23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/1

(1)

Komisia vypracovala štúdiu o vykonávaní ustanovení nariadenia (ES) č. 850/2004 týkajúcich sa odpadu. V danej štúdii boli stanovené maximálne koncentračné limity na účely časti 2 prílohy V k nariadeniu (ES) č. 850/2004. Pri prekročení týchto limitov nemožno vylúčiť nebezpečenstvo pre ľudské zdravie a životné prostredie.

(2)

Koncentračný limit pre polychlórované dibenzo-p-dioxíny a dibenzofurány („PCDF/PCDD“) je vyjadrený v toxickej ekvivalentnej koncentrácii („TEQ“) s použitím faktorov toxickej ekvivalencie („TEF“) Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 1998. Dostupné údaje o polychlórovaných bifenyloch („PCB“) podobných dioxínom nie sú dostatočné na to, aby sa tieto zlúčeniny mohli zaradiť do TEQ.

(3)

Hexachlórcyklohexán („HCH“) je názov technickej zmesi rôznych izomérov. Bolo by neprimerané snažiť sa o ich kompletnú analýzu. Len alfa-, beta- a gama-HCH sú významné z toxikologického hľadiska. Koncentračný limit sa preto vzťahuje výlučne na ne. Väčšina komerčne dostupných analytických štandardných zmesí na analýzy tejto skupiny zlúčenín len identifikuje tieto izoméry.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú najvhodnejšie na zabezpečenie vysokého stupňa ochrany.

(5)

Nariadenie (ES) č. 850/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Po porade uskutočnenej 25. januára 2006 v súlade s postupom ustanoveným v článku 17 ods. 2 nariadenia (ES) č. 850/2004 nevydal výbor zriadený podľa článku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia žiadne stanovisko,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/7

(1)

Nariadenie (ES) č. 3223/94 predpokladá, pri uplatňovaní výsledkov multilaterálnych obchodných rokovaní Uruguajského kola, kritériá, ktorými Komisia určí paušálne dovozné hodnoty pre tretie krajiny, pre produkty a na obdobia, ktoré sú spresnené v jeho prílohe.

(2)

Pri uplatnení vyššie uvedených kritérií musia byť paušálne dovozné hodnoty stanovené na úrovniach určených v prílohe k tomuto nariadeniu,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/9

(1)

V článku 32 nariadenia (ES) č. 318/2006 sa ustanovuje, že rozdiel medzi cenami výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia na svetovom trhu a cenami týchto výrobkov na trhu Spoločenstva môže byť pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s cukrom by sa preto mali stanoviť vývozné náhrady v súlade s pravidlami a určitými kritériami ustanovenými v článkoch 32 a 33 nariadenia (ES) č. 318/2006.

(3)

V prvom pododseku článku 33 ods. 2 nariadenia (ES) č. 318/2006 sa ustanovuje, že vývozné náhrady sa môžu odlišovať podľa miesta určenia, ak si to vyžaduje situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky určitých trhov.

(4)

Náhrady by sa mali poskytovať iba na výrobky, ktoré majú voľný pohyb v Spoločenstve a ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia (ES) č. 318/2006.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/11

(1)

V článku 32 nariadenia (ES) č. 318/2006 sa stanovuje, že rozdiel medzi cenami na svetovom trhu pre výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c), d) a g) uvedeného nariadenia a cenami týchto výrobkov na trhu Spoločenstva môže byť pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu s cukrom by sa preto mali stanoviť vývozné náhrady v súlade s pravidlami a určitými kritériami ustanovenými v článkoch 32 a 33 nariadenia (ES) č. 318/2006.

(3)

V článku 33 ods. 2 prvom pododseku nariadenia (ES) č. 318/2006 sa ustanovuje, že vývozné náhrady sa môžu odlišovať podľa miesta určenia, ak si to vyžaduje situácia na svetovom trhu alebo špecifické požiadavky určitých trhov.

(4)

Náhrady by sa mali poskytovať iba na výrobky, ktoré majú voľný pohyb v Spoločenstve a ktoré spĺňajú požiadavky nariadenia Komisie (ES) č. 951/2006 z 30. júna 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia (ES) č. 318/2006, pokiaľ ide o obchodovanie s tretími krajinami v sektore cukru (2).

