Úradný vestník C 152/30.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/2

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos teismas (Litva) 3. januára 2018 – TE, UD, YB, ZC/Luminor Bank AB

(Vec C-8/18)

(2018/C 152/03)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vilniaus apygardos teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: TE, UD, YB, ZC

Žalovaná: Luminor Bank AB

Prejudiciálne otázky

Má byť fyzická osoba, ktorá pred 1. novembrom 2007 uvedeným v článku 70 smernice 2004/39/ES (1) nadobudla derivátový finančný nástroj od banky s použitím finančných prostriedkov požičaných z tejto banky na základe poskytnutia zabezpečenia v prospech tejto banky považovaná za spotrebiteľa podľa práva Únie s prihliadnutím na to, že článok 3 ods. 3 písm. d) smernice 2011/83/EÚ (2) o právach spotrebiteľov stanovuje, že táto smernica sa nevzťahuje na zmluvy „o finančných službách“?

Má byť fyzická osoba, ktorá pred 1. novembrom 2007 uvedeným v článku 70 smernice 2004/39/ES nadobudla derivátový finančný nástroj od banky s použitím finančných prostriedkov požičaných z tejto banky na základe poskytnutia zabezpečenia v prospech tejto banky považovaná za drobného klienta a neprofesionálneho investora v oblasti finančných nástrojov podľa práva Únie, a ak áno, musia sa v prejednávanej veci aplikovať ustanovenia práva Únie stanovujúce povinnosť informovať spotrebiteľa a zakazujúce konflikt záujmov pri ponúkaní a predávaní finančných nástrojov bankou, ako ustanovenia smernice 2003/6 (3), smernice 2003/71/ES (4), smernice 2001/34/ES (5), nariadenia (ES) č. 809/2004 (6), smernice MiFID II (7) a iné normy právnych predpisov Únie na ochranu práv spotrebiteľov finančných služieb?

Má sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) vykladať v tom zmysle, že neoznámenie skutočnosti, že poskytovateľ finančných nástrojov nie je oprávnený poskytovať danú finančnú službu, neposkytnutie dôležitých informácií v prospekte a v dodatku k prospektu, ako aj prípadný konflikt záujmov poskytovateľa finančných nástrojov môžu počas uzatvárania zmlúv týkajúcich sa finančného nástroja, mať priamy vplyv (v určitom smere) na cenu príslušných finančných nástrojov a druhá zmluvná strana má teda právo požadovať zrušenie alebo zmenu týchto zmlúv alebo náhradu vzniknutých strát?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v. EÚ L 304, 2011, s. 64).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) (Ú. v. EÚ L 96, 2003, s. 16; Mim. vyd. 06/004, s. 367).

(4) Smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 2003, s. 64; Mim. vyd. 06/006, s. 356).

(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 2001, s. 1; Mim. vyd. 06/004, s. 24).

(6) Nariadenie Komisie (ES) č. 809/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva smernica 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o informácie obsiahnuté v prospekte, ako aj ich formát, uvádzanie odkazov a uverejnenie týchto prospektov a šírenie reklamy (Ú. v. EÚ L 149, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 307).

(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 349).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/3

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hessisches Finanzgericht (Nemecko) 16. januára 2018 – Federal Express Corporation, Deutsche Niederlassung/Hauptzollamt Frankfurt am Main

(Vec C-26/18)

(2018/C 152/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hessisches Finanzgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Federal Express Corporation, Deutsche Niederlassung

Žalovaný: Hauptzollamt Frankfurt am Main

Prejudiciálne otázky

Vyžaduje dovoz v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) a článku 30 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1), aby sa tovar, ktorý bol dovezený na územie Únie, uviedol do hospodárskeho obehu Únie alebo postačuje iba nebezpečenstvo, že dovezený tovar sa uvedie do hospodárskeho obehu Únie?

V prípade, ak dovoz vyžaduje uvedenie tovaru do hospodárskeho obehu Únie:

Ide o uvedenie tovaru, ktorý bol dovezený na územie Únie, do hospodárskeho obehu Únie už vtedy, ak tovar v rozpore s predpismi colného práva nie je prepustený do žiadneho z colných režimov v zmysle článku 61 odsek 1 smernice alebo hoci bol do takého režimu najprv prepustený, z dôvodu protiprávneho konania z hľadiska colného práva už neskôr tomuto režimu nepodlieha, alebo v prípade protiprávneho konania z hľadiska colného práva vyžaduje uvedenie do hospodárskeho obehu Únie predpoklad, že tovar sa z dôvodu tohto protiprávneho konania z hľadiska colného práva na daňovom území členského štátu, v ktorom došlo k protiprávnemu konaniu, dostal do hospodárskeho obehu Únie a je určený na spotrebovanie alebo použitie?

(1) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/4

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 18. januára 2018 – Tiroler Gebietskrankenkasse/Michael Moser

(Vec C-32/18)

(2018/C 152/05)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“ a žalovaná: Tiroler Gebietskrankenkasse

Druhý účastník v konaní o opravnom prostriedku „Revision“ a žalobca: Michael Moser

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 60 ods. 1 druhá veta nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“) (1) vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý je v poradí prednosti príslušný v druhom rade (Rakúsko) má vyplatiť rodičovi s bydliskom a zamestnaním v štáte príslušnom v prvom rade podľa článku 68 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 883/2004 (Nemecko) rozdielový doplatok medzi rodičovským príspevkom [Elterngeld] vyplateným v členskom štáte príslušnom v prvom rade a príspevkom na starostlivosť o dieťa [Kinderbetreuungsgeld] vyplácaným v závislosti od príjmu druhým členským štátom ako rodinná dávka, ak obaja rodičia so svojimi spoločnými deťmi bývajú v členskom štáte príslušnom v prvom rade a len druhý rodič je zamestnaný v členskom štáte príslušnom v druhom rade ako cezhraničný pracovník?

V prípade, že odpoveď na túto otázku bude kladná:

2.	Má sa výška príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je závislý od výšky príjmu, určiť podľa skutočne dosiahnutého príjmu v štáte zamestnania (Nemecko), alebo podľa príjmu z porovnateľnej zárobkovej činnosti hypoteticky dosiahnuteľného v štáte príslušnom v druhom rade (Rakúsko)?

(1) Ú. v. EÚ L 284, 2009, s. 1.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/5

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 24. januára 2018 – Finanzamt Trier/Cardpoint GmbH ako právny nástupca Moneybox Deutschland GmbH

(Vec C-42/18)

(2018/C 152/06)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalovaný a navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Finanzamt Trier

Žalobca a odporca v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Cardpoint GmbH ako právny nástupca Moneybox Deutschland GmbH

Prejudiciálna otázka

Sú technické a administratívne postupy, ktoré realizuje poskytovateľ služby pre banku prevádzkujúcu bankomat a jej výplaty peňazí v hotovosti bankomatom, oslobodené od dane podľa článku 13 časti B písm. d) bodu 3 smernice 77/388/EHS (1), ak takmer rovnaké technické a administratívne postupy, ktoré realizuje poskytovateľ služby pre platby kartou pri predaji vstupeniek do kina, na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Bookit z 26. mája 2016, C-607/14 (EU:C:2016:355) podľa tohto ustanovenia nie sú oslobodené od dane?

(1) Šiesta smernica Rady zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Ú. v. ES L 145, 1977, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 23).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/5

Odvolanie podané 26. januára 2018: Toontrack Music AB proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 22. novembra 2017 vo veci T-771/16, Toontrack Music AB/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-48/18 P)

(2018/C 152/07)

Jazyk konania: švédčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Toontrack Music AB (v zastúpení: L.-E. Ström, advokat)

Ďalší účastník konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka uplatňuje tri samostatné odvolacie dôvody a navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	s konečnou platnosťou vo veci rozhodol tak, že vyhovie žalobným návrhom predloženým pred Všeobecným súdom,

—	subsidiárne, vrátil vec Všeobecnému súdu na nové konanie, a

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Z tvrdení predložených odvolateľkou na podporu svojho odvolania vyplýva, že napadnutý rozsudok je podľa prvého odvolacieho dôvod v rozpore s platnou právnou úpravou, pokiaľ ide o uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. b), článku 7 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 2, podľa druhého odvolacieho dôvodu je v rozpore s článkom 76 a podľa tretieho odvolacieho dôvodu je v rozpore s článkami 65 a 75 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 (1) z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva, v znení zmien [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 (2) zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (ďalej len „nariadenie“)].

Podľa prvého odvolacieho dôvodu je napadnutý rozsudok nesprávny, pretože Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že prihláška ochrannej známky Európskej únie č. 13 945 423 EZMIX je opisná v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia a nemá dostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť požadovanú podľa článku 7 ods. 1 písm. b) a článku 7 ods. 2 nariadenia. Keďže EZMIX je ako celok označenie, ktoré má rozlišovaciu spôsobilosť, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že existujú dôvody pre zamietnutie zápisu v zmysle nariadenia. Všeobecný súd nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti v tomto prípade, pokiaľ ide o význam, užívanie a asociácie prihlasovaného označenie s ohľadom na relevantnú verejnosť. Všeobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

Podľa druhého odvolacieho dôvodu sa Všeobecný súd tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil článok 86 nariadenia a keď skreslil predložené dôkazy. Všeobecný súd sa domnieval, že jednoduchosť je veľmi významným predajným argumentom v súvislosti so zariadeniami na nahrávanie hudby a softvérom a je jedným z kľúčových faktorov. Všeobecný súd nesprávne uplatnil článok 76, takže došlo k skresleniu dôkazov predložených v tomto prípade. Nedostatky v preskúmaní viedli k tomu, že záver bol nedôvodný a nesprávny, a navyše sa nezakladal na skutočnostiach, ktorým Všeobecný súd pripísal v napadnutom rozsudku rozhodujúci význam.

Podľa tretieho odvolacieho dôvodu Všeobecný súd porušil články 65 a 75 nariadenia, a dopustil sa teda nesprávneho právneho posúdenia, keď odvolateľke neposkytol možnosť byť vypočutá, pokiaľ ide o skutočnosť, na ktorej je založený napadnutý rozsudok a rozhodnutie odvolacieho senátu EUIPO.

Táto skutočnosť bola uvedená prvýkrát v rozhodnutí odvolacieho senátu EUIPO, EUIPO ju dostatočne neodôvodnil a odvolateľka ju napadla. V tomto zmysle z dôkazov, ktoré odvolateľka predložila na účely spochybnenia správnosti tejto skutočnosti, ktorá mala byť po prvýkrát posúdená až v konaní pred Všeobecným súdom a proti ktorej teda odvolateľka nemohla predložiť dôkazy v plnom rozsahu, vyplýva, že je v rozpore so zásadou rovnosti zbraní.

(1) Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/6

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Španielsko) 26. januára 2018 – Carlos Escribano Vindel/Ministerio de Justicia

(Vec C-49/18)

(2018/C 152/08)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Superior de Justicia de Cataluña

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Carlos Escribano Vindel

Žalovaný: Ministerio de Justicia

Prejudiciálne otázky

Má sa všeobecná zásada práva Únie týkajúca sa zákazu akejkoľvek diskriminácie vykladať v tom zmysle, že jej neodporuje vnútroštátna právna úprava uvedená v článku 31 ods. 1 zákona 39/2010 z 22. decembra 2010 o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorá stanovila rôzne percentuálne sadzby zníženia miezd, ktoré viac zaťažujú skupinu sudcov, ktorí poberajú nižšie mzdy, a ktorá ich tak núti, aby prispievali väčšou mierou k udržateľnosti verejných výdavkov? (zásada zákazu diskriminácie)

Má sa všeobecná zásada práva Únie týkajúca sa zachovania nezávislosti sudcov prostredníctvom systému spravodlivého a stabilného odmeňovania, ktorý je v súlade s funkčným zaradením sudcu, vykladať v tom zmysle, že jej odporuje vnútroštátna právna úprava uvedená v článku 31 ods. 1 zákona 39/2010 z 22. decembra 2010 o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorá neberie do úvahy povahu vykonávaných funkcií, počet odpracovaných rokov, ani dôležitosť ich úloh a predpokladá prispievanie k udržateľnosti verejných výdavkov vo väčšej miere v prípade tých sudcov, ktorí poberajú nižšie mzdy? (zásada nezávislosti sudcov)

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Norderstedt (Nemecko) 29. januára 2018 – Christian Fülla/Toolport GmbH

(Vec C-52/18)

(2018/C 152/09)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Norderstedt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Christian Fülla

Žalovaná: Toolport GmbH

Prejudiciálne otázky

1.	Má sa článok 3 ods. 3 tretí pododsek smernice 1999/44/ES (1) vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ musí ponúknuť podnikateľovi spotrebný tovar zakúpený na diaľku, aby mu umožnil jeho opravu alebo náhradu, vždy iba v mieste, v ktorom sa tento tovar nachádza?

2.	V prípade zápornej odpovede: Má sa článok 3 ods. 3 tretí pododsek smernice 1999/44/ES vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ musí ponúknuť podnikateľovi spotrebný tovar zakúpený na diaľku, aby mu umožnil jeho opravu alebo náhradu, vždy v obchodnom sídle podnikateľa?

3.	V prípade zápornej odpovede: Aké kritéria vyplývajú z článku 3 ods. 3 pododseku 3 smernice 1999/44/ES na určenie miesta, v ktorom musí spotrebiteľ ponúknuť podnikateľovi tovar zakúpený na diaľku, aby mu umožnil jeho opravu alebo náhradu?

Je zlučiteľné s článkom 3 ods. 3 pododsekom 1 v spojení s článkom 3 ods. 4 smernice 1999/44/ES, aby spotrebiteľ musel zaplatiť náklady na dopravu k podnikateľovi tam a/alebo späť formou preddavku, alebo z povinnosti „bezplatnej nápravy“ vyplýva, že preddavok musí zaplatiť predávajúci?

Ak miesto, v ktorom musí spotrebiteľ ponúknuť podnikateľovi tovar zakúpený na diaľku na jeho preskúmanie a umožnenie dodatočného plnenia, musí byť, vždy alebo v konkrétnom prípade, v sídle podnikateľa a ak povinnosť spotrebiteľa zaplatiť preddavok je zlučiteľná s článkom 3 ods. 3 prvým pododsekom v spojení s článkom 3 ods. 4 smernice 1999/44/ES:

Má sa článok 3 ods. 3 tretí pododsek v spojení s článkom 3 ods. 5 druhou zarážkou smernice 1999/44/ES vykladať v tom zmysle, že spotrebiteľ nie je oprávnený zmluvu zrušiť, ak podnikateľovi len oznámil vadu a nenavrhol mu, že dopraví spotrebný tovar do miesta podnikateľa?

Ak miesto, v ktorom musí spotrebiteľ ponúknuť podnikateľovi tovar zakúpený na diaľku na jeho preskúmanie a umožnenie dodatočného plnenia, musí byť, vždy alebo v konkrétnom prípade, v sídle podnikateľa, ale povinnosť spotrebiteľa zaplatiť preddavok nie je zlučiteľná s článkom 3 ods. 3 pododsekom 1 v spojení s článkom 3 ods. 4 smernice 1999/44/ES:

(1) Smernica 1999/44/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar, Ú. v. ES L 171, 1999, s. 12; Mim. vyd. 15/004, s. 223.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/8

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 29. januára 2018 – Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE

(Vec C-55/18)

(2018/C 152/10)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Audiencia Nacional

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)

Žalovaná: Deutsche Bank SAE

Zainteresované strany: Federación Estatal de Servicios de la Unión General de Trabajadores (FES-UGT), Confederación General del Trabajo (CGT), Confederación Solidaridad de Trabajadores Vascos (ELA), Confederación Intersindical Galega (CIG)

Prejudiciálne otázky

Treba sa domnievať, že Španielske kráľovstvo prostredníctvom článkov 34 a 35 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce) tak, ako ich vykladá ustálená judikatúra, prijalo opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečila účinnosť obmedzení dĺžky pracovného času a týždenného a denného odpočinku, ktoré stanovujú články 3, 5 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 (1) pre takých pracovníkov na plný úväzok, ktorí sa výslovne, či už individuálne alebo kolektívne, nezaviazali vykonávať prácu nadčas, a ktorí nemajú postavenie mobilných pracovníkov obchodnej námornej alebo železničnej dopravy?

