1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/1

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/3

(1)

Článok 10 nariadenia (ES) č. 1784/2003 predpokladá, že pri dovoze produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia sa vyberajú colné poplatky vo výške podľa Spoločného colného sadzobníka. Avšak pre produkty uvedené v odseku 2 tohto článku sa dovozné clo rovná intervenčnej cene platnej pre tieto produkty pri dovoze, zvýšenej o 55 % a zníženej o dovoznú cenu CIF, platnú pre príslušnú zásielku. Avšak tento colný poplatok nesmie byť vyšší ako výška poplatkov v Spoločnom colnom sadzobníku.

(2)

V zmysle článku 10 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa dovozné ceny CIF vypočítavajú na základe reprezentatívnych cien príslušného produktu na svetovom trhu.

(3)

Nariadenie (ES) č. 1249/96 stanovilo pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozných ciel v sektore obilnín.

(4)

Dovozné clá zostávajú platné, kým nevstúpi do platnosti ich nové určenie.

(5)

S cieľom umožniť normálne fungovanie režimu dovozných ciel sa pre ich výpočet majú zvoliť reprezentatívne trhové sadzby zistené v priebehu určitého referenčného obdobia.

(6)

Uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1249/96 vedie k určeniu dovozných ciel v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/6

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov na svetovom trhu v zmysle článku 1 uvedeného nariadenia a cenou týchto produktov v Spoločenstve sa môže pokryť dotáciou na vývoz.

(2)

Vývozné náhrady musia byť určené tak, aby sa zohľadnili údaje článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, upravujúceho niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad, ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Pokiaľ ide o pšeničné a ražné múky a krupice, vývozné náhrady uplatniteľné na tieto produkty sa musia vypočítať tak, aby sa zohľadnilo množstvo obilnín potrebné na výrobu zvažovaných produktov. Tieto množstvá boli stanovené v nariadení (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické nároky niektorých trhov môžu vyžadovať diferenciáciu vývozných náhrad za niektoré produkty podľa ich krajiny určenia.

(5)

Dotácia musí byť stanovená raz mesačne. V priebehu tohto intervalu sa môže zmeniť.

(6)

Aplikácia týchto podmienok na súčasnú situáciu na trhoch s obilninami, a najmä na kurzy alebo ceny týchto produktov v Spoločenstve a na svetovom trhu vedie k tomu, aby bola stanovená dotácia v čiastkach zhrnutých v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/8

(1)

V zmysle článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa náhrada uplatniteľná na vývoz obilnín v deň podania žiadosti o licenciu musí aplikovať, na požiadanie, na vývoz, ktorý sa má uskutočniť počas trvania platnosti licencie. V takom prípade sa na náhradu môže použiť opravná čiastka.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 stanovujúce niektoré spôsoby uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92, pokiaľ ide o poskytovanie vývozných náhrad, ako aj opatrenia v prípade narušenia trhu s obilninami (2), umožnilo stanovenie korekčného koeficientu pre produkty uvedené v článku 1 písm. a), b) a c) nariadenia (ES) č. 1784/2003. Pri výpočte tohto korekčného koeficientu je potrebné brať do úvahy údaje uvedené v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95.

(3)

Vzhľadom na situáciu na svetovom trhu alebo na špecifické požiadavky niektorých trhov môže byť diferenciácia opravnej čiastky potrebná – vzhľadom na miesto určenia.

(4)

Opravná čiastka musí byť stanovená súčasne s náhradou a podľa rovnakého postupu. Medzi dvoma stanoveniami sa môže zmeniť.

(5)

Z predchádzajúcich ustanovení vyplýva, že opravná čiastka musí byť stanovená v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/10

(1)

Podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov určených v článku 1 vyššie spomenutého nariadenia na Svetovom trhu a cenou týchto produktov v spoločenstve môže byť vykrytý vývoznou náhradou.

(2)

Vývozné náhrady musia byť stanovené pri zohľadnení podkladov určených v článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, v ktorom sú stanovené niektoré zmeny pri uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 týkajúce sa poskytovania vývozných náhrad, ako aj opatrení v prípade narušenia trhu s obilninami (2).

(3)

Vývozná náhrada pre slady sa musí vypočítať berúc do úvahy množstvo obilnín potrebné na výrobu daného produktu. Tieto množstvá boli stanovené nariadením (ES) č. 1501/95.

(4)

Situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky niektorých trhov môžu viesť k nevyhnutnosti odlíšiť vývozné náhrady pre určité produkty podľa ich krajiny určenia.

(5)

Vývozná náhrada musí byť stanovená raz za mesiac. V tomto období sa môže zmeniť.

(6)

Na základe aplikácie vyššie uvedených kritérií na súčasnú situáciu trhu príslušnej obilniny, a najmä na kurzy alebo na ceny týchto produktov v Spoločenstve a na svetovom trhu sa vývozné náhrady určujú v čiastkach uvedených v prílohe.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/12

(1)

V zmysle článku 14 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1784/2003 sa pri vývoze obilnín na vývoz, ktorý sa má uskutočniť v dobe platnosti licencie, na žiadosť záujemcu musí použiť náhrada platná v deň podania žiadosti o licenciu. V tomto prípade sa môže na vývoznú náhradu uplatniť opravná čiastka.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995, ustanovujúce niektoré zmeny pri uplatňovaní nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 týkajúceho sa priznania vývozných náhrad, ako aj opatrení, ktoré je potrebné prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (2), umožnilo stanoviť opravnú čiastku pre slad v zmysle článku 1 ods. 1 bodu c) nariadenia (ES) č. 1784/2003. Táto opravná čiastka sa vypočíta na základe údajov uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95.

(3)

Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že opravnú čiastku treba stanoviť v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/14

(1)

Článok 2 nariadenia Rady (EHS) č. 2681/74 z 21. októbra 1974 týkajúci sa komunitárneho financovania nákladov vyplývajúcich z dodávky poľnohospodárskych produktov z titulu potravinovej pomoci (3) určuje, že časť nákladov zodpovedajúcich vývozným náhradám stanoveným v súlade s pravidlami Spoločenstva podlieha Európskemu poľnohospodárskemu a usmerňovaciemu záručnému fondu, sekcii „garancia“.

(2)

Na zjednodušenie zostavenia a riadenia rozpočtu pre aktivity Spoločenstva v oblasti potravinovej pomoci a s cieľom umožniť, aby mohli členské štáty poznať úroveň účasti Spoločenstva na financovaní národných aktivít potravinovej pomoci, je potrebné stanoviť výšku náhrad priznaných pre tieto aktivity.

(3)

Všeobecné pravidlá a podmienky uplatňovania podľa článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článku 13 nariadenia (ES) č. 3072/95 pre vývozné náhrady sú uplatniteľné mutatis mutandis na vyššie uvedené operácie.

(4)

Špecifické kritériá, ktoré treba zohľadniť pri výpočte vývoznej náhrady na ryžu, sú definované v článku 13 nariadenia (ES) č. 3072/95.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/16

(1)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1898/2005 z 9. novembra 2005, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o opatrenia na predaj smotany, masla a koncentrovaného masla na trhu Spoločenstva (2), môžu intervenčné agentúry prostredníctvom stálej verejnej súťaže predávať určité množstvo masla z intervenčných zásob, ktoré majú v držbe, a môžu poskytovať pomoc na smotanu, maslo a koncentrované maslo. V článku 25 uvedeného nariadenia sa ustanovuje, že vzhľadom na ponuky prijaté pre každú jednotlivú verejnú súťaž sa stanovuje minimálna predajná cena masla, ako aj maximálna výška pomoci na smotanu, maslo a koncentrované maslo. Okrem toho sa ustanovuje, že cena alebo výška pomoci sa môže líšiť podľa určeného použitia masla, jeho obsahu tuku a postupu spracovania. Mala by sa stanoviť príslušná výška zábezpeky za spracovanie, ako sa uvádza v článku 28 nariadenia (ES) č. 1898/2005.

(2)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/18

(1)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1898/2005 z 9. novembra 2005, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o opatrenia na predaj smotany, masla a koncentrovaného masla na trhu Spoločenstva (2), môžu intervenčné agentúry prostredníctvom stálej verejnej súťaže predávať určité množstvo masla z intervenčných zásob, ktoré majú v držbe, a môžu poskytovať pomoc na smotanu, maslo a koncentrované maslo. V článku 25 uvedeného nariadenia sa ustanovuje, že vzhľadom na ponuky prijaté pre každú jednotlivú verejnú súťaž sa stanovuje minimálna predajná cena masla, ako aj maximálna výška pomoci na smotanu, maslo a koncentrované maslo. Okrem toho sa ustanovuje, že cena alebo výška pomoci sa môže líšiť podľa určeného použitia masla, jeho obsahu tuku a postupu spracovania. Mala by sa stanoviť príslušná výška zábezpeky za spracovanie, ako sa uvádza v článku 28 nariadenia (ES) č. 1898/2005.

(2)

Riadiaci výbor pre mlieko a mliečne výrobky nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/20

(1)

V súlade s článkom 47 nariadenia Komisie (ES) č. 1898/2005 z 9. novembra 2005, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o opatrenia na predaj smotany, masla a koncentrovaného masla na trhu Spoločenstva (2), vyhlasujú intervenčné agentúry stálu verejnú súťaž na poskytovanie pomoci na koncentrované maslo. V článku 54 uvedeného nariadenia sa ustanovuje, že vzhľadom na ponuky prijaté pre každú osobitnú verejnú súťaž sa má stanoviť maximálna výška pomoci na koncentrované maslo s minimálnym obsahom tuku 96 %.

(2)

Na zabezpečenie prevzatia koncentrovaného masla do maloobchodu sa má zložiť zábezpeka za konečné použitie podľa článku 53 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1898/2005.

(3)

Vzhľadom na prijaté ponuky by sa mala stanoviť maximálna výška pomoci na primeranej úrovni a mala by sa stanoviť príslušná zábezpeka za konečné použitie.

(4)

Riadiaci výbor pre mlieko a mliečne výrobky nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/21

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 343/2006 (3) sa ustanovuje zoznam členských štátov, v ktorých sa podľa článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1255/1999 otvára nákup masla.

(2)

Na základe posledných oznámení Českej republiky Komisia podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 2771/1999 konštatovala, že trhové ceny masla boli nižšie ako 92 % intervenčnej ceny počas dvoch po sebe nasledujúcich týždňov. V Českej republike by sa preto mal otvoriť intervenčný nákup. Česká republika by sa preto mala doplniť do zoznamu ustanoveného v nariadení (ES) č. 343/2006.

(3)

Nariadenie (ES) č. 343/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/22

(1)

V súlade s článkom 21 nariadenia Komisie (ES) č. 2771/1999 zo 16. decembra 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999, pokiaľ ide o intervenciu na trhu s maslom a smotanou (2), ponúkajú intervenčné agentúry na základe obvyklej výzvy na verejné obstarávanie na predaj určité množstvá masla, ktoré vlastnia.

(2)

Na základe ponúk prijatých po každej individuálnej výzve na verejné obstarávanie je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu alebo je potrebné prijať rozhodnutie o neposkytnutí odmeny v súlade s článkom 24a nariadenia (ES) č. 2771/1999.

(3)

Na základe prijatých ponúk je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/23

(1)

V súlade s článkom 21 nariadenia Komisie (ES) č. 214/2001 z 12. januára 2001 ustanovujúce podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 o intervencii na trhu s odtučneným práškovým mliekom (2) a na základe obvyklej výzvy na verejnú súťaž, intervenčné agentúry ponúkajú na predaj určité množstvá prášku z odstredeného mlieka, ktoré vlastnia.

(2)

Na základe ponúk prijatých po každej individuálnej výzve na verejnú súťaž je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu alebo je potrebné prijať rozhodnutie o neposkytnutí odmeny v súlade s článkom 24a nariadenia (ES) č. 214/2001.

(3)

Na základe prijatých ponúk je potrebné stanoviť minimálnu predajnú cenu.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre mlieko a mliečne výrobky,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/24

(1)

V súlade s nariadením Komisie (ES) č. 1043/2005 (2) o osvedčenia o náhrade vydané na jedno rozpočtové obdobie možno žiadať oddelene v šiestich tranžiach. Pre každú z týchto tranží je určená lehota na predkladanie žiadostí. Prevádzkovatelia môžu predložiť žiadosť o osvedčenie o náhrade len v súvislosti s tranžou, ktorá zodpovedá prvému uzatváraciemu termínu, ktorý nasleduje po dátume na predkladanie.

(2)

Tranžový systém prideľovania bol navrhnutý s úmyslom zabezpečiť, aby v situácii, keď by bolo podaných viac žiadostí o osvedčenie o náhrade, než koľkým by bolo možné vyhovieť, boli osvedčenia o náhrade dostupné tak pre prevádzkovateľov, ktorí realizujú vývoz na začiatku rozpočtového obdobia, ako aj pre prevádzkovateľov, ktorí realizujú vývoz na jeho konci.

(3)

Ak pred koncom rozpočtového obdobia po tom, ako sa dokončí systém prideľovania v rámci šiestich tranží, zostanú k dispozícii ešte nejaké finančné prostriedky, vzhľadom na ktoré možno vydávať osvedčenia o náhrade, podľa článku 38 nariadenia (ES) č. 1043/2005 Komisia môže zaviesť týždňový systém predkladania žiadostí, aby vyčerpala zvyšné finančné prostriedky.

