PRÍLOHA

k nariadeniu Komisie z 21. decembra 2005, ktorým sa určujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien určitých druhov ovocia a zeleniny

(EUR/100 kg)
Kód KN	Kód tretích krajín (1)	Paušálna dovozná hodnota
0702 00 00	052	71,2
	204	51,0
	212	87,2
	999	69,8
0707 00 05	052	128,1
	204	59,9
	220	196,3
	628	155,5
	999	135,0
0709 90 70	052	109,0
	204	112,3
	999	110,7
0805 10 20	052	59,8
	204	62,5
	220	65,0
	388	22,5
	624	59,8
	999	53,9
0805 20 10	052	60,4
	204	53,0
	999	56,7
0805 20 30, 0805 20 50, 0805 20 70, 0805 20 90	052	77,0
	220	36,7
	400	81,3
	464	143,9
	624	83,2
	999	84,4
0805 50 10	052	44,9
	999	44,9
0808 10 80	096	18,3
	400	87,8
	404	96,7
	528	48,0
	720	74,2
	999	65,0
0808 20 50	052	125,5
	400	103,9
	720	63,3
	999	97,6

---

(1)  Nomenklatúra krajín podľa nariadenia Komisie (ES) č. 750/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19.5.2005, s. 12). Kód „999“ označuje „iné miesto pôvodu“.

PRÍLOHA

Medzinárodný účtovný štandard (IAS) 39 sa mení a dopĺňa takto:

MEDZINÁRODNÝ ÚČTOVNÝ ŠTANDARD

IAS č.	Názov
IAS 39	Finančné nástroje: Vykazovanie a oceňovanie

Reprodukcia povolená v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Všetky existujúce práva mimo EHP vyhradené, s výnimkou práva reprodukovania na účely osobného použitia alebo iného riadneho nakladania. Ďalšie informácie možno získať od IASB na stránke: www.iasb.org.uk

1.

Odsek 80 sa nahrádza takto: „80. Na účely účtovania hedgingu za hedgované položky možno označiť len majetok, záväzky, firemný záväzok alebo veľmi pravdepodobné predpokladané transakcie, ktoré zahŕňajú stranu s externým vzťahom k jednotke. Účtovanie hedgingu možno uplatniť na transakcie medzi jednotkami alebo segmentmi v tej istej skupine len v rámci individuálnych alebo samostatných účtovných závierok týchto jednotiek alebo segmentov, a nie v rámci konsolidovanej účtovnej závierky skupiny. Výnimkou je kurzové riziko vnútroskupinovej peňažnej položky (napr. platba/pohľadávka medzi dvoma dcérskymi spoločnosťami), ktoré môže spĺňať podmienky zaradenia do kategórie hedgovanej položky v konsolidovaných účtovných závierkach v prípade, ak je jeho výsledkom vystavenie kurzovému zisku alebo strate, ktoré nie sú v rámci konsolidácie v súlade s IAS 21 Účinky zmien v kurzoch cudzích mien úplne eliminované. V súlade s IAS 21 nie sú kurzové zisky a straty týkajúce sa vnútroskupinových peňažných položiek v rámci konsolidácie úplne eliminované, ak ide o transakciu vnútroskupinovej peňažnej položky medzi dvoma jednotkami skupiny, ktoré majú dve rozdielne funkčné meny. Okrem toho kurzové riziko veľmi pravdepodobnej predpokladanej vnútroskupinovej transakcie môže spĺňať podmienky zaradenia do kategórie hedgovanej položky v konsolidovaných účtovných závierkach za predpokladu, že transakcia je denominovaná v inej ako funkčnej mene jednotky, vstupujúcej do tejto transakcie, a kurzové riziko ovplyvní konsolidovaný zisk alebo stratu.“

2.

Vkladajú sa tieto odseky 108A a 108B: „108A. Jednotka uplatní poslednú vetu odseku 80 a odseky AG99A a AG99B na ročné obdobia začínajúce sa 1. januára 2006 alebo neskôr. Podporuje sa skoršie uplatňovanie. Ak jednotka označila ako hedgovanú položku externú predpokladanú transakciu, ktorá: a) je denominovaná vo funkčnej mene jednotky vstupujúcej do transakcie; b) má za následok vystavenie sa riziku, ktoré bude mať vplyv na konsolidovaný zisk alebo stratu (t. j. je denominovaná v inej mene, ako je mena prezentácie účtovných závierok skupiny); a c) by spĺňala podmienky účtovania hedgingu, ak by nebola denominovaná vo funkčnej mene jednotky, ktorá do transakcie vstupuje, môže uplatniť účtovanie hedgingu v konsolidovaných účtovných závierkach v období (obdobiach) pred dátumom uplatňovania poslednej vety odseku 80 a odsekov AG99A a AG99B. 108B. Jednotka nemusí uplatňovať odsek AG99B na porovnateľné informácie týkajúce sa období pred dátumom uplatňovania poslednej vety odseku 80 a odseku AG99A.“

3.

V prílohe A (Aplikačné usmernenia) sa odseky AG99A a AG99B prečíslujú na AG99C a AG99D a vkladajú sa tieto odseky AG99A, AG99B a AG133: „AG99A. V odseku 80 je uvedené, že v konsolidovaných účtovných závierkach môže kurzové riziko veľmi pravdepodobnej predpokladanej vnútroskupinovej transakcie spĺňať podmienky zaradenia do kategórie hedgovanej položky v hedgingu peňažných tokov za predpokladu, že transakcia je denominovaná v inej ako funkčnej mene jednotky vstupujúcej do tejto transakcie a kurzové riziko ovplyvní konsolidovaný zisk alebo stratu. Na tento účel môže byť jednotka materskou spoločnosťou, dcérskou spoločnosťou, pridruženým podnikom, spoločným podnikom alebo pobočkou. Ak kurzové riziko predpokladanej vnútroskupinovej transakcie nemá vplyv na konsolidovaný zisk ani stratu, vnútroskupinová transakcia nespĺňa podmienky zaradenia do kategórie hedgovanej položky. To je väčšinou prípad licenčných poplatkov, splátok úrokov alebo poplatkov za správu medzi členmi tej istej skupiny, ak s nimi nie je spojená žiadna vonkajšia transakcia. Ak však kurzové riziko predpokladanej vnútroskupinovej transakcie ovplyvní konsolidovaný zisk alebo stratu, vnútroskupinová transakcia spĺňa podmienky zaradenia do kategórie hedgovanej položky. Príkladom sú predpokladané predaje alebo nákupy zásob medzi členmi tej istej skupiny, ak dochádza k následnému predaju zásob strane s externým vzťahom ku skupine. Podobne predpokladaný vnútroskupinový predaj strojov a zariadení jednotkou skupiny, ktorá ich vyrobila, jednotke skupiny, ktorá použije stroje a zariadenia na svoju činnosť, môže ovplyvniť konsolidovaný zisk alebo stratu. Mohlo by k tomu dôjsť napríklad preto, že stroje a zariadenia budú odpísané kupujúcou jednotkou a pôvodne vykázaná suma za stroje a zariadenia sa môže zmeniť, ak je predpokladaná vnútroskupinová transakcia denominovaná v inej ako funkčnej mene kupujúcej jednotky. AG99B. Ak hedging predpokladanej vnútroskupinovej transakcie spĺňa podmienky účtovania hedgingu, každý zisk alebo strata, ktoré sú vykazované priamo vo vlastnom imaní v súlade s odsekom 95 písm. a), budú preklasifikované do zisku alebo straty v tom istom období alebo v tých istých obdobiach, počas ktorých kurzové riziko hedgovanej transakcie ovplyvňuje konsolidovaný zisk alebo stratu. AG133. Jednotka mohla označiť ako hedgovanú položku predpokladanú vnútroskupinovú transakciu na začiatku ročného obdobia začínajúceho sa 1. januára 2005 alebo neskôr (alebo na začiatku skoršieho porovnateľného obdobia na účel prehodnotenia porovnateľných informácií) v rámci hedgingu, ktorý by spĺňal podmienky účtovania hedgingu v súlade s týmto štandardom (zmeneným a doplneným poslednou vetou odseku 80). Takáto jednotka môže použiť toto označenie pri uplatňovaní účtovania hedgingu v konsolidovaných finančných závierkach od začiatku ročného obdobia začínajúceho sa 1. januára 2005 alebo neskôr (alebo od začiatku skoršieho porovnateľného obdobia). Takáto jednotka tiež uplatňuje odseky AG99A a AG99B od začiatku ročného obdobia začínajúceho 1. januára 2005 alebo neskôr. V súlade s odsekom 108B sa však nemusí uplatňovať odsek AG99B na porovnateľné informácie týkajúce sa skorších období.“

„4.   Na to, aby sa priznala náhrada za výrobky uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1255/1999, musia spĺňať príslušné požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (11) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (12) a musia byť pripravené v schválenom zariadení a musia spĺňať požiadavky na identifikačné označovanie uvedené v oddiele I prílohy II k nariadeniu (ES) č. 853/2004.

„6.   Pomoc sa poskytuje len na výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu, ak výrobky spĺňajú požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 (14) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 (15), a to najmä požiadavky týkajúce sa prípravy v schválenom zariadení a požiadaviek na identifikačné označovanie, uvedených v oddiele I prílohy II k nariadeniu (ES) č. 853/2004.

VYHLÁSENIA EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva týkajúce sa článku 12 ods. 3 Protokolu o ochrane pôdy k Alpskému dohovoru

Európske spoločenstvo upozorňuje, že článok 12 ods. 3 Protokolu o ochrane pôdy by sa mal vykladať v súlade s existujúcimi právnymi predpismi ES, najmä so smernicou Rady 86/278/EHS z 12. júna 1986 o ochrane životného prostredia a najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve (1). Európske spoločenstvo je názoru, že kal môže mať cenné agronomické vlastnosti a možno ho používať v poľnohospodárstve za predpokladu, že sa používa správne. Jeho používaním sa nesmie zhoršovať kvalita pôdy a poľnohospodárskych produktov, ako je uvedené v odôvodnení 7 uvedenej smernice, ani spôsobovať škodlivé účinky na ľudí (priame alebo nepriame následky na ľudské zdravie), zvieratá, rastliny a životné prostredie, ako je uvedené v odôvodnení 5 a v článku 1 uvedenej smernice. Kal sa môže používať v prípadoch, ak by to bolo v prospech pôdy alebo výživy plodín a rastlín.

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva týkajúce sa článku 17 ods. 2 Protokolu o ochrane pôdy k Alpskému dohovoru

Článok 17 ods. 2 Protokolu o ochrane pôdy by sa mal vykladať v súlade s právnymi predpismi ES a takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, aby sa vypracovávali a uskutočňovali plány odpadového hospodárstva na predúpravu, úpravu a likvidáciu odpadu a zvyškových materiálov, aby sa predchádzalo znečisťovaniu pôdy a zabezpečila sa zlučiteľnosť nielen so životným prostredím, ale aj ľudským zdravím.

Vyhlásenie Európskeho spoločenstva k článku 19 ods. 2 a článku 21 ods. 2 Protokolu o ochrane pôdy k Alpskému dohovoru

So zreteľom na článok 19 ods. 2 a článok 21 ods. 2 Protokolu o ochrane pôdy, spoločný pozorovací systém by mal byť v prípade potreby zlúčiteľný s Globálnym systémom systémov pozorovania Zeme (GEOSS) a mal by zohľadňovať databázu, ktorú členské štáty zriadili v súlade s právnymi predpismi ES o pozorovaní, zbere údajov a metaúdajoch.

Vyhlásenie k výhrade Európskeho spoločenstva k článku 9 Protokolu o energii k Alpskému dohovoru

Článok 9 Protokolu o energii sa týka otázok jadrovej energie. Pokiaľ ide o Európske spoločenstvo, požiadavky uvedené v článku 9 sú ustanovené v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Euratom). Rozhodnutie, ktorým bol Alpský dohovor ratifikovaný, nebolo založené na Zmluve o Euratome, ale výlučne na Zmluve o ES. Rozhodnutie, ktorým sa povolí podpis protokolu, bude mať rovnaký právny základ. V dôsledku toho nebude Európske spoločenstvo po nadobudnutí platnosti protokolu viazané jeho článkom 9.

---

(1)  Ú. v. ES L 181, 4.7.1986, s. 6.

