1.

Má sa článok 16 nariadenia (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 (1) (nariadenie Rady „ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 zmluvy o fungovaní Európskej únie“), ktorý sa na prejednávanú vec vzťahuje z hľadiska časovej pôsobnosti a podľa ktorého „bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 23, Komisia môže v prípade zneužitia pomoci začať konať vo veci formálneho zisťovania podľa článku 4 ods. 4. Články 6, 7, 9 a 10, článok 11 ods. 1, články 12, 13, 14 a 15 sa uplatnia mutatis mutandis“, vykladať v tom zmysle, že predbežné rozhodnutie o vymáhaní má Európska komisia prijať aj v prípade zneužitia štátnej pomoci (s výnimkou práva Komisie predložiť vec priamo Súdnemu dvoru na základe článku 23 nariadenia (ES) č. 659/1999)?

V prípade zápornej odpovede na predchádzajúcu otázku, má sa vyhlásiť neplatnosť článku 16 nariadenia (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999, a to z dôvodu rozporu tohto článku s ustanovením článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodného článku 88 ods. 2 ZES)?

2.

Má sa článok 9 ods. 1 a 2 nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004 [ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 (2) z 22. marca 1999)] v znení zmien podľa nariadenia Komisie (ES) č. 271/2008 (3) z 30. januára 2008 vykladať v tom zmysle, že v tomto článku stanovená úroková sadzba vzťahujúca sa na vrátenie neoprávnenej alebo nezlučiteľnej štátnej pomoci sa použije aj v prípade vymáhania príspevkov štátnej pomoci, ktoré Komisia schválila podmienečným rozhodnutím a pri ktorých realizácii došlo k zneužitiu vyplývajúcemu zo skutočnosti, že nastala situácia uvedená v podmienečnom rozhodnutí?

1.

Bráni článok 12 smernice 2002/20/ES (1) ods. 1 písm. a) vnútroštátnemu ustanoveniu, na základe ktorého oprávnené subjekty podľa uvedenej smernice znášajú celkové administratívne náklady, ktoré národný regulačný orgán vynakladá na organizáciu a vykonávanie všetkých funkcií, vrátane funkcií týkajúcich sa regulácie, dohľadu, urovnávania sporov a ukladania sankcií, ktoré národnému regulačnému orgánu priznáva európsky rámec elektronických komunikácií (vyplývajúci zo smerníc 2002/19/ES (2), 2002/20/ES, 2002/21/ES (3) a 2002/22/ES (4)); alebo možno všetky činnosti uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2002/20/ES zahrnúť do činnosti „regulácii ex ante“ vykonávanej národným regulačným orgánom?

2.

Má sa článok 12 ods. 2 smernice 2002/20/ES vykladať v tom zmysle, že ročný prehľad nákladov národného regulačného orgánu na správu a vybraných poplatkov: a) možno zverejniť, v súlade s vnútroštátnymi predpismi o verejnom účtovníctve, po ukončení finančného roka, v ktorom sa správne poplatky vybrali; b) umožňuje, aby národný regulačný orgán vykonal „potrebné úpravy“ aj s odkazom na finančné roky, ktoré úprave bezprostredne nepredchádzali?

—

zrušiť napadnutý rozsudok,

—

v dôsledku toho vyhovieť žalobným návrhom žalobkýň v prvostupňovom konaní a z toho dôvodu zrušiť rozhodnutie prijaté Parlamentom 19. marca 2015 o zadaní zákazky na stavebné práve týkajúce sa „projektu rozšírenia a renovácie budovy Konrad Adenauer v Luxemburgu“, položka 73 (energetická centrála), referencia INLO-D-UPIL-T-14-A04, združeniu vo verejnom obstarávaní ENERGIE-KAD (ktoré sa skladá zo spoločností MERSCH ET SCHMITZ PRODUCTION SARL a ENERGOLUX SA) a tomu zodpovedajúce rozhodnutie o nezadaní zákazky odvolateľkám,

—

uložiť Parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 4. apríla 2019 vo veci T-61/18 v rozsahu, v akom zamieta návrh na náhradu nemajetkovej ujmy odvolateľa,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorú odvolateľ utrpel, a to tak, že mu zaplatí paušálne stanovenú náhradu vo výške 100 000 eur.

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

2.

Považuje sa prokurátor Arrondissementsparket Amsterdam (Okresná prokuratúra Amsterdam, Holandsko), ktorý vykonáva článok 14 holandského Wet van 29 april 2004 tot implementatie van het kaderbesluit van de Raad van de Europese Unie betreffende het Europees aanhoudingsbevel en de procedures van overlevering tussen de lidstaten van de Europese Unie (zákon z 29. apríla 2004, ktorým sa vykonáva rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi Európskej únie, ďalej len „Overleveringswet“), za vykonávajúci súdny orgán v zmysle článku 6 ods. 2 rámcového rozhodnutia, ktorý odovzdal vyžiadanú osobu a ktorý môže udeliť súhlas v zmysle článku 27 ods. 3 písm. g) a ods. 4 rámcového rozhodnutia?

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 23. mája 2019 vo veci T-722/17 v rozsahu, v akom sa ním potvrdzuje pokuta uložená odvolateľkám v napadnutom rozhodnutí (1) a ukladá sa im povinnosť nahradiť trovy konania,

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom odvolateľkám ukladá pokutu vo výške 26 739 000 eur,

—

znížil výšku pokuty uloženej odvolateľkám na 5 877 732 eur na základe všetkých troch odvolacích dôvodov; alebo aspoň na 17 679 141 eur na základe iba prvého odvolacieho dôvodu, na 13 305 478 eur na základe iba druhého odvolacieho dôvodu, na 19 099 565 eur na základe iba tretieho odvolacieho dôvodu, na 8 228 824 eur na základe prvého a druhého odvolacieho dôvodu, na 12 627 958 eur na základe prvého a tretieho odvolacieho dôvodu alebo na 9 503 913 eur na základe druhého a tretieho odvolacieho dôvodu, a

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania tohto konania, vrátane trov konania pred Všeobecným súdom.

