1.

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vykonávajúci súdny orgán nemá možnosť odmietnuť výkon európskeho zatykača opierajúc sa o dôvod nevykonania, ktorý nevyplýva z rámcového rozhodnutia 2002/584, v znení zmien, ale len z právneho poriadku vykonávajúceho členského štátu. Naproti tomu tento súdny orgán môže uplatniť vnútroštátne ustanovenie, podľa ktorého sa výkon európskeho zatykača odmietne v prípade, že by toto vykonanie viedlo k porušeniu základného práva zakotveného právom Únie, a to za predpokladu, že rozsah tohto ustanovenia nejde nad rámec článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, v znení zmien, tak ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie.

2.

Článok 1 ods. 1 a 2, ako aj článok 6 ods. 1 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

vykonávajúci súdny orgán nemôže overiť, či bol európsky zatykač vydaný súdnym orgánom, ktorý mal na tento účel právomoc, a odmietnuť výkon tohto európskeho zatykača v prípade, že sa domnieva, že to tak nie je.

3.

Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

vykonávajúci súdny orgán rozhodujúci o odovzdaní osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, nemôže odmietnuť výkon tohto zatykača z dôvodu, že existuje riziko, že o vine tejto osoby bude po jej odovzdaní do vydávajúceho členského štátu rozhodovať súd, ktorý na tento účel nemá právomoc, ibaže platí, že:

Skutočnosť, že dotknutá osoba sa pred súdmi vydávajúceho členského štátu mohla dovolávať svojich základných práv s cieľom spochybnenia právomoci vydávajúceho súdneho orgánu a európskeho zatykača, ktorý bol na ňu vydaný, nemá v tejto súvislosti rozhodujúci význam.

4.

Článok 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299, v spojení s článkom 47 druhým odsekom Charty základných práv,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

v situácii, keď osoba, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, tvrdí, že existuje riziko, že po jej odovzdaní do vydávajúceho členského štátu bude o jej vine rozhodovať súd, ktorý na tento účel nemá právomoc, len samotná existencia správy pracovnej skupiny pre svojvoľné zadržiavanie, ktorá sa priamo netýka situácie tejto osoby, nemôže odôvodňovať to, aby vykonávajúci súdny orgán odmietol výkon tohto európskeho zatykača, no na druhej strane môže byť takáto správa spomedzi ostatných skutočností týmto súdnym orgánom zohľadnená na účely posúdenia existencie systémových alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému tohto členského štátu alebo nedostatkov majúcich vplyv na súdnu ochranu objektívne identifikovateľnej skupiny osôb, ku ktorej uvedená osoba prináleží.

5.

Článok 15 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby vykonávajúci súdny orgán odmietol výkon európskeho zatykača z dôvodu, že existuje riziko, že o vine osoby, na ktorú bol tento zatykač vydaný, bude po jej odovzdaní do vydávajúceho členského štátu rozhodovať súd, ktorý nemá na tento účel právomoc, bez toho, aby predtým požiadal vydávajúci súdny orgán o dodatočné informácie.

6.

Rámcové rozhodnutie 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni tomu, aby bolo na hľadanú osobu vydaných viacero po sebe nasledujúcich európskych zatykačov s cieľom dosiahnuť jej odovzdanie zo strany členského štátu po tom, ako bol výkon prvého európskeho zatykača týkajúceho sa tejto osoby týmto členským štátom odmietnutý, a to za predpokladu, že výkon nového európskeho zatykača nebude viesť k porušeniu článku 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, v znení zmien, a že je vydanie tohto posledného európskeho zatykača primerané.

1.

Článok 10 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV, v spojení s článkom 52 Charty základných práv Európskej únie,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

spracúvanie biometrických a genetických údajov policajnými orgánmi, aby mohli viesť svoje vyšetrovania na účely boja proti trestnej činnosti a udržiavania verejného poriadku, je prípustné podľa práva členského štátu v zmysle článku 10 písm. a) tejto smernice za predpokladu, že právo tohto členského štátu obsahuje dostatočne jasný a presný právny základ pre povolenie uvedeného spracúvania. Skutočnosť, že vnútroštátny legislatívny akt, ktorý obsahuje takýto právny základ, okrem toho odkazuje na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), a nie na smernicu 2016/680, nemôže sama osebe spochybniť existenciu takéhoto povolenia, pokiaľ z výkladu všetkých uplatniteľných ustanovení vnútroštátneho práva dostatočne jasne, presne a jednoznačne vyplýva, že predmetné spracúvanie biometrických a genetických údajov patrí do pôsobnosti tejto smernice, a nie do pôsobnosti tohto nariadenia.

2.

Článok 6 písm. a) smernice 2016/680, ako aj články 47 a 48 Charty základných práv Európskej únie

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že v prípade, ak osoba obvinená z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo odmietne dobrovoľnú súčinnosť pri získavaní biometrických a genetických údajov o jej osobe na účely ich registrácie, je príslušný trestný súd povinný povoliť opatrenie na nútený výkon tohto získavania bez toho, aby mal právomoc posúdiť, či sa možno odôvodnene domnievať, že dotknutá osoba spáchala trestný čin, z ktorého je obvinená, za predpokladu, že vnútroštátne právo následne zaručuje účinné súdne preskúmanie podmienok tohto obvinenia, z ktorých vyplýva povolenie na vykonanie uvedeného získavania.

3.

Článok 10 smernice 2016/680 v spojení s článkom 4 ods. 1 písm. a) až c), ako aj s článkom 8 ods. 1 a 2 tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje systematické získavanie biometrických a genetických údajov každej osoby obvinenej z úmyselného trestného činu stíhaného ex offo na účely ich registrácie bez toho, aby príslušný orgán musel overiť a preukázať, či je jednak takéto získavanie údajov úplne nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych sledovaných cieľov a jednak, či tieto ciele nemožno dosiahnuť opatreniami, ktoré predstavujú menej závažný zásah do práv a slobôd dotknutej osoby.

1.

Rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 24. februára 2021, Braesch a i./Komisia (T-161/18, EU:T:2021:102), sa zrušuje.

2.

Žaloba, ktorú na prvom stupni podali Anthony Braesch, Trinity Investments DAC, Bybrook Capital Master Fund LP, Bybrook Capital Hazelton Master Fund LP a Bybrook Capital Badminton Fund LP a v ktorej sa navrhovalo zrušenie rozhodnutia Komisie C(2017) 4690 final zo 4. júla 2017, týkajúceho sa štátnej pomoci SA.47677 (2017/N) – Taliansko, nová pomoc a zmenený reštrukturalizačný plán spoločnosti Banca Monte dei Paschi di Siena, sa zamieta ako neprípustná.