PREKLAD

PROTOKOL

o vykonávaní Alpského dohovoru z roku 1991 v oblasti ochrany pôdy

Protokol o ochrane pôdy

Preambula

NEMECKÁ SPOLKOVÁ REPUBLIKA,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

LICHTENŠTAJNSKÉ KNIEŽATSTVO,

MONACKÉ KNIEŽATSTVO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA

a

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO,

V SÚLADE so svojou úlohou uskutočňovať komplexnú politiku ochrany a trvalo udržateľného rozvoja alpského regiónu vyplývajúcou z Dohovoru o ochrane Álp (Alpský dohovor) zo 7. novembra 1991,

V RÁMCI plnenia svojich povinností vyplývajúcich z odsekov 2 a 3 článku 2 Alpského dohovoru,

S CIEĽOM znížiť kvantitatívne a kvalitatívne poškodzovanie pôdy najmä používaním poľnohospodárskych a lesníckych výrobných metód šetrných voči pôde, hospodárnym využívaním pôdy, spomalením erózie a obmedzením nepriepustnosti pôdy,

UZNÁVAJÚC, že ochrana alpskej pôdy, jej trvalo udržateľné obhospodarovanie a obnovenie jej prirodzených funkcií v narušených oblastiach sú vo všeobecnom záujme,

UZNÁVAJÚC, že Alpy ako jedna z najväčších súvislých prírodných oblastí v Európe sa vyznačujú ekologickou rozmanitosťou a extrémne citlivými ekosystémami, ktorých funkčnú spôsobilosť je potrebné zachovať,

SÚC PRESVEDČENÉ, že miestne obyvateľstvo musí byť schopné definovať svoj vlastný projekt sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja a zúčastniť sa na jeho realizácii v existujúcom inštitucionálnom rámci,

SÚC SI VEDOMÉ, že na jednej strane predstavuje alpský región dôležité životné a hospodárske prostredie pre miestne obyvateľstvo a oddychové prostredie pre obyvateľov iných regiónov, a na druhej strane môže byť zachovanie funkcií pôdy ohrozené jednotlivými požiadavkami na jej využitie sústredenými v úzkom alpskom regióne, a že z tohto dôvodu bude potrebné zosúladiť hospodárske záujmy s ekologickými požiadavkami,

UZNÁVAJÚC skutočnosť, že pôda má vo vnútri ekosystémov osobitné postavenie, že jej obnova ako aj regenerácia narušenej pôdy sú veľmi pomalé, že erózia by sa mohla zrýchliť v dôsledku topografických zvláštností alpského regiónu, že na jednej strane pôda zachytáva znečisťujúce látky a na druhej strane môže byť kontaminovaná pôda zdrojom znečistenia susedných ekosystémov a môže predstavovať riziko pre človeka, zvieratá a rastliny;

SÚC SI VEDOMÉ, že využívanie pôdy, a to najmä v súvislosti s urbanizáciou, rozvojom priemyslu a remeselnej výroby, infraštruktúr, banskej ťažby, cestovného ruchu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a takisto dopravy, môže viesť ku kvalitatívnemu a kvantitatívnemu poškodzovaniu pôdy, a preto by sa na ochranu pôdy mali navrhnúť vhodné a integrované opatrenia na prevenciu ako aj obmedzenie a nápravu škôd;

DOMNIEVAJÚC SA, že ochrana pôdy má mnohonásobný dopad na ďalšie politiky v alpskom regióne a že musí byť – v dôsledku toho – koordinovaná s ostatnými odbormi a odvetviami;

SÚC PRESVEDČENÉ, že isté problémy je možné vyriešiť len na cezhraničnej úrovni a vyžadujú spoločné opatrenia alpských štátov, ktoré musia zmluvné strany uskutočniť s použitím existujúcich prostriedkov,

SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Ciele

1.   Tento protokol slúži na uskutočnenie záväzkov prijatých zmluvnými stranami Alpského dohovoru v oblasti ochrany pôdy.

2.   Pôdu:

1.

v jej prirodzených funkciách: a) životnej základne a životného prostredia pre človeka, zvieratá, rastliny a mikroorganizmy; b) významného prvku prírody a krajiny; c) časti ekosystémov, najmä pokiaľ ide o obeh vody a živín; d) prostredia premeny a regulácie nánosov látok, a to najmä vďaka jej filtračnej, pufračnej a zásobovacej schopnosti, najmä pre ochranu podzemných vôd; e) genetickej zásobárne;

2.	v jej funkcii archívu prírodnej a kultúrnej histórie; a

3.

s cieľom zachovať jej využitie ako: a) priestoru pre poľnohospodárstvo vrátane pastvinového a lesného hospodárstva; b) plochy pre urbanizáciu a turistické aktivity; c) priestoru pre ďalšie hospodárske využitie, dopravu, zásobovanie a distribúciu, odvod vôd a vyvážanie odpadu; d) ložiska prírodných zdrojov;

je potrebné trvalo zachovať vo všetkých jej zložkách. Najmä ekologické funkcie pôdy musia byť dlhodobo zaručené a zachované z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska ako základný prvok ekosystémov. Je potrebné podporiť renaturalizáciu narušenej pôdy.

3.   Cieľom potrebných opatrení je najmä prispôsobenie využívania pôdy miestu, hospodárne využívanie plôch, prevencia erózie a škodlivých zmien štruktúry pôdy, ako aj minimalizácia nánosov látok znečisťujúcich pôdu.

4.   Obzvlášť je potrebné zachovávať a podporovať rozmanitosť pôdy typickú pre alpský región a charakteristické miesta.

5.   V tomto ohľade je obzvlášť dôležitá zásada prevencie, ktorá zahŕňa záruku funkčnej spôsobilosti a možností využívania pôdy na rozličné účely, ako aj jej zachovanie pre budúce generácie so zreteľom na trvalo udržateľný rozvoj.

Článok 2

Základné záväzky

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú prijať právne a administratívne opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie ochrany pôdy v alpskom regióne. Za dohľad nad týmito opatreniami budú zodpovedať vnútroštátne orgány.

2.   V prípade rizika závažného a trvalého narušenia funkčnej spôsobilosti pôdy musia byť aspekty ochrany spravidla uprednostnené pred aspektmi využívania.

3.   Zmluvné strany zvážia možnosti podporiť opatrenia na ochranu pôdy v alpskom regióne v zmysle tohto protokolu daňovými a/alebo finančnými opatreniami. Opatrenia zlučiteľné s ochranou pôdy a s cieľmi hospodárneho a ekologického využitia pôdy by mali získať osobitnú podporu.

Článok 3

Zohľadnenie cieľov v ďalších politikách

Zmluvné strany sa tiež zaväzujú zohľadniť ciele tohto protokolu vo svojich ďalších politikách. V Alpách sa to vzťahuje najmä na sektor územného plánovania, urbanizmu a dopravy, energetiky, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ťažby surovín, priemyslu, remeselnej výroby, cestovného ruchu, ochrany prírody a udržiavania krajiny, vodného a odpadového hospodárstva a udržovania kvality ovzdušia.

Článok 4

Účasť jednotiek územnej samosprávy

1.   Každá zmluvná strana stanoví najlepšiu úroveň koordinácie a spolupráce medzi inštitúciami a priamo dotknutými jednotkami územnej samosprávy v existujúcom inštitucionálnom rámci s cieľom podporiť solidaritu v zodpovednosti, najmä pri využívaní a rozvoji súčinnosti v uplatňovaní politík ochrany pôdy v alpskom regióne, ako aj vo vykonávaní opatrení, ktoré z nich vyplývajú.

2.   V existujúcom inštitucionálnom rámci sa priamo dotknuté jednotky územnej samosprávy zúčastňujú na jednotlivých štádiách prípravy a realizácie týchto politík a opatrení pri zachovaní svojich právomocí.

Článok 5

Medzinárodná spolupráca

1.   Zmluvné strany podporujú posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi príslušnými kompetentnými inštitúciami, najmä pokiaľ ide o vytvorenie katastrov pôdy, pozorovanie pôdy, vymedzenie oblastí chránenej pôdy, oblastí znečistenej pôdy ako aj rizikových oblastí a dohľad nad nimi, sprístupnenie a harmonizáciu databáz, koordináciu výskumu o ochrane alpskej pôdy ako aj vzájomné poskytovanie informácií.

2.   Zmluvné strany sa zaväzujú odstrániť prekážky v medzinárodnej spolupráci medzi jednotkami územnej samosprávy v alpskom regióne a podporovať riešenie spoločných problémov na najvhodnejšej úrovni.

3.   V prípade, že je definovanie opatrení týkajúcich sa ochrany pôdy v právomoci národných alebo medzinárodných orgánov, jednotky územnej samosprávy musia mať možnosť účinným spôsobom prezentovať záujmy obyvateľstva.

KAPITOLA II

ŠPECIFICKÉ OPATRENIA

Článok 6

Vymedzenie oblastí

Zmluvné strany dbajú na to, aby bola pri vymedzovaní chránených oblastí zahrnutá pôda, ktorá si zasluhuje ochranu. Je potrebné ochraňovať najmä pôdne a skalné útvary, ktoré sú charakteristické alebo majú osobitný význam pre poznanie vývoja zeme.

Článok 7

Hospodárne a obozretné využívanie pôdy

1.   Pri zostavovaní a realizácii plánov a/alebo programov uvedených v treťom pododseku článku 9 protokolu Územné plánovanie a trvalo udržateľný rozvoj je potrebné zohľadniť potreby spojené s ochranou pôdy, najmä hospodárne využívanie pôdy a plochy.

2.   S cieľom obmedziť nepriepustnosť a zaberanie pôdy dozerajú zmluvné strany na používanie stavebných postupov, ktoré hospodária s plochou a sú šetrné voči pôde. Pokiaľ ide o urbanizáciu, zamerajú sa prednostne na vnútorné oblasti, pričom obmedzia rozširovanie aglomerácií.

3.   Pri štúdiách dopadu veľkých projektov v oblasti priemyslu, stavebníctva a najmä dopravných, energetických a turistických infraštruktúr na životné prostredie a priestor je potrebné v rámci vnútroštátnych procedúr zohľadniť ochranu pôdy a nižšiu ponuku plochy v alpskom regióne.

4.   Keď to prírodné podmienky dovoľujú, je potrebné oživiť alebo rekultivovať pôdu, ktorá sa už nevyužíva alebo je narušená, najmä skládky, haldy, infraštruktúry, lyžiarske trate.

Článok 8

Hospodárne využívanie a ťažba surovín šetrná voči pôde

1.   Zmluvné strany dbajú na hospodárne využívanie surovín vyťažených z pôdy. Dbajú na prednostné využívanie náhradných produktov a na vyčerpanie možností recyklovania, prípadne podporu ich rozvoja.

2.   Pri ťažbe, spracovaní a využití surovín vyťažených z pôdy je potrebné čo najviac obmedziť narušenie ostatných funkcií pôdy. V oblastiach, ktoré predstavujú osobitný význam pre ochranu funkcií pôdy a v oblastiach určených na zachytávanie pitnej vody by sa malo upustiť od ťažby surovín.

Článok 9

Ochrana pôdy vo vlhkých oblastiach a rašeliniskách

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú ochraňovať vysoké a nízke rašeliniská. V tomto ohľade je potrebné v strednodobom horizonte naplánovať úplný prechod na používanie náhrady rašeliny.

2.   Vo vlhkých oblastiach a rašeliniskách bude potrebné obmedziť odvodňovacie opatrenia na údržbu existujúcich sietí okrem odôvodnených výnimočných prípadov. Bolo by potrebné podporiť opatrenia smerujúce k návratu k prirodzenému stavu v už odvodnených oblastiach.

3.   Močaristá pôda by sa spravidla nemala využívať, a ak sa využíva v poľnohospodárstve, je potrebné dbať na zachovanie jej špecifík.

Článok 10

Vymedzenie rizikových oblastí a postup pri ich ochrane

1.   Zmluvné strany sa dohodli na zmapovaní oblastí Álp ohrozených geologickými, hydrogeologickými a hydrologickými rizikami, najmä pohybom pôdy (zosuvy, nánosy lávy, poklesy), lavínami a záplavami, ich zaznamenaním do katastra a v prípade potreby vymedzením rizikových oblastí. Zohľadniť treba aj prípadné seizmické riziká.

2.   Zmluvné strany dbajú na to, aby sa v rizikových oblastiach uplatňovali v rámci možností inžinierske techniky blízke prírode s využitím miestnych a tradičných materiálov prispôsobených podmienkam krajiny. Tieto opatrenia je nutné podporiť vhodnými lesníckymi opatreniami.

Článok 11

Vymedzenie alpských oblastí ohrozených eróziou a postup pri ich ochrane

1.   Zmluvné strany sa dohodli na zmapovaní oblastí Álp zasiahnutých plošnou eróziou a ich zapísaní do pôdneho katastra na základe porovnateľných kritérií pre kvantifikáciu erózie pôdy, ak je to nevyhnutné na ochranu hmotného majetku.

2.   Eróziu pôdy je potrebné obmedziť na prísne minimum. Plochy poškodené eróziou pôdy a zosuvmi pôdy by mali byť asanované tak, ako to vyžaduje ochrana človeka a hmotného majetku.

3.   Pre ochranu človeka a hmotného majetku je potrebné prednostne využívať techniky blízke prírode v oblasti hydrauliky, inžinierstva a lesnej ťažby s cieľom spomaliť vodnú eróziu a znížiť dopad odtoku povrchových vôd.