1.

Napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, pretože po prvé jeho odôvodnenie je nesúdržné a nejasné, pokiaľ ide o právne kritérium použiteľné na priznanie čiastočnej ochrany, a po druhé pri uplatnení právneho kritéria došlo k zjavnému skresleniu dôkazov a porušeniu pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena.

2.

Napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie, pretože nesprávne vykladá a uplatňuje pravidlá týkajúce sa čiastočnej ochrany podľa bodu 26 tretieho odseku Oznámenia o zhovievavosti z roku 2006.

3.

Napadnutý rozsudok obsahuje nesprávne právne posúdenie pokiaľ ide o uplatnenie oddielu III Oznámenia o zhovievavosti z roku 2006, a to v rozsahu, v akom Všeobecný súd rozhodol, že podnik, ktorý ako druhý poskytol dôkaz predstavujúci značnú pridanú hodnotu, nemôže nahradiť prvý podnik, ktorý takýto dôkaz poskytol, avšak nespĺňa podmienky na priznanie zníženia pokuty.

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 22. mája 2019 vo veci T-604/15,

—

zrušil napadnuté rozhodnutie (1) a potvrdil postavenie odvolateľky ako MSP (mikropodniky, malé a stredné podniky), a

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov tohto konania, vrátane trov konania na Všeobecnom súde.

1.

Napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením, keďže sa v ňom konštatuje, že i) oddiely 1.2.6 a 1.2.7 prílohy rozhodnutia Komisie 2012/838/EÚ (2) z 18. decembra 2012 o prijatí pravidiel na zabezpečenie dôsledného overovania existencie a právneho postavenia účastníkov nepriamych akcií, ako aj ich prevádzkovej schopnosti a finančnej spôsobilosti, ktorí získavajú pomoc vo forme grantu v rámci siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností a siedmeho rámcového programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom) v oblasti jadrového výskumu a odbornej prípravy, a ii) článok 22 nariadenia Rady č. 58/2003 (3) z 19. decembra 2002, ktoré stanovuje štatút výkonných orgánov, ktorým majú byť zverené niektoré úlohy v rámci riadenia programov spoločenstva, sa týkajú samostatných opravných prostriedkov.

2.

Napadnutý rozsudok nesprávne používa a porušuje odporúčania o MSP (4) a je v rozpore so základnými právnymi zásadami právnej istoty a ochrany legitímneho očakávania (a je teda postihnutý nesprávnym právnym posúdením), keďže sa v ňom konštatuje, že je právne prípustné odoprieť odvolateľke postavenie MSP založené na „účele a duchu“ odporúčaní o MSP, napriek tomu, že odvolateľka formálne spĺňa kritériá stanovené v odporúčaniach o MSP (čo nie je spochybnené v napadnutom rozsudku).

3.

Napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením a je z hmotnoprávneho hľadiska neplatný v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje, že odvolateľka „nebola vystavená takému znevýhodneniu, akým sú obvykle vystavené MSP“ (a že odvolateľka teda nie je MSP podľa „účelu a ducha“ odporúčaní o MSP).

—

rozhodol a vyhlásil, že rozhodnutie Európskeho parlamentu z 11. decembra 2015 o nepriznaní doplnkovej platby pre zdravotne postihnutých stážistov podľa článku 24 ods. 9 vnútorných pravidiel upravujúcich stáže a študijné pobyty v kancelárii Európskeho parlamentu je nezákonné,

—

v dôsledku toho rozhodol o práve na priznanie doplnkovej platby upravenej v článku 29 ods. 9 pravidiel upravujúcich stáže v Európskom parlamente vo výške 70 % pre zdravotne postihnuté osoby,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť zaplatiť žalobcovi dodatočnú náhradu stanovenú v príslušných právnych predpisoch, vrátane úrokov a peňažného prehodnotenia odo dňa podania administratívnej žiadosti do dňa vyplatenia skutočného zostatku, ako aj v prípadu úspechu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Priznanie doplnkovej platby pre zdravotne postihnuté osoby upravené v článku 24 ods. 9 vnútorných pravidiel upravujúcich stáže a študijné pobyty v kancelárii Európskeho parlamentu nepodlieha voľnej úvahe tohto Parlamentu.

2.

Percentuálne vyčíslenie zdravotného postihnutia je potvrdené alebo stanovené ošetrujúcim lekárom Európskeho parlamentu podľa toho, či vychádza z vnútroštátneho osvedčenia alebo podrobnej správy osobného lekára stážistu, pričom odkazuje na „európsku hodnotiacu stupnicu pre lekárske hodnotenia obmedzení telesnej a duševnej integrity“.

3.