(5)

Vývozné náhrady možno stanoviť na pokrytie rozdielov v konkurencieschopnosti vývozu Spoločenstva a tretej krajiny. Vývoz Spoločenstva do určitých blízkych miest určenia a do tretích krajín, ktoré výrobkom Spoločenstva poskytujú preferenčné dovozné zaobchádzanie, je v súčasnosti v obzvlášť priaznivom konkurenčnom postavení. Náhrady za vývoz do týchto miest určenia by sa preto mali zrušiť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/13

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 958/2006 z 28. júna 2006 o stálej verejnej súťaži na stanovenie vývozných náhrad za biely cukor na hospodársky rok 2006/2007 (2) sa vyžaduje vyhlásenie čiastkových verejných súťaží.

(2)

Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 958/2006 a po preskúmaní ponúk predložených po vyhlásení čiastkovej verejnej súťaže, ktorá sa končí 22. februára 2007, je vhodné určiť pre túto čiastkovú verejnú súťaž maximálnu výšku vývoznej náhrady.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/14

(1)

V zmysle článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článku 14 nariadenia (ES) č. 1785/2003 rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov určených v článku 1 vyššie spomenutých nariadení na svetovom trhu a cenou týchto produktov v Spoločenstve môže byť vykrytý vývoznou náhradou.

(2)

V zmysle článku 14 nariadenia (ES) č. 1785/2003 vývozné náhrady musia byť stanovené pri zohľadnení situácie a perspektív vývoja z hľadiska disponibility obilnín, ryže a zlomkovej ryže, ako aj ich ceny na trhu Spoločenstva na jednej strane a ceny obilnín, ryže a zlomkovej ryžovej a výrobkov z obilnín na svetovom trhu na druhej strane. V zmysle uvedených článkov je rovnako dôležité zabezpečiť na trhoch s obilninami a ryžou vyváženú situáciu a prirodzený vývoj z hľadiska cien a obchodovania a okrem toho prihliadať na ekonomický aspekt zamýšľaných vývozov a na záujem vyhnúť sa narušeniam na trhoch Spoločenstva.

(3)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1518/95 (3), týkajúce sa dovozného a vývozného režimu výrobkov na báze obilnín a ryže, definovalo vo svojom článku 4 špecifické kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri výpočte vývozných náhrad za tieto produkty.

(4)

Vývozné náhrady poskytované na niektoré výrobky je potrebné odstupňovať podľa obsahu popola, surovej celulózy, obalov, bielkovín, tukov alebo škrobu, pričom tento obsah je mimoriadne významný z hľadiska množstva základného produktu skutočne obsiahnutého v konečnom spracovanom výrobku.

(5)

Pre korene manioku a iné korene a tropické hľuzy, ako aj pre múky z nich vyrobené, so zreteľom na ekonomický aspekt vývozov a povahu a pôvod týchto produktov, sa momentálne nevyžaduje určenie vývozných náhrad za vývoz. Vzhľadom na malý podiel Spoločenstva na svetovom trhu v oblasti niektorých výrobkov z obilnín momentálne nevzniká potreba stanoviť náhrady za ich vývoz.

(6)

Situácia na svetovom trhu a špecifické požiadavky niektorých trhov môžu vyvolať potrebu rozlíšenia vývozných náhrad za niektoré produkty podľa krajiny určenia.

(7)

Vývozná náhrada musí byť stanovená raz za mesiac. V tomto období sa môže zmeniť.

(8)

Niektoré výrobky z kukurice môžu byť tepelne upravované, čo môže mať za následok priznanie náhrady, ktorá nezodpovedá kvalite výrobku. Treba spresniť, že takéto výrobky s obsahom naglejovateného škrobu nemôžu byť zvýhodnené vývoznými náhradami.

(9)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/17

(1)

V zmysle článku 13 nariadenia (ES) č. 1784/2003, rozdiel medzi kurzom alebo cenou produktov uvedených v článku 1 uvedeného nariadenia na svetovom trhu a cenou týchto produktov v spoločenstve môže byť vykrytý vývoznou náhradou.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1517/95 z 29. júna 1995 o pravidlách uplatňovania nariadenia (ES) č. 1784/2003 týkajúceho sa dovozného a vývozného režimu kŕmnych zmesí pre zvieratá vyrobených na báze obilnín, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1162/95 o osobitných pravidlách v uplatňovaní režimu dovozných a vývozných povolení v sektore obilnín a ryže (2), definovalo vo svojom článku 2 špecifické kritériá, ktoré sa musia brať do úvahy pri výpočte náhrady za tieto produkty.

(3)

Tento výpočet musí brať do úvahy aj obsah výrobkov z obilnín. Pre zjednodušenie, náhrada sa má vyplácať vo dvoch kategóriách „výrobkov z obilnín“, na jednej strane je to kukurica, najbežnejšie používaná obilnina na výrobu vyvážaných kŕmnych zmesí, a výrobky z kukurice, na druhej strane sú „ostatné obilniny“, to sú voliteľné výrobky z obilnín iných ako kukurica a výrobky z kukurice. Náhrada sa poskytuje za množstvo obilninového produktu obsiahnutého v kŕmnych zmesiach pre zvieratá.