(4)

Nedávne zníženie sadzieb náhrad, stanovené pre poľnohospodárske výrobky, viedlo k zníženiu súm, na aké možno žiadať osvedčenia o náhrade v rámci tranžového systému. V dôsledku toho sa finančné prostriedky rezervované na prideľovanie v rámci niekoľkých posledných tranží celkom nevyčerpali.

(5)

Je preto potrebné zvýšiť pružnosť vývozných operácií. V situácii, keď súhrn žiadostí o osvedčenie o náhrade v rámci konkrétnej tranže nepokryje sumu, ktorá je k dispozícii pre túto tranžu, by sa prevádzkovateľom malo povoliť predkladanie žiadostí o osvedčenie na týždňovom základe, aby sa umožnilo dočerpanie prostriedkov pre túto tranžu, zatiaľ nepokrytých predloženými žiadosťami.

(6)

Existujúci systém prideľovania osvedčení o náhrade na týždňovom základe, týkajúci sa finančných prostriedkov, ktoré zostanú k dispozícii na konci rozpočtového obdobia, by sa preto mal rozšíriť o prideľovanie prostriedkov, ktoré zostali k dispozícii v rámci jednotlivých tranží.

(7)

Nariadenie (ES) č. 1043/2005 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre horizontálne otázky týkajúce sa obchodu so spracovanými poľnohospodárskymi výrobkami neuvedenými v prílohe I k zmluve,

1.

Vkladá sa tento článok 38a:

„Článok 38a

1.   Ak po uplynutí lehoty na predkladanie žiadostí o osvedčenie o náhrade v súvislosti s konkrétnou tranžou uvedenou v písmenách a) až f) prvého odseku článku 33 nie je uverejnený nijaký redukčný koeficient podľa článku 37 ods. 2, prevádzkovatelia môžu podať žiadosť o vydanie osvedčenia o náhrade na akúkoľvek zvyšnú sumu, ktorá je k dispozícii pre túto tranžu a o ktorú ešte nikto nepožiadal.

Žiadosť sa musí podať v období pred uplynutím najbližšej lehoty uvedenej v písmenách a) až f) prvého odseku článku 33.

2.   Žiadosti podané v priebehu každého týždňa členské štáty oznámia Komisii nasledujúci utorok. Príslušné osvedčenia sa môžu vydávať od pondelka, ktorý bude nasledovať po oznámení, ak Komisia nevydá odlišné pokyny.

3.   Ak celkové množstvo žiadostí prijatých v príslušnom týždni na predkladanie žiadostí presiahne zostávajúcu sumu uvedenú v odseku 1, Komisia prijme jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení:

2.

V oddiele I prílohy VI sa piaty odsek nahrádza týmto:

„V kolónke 20 žiadatelia vpíšu:

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/26

(1)

Používanie doplnkovej látky narazín (Monteban, Monteban G 100) patriacej do skupiny kokcidiostatík a iných liečivých látok sa za určitých podmienok povolilo v súlade so smernicou Rady 70/524/EHS (2). V nariadení Komisie (ES) č. 1464/2004 (3) sa povoľuje používanie tejto doplnkovej látky na výkrm kurčiat na desať rokov, ktorých povolenie je viazané na osobu zodpovednú za ich uvádzanie do obehu. Táto doplnková látka je oznámená ako existujúci produkt na základe článku 10 nariadenia (ES) č. 1831/2003. Keďže boli predložené všetky informácie požadované podľa tohto ustanovenia, táto doplnková látka sa zaradila do registra kŕmnych doplnkových látok Spoločenstva.

(2)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa ustanovuje možnosť úpravy povolení doplnkovej látky v nadväznosti na žiadosť držiteľa povolenia a stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(3)

Úrad vo svojom stanovisku z 27. júla 2004 navrhol stanovenie maximálnych hladín rezíduí (MRL) na 50 μg/kg pre všetky mokré tkanivá u kurčiat na výkrm a následne sa teda jeden deň ako ochranná lehota považuje za postačujúci. Vzhľadom na výsledky akéhokoľvek hodnotenia Európskou agentúrou pre lieky môže byť potrebné prehodnotiť maximálne hladiny rezíduí uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu, týkajúcich sa tejto účinnej látky.

(4)

Držiteľ povolenia na doplnkovú látku narazín (Monteban, Monteban G 100) navrhol zmenu podmienok povolenia v žiadosti predloženej Komisii, v ktorej požaduje zavedenie takých MRL, ako ich zhodnotil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín.

(5)

Nariadenie (ES) č. 1464/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/28

(1)

Nariadením (ES) č. 999/2001 sa ustanovuje schválenie národného programu členských štátov zameraného na kontrolu klusavky, ak je v súlade s určitými kritériami ustanovenými v uvedenom nariadení. Nariadením (ES) č. 999/2001 sa taktiež ustanovuje definícia všetkých dodatočných záruk, ktoré môžu byť potrebné pri obchodovaní v rámci Spoločenstva, a dovoz v súlade s uvedeným nariadením.

(2)

Rozhodnutím Komisie 2003/100/ES z 13. februára 2003, ktorým sa ustanovujú minimálne požiadavky na zavádzanie programov plemenitby pre odolnosť proti prenosným spongiformným encefalopatiám u oviec (2), sa stanovuje, že každý členský štát má zaviesť program plemenitby s cieľom dosiahnuť odolnosť určitých plemien oviec voči TSE. V tomto rozhodnutí sa taktiež stanovuje možnosť výnimky z požiadavky, aby členské štáty zaviedli program plemenitby na základe ich národných programov zameraných na kontrolu klusavky, predložených a schválených v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001, ak zabezpečujú nepretržité a aktívne monitorovanie úmrtí oviec a kôz v poľnohospodárskych podnikoch, a to vo všetkých stádach v príslušnom členskom štáte.

(3)

Nariadením Komisie (ES) č. 1874/2003 z 24. októbra 2003, ktorým sa schvaľuje národný program určitých členských štátov na boj proti klusavke oviec a ktorým sa definujú dodatočné záruky a ktorým sa z dôvodov odolnosti voči TSE udeľujú výnimky týkajúce sa programov plemenitby oviec podľa rozhodnutia 2003/100/ES (3), sa schválili národné programy na kontrolu klusavky v Dánsku, Fínsku a vo Švédsku.

(4)

Dňa 18. novembra 2005 Rakúsko predložilo Komisii národný program zameraný na kontrolu klusavky. 5. januára 2006 boli Komisii predložené určité zmeny a doplnenia uvedeného programu. Tento zmenený a doplnený program spĺňa kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 999/2001. Okrem toho je pravdepodobné, že na území Rakúska je výskyt klusavky nízky alebo nie je žiaden.

(5)

Na základe národného programu zameraného na kontrolu klusavky by sa Rakúsku mala schváliť výnimka z programu plemenitby ustanovená v rozhodnutí 2003/100/ES. Okrem toho by sa v tomto nariadení mali stanoviť dodatočné obchodné záruky, ktoré sa vyžadujú v kapitole A prílohy VIII a kapitole E prílohy IX k nariadeniu (ES) č. 999/2001.

(6)

V nariadení (ES) č. 1874/2003 sa stanovujú určité dodatočné záruky pre Dánsko, Fínsko a Švédsko v súvislosti s poľnohospodárskymi podnikmi. Uvedené dodatočné obchodné záruky by sa však mali zmeniť a doplniť s cieľom zvýšiť subsidiaritu v prípade týchto členských štátov a tiež Rakúska, pričom je potrebné zohľadniť odlišný epidemiologický a obchodný stav a rozdiely v kmeňoch klusavky prítomných v týchto štyroch členských štátoch.

(7)

Preto je z praktických dôvodov a v záujme zrozumiteľnosti právnych predpisov Spoločenstva vhodné zrušiť nariadenie (ES) č. 1874/2003 a nahradiť ho týmto nariadením.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

a)

neboli potvrdené žiadne prípady klusavky;

b)

neboli uplatnené žiadne opatrenia na eradikáciu klusavky;

c)

v poľnohospodárskych podnikoch sa nenachádzajú zvieratá, ktoré sú podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 999/2001 označené ako rizikové zvieratá.

a)

podmienky stanovené v odseku 1 v prípade, že pochádzajú z iných členských štátov, ktoré nie sú uvedené v prílohe, alebo z tretích krajín, alebo

b)

podmienky stanovené v odseku 2 v prípade, že pochádzajú z iných členských štátov uvedených v prílohe.

a)

zvieratá, spermy, embryá a vajíčka sú získané z iných členských štátov, ktoré nie sú uvedené v prílohe, alebo z tretích krajín a

b)

klusavka bola potvrdená počas troch rokov pred dňom alebo po dni odoslania zvierat, spermy, embryí a vajíčok do členských štátov alebo tretích krajín odoslania podľa písmena a).

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/32

(1)

V smernici 2002/46/ES sa konkretizujú vitamíny a minerály a v prípade každého z nich aj formy, ktoré možno použiť na výrobu potravinových doplnkov.

(2)

Tie vitamíny a minerálne látky, ktoré ohodnotil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a ktoré dostali priaznivé vedecké hodnotenie, by sa mali začleniť do príloh k smernici 2002/46/ES.

(3)

Úrad nedávno udelil a zverejnil priaznivé vedecké hodnotenie v prípade niektorých vitamínov a minerálnych látok.

(4)

Je vhodné nahradiť položku kategórie „kyselina listová“ s cieľom zohľadniť začlenenie ďalších foriem folátov do prílohy II k smernici 2002/46/ES.

(5)

Smernica 2002/46/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/34

(1)

Listom z 18. decembra 2002 talianske orgány oznámili Komisii plán regionálnej pomoci spoločnostiam Società Consortile De Tomaso srl a UAZ Europa srl. Dňa 4. februára 2003 si Komisia vyžiadala doplnkové informácie. Talianske orgány 12. marca a 22. apríla požiadali o odloženie termínu odpovede, pričom následne poslali informácie listom z 26. mája 2003.

(2)

Listom z 24. júla 2003 Komisia informovala Taliansko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci hore uvedenej pomoci.

(3)

Rozhodnutie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) Komisia vyzvala zainteresované tretie strany, aby predniesli svoje pripomienky.

(4)

Komisii neboli od zainteresovaných tretích strán doručené žiadne pripomienky.

(5)

Taliansko prednieslo pripomienky v čase začatia konania 13. októbra 2003. Dňa 6. februára 2004 si Komisia vyžiadala od Talianska vysvetlenia a dňa 17. februára sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom sa zúčastnili členovia útvarov Komisie, talianske orgány a predstavitelia zainteresovanej spoločnosti. Taliansko poskytlo ďalšie informácie listom z 23. apríla 2004. Dňa 30. apríla taliansky minister pre výrobnú činnosť poslal Komisii list, v ktorom žiadal urýchlené vyriešenie predmetného prípadu. Komisia na uvedený list odpovedala dňa 18. júna 2004.

(6)

Predpokladaná pomoc by mala byť udelená spoločnostiam Società Consortile De Tomaso srl a UAZ Europa srl, ktoré sú súčasťou skupiny De Tomaso (ďalej len „De Tomaso“). V súčasnosti De Tomaso vo veľmi obmedzenom množstve vyrába športové automobily s vysokým výkonom. Podľa názoru Talianska možno De Tomaso začleniť medzi malé a stredné podniky podľa definície uvedenej v nariadení Komisie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (3) (ďalej len „nariadenie MSP“).

(7)

De Tomaso má záujem otvoriť na dosiaľ nevyužívanom mieste nový výrobný podnik, ktorý po svojom dokončení bude mať kapacitu:

Projekt sa rozbehne hneď po schválení pomoci zo strany Komisie, ukončenie prác sa predpokladá v roku 2006. Výroba automobilov sa začne už v roku 2005.

(8)

Projekt by sa mal realizovať v Taliansku, v lokalite Cutro v Kalábrii, v regióne podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy a jeho maximálna suma regionálnej pomoci je 50 % ekvivalentu hrubej hotovostnej finančnej pomoci (4) (GGE) na obdobie 2000-2006.

(9)

Podľa talianskych úradov je projekt takého charakteru, že by sa mohol presunúť aj do inej lokality - De Tomaso posudzuje alternatívne umiestnenia v Timisoare (Rumunsko) pre model Simbir a v Modene (Taliansko) pre modely Vallelunga a Pantera. V lokalite Timisoara by investícia smerovala do úplne novej lokality, kým v Modene by investícia predstavovala rozšírenie aktuálneho výrobného podniku spoločnosti De Tomaso, v ktorom sa v súčasnosti vo veľmi obmedzenom počte vyrába model Guarà - športový automobil s vysokým výkonom.

(10)

Podľa informácií uvedených v oznámení má De Tomaso záujem investovať sumu v nominálnej hodnote 218 760 000 EUR (206 912 337 EUR v aktualizovanej hodnote, vypočítanej po prijatí roka 2003 ako referenčného roka a hodnoty 5,06 % ako úrokovej miery aktualizácie (5)). Talianske orgány považujú celkovú sumu investície za prípustnú pre štátnu pomoc.

(11)

Notifikovaná pomoc bola po schválení zo strany Komisie poskytnutá v prospech dvoch spoločností vo vlastníctve De Tomaso a podľa plánu vo dvoch fázach. Prvá priama subvencia s nominálnou hodnotou 9 519 817 EUR v prospech spoločnosti UAZ Europa srl bola schválená v apríli 2001, kým druhá subvencia s nominálnou hodnotou 168 490 000 EUR v prospech spoločnosti Società Consortile De Tomaso srl bola schválená v auguste 2002. Subvencie by boli vyplatené v období 2004-2008. Pomoc je zahrnutá do rámca programov pomoci schválených Komisiou (6), podľa zákona „Opatrenia v prospech výrobných činností v zaostalých oblastiach krajiny“ (ďalej len zákon č. 488/1992) a zákona „Opatrenia na racionalizáciu verejného financovania“ (ďalej len zákon č. 662/1996) .