Aj keď v tomto prípade existuje priestor pre voľnú úvahu Európskeho parlamentu, neodôvodnene z neho vybočil. V tejto súvislosti sa uvádza, že príslušná norma rozlišuje medzi prípadom, v ktorom je zdravotné postihnutie osvedčené vnútroštátnym orgánom, ako je to aj v tomto prípade, pričom v takom je potvrdené lekárom Európskeho parlamentu, a odlišný prípad, v ktorom je osvedčené správou od ošetrujúceho lekára stážistu. V tomto poslednom uvedenom prípade a iba v takom prípade percentuálne vyčíslenie invalidity stanoví lekár Európskeho parlamentu.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nielen iba režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ — Controlled Foreign Company).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia CFC, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010], ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú má žalobkyňa podľa článku 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov (zahŕňajúca aj žalobkyňu), pričom žalobkyňa získala podporu, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že „úplné“ oslobodenie od dane podľa ods. 3711B Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (vrátane žalobkyne) a že žalobkyni sa poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že oslobodenie na základe „spárovaného úroku“ podľa ods. 3711E Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uloženie daňovej povinnosti na CFC v súlade s oslobodením podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 ako schéma porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (vrátane žalobkýň) a že žalobkyniam sa poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nielen iba režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ — Controlled Foreign Company).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že „úplné“ oslobodenie od dane podľa oddielu 371IB Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že výnimka podľa tzv. „spárovaného úroku“ podľa oddielu 371IE Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov (zahŕňajúca aj žalobkyňu), pričom žalobkyňa získala podporu, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uloženie daňovej povinnosti na CFC v súlade s oslobodením podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 ako schéma porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (vrátane žalobkýň) a že žalobkyniam sa poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uloženie daňovej povinnosti na CFC v súlade s oslobodením podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 ako schéma porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (vrátane žalobkýň) a že žalobkyniam sa poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nielen iba režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ — Controlled Foreign Company).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že „úplné“ oslobodenie od dane podľa oddielu 371IB Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že výnimka podľa tzv. „spárovaného úroku“ podľa oddielu 371IE Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnená povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia CFC, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010], ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú majú žalobkyne podľa článku 49 ZFEÚ.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

11.

Jedenásty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov (zahŕňajúca aj žalobkyne), pričom žalobkyne získali podporu, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uloženie daňovej povinnosti na CFC v súlade s oslobodením podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 ako schéma porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (vrátane žalobkýň) a že žalobkyniam sa poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia pri výbere referenčného rámca pre hodnotenie daňového režimu. Komisia mala považovať za referenčný rámec britský režim dane z príjmov právnických osôb, a nielen iba režim kontrolovaných zahraničných spoločností (ďalej len „CFC“ — Controlled Foreign Company).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zvolila nesprávny prístup pri analýze režimu CFC. Komisia dospela v bodoch 124 až 126 napadnutého rozhodnutia k nesprávnemu záveru, že ustanovenia kapitoly 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] predstavujú odchýlku od všeobecného zdanenia podľa kapitoly 5 tohto zákona.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bodoch 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti bolo naplnené tým, že došlo k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi v skutkovo a právne porovnateľnej situácii.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že 75 % oslobodenie od dane podľa oddielu 371ID Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010] je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že uloženie daňového zaťaženia CFC, ktoré spĺňajú podmienky pre oslobodenie od dane obsiahnuté v kapitole 9 časti 9A britského Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o dani (medzinárodné a iné ustanovenia) z roku 2010], ako kategórii, by bolo v rozpore so slobodou usadiť sa, ktorú majú žalobkyne podľa článku 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že v súvislosti so 75 % oslobodením od dane a otázkou pevne stanoveného pomeru došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a rovnosti, ktoré sú všeobecnými zásadami práva EÚ.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď obdobne použila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1), ktorá sa neuplatní ratione temporis, alebo z nich neprimerane vychádzala.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatňovaní článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v bode 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje kategória príjemcov (zahŕňajúca aj žalobkyne), pričom žalobkyne získali podporu, ktorá má byť podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia vrátená.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že „úplné“ oslobodenie od dane podľa ods. 3711B Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uloženie daňovej povinnosti na CFC v súlade s oslobodením podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 ako schéma porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

10.

Desiaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že existuje skupina príjemcov (vrátane žalobkýň) a že žalobkyniam sa poskytla pomoc, ktorá sa musí spätne vymáhať podľa článku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach, zjavne nesprávnych posúdeniach a porušení povinnosti odôvodnenia pri identifikácii referenčného systému v napadnutom rozhodnutí.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach, zjavne nesprávnych posúdeniach a porušení povinnosti odôvodnenia v súvislosti s charakteristikou oslobodenia od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností v napadnutom rozhodnutí ako výnimky z riadneho fungovania referenčného systému.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach v súvislosti s konštatovaním v napadnutom rozhodnutí týkajúcim sa toho, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností diskriminuje niektoré hospodárske subjekty.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na nesprávnych právnych posúdeniach a zjavne nesprávnych posúdeniach v napadnutom rozhodnutí, kde sa konštatuje, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nie je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou referenčného systému.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami CFC Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti),

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne uplatnila článok 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia pri výbere referenčného rámca pre analýzu daňového režimu. Komisia mala referenčný rámec považovať za daňový režim právnických osôb Spojeného kráľovstva, nielen za režim kontrolovaných zahraničných spoločností (CFC).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a/alebo sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia alebo hodnotenia, keď nesprávne pristúpila k analýze režimu CFC. Komisia v odôvodneniach 124 až 126 napadnutého rozhodnutia nesprávne považovala ustanovenia kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákona Spojeného kráľovstva o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] za výnimku zo všeobecnej daňovej povinnosti uvedenú v kapitole 5.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v odôvodneniach 127 až 151 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že kritérium selektívnosti sa dodržalo v tom, že so skutkovo a právne podobnými situáciami v týchto spoločnostiach sa nakladalo rozdielne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že 75 % oslobodenie od dane podľa ods. 3711D Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 je odôvodnené povahou a celkovou štruktúrou daňového systému.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že uloženie daňovej povinnosti na CFC v súlade s oslobodením podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 ako schéma porušuje slobodu žalobkýň usadiť sa v rozpore s článkom 49 ZFEÚ.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tvrdení, že došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo hodnoteniu týkajúcemu sa 75 % oslobodenia a fixného pomeru.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že rozhodnutie Komisie nie je v súlade so všeobecnou zásadou práva Únie týkajúcou sa zákazu diskriminácie alebo rovnosti.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď analogicky uplatnila ustanovenia smernice Rady (EÚ) 2016/1164 (1) alebo sa ich bezdôvodne pridržiavala, hoci sa táto smernica neuplatňovala ratione temporis.