Má sa článok 31.2 Charty základných práv Európskej Únie a články 3, 5, 6, 16 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 v spojení s článkami 4 ods. 1, 11 ods. 3 a 16 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 (2) vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, konkrétne článkom 34 a 35 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce), z ktorých, ako sa ukázalo podľa ustálenej judikatúry, nevyplýva povinnosť podnikov vytvoriť systém na zaznamenávanie skutočného denného pracovného času odpracovaného pracovníkmi na plný úväzok, ktorí sa výslovne, či už individuálne alebo kolektívne, nezaviazali vykonávať prácu nadčas, a ktorí nemajú postavenie mobilných pracovníkov obchodnej námornej alebo železničnej dopravy?

Je potrebné chápať kategorický mandát udelený členským štátom na obmedzenie dĺžky pracovného času všeobecne pre všetkých pracovníkov, ktorý je stanovený v článku 31.2 Charty Základných práv Európskej Únie a článkoch 3, 5, 6, 16 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 v spojení s článkami 4 ods. 1, 11 ods. 3 a 16 ods. 3 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989, v tom zmysle, že toto obmedzenie sa pre bežných pracovníkov zabezpečuje v rámci vnútroštátnej právnej úpravy uvedenej v článkoch 34 a 35 Estatuto de los Trabajadores (Zákonník práce), z ktorých, ako sa ukázalo podľa ustálenej judikatúry, nemožno vyvodiť, že existuje povinnosť podnikov vytvoriť systém na zaznamenávanie skutočného denného pracovného času odpracovaného pracovníkmi na plný úväzok, ktorí sa výslovne, či už individuálne alebo kolektívne, nezaviazali vykonávať prácu nadčas a nejde o mobilných pracovníkov obchodnej námornej alebo železničnej dopravy?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Ú. v. EÚ L 299, 2003, s. 9; Mim. vyd. 05/004, s. 381).

(2) Smernica Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 1989, s. 1; Mim. vyd. 05/001, s. 349).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/9

Odvolanie podané 29. januára 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu zo 17. novembra 2017 vo veci T-263/15, Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo/Komisia

(Vec C-56/18 P)

(2018/C 152/11)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: K. Herrmann, D. Recchia a S. Noë)

Ďalší účastníci konania: Gmina Miasto Gdynia, Port Lotniczy Gdynia Kosakowo sp. z o.o., Poľská republika

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor,

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 17. Novembra 2017 vo veci T-263/15, Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo/Komisia,

—	zamietol tretiu výhradu šiesteho žalobného dôvodu ako nedôvodnú,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu na preskúmanie zvyšných piatich žalobných dôvodov, subsidiárne,

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 17. Novembra 2017 vo veci T-263/15, Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo/Komisia v rozsahu, v akom sa v bode 1 jeho výroku rozhoduje aj o investičnej pomoci,

—	vrátil vec Všeobecnému súdu na preskúmanie zvyšných piatich žalobných dôvodov,

—	rozhodol, že o trovách prvostupňového a odvolacieho konania sa rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-263/15 treba zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a v tejto súvislosti uvádza tri odvolacie dôvody.

1. Nesprávne právne posúdenie „práva zainteresovaných strán predložiť pripomienky“ a právnych následkov porušenia tohto práva so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-49/05 P, Ferriere Nord/Komisia

Záver v napadnutom rozhodnutí 2015/1586/EÚ (1), že prevádzková pomoc poskytnutá spoločnosti PLGK je nezlučiteľná s vnútorným trhom, je založený na dvoch od seba nezávislých dôvodoch. Hlavným dôvodom nezlučiteľnosti bola nezlučiteľnosť prevádzkovej pomoci s vnútorným trhom (pozri odôvodnenie 244 napadnutého rozhodnutia). Nesplnenie prvého kritéria uvedeného v usmerneniach z roku 2014, podľa ktorého sa má prostredníctvom prevádzkovej pomoci prispieť k jasne definovanému cieľu všeobecného záujmu, bolo iba druhým, doplňujúcim dôvodom konštatovania, že táto pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom.

Všeobecný súd sa naopak v bodoch 71 až 89 rozsudku domnieva, že nezlučiteľnosť prevádzkovej pomoci v prospech PLGK vyplýva výlučne z uplatnenia usmernení z roku 2014, a z tohto dôvodu sa riadi rozsudkom vo veci C-49/05 P, Ferriere Nord/Komisia. Táto domnienka vyplýva z nesprávneho výkladu napadnutého rozhodnutia, najmä jeho odôvodnení 244 a 245 (pozri druhý odvolací dôvod uvedený nižšie). Pokiaľ by Všeobecný súd vyložil napadnuté rozhodnutie správne, musel by konštatovať, že tretia výhrada šiesteho žalobného dôvodu je neúčinná (inopérant), pretože nemohla viesť k vyhláseniu neplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Všeobecný súd sa v bodoch 69 až 89 rozsudku v dvoch prípadoch dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že „právo zainteresovaných strán predložiť pripomienky“ prislúchajúce účastníkom konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, uplatnil v rozpore s rozsudku Súdneho dvora vo veci C-49/05 P, Ferriere Nord/Komisia, body 78 až 84. Prvý odvolací dôvod sa delí na dve časti:

„Právo zainteresovaných strán predložiť pripomienky“ sa v situácii, v ktorej bol vydaný rozsudok, právne nesprávne považovalo za podstatnú formálnu náležitosť, ktorej nedodržanie automaticky vedie k tomu, že rozhodnutie Komisie treba vyhlásiť za protiprávne bez toho, aby bolo potrebné preukázať, že toto porušenie malo vplyv na situáciu zainteresovanej strany a výrokovú časť rozhodnutia (body 70, 81 a 83).

ii)

Aj keby sa – súhlasne s Všeobecným súdom – malo domnievať, že nezlučiteľnosť prevádzkovej pomoci v prospech spoločnosti PLGK s vnútorným trhom vyplýva z uplatnenia usmernení z roku 2014 – čo však nie je tento prípad – Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil rozsudok Súdneho dvora vo veci C-49/05 P, Ferriere Nord/Komisia. Ustanovenia usmernení uplatniteľné pri preskúmaní prevádzkovej pomoci sú totiž v podstate zhodné s ustanoveniami, ktoré boli uplatnené v napadnutom rozhodnutí na základe usmernení z roku 2005, a z tohto dôvodu pripomienky zainteresovaných strán k usmerneniam z roku 2014 nemohli mať vplyv na výrokovú časť rozhodnutia.

2. Nesprávny výklad napadnutého rozhodnutia a zrušeného rozhodnutia Komisie

Konštatovanie Všeobecného súdu v bode 89 rozsudku, že napadnuté rozhodnutie je protiprávne, je založené na skutočnosti, že v bodoch 84 až 87 rozsudku bol dôvod nezlučiteľnosti prevádzkovej pomoci s vnútorným trhom uvedený v odôvodnení 244 napadnutého rozhodnutia vyložený nesprávne v tom zmysle, že vychádza z usmernení z roku 2014 a zo zrušeného rozhodnutia 2014/883/EÚ (2). Nesprávny výklad odôvodnenia 244 napadnutého rozhodnutia vyplýval z nesprávneho výkladu odôvodnenia 245 tohto rozhodnutia.

V odôvodnení 244 napadnutého rozhodnutia Komisia odkázala na odôvodnenie 227 zrušeného rozhodnutia 2014/883/EÚ tým, že zopakovala záver uvedený v tomto odôvodnení, že „poskytnutie prevádzkovej pomoci na zabezpečenie fungovania investičného projektu, ktorý využíva nezlučiteľnú investičnú pomoc, je vo svojej podstate nezlučiteľné s vnútorným trhom“. Komisia v nasledujúcej vete odôvodnenia 244 uvedený záver odôvodnila takto: „Letisko Gdynia by bez nezlučiteľnej investičnej pomoci neexistovalo, lebo je plne financované z tejto pomoci, a prevádzková pomoc nemôže byť poskytnutá na neexistujúcu letiskovú infraštruktúru.“

Komisia v odôvodnení 245 potom uviedla, že „[t]ento záver vyplývajúci z usmernení pre letectvo z roku 2005 je rovnako platný aj podľa usmernení pre letectvo z roku 2014 a postačuje na konštatovanie, že prevádzková pomoc poskytnutá prevádzkovateľovi letiska je nezlučiteľná s vnútorným trhom.“

Formulácia „platný … podľa usmernení pre letectvo z roku 2014“ neznamená, že dotknuté konštatovanie vyplýva z týchto usmernení. Ide o to, že toto konštatovanie nemožno spochybniť, pokiaľ sa uplatnia ustanovenia usmernení z roku 2014. V odôvodnení 245 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že nezlučiteľnosť prevádzkovej pomoci s vnútorným trhom, ktorá vyplýva z nezlučiteľnosti investičnej pomoci, existuje nezávisle od usmernení z roku 2014 (a spočíva na inej argumentácii). „Nepresnosť“, ktorú Všeobecný súd uvádza v bode 85 rozsudku v súvislosti s napadnutým rozsudkom, nemôže spochybniť zákonnosť vyššie uvedeného záveru, ku ktorému sa dospelo v napadnutom rozhodnutí.

3. Bod 1 výroku je neprimeraný

Pre prípad, že by Súdny dvor zamietol vyššie uvedené odvolacie dôvody, Komisia subsidiárne uvádza, že bod 1 výroku rozsudku, ktorým sa v celom rozsahu zrušujú články 2 až 5 napadnutého rozhodnutia, je neprimeraný. Výrok rozsudku z dôvodu, že obsahuje rozhodnutie o investičnej pomoci, prekračuje rámec protiprávnosti napadnutého rozhodnutia konštatovanej v bodoch 71 až 89 rozsudku, ktorá sa týka prevádzkovej pomoci. Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je nedeliteľné, pričom vychádzal zo znenia jeho článku 2. Podľa ustálenej judikatúry je však kritériom deliteľnosti právneho aktu skutočnosť, či sa v dôsledku jeho čiastočného zrušenia mení jeho podstata. Vyhlásením neplatnosti napadnutého rozhodnutia v súvislosti s prevádzkovou pomocou by nedošlo k zmene podstaty napadnutého rozhodnutia, pretože dotknuté rozhodnutie by sa naďalej týkalo investičnej pomoci v prospech spoločnosti PLGK.

(1) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1586 z 26. februára 2015 o opatrení SA.35388 (13/C) (ex 13/NN a ex 12/N) – Poľsko – Zriadenie letiska Gdynia Kosakowo (oznámené pod číslom C[2015] 1281) (Ú. v. EÚ L 250, 2015, s. 165).

(2) Rozhodnutie Komisie 2014/883/EÚ z 11. februára 2014 o opatrení SA.35388 (13/C) (ex 13/NN a ex 12/N) – Poľsko – Zriadenie letiska Gdynia-Kosakowo (oznámené pod číslom C[2014] 759) (Ú. v. EÚ L 357, 2014, s. 51).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/11

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 30. januára 2018 – AX/BW

(Vec C-57/18)

(2018/C 152/12)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: AX

Druhý účastník konania v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: BW

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 1 ods. 1 prvý pododsek písm. a) smernice Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania (1) (ďalej len „smernica 98/59/ES“) vykladať v tom zmysle, že na určenie počtu zamestnancov, ktorí sú obvykle zamestnaní v podniku, treba vychádzať z počtu zamestnancov, ktorí sú v čase prepustenia zamestnaní pri bežnej prevádzke podniku?

2.	Má sa článok 1 ods. 1 prvý pododsek písm. a) smernice 98/59/ES vykladať v tom zmysle, že na určenie počtu zamestnancov, ktorí sú obvykle zamestnaní v užívateľskom podniku, možno započítať aj dočasných agentúrnych pracovníkov zamestnaných v tomto podniku?

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

3.	Za akých podmienok sa zohľadnia dočasní agentúrni pracovníci na určenie počtu zamestnancov, ktorí sú obvykle zamestnaní v užívateľskom podniku?

(1) Ú. v. ES L 225, 1998, s. 16.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti. (Rumunsko) 2. februára 2018 – SC Petrotel-Lukoil SA/Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili, Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Soluţionare a Contestaţiilor

(Vec C-68/18)

(2018/C 152/13)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Curtea de Apel Bucureşti

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SC Petrotel-Lukoil SA

Žalovaní: Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili, Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Soluţionare a Contestaţiilor

Prejudiciálne otázky

Bránia ustanovenia článku 21 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (1) ustanoveniam uvedeným v článku 175 Codul fiscal – Legea nr. 571 (daňový zákonník – zákon č 571) z 22. decembra 2003, ktoré boli účinné do 31. marca 2010, a v článku 20616 Codul fiscal – Legea nr. 571/2003, účinným od 1. apríla 2010, ako aj nasledujúcim predpisom?

Bránia ustanovenia článku 2 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ustanoveniam uvedeným v článku 175 Codul fiscal – Legea nr. 571 (daňový zákonník – zákon č 571) z 22. decembra 2003, ktoré boli účinné do 31. marca 2010, a v článku 20616 Codul fiscal – Legea nr. 571/2003, účinným od 1. apríla 2010, ako aj nasledujúcim predpisom?

Bráni zásada proporcionality tomu, aby štát neprihliadal na skutočnosť, že v prospech obchodnej spoločnosti bolo po vykonaní daňovej kontroly vydané rozhodnutie umožňujúce považovať výrobok „polospracované palivové oleje“ za „palivový olej (păcură)“ a tomu, aby po preskúmaní odvolania daňového poplatníka/spoločnosti zachoval spotrebnú daň pôvodne vypočítanú pre výrobok „plynový olej“?

(1) Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/13

Žaloba podaná 1. februára 2018 – Európska komisia/Slovinská republika

(Vec C-69/18)

(2018/C 152/14)

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: H. Støvlbæk, G. von Rintelen, M. Žebre)

Žalovaná: Slovinská republika

Návrhy žalobkyne

—

Určiť, že Slovinská republika si tým, že neprijala najneskôr do 17. júna 2016 všetky zákony a iné právne predpisy potrebné na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (Ú. V. EÚ L 158, 2014, s. 196), alebo v každom prípade tým, že neinformovala Komisiu o týchto ustanoveniach, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2 uvedenej smernice,

—	uložiť Slovinskej republike platenie penále vo výške 7 986,60 eur za každý deň odo dňa vyhlásenia rozsudku, ktorý sa má vydať v prejednávanej veci,

—	zaviazať Slovinskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok, mala Slovinská republika prijať a uverejniť ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 17. júna 2016. Keďže do uvedeného dňa Slovinská republika neinformovala Komisiu o prebratí všetkých ustanovení uvedenej smernice, Komisia rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor.

Vo svojej žalobe Komisia navrhuje, aby Súdny dvor uložil Slovinskej republike platenie denného penále vo výške 7 986,60 eur. Pri výpočte tejto sumy Komisia zohľadnila závažnosť a dĺžku trvania porušenia práva Únie, ako aj odrádzajúci účinok zohľadňujúci platobnú schopnosť Slovinskej republiky ako členského štátu.