3.

Anthony Braesch, Trinity Investments DAC, Bybrook Capital Master Fund LP, Bybrook Capital Hazelton Master Fund LP a Bybrook Capital Badminton Fund LP znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou, vzťahujúce sa tak na prvostupňové konanie, ako aj na odvolacie konanie.

1.

Článok 58 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES v spojení so zásadami proporcionality a transparentnosti, zaručenými v článku 18 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

verejný obstarávateľ má možnosť stanoviť ako podmienky účasti povinnosti vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti, ktoré sa možno budú musieť vykonať v rámci plnenia verejnej zákazky a ktoré nemajú zásadný význam.

2.

Zásady proporcionality a transparentnosti, zaručené v článku 18 ods. 1 prvom pododseku smernice 2014/24,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

bránia tomu, aby boli súťažné podklady automaticky doplnené o kvalifikačné kritériá vyplývajúce z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti súvisiace so zákazkou, ktorá sa má zadať, ktoré neboli uvedené v týchto podkladoch a ktorých splnenie verejný obstarávateľ nemal v úmysle uložiť dotknutým hospodárskym subjektom.

3.

Článok 63 ods. 1 smernice 2014/24

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bráni tomu, aby bol uchádzač vylúčený z postupu verejného obstarávania z dôvodu, že neoznačil subdodávateľa, ktorého zamýšľa poveriť plnením povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov uplatňujúcich sa na činnosti súvisiace s dotknutou zákazkou, ktoré nie sú uvedené v súťažných podkladoch, ak tento uchádzač vo svojej ponuke spresnil, že by tieto povinnosti splnil prostredníctvom využitia kapacít iného subjektu, ale bez toho, aby s ním uzavrel subdodávateľskú zmluvu.

1.

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2016/161 z 2. októbra 2015, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES o ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel bezpečnostných prvkov uvádzaných na obale liekov na humánne použitie, predovšetkým jeho články 25, 31, 32, 35, 36 a 44,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorej cieľom je vytvoriť rozhranie ako nástroj na prístup k národnému registru vlastnenému a spravovanému orgánmi verejnej správy.

2.

Delegované nariadenie 2016/161, predovšetkým jeho články 25, 31, 32, 35, 36 a 44,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá jednak ukladá lekárňam povinnosť používať rozhranie vlastnené a spravované orgánmi verejnej správy vždy, keď vydávajú lieky financované z národného systému zdravotnej starostlivosti, a jednak nariaďuje subjektu spravujúcemu národný register uskutočniť integráciu uvedeného rozhrania do tohto registra.

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Európsky parlament znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil pán Fernando Carbajo Ferrero.

1.

Článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES

sa má vykladať v tom zmysle, že:

bránia vnútroštátnej právnej úprave alebo praxi, podľa ktorej v prípade, že verejný obstarávateľ ukončí verejnú zákazku zadanú skupine hospodárskych subjektov z dôvodu významných alebo pretrvávajúcich nedostatkov, ktoré spôsobili neplnenie zásadnej požiadavky v rámci tejto zákazky, sa každý člen tejto skupiny automaticky zapíše do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým mu je v zásade dočasne znemožnená účasť na nových postupoch verejného obstarávania.

2.

Článok 18 ods. 1 a článok 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24

sa má vykladať v tom zmysle, že:

hospodársky subjekt, ktorý je členom skupiny, ktorej bola zadaná verejná zákazka, sa môže v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania niektorej zásadnej požiadavky odvolávať na účely preukázania, že jeho zápis do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov je neodôvodnený, na akékoľvek skutočnosti, vrátane skutočností týkajúcich sa tretích osôb, ako je vedúci partner tejto skupiny, ktoré môžu preukázať, že nie je príčinou nedostatkov vedúcich k ukončeniu tejto zmluvy, a že od neho nemožno rozumne požadovať, aby urobil viac, než čo na odstránenie týchto nedostatkov urobil.

3.

Článok 1 ods. 1 a 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

členský štát, ktorý v rámci stanovenia podmienok uplatnenia nepovinného dôvodu vylúčenia upraveného v článku 57 ods. 4 písm. g) smernice 2014/24 stanoví, že členovia skupiny hospodárskych subjektov, ktorým bola zadaná verejná zákazka, sú v prípade ukončenia tejto zmluvy z dôvodu nedodržania zásadnej požiadavky zapísaní do zoznamu nespoľahlivých dodávateľov, a tým v zásade dočasne vylúčení z účasti na nových postupoch verejného obstarávania, musí zaručiť právo týchto hospodárskych subjektov podať účinný prostriedok nápravy proti ich zápisu do tohto zoznamu.

—

vyhovel odvolaniu,

—

zrušil napadnuté uznesenie Všeobecného súdu zo 16. júna 2022 vo veci T-83/20 a vzhľadom na to, že stav konania dovoľuje vo veci rozhodnúť, v nadväznosti na odvolacie konanie rozhodol o zrušení ochrannej známky Európskej únie č. 10237543 s účinnosťou od 15. novembra 2017 aj v súvislosti so službami „Poskytovanie spravodajstva a spravodajských programov“,

—

uložil majiteľke ochrannej známky Európskej únie povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania a tohto konania,

—

subsidiárne vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie.

1.

Bránia články 63, 64 a 66 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (1) praxi daňového orgánu v správnom konaní – o akú ide v prejednávanej veci, na základe ktorej sa uložili dodatočné daňové povinnosti zdaniteľnej osobe, odbornej spoločnosti s ručením obmedzeným („societate profesională cu răspundere limitată“ – SPRL), prostredníctvom ktorej môžu svoje povolanie vykonávať konkurzní správcovia – spočívajúcej v určení zdaniteľnej udalosti a vzniku daňovej povinnosti v okamihu poskytnutia služieb v rámci konkurzného konania, zatiaľ čo odmenu konkurzného správcu stanovil konkurzný súd alebo zhromaždenie veriteľov, z čoho vyplýva povinnosť zdaniteľnej osoby vyhotoviť faktúry do pätnásteho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom nastala zdaniteľná udalosť týkajúca sa DPH?

2.