(12)

Keďže sa obe subvencie týkajú toho istého projektu, talianske orgány ich notifikovali spoločne. Celkovo by teda pomoc udelená spoločnosti De Tomaso v nominálnych údajoch dosiahla výšku 178 008 817 EUR (155 640 104 EUR v aktualizovanej hodnote, vypočítanej po prijatí roka 2003 ako referenčného roka a hodnoty 5,06 % ako úrokovej miery aktualizácie). Intenzita pomoci oznámená talianskymi orgánmi je 75,22 % GGE.

(13)

Podľa Talianska nebola pre projekt schválená žiadna iná pomoc alebo financovanie zo strany Spoločenstva.

(14)

V rozhodnutí z 23. júla 2003 o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o charaktere MSP spoločnosti De Tomaso. Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti o rôznych položkách analýzy vzťahu medzi nákladmi a výnosmi (ANV), najmä o nasledujúcich:

(15)

Taliansko poslalo pripomienky k začatiu konania dňa 13. októbra 2003. Následne poskytlo Komisii ďalšie informácie a dokumenty na stretnutí, ktoré sa konalo 17. februára 2004 a listami zo dňa 23. a 30. apríla 2004.

(16)

Čo sa týka charakteru MSP spoločnosti De Tomaso, Taliansko predložilo podrobné informácie o vlastníckej štruktúre, ako aj o finančných výsledkoch podniku Alejandro S.A. a výpis z testamentu pána De Tomaso.

(17)

Čo sa týka porovnateľnosti medzi projektmi na realizáciu vo vybranej lokalite a v alternatívnych lokalitách, Taliansko predovšetkým podotýka, že pre projekty sa vykonalo porovnanie medzi identickými výrobami, v identických množstvách, pre rovnakú kombináciu výrobkov a za rovnaké ceny. Rozdiel medzi nevyhnutnými investíciami v alternatívnych lokalitách možno vysvetliť tak, že sa berie do úvahy špecifický charakter vybranej lokality, ktorý je analogický so severným Talianskom pokiaľ ide o náklady na prácu a právne predpisy upravujúce sociálne záležitosti, bezpečnosť práce a ochranu životného prostredia, ale v ktorom chýba kvalifikovaná pracovná sila a silná priemyselná tradícia.

(18)

Podľa Talianska je situácia v alternatívnych lokalitách veľmi odlišná – v Modene je k dispozícii vysoko kvalifikovaná pracovná sila, pretože je tam hustá sieť dodávateľov a výrobcov automobilov. V Timisoare je k dispozícii kvalifikovaná pracovná sila pre jednu časť nákladov, ktoré by sa mali vynaložiť v Cutro. Okrem toho Timisoara predstavuje pre výrobu modelu Simbir výhodu logistického charakteru.

(19)

Taliansko zdôrazňuje strategickú hodnotu projektu Cutro pre priemyselný rozvoj oblasti. V tomto rozsahu je pri výbere technologickej úrovne zámerom vybudovanie modernej výrobnej štruktúry, ktorá zahrnie najinovatívnejšie technológie a zariadenia a umožní tak spoločnosti De Tomaso vykonávať výskum a vývoj vnútrofiremne. Porovnateľné projekty pre alternatívne lokality sa budú naopak vykonávať s tradičnejšími technologickými riešeniami.

(20)

Na základe uvedených úvah Taliansko trvá na tom, že požiadavka Komisie vypracovať porovnanie medzi identickými projektmi je pomýlená a zavádzajúca, pretože by prinútila porovnať „hypotetické“ riešenia, ktoré sa nezakladajú na skutočných zámeroch spoločnosti, ktorá vykonáva investície.

(21)

Taliansko okrem toho trvá na tom, že porovnanie „činnosť s činnosťou“ ohľadom investícií v alternatívnych riešeniach ako vyžaduje Komisia pre ANV, nie je uskutočniteľné, pretože by si vyžadovalo integrálny rozvoj alternatívnych projektov, ktoré by De Tomaso mohlo vykonať iba po výbere umiestnenia investície.

(22)

Napriek tomu Taliansko poslalo nové informácie s podrobnejšími popismi, v ktorých sú porovnané investície, ktoré sa majú realizovať v Cutro a v alternatívnych lokalitách pre lisovanie, zváranie a lakovanie športových automobilov (Cutro voči Modene) a pre finálnu montáž a lakovanie modelu Simbir (Cutro voči Timisoare).

(23)

Podľa Talianska mnohé z predpokladaných investícií v Cutro by v alternatívnom riešení neboli nevyhnutné, pretože by bolo možné realizovať predmetné operácie na inom mieste (lakovanie a testovanie motorov) alebo si prenajať infraštruktúru, ktorá je k dispozícii (testovacia linka v blízkosti Modeny). Čo sa týka lakovania športových automobilov, Taliansko predstavilo odhad investičných nákladov v novom podniku na lakovanie v Modene, aby dokázalo, že lakovanie vykonané v závode v Modene by predstavovalo nižšie náklady, ako presun lakovania do zahraničia, čo by tak mierne zvýšilo nevýhodnosť Cutro. Čo sa týka testovacej linky pre motory, Taliansko zdôrazňuje, že vybudovanie kapacít v Cutro by spoločnosti De Tomaso umožnilo vyvinúť aj špecifické verzie motorov pre budúce výroby.

(24)

Čo sa týka operatívnych aspektov ANV, Taliansko vysvetľuje, že konštatovaný rozdiel medzi príslušnou potrebou pracovnej sily je čiastočne následkom chyby v ANV, pretože v alternatívnom riešení sa podcenil počet vedúcich pracovníkov a zamestnancov, ktorí nie sú určení na manuálnu výrobu a čiastočne tým, že v Modene by bola potreba pracovnej sily nižšia, pretože lakovanie by sa mohlo vykonávať prostredníctvom externého dodávateľa. Berúc ohľad na dva uvedené fakty Taliansko záverom uvádza, že v alternatívnych riešeniach by bola potreba pracovnej sily podobná.

(25)

Čo sa týka prepravných nákladov do zahraničia, Taliansko poskytlo aktualizované informácie a dokumentáciu týkajúce sa prepravných nákladov z Timisoary pre model Simbir, podľa ktorých by uvedené náklady oproti alternatívnej lokalite Timisoara neboli vyššie v prípade dopravy z Cutro.

(26)

Nakoniec Taliansko poznamenáva, že predmetná spoločnosť pociťuje dlhé obdobie konania ako negatívum.

(27)

Opatrenie notifikované Talianskom v prospech spoločnosti De Tomaso predstavuje štátnu pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. V skutočnosti, by pomoc bola financovaná štátom alebo prostredníctvom štátnych rezerv. Okrem toho uvedená pomoc dosahuje značnú percentuálnu časť financovania projektu a mohla by narušiť hospodársku súťaž v Spoločenstve tým, že by spoločnosti De Tomaso poskytla výhodu voči konkurenčným spoločnostiam, ktorým pomoc nie je poskytovaná. Napokon na automobilovom trhu existuje intenzívna obchodná výmena medzi členskými štátmi. Taliansko to nepopiera.

(28)

Článok 87 ods. 2 zmluvy stanovuje druhy pomoci zlučiteľné so spoločným trhom. Berúc do úvahy charakter a zámer pomoci a geografickú polohu podniku, pri predmetnom pláne nie je možné uplatniť písmená a), b) a c) uvedeného odseku. Článok 87 ods. 3 určuje iné formy pomoci, ktoré sa môžu považovať za zlučiteľné so spoločným trhom. Komisia konštatuje, že projekt by sa mal realizovať v regióne Kalábria, v ktorom je prípustná pomoc podľa článku 87 ods. 3 písm. a), v maximálnej sume regionálnej pomoci 50 % v ekvivalente čistej hotovostnej finančnej pomoci (NGE) pre veľké podniky (7).

(29)

Podľa Komisie je príjemcom predmetnej pomoci spoločnosť De Tomaso alebo skupina, v ktorej sú aj podniky Società Consortile De Tomaso srl a UAZ Europa srl, ktorým by sa pomoc poskytla. Činnosťou, ktorú spoločnosť De Tomaso navrhuje vykonávať, je výroba a montáž automobilov - tento podnik teda tvorí súčasť automobilového priemyslu podľa predpisov Spoločenstva o štátnej pomoci automobilovému priemyslu (8) (ďalej len „predpisy pre sektor automobilového priemyslu“), ktoré sa na predmetný projekt uplatňujú, pretože pomoc bola Komisii oznámená pred 1. januárom 2003.

(30)

Celkové náklady na projekt a suma určená na pomoc sú vyššie ako stanovené maximá pre účel notifikovania podľa predpisov pre sektor automobilového priemyslu. Tieto maximá sú nasledovné: a) pre celkové náklady na projekt 50 miliónov EUR; b) pre hrubú celkovú sumu na pomoc v prospech projektu bez rozdielu, či ide o štátnu pomoc alebo či pomoc pochádza z prostriedkov Spoločenstva: 5 miliónov EUR. Pri notifikovaní pomoci, ktorú talianske orgány majú v úmysle spoločnosti De Tomaso poskytnúť, sa talianske orgány pridŕžajú uvedeného v článku 88 ods. 3 zmluvy.

(31)

Podľa predpisov pre sektor automobilového priemyslu Komisia musí overiť, či poskytovaná pomoc je súčasne nevyhnutná pre realizáciu projektu a či je primeraná vzhľadom na závažnosť problémov, ktoré má v úmysle vyriešiť. Obidve tieto kritériá, nevyhnutnosť a primeranosť musia byť splnené, aby Komisia mohla štátnu pomoc v sektore automobilového priemyslu schváliť.

(32)

Na základe bodu 3.2 písm. a) predpisov pre sektor automobilového priemyslu musí príjemca pomoci na dokázanie nevyhnutnosti regionálnej pomoci uviesť jasné dôkazy, podľa ktorých pre svoj projekt disponuje alternatívnou lokalitou, ktorá je z ekonomického hľadiska relevantná. Ak projekt pozostáva z modernizácie a racionalizácie predtým existujúceho podniku, alebo ak vnútri skupiny neexistuje žiadna iná alternatívna priemyselná lokalita, či už nová alebo už existujúca, v ktorej by sa predmetná investícia mohla uskutočniť, podnik by bol prinútený zrealizovať svoj projekt v ním preferovanej lokalite aj bez poskytnutia pomoci. V dôsledku toho nie je možné schváliť regionálnu pomoc v prospech projektu, ktorý z geografického hľadiska nie je možné premiestniť.

(33)

V predmetnom prípade geografická alternatíva pre projekt by vzhľadom na umiestnenie do Cutro pozostávala z možnosti montovať model Simbir v Timisoare (Rumunsko) a vyrábať modely Vallelunga a Pantera v Modene (Taliansko). Podľa posúdenia Komisie Taliansko uviedlo na podporu tohto tvrdenia postačujúce dôkazy v dokumentoch, medzi ktorými boli štúdie uskutočniteľnosti týkajúce sa alternatívnych lokalít, plány, schémy a údaje od potenciálnych dodávateľov zariadení.

(34)

Berúc do úvahy charakter investície (projekt na dosiaľ nevyužívanom mieste, teda na úplne novom mieste) a na základe doručenej dokumentácie Komisia uzatvára, že projekt má charakter, ktorý umožňuje jeho presun a že disponuje právoplatnou alternatívnou lokalitou.

(35)

Na základe bodu 3.2 písm. b) predpisov pre sektor automobilového priemyslu Komisia stanovuje, či sú náklady spojené s prvkami mobilnosti projektu prípustné alebo nie a podľa písmena c) toho istého bodu 3.2 sa musí ubezpečiť, či predpokladaná pomoc bude primeraná vzhľadom na regionálne problémy, ktoré má v úmysle vyriešiť. Za týmto účelom sa využíva ANV.

(36)

V ANV sa porovnávajú údaje, čo sa týka prvkov mobilnosti, ako aj náklady ktoré by mal investor vynaložiť na realizáciu projektu v predmetnom regióne s nákladmi, ktoré by mal vynaložiť na identický projekt v odlišnej lokalite. Týmto spôsobom je možné určiť špecifické nevýhody regiónu určeného na prijatie pomoci. Komisia schvaľuje pomoc s regionálnym určením v rámci limitu regionálnych nevýhod, ktoré by vyplynuli, ak by investícia bola určená pre podnik, ktorý sa porovnáva.

(37)

Na základe bodu 3.2 písm. c) predpisov pre sektor automobilového priemyslu sa v ANV operatívne nevýhody lokality Cutro hodnotia v porovnaní s lokalitami Timisoara a Modena za obdobie piatich rokov so zreteľom na to, že projekt by sa prípadne realizoval na úplne novom mieste. Referenčné obdobie ANV, uvedené talianskymi orgánmi sú roky 2005-2009, teda tri roky (9) plynúce od začiatku výroby, ako je uvedené v bode 3.3 prílohy I predpisov pre sektor automobilového priemyslu. Notifikovaná ANV poukazuje na čisté znevýhodnenie pokiaľ ide o náklady vo výške 158 248 977 EUR podľa aktualizovanej hodnoty pre lokalitu Cutro v porovnaní s alternatívnymi lokalitami. V dôsledku toho „intenzita regionálneho znevýhodnenia“ projektu by bola 76,48 % (10).

