Úradný vestník C 382/20.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/2

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2021 – Európska komisia/Poľská republika

(Vec C-791/19) (1)

(Nesplnenie povinnosti členským štátom - Disciplinárny systém uplatniteľný na sudcov - Právny štát - Nezávislosť sudcov - Účinná súdna ochrana v oblastiach upravených právom Únie - Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ - Článok 47 Charty základných práv Európskej únie - Disciplinárne priestupky vyplývajúce z obsahu súdnych rozhodnutí - Nezávislé disciplinárne súdy zriadené zákonom - Dodržanie primeranej lehoty a práva na obhajobu v disciplinárnom konaní - Článok 267 ZFEÚ - Obmedzenie práva a povinnosti vnútroštátnych súdov predložiť Súdnemu dvoru návrhy na začatie prejudiciálneho konania)

(2021/C 382/02)

Jazyk konania: poľština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: pôvodne K. Banks, S. L. Kalėda a H. Krämer, neskôr K. Banks, S. L. Kalėda a P. J. O. Van Nuffel, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, D. Kupczak, S. Żyrek, A. Dalkowska a A. Gołaszewska, splnomocnení zástupcovia)

Vedľajší účastníci, ktorí v konaní podporujú žalobkyňu: Belgické kráľovstvo (v zastúpení: C. Pochet, M. Jacobs a L. Van den Broeck, splnomocnení zástupcovia), Dánske kráľovstvo (v zastúpení: pôvodne M. Wolff, M. Jespersen a J. Nymann-Lindegren, neskôr M. Wolff a J. Nymann-Lindegren, splnomocnení zástupcovia), Holandské kráľovstvo (v zastúpení: M. K. Bulterman a J. Langer, splnomocnení zástupcovia), Fínska republika (v zastúpení: M. Pere a H. Leppo, splnomocnení zástupcovia), Švédske kráľovstvo (v zastúpení: C. Meyer-Seitz, H. Shev, A. Falk, J. Lundberg a H. Eklinder, splnomocnení zástupcovia)

Výrok rozsudku

Poľská republika si tým, že

—

nezabezpečila nezávislosť a nestrannosť Izby Dyscyplinarnej (disciplinárna komora) Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), ktorej prináleží preskúmavať rozhodnutia vydané v disciplinárnych konaniach voči sudcom [článok 3 bod 5, článok 27 a článok 73 ods. 1 ustawy o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 v konsolidovanom znení uverejnenom v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položka 825) v spojení s článkom 9a ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Štátnej súdnej rade) z 12. mája 2011 v znení ustawy o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon o zmene zákona o Štátnej súdnej rade a niektorých ďalších zákonov) z 8. decembra 2017],

—

umožnila, aby mohol byť obsah súdnych rozhodnutí kvalifikovaný ako disciplinárne priestupky sudcov všeobecných súdov [článok 107 ods. 1 ustawy – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 v znení vyplývajúcom z postupných zmien uverejnených v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položky 52, 55, 60, 125, 1469 a 1495) a článku 97 ods. 1 a 3 zákona o Najvyššom súde v konsolidovanom znení uverejnenom v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položka 825)],

—

priznala predsedovi Izby Dyscyplinarnej (disciplinárnej komory) Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) diskrečnú právomoc určiť príslušný disciplinárny súd na prvom stupni vo veciach týkajúcich sa sudcov všeobecných súdov [článok 110 ods. 3 a článok 114 ods. 7 zákona o organizácii všeobecných súdov v znení vyplývajúcom z postupných zmien uverejnených v Dzienniku Ustaw Rzeczypospolitej Polskiej z roku 2019 (položky 52, 55, 60, 125, 1469 a 1495), a v dôsledku toho nezabezpečila, že disciplinárne veci budú preskúmané súdom „zriadeným zákonom“, a

—

nezabezpečila, aby boli disciplinárne veci týkajúce sa sudcov všeobecných súdov preskúmané v primeranej lehote (článok 112b ods. 5 druhá veta tohto zákona), ako aj tým, že stanovila, že akty súvisiace s ustanovením právneho zástupcu a ujatím sa obhajoby týmto právnym zástupcom nemajú odkladný účinok na priebeh disciplinárneho konania (článok 113a uvedeného zákona) a že disciplinárny súd vedie konanie aj v prípade odôvodnenej neprítomnosti obvineného sudcu, ktorý bol o tom upovedomený, alebo jeho právneho zástupcu (článok 115a ods. 3 rovnakého zákona), a v dôsledku toho nezabezpečila právo obvinených sudcov všeobecných súdov na obhajobu,

nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

2.	Poľská republika si tým, že umožnila, aby bolo právo súdov podať Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania obmedzené možnosťou začať disciplinárne konanie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 267 druhého a tretieho odseku ZFEÚ.

3.	Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Európskej komisie vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

4.	Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo, Fínska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 413, 9.12.2019.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/3

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d'État – Francúzsko) – Fédération bancaire française (FBF)/Autorité de contrôle prudentiel et de résolution (ACPR)

(Vec C-911/19) (1)

(„Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Články 263 a 267 ZFEÚ - Právne nezáväzný akt Únie - Súdne preskúmanie - Usmernenia vydané Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) - Mechanizmy dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva - Platnosť - Právomoc EBA“)

(2021/C 382/03)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d'État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Fédération bancaire française (FBF)

Žalovaná: Autorité de contrôle prudentiel et de résolution (ACPR)

Výrok rozsudku

Článok 263 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že proti aktom, akými sú usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 22. marca 2016 o mechanizmoch dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva (EBA/GL/2015/18), nemožno podať žalobu o neplatnosť podľa tohto článku.

Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že Súdny dvor má na základe tohto článku právomoc posudzovať platnosť takých aktov, akými sú usmernenia Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 22. marca 2016 o mechanizmoch dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva (EBA/GL/2015/18).

3.	Právo Únie nevyžaduje, aby prípustnosť námietky nezákonnosti aktu Únie pred vnútroštátnym súdom bola podmienená tým, že tento akt sa musí priamo a osobne týkať osoby, ktorá túto námietku vzniesla.

4.	Preskúmanie tretej prejudiciálnej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť usmernení Európskeho orgánu pre bankovníctvo z 22. marca 2016 o mechanizmoch dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva (EBA/GL/2015/18).

(1) Ú. v. EÚ C 61, 24.2.2020.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/4

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. augusta 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus – Fínsko) – A/B

(Vec C-262/21 PPU) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti - Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností - Nariadenie (ES) č. 2201/2003 - Pôsobnosť - Článok 2 bod 11 - Pojem „neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa“ - Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 - Žiadosť o návrat malého dieťaťa, ktoré majú rodičia v spoločnej starostlivosti - Štátni príslušníci tretích krajín - Odovzdanie dieťaťa a jeho matky do členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Dublin III))

(2021/C 382/04)

Jazyk konania: fínčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Korkein oikeus

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: A

Žalovaný: B

Výrok rozsudku

Článok 2 bod 11 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, sa má vykladať v tom zmysle, že situácia, v ktorej je jeden z rodičov vedený k tomu, aby bez súhlasu druhého rodiča vzal svoje dieťa zo štátu jeho obvyklého pobytu do iného členského štátu na účely výkonu rozhodnutia o odovzdaní prijatého prvým členským štátom na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, a následne sa zdržiavajú v druhom členskom štáte po tom, čo bolo toto rozhodnutie o odovzdaní zrušené, avšak orgány prvého členského štátu nerozhodli o prijatí odovzdaných osôb späť alebo o udelení pobytu týmto osobám, nemôže predstavovať neoprávnené premiestnenie alebo neoprávnené zadržiavanie v zmysle tohto ustanovenia.

(1) Ú. v. EÚ C 252, 28.6.2021.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/5

Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) z 22. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Bucureşti – Rumunsko) – SC Mitliv Exim SRL/Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili

(Vec C-81/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 53 ods. 2 a článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Základné práva - Zásada ne bis in idem - Kumulácia trestných a administratívnych sankcii - Neuplatniteľnosť - Pridružené daňové povinnosti - Úroky zo sumy zaplatenej daňovníkom v rámci trestného konania)

(2021/C 382/05)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Bucureşti

Účastníci konania

Žalobkyňa: SC Mitliv Exim SRL

Žalovaná: Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili

Výrok

Články 2 a 63 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že ak došlo k zdaniteľným plneniam a je splatná príslušná daň z pridanej hodnoty, nemožno platbu, ani predbežnú, určenú na úhradu príslušnej daňovej pohľadávky považovať za vyplatenú bezdôvodne a nemôžu z nej pre daňovníka, ktorý ju zaplatil, plynúť úroky.

(1) Ú. v. EÚ C 279, 24.8.2020.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/5

Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 22. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice Queen’s Bench Division (Administrative Court) – Spojené kráľovstvo) – Výkon európskeho zatykača vydaného na VA

(Vec C-206/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Justičná spolupráca v trestných veciach - Európsky zatykač - Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV - Článok 8 ods. 1 písm. c) - Európsky zatykač vydaný prokuratúrou členského štátu na účely trestného stíhania na základe opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody vydaného tým istým orgánom - Neexistencia súdneho preskúmania pred odovzdaním vyžiadanej osoby - Dôsledky - Účinná súdna ochrana - Charta základných práv Európskej únie - Článok 47)

(2021/C 382/06)

Jazyk konania: angličtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

High Court of Justice Queen’s Bench Division (Administrative Court)

Účastníci konania

Žalobca: VA

za účasti: Prokurátor regionálnej prokuratúry v Ruse, Bulharsko

Výrok

Článok 8 ods. 1 písm.) rámcového Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora, sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavky účinnej súdnej ochrany, ktorú musí mať osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač na účely trestného stíhania, nie sú splnené, pokiaľ tak európsky zatykač, ako aj súdne rozhodnutie, na ktorom je tento európsky zatykač založený, vydáva prokurátor, ktorého možno kvalifikovať ako „súdny orgán vydávajúci zatykač“ v zmysle článku 6 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, pričom uvedený európsky zatykač alebo súdne rozhodnutie nemôžu byť predmetom súdneho preskúmania v členskom štáte vydávajúcom zatykač pred odovzdaním vyžiadanej osoby vykonávajúcim členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 262, 10.8.2020.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/6

Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pécsi Törvényszék – Maďarsko) – Tolnatext Bt./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

(Vec C-636/20) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Colný kódex Únie - Článok 22 ods. 6 - Článok 29 - Právo byť vypočutý - Konania začaté ex offo - Článok 53 ods. 2 a článok 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora - Nedostatočné spresnenie dôvodov nevyhnutnosti odpovede na prejudiciálnu otázku na účely rozhodnutia sporu vo veci samej - Zjavná neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania)

(2021/C 382/07)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Pécsi Törvényszék

Účastníci konania

Žalobkyňa: Tolnatext Bt.

Žalovaný: Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága

Výrok

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pécsi Törvényszék (Súd Pécs, Maďarsko) rozhodnutím z 30. októbra 2020, je zjavne neprípustný.

