13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/1

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 788/96 z 22. apríla 1996 o predkladaní štatistík o produkcii chovu rýb členskými štátmi (2) vyžaduje od členských štátov, aby predkladali ročné údaje o objeme produkcie.

(2)

Rast podielu akvakultúry na celkovej produkcii Spoločenstva v oblasti rybného hospodárstva si vyžaduje väčší rozsah údajov pre racionálny rozvoj a riadenie tohto sektora v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(3)

Stúpajúci význam liahní a odchovní pre činnosti v oblasti akvakultúry si vyžaduje podrobné údaje na účely vhodného monitorovania a riadenia tohto sektora v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(4)

Údaje o objeme i hodnote produkcie sú potrebné na preskúmanie a posúdenie trhu produktov akvakultúry.

(5)

Údaje o štruktúre sektora a využívaných technológiách sú potrebné na zabezpečenie priemyslu šetrného k životnému prostrediu.

(6)

Nariadenie (ES) č. 788/96 by sa malo zrušiť.

(7)

S cieľom zabezpečiť plynulý prechod od režimu platného podľa nariadenia (ES) č. 788/96 by toto nariadenie malo umožniť členským štátom prechodné obdobie v dĺžke do troch rokov, pokiaľ by uplatňovanie tohto nariadenia na ich vnútroštátne štatistické systémy vyžadovalo podstatné úpravy a mohlo by spôsobiť značné praktické problémy.

(8)

Keďže cieľ tohto nariadenia, ktorým je vytvorenie spoločného právneho rámca pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva v sektore akvakultúry, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(9)

Nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (3) poskytuje referenčný rámec pre štatistiku rybného hospodárstva. Vyžaduje najmä súlad so zásadami nestrannosti, spoľahlivosti, objektívnosti, nákladovej efektívnosti, ochrany dôverných štatistických údajov a transparentnosti.

(10)

Zhromažďovanie a predkladanie štatistických údajov je základným nástrojom dobrého riadenia spoločnej politiky rybného hospodárstva.

(11)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (4).

(12)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie technických zmien príloh k tomuto nariadeniu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(13)

Komisii by mal pomáhať Stály výbor pre štatistiku poľnohospodárstva zriadený rozhodnutím Rady 72/279/EHS (5),

a)

pojem „štatistika Spoločenstva“, ako je definovaný v článku 2 nariadenia (ES) č. 322/97;

b)

pojem „akvakultúra“, ako je definovaný v článku 3 písm. d) nariadenia Rady (ES) č. 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (6);

c)

„akvakultúra založená na odlove“ je postup zberu alebo lovu jedincov vo voľnej prírode a ich následné použitie v akvakultúre;

d)

„produkcia“ je výstup akvakultúry pri prvom predaji vrátane produkcie liahní a odchovní ponúkaný na predaj.

a)

ročnú produkciu (objem a jednotkovú hodnotu) akvakultúry;

b)

ročné vstupy (objem a jednotkovú hodnotu) akvakultúry založenej na odlove;

c)

ročnú produkciu z liahní a odchovní;

d)

štruktúru sektora akvakultúry.

13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/14

(1)

Komisia (Eurostat) potrebuje mať dostatočne spoľahlivé, podrobné a porovnateľné údaje o obyvateľoch, domoch a bytoch s cieľom umožniť Spoločenstvu plniť úlohy, ktoré mu boli pridelené, najmä na základe článkov 2 a 3 zmluvy. Na úrovni Spoločenstva musí byť zabezpečená dostatočná porovnateľnosť, pokiaľ ide o metodiku, definície a program štatistických údajov a metaúdajov.

(2)

Periodické štatistické údaje o obyvateľstve a o hlavných rodinných, sociálnych a ekonomických charakteristikách jednotlivcov a charakteristikách ich bývania sú potrebné na preskúmanie a definovanie regionálnych, sociálnych a environmentálnych politík, ktoré ovplyvňujú konkrétne sektory Spoločenstva. Predovšetkým je potrebné zbierať podrobné informácie o domoch a bytoch na podporu rôznych činností Spoločenstva, ako je podpora sociálneho začlenenia a monitorovanie sociálnej súdržnosti na regionálnej úrovni alebo ochrana životného prostredia a podpora energetickej účinnosti.

(3)

Vzhľadom na vývoj v oblasti metodiky a technológií by sa mali určiť najlepšie postupy a malo by sa zabezpečiť posilnenie zdrojov údajov a metodík používaných na sčítanie v členských štátoch.

(4)

Aby sa zabezpečila porovnateľnosť údajov, ktoré poskytujú členské štáty, a aby sa vytvorili spoľahlivé prehľady na úrovni Spoločenstva, použité údaje by sa mali vzťahovať na rovnaký referenčný rok.

(5)

V súlade s nariadením Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (2), ktorým sa ustanovuje referenčný rámec pre ustanovenia tohto nariadenia, je nutné, aby zber štatistických údajov bol v súlade so zásadami nestrannosti, čo znamená najmä objektívnosť a vedeckú nezávislosť, rovnako ako so zásadami transparentnosti, spoľahlivosti, relevancie, efektívnosti nákladov a ochrany utajenia štatistických údajov.

(6)

Prenos údajov podliehajúcich štatistickej dôvernosti sa riadi nariadením (ES) č. 322/97 a nariadením Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (3). Opatrenia, ktoré sa prijmú v súlade s uvedenými nariadeniami, zabezpečujú fyzickú a logistickú ochranu dôverných údajov a tiež zabezpečujú to, aby pri vzniku a šírení štatistík Spoločenstva nedošlo k ich nezákonnému vyzradeniu alebo použitiu na iné než štatistické účely.

(7)

Pri tvorbe a šírení štatistických údajov Spoločenstva podľa tohto nariadenia by národné štatistické úrady a Štatistický úrad Spoločenstva mali zohľadňovať zásady stanovené v Európskom kódexe štatistických postupov, ktorý 24. februára 2005 prijal Výbor pre štatistický program, zriadený rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom (4), a pripojené k odporúčaniu Komisie týkajúcemu sa nezávislosti, integrity a zodpovednosti národných štatistických úradov a Štatistického úradu Spoločenstva.

(8)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zber a spracovanie porovnateľných a komplexných štatistických údajov Spoločenstva o obyvateľoch, domoch a bytoch, v dôsledku nedostatku spoločných štatistických charakteristík a požiadaviek na kvalitu, ako aj nedostatku metodickej transparentnosti nemožno dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto sa prostredníctvom spoločného štatistického rámca môžu lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov.

(9)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(10)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na určenie podmienok na stanovenie nasledujúcich referenčných rokov a na prijatie programu štatistických údajov a metaúdajov. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(11)

Uskutočnili sa konzultácie s Výborom pre štatistický program v súlade s článkom 3 rozhodnutia 89/382/EHS, Euratom,

a)

„obyvatelia“ znamenajú národné, regionálne a miestne obyvateľstvo v jeho obvyklom bydlisku v čase referenčného dátumu;

b)

„domy a byty“ znamenajú obytné priestory a budovy, ako aj podmienky bývania a vzťah medzi obyvateľmi a obytnými priestormi na národnej, regionálnej a miestnej úrovni k referenčnému dátumu;

c)

„budovy“ znamenajú také budovy, ktoré obsahujú obytné priestory určené na bývanie ľudí alebo bytové jednotky, ktoré sú obvykle vyhradené na sezónne alebo vedľajšie využívanie alebo sú neobývané;

d)

„obvyklé bydlisko“ znamená miesto, v ktorom osoba obvykle trávi každodenný čas oddychu bez ohľadu na dočasnú neprítomnosť na účely rekreácie, dovoleniek, návštev priateľov a príbuzných, podnikania, lekárskeho ošetrenia alebo náboženskej púte.

Za osoby s obvyklým bydliskom v predmetnej zemepisnej oblasti by sa mali považovať len osoby, ktoré:

Ak obvyklé bydlisko nie je možné určiť na základe kritérií uvedených v bode i) alebo ii), obvyklé bydlisko znamená miesto zákonného alebo registrovaného bydliska;

e)

„referenčný dátum“ znamená dátum, na ktorý sa vzťahujú údaje príslušného členského štátu, v súlade s článkom 5 ods. 1;

f)

„národný“ znamená na území členského štátu;

g)

„regionálny“ znamená na úrovni NUTS 1, NUTS 2 alebo NUTS 3, ktoré sú definované v klasifikácii územných jednotiek na štatistické účely (NUTS), stanovenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (6) v znení platnom k referenčnému dátumu;

h)

„miestny“ znamená na úrovni 2 základných územných jednotiek (úroveň LAU 2);

i)

„základné charakteristiky sčítania obyvateľov, domov a bytov“ znamená individuálne sčítanie, simultánnosť, univerzálnosť v rámci definovaného územia, dostupnosť údajov o malej oblasti a definovanú periodicitu.

a)

tradičnom sčítaní;

b)

sčítaní založenom na registroch;

c)

kombinácii tradičného sčítania a výberového zisťovania;

d)

kombinácii sčítania založeného na registroch a výberového zisťovania;

e)

kombinácii sčítania založeného na registroch a tradičného sčítania;

f)

kombinácii sčítania založeného na registroch, výberového zisťovania a tradičného sčítania a

g)

vhodnom zisťovaní so striedavými výbermi (rotačné sčítanie).

—

„relevantnosť“ sa vzťahuje na mieru, do akej štatistika spĺňa súčasné a potenciálne potreby užívateľov,

—

„presnosť“ sa vzťahuje na mieru, do akej sa odhady približujú k neznámym skutočným hodnotám,

—

„aktuálnosť“ a „včasnosť“ sa vzťahujú na posun medzi referenčným obdobím a dostupnosťou výsledkov,

—

„dostupnosť“ a „jasnosť“ sa vzťahujú na podmienky a opatrenia, v prítomnosti ktorých môžu užívatelia získať, využívať a vykladať údaje,

—

„porovnateľnosť“ sa vzťahuje na mieru dosahu rozdielov medzi použitými štatistickými pojmami a meracími nástrojmi a postupmi pri porovnávaní štatistík v rámci geografických oblastí, sektorových oblastí alebo v priebehu času,

—

„súdržnosť“ sa vzťahuje na primeranosť údajov, ktoré sa dajú spoľahlivo kombinovať rôznymi spôsobmi a na rôzne účely.

a)

technické špecifikácie predmetov, ako to vyžaduje toto nariadenie, ako aj ich klasifikácií, ako je uvedené v článku 5 ods. 4;

b)

prijatie vhodného technického formátu podľa článku 5 ods. 5 a

c)

príslušná forma týkajúca sa správ o kvalite a štruktúra týchto správ, ako stanovuje článok 6 ods. 3.

a)

stanovenie referenčných rokov podľa článku 5 ods. 1 a

b)

prijatie programu štatistických údajov a metaúdajov podľa článku 5 ods. 3.

13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/21

(1)

Vnútorný trh tvorí oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je voľný pohyb tovaru zabezpečený na základe zmluvy, ktorou sa zakazujú opatrenia s rovnocenným účinkom ako kvantitatívne obmedzenia na dovoz. Tento zákaz sa vzťahuje na každé vnútroštátne opatrenie, ktoré môže priamo alebo nepriamo, skutočne alebo potenciálne brániť obchodu s tovarom vnútri Spoločenstva.

(2)

Prekážky voľného pohybu tovaru medzi členskými štátmi môžu príslušné orgány členských štátov nezákonne vytvárať pri chýbajúcej harmonizácii právnych predpisov tým, že sa na výrobky, ktoré sú uvedené na trh v súlade s právnymi predpismi v inom členskom štáte, uplatňujú technické pravidlá ustanovujúce požiadavky, ktoré majú tieto výrobky spĺňať, ako sú pravidlá súvisiace s klasifikáciou, tvarom, rozmermi, hmotnosťou, zložením, prezentáciou, označením a balením. Uplatňovanie takýchto pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, môže byť v rozpore s článkami 28 a 30 zmluvy, a to aj vtedy, keď sa uplatňujú bez rozdielu na všetky výrobky.