Článok 12

Poľnohospodárstvo, pastvinové hospodárstvo a lesné hospodárstvo

1.   S cieľom zabezpečiť ochranu proti erózii a škodlivému zhutňovaniu pôdy sa zmluvné strany zaväzujú používať dobré praktiky súvisiace s poľnohospodárstvom, pastvinovým hospodárstvom a lesným hospodárstvom, prispôsobené miestnym podmienkam.

2.   Pokiaľ ide o nános látok pochádzajúcich z používania hnojív alebo fytosanitárnych výrobkov, majú zmluvné strany v úmysle vypracovať a uplatňovať spoločné kritériá pre dobré technické praktiky. Povaha a množstvo hnojív a načasovanie ich aplikovania musia byť prispôsobené potrebám rastlín, pričom je potrebné zohľadniť živiny dostupné v pôde a organické látky, ako aj pestovateľským a pôdnym podmienkam. Prispieva k tomu uplatňovanie integrovaných ekologických/biologických výrobných metód a stanovenie hornej hranice zaťaženia zvieratami v závislosti od prírodných podmienok prostredia a rastu rastlín.

3.   Na alpských pastvinách je potrebné minimalizovať najmä používanie minerálnych hnojív a syntetických fytosanitárnych výrobkov. Bolo by potrebné upustiť od používania čistiaceho bahna.

Článok 13

Lesnícke a iné opatrenia

1.   V horských lesoch, ktoré do veľkej miery chránia svoje vlastné územie, alebo najmä aglomerácie, dopravné infraštruktúry, obrábané plochy a iné, sa zmluvné strany zaväzujú uznať prioritné postavenie tejto ochrannej funkcie a zamerať obhospodarovanie lesov na tento cieľ ochrany. Horské lesy musia byť zachované na mieste.

2.   Najmä lesy je potrebné využívať a udržiavať tak, aby sa zabránilo erózii pôdy a škodlivému zhutňovaniu pôdy. V tomto zmysle treba podporiť lokálne adaptované lesné hospodárstvo a prirodzenú obnovu lesov.

Článok 14

Dopady turistickej infraštruktúry

1.   Zmluvné strany sa čo najprimeranejším spôsobom budú usilovať:

—	zabrániť negatívnym dopadom činností v oblasti cestovného ruchu na pôdu v Alpách,

—	stabilizovať pôdu narušenú intenzívnym cestovným ruchom, najmä a pokiaľ je to možné, obnovením rastlinnej pokrývky a využívaním inžinierskych techník blízkych prírode. Ďalšie využitie by malo byť nasmerované tak, aby sa takéto zásahy neopakovali,

—	len výnimočne udeľovať povolenia na výstavbu a nivelizáciu lyžiarskych tratí v lesoch s ochrannou funkciou a tam, kde boli prijaté kompenzačné opatrenia, a neudeľovať žiadne povolenia v nestabilných oblastiach.

2.   Chemické a biologické prípravky používané na prípravu tratí budú tolerované len v prípade, že majú osvedčenie o zlučiteľnosti so životným prostredím.

3.   V prípade, že by boli zistené závažné poškodenia pôdy a vegetácie, zmluvné strany čo najrýchlejšie prijmú opatrenia nevyhnutné na ich odstránenie.

Článok 15

Obmedzenie znečisťovania

1.   Zmluvné strany vydajú maximálne úsilie s cieľom čo najvýraznejšie preventívne znížiť znečisťovanie pôdy atmosférou, vodami, odpadom a látkami škodlivými pre životné prostredie. Zvýhodnené budú opatrenia obmedzujúce emisie pri zdroji.

2.   S cieľom zabrániť kontaminácii pôdy používaním nebezpečných látok prijmú zmluvné strany technické ustanovenia, zavedú kontroly a uskutočnia výskumné programy a informačné aktivity.

Článok 16

Ekologické využitie výrobkov na rozmrazovanie a posýpanie pieskom

Zmluvné strany sa zaväzujú minimalizovať používanie rozmrazovacích solí a v čo najväčšej miere využívať menej znečisťujúce protišmykové výrobky ako štrk a piesok.

Článok 17

Kontaminovaná pôda, v minulosti znečistené územia, programy nakladania s odpadom

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú inventarizovať a popísať svoje v minulosti znečistené územia a plochy, pri ktorých pretrvávajú podozrenia zo znečistenia (inventár v minulosti znečistených území), s cieľom preskúmať stav týchto plôch a s použitím porovnateľných metód zhodnotiť riziká, ktoré predstavujú.

2.   S cieľom zabrániť kontaminácii pôdy spojenej s predspracovaním, spracovaním a skladovaním odpadu a zvyškov zlučiteľných so životným prostredím je potrebné vypracovať a uskutočniť programy nakladania s odpadom.

Článok 18

Doplnkové opatrenia

Zmluvné strany môžu pre ochranu pôdy prijať doplnkové opatrenia k opatreniam uvedeným v tomto protokole.

KAPITOLA III

VÝSKUM, VZDELÁVANIE A POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 19

Výskum a pozorovanie

1.   Zmluvné strany úzko spolupracujú pri podpore a harmonizácii systematického výskumu a pozorovania, ktoré môže pomôcť dosiahnuť ciele tohto protokolu.

2.   Zmluvné strany dbajú na to, aby výsledky systematického výskumu a pozorovania na vnútroštátnej úrovni boli integrované do spoločného systému stáleho pozorovania a poskytovania informácií a sprístupnené verejnosti v existujúcom inštitucionálnom rámci.

3.   Zmluvné strany sa dohodli na koordinácii svojich alpských výskumných projektov týkajúcich sa ochrany pôdy, pričom budú zohľadňovať vývoj ostatných národných a medzinárodných výskumných aktivít, a majú v úmysle uskutočniť spoločné výskumné aktivity.

4.   Osobitná pozornosť bude venovaná hodnoteniu zraniteľnosti pôdy voči rozličným činnostiam človeka, hodnoteniu jej schopnosti obnovy a štúdiu najvhodnejších zodpovedajúcich techník.

Článok 20

Vytvorenie harmonizovaných databáz

1.   Zmluvné strany sa dohodli na vytvorení porovnateľných databáz (parametre pôdy, vzorky, analytické metódy, hodnotenie) v rámci Systému informácií a pozorovania Álp, pričom bude možná vzájomná výmena údajov.

2.   Zmluvné strany sa zhodli na tom, ktoré látky nebezpečné pre pôdu je potrebné prednostne analyzovať, a majú v úmysle nájsť porovnateľné hodnotiace kritériá.

3.   Zmluvné strany majú v úmysle spísať reprezentatívny inventár pôdy v alpskom regióne na základe rovnakých hodnotiacich kritérií a s použitím harmonizovaných metód, pričom zohľadnia geologickú a hydrogeologickú situáciu.

Článok 21

Zriadenie stálych pozorovateľských postov a koordinácia pozorovania životného prostredia

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú zriadiť v alpskom regióne stále pozorovateľské posty (kontrola a technický dozor) a začleniť ich do celoalpskej siete pozorovania pôdy.

2.   Zmluvné strany sa dohodli, že budú koordinovať vnútroštátne pozorovanie pôdy s environmentálnymi inštitúciami v sektore ovzdušia, vody, flóry a fauny.

3.   V rámci týchto štúdií zriadia zmluvné strany banky pôdnych vzoriek podľa porovnateľných kritérií.

Článok 22

Vzdelávanie a poskytovanie informácií

Zmluvné strany podporujú počiatočné a celoživotné vzdelávanie, ako aj poskytovanie informácií verejnosti, a to pokiaľ ide o ciele, opatrenia a vykonávanie tohto protokolu.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE, KONTROLA A HODNOTENIE

Článok 23

Vykonávanie

Zmluvné strany sa zaväzujú dohliadať na vykonávanie tohto protokolu, pričom prijmú všetky vhodné opatrenia v existujúcom inštitucionálnom rámci.

Článok 24

Kontrola dodržiavania záväzkov

1.   Zmluvné strany predkladajú stálemu výboru pravidelné správy o opatreniach prijatých v zmysle tohto protokolu. Správy sa zaoberajú aj otázkou účinnosti prijatých opatrení. Alpská konferencia stanovuje periodicitu správ.

2.   Stály výbor preskúma tieto správy s cieľom overenia, či zmluvné strany splnili svoje záväzky vyplývajúce z tohto protokolu. Môže si takisto vyžiadať od príslušných zmluvných strán doplňujúce informácie alebo použiť iné zdroje informácií.

3.   Stály výbor vypracuje pre Alpskú konferenciu správu o dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu zmluvnými stranami.

4.   Alpská konferencia sa oboznámi s touto správou. Ak zistí nedodržanie záväzkov, môže prijať odporúčania.

Článok 25

Hodnotenie účinnosti ustanovení

1.   Zmluvné strany pravidelne preskúmajú a vyhodnotia účinnosť ustanovení tohto protokolu. Ak je to nevyhnuté pre realizáciu cieľov, pristúpia k prijatiu náležitých pozmeňovacích návrhov tohto protokolu.

2.   V existujúcom inštitucionálnom rámci sa na tomto hodnotení podieľajú jednotky územnej samosprávy. Je možné konzultovať aj s mimovládnymi organizáciami činnými v tejto oblasti.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 26

Vzťahy medzi Alpským dohovorom a protokolom

1.   Tento protokol je protokolom Alpského dohovoru v zmysle článku 2 a ďalších náležitých článkov dohovoru.

2.   Nikto sa nemôže stať zmluvnou stranou tohto protokolu, ak nie je zmluvnou stranou Alpského dohovoru. Odstúpenie od Alpského dohovoru znamená zároveň odstúpenie od tohto protokolu.

3.   Keď Alpská konferencia rozhoduje o otázkach týkajúcich sa tohto protokolu, hlasovacie právo majú len zmluvné strany tohto protokolu.

Článok 27

Podpis a ratifikácia

1.   Tento protokol je otvorený na podpis signatárskym štátom Alpského dohovoru a Európskeho spoločenstva 16. októbra 1998 a v Rakúskej republike, ktorá je depozitárom, od 16. novembra 1998.

2.   Tento protokol nadobúda platnosť pre zmluvné strany, ktoré vyjadrili vôľu byť viazané týmto protokolom, tri mesiace odo dňa, keď tri štáty uložia ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo listinu o schválení.

3.   Pre zmluvné strany, ktoré vyjadria vôľu byť viazané týmto protokolom neskôr, nadobúda protokol platnosť tri mesiace odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení. Po nadobudnutí platnosti pozmeňovacieho návrhu protokolu sa každá nová zmluvná strana daného protokolu stáva zmluvnou stranou zmeneného protokolu.

Článok 28

Oznámenia

Depozitár oznámi každému štátu uvedenému v preambule a Európskemu spoločenstvu:

a)	každý podpis tohto protokolu;

b)	uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení;

c)	každý dátum nadobudnutia platnosti;

d)	každé vyhlásenie predložené zmluvnou stranou alebo signatárom;

e)	každé odstúpenie oznámené zmluvnou stranou, vrátane dátumu jeho účinnosti.

PROTOKOL

o vykonávaní Alpského dohovoru z roku 1991 v oblasti energie

Protokol o Energii

Preambula

NEMECKÁ SPOLKOVÁ REPUBLIKA,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

LICHTENŠTAJNSKÉ KNIEŽATSTVO,

MONACKÉ KNIEŽATSTVO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA,

a

EURÓPSKE SPOLOČENSTVÁ,

V SÚLADE so svojou úlohou zabezpečiť celkovú politiku ochrany a trvalo udržateľného rozvoja alpského regiónu vyplývajúcou z Dohovoru o ochrane Álp (Alpský dohovor) zo 7. novembra 1991,

V RÁMCI plnenia svojich povinností, ktoré vyplývajú z článku 2 odsekov 2 a 3 Alpského dohovoru,

UVEDOMUJÚC SI význam realizácie foriem výroby, distribúcie a využívania energie, ktoré sú v súlade s ochranou prírody a krajiny a ktoré dodržiavajú nariadenia, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a opatrenia na úsporu energie,

UVEDOMUJÚC SI potrebu znížiť emisie skleníkových plynov aj v alpskom priestore a takto dodržať záväzky Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o klimatických zmenách,

UVEDOMUJÚC SI, že je potrebné harmonizovať hospodárske záujmy a ekologické nároky a uvedomujúc si skutočnosť, že alpský priestor si v európskom plánovaní vyžaduje priradenie špecifickej dôležitosti a že pokiaľ ide o geomorfológiu, podnebie, vodu, vegetáciu, faunu, krajinu a kultúru, tvorí jedinečné a zároveň rôznorodé dedičstvo a že jeho vysoké hory, jeho údolia a jeho predalpská zóna predstavujú také prvky životného prostredia, ktorých ochrana nemôže prináležať len alpským štátom,

UVEDOMUJÚC SI skutočnosť, že Alpy predstavujú nielen životný a pracovný priestor pre miestnych obyvateľov, ale majú aj veľmi veľký význam pre mimoalpské územia najmä z toho dôvodu, že ide o tranzitný región nielen transeurópskej dopravy osôb a tovarov, ale aj medzinárodných sietí distribúcie energie,

