoroch, ktorú prijala Európska komisia a ktorá bola uverejnená v decembri 2016 (8), a odporúča, aby si Európska komisia ako cieľ stanovila znížiť náklady telesnej nečinnosti, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 80 mld. EUR ročne v 28 krajinách EÚ (9), prostredníctvom zvýšenej podpory telesnej aktivity, odrádzania od sedavého životného štýlu a podpory vytvorenia ukazovateľov na monitorovanie na miestnej a regionálnej, ako aj na európskej úrovni;

42.

s veľkým potešením víta osvedčené postupy a nabáda na ich výmenu na miestnej úrovni: napr. vytvorenie podmienok na nárast trás pre cyklistov a chodcov určených na chôdzu, beh ako aj mestskú mobilitu so zaručením potrebnej bezpečnosti; používanie verejných zelených plôch upravených ako „telocvične pod šírym nebom“; zvyšovanie kvantity a kvality vyučovacích hodín venovaných výučbe športu „pre všetkých“; využívanie školskej športovej infraštruktúry v prospech iných skupín občanov v čase mimo vyučovania; a podporuje iniciatívy, ako sú každoročné určenie hlavného mesta a miest športu, podujatie, ktoré koordinuje ACES Europe; Európsky týždeň športu, ktorý sa v roku 2017 bude niesť pod názvom „Šport a zdravie“; Program Erasmus + Šport, alebo účinnejšia propagácia zdraviu prospešných pohybových aktivít (Health-Enhancing Physical Activity – HEPA);

43.

berie na vedomie vážne vplyvy finančnej a hospodárskej krízy na kapacity systémov verejnej zdravotnej starostlivosti poskytovať primerané služby, a to aj vzhľadom na zvyšujúci sa dopyt, okrem iného z dôvodu starnutia populácie. Pripomína že IKT môžu byť silným nástrojom na udržanie nákladovej efektívnosti a vysokej kvality zdravotnej starostlivosti, keďže umožňujú ľuďom každého veku lepšie sa starať o svoje zdravie a kvalitu života, a to rovnako v mestských ako aj vidieckych oblastiach;

44.

navrhuje preskúmať spoločne s Európskou komisiou konkrétne spôsoby, ako vyzvať miestne a regionálne samosprávy, aby sa aktívne zapájali do sietí, ako sú inteligentné mestá alebo Dohovor primátorov a starostov, alebo sietí zameraných na prevenciu a podporu zdravia, ktoré podporuje WHO (WHO Healthy Cities Network, WHO Healthy Ageing Task Force, WHO Age-Friendly Cities Project, WHO Regions for Health Network, Schools for Health in Europe Network, atď.) v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre hlavnú iniciatívu „Európa efektívne využívajúca zdroje“ (10), ako sú biodiverzita a využívanie pôdy, spracovanie odpadu a vodné hospodárstvo alebo znečistenie ovzdušia;

45.

vyzýva, aby sa väčšmi podporovali miestne iniciatívy na podporu informovanosti a zapojenia občanov do programov primárnej prevencie, s osobitným dôrazom na choroby vyplývajúce zo životného štýlu a chronické nákazlivé i nenákazlivé ochorenia, ktoré predstavujú hlavné riziko pre zdravie a ľudský rozvoj. Vyzýva na podporu programov sekundárnej prevencie, vedecky testovaných, prostredníctvom inštitucionálnej účasti a osvetovej činnosti pre občanov;

46.

vyzýva, aby sa vytvorilo silné spojenectvo medzi obcami, vysokými školami, zdravotníckymi zariadeniami, výskumnými strediskami, podnikmi, odborníkmi, dobrovoľníckymi združeniami a komunitnými organizáciami s cieľom skúmať a monitorovať na úrovni miest determinanty zdravia občanov na zavedenie účinnejšieho a rozhodnejšieho viacúrovňového riadenia v záujme zlepšenia politiky v oblasti zdravia;

47.

zdôrazňuje, že je zodpovednosťou všetkých úrovní verejnej správy a samotných občanov významným spôsobom prispieť k zníženiu vplyvu prenosných chorôb, presadzovaním a podporou programov očkovania, profylaxie a zdravého životného štýlu a skúmaním, ktoré mestské prostredia sú najvhodnejšie na bližší kontakt s občanmi počas ich každodenných činností (miesta zdravotnej starostlivosti, pracoviská, rekreačné a športové zariadenia, virtuálne miesta ako referenčné internetové stránky daných orgánov verejnej správy) s cieľom informovať a motivovať ich;

48.

poukazuje na to, že doteraz sa vykonalo len málo, pokiaľ ide o posudzovanie zdravotných účinkov obehového hospodárstva. V súvislosti s vykonávacími a pokračujúcimi aktivitami Európskej komisie v oblasti balíka, ktorý sa týka obehového hospodárstva, ako aj s národnými projektmi na podporu obehového hospodárstva, by sa mali podrobnejšie posúdiť účinky obehového hospodárstva na zdravie a mal by sa zintenzívniť dialóg medzi orgánmi zodpovednými za nakladanie s odpadom, ochranu životného prostredia a ochranu zdravia (napr. o využívaní odpadu pri zemných prácach alebo o opätovnom využívaní vody);

49.

odporúča, aby bola podpora dobrých životných podmienok a zdravia začlenená do miestnych a regionálnych stratégií s cieľom lepšie zohľadniť túto otázku pri rozhodovaní v jednotlivých odvetviach. Vykonávanie by mohlo byť monitorované pomocou online správ o blahobyte obsahujúcich ukazovatele stanovené na vnútroštátnej úrovni.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/43

1.

vysvetľuje, že politika rozširovania a vstup nových členov do EÚ predstavujú záruku realizácie politiky EÚ a všeobecne úspechu Európy a vyjadruje názor, že rozšírenie je najsilnejším nástrojom zahraničnej politiky EÚ;

2.

konštatuje, že vízia súčasnej Európskej komisie – počas jej funkčného obdobia (2014 – 2019) sa Európska únia nebude rozširovať, prebiehajúci proces rozširovania však bude pokračovať – sa teraz dostala do bodu, keď boli rokovania o rozšírení s Tureckom z rôznych politických dôvodov obsahovo zmrazené. Zároveň sa krajiny západného Balkánu susediace s členskými štátmi EÚ začali priamo podieľať na politických opatreniach Európskej komisie, keďže okrem procesu rozširovania sú úzko zapojené aj do migračnej politiky EÚ (západobalkánska trasa) a súvisiacich oblastí politiky, okrem iného do bezpečnosti;

3.

konštatuje, že krajiny západného Balkánu, ktoré sa usilujú o vstup do EÚ, v spolupráci s inštitúciami EÚ konštruktívne pristupovali k zvládnutiu súčasných výziev (vrátane čoraz intenzívnejších pokusov zo zahraničia o zvrátenie ich smerovania do Európy), a víta ich ochotu podieľať sa na riešení problémov, ktorým čelí Európska únia v oblasti prisťahovalectva a aj bezpečnosti;

4.

zdôrazňuje, že nové pracovné vzťahy medzi Európskou komisiou a krajinami západného Balkánu si vyžadujú zodpovedný prístup, pokiaľ ide o dodržiavanie záväzkov a podmienok na rozšírenie EÚ; zdôrazňuje, že rokovania musia vychádzať z objektívneho posúdenia pripravenosti a pokroku kandidátskych krajín pri plnení politických a ekonomických kritérií a že podmienky sa nesmú meniť v priebehu procesu s cieľom prihliadnuť na problematické oblasti jednej alebo druhej rokujúcej strany;

5.

považuje za podstatné verejne posúdiť výsledky a pokrok, ktoré dosiahli kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny v procese rozširovania, ako potvrdenie toho, že Európska únia je naďalej otvorená pre krajiny, ktoré dosiahnu rovnaké ciele a chcú mať spoločné hodnoty;

6.

víta poznámku Komisie o kľúčovej úlohe miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkov; potvrdzuje, že v oznámeniach a správach by sa malo lepšie a podrobnejšie zameriavať na miestnu a regionálnu administratívnu prácu, aj keď na tento účel nie je v acquis žiadna osobitná kapitola či etablovaný model EÚ na decentralizáciu a viacúrovňové riadenie;

7.

konštatuje, že na pozadí nových globálnych výziev a významných zmien medzinárodného kontextu práve v bezprostrednej blízkosti krajín západného Balkánu je potrebná nepretržitá a verejná diskusia o téme rozširovania EÚ (prostredníctvom stretnutí, konferencií atď.) na regionálnej aj na paneurópskej úrovni, aby európska perspektíva týchto krajín zostala na programe;

8.

zastáva názor, že tak, ako pri rozhodnutiach Komisie, ktoré sa priamo týkajú EÚ, by sa aj pri diskusiách a rozhodnutiach o stratégii rozširovania mala výslovne vyzdvihovať perspektíva mládeže, aby sa novej generácii sprostredkovalo, že náš terajší a budúci domov – Európska únia – zaručuje všetkým mladým ľuďom možnosti vzdelávania, kultúry a zamestnania;

9.

víta zriadenie a začiatok činnosti regionálneho pracoviska pre spoluprácu mládeže, ktoré boli dohodnuté na samite v Paríži (4. júla 2016), a odporúča, aby boli do tejto práce zapojené aj úrady starostlivosti o mládež z nových a úspešných členských štátov;

10.

intenzívne podporuje vypracúvanie výročných programov hospodárskej reformy a na základe skúseností získaných v tejto súvislosti odporúča zapojenie miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkov a aj občanov do zostavovania rozpočtových plánov a projektov, lebo najmä na miestnej a regionálnej úrovni bude zrejmé, aký majú záber a ako pôsobia;

11.