(3)

Zásada vzájomného uznávania, ktorá vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, je jedným z prostriedkov na zabezpečenie voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu. Vzájomné uznávanie sa vzťahuje na výrobky, ktoré nepodliehajú harmonizačným právnym predpisom Spoločenstva, alebo na aspekty výrobkov, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti takýchto právnych predpisov. V súlade s touto zásadou členský štát nemôže zakázať na svojom území predaj výrobkov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, ani vtedy, ak boli tieto výrobky vyrobené podľa iných technických pravidiel ako tie, ktorým podliehajú domáce výrobky. Jedinými výnimkami z tejto zásady sú obmedzenia, ktoré sú oprávnené z dôvodov uvedených v článku 30 zmluvy alebo na základe iných prevažujúcich dôvodov verejného záujmu a ktoré sú primerané sledovanému cieľu.

(4)

Stále existuje množstvo problémov, pokiaľ ide o správne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania členskými štátmi. Je preto nevyhnutné ustanoviť postupy na minimalizáciu možnosti, aby technické pravidlá vytvárali nezákonné prekážky voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Tým, že v členských štátoch neexistujú takéto postupy, sa vytvárajú dodatočné prekážky voľnému pohybu tovaru, pretože to odrádza podniky od predaja svojich výrobkov, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte, na území členského štátu uplatňujúceho technické pravidlá. Z prieskumov vyplýva, že mnohé podniky, a najmä malé a stredné podniky (MSP), buď upravujú svoje výrobky tak, aby vyhovovali technickým pravidlám členských štátov, alebo sa vyhýbajú ich uvedeniu na trh v týchto členských štátoch.

(5)

Príslušné orgány nemajú ani primerané postupy na uplatňovanie svojich technických pravidiel na osobitné výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte. To, že takéto postupy neexistujú, ohrozuje ich schopnosť posúdiť zhodu výrobkov v súlade so zmluvou.

(6)

V rezolúcii Rady z 28. októbra 1999 o vzájomnom uznávaní (3) sa uviedlo, že hospodárske subjekty a občania nie vždy naplno a správne využívali zásadu vzájomného uznávania, pretože neboli dostatočne informovaní o tejto zásade a o dôsledkoch jej fungovania. Rada vyzvala členské štáty, aby vypracovali príslušné opatrenia s cieľom poskytnúť hospodárskym subjektom a občanom efektívny rámec vzájomného uznávania, a to okrem iného efektívnym vybavovaním žiadostí hospodárskych subjektov a občanov a rýchlymi odpoveďami na tieto žiadosti.

(7)

Európska rada na svojom zasadnutí 8. a 9. marca 2007 zdôraznila, že je dôležité dodať vnútornému trhu s tovarom nový stimul posilnením vzájomného uznávania a súčasným zaručením vysokej úrovne bezpečnosti a ochrany spotrebiteľa. Európska rada na svojom zasadnutí 21. a 22. júna 2007 zdôraznila, že ďalšie posilňovanie štyroch slobôd vnútorného trhu (voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu) a zlepšovanie jeho fungovania majú naďalej rozhodujúci význam pre rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť.

(8)

Bezproblémové fungovanie vnútorného trhu s tovarom si vyžaduje primerané a transparentné opatrenia na riešenie problémov, ktoré vyplývajú z uplatňovania technických pravidiel členského štátu na osobitné výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte.

(9)

Týmto nariadením by nemala byť dotknutá ďalšia harmonizácia technických pravidiel, pokiaľ je to vhodné, s cieľom zlepšiť fungovanie vnútorného trhu.

(10)

Obchodné bariéry môžu tiež vyplynúť z iných typov opatrení spadajúcich do rozsahu pôsobnosti článkov 28 a 30 zmluvy. Medzi tieto opatrenia môžu patriť napríklad technické špecifikácie vypracované na účely postupov verejného obstarávania alebo povinnosti používať úradné jazyky členských štátov. Takéto opatrenia by však nemali byť technickým pravidlom v zmysle tohto nariadenia, a preto by nemali patriť do jeho rozsahu pôsobnosti.

(11)

Technické pravidlá v zmysle tohto nariadenia sa niekedy uplatňujú počas a prostredníctvom postupu povinného predchádzajúceho povolenia stanoveného právnymi predpismi členského štátu, v súlade s ktorým pred uvedením výrobku alebo typu výrobku na trh daného členského štátu alebo jeho časti by mal príslušný orgán tohto členského štátu poskytnúť na základe žiadosti svoj formálny súhlas. Samotná existencia takéhoto postupu obmedzuje voľný pohyb tovaru. Preto ak má byť postup povinného prechádzajúceho povolenia opodstatnený z hľadiska základnej zásady voľného pohybu tovaru v rámci vnútorného trhu, mal by sledovať cieľ vo verejnom záujme uznaný právom Spoločenstva a mal by byť nediskriminačný a primeraný; to znamená, že by mal byť vhodný na zabezpečenie dosiahnutia sledovaného cieľa, ale nemal by presahovať rámec nevyhnutný na jeho dosiahnutie. Súlad takéhoto postupu so zásadou proporcionality by sa mal posudzovať z hľadiska kritérií uvedených v judikatúre Súdneho dvora.

(12)

Požiadavka, aby uvedenie výrobku na trh podliehalo predchádzajúcemu povoleniu, by ako taká nemala predstavovať technické pravidlo v zmysle tohto nariadenia, takže rozhodnutie o vylúčení alebo odstránení výrobku z trhu výhradne na základe toho, že nemá platné predchádzajúce povolenie, by nemalo predstavovať rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Ak sa však predkladá žiadosť o takéto povinné predchádzajúce povolenie výrobku, malo by sa k akémukoľvek zamýšľanému rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti na základe technického pravidla pristupovať v súlade s týmto nariadením, aby žiadateľ mohol využiť procesnú ochranu, ktorú toto nariadenie poskytuje.

(13)

Rozhodnutia vnútroštátnych súdov alebo tribunálov posudzujúcich zákonnosť prípadov, v ktorých sa výrobkom, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v jednom členskom štáte, neudelí prístup na trh iného členského štátu alebo v ktorých sa uplatňujú sankcie z dôvodu uplatňovania technického pravidla, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)

Zbrane sú výrobky, ktoré môžu predstavovať vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť osôb a pre verejnú bezpečnosť členských štátov. Niekoľko konkrétnych typov zbraní, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v jednom členskom štáte, môže v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti osôb a prevencie trestnej činnosti podliehať v inom členskom štáte reštriktívnym opatreniam. Tieto opatrenia môžu spočívať v osobitných kontrolách a povoleniach pred uvedením zbraní, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v jednom členskom štáte, na trh v inom členskom štáte. Členské štáty by preto mali mať možnosť zabrániť tomu, aby sa zbrane uvádzali na ich trhy, pokiaľ nebudú v plnej miere splnené vnútroštátne procesné požiadavky.

(15)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (4) sa uvádza, že na trh možno uviesť len bezpečné výrobky, a ustanovujú sa v nej povinnosti výrobcov a distribútorov z hľadiska bezpečnosti výrobkov. Oprávňuje orgány zakázať každý nebezpečný výrobok s okamžitou účinnosťou alebo na obdobie potrebné na rôzne hodnotenia, previerky a kontroly bezpečnosti dočasne zakázať výrobok, ktorý by mohol byť nebezpečný. Oprávňuje tiež orgány na to, aby v prípade výrobkov predstavujúcich vážne riziko podnikli kroky potrebné na včasné uplatnenie vhodných opatrení, ako sú opatrenia uvedené v článku 8 ods. 1 písm. b) až f) uvedenej smernice. Preto by sa z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mali vylúčiť opatrenia, ktoré príslušné orgány členských štátov prijali na základe vnútroštátnych zákonov prijatých na vykonávanie článku 8 ods. 1 písm. d) až f) a článku 8 ods. 3 uvedenej smernice.

(16)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (5), sa okrem iného ustanovuje systém rýchleho varovania na oznamovanie priameho alebo nepriameho rizika pre zdravie ľudí vyplývajúceho z potravín alebo krmív. Členské štáty zaväzuje, aby v rámci systému rýchleho varovania okamžite informovali Komisiu o každom prijatom opatrení, ktorého cieľom je obmedziť umiestňovanie potravín alebo krmív na trh alebo ich stiahnutie z trhu, alebo ich spätné prevzatie v záujme ochrany zdravia ľudí a ktoré vyžaduje rýchly zásah. Opatrenia, ktoré príslušné orgány členských štátov prijali na základe článku 50 ods. 3 písm. a) a článku 54 uvedeného nariadenia, by preto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(17)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (6) ustanovuje všeobecné pravidlá uskutočňovania úradných kontrol s cieľom preveriť dodržiavanie pravidiel zameraných najmä na zabránenie, odstránenie alebo zníženie prijateľných úrovní rizík pre ľudí a zvieratá buď priamo, alebo cez životné prostredie, a zaručenie korektných praktík v obchode s krmivami a potravinami a ochranu záujmov spotrebiteľov vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľov. Ustanovuje osobitný postup, ktorý má zabezpečiť, aby hospodársky subjekt v prípade nedodržiavania predpisov v oblasti krmivového a potravinového práva, predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá uskutočnil nápravu situácie. Opatrenia, ktoré príslušné orgány členských štátov prijali na základe článku 54 uvedeného nariadenia, by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Prijaté opatrenia alebo opatrenia, ktoré zamýšľajú príslušné orgány prijať na základe vnútroštátnych technických pravidiel, by však mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ nimi nie sú dotknuté ciele nariadenia (ES) č. 882/2004.

(18)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc Spoločenstva (smernica o bezpečnosti železníc) (7) stanovuje postup povolenia uvedenia do prevádzky už existujúceho vozového parku, pričom sa ponecháva priestor na uplatnenie určitých vnútroštátnych pravidiel. Opatrenia prijaté príslušnými orgánmi podľa článku 14 uvedenej smernice by preto mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(19)

Smernica Rady 96/48/ES z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc (8) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/16/ES z 19. marca 2001 o interoperabilite transeurópskej konvenčnej železničnej sústavy (9) stanovujú postupnú harmonizáciu systémov a operácií prostredníctvom priebežného prijímania technických špecifikácií interoperability. Systémy a zložky interoperability, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosti uvedených smerníc, by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(20)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008 ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (10), vytvára systém akreditácie, ktorý zabezpečuje vzájomné uznávanie úrovne odbornej spôsobilosti orgánov posudzujúcich zhodu. Príslušné orgány členských štátov by preto už ďalej nemali odmietať protokoly o skúškach a osvedčenia, ktoré vydal akreditovaný orgán posudzovania zhody, z dôvodov týkajúcich sa jeho odbornej spôsobilosti. Okrem toho členské štáty môžu v súlade s právom Spoločenstva takisto uznať protokoly o skúškach a osvedčenia vydané inými orgánmi posudzovania zhody.

(21)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (11), zaväzuje členské štáty, aby informovali Komisiu a ostatné členské štáty o akomkoľvek návrhu technického predpisu týkajúceho sa akýchkoľvek výrobkov vrátane poľnohospodárskych výrobkov a výrobkov z rýb s uvedením dôvodov, na základe ktorých je potrebné prijať takýto technický predpis. Je však potrebné zabezpečiť, že po prijatí takéhoto technického predpisu sa zásada vzájomného uznávania bude v jednotlivých prípadoch správne uplatňovať na konkrétne výrobky. Toto nariadenie stanovuje postup uplatňovania zásady vzájomného uznávania v jednotlivých prípadoch zavedením povinnosti príslušného orgánu uviesť, na základe akých technických alebo vedeckých dôvodov nemožno konkrétny výrobok uviesť v jeho súčasnej podobe na trh členského štátu v súlade s článkami 28 a 30 zmluvy. V kontexte tohto nariadenia by sa výraz „dôkazy“ nemal chápať ako právny dôkaz. Orgány členských štátov nie sú v kontexte tohto nariadenia povinné odôvodňovať samo technické pravidlo. Ako je stanovené v tomto nariadení, mali by však odôvodniť prípadné uplatňovanie technického pravidla na výrobok uvedený na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi.