Bránia články 63, 64 a 66 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty praxi daňového orgánu v správnom konaní, o akú ide v prejednávanej veci a ktorá spočíva v uložení dodatočných daňových povinností zdaniteľnej osobe – odbornej spoločnosti s ručením obmedzeným (SPRL), prostredníctvom ktorej môžu svoje povolanie vykonávať konkurzní správcovia – z dôvodu, že vyhotovila faktúry a vybrala DPH až v deň prijatia platieb za služby poskytnuté v rámci konkurzného konania, hoci zaplatenie odmeny konkurzného správcu podlieha podľa rozhodnutia zhromaždenia veriteľov dostupnosti finančných prostriedkov na účtoch dlžníkov?

3.

Je v prípade zmluvy o spolupráci viacerých značiek (co-branding) medzi advokátskou kanceláriou a zdaniteľnou osobou na účely priznania práva na odpočítanie dane postačujúcou skutočnosť, že zdaniteľná osoba pri dokazovaní existencie priamej a bezprostrednej súvislosti medzi nadobudnutím tovaru alebo služieb uskutočneným zdaniteľnou osobou na vstupe a transakciami na výstupe preukáže zvýšenie obratu/hodnoty zdaniteľných transakcií po uzatvorení dohody, bez ďalšej podpornej dokumentácie? V prípad kladnej odpovede, aké sú kritériá, ktoré treba zohľadniť pri určovaní skutočného rozsahu práva na odpočítanie dane?

4.

Má sa všeobecná zásada práva Únie týkajúca sa rešpektovania práva na obranu vykladať v tom zmysle, že ak sa počas vnútroštátneho správneho konania vo veci odvolania proti rozhodnutiu o vyrubení dodatočnej DPH vyhovie novým skutkovým a právnym tvrdeniam v porovnaní s tvrdeniami uvedenými v protokole o daňovej kontrole, z ktorého napadnuté odvolanie vychádza, pričom na účely ochrany zdaniteľnej osoby sa vydalo predbežné opatrenie spočívajúce v pozastavení výkonu úverového titulu až do rozhodnutia súdu vo veci samej, súd konajúci vo veci samej môže vychádzať z predpokladu, že k porušeniu uvedenej zásady nedošlo, a to bez preskúmania skutočnosti, či by dané konanie mohlo viesť k inému výsledku bez takejto vady?

1

Má sa zásada správneho finančného riadenia vykladať v tom zmysle, že v spojení so zásadou rovnocennosti bráni tomu, aby právnickej osobe, ktorá podniká s cieľom dosiahnutia zisku a je príjemkyňou nenávratného úveru z EFRR, orgán verejnej správy členského štátu zaplatil úroky z omeškania (sankčné úroky) v súvislosti s oneskorenou platbou oprávnených výdavkov za obdobie, v ktorom bol v platnosti správny akt, ktorý vylučoval jeho zaplatenie a ktorý bol následne súdnym rozhodnutím zrušený?

2

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku, je zavinenie príjemcu úveru uvedené v tomto rozhodnutí relevantné pre vyčíslenie výšky úrokov z omeškania s prihliadnutím na skutočnosť, že ten istý orgán verejnej správy zodpovedný za správu fondov Európskej únie nakoniec po doručení tohto rozhodnutia vyhlásil všetky výdavky za oprávnené?

3

Je pri výklade zásady rovnocennosti s odkazom na okamih, v ktorom sa príjemcovi nenávratného úveru z EFRR prizná úroky z omeškania, relevantné ustanovenie vnútroštátneho práva, v ktorom sa stanovuje, že v prípade zistenia nezrovnalostí je jediným dôsledkom nepriznanie súvisiaceho finančného zvýhodnenia alebo, v závislosti od prípadu, jeho odňatie (vrátenie neoprávnenej sumy), vo výške, v akej bolo poskytnuté, bez získania úrokov, aj keď príjemca týchto súm využíval výhodu ich používania až do okamihu splatenia, a to len v prípade, že k uvedenému splateniu nedôjde v rámci stanovenej zákonnej lehoty, ktorá sa rovná 30 dňom od oznámenia dlhového nástroja, a uplatnia sa ustanovenia článku 42 ods. 1 a 2 Ordonanța de urgență a Guvernului nr. 66/2011 (mimoriadne nariadenie vlády č. 66/2011), ktoré umožňujú získať úroky po uplynutí uvedenej lehoty?

4

Bránia ustanovenia článku 288 ods. 3 ZFEÚ tomu, aby sa v prípadoch, ako je aj prejednávaná vec, prostredníctvom vnútroštátneho právneho predpisu rozšírila uplatniteľnosť smernice 2011/7/EÚ (1) aj na prípad zmluvy o poskytnutí nenávratného úveru z EFRR dojednanej medzi orgánom verejnej správy zodpovedným za správu fondov Európskej únie a právnickou osobou, ktorá riadi obchodnú spoločnosť založenú na účel dosiahnutia zisku?

—

zrušiť rozsudok, ktorý je predmetom odvolania,

—

zrušiť vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1688 z 8. októbra 2019, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá predbežné clo uložené na dovoz zmesí močoviny a dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku, na Trinidade a Tobagu a v Spojených štátoch amerických (1), pokiaľ ide o napadnuté časti v prvej, druhej, tretej a štvrtej časti prvého žalobného dôvodu, ako aj v prvej a štvrtej časti štvrtého žalobného dôvodu uvedených odvolateľkami v ich žalobe podanej na Všeobecnom súde, ak to stav konania umožňuje,

—

subsidiárne vrátil viac späť Všeobecnému súdu na opätovné preskúmanie,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania, ako aj trovy konania na Všeobecnom súde.

1.

Má sa smernica 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (1), ako aj všeobecné zásady vyvoditeľné zo Zmluvy, a najmä články 15, 16, 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, článok 3 Zmluvy o Európskej únii a články 8, 49, 56, 12, 145 a 151 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, vykladať v tom zmysle, že sa vzťahujú na koncesie na prevádzkovanie hry Bingo, ktoré boli udelené v rámci verejného obstarávania v roku 2000, ich doba účinnosti uplynula a následne bola opakovane predĺžená prostredníctvom ustanovení právnych predpisov, ktoré nadobudli účinnosť po nadobudnutí účinnosti smernice a uplynutí lehoty na jej prebratie?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, bráni smernica 2014/23/EÚ výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, ktoré zbavujú orgán verejnej správy diskrečnej právomoci začať na žiadosť zainteresovaných strán správne konanie zamerané na zmenu podmienok výkonu koncesií, s vyhlásením nového udeľovania koncesií alebo bez takéhoto vyhlásenia v závislosti od toho, či sa opätovné prerokovanie zmluvnej rovnováhy kvalifikuje ako podstatná zmena v prípadoch, keď nastanú nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

3.