(4)

Okrem toho musí výška vývoznej náhrady brať do úvahy aj možnosti a podmienky predaja týchto produktov na svetovom trhu, potrebu vyhnúť sa narušeniam na trhu spoločenstva a ekonomický aspekt vývozu.

(5)

Súčasná situácia na trhu s obilninami, najmä perspektívy zásobovania, vedie v súčasnosti k zrušeniu vývozných náhrad.

(6)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/19

(1)

Nariadenie Komisie (EHS) č. 1722/93 z 30. júna 1993, ktoré stanovuje podrobné pravidlá uplatňovania nariadení Rady (EHS) č. 1766/92 a (EHS) č. 1418/76 týkajúcich sa produkčných náhrad v sektore obilnín a ryže (2), stanovilo podmienky udeľovania náhrad za výrobu. Základ pre výpočet bol určený v článku 3 tohto nariadenia. Takto vypočítaná náhrada, diferencovaná v prípade potreby pre zemiakový škrob, sa musí stanoviť raz za mesiac a môže sa zmeniť, ak sa cena kukurice a/alebo pšenice podstatne zmení.

(2)

Na stanovenie presnej čiastky úhrady z titulu náhrad za výrobu, ktoré sa majú stanoviť týmto nariadením, treba tieto upraviť koeficientmi uvedenými v prílohe II k nariadeniu (EHS) č. 1722/93.

(3)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

a)

0,00 EUR/t pre škrob z kukurice, pšenice, raže a ovsa;

b)

0,00 EUR/t pre zemiakový škrob.

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/20

(1)

Článok 13 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1784/2003 a článok 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1785/2003 stanovujú, že rozdiel medzi kvótami alebo cenami na svetovom trhu pre výrobky uvedené v článku 1 každého z týchto nariadení a cenami v rámci Spoločenstva môže byť pokrytý vývoznou náhradou.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1043/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 3448/93, pokiaľ ide o systém udeľovania vývozných náhrad pre určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve a kritériá pre stanovenie čiastky týchto náhrad (3), určuje výrobky, na ktoré by mala byť stanovená sadzba náhrady uplatňovaná, ako je to vhodné, v prípade vývozu týchto výrobkov vo forme tovarov uvedených v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1784/2003 alebo v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 1785/2003.

(3)

V súlade s odsekom 1 článku 14 nariadenia (ES) č. 1043/2005 by sa mala sadzba náhrady na 100 kg každého príslušného základného výrobku stanoviť každý mesiac.

(4)

Záväzky prijaté v súvislosti s náhradami, ktoré môžu byť udeľované na vývoz poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v tovaroch, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, môžu byť predbežným stanovením vysokých sadzieb náhrad ohrozené. Preto je v takýchto situáciách potrebné prijať preventívne opatrenia, avšak bez toho, aby sa zabránilo uzatváraniu dlhodobých zmlúv. Stanovenie osobitnej sadzby náhrady na predbežné stanovenie náhrad je opatrením, ktoré umožňuje splniť tieto rozličné ciele.

(5)

S ohľadom na urovnanie medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o vývoze cestovín zo Spoločenstva do Spojených štátov amerických, schválené rozhodnutím Rady 87/482/EHS (4), je potrebné rozlišovať náhradu na tovar spadajúci pod kódy KN 1902 11 00 a 1902 19 podľa ich miesta určenia.

(6)

Podľa článku 15 ods. 2 a 3 nariadenia (ES) č. 1043/2005 znížená sadzba vývoznej náhrady musí byť stanovená vzhľadom na čiastku uplatniteľnej výrobnej náhrady, podľa nariadenia Komisie (EHS) č. 1722/93 (5), pre príslušný základný výrobok použitý počas predpokladaného obdobia výroby tovaru.

(7)

Alkoholické nápoje sa považujú za menej citlivé na cenu obilnín používaných pri ich výrobe. Avšak protokol 19 Aktu o pristúpení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska ustanovuje, že je potrebné rozhodnúť o potrebných opatreniach, aby bolo použitie obilnín Spoločenstva pri výrobe alkoholických nápojov získavaných z obilnín uľahčené. Je preto potrebné upraviť sadzbu náhrady vzťahujúcu sa na obilniny vyvážané vo forme alkoholických nápojov.