(22)

V súlade so zásadou vzájomného uznávania by sa malo postupom ustanoveným v tomto nariadení zabezpečiť, aby príslušné orgány v každom prípade oznámili hospodárskemu subjektu na základe relevantných dostupných technických alebo vedeckých aspektov, že existujú prevažujúce dôvody verejného záujmu na zavedenie vnútroštátnych technických pravidiel pre daný výrobok alebo typ výrobku a že nemožno použiť menej reštriktívne opatrenia. Písomné oznámenie by malo umožniť hospodárskemu subjektu vyjadriť sa ku všetkým relevantným aspektom plánovaného rozhodnutia obmedzujúceho prístup na trh. V prípade, že hospodársky subjekt neodpovie, príslušnému orgánu nič nebráni v tom, aby po uplynutí stanovenej lehoty na vyjadrenie sa hospodárskeho subjektu podnikol príslušné kroky.

(23)

Koncepcia prevažujúcich dôvodov verejného záujmu, na ktorú sa toto nariadenie v niektorých ustanoveniach odvoláva, je vyvíjajúcou sa koncepciou vypracovanou Súdnym dvorom v rámci jeho judikatúry vo vzťahu k článkom 28 a 30 zmluvy. Táto koncepcia sa okrem iného vzťahuje na efektívnosť daňového dohľadu, poctivosť obchodných transakcií, ochranu spotrebiteľa, ochranu životného prostredia, zachovanie rozmanitosti tlače a riziko vážneho narušenia finančnej rovnováhy systému sociálneho zabezpečenia. Takéto prevažujúce dôvody môžu byť dôvodom na uplatňovanie technických pravidiel príslušnými orgánmi. Ich uplatňovanie by však nemalo byť prostriedkom na ľubovoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi. Navyše zásada proporcionality by sa mala vždy dodržiavať, aj so zreteľom na to, či príslušné orgány naozaj zvolili najmenej reštriktívne opatrenie.

(24)

Pri uplatňovaní postupu stanoveného v tomto nariadení by príslušný orgán členského štátu nemal stiahnuť výrobok alebo typ výrobku, ktorý bol v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte, zo svojho trhu ani obmedziť jeho uvedenie naň. Je však vhodné, aby príslušný orgán mohol prijať predbežné opatrenia v prípade, že je potrebné urýchlene zasiahnuť proti ohrozeniu bezpečnosti a zdravia užívateľov. Takéto predbežné opatrenia môže príslušný orgán prijať aj vtedy, keď chce zabrániť tomu, aby sa na jeho trh uviedol výrobok, ktorého uvedenie na trh podlieha všeobecnému zákazu z dôvodov ochrany verejnej morálky alebo verejnej bezpečnosti vrátane predchádzania trestnej činnosti. Preto by členské štáty mali mať v takomto prípade možnosť v ktoromkoľvek štádiu postupu ustanoveného v tomto nariadení dočasne prerušiť uvádzanie takéhoto výrobku alebo typu výrobku na trh na ich území.

(25)

V každom rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali určiť dostupné opravné prostriedky, aby sa hospodársky subjekt mohol obrátiť na príslušný vnútroštátny súd alebo tribunál.

(26)

Je vhodné, aby hospodársky subjekt bol informovaný aj o dostupnosti mechanizmu mimosúdneho urovnania problémov, ako je napríklad systém SOLVIT, aby sa zabránilo právnej neistote a nákladom vzniknutým počas súdnych konaní.

(27)

Len čo príslušný orgán rozhodne o vylúčení výrobku na základe technického pravidla v súlade s procesnými požiadavkami tohto nariadenia, na akékoľvek ďalšie opatrenia prijaté v súvislosti s týmto výrobkom a založené na danom rozhodnutí a rovnakom technickom pravidle by sa už nemali vzťahovať požiadavky uvedené v tomto nariadení.

(28)

Z hľadiska vnútorného trhu s tovarom je dôležité, aby sa zabezpečila dostupnosť informácií o vnútroštátnych technických pravidlách, tak aby podniky, a najmä MSP, mohli získať dôveryhodné a presné informácie o platnom zákone.

(29)

Preto je nevyhnutné uplatňovať zásady zjednodušovania administratívy okrem iného vytvorením systému kontaktných miest pre výrobky. Tento systém by mal byť navrhnutý tak, aby sa zabezpečilo, že podniky budú môcť transparentným a korektným spôsobom získať prístup k informáciám, aby bolo možné zabrániť omeškaniam, nákladom a odrádzajúcim účinkom vyplývajúcim z vnútroštátnych technických pravidiel.

(30)

V záujme uľahčenia voľného pohybu tovaru by kontaktné miesta pre výrobky mali bezplatne poskytovať informácie o ich vnútroštátnych technických pravidlách a o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania v súvislosti s výrobkami. Kontaktné miesta pre výrobky by mali mať primerané vybavenie a zdroje a tiež by mali byť nabádané na to, aby informácie sprístupňovali aj cez internetovú stránku a v iných jazykoch Spoločenstva. Kontaktné miesta pre výrobky by mohli počas postupu stanoveného v tomto nariadení takisto poskytovať hospodárskym subjektom dodatočné informácie alebo pripomienky. Pokiaľ ide o dodatočné informácie, kontaktné miesta pre výrobky môžu vyberať poplatky, ktoré zodpovedajú nákladom na takéto informácie.

(31)

Keďže vytvorenie kontaktných miest pre výrobky by nemalo zasahovať do rozdelenia funkcií medzi príslušné orgány v rámci regulačných systémov členských štátov, členské štáty by mali mať možnosť zriaďovať kontaktné miesta pre výrobky v súlade s regionálnymi alebo miestnymi právomocami. Členské štáty by mali byť schopné zveriť úlohu kontaktných miest pre výrobky existujúcim kontaktným miestam zriadeným v súlade s inými nástrojmi Spoločenstva, aby sa zabránilo zbytočnému nárastu počtu kontaktných miest a aby sa zjednodušili administratívne postupy. Členské štáty by mali byť tiež schopné zveriť úlohu kontaktných miest pre výrobky nielen existujúcim útvarom v rámci orgánov verejnej správy, ale aj vnútroštátnym centrám SOLVIT, obchodným komorám, profesijným organizáciám alebo súkromným subjektom, aby sa nezvyšovali administratívne náklady pre podniky a príslušné orgány.

(32)

Členské štáty a Komisia by mali byť nabádané na úzku spoluprácu, aby sa umožnila odborná príprava pracovníkov zamestnaných na kontaktných miestach pre výrobky.

(33)

Na účely vývoja a zavedenia celoeurópskej elektronickej služby verejnej správy (e-government) a základných interoperabilných telematických sietí by sa malo rátať s možnosťou vytvoriť elektronický systém výmeny informácií medzi kontaktnými miestami pre výrobky v súlade s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady 2004/387/ES z 21. apríla 2004 o vzájomnej súčinnosti pri poskytovaní paneurópskych e-government služieb pre verejnú správu, podnikateľské subjekty a občanov (IDABC) (12).

(34)

Mali by sa vytvoriť spoľahlivé a efektívne mechanizmy monitorovania a hodnotenia s cieľom poskytovať informácie o uplatňovaní tohto nariadenia, aby sa prehĺbili znalosti o fungovaní vnútorného trhu s tovarom v neharmonizovaných odvetviach a aby sa zabezpečilo riadne uplatňovanie zásady vzájomného uznávania príslušnými orgánmi členských štátov. Takéto mechanizmy by nemali prekračovať rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(35)

Toto nariadenie sa vzťahuje iba na výrobky alebo konkrétne aspekty výrobkov, ktoré nepodliehajú harmonizačným opatreniam Spoločenstva zameraným na odstraňovanie prekážok obchodu medzi členskými štátmi, ktoré vyplývajú z existencie rozdielnych vnútroštátnych technických pravidiel. Ustanovenia takýchto harmonizačných opatrení sú často vyčerpávajúce, pričom členské štáty nemôžu zakázať, obmedziť ani zabrániť uvedeniu výrobkov, ktoré sú v súlade s uvedenými opatreniami, na trh na svojom území. Niektoré harmonizačné opatrenia Spoločenstva však umožňujú členským štátom stanoviť dodatočné technické podmienky, pokiaľ ide o uvedenie výrobku na ich trh. Takéto dodatočné podmienky by mali podliehať článkom 28 a 30 zmluvy a ustanoveniam tohto nariadenia. Na účinné uplatňovanie tohto nariadenia je preto vhodné, aby Komisia zostavila orientačný a demonštratívny zoznam výrobkov, ktoré nepodliehajú harmonizácii na úrovni Spoločenstva.

(36)

Monitorovací systém stanovený v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 3052/95/ES z 13. decembra 1995, ktorým sa zriaďuje postup na výmenu informácií o vnútroštátnych opatreniach, ktoré sa odchyľujú od princípu voľného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva (13), sa ukázal do značnej miery neúspešný v tom, že jeho vykonávaním Komisia nezískala dostatočné informácie na identifikáciu odvetví, v ktorých by malo dôjsť k harmonizácii. Nepriniesol ani rýchle vyriešenie niektorých problémov spojených s voľným pohybom. Preto by sa malo rozhodnutie č. 3052/95/ES zrušiť.

(37)

Na účely uplatňovania tohto nariadenia je vhodné zaviesť prechodné obdobie, aby sa príslušné orgány mohli prispôsobiť jeho požiadavkám.

(38)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to odstránenie technických prekážok voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(39)

Opatrenia nevyhnutné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (14),

a)

zákaz uvedenia výrobku alebo typu výrobku na trh;

b)

zmenu alebo dodatočné skúšanie výrobku alebo typu výrobku pred tým, ako sa bude môcť uviesť na trh alebo ponechať na trhu;

c)

stiahnutie výrobku alebo typu výrobku z trhu.

a)

ktoré nepodlieha harmonizácii na úrovni Spoločenstva a

b)

ktorým sa zakazuje uviesť výrobok alebo typ výrobku na trh na území tohto členského štátu alebo ktorého dodržiavanie je povinné pri uvedení výrobku alebo typu výrobku na trh na území tohto členského štátu a ktorým sa ustanovuje jedno z nižšie uvedeného:

a)

rozhodnutia súdnej povahy, ktoré prijímajú vnútroštátne súdy alebo tribunály;

b)

rozhodnutia súdnej povahy, ktoré prijímajú orgány činné v trestnom konaní v priebehu vyšetrovania alebo stíhania trestného činu súvisiaceho s použitím terminológie, symbolov alebo s vecným odkazom na protiústavné alebo zločinecké organizácie, alebo trestných činov rasistickej alebo xenofóbnej povahy.

a)

článku 8 ods. 1 písm. d) až f) a článku 8 ods. 3 smernice 2001/95/ES;

b)

článku 50 ods. 3 písm. a) a článku 54 nariadenia (ES) č. 178/2002;

c)

článku 54 nariadenia (ES) č. 882/2004;

d)

článku 14 smernice 2004/49/ES.

a)

relevantné informácie o vlastnostiach príslušného výrobku alebo typu výrobku;

b)

relevantné a ľahko dostupné informácie o uvedení výrobku na trh v inom členskom štáte v súlade s právnymi predpismi.

a)

zamýšľané rozhodnutie opodstatňuje jeden z dôvodov verejného záujmu uvedených v článku 30 zmluvy alebo odkaz na iný prevažujúci dôvod verejného záujmu a že

b)

zamýšľané rozhodnutie je vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa a nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

a)

predmetný výrobok alebo typ výrobku predstavuje za bežných alebo rozumne predvídateľných podmienok používania vážne riziko pre bezpečnosť a zdravie užívateľov alebo

b)

uvedenie predmetného výrobku alebo typu výrobku na trh sa vo všeobecnosti zakazuje v členskom štáte z dôvodu ochrany verejnej morálky alebo bezpečnosti.