(1) Ú. v. EÚ C 62, 22.2.2021.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/7

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 4 de Castellón de la Plana (Španielsko) 12. mája 2021 – Casilda/Banco Cetelem SA

(Vec C-302/21)

(2021/C 382/11)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 4 de Castellón de la Plana

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Casilda

Žalovaná: Banco Cetelem SA

Prejudiciálne otázky

Prvá prejudiciálna otázka:

V súlade so zásadou prednosti práva Únie v oblasti, ktorá patrí do jej právomoci, najmä v rámci úpravy spotrebiteľských úverov a spotrebiteľských zmlúv, sa vnútroštátny súd pýta, či má ex offo posúdiť súlad judikatúry, ktorú vydal Tribunal Supremo (Najvyšší súd, Španielsko) ako najvyšší súd pri výklade a uplatňovaní Ley de 23 de julio de 1908 sobre nulidad de los contratos de préstamos usurarios (zákon z 23. júla 1908 o neplatnosti zmlúv o úvere s neprimerane vysokými úrokmi) ako vnútroštátneho predpisu, s právom Únie, pokiaľ sa uvedená judikatúra nedotýka len roviny neplatnosti uzavretej zmluvy, ale vymedzenia „hlavného predmetu“ zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutom formou revolvingového úveru, a primeranosti pomeru kvality a ceny poskytovanej služby, alebo naopak – ako konštatuje Tribunal Supremo (Najvyšší súd) – uvedená povinnosť posúdiť súlad s právom Únie a so smernicami Únie je podmienená alebo závislá od žalobného návrhu žalobcu (dispozičná zásada), takže ak sa v rámci „jediného alebo hlavného“ žalobného návrhu, ktorý je založený na vnútroštátnom predpise, navrhuje určiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná z dôvodu „uplatnenia neprimerane vysokých úrokov“, treba konštatovať, že „sa neuplatní“ prednosť práva Únie a jeho harmonizačný dosah, hoci judikatúra, ktorú Tribunal Supremo (Najvyšší súd) vydal pri výklade a uplatňovaní uvedeného zákona o uplatňovaní neprimerane vysokých úrokov, sa dotýka vymedzenia hlavného predmetu a primeranosti pomeru kvality a ceny spotrebiteľského úveru, ktorý je predmetom veci, ktorú má rozhodnúť vnútroštátny súd;

v súlade s uvedenou prednosťou a harmonizačným dosahom práva Európskej únie v rámci úpravy spotrebiteľských úverov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa vnútroštátny súd vzhľadom na to, že samotný Tribunal Supremo (Najvyšší súd) v mnohých svojich rozsudkoch opakovane rozhodol, že „vylúčenie“ stanovené v článku 4 ods. 2 smernice 93/13/ES (1) ako harmonizovanom predpise bolo v plnom rozsahu prebraté do španielskeho právneho poriadku, a preto nie je prípustné, aby vnútroštátny súd vykonal súdne preskúmanie cien, keďže v španielskom právnom poriadku neexistuje právny predpis, ktorý by dovoľoval alebo všeobecne upravoval uvedené súdne preskúmanie cien, vrátane samotného zákona o uplatňovaní neprimerane vysokých úrokov z roku 1908, a keďže sa neposudzovala možná netransparentnosť podmienky, ktorá stanovuje cenu spotrebiteľského úveru, pýta, či je v rozpore s článkom 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS, aby vnútroštátny súd na základe vnútroštátneho predpisu – uvedeného zákona o boji proti uplatňovaniu neprimerane vysokých úrokov z roku 1908 – mimo jeho prirodzeného uplatnenia v rámci určenia neplatnosti uzavretej zmluvy vykonal na základe „novej“ právomoci „súdne preskúmanie“ týkajúce sa hlavného predmetu zmluvy, ktorým sa všeobecne stanoví buď cena spotrebiteľského úveru, ktorú určujú bežné úroky úveru (nominálna úroková sadzba – NÚS), alebo náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré určuje jeho ročná percentuálna miera nákladov (RPMN);

v súlade s vyššie uvedeným a vzhľadom na kontext úpravy a harmonizácie stanovený Zmluvou o fungovaní Európskej únie, najmä jej právomoc pre fungovanie vnútorného trhu, sa vnútroštátny súd pýta, či je preskúmanie zo strany vnútroštátneho súdu na účely všeobecného stanovenia ceny spotrebiteľského úveru alebo nákladov, ktoré sú s ním spojené, hoci neexistuje vnútroštátny predpis, ktorý by výslovne túto právomoc preskúmania upravoval, „zlučiteľné“ s článkom 120 ZFEÚ, pokiaľ ide o otvorené trhové hospodárstvo a zásadu zmluvnej slobody zmluvných strán.

Druhá prejudiciálna otázka:

V súlade so zásadou prednosti práva Európskej únie v harmonizovanej oblasti, ktorá patrí do jej právomoci, najmä v rámci smerníc, ktoré upravujú spotrebiteľské úvery a spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na to, že zásada právnej istoty je nevyhnutným predpokladom správneho a efektívneho fungovania vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi, sa vnútroštátny súd pýta, či je v rozpore s uvedenou zásadou právnej istoty – na účely správneho fungovania vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi – obmedzenie RPMN, ktoré možno všeobecne uložiť spotrebiteľovi v zmluve o spotrebiteľskom úvere s cieľom bojovať proti uplatňovaniu neprimerane vysokých úrokov, o ktorom rozhodol Tribunal Supremo (Najvyšší súd), a to na základe kritérií, ktoré nie sú objektívne a presné, ale len na základe približného odkazu, takže sa necháva na každý vnútroštátny súd, aby pri rozhodovaní sporu, ktorý prejednáva, v rámci svojej voľnej úvahy konkrétne stanovil toto obmedzenie.

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/9

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia (Španielsko) 19. mája 2021 – Tráficos Manuel Ferrer S.L. a iní/Daimler AG

(Vec C-312/21)

(2021/C 382/12)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Tráficos Manuel Ferrer S.L., Ignacio

Žalovaná: Daimler AG

Prejudiciálne otázky

Je s právom poškodeného na úplnú náhradu škody spôsobenej protisúťažným správaním uvedeným v článku 101 ZFEÚ podľa judikatúry, v ktorej bol tento článok vyložený, zlučiteľná právna úprava obsiahnutá v článku 394 ods. 2 LEC, ktorá dovoľuje, aby uvedený poškodený znášal časť trov konania v závislosti od výšky súm, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu ako cenová prirážka a ktoré sa mu vrátia na základe čiastočného vyhovenia jeho návrhu na náhradu škody, pričom predpokladom vydania takého rozhodnutia je existencia porušenia práva hospodárskej súťaže a príčinnej súvislosti medzi týmto porušením a vznikom škody, ktorá sa s určitosťou uzná, vyčísli a nahradí v dôsledku uvedeného konania?

Umožňuje právomoc vnútroštátneho súdu odhadnúť výšku škody subsidiárne a samostatné vyčíslenie škody z dôvodu, že sa zistí existencia informačnej asymetrie alebo neprekonateľných ťažkostí spojených s vyčíslením, ktoré nesmú brániť právu poškodeného na úplnú náhradu škody spôsobenej protisúťažným postupom uvedeným v článku 101 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty, a to aj v prípade, ak subjekt, ktorému vznikla škoda v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže spočívajúceho v karteli, na základe ktorého sa uplatňovali cenové prirážky, mal počas konania prístup k údajom, o ktoré sa samotná žalovaná opiera vo svojej odbornej štúdii, v ktorej sa konštatuje, že neexistuje nahraditeľná škoda?

Umožňuje právomoc vnútroštátneho súdu odhadnúť výšku škody subsidiárne a samostatné vyčíslenie škody z dôvodu, že sa zistí existencia informačnej asymetrie alebo neprekonateľných ťažkostí spojených s vyčíslením, ktoré nesmú brániť právu poškodeného na úplnú náhradu škody spôsobenej protisúťažným postupom uvedeným v článku 101 ZFEÚ v spojení s článkom 47 Charty, a to aj v prípade, ak subjekt, ktorému vznikla škoda v dôsledku porušenia práva hospodárskej súťaže spočívajúceho v karteli, na základe ktorého sa uplatňovali cenové prirážky, uplatní svoj nárok na náhradu škody voči jednému z adresátov správneho rozhodnutia, ktorý je solidárne zodpovedný za uvedenú škodu, ale ktorý nepredával výrobok alebo službu, ktoré nadobudol dotknutý poškodený?

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/9

Odvolanie podané 25. mája 2021: PNB Banka AS proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z 12. marca 2021 vo veci T-50/20, PNB Banka/ECB

(Vec C-326/21 P)

(2021/C 382/13)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: PNB Banka AS (v zastúpení: O. Behrends, Rechtsanwalt)

Ďalší účastník konania: Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnuté uznesenie;

—

vyhlásil v súlade s článkom 264 ZFEÚ za neplatné rozhodnutie ECB z 19. novembra 2019 o odmietnutí nariadiť správcovi konkurznej podstaty odvolateľky, aby poskytol advokátovi poverenému správnou radou odvolateľky prístup do svojich priestorov, k informáciám, ktoré má k dispozícii a k svojim zamestnancom a zdrojom,

—	v rozsahu, v akom Súdny dvor nemôže sám rozhodnúť vo veci samej, vrátil vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o žalobe o neplatnosť a

—	uložil ECB povinnosť nahradiť trovy konania odvolateľke, ako aj trovy odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza dvanásť odvolacích dôvodov.

Prvý odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne vychádzal z judikatúry týkajúcej sa žaloby podanej osobami, ktorí neboli adresátmi, proti všeobecne záväzným aktom Únie, ktoré si vyžadujú prebratie alebo zahŕňajú vykonávacie opatrenia na vnútroštátnej úrovni, a uplatnil túto judikatúru na prejednávanú vec, ktorá sa týka priamej žaloby proti individuálnemu aktu Únie, ktorý možno napadnúť len žalobou o neplatnosť podľa článku 263 ZFEÚ a ktorý vyvoláva účinky priamo bez toho, aby zahŕňal vykonávacie opatrenia.

Druhý odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie porušuje zásadu, podľa ktorej prístup k Súdnemu dvoru podľa článku 263 ZFEÚ nemôže závisieť od členských štátov.

Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie je nezlučiteľné s výlučnou právomocou Súdneho dvora Európskej únie na základe článku 263 ZFEÚ.

Štvrtý odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie je nezlučiteľné so zásadou, podľa ktorej je odvolanie neúčinné, ak je zo štrukturálnych dôvodov teoretické a iluzórne.

Piaty odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté uznesenie porušuje článok 51 Charty.

Šiesty odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté odvolanie je založené na teleologicky nesprávnom obmedzení právomocí ECB v oblasti prudenciálneho dohľadu.

Siedmy odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nezohľadnil, že analýza podľa článku 47 Charty musí vychádzať zo spôsobu, akým dotknutá európska inštitúcia skutočne koná a môže konať, a nie len z jej spôsobilosti vydávať formálne záväzné príkazy tretím osobám.

Ôsmy odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté odvolanie vychádza z nesprávneho rozlišovania medzi právom v oblasti prudenciálneho dohľadu a konkurzným právom.

Deviaty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že ECB nemal potrebnú právomoc.

Desiaty odvolací dôvod je založený na tom, že napadnuté odvolanie vychádza z nesprávneho predpokladu, pokiaľ ide o účinok odňatia povolenia, pokiaľ ide o právomoc ECB.

Jedenásty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd sa nesprávne domnieval, že ECB konala v súlade s rozsudkom z 5. novembra 2019, ECB a i./Trasta Komercbanka a i. (C-663/17 P, C-665/17 P a C-669/17 P, EU:C:2019:923).

Dvanásty odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd riadne nepreskúmal žalobné dôvody odvolateľky, pokiaľ ide o jej právo byť vypočutý, povinnosť odôvodnenia a zásadu nemo auditur.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/10

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 17 de Madrid (Španielsko) 27. mája 2021 – European Superleague Company, S.L./Unión de Federaciones Europeas de Fútbol (UEFA) a Fédération internationale de football association (FIFA)

(Vec C-333/21)

(2021/C 382/14)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de lo Mercantil no 17 de Madrid

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: European Superleague Company, S.L.