—

konštatoval neexistenciu protiprávnej štátnej pomoci a i) zrušil článok 1 rozhodnutia Európskej komisie C(2019) 2526 z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896 poskytnutej Spojeným kráľovstvom v súvislosti s oslobodením financovania skupín ovládaných zahraničných spoločností v rozsahu, v akom konštatuje existenciu protiprávnej štátnej pomoci, a ii) zrušil povinnosť Spojeného kráľovstva domáhať sa, aby žalobkyne vrátili údajnú protiprávnu štátnu pomoc získanú v tejto súvislosti (články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia),

—

subsidiárne zrušil články 2 a 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ukladajú Spojenému kráľovstvu povinnosť domáhať sa, aby žalobkyne vrátili údajnú protiprávnu štátnu pomoc,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením relevantných skutkových alebo právnych okolností.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesprávne konštatovala, že pravidlá týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ a teda, že tieto pravidlá poskytujú určitým hospodárskym subjektom selektívnu výhodu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že aj za predpokladu, že sporné opatrenia týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, dospelo napadnuté rozhodnutie k chybnému záveru, že nič nemôže odôvodniť zlučiteľnosť sporných opatrení s pravidlami Únie týkajúcimi sa štátnej pomoci. Napadnuté rozhodnutie je navyše iracionálne a nekonzistentné, keďže Komisia správne uznala, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o (medzinárodných a iných) daňových ustanoveniach z roku 2010] je odôvodnená, pokiaľ jediným dôvodom uplatnenia dane z ovládaných zahraničných spoločností je kritérium „kapitálu spojeného so Spojeným kráľovstvom“, z dôvodu, že toto kritérium môže byť v praxi nadmieru ťažko použiteľné, a súčasne bez akéhokoľvek vhodného odôvodnenia uviedla, že uvedená kapitola nemôže byť nikdy odôvodnená v prípadoch, keď kritérium významných rozhodovacích funkcií vyvolá uplatnenie dane z ovládaných zahraničných spoločností. V skutočnosti je kritérium významných rozhodovacích funkcií v praxi nadmieru ťažko použiteľné, takže Komisia mala konštatovať, že kapitola 9 je odôvodnená takisto vzhľadom na toto kritérium a teda mala dospieť k záveru, že nejde o štátnu pomoc.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že vykonanie napadnutého rozhodnutia prostredníctvom vrátenia údajnej štátnej pomoci žalobkyňami, ak bude toto rozhodnutie potvrdené, poruší základné zásady práva Únie, najmä slobodu usadiť sa a voľný pohyb služieb, keďže v prípade žalobkýň sú dotknuté ovládané zahraničné spoločnosti usadené v iných členských štátoch.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že inkasný príkaz založený na napadnutom rozhodnutí nie je opodstatnený a je v rozpore so základnými zásadami práva Únie.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na nedostatku odôvodnenia niektorých základných prvkov napadnutého rozhodnutia, napríklad záveru, podľa ktorého daň z ovládaných zahraničných spoločností stanovená v časti 9A kapitole 5 zákona o (medzinárodných a iných) daňových ustanoveniach z roku 2010 by mohla byť bez problémov alebo bez nadmernej záťaže použitá na základe kritéria významných rozhodovacích funkcií.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje takisto zásadu riadnej správy, ktorá Komisii ukladá transparentnosť a predvídateľnosť v rámci správnych konaní a vydanie rozhodnutia v primeranej lehote. Zo strany Komisie je neprimerané, aby svoje rozhodnutie o začatí šetrenia v prejednávanom prípade prijala po viac ako štyroch rokoch a konečné rozhodnutie vydala až viac ako šesť rokov po nadobudnutí účinnosti sporného opatrenia.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v rozsahu, v ktorom sa týka žalobkýň,

—

pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie nezruší v celom jeho rozsahu, rozhodol, že pri určovaní výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa majú v každom prípade zohľadniť straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré ktorákoľvek žalobkyňa mohla uplatniť v čase, keď vzniesla nárok na oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (GFE) alebo ktoré by ktorákoľvek žalobkyňa mohla v tom čase uplatniť, keby nevzniesla nárok na GFE, hoci možnosť uplatniť tieto straty, úľavy alebo oslobodenia je podľa práva Spojeného kráľovstva už premlčaná,

—

uložil žalovanej povinnosť znášať trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nepreukázala, že nárok na oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (GFE) je výhodou. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná nepreukázala, že v každom prípade, kedy bol nárok na GFE vznesený, sa jednalo o výhodu. Každá žalobkyňa ďalej tvrdí, že sa rozhodla vzniesť nárok na GFE bez zváženia, či jej zdanenie mohlo byť nižšie, keby vykonala analýzu v rámci testu významných personálnych funkcií (SPF) v časti 371EB kapitoly 5 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)].