(38)

Ako úvodný bod technického charakteru Komisia podotýka, že v ANV prezentovanej Talianskom je referenčným rokom, ktorý sa pri aktualizácii príslušných údajov bral do úvahy, rok 2003. Správnym rokom je však rok 2002, teda rok, v ktorom bola predpokladaná pomoc notifikovaná Komisii. Pretože uplatňovaná úroková miera aktualizácie je správne úroková miera z roku 2002 (5,06 %), možno ponechať úpravu referenčného roku vzhľadom na to, že žiadnym spôsobom nemení príslušné podiely a údaje.

(39)

Čo sa týka podstatných aspektov ANV pri hodnotení informácií poskytnutých Talianskom, Komisia využila pomoc externého odhadcu, odborníka v sektore automobilového priemyslu. Hodnotenie potvrdilo pochybnosti vyslovené v rozhodnutí začať konanie, a to ohľadom porovnateľnosti projektov v Cutro a v alternatívnej lokalite. Motívy, ktoré viedli k tomuto záveru sú uvedené v bodoch (40) – (63).

(40)

Ako Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania, interpretovala v súvislosti s tým opatrenie týkajúce sa „identických projektov“, uvádzané v predpisoch pre sektor automobilového priemyslu v tom zmysle, že projekty sa musia týkať výroby porovnateľných automobilov v porovnateľnom množstve prostredníctvom porovnateľných procesov výroby. Komisia zvyčajne pripúšťa, že sa môžu vyskytnúť rozdiely v realizovaných projektoch v rôznych lokalitách, napríklad pokiaľ ide o kvalitatívnu úroveň finálneho produktu alebo v rôznych stupňoch automatizácie výrobných podnikov v závislosti od nákladov na prevádzku. Napriek tomu Komisia nepripúšťa, že porovnateľné projekty sú podstatne odlišné, teda ak by boli v lokalite realizované investície do zariadení a strojov, ktoré by sa naopak neuskutočnili v prípade príslušnej výroby v referenčnej, porovnávanej lokalite.

(41)

V predmetnom prípade informácie poskytnuté Talianskom Komisii neumožnili pristúpiť k integrálnemu porovnaniu investičných nákladov. Samo Taliansko vo svojich pripomienkach týkajúcich sa rozhodnutia začať konanie podotýka, že pre investície v alternatívnych lokalitách nie je pre účely ANV možné porovnanie „činnosť s činnosťou“, ako naopak požaduje Komisia. Podľa informácií poskytnutých Talianskom sa projekty v preferovanej lokalite Cutro a v alternatívnych lokalitách Modena a Timisoara v skutočnosti podstatne líšia svojím technologickým obsahom investícií a svojím stupňom vertikálnej diferenciácie.

(42)

Berúc ohľad na uvedené obmedzenia, Komisia preskúmala informácie, ktoré mala k dispozícii s úmyslom pochopiť motívy na základe rôznych rozhodnutí o investícii a overiť, či je podstatný rozdiel medzi investičnými nákladmi prijateľný v súvislosti s ANV. Pri realizácii svojho hodnotenia Komisia nepopiera skutočnosť, že projekty by pre rôzne lokality mohli byť veľmi odlišné, napríklad ako následok rôznych kvalít priemyselných lokalít. Napriek tomu sa Komisia musí ubezpečiť, že ANV predstavuje významný nástroj pre hodnotenie špecifického znevýhodnenia uprednostňovanej lokality, čo je možné iba ak sú alternatívne projekty porovnateľné.

(43)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že investičné náklady v lokalite Cutro o mnoho prevyšujú náklady v alternatívnych lokalitách, čo sa týka pozemku, budov a stavieb, strojov a zariadení, nástrojov a odlievacích foriem a úverov na nákup vybavenia. Čo sa týka nákladov na pozemky, budovy a stavby Komisia podotýka, že rozdiel uvádzaný v ANV (41 530 657 EUR pre lokalitu Cutro oproti 10 084 237 EUR pre alternatívnu lokalitu) je možné vysvetliť na jednej strane tým, že v Rumunsku sú náklady na tieto položky omnoho nižšie ako v Taliansku a na druhej strane tým, že De Tomaso už vlastní pozemok a časť budov v Modene, ktoré by boli pre projekt potrebné.

(44)

Čo sa naopak týka strojov a zariadení, nástrojov a foriem a úverov na nákup vybavenia, De Tomaso by si ich vo veľkej miere musela zabezpečiť nanovo jednak v Cutro, ako aj v alternatívnych lokalitách. Pre tieto nákladové položky, ktoré sa zvyčajne zabezpečujú nákupom v zahraničí, je možné vysvetliť značné rozdiely medzi investičnými nákladmi (165 381 681 EUR v Cutro oproti 75 624 552 EUR v alternatívnej lokalite) iba skutočnosťou, že v Cutro projekt predpokladá vyššiu úroveň automatizácie a vyššiu vertikálnu integráciu.

(45)

Komisia preskúmala informácie, ktoré mala k dispozícii aby overila, či sú tieto rozdiely v nákladoch odôvodniteľné špecifickými podmienkami rôznych lokalít a či boli zlučiteľné s predpismi týkajúcimi sa zlučiteľnosti pre ANV.

(46)

Komisia podotýka, že Taliansko pripisuje rozdiely v nákladoch v lokalite Cutro oproti lokalite Timisoara najmä vyšším nákladom na prácu (na zníženie potreby pracovnej sily sa predpokladá vyššia automatizácia) a prísnejšími zákonnými požiadavkami na sociálne zabezpečenie, bezpečnosť a životné prostredie (aby sa vyhovelo uvedeným predpokladom, sú nevyhnutné modernejšie a komplexnejšie zariadenia). Rozdiel v nákladoch v Cutro oproti Modene vyplýva najmä z nižšej kvalifikácie pracovnej sily (na kompenzáciu nižšej manuálnej schopnosti je nevyhnutné zvýšiť automatizáciu) a nedostatku konsolidovanej siete dodávateľov (preto je nevyhnutná vertikálnejšia štruktúra).

(47)

Komisia pripúšťa, že uvedené faktory môžu prispievať k zvýšeniu investičných nákladov, ale nedomnieva sa, že to môže vysvetľovať zistený veľmi podstatný rozdiel v nákladoch.

(48)

Po prvé, pre výrobcu malých množstiev automobilov ako De Tomaso môže automatizácia prispievať k zníženiu potreby pracovnej sily iba v obmedzenej miere - zvyčajne sú investície do automatizácie výhodné iba v prípade veľkých alebo obrovských množstiev výrobkov. Riešenie Cutro by v skutočnosti len veľmi ťažko umožnilo znížiť početnosť pracovných síl oproti alternatívnym riešeniam - podľa údajov uvedených v ANV by počet zamestnancov v Cutro v roku 2009 mal byť 786 oproti 685 v Modene a v Timisoare spolu. Aj pri zohľadnení výraznejšej vertikálnej štrukturalizácie v Cutro (ktorá sa vysvetľuje väčším počtom zamestnancov pre interne vykonávané úkony) je evidentné, že väčšia automatizácia ťažko umožní úsporu pokiaľ ide o množstvo personálu.

(49)

Po druhé, aj keď je pravdou, že v Taliansku sú právne normy týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, bezpečnosti a životného prostredia prísnejšie ako v Rumunsku a preto môžu vyžadovať vyššie investície, tento faktor netreba preceňovať. Pri rozhodnutiach o investíciách na stredno-dlhé obdobie výrobcovia automobilov predpokladajú vývoj aj v legislatívnej oblasti bez obmedzovania sa na platné predpisy. V prípade Rumunska sa zdá, že prispôsobovanie noriem úrovni západnej Európy je pravdepodobné v strednom časovom horizonte berúc do úvahy aj jeho pravdepodobný vstup do Európskej únie.

(50)

Po tretie, nie vždy je na kompenzáciu nedostatku kvalifikácie pracovnej sily nevyhnutná vyššia automatizácia. Často je v skutočnosti pravdou opak – na udržanie funkčnosti a údržbu automatizovaných strojných zariadení je nevyhnutná vysoko kvalifikovaná pracovná sila, kým menej kvalifikovaní pracovníci môžu oveľa ľahšie používať jednoduchšie strojné zariadenia.

(51)

.Nakoniec je pravdou, že nedostatok konsolidovanej siete dodávateľov môže viesť k vyššiemu stupňu vertikálnej integrácie a preto aj k potrebe vyšších investícií, ale každá doplnková investícia, odôvodnená na základe uvedených motívov, by vzhľadom na nedostatok dodávateľov, či už aktuálnych alebo predpokladaných, mala byť upravená priamo pre špecifické činnosti. V predmetnom prípade to často nie je to, čo sa porovnáva.

(52)

V pripomienkach týkajúcich sa rozhodnutia začať konanie napríklad Taliansko zastáva názor, že vykonávať proces lakovania športových automobilov v Modene cez externých dodávateľov umelo nezvýrazňuje znevýhodnenie lokality Cutro. Na podporu uvedeného argumentu Taliansko poskytlo odhady nevyhnutných prevádzkových a investičných nákladov na vykonávanie interného lakovania v závode Modena, čo dokázalo, že v ANV má táto zmena iba veľmi malý vplyv a vedie k zvýrazneniu znevýhodnenia lokality Cutro. Napriek tomu by investičné náklady na prevádzku lakovania v Modene boli oveľa nižšie ako náklady predpokladané v lokalite Cutro (4,5 milióna EUR oproti 6,3 milióna), vzhľadom na nižší stupeň automatizácie. Z uvedeného vyplýva, že vyššie investície na prevádzku lakovania v Cutro nemožno pripísať nedostatočne konsolidovanej siete dodávateľov, ale sú skôr následkom rôznych technologických riešení v alternatívnych lokalitách.

(53)

Rovnaký postup uvažovania sa aplikuje v prípade skúšobnej linky v Cutro. Aj keď je pravdou, že v alternatívnej lokalite v Modene by si mohla De Tomaso prenajať infraštruktúru, ktorá je na testovanie športových automobilov k dispozícii, infraštruktúra tohto druhu by úplne chýbala pre model Simbir v lokalite Timisoara. Taliansko prehlasuje, že model Simbir by sa v skutočnosti testoval na bežných cestách, ktoré sa nachádzajú v okolí rumunského podniku. Naproti tomu sa v Cutro predpokladá špecifická investícia do skúšobného trenažéra pre model Simbir.

(54)

Komisia okrem toho podotýka, že v predmetnom prípade nemožno uplatniť iné faktory, ktoré by ospravedlnili vyšší stupeň automatizácie v rôznych lokalitách. Investície do automatizácie sa často odôvodňujú veľkým objemom výrobkov, čo nie je prípadom spoločnosti De Tomaso, ktorá by produkovala malé množstvá tak v Cutro, ako aj v alternatívnej lokalite. V súvislosti s tým by v alternatívnych lokalitách boli kvalitatívne úrovne identické.

(55)

Dosiaľ predložené aspekty viedli Komisiu k záverom, že veľmi veľké rozdiely medzi investičnými nákladmi v Cutro a v alternatívnych lokalitách možno vysvetliť iba skutočnosťou, že porovnávané projekty majú veľmi odlišný charakter. Na podporu tohto záveru existuje podrobný popis investícií, ktorý Taliansko poskytlo k niektorým činnostiam.

(56)

Najnovšie poskytnuté informácie naozaj ukazujú, že projekt v Cutro pozostáva z veľmi moderného, úplne automatizovaného výrobného systému, projektovaného pre veľký objem výroby, kým alternatívny projekt sa zakladá na koncepte nízkej automatizácie a na malých množstvách výroby. Príklady, uvedené v nasledujúcom texte, poukazujú na rozdielny charakter porovnávaných projektov:

(57)

Berúc ohľad na uvedené prvky Komisia prišla k záveru, že investičné náklady v lokalite Cutro, predpokladané pre stroje a zariadenia, pre nástroje a formy a na úvery na nákup zariadenia sú veľmi vysoké a neporovnateľné s investičnými nákladmi pri alternatívnom riešení. Na základe informácií, ktoré boli k dispozícii a s pomocou svojho externého odborníka v sektore automobilového priemyslu Komisia odhadla, že objektívne rozdiely medzi alternatívnymi lokalitami pokiaľ ide o existenciu siete dodávateľov, náklady na prácu, právne predpisy a kvalifikáciu pracovnej sily by mohli ospravedlniť 25 % znevýhodnenie lokality Cutro oproti alternatívnemu riešeniu. Následne Komisia prišla k záveru, že investičné náklady na stroje a zariadenia, na nástroje a formy a na úvery na nákup vybavenia, ktoré sa pre účely pomoci v lokalite Cutro môžu považovať za prípustné dosahujú výšku 94 530 690 EUR (11), oproti 165 381 681 EUR uvádzaných Talianskom.

(58)

Vzhľadom na uvedený odhad prípustných nákladov Komisia poznamenáva predovšetkým to, že jej cieľom nie je rozhodnúť, ktoré investície sa v Cutro majú alebo nemajú realizovať, ale určiť, či investície, ktoré spoločnosť De Tomaso chce realizovať sú podľa predpisov pre sektor automobilového priemyslu porovnateľné s investíciami, ktoré by sa realizovali v alternatívnych lokalitách a teda či sú prípustné pre zámery pomoci. Po druhé Komisia poznamenáva, že nemala možnosť vykonať podrobnejšie porovnanie medzi alternatívnymi projektmi, pretože Taliansko tvrdí, že to nie je uskutočniteľné. Komisia musela preto brať za základ informácie, ktoré jej boli poskytnuté.