Žalovaní: Unión de Federaciones Europeas de Fútbol (UEFA) a Fédération internationale de football association (FIFA)

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 102 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že uvedený článok zakazuje zneužitie dominantného postavenia spočívajúce v tom, že FIFA a UEFA uviedli vo svojich stanovách (najmä články 22 a 71 až 73 stanov FIFA, články 49 a 51 stanov UEFA, ako aj akýkoľvek podobný článok uvedený v stanovách členských asociácií a národných líg), že sa vyžaduje predchádzajúce povolenie od týchto subjektov, ktorým sa priznala výlučná právomoc organizovať alebo schvaľovať medzinárodné klubové súťaže v Európe, aby tretí subjekt založil novú celoeurópsku klubovú súťaž, akou je Superliga, najmä ak neexistuje postup stanovený na základe objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií a s prihliadnutím na možný konflikt záujmov, ktorý ovplyvňuje FIFA a UEFA?

Má sa článok 101 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že uvedený článok zakazuje, aby FIFA a UEFA vyžadovali vo svojich stanovách (najmä články 22 a 71 až 73 stanov FIFA, články 49 a 51 stanov UEFA, ako aj akýkoľvek podobný článok uvedený v stanovách členských asociácií a národných líg) predchádzajúce povolenie od týchto subjektov, ktorým sa priznala výlučná právomoc organizovať alebo schvaľovať medzinárodné klubové súťaže v Európe, aby tretí subjekt mohol vytvoriť celoeurópsku klubovú súťaž, akou je Superliga, najmä ak neexistuje postup stanovený na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií a s prihliadnutím na možný konflikt záujmov, ktorý by ovplyvnil FIFA a UEFA?

Majú sa články 101 a/alebo 102 [ZFEÚ] vykladať v tom zmysle, že uvedené články zakazujú, aby FIFA, UEFA, ich členské federácie a/alebo národné ligy vykonávali činnosti spočívajúce v hrozbe prijatia sankcií voči klubom zúčastňujúcim sa na Superlige a/alebo ich hráčom z dôvodu odstrašenia, ktoré môžu spôsobiť? V prípade prijatia sankcií spočívajúcich vo vylúčení zo súťaží alebo v zákaze účasti na reprezentačných zápasoch, predstavovali by tieto sankcie, bez toho, aby vychádzali z objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií, porušenie článkov 101 a/alebo 102 ZFEÚ?

Majú sa články 101 a/alebo 102 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bránia článkom 67 a 68 stanov FIFA v rozsahu, v akom UEFA a jej národné členské federácie označujú za „pôvodných držiteľov všetkých práv vyplývajúcich zo súťaží… patriacich do ich príslušnej právomoci“, čím zbavujú zúčastnené kluby a každého usporiadateľa alternatívnej súťaže pôvodného vlastníctva uvedených práv, pričom preberajú výlučnú zodpovednosť za komercializáciu týchto práv?

Ak FIFA a UEFA ako subjekty, ktoré majú výlučnú právomoc organizovať a schvaľovať medzinárodné súťaže futbalových klubov v Európe, zakážu alebo bránia rozvoju Superligy na základe vyššie uvedených ustanovení svojich stanov, mal by sa článok 101 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že na tieto obmedzenia hospodárskej súťaže sa môže vzťahovať výnimka stanovená v tomto ustanovení, vzhľadom na to, že sa podstatne obmedzuje výroba, bráni sa tomu, aby sa na trhu objavili alternatívne výrobky k výrobkom, ktoré ponúka FIFA/UEFA, a obmedzuje sa inovácia tým, že sa bráni iným formám a podobám, čím sa vylučuje potenciálna konkurencia na trhu a obmedzuje sa výber spotrebiteľa? Je uvedené obmedzenie objektívne odôvodnené na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že nedošlo k zneužitiu dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ?

Majú sa články 45, 49, 56 a/alebo 63 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že také ustanovenia, akými sú ustanovenia uvedené v stanovách FIFA a UEFA (najmä články 22 a 71 až 73 stanov FIFA, články 49 a 51 stanov UEFA, ako aj akýkoľvek iný podobný článok uvedený v stanovách členských asociácií a národných líg), predstavujú obmedzenie, ktoré je v rozpore s niektorou zo základných slobôd uznaných v uvedených ustanoveniach tým, že vyžadujú predchádzajúce povolenie od týchto subjektov na to, aby hospodársky subjekt členského štátu založil celoeurópsku klubovú súťaž, akou je Superliga?

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/12

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 10 Bis de Sevilla (Španielsko) 27. mája 2021 – Vicente/Delia

(Vec C-335/21)

(2021/C 382/15)

Jazyk konania: španielčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Juzgado de Primera Instancia no 10 Bis de Sevilla

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: Vicente

Žalovaná: Delia

Prejudiciálne otázky

Je skrátené konanie o návrhu advokáta na vyplatenie odmeny, ktoré nedovoľuje súdu ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na to, že súd nerozhoduje v žiadnej fáze tohto konania okrem prípadu, keď klient podá námietky proti uvedenému návrhu a niektorý z účastníkov konania neskôr podá sťažnosť proti konečnému rozhodnutiu Letrado de la Administración de Justicia (súdny tajomník), v súlade so smernicou 93/13 (1) a so zásadou efektivity, ktorá je v nej stanovená, v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu v zmysle článku 47 Charty?

Je v súlade so smernicou 93/13 a so zásadou efektivity, ktorá je v nej stanovená, v spojení s právom na účinnú súdnu ochranu v zmysle článku 47 Charty, ak súd prípadne skúma nekalú povahu ex offo alebo na návrh účastníka konania v takomto skrátenom konaní na základe sťažnosti podanej proti rozhodnutiu, ktoré vydal mimosúdny orgán, akým je súdny tajomník, pričom toto skúmanie v zásade musí byť obmedzené výlučne na to, čo bolo predmetom tohto rozhodnutia, a neumožňuje vykonať iné dôkazy, než sú listinné dôkazy, ktoré už predložili účastníci konania?

Treba podmienku, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi advokátom a spotrebiteľom, akou je sporná podmienka, ktorá stanovuje, že v osobitnom prípade, keď klient bez vedomia alebo v rozpore s radami advokátskej kancelárie vezme návrh na začatie súdneho konania pred jeho skočením späť alebo uzavrie dohodu so žalovanou inštitúciou, klient musí zaplatiť určitú odmenu, považovať za podmienku, na ktorú sa uplatní článku 4 ods. 2 smernice 93/13, lebo ide o hlavnú podmienku týkajúcu sa predmetu zmluvy, v tomto prípade ceny?

V prípade, ak by bola odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, možno uvedenú podmienku, ktorá stanovuje odmenu prostredníctvom odkazu na sadzobník advokátskej komory, ktorý stanovuje odlišné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť, podľa každého konkrétneho prípadu, a ktorá vôbec nebola spomenutá v informáciách poskytnutých pred uzavretím zmluvy, považovať za jasnú a zrozumiteľnú v súlade s uvedeným článkom 4 ods. 2 smernice 93/13?

V prípade, ak by bola odpoveď na predchádzajúcu otázku záporná, možno začlenenie podmienky do zmluvy uzavretej medzi advokátom a spotrebiteľom, akou je sporná podmienka, ktorá stanovuje odmenu advokáta len prostredníctvom odkazu na sadzobník advokátskej komory, ktorý stanovuje odlišné pravidlá, ktoré sa majú uplatniť, podľa každého konkrétneho prípadu, a ktorá vôbec nebola spomenutá v obchodnej ponuke a v informáciách poskytnutých pred uzavretím zmluvy, považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle smernice 2005/29 (2)?

(1) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação do Porto (Portugalsko) 4. júna 2021 – ING Luxembourg SA/VX

(Vec C-346/21)

(2021/C 382/16)

Jazyk konania: portugalčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal da Relação do Porto

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalovaná v konaní na prvom stupni a odvolateľka v konaní na druhom stupni: ING Luxembourg SA

Žalobca v konaní na prvom stupni a odporca v konaní na druhom stupni: VX

Prejudiciálne otázky

1.	Možno článok 8 nariadenia (ES) č. 1393/2007 (1) vykladať v tom zmysle, že za okolností prejednávanej veci možno doručenie doporučeným listom adresovaným spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte považovať za platné, ak sa nepoužije tlačivo uvedené v prílohe II nariadenia č. 1393/2007?

Možno nariadenie (ES) č. 1393/2007 a zásady práva Únie, ktoré sú v ňom uvedené, vykladať v tom zmysle, že bránia uplatneniu článku 191 ods. 2 portugalského Código de Processo Civil (Občiansky súdny poriadok) na prejednávanú vec v rozsahu, v akom uvedené ustanovenie stanovuje, že uplatnenie neplatnosti doručenia sa musí uskutočniť v určenej lehote (a to v lehote stanovenej na vyjadrenie k žalobe)?

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, 2007, s. 79).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/13

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg (Nemecko) 14. júna 2021 – R.T./Hauptzollamt Hamburg

(Vec C-368/21)

(2021/C 382/17)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Finanzgericht Hamburg

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: R.T.

Žalovaný: Hauptzollamt Hamburg

Prejudiciálne otázky

Majú sa články 30 a 60 smernice 2006/112/ES (1) vykladať v tom zmysle, že na účely dane z pridanej hodnoty sa miesto dovozu dopravného prostriedku zaregistrovaného v tretej krajine, ktorý bol na územie Únie dopravený v rozpore s colnými predpismi, nachádza v tom členskom štáte, v ktorom bolo porušenie colných predpisov spáchané a dopravný prostriedok bol prvýkrát použitý na území Únie ako dopravný prostriedok, alebo v tom členskom štáte, v ktorom má ten, kto porušenie colných povinností spáchal, bydlisko a vozidlo tam používa?

V prípade, že sa miesto dovozu nachádza v inom členskom štáte ako Nemecku: Je v rozpore so smernicou 2006/112/ES, najmä s jej článkom 30 a článkom 60, keď ustanovenie vnútroštátneho práva vyhlási článok 87 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 (2) za primerane použiteľný na daň z pridanej hodnoty pri dovoze?

(1) Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 17. júna 2021 – Freikirche der Siebenten-Tags-Adventisten in Deutschland KdöR

(Vec C-372/21)

(2021/C 382/18)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Freikirche der Siebenten-Tags-Adventisten in Deutschland KdöR

Žalovaný orgán: Bildungsdirektion für Vorarlberg

Prejudiciálne otázky

Spadá situácia, keď náboženská spoločnosť uznaná členským štátom Európskej únie a sídliaca v tomto členskom štáte žiada v inom členskom štáte o subvencovanie súkromnej školy, ktorú v tomto inom členskom štáte prevádzkuje spolok registrovaný podľa práva tohto iného členského štátu a ktorú táto náboženská spoločnosť uznala za cirkevnú školu, vzhľadom na článok 17 ZFEÚ do oblasti pôsobnosti práva Únie a najmä článku 56 ZFEÚ?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku:

2.	Má sa článok 56 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej norme, ktorá ako predpoklad pre subvencovanie cirkevných súkromných škôl stanovuje uznanie žiadateľa ako cirkvi alebo náboženskej spoločnosti podľa vnútroštátneho práva?

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/14

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Mons (Belgicko) 24. júna 2021 – Ryanair DAC/Happy Flights Srl, predtým Happy Flights Sprl

(Vec C-386/21)

(2021/C 382/19)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Cour d’appel de Mons

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Ryanair DAC

Odporkyňa: Happy Flights Srl, predtým Happy Flights Sprl

Prejudiciálne otázky

Má sa článok 7 bod 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) vykladať v tom zmysle, že pojem „v zmluvných veciach“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje aj na žalobu o náhradu škody, podanú na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (2), spoločnosťou na vymáhanie pohľadávok, ktorá je vo vzťahu k zmluve o leteckej preprave treťou osobou a odvoláva sa na svoje postavenie postupníka pohľadávky cestujúceho, aj keď táto spoločnosť nepreukázala, že vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného zmluvného partnera?

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 7 bod 1 písm. a) a článok 7 bod 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vykladať v tom zmysle, že miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby, je miesto plnenia zmluvy o leteckej preprave, teda miesto odletu alebo príletu letu, prípadne iné miesto?

(1) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1.