(8)

Riadiaci výbor pre obilniny nedoručil stanovisko v lehote stanovenej jeho predsedom,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/24

(1)

Článok 32 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 318/2006 stanovuje, že rozdiely medzi cenami v medzinárodnom obchode pre výrobky uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c), d) a g) uvedeného nariadenia a cenami v rámci Spoločenstva sa môžu uhradiť vývoznou náhradou, ak sú tieto výrobky vyvážané vo forme tovarov uvedených v prílohe VII uvedeného nariadenia.

(2)

Nariadenie Komisie (ES) č. 1043/2005 z 30. júna 2005, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 3448/93, pokiaľ ide o systém udeľovania vývozných náhrad pre určité poľnohospodárske výrobky vyvážané vo forme tovarov, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve a kritéria pre stanovenie čiastky týchto náhrad (2), určuje výrobky, na ktoré by mala byť stanovená sadzba náhrady uplatňovaná v prípade vývozu týchto výrobkov vo forme tovarov uvedených v prílohe VII nariadenia (ES) č. 318/2006.

(3)

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1043/2005, sadzba náhrady na 100 kg každého uvedeného základného výrobku by sa mala stanoviť každý mesiac.

(4)

Článok 32 ods. 4 nariadenia (ES) č. 318/2006 stanovuje, že vývozná náhrada na výrobok obsiahnutý v tovare nemôže prevýšiť náhradu uplatniteľnú na tento výrobok v prípade, že je vyvážaný bez ďalšieho spracovania.

(5)

Keďže situácia na trhu pre nasledujúce mesiace nemôže byť práve teraz určená, náhrady stanovené podľa tohto nariadenia je možné predbežne stanoviť.

(6)

Záväzky prijaté v súvislosti s náhradami, ktoré môžu byť udeľované na vývoz poľnohospodárskych výrobkov obsiahnutých v tovaroch, na ktoré sa nevzťahuje príloha I k zmluve, môžu byť predbežným stanovením vysokých sadzieb náhrad ohrozené. Preto je v takýchto situáciách potrebné prijať preventívne opatrenia, avšak bez toho, aby sa zabránilo uzatváraniu dlhodobých zmlúv. Stanovenie osobitnej sadzby náhrady pre predbežné stanovenie náhrad je opatrením, ktoré umožňuje splniť tieto rozličné ciele.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/26

(1)

Výberové konanie na poskytnutie náhrad na vývoz mäkkej pšenice do niektorých tretích krajín bolo otvorené nariadením Komisie (ES) č. 936/2006 (2).

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1501/95 z 29. júna 1995 ustanovujúce niektoré podmienky uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 1766/92 vo veci poskytnutia vývozných náhrad ako i opatrenia, ktoré treba prijať v prípade narušenia trhu s obilninami (3), môže Komisia na základe doručených ponúk rozhodnúť, že im nevyhovie.

(3)

Na základe kritérií uvedených v článku 1 nariadenia (ES) č. 1501/95 sa maximálna náhrada nemá určiť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/27

(1)

V nariadení Komisie (ES) č. 38/2007 zo 17. januára 2007, ktorým sa vyhlasuje stála verejná súťaž na ďalší predaj cukru v držbe intervenčných agentúr Belgicka, Českej republiky, Španielska, Írska, Talianska, Maďarska, Poľska, Slovenska a Švédska (2) sa vyžaduje vyhlásenie čiastkových verejných súťaží.

(2)

Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 38/2007 a po preskúmaní ponúk predložených po vyhlásení čiastkovej verejnej súťaže, ktorá sa končí 21. februára 2007, je vhodné určiť pre túto čiastkovú verejnú súťaž maximálnu výšku vývoznej náhrady.

(3)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre cukor,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/28

(1)

Článkom 3 ods. 2 bodom i) písm. d) a článkom 4 ods. 2 bodom i) písm. d) nariadenia (ES) č. 2037/2000 sa po 31. decembri 2004 zakazuje výroba, dovoz a uvádzanie na trh metylbromidu na všetky použitia s výnimkou okrem iného (2) kritických použití v súlade s článkom 3 ods. 2 bodom ii) a kritériami stanovenými v rozhodnutí strán Montrealského protokolu IX/6, ako aj ostatnými príslušnými kritériami, ktoré strany odsúhlasili. Výnimky pre kritické použitia sa považujú za obmedzené odchýlky s cieľom poskytnúť krátku lehotu na prijatie alternatív.