Bráni smernica 89/665/ES (2) zmenená smernicou 2014/23/EÚ výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, podľa ktorých môže zákonodarca alebo orgán verejnej správy podmieňovať účasť na postupe prerozdeľovania koncesií na hazardné hry vstupom držiteľa licencie do režimu technického predĺženia, a to aj v prípade, ak je vylúčená možnosť opätovného prerokovania podmienok výkonu koncesie s cieľom uviesť ich do rovnováhy, v dôsledku nepredvídaných a nepredvídateľných udalostí, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

4.

Bránia v každom prípade články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, ktoré zbavujú orgán verejnej správy diskrečnej právomoci začať na žiadosť zainteresovaných strán správne konanie zamerané na zmenu podmienok výkonu koncesií, s vyhlásením nového udeľovania koncesií alebo bez takéhoto vyhlásenia v závislosti od toho, či sa opätovné prerokovanie zmluvnej rovnováhy kvalifikuje ako podstatná zmena v prípadoch, keď nastanú nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

5.

Bránia články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, podľa ktorých môže zákonodarca alebo orgán verejnej správy podmieňovať účasť na postupe prerozdeľovania koncesií na hazardné hry vstupom držiteľa licencie do režimu technického predĺženia, a to aj v prípade, ak je vylúčená možnosť opätovného prerokovania podmienok výkonu koncesie s cieľom uviesť ich do rovnováhy, v dôsledku nepredvídaných a nepredvídateľných udalostí, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

6.

Bránia vo všeobecnosti články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava relevantná v konaní vo veci samej, v ktorej sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľov hry Bingo platiť mesačný poplatok v režime technického predĺženia, ktorý nebol stanovený v pôvodných koncesných listinách, a to v rovnakej výške pre všetky typy prevádzkovateľov, pričom táto výška je v priebehu času upravovaná zákonodarcom bez akéhokoľvek preukázaného vzťahu k charakteristikám a priebehu konkrétneho koncesného vzťahu?

1.

Majú sa smernica 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (1), ako aj všeobecné zásady vyplývajúce zo Zmluvy, a najmä články 49 a 56 ZFEÚ, vykladať v tom zmysle, že sa uplatňujú na koncesie na prevádzkovanie hry Bingo, ktoré boli udelené vo výberovom konaní v roku 2000, ich doba účinnosti uplynula a bola opakovane predĺžená legislatívnymi ustanoveniami, ktoré nadobudli účinnosť po nadobudnutí účinnosti smernice a po uplynutí lehoty na jej prebratie?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, bráni smernica 2014/23/EÚ výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, ktoré zbavujú orgán verejnej správy diskrečnej právomoci začať na žiadosť zainteresovaných strán správne konanie zamerané na zmenu podmienok výkonu koncesií, s vyhlásením nového udeľovania koncesií alebo bez takéhoto vyhlásenia v závislosti od toho, či sa opätovné prerokovanie zmluvnej rovnováhy kvalifikuje ako podstatná zmena v prípadoch, keď nastanú nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

3.

Bráni smernica 89/665/ES (2) zmenená smernicou 2014/23/EÚ výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, podľa ktorých môže zákonodarca alebo orgán verejnej správy podmieňovať účasť na postupe prerozdeľovania koncesií na hazardné hry vstupom držiteľa licencie do režimu technického predĺženia, a to aj v prípade, ak je vylúčená možnosť opätovného prerokovania podmienok výkonu koncesie s cieľom uviesť ich do rovnováhy, v dôsledku nepredvídaných a nepredvídateľných udalostí, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

4.

Bránia v každom prípade články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, ktoré zbavujú orgán verejnej správy diskrečnej právomoci začať na žiadosť zainteresovaných strán správne konanie zamerané na zmenu podmienok výkonu koncesií, s vyhlásením nového udeľovania koncesií alebo bez takéhoto vyhlásenia v závislosti od toho, či sa opätovné prerokovanie zmluvnej rovnováhy kvalifikuje ako podstatná zmena v prípadoch, keď nastanú nepredvídané a nepredvídateľné udalosti, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?“

5.

Bránia články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery výkladu alebo uplatňovaniu ustanovení vnútroštátnych interných predpisov, prípadne aplikačnej praxi na základe týchto ustanovení, podľa ktorých môže zákonodarca alebo orgán verejnej správy podmieňovať účasť na postupe prerozdeľovania koncesií na hazardné hry vstupom držiteľa licencie do režimu technického predĺženia, a to aj v prípade, ak je vylúčená možnosť opätovného prerokovania podmienok výkonu koncesie s cieľom uviesť ich do rovnováhy, v dôsledku nepredvídaných a nepredvídateľných udalostí, ktoré nemožno pripísať zmluvným stranám a ktoré významne ovplyvňujú bežné podmienky prevádzkového rizika, pokiaľ tieto podmienky pretrvávajú a na čas potrebný na prípadné obnovenie pôvodných podmienok výkonu koncesií?

6.

Bránia vo všeobecnosti články 49 a 56 ZFEÚ a zásady právnej istoty a účinnosti právnej ochrany, ako aj zásada ochrany legitímnej dôvery vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava relevantná v konaní vo veci samej, v ktorej sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľov hry Bingo platiť mesačný poplatok v režime technického predĺženia, ktorý nebol stanovený v pôvodných koncesných listinách, a to v rovnakej výške pre všetky typy prevádzkovateľov, pričom táto výška je v priebehu času upravovaná zákonodarcom bez akéhokoľvek preukázaného vzťahu k charakteristikám a priebehu konkrétneho koncesného vzťahu?

1.

Má sa článok 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (1) priamo uplatniť na také nároky, ktorými sa Rakúska republika prostredníctvom prostriedkov súkromného práva domáha vrátenia pomoci, ktorú poskytla na základe zmluvy v rámci programu, ktorý predstavuje agroenvironmentálne opatrenie podľa nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (2), keďže príjemca pomoci porušil zmluvné povinnosti?

2.