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že nedošlo k žiadnemu štátnemu zásahu alebo zásahu financovanému zo štátnych prostriedkov. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná nedokázala, že vznesenie nároku na GFE s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že GFE nezvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých výrobkov. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď (i) definovala referenčný systém príliš úzko ako pravidlá v uvedenej časti 9A vyššie uvedeného zákona namiesto širšieho systému zdanenia právnických osôb v Spojenom kráľovstve, (ii) nepochopila, že kapitola 9 uvedenej časti 9A nie je odchýlkou od kapitoly 5 tejto časti a (iii) nerozoznala, že aj v prípade, ak je uvedená kapitola 9 odchýlkou od tejto kapitoly 5, je to odôvodnené povahou alebo všeobecnou schémou časti 9A tohto zákona.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že GE neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že GFE je schopná ovplyvniť rozhodovanie nadnárodných skupín, pokiaľ ide o umiestnenie ich funkcií financovania skupinových spoločností a ich ústredia v Únii, a to predovšetkým s ohľadom na nedostatok rovnakých podmienok a neexistenciu pravidiel týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností [ďalej len „CFC“] v ďalších 15 členských štátoch pred rokom 2016.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že GFE nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná nedokázala, že vznesenie nároku na GFE s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve a že GFE nenarúša hospodársku súťaž s ohľadom na tvrdenia uvedené v štvrtom žalobnom dôvode vyššie.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vymáhanie údajnej pomoci by bolo v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie. Žalobkyne tvrdia, že v teste SPF chýba právna istota, Spojené kráľovstvo malo mieru uváženia na to, aby reagovala na túto neistotu a že žalovaná porušila svoju povinnosť vykonať kompletnú analýzu všetkých relevantných faktorov. Uložením povinnosti vymáhania pomoci žalovaná konala v rozpore s článkom 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (1), ktorý zakazuje vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že selektívna výhoda by sa odstránila a žiadne vymáhanie by nebolo potrebné, keby Spojené kráľovstvo retroaktívne rozšírilo GFE na prípady poskytovania úverov materským spoločnostiam a tretím osobám. Žalobkyne tvrdia, že žalovaná nevzala do úvahy, že takýto úkon by odstránil akúkoľvek selektívnu výhodu (za predpokladu, že nejaká existuje) a v takom prípade by neexistovala žiadna neoprávnená štátna pomoc, ktorá sa má vymáhať podľa práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že pri stanovovaní výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa majú v každom prípade zohľadniť straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré ktorákoľvek žalobkyňa mohla uplatniť v čase, keď vzniesla nárok na GFE alebo ktoré by ktorákoľvek žalobkyňa mohla v tom čase uplatniť, keby nevzniesla nárok na GFE, hoci možnosť uplatniť tieto straty, úľavy alebo oslobodenia je podľa práva Spojeného kráľovstva teraz už premlčaná. Žalobkyne tvrdia, že toto je správny výklad odôvodnenia 203 napadnutého rozhodnutia, avšak v rozsahu, v akom toto neplatí, je napadnuté rozhodnutie nesprávne, pretože nezohľadnenie takýchto strát, úľav alebo výnimiek by viedlo k príliš vysokému výpočtu tejto pomoci, čo by viedlo k narušeniu vnútorného trhu.

—

čiastočne alebo v plnom rozsahu zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, poskytnutej Spojeným kráľovstvom v súvislosti s oslobodením financovania skupín ovládaných zahraničných spoločností,

—

v každom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesplnila svoju povinnosť uviesť primerané odôvodnenie a dopustila sa nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatovala, že pravidlá týkajúce sa ovládaných zahraničných spoločností sú relevantným referenčným rámcom.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkových a právnych okolností a nesplnila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, keď konštatovala, že oslobodenie financovania skupín (GFE) je odchýlkou.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesplnila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, keď konštatovala, že oslobodenie financovania skupín v rozsahu, v akom sa týka významných britských rozhodovacích funkcií, nie je odôvodnené a je teda selektívne.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia skutkových a právnych okolností a nesplnila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie, keď konštatovala, že oslobodenie financovania skupín je výhodou v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatovala, že niektoré osoby majúce nárok na oslobodenie financovania skupín získali výhodu oproti situácii, keď by toto oslobodenie nezískali.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nesplnila svoju povinnosť uviesť odôvodnenie a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že „daň z ovládaných zahraničných spoločností“, ktorá sa vyberá od skutočne usadených spoločností z Únie, je v súlade so zásadou Únie, a to zásadou slobody usadiť sa.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú implementovalo Spojené kráľovstvo v súvislosti pravidlami Controlled Foreign Company (CFC) Group Financing Exemption (pre oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti;

—

alternatívne, zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa vzťahuje alebo môže vzťahovať na riadne usadené CFC a vykonávanie skutočnej hospodárskej činnosti v inom členskom štáte;

—

alternatívne, zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom neposkytuje dostatočné informácie, aby príjemca mohol bez väčších ťažkostí vypočítať presnú výšku pomoci, ktorá sa má vrátiť;

—

alternatívne, povolil také čiastočné zrušenie, aké Všeobecný súd považuje za primerané, a

—

v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania žalobkýň v súvislosti s týmto konaním

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a poskytla nedostatočné odôvodnenie, keď konštatovala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností predstavuje výhodu, keďže v prípade CFC, ktoré sú riadne usadené v inom členskom štáte v dôsledku rozsudku Cadbury Schweppes (1), ich materské spoločnosti nepodliehajú žiadnym daniam CFC (ani zníženým daniam uloženým v dôsledku čiastočného oslobodenia kontrolovaných spoločností).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia a neuviedla dostatočné odôvodnenie, keď konštatovala, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nebolo odôvodnené z dôvodov zabezpečenia súlade so slobodou usadiť sa.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď prijala záver, že oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností nebolo odôvodnenou výnimkou založenou na potrebe vyhnúť sa zložitému a neprimeranému rozdeľovaniu ziskov v závislosti od úloh príjemcov rozhodnutí na základe prístupu OECD k rozdeľovaniu zisku trvalým prevádzkarniam.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď neuviedla dostatočné informácie, pokiaľ ide o parametre vrátenia pomoci.