vyzdvihuje význam prístupu miestnych a regionálnych územných samosprávnych celkov k informačnej stratégii v súvislosti s rozširovaním, pre ktoré je možné zabezpečiť širokú podporu verejnosti, ak bude základ spoločnosti informovaný o tom, ako možno využiť výhody rozširovania;

12.

konštatuje, že zásady právneho štátu, účinné základné práva a čestná a transparentná politika sú základnými predpokladmi rozširovania; od kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín očakáva jednoznačné úsilie o splnenie týchto cieľov;

13.

podporuje ťažisko stratégie rozširovania „najskôr základné otázky“, takže vo všetkých kandidátskych krajinách a potenciálnych kandidátskych krajinách by mal byť dosiahnutý rýchlejší pokrok pri budovaní právneho štátu a justície, pri zaručení základných práv, slobody a bezpečnosti, ako aj pri upevňovaní ochrany menšín a rovnosti žien a mužov; poukazuje na dôležitosť spolupráce v rámci Rady Európy a jej Kongresu miestnych a regionálnych samospráv a s týmito orgánmi, pokiaľ ide o základné práva, zásady právneho štátu a miestnu demokraciu;

14.

víta zameranie na slobodu prejavu, zdôrazňuje však, že ho musí sprevádzať vyššia všeobecná politická kultúra, pričom príkladné správanie politických predstaviteľov, v prvom rade na miestnej a regionálnej úrovni, je najlepšou zárukou príslušného pokroku (ukončenie konfrontácií so susedmi a provokácií voči nim, zamedzenie negatívnym prejavom, vnímanie záujmov zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľov, zohľadnenie situácie menšín atď.);

15.

považuje slobodu tlače za nevyhnutnú na zabezpečenie pluralizmu demokratickej spoločnosti. Vlastnícka štruktúra médií predstavuje závažný problém. Preto ak sa občanom nezaručí právo na nezávislé informácie, môže byť ťažké dosiahnuť politicky neutrálnu a transparentnú verejnú správu a všeobecne podporu demokracie;

16.

víta vytvorenie úradu pre boj proti korupcii v Čiernej Hore ako vzor pre všetky štáty v regióne a zdôrazňuje, aké dôležité je bojovať proti korupcii vo verejnom a súkromnom sektore na všetkých úrovniach verejnej správy a spoločnosti;

17.

zdôrazňuje, že sa musí bojovať proti rasizmu, xenofóbii, extrémizmu, radikalizmu a terorizmu, lebo spochybňujú hodnoty a práva všetkých ľudí. Dôležitá je prevencia u mladých ľudí, aby pochopili, že členské štáty EÚ sa zasadzujú o to, aby mladým ľudom ponúkli bezpečný svet s dobrými možnosťami vzdelávania a zamestnania;

18.

víta poskytnutie podpory a zdrojov pre kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, pomoc však musí byť dostatočná a jej využitie a správa musia byť efektívne a transparentné;

19.

víta zameranie na program Prepojenosť, ktorý EÚ prijala, a na regionálne iniciatívy (berlínsky proces atď.), ktoré by mali byť inkluzívnejšie; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť miestne a regionálne územné samosprávne celky, ako aj celoštátne orgány v kandidátskych krajinách a v potenciálnych kandidátskych krajinách; vyzýva na pristupovanie so záujmom aj k skúsenostiam nových členských krajín a na zapojenie odborníkov na EÚ najmä z týchto krajín do navrhovania a vykonávania investičných projektov (v oblastiach dopravy, energetiky, digitálnych telekomunikácií, vzdelávania, mládeže a iných a v oblastiach spojených s digitálnym rozvojom);

20.

podporuje národné investičné výbory v prijímajúcich krajinách západného Balkánu pri tvorbe jednotného registra projektov, požaduje lepšiu koordináciu nástrojov štrukturálnej politiky a vidí v tom možnosť zaviesť digitálne rozvojové projekty v krajinách západného Balkánu;

21.

víta a podporuje všetok pozitívny vývoj vzájomných vzťahov kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín, najmä zmierenie a vytvorenie atmosféry dôvery, požaduje však citeľný pokrok v otvorených otázkach, ako aj udržateľné výsledky a zároveň aj dodržiavanie zásady dobrých susedských vzťahov; apeluje na miestne a regionálne spoločenstvá, aby účinnejšie zverejňovali svoj pokrok a iniciatívy v tomto procese, a víta šírenie užitočných postupov a skúseností;

22.

poukazuje na šancu spoločného obchodu vo formách presahujúcich spoločenstvá a hranice, ako je napríklad kampaň „Let's do it!“ na udržanie čistého životného prostredia;

23.

vyzýva kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, aby využili existujúce partnerské programy a programy TAIEX, porozmýšľali nad novými formami spolupráce a uskutočnili príslušné iniciatívy;

24.

víta pozitívne výsledky najnovších stretnutí zmiešaných poradných výborov a pracovných skupín Európskeho výboru regiónov s uvedenými krajinami; uznáva druhý deň rozšírenia (1. – 2. júna 2016) a odporúča pravidelné usporadúvanie takýchto podujatí;

25.

víta konferencie, ktorých uskutočnenie iniciovala Komisia, s názvom „Speak Up!“ a kampaň na konanie mediálnych dní v regióne. Tieto podujatia predstavujú možnosť ďalej celoštátne a regionálne budovať médiá vrátane sociálnych médií, porovnávať pokrok jednotlivých krajín v procese rozširovania a čo najlepšie využiť výsledky susedov;

26.

považuje za možné, že účasť celého regiónu na tom istom procese zvýši dynamiku úloh aj na západnom Balkáne a že ľudia sa dajú presvedčiť, že úspech krajiny je úspechom všetkých, čo doteraz všade viedlo k väčšiemu záujmu o susedov a o styk s nimi, ako aj k zdravej hospodárskej súťaži a vzájomnej podpore;

27.

vyzdvihuje rozhodné konanie Komisie v otázkach migrácie a pri rozhodnutiach v rokoch 2015 a 2016, lebo súčasná situácia utečencov a ekonomických migrantov ovplyvňuje celý región a najmä trasy cez západný Balkán, ktoré sa rýchlo vytvorili; bez spoločného úsilia, solidarity a obojstranného prevzatia zodpovednosti nemôžu existovať žiadne riešenia;

28.

osobitne víta iniciatívu Komisie na reformu spoločného európskeho azylového systému (druhý balík, 13. júla 2016), v ktorej sú naplánované detailné riešenia (bezpečná tretia krajina, prvá krajina azylu, bezpečná krajina pôvodu) pre všetky skupiny postihnuté migračnou krízou, okrem iného záruky pre maloletých žiadateľov o azyl bez sprievodu, ako aj systém právnej pomoci pre žiadateľov o azyl;

29.

víta úsilie členských štátov a predovšetkým aj kandidátskych krajín pri zvládaní krízy a poskytovaní zdrojov; poukazuje na skutočnosť, že je potrebná ďalšia podpora zo strany EÚ a aj investície v súvislosti s prijímaním a integráciou migrantov a utečencov v krajinách západného Balkánu, aby sa tam vytvorili lepšie možnosti zamestnať sa;

30.

ďakuje všetkým obciam na migračnej trase za ich doterajšiu neoceniteľnú pomoc a spoluprácu a povzbudzuje ich, aby zhromaždili svoje skúsenosti a podali ich ďalej, ako aj oznámili svoje najlepšie postupy, resp. znalosti, ktoré by mohli byť užitočné pri neočakávanom príchode ľudí v núdzi; vyzýva miestne územné samosprávne celky, aby podporovali boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi; zároveň zdôrazňuje, že kapacity miestnych územných samosprávnych celkov sú obmedzené a nejednotné a že sa musia vytvoriť možnosti, ako im poskytnúť ďalšiu pomoc;

31.

potvrdzuje, že v súlade s prioritami a opatreniami stanovenými v záveroch Rady z roku 2015 je naďalej potrebné prijímať preventívne opatrenia a zamerať úsilie predovšetkým na utečencov, ktorí oprávnene potrebujú medzinárodnú pomoc;

32.

zároveň od EÚ očakáva viac spolurozhodovania a účasti, pokiaľ ide o iniciatívy a politické opatrenia zamerané na oblasti pôvodu migrantov a zacielené na obmedzenie prílevu utečencov, ktorí sú nútení opustiť svoju domovskú krajinu, a ekonomických migrantov do Európy; zároveň musia mierové procesy v krajinách konfliktov účinnejšie sprevádzať diplomatické iniciatívy;

33.

berie na vedomie výsledok referenda o zmenách ústavy Turecka, ktoré sa uskutočnilo 16. apríla, a závery medzinárodnej pozorovateľskej misie pre referendum, podľa ktorých nemali obe strany kampane rovnaké príležitosti a voliči nedostali nestranné informácie;

34.

pripomína zavedený medzinárodný postup na miestnej úrovni, na základe ktorého sa spory týkajúce sa sčítavania hlasov môžu riešiť čiastočným prepočítaním, a odporúča, aby sa tento postup uplatnil, kedykoľvek to bude vhodné a užitočné;

35.