V prípade, že je odpoveď na prvú otázku kladná, má sa článok 3 ods. 1 tretí pododsek nariadenia uvedeného v prvej otázke vykladať v tom zmysle, že o vyšetrovanie alebo právne konanie, ktorým sa prerušuje premlčanie, ide aj vtedy, ak poskytovateľ pomoci znovu, prípadne opakovane, vyzve príjemcu pomoci na zaplatenie po prvom mimosúdnom vymáhaní nároku na vrátenie pomoci, a mimosúdne ho upomenie, namiesto toho, aby svoje nároky na vrátenie uplatnil na súde?

3.

V prípade, že je odpoveď na prvú otázku záporná, je uplatnenie tridsaťročnej premlčacej lehoty podľa vnútroštátneho občianskeho práva na nároky na vrátenie v súlade s právom Únie, najmä so zásadou proporcionality?

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 21. septembra 2022 vo veci T-95/21, Portugalská republika/Európska komisia, EU:T:2022:567, ktorým bola zamietnutá žaloba, ktorou sa Portugalská republika domáhala zrušenia článku 1 a článkov 4 až 6 rozhodnutia Európskej komisie zo 4. decembra 2020 o schéme pomoci SA.21259 (2018/C) (ex 2018/NN), uplatňovanej Portugalskom v prospech Zona Franca da Madeira (ZFM) – Režim III (1),

—

zaviazal Európsku Komisiu na náhradu všetkých trov konania vrátane trov konania Portugalskej republiky a trov konania o predbežných opatreniach (T-95/12 R).

1.

2.

3.

4.

5.

6.

7.

8.

9.

—

zrušil uznesenie Všeobecného súdu (ôsma komora) zo 7. októbra 2022 vo veci OG a i./Komisia, T-101/22, neuverejnené, EU:T:2022:661,

—

pokiaľ konštatuje, že stav konania dovoľuje vo veci rozhodnúť, vyhovel žalobným dôvodom uplatňovaným v prvostupňovom konaní a zrušil delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/2288 z 21. decembra 2021, ktorým sa mení príloha k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953, pokiaľ ide o obdobie uznávania potvrdení o očkovaní vydaných vo formáte digitálneho COVID preukazu EÚ, v ktorých sa uvádza dokončenie primárnej vakcinačnej série (1), a zrušil aj články 1 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2022/503 z 29. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/953, pokiaľ ide o vyňatie maloletých osôb z obdobia uznávania potvrdení o očkovaní vydaných vo formáte digitálneho COVID preukazu EÚ (2),

—

subsidiárne k predchádzajúcemu návrhu, v prípade, že konštatuje, že stav konania nedovoľuje vo veci rozhodnúť, vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie o žalobných dôvodoch uvedených v žalobách o neplatnosť podaných v prvostupňovom konaní,

—

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania.

1.

Napadnuté delegované nariadenia sa priamo dotýkajú právneho postavenia odvolateľov, pretože členské štáty neboli tým, kto rozhodol, že platnosť potvrdení o očkovaní zaniká 270 dní po dokončení primárnej vakcinačnej série. Rozhodla o tom Komisia prostredníctvom delegovaných nariadení, ktoré vedú k tomuto automatickému zániku platnosti.

2.

Delegované nariadenia automaticky a bez nutnosti zásahu ktoréhokoľvek členského štátu ukončujú platnosť osvedčení o očkovaní, pokiaľ sa ich držitelia nedajú zaočkovať posilňujúcou dávkou, čo znamená, že ide o opatrenie nepriamo nariaďujúce očkovanie, ktoré sa dotýka právneho postavenia odvolateľov.

1.

Ukladá už článok 6 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) 2017/1369 (1) priamo povinnosť dodávateľom alebo predávajúcim výrobkov relevantných pre energetické označovanie uvádzať vo svojej reklame triedu energetickej účinnosti a rozsah tried energetickej účinnosti bez toho, aby táto norma podliehala výhrade konkretizácii delegovaným aktom?

2.

3.

V prípade zápornej odpovede na otázku 1:

Je povinnosť dodávateľov alebo predávajúcich výrobkov relevantných pre energetické označovanie uvádzať vo svojej reklame triedu energetickej účinnosti a rozsah tried energetickej účinnosti až do nadobudnutia účinnosti nových delegovaných aktov v tomto prípade úplne pozastavená?

1.

Patrí do pôsobnosti smernice 2014/42 (1), najmä jej článku 4, a rámcového rozhodnutia 2005/212 (2), najmä jeho článku 2, vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej vnútroštátny orgán rozhoduje o konfiškácii príjmov z trestnej činnosti v samostatnom konaní týkajúcom sa nezákonne získaného majetku, ktoré sa oddelí od hlavného trestného konania, a to pred tým, ako sa rozhodne, že došlo k spáchaniu trestného činu a že ho spáchala určitá osoba, a ktorá tiež stanovuje, že konfiškácia sa vykoná na základe materiálov vybratých zo spisu v trestnej veci?

2.

V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku kladná, má sa konštatovať, že právna úprava týkajúca sa prístupu k spisovému materiálu v konaní týkajúcom sa nezákonne získaného majetku je v súlade s právom na spravodlivý proces zakotveným v článku 47 Charty a v článku 8 ods. 1 smernice 2014/42?

3.

Má sa zásada prednosti práva Únie vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby Ústavný súd členského štátu, ktorý prejednáva návrh na určenie protiústavnosti podaný proti vnútroštátnej právnej úprave, ktorá bola vyhlásená za nezlučiteľnú s právom Únie, rozhodol, že sa uplatní zásada právnej istoty a že právne účinky tejto právnej úpravy budú zachované počas obdobia, počas ktorého bola táto právna úprava účinná?