(2) Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/15

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgerichts Erfurt (Nemecko) 23. júna 2021 – A/B

(Vec C-388/21)

(2021/C 382/20)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgerichts Erfurt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: A

Žalovaný: B

Prejudiciálne otázky

Je účelom a cieľom článku 18 ods. 1, článku 26 ods. 1 a článku 46 smernice 2007/46/ES (1) v spojení s ustanoveniami článkov 4, 5 a 13 nariadenia (ES) č. 715/2007 (2) aj ochrana záujmov jednotlivých nadobúdateľov motorových vozidiel a ich majetku? Patrí k nim aj záujem jednotlivého nadobúdateľa vozidla nenadobudnúť také vozidlo, ktoré nie je v súlade s požiadavkami práva Únie, najmä nenadobudnúť také vozidlo, ktoré je vybavené zakázaným rušiacim zariadením podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007?

Vyžaduje právo Únie, najmä zásada efektivity a európske základné práva, ako aj vlastné práva prírody, aby existoval občianskoprávny nárok nadobúdateľa vozidla na náhradu škody voči výrobcovi vozidla v prípade akéhokoľvek zavineného – nedbanlivostného alebo úmyselného – konania výrobcu vozidla spočívajúceho v uvedení do prevádzky vozidla, ktoré je vybavené zakázaným rušiacim zariadením podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I (Nemecko) 29. júna 2021 – KT, NS/FTI Touristik GmbH

(Vec C-396/21)

(2021/C 382/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht München I

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: KT, NS

Žalovaná: FTI Touristik GmbH

Prejudiciálna otázka

Predstavujú obmedzenia s ohľadom na infekčnú chorobu vyskytujúcu sa v cestovnej destinácii nesúlad so zmluvou v zmysle článku 14 ods. 1 smernice (EÚ) 2015/2302 (1) aj vtedy, keď z dôvodu celosvetového rozšírenia infekčnej choroby boli také obmedzenia zavedené aj v mieste bydliska cestujúceho, ako aj v iných krajinách?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS (Ú. v. EÚ L 326, 2015, s. 1).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/16

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 28. júna 2021 – Conseil national des barreaux, Conférence des bâtonniers, Ordre des avocats du barreau de Paris/Premier ministre, Ministre de l’Economie, des Finances et de la Relance

(Vec C-398/21)

(2021/C 382/22)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Conseil d’État

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Conseil national des barreaux, Conférence des bâtonniers, Ordre des avocats du barreau de Paris

Žalované: Premier ministre, Ministre de l’Economie, des Finances et de la Relance

Prejudiciálna otázka

Článok 8ab ods. 5 smernice 2011/16/EÚ (1):

—

porušuje právo na spravodlivý proces zaručené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že v zásade nevylučuje advokátov, ktorí si plnia úlohy v súdnom konaní, z okruhu sprostredkovateľov, ktorí majú povinnosť poskytnúť daňovej správe potrebné informácie v rámci oznámenia opatrenia cezhraničného daňového mechanizmu alebo o tejto povinnosti informovať iného sprostredkovateľa?

—

porušuje práva na rešpektovanie korešpondencie a súkromného života zaručené v článku 7 Charty základných práv Európskej únie a článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že v zásade nevylučuje advokátov, ktorí si plnia úlohu posúdenia právneho postavenia ich klienta, z okruhu sprostredkovateľov, ktorí sú povinní poskytnúť daňovej správe potrebné informácie v rámci oznámenia opatrenia cezhraničného daňového mechanizmu alebo o tejto povinnosti informovať iného sprostredkovateľa?

(1) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 2011, s. 1).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/17

Odvolanie podané 6. júla 2021: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 21. apríla 2021 vo veci T-322/19, El-Qaddafi/Rada

(Vec C-413/21 P)

(2021/C 382/23)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: V. Piessevaux, M. Bishop, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Aisha Muammer Mohamed El-Qaddafi

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok Všeobecného súdu,

—	vydal konečné rozhodnutie o otázkach, ktoré sú predmetom prejednávaného odvolania, a zamietol žalobu podanú ďalším účastníkom konania, a

—	zaviazal ďalšieho účastníka konania na náhradu trov tohto konania a konania vo veci T-322/19.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Rada tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku vo veci T-322/19 dopustil nesprávneho posúdenia v nasledujúcich bodoch:

—	prvý odvolací dôvod: porušenie článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 36 Štatútu Súdneho dvora, v spojení s jeho článkom 53 ods. 1, a nesprávny výklad rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1333 (1),

—	druhý odvolací dôvod: nesprávny výklad článku 8 ods. 1 a článku 9 ods. 1 rozhodnutia Rady 2015/1333 a článku 6 ods. 1 nariadenia Rady 2016/44 (2),

—	tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd skreslil tvrdenia Rady, porušil zásadu, že vyjadrenia musia byť vykladané v súlade s ich skutočným znením, nesprávne vyložil rozhodnutie Rady 2015/1333 a nariadenie Rady 2016/44 a porušil článok 47 Charty základných práv Európskej únie,

—	štvrtý odvolací dôvod: Všeobecný súd skreslil dôkazy, porušil zásadu, že dokumenty a vyjadrenia sa musia vykladať v súlade s ich skutočným znením, porušil článok 36 Štatútu Súdneho dvora v spojení s jeho článkom 53 ods. 1, a porušil článok 263 ZFEÚ a článok 47 Charty základných práv.

(1) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1333 z 31. júla 2015 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/137/SZBP (Ú. v. EÚ L 206, 2015, s. 34).

(2) Nariadenie Rady (EÚ) 2016/44 z 18. januára 2016 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 204/2011 (Ú. v. EÚ L 12, 2016, s. 1).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/18

Odvolanie podané 16. júla 2021: Ryanair DAC proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 19. mája 2021 vo veci T-628/20, Ryanair/Komisia (Španielsko, Covid-19)

(Vec C-441/21 P)

(2021/C 382/24)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Ryanair DAC (v zastúpení: V. Blanc, E. Vahida a F. C. Laprévote, avocats, S. Rating, abogado, a I. G. Metaxas-Maranghidis, dikigoros)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—	vyhlásil v súlade s článkami 263 a 264 ZFEÚ, že rozhodnutie Komisie C(2020) 5414 final z 31. júla 2020 o štátnej pomoci SA.57659 (2020/N) – Španielsko COVID-19 – Rekapitalizačný fond, je neplatné, a

—	uložil Komisii povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Ryanair, a uložil vedľajším účastníkom konania prvostupňového konania a konania o tomto odvolaní (podľa potreby) povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka na podporu svojho odvolania uvádza šesť odvolacích dôvodov.

Prvý odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého zásada zákazu diskriminácie bola neodôvodnene porušená.

Druhý odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že zjavne skreslil skutkový stav týkajúci sa výhrady založenej na porušení slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb.

Tretí odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že zjavne skreslil skutkový stav, keď zamietol žalobný dôvod žalobkyne týkajúci sa nesprávneho uplatnenia vyváženia.

Štvrtý odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, keď kvalifikoval pomoc ako schému pomoci.

Piaty odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že zjavne skreslil skutkový stav týkajúci sa skutočnosti, že Komisia nezačala konanie vo veci formálneho zisťovania.

Šiesty odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a že zjavne skreslil skutkový stav v súvislosti s nedostatočným odôvodnením Komisie.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/19

Odvolanie podané 15. júla 2021: ITD, Brancheorganisation for den danske vejgodstransport A/S, Danske Fragtmænd A/S proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 5. mája 2021 vo veci T-561/18, ITD a Danske Fragtmænd/Komisia

(Vec C-442/21 P)

(2021/C 382/25)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: ITD, Brancheorganisation for den danske vejgodstransport A/S, Danske Fragtmænd A/S (v zastúpení: L. Sandberg-Mørch, advokát)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, Jørgen Jensen Distribution A/S, Dansk Distribution A/S, Dánske kráľovstvo

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 5. mája 2021, T-561/18, v rozsahu, v akom zamietol žalobné dôvody odvolateliek založené na tom, že Komisia sa stretla so závažnými ťažkosťami, keď dospela k záveru, že náhrada za povinnosť univerzálnej poštovej služby (PUS) predstavuje zlučiteľnú pomoc, že Komisia sa stretla so závažnými ťažkosťami, keď dospela k záveru, že štátna záruka bola existujúcou pomocou; a že Komisia sa stretla so závažnými ťažkosťami aj pri svojom posúdení nesprávneho priradenia nákladov,

—	uložil protistrane povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateliek.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkový stav, keďže rozhodol, že Komisia sa nestretla so závažnými ťažkosťami, pokiaľ ide o vylúčenie z ČON [čisté odbúrateľné náklady (Net Avoidable Costs)] nehmotných výhod (spočívajúcich v dobrej povesti podniku a v úplnom územnom pokrytí), ktoré požívala Post Danmark vďaka PUS.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže rozhodol, že Komisia sa nestretla so závažnými ťažkosťami, keď považovala pomoc za zlučiteľnú na základe rámca pre ZVHZ [Služby všeobecného hospodárskeho záujmu] na účely plnenia PUS, ale následne schválila pomoc určenú pre náklady na prepúšťanie zamestnancov v kontexte transformácie/reštrukturalizácie spoločnosti Post Danmark.

Po tretie sa Všeobecný súd v rozpore s článkom 107 ods. 1 a článkom 108 ods. 2 ZFEÚ dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže dospel k záveru, že Komisia sa nestretla so závažnými ťažkosťami, keď konštatovala, že preradenie spoločných nákladov spoločnosti Post Danmark na účet PUS nepredstavuje štátnu pomoc.

Odvolateľky tvrdia, že nesprávny záver Všeobecného súdu spočíva na dvoch právnych pochybeniach, ktoré zodpovedajú dvom čiastkovým výhradám:

a.	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže zastával názor, že článok 4 ods. 4 písm. c) účtovného predpisu z roku 2006 a článok 4 ods. 3 písm. c) účtovného predpisu z roku 2011 sú iba osobitným uplatnením zásad stanovených v písmenách a) a b) uvedených ustanovení na PUS.

b.	Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže zastával názor, že náležitosť priradenia spoločných nákladov spoločnosti Post Danmark je preukázaná tým, že účty spoločnosti Post Danmark boli predmetom pravidelných auditov.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/19

Žaloba podaná 16. júla 2021 – Európska komisia/Írsko

(Vec C-444/21)

(2021/C 382/26)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: C. Hermes a M. Noll-Ehlers, splnomocnení zástupcovia)

Žalované: Írsko

Žalobkyňa navrhuje, aby Súdny dvor:

—

vyhlásil, že Írsko nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 4 ods. 4 a článku 6 ods. 1 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (1) (ďalej len „smernica“) tým, že:

—

nevyhlásilo čo najskôr a najneskôr do šiestich rokov ako osobitné chránené územia 217 lokalít zo 423 lokalít európskeho významu v atlantickej biogeografickej oblasti, ktoré boli uvedené v rozhodnutí Komisie 2004/813/ES zo 7. decembra 2004 (2), ako bolo aktualizované rozhodnutím Komisie 2008/23/ES z 12. novembra 2007 (3) a rozhodnutím Komisie 2009/96/ES z 12. decembra 2008 (4),

—	nestanovilo podrobné ciele ochrany špecifické pre 140 lokalít zo 423 lokalít uvedených vo vyššie citovaných rozhodnutiach Komisie a

—	nestanovilo potrebné ochranné opatrenia zodpovedajúce ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II smernice pre žiadnu zo 423 lokalít uvedených vo vyššie uvedených rozhodnutiach Komisie,

—	uložil Írsku povinnosť nahradiť trovy konania.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Komisia zastáva názor, že Írsko nedokázalo zriadiť a spravovať svoju sieť Natura 2000 v súlade s právnymi požiadavkami stanovenými smernicou.