(59)

Komisia preto prišla k záveru, že celková suma prípustnej pomoci pre projekt dosahuje výšku 136 061 346 EUR (12) v aktualizovanej hodnote. Pre vypočítanie regionálneho znevýhodnenia lokality Cutro sa následne bral ohľad výhradne na uvedené investície. Táto úprava spôsobila zníženie znevýhodnenia z 89 757 129 na 18 906 138 EUR (13) na investičné náklady a iné prípustné náklady.

(60)

Komisia okrem toho preskúmala porovnanie nákladov na činnosť vykonané Talianskom v ANV s pripomienkami poskytnutými samým Talianskom ohľadom začatia konania. Čo sa týka potreby pracovnej sily Komisia prijíma úpravy vykonané Talianskom, týkajúce sa počtu riaditeľov a zamestnancov, ktorí v alternatívnom riešení nie sú určení na manuálnu produkciu. Napriek tomu Komisia pripomína, že zvýšenie počtu zamestnancov nebolo správne zahrnuté do ANV pre výpočet nákladov na prácu. V alternatívnom riešení je v skutočnosti počet zamestnancov, uvedený v ANV, 642 v roku 2009, kým v dôvodovej dokumentácii je číslo 685. Komisia považuje za správne toto druhé číslo a následne podľa toho upravila aj ANV. Celkové náklady na prácu v alternatívnom riešení sa preto zvýšili z 23 448 521 na 28 526 739 EUR, znevýhodnenie týkajúce sa tejto položky nákladov sa znižuje o 5 078 218 EUR (62 658 707 EUR namiesto 67 736 925).

(61)

Čo sa týka nákladov na prepravu do zahraničia, Komisia prijíma úpravu zo strany Talianska, ktorá znižuje znevýhodnenie týkajúce sa celkovej sumy týchto nákladov na 745 269 EUR (na začiatku talianske orgány vypočítali sumu 754 916 EUR).

(62)

Úpravy analýzy prinášajú v oblasti vzťahu medzi nákladmi a výnosmi odlišné výsledky v porovnaní s výsledkami Talianska. Upravená ANV indikuje pre čisté náklady znevýhodnenie lokality Cutro vo výške 82 310 114 EUR (14) v hodnotách roku 2003 (oproti notifikovanej sume 158 248 977 EUR). Z toho pre projekt vyplýva percento znevýhodnenia 60,49 % (15) (oproti 76,48 % uvádzaným na začiatku).

(63)

Nakoniec na základe bodu 3.2 písm. d) predpisov pre sektor automobilového priemyslu Komisia preskúmala otázku úpravy, ktorá pozostáva zo zvýšenia prípustnej intenzity pomoci ako doplnkového motívu pre investora, aby investoval v predmetnom regióne. Je jasné, že následne po investícii De Tomaso enormne zvýši svoju výrobnú kapacitu vzhľadom na to, že objem výroby spoločnosti je v súčasnosti pomerne nízky. Podľa predpisov pre sektor automobilového priemyslu sa teda „percento regionálneho znevýhodnenia“, vyplývajúce z ANV zníži o percento („zvýšený“ vplyv na hospodársku súťaž pre projekt investície v regióne podľa článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy). Konečné percento je preto 59,49 % GGE, nižšie ako regionálne maximum 50 % v NGE pre veľké podniky v Kalábrii (maximum, ktoré pre predmetný projekt zodpovedá 73,83 % GGE), a čo je ešte dôležitejšie, pre MSP. Pretože v každom prípade „percento regionálneho znevýhodnenia“ pre projekt ostáva nižšie ako regionálne maximum 73,83 % GGE, nie je už nevyhnutné určovať, či De Tomaso je MSP.

(64)

Komisia považuje za zlučiteľnú so spoločným trhom regionálnu pomoc, ktorú má Taliansko v úmysle poskytnúť spoločnosti De Tomaso na predmetný projekt za predpokladu, že neprekročí intenzitu pomoci rovnú 59,49 % GGE prípustných nákladov. Komisia sa domnieva, že prípustné náklady na predmetný projekt dosahujú sumu 136 061 346 EUR v hodnotách roku 2003 (pri úrokovej miere aktualizácie 5,06 %). Komisia preto považuje pomoc, ktorú má Taliansko v úmysle spoločnosti De Tomaso na predmetný projekt poskytnúť za zlučiteľnú so spoločným trhom v miere, ak suma neprekročí 80 949 401 EUR v GGE (hodnoty roku 2003, pri úrokovej miere aktualizácie 5,06 %).

(65)

Každá iná štátna pomoc v prospech predmetnej investície je nezlučiteľná so spoločným trhom,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/42

1.

Dňa 2. októbra 2003 vstúpilo v Taliansku do platnosti vládne nariadenie (Decreto Legge) č. 269 z 30. septembra 2003 týkajúce sa „Naliehavých opatrení na podporu rozvoja a úpravu vývoja verejných financií“ („Disposizioni urgenti per favorire lo sviluppo e la correzione dell'andamento dei conti pubblici“) („DL 269/2003“) uverejnením v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 229 z 2. októbra 2003. Článok 1 ods. 2 písm. d) a článok 11 vládneho nariadenia DL 269/2003 ustanovujú špecifické daňové výhody pre spoločnosti, ktorým bolo povolené kótovanie na jednom z regulovaných trhov Európskej únie v období medzi 2. októbrom 2003 a 31. decembrom 2004. Článok 1 odsek 1 písm. d) a článok 11 vládneho nariadenia DL 269/2003 boli neskôr premenené na zákon bez zmien a doplnení prostredníctvom zákona (legge) č. 326 z 24. novembra 2004 („L 326/2003“), ktorý bol uverejnený v Úradnom vestníku Talianskej republiky č. 274 z 25. novembra 2003.

2.

V liste z 22. októbra 2003 (D/56756) Komisia vyzvala talianske orgány, aby predložili informácie o predmetných výhodách a ich uvedení do platnosti, s cieľom zistiť ich prípadný charakter štátnej pomoci v zmysle článku 87 zmluvy. V tom istom liste Komisia Taliansku pripomenula jeho povinnosť oznamovať Komisii, pred samotným zavedením do platnosti všetky opatrenia, ktoré by mohli predstavovať pomoc v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy.

3.

V listoch z 11. novembra 2003 (A/37737) a z 26. novembra 2003 (A/38138) talianske orgány predložili požadované informácie. Dňa 19. decembra 2003 (D/58192) Komisia opäť pripomenula Taliansku svoje povinnosti v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy a vyzvala talianske úrady, aby informovali potenciálnych príjemcov výhod o dôsledkoch vyplývajúcich - na základe zmluvy a článku 14 vykonávacieho nariadenia Rady č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (2), z prípadného zistenia, že výhody predstavujú nelegálnu pomoc uplatňovanú bez predchádzajúceho povolenia zo strany Komisie.

4.

V liste z 18. februára 2004 (SG 2004 D/200644) Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s daňovými výhodami udeľovanými Talianskom v prospech spoločností, ktoré boli nedávno prijaté do kótovania na burze.

5.

V liste z 22. apríla 2004 (A/32918) talianske orgány predložili svoje pripomienky.

6.

Rozhodnutie Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania bolo uverejnené 3. septembra 2004 v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev, v ktorom boli zúčastnené strany vyzvané predložiť svoje pripomienky (3).

7.

Dňa 16. a 27. septembra 2004 sa uskutočnili dve stretnutia medzi predstaviteľmi Komisie a talianskej daňovej správy s cieľom prehodnotiť niektoré aspekty opatrenia.

8.

Faxom zo 4. októbra 2004 (A/37459) boli doručené pripomienky zo strany talianskej burzy cenných papierov Borsa Italiana SpA. V liste z 28. októbra 2004 (D/57697) Komisia zaslala tieto pripomienky talianskym orgánom. V liste z 2. decembra 2004 (A/39473) talianske orgány predložili komentáre k týmto zaslaným pripomienkam.

9.

Opatrenie ustanovuje dve série daňových výhod spojených s kótovaním na burze cenných papierov spoločností podliehajúcich talianskej dani zo zisku právnických osôb.

10.

V zmysle článku 11 DL 269/2003 spoločnosti, ktorých akcie sú kótované na regulovanom trhu niektorého z členských štátov Európskej únie v období od 2. októbra 2003 do 31. decembra 2004, môžu využiť počas troch rokov zníženie sadzby dane z príjmu na 20 % (bežne uplatňovaná sadzba: 35 % v roku 2003 a 33 % v roku 2004). Táto „zvýhodnená sadzba“ je uplatniteľná, len ak kótované spoločnosti zvýšia svoje čisté imanie aspoň o 15 % v dôsledku počiatočnej verejnej ponuky (IPO) svojich akcií a za predpokladu, že tieto spoločnosti ešte nie sú kótované na jednej z európskych búrz. Maximálna výška zisku, na ktorú je možné uplatniť zníženú sadzbu, je 30 miliónov eur ročne, a preto sa pomoc môže rovnať maximálnej čiastke 4,5 miliónov eur (35 – 20 % = 15 % z 30 miliónov) v roku 2003, zatiaľ čo v roku 2004 táto čiastka nemôže byť vyššia ako 3,9 miliónov eur (33 – 20 % = 13 % z 30 miliónov).

11.

V prípade následného vylúčenia kótovanej spoločnosti z burzy v uvedenom období sa bude daňová výhoda uplatňovať len na obdobia, počas ktorých sa s akciami spoločnosti v skutočnosti obchodovalo na burze cenných papierov. Využívanie tejto výhody zostáva nezmenené v prípade, že spoločnosť je neskôr kótovaná na inej európskej burze, ktorá zaručuje rovnajú úroveň ochrany investorov ako zabezpečuje talianska burza.

12.

Pre kótované spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené v článku 11 vládneho nariadenia DL 269/2003, článok 1 ods. 1 písm. d) vládneho nariadenia DL 269/2003 ustanovuje odpočítanie zo zdaniteľného zisku čiastky zodpovedajúcej kótovacím nákladom pre IPO v roku 2004. Tento odpočet zdaniteľného zisku sa pripočíta k bežnému odpočtu vynaložených nákladov na IPO, ktoré sú považované z daňového hľadiska za akékoľvek iné náklady spoločnosti. Náklady vynaložené na transakcie v rámci IPO zahŕňajú najmä náklady na hĺbkovú analýzu spoločnosti (analýza „due diligence“), náklady na externé poradenstvo a úradné poplatky spojené s touto transakciou, ktoré sa v prípade talianskej burzy pohybujú medzi 3,5 % a 7 % dohodnutej čiastky pri príležitosti uskutočnenia predmetnej operácie. V prípade využitia tohto odpočtu zo zdaniteľného zisku musia spoločnosti získať od externého revízora účtov potvrdenie o skutočne vynaložených nákladoch.

13.

Odpočet zo zdaniteľného zisku ustanovený v článku 1 ods. 1 písm. d) vládneho nariadenia DL 269/2003 spôsobuje zníženie efektívneho daňového zaťaženia na rok 2004, pretože výška odvoditeľnej dane sa zníži o 33 % (alebo o sadzbu dane z príjmu právnických osôb stanovenú na rok 2004, neberúc do úvahy nominálnu sadzbu zníženú o 20 %, ktorá sa uplatňuje ako vyššie uvedená prémia pri uvedení na burzový trh) výšky prijateľných nákladov vynaložených v súvislosti so vstupom na burzový trh. Na základe talianskeho systému preddavkov dane zo zisku právnických osôb platia spoločnosti dve splátky dane splatnej v daňovom období 2004 vyplývajúce z odhadu dane, ktorú predpokladajú platiť v roku 2004, berúc do úvahy zníženie na základe uvedenej schémy. Aby sa zabránilo uplatňovaniu výhody na preddavky dane 2005 (čo by nastalo, ak by sa preddavky vypočítavali na základe - znížených - daní uhradených v roku 2004), článok 1 ods. 1 písm. d) vládneho nariadenia DL 269/2003 ustanovuje, že preddavok dane na rok 2005 sa počíta na základe dane splatnej v roku 2004 bez uplatnenia predmetnej daňovej výhody.

14.

Obidve výhody ustanovené v článku 1 ods. 1 písm. d) vládneho nariadenia 269/2003 a v článku 11 vládneho nariadenia DL 269/2003 majú preto rôzne časové obmedzenia. Zatiaľ čo výhoda tvorená odpočítaním zdaniteľného zisku je uplatniteľná len v roku 2004, výhoda spočívajúca v prémii pri uvedení na burzový trh je uplatniteľná odo dňa uvedenia spoločnosti na burzový trh (kótovania) a počas obdobia troch rokov. Talianske orgány potvrdili, že výhody nemajú žiaden vplyv na preddavok dane splatný v roku 2003, ale sú dostupné len v roku 2004 a len v súvislosti s článkom 11 vládneho nariadenia DL 269/2003 počas troch rokov nasledujúcich po uvedení na burzový trh (kótovaní).

15.

Počas predloženia vládneho nariadenia, ktorým sa ustanovuje daňová výhoda, talianska vláda predpokladala, že opatrenie sa bude týkať 10 potenciálnych príjemcov v roku 2003 a 25 v roku 2004 a zároveň stanovila negatívny vplyv na daňové výnosy vo výške 7,2 miliónov eur v roku 2003 a 27,7 miliónov eur v roku 2004. Pre ďalšie dva roky nasledujúce po uplatňovaní opatrenia nebol predložený žiaden odhad.