(2)

Podľa rozhodnutia IX/6 sa metylbromid má klasifikovať ako „kritický“ len vtedy, ak žiadateľ preukáže, že nedostatočná dostupnosť metylbromidu na konkrétny účel by spôsobila značné narušenie trhu a že neexistujú technicky a hospodársky uskutočniteľné alternatívy alebo náhrady dostupné pre používateľa, ktoré by boli prijateľné z hľadiska životného prostredia a zdravia a vhodné pre jednotlivé plodiny a okolnosti navrhnutia látky. Okrem toho by sa prípadná výroba a spotreba metylbromidu na kritické použitia mala povoliť len v prípade, že boli prijaté všetky technicky a hospodársky uskutočniteľné kroky na minimalizáciu kritického použitia a s ním spojených emisií metylbromidu. Žiadateľ by mal takisto preukázať, že sa vynakladá primerané úsilie s cieľom posudzovať alternatívy a náhrady, uviesť ich na trh a zaručiť ich schválenie vnútroštátnymi regulačnými orgánmi a že sa uskutočňujú výskumné programy na vývoj a rozšírenie alternatív.

(3)

Komisia 18. januára 2006 prijala žiadosť Grécka o kritické využitie metylbromidu na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2006 s celkovou hmotnosťou 113 081 kg.

(4)

Komisia uplatnila kritériá uvedené v rozhodnutí IX/6 a článku 3 ods. 2 bode ii) nariadenia (ES) č. 2037/2000 s cieľom určiť množstvo metylbromidu, ktoré je možné povoliť na kritické použitia v Grécku v roku 2006. Komisia usúdila, že za určitých okolností boli k dispozícii alternatívy a v roku 2006 by sa potreba metylbromidu na kritické použitie Grécka mala pokryť množstvom 46 771 kg. Kategórie kritického použitia sú podobné kategóriám vymedzeným pre Grécko v tabuľke A rozhodnutia XVII/9 schváleného na sedemnástom zasadnutí strán Montrealského protokolu (3).

(5)

Článkom 3 ods. 2 bodom ii) sa od Komisie vyžaduje, aby takisto ustanovila, ktorí používatelia môžu využívať výnimku pre kritické použitia. V článku 17 ods. 2 sa ustanovuje požiadavka, aby členské štáty vymedzili minimálne požiadavky na kvalifikáciu pracovníkov zapojených do používania metylbromidu, a keďže fumigácia predstavuje jediné použitie, Komisia preto určila, že pracovníci vykonávajúci fumigáciu budú jedinými používateľmi navrhnutými členským štátom a oprávnenými Komisiou na používanie metylbromidu na kritické použitia. Pracovníci vykonávajúci fumigáciu majú kvalifikáciu na bezpečné používanie metylbromidu, napríklad na rozdiel od poľnohospodárov alebo majiteľov mlynov, ktorí vo všeobecnosti nemajú kvalifikáciu na používanie metylbromidu, ale ktorí vlastnia pozemok alebo priestory, na ktorých sa bude používať. Členské štáty okrem toho zaviedli postupy na určovanie pracovníkov vykonávajúcich fumigáciu na svojom území, ktorí sú oprávnení používať metylbromid na kritické použitia.

(6)

V článku 4 ods. 2 bode ii) sa uvádza, že s výhradou článku 4 ods. 4 sa uvedenie na trh a používanie metylbromidu v iných podnikoch, ako sú výrobcovia a dovozcovia, po 31. decembri 2005 zakazuje. V článku 4 ods. 4 sa uvádza, že článok 4 ods. 2 sa nevzťahuje na uvádzanie na trh a používanie kontrolovaných látok, ak sa používajú na splnenie povolených požiadaviek na kritické použitie tých používateľov, ako je ustanovené v článku 3 ods. 2.

Okrem výrobcov a dovozcov budú po 31. decembri 2005 môcť preto aj pracovníci vykonávajúci fumigáciu, registrovaní Komisiou, v roku 2006 uvádzať na trh metylbromid a používať ho na kritické použitie. Pracovník vykonávajúci fumigáciu zvyčajne žiada dovozcu o dovoz aj dodávku metylbromidu.

(7)

Pracovníci vykonávajúci fumigáciu, registrovaní Komisiou na kritické použitie v roku 2005, budú môcť preniesť do roku 2006 akýkoľvek zostatok metylbromidu, ktorý nebol použitý v roku 2005 (uvádzané ako „zásoby“). Európska komisia zaviedla postupy udeľovania licencií na odpočítanie takýchto zásob metylbromidu pred dovozom alebo výrobou ďalšieho metylbromidu s cieľom splniť povolené požiadavky na kritické použitie v roku 2006. Rozhodnutím IX/6 sa ustanovuje, že výroba a spotreba metylbromidu na kritické použitia by sa mala povoliť len v prípade, ak metylbromid nie je k dispozícii z existujúcich zásob uloženého alebo recyklovaného metylbromidu. Článkom 3 ods. 2 bodom ii) sa ustanovuje, že výroba a dovoz metylbromidu sa povoľuje len v prípade, ak od žiadnej strany nie je k dispozícii recyklovaný ani regenerovaný metylbromid. V súlade s článkom 3 ods. 2 bodom ii) rozhodnutia IX/6 a podľa informácií, ktoré Grécko poskytlo Komisii, nie sú v Grécku k dispozícii zásoby metylbromidu na kritické použitie.