a)

výrobcu výrobku, ak má sídlo v Spoločenstve, alebo osobu, ktorá uviedla výrobok na trh alebo ktorá žiada príslušný orgán, aby sa výrobok na trh uviedol;

b)

ak príslušný orgán nevie zistiť identifikačné a kontaktné údaje žiadneho hospodárskeho subjektu uvedeného v písmene a), na zástupcu výrobcu, ak výrobca nemá sídlo v Spoločenstve, alebo ak v rámci Spoločenstva nemá sídlo žiadny zástupca, na dovozcu výrobku;

c)

ak príslušný orgán nevie zistiť identifikačné a kontaktné údaje žiadneho hospodárskeho subjektu uvedeného v písmenách a) a b), na iný subjekt dodávateľského reťazca, ktorého činnosť môže ovplyvniť vlastnosti výrobku, ktorý podlieha technickému pravidlu, ktoré sa naň uplatňuje;

d)

ak príslušný orgán nevie zistiť identifikačné a kontaktné údaje žiadneho hospodárskeho subjektu uvedeného v písmenách a), b) a c), na ktorýkoľvek subjekt dodávateľského reťazca, ktorého činnosť neovplyvňuje žiadne vlastnosti výrobku, ktorý podlieha technickému pravidlu, ktoré sa naň uplatňuje.

a)

technické pravidlá uplatniteľné na osobitný typ výrobkov na území sídla týchto kontaktných miest pre výrobky a informácie o tom, či daný typ výrobku podľa právnych predpisov daného členského štátu podlieha požiadavke predchádzajúceho povolenia, spolu s informáciami o zásade vzájomného uznávania a o uplatňovaní tohto nariadenia na území daného členského štátu;

b)

kontaktné údaje príslušných orgánov v rámci daného členského štátu umožňujúce priamy kontakt na ne vrátane podrobných údajov orgánov zodpovedných za dohľad nad uplatňovaním predmetných technických pravidiel na území daného členského štátu;

c)

opravné prostriedky všeobecne dostupné na území daného členského štátu v prípade sporu medzi príslušnými orgánmi a hospodárskym subjektom.

a)

počet písomných oznámení zaslaných podľa článku 6 ods. 1 a typ dotknutých výrobkov;

b)

dostatočné informácie o rozhodnutiach prijatých podľa článku 6 ods. 2 vrátane dôvodov, na ktorých boli rozhodnutia založené, a typu dotknutých výrobkov;

c)

počet rozhodnutí prijatých podľa článku 6 ods. 3 a typ dotknutých výrobkov.

13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/30

(1)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby výrobky požívajúce výhodu voľného pohybu tovaru v rámci Spoločenstva spĺňali požiadavky poskytujúce vysokú úroveň ochrany verejných záujmov, napríklad v oblasti zdravia a bezpečnosti vo všeobecnosti, zdravia a bezpečnosti pri práci, ochrany spotrebiteľov, ochrany životného prostredia a bezpečnosti, a zároveň zaručujúce, aby voľný pohyb výrobkov nebol obmedzený nad rámec toho, čo povoľujú harmonizačné právne predpisy Spoločenstva alebo iné príslušné pravidlá Spoločenstva. Preto by sa mali stanoviť pravidlá pre akreditáciu, dohľad nad trhom, kontrolu výrobkov z tretích krajín a označenie CE.

(2)

Je nevyhnutné stanoviť celkový rámec pravidiel a zásad vo vzťahu k akreditácii a dohľadu nad trhom. Tento rámec by nemal mať dosah na hmotnoprávne pravidlá platných právnych predpisov určujúcich ustanovenia, ktoré treba v záujme ochrany verejných záujmov dodržiavať, ako je zdravie, bezpečnosť a ochrana spotrebiteľov a životného prostredia, ale mal by mať za cieľ zlepšiť ich fungovanie.

(3)

Toto nariadenie by sa malo považovať za doplňujúce k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS (3).

(4)

Je veľmi ťažké prijať pre každý výrobok, ktorý existuje alebo môže byť vyvinutý, právne predpisy Spoločenstva. Preto treba vytvoriť horizontálny právny rámec na širokom základe, ktorý sa bude zaoberať takýmito výrobkami a pokryje právne medzery, najmä pokračujúcou revíziou platných osobitných právnych predpisov, a ktorým sa doplnia ustanovenia v platných alebo budúcich osobitných právnych predpisoch, najmä s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia, bezpečnosti, životného prostredia a spotrebiteľov, ako to vyžaduje článok 95 zmluvy.

(5)

Rámec pre dohľad nad trhom vytvorený týmto nariadením by mal doplniť a posilniť platné ustanovenia v harmonizačných právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa dohľadu nad trhom a presadzovania takýchto ustanovení. V súlade so zásadou lex specialis by sa však toto nariadenie malo uplatňovať iba vtedy, ak v iných platných alebo budúcich harmonizačných právnych predpisoch Spoločenstva neexistujú konkrétne ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom. Príklady možno nájsť v týchto oblastiach: prekurzory drog, zdravotnícke pomôcky, lieky na použitie u ľudí a na veterinárne použitie, motorové vozidlá a letectvo. Zodpovedajúce ustanovenia tohto nariadenia by sa preto nemali vzťahovať na oblasti zahrnuté do takých osobitných ustanovení.

(6)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (4) ustanovuje pravidlá, ktoré zaisťujú bezpečnosť spotrebných výrobkov. Orgány dohľadu nad trhom by mali mať možnosť prijať špecifickejšie opatrenia, ktoré majú podľa uvedenej smernice k dispozícii.

(7)

S cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň bezpečnosti spotrebných výrobkov by sa však mali mechanizmy dohľadu nad trhom stanovené v smernici 2001/95/ES posilniť vo vzťahu k výrobkom, ktoré predstavujú vážne riziko, v súlade so zásadami, ktoré sú stanovené v tomto nariadení. Smernica 2001/95/ES by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Akreditácia je súčasťou celkového systému vrátane posudzovania zhody a dohľadu nad trhom s cieľom posúdiť a zabezpečiť zhodu s platnými požiadavkami.

(9)

Osobitná hodnota akreditácie spočíva v skutočnosti, že poskytuje spoľahlivé vyhlásenie o technickej odbornej spôsobilosti orgánov, ktorých úlohou je zabezpečiť zhodu s platnými požiadavkami.

(10)

Hoci akreditácia nie je doteraz regulovaná na úrovni Spoločenstva, uskutočňuje sa vo všetkých členských štátoch. Nedostatok spoločných pravidiel pre túto činnosť vyústil do rozdielnych prístupov a rozdielnych systémov v Spoločenstve, v dôsledku čoho sa stupeň uplatňovanej prísnosti pri vykonávaní akreditácie v jednotlivých členských štátoch líši. Je preto potrebné vytvoriť komplexný rámec akreditácie a na úrovni Spoločenstva stanoviť zásady jej uskutočňovania a organizácie.

(11)

Zriadením jednotného vnútroštátneho akreditačného orgánu by nemalo byť dotknuté rozdeľovanie úloh v rámci členských štátov.

(12)

Ak harmonizačné právne predpisy Spoločenstva stanovujú na účely vykonávania akreditácie výber orgánov posudzovania zhody, mala by sa transparentná akreditácia, ako je stanovená v tomto nariadení, zabezpečujúca nevyhnutnú mieru spoľahlivosti osvedčení o zhode, považovať zo strany vnútroštátnych orgánov verejnej moci na celom území Spoločenstva za prednostný prostriedok preukazovania technickej odbornej spôsobilosti týchto orgánov. Vnútroštátne orgány sa však môžu domnievať, že majú k dispozícii vhodné prostriedky na to, aby samy uskutočnili toto posudzovanie. V takom prípade by mali v záujme zabezpečenia primeranej úrovne dôveryhodnosti hodnotenia vykonávaného inými vnútroštátnymi orgánmi poskytnúť Komisii a ostatným členským štátom nevyhnutné doklady preukazujúce súlad hodnotených orgánov posudzovania zhody s príslušnými regulačnými požiadavkami.

(13)

Systém akreditácie, ktorý funguje s odkazom na záväzné pravidlá, pomáha posilňovať vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odbornú spôsobilosť orgánov posudzovania zhody a osvedčenia a protokoly o skúškach, ktoré vydávajú. Tým sa posilňuje zásada vzájomného uznávania, a preto by sa ustanovenia tohto nariadenia o akreditácii mali uplatňovať vo vzťahu k orgánom vykonávajúcim posudzovanie zhody v regulovaných, ako aj v neregulovaných oblastiach. Predmetnou otázkou je kvalita osvedčení a protokolov o skúškach bez ohľadu na to, či spadajú do regulovanej alebo neregulovanej oblasti, a preto by sa medzi týmito oblasťami nemal robiť rozdiel.

(14)

Na účely tohto nariadenia by sa neziskovým fungovaním vnútroštátnych akreditačných orgánov mala rozumieť činnosť, ktorá nie je zameraná na ďalšie zvýšenie zdrojov vlastníkov orgánu alebo jeho členov. Keďže cieľom vnútroštátnych akreditačných orgánov nie je čo najvyšší zisk alebo jeho prerozdeľovanie, môžu poskytovať služby za platbu alebo mať príjem. Prípadný príjmový prebytok z týchto služieb možno použiť na investovanie do ďalšieho rozvoja ich činnosti, pokiaľ je to v súlade s ich hlavnou činnosťou. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hlavným cieľom vnútroštátnych akreditačných orgánov by mala byť podpora alebo aktívne zapojenie do činností, ktoré nie sú zamerané na dosiahnutie zisku.

(15)

Keďže účelom akreditácie je poskytnúť spoľahlivé vyhlásenie o odbornej spôsobilosti orgánu vykonávať činnosti posudzovania zhody, členské štáty by nemali mať viac ako jeden vnútroštátny akreditačný orgán a mali by zabezpečiť, aby takýto orgán mal takú organizačnú štruktúru, ktorou sa zabezpečí objektívnosť a nestrannosť jeho činností. Tieto vnútroštátne akreditačné orgány by mali fungovať nezávisle od obchodných činností posudzovania zhody. Je preto vhodné ustanoviť, aby členské štáty zabezpečili, že vnútroštátne akreditačné orgány sa pri výkone svojich úloh považujú za orgány vykonávajúce verejnú moc bez ohľadu na ich právne postavenie.

(16)

Na posudzovanie a nepretržité monitorovanie odbornej spôsobilosti orgánu posudzovania zhody je nevyhnutné určiť jeho technologické poznatky a skúsenosti a jeho schopnosť vykonávať posudzovanie. V dôsledku toho je potrebné, aby vnútroštátny akreditačný orgán disponoval príslušnými poznatkami, odbornou spôsobilosťou a prostriedkami na riadne plnenie svojich úloh.

(17)

Akreditácia by mala v zásade fungovať ako sebestačná činnosť. Členské štáty by mali zaistiť, aby na plnenie osobitných úloh existovala finančná podpora.

(18)

V prípadoch, keď ustanovenie vnútroštátneho akreditačného orgánu nie je pre členský štát ekonomicky zmysluplné alebo trvalo udržateľné, by mal mať tento členský štát možnosť obrátiť sa na vnútroštátny akreditačný orgán iného členského štátu a mal by byť podporovaný v tom, aby túto možnosť využil v najširšom možnom rozsahu.

(19)

Konkurencia medzi vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi by mohla viesť ku komercializácii ich činnosti, čo by bolo v rozpore s ich úlohou ako poslednej úrovne kontroly v reťazci posudzovania zhody. Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť, aby v rámci Európskej únie stačilo jedno osvedčenie o akreditácii pre celé jej územie, a vyhnúť sa viacnásobnej akreditácii, ktorá znamená ďalšie náklady bez pridanej hodnoty. Vnútroštátne akreditačné orgány sa môžu ocitnúť v pozícii konkurentov na trhoch v tretích krajinách, ale nesmie to mať žiadny vplyv na ich činnosť v rámci Spoločenstva ani na spoluprácu a činnosti vzájomného hodnotenia organizovaného orgánom uznaným podľa tohto nariadenia.