PRI ZOHĽADNENÍ citlivosti životného prostredia alpského priestoru, najmä pokiaľ ide o výrobné aktivity, prepravu a využitie energie, ktoré sa navzájom prepájajú s aspektmi ochrany prírody, usporiadania územia a využívania pôdy,

PRI ZOHĽADNENÍ skutočnosti, že kvôli existujúcemu ohrozeniu ochrany životného prostredia najmä z dôvodu prípadných klimatických zmien vyvolaných ľudskou činnosťou, sa stalo nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť úzkym vzťahom medzi sociálnymi a ekonomickými aktivitami človeka a ochranou ekosystémov, ktoré si najmä v alpskom priestore vyžadujú prijatie vhodných a rôznorodých opatrení na základe spoločnej dohody s miestnymi obyvateľmi, politickými inštitúciami a ekonomickými a sociálnymi organizáciami,

UVEDOMUJÚC SI, že miestni obyvatelia musia byť schopní vypracovať svoj vlastný projekt sociálneho, kultúrneho a ekonomického rozvoja a zúčastniť sa na jeho zavedení do existujúceho inštitucionálneho rámca,

UVEDOMUJÚC SI, že niektoré problémy sa dajú vyriešiť len v rámci medzištátnej spolupráce a vyžadujú si spoločné opatrenia zo strany alpských štátov a priamo zapojených samosprávnych území,

UVEDOMUJÚC SI, že uspokojenie potrieb energie predstavuje významný faktor hospodárskeho a sociálneho rozvoja tak vnútri, ako aj mimo alpského priestoru,

PRI ZOHĽADNENÍ významu použitia a neskoršieho rozvoja ekonomických nástrojov, vďaka ktorým by sa mohla lepšie zohľadniť pravdivosť nákladov pri výpočte ceny energie,

UVEDOMUJÚC SI, že alpský priestor trvalo prispieva k uspokojovaniu potrieb energie v rámci Európy a že okrem dostatočných zdrojov pitnej vody musí disponovať dostatočnými energetickými zdrojmi na zlepšovanie životných podmienok obyvateľov a ekonomickej produktivity,

UVEDOMUJÚC SI skutočnosť, že alpský priestor hrá veľmi významnú rolu pri vzájomnom prepájaní energetických systémov európskych krajín,

UVEDOMUJÚC SI skutočnosť, že opatrenia týkajúce sa racionálneho využívania energie a trvalého využívania zdrojov vody a dreva v alpskom priestore prispievajú k uspokojovaniu energetických potrieb v rámci národného hospodárstva a že využívanie biomasy a solárnej energie má čím ďalej tým väčší význam,

SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Ciele

Zmluvné strany sa zaväzujú vytvoriť rámcové podmienky a prijať opatrenia ohľadom úspory energie, výroby, prepravy, distribúcie a využívania energie v územnom rámci uplatnenia Alpského dohovoru, ktoré sú potrebné na dosiahnutie energetickej situácie trvalo udržateľného rozvoja, ktorý bude v súlade so špecifickými obmedzeniami tolerancie alpského priestoru; týmto zmluvné strany významne prispejú k ochrane obyvateľstva a životného prostredia, k zachovaniu zdrojov a podnebia.

Článok 2

Základné záväzky

1.   V súlade s týmto protokolom plánujú zmluvné strany najmä:

a)	harmonizovať svoje plánovanie energetického hospodárstva so svojím plánom celkového usporiadania alpského priestoru;

b)	prispôsobiť systémy výroby, prepravy a distribúcie energie smerom k celkovej optimalizácii systémov infraštruktúry v alpskom priestore tak, aby zohľadnili potrebu ochrany životného prostredia;

c)

obmedziť vplyvy energetického pôvodu na životné prostredie optimalizáciou poskytovania služieb konečným užívateľom energie prijatím, okrem iného a v hraniciach možností, týchto opatrení: — zníženie potreby energie vďaka používaniu účinnejších technológií, — širšie pokrytie potreby energie pomocou obnoviteľných zdrojov energie, — optimalizácia existujúcich zariadení na výrobu energie, využívajúcich neobnoviteľné zdroje energie;

d)	obmedziť negatívne vplyvy energetickej infraštruktúry na životné prostredie a na krajinu, vrátane vplyvov na riadenie ich odpadov prostredníctvom prijatia preventívnych opatrení pre nové infraštruktúry a ak je to potrebné, zásahmi s cieľom zlepšenia existujúcich zariadení.

2.   V prípade budovania nových veľkých energetických infraštruktúrnych projektov a významného rozšírenia kapacity tejto existujúcej infraštruktúry, zmluvné strany v rámci platného práva pristúpia k zhodnoteniu vplyvov na životné prostredie Álp a k zhodnoteniu ich vplyvov na územný a socioekologický aspekt v súlade s článkom 12. V prípade projektov, ktoré sa môžu vzťahovať na viaceré štáty, zmluvné strany uznávajú právo na konzultáciu na medzinárodnej úrovni.

3.   Vo svojej energetickej politike zohľadňujú skutočnosť, že v alpskom priestore sa budú využívať obnoviteľné zdroje energie a podporujú vzájomnú spoluprácu ohľadom rozvojových programov v tejto oblasti.

4.   Zmluvné strany zachovávajú tieto oblasti chránené pomocou nárazníkových zón, ostatných ochranných a kľudových zón, ako aj nedotknutých zón v zmysle ochrany prírody a krajiny; optimalizujú energetické infraštruktúry v závislosti od rôznych úrovní zraniteľnosti, tolerancie a poškodenia alpského ekosystému.

5.   Zmluvné strany si uvedomujú, že vhodná politika výskumu a vývoja, ktorá sa prejavuje prostredníctvom preventívnych a zlepšovacích opatrení, môže významným spôsobom prispieť k ochrane Álp pred vplyvom energetickej infraštruktúry na životné prostredie. V tomto zmysle podporujú činnosti výskumu a vývoja a vymieňajú si medzi sebou významné výsledky.

6.   Zmluvné strany spolupracujú v oblasti energie, pokiaľ ide o vývoj metód na lepšie zohľadnenie pravdivosti nákladov.

Článok 3

Súlad s medzinárodným právom a s ostatnými politikami

1.   Tento protokol sa zavádza v súlade s platnými medzinárodnými právnymi normami, najmä v súlade s normami Alpského dohovoru a protokolov vypracovaných na jeho uplatnenie, ako aj spolu s platnými medzinárodnými dohodami.

2.   Zmluvné strany sa zaväzujú, že zohľadnia ciele tohto protokolu aj vo svojich ostatných právnych predpisoch, najmä v oblastiach usporiadania územia, regionálneho rozvoja, prepravy, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj turistiky, aby sa vyhli negatívnym alebo nevhodným vplyvom v alpskom priestore.

Článok 4

Účasť jednotiek územnej samosprávy

1.   V existujúcom inštitucionálnom rámci každá zmluvná strana stanovuje čo najlepšiu úroveň koordinácie a spolupráce medzi inštitúciami a priamo zapojenými územnými samosprávami s cieľom podpory solidarity v zodpovednosti, najmä pre využívanie a rozvoj harmonizácie pri uplatnení energetickej politiky v alpskom priestore, ako aj pri zavedení opatrení, ktoré z toho vyplývajú.

2.   Priamo dotknuté územné samosprávy sa zúčastňujú rôznych štádií prípravy a zavedenia týchto predpisov a opatrení pri dodržaní ich kompetencií v platnom inštitucionálnom rámci.

3.   Zmluvné strany podporujú medzinárodnú spoluprácu medzi inštitúciami, na ktoré sa priamo vzťahujú problémy spojené s energiou a so životným prostredím tak, že podporujú vznik dohôd o riešení spoločných problémov.

KAPITOLA II

ŠPECIFICKÉ OPATRENIA

Článok 5

Úspory energie a racionálne využívanie energie

1.   Alpský priestor si vyžaduje špecifické opatrenia na úsporu energie, na jej distribúciu a jej racionálne využívanie. Tieto opatrenia musia zohľadňovať:

a)	potrebu energie, ktorá je rozdelená na rozsiahlych územiach a ktorá sa veľmi líši v závislosti od nadmorskej výšky, ročného obdobia a požiadaviek cestovného ruchu;

b)	miestnu dostupnosť obnoviteľných zdrojov energie;

c)	špecifický dopad na kotliny a údolia v dôsledku ich geomorfologickej štruktúry a imisií v ovzduší.

2.   Zmluvné strany dbajú na to, aby pri využívaní energie zlepšili kompatibilitu so životným prostredím, a prednostne podporujú úspory a racionálne využívanie energie, najmä pokiaľ ide o výrobné postupy, verejné služby a veľké hotelové infraštruktúry, dopravné zariadenia a športové a rekreačné aktivity.

3.   Prijímajú opatrenia a ustanovenia najmä v týchto oblastiach:

a)	zlepšenie izolácie budov a účinnosti systémov distribúcie tepla;

b)	optimalizácia výkonnosti vyhrievacích, ventilačných a klimatizačných zariadení;

c)	pravidelná kontrola a v prípade potreby zníženie škodlivých emisií tepelných zariadení;

d)	úspory energie vďaka moderným technologickým postupom pre využívanie a transformáciu energie;

e)	individuálny výpočet nákladov na vyhrievanie a na teplú vodu;

f)	plánovanie a podpora nových budov za použitia technológií s nízkou spotrebou energie;

g)	podpora a zavedenie komunálnych/miestnych energetických a klimatických projektov v súlade s pravidlami uvedenými v článku 2 odsek 1 písm. c);

h)	energetické vylepšenie budov v prípade renovácie a podpora využívania systémov vyhrievania, ktoré rešpektujú životné prostredie.

Článok 6

Obnoviteľné zdroje energie

1.   Zmluvné strany sa v rámci svojich finančných zdrojov zaväzujú podporovať a prednostne využívať obnoviteľné zdroje energie podľa podmienok rešpektujúcich životné prostredie a krajinu.

2.   Rovnako podporujú používanie decentralizovaných zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie, akými sú voda, slnko a biomasa.

3.   Zmluvné strany podporujú využívanie obnoviteľných zdrojov energie aj v kombinácii s existujúcim tradičným zásobovaním.

4.   Zmluvné strany pri výrobe energie zvlášť podporujú racionálne využívanie vodných zdrojov a zdrojov dreva na základe udržateľného hospodárenia v horských lesoch.

Článok 7

Elektrická energia vyrobená z vodných zdrojov

1.   Zmluvné strany zabezpečujú zachovanie ekologických funkcií vodných tokov a integrity krajiny prostredníctvom vhodných opatrení, akými je stanovenie minimálnych prietokov, zavedenie noriem pre obmedzenie umelého kolísania hladiny vody a zabezpečenie migrácie živočíchov, pre nové vodné elektrárne, a ak je to možné, aj pre existujúce elektrárne.

2.   Zmluvné strany môžu prijať opatrenia, ktorých cieľom je zlepšiť konkurencieschopnosť existujúcich vodných elektrární pri dodržaní ich bezpečnostných noriem a noriem týkajúcich sa životného prostredia.

3.   Okrem toho sa zaväzujú zachovať vodný režim v zónach vyhradených pre pitnú vodu, v chránených oblastiach s nárazníkovými zónami, v ostatných chránených a kľudových oblastiach, ako aj v nedotknutých zónach z hľadiska prírody a krajiny.

4.   Zmluvné strany odporúčajú opätovné spustenie vodných elektrární, ktoré boli zastavené kvôli novým stavebným projektom. Ustanovenie odseku 1, ktoré sa vzťahuje na zachovanie vodných ekosystémov a ostatných dotknutých systémov, sa uplatňuje aj na opätovné spustenie existujúcich vodných elektrární.

5.   Zmluvné strany môžu v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov preskúmať, akým spôsobom môžu od konečných užívateľov vyberať poplatky za alpské zdroje, ktoré budú v súlade s trhovými cenami, za akých podmienok sa môžu spravodlivo vykompenzovať služby poskytnuté miestnymi obyvateľmi vo všeobecnom záujme.

Článok 8

Energia získaná z fosílnych palív

1.   Zmluvné strany zaručujú, že v prípade nových tepelných zariadení, ktoré budú na výrobu elektrickej energie a/alebo tepla využívať fosílne palivá, sa použijú tie najlepšie dostupné metódy. Pokiaľ ide o existujúce zariadenia v alpskom priestore, zmluvné strany maximálne obmedzia emisie za použitia vhodných technológií a/alebo palív.

2.   Zmluvné strany overia technickú a ekonomickú realizovateľnosť, ako aj kompatibilitu životného prostredia pre výmenu tepelných zariadení, ktoré používajú fosílne palivá, zariadeniami, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie, a decentralizovanými zariadeniami.