(8)

Komisia v skoršom rozhodnutí Komisie 2006/350/ES (4) schválila množstvo 1 607 587 kg metylbromidu na kritické použitie v 8 členských štátoch na obdobie od 1. januára do 31. decembra 2006 na základe žiadostí, ktoré jej predložili členské štáty v júli 2005. Pri množstve schválenom pre Grécko v tomto rozhodnutí sa zohľadnilo množstvo nutné na pokrytie potreby pre kritické použitie na obdobie od 1. júna do 31. decembra 2006.

(9)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 18 nariadenia (ES) č. 2037/2000,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/31

(1)

Výskyt nákazlivej chudokrvnosti lososov (ISA) na Faerských ostrovoch viedol k prijatiu rozhodnutia Komisie 2003/71/ES z 29. januára 2003 o určitých ochranných opatreniach týkajúcich sa nákazlivej chudokrvnosti lososov na Faerských ostrovoch (3). Toto rozhodnutie sa má uplatňovať do 31. januára 2007.

(2)

Rozhodnutím Spoločného výboru ES – Faerské ostrovy č. 2/2005 z 8. decembra 2005, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1/2001 ustanovujúce vykonávanie Protokolu o veterinárnych záležitostiach doplňujúceho dohodu medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a dánskou vládou a miestnou vládou Faerských ostrovov na strane druhej (4), sa schvaľuje pohotovostný plán predložený Faerskými ostrovmi pre určité choroby rýb vrátane rýb nakazených nákazlivou chudokrvnosťou lososov v súlade s článkom 15 smernice Rady 93/53/EHS z 24. júna 1993 zavádzajúcej minimálne opatrenia Spoločenstva na kontrolu určitých chorôb rýb (5) („pohotovostný plán“).

(3)

Pohotovostný plán zahŕňa schému vylovenia rýb v súlade s článkom 6 smernice 93/53/EHS. Očkovanie sa stále používa ako stratégia na kontrolu choroby. S cieľom zabrániť rozšíreniu choroby na neinfikované oblasti by mali ochranné opatrenia stanovené v rozhodnutí 2003/71/ES zostať v platnosti, pokým sa vykonáva očkovanie.

(4)

V smernici Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (6) sa ustanovuje, že transpozičné opatrenia prijaté členskými štátmi podľa uvedenej smernice sa musia uplatňovať od 1. augusta 2008. Rozhodnutie 2003/71/ES by sa malo preto zodpovedajúcim spôsobom preskúmať pred týmto dátumom.

(5)

Rozhodnutie 2003/71/ES by sa malo preto zmeniť a doplniť s cieľom predĺžiť obdobie uplatňovania od 31. januára 2007 do 31. júla 2008.

(6)

Výskyt nákazlivej chudokrvnosti lososov (ISA) v Nórsku viedol k prijatiu rozhodnutia Komisie 2003/70/ES z 29. januára 2003 o určitých ochranných opatreniach týkajúcich sa nákazlivej chudokrvnosti lososov v Nórsku (7). Toto rozhodnutie sa uplatňovalo do 1. februára 2004. V záujme zrozumiteľnosti by sa malo uvedené rozhodnutie výslovne zrušiť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,

23.2.2007   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 55/33

(1)

Európska rada uznala, že budovaním plne otvorenej informačnej spoločnosti prístupnej všetkým a založenej na širokom používaní informačných a komunikačných technológii (IKT) vo verejných službách, malých a stredných podnikoch (MSP) a domácnostiach sa významne podporuje rast a zamestnanosť (2). Komisia prostredníctvom iniciatívy i2010 zdôraznila význam IKT ako hnacej sily konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanost (3).

(2)

Pre rozvoj IKT je nesmierne dôležité vytvoriť otvorený a konkurencieschopný jednotný trh pre zariadenia a služby informačnej spoločnosti a médií v rámci Spoločenstva. Regulačným rámcom Spoločenstva pre elektronické komunikačné služby a zariadenia sa môže posilniť konkurencieschopnosť a podporiť hospodárska súťaž v odvetví IKT okrem iného tak, že sa ním zabezpečí včasné zavádzanie nových technológií.