—

zrušil rozhodnutie Komisie C(2019) 2526 final z 2. apríla 2019 o štátnej pomoci SA.44896, ktorú Spojené kráľovstvo poskytlo v súvislosti s oslobodením od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností pre kontrolované zahraničné spoločnosti v celom jeho rozsahu, v ktorom sa týka žalobkyne,

—

ak sa napadnuté rozhodnutie nezruší v celom jeho rozsahu, (a) zrušil ho v rozsahu, v ktorom sa uplatňuje na oslobodenie spárovaného úroku podľa kapitoly 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] a (b) rozhodol, že pri určovaní výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa majú v každom prípade zohľadniť straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť v čase, keď vzniesla nárok na oslobodenie od dane z príjmov z financovania skupinových spoločností (GFE) alebo ktoré by žalobkyňa mohla v tom čase uplatniť, keby nevzniesla nárok na GFE, hoci možnosť uplatniť tieto straty, úľavy alebo oslobodenia je podľa práva Spojeného kráľovstva už premlčaná,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nepreukázala, že GFE je výhodou v každom prípade, kedy bol nárok na GFE vznesený. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že sa rozhodla vzniesť nárok na GFE, pričom pôvodne zvažovala oslobodenie vo výške 75 % bez zváženia, či jej zdanenie mohlo byť nižšie, keby vykonala analýzu v rámci testu významných personálnych funkcií (SPF) v časti 371EB kapitoly 5 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)].

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že nedošlo k žiadnemu štátnemu zásahu alebo zásahu financovanému zo štátnych prostriedkov. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nedokázala, že vznesenie nároku na GFE s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že GFE nezvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých výrobkov. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď (i) definovala referenčný systém príliš úzko ako pravidlá v uvedenej časti 9A namiesto širšieho systému zdanenia právnických osôb v Spojenom kráľovstve, (ii) nepochopila, že kapitola 9 časti 9A Taxation (International and Other Provisions) Act 2010 [zákon o daniach z roku 2010 (medzinárodné a iné ustanovenia)] nie je odchýlkou od kapitoly 5 tejto časti a (iii) nerozoznala, že aj v prípade, ak je uvedená kapitola 9 odchýlkou od tejto kapitoly 5, je to odôvodnené povahou alebo všeobecnou schémou časti 9A tohto zákona.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že GE neovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď usúdila, že GFE je schopná ovplyvniť rozhodovanie nadnárodných skupín, pokiaľ ide o umiestnenie ich funkcií financovania skupinových spoločností a ich ústredia v Únii, a to predovšetkým s ohľadom na nedostatok rovnakých podmienok a neexistenciu pravidiel týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností [ďalej len „CFC“] v ďalších 15 členských štátoch pred rokom 2016.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že GFE nenarúša hospodársku súťaž ani nehrozí narušením hospodárskej súťaže. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nedokázala, že vznesenie nároku na GFE s istotou viedlo k zníženiu daňovej povinnosti právnických osôb v Spojenom kráľovstve a že GFE nenarúša hospodársku súťaž s ohľadom na tvrdenia uvedené v štvrtom žalobnom dôvode vyššie.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na tom, že vymáhanie údajnej pomoci by bolo v rozpore so všeobecnými zásadami práva Únie. Žalobkyňa tvrdí, že v teste SPF chýba právna istota, Spojené kráľovstvo malo mieru uváženia na to, aby reagovala na túto neistotu a že žalovaná porušila svoju povinnosť vykonať kompletnú analýzu všetkých relevantných faktorov. Uložením povinnosti vymáhania pomoci žalovaná konala v rozpore s článkom 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 (1), ktorý zakazuje vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so všeobecnou zásadou práva Únie.

7.

Siedmy žalobný dôvod je založený na tom, že selektívna výhoda by sa odstránila a žiadne vymáhanie by nebolo potrebné, keby Spojené kráľovstvo retroaktívne rozšírilo GFE na prípady poskytovania úverov materským spoločnostiam a tretím osobám. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nevzala do úvahy, že takýto úkon by odstránil akúkoľvek selektívnu výhodu (za predpokladu, že nejaká existuje) a v takom prípade by neexistovala žiadna neoprávnená štátna pomoc, ktorá sa má vymáhať podľa práva Únie.

8.

Ôsmy žalobný dôvod je založený na tom, že pri stanovovaní výšky pomoci, ktorá sa má vymáhať, sa majú v každom prípade zohľadniť straty, úľavy alebo oslobodenia, ktoré žalobkyňa mohla uplatniť v čase, keď vzniesla nárok na GFE alebo ktoré by žalobkyňa mohla v tom čase uplatniť, keby nevzniesla nárok na GFE, hoci možnosť uplatniť tieto straty, úľavy alebo oslobodenia je podľa práva Spojeného kráľovstva teraz už premlčaná. Žalobkyňa tvrdí, že toto je správny výklad odôvodnenia 203 napadnutého rozhodnutia, avšak v rozsahu, v akom toto neplatí, je napadnuté rozhodnutie nesprávne, pretože nezohľadnenie takýchto strát, úľav alebo oslobodení by viedlo k príliš vysokému výpočtu tejto pomoci, čo by viedlo k narušeniu vnútorného trhu.