3.   Zmluvné strany prijmú opatrenia, ktorých cieľom je podporovať kogeneráciu pre racionálnejšie využívanie energie.

4.   V pohraničných oblastiach členské štáty v hraniciach svojich možností realizujú harmonizáciu a spájanie emisií a svojich kontrolných systémov.

Článok 9

Jadrová energia

1.   Zmluvné strany sa v rámci medzinárodných dohovorov zaväzujú vymieňať si všetky informácie o elektrárňach a ostatných jadrových zariadeniach, ktoré majú alebo by mohli mať dôsledky na alpský priestor, s cieľom dlhodobo chrániť zdravie obyvateľov, živočíchov, rastlín, ich biocenózu, ich životné prostredie a ich vzájomné pôsobenie.

2.   Okrem toho, zmluvné strany čo najviac dbajú na harmonizáciu a na spojenie svojich kontrolných systémov rádioaktivity prostredia.

Článok 10

Preprava a distribúcia energie

1.   Pri všetkých existujúcich infraštruktúrnych prvkoch zmluvné strany dodržujú racionalizáciu a optimalizáciu pri zohľadnení nárokov na ochranu životného prostredia a najmä potreby zachovania veľmi citlivých ekosystémov a krajiny, pri vykonávaní činností ochrany obyvateľov a alpského prostredia, ak to bude potrebné.

2.   V prípade budovania vedení na prepravu elektrickej energie a príslušných elektrických staníc, ako aj ropovodov a plynovodov, vrátane čerpacích a kompresných staníc a zariadení, ktoré majú veľmi veľký význam z pohľadu životného prostredia, zmluvné strany zavádzajú všetky opatrenia potrebné na zmiernenie nepriaznivých vplyvov na obyvateľov a na životné prostredie, vrátane použitia už existujúcich zariadení a ciest, ak to bude možné.

3.   Pokiaľ ide o prepravné vedenia elektrickej energie, zmluvné strany zohľadňujú najmä význam chránených oblastí s nárazníkovými zónami, ostatných chránených a kľudových oblastí, ako aj nedotknuté oblasti z hľadiska ochrany prírody a krajiny, ako aj vtáctva.

Článok 11

Renaturalizácia a environmentálne inžinierstvo

Zmluvné strany v predbežných návrhoch projektov a v štúdiách vplyvu na životné prostredie podľa stanovených platných právnych predpisov vypracúvajú podmienky návratu do pôvodného stavu pre lokality a vodné prostredie po vykonaní verejných alebo súkromných prác v energetickej oblasti, ktoré sa vzťahujú na životné prostredie a na ekosystémy v alpskom prostredí, pričom v rámci svojich možností využívajú metódy environmentálneho inžinierstva.

Článok 12

Hodnotenie vplyvu na životné prostredie

1.   Zmluvné strany v rámci platných vnútroštátnych právnych predpisov, medzinárodných dohovorov a dohôd realizujú predbežné hodnotenie vplyvu na životné prostredie pre celý projekt energetických zariadení uvedených v článkoch 7, 8, 9 a 10 tohto protokolu a pre každú podstatnú zmenu týchto zariadení.

2.   Zmluvné strany uznávajú možnosť prijať, pokiaľ je to možné, čo najlepšie dostupné metódy, aby sa odstránil alebo zmiernil vplyv na životné prostredie prípadnou likvidáciou odstavených zariadení, ktoré nerešpektujú životné prostredie.

Článok 13

Dohoda

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú organizovať predbežné vzájomné konzultácie o projektoch, ktoré môžu mať vplyv na susedné krajiny.

2.   Pokiaľ ide o projekty, ktoré môžu mať vplyv na susedné krajiny, musia mať príslušné zmluvné strany v danom čase možnosť predložiť svoje poznámky, ktoré sa vhodným spôsobom zohľadnia vo fáze poskytovania povolení.

Článok 14

Doplnkové opatrenia

Zmluvné strany môžu prijať doplnkové opatrenia k opatreniam uvedeným v tomto protokole, ktoré sa budú vzťahovať na energiu a na trvalo udržateľný rozvoj.

KAPITOLA III

VÝSKUM, VZDELÁVANIE A POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 15

Výskum a pozorovanie

1.   Zmluvné strany v úzkej spolupráci a pri zohľadnení rôznych už získaných výsledkov na vnútroštátnych a medzinárodných úrovniach podporujú a harmonizujú výskum a systematické pozorovanie zamerané na realizáciu cieľov tohto protokolu; konkrétne pokiaľ ide o metódy a kritériá analýzy a hodnotenia vplyvov na životné prostredie a podnebie, ako aj o špecifické technológie na úspory energie a jej racionálne využívanie v alpskom priestore.

2.   Zohľadňujú výsledky výskumu v procese definície a preverovania cieľov a opatrení energetickej politiky, ako aj v ich aktivitách vzdelávania a technickej podpory na miestnej úrovni v prospech obyvateľstva, ekonomických subjektov a jednotiek územnej samosprávy.

3.   Zmluvné strany dbajú na to, aby sa národné výsledky výskumu a systematického pozorovania integrovali do spoločného systému pozorovania a trvalého informovania a aby boli dostupné verejnosti v existujúcom inštitucionálnom rámci.

Článok 16

Vzdelávanie a poskytovanie informácií

1.   Zmluvné strany podporujú počiatočné a celoživotné vzdelávanie ako aj poskytovanie informácií verejnosti, pokiaľ ide o ciele, opatrenia a vykonávanie tohto protokolu.

2.   Konkrétne podporujú ďalší rozvoj vzdelávania, celoživotného vzdelávania, ako aj technickej podpory ohľadom energie, vrátane ochrany životného prostredia, prírody a podnebia.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE, KONTROLA A HODNOTENIE

Článok 17

Vykonávanie

Zmluvné strany sa zaväzujú dohliadať na vykonávanie tohto protokolu, pričom prijmú všetky vhodné opatrenia v existujúcom inštitucionálnom rámci.

Článok 18

Kontrola dodržiavania záväzkov

1.   Zmluvné strany pravidelne predkladajú stálemu výboru správu o opatreniach prijatých v zmysle tohto protokolu. Správy sa zaoberajú aj otázkou účinnosti prijatých opatrení. Alpská konferencia stanovuje periodicitu týchto správ.

2.   Stály výbor preskúma tieto správy, aby preveril, či zmluvné strany splnili svoje záväzky, ktoré vyplývajú z tohto protokolu. Môže si od príslušných zmluvných strán vyžiadať aj doplňujúce informácie alebo použiť iné informačné zdroje.

3.   Stály výbor vypracuje pre Alpskú konferenciu správu o dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu zmluvnými stranami.

4.   Alpská konferencia sa oboznámi s touto správou. Ak zistí, že záväzky neboli dodržané, môže prijať odporúčania.

Článok 19

Hodnotenie účinnosti ustanovení

1.   Zmluvné strany pravidelne skúmajú a hodnotia účinnosť ustanovení tohto protokolu. Pokiaľ to bude potrebné pre realizáciu cieľov, prijmú náležité pozmeňovacie návrhy tohto protokolu.

2.   V existujúcom inštitucionálnom rámci sú s týmto hodnotením spojené jednotky územnej samosprávy. Je možné obrátiť sa aj na mimovládne organizácie, ktoré vyvíjajú aktivity v tejto oblasti.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 20

Vzťahy medzi Alpským dohovorom a protokolom

1.   Tento protokol je protokolom Alpského dohovoru v zmysle článku 2 a ďalších náležitých článkov dohovoru.

2.   Nikto sa nemôže stať zmluvnou stranou tohto protokolu, ak nie je zmluvnou stranou Alpského dohovoru. Odstúpenie od Alpského dohovoru znamená zároveň odstúpenie od tohto protokolu.

3.   Keď bude Alpská konferencia rokovať o otázkach vzťahujúcich sa na tento protokol, hlasovania sa môžu zúčastniť len zmluvné strany tohto protokolu.

Článok 21

Podpis a ratifikácia

1.   Tento protokol je otvorený na podpis všetkým signatárskym štátom Alpského dohovoru a Európskeho spoločenstva 16. októbra 1998 a v Rakúskej republike, ktorá je depozitárom, od 16. novembra 1998.

2.   Tento protokol nadobúda platnosť pre zmluvné strany, ktoré vyjadrili svoj súhlas s tým, že budú týmto protokolom viazané, tri mesiace odo dňa, keď tri štáty uložia ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo listinu o schválení.

3.   Pre zmluvné strany, ktoré vyjadria svoj súhlas s tým, že budú viazané týmto protokolom neskôr, protokol nadobúda platnosť tri mesiace odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení. Po nadobudnutí platnosti pozmeňovacieho návrhu protokolu sa každá nová zmluvná strana stáva zmluvnou stranou zmeneného protokolu.

Článok 22

Oznámenia

Depozitár oboznámi každý členský štát uvedený v preambule Európskych spoločenstiev, v súvislosti s týmto protokolom:

a)	o každom podpise;

b)	o uložení každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení;

c)	o každom dátume nadobudnutia platnosti;

d)	o každom vyhlásení predloženom zmluvnou stranou alebo signatárom;

e)	o každom odstúpení oznámenom zmluvnou stranou, vrátane dátumu jeho účinnosti.

PROTOKOL

o vykonávaní Alpského dohovoru z roku 1991 v oblasti cestovného ruchu

Protokol o cestovnom ruchu

Preambula

NEMECKÁ SPOLKOVÁ REPUBLIKA,

RAKÚSKA REPUBLIKA,

FRANCÚZSKA REPUBLIKA,

TALIANSKA REPUBLIKA,

LICHTENŠTAJNSKÉ KNIEŽATSTVO,

MONACKÉ KNIEŽATSTVO,

SLOVINSKÁ REPUBLIKA,

ŠVAJČIARSKA KONFEDERÁCIA

a

EURÓPSKE SPOLOČENSTVO,

V SÚLADE so svojou úlohou uskutočňovať komplexnú politiku ochrany a trvalo udržateľného rozvoja alpského regiónu vyplývajúcou z Dohovoru o ochrane Álp (Alpský dohovor) zo 7. novembra 1991,

V RÁMCI plnenia svojich povinností vyplývajúcich z odsekov 2 a 3 článku 2 Alpského dohovoru,

BERÚC do úvahy vôľu zmluvných strán zosúladiť hospodárske záujmy a ekologické požiadavky a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj,

SÚC SI VEDOMÉ skutočnosti, že Alpy predstavujú prostredie pre život a hospodársky rozvoj miestneho obyvateľstva,

SÚC PRESVEDČENÉ, že miestne obyvateľstvo musí byť schopné definovať svoj vlastný projekt sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho rozvoja a zúčastniť sa na jeho realizácii v existujúcom inštitucionálnom rámci,

DOMNIEVAJÚC SA, že naša mestská civilizácia vyvoláva v dnešnom človeku narastajúcu potrebu cestovného ruchu a rozličných druhov rekreácie,

DOMNIEVAJÚC SA, že Alpy zostávajú jednou z veľkých hostiteľských oblastí pre cestovný ruch a rekreáciu v Európe vďaka svojim obrovským možnostiam rekreácie, prírodnému bohatstvu a rozmanitým ekologickým podmienkam a že pri nakladaní s týmto bohatstvom je potrebné prekročiť vnútroštátny rámec,

DOMNIEVAJÚC SA, že podstatná časť obyvateľstva niektorých zmluvných strán žije v Alpách a že alpský cestovný ruch je vo verejnom záujme, pretože prispieva k udržaniu stáleho osídlenia,

DOMNIEVAJÚC SA, že konkurencia v rámci horského cestovného ruchu podlieha stále viac globalizácii a že toto odvetvie výrazne prispieva k výkonu hospodárstva v alpskom regióne,

DOMNIEVAJÚC SA, že najnovšie trendy smerujú podľa všetkého k lepšiemu súladu medzi cestovným ruchom a životným prostredím: zákazníci majú v lete i v zime čoraz výraznejší záujem o príťažlivý a zachovaný prírodný rámec, mnohí rozhodujúci miestni činitelia sa usilujú zlepšiť kvalitu pohostenia v zmysle ochrany životného prostredia,

DOMNIEVAJÚC SA, že v alpskom regióne je potrebné osobitne zohľadniť hranice prispôsobiteľnosti ekosystémov na každom stanovisku a zhodnotiť ich podľa ich špecifického rázu,

SÚC SI VEDOMÉ, že prírodné a kultúrne dedičstvo ako aj krajina sú dôležitým základom cestovného ruchu v Alpách,

SÚC SI VEDOMÉ, že prírodné, kultúrne, hospodárske a inštitucionálne rozdiely charakteristické pre alpské štáty viedli k ich samostatnému vývoju a k množstvu turistických ponúk, ktoré by nepoddajúc sa uniformite na medzinárodnej úrovni mali byť zdrojom rozmanitých a navzájom sa dopĺňajúcich turistických činností,

SÚC SI VEDOMÉ, že trvalo udržateľný rozvoj hospodárstva v oblasti cestovného ruchu, zameraný na zhodnotenie prírodného dedičstva a na kvalitné výkony a služby, sa ukazuje ako nevyhnutnosť vzhľadom na hospodársku závislosť väčšiny alpských oblastí od cestovného ruchu a na skutočnosť, že pre obyvateľstvo predstavuje šancu na prežitie,

SÚC SI VEDOMÉ potreby podnecovať rekreantov k rešpektovaniu prírody, pomôcť im lepšie pochopiť obyvateľstvo, ktoré žije a pracuje v navštevovaných oblastiach, a vytvoriť optimálne podmienky pre skutočné objavovanie prírody alpského regiónu v celej jej rozmanitosti,

SÚC SI VEDOMÉ, že profesijným organizáciám cestovného ruchu a jednotkám územnej samosprávy prináleží v rámci odsúhlasenom na úrovni alpského regiónu zaviesť nástroje na zlepšenie svojich výrobných štruktúr a ich fungovania,

SO ŽELANÍM zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj v alpskom regióne prostredníctvom cestovného ruchu šetrného voči životnému prostrediu, ktorý je tiež dôležitým základom životných a hospodárskych podmienok miestneho obyvateľstva,

SÚC PRESVEDČENÉ, že isté problémy je možné vyriešiť len na cezhraničnej úrovni a vyžadujú spoločné opatrenia alpských štátov,

SA DOHODLI TAKTO:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Cieľ

Cieľom tohto protokolu je prispieť v existujúcom inštitucionálnom rámci k trvalo udržateľnému rozvoju alpského regiónu prostredníctvom cestovného ruchu šetrného voči životnému prostrediu vďaka špecifickým opatreniam a odporúčaniam, ktoré zohľadňujú záujmy miestneho obyvateľstva a turistov.