(20)

S cieľom vyhnúť sa viacnásobnej akreditácii, zvýšiť uznávanie osvedčení o akreditácii a vykonávať efektívne monitorovanie akreditovaných orgánov posudzovania zhody orgány posudzovania zhody by mali žiadať o akreditáciu vnútroštátny akreditačný orgán členského štátu, v ktorom sú zriadené. Je však potrebné zabezpečiť, aby mal orgán posudzovania zhody možnosť požiadať o akreditáciu v inom členskom štáte v prípade, že v jeho členskom štáte nie je žiadny vnútroštátny akreditačný orgán alebo keď vnútroštátny akreditačný orgán nie je spôsobilý poskytovať požadované akreditačné služby. V takýchto prípadoch by sa mala nadviazať primeraná spolupráca a výmena informácií medzi vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby vnútroštátne akreditačné orgány spĺňali požiadavky a plnili si povinnosti stanovené v tomto nariadení, je potrebné, aby členské štáty presadzovali riadne fungovanie akreditačného systému, vykonávali pravidelné monitorovanie svojich vnútroštátnych akreditačných orgánov a podľa potreby v primeranom čase prijímali potrebné nápravné opatrenia.

(22)

V záujme vytvorenia rovnakej úrovne odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody, uľahčenia vzájomného uznávania a podporovania celkového uznávania osvedčení o akreditácii a výsledkov posudzovania zhody, ktoré vydávajú akreditačné orgány, je nevyhnutné, aby vnútroštátne akreditačné orgány mali prísny a transparentný systém vzájomného hodnotenia a takéto hodnotenie pravidelne podstupovali.

(23)

Toto nariadenie by malo stanoviť uznanie jedinej organizácie na európskej úrovni, pokiaľ ide o určité funkcie v oblasti akreditácie. Európska spolupráca pre akreditáciu (EA), ktorej hlavným poslaním je rozvíjať transparentný a na kvalitu zameraný systém na hodnotenie odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody v celej Európe, riadi systém vzájomného hodnotenia medzi vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi z členských štátov a ostatných európskych krajín. Ukázalo sa, že tento systém je účinný a že sa ním buduje vzájomná dôvera. EA by preto mala byť prvým orgánom uznaným podľa tohto nariadenia a členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa ich vnútroštátne akreditačné orgány usilovali o členstvo v EA a udržali si ho, pokiaľ sa zaň EA bude uznávať. Zároveň by sa pre prípad, že to bude v budúcnosti potrebné, mala poskytnúť možnosť zmeny príslušného orgánu uznaného podľa tohto nariadenia.

(24)

So zreteľom na cezhraničnú akreditáciu a na riadnu implementáciu vzájomného hodnotenia je potrebná účinná spolupráca medzi vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi. V záujme transparentnosti je preto potrebné stanoviť pre vnútroštátne akreditačné orgány povinnosť vzájomnej výmeny informácií, ako aj poskytovania príslušných informácií vnútroštátnym orgánom a Komisii. Aktualizované a presné informácie o dostupnosti akreditačných činností, ktoré vykonávajú vnútroštátne akreditačné orgány, by sa mali takisto uverejňovať a takto by k nim mali mať prístup najmä orgány posudzovania zhody.

(25)

Sektorové akreditačné systémy by sa mali vzťahovať na oblasti činnosti, v ktorých všeobecné požiadavky týkajúce sa odbornej spôsobilosti orgánov posudzovania zhody nie sú dostatočné na zabezpečenie potrebnej úrovne ochrany tam, kde sú stanovené požiadavky súvisiace s osobitnou technológiou alebo so zdravím a bezpečnosťou. Vzhľadom na skutočnosť, že EA má k dispozícii široké spektrum technickej expertízy, malo by sa od nej vyžadovať vytvorenie takýchto systémov, najmä pre oblasti podliehajúce právnym predpisom Spoločenstva.

(26)

Na účely zaistenia rovnosti a jednotného presadzovania harmonizačných právnych predpisov Spoločenstva sa týmto nariadením zavádza rámec dohľadu nad trhom Spoločenstva, vymedzujúc minimálne požiadavky na základe cieľov, ktoré majú členské štáty dosiahnuť, a rámec administratívnej spolupráce vrátane výmeny informácií medzi členskými štátmi.

(27)

V prípade, ak majú hospodárske subjekty protokoly o skúškach alebo osvedčenia, ktoré osvedčujú zhodu a ktoré vydal akreditovaný orgán posudzovania zhody, a ak príslušné harmonizačné právne predpisy Spoločenstva tieto protokoly alebo osvedčenia nevyžadujú, orgány dohľadu nad trhom by ich mali riadne zohľadniť pri vykonávaní kontrol vlastností výrobkov.

(28)

Spolupráca príslušných orgánov na národnej aj cezhraničnej úrovni pri výmene informácií, vyšetrovaní porušenia predpisov a podnikaní krokov na zastavenie takéhoto porušovania, a to aj pred uvedením nebezpečných výrobkov na trh posilnením opatrení na ich identifikáciu predovšetkým v námorných prístavoch, je nevyhnutná na ochranu zdravia a bezpečnosti a na zaručenie bezproblémového fungovania vnútorného trhu. Vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa by na vnútroštátnej úrovni mali spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu nad trhom a mali by si s nimi vymieňať informácie týkajúce sa výrobkov, ktoré by podľa nich mohli predstavovať riziko.

(29)

Pri posudzovaní rizika by sa mali brať do úvahy všetky príslušné údaje vrátane, ak sú k dispozícii, údajov o rizikách, ktoré sa v prípade predmetného výrobku potvrdili. Mali by sa vziať do úvahy aj všetky opatrenia, ktoré mohol prijať dotknutý hospodársky subjekt na zmiernenie rizika.

(30)

Vážne rizikové situácie, ktoré výrobok predstavuje, si vyžadujú rýchly zásah, ktorého výsledkom môže byť stiahnutie výrobku z trhu alebo jeho spätné prevzatie, alebo zákaz jeho sprístupnenia na trhu. V týchto situáciách je nevyhnutné mať prístup k systému rýchlej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Komisiou. Ukázalo sa, že systém stanovený v článku 12 smernice 2001/95/ES je efektívny a účinný v oblasti spotrebných výrobkov. V snahe vyhnúť sa zbytočnej duplicite by sa mal tento systém používať na účely tohto nariadenia. Navyše si jednotný dohľad nad trhom v celom Spoločenstve vyžaduje komplexnú výmenu informácií o vnútroštátnych činnostiach v tomto kontexte, čo ide nad rámec tohto systému.

(31)

Na informácie, ktoré si vymieňajú príslušné orgány, by sa mala vzťahovať najprísnejšia záruka dôvernosti a služobného tajomstva a malo by sa s nimi narábať v súlade predpismi o dôvernosti informácií v zmysle príslušného vnútroštátneho práva alebo pokiaľ ide o Komisiu, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (5), v snahe predísť mareniu vyšetrovania a poškodeniu dobrého mena hospodárskych subjektov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (7) sa uplatňujú v kontexte tohto nariadenia.

(32)

Harmonizačné právne predpisy Spoločenstva stanovujú osobitné postupy určujúce, či je vnútroštátne opatrenie obmedzujúce voľný pohyb výrobku odôvodnené (postupy v súvislosti s ochrannou doložkou). Tieto postupy sa uplatňujú po rýchlej výmene informácií o výrobkoch predstavujúcich vážne riziko.

(33)

Miesta vstupu na vonkajších hraniciach sú vhodne umiestnené na zisťovanie nebezpečných nezhodných výrobkov alebo výrobkov s falošným alebo zavádzajúcim označením CE ešte pred ich uvedením na trh. Povinnosť orgánov zodpovedných za kontrolu výrobkov vstupujúcich na trh Spoločenstva vykonávať kontroly v primeranom rozsahu môže preto prispieť k bezpečnejšiemu trhu. V záujme zvýšenia účinnosti týchto kontrol by mali tieto orgány s dostatočným predstihom získať všetky potrebné informácie o nebezpečných nezhodných výrobkoch od orgánov dohľadu nad trhom.

(34)

V nariadení Rady (EHS) č. 339/93 z 8. februára 1993 o kontrole zhody výrobkov dovážaných z tretích krajín s právnymi predpismi o bezpečnosti výrobkov (8) sa stanovujú pravidlá týkajúce sa pozastavenia prepustenia výrobkov do voľného obehu colnými orgánmi a ďalšie opatrenia vrátane účasti orgánov dohľadu nad trhom. Je preto vhodné, aby boli tieto ustanovenia, vrátane účasti orgánov dohľadu nad trhom, zaradené do tohto nariadenia.

(35)

Zo skúseností vyplýva, že výrobky, ktoré nie sú prepustené do voľného obehu, sú často opätovne vyvážané a následne vstupujú na trh Spoločenstva cez iné miesta vstupu, čím sa marí úsilie colných orgánov. Orgánom dohľadu nad trhom by sa preto mali poskytnúť prostriedky na likvidáciu výrobkov, pokiaľ to považujú za potrebné.

(36)

Do jedného roka od uverejnenia tohto nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie by Komisia mala predložiť hĺbkovú analýzu bezpečnostného označenia pre spotrebiteľov, po ktorej by v prípade potreby mali nasledovať legislatívne návrhy.

(37)

Označenie CE, ktorým sa preukazuje zhoda výrobku, je viditeľným výsledkom celého procesu posudzovania zhody v širokom zmysle. Všeobecné zásady označovania CE by sa mali stanoviť v tomto nariadení, aby sa mohli začať uplatňovať okamžite a aby sa zjednodušila budúca legislatíva.

(38)

Označenie CE by malo byť jediným označením zhody označujúcim, že výrobok je v zhode s harmonizačnými právnymi predpismi Spoločenstva. Môžu sa však uplatňovať aj iné označovania, ak prispievajú k zlepšovaniu ochrany spotrebiteľa a ak ich neupravujú harmonizačné právne predpisy Spoločenstva.

(39)

Členské štáty musia zabezpečiť primerané nápravné prostriedky, ktoré sa môžu použiť pred príslušnými súdmi a tribunálmi v súvislosti s opatreniami, ktoré prijali príslušné orgány a ktorými sa obmedzuje uvedenie výrobku na trh alebo sa vyžaduje jeho stiahnutie z trhu, či spätné prevzatie.

(40)

Členské štáty môžu považovať za užitočné vytvoriť spoluprácu so zainteresovanými stranami vrátane profesijných organizácií v odvetví a organizácií spotrebiteľov a využiť tak dostupné trhové informácie pri vytváraní, vykonávaní a aktualizovaní programov v oblasti dohľadu nad trhom.

(41)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich vykonanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce a mohli by sa zvýšiť, ak príslušný hospodársky subjekt už v minulosti podobným spôsobom porušil ustanovenia tohto nariadenia.

(42)

V záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia je nevyhnutné, aby Spoločenstvo prispelo k financovaniu činností požadovaných na implementáciu politík v oblasti akreditácie a dohľadu nad trhom. Financovanie by sa malo poskytnúť vo forme grantov bez výzvy na predkladanie návrhov orgánu uznanému podľa tohto nariadenia, vo forme grantov s výzvou na predkladanie návrhov alebo zadaním zákaziek tomuto orgánu alebo iným orgánom v závislosti od charakteru činnosti, ktorá sa má financovať, a v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (9) („nariadenie o rozpočtových pravidlách“).

(43)

Pokiaľ ide o niektoré špecifické otázky, ako napríklad tvorbu a revíziu sektorových akreditačných systémov, a ďalšie otázky súvisiace s overovaním technickej odbornej spôsobilosti a vybavenosti laboratórií a osvedčovacích alebo kontrolných orgánov, EA by mala byť od začiatku oprávnená na financovanie Spoločenstva, keďže je v tejto súvislosti prispôsobená na poskytovanie potrebnej technickej expertízy.

