Úradný vestník C 155/2019

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/2

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Budai Központi Kerületi Bíróság — Maďarsko) — Zsuzsanna Dunai/ERSTE Bank Hungary Zrt

(Vec C-118/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľov - Nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách - Smernica 93/13/EHS - Článok 1 ods. 2 - Článok 6 ods. 1 - Zmluva o úvere vyjadrenom v cudzej mene - Kurzové rozpätie - Nahradenie nekalej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, zákonným ustanovením - Kurzové riziko - Ďalšia existencia zmluvy po vypustení nekalej podmienky - Vnútroštátny systém jednotného výkladu práva)

(2019/C 155/02)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Budai Központi Kerületi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Zsuzsanna Dunai

Žalovaná: ERSTE Bank Hungary Zrt

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá konajúcemu súdu bráni v tom, aby vyhovel návrhu na vyhlásenie neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu nekalej povahy takej podmienky týkajúcej sa kurzového rozpätia, o akú ide vo veci samej, za predpokladu, že určenie nekalej povahy takejto podmienky umožní navrátenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa spotrebiteľ nachádzal, ak by táto nekalá podmienka neexistovala, a

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za takých okolností, o aké ide vo veci samej, bráni konajúcemu súdu v tom, aby vyhovel návrhu na vyhlásenie neplatnosti úverovej zmluvy z dôvodu nekalej povahy podmienky týkajúcej sa kurzového rizika, pokiaľ je konštatované, že táto podmienka je nekalá a zmluva nemôže naďalej existovať bez uvedenej podmienky.

Smernica 93/13 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie nebráni tomu, aby súd vyššie stupňa členského štátu prijal v záujme jednotného výkladu práva záväzné rozhodnutia týkajúce sa spôsobov vykonania tejto smernice, pokiaľ tieto rozhodnutia príslušnému súdu nebránia ani v zabezpečení plného účinku noriem stanovených v uvedenej smernice a poskytnutí spotrebiteľovi účinného prostriedku nápravy na účely ochrany práv, ktoré mu z toho môžu plynúť, ani v tom, aby sa v tejto súvislosti obrátil na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, čo však musí overiť vnútroštátny súd.

(1) Ú. v. EÚ C 221, 10.7.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/3

Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 13. marca 2019 — Poľská republika/Európsky parlament, Rada Európskej únie

(Vec C-128/17) (1)

(Žaloba o neplatnosť - Smernica (EÚ) 2016/2284 - Zníženie národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie - Prijatie aktov práva Únie - Priebeh legislatívneho postupu - Článok 4 ods. 3 ZEÚ - Zásada lojálnej spolupráce - Skutočný výkon voľnej úvahy normotvorcu Únie - Posúdenie vplyvu - Dostatočné posúdenie účinkov napadnutého aktu - Článok 5 ods. 4 ZEÚ - Zásada proporcionality - Článok 4 ods. 2 ZEÚ - Rovnosť členských štátov pred Zmluvami - Článok 191 ods. 2 ZFEÚ - Politika Únie v oblasti životného prostredia - Zohľadnenie rozmanitosti regiónov Európskej únie - Súdne preskúmanie)

(2019/C 155/03)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

Žalovaní: Európsky parlament (v zastúpení: A. Tamás a A. Pospíšilová Padowska, splnomocnení zástupcovia), Rada Európskej únie (v zastúpení: M. Simm, A.-Z. Varfi, K. Adamczyk Delamarre a A. Sikora-Kalėda, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a E. Tóth, splnomocnení zástupcovia), Rumunsko (v zastúpení: C. Canțăr, R. H. Radu, A. Wellman a M. Chicu, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovaných: Európska komisia (v zastúpení: K. Petersen, K. Herrmann a G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Poľská republika je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Európsky parlament a Rada Európskej únie.

3.	Maďarsko, Rumunsko a Európska komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 151, 15.5.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/4

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 12. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State — Holandsko) — M.G. Tjebbes a i./Minister van Buitenlandse Zaken

(Vec C-221/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Občianstvo Európskej únie - Článok 20 ZFEÚ - Články 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie - Štátne občianstvo členského štátu a tretieho štátu - Strata štátneho občianstva členského štátu a občianstva Únie zo zákona - Dôsledky - Proporcionalita)

(2019/C 155/04)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyne: M.G. Tjebbes, G.J.M. Koopman, E. Saleh Abady, L. Duboux

Žalovaný: Minister van Buitenlandse Zaken

Výrok rozsudku

Článok 20 ZFEÚ s prihliadnutím na články 7 a 24 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, ktorá za určitých podmienok stanovuje stratu štátneho občianstva tohto členského štátu zo zákona, čo v prípade osôb, ktoré nemajú štátne občianstvo iného členského štátu, vedie k strate ich postavenia občana Európskej únie a s tým súvisiacich práv, pokiaľ majú príslušné vnútroštátne orgány, prípadne vrátane vnútroštátnych súdov, možnosť incidenčne preskúmať dôsledky tejto straty štátneho občianstva a prípadne zabezpečiť, aby dotknuté osoby opätovne nadobudli štátne občianstvo ex tunc, keď tieto osoby požiadajú o vydanie cestovného dokladu alebo akéhokoľvek iného dokumentu osvedčujúceho ich štátnu príslušnosť. V rámci tohto preskúmania musia tieto orgány a súdy overiť, či strata občianstva dotknutého členského štátu, ak vedie k strate postavenia občana Únie, je z hľadiska práva Únie v súlade so zásadou proporcionality, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré má na situáciu každej dotknutej osoby a prípadne na situáciu členov jej rodiny.

(1) Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/5

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. marca 2019 — Európska komisia/Česká republika

(Vec C-399/17) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Nariadenie (ES) č. 1013/2006 - Preprava odpadu - Odmietnutie Českej republiky zabezpečiť spätné prevzatie zmesi TPS-NOLO (Geobal), ktorá bola z tohto členského štátu prepravená do Poľska - Otázka, či ide o odpad - Dôkazné bremeno - Dôkaz)

(2019/C 155/05)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: P. Němečková, E. Sanfrutos Cano a L. Haasbeek, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, T. Müller a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 293, 4.9.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/5

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) zo 14. marca 2019 — Meta Group Srl/Európska komisia

(Vec C-428/17 P) (1)

(Odvolanie - Arbitrážna doložka - Zmluvy o grantoch uzatvorené v rámci šiesteho rámcového programu v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2002 - 2006) — Zmluvy o grantoch uzavreté v rámci rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 - 2013) - Sumy údajne splatné Európskou komisiou v rámci výkonu zmlúv - Zvyšok, ktorý sa má zaplatiť z celkovej sumy peňažného príspevku poskytnutého žalobkyni - Zmluvná zodpovednosť)

(2019/C 155/06)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľka: Meta Group Srl (v zastúpení: A. Formica, avvocato)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: R. Lyal a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	Meta Group Srl je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 293, 4.9.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/6

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 13. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberster Gerichtshof — Rakúsko) — Gemeinsamer Betriebsrat EurothermenResort Bad Schallerbach GmbH/EurothermenResort Bad Schallerbach GmbH

(Vec C-437/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Voľný pohyb pracovníkov - Článok 45 ZFEÚ - Nariadenie (EÚ) č. 492/2011 - Článok 7 ods. 1 - Zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti - Nárok na platenú každoročnú dovolenku v závislosti od počtu rokov, ktoré pracovník odpracoval u zamestnávateľa - Len čiastočné započítanie predchádzajúcich dôb zamestnania získaných u iných zamestnávateľov - Sociálne právo - Rozdiely medzi režimami a právnymi predpismi členských štátov)

(2019/C 155/07)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberster Gerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Gemeinsamer Betriebsrat EurothermenResort Bad Schallerbach GmbH

Žalovaná: EurothermenResort Bad Schallerbach GmbH

Výrok rozsudku

Článok 45 ZFEÚ a článok 7 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 492/2011 z 5. apríla 2011 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na určenie, či pracovník, ktorý celkovo odpracoval 25 rokov profesijnej činnosti, má nárok na predĺženie platenej každoročnej dovolenky z 5 na 6 týždňov, stanovuje, že doby zamestnania získané v jednom alebo vo viacerých pracovných pomeroch, predchádzajúcich pracovnému pomeru so súčasným zamestnávateľom, sa započítavajú maximálne len do výšky 5 rokov profesijnej činnosti, aj keď ich skutočný počet je viac ako 5 rokov.

(1) Ú. v. EÚ C 382, 13.11.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/7

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesfinanzhof — Nemecko) — A & G Fahrschul-Akademie GmbH/Finanzamt Wolfenbüttel

(Vec C-449/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 132 ods. 1 písm. i) a j) - Oslobodenie od dane pri určitých činnostiach verejného záujmu - Školské alebo univerzitné vzdelávanie - Pojem - Kurzy vedenia motorového vozidla organizované v autoškole)

(2019/C 155/08)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesfinanzhof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: A & G Fahrschul-Akademie GmbH

Žalovaný: Finanzamt Wolfenbüttel

Výrok rozsudku

Pojem „školské alebo univerzitné vzdelávanie“ v zmysle článku 132 ods. 1 písm. i) a j) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nezahŕňa kurz vedenia motorového vozidla organizovaný v autoškole, ako je autoškola vo veci samej, na účely získania vodičského preukazu skupín B a C1 upraveného v článku 4 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch.

(1) Ú. v. EÚ C 330, 2.10.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/7

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State — Holandsko) — Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie/Y.Z., Z.Z., Y.Y.

(Vec C-557/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Právo na zlúčenie rodiny - Smernica 2003/86/ES - Článok 16 ods. 2 písm. a) - Článok 17 - Odňatie povolenia na pobyt rodinného príslušníka tretej krajiny - Právne postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú osobami s dlhodobým pobytom - Smernica 2003/109/ES - Článok 9 ods. 1 písm. a) - Strata tohto právneho postavenia - Podvod - Nevedomosť o podvode)

(2019/C 155/09)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Žalovaní: Y.Z., Z.Z., Y.Y.

Výrok rozsudku

Článok 16 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade predloženia sfalšovaných dokladov na účely vydania povolení na pobyt rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny skutočnosť, že títo rodinní príslušníci nevedeli o podvodnom charaktere týchto dokladov, nebráni tomu, aby dotknutý členský štát podľa tohto ustanovenia odňal tieto povolenia. Podľa článku 17 tejto smernice je však povinnosťou príslušných vnútroštátnych orgánov najskôr uskutočniť individuálne preskúmanie situácie týchto rodinných príslušníkov takým spôsobom, že sa vyvážene a primerane posúdia všetky dotknuté záujmy.

Článok 9 ods. 1 písm. a) smernice Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, keď bolo štátnym príslušníkom tretích krajín udelené právne postavenie osoby s dlhodobým pobytom na základe sfalšovaných dokladov, skutočnosť, že títo štátni príslušníci nevedeli o podvodnom charaktere týchto dokladov, nebráni tomu, aby dotknutý členský štát podľa tohto ustanovenia odňal toto právne postavenie.

(1) Ú. v. EÚ C 402, 27.11.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/8

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank Den Haag zittingsplaats Haarlem — Holandsko) — E./Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

(Vec C-635/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Politika týkajúca sa prisťahovalectva - Právo na zlúčenie rodiny - Smernica 2003/86/ES - Vylúčenia z pôsobnosti smernice - Článok 3 ods. 2 písm. c) - Vylúčenie osôb s postavením doplnkovej ochrany - Rozšírenie práva na zlúčenie rodiny vnútroštátnym právom na uvedené osoby - Právomoc Súdneho dvora - Článok 11 ods. 2 - Neexistencia úradných písomných dôkazov potvrdzujúcich rodinné vzťahy - Vysvetlenia považované za nedostatočne hodnoverné - Povinnosti orgánov členských štátov podniknúť dodatočné kroky - Obmedzenia)

(2019/C 155/10)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Rechtbank Den Haag zittingsplaats Haarlem

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: E.

Žalovaný: Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie

Výrok rozsudku

Súdny dvor Európskej únie má na základe článku 267 ZFEÚ právomoc podať výklad článku 11 ods. 2 smernice Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej má vnútroštátny súd rozhodnúť o žiadosti o zlúčenie rodiny podanej osobou s postavením doplnkovej ochrany, ak bolo toto ustanovenie vyhlásené za priamo a bezpodmienečne uplatniteľné na takúto situáciu na základe vnútroštátneho práva.