(3)

Ultraširokopásmové technológie, ktoré sú zvyčajne charakteristické nízkym vyžiareným výkonom vo veľmi širokom frekvenčnom pásme, by mohli poskytovať množstvo aplikácií v oblasti komunikácií, merania, lokalizácie, zdravotníctva, dohľadu a spracovania obrazu, čo bude mať priaznivý vplyv na rôzne politiky Spoločenstva, vrátane informačnej spoločnosti a vnútorného trhu. V tejto súvislosti je dôležité vytvoriť také regulačné podmienky, ktorými sa podnieti rozvoj ekonomicky životaschopných trhov pre aplikácie ultraširokopásmových technológii hneď, ako sa naskytnú obchodné príležitosti.

(4)

Včasné zavádzanie a rozvoj aplikácií využívajúcich ultraširokopásmové technológie v rámci Spoločenstva bude sprevádzať harmonizácia pravidiel využívania frekvenčného spektra naprieč Spoločenstvom, čím sa vytvorí účinný jednotný trh pre tieto aplikácie, ktorý prinesie úspory z výroby vo veľkom a výhody pre spotrebiteľa.

(5)

Hoci ultraširokopásmové signály majú zvyčajne veľmi nízky výkon, stále existuje možnosť škodlivého rušenia s existujúcimi rádiokomunikačnými službami a treba ho riešiť. Regulačný rámec využívania rádiového spektra pre ultraširokopásmové technológie musí rešpektovať právo na ochranu pred rušením (vrátane prístupu k frekvenčnému spektru pre rádioastronómiu, satelitný výskum Zeme a systémy pre vesmírny výskum) a vyvážiť záujmy doterajších služieb s celkovým politickým cieľom, ktorým je poskytovať vhodné podmienky na zavádzanie inovačných technológií v prospech spoločnosti.

(6)

Využívanie frekvenčného spektra podlieha požiadavkám práva Spoločenstva v oblasti ochrany verejného zdravia, najmä smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/40/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (4) a odporúčaniu Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) (5). Ochrana zdravia je pri rádiových zariadeniach zabezpečená súladom takýchto zariadení so základnými požiadavkami podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/5/ES z 9. marca 1999 o rádiovom zariadení a koncových telekomunikačných zariadeniach a o vzájomnom uznávaní ich zhody (ďalej len „smernica o RZ & KTZ“) (6).

(7)

Podľa článku 4 ods. 2 rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre Komisia poskytla Európskej konferencii poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“) tri poverenia (7) na vykonanie všetkých potrebných prác na zistenie najvhodnejších technických a prevádzkových kritérií na harmonizované zavedenie ultraširokopásmových aplikácií v Európskej únii.

(8)

Toto rozhodnutie je založené na technických štúdiách, ktoré vykonala CEPT na základe poverenia EK. Tieto štúdie kompatibility vychádzajú okrem iného z predpokladu, že zariadenie, ktoré využíva ultraširokopásmové technológie, sa bude prevádzkovať najmä vnútri budov a že prestane vysielať do desiatich sekúnd, ak nedostane od príslušného prijímača potvrdenie o príjme prenosu. Videosignály sa budú navyše prenášať prevažne s použitím vysokoúčinného kódovania.

(9)

Vonkajšie používanie zariadení, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, by nemalo zahŕňať ich používanie pri vonkajšom pevnom umiestnení alebo pripojenie k pevnej vonkajšej anténe, alebo používanie vo vozidlách. Možné rušenie spôsobené takýmto používaním si vyžaduje ďalší výskum.

(10)

Zariadenia, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, patrí do rozsahu pôsobnosti smernice RZ & KTZ. Využívanie frekvenčných pásiem zariadeniami, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie na komunikáciu v lietadlách pri riadení letovej prevádzky a na aplikácie na ochranu života na lodiach, však nepatrí do pôsobnosti smernice RZ & KTZ a akékoľvek používanie takéhoto vybavenia v prostredí zabezpečujúcom ochranu života treba určiť v príslušných odvetvových predpisoch.

(11)

Európska komisia vydala na základe smernice RZ & KTZ európskym organizáciám pre normalizáciu poverenie (M/329) na stanovenie súboru harmonizovaných noriem týkajúcich sa ultraširokopásmových aplikácií, ktoré sa podľa tejto smernice majú uznať a z ktorých bude vyplývať predpoklad súladu s jej požiadavkami.