ľutuje, že nedávny politický vývoj v Turecku vzbudzuje pochybnosti, pokiaľ ide o to, či je turecká vláda plne odhodlaná dodržiavať hodnoty a zásady, na ktorých je EÚ založená, a to najmä Chartu základných práv Európskej únie, a konštatuje, že pokračovanie prístupového procesu je preto otázne;

36.

vyzýva tureckú vládu, aby jasne a jednoznačne odmietla trest smrti a potvrdila a dokázala, že plne dodržiava zásady právneho štátu a ľudské práva členov tureckej opozície, ako aj slobodu a nezávislosť tureckých a medzinárodných médií;

37.

vyzýva turecké národné orgány, aby zaručili, že žiadne budúce ústavné zmeny, ktoré budú implementované, nenarušia zásadu subsidiarity a autonómiu a fungovanie tureckých miestnych orgánov;

38.

vzhľadom na formálny štatút Turecka ako kandidátskej krajiny na vstup do EÚ pripomína svoje viaceré výzvy a žiadosti, aby turecká vláda vytvorila zmiešaný poradný výbor s VR, v rámci ktorého by sa mohli volení zástupcovia miestnych a regionálnych orgánov z oboch strán reprezentujúci vyvážené rodové, zemepisné a politické názory pravidelne stretávať a viesť stály dialóg; domnieva sa, že v kontexte pokračujúceho procesu pristúpenia by mohli miestne a regionálne orgány Turecka a EÚ mnoho získať z formálneho vzťahu v rámci zmiešaného poradného výboru;

39.

pripomína vážnu situáciu, v ktorej sa nachádzajú takmer tri milióny sýrskych utečencov v Turecku, a vyjadruje uznanie a solidaritu občanom, primátorom a starostom najmä pozdĺž tureckej hranice so Sýriou, ktorí musia hľadať praktické riešenia, aby ubytovali veľmi veľký počet utečencov, ktorých je niekedy toľko ako obyvateľov mesta či obce; zdôrazňuje, že pre všetky mestá a obce znamenajú takéto problémy obrovský dosah na rôzne služby, ako je vodné a odpadové hospodárstvo, školstvo, zdravotnícke služby, doprava a obchod, ako aj miestna infraštruktúra, a zdôrazňuje, že táto situácia je neudržateľná;

40.

berie na vedomie sťažnosti tureckej vlády na to, že EÚ nesplnila svoj záväzok vyplývajúci z dohody uzavretej v roku 2016 s cieľom riadiť toky migrantov a utečencov, ktorí prichádzajú do Európy cez Turecko, a takisto konštatuje, že mnohé provincie a obce museli poskytovať pomoc migrantom a utečencom bez pomoci EÚ; poukazuje však aj na to, že EÚ prostredníctvom humanitárnych partnerských organizácií poskytla sýrskym utečencom v Turecku veľmi významnú finančnú pomoc a že finančné prostriedky sa vyplácajú na základe skutočnej potreby a plnenia záväzkov. Berie na vedomie problémy s integráciou, ktorým sa čelí na miestnej úrovni, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú pri uľahčovaní integrácie môžu zohrávať odborné školenia;

41.

vyslovuje poľutovanie nad tým, že sľubné rozhovory o Cypre zrejme uviazli na mŕtvom bode, a domnieva sa, že úspešné uzavretie týchto rokovaní by významne prispelo k čiastočnej obnove dôvery medzi Tureckom a EÚ;

42.

pevne verí, že účinný pracovný vzťah medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi na oboch stranách môže prostredníctvom výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa praktických otázok prispieť aj k čiastočnej obnove dôvery medzi Tureckom a EÚ;

43.

potvrdzuje svoj zámer pokračovať vo svojich príslušných orgánoch v rozvíjaní dialógu s tureckými primátormi a starostami, ktorého cieľom bude výmena osvedčených postupov a obhajoba zásady subsidiarity;

44.

nesúhlasí s pokusom o štátny prevrat, ľutuje straty na životoch a vyjadruje solidaritu s demokratickými inštitúciami; vyjadruje však znepokojenie nad širokým rozsahom opatrení prijatých po pokuse o štátny prevrat, napríklad nad rozsiahlym prepúšťaním, zatýkaním a zadržiavaním, predovšetkým zadržiavaním a odvolávaním zvolených primátorov a starostov a ich nahradením nevolenými primátormi a starostami vymenovanými ústrednými orgánmi, čo vážne oslabuje pluralitnú demokraciu na miestnej úrovni;

45.

očakáva, že Turecko – najmä ako kandidátska krajina – dodrží najprísnejšie normy demokracie, právneho štátu a základných slobôd; obzvlášť je znepokojený pretrvávajúcim zhoršovaním situácie, pokiaľ ide o nezávislosť a fungovanie súdnictva, ako aj v oblasti slobody prejavu; vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o obmedzenia a opatrenia zamerané proti novinárom, akademickým pracovníkom a obhajcom ľudských práv, ako aj časté a neprimerané zákazy médií a sociálnych médií;

46.

vyzýva na úplnú a nediskriminačnú implementáciu dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi EÚ a Tureckom vo vzťahu ku všetkým členským štátom EÚ vrátane Cyperskej republiky; vyzýva Turecko, aby sa jednoznačne zaviazalo udržiavať dobré susedské vzťahy so všetkými svojimi susedmi, ako aj k mierovému urovnávaniu sporov v súlade s Chartou OSN; v tomto kontexte vyjadruje vážne obavy a nalieha na Turecko, aby zabránilo akejkoľvek hrozbe alebo aktivite namierenej proti členským štátom; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať právo všetkých členských štátov uzatvárať bilaterálne dohody a právo na prieskum a ťažbu prírodných zdrojov v súlade s acquis EÚ a medzinárodným právom vrátane Dohovoru OSN o morskom práve; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať zvrchovanosť členských štátov a zvrchované práva členských štátov v ich výhradnej hospodárskej zóne, teritoriálnych vodách a vzdušnom priestore;

47.

vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje ozbrojené sily z Cypru a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 550 (1984) odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov; zdôrazňuje, že takéto opatrenia na budovanie dôvery by umožnili hospodársky, sociálny a regionálny rast oboch spoločenstiev; konštatuje, že dialóg medzi občianskou spoločnosťou v miestnych spoločenstvách môže podporiť dohodu;

48.

víta, že Čierna Hora sa presvedčivo usiluje o vstup do EÚ, vie preukázať príslušný pokrok a podpísala protokol o vstupe do NATO, takže v roku 2017 pristúpi Čierna Hora k NATO; ďalej víta podpísanie dohôd o vymedzení hraníc s Bosnou a Hercegovinou a s Kosovom;

49.

oceňuje aktívnu činnosť voličov a strán pri parlamentných voľbách v októbri 2016, ich úspešný priebeh v ťažkých podmienkach, čo je zásluha dôsledného zavádzania zásad právneho štátu, a ich výsledok potvrdzuje doterajšiu domácu a zahraničnú politiku;

50.

zdôrazňuje, že teraz ide o to, aby boli na miestnej úrovni vierohodne zabezpečené zásady právneho štátu a dodržiavanie základných práv; očakáva, že vytvorenie úradu na boj proti korupcii bude podnetom na realizáciu miestnych akčných plánov na prevenciu korupcie a že bude vybudovaný účelný systém kontrol;

51.

víta úsilie vynaložené na odborný rozvoj komunálnych úradníkov, dôrazne však poukazuje na to, že je potrebný ďalší pokrok (napr. vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie a transparentné postupy prijímania podľa zásady výkonu); víta zmeny prijaté v zákone o financovaní miestnych samospráv a vyzýva na vynaloženie ďalšieho úsilia s cieľom zabezpečiť finančnú nezávislosť miestnej samosprávy;

52.

konštatuje, že v Srbsku sa v roku 2016 konali nielen komunálne a regionálne voľby, ale aj predčasné parlamentné voľby, ktorými sa potvrdila rastúca politická rôznorodosť spoločnosti a zároveň aj potrebná podpora väčšiny pre vládnucu stranu, ktorá ako víťaz volieb naďalej nástojí na vstupe do EÚ ako prioritnom cieli v komplikovanej zahraničnopolitickej situácii;

53.

povzbudzuje Srbsko, aby ďalej presadzovalo potrebné reformy a pritom venovalo osobitnú pozornosť právnemu poriadku a boju proti korupcii; víta zostavenie konkrétneho akčného plánu na realizáciu jednotlivých kapitol a víta, že Srbsko ako prvá krajina v procese pristúpenia zaviedlo ukazovateľ EÚ rovnosti žien a mužov, čo sa stretlo so všeobecným povšimnutím;

54.

víta pokrok pri realizácii akčného plánu vlády pre národnostné menšiny; s radosťou konštatuje, že najvyšší vládni predstavitelia sa pri svojich vystúpeniach v zásade vyjadrovali tolerantne voči etnickým a iným menšinám;

55.

víta normalizáciu vzťahov medzi Srbskom a Chorvátskom a dialóg medzi Belehradom a Prištinou (znovuotvorenie mostu v meste Mitrovica), z ktorých plynú konkrétne výsledky pre obyvateľov; nabáda k ďalšiemu pokroku pri plnení záväzkov a presadzovaní dohôd, aby sa tak posilnila spolupráca a dôvera; vyzýva orgány a tvorcov verejnej mienky, aby aktívne podporovali normalizáciu situácie;

56.

víta stratégiu na reformu orgánov a stratégiu vzdelávania pre komunálnu samosprávu; pozitívne oceňuje prácu národného konventu o európskej integrácii, ako aj konzultácie na miestnej úrovni;

57.

pripomína, že táto krajina ako prvá podpísala dohodu o stabilizácii a pridružení, a v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad integračným procesom a aj nad zaznamenanou nečinnosťou pri realizácii záväzkov a vykonávaní reforiem. Je znepokojený pokračujúcou politickou krízou v krajine a požaduje od nej novú politickú vôľu vstúpiť do EÚ a dodržiavať svoje záväzky;

58.