Článok 11 ods. 2 smernice 2003/86 sa má vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, kde garantka ako osoba s postavením doplnkovej ochrany podala žiadosť o zlúčenie rodiny v prospech maloletej osoby, ktorej je teta a údajne poručníčka, a táto maloletá osoba býva ako utečenec a bez rodinnej väzby v tretej krajine, bráni tomu, aby bola táto žiadosť zamietnutá len preto, že garantka nepredložila úradné písomné dôkazy potvrdzujúce úmrtie biologických rodičov maloletej osoby, a teda realitu jej rodinných vzťahov s touto osobou, a aby príslušné orgány prijali rozhodnutie, že vysvetlenie, ktoré garantka poskytla na odôvodnenie svojej nemožnosti predložiť takéto dôkazy, nie je hodnoverné, a to len na základe dostupných všeobecných informácií týkajúcich sa situácie v krajine pôvodu bez toho, aby zohľadnili konkrétnu situáciu garantky a maloletej osoby, ako aj osobitné ťažkosti, ktorým museli tieto osoby podľa ich vlastných slov čeliť pred a po úteku z ich krajiny pôvodu.

(1) Ú. v. EÚ C 63, 19.2.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/9

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 13. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta förvaltningsdomstolen — Švédsko) — Skatteverket/Srf konsulterna AB

(Vec C-647/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 53 - Poskytovanie služieb spočívajúcich v poskytnutí vstupu na vzdelávacie podujatia - Miesto zdaniteľných plnení)

(2019/C 155/11)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Högsta förvaltningsdomstolen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Skatteverket

Žalovaná: Srf konsulterna AB

Výrok rozsudku

Článok 53 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2008/8/ES z 12. februára 2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „služby spočívajúce v poskytnutí vstupu na podujatia“, uvedený v tomto ustanovení, zahŕňa službu, akou je tá vo veci samej, spočívajúcu v päťdňovom školení v oblasti účtovníctva a manažmentu, ktoré je poskytované výlučne zdaniteľným osobám a vyžaduje predchádzajúcu registráciu a platbu vopred.

(1) Ú. v. EÚ C 52, 12.2.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/10

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. marca 2019 — AlzChem AG/Európska komisia

(Vec C-666/17 P) (1)

(Odvolanie - Prístup k dokumentom - Nariadenie (ES) č. 1049/2001 - Článok 4 ods. 2 tretia zarážka - Všeobecná domnienka dôvernosti dokumentov súvisiacich s vyšetrovaním v oblasti štátnej pomoci - Pôsobnosť)

(2019/C 155/12)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: AlzChem AG (v zastúpení: A. Borsos, avocat, J. A. Guerrero Pérez, abogado)

Ďalší účastník konania: Európska komisia (v zastúpení: L. Armati a A. Buchet, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

1.	Odvolanie sa zamieta.

2.	AlzChem AG je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/11

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Helsingin käräjäoikeus — Fínsko) — Metirato Oy, v likvidácii/Suomen valtio/Verohallinto, Eesti Vabariik/Maksu- ja Tolliamet

(Vec C-695/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2010/24/EÚ - Vzájomná pomoc pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení - Článok 13 ods. 1 - Článok 14 ods. 2 - Vymáhanie pohľadávok dožadujúceho členského štátu orgánmi dožiadaného členského štátu prostredníctvom exekučného konania - Konanie týkajúce sa žiadosti o vrátenie týchto pohľadávok do konkurznej podstaty spoločnosti usadenej v dožiadanom členskom štáte - Žalovaný v tomto konaní - Určenie)

(2019/C 155/13)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Helsingin käräjäoikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Metirato Oy, v likvidácii

Žalované: Suomen valtio/Verohallinto, Eesti Vabariik/Maksu- ja Tolliamet

Výrok rozsudku

Článok 13 ods. 1 a článok 14 ods. 2 smernice Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení sa majú vykladať jednak v tom zmysle, že sa uplatňujú na konanie smerujúce k tomu, aby sa do konkurznej podstaty spoločnosti usadenej v dožiadanom členskom štáte vrátili pohľadávky, ktoré boli predmetom vymáhania na žiadosť dožadujúceho členského štátu, pokiaľ sa toto konanie zakladá na spochybnení exekučných opatrení podľa článku 14 ods. 2, a jednak v tom zmysle, že dožiadaný členský štát v zmysle týchto ustanovení treba považovať za žalovaného v uvedenom konaní, a to bez toho, aby okolnosť, že sa suma týchto pohľadávok oddelí od majetku tohto členského štátu alebo sa s ním zlúči, mala v tomto ohľade vplyv.

(1) Ú. v. EÚ C 83, 5. 3. 2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/11

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus — Fínsko) — Vantaan kaupunki/Skanska Industrial Solutions Oy, NCC Industry Oy, Asfaltmix Oy

(Vec C-724/17) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hospodárska súťaž - Článok 101 ZFEÚ - Náhrada škody spôsobenej kartelom, ktorý je podľa tohto článku zakázaný - Určenie subjektov povinných na náhradu škody - Právne nástupníctvo právnických osôb - Pojem „podnik“ - Kritérium hospodárskej kontinuity)

(2019/C 155/14)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vantaan kaupunki

Žalované: Skanska Industrial Solutions Oy, NCC Industry Oy, Asfaltmix Oy

Výrok rozsudku

Článok 101 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej všetky akcie spoločností, ktoré sa podieľali na kartelovej dohode zakázanej týmto článkom, boli získané inými spoločnosťami, ktoré zlikvidovali prvé uvedené spoločnosti a pokračovali v ich obchodnej činnosti, možno spoločnostiam nadobúdateľom pripísať zodpovednosť za ujmu spôsobenú týmto kartelom.

(1) Ú. v. EÚ C 83, 5.3.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/12

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Svea hovrätt — Švédsko) — Textilis Ltd, Ozgur Keskin/Svenskt Tenn Aktiebolag

(Vec C-21/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochranná známka Európskej únie - Pojem „tvar“ - Tvar, ktorý dodáva tovaru podstatnú hodnotu - Dvojrozmerná ochranná známka - Obrazová ochranná známka predstavujúca aj dielo v zmysle autorského práva - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) - Nariadenie (EÚ) 2015/2424)

(2019/C 155/15)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Svea hovrätt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Textilis Ltd, Ozgur Keskin

Žalovaná: Svenskt Tenn Aktiebolag

Výrok rozsudku

Článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o [ochrannej známke Európskej únie], zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na ochranné známky, ktoré boli zapísané pred nadobudnutím platnosti tohto nariadenia č. 207/2009, zmeneného nariadením 2015/2424.

Článok 7 ods. 1 písm. e) bod iii) nariadenia č. 207/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že označenie, akým je označenie dotknuté vo veci samej, tvorené dvojrozmernými dekoratívnymi vzormi, ktoré je umiestnené na výrobkoch, akými sú napríklad textílie alebo papier, nie je „tvorené výlučne tvarom“ v zmysle tohto ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 94, 12.3.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/13

Rozsudok Súdneho dvora (ôsma komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Arbeidsrechtbank Antwerpen — Belgicko) — Maria Vester/Rijksinstituut voor ziekte- en invaliditeitsverzekering

(Vec C-134/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Systémy sociálneho zabezpečenia - Dávky v invalidite - Články 45 a 48 ZFEÚ - Voľný pohyb pracovníkov - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Systémy dávok, ktoré sa odlišujú podľa členských štátov - „Predchádzajúce obdobie práceneschopnosti“ - Trvanie - Poskytovanie dávky pri pracovnej neschopnosti - Nevýhody pre migrujúcich pracovníkov)

(2019/C 155/16)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Arbeidsrechtbank Antwerpen

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Maria Vester

Žalovaný: Rijksinstituut voor ziekte- en invaliditeitsverzekering

Výrok rozsudku

Články 45 a 48 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, bránia situácii, akou je situácia vo veci samej, v ktorej pracovník po tom, čo bol práceneschopný jeden rok, bol príslušnou inštitúciou členského štátu jeho bydliska uznaný za invalida, avšak na základe právnych predpisov tohto členského štátu nemá nárok na dávku v invalidite, pričom táto príslušná inštitúcia členského štátu, v ktorom dosiahol všetky svoje doby poistenia, podmieni priznanie postavenia invalida a nárok na poskytnutie pomerných dávok v invalidite ďalším rokom pracovnej neschopnosti, ale nepoberá počas uvedeného obdobia dávku pri pracovnej neschopnosti.

(1) Ú. v. EÚ C 182, 28.05.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/14

Rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance de Liège — Belgicko) — Jean Jacob, Dominique Lennertz/État belge

(Vec C-174/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Voľný pohyb pracovníkov - Rovnosť zaobchádzania - Daň z príjmov - Právna úprava týkajúca sa zamedzenia dvojitého zdanenia - Dôchodok poberaný v inom členskom štáte, než je členský štát miesta bydliska - Podmienky výpočtu oslobodenia od dane v členskom štáte bydliska - Čiastočná strata úžitku z určitých daňových výhod)

(2019/C 155/17)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal de première instance de Liège

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Jean Jacob, Dominique Lennertz

Žalovaný: État belge

Výrok rozsudku

Článok 45 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni uplatneniu vnútroštátnej úpravy členského štátu, o akú ide vo veci samej, pripravujúcej svojimi účinkami manželský pár s bydliskom v tomto členskom štáte, ktorého jeden z členov poberá v inom členskom štáte dôchodok oslobodený v prvom členskom štáte od dane na základe dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, o časť úžitku z daňových výhod, ktoré tento štát poskytuje

(1) Ú. v. EÚ C 166, 14.5.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/14

Rozsudok Súdneho dvora (desiata komora) z 13. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Piotrkowie Trybunalskim — Poľsko) — trestné konanie proti B. S.

(Vec C-195/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Dane - Spotrebné dane z alkoholu a alkoholických nápojov - Smernica 92/83/EHS - Článok 2 - Pojem „pivo“ - Nápoj vyrobený z mladiny získanej zo zmesi obsahujúcej viac glukózy než sladu - Kombinovaná nomenklatúra - Položky 2203 (pivo vyrobené zo sladu) alebo 2206 (ostatné kvasené nápoje))

(2019/C 155/18)

Jazyk konania: poľština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Sąd Okręgowy w Piotrkowie Trybunalskim

Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom

B. S.

za účasti: Prokuratura Okręgowa w Piotrkowie Trybunalskim, Łódzki Urząd Celno-Skarbowy w Łodzi, Urząd Celno-Skarbowy w Piotrkowie Trybunalskim

Výrok rozsudku

Článok 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že medziprodukt určený na zmiešanie s nealkoholickými nápojmi, ktorý je získaný z mladiny obsahujúcej menej sladových než nesladových zložiek, do ktorej sa pridal glukózový sirup pred procesom kvasenia, možno kvalifikovať ako „pivo vyrobené zo sladu“ patriace do položky 2203 kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I nariadenia Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v jej znení, ktoré vyplýva z nariadenia Komisie (EHS) č. 2587/91 z 26. júla 1991, pokiaľ organoleptické charakteristiky uvedeného výrobku zodpovedajú organoleptickým charakteristikám piva, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

(1) Ú. v. EÚ C 221, 25.6.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/15

Rozsudok Súdneho dvora (siedma komora) zo 14. marca 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour administrative d’appel de Nancy — Francúzsko) — Ministre de l’Action et des Comptes publics/Raymond Dreyer s manželkou

(Vec C-372/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálne zabezpečenie - Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na druhej strane o voľnom pohybe osôb - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Článok 3 - Vecná pôsobnosť - Odvody z príjmov z majetku francúzskeho rezidenta, ktorý je poistený vo švajčiarskom systéme sociálneho zabezpečenia - Odvody určené na financovanie dvoch dávok, ktoré spravuje francúzsky Národný fond solidarity pre osobnú nezávislosť - Priama a dostatočne relevantná súvislosť s určitými časťami systému sociálneho zabezpečenia - Pojem „dávka sociálneho zabezpečenia“ - Individuálne posúdenie osobných potrieb žiadateľa - Zohľadnenie zdrojov žiadateľa pri výpočte výšky dávok)

(2019/C 155/19)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour administrative d’appel de Nancy

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Ministre de l’Action et des Comptes publics

Žalovaní: Raymond Dreyer s manželkou

Výrok rozsudku

Článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že dávky, ako je individualizovaný príspevok na osobnú nezávislosť a dávka na kompenzáciu zdravotného postihnutia, sa musia na účely ich kvalifikácie ako „dávky sociálneho zabezpečenia“ v zmysle tohto ustanovenia považovať za dávky poskytované bez akéhokoľvek individuálneho posúdenia osobných potrieb príjemcu, keďže zdroje posledného uvedeného sa zohľadňujú len na účely výpočtu skutočnej výšky týchto dávok na základe objektívnych kritérií definovaných zákonom.