Po prvé, Írsko nesplnilo svoje povinnosti podľa článku 4 ods. 4 smernice tým, že čo najskôr a najneskôr do šiestich rokov nevyhlásilo ako osobitné chránené územia všetkých 423 lokalít uvedených vo vyššie citovaných rozhodnutiach Komisie. Toto opomenutie sa týkalo 217 lokalít do konca obdobia stanoveného v dodatočnom odôvodnenom stanovisku.

Po druhé, Írsko nedodržalo článok 4 ods. 4 smernice tým, že pre každú zo 423 predmetných lokalít nestanovilo ciele ochrany špecifické pre danú lokalitu. Toto opomenutie sa týkalo 140 lokalít do konca obdobia stanoveného v dodatočnom odôvodnenom stanovisku.

Po tretie, Írsko nezaviedlo potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám typov prirodzených biotopov v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II podľa článku 6 ods. 1 smernice pre 423 lokalít, ktorých sa toto porušenie týka. Írska prax týkajúca sa ochranných opatrení viedla k situácii, keď žiadna zo 423 lokalít, ktorých sa toto porušenie týka, nemala do konca obdobia stanoveného v dodatočnom odôvodnenom stanovisku ochranné opatrenia zodpovedajúce právnym požiadavkám článku 6 ods. 1 smernice. Mnohé lokality nemali vôbec žiadne ochranné opatrenia. Iné lokality mali ochranné opatrenia iba pre časť relevantných typov prirodzených biotopov uvedených v prílohe I a druhov uvedených v prílohe II, ktoré sa v týchto lokalitách významne vyskytujú. Okrem toho vo veľkom počte lokalít chýbali ochranné opatrenia založené na jasne definovaných cieľoch ochrany konkrétnych lokalít. Navyše Írsko tiež všeobecne a sústavne nedodržiavalo článok 6 ods. 1 smernice tým, že stanovilo ochranné opatrenia, ktoré neboli dostatočne presné a podrobné a nezameriavali sa na všetky významné tlaky a hrozby.

(1) Ú. v. ES L 206, 1992, s. 7; Mim. vyd. 15/002, s. 102.

(2) 2004/813/ES: Rozhodnutie Komisie zo 7. decembra 2004, ktorým sa prijíma v súlade so smernicou Rady 92/43EHS zoznam lokalít európskeho významu pre atlantický biogeografický región (Ú. v. EÚ L 387, 2004, s. 1).

(3) 2008/23/ES: Rozhodnutie Komisie z 12. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma zoznam lokalít európskeho významu v Atlantickej biogeografickej oblasti (Ú. v. EÚ L 12, 2008, s. 1).

(4) 2009/96/ES: Rozhodnutie Komisie z 12. decembra 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma druhý aktualizovaný zoznam lokalít európskeho významu v atlantickom biogeografickom regióne (Ú. v. EÚ L 43, 2009, s. 466).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/21

Odvolanie podané 22. júla 2021: Engie Global LNG Holding Sàrl, Engie Invest International SA, Engie SA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 12. mája 2021 v spojených veciach T-516/18 a T-525/18, Luxemburské veľkovojvodstvo a Engie Global LNG Holding a i./Komisia

(Vec C-454/21 P)

(2021/C 382/27)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľky: Engie Global LNG Holding Sàrl, Engie Invest International SA, Engie SA (v zastúpení: C. Rydzinski, B Le Bret, M. Struys, F. Pili, avocats)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

—	vyhlásil toto odvolanie za prípustné a dôvodné,

—	zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 12. mája 2021 v spojených veciach T-516/18 a T-525/18, Luxembursko a Engie Global LNG Holding a i./Komisia,

—

s konečnou platnosťou rozhodol o veci samej v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora a v prvom rade vyhovel návrhom podaným spoločnosťou Engie v prvostupňovom konaní, alebo subsidiárne zrušil článok 2 rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/421 z 20. júna 2018 o štátnej pomoci SA.44888 (2016/C) (ex 2016/NN), ktorú poskytlo Luxembursko spoločnosti Engie (Ú. v. EÚ L 78, 2019, s. 1),

—	subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Engie Global LNG Holding, Engie Invest International a Engie na podporu svojho odvolania uvádzajú tri odvolacie dôvody.

Podľa odvolateliek sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkový stav pri definícií zúženého referenčného rámca, keď (i) vylúčil smernicu o materských a dcérskych spoločnostiach z definície tohto referenčného rámca, (ii) vytvoril súvislosť medzi článkami 164 a 166 zákona o dani z príjmu v Luxembursku, (iii) konštatoval, že prirážky z úveru ZORA predstavujú poskytovanie výhod a (iv) usúdil, že dotknuté záväzné daňové stanoviská priznávajú selektívnu výhodu.

Všeobecný súd sa okrem toho dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil skutkový stav pri zobrazení existencie selektívnej výhody z hľadiska luxemburských právnych predpisov týkajúcich sa zneužívania práva, a to (i) pokiaľ ide o prijatý referenčný rámec, (ii) o zistenie selektívnej výhody a (iii) o výklad luxemburského práva.

V dôsledku prvého a druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky dospeli k záveru, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď zamietol tvrdenia, ktoré odvolateľky rozvinuli v rámci žaloby o neplatnosť, pokiaľ ide o obmedzenú právomoc Komisie na základe článkov 2, 3, 4 a 5 ZFEÚ týkajúcich sa rozdelenia právomocí medzi Európskou úniou a členskými štátmi v spojení s článkami 113 až 117 ZFEÚ.

Nakoniec vymáhanie pomoci nariadené Všeobecným súdom je v rozpore so zásadou právnej istoty a legitímnej dôvery.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/22

Odvolanie podané 2. augusta 2021: China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products, Cangzhou Qinghong Foundry Co. Ltd, Botou City Qinghong Foundry Co. Ltd, Lingshou County Boyuan Foundry Co. Ltd, Handan Qunshan Foundry Co. Ltd, Heping Cast Co. Ltd Yi County, Hong Guang Handan Cast Foundry Co. Ltd, Shanxi Yuansheng Casting and Forging Industrial Co. Ltd, Botou City Wangwu Town Tianlong Casting Factory, Tangxian Hongyue Machinery Accessory Foundry Co. Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 19. mája 2021 vo veci T-254/18, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia

(Vec C-478/21 P)

(2021/C 382/28)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľky: China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products (CCCME), Cangzhou Qinghong Foundry Co. Ltd, Botou City Qinghong Foundry Co. Ltd, Lingshou County Boyuan Foundry Co. Ltd, Handan Qunshan Foundry Co. Ltd, Heping Cast Co. Ltd Yi County, Hong Guang Handan Cast Foundry Co. Ltd, Shanxi Yuansheng Casting and Forging Industrial Co. Ltd, Botou City Wangwu Town Tianlong Casting Factory, Tangxian Hongyue Machinery Accessory Foundry Co. Ltd (v zastúpení: R. Antonini, avvocato, E. Monard a B. Maniatis. avocats)

Ďalší účastníci konania: Európska komisia, EJ Picardie, Fondatel Lecomte, Fonderies Dechaumont, Fundiciones de Odena, SA, Heinrich Meier Eisengießerei GmbH & Co. KG, Saint-Gobain Construction Products UK Ltd, Saint-Gobain Pam, Ulefos Oy

Návrhy

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor

—	zrušil napadnutý rozsudok,

—

vyhovel návrhom odvolateliek obsiahnutým v ich žalobe podanej na Všeobecný súd a zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2018/140 z 29. januára 2018, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a ktorým sa ukončuje prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých výrobkov z liatiny s pôvodom v Indii (1), v rozsahu, v akom sa týka CCCME, jednotlivých podnikov a dotknutých členov a

—	zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom vrátane trov odvolateliek a určil, že vedľajší účastníci znášajú vlastné trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd právne pochybil, keď nezistil porušenie článku 3 ods. 2, 3, 5, 6 a 7 základného nariadenia (2) a zásady riadnej správy veci verejných vo vzťahu k údajom o dovoze.

Všeobecný súd právne pochybil, keď nezistil porušenie článku 3 ods. 2, 3, 5, 6 a 7 základného nariadenia a zásady riadnej správy veci verejných, keďže zistenia týkajúce sa škody a príčinnej súvislosti sa neopierali o pozitívne dôkazy a o objektívne skúmanie.

Všeobecný súd z právneho hľadiska nesprávne konštatoval, že nebola potrebná žiadna analýza týkajúca sa segmentov na to, aby boli splnené predpoklady podľa článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

Všeobecný súd právne pochybil, keď nezistil porušenie článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia, pokiaľ ide o cenové podhodnotenie pre časť predajov v Európskej únii.

Pri konštatovaní, že tretí žalobný dôvod je čiastočne neprípustný, Všeobecný súd uplatnil nesprávne právne kritérium. Všeobecný súd právne pochybil, keď nezistil porušenie článku 6 ods. 7, článku 19 ods. 1 a 2, ako aj článku 20 ods. 2 a 4 základného nariadenia, ako aj práva na obranu v súvislosti s požiadavkou na oznámenie dôležitých skutočností a úvah.

(1) Ú. v. EÚ L 25, 2018, s. 6.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/25

Uznesenie Všeobecného súdu z 12. júla 2021 – Ryanair a Laudamotion/Komisia

(Vec T-866/19) (1)

(„Žaloba o neplatnosť - Letecká doprava - Nariadenie (ES) č. 1008/2008 - Pravidlá rozloženia leteckej prevádzky medzi letiskami Schiphol a Lelystad - Uprednostňovanie letiska Lelystad pri prideľovaní letiskových intervalov - Regulačný akt obsahujúci vykonávajúce opatrenia - neexistencia osobitnej dotknutosti - Neprípustnosť“)

(2021/C 382/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Ryanair DAC (Swords, Írsko), Laudamotion GmbH (Schwechat, Rakúsko) (v zastúpení: E. Vahida a I.-G. Metaxas-Maranghidis, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia (v zastúpení: V. Di Bucci a W. Mölls, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/1585 z 24. septembra 2019 o stanovení pravidiel rozloženia prevádzky v súlade s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 pre letiská Amsterdam Schiphol a Amsterdam Lelystad (Ú. v. EÚ L 246, 2019, s. 24)

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Konanie o návrhu Holandského kráľovstva na vstup do konania ako vedľajší účastník konania sa zastavuje.

3.	Ryanair DAC a Laudamotion GmbH znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Európska komisia.

4.	Holandské kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania súvisiace s návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania.

(1) Ú. v. EÚ C 68, 2.3.2020.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/25

Uznesenie Všeobecného súdu zo 14. júla 2021 – AI/ECDC

(Vec T-79/20) (1)

(„Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody - Verejná služba - Zamestnanci ECDC - Psychické obťažovanie - Článok 12a služobného poriadku - Zásah do cti - Žiadosť o pomoc - Článok 24 služobného poriadku - Zamietnutie žiadosti - Právo byť vypočutý - Neexistencia aspoň neúplného dôkazu - Povinnosť starostlivosti - Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu“)

(2021/C 382/36)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: AI (v zastúpení: L. Levi a A. Champetier, advokátky)

Žalovaný: Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (v zastúpení: A. Iber a J. Mannheim, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck a A. Duron, advokáti)

Predmet veci

Návrh založený na článku 270 ZFEÚ požadujúci jednak zrušenie rozhodnutia ECDC z 5. apríla 2019, ktorým bola zamietnutá žiadosť o pomoc podaná žalobcom 10. apríla 2018 a prípadné zrušenie rozhodnutia ECDC zo 4. novembra 2019, ktorým bola zamietnutá sťažnosť podaná proti rozhodnutiu z 5. apríla 2019, a jednak náhradu utrpenej škody

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	AI je povinný nahradiť trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 129, 20.4.2020.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/26

Uznesenie Všeobecného súdu z 15. júla 2021 – Roxtec/EUIPO – Wallmax (Zobrazenie oranžového štvorca obsahujúceho sedem sústredných čiernych kruhov)

(Vec T-455/20) (1)

(„Ochranná známka Európskej únie - Konanie o vyhlásenie neplatnosti - Obrazová ochranná známka Európskej únie zobrazujúca oranžový štvorec so siedmimi sústrednými kruhmi - Absolútny dôvod zamietnutia - Označenie tvorené výlučne tvarom výrobku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku - Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia (EÚ) 2017/1001]“)

(2021/C 382/37)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Roxtec AB (Karlskrona, Švédsko) (v zastúpení: J. Olsson a J. Adamsson, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: V. Ruzek, splnomocnený zástupca)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom: Wallmax Srl (Miláno, Taliansko) (v zastúpení: A. Bergmann, F. Ferrari a L. Goglia, advokáti)

Predmet veci

Žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 20. apríla 2020 (vec R 2385/2018-2) týkajúcemu sa konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Wallmax a Roxtec

Výrok

1.	Žaloba sa zamieta.