konštatuje, že na základe politickej dohody dosiahnutej v júni – júli 2015 pomocou medzinárodného sprostredkovania a nových dohôd uzavretých v júli – auguste 2016 sa v decembri 2016 konali predčasné parlamentné voľby (v dvoch obvodoch aj nové voľby, ktoré boli pozitívnym krokom na obnovenie dôvery); počíta sa s tým, že doterajšia politika a najmä dohodnutá realizácia naliehavých politických reforiem budú pokračovať. Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko musí v plnom rozsahu vykonávať politickú dohodu z júna – júla 2015 a podniknúť bezprostredné a konkrétne opatrenia s cieľom podporiť a vykonávať naliehavé politické reformy;

59.

zdôrazňuje, že rozhodnutie, či krajina dostane odporúčanie pokračovať v prístupových rokovaniach, aby sa logicky zavŕšil doterajší pokrok, závisí od splnenia kritérií, ktoré stanovila EÚ v súlade so závermi zasadnutia Rady EÚ v decembri 2015 a závermi zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti prijatými počas slovenského predsedníctva (13. decembra 2016);

60.

všíma si doterajšie úsilie krajiny pri riešení migračnej krízy a zdôrazňuje, že všetky s tým spojené problémy možno riešiť v spolupráci s EÚ a inými medzinárodnými organizáciami; dôrazne poukazuje na to, že kľúčovou otázkou ostáva zachovanie dobrých susedských vzťahov vrátane dosiahnutia riešenia otázky názvu prijateľného pre obidve strany v rámci rozhovorov pod záštitou OSN;

61.

víta relatívny pokrok Albánska, pokiaľ ide o ústredné reformné priority. Albánsko však musí udržateľne, ucelene a inkluzívne napredovať pri vykonávaní reforiem, najmä v oblastiach, ktorých sa týka päť kľúčových priorít s osobitným zameraním na oblasť právneho štátu a ochrany ľudských práv vrátane práv menšín. v tejto súvislosti bolo osobitne dôležité jednomyseľné schválenie reformy justície v pléne parlamentu 22. júla 2016. Tým sa otvárajú nové možnosti na lepšiu ochranu ľudských práv vrátane antidiskriminačnej politiky, práv menšín a hospodárskych práv v celom Albánsku, na vyjasnenie vlastníckych pomerov, na zlepšenie podnikateľského a investičného prostredia a na boj proti tieňovému hospodárstvu; ďalej víta stratégiu a akčný plán na boj proti korupcii; vyzýva na ďalší pokrok pri politických a právnych opatreniach, ako aj na riadne presadzovanie spolu s opatreniami na boj proti organizovanému zločinu vrátane boja proti výrobe drog a obchodovaniu s nimi, najmä pokiaľ ide o marihuanu, a zdôrazňuje, aké je pre Albánsko dôležité dosiahnuť hmatateľné a trvalé výsledky v týchto oblastiach;

62.

konštatuje, že členstvo Albánska v NATO od mája 2009, ktoré sa pozitívne prejavuje na priebehu vnútroštátnych reforiem a aj na zlepšení vzťahov medzi Albánskom a Gréckom, podporuje jeho pokrok v procese pristúpenia;

63.

konštatuje, že komunálne voľby, ktoré sa uskutočnili v roku 2015 po reforme správy, prebehli bez väčších problémov, požaduje však väčšiu nestrannosť a profesionalitu; okrem toho víta ad hoc výbor pre reformu volebného práva, ktorý zriadil parlament; zdôrazňuje príslušné odporúčania OBSE-ODIHR, ako aj na volebnú pozorovateľskú misiu Kongresu miestnych a regionálnych samospráv a VR, v ktorých sa požaduje depolitizácia verejnej správy a zaručenie nestrannosti; rovnako dúfa, že uvedené odporúčania sa budú uplatňovať v nasledujúcich parlamentných voľbách, ktoré musia byť slobodné, spravodlivé a dôveryhodné a musia sa uskutočniť v súlade s platnými medzinárodnými normami;

64.

vyslovuje sa za to, aby bol reformný proces aj v budúcnosti inkluzívny a aby boli zapojené všetky zúčastnené politické a občianske sily – aj z radov menšín – vrátane opozície a príslušných zainteresovaných strán, a vyzdvihuje súvisiacu prácu národnej rady pre európsku integráciu ako pozitívny príklad;

65.

ďalej víta, že boli zvolení členovia národnej rady občianskej spoločnosti a že rada začala svoju činnosť;

66.

víta, že krajina opäť pokračuje v integrácii, a európsku perspektívu považuje za dôležitý podnet pre krajinu; vyzýva na ďalšie vykonávanie programu reforiem, lebo nadobudnutie platnosti dohody o stabilizácii a pridružení ukazuje, že záväzky môžu viesť k výsledkom;

67.

ďalej víta, že Bosna a Hercegovina podala 15. februára 2016 žiadosť o pristúpenie krajiny k Európskej únii, čo dáva impulz pre krajinu a aj pre proces rozširovania; ďalej zdôrazňuje, že túto dynamiku treba udržať, aby bolo možné dosiahnuť značný pokrok pri vykonávaní programu reforiem, ktorý je potrebný na ďalšie napredovanie;

68.

konštatuje, že zverejnenie výsledkov sčítania obyvateľstva z októbra 2013 dňa 30. júna 2016 verejnosti pomohlo lepšie pochopiť zmeny politického prostredia, ktoré nastali v dôsledku komunálnych volieb zo septembra 2016, pričom toto politické prostredie je vystavené nepretržitému tlaku vychádzajúcemu aj z oblastí mimo regiónu;

69.

vyzýva všetky orgány s rozhodovacou právomocou v Bosne a Hercegovine, aby čas po voľbách využili na začatie novej výmeny názorov s EÚ a príslušnými medzinárodnými inštitúciami na vyriešenie historicky podmienených problémov a vytvorenie novej, pozitívnej atmosféry vo vzťahoch medzi skupinami obyvateľstva; ďalej poukazuje na to, že politickí predstavitelia a tvorcovia verejnej mienky regiónu môžu osobným príkladom a iniciatívou mnoho dosiahnuť v prostredí nových politických pomerov na urýchlenie vývoja na mieste;

70.

vyzdvihuje, aká dôležitá je koordinácia medzi všetkými riadiacimi a správnymi úrovňami na odstránenie prekážok pre funkčnosť krajiny, účinné vykonanie programu reforiem, mobilitu, investície a spojenia medzi rôznymi oblasťami politiky, ako aj vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru; poukazuje na to, že decentralizácia neznamená roztrieštenie a že na vykonanie reforiem sú potrebné rámcové stratégie koordinované na všetkých úrovniach; vyzýva na určenie spoločných cieľov, ktoré budú vzájomne zlučiteľné, ale ktoré budú stáť nad individuálnymi záujmami;

71.

je presvedčený, že koordinačný mechanizmus pre otázky EÚ zriadený v auguste 2016 pomôže k zlepšeniu spolupráce krajiny a jej subjektov s EÚ a jej inštitúciami a k možnosti absolútneho využívania prostriedkov EÚ;

72.

víta podpísanie a ratifikáciu dohody o stabilizácii a pridružení a jej nadobudnutie jej účinnosti 1. apríla 2016, čo znamená novú kapitolu vo vzťahoch medzi Kosovom a EÚ; víta tiež vytvorenie špecializovaných komôr; nabáda Kosovo, aby pokračovalo vo vykonávaní reforiem týkajúcich sa EÚ (napr. schválenie balíka zákonov o ľudských právach, nadobudnutie platnosti európskeho programu reforiem) a iných pozitívnych opatrení (napr. proces normalizácie);

73.

víta výsledky dosiahnuté pri liberalizácii vízového režimu; vyzdvihuje význam splnenia všetkých náležitých podmienok a vyzýva na ďalší pokrok;

74.

zdôrazňuje význam pokojného a mnohostranného politického dialógu v parlamente a v miestnych územných samosprávnych celkoch v záujme rýchlo zlepšiť imidž krajiny;

75.

víta a podporuje pozitívny vývoj dialógu medzi Belehradom a Prištinou (znovuotvorenie mostu v meste Mitrovica, dohoda o telekomunikáciách), z ktorého plynú konkrétne výsledky pre obyvateľov; nabáda k ďalšiemu pokroku pri plnení záväzkov a presadzovaní dohôd, aby sa tak posilnila spolupráca a dôvera; vyzýva politických predstaviteľov a tvorcov verejnej mienky, aby dobrým príkladom aktívne podporovali normalizáciu situácie, a tak bez problémov vstúpili do prístupového procesu.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/51

1.

víta žiadosť maltského predsedníctva, aby sa naša inštitúcia zapojila do hľadania možných riešení s cieľom podnietiť podnikateľského ducha a podporiť hospodársky, sociálny a územný rozvoj na ostrovoch;

2.

pripomína záväzok Európskej únie usilovať sa o posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako sa uvádza v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

3.

pripomína, že v článku 174 ZFEÚ sú ostrovné regióny definované ako regióny, ktorým by mala Únia venovať mimoriadnu pozornosť, pričom by sa mala zameriavať na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja v jednotlivých regiónoch v rámci členských štátov a medzi nimi;

4.

pripomína, že v Únii existuje 362 ostrovov, ktoré majú viac než 50 obyvateľov, čo je spolu 17,7 milióna osôb (z toho 3,7 milióna v najvzdialenejších regiónoch) a HDP na obyvateľa (v roku 2010) tu predstavuje približne 79,2 % priemeru Únie. Veľká časť z nich stále patrí do kategórie menej rozvinutých regiónov;

5.

podotýka, že proces hospodárskej konvergencie, ktorý prebiehal v prvej dekáde 21. storočia, sa podľa štúdie EUROISLAND (ESPON 2013) veľkej väčšiny týchto ostrovných regiónov nedotkol a že situácia sa odvtedy pre mnohé z nich dokonca zhoršila v dôsledku finančnej krízy, migračnej krízy, výkyvov z hľadiska turistickej návštevnosti alebo nedostatku inovácie;