(1) Ú. v. EÚ C 285, 13.8.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/16

Žaloba podaná 8. októbra 2018 — Európska komisia/Slovinská republika

(Vec C-631/18)

(2019/C 155/21)

Jazyk konania: slovinčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: T. Scharf a B. Rous Demiri, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Slovinská republika

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

—

určil, že Slovinská republika sa tým, že neprijala (všetky) zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s delegovanou smernicou Komisie (EÚ) 2017/593 zo 7. apríla 2016, ktorou sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ a neoznámila Komisii prijatie takýchto ustanovení, nesplnila svoje povinnosti podľa článku 14 uvedenej smernice, a

—	zaviazal Slovinskú republiku na náhradu trov konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Členské štáty mali v súlade s článkom 14 smernice (EÚ) 2017/593 povinnosť prijať a uverejniť najneskôr do 3. júla 2017 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ako aj bezodkladne to oznámiť Komisii. Keďže Slovinská republika po uplynutí tejto lehoty neoznámila Komisii prebratie všetkých ustanovení uvedenej smernice, Komisia sa rozhodla obrátiť na Súdny dvor.

Lehota na prebratie smernice uplynula 13. júla 2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/18

Žaloba podaná 21. decembra 2018 — Európska komisia/Maďarsko

(Vec C-808/18)

(2019/C 155/24)

Jazyk konania: maďarčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Condou-Durande, A. Tokár a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaný: Maďarsko

Návrhy žalobkyne

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

určil, že Maďarsko si nesplnilo svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článkov 3 a 6, článku 24 ods. 3, článku 43 a článku 46 ods. 5 a 6 smernice 2013/32/EÚ (1), článku 2 písm. h), článkov 8, 9 a 11 smernice 2013/33/EÚ (2) a z článku 5, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice 2008/115/ES (3), a to v spojení s článkami 6, 18 a 47 Charty základných práv tým, že:

—	stanovilo, že žiadosť o azyl musí byť podaná osobne na orgán príslušný pre azylové veci a výlučne v tranzitných zónach, do ktorých je prístup obmedzený len pre malý počet osôb,

—	všeobecne uplatnilo osobitné konanie, v ktorom nie je zabezpečené dodržanie záruk stanovených v smernici 2013/32,

—

nariadilo, aby sa na všetkých žiadateľov o azyl (s výnimkou osôb mladších ako 14 rokov) uplatňovalo konanie, v dôsledku ktorého sú žiadatelia povinne zaistení v tranzitných zónach počas celého azylového konania, a to v zariadeniach, ktoré možno opustiť len smerom do Srbska bez toho, aby sa pri takomto zaistení uplatnili záruky stanovené v smernici 2013/33,

—	premiestnilo štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nachádzajú na jeho území neoprávnene, na druhú stranu hraničného oplotenia bez dodržania postupov a záruk stanovených v článku 5, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice 2008/115,

—	neprebralo do svojho vnútroštátneho právneho poriadku článok 46 ods. 5 smernice 2013/32 a prijalo ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od všeobecného pravidla o automatickom odkladnom účinku v situáciách, ktoré nie sú zahrnuté do článku 46 ods. 6 tejto smernice;

b)	uložil Maďarsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia sa domnieva, že Maďarsko tým, že stanovilo, že žiadosť o azyl musí byť osobne podaná na orgán príslušný pre azylové veci a výlučne v tranzitných zónach, do ktorých je prístup obmedzený len pre malý počet osôb, porušilo články 3 a 6 smernice 2013/32. Maďarsko tak žiadateľom o medzinárodnú ochranu nezaručuje účinný prístup k azylovému konaniu.

Komisia sa domnieva, že z ustanovení zákona o azyle, podľa ktorých sú žiadatelia povinní zostať v tranzitných zónach až do rozhodnutia o ich žiadosti o medzinárodnú ochranu vyplýva, že všetci žiadatelia o azyl sú systematicky zaistení, čo je v rozpore s požiadavkami smernice 2013/33.

Komisia sa ďalej domnieva, že Maďarsko nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 5, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice 2008/115 tým, že premiestňuje štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa zdržiavajú na jeho území neoprávnene, na druhú stranu hraničného oplotenia bez dodržania postupov a záruk stanovených v smernici 2008/115.

Podľa Komisie Maďarsko neprebralo do vnútroštátneho právneho poriadku všeobecné pravidlo stanovené v článku 46 ods. 5 smernice 2013/32, keďže zo zákona o azyle bolo pre prípady, ak je proti zamietnutiu neodôvodnenej žiadosti podaná správna žaloba, odstránené ustanovenie, ktoré opravnému prostriedku priznávalo automatický odkladný účinok.

Komisia ďalej tvrdí, že Maďarsko porušuje článok 46 ods. 5 a 6 smernice 2013/32, keďže zákon o azyle v prípade zamietnutia žiadosti o medzinárodnú ochranu nestanoví jednoznačne, že možno požiadať o odkladný účinok. V dôsledku toho nie je zaručené právo žiadateľov o azyl zostať na maďarskom území, pokiaľ nebude známy výsledok konania o opravnom prostriedku, keďže zamietavé rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na to, či je podaný opravný prostriedok.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/19

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Wien (Rakúsko) 15. januára 2019 — kunsthaus muerz gmbh/Zürich-Versicherungs AG

(Vec C-20/19)

(2019/C 155/25)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Oberlandesgericht Wien

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: kunsthaus muerz gmbh

Žalovaná: Zürich-Versicherungs AG

Prejudiciálna otázka

Má sa smernica 2002/83/ES (1) — najmä jej články 35 a 36 — vykladať v tom zmysle, že (aj vtedy) bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej lehota na odstúpenie od zmluvy uplynie v lehote 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy bez ohľadu na (riadne) poučenie o práve odstúpiť od zmluvy pred uzavretím zmluvy, ak poistník nie je spotrebiteľom?

(1) Smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 o životnom poistení, Ú. v. ES L 345, 2002, s. 1; Mim. vyd. 06/006, s. 3.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amtsgericht Köln (Nemecko) 23. januára 2019 — FX/GZ, zo zákona zastúpená svojou matkou

(Vec C-41/19)

(2019/C 155/26)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Amtsgericht Köln

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: FX

Odporkyňa: GZ, zo zákona zastúpená svojou matkou

Prejudiciálne otázky

Ide v prípade návrhu na zastavenie núteného výkonu podľa § 767 nemeckého Zivilprozessordnung (ZPO, Občiansky súdny poriadok) proti zahraničnému rozhodnutiu o výživnom o vec vyživovacej povinnosti v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (nariadenie č. 4/2009)? (1)

Ak nie, ide v prípade návrhu na zastavenie núteného výkonu podľa § 767 ZPO proti zahraničnému rozhodnutiu o výživnom o konanie, ktoré sa v zmysle článku 24 bodu 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (2) (nariadenie Brusel Ia) týka výkonu rozsudku?

(1) Ú. v. EÚ L 7, 2009, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/20

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo (Španielsko) 24. januára 2019 — Repsol Petróleo, S.A./Administración del Estado

(Vec C-44/19)

(2019/C 155/27)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal Supremo

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka: Repsol Petróleo, S.A.

Odporkyňa: Administración del Estado

Prejudiciálna otázka

Má článok 21 ods. 3 smernice 2003/96 z 27. októbra 2003 (1) vykladať v tom zmysle, že umožňuje, aby boli spotrebnou daňou z minerálnych olejov zdanené činnosti vlastnej spotreby energetických výrobkov, vykonávané v rámci areálu výrobcu, v pomere, v akom sa vyrábajú neenergetické výrobky?

Alebo naopak, bráni účel tohto ustanovenia, ktorým je vylúčiť zo zdanenia spotrebu energetických výrobkov, ktorá sa považuje za potrebnú pre výrobu konečných energetických výrobkov, zdaneniu tejto vlastnej spotreby v časti, v ktorej táto spotreba vedie k výrobe iných neenergetických výrobkov, a to aj v prípade, ak výroba týchto výrobkov je sekundárna a uskutočňuje sa nevyhnutne ako dôsledok samotného výrobného procesu?

(1) Smernica Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, s. 405).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/21

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Contencioso-Administrativo de A Coruña (Španielsko) 24. januára 2019 — Compañía de Tranvías de la Coruña, S.A./Ayuntamiento de A Coruña

(Vec C-45/19)

(2019/C 155/28)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Contencioso-Administrativo de A Coruña

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Compañía de Tranvías de la Coruña, S.A.

Žalovaný: Ayuntamiento de A Coruña

Prejudiciálna otázka

Maximálna lehota 30 rokov trvania uvedených zmlúv stanovená v článku 8 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 1370/2007 (1) sa začína počítať: a) v okamihu zadania zmluvy alebo uzatvorenia zmluvy, b) v okamihu nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia, c) v deň nasledujúci po uplynutí prechodného obdobia podľa článku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia (3. december 2019), alebo d) v akýkoľvek iný deň, ktorý je podľa názoru Súdneho dvora Európskej únie relevantný?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/22

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 29. januára 2019 — Wikingerhof GmbH & Co. KG/Booking.com BV

(Vec C-59/19)

(2019/C 155/29)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Wikingerhof GmbH & Co. KG

Žalovaná: Booking.com BV

Prejudiciálna otázka

Má sa článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) vykladať v tom zmysle, že žalobu o zdržanie sa určitých konaní možno podať na súde, ktorý má právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti, ak je možné, že vytýkané správanie je upravené zmluvnými ustanoveniami, ale žalobca tvrdí, že tieto ustanovenia sú založené na zneužití dominantného postavenia žalovanej na trhu?

(1) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/23

Odvolanie podané 30. januára 2019: Suzanne Saleh Thabet, Gamal Mohamed Hosni Elsayed Mubarak, Alaa Mohamed Hosni Elsayed Mubarak, Heidy Mahmoud Magdy Hussein Rasekh, Khadiga Mahmoud El Gammal proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 22. novembra 2018 v spojených veciach T-274/16 a T-275/16, Saleh Thabet a iní/Rada

(Vec C-72/19 P)

(2019/C 155/30)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolatelia: Suzanne Saleh Thabet, Gamal Mohamed Hosni Elsayed Mubarak, Alaa Mohamed Hosni Elsayed Mubarak, Heidy Mahmoud Magdy Hussein Rasekh, Khadiga Mahmoud El Gammal (v zastúpení: D. Anderson QC, B. Kennelly QC, J. Pobjoy, barrister, G. Martin, C. Enderby Smith, F. Holmey, solicitors)

Ďalší účastník konania: Rada Európskej únie

Návrhy odvolateľov

Odvolatelia navrhujú, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	sám v tejto veci vydal konečný rozsudok a zrušil napadnuté akty v rozsahu, v akom sa týkajú odvolateľov,

—	subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu, aby vo veci rozhodol v súlade s právnym posúdením Súdneho dvora, a

—	uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené odvolateľmi v konaní pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada nebola povinná overiť, či egyptské orgány dodržali základné práva EÚ odvolateľov.

Druhý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada nebola povinná overiť, či sa súdne konanie a vyšetrovanie, ktorého účastníkmi boli odvolatelia, týkali takých aktov, ktoré by mohli ohroziť právny štát v Egypte.

Tretí odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vychádzala z veci č. 10427 (Al Watany Bank Allegations).

Štvrtý odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vychádzala z veci č. 8897 (Private Villa Refurbishment Case).

Piaty odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď vychádzala z veci č. 756 (Al-Ahram Establishment Gifts Allegation) a veci č. 53 (Dar El Tahrir Gifts Allegation).

Šiesty odvolací dôvod založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď odkazovala na vec č. 144 (Money Laundering Allegation).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/24

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Varchoven administrativen sad (Bulharsko) 31. januára 2019 — Direktor na Teritorialna direkcia Jugozapadna Agencia „Mitnici“ pravopriemnik na Mitnica Aerogara Sofia/Mitnica Aerogara Sofia/„Curtis Balkan“ EOOD

(Vec C-76/19)

(2019/C 155/31)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Varchoven administrativen sad

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: Direktor na Teritorialna direkcia Jugozapadna Agencia „Mitnici“ pravopriemnik na Mitnica Aerogara Sofia/Mitnica Aerogara Sofia

Odporkyňa v konaní o kasačnom opravnom prostriedku: „Curtis Balkan“ EOOD

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 (1) vykladať v tom zmysle, že predstavuje samostatný základ na úpravu colnej hodnoty pripočítaním licenčných poplatkov k cene, ktorá bola skutočne zaplatená alebo má byť zaplatená za dovážaný tovar, bez ohľadu na pravidlo stanovené v článku 157 nariadenia č. 2454/93?