Článok 2

Medzinárodná spolupráca

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú odstrániť prekážky v medzinárodnej spolupráci medzi jednotkami územnej samosprávy v alpskom regióne a podporovať riešenie spoločných problémov spoluprácou na náležitej teritoriálnej úrovni.

2.   Zmluvné strany podporujú posilnenie medzinárodnej spolupráce medzi príslušnými kompetentnými orgánmi. Dbajú predovšetkým na zhodnotenie cezhraničných oblastí koordináciou činností v oblasti cestovného ruchu a rekreácie, šetrných voči životnému prostrediu.

3.   V prípade opatrení, ktoré jednotky územnej samosprávy nemôžu prijať, pretože spadajú do právomoci národných alebo medzinárodných orgánov, je potrebné zabezpečiť týmto jednotkám možnosť zastupovať účinným spôsobom záujmy obyvateľstva.

Článok 3

Zohľadnenie cieľov v ďalších politikách

Zmluvné strany sa tiež zaväzujú zohľadniť ciele tohto protokolu vo svojich ďalších politikách, najmä v sektore územného plánovania, dopravy, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, ochrany životného prostredia a prírody a takisto v oblasti zásobovania vodou a energiou s cieľom znížiť ich prípadné negatívne alebo protikladné účinky.

Článok 4

Účasť jednotiek územnej samosprávy

1.   Každá zmluvná strana stanoví v existujúcom inštitucionálnom rámci najlepšiu úroveň koordinácie a spolupráce medzi inštitúciami a priamo dotknutými jednotkami územnej samosprávy s cieľom podporiť solidaritu v zodpovednosti, najmä pri využívaní a rozvoji súčinnosti v uplatňovaní politík cestovného ruchu, ako aj vo vykonávaní opatrení, ktoré z nich vyplývajú.

2.   V existujúcom inštitucionálnom rámci sa priamo dotknuté jednotky územnej samosprávy zúčastňujú na jednotlivých štádiách prípravy a realizácie týchto politík a opatrení pri zachovaní svojich právomocí.

KAPITOLA II

ŠPECIFICKÉ OPATRENIA

Článok 5

Kontrola ponuky

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú dbať na trvalo udržateľný rozvoj cestovného ruchu šetrného voči životnému prostrediu. Za týmto účelom podporujú vypracovanie a realizáciu riadiacich koncepcií, rozvojových programov, sektorových plánov, iniciovaných na najvhodnejšej úrovni kompetentnými orgánmi, ktoré berú do úvahy ciele tohto protokolu.

2.   Tieto opatrenia umožnia vyhodnotiť a porovnať výhody a nevýhody plánovaného rozvoja, najmä pokiaľ ide o:

a)	socio-ekonomické dopady na miestne obyvateľstvo;

b)	vplyv na pôdu, vodu, ovzdušie, prírodnú rovnováhu a krajinu pri zohľadnení špecifických ekologických údajov, prírodných zdrojov a hraníc prispôsobiteľnosti ekosystémov;

c)	dopad na verejné financie.

Článok 6

Smerovanie rozvoja cestovného ruchu

1.   Zmluvné strany zohľadňujú pri rozvoji cestovného ruchu obavy spojené s ochranou prírody a zachovaním krajiny. Zaväzujú sa v rámci svojich možností čo najviac podporovať projekty priaznivé pre krajinu a únosné pre životné prostredie.

2.   Vedú trvalo udržateľnú politiku posilňujúcu konkurencieschopnosť alpského cestovného ruchu blízkeho prírode a takto významne prispievajú k socio-ekonomickému rozvoju v alpskom regióne. Uprednostnia sa opatrenia v prospech inovácie a diverzifikácie ponuky.

3.   Zmluvné strany dbajú na to, aby sa v oblastiach silne zaťažených cestovným ruchom hľadal rovnovážny vzťah medzi formami intenzívneho a extenzívneho cestovného ruchu.

4.   Po prijatí stimulujúcich opatrení je potrebné rešpektovať nasledujúce aspekty:

a)	v prípade intenzívneho cestovného ruchu ide o prispôsobenie existujúcich turistických štruktúr a zariadení ekologickým požiadavkám a rozvoj nových štruktúr v súlade s cieľmi tohto protokolu;

b)	v prípade extenzívneho cestovného ruchu ide o udržanie alebo rozvoj turistickej ponuky blízkej prírodným podmienkam a šetrnej voči životnému prostrediu a takisto o zhodnotenie prírodného a kultúrneho dedičstva hostiteľských turistických oblastí.

Článok 7

Úsilie o kvalitu

1.   Zmluvné strany vedú politiku nepretržitého systematického úsilia o kvalitu turistickej ponuky v celom alpskom regióne s ohľadom najmä na ekologické požiadavky.

2.   Podporujú výmenu skúseností a realizáciu programov spoločných akcií, usilujúc sa o zlepšenie kvality najmä:

a)	pri zavádzaní zariadení do krajiny a prírodného prostredia;

b)	v urbanizme, architektúre (nová výstavba a oživenie dedín);

c)	v ubytovacích zariadeniach a v ponuke turistických služieb;

d)	pri diverzifikácii turistických produktov v alpskom regióne zhodnotením kultúrnych činností na jednotlivých zainteresovaných územiach.

Článok 8

Kontrola prílevu turistov

Zmluvné strany podporujú kontrolu prílevu turistov najmä v chránených oblastiach, a to zabezpečením rozmiestnenia a prijatia turistov tak, aby bola zaručená trvácnosť týchto miest.

Článok 9

Prírodné obmedzenia rozvoja

Zmluvné strany dbajú na to, aby sa rozvoj cestovného ruchu prispôsobil zvláštnostiam životného prostredia a zdrojom nachádzajúcim sa v príslušnej lokalite alebo oblasti. V prípade projektov, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na životné prostredie, bude potrebné vypracovať v existujúcom inštitucionálnom rámci predbežné hodnotenie, na ktoré budú zmluvné strany prihliadať pri prijímaní rozhodnutia.

Článok 10

Zóny pokoja

Zmluvné strany sa zaväzujú v súlade so svojimi predpismi a na základe ekologických kritérií vymedziť zóny pokoja, v ktorých sa upustí od výstavby turistických zariadení.

Článok 11

Ubytovacia politika

Zmluvné strany rozvíjajú ubytovaciu politiku s ohľadom na vzácnosť využiteľného priestoru, pričom uprednostňujú komerčné ubytovanie, oživenie a využívanie existujúcich stavieb a modernizujú a zlepšujú kvalitu existujúcich ubytovacích zariadení.

Článok 12

Mechanické vleky

1.   Zmluvné strany sa dohodli, že v národných procedúrach udeľovania povolení pre mechanické vleky uplatnia nad rámec hospodárskych a bezpečnostných požiadaviek politiku zodpovedajúcu ekologickým a krajinným požiadavkám.

2.   Nové povolenia na prevádzku mechanických vlekov a koncesie budú podmienené demontážou a odstránením nepoužívaných mechanických vlekov a oživením plôch, prednostne tých, ktoré sú miestom výskytu pôvodných miestnych druhov rastlín.

Článok 13

Cestovný ruch a doprava

1.   Zmluvné strany podporujú opatrenia s cieľom redukovať motorovú dopravu vo vnútri turistických stredísk.

2.   Okrem toho podporujú súkromné a verejné iniciatívy smerujúce k zlepšeniu prístupu k miestam a strediskám cestovného ruchu prostredníctvom hromadnej dopravy a k podpore využívania tejto dopravy turistami.

Článok 14

Osobitné techniky úpravy

1.   Zmluvné strany dbajú na to, aby úprava, údržba a prevádzka lyžiarskych tratí boli čo najlepšie včlenené do krajiny s ohľadom na prirodzenú rovnováhu a citlivosť biotopov.

2.   Je potrebné čo najviac obmedziť úpravy terénu, a ak to prírodné podmienky umožňujú, vysadiť nanovo upravované plochy prioritne pôvodnými miestnymi druhmi rastlín.

Vnútroštátne predpisy môžu povoliť výrobu snehu počas zimných období v jednotlivých stanoviskách najmä na zabezpečenie nechránených zón, ak to umožňujú hydrologické, klimatické a ekologické podmienky daného stanoviska.

Článok 15

Športová činnosť

1.   Zmluvné strany sa zaväzujú vypracovať politiku kontroly športovej činnosti vo voľnej prírode predovšetkým v chránených oblastiach s cieľom zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie. Ak je to potrebné, kontrola môže viesť až k ich zákazu.

2.   Zmluvné strany sa zaväzujú obmedziť na minimum a v prípade potreby zakázať motoristické športové činnosti mimo zón vymedzených príslušnými orgánmi.

Článok 16

Pristávanie lietadiel

Zmluvné strany sa zaväzujú obmedziť na minimum a v prípade potreby zakázať pristávanie lietadiel na športové účely mimo letísk.

Článok 17

Rozvoj hospodársky slabých oblastí a jednotiek územnej samosprávy

Zmluvným stranám sa odporúča zvážiť riešenia prispôsobené príslušnej teritoriálnej úrovni, ktoré umožňujú vyvážený rozvoj hospodársky slabých oblastí a jednotiek územnej samosprávy.

Článok 18

Rozvrhnutie prázdnin

1.   Zmluvné strany vynaložia úsilie na lepšie miestne a časové rozvrhnutie turistického dopytu v hostiteľských oblastiach.

2.   Za týmto účelom je potrebné podporovať spoluprácu medzi štátmi, pokiaľ ide o rozvrhnutie prázdnin a skúsenosti s predlžovaním sezón.

Článok 19

Povzbudzovanie inovácií

Zmluvným stranám sa odporúča rozvíjať všetky stimuly, ktoré by mohli podporiť hlavné línie tohto protokolu. Za týmto účelom zvážia najmä zriadenie alpskej súťaže zameranej na odmeňovanie inovačných diel a produktov cestovného ruchu, ktoré dodržujú ciele protokolu.

Článok 20

Spolupráca medzi cestovným ruchom, poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a remeselnou výrobou

Zmluvné strany podporujú spoluprácu medzi cestovným ruchom, poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a remeselnou výrobou. Ide predovšetkým o kombináciu činností, ktoré vytvárajú pracovné miesta v zmysle trvalo udržateľného rozvoja.

Článok 21

Doplnkové opatrenia

Zmluvné strany môžu pre trvalo udržateľný cestovný ruch prijať doplnkové opatrenia k opatreniam uvedeným v tomto protokole.

KAPITOLA III

VÝSKUM, VZDELÁVANIE A POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ

Článok 22

Výskum a pozorovanie

1.   Zmluvné strany úzko spolupracujú pri podpore a harmonizácii systematického výskumu a pozorovania, ktoré môžu pomôcť lepšie spoznať vzájomné pôsobenie medzi cestovným ruchom a životným prostredím v Alpách a analyzovať budúci vývoj.

2.   Zmluvné strany dbajú na to, aby výsledky systematického výskumu a pozorovania na vnútroštátnej úrovni boli integrované do spoločného systému stáleho pozorovania a poskytovania informácií a sprístupnené verejnosti v existujúcom inštitucionálnom rámci.

3.   Zmluvné strany sa zaväzujú vzájomne si vymieňať informácie o svojich skúsenostiach užitočných pre realizáciu opatrení a odporúčaní tohto protokolu a zhromažďovať relevantné údaje v oblasti rozvoja kvality cestovného ruchu.