6.

zdôrazňuje, že tieto ostrovné regióny majú v porovnaní s kontinentálnymi regiónmi osobitné zemepisné, hospodárske, demografické a sociálne danosti, ktoré sú pre mnohé ostrovy podobné a v dôsledku ktorých musia pri uplatňovaní európskych politík, ktoré sa ich týkajú, čeliť špecifickým výzvam, ako sú:

7.

zdôrazňuje, že tieto tri parametre predstavujú znevýhodnené územné, hospodárske a sociálne podmienky uznané v článku 174 ZFEÚ, ktoré sťažujú spravodlivé začlenenie ostrovov do spoločného trhu a bránia úplnej územnej integrácii obyvateľov ostrovov. Konkrétne môžu tieto podmienky viesť k nasledujúcim situáciám:

8.

oceňuje, prácu, ktorú vykonala medziskupina Európskeho parlamentu pre moria, rieky, ostrovy a pobrežné oblasti, ako aj komisia pre ostrovy v rámci okrajových a prímorských regiónov (CPMR);

9.

konštatuje, že podnikatelia a podnikateľský duch zohrávajú podstatnú úlohu pri vytváraní pracovných miest a v hospodárskej dynamike Európskej únie. Podnikatelia na ostrovoch musia však zápasiť so špecifickými štrukturálnymi problémami;

10.

pripomína, že viaceré ostrovné ekonomiky zaviedli stratégie rastu spočívajúce na využití hospodárskych, spoločenských, kultúrnych a prírodných výhod, ako sú:

11.

zdôrazňuje, že tieto stratégie, ktoré hľadajú a využívajú výnimočné hospodárske aktíva, sú často výsledkom kreativity, odvahy riskovať a vytrvalosti ostrovných podnikateľov, a preto nabáda, aby sa pri navrhovaní verejnej politiky na podporu podnikania na ostrovoch zvážila nevyhnutná pružnosť;

12.

konštatuje, že pre ostrovnú ekonomiku je príznačná slabá diverzifikácia hospodárskej štruktúry, v ktorej majú veľký podiel MSP, či dokonca mikropodniky, a značný počet podnikateľov pôsobiacich vo viacerých oblastiach, pričom tento ekosystém koexistuje s niekoľkými veľkými podnikmi, ktoré majú monopolné postavenie v špecializovaných odvetviach (cestovný ruch, doprava, ťažba, rybolov atď.);

13.

nabáda európske inštitúcie a členské štáty EÚ, aby kládli väčší dôraz na zachovanie voľného trhu v jednotlivých odvetviach v ostrovných oblastiach a aby v prípade zlyhaní trhu zabezpečili nápravu;

14.

pripomína, že ostrovné výrobky – ako aj suroviny – sa môžu predávať na špecializovaných trhoch, cieleným skupinám zákazníkov a za vysoké predajné ceny. Vďaka odlíšeniu výrobku je možné zachovať dosť vysoké ziskové rozpätia na to, aby sa zaistila životaschopnosť podnikania na ostrove. Okrem toho sa hodnota výrobku zvyšuje rozpoznaním znakov kvality a kultúrnych odkazov v celosvetovom priestore tovaru a služieb;

15.

upozorňuje však na rôzne typy dodatočných nákladov, ktoré musia ostrovní podnikatelia znášať práve v dôsledku ostrovného charakteru (suroviny, poskytovanie služieb, logistika atď.), ktoré v konečnom dôsledku ohrozujú konkurencieschopnosť výrobkov a služieb;

16.

zdôrazňuje, že aj keď sú výrobky konkurencieschopné a kvalitné, podnikatelia sa musia vyrovnať s tým, že chýbajú kapacity v oblasti výskumu a vývoja, technológie primerané pre ostrovy, primerané nástroje na financovanie ich aktivít a v dôsledku silnej emigrácie, najmä ak je ostrov slabo zaľudnený, aj kvalifikované ľudské zdroje;

17.

preto oceňuje úsilie, ktoré sa v týchto oblastiach vyvíja na úrovni Európskej únie, naliehavo však žiada, aby sa prijali primerané opatrenia na zlepšenie základných podmienok, ktoré ostrovom umožnia prispieť k inkluzívnemu rastu v EÚ. To znamená, že v každej politike Európskej únie na podporu podnikania, ak má byť spravodlivá a účinná, by sa malo prihliadať na špecifické charakteristiky a problémy ostrovov;

18.

uznáva, že politika súdržnosti má zásadný význam v úsilí dosiahnuť v Európskej únii vyvážený regionálny rozvoj: je to najvhodnejšia politika na preklenutie rozvojových rozdielov medzi ostrovmi a inými európskymi regiónmi. Zdôrazňuje však, že v politike súdržnosti v podobe, akú má v súčasnosti, nemajú ostrovné regióny osobitné postavenie;

19.

takisto pripomína osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov, z ktorých 8 sú ostrovy a ktoré zápasia s vážnymi problémami v dôsledku špecifických obmedzení, ktoré ich charakterizujú v primárnom práve a ktoré vážne obmedzujú ich hospodársky a sociálny rozvoj a mali by sa zohľadniť;

20.

odporúča preto, aby sa v politike súdržnosti po roku 2020 venovala ostrovom mimoriadna pozornosť v súlade s ustanoveniami článkov 174 a 175 ZFEÚ. Prvou etapou na ceste k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo byť začlenenie ostrovov ako ďalšej kategórie do návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1059/2003, pokiaľ ide o územné typológie (Tercet);

21.

Odporúča vytvoriť pre ostrovy jednotné kontaktné miesto (Island Desk) v rámci Európskej komisie, na Generálnom riaditeľstve pre regionálnu a mestskú politiku, ako to navrhol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 4. februára 2016, pretože ostrovní aktéri – podniky a spoločenstvá – majú v súčasnosti len obmedzený prehľad o nástrojoch a možnostiach financovania EÚ, ktoré sú do značnej miery rozptýlené medzi viacerými generálnymi riaditeľstvami a vzťahuje sa na ne množstvo predpisov;

22.

oceňuje iniciatívu Mestské inovačné opatrenia a odporúča vytvoriť na základe tohto príkladu internetovú stránku a prijať opatrenia na európskej úrovni, ktoré by ostrovom EÚ pomáhali nadväzovať vzájomné kontakty a umožňovali vymieňať si skúsenosti a deliť sa o administratívne know-how a inovácie;

23.

zdôrazňuje, že je dôležité čo najviac využívať súčinnosť medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) a ostatnými nástrojmi Únie (najmä EŠIF) v snahe vykompenzovať hospodárske dôsledky prírodného znevýhodnenia, ktorému musia ostrovy čeliť;

24.

konštatuje však, že vzhľadom na malý rozsah mnohých projektov, ktoré vyvíjajú ostrovy, sa financovanie z EFSI a pôžičky EIB zdajú byť pre mikropodniky a miestne spoločenstvá z ostrovov prakticky nedostupné. Preto odporúča vytvoriť programy osobitnej technickej pomoci pre ostrovy s cieľom zvýšiť informovanosť o nástrojoch financovania EÚ a uľahčiť ostrovom prístup k nim;

25.

žiada Európsku komisiu a EIB, aby preskúmali, či by sa technická pomoc poskytovaná prostredníctvom nástroja JASPERS mohla rozšíriť v prospech ostrovov a prispôsobiť projektom menšieho rozsahu;

26.

zdôrazňuje užitočnosť nariadenia o EZÚS (č. 1302/2013) a výhody, ktoré prináša miestnym a regionálnym orgánom a ostrovom v Európe, keďže umožňuje ostrovom rôznych členských štátov EÚ a štátov mimo EÚ vytvoriť spoločný právny subjekt, ktorý im umožní realizovať spoločné ambície a zabezpečí prístup k finančným prostriedkom EÚ, a to s menšou administratívnou záťažou, než je tá, ktorá by sa za normálnych okolností s takouto spoluprácou spájala;

27.

navrhuje vytvoriť pre ostrovné podniky systém prevádzkovej pomoci, aby sa vykompenzovali dodatočné náklady na dopravu. V rámci usmernení o regionálnej pomoci a všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách by sa takáto pomoc musela povoliť a vzťahovali by sa na ňu určité oslobodenia ako v prípade najvzdialenejších regiónov a riedko osídlených oblastí;

28.

navrhuje aktívnejšie využívať možnosti, ktoré ponúka hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, a to aj z hľadiska riešenia problémov spojených s geografickou odľahlosťou ostrovných oblastí;

29.

zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť mieru verejnej intervencie v projektoch realizovaných v rámci programov EÚ a tiež zatraktívniť súkromné intervencie, ak tieto projekty podnecujú na ostrove vznik pracovných miest a prinášajú bohatstvo a súčasne sú z ekologického hľadiska udržateľné;

30.

upozorňuje, že ukazovateľ, akým je výška HDP na obyvateľa, nezohľadňuje mnohé špecifické prekážky, ktoré bránia rozvoju ostrovov. Navrhuje preto rozšíriť zoznam doplnkových ukazovateľov používaných v rámci politiky súdržnosti, aby sa mohla lepšie posúdiť sociálna a hospodárska situácia na ostrovoch, ako aj ich príťažlivosť;

31.

ako možné ukazovatele odporúča index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI) a index prístupnosti, odporúča však pokračovať v hľadaní ďalších ukazovateľov, ktoré by umožnili v plnej miere ukázať dodatočné náklady spojené s ostrovným charakterom. Odporúča, aby Komisia vypracovala porovnávacie štúdie o výsledkoch podnikov na ostrovoch v porovnaní s podnikmi na pevnine, a to aj v prípade, ak je touto pevninou iba ostrovný členský štát;