Má sa článok 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že upravuje dve alternatívne situácie úpravy colnej hodnoty: po prvé situáciu, keď sa licenčné poplatky, o aké ide v prejednávanej veci, vzťahujú čiastočne na dovážaný tovar a čiastočne na ostatné súčasti pridané k tovaru po jeho dovoze, a po druhé situáciu, keď sa licenčné poplatky vzťahujú na činnosti alebo služby vykonávané po dovoze?

Má sa článok 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že upravuje tri situácie úpravy colnej hodnoty: po prvé situáciu, keď sa licenčné poplatky vzťahujú čiastočne na dovážaný tovar a čiastočne na ostatné súčasti pridané k tovaru po jeho dovoze, po druhé situáciu, keď sa licenčné poplatky vzťahujú čiastočne na dovážaný tovar a čiastočne na činnosti alebo služby vykonávané po dovoze, a po tretie situáciu, keď sa licenčné poplatky vzťahujú čiastočne na dovážaný tovar a čiastočne na ostatné súčasti pridané k tovaru po jeho dovoze alebo na činnosti alebo služby vykonávané po dovoze?

Má sa článok 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že vždy pripúšťa úpravu colnej hodnoty, ak je preukázané, že zaplatené licenčné poplatky sa vzťahujú na činnosti alebo služby vykonávané po dovoze tovaru, ktorého hodnota sa má určiť, pričom týmito činnosťami alebo službami sú v konkrétnom prípade činnosti alebo služby, ktoré poskytuje americká spoločnosť bulharskej spoločnosti (súvisiace s výrobou a riadením), bez ohľadu na to, či sú splnené podmienky úpravy podľa článku 157 nariadenia č. 2454/93?

Má sa článok 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že predstavuje osobitný prípad úpravy colnej hodnoty podľa pravidiel a za podmienok stanovených v článku 157 nariadenia č. 2454/93, pričom jeho osobitosť spočíva len v tom, že licenčný poplatok sa len čiastočne vzťahuje na tovar, ktorého hodnota sa má určiť, a preto ho treba primerane rozdeliť?

6.	Má sa článok 158 ods. 3 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že sa môže uplatniť aj vtedy, keď kupujúci zaplatí odmenu alebo licenčný poplatok tretej osobe?

Musí súd v prípade kladnej odpovede na obe predchádzajúce otázky pri primeranom rozdelení licenčného poplatku podľa článku 158 ods. 3 nariadenia č. 245[4]/93 preskúmať, či sú splnené obe podmienky stanovené v článku 157 ods. 2, teda že licenčný poplatok, hoci len čiastočne, súvisí s dovážaným tovarom a predstavuje podmienku predaja tohto tovaru, a ak áno, treba pri tomto preskúmaní zohľadniť pravidlá stanovené v článku 160, podľa ktorých sú podmienky uvedené v článku 157 ods. 2 splnené, ak predávajúci alebo osoba s ním spojená požaduje, aby kupujúci vykonal platbu?

Možno článok 160 nariadenia č. 2454/93 uplatniť len na základnú situáciu upravenú v článku 157 nariadenia č. 2454/93, keď sa licenčné poplatky majú platiť tretej osobe a v celom rozsahu sa vzťahujú na tovar, ktorého hodnota sa má určiť, alebo aj v prípadoch, keď sa licenčné poplatky len čiastočne vzťahujú na dovážaný tovar?

Má sa článok 160 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že pod pojmom „prepojenie“ medzi poskytovateľom licencie a predávajúcim sa majú rozumieť prípady, v ktorých je poskytovateľ licencie prepojený s kupujúcim, lebo vykonáva priamy dohľad nad kupujúcim, ktorý sa netýka len kontroly kvality, alebo sa má vykladať v tom zmysle, že vyššie opísané prepojenie medzi poskytovateľom licencie a kupujúcim nepostačuje na odôvodnenie záveru, že existuje (nepriame) prepojenie medzi poskytovateľom licencie a predávajúcim, najmä ak predávajúci tvrdí, že ceny za objednávky kupujúceho týkajúce sa dovážaného tovaru nezávisia od platby licenčných poplatkov, a rovnako tvrdí, že poskytovateľ licencie nie je schopný z prevádzkového hľadiska usmerňovať alebo obmedziť jeho činnosť?

10.

Má sa článok 160 nariadenia č. 2454/93 vykladať v tom zmysle, že pripúšťa úpravu colnej hodnoty len vtedy, keď sú splnené obe podmienky stanovené v článku 157 nariadenia č. 2454/93, teda že licenčný poplatok, ktorý sa platí tretej osobe, súvisí s tovarom, ktorý sa ohodnocuje, a predstavuje podmienku predaja tohto tovaru, a navyše je splnená podmienka, aby predávajúci alebo osoba s ním spojená požadovala, aby kupujúci vykonal platbu licenčného poplatku?

11.

Má sa podmienka stanovená v článku 157 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 2454/93, aby licenčný poplatok súvisel s tovarom, ktorý sa ohodnocuje, považovať za splnenú, ak existuje nepriama súvislosť medzi licenčným poplatkom a dovážaným tovarom ako v prejednávanom prípade, keď je tovar, ktorý sa ohodnocuje, súčasťou licencovaného konečného výrobku?

(1) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1; Mim. vyd. 02/006, s. 3).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/26

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Litva) 7. februára 2019 — TV Play Baltic AS/Lietuvos radijo ir televizijos komisija

(Vec C-87/19)

(2019/C 155/32)

Jazyk konania: litovčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: TV Play Baltic AS

Žalovaná: Lietuvos radijo ir televizijos komisija

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 2 písm. m) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES (1) zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) vykladať v tom zmysle, že „poskytovanie elektronickej komunikačnej siete“ nezahŕňa činnosti v oblasti opakovaného televízneho vysielania cez družicové siete, ktoré vlastnia tretie strany, ako sú činnosti, ktoré vykonáva žalobkyňa?

Má sa článok 31 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES (2) zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES (3) z 25. novembra 2009, vykladať v tom zmysle, že bráni členským štátom uložiť povinnosť prenosu (vysielať televízny kanál cez družicové siete, ktoré vlastnia tretie strany, a poskytnúť k takémuto vysielaniu prístup koncovým užívateľom) hospodárskym subjektom, akým je žalobkyňa, ktoré 1) vysielajú televízny kanál chránený systémom podmieneného prístupu cez družicové siete, ktoré vlastnia tretie strany, pričom na tento účel prijímajú signály v tom čase vysielaných televíznych programov (kanálov), konvertujú ich, kódujú a prenášajú na umelú družicu Zeme, z ktorej sú neprerušovane prenášané späť na Zem a 2) ponúkajú balíčky televíznych kanálov pre zákazníkov, pričom na tento účel umožňujú prístup k takémuto chránenému televíznemu vysielaniu (alebo jeho časti) zariadeniami podmieneného prístupu za úhradu?

Má sa článok 31 ods. 1 smernice 2002/22, zmenenej smernicou 2009/136, vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia tohto ustanovenia sa značný počet koncových užívateľov nepovažuje za takých, ktorí používajú elektronické komunikačné siete (v prejednávanej veci sieť satelitného vysielania) ako svoj hlavný zdroj (prostriedok) príjmu televízneho vysielania, keď tieto siete používa ako svoj hlavný zdroj (prostriedok) len približne 6 % všetkých koncových užívateľov (v prejednávanej veci domácností)?

4.	Je pri posudzovaní, či je uplatnenie článku 31 ods. 1 smernice 2002/22, zmenenej smernicou 2009/136, odôvodnené, potrebné zohľadniť používateľov internetu, ktorí môžu bezplatne sledovať príslušné televízne programy (alebo ich časť) on-line?

Má sa článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať tak, že bráni členským štátom uložiť povinnosť hospodárskym subjektom, akým je žalobkyňa, bezplatne opakovane vysielať televízny kanál prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ak vysielateľ, v ktorého prospech je táto povinnosť stanovená, je v plnej miere schopný vysielať tieto televízne kanály sám v rámci tej istej siete zo svojich vlastných prostriedkov?

Má sa článok 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať tak, že bráni členským štátom uložiť povinnosť hospodárskym subjektom, akým je žalobkyňa, bezplatne opakovane vysielať televízny kanál prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ak by sa táto povinnosť týkala len 6 % všetkých domácností a tieto domácnosti by mali možnosť sledovať uvedený televízny kanál prostredníctvom terestriálnej vysielacej siete alebo internetu?

(1) Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33.

(2) Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51.

(3) Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/27

Odvolanie podané 6. februára 2019: Európska služba pre vonkajšiu činnosť proti rozsudku Všeobecného súdu (prvá komora) z 27. novembra 2018 vo veci T-315/17, Hebberecht/ESVČ

(Vec C-93/19 P)

(2019/C 155/33)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (v zastúpení: S. Marquardt a R. Spáč, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Chantal Hebberecht

Návrhy odvolateľky

—	Zrušiť rozsudok z 27. novembra 2018 vo veci T-315/17;

—	Zamietnuť pôvodnú žalobu ako nedôvodnú;

—	Uložiť ďalšiemu účastníkovi povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Podľa ESVČ sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že svoj rozsudok založil na porušení článku 1d ods. 2 Služobného poriadku úradníkov a tým, že usúdil, že toto ustanovenie obsahuje zásadu, ktorá je priamo uplatniteľná na individuálne rozhodnutia prijaté inštitúciou na základe uvedeného služobného poriadku (body 93 a 94 napadnutého rozsudku).

Okrem toho aj za predpokladu, že by článok 1d ods. 2 Služobného poriadku úradníkov ukladal priamo uplatniteľnú povinnosť, toto ustanovenie sa nemôže v prejednávanej veci uplatniť vzhľadom na povahu sporného rozhodnutia, ktoré sa týkalo len žalobkyne v jej postavení vedúcej delegácie a nesúviselo s uplatnením zásady rovnosti pohlaví.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) 11. februára 2019 — Donex Shipping and Forwarding B.V./Staatssecretaris van Financiën

(Vec C-104/19)

(2019/C 155/34)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hoge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Sťažovateľka: Donex Shipping and Forwarding B.V.

Odporca: Staatssecretaris van Financiën

Prejudiciálne otázky

Je nariadenie (ES) č. 91/2009 (1) neplatné voči dovozcovi do Únie pre porušenie článku 2 ods. 11 nariadenia (ES) č. 384/96 (2), pretože pri výpočte dumpingového rozpätia pre dotknutý tovar od nespolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov pri porovnaní upravenom v tomto predpise Rada nezohľadnila vývozné transakcie týkajúce sa určitých druhov tovaru?

Je nariadenie (ES) č. 91/2009 pre porušenie článku 2 ods. 10 nariadenia (ES) č. 384/96 neplatné voči dovozcovi do Únie, pretože orgány Únie v rámci výpočtu dumpingového rozpätia pre dotknutý tovar pri porovnávaní normálnej hodnoty tovaru indického výrobcu s vývoznými cenami podobného čínskeho tovaru neboli ochotné zohľadniť úpravy v súvislosti s dovoznými clami na suroviny a nepriamymi daňami v analogickej krajine India, ako aj v súvislosti s rozdielmi vo výrobe, resp. výrobnými nákladmi, a/alebo pretože orgány Únie počas prešetrovania (včas) neposkytli spolupracujúcim čínskym vyvážajúcim výrobcom všetky údaje indického výrobcu v rámci určovania normálnej hodnoty?

(1) Nariadenie Rady z 26. januára 2009, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých spojovacích materiálov zo železa alebo ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (Ú. v. EÚ L 29, 2009, s. 1).

(2) Nariadenie Rady z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES L 56, 1996, s. 1; Mim. vyd. 11/010, s. 45).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/28

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Raad van State (Holandsko) 15. februára 2019 — X/College van burgemeester en wethouders van gemeente Purmerend, Tamoil Nederland BV

(Vec C-120/19)

(2019/C 155/35)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Raad van State

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: X

Ďalší účastníci konania: College van burgemeester en wethouders van gemeente Purmerend, Tamoil Nederland BV

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 5 ods. 1 smernice 2008/68/ES (1) o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru vykladať v tom zmysle, že bráni podmienke povolenia obsiahnutej v povolení čerpacej stanice LPG, podľa ktorej konkrétnu dotknutú čerpaciu stanicu LPG možno zásobovať výlučne cisternovými vozidlami LPG s tepelnoizolačným opláštením, zatiaľ čo táto povinnosť nie je uložená priamo jednému alebo viacerým prevádzkovateľom cisternových vozidiel LPG?