Článok 23

Vzdelávanie a poskytovanie informácií

1.   Zmluvné strany podporujú počiatočné a celoživotné vzdelávanie, ako aj poskytovanie informácií verejnosti, a to pokiaľ ide o ciele, opatrenia a vykonávanie tohto protokolu.

2.   Zmluvným stranám sa odporúča zahrnúť do odborného vzdelávania povolaní priamo spojených i odvodených z cestovného ruchu poznatky o prírodnom a životnom prostredí. Mohli by tiež zaviesť nové špecializácie spájajúce cestovný ruch a životné prostredie. Napríklad:

—	„prírodný animátor“,

—	„zodpovedný pracovník za kvalitu strediska“,

—	„asistent cestovného ruchu pre hendikepované osoby“.

KAPITOLA IV

VYKONÁVANIE, KONTROLA A HODNOTENIE

Článok 24

Vykonávanie

Zmluvné strany sa zaväzujú dohliadať na vykonávanie tohto protokolu, pričom prijmú všetky vhodné opatrenia v existujúcom inštitucionálnom rámci.

Článok 25

Kontrola dodržiavania záväzkov

1.   Zmluvné strany predkladajú stálemu výboru pravidelné správy o opatreniach prijatých v zmysle tohto protokolu. Správy sa zaoberajú aj otázkou účinnosti prijatých opatrení. Alpská konferencia stanovuje periodicitu správ.

2.   Stály výbor preskúma tieto správy s cieľom overenia, či zmluvné strany splnili svoje záväzky vyplývajúce z tohto protokolu. Môže si takisto vyžiadať od príslušných zmluvných strán doplňujúce informácie alebo použiť iné zdroje informácií.

3.   Stály výbor vypracuje pre Alpskú konferenciu správu o dodržiavaní záväzkov vyplývajúcich z tohto protokolu zmluvnými stranami.

4.   Alpská konferencia sa oboznámi s touto správou. Ak zistí nedodržanie záväzkov, môže prijať odporúčania.

Článok 26

Hodnotenie účinnosti ustanovení

1.   Zmluvné strany pravidelne preskúmajú a vyhodnotia účinnosť ustanovení tohto protokolu. Ak je to nevyhnuté pre realizáciu cieľov, pristúpia k prijatiu náležitých pozmeňovacích návrhov tohto protokolu.

2.   V existujúcom inštitucionálnom rámci sa na tomto hodnotení podieľajú jednotky územnej samosprávy. Je možné konzultovať aj s mimovládnymi organizáciami činnými v tejto oblasti.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 27

Vzťahy medzi Alpským dohovorom a protokolom

1.   Tento protokol je protokolom Alpského dohovoru v zmysle článku 2 a ďalších náležitých článkov dohovoru.

2.   Nikto sa nemôže stať zmluvnou stranou tohto protokolu, ak nie je zmluvnou stranou Alpského dohovoru. Odstúpenie od Alpského dohovoru znamená zároveň odstúpenie od tohto protokolu.

3.   Keď Alpská konferencia rozhoduje o otázkach týkajúcich sa tohto protokolu, hlasovacie právo majú len zmluvné strany tohto protokolu.

Článok 28

Podpis a ratifikácia

1.   Tento protokol je otvorený na podpis signatárskym štátom Alpského dohovoru a Európskeho spoločenstva 16. októbra 1998 a v Rakúskej republike, ktorá je depozitárom, od 16. novembra 1998.

2.   Tento protokol nadobúda platnosť pre zmluvné strany, ktoré vyjadrili vôľu byť viazané týmto protokolom, tri mesiace odo dňa, kedy tri štáty uložia ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo listinu o schválení.

3.   Pre zmluvné strany, ktoré vyjadria vôľu byť viazané týmto protokolom neskôr, nadobúda protokol platnosť tri mesiace odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení. Po nadobudnutí platnosti pozmeňovacieho návrhu protokolu sa každá nová zmluvná strana daného protokolu stáva zmluvnou stranou zmeneného protokolu.

Článok 29

Oznámenia

Depozitár oznámi každému štátu uvedenému v preambule a Európskemu spoločenstvu:

a)	každý podpis tohto protokolu;

b)	uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení;

c)	každý dátum nadobudnutia platnosti;

d)	každé vyhlásenie predložené zmluvnou stranou alebo signatárom;

e)	každé odstúpenie oznámené zmluvnou stranou vrátane dátumu jeho účinnosti.

PRÍLOHA I

Koncentrácia niektorých mykotoxínov (aflatoxín B1, ochratoxín A, zearalenón, deoxynivalenol, fumonizíny, toxíny T-2 a HT-2) v krmivách

Individuálne výsledky všetkých skúmaných vzoriek; vzor správy podľa odseku 1 písm. a)

Krmivá			Odber vzoriek (náhodný alebo cielený)	Druh a koncentrácia mykotoxínov (μg/kg vzhľadom na krmivo s vlhkosťou 12 %)
Trieda (1)	Typ (2)	Krajina pôvodu		aflatoxín B1	ochratoxín A	zearalenón	deoxynivalenol	fumonizíny (3)	toxíny T-2 a HT-2 (4)

Príslušný orgán by mal zároveň uviesť:

—	podniknuté opatrenie v prípade prekročenia maximálnych hladín aflatoxínu B1;

—	metódy použitej analýzy,

—	medze detekcie.

---

(1)  Uveďte jednu z týchto tried: kŕmna surovina, doplnková látka prítomná v krmive, predzmes (premix), doplnkové krmivo, kompletné krmivo, kŕmna zmes.

(2)  Uveďte jeden z týchto typov: a) v prípade kŕmnych surovín – názov kŕmnej suroviny podľa časti B prílohy k smernici Rady 96/25/ES (Ú. v. ES L 125, 23.5.1996, s. 35); b) v prípade iných krmív – cieľové druhy zvierat.

(3)  Koncentrácia fumonizínov B1 a B2 sa môže uvádzať ako zmes oboch látok.

(4)  Koncentrácia toxínov T-2 a HT-2 sa môže uvádzať ako zmes oboch látok.

PRÍLOHA II

Prítomnosť niektorých liečivých látok, ktoré nie sú povolené ako doplnkové látky v krmivách

Niektoré liečivé látky môžu byť legálne prítomné ako doplnkové látky v predzmesiach a kŕmnych zmesiach určených pre isté druhy a kategórie zvierat pri splnení požiadaviek uvedených v článku 10 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

Prítomnosť nepovolených liečivých látok v krmivách určených pre niektoré druhy a kategórie zvierat predstavuje porušenie príslušných ustanovení.

Liečivé látky určené na kontrolu by sa mali vybrať z týchto látok:

1.

Liečivé látky povolené ako doplnkové látky v krmivách pre určité druhy alebo len kategórie zvierat:   dekochinát (Deccox)   diklazuril (Clinacox 0,2 %)   halofuginón hydrobromid (Stenorol)   lasalocid A sodný (Avatec 15 %)   maduramicín amónny alfa (Cygro 1 %)   monenzín sodný (Elancoban G 100, 100, G 200, 200)   narazín (Monteban)   narazín – nikarbazín (Maxiban G 160)   robenidín hydrochlorid (Cycostat 66 G)   salinomycín sodný (Sacox 120 G, 120)   semduramicín sodný (Aviax 5 %).

2.

Liečivé látky, ktoré už nie sú povolené ako doplnkové látky v krmivách:   amprolium   amprolium/etopabát   arprinocid   avilamycín   avoparcín   karbadox   dimetridazol   dinitolmid   flavofosfolipol   ipronidazol   metiklorpindol   metiklorpindol/metylbenzokvát   nikarbazín   nifursol   olachindox   ronidazol   spiramycín   tetracyklíny   tylozín fosfát   virginiamycín   zinkbacitracín   iné antimikrobiálne látky.

3.

Liečivé látky, ktoré nikdy neboli povolené ako doplnkové látky v krmivách: iné látky. Individuálne výsledky nevyhovujúcich vzoriek; vzor správy podľa odseku 1 písm. b): Typ krmiva (druh a kategória zvierat) Zistená látka Zistená hladina Dôvod porušenia ustanovení (1) Prijaté opatrenie                     Príslušný orgán by mal zároveň uviesť: — celkový počet skontrolovaných vzoriek, — názvy látok, ktorých prítomnosť sa prešetrovala, — metódy použitej analýzy, — medze detekcie.

---

(1)  Dôvod, ktorý viedol k prítomnosti nepovolenej látky v krmivách, podľa záverov vyšetrovania uskutočneného príslušným orgánom.

PRÍLOHA III

Obmedzenia týkajúce sa výroby a používania kŕmnych materiálov živočíšneho pôvodu

Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 (1), členské štáty môžu počas roka 2006 uskutočňovať koordinovaný program kontroly s cieľom zistiť úroveň dodržiavania obmedzení týkajúcich sa výroby a používania kŕmnych surovín živočíšneho pôvodu.

Najmä v záujme účinného uplatňovania zákazu kŕmenia určitých zvierat spracovanými živočíšnymi bielkovinami podľa prílohy IV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 (2) by členské štáty mali implementovať osobitný program kontroly založený na cielených kontrolách. V súlade s článkom 3 nariadenia (ES) č. 882/2004 by mal tento program kontroly vychádzať z rizikovej stratégie zahŕňajúcej všetky štádiá výroby a všetky druhy priestorov určených na výrobu krmiva, manipuláciu s ním, ako aj priestorov určených na podávanie tohto krmiva zvieratám. Členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť vymedzeniu kritérií, čo môže predstavovať riziko. Význam každého kritéria by mal primerane odrážať mieru daného rizika. Frekvencia inšpekcií a počet vzoriek analyzovaných v priestoroch by mali zodpovedať súhrnu významových koeficientov pridelených týmto priestorom.

Pri príprave programu kontroly je potrebné vziať do úvahy tieto indikatívne priestory a kritériá:

Priestory	Kritériá	Významový koeficient
Výrobne krmív	— dvojprúdové výrobne krmiva, ktoré vyrábajú kŕmne zmesi pre prežúvavce a iné zvieratá ako prežúvavce, obsahujúce spracované živočíšne bielkoviny vyňaté zo zákazu — výrobne krmív s predchádzajúcim výskytom alebo podozrením na nedodržiavanie pravidiel — výrobne krmív s veľkým množstvom dovozových krmív s vysokým obsahom bielkovín, ako je rybia múčka, sójový šrot, kukuričný lepok a bielkovinové koncentráty — výrobne krmiva s významnou produkciou kŕmnych zmesí — riziko krížovej kontaminácie v dôsledku interných prevádzkových postupov (použitie sila, kontrola účinného oddelenia výrobných liniek, kontrola zložiek, interné laboratórium, postupy pri odbere vzoriek)
Hraničné kontroly a iné miesta vstupu do Spoločenstva	— dovoz krmív vo veľkom/malom množstve — krmivá s vysokým obsahom bielkovín
Farmy	— domáce výrobne zmesí používajúce spracované živočíšne bielkoviny vyňaté zo zákazu — farmy s prežúvavcami a inými druhmi zvierat (riziko krížového kŕmenia) — farmy nakupujúce krmivo vo veľkých množstvách
Predajcovia	— sklady a priestory na prechodné uchovávanie krmiva s vysokým obsahom bielkovín — vysoký objem obchodovania so sypkým krmivom — predajcovia kŕmnych zmesí vyrobených v zahraničí
Mobilné výrobne zmesí	— výrobne zmesí vyrábajúce krmivá pre prežúvavce aj neprežúvavce — výrobne zmesí s predchádzajúcim záznamom o nedodržiavaní pravidiel alebo s podozrením na nedodržiavanie pravidiel — výrobne zmesí spracúvajúce krmivá s vysokým obsahom bielkovín — výrobne zmesí s vysokou produkciou krmív — veľký počet fariem, ktoré danú mobilnú výrobňu zmesí využíva, vrátane fariem chovajúcich prežúvavce
Dopravné prostriedky	— vozidlá používané na prevoz spracovaných živočíšnych bielkovín a krmív — vozidlá s predchádzajúcim záznamom o nedodržiavaní pravidiel alebo s podozrením na nedodržiavanie pravidiel

Ako alternatívu k týmto indikatívnym priestorom a kritériám členské štáty môžu do 31. marca 2006 predložiť Komisii vlastné hodnotenie rizika.

Pri odbere vzoriek je potrebné sa zameriavať na série alebo prípady najvyššej pravdepodobnosti krížovej kontaminácie so zakázanými spracovanými živočíšnymi bielkovinami (prvá séria po preprave krmív s obsahom živočíšnych bielkovín zakázaných v tejto sérii, technické problémy alebo zmeny v rámci výrobných liniek, zmeny v skladovacích zásobníkoch alebo silách určených pre sypký materiál).

Kontroly by sa mali zameriavať aj na analýzu prachu vo vozidlách, v prístrojoch na výrobu krmív a priestoroch na skladovanie.