Lehota na prebratie smernice uplynula 17. júna 2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Oradea (Rumunsko) 8. februára 2018 – CV/DU

(Vec C-85/18)

(2018/C 152/15)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Judecătoria Oradea

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: CV

Odporkyňa: DU

Prejudiciálne otázky

Má sa pojem obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 2201/2003 (1) vykladať v tom zmysle, že tento obvyklý pobyt zodpovedá miestu, v ktorom má dieťa určitý stupeň začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia, bez ohľadu na skutočnosť, že existuje súdne rozhodnutie, ktoré bolo vydané v inom členskom štáte po tom, čo sa dieťa so svojím otcom presťahovalo na územie štátu, v ktorom sa maloletá osoba začlenila do tohto sociálneho a rodinného prostredia? Alebo sa v tomto prípade naopak uplatnia ustanovenia článku 13 nariadenia č. 2201/2003, ktoré stanovujú právomoc založenú na prítomnosti dieťaťa?

2.	Je skutočnosť, že maloletá osoba má štátnu príslušnosť členského štátu, v ktorom sa usadila so svojím otcom, v prípade, že jej rodičia majú iba rumunskú štátnu príslušnosť, relevantná na účely určenia jej obvyklého pobytu?

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 243).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal in Northern Ireland (Spojené kráľovstvo) 9. februára 2018 – Ermira Bajratari/Secretary of State for the Home Department

(Vec C-93/18)

(2018/C 152/16)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal in Northern Ireland

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Ermira Bajratari

Odporca: Secretary of State for the Home Department

Prejudiciálne otázky

1.	Môže príjem zo závislej činnosti, ktorá je podľa vnútroštátneho práva nelegálna, úplne alebo čiastočne preukázať dostupnosť dostatočných zdrojov podľa článku 7 ods. 1 písm. b) smernice o občianstve (1)?

2.	V prípade kladnej odpovede, je požiadavka článku 7 ods. 1 písm. b) splnená, ak sa závislá činnosť považuje za neistú výlučne z dôvodu jej nelegálnej povahy?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS (Ú. v. ES L 158, 2004, s. 77; Mim. vyd. 05/005, s. 46).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Írsko) 12. februára 2018 – Nalini Chenchooliah/Minister for Justice and Equality

(Vec C-94/18)

(2018/C 152/17)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Nalini Chenchooliah

Žalovaný: Minister for Justice and Equality

Prejudiciálne otázky

Ak bolo manželskému partnerovi občana Únie, ktorý vykonával práva na voľný pohyb podľa článku 6 smernice 2004/38/ES (1), zamietnuté právo na pobyt podľa článku 7 z titulu toho, že príslušný občan Únie nevykonával resp. už nevykonáva práva vyplývajúce zo zmluvy o EÚ v dotknutom hostiteľskom členskom štáte, a ak bol prijatý návrh na vyhostenie manželského partnera z tohto členského štátu, musí sa toto vyhostenie vykonať podľa a v súlade s ustanoveniami smernice, alebo je v pôsobnosti vnútroštátnych právnych predpisov členského štátu?

Ak odpoveď na predchádzajúcu prejudiciálnu otázku znie, že vyhostenie sa musí vykonať podľa ustanovení smernice, musí sa vyhostenie vykonať podľa a v súlade s náležitosťami kapitoly VI smernice, najmä jej článkov 27 a 28, alebo sa môže členský štát v takýchto prípadoch dovolávať iných ustanovení smernice, najmä jej článkov 14 a 15?

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/16

Odvolanie podané 13. februára 2018: Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret AŞ proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 30. novembra 2017 vo veci T-687/16, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret AŞ/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-104/18 P)

(2018/C 152/19)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret AŞ (v zastúpení: J. Güell Serra, E. Stoyanov Edissonov, advokáti)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Joaquín Nadal Esteban

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	rozhodol, že sporná ochranná známka Európskej únie č. 9917436 je neplatná a

—	uložil Joaquínovi Nadalovi Estebannovi a EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku rozhodol, že pokiaľ ide o podmienky pre uplatnenie článku 25 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 (1) z rozsudku Súdneho dvora z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli, C-529/07, EU:C:2009:361 je zjavné, že konanie, ktoré sa nevykoná v dobrej viere, zakladá domnienku o pravdepodobnosti zámeny, a že je teda nutné, aby predmetné tovary a služby boli podobné alebo totožné.

Odovolateľka tvrdí, že z rozsudku Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli nevyplýva, že v prípade, že prihlasovateľ ochrannej známky nekoná v dobrej viere, je tým založená domnienka o pravdepodobnosti zámeny ochrannej známky alebo označenia medzi účastníkmi konania, ale že existencia pravdepodobnosti zámeny je len príkladom faktorov, ktoré môžu byť zohľadnené, a nie podmienkou sine qua non na uplatnenie článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

Odvolateľka preto tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil rozsudok vo veci Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli a nesprávne uplatnil článok 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, keď konštatoval, že tento článok predpokladá či vyžaduje existenciu pravdepodobnosti zámeny zo strany verejnosti a teda podobnosť či totožnosť dotknutých tovarov či služieb. Všeobecný súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) 14. februára 2018 – Sandoz Ltd, Hexal AG/G.D. Seale LLC, Janssen Sciences Ireland

(Vec C-114/18)

(2018/C 152/20)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division)

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľky: Sandoz Ltd, Hexal AG

Odporkyne: G.D. Seale LLC, Janssen Sciences Ireland

Prejudiciálna otázka

V prípade, ak jediná aktívna zložka, na ktorú sa vzťahuje dodatkové ochranné osvedčenie vydané na základe [nariadenia o DOO] (1), patrí do triedy zlúčenín špecifikovaných v rámci patentovej prihlášky definíciou Markush, pričom všetky zlúčeniny patriace do tejto triedy napĺňajú podmienku skutočného vynálezcovského technického pokroku vo vzťahu k patentu, je na účely článku 3 písm. a) nariadenia o DOO postačujúce, aby bola takáto zlúčenina po preskúmaní jej štruktúry okamžite rozpoznaná ako spadajúca do uvedenej triedy (v dôsledku čoho by bola chránená patentom na základe vnútroštátneho patentového práva) alebo musia špecifické substituenty potrebné na vytvorenie aktívnej zložky spĺňať podmienku, že by ich skúsená osoba dokázala na základe vlastných všeobecne dostupných znalostí odvodiť po preskúmaní znenia nárokov patentu?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (Ú. v. EÚ L 152, 2009, s. 1).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/17

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal tribunal correctionnel de Saint-Brieuc – Chambre détachée de Guingamp (Francúzsko) 12. februára 2018 – Procureur de la République/Tugdual Carluer a i.

(Vec C-115/18)

(2018/C 152/21)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal correctionnel de Saint-Brieuc – Chambre détachée de Guingamp

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Procureur de la République

Obžalovaní: Tugdual Carluer, Yann Latouche, Dominique Legeard, Thierry Leleu, Dimitri Pinschof, Brigitte Plunian, Rozenn Marechal

Prejudiciálne otázky

Je európske nariadenie č. 1107/2009 (1) v súlade so zásadou predchádzania škodám, keďže v ňom nie je presne vymedzená účinná látka, v dôsledku čoho je na žiadateľovi o povolenie, aby si zvolil, čo vo svojom výrobku nazve účinnou látkou, a má možnosť sústrediť celú dokumentáciu k žiadosti na jedinú látku, hoci hotový výrobok uvádzaný na trh ich obsahuje viac?

2.	Je zabezpečená zásada predchádzania škodám a nestrannosť povolenia na uvedenie na trh, pokiaľ testy, analýzy a hodnotenia potrebné na zostavenie dokumentácie vykonávajú len žiadatelia o povolenie, ktorí ich môžu prezentovať zaujato, pričom nie je uskutočnená žiadna nezávislá protianalýza?

3.	Je zabezpečená zásada predchádzania škodám a nestrannosť povolenia na uvedenie na trh, pokiaľ sa správy o žiadostiach o udelenie povolenia nezverejňujú pod zámienkou ochrany priemyselného tajomstva?

4.	Je európske nariadenie č. 1107/2009 v súlade so zásadou predchádzania škodám, keď nezohľadňuje to, že účinných látok je viac, a ich kumulované pôsobenie a najmä na európskej úrovni nestanovuje nijakú špecifickú komplexnú analýzu kumulácie účinných látok v rámci jedného výrobku?

Je európske nariadenie č. 1107/2009 v súlade so zásadou predchádzania škodám, keď vo svojich kapitolách III a IV upúšťa od analýz toxicity (genotoxicita, skúška karcinogenity, skúška narušenia endokrinného systému…) pesticídnych prípravkov, pokiaľ ide o ich receptúry uvádzané na trh, ktorým je vystavený spotrebiteľ a životné prostredie, pričom stanovuje len súhrnné testy, ktoré vždy uskutočňuje žiadateľ o povolenie?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, s. 1).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/18

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia de Barcelona (Španielsko) 16. februára 2018 – Marc Gómez del Moral Guasch/Bankia S.A.

(Vec C-125/18)

(2018/C 152/22)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia de Barcelona

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Marc Gómez del Moral Guasch

Žalovaná: Bankia S.A.

Prejudiciálne otázky

Má byť index IRPH Cajas (1) predmetom súdnej ochrany v tom zmysle, že zahŕňa posudzovanie, či je tento index pre spotrebiteľa zrozumiteľný bez toho, aby tomu bránila skutočnosť, že tento index je upravený právnymi alebo správnymi predpismi, keďže tento prípad nie je regulovaný v článku 1 ods. 2 smernice 93/13 (2), pretože nejde o záväzný predpis, ale takýto pohyblivý zmluvný úrok je do zmluvy vložený fakultatívne predajcom alebo dodávateľom?

2.1

Je podľa článku 4 ods. 2 smernice 93/13, ktorý nebol do španielskeho právneho poriadku prebratý, v rozpore so smernicou 93/13 a jej článkom 8 situácia, keď španielsky súd odkáže na článok 4 ods. 2 tejto smernice a uplatní ho, ak toto ustanovenie nebolo do španielskeho právneho poriadku prebraté z vôle zákonodarcu, ktorý sa usiloval o najvyššiu úroveň ochrany vo vzťahu ku všetkým zmluvným podmienkam, ktoré predajca alebo dodávateľ môže vložiť do spotrebiteľskej zmluvy, vrátane podmienok, ktoré sa týkajú hlavného predmetu zmluvy, a to aj vtedy, keby boli napísané jasným a zrozumiteľným spôsobom?

2.2

Je na účely pochopenia podstatnej zmluvnej podmienky, konkrétne IRPH, v každom prípade potrebné poskytnúť alebo uverejniť informácie o nasledujúcich skutočnostiach a údajoch alebo o niektorých z nich?

(i)

Vysvetlenie spôsobu tvorby referenčnej sadzby, to znamená informovanie o tom, že tento index zahŕňa popri nominálnom úroku aj poplatky a ďalšie náklady, že ide o jednoduchý a nie vážený priemer, že predajca alebo dodávateľ musel vedieť a informovať o tom, že mal uplatniť negatívny rozdiel, a že poskytované údaje sú na rozdiel od inej bežne používanej referenčnej sadzby, t. j. sadzby Euribor, neverejné.

(ii)

Vysvetlenie doterajšieho vývoja a možného budúceho vývoja spolu s informovaním a uverejnením grafov, ktoré spotrebiteľovi jasne a zrozumiteľne ukazujú, aký bol vývoj tejto osobitnej sadzby vo vzťahu k sadzbe Euribor, ktorá je bežne používanou sadzbou pre úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti.

2.3

Ak Súdny dvor dospeje k záveru, že vnútroštátnemu súdu prináleží, aby posúdil nekalú povahu zmluvných podmienok a aby vyvodil všetky dôsledky podľa vnútroštátneho práva, kladie tento súd Súdnemu dvoru otázku, či neinformovanie o tom všetkom nevedie k neporozumeniu uvedenej podmienky, pretože pre priemerného spotrebiteľa takáto podmienka nie je zrozumiteľná, článok 4 ods. 2 smernice 93/1, alebo či ich opomenutie neznamená nečestné konanie zo strany predajcu alebo dodávateľa, takže by spotrebiteľ nesúhlasil s tým, aby bol referenčným indexom pre jeho úver IRPH, keby bol vhodne informovaný.

Ak sa určí, že IRPH Cajas je neplatný, ktoré z dvoch nasledujúcich dôsledkov by v prípade neexistencie dojednania alebo v prípade, že by neexistencia dojednania bola pre spotrebiteľov nepriaznivejšia, bol v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 smernice 93/13?

3.1	Uplatnenie náhradného bežného indexu v zmluve, a to Euribor, keďže ide o zmluvu viazanú najmä na úrokový výnos v prospech inštitúcie, [ktorá má postavenie] predajcu alebo dodávateľa.

3.2	Upustenie od uplatňovania úroku s ponechaním jedinej povinnosti vrátiť istinu úveru v lehotách určených dlžníkom.

(1) Referenčný index hypotekárnych úverov.

(2) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud (Česká republika) 16. februára 2018 – A-PACK CZ, s.r.o./Odvolací finanční ředitelství

(Vec C-127/18)

(2018/C 152/23)

Jazyk konania: čeština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Nejvyšší správní soud

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľka (žalobkyňa v prvostupňovom konaní): A-PACK CZ, s.r.o.

Ďalší účastník konania (žalovaný v prvostupňovom konaní): Odvolací finanční ředitelství

Prejudiciálne otázky

Možno článok 90 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES (1) z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) vykladať s ohľadom na zásadu daňovej neutrality a zásadu proporcionality tak, že členským štátom umožňuje prostredníctvom odchylnej právnej úpravy stanoviť také podmienky, ktoré pre určité prípady vylúčia zníženie základu dane v prípade úplného alebo čiastočného nezaplatenia ceny?

Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je v rozpore s článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) taká vnútroštátna právna úprava, ktorá znemožňuje platcovi dane z pridanej hodnoty opraviť výšku dane, ak mu vznikla povinnosť priznať daň pri uskutočnení zdaniteľného plnenia voči inému platcovi, ktorý za plnenie zaplatil len čiastočne alebo nezaplatil vôbec a ktorý následne prestal byť platcom dane z pridanej hodnoty?

(1) Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/20

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-164/18)

(2018/C 152/24)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, E. Sanfrutos Cano a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že do 18. apríla 2016 neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnuté na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 (1), alebo v každom prípade tým, že Komisii tieto predpisy neoznámilo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 51 ods. 1 uvedenej smernice,

—

uložiť Španielskemu kráľovstvu v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ denné penále vo výške 61 964,32 eur s účinnosťou odo dňa vyhlásenia rozsudku, v ktorom sa konštatuje nesplnenie povinnosti prijať alebo v každom prípade oznámiť Komisii predpisy nevyhnutné na dosiahnutie súladu so smernicou 2014/23/EÚ,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 18. apríla 2016.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/20

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo

(Vec C-165/18)

(2018/C 152/25)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, E. Sanfrutos Cano a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Španielske kráľovstvo

Návrhy žalobkyne

—

určiť, že Španielske kráľovstvo si tým, že do 18. apríla 2016 neprijalo všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia nevyhnuté na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 (1), alebo v každom prípade tým, že Komisii tieto predpisy neoznámilo, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 106 ods. 1 uvedenej smernice,

—

uložiť Španielskemu kráľovstvu v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ denné penále vo výške 123 928,64 eur s účinnosťou odo dňa vyhlásenia rozsudku, v ktorom sa konštatuje nesplnenie povinnosti prijať alebo v každom prípade oznámiť Komisii predpisy nevyhnutné na dosiahnutie súladu so smernicou 2014/25/EÚ,

—	zaviazať Španielske kráľovstvo na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ do vnútroštátneho právneho poriadku uplynula 18. apríla 2016.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/21

Odvolanie podané 5. marca 2018: Poľská republika proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading/Európska komisia

(Vec C-181/18 P)

(2018/C 152/26)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Odvolateľka: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna)

Ďalší účastníci konania: PGNiG Supply & Trading GmbH, Európska komisia

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť v celom rozsahu uznesenie Všeobecného súdu Európskej únie (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading/Európska komisia,

—	vrátiť vec Všeobecnému súdu na opätovné rozhodovanie,

—	rozhodnúť, že každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu spoločnosti PGNiG Supply & Trading GmbH o neplatnosť rozhodnutia Komisie C(2016) 6950 final z 28. októbra 2016 o preskúmaní výnimky z požiadaviek na prístup tretích osôb a tarifné pravidlá udelenej pre plynovod Opal na základe smernice 2003/55/ES, pričom to odôvodnil tým, že žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná.