(44)

Vzhľadom na úlohu orgánu uznaného podľa tohto nariadenia pri vzájomnom hodnotení akreditačných orgánov a jeho schopnosť pomáhať členským štátom pri riadení takého vzájomného hodnotenia by Komisia mala byť schopná poskytnúť granty na fungovanie sekretariátu orgánu uznaného podľa tohto nariadenia, ktorý by mal poskytovať nepretržitú podporu pre akreditačné činnosti na úrovni Spoločenstva.

(45)

S cieľom stanoviť administratívne a finančné pravidlá financovania akreditačných činností, v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách by Komisia a orgán uznaný podľa tohto nariadenia mali podpísať partnerskú dohodu.

(46)

Okrem toho by popri orgáne uznanom podľa tohto nariadenia mali mať prístup k financovaniu aj iné orgány, pokiaľ ide o ďalšie činnosti v oblasti posudzovania zhody, metrológie, akreditácie a dohľadu nad trhom, ako napríklad príprava a aktualizácia usmernení, činnosti týkajúce sa vzájomného porovnania spojené s používaním ochranných doložiek, predbežné alebo vedľajšie činnosti v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva v uvedených oblastiach a programoch technickej pomoci a spolupráce s tretími krajinami, ako aj posilňovanie politík v uvedených oblastiach na úrovni Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni.

(47)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uvedené v Charte základných práv Európskej únie.

(48)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť, aby výrobky na trhu, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy Spoločenstva, spĺňali požiadavky poskytujúce vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti a iných verejných záujmov pri súčasnom zabezpečení fungovania vnútorného trhu poskytnutím rámca pre akreditáciu a dohľad nad trhom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

1.

„sprístupnenie na trhu“ je každá dodávka výrobku určeného na distribúciu, spotrebu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už odplatne, alebo bezodplatne;

2.

„uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie výrobku na trhu Spoločenstva;

3.

„výrobca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába výrobok alebo ktorá dáva výrobok navrhnúť alebo vyrobiť a uvádza takýto výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;

4.

„splnomocnený zástupca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá dostala písomné splnomocnenie od výrobcu konať v jeho mene pri konkrétnych úlohách vo vzťahu k povinnostiam výrobcu podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva;

5.

„dovozca“ je každá fyzická alebo právnická osoba usadená v Spoločenstve, ktorá uvádza výrobok z tretej krajiny na trh Spoločenstva;

6.

„distribútor“ je každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci okrem výrobcu alebo dovozcu, ktorá sprístupňuje výrobok na trhu;

7.

„hospodárske subjekty“ sú výrobca, splnomocnený zástupca, dovozca a distribútor;

8.

„technická špecifikácia“ je dokument, ktorý stanovuje technické požiadavky, ktoré musí splniť výrobok, postup alebo služba;

9.

„harmonizovaná norma“ je norma prijatá jedným z európskych normalizačných orgánov uvedených v prílohe I k smernici Európskeho parlamentu Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (10), na základe žiadosti Komisie v súlade s článkom 6 uvedenej smernice;

10.

„akreditácia“ je potvrdenie vnútroštátneho akreditačného orgánu o tom, že orgán posudzovania zhody spĺňa požiadavky vykonávať špecifické činnosti posudzovania zhody stanovené harmonizovanými normami a v prípade potreby akékoľvek dodatočné požiadavky vrátane tých, ktoré sú stanovené v príslušných sektorových systémoch;

11.

„vnútroštátny akreditačný orgán“ je jediný orgán v členskom štáte, ktorý vykonáva akreditáciu na základe právomoci, ktorú mu udelil štát;

12.

„posudzovanie zhody“ je postup preukázania, či boli splnené špecifické požiadavky týkajúce sa výrobku, postupu, služby, systému, osoby alebo orgánu;

13.

„orgán posudzovania zhody“ je subjekt vykonávajúci činnosti posudzovania zhody vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie;

14.

„spätné prevzatie“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnutie vrátenia výrobku, ktorý sa už sprístupnil konečnému užívateľovi;

15.

„stiahnutie z trhu“ je každé opatrenie, ktorého cieľom je zabrániť sprístupneniu výrobku v dodávateľskom reťazci na trh;

16.

„vzájomné hodnotenie“ je hodnotiaci postup vnútroštátneho akreditačného orgánu inými vnútroštátnymi akreditačnými orgánmi, prebiehajúci podľa požiadaviek tohto nariadenia a prípadne dodatočných sektorových technických špecifikácií;

17.

„dohľad nad trhom“ je činnosť vykonávaná orgánmi verejnej moci a opatrenia nimi prijímané na zabezpečenie toho, aby boli výrobky v súlade s požiadavkami stanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Spoločenstva a neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani akékoľvek iné aspekty ochrany verejného záujmu;

18.

„orgán dohľadu nad trhom“ je orgán členského štátu zodpovedný za vykonávanie dohľadu nad trhom na území daného členského štátu;

19.

„prepustenie do voľného obehu“ je postup uvedený v článku 79 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (11);

20.

„označenie CE“ je označenie, ktorým výrobca uvádza, že výrobok je v zhode s platnými požiadavkami stanovenými v harmonizačných právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa jeho umiestnenia;

21.

„harmonizačné právne predpisy Spoločenstva“ sú právne predpisy Spoločenstva, ktoré harmonizujú podmienky uvádzania výrobkov na trh.

a)

keď sa členský štát, v ktorom má sídlo, rozhodol nezriadiť vnútroštátny akreditačný orgán a nemá možnosť využívať vnútroštátny akreditačný orgán iného členského štátu v súlade s článkom 4 ods. 2;

b)

keď vnútroštátny akreditačný orgán uvedený v prvom pododseku nevykonáva akreditáciu v súvislosti s činnosťami posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými sa žiada o akreditáciu;

c)

keď vnútroštátny akreditačný orgán uvedený v prvom pododseku neúspešne podstúpil vzájomné hodnotenie podľa článku 10, pokiaľ ide o činnosti posudzovania zhody, v súvislosti s ktorými sa žiada o akreditáciu.

1.

musí mať takú organizačnú štruktúru, aby bol nezávislý od orgánov posudzovania zhody, ktoré hodnotí, ako aj od obchodných tlakov, a aby sa zabezpečilo, že v súvislosti s orgánmi posudzovania zhody nevznikne žiadny konflikt záujmov;

2.

má takú organizačnú štruktúru a funguje takým spôsobom, aby zabezpečil objektivitu a nestrannosť jeho činností;

3.

zabezpečuje, aby každé rozhodnutie týkajúce sa potvrdenia odbornej spôsobilosti prijímali odborne spôsobilé osoby, ktoré nie sú osobami vykonávajúcimi hodnotenie;

4.

má primerané opatrenia na zabezpečenie dôvernosti získaných informácií;

5.

určuje činnosti posudzovania zhody, pre ktoré je spôsobilý vykonávať akreditáciu, podľa potreby s odkazom na príslušné právne predpisy a normy Spoločenstva alebo na príslušné vnútroštátne právne predpisy a normy;

6.

stanovuje potrebné postupy na zaistenie účinného riadenia a príslušné vnútorné kontroly;

7.

má k dispozícii dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov na riadne vykonávanie svojich úloh;

8.

dokumentuje povinnosti, zodpovednosti a právomoci zamestnancov, ktorí by mohli mať vplyv na kvalitu hodnotenia a potvrdenia odbornej spôsobilosti;

9.

stanovuje, implementuje a zachováva postupy monitorovania výkonnosti a odbornej spôsobilosti príslušných zamestnancov;

10.

overuje, či sa posudzovanie zhody vykonáva primeraným spôsobom tak, že sa podniky zbytočne nezaťažujú a že sa zohľadňuje veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom vykonáva činnosť, štruktúra podniku, stupeň zložitosti predmetných výrobných technológií a hromadný alebo sériový charakter výroby;

11.

zverejní ročnú účtovnú závierku overenú audítorom, zostavenú v súlade so všeobecne akceptovanými účtovnými zásadami.

a)

požiadať orgán uznaný podľa článku 14, aby stanovil hodnotiace kritériá a postupy na vzájomné hodnotenie a aby vytvoril sektorové akreditačné systémy;

b)

prijať všetky existujúce systémy, ktoré už stanovujú hodnotiace kritériá a postupy na vzájomné hodnotenie.

a)

reagovať na sťažnosti alebo správy o otázkach týkajúcich sa rizík vyplývajúcich v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vzťahujú harmonizačné právne predpisy Spoločenstva;

b)

monitorovať úrazy a ujmy na zdraví, pri ktorých existuje podozrenie, že ich spôsobili tieto výrobky;

c)

overiť, že sa vykonali nápravné kroky, a

d)

nadviazať na vedecké a technické poznatky v oblasti otázok bezpečnosti.

a)

vytvorí a organizuje programy odbornej prípravy a výmeny vnútroštátnych úradníkov;

b)

vypracuje, zorganizuje a zriadi programy na výmenu skúseností, informácií a najlepších postupov, programy a opatrenia pre spoločné projekty, informačné kampane, programy spoločných návštev a následné spoločné využívanie zdrojov.

a)

výrobok má vlastnosti, ktoré vyvolávajú domnienku, že výrobok po jeho správnej inštalácii, udržiavaní a používaní predstavuje vážne riziko pre zdravie, bezpečnosť, životné prostredie alebo pre akýkoľvek iný verejný záujem uvedený v článku 1;

b)

k výrobku nie je pripojená písomná ani elektronická dokumentácia požadovaná na základe príslušných harmonizačných právnych predpisov Spoločenstva alebo výrobok nie je označený v súlade s týmito právnymi predpismi;

c)

na výrobok bolo umiestnené označenie CE chybným alebo zavádzajúcim spôsobom.

a)

tvorbu a revíziu sektorových akreditačných systémov uvedených v článku 13 ods. 3;

b)

činnosti sekretariátu orgánu uznaného podľa článku 14, napr. koordináciu akreditačných činností, vykonávanie technickej práce spojenej s prevádzkou systému vzájomného hodnotenia, poskytovanie informácií zainteresovaným subjektom a účasť orgánu na činnostiach medzinárodných organizácií v oblasti akreditácie;

c)

vypracúvanie a aktualizovanie príspevkov pre usmernenia v oblasti akreditácie, oznamovanie orgánov posudzovania zhody Komisii, posudzovanie zhody a dohľad nad trhom;

d)

činnosti týkajúce sa vzájomného porovnávania spojené s uplatňovaním ochranných doložiek;

e)

sprístupňovanie technickej expertízy Komisii s cieľom poskytnúť jej pomoc pri vykonávaní administratívnej spolupráce týkajúcej sa dohľadu nad trhom vrátane financovania skupín administratívnej spolupráce, rozhodnutí v súvislosti s dohľadom nad trhom a prípadov v súvislosti s ochrannou doložkou;

f)

vykonávanie predbežných a vedľajších prác v súvislosti s implementáciou činností posudzovania zhody, metrológie, akreditácie a dohľadu nad trhom, spojených s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva, napr. štúdie, programy, hodnotenia, usmernenia, porovnávacie analýzy, vzájomné spoločné návštevy, výskumná práca, vývoj a údržba databázy, činnosti týkajúce sa odbornej prípravy, laboratórna práca, skúšky spôsobilosti, medzilaboratórne skúšky a práca týkajúca sa posudzovania zhody, ako aj európskych kampaní v súvislosti s dohľadom nad trhom a podobných činností;

g)

činnosti vykonávané v rámci programov technickej pomoci, spoluprácu s tretími krajinami a podporu a presadzovanie európskych politík a systémov v oblasti posudzovania zhody, dohľadu nad trhom a akreditácie medzi zainteresovanými subjektmi v Spoločenstve a na medzinárodnej úrovni.

a)

bez výzvy na predkladanie návrhov orgánu uznanému podľa článku 14 na vykonávanie činností uvedených v článku 32 ods. 1 písm. a) až g), na ktoré možno udeliť granty v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách;

b)

vo forme grantov v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov alebo na základe postupov verejného obstarávania iným orgánom na vykonávanie činností uvedených v článku 32 ods. 1 písm. c) až g).