32.

nabáda, aby sa pri posudzovaní sociálnych a hospodárskych podmienok obyvateľov ostrovov a určovaní hospodárskej príťažlivosti týchto oblastí venovala pozornosť aj nefinančným a ťažko merateľným aspektom, ako je prírodné prostredie (jeho kvalita a prístupnosť);

33.

uznáva užitočnosť výročnej správy o európskych MSP, ktorú vypracúva Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, odporúča však, aby nasledujúce správy zahŕňali aj údaje o regiónoch, aby bolo možné lepšie pochopiť, akým výzvam musia MSP na ostrovoch čeliť, ako aj mieru ich úspešnosti či neúspešnosti v porovnaní s podobnými podnikmi na pevnine;

34.

uznáva, že nástroje ako posudzovanie územného vplyvu sú užitočné pri hodnotení dosahu európskych politík na ostrovné regióny, a odporúča uplatňovať v rámci metódy hodnotenia vplyvu Európskej komisie doložku o „ostrovnom charaktere“ v snahe predvídať prípadné závažné dôsledky týchto politík pre ostrovy;

35.

podotýka, že hoci používanie stratégií inteligentnej špecializácie ako podmienky ex ante na získanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) môže prispieť k rozvoju stratégií na národnej a regionálnej úrovni, špecifický charakter ostrovnej ekonomiky si vyžaduje na mieru šité riešenia. Z tohto hľadiska môže nadmerná závislosť od jedného konkrétneho odvetvia alebo činnosti znamenať veľké riziko hospodárskej „monokultúry“ a negatívnych hospodárskych dôsledkov, ktoré prináša (Dutch disease);

36.

domnieva sa, že mimoriadnu pozornosť zo strany Komisie si zaslúžia iniciatívy zamerané na inteligentnú diverzifikáciu alebo konverziu, napríklad prechod od masového cestovného ruchu k udržateľnému, na rozvoj tvorivých odvetví, začlenenie informačných a komunikačných technológií do tradičných činností alebo cielený marketing propagujúci zdroje ostrovov;

37.

nabáda, aby sa posilnili opatrenia na zvýšenie informovanosti občanov členských štátov EÚ o turistických možnostiach v Únii a aby sa medzi regiónmi EÚ vytvorila pevnejšia sieť kontaktov, ktorá by ľuďom z metropolitných oblastí EÚ umožňovala stráviť dovolenku v ostrovných regiónoch so zaujímavou prírodou;

38.

zdôrazňuje význam zásady partnerstva, zakotvenej v článku 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach, aby sa v záujme strategického plánovania politiky súdržnosti vymedzili potreby regiónov (prístup zdola nahor). Európsky výbor regiónov žiada Európsku komisiu, aby preto do svojho legislatívneho návrhu v súvislosti s politikou súdržnosti po roku 2020 zahrnula ako podmienku ex ante účinné uplatňovanie Európskeho kódexu správania pre partnerstvo;

39.

naliehavo žiada členské štáty, aby dbali na dôsledné uplatňovanie zásady partnerstva v snahe zabezpečiť, že špecifické potreby ostrovných regiónov budú zohľadnené v partnerských dohodách a operačných programoch;

40.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zapájať miestne a regionálne orgány do navrhovania národných a európskych politík, ktoré sa ich týkajú, aby príslušné regulačné rámce zodpovedali skutočným potrebám ostrovných regiónov v súlade so zásadou subsidiarity;

41.

oceňuje možnosti financovania, ktoré ponúka Nástroj na prepájanie Európy (NPE), pokiaľ sa môžu týkať ostrovov. Podotýka však, že finančné prostriedky vyčlenené na námorné diaľnice smerujú do centrálnych a celosvetových sietí a môže sa stať, že sa zanedbajú spojenia medzi ostrovmi a regionálnymi strediskami alebo medzi jednotlivými ostrovmi. Navrhuje preto, aby sa v rámci všeobecného rozpočtu na námorné diaľnice vyčlenili osobitné finančné prostriedky pre ostrovy;

42.

uznáva úsilie, ktoré vyvíja Komisia, aby podporila podnikateľov prostredníctvom programov ako COSME a InnovFin, v rámci akčného plánu pre podnikanie 2020 alebo programu Horizont 2020 v oblasti inovácie, ako aj snahou o vytvorenie únie kapitálových trhov. Výbor sa však nazdáva, že je nevyhnutné zahrnúť do týchto programov a plánov územný rozmer (a najmä ostrovný charakter) s cieľom:

43.

vyzýva Komisiu, aby vytvorila program, ktorý bude stimulovať inováciu v hospodárstve na ostrovoch, využívanie miestnych zdrojov, podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov, spracovanie odpadu, hospodárenie s vodou, propagovanie kultúrneho a prírodného dedičstva a úsilie o vytvorenie obehového hospodárstva, pričom pojem „inovácia“ zahŕňa v tomto prípade technologickú, organizačnú, sociálnu a environmentálnu inováciu;

44.

vyzdvihuje význam štátnej pomoci v snahe zvládnuť výzvy spojené s malou veľkosťou, odľahlosťou a izolovanosťou ostrovných regiónov Európskej únie. Tieto prírodné a trvalé podmienky ohrozujú účinnosť a organizáciu viacerých odvetví, ktoré sú pre ostrovy strategické, ako je doprava, energetika a digitálne spojenie;

45.

pripomína, že infraštruktúra a organizácia vnútornej a vonkajšej dopravy, ktoré sú spoľahlivé a z hľadiska nákladov porovnateľné s pevninou, sú pre ostrovy nevyhnutnou podmienkou rozvoja a hospodárskej konkurencieschopnosti;

46.

odporúča, aby sa pre ostrovy zmiernili kritériá oprávnenosti na získanie pomoci na dopravnú infraštruktúru a dopravné siete (budovanie, modernizácia, vybavenie) v snahe umožniť čo najúčinnejšie prepojenie s dopravným systémom na pevnine a čo najlepšie začlenenie do európskeho priestoru a trhu;

47.

žiada, aby táto pomoc uľahčovala spojenie medzi ostrovmi v prípade súostroví alebo spojenie v rámci ostrova v prípade hornatých ostrovov, a nabáda, aby sa investovalo do dopravných prostriedkov s nízkymi emisiami CO2 (plavidlá na LNG, nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá atď.);

48.

zdôrazňuje, že keďže ostrovné trhy sú často malé a vzdialené, dodávanie výrobkov a služieb podnikmi z pevniny je málo atraktívne. Preto spotrebitelia a podniky na ostrovoch skutočne nemôžu profitovať z výhod hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Týka sa to najmä dopravného spojenia a dodávok energie, čo sú najdôležitejšie odvetvia pre konkurencieschopnosť ostrovných podnikov. Preto odporúča, aby sa na tieto sektory mohli uplatňovať výnimky v oblasti štátnej pomoci, ak ide o ostrovy;

49.

v tom istom duchu navrhuje, aby sa do nariadenia o pomoci de minimis vniesla väčšia pružnosť, pokiaľ ide o ostrovy, a aby sa pre ne zmiernili požiadavky v oblasti verejného obstarávania, pretože v mnohých prípadoch nie je možné, aby pri uplatňovaní konzultačných postupov bola predložená viac ako jedna ponuka;

50.

súhlasí s pružnosťou, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje v súvislosti so systémami, ktoré umožňujú ostrovom získať špecifické daňové stimuly alebo zníženie dane z príjmu právnických osôb ako kompenzáciu za dodatočné náklady v dôsledku ostrovného charakteru, a dúfa, že sa táto pružnosť zachová. Odporúča zaviesť systém stimulov na podporu inovácie a investícií, ktorý by umožňoval stimulovať výrobu a podporovať nielen miestnu spotrebu, ale aj vývoz;

51.

víta zámer Európskej komisie zahrnúť do nasledujúcej správy o súdržnosti kapitolu o ostrovoch. Európsky výbor regiónov naliehavo žiada Komisiu, aby v tejto kapitole uviedla, ako budú odporúčania vyslovené v tomto stanovisku pretavené do praxe;

52.

vyzýva maltské predsedníctvo, aby tieto politické odporúčania premenilo na konkrétne opatrenie a aby pri ich zavádzaní do praxe úzko spolupracovalo s Európskym výborom regiónov.