—

Určiť, že Portugalská republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 49 ods. 1 prílohy VI a článku 59 ods. 3 smernice 2005/36/ES a z článkov 45, 49 a 56 ZFEÚ tým, že ponechala v platnosti článok 2 zákona č. 25/2018 zo 14. júna 2018, ktorý doplnil odsek 7 do článku 25 zákona č. 31/2009 z 3. júla 2009, v znení zákona č. 40/2015, v ktorom sa stanovuje, že „držitelia univerzitného diplomu zo staviteľstva, o ktorých hovorí príloha VI k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (1) zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorí začali vzdelávanie v akademických rokoch uvedených v spomenutej prílohe a ktorí preukážu, že im v súlade s nariadením č. 73/73 z 28. februára 1973 bol medzi 1. novembrom 2009 a 1. novembrom 2017 zadaný architektonický projekt, ktorý schválila obec, môžu vypracovávať projekty špecificky uvedené v tomto nariadení za podmienok v ňom stanovených a v súlade so zákonným režimom platným pre danú činnosť, avšak musia dodržiavať povinnosti stanovené týmto zákonom a prípadne doložiť ich plnenie príslušným správnym orgánom“,

—

zaviazať Portugalskú republiku na náhradu trov konania.

a)

Obmedzuje nadobudnuté práva na stavebných inžinierov, ktorí začali svoje vzdelávanie v akademických rokoch uvedených v smernici, takže všetci stavební inžinieri, ktorí začali svoje vzdelávanie v predchádzajúcich akademických rokoch, sú zbavení možnosti využívať svoje nadobudnuté práva.

b)

Na to, aby stavebný inžinier mohol realizovať architektonický projekt, diskriminujúcim spôsobom a bez akejkoľvek opory v smernici vyžaduje, aby mu medzi 1. novembrom 2009 a 1. novembrom 2017 bol zadaný architektonický projekt, ktorý schválila obec. Túto požiadavku je mimoriadne ťažké splniť, keďže od roku 2015 portugalské samosprávne subjekty systematicky odmietajú architektonické projekty predložené inžiniermi, ktorí používajú nadobudnuté práva podľa smernice 2005/36/ES.

Dňa 24. januára 2019 zaslala Komisia Portugalskej republike písomnú výzvu. Následne bolo 29. februára doručené Portugalskej republike odôvodnené stanovisko, na ktoré neodpovedala.

1.

Má sa článok 14 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 178/2002 (1), vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave, respektíve výkladu členského štátu, podľa ktorého sa potraviny považujú za nevhodné na ľudskú spotrebu vtedy, ak nie je zaručená ich spotreba v súlade s účelom bez toho, aby museli existovať dôvody uvedené v článku 14 ods. 5 vyššie uvedeného nariadenia, pre ktoré je potravina neprijateľná pre ľudskú spotrebu (kontaminácia vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom)?

V prípade, ak je odpoveď na prvú otázku záporná:

2.

Má sa článok 14 ods. 2 písm. b) v spojení s článkom 14 ods. 5 nariadenia č. 178/2002 vykladať v tom zmysle, že treba vychádzať z toho, že ide o potravinu nevhodnú na ľudskú spotrebu, ak potravina pri spotrebe v súlade s účelom vedie k značnému (v prípade priemernej dospelej osoby s telesnou váhou 70 kg päťnásobnému) prekročeniu hodnoty, ktorú Európsky úrad pre bezpečnosť potravín v rámci hodnotenia prídavnej látky (obsiahnutej v potravine) považuje za hodnotu prípustnej dennej spotreby (Acceptable Daily Intake – ADI)?

1.

Má sa článok 50 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (2) zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (ďalej len „nariadenie č. 1307/2013“) vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu stanoviť ako kritérium oprávnenosti, aby príjemca pomoci nepretržite vykonával činnosť poľnohospodára ako hlavnú činnosť a ako fyzická osoba podnikateľ odo dňa podania žiadosti o platbu vo výške 90 % pomoci až do konca doby prevádzkovania?

2.

V prípade zápornej odpovede, má sa uvedené kritérium oprávnenosti vykladať ako záväzok príjemcu?

3.

V prípade kladnej odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, majú sa článok 64 ods. 1 a článok 77 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (3) zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, vykladať v tom zmysle, že v prípade porušenia záväzku možno uložiť správnu sankciu, ktorej výška sa musí určiť s ohľadom na zásadu proporcionality na základe článku 64 ods. 4 písm. b) a článku 77 ods. 4 písm. b) tohto nariadenia, inými slovami, že sa tieto ustanovenia majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá nariaďuje vrátenie celej sumy pomoci bez zohľadnenia doby trvania nesplnenia?

4.

Majú sa článok 64 ods. 2 písm. e) a článok 77 ods. 2 písm. e) [nariadenia č. 1306/2013] vykladať v tom zmysle, že „menej závažné nesplnenie“ zahŕňa situáciu, v ktorej príjemca pomoci počas 176 dní v rámci päťročného trvania záväzku porušil ustanovenie týkajúce sa zachovania činnosti ako hlavnej činnosti, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že počas celého tohto obdobia vykonával len poľnohospodársku činnosť, z ktorej pochádzali jeho príjmy?

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 9. novembra 2022 vo veci T-655/19, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia,

—

v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora vydal konečné rozhodnutie vo veci a zrušil, pokiaľ ide o odvolateľky, rozhodnutie Komisie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019, týkajúce sa údajného porušenia článku 65 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, vydané vo veci AT.37956 – Výstužné tyče do betónu,

—

v súlade s článkom 138 rokovacieho poriadku uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania tak pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom.

—

zrušil rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 9. novembra 2022 vo veci T-656/19, Alfa Acciai/Komisia,

—

v súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora vydal konečné rozhodnutie vo veci a zrušil, pokiaľ ide o odvolateľku, rozhodnutie Komisie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019, týkajúce sa údajného porušenia článku 65 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, vydané vo veci AT.37956 – Výstužné tyče do betónu,

—

v súlade s článkom 138 rokovacieho poriadku uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania tak pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom.

—

v prvom rade zrušil rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 9. novembra 2022 vo veci T-667/19 v rozsahu, v akom sa zamietol hlavný návrh spoločnosti Ferriere Nord na zrušenie rozhodnutia Európskej komisie zo 4. júla 2019, C(2019) 4969 final,

—

v dôsledku toho zrušil vyššie uvedené rozhodnutie Komisie,

—

subsidiárne, aby zrušil rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 9. novembra 2022 vo veci T-667/19 v rozsahu, v akom sa zamietol subsidiárne podaný návrh spoločnosti Ferriere Nord na čiastočné zrušenie rozhodnutia Európskej komisie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019 a na zníženie uloženej pokuty,

—

v dôsledku toho čiastočne zrušil vyššie uvedené rozhodnutie Komisie a znížil tak uloženú sankciu.