13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/48

(1)

Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 (3) umožnilo zlepšiť predchádzajúci právny mechanizmus, a to najmä tým, že umožnilo ukladanie informácií do databázy Colného informačného systému (CIS) Spoločenstva.

(2)

Skúsenosti získané od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 515/97 však ukazujú, že využívanie CIS len na účely pozorovania a podávania hlásení, diskrétneho dohľadu alebo osobitnej kontroly neumožňuje úplne dosiahnuť cieľ systému, ktorým je napomáhať predchádzanie, vyšetrovanie a stíhanie operácií porušujúcich colné alebo poľnohospodárske predpisy.

(3)

Zmeny, ktoré prinieslo rozšírenie Európskej únie na 27 členských štátov, vyžadujú prehodnotenie colnej spolupráce Spoločenstva v širšom rámci a s modernizovaným mechanizmom.

(4)

Rozhodnutím Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom z 28. apríla 1999, ktorým sa zriaďuje Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), (4) a Dohovorom o využívaní informačných technológií na colné účely (5), ktorý bol navrhnutý aktom Rady z 26. júla 1995 (6), sa zmenil a doplnil všeobecný rámec spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti predchádzania, vyšetrovania a stíhania protiprávneho konania na základe právnych predpisov Spoločenstva.

(5)

Výsledky strategickej analýzy pomôžu najvyšším predstaviteľom definovať projekty, ciele a politiky boja proti podvodom, plánovať činnosti a vynaložiť potrebné zdroje na dosiahnutie stanovených operačných cieľov.

(6)

Výsledky operačnej analýzy týkajúcej sa činností, prostriedkov a zámerov niektorých osôb alebo podnikateľských subjektov, ktoré nedodržiavajú alebo sa zdá, že nedodržiavajú colné alebo poľnohospodárske právne predpisy, by mali colným orgánom a Komisii pomôcť prijať v konkrétnych prípadoch vhodné opatrenia na dosiahnutie cieľov stanovených v oblasti boja proti podvodom.

(7)

Podľa súčasného mechanizmu ustanoveného nariadením (ES) č. 515/97 môžu byť osobné údaje vložené členským štátom kopírované z CIS do iných systémov na spracovanie osobných údajov iba s predchádzajúcim súhlasom partnera CIS, ktorý vložil údaje do systémov, a s výhradou dodržania podmienok, ktoré tento partner stanovil v súlade s článkom 30 ods. 1. Cieľom zmeny a doplnenia nariadenia je ustanoviť výnimku z tejto zásady predchádzajúceho súhlasu, a to iba v jedinom prípade, ak sú údaje určené na spracovanie vnútroštátnymi orgánmi a útvarmi Komisie zodpovednými za riadenie rizika s cieľom zamerania kontrol na pohyb tovaru.

(8)

Je nevyhnutné, aby sa súčasný mechanizmus doplnil právnym rámcom, ktorý sa týka zriadenia identifikačnej databázy ukončených a súčasných neukončených colných spisov. Zriadenie takejto databázy nadväzuje na rozšírenie iniciatívy, ktorá bola prijatá v rámci colnej spolupráce na medzivládnej úrovni a ktorej výsledkom bolo prijatie aktu Rady z 8. mája 2003 o vypracovaní protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Dohovor o využívaní informačných technológií na colné účely s ohľadom na vytvorenie identifikačnej databázy colných spisov (7).

(9)

Je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa mohli na účely dosahovania cieľov tohto nariadenia a bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné ustanovenia nariadenia (ES) č. 515/97, vymieňať určité údaje s cieľom posilniť spoluprácu v colnej oblasti medzi členskými štátmi a medzi nimi a Komisiou.

(10)

Okrem iného je tiež nevyhnutné zabezpečiť väčšiu komplementaritu s činnosťami uskutočňovanými v oblasti colnej spolupráce na medzivládnej úrovni a v oblasti spolupráce s inými orgánmi a agentúrami Európskej únie a inými medzinárodnými a regionálnymi organizáciami. Takáto činnosť nadväzuje na rezolúciu Rady z 2. októbra 2003 týkajúcu sa stratégie colnej spolupráce (8) a na rozhodnutie Rady zo 6. decembra 2001, ktorým sa rozširuje mandát Europolu na boj proti závažným formám medzinárodnej trestnej činnosti uvedeným v prílohe k Dohovoru o Europole (9).

(11)

S cieľom podporiť spojitosť medzi postupom Komisie, ostatných orgánov a agentúr Európskej únie a ďalších medzinárodných a regionálnych organizácií by mala mať Komisia právomoc poskytovať školenia a všetky formy pomoci, s výnimkou finančnej pomoci, styčným dôstojníkom z tretích krajín a z európskych alebo medzinárodných organizácií a agentúr, vrátane výmeny najlepších postupov s týmito orgánmi a napríklad aj s Europolom a Agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex).

(12)

V rámci nariadenia (ES) č. 515/97 by sa mali vytvoriť podmienky potrebné na uskutočňovanie spoločných colných operácií v rámci Spoločenstva. Výbor ustanovený v článku 43 nariadenia (ES) č. 515/97 by sa mal oprávniť na vymedzenie mandátu spoločných colných operácií Spoločenstva.

(13)

V rámci Komisie sa musí vytvoriť stála infraštruktúra, ktorá by počas celého kalendárneho roka umožnila koordinovanie spoločných colných operácií a prijatie zástupcov členských štátov na obdobie potrebné na uskutočnenie jednej alebo viacerých osobitných operácií, ako aj prípadné prijatie styčných dôstojníkov tretích krajín, organizácií a európskych alebo medzinárodných agentúr, najmä Europolu, Svetovej colnej organizácie a Interpolu.

(14)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov by mal aspoň raz ročne zvolať stretnutie s národnými dozornými orgánmi pre ochranu údajov, aby sa mohli riešiť otázky dozoru súvisiace s CIS.

(15)

Členské štáty musia mať možnosť opätovne použiť uvedenú infraštruktúru v rámci spoločných colných operácií organizovaných v oblasti colnej spolupráce ustanovenej v článkoch 29 a 30 Zmluvy o EÚ bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci Europolu. V takomto prípade by mali byť spoločné colné operácie uskutočňované v rámci mandátu stanoveného príslušnou pracovnou skupinou Rady v oblasti colnej spolupráce podľa hlavy VI Zmluvy o EÚ.

(16)

Rozvoj nových trhov, rastúca internacionalizácia obchodu, ako aj rýchle rozširovanie, ktoré je sprevádzané zrýchľovaním prepravy tovaru, vyžadujú, aby colné orgány sledovali tento vývoj s cieľom zabrániť poškodzovaniu európskeho hospodárstva.

(17)

Konečným cieľom je dosiahnuť, aby mali všetky hospodárske subjekty možnosť poskytovať celú potrebnú dokumentáciu vopred a aby v rámci svojich vzťahov s colnými orgánmi plne využívali informačné technológie. Počas tohto obdobia bude súčasná situácia, ktorú charakterizujú rôzne úrovne vývoja vnútroštátnych informačných systémov, aj naďalej existovať a bude nevyhnutné zabezpečiť, aby sa mechanizmy boja proti podvodom mohli zlepšovať, keďže sa môžu naďalej vyskytovať prípady porušenia pravidiel v obchodnom styku.

(18)

Na účel boja proti podvodom je preto spolu s reformou a modernizáciou colných systémov nevyhnutné získavať informácie z čo najširších zdrojov. Okrem toho s cieľom pomáhať príslušným orgánom členských štátov pri zisťovaní pohybu tovaru, ktorý je predmetom operácií potenciálne porušujúcich colné alebo poľnohospodárske právne predpisy, a tiež pohybu dopravných prostriedkov vrátane kontajnerov používaných na ten účel by sa v európskom ústrednom zozname údajov mali spoločne zhromažďovať údaje od hlavných celosvetových poskytovateľov služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorí vykonávajú činnosti v oblasti medzinárodného dodávateľského reťazca.

(19)

Na ochranu fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (10) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 týkajúca sa spracovania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (11), ktoré sa plne uplatňujú na služby informačnej spoločnosti. Týmito smernicami je už teraz stanovený právny rámec Spoločenstva v oblasti osobných údajov. Z tohto dôvodu nie je nutné, aby na zabezpečenie dobrého fungovania vnútorného trhu, a najmä voľného pohybu osobných údajov medzi členskými štátmi, bola táto otázka upravená v tomto nariadení. Toto nariadenie sa musí vykonávať a uplatňovať v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov, najmä pokiaľ ide o výmenu a uchovávanie informácií, ktorých cieľom je podpora činností predchádzania a odhaľovania podvodov.

(20)

Výmena osobných údajov s tretím krajinami by mala podliehať predchádzajúcemu overeniu, či pravidlá na ochranu údajov v prijímajúcej krajine ponúkajú rovnaký stupeň ochrany, ako poskytujú právne predpisy Spoločenstva.

(21)

Keďže členské štáty od prijatia nariadenia (ES) č. 515/97 transponovali smernicu 95/46/ES a Komisia zriadila nezávislý orgán poverený dohľadom nad tým, aby inštitúcie a orgány Spoločenstva v rámci spracovania osobných údajov v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (12) dodržiavali základné práva a slobody osôb, bolo by vhodné zosúladiť opatrenia na kontrolu ochrany osobných údajov a nahradiť odkaz na európskeho ombudsmana odkazom na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci ombudsmana.

(22)

Opatrenia potrebné na vykonávanie nariadenia (ES) č. 515/97 by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (13).

(23)

Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na prijatie rozhodnutí o položkách, ktoré sa zahrnú do CIS, a na určenie činností týkajúcich sa uplatňovania právnych predpisov z oblasti poľnohospodárstva, v súvislosti s ktorými sa majú začleniť informácie do CIS. Keďže uvedené opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky nariadenia (ES) č. 515/97, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(24)

Správa o vykonávaní nariadenia (ES) č. 515/97 by mala byť súčasťou správy predkladanej každý rok Európskemu parlamentu a Rade o opatreniach prijatých na vykonávanie článku 280 zmluvy.

(25)

Nariadenie (ES) č. 515/97 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(26)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to koordináciu boja proti podvodom a iným formám protiprávnej činnosti poškodzujúcim finančné záujmy Spoločenstva, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(27)

Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady, ktoré sú uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie (14). Cieľom tohto nariadenia je predovšetkým zabezpečenie úplného dodržiavania práva na ochranu osobných údajov (článok 8 Charty základných práv Európskej únie).

(28)

V súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 22. februára 2007 poskytol stanovisko (15),

1.

V článku 2 ods. 1 sa dopĺňajú tieto zarážky:

2.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 2a

Bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia, pri napĺňaní jeho cieľov, najmä vtedy, ak nie je predložené colné vyhlásenie alebo je predložené zjednodušené colné vyhlásenie, alebo colné vyhlásenie nie je kompletné, alebo vtedy, ak je dôvod domnievať sa, že údaje uvedené v takomto colnom vyhlásení sú nepravdivé, Komisia alebo príslušné orgány každého členského štátu si môžu vymeniť s príslušným orgánom každého iného členského štátu alebo Komisiou tieto údaje:

Tento článok sa nevzťahuje na pohyb iného tovaru ako tovaru uvedeného v článku 2 ods. 1 prvej zarážke.

3.

Článok 15 sa mení a dopĺňa takto:

4.

Článok 18 sa mení a dopĺňa takto:

5.

V hlave III sa dopĺňajú tieto články:

„Článok 18a

1.   Bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci členských štátov, s cieľom pomáhať orgánom uvedeným v článku 1 ods. 1 pri zisťovaní pohybu tovaru, ktorý môže byť predmetom operácií potenciálne porušujúcich colné a poľnohospodárske predpisy, ako aj dopravných prostriedkov, a to vrátane kontajnerov používaných na tento účel, Komisia vytvorí a bude spravovať zoznam údajov od poskytovateľov služieb vo verejnom alebo súkromnom sektore, ktorých činnosti súvisia s medzinárodným dodávateľským reťazcom. Uvedené orgány majú k zoznamu údajov priamy prístup.