9.

Deviaty žalobný dôvod je založený na tom, že žalovaná nenaplnila svoje odôvodnenia týkajúce sa oslobodenia spárovaného úroku (MIE) a nevykonala kompletnú analýzu všetkých relevantných faktorov. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná nerozlišovala medzi tromi rôznymi oslobodeniami podľa uvedenej kapitoly 9, ktoré sa uplatňujú oddelene a nepochopila, že MIE nie je náhrada testu SPF a že existencia MIE (ktorá je neoddeliteľne spojená s pravidlami obmedzujúcimi možnosť odpočítania úrokových nákladov) v uvedenej kapitole 9 preukazuje, že žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď definovala referenčný systém príliš úzko ako pravidlá v časti 9A namiesto širšieho systému zdanenia právnických osôb v Spojenom kráľovstve.

—

v prvom rade určil neplatnosť napadnutého rozhodnutia,

—

subsidiárne

—

v každom prípade uložil Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 (1)

2.

Druhý žalobný dôvod — subsidiárny — je založený na námietke protiprávnosti na základe článku 277 ZFEÚ, ktorej účelom je, aby Všeobecný súd konštatoval neuplatniteľnosť článkov 12 a 14 delegovaného nariadenia z dôvodu porušenia článku 103 ods. 2 a 7 smernice 2014/59/EÚ (2)

—

zrušil rozhodnutie Výkonnej rady ECB, prot. L/LDG/19/182 z 29. mája 2019 o odmietnutí sprístupniť rozhodnutie ECB, ktorým sa uložila mimoriadna správa nad spoločnosťou Banca Carige SpA so sídlom v Janove (Taliansko), ako aj príslušnú dokumentáciu, a aby uložil žalovanej povinnosť sprístupniť a predložiť súdu uvedené rozhodnutie a všetky potrebné, prípravné, súvisiace a následné akty,

—

uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 rozhodnutia ECB 2004/3 a na nesprávnom uplatnení výnimky týkajúcej sa dôvernosti informácií, ktoré sú ako také chránené právom Únie.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na nedostatočnosti odôvodnenia dôvernej povahy požadovaného dokumentu.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 7 ods. 1 a článku 8 ods. 1 rozhodnutia ECB 2004/3 a o nedostatočnosti odôvodnenia.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení základného práva na účinnú súdnu ochranu (článok 47 Charty základných práv Európskej únie), ako aj článku 7 ods. 3 a článku 8 ods. 2 rozhodnutia ECB 2004/3.

—

rozhodol, že napadnuté rozhodnutie je neplatné po tom, ako určí, že je protiprávne,

—

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, a

—

na základe opatrení na zabezpečenie priebehu konania nariadil predloženie napadnutého aktu a rozhodnutia o predĺžení jeho platnosti, ktorý po ňom nasledoval, v ich úplných zneniach.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení zásady proporcionality, článkov 28 a 29 smernice 2014/59/EÚ (2) a článkov 69q a nasl. TUB:

2.

Druhý žalobný dôvod založený na nedostatočnom odôvodnení, pokiaľ ide o požiadavky proporcionality a stupňovania, ktoré ukladá všeobecný systém opatrení včasného zásahu.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článku 29 poslednej vety smernice 2014/59/EÚ a zásady riadnej správy vecí verejných uplatniteľnej na verejnú správu.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 70 TUB týkajúceho sa zneužitia právomoci, ako aj nedostatočného odôvodnenia.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení pravidiel týkajúcich sa práva akcionára obsiahnutých v smernici (EÚ) č. 1132/2017 (3) a v talianskom občianskom zákonníku, vrátane základných zásad zakotvených v Charte základných práv Európskej únie a v talianskej ústave týkajúcich sa ochrany vlastníctva, úspor a súkromnej ekonomickej iniciatívy, ako aj sebaurčenia občana pri svojich osobných voľbách.

—

zrušil na základe článkov 256 a 263 ZFEÚ rozhodnutie ECB-SSM-2019-FRCAG-39 prijaté ECB 3. mája 2019, v rozsahu, v akom nepovoľuje žalobkyni vylúčiť z výpočtu ukazovateľa finančnej páky 34 % svojich expozícií na CDC;

—

uložil ECB povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 266 ZFEÚ a právnej sily rozhodnutej veci Všeobecným súdom. Žalobkyňa tvrdí, že tým, že Európska centrálna banka zakladala svoje rozhodnutie na dôvodoch, ktoré už boli preskúmané a zamietnuté Všeobecným súdom v rozsudku z 13. júla 2018, Crédit agricole/ECB (T-758/16, EU:T:2018:472) a tým, že naďalej poukazovala na teoretické riziko platobnej neschopnosti Francúzska a rizika predaja aktív za veľmi nízke ceny bez preukázania hodnovernosti týchto tvrdení, porušila článok 266 ZFEÚ a právnu silu rozhodnutej veci.

2.