15.9.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 306/57

1.

vyzýva Európsku úniu, aby z problematiky mora urobila novú spoločnú ambíciu, ktorá bude v centre oživenia európskej integrácie;

2.

vyzýva Európsku úniu, aby spravila z mora skutočný predmet politiky, nie len plánovaný projekt. Práve v centre tejto námornej politiky stojí podpora modrej ekonomiky v širokom zmysle a ofenzívnym prístupom ku všetkým odvetviam, ktorý presahuje päť tém pôvodne identifikovaných v stratégii modrého rastu;

3.

vyzýva Európsku úniu, aby prišla s rýchlou iniciatívou, ktorá prinesie nové politické opatrenia a položí základy nových námorných ambícií po roku 2020. Príležitosťou, aby sa tak stalo, môže a musí byť vyhlásenie ministrov o európskej námornej politike, ktoré bude prijaté 20. apríla 2017 na Malte;

4.

vyzýva Európsku úniu, aby rozvinula novú európsku námornú politiku, ktorá by bola:

5.

zdôrazňuje, že moria a oceány sú pre život na Zemi nevyhnutné. Produkujú 50 % kyslíka. Zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii klímy. Sú dôležitou zásobárňou biodiverzity a zdrojov pre našu výživu a zdravie;

6.

vyjadruje poľutovanie nad tým, že fungovanie morských ekosystémov je v súčasnosti oslabené v dôsledku zmeny klímy, znečistenia a nadmerného využívania zdrojov;

7.

pripomína, že potenciál v oblasti rastu a zamestnanosti v modrej ekonomike nemá obdobu. Podľa Európskej komisie námorné hospodárstvo vytvára stále väčší počet pracovných miest, ktorý sa v súčasnosti odhaduje v Európe na 5 miliónov. Podľa správy Ocean economy in 2030, ktorú uverejnila OECD v roku 2016, predstavoval príspevok námornej ekonomiky k svetovému bohatstvu v roku 2010 až 1,3 bilióna eur a táto suma by sa do roku 2030 mohla zdvojnásobiť;

8.

konštatuje, že námorným záležitostiam sa na medzinárodnej úrovni venuje väčšia pozornosť. Oceány sú tiež výslovne zahrnuté do cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja stanovených v septembri 2015. V máji 2016 sa vedúci predstavitelia krajín skupiny G7 dohodli na zintenzívnení medzinárodnej spolupráce v oblasti morského výskumu Téma oceánov je uvedená v záveroch z konferencie COP 21 a 22;

9.

zdôrazňuje, že Európa je prvou svetovou námornou veľmocou a ostane ňou aj po brexite. Členské štáty Európskej únie spoločne tvoria najvýznamnejšiu exkluzívnu hospodársku zónu na svete. V odvetviach, ako je napríklad energia z morských zdrojov, má Európska únia najsilnejšiu a najkomplexnejšiu ekonomiku na svete. Pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, EÚ presadzuje najvyššie normy;

10.

domnieva sa, že Európa musí na medzinárodnej úrovni vystupovať jednotne a urobiť z námornej politiky vplyvný nástroj;

11.

domnieva sa, že nové európske námorné ambície dokážu u občanov vyvolať pocit spoluzodpovednosti, pretože:

12.

pripomína, že integrovaná námorná politika a politika v oblasti modrého rastu položili základy európskej námornej politiky;

13.

domnieva sa, že maltské predsedníctvo predstavuje príležitosť dať európskej námornej politike nový impulz prostredníctvom ministerského vyhlásenia, ktoré bude prijaté 20. apríla 2017;

14.

požaduje vypracovanie bielej knihy „More v centre pozornosti Európy“, ktorá bude zahŕňať námorný plán pre každú politiku Európskej únie;

15.

domnieva sa, že nová etapa integrovanej námornej politiky EÚ musí prispieť k reakcii Európy na tieto výzvy:

16.

zdôrazňuje, že modrá ekonomika sa konkretizuje na jednotlivých územiach. Námornú politiku preto musí sprevádzať mobilizácia regiónov a miest;

17.

domnieva sa, že územné plánovanie je nevyhnutné, musí zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom, musia byť doň zapojené mestá a regióny, ako aj všetky príslušné zainteresované strany, a musí sa usilovať o udržateľný rozvoj všetkých námorných činností;

18.

zastáva názor, že rozvoj infraštruktúry v pobrežných oblastiach, ktoré sú už svojou podstatou okrajovými, musí byť pre Európu prioritou. Znamená to, že vo všetkých regiónoch by malo byť možné využívať v prospech pobrežných oblastí prostriedky politiky súdržnosti a Junckerovho plánu, najmä na investovanie do prístavov a do vysokorýchlostného pripojenia;

19.

žiada o otvorenie diskusie o uznaní európskeho námorného priestoru s cieľom posilniť súdržnosť v sociálnej a environmentálnej oblasti a v oblasti bezpečnosti;

20.

domnieva sa, že stratégie pre prímorské oblasti sú nevyhnutnými referenčnými rámcami. Predstavujú faktory, ktoré treba zohľadniť pri príprave stratégií inteligentnej špecializácie a programovaní európskych fondov. Treba oceniť prebiehajúci vývoj iniciatívy West-Med;

21.

domnieva sa, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali umožňovať vypracovanie spoločných stratégií inteligentnej špecializácie pre viaceré regióny v tej istej morskej oblasti a na ich podnet;

22.

zdôrazňuje, že regióny a mestá sú kľúčovými aktérmi rozvoja modrej ekonomiky. Veľký počet regiónov si v rámci svojich stratégií inteligentnej špecializácie zvolil témy spojené s modrým rastom. Uvoľnenie prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENFR) a fondov politiky súdržnosti umožnilo financovať mnoho projektov zameraných na tvorbu pracovných miest;

23.

s cieľom poskytnúť nový impulz pre investície do modrej ekonomiky navrhuje, aby súčasťou stratégie inteligentnej špecializácie a operačných programov bola príloha venovaná modrej ekonomike, ktorá umožní predstaviť vplyv usmernení prijatých v súvislosti s námornými otázkami a zabezpečiť monitorovanie príslušných projektov;

24.

vyjadruje želanie, aby miestne spoločenstvá na ostrovoch a v pobrežných oblastiach mohli využívať všetky európske fondy, konkrétne ENRF, aby mohli svoje námorné stratégie rozvoja financovať v jednom rámci, podobne ako v prípade programu Leader;

25.

sa domnieva, že rozhodnutia zohľadnené v stratégiách inteligentnej špecializácie, ktoré predstavujú realitu námorného hospodárstva spočívajúcu na súčinnosti medzi aktérmi a odvetviami, by malo byť možné dlhodobo sledovať a mali by byť pre Európsku úniu oporným bodom pri usmerňovaní jej investícií na podporu modrého rastu. Európska politika v oblasti výskumu by mala najmä lepšie prihliadať na takéto regionálne iniciatívy zamerané na modrý rast;

26.

žiada, aby medziregionálne, národné a nadnárodné projekty, ktoré sú v súlade so stratégiami morských oblastí a stratégiami inteligentnej špecializácie, mohli byť financované z regionálnych, národných a európskych fondov v zjednodušenom rámci a profitovať z bonusu Spoločenstva bez toho, aby museli znova prejsť verejným obstarávaním;

27.

domnieva sa, že na najodľahlejšie regióny by sa mal i mať uplatňovať osobitný rámec na podporu ich rozvoja. Tieto územia sú vynikajúcim oporným bodom, ktorý umožňuje potvrdiť prítomnosť námornej Európy a budovať spoluprácu súvisiacu s morom na celom svete;

28.

zdôrazňuje, že more postupne získalo nové miesto v rámci programu Horizont 2020. Iniciatívy, akou je iniciatíva spoločného plánovania pre oceány, tiež prispeli k európskemu námornému výskumu. Táto metóda sa musí rozšíriť na všetky odvetvia modrej ekonomiky prostredníctvom plánu V&V na globálnej úrovni; Vyzdvihuje význam osobitnej podpory pre MSP, ktoré chcú vyvíjať a používať inovatívne riešenia v rôznych sektoroch, napríklad v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu;

29.

žiada, aby sa pre ďalší rámcový program prijal cieľ zabezpečiť, aby 10 % projektov tvorili projekty, ktoré významne prispievajú k riešeniu výziev v oblasti morského a námorného výskumu. Pokračovanie vykonávania programu Horizont 2020 by už malo umožniť, aby sme sa k tomuto cieľu priblížili;

30.

žiada, aby sa vytvorila námorná os stratégie v oblasti zručností pre Európu;

31.

navrhuje otvoriť diskusiu na európskej úrovni o tom, či by bolo vhodné financovať pilotný projekt zameraný na prieskum a lepšie využívanie morského dna;

32.

zdôrazňuje, že v námorných odvetviach sa inovácie často môžu skúšať len na prvom výrobku uvedenom na trh. Európska politika v oblasti inovácie by mala umožniť financovať tieto demonštračné modely. Takisto by sa mali oživiť verejno-súkromné partnerstvá zamerané na horizontálne technológie pre námorné odvetvia;

33.

domnieva sa, že iniciatívy, ako napríklad systém „modrých kariér“, ktoré sa zaviedli v rámci ENRF, a ďalší rozvoj iniciatívy námorný Blueprint treba posilniť s cieľom:

34.

želá si, aby sa upevnil európsky systém uznávania odborných kvalifikácií s cieľom uľahčiť voľný pohyb a usmerniť vysielanie pracovníkov. Tento systém sa musí doplniť podobným mechanizmom uznávania zručností a profesií, ktoré neboli predmetom certifikácie (1);

35.

domnieva sa, že Európa by mala tiež značne investovať do odvetví, ako sú odvetvia týkajúce sa mora a morské biotechnológie, ktoré by sa mali usilovať získať postavenie svetového lídra;

36.

domnieva sa, že Európa by tiež mala sprevádzať modrú ekonomiku pri digitálnej, ekologickej a energetickej transformácii a podporovať modernizáciu tradičných odvetví, ako sú rybolov a pobrežný a námorný cestovný ruch (2);

37.

zdôrazňuje, že pre Európsku úniu je dôležité podporovať rozvoj morských biotechnológií na základe lepšieho využívania rias a mikrorias, rýb, lastúrnikov a morských baktérií. Morské biotechnológie majú veľký hospodársky potenciál, ktorý sa v mnohých oblastiach Európy začína rozvíjať. Európska únia by mala podporovať výskum, infraštruktúru pre výskum a jej vzájomné prepojenie a prepojenie s podnikmi, ako aj prístup ku kapitálu, rozvoj inovácií a ich uvádzanie na trh;

38.

zdôrazňuje, že rybolov a akvakultúra, ako aj činnosti spojené s výlovom, chovom, spracovaním a predajom týchto produktov, sú dôležité pre hospodárstvo regiónov a zabezpečenie potravín obyvateľom v Európe. Rybolov a akvakultúra sú zároveň odvetviami budúcnosti a podpora, ktorú im Európska únia poskytuje musí vychádzať z pozitívnej a ambicióznej vízie zamestnanosti a vzdelávania, najmä mladých ľudí. V rámci uplatňovania novej spoločnej rybárskej politiky by Európska únia mala spolupracovať s hospodárskymi aktérmi a verejnými orgánmi, najmä s regiónmi, aby urýchlila a uľahčila využívanie ENRF, pri ktorom dochádza k veľkým oneskoreniam;