Poľská republika uvádza, že Všeobecný súd v bodoch 6, 10, 11 a 43 napadnutého uznesenia súčasne prijal vo veci samej závery, pokiaľ ide o platnosť sporného rozhodnutia Komisie. V tejto súvislosti Poľská republika uvádza nasledujúce odvolacie dôvody smerujúce proti napadnutému uzneseniu Všeobecného súdu:

Po prvé Všeobecný súd porušil článok 130 ods. 1 a 7 rokovacieho poriadku, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zakotvené v článku 47 Charty základných práv EÚ, ako aj zásadu kontradiktórnosti konania, keďže vo svojom napadnutom uznesení prijal vo veci samej skutkové a právne závery, pokiaľ ide o platnosť napadnutého rozhodnutia Komisie, a to predtým, ako mohlo byť o veci samej rozhodnuté v konaní T-883/16, Poľská republika/Komisia.

Po druhé právne posúdenie sporného rozhodnutia Komisie je nesprávne, keďže sa jednak predpokladalo, že toto rozhodnutie stanovuje, že 50 % kapacít plynovodu Opal medzi Greifswaldom a Brandovom podlieha prístupu tretích osôb prostredníctvom uskutočnenia transparentnej a nediskriminačnej aukcie, takže získať tieto kapacity budú mať príležitosť aj ostatné podniky, a jednak že sporné rozhodnutie Komisie nezavádza dodatočnú výnimku, ale naopak, čiastočne zrušuje existujúcu výnimku. Podľa názoru Poľskej republiky je posúdenie právneho charakteru a účinkov sporného rozhodnutia Komisie nesprávne, keďže toto rozhodnutie zavádza iba zdanlivo transparentné a nediskriminačné riešenie. V skutočnosti sporné rozhodnutie Komisie vytvára mechanizmus, ktorý podnikom skupiny Gazprom umožňuje výlučné využívanie transportných kapacít plynovodu Opal, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, v rozsahu minimálne 90 % (50 % týchto kapacít je úplne vyňatých z požiadaviek na prístup tretích osôb, 40 % týchto kapacít sú naproti tomu dynamicky priraditeľné kapacity, ktoré môže zarezervovať iba Gazprom.

Po tretie Všeobecný súd si nesplnil povinnosť riadne odôvodniť prijaté uznesenie. Neobjasnil totiž, na základe akých predpokladov prijal vo veci závery, pokiaľ ide o sporné rozhodnutie Komisie. V dôsledku toho nie je možné pochopiť dôvody, pre ktoré Všeobecný súd rozhodol, že sporné rozhodnutie Komisie uvoľňuje kapacity plynovodu Opal podnikom, ktoré nie sú súčasťou skupiny Gazprom a že bude mať priaznivý dopad na súťaž na trhu so zemným plynom.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/22

Žaloba podaná 12. marca 2018 – Európska komisia/Slovinská republika

(Vec C-188/18)

(2018/C 152/27)

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Ondrůšek, G. von Rintelen, M. Žebre)

Žalovaná: Slovinská republika

Návrhy žalobkyne

—

Určiť, že Slovinská republika si tým, že neprijala najneskôr do 18. apríla 2016 všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1), alebo v každom prípade tým, že neoznámila tieto opatrenia Komisii, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 51 uvedenej smernice,

—	uložiť Slovinskej republike podľa článku 260 tretieho odseku ZFEÚ platenie denného penále vo výške 8 992,32 eura odo dňa vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci,

—	zaviazať Slovinskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa článku 51 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií bola Slovinská republika povinná najneskôr do 18. apríla 2016 prijať a uverejniť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Keďže Slovinská republika do uplynutia uvedenej lehoty neinformovala Komisiu o prebratí všetkých ustanovení tejto smernice, Komisia sa rozhodla obrátiť sa na Súdny dvor.

Komisia vo svojej žalobe navrhuje, aby Súdny dvor uložil Slovinskej republike platiť denné penále vo výške 8 992,32 eur. Pri výpočte tejto sankcie Komisia vzala do úvahy závažnosť a dĺžku trvania porušenia práva Únie a odrádzajúci účinok vzhľadom na platobnú schopnosť členského štátu, v tomto prípade Slovinskej republiky.

Lehota na prebratie smernice uplynula 18. apríla 2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/24

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Alouminion tis Ellados/Komisia

(Vec T-542/11 RENV) (1)

((„Štátna pomoc - Elektrická energia - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie - Zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu poskytnutá na základe zmluvy s etablovaným dodávateľom - Výpoveď zmluvy zo strany etablovaného dodávateľa - Právne pozastavenie účinkov výpovede zmluvy v konaní o nariadení predbežného opatrenia - Zrušenie rozhodnutia Komisie Všeobecným súdom - Zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Súdnym dvorom - Vrátenie veci Všeobecnému súdu - Rozsah žaloby po vrátení - Kvalifikovanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia ako novej pomoci - Právomoc Komisie - Účinná súdna ochrana - Kvalifikovanie zvýhodnenej sadzby ako štátnej pomoci - Výhoda - Legitímna dôvera - Právo príjemcu na obranu - Povinnosť vymáhania - Povinnosť odôvodnenia“))

(2018/C 152/28)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Alouminion tis Ellados VEAE, predtým Alouminion AE (Atény, Grécko) (v zastúpení: G. Dellis, N. Korogiannakis, E. Chrysafis, D. Diakopoulos a N. Keramidas, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouchagiar a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI) (Athény, Grécko) (v zastúpení: E. Bourtzalas, C. Synodinos, A. Oikonomou a H. Tagaras, avocats)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie z 13. júla 2011 o štátnej pomoci č. SA.26117 – C 2/10 (ex NN 62/09) poskytnutej Gréckom podniku Aluminium of Greece SA (Ú. v. EÚ L 166, 2012, s. 83)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Alouminion tis Ellados VEAE znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou a spoločnosťou Dimosia Epicheirisi Ilektrismou AE (DEI).

(1) Ú. v. EÚ C 370, 17.12.2011.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/25

Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Poľsko/Komisia

(Vec T-507/15) (1)

([„EPZF - Výdavky vylúčené z financovania - Nariadenie (ES) č. 2200/96, smernica 2002/55/ES, nariadenie (ES) č. 1432/2003, nariadenie (ES) č. 1433/2003, nariadenie (ES) č. 1290/2005, nariadenie (ES) č. 885/2006, nariadenie (ES) č. 1182/2007, nariadenie (ES) č. 1234/2007, nariadenie (ES) č. 1580/2007 a nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 - Výdavky vynaložené Poľskom - Riziko pre EPZF - Kontroly na mieste - Podmienky uznania organizácií výrobcov - Rozdielnosti medzi jazykovými verziami - Finančná úprava“])

(2018/C 152/29)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, K. Straś, M. Pawlicka a B. Paziewska, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a A. Stobiecka-Kuik, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1119 z 22. júna 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 182, 2015, s. 39)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Poľská republika je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 354, 26.10.2015.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/25

Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – Kim a i./Rada a Komisia

(Spojené veci T-533/15 a T-264/16) (1)

((„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia prijaté voči Severnej Kórei s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní - Zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov - Zahrnutie mien žalobcov - Dôkaz o dôvodnosti zaradenia do zoznamov - Povinnosť odôvodnenia“))

(2018/C 152/30)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia vo veci T-533/15: Il-Su Kim (Pchjongjang, Severná Kórea) a ďalších 5 žalobcov, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe rozsudku (v zastúpení: M. Lester, S. Midwinter, QC, T. Brentnall a A. Stevenson, solicitors)

Žalobcovia vo veci T-264/16: Korea National Insurance Corporation (Pchjongjang) (v zastúpení: M. Lester, S. Midwinter, T. Brentnall a A. Stevenson)

Žalované: Rada Európskej únie (v zastúpení: pôvodne A. de Elera-San Miguel Hurtado a A. Vitro, neskôr A. Vitro a F. Naert, splnomocnení zástupcovia), Európska komisia (v zastúpení: vo veci T-533/15 L. Havas, S. Bartelt a D. Gauci, splnomocnení zástupcovia, a vo veci T-264/16 L. Havas a S. Bartelt, splnomocnení zástupcovia, neskôr vo veci T-533/15 L. Havas a D. Gauci, splnomocnení zástupcovia, a vo veci T-264/16 L. Havas, splnomocnený zástupca)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalované vo veci T-533/15: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska (v zastúpení: pôvodne V. Kaye, neskôr S. Brandon, následne S. Brandon a C. Crane a napokon S. Brandon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Vo veci T-533/15 návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1066 z 2. júla 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/183/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 174, 2015, s. 25), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1062 z 2. júla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 174, 2015, s. 16), rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/475 z 31. marca 2016, ktorým sa mení rozhodnutie 2013/183/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 85, 2016, s. 34), vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2016/659 z 27. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 329/2007 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike (Ú. v. EÚ L 114, 2016, s. 9), rozhodnutia Rady (SZBP) 2016/849 z 27. mája 2016 o reštriktívnych opatreniach voči Kórejskej ľudovodemokratickej republike a o zrušení rozhodnutia 2013/183/SZBP (Ú. v. EÚ L 141, 2016, s. 79) a každého súvisiaceho vykonávacieho nariadenia Rady v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcov, a vo veci T-264/16 návrh založený na článku 263 ZFEÚ a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia 2016/475, vykonávacieho nariadenia 2016/659, rozhodnutia 2016/849 a každého súvisiaceho vykonávacieho nariadenia Rady v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobkyne

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Vo veci T-533/15 sú Kim Il-Su a ďalší žalobcovia, ktorých mená sa nachádzajú v prílohe, povinní nahradiť trovy konania s výnimkou trov konania, ktoré vynaložilo Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

3.	Vo veci T-264/16 je Korea National Insurance Corporation povinná nahradiť trovy konania.

4.	Vo veci T-533/15 znáša Spojené kráľovstvo svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 381, 16.11.2015.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/26

Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – TestBioTech/Komisia

(Vec T-33/16) (1)

((„Životné prostredie - Geneticky modifikované výrobky - Nariadenie (ES) č. 1367/2006 - Nariadenie (ES) č. 1829/2003 - Geneticky modifikovaná sója MON 87769, MON 87705 a 305423 - Zamietnutie žiadosti o vnútorné preskúmanie rozhodnutí o povolení uvedenia na trh - Pojem ‚právo životného prostredia‘ - Článok 10 nariadenia č. 1367/2006“))

(2018/C 152/31)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: TestBioTech eV (Mníchov, Nemecko) (v zastúpení: R. Stein, solicitor, K. Smith, QC, a J. Stevenson, barrister)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J. Tomkin, L. Pignataro-Nolin a C. Valero, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalovanú: Monsanto Europe (Antverpy, Belgicko) a Monsanto Company (Wilmington, Delaware, Spojené štáty) (v zastúpení: M. Pittie, avocat), ako aj Pioneer Overseas Corp. (Johnston, Iowa, Spojené štáty) a Pioneer Hi-Bred International, Inc. (Johnston) (v zastúpení: G. Forwood, avocat, J. Killick, barrister, a S. Nordin, solicitor)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie listu člena Komisie zodpovedného za oblasť zdravia a bezpečnosti potravín zo 16. novembra 2015, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie založená na článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13), pokiaľ ide o vykonávacie rozhodnutia o povolení uvedenia na trh geneticky modifikovanej sóje MON 87769, MON 87705 a 305423

Výrok rozsudku

List člena Európskej komisie zodpovedného za oblasť zdravia a bezpečnosti potravín zo 16. novembra 2015 so značkou Ares(2015) 5145741 týkajúci sa žiadosti o vnútorné preskúmanie založenej na článku 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, pokiaľ ide o vykonávacie rozhodnutia o povolení uvedenia na trh geneticky modifikovanej sóje MON 87769, MON 87705 a 305423, sa zrušuje.

2.	Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli organizácii TestBioTech eV.

3.	Monsanto Europe, Monsanto Company, Pioneer Overseas Corp. a Pioneer Hi-Bred International, Inc. znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 136, 18.4.2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/27

Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Naviera Armas/Komisia

(Vec T-108/16) (1)

((„Štátna pomoc - Podmienky využívania prístavnej infraštruktúry Puerta de Las Nieves námornou prepravnou spoločnosťou - Výlučné využívanie infraštruktúry financovanej z verejných finančných prostriedkov bez koncesnej zmluvy - Oslobodenie od časti prístavných poplatkov - Sťažnosť konkurentky - Rozhodnutie, ktorým sa v rámci konania o predbežnom preskúmaní konštatuje neexistencia štátnej pomoci - Závažné ťažkosti pri preskúmavaní dotknutých opatrení - Vývoj predmetnej situácie v priebehu správneho konania - Pojem zvýhodnenie poskytnuté zo štátnych prostriedkov - Nesprávne posúdenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie - Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým sa pozastavujú účinky verejného obstarávania - Požiadavka náležitého a nestranného preskúmania sťažnosti“))

(2018/C 152/32)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Naviera Armas, SA (Las Palmas de Gran Canaria, Španielsko) (v zastúpení: J. L. Buendía Sierra a Á. Givaja Sanz, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: A. Bouchagiar, G. Luengo a S. Noë, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Fred Olsen, SA (Santa Cruz de Tenerife, Španielsko) (v zastúpení: F. Marín Riaño, advokát)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie C(2015) 8655 final z 8. decembra 2015 týkajúceho sa štátnej pomoci SA.36628 (2015/NN) (ex 2013/CP) – Španielsko – Fred Olsen

Výrok rozsudku

Rozhodnutie Komisie C(2015) 8655 final z 8. decembra 2015 týkajúce sa štátnej pomoci SA.36628 (2015/NN) (ex 2013/CP) – Španielsko – Fred Olsen sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v rámci konania o predbežnom preskúmaní konštatovalo, že v dôsledku výlučného využívania prístavnej infraštruktúry Puerta de Las Nieves spoločnosťou Fred Olsen, SA nedošlo k žiadnemu poskytnutiu štátnej pomoci tejto spoločnosti.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Naviera Armas, SA znáša jednu štvrtinu svojich vlastných trov konania, pričom zvyšnú časť jej trov konania je povinná nahradiť Európska komisia.