2.	Roxtec AB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

3.	Wallmax Srl znáša svoje vlastné trovy konania.

(1) Ú. v. EÚ C 304, 14.9.2020.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/27

Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 12. júla 2021 – Jalkh/Parlament

(Vec T-230/21 R)

(„Konanie o nariadení predbežného opatrenia - Inštitucionálne právo - Člen Európskeho parlamentu - Výsady a imunity - Odňatie parlamentnej imunity - Návrh na odklad výkonu - Neexistencia naliehavosti“)

(2021/C 382/38)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Jean-François Jalkh (Gretz-Armainvilliers, Francúzsko) (v zastúpení: F. Wagner, avocat)

Žalovaný: Európsky parlament (v zastúpení: N. Lorenz a A.-M. Dumbrăvan, splnomocnení zástupcovia)

Predmet veci

Návrh podaný na základe článku 278 ZFEÚ na odklad výkonu rozhodnutia Parlamentu P9_TA(2021)0092 z 25. marca 2021 týkajúceho sa návrhu na odňatie imunity žalobcu [2020/2110(IMM)]

Výrok

1.	Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

2.	O trovách konania sa rozhodne neskôr.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/27

Žaloba podaná 30. júla 2021 – Natixis/Komisia

(Vec T-449/21)

(2021/C 382/39)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Natixis (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J. Stratford, Barrister-at-law, a J.-J. Lemonnier, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	vyhlásil, že rozhodnutie Komisie C(2021) 3489 final z 20. mája 2021 týkajúce sa konania podľa článku 101 ZFEÚ a článku 53 Dohody o EHP vo veci COMP/AT.40324 – Európske štátne dlhopisy (ďalej len „napadnuté rozhodnutie) je v celom rozsahu neplatné, pokiaľ ide o žalobkyňu, a

—	uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

1.	Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia nemala legitímny záujem na prijatí napadnutého rozhodnutia v zmysle článku 7 ods. 1 poslednej vety nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (1).

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení: a) práva žalobkyne na obranu, b) článku 27 ods. 1 nariadenia č. 1/2003; alebo c) článku 10 ods. 1 a článku 11 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (2).

—	Žalobkyňa tvrdí, že Komisia odôvodnila svoj legitímny záujem na zistení porušenia právnym účinkom a odstrašujúcim účinkom, pričom nejde o námietku oznámenú žalobkyni, ku ktorej by mala možnosť sa relevantným spôsobom vyjadriť.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené alebo neprimerané. Žalobkyňa tvrdí, že:

—	Ak Komisia mala oprávnený záujem (ktorý žalobkyňa popiera) na tom, aby konštatovala porušenie voči nej, Komisia dostatočne neodôvodnila uplatnenie svojej voľnej úvahy pri tomto konštatovaní.

—	Komisia pri výkone svojej voľnej úvahy porušila zásadu proporcionality, keďže napadnuté rozhodnutie nebolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľa účinného presadzovania práva hospodárskej súťaže a nevýhody, ktoré pre žalobkyňu vyplývali zo zistenia porušenia, boli neprimerané tomuto cieľu.

V prípade, že sa vyhovie prvému, druhému alebo tretiemu žalobnému dôvodu, žalobkyňa navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené v celom rozsahu. V prípade potreby však žalobkyňa uvádza ďalší žalobný dôvod.

Štvrtý žalobný dôvod založený na nezákonnosti článku 3 napadnutého rozhodnutia, keďže Komisia:

—	prekročila svoje právomoci tým, že nariadila ukončenie porušovania a zakázala jeho pokračovanie, hoci porušovanie bolo ukončené,

—	v rozpore so zásadou prezumpcie neviny preniesla dôkazné bremeno v rozsahu, v akom uplatnila svoje právomoci, pretože si nemohla byť istá, či porušovanie skončilo,

—	dopustila sa nesprávneho posúdenia, keďže sa domnievala, že porušenie, pokiaľ ide o žalobkyňu alebo v celom rozsahu, nebolo ukončené, alebo

—	konala neprimerane, keďže nebolo potrebné ani vhodné, aby Komisia vykonala svoje právomoci s cieľom zabrániť porušeniu práva hospodárskej súťaže zo strany žalobkyne.

(1) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/28

Žaloba podaná 2. augusta 2021 – Quantic Dream/EUIPO – Quentia (Q)

(Vec T-458/21)

(2021/C 382/40)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Quantic Dream (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: A. Grolée, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Quentia GmbH (Gersthofen, Nemecko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie Q – prihláška č. 18 069 734.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 2. júna 2021 vo veci R 2070/2020-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	zamietol námietku č. B 3 092 566 voči prihláške ochrannej známky Európskej únie Q č. 18 069 734 podanej 21. mája 2019,

—	uložil EUIPO a/alebo spoločnosti Quentia GmbH povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania pred EUIPO a Všeobecným súdom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 71 ods. 1 písm. a) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625,

—	porušenie článku 7 ZFEÚ,

—	porušenie článku 58a Štatútu Súdneho dvora,

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/29

Žaloba podaná 3. augusta 2021 – Calrose Rice/EUIPO – Ricegrowers (Sunwhite)

(Vec T-459/21)

(2021/C 382/41)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Calrose Rice (Sofia, Bulharsko) (v zastúpení: H. Raychev, lawyer)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Ricegrowers Ltd (Leeton, New South Wales, Austrália)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa pred Všeobecným súdom.

Sporná ochranná známka: prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Sunwhite – prihláška č. 18 115 808.

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 4. júna 2021 vo veci R 2465/2020-4.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie SUNWHITE č. 18 115 808, aby tento úrad nariadil jej zápis,

—	uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať ich vlastné trovy konania, a nahradiť žalobkyni trovy tohto konania, ako aj trovy konania vzniknuté v konaní pred štvrtým odvolacím senátom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	odvolací senát nesprávne posúdil, že žalobkyňa vo svojich odvolacích dôvodoch pripustila, že porovnávané tovary patriace do triedy 30 sú rovnaké,

—	odvolací senát sa dopusti l nesprávneho posúdenia, keď rozhodol, že porovnávané označenia majú spoločné všetky prvky,

—	odvolací senát nesprávne dospel k záveru, alebo sa výlučne zameral len na porovnanie označení z hľadiska slovných prvkov označenia,

—	odvolací senát nedostatočne zohľadnil rozdiely medzi ochrannými známkami z vizuálneho hľadiska a v tejto súvislosti dospel len k všeobecným záverom bez konkrétneho odôvodnenia.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/30

Žaloba podaná 4. augusta 2021 – Ionfarma/EUIPO – LG Electronics (AION)

(Vec T-465/21)

(2021/C 382/42)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Ionfarma, SL (Barcelona, Španielsko) (v zastúpení: S. Correa Rodríguez, advokát)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: LG Electronics, Inc. (Soul, Južná Kórea)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Prihlasovateľ spornej ochrannej známky: ďalší účastník konania pred odvolacím senátom

Dotknutá sporná ochranná známka: prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie AION – prihláška č. 17 892 367

Konanie pred EUIPO: námietkové konanie

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO z 25. mája 2021 vo veci R 2223/2020–4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a zamietol prihlášku ochrannej známky č. 17 892 367 AION pre všetky tovary,

—	uložil EUIPO a spoločnosti LG Electronics, ak sa rozhodne vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/31

Žaloba podaná 4. augusta 2021 – Baumberger/EUIPO – Nube (Lío)

(Vec T-466/21)

(2021/C 382/43)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Dino Baumberger (Wesel, Nemecko) (v zastúpení: J. Fusbahn a D. Dawirs, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Nube, SL (Ibiza, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobca

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie Lío v zlatožltej a čiernej farbe – ochranná známka Európskej únie č. 14 194 872

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 2. júna 2021 vo veci R 1221/2020-5

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a v dôsledku toho aj rozhodnutie výmazového oddelenia z 28. apríla 2020 (vyhlásenie neplatnosti č. 000025762 C),

—	zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti a ponechal v platnosti zápis spornej ochrannej známky č. 14 194 872,

—	uložil EUIPO a spoločnosti Nube SL povinnosť nahradiť trovy konania.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/31

Žaloba podaná 4. augusta 2021 – DBM Videovertrieb/EUIPO – Nube (Lío)

(Vec T-467/21)

(2021/C 382/44)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: DBM Videovertrieb GmbH (Wesel, Nemecko) (v zastúpení: J. Fusbahn a D. Dawirs, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Nube, SL (Ibiza, Španielsko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Dotknutá sporná ochranná známka: obrazová ochranná známka Európskej únie Lío v zlatožltej a čiernej farbe – ochranná známka Európskej únie č. 17 225 939

Konanie pred EUIPO: konanie o výmaze

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 2. júna 2021 vo veci R 1220/2020-5

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie a v dôsledku toho aj rozhodnutie výmazového oddelenia z 28. apríla 2020 (vyhlásenie neplatnosti č. 000025781 C),

—	zamietol návrh na vyhlásenie neplatnosti a ponechal v platnosti zápis spornej ochrannej známky č. 17 225 939,

—	uložil EUIPO a spoločnosti Nube SL povinnosť nahradiť trovy konania

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 59 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/32

Žaloba podaná 4. augusta 2021 – RTE/ACER

(Vec T-472/21)

(2021/C 382/45)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: RTE Réseau de transport de l’électricité (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: M. Levitt, advokát, B. Byrne, Solicitor, a D. Vasbeck, advokát)

Žalovaná: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, zrušil rozhodnutie odvolacej rady žalovanej č. A-001-2021 (konsolidované znenie) z 28. mája 2021 (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým sa potvrdzuje rozhodnutie žalovanej č. 30/2020 z 30. novembra 2020,

—	vyhovel návrhom žalobkyne uvedeným v odvolaní, ktoré bolo predložené odvolacej rade žalovanej,

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože odvolacia rada žalovanej tým, že potvrdila rozhodnutie žalovanej č. 30/2020 z 30. novembra 2020, nezákonne rozšírila pôsobnosť článku 16 ods. 13 nariadenia o elektrine (1), ako aj článku 74 PKRP (2) a porušila základnú zásadu udeľovania práv stanovenú v článku 5 ods. 2 ZEÚ.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože odvolacia rada žalovanej si nesprávne vyložila relevantný právny rámec a nesprávne uplatnila parametre potrebné na prijatie spoločnej metodiky rozdelenia nákladov na redispečing a vzájomný obchod pre región výpočtu základnej kapacity.