Je na účely odpovede na prvú otázku relevantné, že členský štát uzatvoril s organizáciami účastníkov trhu v odvetví LPG (okrem iného s prevádzkovateľmi čerpacích staníc LPG, výrobcami, predajcami a prepravcami LPG) dohodu vo forme „Safety Deal hittewerende bekleding op LPG-autogastankwagens“ (Bezpečnostná dohoda o tepelnoizolačnom opláštení autoplynových cisternových vozidiel LPG), ktorej strany sa zaviazali k používaniu tepelnoizolačného opláštenia, a tento členský štát následne vydal obežník, akým je „Circulaire effectafstanden externe veiligheid LPG-tankstations voor besluiten met gevolgen voor de effecten van een ongeval“ (obežník o bezpečnostných vzdialenostiach v súvislosti s vonkajšou bezpečnosťou čerpacích staníc LPG v rozhodnutiach týkajúcich sa účinkov havárií), v ktorom stanovil dodatočnú rizikovú politiku zakladajúcu sa na predpoklade, že čerpacie stanice LPG sú zásobované cisternovými vozidlami, ktoré sú vybavené tepelnoizolačným opláštením?

Ak vnútroštátny súd preskúmava zákonnosť vykonávacieho rozhodnutia, ktorého cieľom je presadiť splnenie podmienky povolenia, ktorú nemožno ďalej napadnúť a ktorá porušuje právo Únie:

—

Je podľa práva Únie, najmä podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa vnútroštátnej procesnej autonómie, prípustné, aby vnútroštátny súd v zásade vychádzal zo zákonnosti takejto podmienky povolenia s výnimkou, ak je táto podmienka v zjavnom rozpore s normami vyššej právnej sily, napríklad s právom Únie? V prípade, že áno, sú s touto výnimkou spojené (ďalšie) podmienky vyplývajúce z práva Únie?

—	Alebo má vnútroštátny súd podľa práva Únie, okrem iného vzhľadom na rozsudky Súdneho dvora z 29. apríla 1999, Ciola (C-224/97), a zo 6. apríla 2006, ED & F Man Sugar (C-274/04), upustiť od uplatnenia takejto podmienky povolenia z dôvodu rozporu s právom Únie?

b)	Je pri odpovedi na otázku 2A relevantné, či vykonávacie rozhodnutie predstavuje sankciu náhrady škody (remedy) alebo trestnoprávnu sankciu (criminal charge)?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú. v. EÚ L 260, 2008, s. 13).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/29

Odvolanie podané 22. januára 2019: Spolková republika Nemecko proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 13. decembra 2018 v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16, Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid/Európska komisia

(Vec C-177/19 P)

(2019/C 155/36)

Jazyk konania: španielčina a francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Spolková republika Nemecko (v zastúpení: J. Möller, S. Eisenberg a D. Klebs, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Ville de Paris, Ville de Bruxelles, Ayuntamiento de Madrid

Návrhy odvolateľky

—	zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018 v spojených veciach T-339/16, T-352/16 und T-391/16,

—	zamietnuť žaloby,

—	zaviazať žalobcov na náhradu trov konania pred Súdnym dvorom a pred Všeobecným súdom,

—	subsidiárne pozmeniť vyššie uvedený rozsudok v bode 3 výroku v tom zmysle, že účinky zrušeného ustanovenia zostanú zachované počas maximálnej doby značne dlhšej než 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka uvádza na podporu svojho odvolania štyri odvolacie dôvody:

Po prvé, Všeobecný súd nesprávne vyhlásil žalobu za prípustnú. Tento súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uznal, že žalujúce obce sú nariadením (EÚ) 2016/646 (1) priamo dotknuté pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa prijímania opatrení v rámci boja proti znečisťovaniu ovzdušia.

Po druhé poukazuje na chýbajúce odôvodnenie, pretože neobsahuje odôvodnenie ohľadom priamej dotknutosti žalobcov. Všeobecný súd dospel k záveru o priamej dotknutosti žalobcov len na základe toho, že smernica 2007/46/ES (2) zakazuje ukladanie zákazov prejazdu vozidlám spĺňajúcim normu Euro 6. Aj tento výklad smernice 2007/46 je nesprávny.

Po tretie Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že predovšetkým v rozpore s článkom 5 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 715/2007 (3) uznal, že Komisia nebola oprávnená prijať nariadenie 2016/646 v jeho konkrétnej podobe. Všeobecný súd prehliadol, že Komisia mala značný priestor na voľnú úvahu pri stanovovaní v nariadení 2016/646 faktorov zhody pre meranie výfukových plynov v rámci testu emisií pri skutočnej jazde. Na rozdiel od posúdenia zo strany Všeobecného súdu nešlo o zmenu limitných hodnôt stanovených nariadením č. 715/2007, ale o špecifikácie nevyhnutné s ohľadom na novosť a osobitosť postupu merania (prahy tolerancie pre monitorovanie).

Po štvrté Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uznal, že je právne možné zrušiť časť nariadenia 2016/646. Pritom však nezohľadnil, že postup merania nemožno prakticky uskutočniť bez faktorov zhody a že Komisia záväznosť testu emisií pri skutočnej jazde na účely schválenia výslovne podmienila zavedením korekčných faktorov.

Subsidiárne nemecká vláda uvádza, že Všeobecný súd nedostatočne zohľadnil, že normotvorca Únie nemôže prijať novú úpravu v lehote stanovenej v rozsudku. Z tohto dôvodu treba zachovať účinky úpravy, ktorá bola zrušená rozsudkom, počas maximálnej doby značne dlhšej než 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

(1) Nariadenie Komisie (EÚ) 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6) (Ú. v. EÚ L 109, 2016, s. 1).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 2007, s.1).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/31

Odvolanie podané 22. februára 2019: Maďarsko proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 13. decembra 2018 v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16, Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid/Komisia

(Vec C-178/19 P)

(2019/C 155/37)

Jazyk konania: španielčina a francúzština

Účastníci konania

Odvolateľ: Maďarsko (v zastúpení: M. Z. Fehér, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník účastníci konania: Ville de Paris, Ville de Bruxelles, Ayuntamiento de Madrid, Európska komisia

Návrhy odvolateľa

Maďarsko vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 13. decembra 2018 vo spojených veciach Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid/Európska Komisia (T-339/16, T-352/16 a T-391/16, EU:T:2018:927) a vyhlásil neprípustnosť žalôb Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid,

subsidiárne:

—

čiastočne zrušil výrok rozsudku v časti, v ktorej sa určuje lehota, v ktorej zostávajú zachované účinky ustanovení zrušených citovaným rozsudkom, na dvanásť mesiacov odo dňa, keď sa rozsudok stane právoplatným, a zároveň sa stanoví, že účinky zrušených ustanovení zostávajú zachované do prijatia novej právnej úpravy nahradzujúcej tieto ustanovenia,

ďalej:

—	uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Vo svojom odvolaní maďarská vláda namieta po prvé posúdenie prípustnosti v napadnutom rozsudku a teda prípustnosti žalôb o neplatnosť, ako aj po druhé posúdenie a závery Všeobecného súdu v napadnutom rozsudku v súvislosti s časovými účinkami zrušených ustanovení.

Podľa maďarskej vlády Všeobecný súd v napadnutom rozsudku nesprávne dospel k záveru, že nariadenie 2016/646 (1) nevyžaduje vo vzťahu k žalobcom žiadne vykonávacie opatrenie a že sa priamo týka týchto žalobcov, takže sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Nariadenie 2016/646 v skutočnosti vyžaduje vykonávacie opatrenia vo vzťahu k žalobcom a navyše sa netýka priamo žalobcov, pretože neobmedzuje, na rozdiel od tvrdení v napadnutom rozsudku, právomoc žalobcov prijať opatrenia obmedzujúce používanie určitých vozidiel.

Podľa maďarskej vlády Všeobecný súd navyše porušil zásadu právnej istoty tým, že v napadnutom rozsudku určil maximálnu lehotu dvanástich mesiacov na zachovanie právnych účinkov zrušeného ustanovenia, keďže takúto lehotu nemožno považovať za dostatočnú pre prijatie právnej úpravy nahradzujúcej toto ustanovenie. Skrátená lehota na prípravu, ktorá bola poskytnutá podnikom, nestačí na prispôsobenie sa zmeneným ustanoveniam a nepočíta sa ani so zmierňovaním podnikateľských škôd, ktoré už možno vyčísliť. V období od skončenia dočasných účinkov zrušených ustanovení do prijatia novej právnej úpravy vznikne situácia nezlučiteľná so zásadou právnej istoty a bude dochádzať k závažnému porušovaniu práv výrobcov vozidiel a spotrebiteľov.

(1) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6) (Ú. v. EÚ L 109, 2016, s. 1).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/32

Odvolanie podané 23. februára 2019: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 13. decembra 2018 v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16, Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid/Európska komisia

(Vec C-179/19 P)

(2019/C 155/38)

Jazyk konania: španielčina a francúzština

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: J.-F. Brakeland, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastníci konania: Ville de Paris, Ville de Bruxelles, Ayuntamiento de Madrid

Návrhy odvolateľky

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 13. decembra 2018, ktorý bola Komisii oznámený v ten istý deň, v spojených veciach T-339/16, T-352/16 a T-391/16 Ville de Paris, Ville de Bruxelles a Ayuntamiento de Madrid/Európska komisia, zamietnuť žalobu podanú na prvom stupni a uložiť žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania,

alebo subsidiárne

—	zrušiť rozsudok a vrátiť vec Všeobecnému súdu na ďalšie rozhodnutie, rozhodnú, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolanie sa zakladá na jedinom odvolacom dôvode. Komisia sa domnieva, že Všeobecný súd sa v bodoch 121 až 151 svojho rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že nariadenie 2016/646 (1) mení podstatný prvok nariadenia 715/2007 (2). Toto nesprávne posúdenie vyplýva jednak z nesprávneho výklad pojmu zmena, čo dokladá skutočnosť, že Všeobecný súd použil pojem „de facto zmena“, a jednak z nesprávneho výkladu rozsahu nariadenia 2016/464. Rozsudok preto ohrozuje medziinštitucionálnu rovnováhu Únie.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel (Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1)

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/33

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hooge Raad der Nederlanden (Holandsko) 26. februára 2019 — Supreme Site Service GmbH, Supreme Fuels GmbH & Co KG, Supreme Fuels Trading Fze/Supreme Headquarters Allied Powers Europe

(Vec C-186/19)

(2019/C 155/39)

Jazyk konania: holandčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Hooge Raad der Nederlanden

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľky v konaní o kasačnej sťažnosti: Supreme Site Services GmbH, Supreme Fuels GmbH & Co KG, Supreme Fuels Trading Fze

Odporkyňa v konaní o kasačnej sťažnosti: Supreme Headquarters Allied Powers Europe

Prejudiciálne otázky

Má sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1) vykladať v tom zmysle, že vec, akou je prejednávaná vec, v ktorej medzinárodná organizácia navrhuje i) zrušiť zaistenie pohľadávky u tretej osoby, ktoré v inom členskom štáte vykonala protistrana, a ii) uložiť protistrane zákaz opätovného zaistenia pohľadávky na základe tých istých skutkových okolností, pričom tieto návrhy sú založené na námietke týkajúcej sa exekučnej imunity, sa má úplne alebo čiastočne považovať za občiansku alebo obchodnú vec v zmysle článku 1 ods. 1 tohto nariadenia?

Má pre zodpovedanie prvej otázky písm. a) význam — a ak áno, aký — skutočnosť, že súd členského štátu povolil zaistenie pohľadávky z dôvodu nároku, ktorý má protistrana podľa jej názoru voči tejto medzinárodnej organizácii, ktorý je v tomto členskom štáte predmetom konania vo veci samej a ktorý sa týka zmluvného sporu súvisiaceho s platbou za pohonné látky, ktoré boli dodané pre mierovú misiu vykonávanú medzinárodnou organizáciou prepojenou s uvedenou medzinárodnou organizáciou?

V prípade, ak bude odpoveď na prvú otázku písm. a) kladná: Má sa článok 24 bod 5 nariadenia č. 1215/2012 vykladať v tom zmysle, že v prípade, v ktorom súd členského štátu povolil zaistenie pohľadávky u tretej osoby a toto zaistenie následne bolo vykonané v inom členskom štáte, majú súdy členského štátu, v ktorom bolo vykonané zaistenie pohľadávky u tretej osoby, výlučnú právomoc rozhodnúť o návrhu na zrušenie tohto zaistenia?

b)	Má pre zodpovedanie druhej otázky písm. a) význam — a ak áno, aký — skutočnosť, že táto medzinárodná organizácia v rámci svojho návrhu na zrušenie zaistenia pohľadávky u tretej osoby vzniesla námietku týkajúcu sa exekučnej imunity?