V členskom štáte by sa mala kontrola vykonávať minimálne 10-krát ročne na 100 000 ton vyrobenej kŕmnej zmesi. V členskom štáte by sa malo odobrať minimálne 20 úradných vzoriek na 100 000 ton vyrobenej kŕmnej zmesi. Až do schválenia alternatívnych metód by sa pri analyzovaní vzoriek mala využívať metóda mikroskopickej identifikácie a odhadu, uvedená v smernici Komisie 2003/126/ES (3). Výklad detekcie živočíšnych bielkovín je v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 999/2001.

Výsledky programov kontroly sa oznámia Komisii v týchto formátoch.

Zhrnutie kontrol týkajúcich sa obmedzení pre krmivá živočíšneho pôvodu (kŕmenie zakázanými spracovanými živočíšnymi bielkovinami)

A.   Zaznamenané inšpekcie

Štádium	Počet kontrol vrátane kontrol prítomnosti spracovaných živočíšnych bielkovín	Počet porušení ustanovení zistených skôr pri kontrolách dokladov ako pri laboratórnom vyšetrení
Dovoz kŕmnych surovín
Uskladnenie kŕmnych surovín
Výrobne krmív
Domáce výrobne zmesí/mobilné výrobne zmesí
Sprostredkovatelia krmív
Dopravné prostriedky
Farmy s chovom neprežúvavcov
Farmy s chovom prežúvavcov
Iné: …

B.   Odber vzoriek a testovanie kŕmnych surovín a kŕmnych zmesí na spracované živočíšne bielkoviny

Priestory	Počet úradných vzoriek vyšetrených na prítomnosť spracovaných živočíšnych bielkovín			Počet nevyhovujúcich vzoriek
				Prítomnosť spracovaných živočíšnych bielkovín zo suchozemských živočíchov			Prítomnosť spracovaných živočíšnych bielkovín z rýb
	kŕmne suroviny	kŕmne zmesi		kŕmne suroviny	kŕmne zmesi		kŕmne suroviny	kŕmne zmesi
		pre prežúvavce	pre neprežúvavce		pre prežúvavcce	pre neprežúvavce		pre prežúvavce	pre neprežúvavce
Počas dovozu
Výrobne krmív
Sprostredkovatelia/uskladnenie
Dopravné prostriedky
Domáce výrobne zmesí/mobilné výrobne zmesí
Na farme
Iné: …

C.   Zhrnutie zakázaných spracovaných živočíšnych bielkovín prítomných vo vzorkách krmív určených pre prežúvavce

	Mesiac odberu vzoriek	Druh, stupeň a pôvod kontaminácie	Uplatnené sankcie (alebo iné opatrenia)
1.
2.
3.
4.
5.
…

---

(1)  Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 147, 31.5.2001, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 339, 24.12.2003, s. 78.

PRÍLOHA IV

Individuálne výsledky všetkých vzoriek (vyhovujúcich aj nevyhovujúcich), týkajúce sa obsahu medi a zinku v kŕmnych zmesiach pre ošípané

Typ kŕmnej zmesi (kategória zvierat)	Stopový prvok (meď alebo zinok)	Zistená hladina (mg/kg kompletného krmiva)	Dôvody prekročenia maximálneho obsahu (1)	Prijaté opatrenie

---

(1)  Podľa záverov vyšetrovania uskutočneného príslušným orgánom.

„Uvedené morčacie mäso/kuracie mäso (8) spĺňa podmienky podľa rozhodnutia Komisie 2005/926/ES.

PRÍLOHA I

VAKCINAČNÁ OBLASŤ, V KTOREJ SA VYKONÁVA VAKCINÁCIA BIVALENTNOU VAKCÍNOU

Región Veneto

Provincia Verona
ALBAREDO D'ADIGE
ANGIARI
ARCOLE
BELFIORE
BONAVIGO
BOVOLONE
BUTTAPIETRA
CALDIERO	oblasť južne od diaľnice A4
CASALEONE
CASTEL D'AZZANO
CASTELNUOVO DEL GARDA	oblasť južne od diaľnice A4
CEREA
COLOGNA VENETA
COLOGNOLA AI COLLI	oblasť južne od diaľnice A4
CONCAMARISE
ERBÈ
GAZZO VERONESE
ISOLA DELLA SCALA
ISOLA RIZZA
LAVAGNO	oblasť južne od diaľnice A4
MINERBE
MONTEFORTE D'ALPONE	oblasť južne od diaľnice A4
MOZZECANE
NOGARA
NOGAROLE ROCCA
OPPEANO
PALÙ
PESCHIERA DEL GARDA	oblasť južne od diaľnice A4
POVEGLIANO VERONESE
PRESSANA
RONCO ALL'ADIGE
ROVERCHIARA
ROVEREDO DI GUÀ
SALIZZOLE
SAN BONIFACIO	oblasť južne od diaľnice A4
SAN GIOVANNI LUPATOTO	oblasť južne od diaľnice A4
SANGUINETTO
SAN MARTINO BUON ALBERGO	oblasť južne od diaľnice A4
SAN PIETRO DI MORUBIO
SOAVE	oblasť južne od diaľnice A4
SOMMACAMPAGNA	oblasť južne od diaľnice A4
SONA	oblasť južne od diaľnice A4
SORGÀ
TREVENZUOLO
VALEGGIO SUL MINCIO
VERONA	oblasť južne od diaľnice A4
VERONELLA
VIGASIO
VILLAFRANCA DI VERONA
ZEVIO
ZIMELLA

Región Lombardia

Provincia Brescia
ACQUAFREDDA
ALFIANELLO
BAGNOLO MELLA
BASSANO BRESCIANO
BORGOSATOLLO
BRESCIA	oblasť južne od diaľnice A4
CALCINATO	oblasť južne od diaľnice A4
CALVISANO
CAPRIANO DEL COLLE
CARPENEDOLO
CASTENEDOLO	oblasť južne od diaľnice A4
CIGOLE
DELLO
DESENZANO DEL GARDA	oblasť južne od diaľnice A4
FIESSE
FLERO
GAMBARA
GHEDI
GOTTOLENGO
ISORELLA
LENO
LONATO	oblasť južne od diaľnice A4
MANERBIO
MILZANO
MONTICHIARI
MONTIRONE
OFFLAGA
PAVONE DEL MELLA
PONCARALE
PONTEVICO
POZZOLENGO	oblasť južne od diaľnice A4
PRALBOINO
QUINZANO D'OGLIO
REMEDELLO
REZZATO	oblasť južne od diaľnice A4
SAN GERVASIO BRESCIANO
SAN ZENO NAVIGLIO
SENIGA
VEROLANUOVA
VEROLAVECCHIA
VISANO
Provincia Mantova
CASTIGLIONE DELLE STIVIERE
CAVRIANA
CERESARA
GOITO
GUIDIZZOLO
MARMIROLO
MEDOLE
MONZAMBANO
PONTI SUL MINCIO
ROVERBELLA
SOLFERINO
VOLTA MANTOVANA

PRÍLOHA II

POSTUP ODOBERANIA VZORIEK A TESTOVANIA

1.   Úvod a všeobecné použitie

Vyvinutý nepriamy imunofluorescentný test (test iIFA) je zameraný na rozlíšenie medzi očkovanými/terénnemu vírusu vystavenými a očkovanými/terénnemu vírusu nevystavenými morkami a kurčatami v rámci vakcinačnej stratégie rozlišovania medzi infikovanými a očkovanými zvierat (DIVA – Differentiating Infected from Vaccinated Animals), v ktorej sa používa heterologická vakcína z podtypu terénneho vírusu.

2.   Používanie testov na účely odosielania čerstvého mäsa z moriek a kurčiat z oblasti očkovania v Taliansku

Mäso z hydiny pochádzajúcej z kŕdľov moriek a kurčiat očkovaných proti vtáčej chrípke sa môže odosielať z Talianska, ak úradný veterinárny lekár v prípade, v ktorom sa všetky jedince chovajú v jednej budove, odobral v priebehu siedmich dní pred porážkou krvné vzorky aspoň z 10 očkovaných moriek alebo kurčiat určených na porážku.

Ak sa však hydina chová vo viacerých skupinách alebo priestoroch, musí sa odobrať vzorka aspoň z 20 očkovaných kusov hydiny náhodne vybratých zo všetkých skupín alebo priestorov poľnohospodárskeho podniku.

3.   Používanie testov na účely odosielania jatočnej hydiny z oblasti očkovania v Taliansku

Jatočnú hydinu s pôvodom v oblasti očkovania je možné odosielať z Talianska, ak úradný veterinárny lekár v prípade, v ktorom sa všetky jedince chovajú v jednej budove, odobral v priebehu siedmich dní pred odoslaním krvnú vzorku aspoň z 10 jedincov určených na porážku. Ak sa však hydina chová vo viacerých skupinách alebo priestoroch, musí sa odobrať vzorka aspoň z 20 jedincov náhodne vybratých zo všetkých skupín alebo priestorov poľnohospodárskeho podniku.

PRÍLOHA III

OBLASTI HRANIČIACE S VAKCINAČNOU OBLASŤOU, V KTOREJ SA VYKONÁVA INTENZÍVNA KONTROLA A DOHĽAD

Región Lombardia

Provincia Bergamo
ANTEGNATE
BAGNATICA	oblasť južne od diaľnice A4
BARBATA
BARIANO
BOLGARE	oblasť južne od diaľnice A4
CALCINATE
CALCIO
CASTELLI CALEPIO	oblasť južne od diaľnice A4
CAVERNAGO
CIVIDATE AL PIANO
COLOGNO AL SERIO
CORTENUOVA
COSTA DI MEZZATE	oblasť južne od diaľnice A4
COVO
FARA OLIVANA CON SOLA
FONTANELLA
GHISALBA
GRUMELLO DEL MONTE	oblasť južne od diaľnice A4
ISSO
MARTINENGO
MORENGO
MORNICO AL SERIO
PAGAZZANO
PALOSCO
PUMENENGO
ROMANO DI LOMBARDIA
SERIATE	oblasť južne od diaľnice A4
TELGATE	oblasť južne od diaľnice A4
TORRE PALLAVICINA
Provincia Brescia
AZZANO MELLA
BARBARIGA
BASSANO BRESCIANO
BERLINGO
BORGO SAN GIACOMO
BRANDICO
CASTEGNATO	oblasť južne od diaľnice A4
CASTEL MELLA
CASTELCOVATI
CASTREZZATO
CAZZAGO SAN MARTINO	oblasť južne od diaľnice A4
CHIARI
COCCAGLIO
COLOGNE
COMEZZANO-CIZZAGO
CORZANO
ERBUSCO	oblasť južne od diaľnice A4
LOGRATO
LONGHENA
MACLODIO
MAIRANO
ORZINUOVI
ORZIVECCHI
OSPITALETTO	oblasť južne od diaľnice A4
PALAZZOLO SULL'OGLIO	oblasť južne od diaľnice A4
POMPIANO
PONTOGLIO
ROCCAFRANCA
RONCADELLE	oblasť južne od diaľnice A4
ROVATO	oblasť južne od diaľnice A4
RUDIANO
SAN PAOLO
TORBOLE CASAGLIA
TRAVAGLIATO
TRENZANO
URAGO D'OGLIO
VILLACHIARA
Provincia Cremona
CAMISANO
CASALE CREMASCO-VIDOLASCO
CASALETTO DI SOPRA
CASTEL GABBIANO
SONCINO
Provincia Mantova
ACQUANEGRA SUL CHIESE
ASOLA
BIGARELLO
CANNETO SULL'OGLIO
CASALMORO
CASALOLDO
CASALROMANO
CASTEL D'ARIO
CASTEL GOFFREDO
CASTELBELFORTE
GAZOLDO DEGLI IPPOLITI
MARIANA MANTOVANA
PIUBEGA
PORTO MANTOVANO
REDONDESCO
RODIGO
RONCOFERRARO
SAN GIORGIO DI MANTOVA
VILLIMPENTA

Región Veneto

Provincia Padua
CARCERI
CASALE DI SCODOSIA
ESTE
LOZZO ATESTINO
MEGLIADINO SAN FIDENZIO
MEGLIADINO SAN VITALE
MONTAGNANA
OSPEDALETTO EUGANEO
PONSO
SALETTO
SANTA MARGHERITA D’ADIGE
URBANA
Provincia Verona
BEVILACQUA
BOSCHI SANT'ANNA
BUSSOLENGO
PESCANTINA
SOMMACAMPAGNA	oblasť južne od diaľnice A4
SONA	oblasť južne od diaľnice A4
Provincia Vicenza
AGUGLIARO
ALBETTONE
ALONTE
ASIGLIANO VENETO
BARBARANO VICENTINO
CAMPIGLIA DEI BERICI
CASTEGNERO
LONIGO
MONTEGALDA
MONTEGALDELLA
MOSSANO
NANTO
NOVENTA VICENTINA
ORGIANO
POIANA MAGGIORE
SAN GERMANO DEI BERICI
SOSSANO
VILLAGA