3.	Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že rozhodnutie porušuje zásadu riadnej správy vecí verejných a nebola pri ňom splnená povinnosť odôvodnenia, ani neboli splnené zákonné povinnosti odvolacej rady žalovaného ako odvolacieho orgánu.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozhodnutie je postihnuté nesprávnym právnym posúdením, pretože odvolacia rada žalovanej si nesprávne vyložila a uplatnila článok 3 nariadenia (3) a súvisiace ustanovenia a zásady práva EÚ, ktoré upravujú jazyky, v ktorých je žalovaná povinná vydávať svoje rozhodnutia, vrátane článku 342 ZFEÚ, článku 3 ods. 3 ZEÚ, článku 22 Charty základných práv EÚ, článku 44 ods. 1 nariadenia ASRO (4), zásady právnej istoty a práva na obhajobu.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 5).

(2) Nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia (Ú. v. EÚ L 197, 2015, s. 24).

(3) Nariadenie č. 1, ktorým sa určujú jazyky používané Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu (Ú. v. ES P 17, 1958, s. 401; Mim. vyd. 01/001, s. 5).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 158, 2019, s. 22).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/33

Žaloba podaná 4. augusta 2021 – Schenk Italia/EUIPO – Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella (AMICONE)

(Vec T-474/21)

(2021/C 382/46)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Schenk Italia SpA (Ora, Taliansko) (v zastúpení: D. Caneva a M. Luccini, advokáti)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella (San Pietra in Cariano, Taliansko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa.

Dotknutá sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie AMICONE – ochranná známka Európskej únie č. 11 005 725.

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti.

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie druhého odvolacieho senátu EUIPO z 10. júna 2021 vo veci R 2885/2019-2.

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

rozhodol a vyhlásil, že ochranná zámka Európskej únie AMICONE č. 11 005 725 neobsahuje zmienku o chránenom označení pôvodu (CHOP) „Amarone della Valpolicella“ v zmysle článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 (1), a nevzťahuje sa ňu žiaden z iných dôvodov absolútnej ani relatívnej neplatnosti uvedených združením Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella a je teda platná,

—	uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane tých, ktoré vzniknú združeniu Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella a prípadným iným účastníkom konania.

Uvádzané žalobné dôvody

—	nesprávna identifikácia významnej časti CHOP „Amarone della Valpolicella“ na účely uplatnenia článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013,

—	nesprávne uplatnenie článku 103 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o uvádzanie CHOP napadnutou ochrannou známkou,

—	nesprávne uplatnenie článku 95 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 v spojení s článkom 27 ods. 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625,

—	na ochrannú známku AMICONE sa nevzťahujú žiadne iné absolútne ani relatívne dôvody neplatnosti, ktoré uvádza Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 671).

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/34

Žaloba podaná 9. augusta 2021 – Glaxo Group/EUIPO – Cipla Europe (Tvar inhalátora)

(Vec T-477/21)

(2021/C 382/47)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Glaxo Group Ltd (Brentford, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: T. de Haan a F. Verhoestraete, lawyers)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Cipla Europe NV (Antverpy, Belgicko)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Sporná ochranná známka: trojrozmerná ochranná známka Európskej únie (Tvar inhalátora – ochranná známka Európskej únie č. 2 179 562

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO z 19. mája 2021 vo veci R 1835/2016-1

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania, ktoré žalobkyňa vynaložila v konaní pred prvým odvolacím senátom.

Uvádzané žalobné dôvody

—	porušenie článku 94 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 a článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie,

—	porušenie článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 40/94,

—	porušenie článku 52 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/35

Žaloba podaná 9. augusta 2021 – Les Éditions P. Amaury/EUIPO – Golden Balls (BALLON D’OR)

(Vec T-478/21)

(2021/C 382/48)

Jazyk, v ktorom bola podaná žaloba: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Les Éditions P. Amaury (Boulogne-Billancourt, Francúzsko) (v zastúpení: T. de Haan a M. Laborde, avocats)

Žalovaný: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO)

Ďalší účastník konania pred odvolacím senátom: Golden Balls Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo)

Údaje týkajúce sa konania pred EUIPO

Majiteľ spornej ochrannej známky: žalobkyňa

Sporná ochranná známka: slovná ochranná známka Európskej únie BALLON D’OR – ochranná známka Európskej únie č. 4 226 148

Konanie pred EUIPO: konanie o vyhlásení neplatnosti

Napadnuté rozhodnutie: rozhodnutie štvrtého odvolacieho senátu EUIPO zo 7.júna 2021 vo veci R 1073/2020-4

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie,

—	uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania, ktoré žalobkyňa vynaložila v konaní pred štvrtým odvolacím senátom EUIPO.

Uvádzaný žalobný dôvod

—	porušenie článku 51 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009.

20.9.2021

Úradný vestník Európskej únie

C 382/35

Žaloba podaná 9. augusta 2021 – TenneT TSO a TenneT TSO/ACER

(Vec T-482/21)

(2021/C 382/49)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: TenneT TSO GmbH (Bayreuth, Nemecko) a TenneT TSO BV(Arnhem, Holandsko) (v zastúpení: D. Uwer, J. Meinzenbach, P. Rieger, R. Klein a S. Westphal, advokáti)

Žalovaná: Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

v celom rozsahu zrušil rozhodnutie odvolacej rady Agentúry Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ASRO) č. A-001-2021 (konsolidované znenie) z 28. mája 2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie ASRO č. 30/2020 z 30. novembra 2020 o návrhu prevádzkovateľov prenosových sústav (PPS) v kľúčových regiónoch výpočtu kapacity (RVK) na metodiku rozdelenia nákladov na redispečing a vzájomný obchod (MRNRVO),

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že rozsah potvrdenej metodiky rozdelenia nákladov na redispečing a vzájomný obchod je nezákonný. Podľa tohto rozsahu sú v zásade „všetky“ sieťové prvky s aspoň 220 kilovoltovou úrovňou spôsobilé na rozdelenie nákladov podľa zásady „znečisťovateľ platí“ v zmysle článku 16 ods. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (ďalej len „NE“). Toto je nezákonné. Rozsah metodiky rozdelenia nákladov musí byť v súlade s postupom výpočtu kapacity, podľa ktorého je technicky možné obmedziť cezhraničný obchod, a teda vyžadovať redispečing a protiopatrenia cezhraničného významu, len v prípade sieťových prvkov s distribučným koeficientom prenosu výkonu (DKPV) najmenej 5 %.

Napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože porušuje najmä článok 16 ods. 13 NE a článok 74 ods. 2 a 4 nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1222 z 24. júla 2015, ktorým sa stanovuje usmernenie pre prideľovanie kapacity a riadenie preťaženia (ďalej len „nariadenie PKRP“). Odvolací senát sa mýli v tom, že je potrebný právny základ na rozšírenie rozdelenia nákladov podľa zásady „znečisťovateľ platí“ aj na sieťové prvky s distribučným koeficientom prenosu výkonu nižším než 5 %.

Takýto právny základ však neexistuje. Okrem toho zahrnutie takmer všetkých sieťových prvkov do rozsahu pôsobnosti predmetnej metodiky porušuje článok 74 nariadenia PKRP, pretože vedie k nesprávnym stimulom a nie je zlučiteľné so zákonnými povinnosťami a zodpovednosťou príslušných PPS.

Druhý žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože odvolacia rada nezákonne potvrdila metódu Power Flow Colouring (ďalej len „PFC“) ako metódu rozloženia toku uplatniteľnú na predmetnú metodiku.

PFC je v rozpore s cieľom článku 16 ods. 13 NE zaviesť zásadu „znečisťovateľ platí“. PFC nie je založený na skutočných fyzických tokoch, ale skôr na virtuálnych trhových výsledkoch. Je pritom všeobecne známe, že fyzické toky sa líšia od trhových výsledkov. Výsledok PFC preto neumožňuje spoľahlivo určiť skutočného pôvodcu príslušného preťaženia. V dôsledku toho PFC tiež neumožňuje stanoviť správne stimuly na riadenie preťažení, nápravné opatrenia a efektívne investície, čo je v rozpore s článkom 74 nariadenia PKRP. Odvolacia rada ďalej riadne neposúdila technické aspekty, ktoré majú za následok nezákonnosť PFC, a vyvodila nedôveryhodné závery z nespôsobilých dôkazov.

Pokiaľ ide o rozloženie toku, odvolací senát tiež nezákonne potvrdil špecifické predpoklady, ktoré sa vzťahujú len na proces rozkladu toku na sieťových prvkoch vysokonapäťového jednosmerného prúdu (VNJP). Tieto predpoklady sú fyzicky nepodložené, sú v rozpore s článkom 16 ods. 13 NE a vedú k zvýšenému pripisovaniu nákladov na sieťové prvky VNJP. Okrem toho tieto predpoklady zavádzajú diskriminačné zaobchádzanie so sieťovými prvkami VNJP v porovnaní so sieťovými prvkami striedavého prúdu. Odvolacia rada tieto predpoklady týkajúce sa sieťových prvkov VNJP dostatočne nezohľadnila a na základe nespôsobilých dôkazov vyvodila nedôveryhodné závery.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie musí byť zrušené, pretože nezákonne potvrdzuje prahovú hodnotu toku spoločnej slučky, ktorú ASRO stanovila na 10 % na základe odhadov nákladov. Toto je v rozpore s článkom 16 ods. 13 NE, pretože táto prahová hodnota nie je založená na spoľahlivých skutočných údajoch o úrovni prietokov v slučke, ktoré by existovali v prípade neexistencie štrukturálnych preťažení. ASRO nebola príslušná určiť 10 % prahovú hodnotu. Táto prahová hodnota tiež nezohľadňuje článok 16 ods. 8 NE, podľa ktorého môžu prevádzkovatelia prenosových sústav použiť až 30 % pre vnútorné toky, rezervu spoľahlivosti a toky v slučke. Okrem toho je posúdenie odvolacej rady založené na nesprávnom posúdení skutkového stavu a stanovuje nesprávne stimuly pre investície do siete v rozpore s článkom 74 nariadenia PKRP. Odvolacia rada navyše vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia, keď predpokladala, že článok 16 ods. 13 NE by vyžadoval prahovú hodnotu slučkového toku len pre ponukovú zónu namiesto hraníc ponukovej zóny.

		ISSN 1977-1037
Úradný vestník Európskej únie		C 382

Slovenské vydanie	Informácie a oznámenia	Ročník 64 20. septembra 2021

Obsah		Strana
	IV Informácie
	INFORMÁCIE INŠTITÚCIÍ, ORGÁNOV, ÚRADOV A AGENTÚR EURÓPSKEJ ÚNIE
	Súdny dvor Európskej únie
2021/C 382/01	Posledné publikácie Súdneho dvora Európskej únie v Úradnom vestníku Európskej únie	1