Druhý žalobný dôvod založený jednak na porušení článku 429 ods. 14 a článku 400 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1) a jednak na prekročení právomocí, ktorého sa dopustila ECB. Žalobkyňa sa domnieva, že ECB sa tým, že zakladala svoje rozhodnutie na existencii rizika koncentrácií v Caisse des dépôts et consignations (ďalej len „CDC“), aby úplne vylúčila expozície Crédit Lyonnais (ďalej len „LCL“) voči CDC zo svojho ukazovateľa finančnej páky, ukladá LCL prudenciálnu požiadavku na koncentráciu zvrchovaných expozícií, ktoré jej článok 400 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 575/2013 neumožňuje uložiť, a uplatňuje právomoci, ktoré jej vyplývajú z článku 429 ods. 14 toho istého nariadenia na iné účely ako sú účely tohto článku.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa ECB dopustila tým, že nezohľadnila osobitných vlastností regulovaného sporenia, čím porušila svoju povinnosť s náležitou starostlivosťou a nestranne preskúmať všetky skutočnosti, ktoré sú relevantné vo veci samej a vyvodiť z nich nevyhnutné závery. Žalobkyňa tvrdí, že ECB sa tým taktiež dopustila nesprávneho posúdenia prudenciálnych rizík týkajúcich regulovaného sporenia.

—

zrušil rozhodnutie PMO.4 z 21. septembra 2018, v ktorom rozhodlo, že sa zmluva žalobkyne EFSA a AESA považuje za novú pracovnú zmluvu a že sa na ňu nevzťahujú prechodné opatrenia stanovené v článkoch 21 a 22 prílohy XIII služobného poriadku,

—

uložiť žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 21 a 22 prílohy XIII Služobného poriadku úradníkov Európskej únie tým, že Komisia nesprávne vyložila pojem nástup do služobného pomeru.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článkov 10 a 12 všeobecných vykonávacích ustanovení z dôvodu, že tieto ustanovenia boli prijaté na účely zlepšenia mobility medzi agentúrami, čím sa potvrdzovala možnosť európskej kariéry v rámci zamestnania v agentúrach.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení zásad právnej istoty a zákazu retroaktivity. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že jej rozhodnutie pokračovať v zamestnaní v AESA v roku 2017 bolo založené na potvrdení oddelenia ľudských zdrojov AESA, že toto pokračovanie jej zabezpečí aj pokračovanie podmienok týkajúcich sa jej nároku na dôchodok, ktorý nadobudne zamestnaním v EFSA.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení zásady kariérnej kontinuity a zamestnávania dočasných zamestnancov. Žalobkyňa tvrdí, že Komisia nemôže vylúčiť uplatnenie článkov 10 a 12 všeobecných vykonávacích ustanovení, keďže je to ona, kto zaviedol zásadu spoločnej a nepretržitej analýzy zamestnávania dočasného zamestnanca v rámci agentúr.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na porušení zásady rovnosti zaobchádzania. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdí, že nie je dôvod na rozdielne zaobchádzanie medzi úradníkom a zamestnancom v oblasti nároku na dôchodok v rámci Únie.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 95 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 58 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s pravidlom 40 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 a v spojení s pravidlom 22 ods. 3 a 4 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré súvisia s touto žalobou, ako aj trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli v konaní pred odvolacím senátom; alebo v prípade, ak ďalší účastník konania pred odvolacím senátom vstúpi do konania ako vedľajší účastník konania, aby žalovanému a tomuto ďalšiemu účastníkovi konania pred odvolacím senátom uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne trovy konania, ktoré súvisia s touto žalobou, ako aj trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli v konaní pred odvolacím senátom.

—

zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/692 zo 17. apríla 2019, ktorou sa mení smernica 2009/73/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, a to v rozsahu, v akom článok 1 ods. 9 tejto smernice zaviedol článok 49a ods. 3 prvú vetu smernice 2009/73, ktorá stanovuje, že „rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa prijmú do 24. mája 2020“,

—

uložil Európskemu parlamentu a/alebo Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že lehota na prípadné rozhodnutia o udelení výnimiek podľa novo vloženého článku 49a smernice 2009/73 je príliš krátka, čím porušuje všeobecnú právnu zásadu proporcionality podľa článku 5 ods. 4 ZEÚ.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že pozmeňujúca smernica musí byť čiastočne zrušená z dôvodu porušenia článku 296 ZFEÚ, keďže v napadnutom ustanovení neuvádza dôvody pre zavedenie príliš krátkej lehoty.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté ustanovenie porušuje zásadu legitímnej dôvery, keďže nespravodlivo obmedzuje možnosť získania výnimky podľa novo zavedeného článku 49a smernice 2009/73. Možnosť získania týchto výnimiek je z právneho hľadiska potrebná na ochranu legitímnych očakávaní prevádzkovateľov podmorských ropovodov v tretích krajinách, ktoré boli dokončené a boli v prevádzke v čase nadobudnutia účinnosti doplnenej smernice.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním zamietlo odvolanie týkajúce sa týchto tovarov a služieb:

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

široké používanie v Európskej únii.

—

vyhovel tejto žalobe v celom rozsahu,

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,

—

zmenil napadnuté rozhodnutie na základe výhrad uvedených v predmetnej žalobe a rozhodol, že prihláške obrazovej ochrannej známky Európskej únie č. 11 943 588 sflooring sa vyhovuje,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne vrátane trov vynaložených v konaní pred EUIPO,

—

uložil ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy žalobkyne vynaložené v konaní pred EUIPO.

—

nedostatočné dôkazy o riadnom používaní staršej ochrannej známky T-FLOORING,

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

vyhlásil žalobu za prípustnú a dôvodnú,

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalobkyni.

—

porušenie podstatných náležitostí tým, že návrh na vyhlásenie neplatnosti pred zrušovacím oddelením obsahoval nezrovnalosti.

—

porušenie článku 60 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 8 ods. 4 toho istého nariadenia.