V prípade, ak má pre zodpovedanie otázky, či ide o občiansku alebo obchodnú vec v zmysle článku 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012, resp. či ide o návrh, ktorý spadá do pôsobnosti článku 24 bodu 5 tohto nariadenia, význam skutočnosť, že medzinárodná organizácia v rámci svojich návrhov uplatnila námietku týkajúcu sa exekučnej imunity, do akej miery je súd, ktorému bola vec predložená, povinný preskúmať, či bola táto námietka vznesená oprávnene, a platí pri tomto skúmaní pravidlo, že súd musí posúdiť všetky skutočnosti, ktoré má k dispozícii, vrátane prípadných námietok predložených protistranou, alebo iné pravidlo?

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Förvaltningsrätten i Malmö (Švédsko) 27. februára 2019 — A/Migrationsverket

(Vec C-193/19)

(2019/C 155/40)

Jazyk konania: švédčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Förvaltningsrätten i Malmö

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľ: A

Odporca: Migrationsverket

Prejudiciálne otázky

Predstavujú ustanovenia Schengenského dohovoru, najmä ustanovenia o systematickom vyhľadávaní v SIS, a Kódex schengenských hraníc, najmä v ňom upravená požiadavka byť držiteľom platného pasu, prekážku udelenia povolenia na pobyt na základe žiadostí podaných v Švédsku, ktoré nie sú založené na dôvodoch ochrany alebo humanitárnych dôvodoch, pokiaľ je totožnosť neistá?

2.	Ak áno, môže výnimku z preukázania totožnosti upraviť vnútroštátne právo alebo judikatúra?

3.	Ak je odpoveď na otázku 2 záporná, aké, ak vôbec nejaké, výnimky upravuje právo EÚ?

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/34

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Administratīvā rajona tiesa (Lotyšsko) 5. marca 2019 — SIA „KOB“/Madonas novada pašvaldības Administratīvo aktu strīdu komisija

(Vec C-206/19)

(2019/C 155/41)

Jazyk konania: lotyščina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Administratīvā rajona tiesa

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SIA „KOB“

Žalovaná: Madonas novada pašvaldības Administratīvo aktu strīdu komisija

Prejudiciálna otázka

Odporuje právu Únie, a najmä článkom 18, 49 a 63 ZFEÚ, právna úprava členského štátu, ktorá vyžaduje od právnických osôb, v prípadoch, keď jeden alebo viacerí spoločníci, ktorí spolu vlastnia viac než polovicu základného imania s hlasovacími právami v uvedenej spoločnosti, a všetky osoby oprávnené zastupovať ju sú štátnymi príslušníkmi iných členských štátov Európskej únie, aby predložili na účely nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskych pozemkov potvrdenie o ich registrácii ako občanov Únie a doklad, ktorý preukazuje ich znalosť úradného jazyka aspoň na úrovni B2?

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/36

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2019 — Taliansko a i./Komisia

(spojené veci T-98/16, T-196/16 a T-198/16) (1)

(„Štátna pomoc - Zásah súkromnoprávneho medzibankového konzorcia v prospech jedného zo svojich členov - Schválenie zásahu centrálnou bankou členského štátu - Rozhodnutie, ktorým sa vyhlasuje nezlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom - Žaloba o neplatnosť - Pojem štátna pomoc - Pripísateľnosť štátu - Štátne prostriedky“)

(2019/C 155/42)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa vo veci T-98/19: Talianska republika. (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino a P. Gentili, avvocati dello Stato)

Žalobkyňa vo veci T-196/16: Banca Popolare di Bari SCpA, predtým Tercas-Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA (Banca Tercas SpA) (Teramo, Taliansko) (v zastúpení: A. Santa Maria, M. Crisostomo, E. Gambaro et F. Mazzocchi, avocats)

Žalobkyňa vo veci T-198/16: Fondo interbancario di tutela dei depositi (Rím, Taliansko) (v zastúpení: M. Siragusa, G. Scassellati Sforzolini a G. Faella, avocats)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: P. Stancanelli. L. Flynn, A. Bouchagiar a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalobkyňu vo veci T-198/16: Banca d’Italia (v zastúpení: M. Perassi, O. Capolino, M. Marcucci a M. Todino, avocats)

Predmet veci

Návrh na vyhlásenie neplatnosti rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o štátnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas (Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1), založený na článku 263 ZFEÚ

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o štátnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas, sa vyhlasuje za neplatné.

2.	Európska komisia je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 145, 25.4.2016.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/37

Rozsudok Všeobecného súdu z 12. marca 2019 — Perry Ellis International Group/EUIPO (PRO PLAYER)

(Vec T-220/16) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie PRO PLAYER - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 155/43)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Perry Ellis International Group Holdings Ltd (Nassau, Bahamy) (v zastúpení: O. Günzel a C. Tenkhoff, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: L. Rampini a K. Markakis, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 24.februára 2016 (vec R 1091/2015-2) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia PRO PLAYER ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Perry Ellis International Group Holdings Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

(1) Ú. v. EÚ C 232, 27.6.2016.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/37

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2019 — Inpost Paczkomaty a Inpost/Komisia

(spojené veci T-282/16 a T-283/16) (1)

(„Štátna pomoc - Odvetvie poštových služieb - Kompenzácia čistých nákladov vyplývajúcich z povinností univerzálnej služby - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom - Žaloba o neplatnosť - Záujem na konaní - Povinnosť odôvodnenia - Rovnosť zaobchádzania - Proporcionalita - Právo vlastniť majetok - Sloboda podnikania“)

(2019/C 155/44)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa vo veci T-282/16: Inpost Paczkomaty sp. z o.o. (Krakow, Poľsko) (v zastúpení: pôvodne T. Proć, neskôr M. Doktór, advokáti)

Žalobkyňa vo veci T-283/16: Inpost S.A. (Krakow, Poľsko) (v zastúpení: W. Knopkiewicz, advokát)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: K. Herrmann, K. Blanck a D. Recchia, splnomocnené zástupkyne)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Návrhy podľa článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Komisie K(2015) 8236 final z 26. novembra 2015, ktorým Komisia nevzniesla námietky proti opatreniu oznámenému poľskými orgánmi týkajúcemu sa štátnej pomoci poskytnutej spoločnosti Poczta Polska vo forme kompenzácie čistých nákladov vyplývajúcich z toho, že táto spoločnosť plní svoje povinnosti univerzálnych poštových služieb, za obdobie od 1. januára 2013 do 31. decembra 2015

Výrok rozsudku

1.	Žaloby sa zamietajú.

2.	Inpost Paczkomaty sp. z o.o. a Inpost S.A. znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.	Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 270, 25.7.2016.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/38

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2019 — Foshan Lihua Ceramic/Komisia

(Vec T-310/16) (1)

(„Dumping - Dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Číne - Článok 11 ods. 4 a 5 a článok 17 nariadenia (ES) č. 1225/2009 [teraz článok 11 ods. 4 a 5 a článok 17 nariadenia (EÚ) 2016/1036] - Zamietnutie priznania štatútu nového vyvážajúceho výrobcu v zmysle článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 917/2011 - Výber vzorky - Individuálne preskúmanie - Dôverné zaobchádzanie“)

(2019/C 155/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Foshan Lihua Ceramic Co. Ltd (Foshan, Čína) (v zastúpení: B. Spinoit, D. Philippe a A. Wese, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne A. Demeneix, M. França a T. Maxian Rusche, neskôr A. Demeneix, T. Maxian Rusche a N. Kuplewatzky, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Cerame-Unie AISBL (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: V. Akritidis, advokát)

Predmet veci

Návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie C(2016) 2136 final z 15. apríla 2016, ktorým sa zamieta žiadosť o priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu, pokiaľ ide o konečné antidumpingové opatrenia, ktoré boli vo vzťahu k dovozu keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike zavedené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 917/2011

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Foshan Lihua Ceramic Co. Ltd znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

3.	Cerame-Unie AISBL znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 305, 22.8.2016.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/39

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2019 — Prim/EUIPO — Primed Halberstadt Medizintechnik (PRIMED)

(Vec T-138/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Slovná ochranná známka Európskej únie PRIMED - Staršie národné obrazové ochranné známky PRIM S.A., PRiM, S.A. SUMINISTROS MEDICOS a GRUPO PRiM - Riadne používanie skorších ochranných známok - Článok 57 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 64 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Právo byť vypočutý - Článok 75 druhá veta nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 94 ods. 1 druhá veta nariadenia 2017/1001) - Predloženie dôkazov prvýkrát pred odvolacím senátom - Voľná úvaha odvolacieho senátu - Kvalifikovanie dôkazov ako nových alebo dodatočných - Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 95 ods. 2 nariadenia 2017/1001]“)

(2019/C 155/46)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Prim, SA (Móstoles, Španielsko) (v zastúpení: L. Broschat García, avocat)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Lukošiūtė, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Primed Halberstadt Medizintechnik GmbH (Halberstadt, Nemecko) (v zastúpení: D. Donath, avocat)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 19. decembra 2016 (spojené veci R 2494/2015-4 a R 163/2016-4) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Prim a Primed Halberstadt Medizintechnik

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 19. decembra 2016 (spojené veci R 2494/2015-4 a R 163/2016-4) sa zrušuje.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila Prim, SA.

4.	Primed Halberstadt Medizintechnik GmbH znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj polovicu trov konania vynaložených spoločnosťou Prim.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 24.4.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/40

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2019 — Španielsko/Komisia

(Vec T-237/17) (1)

(„EPZF a EPFRV - Výdavky vylúčené z financovania - Výdavky vynaložené Španielskom - Kritéria pre uznanie organizácie výrobcov - Článok 11 nariadenia (ES) č. 2200/96 - Finančná oprava“)

(2019/C 155/47)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobca: Španielske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne A. Gavela Llopis, M. A. Sampol Pucurull a S. Jiménez García, neskôr M. A. Sampol Pucurull a S. Jiménez García, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: D. Triantafyllou a I. Galindo Martín, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Žaloba podľa článku 263 ZFEÚ na čiastočné zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/264 zo 14. februára 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 39, 2017, s. 12) v rozsahu, v ktorom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Španielskym kráľovstvom

Výrok rozsudku

Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/264 zo 14. februára 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (Ú. v. EÚ L 39, 2017, s. 12) v rozsahu, v ktorom vylučuje niektoré výdavky vynaložené Španielskym kráľovstvom, sa zrušuje v tom rozsahu, v ktorom uplatňuje paušálnu úpravu vo výške 10 %.

2.	V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

3.	Španielske kráľovstvo a Komisia znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 202, 26.6.2017.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/41

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2019 — Meesenburg Großhandel/EUIPO (Triotherm+)

(Vec T-760/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie Triotherm+ - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001] - Právo byť vypočutý“)

(2019/C 155/48)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Meesenburg Großhandel KG (Flensburg, Nemecko) (v zastúpení: D. Freiherr von Oldershausen, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka, splnomocnená zástupkyňa)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 13. septembra 2017 (vec R 1786/2016-1) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia Triotherm+ ako ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Meesenburg Großhandel KG je povinná nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/41

Rozsudok Všeobecného súdu z 20. marca 2019 — Grammer/EUIPO (Vyobrazenie tvaru)

(Vec T-762/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie tvorenej vyobrazením tvaru - Absolútny dôvod zamietnutia - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 155/49)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Grammer AG (Amberg, Nemecko) (v zastúpení: J. Bühling a D. Graetsch, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: M. Fischer, splnomocnený zástupca)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 6. septembra 2017 (vec R 2250/2016-4) týkajúcemu sa prihlášky tvaru ako obrazovej ochrannej známky Európskej únie

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 6. septembra 2017 (vec R 2250/2016-4) sa zrušuje.