	V Oznamy
	SÚDNE KONANIA
	Súdny dvor
2021/C 382/02	Vec C-791/19: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2021 – Európska komisia/Poľská republika (Nesplnenie povinnosti členským štátom – Disciplinárny systém uplatniteľný na sudcov – Právny štát – Nezávislosť sudcov – Účinná súdna ochrana v oblastiach upravených právom Únie – Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Disciplinárne priestupky vyplývajúce z obsahu súdnych rozhodnutí – Nezávislé disciplinárne súdy zriadené zákonom – Dodržanie primeranej lehoty a práva na obhajobu v disciplinárnom konaní – Článok 267 ZFEÚ – Obmedzenie práva a povinnosti vnútroštátnych súdov predložiť Súdnemu dvoru návrhy na začatie prejudiciálneho konania)	2
2021/C 382/03	Vec C-911/19: Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 15. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d'État – Francúzsko) – Fédération bancaire française (FBF)/Autorité de contrôle prudentiel et de résolution (ACPR) (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Články 263 a 267 ZFEÚ – Právne nezáväzný akt Únie – Súdne preskúmanie – Usmernenia vydané Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) – Mechanizmy dohľadu nad produktmi a riadenia produktov pre produkty retailového bankovníctva – Platnosť – Právomoc EBA)	3
2021/C 382/04	Vec C-262/21 PPU: Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 2. augusta 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus – Fínsko) – A/B (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Právomoc, uznávanie a výkon rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností – Nariadenie (ES) č. 2201/2003 – Pôsobnosť – Článok 2 bod 11 – Pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa – Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 – Žiadosť o návrat malého dieťaťa, ktoré majú rodičia v spoločnej starostlivosti – Štátni príslušníci tretích krajín – Odovzdanie dieťaťa a jeho matky do členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (Dublin III))	4
2021/C 382/05	Vec C-81/20: Uznesenie Súdneho dvora (siedma komora) z 22. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Bucureşti – Rumunsko) – SC Mitliv Exim SRL/Agenţia Naţională de Administrare Fiscală, Direcţia Generală de Administrare a Marilor Contribuabili (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 53 ods. 2 a článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Daň z pridanej hodnoty (DPH) – Smernica 2006/112/ES – Základné práva – Zásada ne bis in idem – Kumulácia trestných a administratívnych sankcii – Neuplatniteľnosť – Pridružené daňové povinnosti – Úroky zo sumy zaplatenej daňovníkom v rámci trestného konania)	5
2021/C 382/06	Vec C-206/20: Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 22. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal High Court of Justice Queen’s Bench Division (Administrative Court) – Spojené kráľovstvo) – Výkon európskeho zatykača vydaného na VA (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Článok 8 ods. 1 písm. c) – Európsky zatykač vydaný prokuratúrou členského štátu na účely trestného stíhania na základe opatrenia zahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody vydaného tým istým orgánom – Neexistencia súdneho preskúmania pred odovzdaním vyžiadanej osoby – Dôsledky – Účinná súdna ochrana – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47)	5
2021/C 382/07	Vec C-636/20: Uznesenie Súdneho dvora (šiesta komora) z 1. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Pécsi Törvényszék – Maďarsko) – Tolnatext Bt./Nemzeti Adó- és Vámhivatal Fellebbviteli Igazgatósága (Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Colný kódex Únie – Článok 22 ods. 6 – Článok 29 – Právo byť vypočutý – Konania začaté ex offo – Článok 53 ods. 2 a článok 94 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Nedostatočné spresnenie dôvodov nevyhnutnosti odpovede na prejudiciálnu otázku na účely rozhodnutia sporu vo veci samej – Zjavná neprípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania)	6
2021/C 382/08	Vec C-95/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln (Nemecko) 16. februára 2021 – Deutsche Lufthansa AG/AirHelp Germany GmbH	6
2021/C 382/09	Vec C-142/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln (Nemecko) 5. marca 2021 – Deutsche Lufthansa AG/AirHelp Germany GmbH	7
2021/C 382/10	Vec C-173/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln (Nemecko) 22. marca 2021 – Deutsche Lufthansa AG/GE	7
2021/C 382/11	Vec C-302/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 4 de Castellón de la Plana (Španielsko) 12. mája 2021 – Casilda/Banco Cetelem SA	7
2021/C 382/12	Vec C-312/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia (Španielsko) 19. mája 2021 – Tráficos Manuel Ferrer S.L. a iní/Daimler AG	9
2021/C 382/13	Vec C-326/21 P: Odvolanie podané 25. mája 2021: PNB Banka AS proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata komora) z 12. marca 2021 vo veci T-50/20, PNB Banka/ECB	9
2021/C 382/14	Vec C-333/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 17 de Madrid (Španielsko) 27. mája 2021 – European Superleague Company, S.L./Unión de Federaciones Europeas de Fútbol (UEFA) a Fédération internationale de football association (FIFA)	10
2021/C 382/15	Vec C-335/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de Primera Instancia no 10 Bis de Sevilla (Španielsko) 27. mája 2021 – Vicente/Delia	12
2021/C 382/16	Vec C-346/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal da Relação do Porto (Portugalsko) 4. júna 2021 – ING Luxembourg SA/VX	13
2021/C 382/17	Vec C-368/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Hamburg (Nemecko) 14. júna 2021 – R.T./Hauptzollamt Hamburg	13
2021/C 382/18	Vec C-372/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko) 17. júna 2021 – Freikirche der Siebenten-Tags-Adventisten in Deutschland KdöR	14
2021/C 382/19	Vec C-386/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Mons (Belgicko) 24. júna 2021 – Ryanair DAC/Happy Flights Srl, predtým Happy Flights Sprl	14
2021/C 382/20	Vec C-388/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgerichts Erfurt (Nemecko) 23. júna 2021 – A/B	15
2021/C 382/21	Vec C-396/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht München I (Nemecko) 29. júna 2021 – KT, NS/FTI Touristik GmbH	16
2021/C 382/22	Vec C-398/21: Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Conseil d’État (Francúzsko) 28. júna 2021 – Conseil national des barreaux, Conférence des bâtonniers, Ordre des avocats du barreau de Paris/Premier ministre, Ministre de l’Economie, des Finances et de la Relance	16
2021/C 382/23	Vec C-413/21 P: Odvolanie podané 6. júla 2021: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (piata komora) z 21. apríla 2021 vo veci T-322/19, El-Qaddafi/Rada	17
2021/C 382/24	Vec C-441/21 P: Odvolanie podané 16. júla 2021: Ryanair DAC proti rozsudku Všeobecného súdu (desiata rozšírená komora) z 19. mája 2021 vo veci T-628/20, Ryanair/Komisia (Španielsko, Covid-19)	18
2021/C 382/25	Vec C-442/21 P: Odvolanie podané 15. júla 2021: ITD, Brancheorganisation for den danske vejgodstransport A/S, Danske Fragtmænd A/S proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 5. mája 2021 vo veci T-561/18, ITD a Danske Fragtmænd/Komisia	19
2021/C 382/26	Vec C-444/21: Žaloba podaná 16. júla 2021 – Európska komisia/Írsko	19
2021/C 382/27	Vec C-454/21 P: Odvolanie podané 22. júla 2021: Engie Global LNG Holding Sàrl, Engie Invest International SA, Engie SA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 12. mája 2021 v spojených veciach T-516/18 a T-525/18, Luxemburské veľkovojvodstvo a Engie Global LNG Holding a i./Komisia	21
2021/C 382/28	Vec C-478/21 P: Odvolanie podané 2. augusta 2021: China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products, Cangzhou Qinghong Foundry Co. Ltd, Botou City Qinghong Foundry Co. Ltd, Lingshou County Boyuan Foundry Co. Ltd, Handan Qunshan Foundry Co. Ltd, Heping Cast Co. Ltd Yi County, Hong Guang Handan Cast Foundry Co. Ltd, Shanxi Yuansheng Casting and Forging Industrial Co. Ltd, Botou City Wangwu Town Tianlong Casting Factory, Tangxian Hongyue Machinery Accessory Foundry Co. Ltd proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 19. mája 2021 vo veci T-254/18, China Chamber of Commerce for Import and Export of Machinery and Electronic Products a i./Komisia	22
2021/C 382/29	Vec C-345/20: Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 25. júna 2021 – Európska komisia/Portugalská republika	23
2021/C 382/30	Vec C-629/20: Uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln – Nemecko) – Deutsche Lufthansa AG/LE	23
2021/C 382/31	Vec C-9/21: Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 21. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln – Nemecko) – AX/Deutsche Lufthansa AG	23
2021/C 382/32	Vec C-37/21: Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 29. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Amstegericht Hamburg – Nemecko) – flightright GmbH/Rynair DAC	23
2021/C 382/33	Vec C-106/21: Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 18. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Köln – Nemecko) – Deutsche Lufthansa AG/BC	24
2021/C 382/34	Vec C-182/21: Uznesenie predsedu Súdneho dvora z 24. júna 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Düsseldorf – Nemecko) – Nokia Technologies Oy/Daimler AG, za účasti: Continental Automotive GmbH a i.	24
	Všeobecný súd
2021/C 382/35	Vec T-866/19: Uznesenie Všeobecného súdu z 12. júla 2021 – Ryanair a Laudamotion/Komisia (Žaloba o neplatnosť – Letecká doprava – Nariadenie (ES) č. 1008/2008 – Pravidlá rozloženia leteckej prevádzky medzi letiskami Schiphol a Lelystad – Uprednostňovanie letiska Lelystad pri prideľovaní letiskových intervalov – Regulačný akt obsahujúci vykonávajúce opatrenia – neexistencia osobitnej dotknutosti – Neprípustnosť)	25
2021/C 382/36	Vec T-79/20: Uznesenie Všeobecného súdu zo 14. júla 2021 – AI/ECDC (Žaloba o neplatnosť a o náhradu škody – Verejná služba – Zamestnanci ECDC – Psychické obťažovanie – Článok 12a služobného poriadku – Zásah do cti – Žiadosť o pomoc – Článok 24 služobného poriadku – Zamietnutie žiadosti – Právo byť vypočutý – Neexistencia aspoň neúplného dôkazu – Povinnosť starostlivosti – Žaloba, ktorá je čiastočne zjavne neprípustná a čiastočne zjavne bez právneho základu)	25
2021/C 382/37	Vec T-455/20: Uznesenie Všeobecného súdu z 15. júla 2021 – Roxtec/EUIPO – Wallmax (Zobrazenie oranžového štvorca obsahujúceho sedem sústredných čiernych kruhov) (Ochranná známka Európskej únie – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Obrazová ochranná známka Európskej únie zobrazujúca oranžový štvorec so siedmimi sústrednými kruhmi – Absolútny dôvod zamietnutia – Označenie tvorené výlučne tvarom výrobku, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie technického výsledku – Článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia č. (ES) č. 207/2009 [teraz článok 7 ods. 1 písm. e) bod ii) nariadenia (EÚ) 2017/1001])	26
2021/C 382/38	Vec T-230/21 R: Uznesenie predsedu Všeobecného súdu z 12. júla 2021 – Jalkh/Parlament (Konanie o nariadení predbežného opatrenia – Inštitucionálne právo – Člen Európskeho parlamentu – Výsady a imunity – Odňatie parlamentnej imunity – Návrh na odklad výkonu – Neexistencia naliehavosti)	27
2021/C 382/39	Vec T-449/21: Žaloba podaná 30. júla 2021 – Natixis/Komisia	27
2021/C 382/40	Vec T-458/21: Žaloba podaná 2. augusta 2021 – Quantic Dream/EUIPO – Quentia (Q)	28
2021/C 382/41	Vec T-459/21: Žaloba podaná 3. augusta 2021 – Calrose Rice/EUIPO – Ricegrowers (Sunwhite)	29
2021/C 382/42	Vec T-465/21: Žaloba podaná 4. augusta 2021 – Ionfarma/EUIPO – LG Electronics (AION)	30
2021/C 382/43	Vec T-466/21: Žaloba podaná 4. augusta 2021 – Baumberger/EUIPO – Nube (Lío)	31
2021/C 382/44	Vec T-467/21: Žaloba podaná 4. augusta 2021 – DBM Videovertrieb/EUIPO – Nube (Lío)	31
2021/C 382/45	Vec T-472/21: Žaloba podaná 4. augusta 2021 – RTE/ACER	32
2021/C 382/46	Vec T-474/21: Žaloba podaná 4. augusta 2021 – Schenk Italia/EUIPO – Consorzio per la tutela dei vini Valpolicella (AMICONE)	33
2021/C 382/47	Vec T-477/21: Žaloba podaná 9. augusta 2021 – Glaxo Group/EUIPO – Cipla Europe (Tvar inhalátora)	34
2021/C 382/48	Vec T-478/21: Žaloba podaná 9. augusta 2021 – Les Éditions P. Amaury/EUIPO – Golden Balls (BALLON D’OR)	35
2021/C 382/49	Vec T-482/21: Žaloba podaná 9. augusta 2021 – TenneT TSO a TenneT TSO/ACER	35
2021/C 382/50	Vec T-49/21: Uznesenie Všeobecného súdu z 13. júla 2021 – PZ/Komisia	37