—

V každom prípade, aby uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

(A)

Odvolacie dôvody na zrušenie rozsudku Všeobecného súdu ako celku v rozsahu, v akom sa zamietli žalobné dôvody spoločnosti Ferriere Nord na zrušenie rozhodnutia Komisie zo 4. júla 2019 ako celku

(B)

Dôvody na čiastočné zrušenie rozsudku Všeobecného súdu v rozsahu, v akom sa zamietli žalobné dôvody spoločnosti Ferriere Nord na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie zo 4. júla 2019 a v dôsledku toho k zníženiu pokuty.

—

určil, že Spolková republika si nesplnila svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 6 ods. 2 a článku 4 ods. 1 druhého pododseku smernice 92/43/EHS (1) vo vzťahu k typom biotopov 6510 (nížinné a podhorské kosné lúky) a 6520 (horské kosné lúky) chránených sústavou Natura 2000 tým, že

—

všeobecne a systémovo opomínala podniknúť primerané kroky, aby sa predišlo poškodeniu typov biotopov 6510 a 6520 na územiach označených v tejto súvislosti za chránené a

—

všeobecne a systémovo opomenula oznamovať Komisii aktualizované údaje týkajúce sa typov biotopov 6510 a 6520 na územiach označených v tejto súvislosti za chránené;

—

zaviazal Spolkovú republiku Nemecko na náhradu trov konania.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

GEA Group AG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v konaniach T-640/16, T-640/16 RENV a C-823/18 P.

1.

Rozhodnutie Rady Európskej únie SGS 21/000067 zo 14. januára 2021 sa zrušuje.

2.

Rada znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy vynaložené pánom Emiliom De Capitanim.

3.

Belgické kráľovstvo, Holandské kráľovstvo, Fínska republika a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Neratax LTD znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Intrum Hellas AE Daicheirisis Apaitiseon Apo Daneia kai Pistoseis.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Società Navigazione Siciliana SCpA je povinná nahradiť trovy konania.

1)

Žaloba sa zamieta.

2)

Zielonogórski Klub Żużlowy Sportowa S.A. je povinný nahradiť trovy konania.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

NS je povinná nahradiť trovy konania.

1)

Žaloba sa zamieta

2)

Každý účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

1.

Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 1. apríla 2022 (vec R 1107/2021-1) sa zrušuje.

2.

EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.

1.

Rozhodnutie prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 1. apríla 2022 (vec R 1105/2021-1) sa zrušuje.

2.

EUIPO je povinný nahradiť trovy konania.

—

vydal uznesenie povoľujúce zrušenie rozhodnutia Európskej centrálnej banky z 1. septembra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým sa zamieta úplné zverejnenie korešpondencie a výmeny dokumentov medzi Európskou centrálnou bankou a Centrálnou bankou Írska v súvislosti s rozhodnutím Európskej centrálnej banky 2013/211/EÚ (1), ako toto zverejnenie požadoval žalobca,

—

vydal uznesenie ukladajúce povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 4 ods. 1 písm. a) štvrtú zarážku rozhodnutia Európskej centrálnej banky 2004/258/ES (2). Žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď odmietla žalobcovi prístup k požadovaným informáciám z dôvodu, že úplné alebo čiastočné zverejnenie dokumentov by ohrozilo verejný záujem spočívajúci v ochrane integrity eurobankoviek.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 4 bod l) písm. c) rozhodnutia 2004/258. Žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď žalobcovi úplne alebo čiastočne odmietla prístup k požadovaným dokumentom z dôvodu, že výmena stanovísk medzi ECB a národnými centrálnymi bankami je dôverná a chráni ju právo Spoločenstva.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie porušuje článok 4 rozhodnutia 2004/258/ES. Žalovaná sa dopustila nesprávneho posúdenia, keď dospela k záveru o neexistencii prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho zverejnenie, keď žalobca požiadal o poskytnutie dokumentov v súdnom konaní a odmietnutie sprístupnenia bránilo výkonu práva na informácie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ alebo ho znemožňovalo. (3)

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie dostatočne neodôvodňuje zamietnutie prístupu k požadovaným dokumentom.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že napadnuté rozhodnutie porušuje právo na dobrú správu vecí verejných a právo na účinný prostriedok nápravy podľa článkov 41 a 47 Charty základných práv Európskej únie.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311148), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311142), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311133), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311153), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311144), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311128), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobkyne a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311156), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311127), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311141), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311146), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobkyne a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311164), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311174), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311154), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311170), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311159), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311125), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobkyne a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311149), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobkyne a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311176), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobkyne a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311132), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311143), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 13. októbra 2022 doporučeným listom (ref. č. D311124), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bola žalobkyňa informovaná prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 28. novembra 2022 doporučeným listom (ref. č. D313509), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobkyne a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobkyňu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

vyhlásil za neexistujúce alebo subsidiárne zrušil v celom rozsahu opatrenie, o ktorom bol žalobca informovaný prostredníctvom oznámenia prijatého vedúcim oddelenia pre odmeňovanie a sociálne nároky poslancov Riaditeľstva pre finančné a sociálne nároky poslancov Generálneho riaditeľstva pre financie Európskeho parlamentu týkajúceho sa prepočtu nárokov na starobný dôchodok, ktoré bolo doručené 28. novembra 2022 doporučeným listom (ref. č. D313497), v ktorom Európsky parlament prepočítal nároky na starobný dôchodok žalobcu a nariadil vrátenie sumy vyplatenej na základe predchádzajúceho výpočtu dôchodku,

—

nariadil Európskemu parlamentu vrátenie všetkých neoprávnene zrazených súm spolu so zákonnými úrokmi odo dňa zrazenia až do zaplatenia a uložil Európskemu parlamentu povinnosť, aby vyhovel vydanému rozsudku a aby prijal všetky potrebné kroky, akty alebo opatrenia na zabezpečenie okamžitého a úplného obnovenia pôvodnej výšky dôchodku,

—

uložil Európskemu parlamentu povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nedostatku právomoci autora aktu, ktorý má nepriaznivý vplyv na žalobcu, porušení podstatných formálnych náležitostí z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a z toho vyplývajúcom porušení článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na neexistencii právneho základu a nesprávnom uplatnení článku 75 vykonávacích opatrení k štatútu poslancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na zjavnom porušení zásady právnej istoty, zásady ochrany legitímnej dôvery a nadobudnutých práv a z toho vyplývajúcom porušení článku 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO a v prípade potreby ďalšiemu účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.