(12)

V reakcii na poverenie M/329 od EK vypracúva ETSI európske normy, akou je harmonizovaná norma EN 302 065 pre ultraširokopásmové technológie, v ktorej sa zohľadnia štúdie kompatibility CEPT a možné súhrnné účinky, ak by tieto účinky mohli viesť k rušeniu. Harmonizované normy by sa mali aktualizovať a postupom času sa vyvíjať, aby bola zabezpečená ochrana vznikajúcich služieb, pre ktoré zatiaľ neboli určené pásma.

(13)

Ak sa členský štát nazdáva, že zariadenia, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie podľa smernice RZ & KTZ a podľa akejkoľvek podľa nej prijatej harmonizovanej normy, nie sú v súlade s požiadavkami uvedenej smernice, môže v súlade s článkami 9 a 5 uvedenej smernice uplatniť ochranné opatrenia.

(14)

Využívanie frekvenčného spektra zariadeniami, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie podľa tohto rozhodnutia, sa povolí bez nároku na ochranu a bez rušenia a mal by sa naň preto vzťahovať článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby (8).

(15)

S cieľom zabezpečiť trvalú relevantnosť podmienok vymedzených v tomto rozhodnutí a vzhľadom na rýchlo sa meniace prostredie frekvenčného spektra by vnútroštátne správne orgány mali sledovať, pokiaľ je to možné, využívanie frekvenčného spektra zariadeniami, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie, aby sa toto rozhodnutie mohlo aktívne preskúmavať. Pri tomto prieskume by sa mal zohľadniť technologický vývoj a zmeny situácie na trhu a overiť, či sú stále platné prvotné predpoklady týkajúce sa prevádzky zariadení, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie v rámci frekvenčného rozsahu špecifikovaného v tomto rozhodnutí.

(16)

S cieľom zabezpečiť primeranú ochranu existujúcich služieb by sa v tejto smernici mali stanoviť podmienky, ktoré sa pokladajú za dostatočné na zabezpečenie služieb prevádzkovaných v súčasnosti.

(17)

Vhodné zmierňovacie techniky (napríklad Detect-And-Avoid alebo Low-Duty-Cycle) skúmajú a špecifikujú CEPT a ETSI v rámci príslušných poverení EK, a keď budú ustálené a preukázateľne zabezpečujúce primeranú ochranu, zahrnú sa do harmonizovaných noriem v rámci smernice RZ & KTZ.

(18)

Podmienky pre zariadenia, ktoré využívajú ultraširokopásmové technológie bez vhodných zmierňovacích techník v pásme od 4,2 do 4,8 GHz, by mali byť časovo obmedzené a po 31. decembri 2010 by sa mali nahradiť reštriktívnejšími podmienkami, pretože takýto typ zariadení by sa mal v budúcnosti používať výlučne v pásme nad 6 GHz.

(19)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rádiové spektrum,

1.

„zariadenie, ktoré využíva ultraširokopásmové technológie“ je zariadenie, ktorého neoddeliteľnou súčasťou alebo príslušenstvom je technológia pre rádiovú komunikáciu krátkeho dosahu, vrátane zámerného generovania a prenosu elektromagnetickej energie, ktorá sa prenáša vo frekvenčnom rozsahu väčšom ako 50 MHz, ktorý sa môže prekrývať s viacerými frekvenčnými pásmami pridelenými rádiokomunikačným službám;

2.

„bez nároku na ochranu a bez rušenia“ znamená, že tieto zariadenia nemajú zabezpečenú ochranu pred rušením od rádiokomunikačných služieb a súčasne nesmú spôsobovať rušenie žiadnej rádiokomunikačnej službe;

3.

„vnútri budov“ znamená vnútorné priestory budov alebo miesta, kde tienenie zvyčajne vytvorí útlm potrebný na ochranu rádiokomunikačných služieb pred rušením;

4.

„motorové vozidlo“ znamená akékoľvek vozidlo uvedené v smernici Rady 70/156/EHS (9);

5.

„železničné vozidlo“ znamená akékoľvek vozidlo uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 91/2003 (10);

6.

„EIRP“ znamená ekvivalentný izotropný vyžiarený výkon;

7.

„stredná hustota EIRP“ znamená stredný výkon meraný s rozlíšením šírky pásma 1 MHz, detektorom efektívnej hodnoty (RMS) a priemerovacím časom najviac 1 ms;

8.

„špičková hustota EIRP“ znamená špičkovú úroveň prenosu v rámci 50 MHz pásma, ktorého stredom je frekvencia s maximálnym stredným vyžiareným výkonom. Pri meraní v pásme so šírkou x MHz treba túto úroveň znížiť koeficientom 20log(50/x)dB;

9.

„maximálna hustota EIRP“ znamená najsilnejší signál meraný v ktoromkoľvek smere a na akejkoľvek frekvencii vo vymedzenom rozsahu.