16.

Pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania Komisia uviedla, že opatrenie zodpovedá všetkým ustanoveným kritériám, pretože je možné ho považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Komisia obzvlášť zdôraznila, že opatrenie poskytuje dva druhy hospodárskych výhod. V prvom rade zavádza v prospech spoločností kótovaných na burze cenných papierov zníženú sadzbu vo výške 20 % dane zo zisku právnických osôb, čím zvyšuje počas troch rokov vykázaný zisk týchto spoločností pre akúkoľvek hospodársku činnosť. Vďaka zavedeniu zníženia nominálnej sadzby, spoločnosti v podstate využívajú zníženie daní v roku, v ktorom sú uvedené na burzový trh, ako aj počas dvoch nasledujúcich rokov. Po druhé táto schéma znižuje prostredníctvom odpočítania zo zdaniteľného zisku čiastky zodpovedajúce nákladom vynaloženým na IPO, zdaniteľný zisk počas daňového obdobia, v ktorom nastalo uvedenie spoločnosti na burzový trh. Tieto zníženia sa okrem toho premietajú do uplatňovania nižšej efektívnej daňovej sadzby v roku 2004.

17.

Komisia poznamenala, že vyššie uvedené daňové úľavy zjavne zvýhodňujú niektoré podniky. Komisia okrem toho uviedla, že predmetné daňové výhody predstavujú svojím charakterom zvýhodnenie podnikov so sídlom v Taliansku. Zahraničná spoločnosť podnikajúca v Taliansku prostredníctvom stálej organizácie alebo inej organizácie v podobe agentúry, pobočky alebo dcérskej spoločnosti v zmysle článku 43 zmluvy, môže využiť zníženie efektívnej sadzby len pre časť svojich činností, ktoré je možné pripísať týmto talianskym organizáciám; ale takéto rozlišovanie, ktoré môže byť oprávnené z daňového hľadiska na základe princípu teritoriality daňového systému, nie je prípustné, ak ide o štátnu pomoc, pretože toto opatrenie zjavne uvádza zahraničné spoločnosti, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v Taliansku do konkurenčne znevýhodnenej pozície vzhľadom na talianske spoločnosti.

18.

Komisia okrem toho pripomenula, že aj keď sú daňové výhody schémy formálne prístupné všetkým spoločnostiam kótovaným na burzách cenných papierov na niektorom európskom regulovanom trhu, a preto schéma zdanlivo nerozlišuje medzi spoločnosťami kótovanými v Taliansku a spoločnosťami kótovanými na niektorej burze cenných papierov v inom členskom štáte, opatrenie v skutočnosti uprednostňuje len spoločnosti, ktoré sú kótované po prvýkrát počas uvedeného krátkeho obdobia. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že predpisy upravujúce uvedenie na burzový trh (kótovanie) predpisujú sériu prísnych podmienok a najmä preukázanie majetkovej a finančnej stability náležite potvrdené účtovnými závierkami a posudkom externých revízorov. Spoločnosti, ktoré žiadajú o uvedenie na burzový trh, musia byť zriadené v podobe akciových spoločností, aby bola zabezpečená plná prenosnosť akcií a musia spĺňať mnohé minimálne požiadavky v oblasti kapitalizácie. Podľa Komisie časové obmedzenia ustanovené v tejto schéme vylučujú de facto mnohých potenciálnych príjemcov uvedených zvýhodnení.

19.

V rozhodnutí o začatí konania Komisia podčiarkla, že opatrenie obsahuje použitie štátnych zdrojov prostredníctvom zrieknutia sa daňových výnosov a že by mohlo narušiť konkurenciu medzi podnikmi a obchod v rámci spoločného trhu, keďže spoločnosti využívajúce túto výhodu sú kótovanými spoločnosťami a podnikajú na trhoch, ktoré sú charakteristické silnou konkurenčnou dynamikou a v ktorých sa rozvíja obchod v rámci Spoločenstva.

20.

Komisia nakoniec uviedla, že selektívny charakter predmetných daňových úľav sa nezdá byť odôvodnený povahou alebo všeobecnou štruktúrou talianskeho daňového systému a že schéma sa nezdá byť určená na kompenzovanie prípadných vynaložených nákladov, keďže výška pomoci nie je pomerná k špecifickým nákladom vynaloženým pri vstupe na burzový trh. Okrem toho sa nezdala byť uplatniteľná žiadna z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy.

21.

Talianske orgány a talianska burza cenných papierov Borsa Italiana SpA, jediná tretia osoba, ktorá predložila pripomienky, vyjadrili v podstate tri námietky.

22.

Po prvé je podľa talianskych orgánov a talianskej burzy cenných papierov Borsa Italiana SpA potrebné považovať schému za všeobecné opatrenie daňovej politiky, ktorého cieľom je podporovať vstup talianskych spoločností na burzový trh, pomocou ktorého by sa zvrátil negatívny vývoj zaznamenaný v posledných rokoch a posilnila by sa kapitalizácia a konkurencieschopnosť na svetových trhoch; ako taká, táto schéma nepatrí do oblasti kontroly štátnej pomoci.

23.

Po druhé táto schéma nemá vplyv na hospodársku súťaž, pretože akákoľvek spoločnosť bude môcť využiť uvedenú výhodu, ak vstúpi na trh niektorej z európskych búrz cenných papierov. Schéma platí všeobecným spôsobom na všetky sektory hospodárskej činnosti a na všetky priemyselné odvetvia; preto ide o neselektívne opatrenie.

24.

Nakoniec táto schéma mená vplyv na hospodársku súťaž pretože obsahuje obmedzenia v oblasti časového uplatnenia a rozpočtovej dotácie a taktiež z dôvodu, že zahraničné spoločnosti môžu rovnako využívať predmetné výhody.

25.

Po zohľadnení pripomienok predložených talianskymi orgánmi Komisia potvrdzuje svoju pozíciu vyjadrenú v liste z 18. februára 2004, ktorým bolo začaté konanie vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého predmetná schéma predstavuje štátnu pomoc, pretože zodpovedá kritériám ustanoveným v tejto oblasti článkom 87 ods. 1 zmluvy.

26.

Komisia uvádza, že predmetné opatrenie poskytuje zjavné selektívne výhody, pretože sa odkláňa od normálneho fungovania daňového systému a uprednostňuje niektoré podniky alebo niektoré výroby, pretože vytvára špecifickú schému, ktorú môžu využívať len spoločnosti, ktoré sú schopné vstúpiť na burzový trh počas obdobia ustanoveného schémou, čím sa následne vylúčia podniky, ktoré sú už prítomné na burzovom trhu, podniky, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup na burzový trh a podniky, ktoré sa napriek tomu rozhodnú nevstúpiť na burzový trh v tomto období.

27.

Argument Talianska, podľa ktorého schéma predstavuje opatrenie daňovej politiky a teda nepatrí do oblasti uplatňovania noriem o štátnej pomoci, nie je možné prijať a výnimka z normálneho daňového režimu nie je oprávnená na základe charakteru talianskeho daňového systému, pretože nezodpovedá žiadnemu význačnému rozdielu z daňového hľadiska medzi situáciou kótovaných spoločností a nekótovaných spoločností na burzovom trhu. Táto schéma ustanovuje najmä zníženie daňovej sadzby zaťažujúcej budúce zisky dosiahnuté príjemcami, a preto nie je možné považovať ju za primeranú, pretože tieto zisky nemajú žiaden vzťah so skutočnosťou, či príjemcovia vstúpili na burzový trh, so štruktúrou ich kapitálu a s ostatnými charakteristikami spojenými so vstupom na burzový trh. Nakoniec schému nie je možné odôvodniť ani na základe svojich špecifických cieľov, keďže jej krátke trvanie ju robí neprístupnou pre mnohých potenciálnych príjemcov.

28.

Taktiež odpočítanie zdaniteľného zisku predstavuje ako také výnimočnú výhodu, pretože sa pridáva k normálnemu odpočtu nákladov. Aj keď podobné opatrenie by mohlo byť potenciálne považované za odôvodnené na základe špecifického cieľa sledovaného schémou na základe jurisdikcie Súdneho dvora (4), Komisia zdôrazňuje, že krátke trvanie opatrenia je v protiklade so špecifickým cieľom podpory vstupu spoločností na burzové trhy, pretože de facto vylučuje mnohých potenciálnych príjemcov.

29.

Čo sa týka námietky, podľa ktorej schéma neposkytuje špecifickú výhodu, a preto nemôže spôsobovať narušenie hospodárskej súťaže a obchodu v Spoločenstve zvýhodňovaním podnikov, ktoré napriek tomu podliehajú rôznym daňovým legislatívnym systémom, Komisia sa odvoláva na príslušnú jurisdikciu Súdneho dvora (5), ktorá potvrdzuje, že výnimočné daňové opatrenie, ktoré nie je odôvodnené charakterom daňového systému alebo špecifickým charakterom opatrenia, sa môže prejaviť ako štátna pomoc.

30.

Komisia zdôrazňuje, že v inom rozhodnutí (6) Súdny dvor potvrdil hodnotenie Komisie, podľa ktorého sa štátne daňové opatrenie napriek formálnemu všeobecnému charakteru prejavovalo ako štátna pomoc, pretože de facto uprednostňovalo vo veľkej miere niektoré štátne priemyselné odvetvia. V uvedenom prípade Komisia zdôrazňuje, že daňová výhoda, ktorá sa udeľuje ako výnimka z normálneho daňového režimu v prospech všetkých podnikov zdaniteľných v Taliansku, ktoré vstúpia na burzu cenných papierov na regulovanom trhu, môže mať relevantné účinky na podniky istých rozmerov a môže narúšať hospodársku súťaž zlepšovaním konkurenčnej pozície uvedených spoločností vzhľadom na ich konkurentov, ktorí nie sú zaregistrovaní v Taliansku. Okrem toho pomoc, keďže sa udeľuje prostredníctvom daňového systému, poskytuje zvýhodnenie najmä talianskym spoločnostiam za predpokladu, že pre talianske podniky sa nižšie zdaňovanie uplatňuje na zisky dosiahnuté v celosvetovom meradle, zatiaľ čo zahraničné spoločnosti ju môžu využiť len pre časť svojich ziskov dosiahnutých v Taliansku a za týchto podmienok sa nachádzajú v znevýhodnenej pozícii. Takýto rozdiel v zaobchádzaní je možné zo zákona odôvodniť charakterom daňového systému, ale v uvedenom prípade toto odôvodnenie nedovoľuje skutočnosť, že schéma predstavuje výnimočnú výhodu, ktorú nie je možné odôvodniť v rámci bežnej správy daňového systému.

31.

Čo sa týka obmedzenej časovej účinnosti schémy, Taliansko tvrdí, že obmedzenie potenciálneho množstva príjemcov (len spoločnosti, ktoré vstúpili na burzový trh do 31. decembra 2004) bolo zavedené z rozpočtových dôvodov. Táto skutočnosť by mohla byť nakoniec považovaná ako ďalší prvok na podporu záveru, že vplyv tohto opatrenia na hospodársku súťaž je o niečo menší. Komisia tvrdí, že obmedzená dotácia rozpočtu ustanovená touto daňovou výhodou neznižuje ani subvenčný charakter tohto opatrenia, ani narušenia hospodárskej súťaže, ktoré z nej vyplývajú. Táto schéma definuje zmenu (prostredníctvom daňového mechanizmu) konkurenčnej pozície niektorých podnikov, ktoré vykonávajú obchodné činnosti v sektoroch otvorených medzinárodnej hospodárskej súťaži, a preto predstavuje pomoc, ktorá hrozí narušením hospodárskej súťaže.

32.

Komisia preto prichádza k záveru, že toto opatrenie poskytuje stanoveným príjemcom špecifické daňové výhody znižujúce náklady, ktoré musia títo príjemcovia vynakladať pri vykonávaní svojich hospodárskych činností.

33.

Komisia sa domnieva, že predmetné výhody sú udeľované štátom alebo prostredníctvom štátnych zdrojov. Keďže Taliansko nepredložilo námietky v tejto súvislosti, Komisia potvrdzuje hodnotenie, ktoré bolo vyjadrené pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v zmysle ktorého výhoda pochádza zo štátnych zdrojov, pretože spočíva v zrieknutí sa daňových výnosov, ktoré podľa zákona poberá talianska štátna pokladňa.

34.

Na základe hodnotenia vplyvu opatrenia Komisia potvrdzuje hodnotenie, ktoré vykonala pri začatí konania vo veci formálneho zisťovania, v zmysle ktorého toto opatrenie môže narúšať hospodársku súťaž medzi podnikmi a obchod medzi členskými štátmi, pretože spoločnosti využívajúce túto výhodu môžu podnikať na medzinárodných trhoch a vykonávať obchodné a iné hospodárske činnosti na trhoch charakteristických silnou konkurenciou. Podľa konsolidovanej jurisdikcie Súdneho dvora (7), aby opatrenie narúšalo hospodársku súťaž stačí, ak sa príjemca pomoci nachádza v hospodárskej súťaži s inými podnikmi na trhoch otvorených hospodárskej súťaži.

35.