4.	Komisia a Fred Olsen znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 175, 17.5.2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/28

Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Caviro Distillerie a i./Komisia

(Vec T-211/16) (1)

((„Dumping - Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co., Ltd - Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/176 - Neuloženie konečného antidumpingového cla - Článok 3 ods. 2, 3 a 5 a článok 17 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 - Výber vzorky - Neexistencia značnej ujmy - Zjavne nesprávne posúdenie - Vymedzenie ujmy - Ziskovosť výrobného odvetvia Únie“))

(2018/C 152/33)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Caviro Distillerie Srl (Faenza, Taliansko), Distillerie Bonollo SpA (Formigine, Taliansko), Distillerie Mazzari SpA (Sant’Agata sul Santerno, Taliansko), Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA (Borgoricco, Taliansko) (v zastúpení: A. Bochon, avocat, a M. R. MacLean, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland a A. Demeneix, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie článku 1 vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/176 z 9. februára 2016, ktorým sa ukončuje antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co., Ltd (Ú. v. EÚ L 33, 2016, s. 14)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Caviro Distillerie Srl, Distillerie Bonollo SpA, Distillerie Mazzari SpA a Industria Chimica Valenzana (ICV) SpA znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 260, 18.7.2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/29

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Grupo Osborne/EUIPO – Ostermann (DONTORO dog friendship)

(Vec T-390/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie DONTORO dog friendship - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Komplementarita výrobkov a služieb - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 152/34)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grupo Osborne, SA (El Puerto de Santa María, Španielsko) (v zastúpení: J. M. Iglesias Monravá, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Daniel Ostermann (Leipzig, Nemecko)

Predmet veci

Žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 28. apríla 2016 (vec R 2002/2015-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Grupo Osborne a D. Ostermanom

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Grupos Osborne, SA je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 364, 3.10.2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/29

Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – Gifi Diffusion/EUIPO – Crocs (Chaussures)

(Vec T-424/16) (1)

((„Dizajn Spoločenstva - Konanie o výmaze - Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci topánku - Skorší dizajn Spoločenstva - Dôvody výmazu - Povinnosť odôvodnenia - Článok 62 nariadenia (ES) č. 6/2002 - Preskúmanie dôvodov výmazu odvolacím senátom ex offo - Právomoc odvolacieho senátu - Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 6/2002“))

(2018/C 152/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Gifi Diffusion (Villeneuve-sur-Lot, Francúzsko) (v zastúpení: C. de Chassey, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Crocs, Inc. (Niwot, Colorado, Spojené štáty) (v zastúpení: H. Seymour, L. Cassidy, J. Guise, D. Knight, solicitors, N. Hadjadj Cazier, M. Berger a H. Haouideg, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO z 25. apríla 2016 (vec R 37/2015-3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Gifi Diffusion a Crocs

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 25. apríla 2016 (vec R 37/2015-3) týkajúce sa konania o výmaze medzi spoločnosťami Gifi Diffusion a Crocs sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania vynaložené spoločnosťou Gifi Diffusion v rámci konania pred Všeobecným súdom.

3.	Crocs znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 392, 24.10.2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/30

Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – Crocs/EUIPO – Gifi Diffusion (Chaussures)

(Vec T-651/16) (1)

((„Dizajn Spoločenstva - Konanie o výmaze - Zapísaný dizajn Spoločenstva znázorňujúci topánku - Skorší dizajn Spoločenstva - Dôvod výmazu - Neexistencia novosti - Zverejnenie pred dňom prednosti - Preskúmanie skutkového stavu bez návrhu - Dodatočné dôkazy predložené pred odvolacím senátom - Články 5, 7 a 63 ods. 2 nariadenia (ES) č. 6/2002“))

(2018/C 152/36)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Crocs, Inc. (Niwot, Colorado, Spojené Štáty) (v zastúpení: H. Seymour, L. Cassidy, J. Guise a D. Knight, solicitors, N. Hadjadj Cazier, M. Berger a H. Haouideg, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Gifi Diffusion (Villeneuve-sur-Lot, Francúzsko) (v zastúpení: C. de Chassey, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu tretieho odvolacieho senátu EUIPO zo 6. júna 2016 (vec R 853/2014-3) týkajúcemu sa konania o výmaze medzi Gifi Diffusion a Crocs.

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Crocs, Inc. znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Gifi Diffusion v konaní pred Všeobecným súdom.

(1) Ú. v. EÚ C 410, 7.11.2016.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/31

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Kiosked/EUIPO – VRT (K)

(Vec T-824/16) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia - Obrazová ochranná známka K - Skoršia obrazová ochranná známka Beneluxu K - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 152/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa Kiosked Oy Ab (Espoo, Fínsko) (v zastúpení: L. Laaksonen, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: M. Fischer, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: De Vlaamse Radio- en Televisieomroeporganisatie (VRT) (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: P.-Y. Thoumsin a E. Van Melkebeke, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 19. septembra 2016 (vec R 279/2016-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi VRT a Kiosked

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Kiosked Oy Ab znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a De Vlaamse Radio- en Televisieomroeporganisatie (VRT).

(1) Ú. v. EÚ C 22, 23.1.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/31

Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – La Mafia Franchises/EUIPO – Taliansko (La Mafia SE SIENTA A LA MESA)

(Vec T-1/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie La Mafia SE SIENTA A LA MESA - Absolútny dôvod zamietnutia - Rozpor s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi - Článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 152/38)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: La Mafia Franchises, SL (Saragosse, Španielsko) (v zastúpení: I. Sempere Massa, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Folliard-Monguiral, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. októbra 2016 (vec R 803/2016-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Talianskou republikou a La Mafia Franchises

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	La Mafia Franchises, SL, je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 53, 20.2.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/32

Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Marriott Worldwide/EUIPO – Graf (Vyobrazenie okrídleného býka)

(Vec T-151/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie zobrazujúca okrídleného býka - Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie a skoršia národná obrazová ochranná známka zobrazujúca gryfa - Relatívny dôvod zamietnutia - Podobnosť označení - Článok 53 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Skoršie autorské právo chránené vnútroštátnym právom - Článok 53 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001] - Preskúmanie skutočností ex offo - Článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001)“)

(2018/C 152/39)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Marriott Worldwide Corp. (Bethesda, Maryland, Spojené štáty) (v zastúpení: A. Reid, solicitor)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Johann Graf (Gumpoldskirchen, Rakúsko) (v zastúpení: S. Salomonowitz, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 17. januára 2017 (vec R 165/2016-4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťou Marriott Worldwide a pánom Grafom

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 17. januára 2017 (vec R 165/2016-4) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Marriott Worldwide Corp.

3.	Johann Graf znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/34

Rozsudok Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Hotelbeds Spain/EUIPO – Guidigo Europe (Guidego what to do next)

(Vec T-346/17) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Guidego what to do next - Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie GUIDIGO - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“))

(2018/C 152/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Hotelbeds Spain, SL (Palma de Mallorca, Španielsko) (v zastúpení: L. Broschat García, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Guidigo Europe (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: S. Lipovetsky, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 21. marca 2017 (vec R 449/2016-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Guidigo Europe a Hotelbeds Spain

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Hotelbeds Spain, SL je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/34

Uznesenie Všeobecného súdu z 21. februára 2018 – MedSkin Solutions Dr. Suwelack/EUIPO – Cryo-Save (CryoSafe)

(Vec T-482/13) (1)

((„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Späťvzatie námietky - Zastavenie konania“))

(2018/C 152/43)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: MedSkin Solutions Dr. Suwelack AG (Billerbeck, Nemecko) (v zastúpení: A. Thünken, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Schifko, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Cryo-Save AG (Freienbach, Švajčiarsko) (v zastúpení: C. Onken, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. júla 2013 (vec R 1759/2012-4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Cryo-Save AG a MedSkin Solutions Dr. Suwelack AG

Výrok

1.	Konanie o žalobe sa zastavuje.

2.	MedSkin Solutions Dr. Suwelack AG a Cryo-Save AG znášajú spoločne a nerozdielne trovy konania, ktoré vznikli Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

3.	MedSkin Solutions Dr. Suwelack AG a Cryo-Save AG znášajú svoje vlastné trovy konania podľa ich vzájomnej dohody.

(1) Ú. v. EÚ C 313, 26.10.2013.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/35

Uznesenie Všeobecného súdu z 5. marca 2018 – Estamede/ECB

(Vec T-124/17) (1)

((„Mimozmluvná zodpovednosť - Hospodárska a menová politika - ECB - Reštrukturalizácia gréckeho verejného dlhu - Zahrnutie gréckej verejnoprávnej inštitúcie spravujúcej dôchodkové fondy inžinierov a obstarávateľov verejných prác - Nedostatok vlastného záujmu alebo postúpenie práva na náhradu - Nedodržanie formálnych náležitostí - Zjavná neprípustnosť))

(2018/C 152/44)

Jazyk konania: gréčtina

Účastníci konania

Žalobca: Enosi Syntaxiouchon Tameiou Asfaliseon Michanikon kai Ergolipton Dimosion Ergon (Atény, Grécko) (v zastúpení: P. I. Miliarakis, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka (ECB) (v zastúpení: A. Koutsoukou a K. Laurinavičius, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H.-G. Kamann, avocat)

Predmet veci

Návrh založený na článku 268 ZFEÚ na získanie náhrady ujmy, ktorú údajne utrpela Eniaios Foreas Koinonikis Asfalisis (EFKA) a osobitne jej odborné oddelenie inžinierov a obstarávateľov verejných prác, Tameio Syntaxeon Michanikon kai Ergolipton Dimosion Ergon (TSMEDE) (Tomeis Michanikon Ergolipton Dimosion Ergon), ako aj jej členovia na dôchodku, z dôvodu najmä prijatia rozhodnutia ECB 2012/153/EÚ z 5. marca 2012 o akceptovateľnosti obchodovateľných dlhových nástrojov vydaných alebo plne garantovaných Helénskou republikou v súvislosti s ponukou Helénskej republiky na výmenu dlhových nástrojov (Ú. v. EÚ L 77, 2012, s. 19), ako aj iných opatrení ECB v súvislosti s reštrukturalizáciou gréckeho verejného dlhu

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako zjavne neprípustná.

2.	Enosi Syntaxiouchon Tameiou Asfaliseon Michanikon kai Ergolipton Dimosion Ergon (Estamede) je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 151, 15.5.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/36

Uznesenie Všeobecného súdu z 9. marca 2018 – Naftogaz of Ukraine/Komisia

(Vec T-196/17) (1)

((„Žaloba o neplatnosť - Vnútorný trh so zemným plynom - Smernica 2009/73/ES - Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok pre výnimky plynovodu OPAL z pravidiel Únie týkajúcich sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov - Nedostatok priamej dotknutosti - Neprípustnosť“))

(2018/C 152/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: NJSC Naftogaz of Ukraine (Kyjev, Ukrajina) (v zastúpení: D. Mjaaland, A. Haga, M. Krakowiak a P. Grzejszczak, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: Y. G. Marinova, O. Beynet a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ o neplatnosť rozhodnutia Komisie K(2016) 6950 final z 28. októbra 2016 o zmene podmienok na to, aby sa na plynovod OPAL z dôvodu výnimky nevzťahovali pravidlá týkajúce sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov, stanovené smernicou 2003/55/ES

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	Nie je už opodstatnené rozhodnúť o podaných návrhoch na vstup do konania ako vedľajší účastník.

3.	NJSC Naftogaz of Ukraine znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie.

4.	Naftogaz of Ukraine, la Commission, OPAL Gastransport GmbH & Co. KG, Gazprom Eksport LLC et Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. znášajú vlastné trovy konania súvisiace s návrhmi na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

(1) Ú. v. EÚ C 151, 15.5.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/36

Uznesenie Všeobecného súdu z 27. februára 2018 – SD/EIGE

(Vec T-263/17) (1)

((„Verejná služba - Dočasní zamestnanci - Zmluva na dobu určitú - Rozhodnutie o neobnovení - Žiadosť o obnovenie, ktorá má ten istý predmet ako sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov - Neprípustnosť“))

(2018/C 152/46)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: SD (v zastúpení: L. Levi a A. Blot, avocats)

Žalovaný: Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (v zastúpení: V. Langbakk, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci B. Wägenbaur, avocat)

Predmet

Návrh podaný na základe článku 270 ZFEÚ jednak na zrušenie implicitného rozhodnutia EIGE z 26. augusta 2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu z 26. apríla 2016 o druhé obnovenie jeho pracovnej zmluvy a jednak v prípade potreby na zrušenie rozhodnutia EIGE z 20. januára 2017, ktorým bola zamietnutá sťažnosť žalobcu podaná 3. októbra 2016 proti implicitnému rozhodnutiu z 26. augusta 2016, a jednak na náhradu škody, ktorá údajne žalobcovi vznikla z dôvodu prijatia týchto rozhodnutí

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.	SD znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE).

(1) Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/37

Žaloba podaná 15. februára 2018 – VG/Komisia

(Vec T-84/18)

(2018/C 152/47)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: VG (v zastúpení: G. Pandey s V. Villante, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	hneď na úvod, ak je to vhodné, vyhlásil článok 90 služobného poriadku za neplatný a neuplatniteľný v tomto konaní vzhľadom na článok 270 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—	po prvé zrušil rozhodnutie Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) z 30. októbra 2017, ktorým sa zamietla sťažnosť žalobkyne z 31. júla 2017,

—	po druhé zrušil rozhodnutie EPSO z 19. apríla 2017, ktorým sa zamieta jeho žiadosť o preskúmanie rozhodnutia EPSO/výberovej komisie o nepripustení žalobkyne do ďalšej fázy výberového konania,

—	po tretie zrušil rozhodnutie EPSO zo 6. februára 2017 zverejnené na internetovom účte EPSO o nezaradení žalobkyne do návrhu zoznamu uchádzačov na účely výberového konania EPSO/AD/323/16,

—	po štvrté zrušil oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/323/16 uverejnené 26. mája 2016 (1),

—	napokon zrušil v celom rozsahu návrh zoznamu uchádzačov vybraných na účasť na vyššie uvedenom výberovom konaní,

—	priznal žalobkyni náhradu ujmy vo výške 50 000 eur a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení EPSO/výberovej komisie, pokiaľ ide o odbornú prax žalobkyne, a porušenie prílohy III k danému oznámeniu o výberovom konaní, v ktorej sa uvádzajú požadované pracovné skúsenosti.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 41 Charty základných práv Európskej únie a práva žalobkyne byť vypočutá, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia a článku 296 ZFEÚ.

3.	Tretí žalobný dôvod jezaložený na porušení článkov 1, 2, 3 a 4 nariadenia č. 1/58 (2), článku 1d a článku 28 služobného poriadku, ako aj článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III k tomuto poriadku a napokon zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

(1) Ú. v. EÚ C 187, 2016, s. A/1.

(2) Nariadenie č. 1 z 15. apríla 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/38

Žaloba podaná 15. februára 2018 – Batchelor/Komisia

(Vec T-85/18)

(2018/C 152/48)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Edward William Batchelor (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: B. Hoorelbeke, advokát a M. Healy, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Komisie C (2017) 8430 final z 5. decembra 2017, ktorým bola odmietnutá žiadosť o prístup k dokumentu obsahujúcemu vyhlásenie úradníka o etickom správaní, uloženému v informačnom systéme Európskej komisie pre vedenie ľudských zdrojov Sysper2, a k ďalším dokumentom spadajúcim do pôvodnej žiadosti o prístup k dokumentom,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobca na podporu svojej žaloby uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 15 ods. 3 ZFEÚ, článku 42 Charty základných práv Európskej únie, článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 (1), v spojení s článkom 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 (2), pretože mu bolo odmietnuté priznať čiastočný alebo úplný prístup k vyhláseniu o etickom správaní.

—

V prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia nepreskúmala ani nepreukázala, že zverejnenie vyhlásenia o etickom správaní by konkrétnym spôsobom a skutočne ohrozilo záujem chránený článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001. Komisia preto neuniesla dôkazné bremeno a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia, keď odmietla priznať akýkoľvek, hoci aj čiastočný prístup k tomuto vyhláseniu o etickom správaní.

—	V druhej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia nesprávne uplatnila článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 v spojení s článkom 8 písm. b) nariadenia 45/2001, keď konštatovala, že žalobca nepreukázal, že sprístupnenie vyhlásenia o etickom správaní bolo nevyhnutné.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 42 Charty základných práv, článku 15 ods. 3 ZFEÚ a článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 z dôvodu, že bol žalobcovi odmietnutý prístup k ďalším dokumentom spadajúcim do pôvodnej žiadosti o prístup k dokumentom.

—

V rámci druhého dôvodu žalobca uvádza relevantné a konzistentné dôkazy potvrdzujúce jeho presvedčenie, že existuje viacej dokumentov než sedemdesiat jeden dokumentov identifikovaných Komisiou, ktoré spadajú do pôvodnej žiadosti o prístup k dokumentom. Tým, že mu Komisia odmietla prístup k týmto ďalším dokumentom, porušila článok 42 Charty základných práv, článok 15 ods. 3 ZFEÚ a článok 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy a konkrétne zásady postupovať s náležitou starostlivosťou.