2.	EUIPO je povinný nahradiť trovy konania vrátane nevyhnutných trov konania, ktoré vznikli spoločnosti Grammer AG v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom EUIPO.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/42

Rozsudok Všeobecného súdu z 21. marca 2019 — Pan/EUIPO — Entertainment One UK (TOBBIA)

(Vec T-777/17) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie TOBBIA - Staršia obrazová ochranná známka Európskej únie Peppa Pig - Relatívny dôvod zamietnutia - Pravdepodobnosť zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 53 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 60 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2019/C 155/50)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Xianhao Pan (Rím, Taliansko) (v zastúpení: M. Oliva, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Walicka a A. Folliard-Monguiral, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Entertainment One UK Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: J. Guise, L. Cassidy a N. Rose, solicitors)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO: Astley Baker Davies Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. septembra 2017 (vec R 1776/2016-1) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi spoločnosťami Entertainment One UK a Astley Baker Davies na jednej strane a pánom Xianhaom Panom na druhej strane

Výrok rozsudku

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Pán Xianhao Pan je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 22, 22.1.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/43

Rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2019 — IQ Group Holdings Bhd/EUIPO — Krinner Innovation (Lumiqs)

(Vec T-133/18) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Námietkové konanie - Medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Európska únia - Obrazová ochranná známka Lumiqs - Skoršia slovná a obrazová ochranná známka Európskej únie Lumix - Relatívny dôvod zamietnutia - Neexistencia pravdepodobnosti zámeny - Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“)

(2019/C 155/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: IQ Group Holdings Bhd (Heckmondwike, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: S. Carter, barrister)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: J. Ivanauskas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Krinner Innovation GmbH (Straßkirchen, Nemecko) (v zastúpení: T. Schmidpeter, advokát)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 12. decembra 2017 (vec R 983/2017-1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Krinner Innovation a IQ Group Holdings Bhd

Výrok rozsudku

1.	Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 12. decembra 2017 (vec R 983/2017-1) sa zrušuje.

2.	EUIPO znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania IQ Group Holdings Bhd.

3.	Krinner Innovation GmbH znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 142, 23.4.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/43

Uznesenie Všeobecného súdu z 12. marca 2019 — Strabag Belgium/Parlament

(Vec T-784/17) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Verejné zákazky na práce - Postup verejného obstarávania - Všeobecné práce na budovách Európskeho parlamentu v Bruseli - Zamietnutie ponuky uchádzača a zadanie zákazky iným uchádzačom - Nahradenie napadnutého aktu počas konania - Zánik predmetu konania - Zastavenie konania“)

(2019/C 155/52)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Strabag Belgium (Antverpy, Belgicko) (v zastúpení: pôvodne M. Schoups, K. Lemmens a M. Lahbib, neskôr M. Schoups a K. Lemmens, avocats)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: Z. Nagy a B. Simon, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podľa článku 263 ZFEÚ jednak na zrušenie rozhodnutia Parlamentu z 24. novembra 2017 o zamietnutí ponuky žalobkyne a zadaní zákazky týkajúcej sa rámcovej zmluvy o všeobecných prácach na budovách Parlamentu v Bruseli (Belgicko) (verejné obstarávanie 06D 20/2017/M036) piatim iným uchádzačom a jednak na uloženie povinnosti Parlamentu predložiť rôzne dokumenty

Výrok

1.	Konanie sa zastavuje.

2.	Európsky parlament je povinný nahradiť trovy konania, vrátane trov súvisiacich s konaním o nariadení predbežných opatrení.

3.	Návrh, aby sa Parlamentu uložila povinnosť zaplatiť „procesnú náhradu“, sa ako neprípustný zamieta.

(1) Ú. v. EÚ C 32, 29.1.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/44

Uznesenie Všeobecného súdu z 8. marca 2019 — Legutko a Poręba/Parlement

(Vec T-156/18) (1)

(„Žaloba na nečinnosť - Inštitucionálne právo - Rokovací poriadok Parlamentu - Článok 130 - Príloha II - Otázka so žiadosťou o písomnú odpoveď - Žiadosť o predloženie Rade - Oznámenie rozhodnutia o konštatovaní neprípustnosti otázky - Výzva konať - Vyjadrenie Parlamentu - Návrh na vydanie rozkazu - Neprípustnosť“)

(2019/C 155/53)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobcovia: Ryszard Antoni Legutko (Morawica, Poľsko), Tomasz Piotr Poręba (Mielec, Poľsko) (v zastúpení: M. Mataczyński, advokát)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: N. Görlitz, S. Alonso de León a A. Pospíšilová Padowska, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh založený na článku 265 ZFEÚ, ktorého predmetom je konštatovanie, že Parlament v rozpore s článkom 130 Rokovacieho poriadku Parlamentu a ustanoveniami prílohy II uvedeného nariadenia protiprávne nepredložil Rade Európskej únie otázku so žiadosťou o písomnú odpoveď P-003358/17

Výrok

1.	Žaloba sa odmieta ako neprípustná.

2.	Ryszard Antoni Legutko a Tomasz Piotr Poręba sú povinní nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 161, 7.5.2018.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/45

Žaloba podaná 25. februára 2019 — Necci/Komisia

(Vec T-129/19)

(2019/C 155/54)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Claudio Necci (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, avocats)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie z 18. Apríla 2018 týkajúce sa implicitného zamietnutia jeho žiadosti o prispievanie do spoločného systému zdravotného poistenia (JSIS),

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jeden hlavný žalobný dôvod a jeden subsidiárny žalobný dôvod.

V prvom rade tvrdí, že Európska komisia porušila článok 95 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov (ďalej len „PZOZ“), keď ho odmietla zapísať do JSIS, pričom nezohľadnila dĺžku odvádzania dodatočných príspevkov, ktoré mu boli uznané v dôchodkovom režime inštitúcií Únie za prenos svojich národných dôchodkových práv.

Subsidiárne žalobca vznáša námietku nezákonnosti článku 95 PZOP z hľadiska článku 45 ZFEÚ.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/46

Žaloba podaná 28. februára 2019 — AM/EIB

(Vec T-134/19)

(2019/C 155/55)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: AM (v zastúpení: L. Levi a A. Champetier, advokáti)

Žalovaná: Európska investičná banka

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,

v dôsledku toho:

—	zrušil rozhodnutia prezidenta EIB z 30. júna 2017 a 11. decembra 2017 v rozsahu, v akom sa žalobcovi nepriznal príspevok za geografickú mobilitu upravený v článku 1.4 administratívnych ustanovení uplatniteľných na zamestnancov,

—	v rozsahu, v akom to bude potrebné, zrušil rozhodnutie prezidenta EIB z 20. novembra 2018 o odmietnutí záverov zmierovacieho výboru a potvrdení rozhodnutí z 30. júna 2017 a 11. decembra 2017,

z tohto dôvodu:

—	uložil žalovanej povinnosť vyplatiť príspevok za geografickú mobilitu so spätnou účinnosťou od 1. apríla 2017, teda odo dňa podania tejto žaloby, vo výške 36 045,6 eur (1 567,20 eur krát 23 mesiacov),

—	uložil žalovanej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania týkajúce sa príspevku za geografickú mobilitu od 12. apríla 2017 až do úplného zaplatenia, vo výške na úrovni úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky zvýšenej o 2 body.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 1.4 administratívnych ustanovení uplatniteľných na zamestnancov a porušení článkov 1 a 11 týchto ustanovení.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásad legitímnej dôvery, predvídateľnosti právnej úpravy a povinnosti starostlivosti.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na porušení zásady zákazu diskriminácie podľa článku 1.3 Etického kódexu zamestnancov EIB a článku 21 Charty základných práv Európskej únie.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení zásady riadnej správy vecí verejných a zásady primeranej lehoty.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/47

Žaloba podaná 4. marca 2019 — ZU/Komisia

(Vec T-140/19)

(2019/C 155/56)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ZU (v zastúpení: C. Bernard-Glanz, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	po prvé zrušil hodnotiacu správu žalobcu z 25. apríla 2018,

—	po druhé zrušil rozhodnutie o nepovýšení z 18. júna 2018,

—	po tretie zrušil rozhodnutie z 28. mája 2018 o zamietnutí žiadosti žalobcu o pomoc,

—	po štvrté v prípade potreby zrušil rozhodnutie č. R/400/18 z 21. novembra 2018 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti jeho hodnotiacej správe a rozhodnutiu o nepovýšení,

—	po piate v prípade potreby zrušil rozhodnutie č. R/461/18 z 21. novembra 2018 o zamietnutí sťažnosti žalobcu proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o pomoc.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod uvedený na podporu návrhu žalobcu na zrušenie rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o pomoc sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, nesplnení povinnosti starostlivosti, porušení zásady riadnej správy veci verejných a na zneužití právomoci.

2.	Druhý žalobný dôvod uvedený na podporu návrhu žalobcu na zrušenie jeho hodnotiacej správy a rozhodnutia o nepovýšení sa zakladá na zjavne nesprávnom posúdení, nezohľadnení relevantných skutočností a na zneužití právomoci.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/47

Žaloba podaná 7. marca 2019 — Jap Energéticas y Medioambientales/Komisia

(Vec T-145/19)

(2019/C 155/57)

Jazyk konania: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Jap Energéticas y Medioambientales, SL (Valencia, Španielsko) (v zastúpení: G. Alabau Zabal, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil akt vydaný Európskou komisiou, ktorým sa určuje suma, ktorú musí žalobkyňa vrátiť v dôsledku zníženia sumy na dotáciu v rámci programu LIFE 11.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Táto žaloba je podaná proti aktu Európskej komisie zo 14. januára 2019, oznámeného 24. januára 2019, ktorým sa určuje suma, ktorú musí táto účastníčka konania vrátiť v dôsledku zníženia nákladov na dotáciu z projektu LIFE 11 ENV/ES/000593-H2AL RECYCLING a ktorým sa vydáva platobný výmer.

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na poručení podstatných formálnych náležitostiach.

—

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že Európska komisia neuviedla argumenty ani údaje, na základe ktorých by táto účastníčka konania mohla vyvrátiť jej argumenty nad rámec toho, čo bolo uvedené v pôvodnom liste z januára 2017, v ktorom bola informovaná o nákladoch, ktoré nemožno financovať, pretože Komisia sa vo všetkých svojich oznámeniach obmedzila na opakovanie tých istých argumentov.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení Zmluvy, resp. akéhokoľvek právneho aktu týkajúceho sa jeho vykonania.

—

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že akty, ktoré obmedzujú subjektívne práva alebo oprávnené záujmy, musia obsahovať odôvodnenie, ako stanovujú právne predpisy Európskej únie, keďže v opačnom prípade by mohlo dochádzať, k svojvoľnému konaniu vo vlastný prospech a k zneužitiu právomocí, čo by bolo v rozpore so zásadami proporcionality, ochrany legitímnej dôvery, rovnosti zaobchádzania a „zákazu svojvoľnosti“, uznanými v právnej úprave Európskej únie.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení práva na obranu.

—	V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku nedostatku odôvodnenia samostatného aktu nie sú splnené správne podmienky umožňujúce vyhlásiť niektoré náklady za neoprávnené, takže ich nemožno zamietnuť.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/48

Žaloba podaná 8. marca 2019 — Société des produits Nestlé/EUIPO — Jumbo Africa (Zobrazenie ľudskej postavy umiestnenej pred štítom)

(Vec T-149/19)

(2019/C 155/58)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Société des produits Nestlé SA (Vevey, Švajčiarsko) (v zastúpení: A. Jaeger-Lenz, A. Lambrecht a C. Elkemann, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Jumbo Africa, SL (L’Hospitalet de Llobregat, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie zobrazujúcej ľudskú postavu umiestnenú pred štítom v červenej, modrej, svetlomodrej, tmavomodrej, sivej a bielej farbe — prihláška č. 15 273 634

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 30. novembra 2018 vo veci R 876/2018-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zamietol odvolanie týkajúce sa námietkového konania č. B 2 738 030,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a prípadnému vedľajšiemu účastníkovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania pred EUIPO.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 druhej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 91 ods. 1 prvej vety nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—	porušenie článku 46 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/49

Žaloba podaná 8. marca 2019 — Brunswick Bowling Products/Komisia

(Vec T-152/19)

(2019/C 155/59)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Brunswick Bowling Products LLC (Muskegon, Michigan, Spojené štáty) (v zastúpení: R. Martens a V. Ostrovskis, lawyers)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil v celom rozsahu vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1960 (1),

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že došlo k porušeniu (i) procesných pravidiel uvedených v článku 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 (2) a článku 18 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (3) a (ii) zásady proporcionality, ako je zakotvená v článku 18 ods. 4 nariadenia č. 765/2008, pretože švédske ochranné opatrenie nie je odôvodnené, pretože orgány pre dohľad nad trhom uviedli žalobkyňu do omylu a na dosiahnutie súladu so smernicou 2006/42/ES boli k dispozícii miernejšie opatrenia.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady právnej istoty a legitímnej dôvery a zásady riadnej správy vecí verejných, pretože Komisia nezohľadnila pripomienky a následný prístup orgánov pre dohľad nad trhom Spojeného kráľovstva, Nemecka, Fínska a Dánska a napadnuté rozhodnutie nestanovilo žiadnu primeranú a účinnú lehotu na vykonanie.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení procesných pravidiel uvedených v prílohe I smernice 2006/42/ES, pretože z napadnutého rozhodnutia a z rozhodnutia švédskeho úradu pre životné prostredie z 30. augusta 2013 vyplýva, že nebol uvedený zodpovedajúci odkaz na všeobecnú zásadu súčasného stavu techniky pri skúmaní dotknutých výrobkov na základe požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosti stanovených v prílohe I smernice 2006/42/ES.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkového stavu a konala v rozpore so zásadou riadnej správy vecí verejných, pretože si od výrobcu nevyžiadala žiadne nevyhnutné informácie, hoci napadnuté rozhodnutie uvádza, že výrobca v technickej dokumentácii neposkytol žiadne prepojenie medzi odkazmi na harmonizované normy a príslušnými požiadavkami na bezpečnosť a ochranu zdravia, ako to vyžaduje príloha VII smernice 2006/42/ES. Riadne konajúci správny orgán by si totiž pred rozhodnutím o tomto rozsahu tieto chýbajúce informácie vyžiadal.

Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 6 smernice 2006/42/ES a zásady rovnakého zaobchádzania, pretože dotknuté opatrenie je konkrétne zamerané na výrobky žalobkyne, hoci na trhu Únie sa obchoduje s podobnými a menej vhodnými výrobkami iných výrobcov. Napadnuté rozhodnutie navyše tým, že zvažuje len stiahnutie dotknutých výrobkov z trhu narušuje trh, lebo na vnútornom trhu Únie sú stále povolené podobné stroje iných výrobcov.

(1) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1960 z 10. decembra 2018 o ochrannom opatrení, ktoré prijalo Švédsko v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES s cieľom zakázať uvádzanie na trh typu stroja na stavanie kolkov a doplnkovej súpravy určenej na použitie spoločne s týmto typom stroja na stavanie kolkov, ktoré vyrobila spoločnosť Brunswick Bowling & Billiards, ako aj s cieľom stiahnuť z trhu tie stroje, ktoré už boli uvedené na trh [oznámené pod číslom C(2018) 8253] (Ú. v. EÚ L 315, 2018, s. 29).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/42/ES zo 17. mája 2006 o strojových zariadeniach a o zmene a doplnení smernice 95/16/ES (Ú. v. EÚ L 157, 2006, s. 24).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 762/2008 z 9. júla 2008 ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 2008, s. 30).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/51

Žaloba podaná 11. marca 2019 — European Union Copper Task Force/Komisia

(Vec T-153/19)

(2019/C 155/60)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: European Union Copper Task Force (Essex, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: I. Moreno-Tapia Rivas a C. Vila Gisbert, advokátky)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1981 (1) v rozsahu, v akom sa ním obnovuje schválenie zlúčenín medi ako látky, ktorá sa má nahradiť, na protiprávnom základe,

—	rozšíril účinky zrušenia na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 (2) v rozsahu, v akom ním došlo k vykonaniu článku 80 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009 a začleneniu zlúčenín medi do zoznamu účinných látok ako látok, ktoré sa majú nahradiť,

—	rozhodol, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1981 porušilo zásadu proporcionality,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1981 obnovuje schválenie zlúčenín medi ako látky, ktorá sa má nahradiť, na protiprávnom základe. Najmä:

—

článok 24 a príloha II bod 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 (3) porušujú právo Európskej únie, keďže:

(i)	vedecké dôkazy preukazujú, že „kritériá PBT“ a osobitne perzistencia nie sú vhodné pre meď;

(ii)	uplatnenie kritérií PBT na anorganické látky nie je v súlade s inými právnymi predpismi, ktoré boli implementované v oblasti regulovaných chemických látok;

(iii)

pokiaľ ide o látky, ktoré sa majú nahradiť, uplatnenie kritérií PBT na zlúčeniny medi ide nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov sledovaných nariadením (ES) č. 1107/2009. Navyše nariadenie (ES) č. 1107/2009 nesprávne vykladá zásadu predbežnej opatrnosti.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na protiprávnosti vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/408 v súvislosti s kvalifikáciou zlúčenín medi ako látok, ktoré sa majú nahradiť.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení v podobe subsidiárneho žalobného dôvodu, že vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1981 porušilo zásadu proporcionality.

(1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/1981 z 13. decembra 2018, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh obnovuje schválenie účinných látok zlúčeniny medi ako látok, ktoré sa majú nahradiť, a ktorým sa mení príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (Ú. v. EÚ L 317, 2018, s. 16).

(2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť (Ú. v. EÚ L 67, 2015, s. 18).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/52

Žaloba podaná 11. marca 2019 — ZU/ESVČ

(Vec T-154/19)

(2019/C 155/61)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: ZU (v zastúpení: C. Bernard-Glanz, advokát)

Žalovaná: Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie menovacieho orgánu ESVČ z 30. novembra 2018 o zamietnutí sťažnosti žalobcu z 27. júla 2018 v rozsahu, v akom implicitne zamieta jeho správu o výdavkoch z 26. februára 2018,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza jediný žalobný dôvod, ktorý sa zakladá na porušení príslušných ustanovení Služobného poriadku (najmä jeho článkov 12a, 56 a 71), porušení článku 31 ods. 1 a 2, článku 41 ods. 1 a článku 48 Charty základných práv Európskej únie, porušení zásady primeranej lehoty, zásady riadnej správy veci verejných a zásady riadneho finančného hospodárenia (plytvanie zdrojmi Únie), zneužití právomoci a zatajení dôkazov, porušení pravidiel o náhrade cestovných výdavkov, porušení zásady proporcionality, zjavne nesprávnom posúdení, nesplnení povinnosti starostlivosti a na nezohľadnení prima facie skutočností, ktoré boli identifikované v žalobcovej sťažnosti zakladajúcej sa na článku 90 ods. 2 Služobného poriadku.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/53

Žaloba podaná 12. marca 2019 — AP/EIF

(Vec T-155/19)

(2019/C 155/62)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: AP (v zastúpení: L. Levi, avocate)

Žalovaný: Európsky investičný fond

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutia žalovaného z 30. augusta 2018 a 3. októbra 2018, ktorými sa zamieta žiadosť žalobkyne z 20. júna 2018,

—	uložil žalovanému povinnosť zaplatiť odmenu stanovenú v článku 33 zamestnaneckého poriadku retroaktívne od 1. apríla 2018, zvýšenú o úroky z omeškania vypočítané na úrovni sadzby Európskej centrálnej banky +2 body až kým žalobkyňa neprijme platbu v celom rozsahu,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorú možno ohodnotiť ex aequo et bono na sumu najmenej 20 000 eur,

—	uložil žalovanému povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že choroba žalobkyne spôsobila prerušenie výpovednej lehoty a uplatnenie systému sociálneho zabezpečenia. Žalobkyňa tvrdí, že tvrdenie o opaku by predstavovalo porušenie zamestnaneckého poriadku, povinnosti náležitej starostlivosti a zásady legitímnej dôvery.

2.	Druhý žalobný dôvod založený na tvrdení, že odmietnutie prijať späťvzatie odstúpenia z funkcie žalobkyne porušuje povinnosť náležitej starostlivosti.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/54

Žaloba podaná 14. marca 2019 — Bog-Fran/EUIPO — Fabryki Mebli „Forte“ (Nábytok)

(Vec T-159/19)

(2019/C 155/63)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Bog-Fran sp. z o.o. sp.k. (Varšava, Poľsko) (v zastúpení: M. Mikosza, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Fabryki Mebli „Forte“ S.A. (Ostrów Mazowiecka, Poľsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ sporného dizajnu: ďalší účastník pred odvolacím senátom

Dotknutý sporný dizajn: dizajn Európskej únie č. 1384 002-0034

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie tretieho odvolacieho senátu EUIPO zo 14. januára 2019 vo veci R 291/2018-3

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a vyhovel návrhu na vyhlásenie neplatnosti,

—	uložil EUIPO a ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom povinnosť znášať trovy konania a nahradiť trovy konania žalobkyne.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/54

Žaloba podaná 14. marca 2019 — LTTE/Rada

(Vec T-160/19)

(2019/C 155/64)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Liberation Tigers of Tamil Eelam (LTTE) (Herning, Dánsko) (v zastúpení: A. van Eik a T. Buruma, advokáti)

Žalovaná: Rada Európskej únie

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/25 (1) v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že v tejto veci malo byť prijaté miernejšie opatrenie, než je ponechanie jej názvu na zozname teroristických organizácií Únie.

Žalobkyňa okrem toho požaduje, aby bola Rade uložená povinnosť nahradiť trovy konania vrátane úrokov, ktorých výška bude spresnená neskôr.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza šesť žalobných dôvodov.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pretože žalobkyňu nemožno kvalifikovať ako teroristickú organizáciu v zmysle článku 1 ods. 3 spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP (2)

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pretože príslušný orgán neprijal žiadne rozhodnutie, ako to vyžaduje článok 1 ods. 4 spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP.

3.	Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pretože Rada nevykonala riadne preskúmanie, ako to vyžaduje článok 1 ods. 6 spoločnej pozície Rady 2001/931/SZBP.

4.	Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pretože nie je v súlade s požiadavkami proporcionality a subsidiarity.

5.	Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pretože nie je v súlade s povinnosťou uviesť odôvodnenie stanovenou v článku 296 ZFEÚ.

6.	Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je neplatné v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, pretože bolo porušené právo žalobkyne na obhajobu a jej právo na účinnú súdnu ochranu.

(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/25 z 8. januára 2019, ktorým sa mení a aktualizuje zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (SZBP) 2018/1084 (Ú. v. EÚ L 6, 2019, s. 6).

(2) Spoločná pozícia Rady z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 2001, s. 93, Mim. vyd. 18/001, s. 217).

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/55

Žaloba podaná 14. marca 2019 — Tempus Energy Germany a T Energy Sweden/Komisia

(Vec T-167/19)

(2019/C 155/65)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Tempus Energy Germany GmbH (Berlín, Nemecko), T Energy Sweden AB (Göteborg, Švédsko) (v zastúpení: D. Fouquet a J. Derenne, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie Komisie zo 7. februára 2018 týkajúce sa prípadu Planned Polish capacity mechanism [SA.46100, C(2018) 601 final] (1),

—	uložil Komisii povinnosť znášať vlastné trovy konania a povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú dva žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila článok 108 ods. 2 ZFEÚ a článok 4 ods. 4 a článok 6 ods. 1 nariadenia 2015/1589 (2), ako aj zásady zákazu diskriminácie, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery a nesprávne posúdila skutkový stav, keď v nadväznosti na oznámenie prípadu Planned Polish capacity mechanism nezahájila formálne vyšetrovacie konanie. Komisii sa nepodarilo vyvrátiť pochybnosti, ktorým musela čeliť vo fáze predbežného preskúmania, čo ovplyvnilo procesné práva žalobkýň.

2.	Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ napadnuté rozhodnutie primerane neodôvodnila.

(1) Ú. v. EÚ C 462, 2018, s. 1.

(2) Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (kodifikované znenie), Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/56

Žaloba podaná 19. marca 2019 — Style & Taste/EUIPO — The Polo/Lauren Company (Vyobrazenie hráča konského póla)

(Vec T-169/19)

(2019/C 155/66)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Style & Taste, SL (Madrid, Španielsko) (v zastúpení: L. Plaza Fernández-Villa, abogado)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: The Polo/Lauren Company LP (New York, New York, Spojené štáty)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka (Vyobrazenie hráča konského póla) — ochranná známka Európskej únie č. 4 049 201

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásenie neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO zo 7. januára 2019 vo veci R 1272/2018-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

určil, že ochrannej známke Európskej únie č. 4 049 201 predchádzal zápis priemyselného vzoru 24087, a preto určil, že ochranná známka Európskej únie č. 4 049 201 vo vlastníctve PRL nespĺňa požiadavku novosti stanovenú príslušnými právnymi predpismi, a v dôsledku toho aby zrušil uvedenú ochrannú známku Európskej únie.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 53 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 207/2009.

—	porušenie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti právnej ochrany priemyselných vzorov, ako aj zákona o duševnom vlastníctve.

6.5.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 155/57

Žaloba podaná 20. marca 2019 — Sherpa Europe/EUIPO — Núcleo de comunicaciones y control (SHERPA NEXT)

(Vec T-170/19)

(2019/C 155/67)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: španielčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Sherpa Europe, SL (Erandio, Španielsko) (v zastúpení: M. Esteve Sanz, abogada)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Núcleo de comunicaciones y control, SL (Tres Cantos, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie SHERPA NEXT — prihláška č. 12 891 495

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 10. decembra 2018 vo veci R 523/2017-2

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO, a prípadne aj vedľajšiemu účastníkovi konania, povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a trovy konania pred odvolacím senátom.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 47 ods. 2 a 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/1001.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 155

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 62 6. mája 2019

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2019/C 155/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1