Pri žiadosti o vstup na regulovaný burzový trh spoločnosti sledujú rôzne významné finančné ciele, medzi ktorými a) zvýšenie a diferencovanie zdrojov financovania určené na nadobudnutie činností a akcií; b) zvýšenie svojej vlastnej finančnej schopnosti vzhľadom na držiteľov dlžných úpisov, dodávateľov a iných veriteľov, ktorí prijímajú akcie ako úverovú záruku; c) získanie trhového ohodnotenia s cieľom uľahčiť v akejkoľvek chvíli operácie fúzie a akvizície. Udelením výnimočnej daňovej úľavy pre spoločnosti, ktoré sa rozhodnú vstúpiť na burzový trh, táto schéma zlepšuje konkurenčnú pozíciu a finančnú schopnosť týchto spoločností oproti konkurenčných spoločnostiam. Keďže uvedené účinky môžu uprednostniť talianskych príjemcov podnikajúcich na trhoch, v ktorých prebieha obchod v rámci Spoločenstva, Komisia sa domnieva, že aj z tohto dôvodu má táto schéma vplyv na obchod a narúša hospodársku súťaž.

36.

Komisia okrem toho pripomína, že k 31. decembru 2004 vstúpilo na burzový trh desať spoločností (nárast o 100 % vzhľadom na prechádzajúci rok) (8). Schéma udeľuje spoločnostiam, ktoré vstúpili na burzový trh právo na daňové výhody, ktoré sú priamo úmerné ich budúcim ziskom. Spoločnosti, ktoré vstúpili na taliansky burzový trh patria do rôznych sektorov, od výrobného sektora po sektor verejných služieb a tieto sektory sú otvorené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Ani talianske orgány, ani tretie zúčastnené strany nepredložili argumenty, na základe ktorých z dôvodu niektorých špecifických charakteristík príjemcov udelené výhody nemôžu mať vplyv na hospodársku súťaž a na obchod v rámci Spoločenstva. Na základe predpokladov založených na výnosoch dosiahnutých príjemcami výhody počas troch rokov pred ich vstupom na burzový trh, Komisia vypočítala, že každá spoločnosť bude môcť využiť podstatné zníženie daní. Z výpočtov Komisie napríklad vyplýva, že zníženie daní, ktoré by mohol využiť jeden z príjemcov samostatne počas obdobia 2004-2007, by mohlo predstavovať čiastku 75 miliónov eur. Avšak z dôvodu ustanovenia o obmedzení daňovej úľavy uvedeného v článku 11 vládneho nariadenia DL 269/2003 popísaného vyššie, výhoda by nemohla presiahnuť 11,7 milióna eur počas troch po sebe nasledujúcich rokov. V žiadnom prípade však argumenty predložené Talianskom neumožňujú dospieť k záveru, že výhody vyplatené samostatným príjemcom, by mohli patriť do obmedzenia pomoci de minimis.

37.

Komisia uzatvára, že narušenie hospodárskej súťaže spôsobené touto schémou v rôznych sektoroch, v ktorých podnikajú jej príjemcovia, je podstatné, keďže títo príjemcovia majú často dominantné postavenie v príslušných sektoroch v Taliansku, čo opodstatňuje negatívne hodnotenie vyjadrené v súvislosti s touto schémou.

38.

Talianske orgány zaviedli schému bez predchádzajúceho oznámenia Komisii a teda bez dodržania povinností ustanovených v článku 88 ods. 3 zmluvy. Keďže podľa článku 87 ods. 1 zmluvy táto schéma predstavuje štátnu pomoc a bola zavedená bez predchádzajúceho schválenia Komisiou, opatrenie má charakter nelegálnej pomoci.

39.

Predmetné opatrenie prestavuje štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy a jeho zlučiteľnosť so spoločným trhom je preto potrebné hodnotiť vo svetle výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a v článku 87 ods. 3 zmluvy.

40.

Talianske orgány výslovne nepopreli hodnotenie Komisie vyjadrené v liste z 18. februára 2004 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, podľa ktorého nie je v tomto prípade uplatniteľná žiadna z výnimiek ustanovených v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy, na základe ktorých štátnu pomoc je možné považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Komisia nezistila nové prvky, ktoré by tento záver vyvrátili.

41.

V tomto prípade výhody buď nie sú spojené so žiadnymi výdavkami alebo sú spojené s výdavkami, pre ktoré nie je možné poskytnúť pomoc v zmysle nariadení o kategorických oslobodeniach alebo o usmerneniach Spoločenstva.

42.

Výnimky ustanovené v článku 87 ods. 2 zmluvy týkajúce sa pomoci sociálnej povahy poskytovanej jednotlivým spotrebiteľom, pomoci určenej na náhradu škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo inými mimoriadnymi udalosťami a pomoci poskytnuté hospodárstvu určitých oblastí Nemeckej spolkovej republiky sa v tomto prípade neuplatňujú.

43.

Taktiež nie je uplatniteľná výnimka ustanovená v článku 87 ods. 3 písm. a) zmluvy o oprávnenosti pomoci určenej na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo oblastí s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, keďže opatrenie platí pre celé územie Talianska a nielen v oblastiach, na ktoré sa odkazuje článok 87 ods. 3 písm. a). Táto schéma sa nakoniec žiadnym spôsobom nepodieľa na rozvoji týchto oblastí.

44.

Okrem toho túto schému nie je možné považovať za dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu a taktiež jeho cieľom nie je napraviť vážne poruchu fungovania hospodárstva Talianska v zmysle článku 87 ods. 3 písm. b) zmluvy. Táto schéma tiež nemá za cieľ podporovať kultúru a zachovanie kultúrneho dedičstva v zmysle článku 87 ods. 3 písm. d) zmluvy.

45.

Nakoniec je túto schému potrebné hodnotiť vo svetle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Tento článok ustanovuje, že pomoc určená na podporu rozvoja určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí môže byť prijateľná za predpokladu, že neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Daňové úľavy poskytované predmetnou schémou nie sú spojené so špecifickými investíciami, s vytvorením pracovných miest alebo so špecifickými projektmi. Tieto úľavy predstavujú jednoducho zníženie daňového zaťaženia, ktoré musia zúčastnené podniky podľa zákona znášať počas vykonávania svojej podnikateľskej činnosti, a preto je potrebné ich považovať za štátnu pomoc určenú na prevádzku podnikov, ktorá je nezlučiteľná so spoločným trhom.

46.

Komisia dospela k záveru, že daňové úľavy poskytované predmetným opatrením predstavujú štátnu pomoc určenú na prevádzku podnikov, na ktorú nie je možné uplatniť žiadnu výnimku zo všeobecného zákazu pre túto pomoc, a preto je nezlučiteľná so spoločným trhom. Komisia okrem toho tvrdí, že Taliansko zaviedlo predmetné opatrenie do účinnosti nelegálne.

47.

Zistenie nelegálne poskytnutej štátnej pomoci a pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom zahrňuje ako bežný následok vrátenie samotnej pomoci od príjemcov. Prostredníctvom vrátenia pomoci sa v čo najlepšej možnej miere obnoví konkurenčná pozícia z obdobia pred zavedením pomoci.

48.

Aj keď toto konanie bolo ukončené krátko po skončení prvého daňového obdobia, v ktorom táto schéma prináša svoje účinky a teda pred tým, ako bola splatná daň väčšiny príjemcov, Komisia nemôže vylúčiť, že niektoré podniky už pomoc využili napríklad prostredníctvom nižších daňových preddavkov za bežné daňové obdobie.

49.

Komisia okrem iného poznamenáva, že v dôsledku začatia konania vo veci formálneho zisťovania, talianske orgány verejne upozornili potenciálnych príjemcov pomoci v rámci schémy o možných následkoch spôsobených zistením zo strany Komisie, že predmetné opatrenie predstavuje nezlučiteľnú pomoc so spoločným trhom. Komisia tvrdí, že je však potrebné vykonať vrátenie pomoci, ktorá bola prípadne poskytnutá príjemcom.

50.

Za týmto účelom musí Komisia požiadať Taliansko o vyzvanie potenciálnych príjemcov pomoci vrátiť, do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia, pomoc s úrokmi vypočítanými podľa kapitoly V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (9). V prípade, že pomoc už bola poskytnutá prostredníctvom zníženia platieb daní splatných v bežnom daňovom období, Taliansko musí vymáhať celkovú čiastku dane v rámci poslednej splátky za rok 2004. V každom prípade celkové vrátenie pomoci musí byť ukončené pred prvým daňovým obdobím nasledujúcim po dátume oznámenia tohto rozhodnutia.

51.

Komisia musí žiadať od Talianska predloženie potrebných informácií, v ktorých uvedie zoznam zúčastnených príjemcov a jasne špecifikuje plánované opatrenia a opatrenia, ktoré už boli prijaté na okamžité a efektívne vrátenie nelegálnej štátnej pomoci. Komisia musí vyzvať Taliansko, aby do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia predložilo všetky dokumenty potvrdzujúce skutočné začatie konania týkajúce sa vrátenia pomoci voči príjemcom nelegálnej pomoci.

52.

Toto rozhodnutie sa týka schémy ako takej a musí byť vykonané okamžite, aj v súvislosti s vrátením pomoci poskytnutej v rámci tejto schémy. Toto rozhodnutie sa však nedotýka možností, v ktorých celá alebo časť poskytnutej pomoci sa v jednotlivých prípadoch považuje za zlučiteľnú, najmä v zmysle článku 5 písm. b) nariadenia o kategorických oslobodeniach týkajúceho sa pomoci pre malé a stredné podniky,

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/50

(1)

Listom z 22. decembra 2003 (A/39031) oznámilo Nemecko svoj zámer poskytnúť v rámci multisektorálneho rámca regionálnej pomoci pre veľké investičné projekty (2) (ďalej „multisektorálny rámec pomoci 1998“) investičný príspevok spoločnosti Kronopoly GmbH, Heiligengrabe (Brandenburg) (ďalej „Kronopoly“). Pomoc bola zaevidovaná pod číslom N 609/03.

(2)

Listom z 18. februára 2004 (SG/D/200649) oznámila Komisia Nemecku svoje rozhodnutie začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala všetky zúčastnené strany, aby sa k uvedenému opatreniu pomoci vyjadrili.

(4)

Listom z 19. marca 2004 (A/32003) poskytlo svoje stanovisko Nemecko.

(5)

Listom z 24. mája 2004 (A/33878) poskytla svoje stanovisko Luther Menold Rechtsanwaltsgesellschaft mbH v mene spoločnosti Kronopoly. Stanovisko bolo 19. novembra 2004 postúpené ďalej Nemecku (D/58277).

(6)

Toto rozhodnutie súvisí s pomocou N 813/2000, ktorej poskytnutie spoločnosti Kronopoly Komisia schválila.

(7)

Dňa 3. júla 2001 schválila Komisia (SG/D/289524) podľa multisektorálneho rámca pomoci 1998 hrubú intenzitu pomoci 31,5 % v prospech spoločnosti Kronoply, na výstavbu výrobného závodu pre „Oriented Strand Boards“ (4) (ďalej iba „OSB“) v Heiligengrabe, Brandenburg, v podporovanej oblasti v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES. Stanovená intenzita pomoci sa nachádzala 3,5 percentuálneho bodu pod najvyššou možnou intenzitou pomoci, pretože príslušný trh bol zhodnotený ako zmenšujúci sa trh.

(8)

Komisia pri výpočte najvyššej možnej intenzity pomoci hodnotila podľa multisektorálneho rámca pomoci 1998 tri opravné faktory. Pre najvyššiu možnú intenzitu pomoci z toho vyplynul percentuálny podiel 31,5 (faktor hospodárskej súťaže 0,75, faktor „pomeru použitého kapitálu - pracovných miest“ 0,8 a faktor „regionálnych dopadov“ 1,5). Pomoc teda predstavovala 35,4 milióna EUR (5).

(9)

Stanovenie faktoru hospodárskej súťaže viedlo k názorovým nezrovnalostiam medzi Komisiou a Nemeckom. Obe strany však definovali príslušný trh ako trh pre OSB a produkty z preglejky. Nemecko na počiatku predložilo štúdie, z ktorých vyplývalo, že tento trh nie je zmenšujúcim sa trhom. Komisia tieto štúdie spochybnila, pretože vychádzali z mimoriadne silného rastu dopytu pre rok 2000 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Po opätovnej výmene informácií medzi oboma stranami znížilo Nemecko intenzitu oznámenej pomoci z 35 na 31,5 %:

(10)

Listom z 3. januára 2002 (A/30013) požiadalo Nemecko Komisiu o zmenu rozhodnutia. Nemecko predložilo dôkazy, že predpovedané zvyšovanie dopytu v roku 2000 skutočne nastalo, a teda že trh sa nezmenšil. Listom z 5. februára 2002 (D/50463) Komisia žiadosť o zmenu svojho pôvodného rozhodnutia zamietla s odôvodnením, že pomoc bola posúdená na základe správneho výpočtu všetkých relevantných faktorov. Dôvody, prečo Komisia nemohla zmeniť svoje rozhodnutie sú nasledovné: hodnotenie faktoru hospodárskej súťaže sa opieralo o celkové porovnanie vývoja sledovanej spotreby predmetného produktu s mierou rastu výrobného odvetvia v rokoch 1994 – 1999 a o prognózu, ktorá bola v čase rozhodnutia správna.

(11)

Druhé oznámenie je pokusom o dosiahnutie predtým odmietnutej 35 % intenzity pomoci prostredníctvom poskytnutia ďalšej pomoci vo výške 3,5 % (v prepočte 3 939 947 EUR).