39.

zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaujať k valorizácii morských produktov integrovaný prístup prostredníctvom rozvoja krátkych reťazcov so zapojením výrobcov a vďaka väčšiemu rozvoju priemyselného spracovania v pobrežných oblastiach. Táto stratégia vytvárania hodnôt a pracovných miest v súvislosti s morskými produktmi v pobrežných oblastiach by sa mala stať jedným z prioritných cieľov a mala by byť lepšie financovaná tak z prostriedkov ENRF, ako aj v rámci politiky súdržnosti;

40.

navrhuje vytvorenie európskeho nástroja „námorné startupy“ s cieľom podporiť projekty v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej inovácie;

41.

zdôrazňuje, že mnohé budúce činnosti sa budú musieť opierať o rozvoj novej infraštruktúry na šírom mori vzdialenej od pobrežia. Osobitný program v tejto súvislosti by mohol umožniť preskúmať vhodnosť vytvorenia novej reverzibilnej infraštruktúry, posúdiť jej vplyv na životné prostredie a otázky spojené s jej energetickou sebestačnosťou;

42.

domnieva sa, že prístavy sú dôležitým základom pre rozvoj modrej ekonomiky. Treba im pomôcť, aby mohli reagovať na potreby nových činností a robiť to čo najčastejšie v rámci siete. Ich rovnováha tiež závisí od dynamiky námorného obchodu na dlhé a krátke vzdialenosti (long-sea a short-sea) vzhľadom na rozvoj námorných diaľnic;

43.

podčiarkuje, že modrý rast má jednoznačne pozitívny vplyv na pobrežný a námorný cestovný ruch v rámci regiónov. Obzvlášť podporuje iniciatívy, ktoré dokážu z hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho hľadiska úspešne presadzovať udržateľné a zodpovedné formy cestovného ruchu;

44.

zdôrazňuje význam uplatňovania koncepcie obehového hospodárstva v rámci modrej ekonomiky, najmä s cieľom odstrániť z morí odpad a znečisťujúce látky a premeniť ich na užitočné zdroje;

45.

domnieva sa, že EÚ sa musí prednostne zaoberať priemyselným rozvojom obnoviteľných zdrojov energie. Preto musia ciele v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Európe presiahnuť v roku 2030 hranicu 27 %, ktorú navrhla Komisia. Zásada technologickej neutrality sa musí zjednodušiť, aby dostal prednosť priemyselný rozvoj v odvetví obnoviteľných zdrojov energie, v rámci ktorého môže Európa zastávať vedúce svetové postavenie a vytvoriť veľa pracovných miest;

46.

podporuje pokračovanie činností financovania V&V a modelov ako program NER300, a požaduje lepšie financovanie počiatočných fáz komercializácie;

47.

zdôrazňuje, že rozvoj získavania energie z morských zdrojov sa opiera o bázu horizontálnych zručností a technológií prevzatých z tradičných veľkých odvetví, ako sú ťažba ropy a plynu a lodiarstvo. Je nevyhnutné viac podporovať inováciu a diverzifikáciu v týchto odvetviach. So zreteľom na tieto vyhliadky by sa mal orientačný dokument Leadership 2020 pre lodiarstvo a námorné odvetvia premietnuť do horizontálneho európskeho plánu zahŕňajúceho jednotlivé politiky Spoločenstva;

48.

zastáva názor, že Európska únia by sa v nasledujúcich piatich rokoch mala zamerať na tieto ciele:

49.

víta skutočnosť, že Junckerov plán už umožnil financovať mnoho projektov v oblasti modrej ekonomiky;

50.

považuje za potrebné rozšíriť túto podporu, aby sa preklenul nedostatok investícií na mnoho potenciálnych projektov, ktoré už existujú v regiónoch, a ďalej rozvinúť spôsoby, ako lepšie financovať riziká, čo je dôležité v inovatívnom odvetví, akým je modrá ekonomika, pričom sa priorita kladie na MSP a startupy;

51.

navrhuje vytvorenie regionálnych alebo medziregionálnych platforiem pre modrú ekonomiku. Tieto platformy predstavujú systém na hľadanie projektov, podporu pri ich realizácii a mobilizáciu miestnych, vnútroštátnych a európskych finančných nástrojov. Riadili by ich regióny so zapojením odvetví námorného hospodárstva, členských štátov a Európskej únie a ich fungovanie by mohlo byť financované z týchto troch zdrojov, ako aj súkromnými partnermi. Tieto platformy by mohli byť privilegovanými partnermi pri zavádzaní tzv. Junckerovho plánu 2.0;

52.

vyzýva na zriadenie „mechanizmu/fondu“ pre investície do modrej ekonomiky. Tento fond, námorná odnož Junckerovho plánu 2.0, by mohol mať dva doplňujúce sa spôsoby zasahovania:

53.

domnieva sa, že Európa musí diskutovať o mori s občanmi priamejším spôsobom. Diskusie o mori budú organizované v rámci dialógu Európskeho výboru regiónov s občanmi;

54.

by chcel, aby sa vytvoril program v oblasti výskumu a komunikácie zameraný na námorné kultúrne a historické dedičstvo Európy a jej pobrežných oblastí;

55.

navrhuje, aby sa vytvoril európsky program „Deti a more“ s cieľom rozvíjať spoločné povedomie o námorných otázkach a organizovať výmeny medzi deťmi z pobrežných a vnútrozemských oblastí;

56.

domnieva sa, že je potrebné opäť otvoriť diskusiu o možnosti financovať jednu alebo viacero európskych námorných staníc na výskum veľkých oceánov, ktoré by sa stali vedeckými misiami a symbolom pre mobilizáciu občanov v záujme naplnenia námorného sna;

57.

zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité mať dobré poznatky o pobrežiach a oceánoch. Tieto vedomosti sú nevyhnutné na riadenie udržateľného námorného rozvoja, ktorého cieľom je zároveň zvýšiť hospodársky, technologický, environmentálny, sociálny a ľudský kapitál;

58.

pripomína Európskej komisii svoju výzvu na vytvorenie znalostného a inovačného spoločenstva zameraného na modrú ekonomiku, ktoré by podporovalo prenos nápadov z námorného výskumu do súkromného sektora (3);

59.

navrhuje, aby sa pod záštitou Európskej únia zorganizovala „európska námorná výstava“, ktorá by spojila kultúru, vedu, životné prostredie a hospodárstvo, podobne ako napríklad projekt „La Mer XXL“ (More XXL), ktorý sa má uskutočniť v roku 2018 v Nantes;

60.

domnieva sa, že je potrebné zahrnúť do programu Horizont 2020 a budúceho rámcového programu európsku stratégiu získavania poznatkov o morskej biodiverzite a dne oceánov a získavania údajov o moriach a pobrežných oblastiach, napr. o hĺbke;

61.

zdôrazňuje, že podľa štúdií Európskej komisie a Európskeho výboru regiónov o nedostatku vedomostí o modrej ekonomike je teraz potrebné vytvoriť európske centrum zdrojov o modrej ekonomike v partnerstve s členskými štátmi, regiónmi, Eurostatom a Spoločným výskumným centrom;

62.

navrhuje, aby bol za námorné záležitosti zodpovedný podpredseda Európskej komisie s pomocou pracovnej skupiny, ktorý by bol tiež zodpovedný za prípravu a prierezové vykonávanie bielej knihy „More v centre pozornosti Európy“;

63.

domnieva sa, že námorné záležitosti by mali byť predmetom stretnutí Rady venovanej moru každého pol roka. Európsky parlament a Európsky výbor regiónov by mali koordinovane skúmať vývoj riadenia námorných záležitostí;

64.

domnieva sa, že stanovenie mora za jednu z politických priorít sa musí premietnuť aj do viacročného finančného rámca, pokiaľ ide o ENRF a jeho prvky rybolov, námorná politika a územný prístup, ale aj všeobecnejšie v rámci rôznych európskych politík a programov;

65.

zastáva názor, že konsolidácia novej námornej politiky Únie si vyžaduje lepšie uznanie námorných aktérov a ich väčšie zapojenie do diskusií a rozhodnutí a prípadne aj podporu na európskej úrovni pri budovaní ich štruktúry. Je nevyhnutné podporovať horizontálny prístup, ktorý rozvíjajú najmä regionálne, národné a európske klastre;

66.

vyzýva regióny a mestá, aby sa mobilizovali s cieľom preukázať potenciál modrej ekonomiky a existenciu veľkého počtu projektov, ktoré sú realistické a vytvárajú hodnoty a ktoré treba v nasledujúcich rokoch financovať;

67.

zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ by mohlo priamo ovplyvniť európsku námornú politiku. Je potrebné dôkladne posúdiť jeho vplyv na najviac zasiahnuté mestá a regióny a na verejné politiky Únie a prijať potrebné adaptačné opatrenia. Bude treba najmä upraviť národné a európske nástroje štátneho aparátu a bezpečnosti vzhľadom na vznik nových námorných hraníc EÚ;

68.

žiada, aby v rámci príslušných rokovaní Európska únia chránila svoje ekonomické záujmy a záujmy svojich námorných oblastí. Nesmie dopustiť, aby pred jej dverami vznikli podmienky podporujúce sociálny a daňový dumping a dereguláciu, ktoré by negatívne vplývali na hospodárstvo a morské zdroje. Bude musieť zabezpečiť ochranu záujmov svojich rybárov v rámci medzinárodného práva;