—

V rámci tretieho žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia porušila povinnosť náležitej starostlivosťou podľa článku 41 Charty základných práv, keďže nepostupovala s náležitou starostlivosťou pri preskúmaní, či existujú ďalšie dokumenty spadajúce do pôvodnej žiadosti o prístup. Na podporu svojho žalobného dôvodu žalobca uvádza, že Komisia nevysvetlila, ako sa uistila o tom, že neexistujú žiadne ďalšie dokumenty, keďže neposkytla žiadne informácie o tom, akým spôsobom dokumenty vyhľadávala.

Štvrtý žalobný dôvod sa týka porušenia povinnosti odôvodnenia podľa článku 296 ods. 2 ZFEÚ.

—

V prvej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Komisia porušila povinnosť odôvodnenia podľa článku 296 ZFEÚ, keď nevysvetlila, prečo by zverejnenie etického vyhlásenia v skutočnosti konkrétne ohrozilo záujmy chránené článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, ani nevysvetlila, prečo sa domnievala, že takéto zverejnenie by sa dotklo legitímneho záujmu subjektu, ktorého sa údaje týkajú, podľa článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001.

—

V druhej časti štvrtého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie, ktoré by vysvetľovalo, prečo v ňom neboli označené žiadne ďalšie dokumenty spadajúce do pôvodnej žiadosti o prístup, hoci žalobca o to žiadal vo svojej opakovanej žiadosti. Aj táto časť sporného rozhodnutia je teda nedostatočne odôvodnená.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/40

Žaloba podaná 20. februára 2018 – Wehrheim/ECB

(Vec T-100/18)

(2018/C 152/49)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Christine Wehrheim (Offenbach, Nemecko) (v zastúpení: N. De Montigny, advokát)

Žalovaná: Európska centrálna banka

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil:

—	rozhodnutie z 3. júla 2017 o zamietnutí žiadosti o náhradu ujmy vzniknutej v dôsledku zrušenia jej [príspevku na expatriáciu] (podanej 10. mája 2017),

—	ak to bude potrebné, rozhodnutie z 21. decembra 2017 o výslovnom zamietnutí jej odvolania (podaného 3. septembra 2017),

zaviazal žalovanú na zaplatenie ujmy požadovanej žalobkyňou v jej žiadostiach, a to:

—	rozdielu v plate po dobu, kedy bude zamestnaná v inštitúcii na základe jej stálej pracovnej zmluvy, vo výške 700,53 eura mesačne od apríla 2017,

—	dodatočných nákladov na presťahovanie vo výške 1 000 eur na rámec už odsúhlasených nákladov vo výške 1 079,10 eura,

—	psychickej ujmy, ktorú utrpela, vo výške 2 000 eur,

—	všetky uvedené sumy zvýšené o zákonné úroky až do úplného zaplatenia,

3.	zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na skutočnosti, že žalovaná administratíva nesplnila svoje povinnosti tým, že nedodržala svoju povinnosť starostlivosti, riadnej správy a pomoci, vzbudila očakávania, ktoré sa vo vzťahu k žalobkyni javia ako nerealizovateľné a ktoré spočívajú v priznaní príspevku za prácu vykonávanú v zahraničí, hoci pôvodne nespĺňala podmienky vyžadované služobným poriadkom na tento účel. Toto pochybenie jej podľa nej spôsobilo ujmu, ktorá má priamu príčinnú súvislosť s pochybením inštitúcie.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/40

Žaloba podaná 21. februára 2018 – Rakúsko/Komisia

(Vec T-101/18)

(2018/C 152/50)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Rakúska republika (v zastúpení: G. Hesse)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Európskej komisie (EÚ) 2017/2112 zo 6. marca 2017 o opatrení/schéme pomoci/štátnej pomoci SA.38454 – 2015/C (ex 2015/N), ktorú Maďarsko zamýšľa zaviesť na podporu vývoja dvoch nových jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks II [oznámené pod číslom C(2017) 1486], uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 1. decembra 2017, L 317, s. 45, ako aj

—	uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza desať žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že sa neuskutočnilo verejné obstarávanie Rozhodnutie je po prvé neplatné z dôvodu porušenia základných pravidiel pre verejné obstarávanie, ktorých dodržanie je nerozlučne späté s účelom pomoci.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ – Neexistencia cieľa spoločného záujmu

Rakúska republika po druhé tvrdí, že na rozdiel od názoru žalovanej neexistuje žiadny spoločný záujem podľa článku 107 ods. 3 písm. c), ktorý sa pre schválenie pomoci požaduje.

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnom uplatnení článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ – Nesprávne vymedzenie hospodárskej oblasti a nesprávne domnienky zlyhania trhu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ

Po tretie žalovaná nesprávne schválila zamýšľanú pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pretože vychádza nesprávne z toho, že existuje samostatný trh s jadrovou energiou, a tiež nesprávne vychádza z toho, že na tomto trhu existuje zlyhanie trhu či zlyhanie kapitálového trhu.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na neprimeranosti opatrenia Rozhodnutie je tiež neplatné z toho dôvodu, že žalovaná nevykonala posúdenie primeranosti v súlade s právnymi predpismi podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ: in concreto negatívne dopady prevažujú nad pozitívnymi.

Piaty žalobný dôvod je založený na neprimeraných narušeniach hospodárskej súťaže, ktoré sú podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nezlučiteľné s vnútorným trhom

Po piate vedie napadnuté rozhodnutie k neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže a pravidiel o štátnej pomoci, ktoré sa týkajú rozdielneho zaobchádzania na vnútornom trhu s elektrinou, a je preto v rozpore s právom Únie.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na existencii „projektu v ťažkostiach“ Po šieste žalobkyňa tvrdí, že pomoc určená „projektu v ťažkostiach“ by nemala byť na liberalizovanom vnútornom trhu s elektrinou schválená na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

Siedmy žalobný dôvod je založený na posilnení/dosiahnutí dominantného postavenia

Po siedme vylučuje dominantné postavenie maďarského štátu, ktorý pôsobí v trhovom prostredí, ktoré dosiahol prostredníctvom štátnej pomoci, zlučiteľnosť tejto pomoci so spoločným trhom na základe článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

8.	Ôsmy žalobný dôvod je založený na riziku likvidity veľkoobchodného trhu Po ôsme by pomoc nemala byť schválená s ohľadom na riziko zníženia likvidity trhu, ktorá z nej nevyhnutne vyplýva.

9.	Deviaty žalobný dôvod je založený nedostatočnom vymedzení pomoci Po deviate opiera žalobkyňa svoju žalobu o to, že žalovaná nedostatočne vymedzila rozsah pomoci.

10.	Desiaty žalobný dôvod je založený porušení povinnosti uviesť odôvodnenie podľa článku 296 druhého pododseku ZFEÚ Po desiate žalovaná niekoľkokrát a závažným spôsobom porušila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/42

Žaloba podaná 23. februára 2018 – Pink Lady America/CPVO – WAAA (Cripps Pink)

(Vec T-112/18)

(2018/C 152/51)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Pink Lady America LLC (Yakima, Washington, Spojené štáty) (v zastúpení: R. Manno a S. Travaglio, lawyers)

Žalovaný: Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín (CPVO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Western Australian Agriculture Authority (WAAA) (South Perth, Austrália)

Údaje týkajúce sa konania pred CPVO

Majiteľ sporného práva Spoločenstva k odrodám rastlín: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Sporné právo Spoločenstva k odrodám rastlín: právo Spoločenstva k odrodám rastlín č. EÚ1640, odroda jabĺk Cripps Pink.

Konanie pred CPVO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie odvolacieho senátu CPVO zo 14. septembra 2017 vo veci A007/2016.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie;

—	zrušil PSOR pre jabloň odrody Cripps Pink č. 1640 z dôvodu nedostatku novosti podľa článku 10 v spojení s článkom 20 nariadenia č. 2100/94;

—	uložil CPVO a Western Australian Agriculture Authority povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 10 v spojení s článkom 20 nariadenia č. 2100/94,

—	porušenie článku 76 nariadenia č. 2100/94 a všeobecných právnych zásad právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti v spojení s článkom 50 ods. 3 nariadenia č. 874/2009.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/43

Žaloba podaná 22. februára 2018 – Miles-Bramwell Executive Services/EUIPO (FREE)

(Vec T-113/18)

(2018/C 152/52)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Miles-Bramwell Executive Services Ltd (Alfreton, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Mellor, QC)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie FREE – prihláška č. 15 083 091.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. novembra 2017 vo veci R 2164/2016-1.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2017/1001.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/43

Žaloba podaná 22. februára 2018 – Miles-Bramwell Executive Services/EUIPO (FREE)

(Vec T-114/18)

(2018/C 152/53)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Miles-Bramwell Executive Services Ltd (Alfreton, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Mellor, QC)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka EÚ FREE – prihláška č. 15 081 508.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 27. novembra 2017 vo veci R 2166/2016-1.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 2017/1001.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/44

Žaloba podaná 27. februára 2018 – Darmanin/EASO

(Vec T-116/18)

(2018/C 152/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Joanna Darmanin (Sliema, Malta) (v zastúpení: N. De Montigny, avocat)

Žalovaný: Európsky podporný úrad pre azyl

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

rozhodol,

—	že sa rozhodnutie orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy (výkonného riaditeľa) z 27. júna 2017, ktorým bola žalobkyňa prepustená na konci skúšobnej doby s účinnosťou od 15. júla 2017 zrušuje,

—	že v prípade potreby sa zrušuje explicitné rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti z 29. januára 2018,

—	uložiť žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 14 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov a Príručky Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) týkajúcej sa hodnotenia zamestnancov v skúšobnej dobe.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 43 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“) a rozhodnutia správnej rady EASO z 18. januára 2016, ktorými sa vykonávajú články 43 a 44 služobného poriadku pre dočasných zamestnancov.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení rozhodnutia č. 11 správnej rady EASO zo 4. júla 2012 o zamestnancoch na úrovni stredného manažmentu.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásad riadnej správy veci verejných a právnej istoty.

5.	Piaty, subsidiárny, žalobný dôvod je založený na námietke nezákonnosti z dôvodu porušenia zásady rovnosti zaobchádzania a práva byť účinne vypočutý.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva na uplatnenie zákonného, spravodlivého a predvídateľného hodnotiaceho postupu.

7.	Siedmy žalobný dôvod je založený na nerešpektovaní pravidiel dôkazného bremena.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/45

Žaloba podaná 27. februára 2018 – Wendel a i./Komisia

(Vec T-124/18)

(2018/C 152/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Wendel GmbH & Co. KG Schuhproduktionen International (Detmold, Nemecko), Jana shoes GmbH & Co. KG (Detmold), Novi International GmbH & Co. KG (Detmold), shoe.com GmbH & Co. KG (Detmold), Wortmann KG Internationale Schuhproduktionen (Detmold) (v zastúpení: A. Willems, S. De Knop a C. Zimmermann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	určil, že žaloba je prípustná,

—

zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 zo 4. decembra 2017, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname a vyrobenej určitými vyvážajúcimi výrobcami v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname a ktorým sa vykonáva rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 (Ú. v. EÚ L 319, 2017, s. 30) a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že postupom bez platného právneho základu, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 (1) porušuje zásadu prenesenia právomocí podľa článku 5 ods. 1 a článku 5 ods. 2 ZEÚ a v každom prípade zásadu inštitucionálnej rovnováhy podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že neprijatím opatrení potrebných na dosiahnutie súladu s rozsudkom v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C&J Clark International, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 266 ZFEÚ.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že uložením antidumpingového cla na dovozy obuvi „ku ktorým došlo počas obdobia uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 (2) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009 (3)“, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 1 ods. 1 a článok 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036 (4) a zásadu právnej istoty (zákazu retroaktivity).

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že uložením antidumpingového cla bez vykonania nového posúdenia záujmu Únie, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 21 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036. V každom prípade by bolo zjavne mylné prijať záver, že uloženie antidumpingového cla bolo v záujme Únie.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že prijatím aktu, ktorý ide nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie jeho cieľa, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 5 ods. 1 a článok 5 ods. 4 ZEÚ.

(1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 zo 4. decembra 2017, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname a vyrobenej určitými vyvážajúcimi výrobcami v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname a ktorým sa vykonáva rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 (Ú. v. EÚ L 319, 2017, s. 30).

(2) Nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, 2006, s. 1).

(3) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má, alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 352, 2009, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/46

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Associazione – GranoSalus/Komisia

(Vec T-125/18)

(2018/C 152/56)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Associazione Nazionale Granosalus – Liberi – Cerealicoltori & Consumatori (Associazione – GranoSalus) (Foggia, Taliansko) (v zastúpení: G. Dalfino, avvocato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrh

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2324 z 12. decembra 2017, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinnej látky glyfozát a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/201, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 15. decembra 2017

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článkov 168 a 169 a 191 ZFEÚ v spojení s článkom 35 Charty základných práv Európskej únie, nariadením (ES) č. 1107/2009, nariadením (EÚ) 2016/429 a nariadením (EÚ) č. 1305/2013, zmeneným nariadením (EÚ) 2017/2393, smernicou 98/83/ES a smernicou (EÚ) 2015/1787; porušení zásady obozretnosti, zásad proporcionality a dôvodnosti, a zásad náležitého postupu, riadnej správy vecí verejných a transparentnosti; zneužití právomoci z dôvodov skreslenia skutkových okolností, nedostatočnom a zdanlivom preskúmaní a odôvodnení; na zjavnej nelogickosti, nepravdivej domnienke a nesprávnom uplatnení vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/2324.

Na podporu tohto dôvodu žalobkyňa uvádza:

—	nekoherentnosť medzi vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/2324 a zásadami a ochrannými opatreniami stanovenými v nariadení (ES) č. 1107/2009 na ochranu zdravia ľudí, spotrebiteľov, zvierat a životného prostredia,

—	porušenie zásady obozretnosti a nesúlad s judikatúrou Všeobecného súdu a Súdneho dvora,

—	nepreskúmanie účinkov glyfozátu najmä na zvieratá a na podzemnú vodu, a porušenie konania stanoveného v nariadení (ES) č. 1107/2009,

—	nezákonnosť špecifikácií vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/2324 týkajúcich sa diskrečnej právomoci členských štátov bez žiadneho obmedzenia.

Druhý žalobný dôvod je založený na nezákonnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/2324 z dôvodu porušenia práva členom GranoSalus na zdravie a nekoherentnosť s cieľmi SPP v nariadení EÚ č. 1305/2013, zmenenom nariadením EÚ 2017/2393.

Na podporu tohto dôvodu žalobkyňa uvádza:

—	prítomnosť glyfozátu v každodenne používaných tovaroch a výrobkoch ovplyvňuje zdravie členov GranoSalus, občanov EÚ a spotrebiteľov,

—	používanie glyfozátu ovplyvňuje uvádzanie výrobkov členov GranoSalus na trh a správne uplatňovanie režimu hospodárskej súťaže v rámci Európskej únie.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/47

Žaloba podaná 27. februára 2018 – adidas International Trading a iní/Komisia

(Vec T-130/18)

(2018/C 152/57)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobcovia: adidas International Trading BV (Amsterdam, Holandsko) a 27 ďalších žalobcov (v zastúpení: E. Vermulst a J. Cornelis, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú päť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia nemala právnu spôsobilosť na prijatie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2232 (1).

Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že opätovné otvorenie ukončeného konania v súvislosti s obuvou a retroaktívne uloženie antidumpingového cla, ktorého platnosť uplynula, Komisiou vo vykonávacom nariadení (EÚ) 2017/2232:

—	nemá právny základ, zakladá sa na zjavnom pochybení v súvislosti s uplatnením článku 266 ZFEÚ a nariadenia (EÚ) č. 2016/1036 (2) a porušuje článok 9 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036,

—	nie je v súlade so zásadami ochrany legitímnych očakávaní, právnej istoty a zákazu retroaktivity v rozsahu, v akom sa to týka žalobcov, a

—	zakladá sa na nesprávnom uplatnení článku 266 ZFEÚ a zneužití právomoci Komisiou, a porušuje článok 5 ods. 4 ZEÚ.

3.	Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že retroaktívne uloženie antidumpingového cla na dodávateľov žalobcov, ktoré zabránilo vráteniu platieb žalobcom, porušuje zásadu zákazu diskriminácie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia zneužila svoje právomoci pri posudzovaní trhového hospodárstva a individuálnom posudzovaní tvrdení dodávateľov žalobcov, aby mohla retroaktívne uložiť antidumpingové clo, a porušila zásadu zákazu diskriminácie.

Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia sa svojím posúdením spoločností uvedených v Prílohách III a VI vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2232 a zamietnutím žiadostí o vrátenie antidumpingového cla v súvislosti s dovozom do týchto spoločností dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, nesprávne uplatnila článok 266 ZFEÚ a porušila povinnosť náležitej starostlivosti a riadnej správy.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/48

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Deichmann/Komisia

(Vec T-131/18)

(2018/C 152/58)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deichmann SE (Essen, Nemecko) (v zastúpení: S. De Knop, B. Natens, A. Willems a C. Zimmermann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú,

—

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

—	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že konaním bez platného právneho základu vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 (1) porušuje zásadu prenesenia právomoci podľa článku 5 ods. 1 a 2 ZEÚ a v každom prípade zásadu inštitucionálnej rovnováhy podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ.

—	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že neprijatie opatrení potrebných na vykonanie rozsudku v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C&J Clark International, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 266 ZFEÚ.

—

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že uložením antidumpingového cla na dovoz obuvi „ku ktorému došlo počas obdobia uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 (2) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009 (3)“, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 1 ods. 1 a článok 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036 (4) a zásadu právnej istoty (zákaz retroaktivity).

—

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že uložením antidumpingového cla bez vykonania nového posúdenia záujmov Únie vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 21 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036; v každom prípade je zjavne nesprávne konštatovanie, podľa ktorého uloženie antidumpingového cla bolo v záujme Únie.

—	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že prijatím aktu, ktorý presahuje to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 5 ods. 1 a 4 ZEÚ.

(3) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009 , ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má, alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 352, 2009, s. 1).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/49

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Roland/Komisia

(Vec T-132/18)

(2018/C 152/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Roland SE (Essen, Nemecko) (v zastúpení: S. De Knop, A. Willems a C. Zimmermann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú,

—

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 (1) porušuje zásadu prenesenia právomocí podľa článku 5 ods. 1 a 2 ZEÚ a v každom prípade zásadu inštitucionálnej rovnováhy podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ, a to vzhľadom na skutočnosť, že sa uplatňuje bez platného právneho základu.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 266 ZFEÚ, a to vzhľadom na skutočnosť, že ním neboli prijaté opatrenia nevyhnutné na to, aby sa vyhovelo rozsudku v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C&J Clark International.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a článkom 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036 (2), ako aj so zásadou právnej istoty (zákazom retroaktivity), a to vzhľadom na skutočnosť, že ním bolo uložené antidumpingové clo na dovoz obuvi, „ktorý sa uskutočnil počas obdobia uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 (3) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009 (4)“.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 je v rozpore s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036, a to vzhľadom na skutočnosť, že ním bolo uložené antidumpingové clo bez nového vyhodnotenia záujmu Únie; konštatovanie, že uloženie antidumpingového cla bolo v záujme Únie, by bolo v každom prípade zjavne nesprávnym posúdením.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 5 ods. 1 a 4 ZEÚ, a to vzhľadom na skutočnosť, že bol prijatý akt, ktorý prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľa.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, 2006, s. 1).

(4) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009 z 22. decembra 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v Čínskej ľudovej republike, rozšírené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne zasielanej z OAO Macao, ktorá má, alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao, na základe preskúmania pred uplynutím platnosti v súlade s článkom 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (Ú. v. EÚ L 352, 2009, s. 1).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/50

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Deichmann-Shoes UK/Komisia

(Vec T-141/18)

(2018/C 152/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Deichmann-Shoes UK Ltd (Leicestershire, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. De Knop, B. Natens, A. Willems a C. Zimmermann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú,

—

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 266 ZFEÚ, a to vzhľadom na skutočnosť, že ním neboli prijaté opatrenia nevyhnutné na to, aby sa vyhovelo rozsudku v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, C&J Clark International.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 5 ods. 1 a 4 ZEÚ, a to vzhľadom na skutočnosť, že bol prijatý akt, ktorý prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľa.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/52

Žaloba podaná 28. februára 2018 – Buffalo – Boots/Komisia

(Vec T-142/18)

(2018/C 152/61)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Buffalo – Boots GmbH (Hochheim am Main, Nemecko) (v zastúpení: S. De Knop, A. Willems a C. Zimmermann, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil žalobu za prípustnú,

—

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 (1) porušuje zásadu prenesenia právomocí zakotvenú v článku 5 ods. 1 a 2 ZEÚ a v každom prípade zásadu inštitucionálnej rovnováhy podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ, pretože toto vykonávacie nariadenie bolo prijaté bez platného právneho základu.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že vykonávacie nariadenie Komisie 2017/2232 porušuje článok 266 ZFEÚ, pretože neboli prijaté žiadne opatrenia potrebné na vyhovenie rozsudku vo veciach C-659/13 a C-34/14 C&J Clark International.

Tretí žalobný dôvod založený na skutočnosti, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 1 ods. 1 a článok 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036 (2) a zásadu právnej istoty (zákaz retroaktivity), pretože antidumpingové clo na dovoz obuvi bolo uložené „počas platnosti nariadenia Rady (ES) č. 1472/2006 (3) a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 1294/2009 (4)“.

Štvrtý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 21 nariadenia (EÚ) č. 2016/1036, lebo antidumpingové clo bolo uložené, bez toho aby bolo vykonané nové posúdenie záujmu Únie; a v každom prípade je zjavne nesprávny predpoklad, že uloženie antidumpingového cla bolo v záujme Únie.

5.	Piaty žalobný dôvod založený na skutočnosti, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/2232 porušuje článok 5 ods. 1 a 4 ZFEÚ, pretože bol prijatý akt, ktorý ide na rámec toho, čo je na dosiahnutie jeho cieľov nevyhnutné.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

(3) Nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 z 5. októbra 2006 , ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vo Vietname (Ú. v. EÚ L 275, 2006, s. 1).

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/53

Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)

(Vec T-152/18)

(2018/C 152/62)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sona NutritionLtd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: A. von Mühlendahl a H. Hartwig, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Solgar Holdings, Inc. (Ronkonkoma, New York, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie vo fialovej, v svetlo hnedej, béžovej, tmavo hnedej a zlatohnedej farbe, SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA – prihláška č. 13 781 331.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 20. decembra 2017 vo veci R 1319/2017-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie;

—	uložil EUIPO a spoločnosti Solgar Holdings, Inc., ak vstúpi do tohto konania ako vedľajší účastník konania, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/54

Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)

(Vec T-153/18)

(2018/C 152/63)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sona Nutrition Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: A. von Mühlendahl a H. Harwig, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Solgar Holdings, Inc. (Ronkonkoma, New York, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie v červenej, svetlo hnedej, béžovej, tmavo hnedej a zlatohnedej farbe, SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA – prihláška č. 13 781 299.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 20. decembra 2017 vo veci R 1321/2017-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie;

—	uložil EUIPO a spoločnosti Solgar Holdings, Inc., ak vstúpi do tohto konania ako vedľajší účastník konania, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001;

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/54

Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)

(Vec T-154/18)

(2018/C 152/64)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sona Nutrition Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: A. Mühlendahl a H. Hartwig, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Solgar Holdings, Inc. (Ronkonkoma, New York, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie v zelenej, svetlo hnedej, béžovej, tmavo hnedej a zlatohnedej farbe, SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA – prihláška č. 13 781 273.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 20. decembra 2017 vo veci R 1322/2017-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO a spoločnosti Solgar Holdings, Inc., ak vstúpi do tohto konania ako vedľajší účastník konania, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/55

Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)

(Vec T-155/18)

(2018/C 152/65)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sona Nutrition Ltd (Dublin, Írsko) (v zastúpení: A. Mühlendahl a H. Hartwig, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Solgar Holdings, Inc. (Ronkonkoma, New York, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie v svetlo zelenej, svetlo hnedej, béžovej, tmavo hnedej a zlatohnedej farbe, SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA – prihláška č. 13 781 315.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 20. decembra 2017 vo veci R 1323/2017-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO a spoločnosti Solgar Holdings, Inc., ak vstúpi do tohto konania ako vedľajší účastník konania, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia č. 2017/1001,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/56

Žaloba podaná 6. marca 2018 – Scaloni a Feigini/Komisia

(Vec T-158/18)

(2018/C 152/66)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobcovia: Mario Scaloni (Ancona, Taliansko), Ennio Figini (Chiaravalle, Taliansko) (v zastúpení: P. Putti, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd uložil Únii alebo Komisii, podľa prípadného výkladu dotknutej smernice a dotknutého nariadenia, povinnosť zaplatiť náhradu celkovej nominálnej hodnoty akcií, ako je uvedené v žalobe a ako vyplýva z priloženej dokumentácie, ako aj povinnosť nahradiť trovy tohto konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobcovia uvádzajú, že po nadobudnutí účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 , ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a následne nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (2), nemal taliansky štát právo zasiahnuť v prospech niektorých svojich bánk, medzi ktorými je Banca Marche.

Na podporu svojej žaloby žalobcovia uvádzajú tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod sa týka náhrady škody z dôvodu rozdielneho výkladu smernice 59/2014/EÚ a nariadenia č. 806/2014 zo strany Komisie, protiprávneho vylúčenia Banca Marche z režimu štátnej pomoci a z toho vyplývajúceho porušenia zásady rovnosti alebo zákazu diskriminácie.

—

V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že v prípade pomoci poskytnutej niekoľkým bankám rôznymi členskými štátmi Komisia zistila, že podmienky podľa článku 107 ods. 3 písm. b) boli splnené, a preto bola pomoc považovaná za zákonnú. Plánované zásahy talianskeho štátu sa mali posudzovať podľa rovnakého ustanovenia, ktoré je jedinou normou upravujúcou štátnu pomoc, a nie podľa dotknutej smernice a dotknutého nariadenia. Tieto dva právne predpisy sa netýkajú štátnej pomoci a nemali sa použiť v tejto oblasti ako sekundárne právo. Pomoc v prospech talianskych bánk mala byť tiež povolená, lebo vychádzala z rovnakých dôvodov, ktoré podľa Komisie oprávňovali pomoc, ktorá už bola poskytnutá.

—	Okrem toho poznamenávajú, že pre prípad, že bude sekundárna legislatíva považovaná za uplatniteľnú, prvý žalobný dôvod vychádza z toho, že Komisia neschválením pomoci porušila zásadu rovnosti.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady hierarchie právnych predpisov Únie zo strany európskeho normotvorcu.

—	V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že ak Všeobecný súd dospeje k záveru, že výklad Komisie bol správny, porušenie sa týka normatívnych aktov a zodpovednosť znáša Únia ako celok.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení základných zásad talianskeho právneho poriadku a na neuplatniteľnosti práva Únie.

—

Žalobcovia v tejto súvislosti tvrdia, že ak Všeobecný súd rozhodne, že ani smernica, ani nariadenie neporušujú úniovú zásadu rovnosti, žalobcovia sa budú musieť obrátiť na taliansky ústavný súd, aby preskúmal súlad so zásadou rovnosti podľa talianskeho ústavného poriadku. V prípade zápornej odpovede nebude predpis, ktorý je v rozpore s touto zásadou, môcť byť súčasťou talianskeho právneho poriadku.

(1) Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190

(2) Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/57

Žaloba podaná 2. marca 2018 – Theodorakidi/EUIPO – Benopoulou (THYREOS VASSILIKI)

(Vec T-160/18)

(2018/C 152/67)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Vassiliki Theodorakidi (Veroia, Grécko) (v zastúpení: F. Ikonomidou Ikonomou, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Vassiliki Benopoulou (Kifissia, Grécko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobca.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie THYREOS VASSILIKI – ochranná známka Európskej únie č. 8 206 963.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásenie neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 19. decembra 2017 vo veci R 40/2017-4.

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie, a následne zamietol žalobu o neplatnosť;

—	uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli v konaní na Všeobecnom súde, odvolacom senáte EUIPO a zrušovacom oddelení.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 2017/1001;

—	odvolací senát EUIPO sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že ďalší účastník konania je „široko známy“;

—	porušenie povinnosti uviesť odôvodnenie;

—	odvolací senát EUIPO sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď pripustil, že by nemalo existovať žiadne obmedzenie týkajúce sa kategórie tovarov/služieb, pre ktorú sa má konštatovať neplatnosť.

30.4.2018

Úradný vestník Európskej únie

C 152/58

Žaloba podaná 7. marca 2018 – Beko/EUIPO – Acer (ALTUS)

(Vec T-162/18)

(2018/C 152/68)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Beko plc (Watford, Spojené Kráľovstvo) (v zastúpení: G. Tritton, barrister)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Acer, Inc. (Taipei City, Taiwan)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľka spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie „ALTUS“ – prihláška č. 6 490 809.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 13. decembra 2017 vo veci R 1991/2016-5.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec EUIPO na opätovné posúdenie návrhu na prerušenie konania,

—	rozhodol o prerušení konania,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

Žalobkyňa uvádza, že EUIPO sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nevyhovel žiadosti o prerušenie konania o námietkach až do rozhodnutia v spore v pred slovenskými orgánmi. Konkrétne tvrdí, že odôvodnenie piateho odvolacieho senátu bolo zjavne nesprávne a/alebo neodôvodnené, a/alebo sa netýkalo „veci ako celku“ a teda sa v ňom nemohli riadne zvážiť rôzne dotknuté záujmy a/alebo viedlo k zneužitiu právomoci.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 152