(12)

Nemecko argumentovalo tým, že definícia trhu bola v prvom oznámení N 813/2000 vecne nesprávna a odvolávalo sa na článok 9 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (6) (ďalej iba nariadenie (ES) č. 659/1999), podľa ktorého môže byť rozhodnutie za predpokladu splnenia nasledujúcej podmienky zrušené: „Komisia môže zrušiť rozhodnutie […], keď rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych informácií poskytnutých počas konania, čo bol rozhodujúci faktor pre rozhodnutie....“

(13)

Zatiaľ čo v pôvodnom oznámení bol príslušný trh definovaný ako trh pre OSB a produkty z preglejky, teraz sa podľa údajov Nemecka na základe nových predložených štúdií javí, že by bolo vhodnejšie definovať príslušný trh ako trh pre OSB a iba niektoré preglejkové segmenty. Podľa tejto novej definície by sa tento trh v príslušnom časovom rozmedzí v zmysle bodu 3.4 multisektorálneho rámca pomoci 1998 nezmenšoval, čo by znamenalo, že je nutné schváliť nezníženú intenzitu pomoci vo výške 35 %.

(14)

Komisia nevyhovela žiadosti Nemecka o ohraničenie relevantného trhu na základe inej definície substituovaných produktov na trh pre OSB a niektoré preglejkové segmenty.

(15)

Komisia nepovažuje takéto prehodnotenie trhu za nutné, pretože neboli splnené dva dôležité prvky, ktorých absencia spôsobila pochybnosti o tom, či je uvedená pomoc zlučiteľná so spoločným trhom:

•   Chýbajúci stimul: Komisia mala značné pochybnosti o stimulačnom efekte oznámenej pomoci, keďže investície už boli realizované. Ak pomoc nepôsobí ako stimul, nemožno uplatňovať ustanovenia o výnimkách uvedené v článku 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES, ktoré sa týkajú regionálneho rozvoja.

•   Chýbajúca nevyhnutnosť: Komisia mala vážne pochybnosti o tom, že pomoc týkajúcu sa už uskutočnenej investície možno označiť za pomoc nevyhnutnú na podporu hospodárskeho rozvoja určitých hospodárskych činností alebo hospodárskych oblastí v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. V danom prípade bola intenzita pomoci vo výške 31,5 % ako stimul na realizovanie investície dostatočná.

(16)

Nemecko naďalej trvalo na tom, aby Komisia trh opätovne prehodnotila podľa článku 9 nariadenia (ES) č. 659/1999:

(17)

Spoločnosť Kronoply trvala na svojom stanovisku, že je možné učiniť viacero oznámení pre ten istý investičný projekt. Toto stanovisko podporila rozsudkami v rôznych prípadoch:

(18)

Spoločnosť Kronoply tiež zdôraznila, že Komisia musí nové oznámenie vecne zhodnotiť a na tento účel uviedla dva hlavné dôvody:

(19)

Spoločnosť Kronoply poprela nedostatok stimulačného efektu a pre tento účel uviedla v podstate nasledovné argumenty:

(20)

Po preskúmaní vyjadrení Nemecka a spoločnosti Kronoply zotrváva Komisia na svojom pôvodnom stanovisku, ktoré vyjadrila už pri rozhodnutí o začatí formálneho zisťovania, a to že nové prehodnotenie trhu podľa multisektorálneho rámca 1998 nie je nutné, keďže pri pomoci nie sú splnené dva hlavné predpoklady: stimulačný efekt a nevyhnutnosť.

(21)

Komisia je toho názoru, že predložené oznámenie N 609/03 (z 22. decembra 2003) je treba hodnotiť ako samostatné druhé oznámenie o poskytnutí pomoci spoločnosti Kronoply, ktorá však nepredstavuje žiadne ďalšie investície ani nezabezpečuje žiadne ďalšie pracovné miesta. Preto tu nevznikajú žiadne dodatočné náklady oprávnené pre poskytnutie pomoci v zmysle Usmernenia o regionálnej pomoci, na základe ktorých by bolo možné odôvodniť poskytnutie dodatočnej pomoci.

(22)

Komisia svojím rozhodnutím SG (2001) D/289524 z 3. júla 2001 schválila poskytnutie investičnej pomoci vo výške 35,4 milióna EUR v prospech spoločnosti Kronoply. Rozhodnutie sa opieralo o údaje, ktoré vtedy predložilo Nemecko. Komisia rozhodla nevzniesť nijaké námietky a schválila pomoc v tej podobe, ako ju navrhlo Nemecko. Nemecko a spoločnosť Kronoply rozhodnutie akceptovali. Nemecké orgány potom poskytli uvedenú pomoc a spoločnosť Kronoply ukončila svoj investičný projekt 31. januára 2003.

(23)

Až osemnásť mesiacov od konečného rozhodnutia Komisie – a skoro rok po ukončení investičného projektu – predložilo Nemecko v oznámení z 22. decembra 2003 novú definíciu trhu s vyjadrením, že na základe nových štúdií je vhodnejšie trh definovať ako trh pre OSB a iba niektoré preglejkové segmenty. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, Komisia nebude za týchto okolností svoje predošlé rozhodnutie revidovať. Komisia zastáva názor, že na predloženie inej definície trhu Nemeckom nemožno uplatniť ustanovenia uvedené v článku 9 nariadenia (ES) č. 659/1999.

(24)

V súlade s rozhodnutím Súdu prvého stupňa v prípade Kronoply / Komisia je Komisia toho názoru, že členský štát môže oznámiť ďalšiu pomoc alebo zmeniť už schválenú pomoc, či rozličné tranže štátnej pomoci pre určitý projekt. Komisia to môže schváliť v prípade, že je pre každú tranžu možné preukázať prítomnosť stimulačného efektu a nevyhnutnosť. Nemecko však, okrem už ukončeného projektu, žiadne nové investičné projekty spoločnosti Kronoply neoznámilo. Projekt, ktorý sa mal financovať, bol okrem toho už približne rok pred oznámením novej pomoci dokončený. Komisia preto dospela k záveru, že týmto novým oznámením sa jednoducho má dosiahnuť predtým zamietnutá intenzita pomoci vo výške 35 % bez toho, aby vznikli dodatočné náklady oprávnené na poskytnutie pomoci, na základe ktorých by mohla byť schválená pomoc vo výške 3 936 947 EUR. A to všetko bez prítomnosti stimulačného efektu alebo preukázania nevyhnutnosti.

(25)

Podľa vyjadrenia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v jeho rozhodnutí z 5. októbra 2000 v prípade C-288/96 (Spolková republika Nemecko / Komisia) (12), musí Komisia takúto pomoc pokladať za prevádzkovú pomoc, keďže je poskytovaná bez toho, aby bol od jej príjemcu požadovaný záväzok vzhľadom na jej použitie, a keďže je určená na zlepšenie finančnej situácie jeho prevádzok.

(26)

Hoci Komisia zastáva názor, že uvedenými pripomienkami bolo dostatočne preukázané, že poskytnutie ďalšej pomoci nebude mať za následok žiadnu novú investíciu a neposkytne žiadny nový stimul, chce sa v odpovedi na stanovisko Nemecka a spoločnosti Kronoply bližšie vyjadriť k pojmu stimulačný efekt.

(27)

Prevádzkové investície je treba chápať ako dynamický proces. Dôležité je rozlíšenie medzi fázou ex-ante a ex-post:

(28)

V bode 4.2 Usmernenia o regionálnej pomoci sa na overovanie, či pomoc prináša stimulačný efekt, používa nasledovná metóda: príjemca pomoci musí žiadosť o pomoc predložiť ešte pred realizáciou projektu. Ak je táto podmienka splnená, vychádza Komisia z predpokladu, že stimulačný efekt je prítomný.

(29)

V svojich pripomienkach zastávali Nemecko a spoločnosť Kronoply názor, že predpoklady uvedené v bode 4.2 Usmernenia o regionálnej pomoci boli splnené, keďže Kronoply požiadala o poskytnutie pomoci ešte pred začiatkom realizácie projektu.

(30)

Metóda uvedená v bode 4.2 má pomôcť overiť stimulačný efekt bez toho, aby došlo k prílišnému zdržaniu investície. Komplexné posúdenie všetkých hospodárskych aspektov rozhodnutia príjemcu pomoci o realizácii investície by mohlo byť veľmi ťažké a časovo náročné, čo by mohlo brzdiť investíciu a hospodársky rozvoj regiónu.

(31)

Pri hodnotení stimulačného efektu dodatočnej pomoci vo výške 3,5 % je rozhodujúce, či sa rozdiel medzi 31,5 % a 35 % prejavil na stimulačnom efekte a ovplyvnil investičné rozhodnutie spoločnosti Kronoply:

(32)

Namiesto toho, aby sa ďalej zaoberala ex-ante-rozhodnutím spoločnosti Kronoply, považuje Komisia za zmysluplnejšie opierať sa o fakty. Spoločnosť Kronoply sa očividne rozhodla investíciu uskutočniť a vo svojej činnosti pokračovala aj po tom, keď pre ňu bola schválená intenzita pomoci vo výške iba 31,5 %. Investičný projekt bol dokončený podľa pôvodného plánu. Spoločnosť Kronoply svoj investičný projekt ani po priznaní nižšej intenzity pomoci neupravila.

(33)

Spoločnosť Kronoply svoj postoj nezmení bez ohľadu na to, či dostane alebo nedostane ďalšiu pomoc: Nejestvuje žiadny dôvod domnievať sa, že ďalšia pomoc pre spoločnosť Kronoply bude mať za následok zvýšenie produkcie alebo rozšírenie počtu výrobných zariadení. Keďže investície už boli uskutočnené, nie je dôvod obávať sa, že spoločnosť Kronoply zastaví výrobu, ak nedostane žiadnu ďalšiu pomoc.

(34)

Preto Komisia dospela k záveru, že by poskytnutie pomoci vo výške 3,5 % nemalo žiadny stimulačný efekt.

(35)

Ako už bolo uvedené v rozhodnutí Komisie o začatí konania, musí pomoc, ak má prispieť k podpore hospodárskeho rozvoja určitých hospodárskych činností alebo hospodárskych oblastí v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES, pôsobiť ako stimul. Ak už bola investícia realizovaná, ako je tomu v tomto prípade, nevytvorí poskytnutá pomoc žiadny takýto stimul a nepodnieti nové investície alebo vytvorenie pracovných miest. Z tohto dôvodu Komisia nemôže pomoc zdôvodniť navýšením nových investícií alebo vytvorením pracovných miest v zmysle článku 87 ods. 3 písm. a) a c) Zmluvy o ES. Komisia opäť dospela k záveru, že dodatočná pomoc vo výške 3 936 947 EUR je prevádzkovou pomocou.

(36)

Čo sa týka vysvetlení uvedených v rozhodnutí o začatí konania, zastáva Komisia názor, že princíp nevyhnutnosti vyplýva priamo z konceptu kontroly štátnej pomoci. Komisia môže pomoc vyhlásiť za zlučiteľnú s článkom 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES iba vtedy, ak môže skonštatovať, že pomoc prispieva k realizácii jedného z uvedených cieľov, ktoré by spoločnosť, ktorej je pomoc poskytnutá, za bežných trhových podmienok prostredníctvom vlastných opatrení nemohla dosiahnuť. To zodpovedá zvyčajnej praxi Komisie, ktorá bola potvrdená Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, predovšetkým v jeho rozhodnutí zo 17. septembra 1980 v prípade 730/79 (Philip Morris / Komisia) (13).

(37)

Ako už bolo uvedené v odsekoch 26 až 35, plánovaná pomoc nie je stimulom pre vznik nových investícií alebo vytvorenie pracovných miest. Od prijímateľa nepožaduje žiadnu protihodnotu ani príspevok k nejakému cieľu spoločného záujmu. Preto v tomto prípade ide o prevádzkovú pomoc na pokrytie bežných nákladov, ktoré by za bežných okolností musela spoločnosť Kronoply znášať sama.

(38)

Bod 4.15 Usmernenia o regionálnej pomoci poskytnutie prevádzkovej pomoci za bežných okolností zakazuje. Takáto pomoc však môže byť výnimočne poskytnutá v oblastiach, ktoré spadajú pod článok 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, a to i) na základe svojho prispenia k rozvoju regiónu, a ii) ak je na základe svojej povahy oprávnená a jej výška je primeraná nedostatkom, ktoré má pomôcť vykompenzovať. Nemecko nepredložilo údaje o prípadných nedostatkoch, ani neukázalo, ako by ďalšia pomoc mala prispieť k regionálnemu rozvoju.

(39)

Z uvedených faktov vyplýva, že ďalšia pomoc nie je nutná, keďže sa spoločnosť Kronoply rozhodla pokračovať vo svojej činnosti aj po schválení nižšej intenzity pomoci vo výške 31,5 %. To znamená, že výrobný závod spoločnosti Kronoply je rentabilný, alebo že spoločnosť v žiadnom prípade nie je odkázaná na ďalšiu pomoc. V tejto fáze by každá ďalšia pomoc predstavovala pre spoločnosť Kronoply nečakaný zisk.

(40)

Komisia preto dospela k záveru, že pomoc v tomto prípade nie je zlučiteľná s článkom 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES aj z toho dôvodu, že nie je nevyhnutná pre regionálny rozvoj.

(41)

Na záver ešte posúdenie, či je možné pri tejto pomoci uplatniť ustanovenia o výnimkách, ktoré sú uvedené v článku 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES:

(42)

Komisia dospela k záveru, že oznámená pomoc je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Keďže pomoc nepôsobí ako stimul a nie je ani nevyhnutná, nemožno pri nej uplatňovať žiadne z ustanovení o výnimkách, ktoré uvádza článok 87 ods. 2 a 3 Zmluvy o ES. Pomoc je teda neprípustnou prevádzkovou pomocou a nemôže byť poskytnutá -

1.4.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/56