—

Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

čiastočne zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/2261 z 11. novembra 2022, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) (1), v rozsahu, v akom sa týka jednorazových finančných opráv uplatnených na Rumunsko za porušenie práva Únie, pokiaľ ide o platby za roky podania žiadosti 2018 a 2019 (rozpočtové roky 2019 a 2020) – vo výške 2 515 141,78 eur;

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci Komisie pri vylúčení určitých súm z financovania Úniou na základe článku 52 nariadenia č. 1306/2013.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 296 druhom odseku Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

—

zrušil vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2022/2231 zo 14. novembra 2022, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 359/2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne (1), v rozsahu, v akom sa týka zápisu žalobkyne do prílohy I nariadenia Rady (EÚ) č. 359/2011,

—

vyhlásil nariadenie Rady (EÚ) č. 359/2011 z 12. apríla 2011 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu v Iráne (2) (ďalej len „nariadenie 359/2011“) za neuplatniteľné v rozsahu, v akom sa týka zápisu žalobkyne do prílohy I nariadenia (ES) č. 359/2011, a

—

uložil Rade Európskej únie povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada zjavne nesprávne opísala skutkový stav a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatňovaní článku 263 ZFEÚ a článkov 3.1, 3.2 a 12.2 nariadenia č. 359/2011.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Rada porušila svoju povinnosť (primeraného) odôvodnenia a povinnosti uviesť dôvody, ktoré by spĺňali uplatniteľný štandard (najmä pokiaľ ide o objektívnosť uplatnených kritérií, zohľadnenie záujmov žalobkyne, primeranosť postupu prijímania rozhodnutia, zohľadnenie záujmov dodávateľov EÚ, rovnosť zaobchádzania vo vzťahu k žalobkyni, dodržiavanie zásady zákazu diskriminácie, povinnosť predchádzať svojvoľnosti pri prijímaní rozhodnutia a povinnosť predchádzať zneužívaniu právomoci), a to v rozpore s článkami 263 a 296 ZFEÚ a článkami 3.1, 3.2 a 12.2 nariadenia 359/2011.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tvrdení, že Rada porušila právo žalobkyne na obranu, najmä jej právo byť vypočutý a právo na účinné súdne preskúmanie, čo je v rozpore s článkom 296 ZFEÚ a článkom 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 359/2011.

—

zrušil rozhodnutie zo 6. apríla 2022 o prepustení žalobcu,

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu stanovenú ex aequo et bono z dôvodu spôsobenej nemajetkovej ujmy, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, práva na obhajobu, povinnosti starostlivosti a zásady proporcionality.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 2 písm. c) Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na zneužití právomoci.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie;

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a odvolacím senátom, a to najmä so zahrnutím trov žalobkyne.

—

Porušenie článku 25 ods. 1 písm. a) a článku 3 písm. a) nariadenia Rady (ES) č. 6/2002.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

rozhodol, že EUIPO a The Feed.com, Inc. znášajú vlastné trovy konania a sú povinné spoločne nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Feed SA, vrátane trov konania vynaložených v konaní pred EUIPO.

—

Porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom:

—

vrátil vec EUIPO, aby sa rozhodlo o výmaze ochrannej známky THE FEED č. 12 392 651 pre „služby internetového maloobchodného predaja týkajúceho sa náhrad stravy, energetických potravín, výživových tyčiniek, energetických gélov, energetických prípravkov, potravinových doplnkov a energetických nápojov; predaj náhrad stravy, energetických potravín, výživových tyčiniek, energetických gélov, energetických prípravkov, potravinových doplnkov a energetických nápojov“,

—

uložil EUIPO a spoločnosti The Feed.com, Inc. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania, ktoré vynaložila Feed SA v rámci tohto konania a v rámci konania pred EUIPO.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

vrátil vec späť EUIPO na nové rozhodnutie, alebo

—

zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že rozhodne, že neexistujú relatívne dôvody pre zamietnutie zápisu ochrannej známky Európskej únie č. 18 204 993 CHERRY Passion pre všetky tovary triedy 30 a ochranná známka má byť zapísaná,

—

priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania.

—

porušenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001,

—

porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty,

—

porušenie článku 94 ods. 1 a článku 95 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001.

—

vyhovel žalobe,

—

zrušil napadnuté akty,

—

zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 4 000 eur,

—

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení povinnosti odôvodnenia, a to najmä vzhľadom na nedostatočnú koherenciu napadnutých aktov, pokiaľ ide najmä o vzťah medzi aritmetickými známkami a doslovnými zneniami hodnotiacej správy.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na zjavne nesprávnom posúdení, pokiaľ ide o aritmetické hodnotenie žalobcu, a to z dôvodu nesúdržnosti a nekoherentnosti uvedeného hodnotenia s doslovnými zneniami hodnotiacej správy.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení pravidiel upravujúcich vypracovanie hodnotiacich správ, na zneužití konania a zneužití právomoci, ako aj na porušení povinnosti nestrannosti, a to najmä z dôvodu, že prvý hodnotiteľ žalobcu zmenil svoj návrh správy na základe vývoja v inom konania týkajúcom sa žalobcu, a síce v správnom šetrení.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na prekročení zákonných lehôt na vypracovanie spornej správy.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na nesprávnom skutkovom posúdení a na nesprávnom výpočte. Žalobca sa v tejto súvislosti domnieva, že uplatnenie nesprávnych koeficientov a pravidiel zaokrúhľovania viedli k nesprávnej celkovej známke.

6.

Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení práva byť vypočutý, keďže žalobca a jeho hodnotiteľ prediskutovali iba časť pripomienok podaných žalobcom k návrhu správy.

—

čiastočne zrušil napadnuté rozhodnutie EUIPO z 9. novembra 2022 (body 1 a 2 výroku) a rozhodol, že v tejto veci nie nie sú splnené všetky podmienky stanovené v článku 53 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009, a z tohto dôvodu potvrdil prvostupňové rozhodnutie a návrh na vyhlásenie ochrannej známky Európskej únie EUTM-016757262 „PREDATOR“ za neplatnú v celom rozsahu zamietol,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania pred Všeobecným súdom a – podľa článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku – povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom EUIPO,

—

v prípade vstupu vedľajších účastníkov do konania uložil im povinnosť znášať vlastné trovy konania.

—

Porušenie článku 53 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (kodifikované znenie),

—

porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a porušenie článku 95 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 o ochrannej známke Európskej únie v spojení s článkom 55 ods. 1 a 2 a článku 22 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2018/625.

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania vynaložených v konaní o námietke a v konaní pred odvolacím senátom.