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 61 30. apríla 2018

Číslo oznamu	Obsah	Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2018/C 152/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2018/C 152/02	Vec C-560/17 P: Odvolanie podané 22. septembra 2017: Mediaexpert sp. z o.o. proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 20. júla 2017 vo veci T-780/16, Mediaexpert/EUIPO	2
2018/C 152/03	Vec C-8/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos teismas (Litva) 3. januára 2018 – TE, UD, YB, ZC/Luminor Bank AB	2
2018/C 152/04	Vec C-26/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hessisches Finanzgericht (Nemecko) 16. januára 2018 – Federal Express Corporation, Deutsche Niederlassung/Hauptzollamt Frankfurt am Main	3
2018/C 152/05	Vec C-32/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof (Rakúsko) 18. januára 2018 – Tiroler Gebietskrankenkasse/Michael Moser	4
2018/C 152/06	Vec C-42/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof (Nemecko) 24. januára 2018 – Finanzamt Trier/Cardpoint GmbH ako právny nástupca Moneybox Deutschland GmbH	5
2018/C 152/07	Vec C-48/18 P: Odvolanie podané 26. januára 2018: Toontrack Music AB proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata komora) z 22. novembra 2017 vo veci T-771/16, Toontrack Music AB/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo	5
2018/C 152/08	Vec C-49/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Superior de Justicia de Cataluña (Španielsko) 26. januára 2018 – Carlos Escribano Vindel/Ministerio de Justicia	6
2018/C 152/09	Vec C-52/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Norderstedt (Nemecko) 29. januára 2018 – Christian Fülla/Toolport GmbH	7
2018/C 152/10	Vec C-55/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Audiencia Nacional (Španielsko) 29. januára 2018 – Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE	8
2018/C 152/11	Vec C-56/18 P: Odvolanie podané 29. januára 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu zo 17. novembra 2017 vo veci T-263/15, Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo/Komisia	9
2018/C 152/12	Vec C-57/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 30. januára 2018 – AX/BW	11
2018/C 152/13	Vec C-68/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Bucureşti. (Rumunsko) 2. februára 2018 – SC Petrotel-Lukoil SA/Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili, Agenţia Naţională de Administrare Fiscală – Direcţia Generală de Soluţionare a Contestaţiilor	12
2018/C 152/14	Vec C-69/18: Žaloba podaná 1. februára 2018 – Európska komisia/Slovinská republika	13
2018/C 152/15	Vec C-85/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Judecătoria Oradea (Rumunsko) 8. februára 2018 – CV/DU	14
2018/C 152/16	Vec C-93/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal in Northern Ireland (Spojené kráľovstvo) 9. februára 2018 – Ermira Bajratari/Secretary of State for the Home Department	14
2018/C 152/17	Vec C-94/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court (Írsko) 12. februára 2018 – Nalini Chenchooliah/Minister for Justice and Equality	15
2018/C 152/18	Vec C-98/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal College van Beroep voor het Bedrijfsleven (Holandsko) 12. februára 2018 – T. Boer & Zonen BV/Staatssecretaris van Economische Zaken	15
2018/C 152/19	Vec C-104/18 P: Odvolanie podané 13. februára 2018: Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret AŞ proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 30. novembra 2017 vo veci T-687/16, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret AŞ/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo	16
2018/C 152/20	Vec C-114/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal (England & Wales) (Civil Division) 14. februára 2018 – Sandoz Ltd, Hexal AG/G.D. Seale LLC, Janssen Sciences Ireland	17
2018/C 152/21	Vec C-115/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal tribunal correctionnel de Saint-Brieuc – Chambre détachée de Guingamp (Francúzsko) 12. februára 2018 – Procureur de la République/Tugdual Carluer a i.	17
2018/C 152/22	Vec C-125/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia de Barcelona (Španielsko) 16. februára 2018 – Marc Gómez del Moral Guasch/Bankia S.A.	18
2018/C 152/23	Vec C-127/18: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Nejvyšší správní soud (Česká republika) 16. februára 2018 – A-PACK CZ, s.r.o./Odvolací finanční ředitelství	19
2018/C 152/24	Vec C-164/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo	20
2018/C 152/25	Vec C-165/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Európska komisia/Španielske kráľovstvo	20
2018/C 152/26	Vec C-181/18 P: Odvolanie podané 5. marca 2018: Poľská republika proti uzneseniu Všeobecného súdu (prvá komora) zo 14. decembra 2017 vo veci T-849/16, PGNiG Supply & Trading/Európska komisia	21
2018/C 152/27	Vec C-188/18: Žaloba podaná 12. marca 2018 – Európska komisia/Slovinská republika	22
	Všeobecný súd
2018/C 152/28	Vec T-542/11 RENV: Rozsudok Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Alouminion tis Ellados/Komisia (Štátna pomoc — Elektrická energia — Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariaďuje sa jej vymáhanie — Zvýhodnená sadzba za elektrickú energiu poskytnutá na základe zmluvy s etablovaným dodávateľom — Výpoveď zmluvy zo strany etablovaného dodávateľa — Právne pozastavenie účinkov výpovede zmluvy v konaní o nariadení predbežného opatrenia — Zrušenie rozhodnutia Komisie Všeobecným súdom — Zrušenie rozsudku Všeobecného súdu Súdnym dvorom — Vrátenie veci Všeobecnému súdu — Rozsah žaloby po vrátení — Kvalifikovanie uznesenia o nariadení predbežného opatrenia ako novej pomoci — Právomoc Komisie — Účinná súdna ochrana — Kvalifikovanie zvýhodnenej sadzby ako štátnej pomoci — Výhoda — Legitímna dôvera — Právo príjemcu na obranu — Povinnosť vymáhania — Povinnosť odôvodnenia)	24
2018/C 152/29	Vec T-507/15: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Poľsko/Komisia [EPZF — Výdavky vylúčené z financovania — Nariadenie (ES) č. 2200/96, smernica 2002/55/ES, nariadenie (ES) č. 1432/2003, nariadenie (ES) č. 1433/2003, nariadenie (ES) č. 1290/2005, nariadenie (ES) č. 885/2006, nariadenie (ES) č. 1182/2007, nariadenie (ES) č. 1234/2007, nariadenie (ES) č. 1580/2007 a nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 — Výdavky vynaložené Poľskom — Riziko pre EPZF — Kontroly na mieste — Podmienky uznania organizácií výrobcov — Rozdielnosti medzi jazykovými verziami — Finančná úprava]	25
2018/C 152/30	Spojené veci T-533/15 a T-264/16: Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – Kim a i./Rada a Komisia (Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia prijaté voči Severnej Kórei s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní — Zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov — Zahrnutie mien žalobcov — Dôkaz o dôvodnosti zaradenia do zoznamov — Povinnosť odôvodnenia)	25
2018/C 152/31	Vec T-33/16: Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – TestBioTech/Komisia (Životné prostredie — Geneticky modifikované výrobky — Nariadenie (ES) č. 1367/2006 — Nariadenie (ES) č. 1829/2003 — Geneticky modifikovaná sója MON 87769, MON 87705 a 305423 — Zamietnutie žiadosti o vnútorné preskúmanie rozhodnutí o povolení uvedenia na trh — Pojem právo životného prostredia — Článok 10 nariadenia č. 1367/2006)	26
2018/C 152/32	Vec T-108/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Naviera Armas/Komisia (Štátna pomoc — Podmienky využívania prístavnej infraštruktúry Puerta de Las Nieves námornou prepravnou spoločnosťou — Výlučné využívanie infraštruktúry financovanej z verejných finančných prostriedkov bez koncesnej zmluvy — Oslobodenie od časti prístavných poplatkov — Sťažnosť konkurentky — Rozhodnutie, ktorým sa v rámci konania o predbežnom preskúmaní konštatuje neexistencia štátnej pomoci — Závažné ťažkosti pri preskúmavaní dotknutých opatrení — Vývoj predmetnej situácie v priebehu správneho konania — Pojem zvýhodnenie poskytnuté zo štátnych prostriedkov — Nesprávne posúdenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie — Rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým sa pozastavujú účinky verejného obstarávania — Požiadavka náležitého a nestranného preskúmania sťažnosti)	27
2018/C 152/33	Vec T-211/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Caviro Distillerie a i./Komisia (Dumping — Dovoz kyseliny vínnej s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrábanej spoločnosťou Hangzhou Bioking Biochemical Engineering Co., Ltd — Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/176 — Neuloženie konečného antidumpingového cla — Článok 3 ods. 2, 3 a 5 a článok 17 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 — Výber vzorky — Neexistencia značnej ujmy — Zjavne nesprávne posúdenie — Vymedzenie ujmy — Ziskovosť výrobného odvetvia Únie)	28
2018/C 152/34	Vec T-390/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2018 – Grupo Osborne/EUIPO – Ostermann (DONTORO dog friendship) (Ochranná známka Európskej únie — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie DONTORO dog friendship — Relatívny dôvod zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Komplementarita výrobkov a služieb — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	29
2018/C 152/35	Vec T-424/16: Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – Gifi Diffusion/EUIPO – Crocs (Chaussures) (Dizajn Spoločenstva — Konanie o výmaze — Zapísaný dizajn Spoločenstva predstavujúci topánku — Skorší dizajn Spoločenstva — Dôvody výmazu — Povinnosť odôvodnenia — Článok 62 nariadenia (ES) č. 6/2002 — Preskúmanie dôvodov výmazu odvolacím senátom ex offo — Právomoc odvolacieho senátu — Článok 63 ods. 1 nariadenia č. 6/2002)	29
2018/C 152/36	Vec T-651/16: Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2018 – Crocs/EUIPO – Gifi Diffusion (Chaussures) (Dizajn Spoločenstva — Konanie o výmaze — Zapísaný dizajn Spoločenstva znázorňujúci topánku — Skorší dizajn Spoločenstva — Dôvod výmazu — Neexistencia novosti — Zverejnenie pred dňom prednosti — Preskúmanie skutkového stavu bez návrhu — Dodatočné dôkazy predložené pred odvolacím senátom — Články 5, 7 a 63 ods. 2 nariadenia (ES) č. 6/2002)	30
2018/C 152/37	Vec T-824/16: Rozsudok Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Kiosked/EUIPO – VRT (K) (Ochranná známka Európskej únie — Námietkové konanie — Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia — Obrazová ochranná známka K — Skoršia obrazová ochranná známka Beneluxu K — Relatívny dôvod zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	31
2018/C 152/38	Vec T-1/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – La Mafia Franchises/EUIPO – Taliansko (La Mafia SE SIENTA A LA MESA) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Obrazová ochranná známka Európskej únie La Mafia SE SIENTA A LA MESA — Absolútny dôvod zamietnutia — Rozpor s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi — Článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	31
2018/C 152/39	Vec T-151/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Marriott Worldwide/EUIPO – Graf (Vyobrazenie okrídleného býka) (Ochranná známka Európskej únie — Konanie o vyhlásenie neplatnosti — Obrazová ochranná známka Európskej únie zobrazujúca okrídleného býka — Skoršia obrazová ochranná známka Európskej únie a skoršia národná obrazová ochranná známka zobrazujúca gryfa — Relatívny dôvod zamietnutia — Podobnosť označení — Článok 53 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 1 písm. a) a článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] — Skoršie autorské právo chránené vnútroštátnym právom — Článok 53 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 60 ods. 2 písm. c) nariadenia 2017/1001] — Preskúmanie skutočností ex offo — Článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 95 ods. 1 nariadenia 2017/1001)	32
2018/C 152/40	Vec T-205/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – SSP Europe/EUIPO (SECURE DATA SPACE) (Ochranná známka Európskej únie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie SECURE DATA SPACE — Absolútny dôvod zamietnutia — Opisný charakter — Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	33
2018/C 152/41	Vec T-279/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 15. marca 2018 – Hermann Bock/EUIPO (Push and Ready) (Ochranná známka Európskej únie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Push and Ready — Absolútny dôvod zamietnutia — Neexistencia rozlišovacej spôsobilosti — Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	33
2018/C 152/42	Vec T-346/17: Rozsudok Všeobecného súdu z 13. marca 2018 – Hotelbeds Spain/EUIPO – Guidigo Europe (Guidego what to do next) (Ochranná známka Európskej únie — Námietkové konanie — Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Guidego what to do next — Skoršia slovná ochranná známka Európskej únie GUIDIGO — Relatívny dôvod zamietnutia — Pravdepodobnosť zámeny — Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	34
2018/C 152/43	Vec T-482/13: Uznesenie Všeobecného súdu z 21. februára 2018 – MedSkin Solutions Dr. Suwelack/EUIPO – Cryo-Save (CryoSafe) (Ochranná známka Európskej únie — Námietkové konanie — Späťvzatie námietky — Zastavenie konania)	34
2018/C 152/44	Vec T-124/17: Uznesenie Všeobecného súdu z 5. marca 2018 – Estamede/ECB („Mimozmluvná zodpovednosť — Hospodárska a menová politika — ECB — Reštrukturalizácia gréckeho verejného dlhu — Zahrnutie gréckej verejnoprávnej inštitúcie spravujúcej dôchodkové fondy inžinierov a obstarávateľov verejných prác — Nedostatok vlastného záujmu alebo postúpenie práva na náhradu — Nedodržanie formálnych náležitostí — Zjavná neprípustnosť)	35
2018/C 152/45	Vec T-196/17: Uznesenie Všeobecného súdu z 9. marca 2018 – Naftogaz of Ukraine/Komisia (Žaloba o neplatnosť — Vnútorný trh so zemným plynom — Smernica 2009/73/ES — Rozhodnutie Komisie o zmene podmienok pre výnimky plynovodu OPAL z pravidiel Únie týkajúcich sa prístupu tretích osôb a tarifných predpisov — Nedostatok priamej dotknutosti — Neprípustnosť)	36
2018/C 152/46	Vec T-263/17: Uznesenie Všeobecného súdu z 27. februára 2018 – SD/EIGE (Verejná služba — Dočasní zamestnanci — Zmluva na dobu určitú — Rozhodnutie o neobnovení — Žiadosť o obnovenie, ktorá má ten istý predmet ako sťažnosť v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov — Neprípustnosť)	36
2018/C 152/47	Vec T-84/18: Žaloba podaná 15. februára 2018 – VG/Komisia	37
2018/C 152/48	Vec T-85/18: Žaloba podaná 15. februára 2018 – Batchelor/Komisia	38
2018/C 152/49	Vec T-100/18: Žaloba podaná 20. februára 2018 – Wehrheim/ECB	40
2018/C 152/50	Vec T-101/18: Žaloba podaná 21. februára 2018 – Rakúsko/Komisia	40
2018/C 152/51	Vec T-112/18: Žaloba podaná 23. februára 2018 – Pink Lady America/CPVO – WAAA (Cripps Pink)	42
2018/C 152/52	Vec T-113/18: Žaloba podaná 22. februára 2018 – Miles-Bramwell Executive Services/EUIPO (FREE)	43
2018/C 152/53	Vec T-114/18: Žaloba podaná 22. februára 2018 – Miles-Bramwell Executive Services/EUIPO (FREE)	43
2018/C 152/54	Vec T-116/18: Žaloba podaná 27. februára 2018 – Darmanin/EASO	44
2018/C 152/55	Vec T-124/18: Žaloba podaná 27. februára 2018 – Wendel a i./Komisia	45
2018/C 152/56	Vec T-125/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Associazione – GranoSalus/Komisia	46
2018/C 152/57	Vec T-130/18: Žaloba podaná 27. februára 2018 – adidas International Trading a iní/Komisia	47
2018/C 152/58	Vec T-131/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Deichmann/Komisia	48
2018/C 152/59	Vec T-132/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Roland/Komisia	49
2018/C 152/60	Vec T-141/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Deichmann-Shoes UK/Komisia	50
2018/C 152/61	Vec T-142/18: Žaloba podaná 28. februára 2018 – Buffalo – Boots/Komisia	52
2018/C 152/62	Vec T-152/18: Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)	53
2018/C 152/63	Vec T-153/18: Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)	54
2018/C 152/64	Vec T-154/18: Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)	54
2018/C 152/65	Vec T-155/18: Žaloba podaná 5. marca 2018 – Sona Nutrition/EUIPO – Solgar Holdings (SOLGAR Since 1947 MultiPlus WHOLEFOOD CONCENTRATE MULTIVITAMIN FORMULA)	55
2018/C 152/66	Vec T-158/18: Žaloba podaná 6. marca 2018 – Scaloni a Feigini/Komisia	56
2018/C 152/67	Vec T-160/18: Žaloba podaná 2. marca 2018 – Theodorakidi/EUIPO – Benopoulou (THYREOS VASSILIKI)	57
2018/C 152/68	Vec T-162/18: Žaloba podaná 7. marca 2018 – Beko/EUIPO – Acer (ALTUS)	58
2018/C 152/69	Vec T-688/13: Uznesenie Všeobecného súdu z 26. februára 2018 – Deloitte Consulting/Komisia	59
2018/C 152/70	Vec T-155/16: Uznesenie Všeobecného súdu zo 6. marca 2018 – CFA Institute/EUIPO – Bloss a i. (CERTIFIED FINANCIAL ENGINEER CFE)	59
2018/C 152/71	Vec T-156/16: Uznesenie Všeobecného súdu zo 6. marca 2018 – CFA Institute/EUIPO – Ernst a Häcker (CERTIFIED FINANCIAL MODELER CFM)	59
2018/C 152/72	Vec T-641/17: Uznesenie Všeobecného súdu z 28. februára 2018 – Ferri/ECB	59