2.   V rámci spravovania tohto zoznamu je Komisia oprávnená:

3.   Údaje uvedené v tomto článku sa týkajú predovšetkým pohybu kontajnerov a/alebo dopravných prostriedkov, tovaru a osôb, ktorých sa takýto pohyb týka. Ide najmä o tieto údaje, ak sú k dispozícii:

4.   V rámci Komisie sú na spracovanie osobných údajov uvedených v odseku 2 písm. b) a c) splnomocnení iba určení analytici.

Osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na účely dosiahnutia sledovaného cieľa, sú bezodkladne zmazané alebo anonymizované. V žiadnom prípade nemôžu byť uchovávané dlhšie ako tri roky.

Článok 18b

1.   Komisia má splnomocnenie na poskytovanie školení a všetkých foriem pomoci s výnimkou finančnej pomoci styčným dôstojníkom tretích krajín a európskych a medzinárodných organizácií a agentúr.

2.   Komisia môže členským štátom poskytnúť expertízu, technickú alebo logistickú pomoc, odbornú prípravu alebo činnosť v oblasti komunikácie, alebo tiež akúkoľvek inú operačnú podporu na plnenie cieľov tohto nariadenia a tiež pri vykonávaní úloh členských štátov v rámci vykonávania colnej spolupráce uvedenej v článkoch 29 a 30 Zmluvy o Európskej únii.

6.

Článok 19 sa nahrádza takto:

„Článok 19

Pod podmienkou, že sa dotknutá tretia krajina právne zaviaže poskytnúť pomoc potrebnú na zhromaždenie všetkých dôkazných prostriedkov o protiprávnej povahe operácií, ktoré sa zdajú byť v rozpore s colnými alebo poľnohospodárskymi predpismi, alebo na určenie rozsahu operácií, v ktorých prípade sa konštatovalo, že sú v rozpore s týmito právnymi predpismi, informácie získané uplatňovaním tohto nariadenia jej môžu byť poskytnuté:

Členský štát oznamuje tieto informácie v súlade so svojimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú na poskytovanie osobných údajov tretím krajinám.

V oboch prípadoch sa musí zabezpečiť, aby pravidlá dotknutej tretej krajiny ponúkali stupeň ochrany ekvivalentný ochrane stanovenej v článku 45 ods. 1 a 2.“

7.

V článku 20 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).

8.

Článok 23 sa mení a dopĺňa takto:

9.

V článku 24 sa dopĺňajú tieto písmená:

10.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

1.   Položky, ktoré majú byť zahrnuté do CIS, vzťahujúce sa na jednotlivé kategórie uvedené v článku 24 písm. a) až h), sa určia v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 43 ods. 2 v takom rozsahu, aký je potrebný na dosiahnutie cieľa, pre ktorý bol systém vytvorený. V žiadnom prípade sa do kategórie uvedenej v článku 24 písm. e) nezačlenia osobné údaje.

2.   V kategóriách uvedených v článku 24 písm. a) až d) informácie, ktoré sa majú začleniť v súvislosti s osobnými údajmi, obsahujú iba:

3.   V kategóriách uvedených v článku 24 písm. f) informácie, ktoré sú začlenené v súvislosti s osobnými údajmi, obsahujú iba priezvisko a krstné mená experta.

4.   V kategóriách uvedených v článku 24 písm. g) a h) informácie, ktoré sú začlenené v súvislosti s osobnými údajmi, obsahujú iba:

5.   V žiadnom prípade sa neuvádzajú osobné údaje týkajúce sa rasového alebo etnického pôvodu, politických názorov, náboženskej alebo filozofickej orientácie, členstva v odboroch ani údaje týkajúce sa zdravotného stavu a sexuálneho života jednotlivca.“

11.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

1.   Osobné údaje, ktoré patria do kategórií uvedených v článku 24, sa začlenia do CIS len na účel týchto navrhovaných činností:

2.   Osobné údaje, ktoré patria do kategórií uvedených v článku 24, sa môžu začleniť do CIS len vtedy, ak existuje, najmä na základe predchádzajúceho protiprávneho konania alebo informácie poskytnutej v rámci pomoci, reálny predpoklad, že príslušná osoba sa dopustila, dopúšťa alebo dopustí konania, ktorým porušuje colné alebo poľnohospodárske predpisy a ktoré je na úrovni Spoločenstva mimoriadne závažné.“

12.

V článku 34 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Na zabezpečenie správneho uplatňovania ustanovení tohto nariadenia týkajúcich sa ochrany osobných údajov členské štáty a Komisia považujú CIS za systém spracovania osobných údajov, na ktorý sa vzťahujú:

13.

Článok 35 sa nahrádza takto:

„Článok 35

1.   S výhradou článku 30 ods. 1 nesmú partneri CIS používať osobné údaje z CIS na iné účely ako na účely uvedené v článku 23 ods. 2.

2.   Údaje možno kopírovať len na technické účely, ak je takéto kopírovanie potrebné na účel preverovaní vykonávaných orgánmi uvedenými v článku 29.

3.   Osobné údaje, ktoré sú vložené do CIS členským štátom alebo Komisiou, nie je možné kopírovať do systémov spracovania údajov, za ktoré sú zodpovedné členské štáty alebo Komisia, s výnimkou systémov riadenia rizika, ktoré slúžia na usmernenie colných kontrol na vnútroštátnej úrovni alebo systému operačnej analýzy používaného na koordinovanie činností na úrovni Spoločenstva.

V uvedenom prípade sú len analytici poverení vnútroštátnymi orgánmi každého členského štátu, ako aj analytici poverení útvarmi Komisie, splnomocnení spracovať osobné údaje z CIS, a to v rámci systému riadenia rizika, ktorý slúži na usmerňovanie colných kontrol vnútroštátnymi orgánmi alebo v rámci systému operačnej analýzy, ktorý umožňuje koordináciu činností na úrovni Spoločenstva.

Členské štáty zašlú Komisii zoznam útvarov riadenia rizika, do ktorého patria analytici oprávnení kopírovať a spracovať osobné údaje z CIS. Komisia o tom informuje ostatné členské štáty. Informuje tiež všetky členské štáty o zodpovedajúcich skutočnostiach, ktoré sa týkajú jej vlastných útvarov poverených na vykonanie operačnej analýzy.

Zoznam určených vnútroštátnych orgánov a útvarov Komisie uverejní Komisia pre informáciu v Úradnom vestníku Európskej únie.

Osobné údaje, ktoré sú skopírované z CIS, sa uchovávajú len dovtedy, kým je to nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, v súvislosti s ktorým boli skopírované. Partner CIS, ktorý údaje skopíroval, najmenej raz za rok preskúma potrebu ich uchovávania. Údaje nesmú byť uchovávané dlhšie ako desať rokov. Osobné údaje, ktoré nie sú potrebné na uskutočnenie analýzy, sú bezodkladne zmazané alebo anonymizované.“

14.

V článku 36 ods. 2 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„V každom prípade možno zakázať prístup k osobným údajom každej osobe, ktorej údaje sa spracúvajú v období, počas ktorého sa uskutočňujú činnosti na účely pozorovania a podávania hlásenia alebo diskrétneho dohľadu, ako aj v období, počas ktorého prebieha operačná analýza údajov alebo administratívne alebo trestné vyšetrovanie.“

15.

Článok 37 sa mení a dopĺňa takto:

16.

Názov kapitoly 7 hlavy V sa nahrádza slovami „Bezpečnosť údajov“.

17.

V článku 38 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:

18.

Vkladá sa táto hlava:

„HLAVA Va

IDENTIFIKAČNÁ DATABÁZA COLNÝCH SPISOV

KAPITOLA 1

Vytvorenie identifikačnej databázy colných spisov

Článok 41a

1.   CIS tiež zahŕňa osobitnú databázu s názvom Identifikačná databáza colných spisov (ďalej len ‚FIDE‘). S výhradou ustanovení tejto hlavy všetky ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa CIS sa tiež uplatňujú na FIDE a všetky odkazy na CIS sa zároveň týkajú uvedenej databázy.

2.   Cieľmi FIDE je napomáhať predchádzanie operáciám, ktoré porušujú colné predpisy a poľnohospodárske predpisy uplatniteľné na tovar vstupujúci alebo vystupujúci z colného územia Spoločenstva, a uľahčiť a urýchliť ich odhaľovanie a stíhanie.

3.   Cieľom FIDE je umožniť Komisii, ktorá začína konať v rámci koordinácie krokov podľa článku 18 alebo pripravuje misiu Spoločenstva v tretej krajine podľa článku 20, a príslušným orgánom členského štátu v oblasti administratívneho vyšetrovania určeným v súlade s článkom 29, ktoré začínajú alebo vedú vyšetrovanie v prípade jednej alebo viacerých osôb alebo podnikateľských subjektov, identifikovať príslušné orgány iných členských štátov alebo útvarov Komisie, ktoré vo veci dotknutých osôb alebo podnikateľských subjektov vedú alebo viedli vyšetrovanie, aby prostredníctvom informácií o vyšetrovacích spisoch dosiahli ciele uvedené v odseku 2.

4.   Ak členský štát alebo Komisia potrebuje v rámci získavania informácií z FIDE rozsiahlejšie informácie o zaregistrovaných vyšetrovacích spisoch týkajúcich sa osôb alebo podnikateľských subjektov, obrátia sa na základe tohto nariadenia so žiadosťou o pomoc na členský štát, ktorý poskytol informácie.

5.   Colné orgány členských štátov sú oprávnené používať FIDE v rámci colnej spolupráce uvedenej v článkoch 29 a 30 Zmluvy o Európskej únii. V takom prípade Komisia zabezpečí technické riadenie databázy.

KAPITOLA 2

Prevádzka a používanie FIDE

Článok 41b

1.   Príslušné orgány môžu vkladať do FIDE údaje z vyšetrovacích spisov na účely vymedzené v článku 41a ods. 3 týkajúce sa prípadov, ktoré predstavujú porušenie colných predpisov alebo poľnohospodárskych predpisov uplatniteľných na tovar vstupujúci alebo vystupujúci z colného územia Spoločenstva a ktoré sú na úrovni Spoločenstva mimoriadne závažné. Tieto údaje sa vzťahujú iba na tieto kategórie:

Údaje uvedené v písmenách a), b) a c) sa vkladajú oddelene pre každú osobu alebo podnikateľský subjekt. Vytváranie odkazov medzi týmito údajmi nie je povolené.

2.   Osobné údaje uvedené v odseku 1 písm. a) pozostávajú iba z týchto údajov:

3.   Údaje sa vkladajú na obmedzené obdobie v súlade s článkom 41d.

Článok 41c

1.   Vkladaním údajov a nahliadaním do FIDE sú oprávnené výlučne orgány uvedené v článku 41a.

2.   Akékoľvek nahliadnutie do FIDE sa musí bezvýhradne týkať týchto osobných údajov:

KAPITOLA 3

Uchovávanie údajov

Článok 41d

1.   Lehotu uchovávania údajov upravujú zákony, iné právne predpisy a postupy členského štátu, ktorý ich poskytuje. Uvedené lehoty, ktoré začínajú plynúť dňom vloženia údajov do vyšetrovacieho spisu, sú maximálne a nesmú sa prekročiť.

Tieto lehoty nie sú kumulatívne.

2.   Vo všetkých štádiách vyšetrovacieho spisu, ako sú uvedené v odseku 1 písm. a), b) a c), ihneď ako je osoba alebo podnikateľský subjekt, na ktorú/ý sa vzťahuje článok 41b podľa zákonov, iných právnych predpisov a postupov členského štátu poskytujúceho informácie, oslobodená spod podozrenia, musia byť údaje týkajúce sa tejto osoby alebo tohto podnikateľského subjektu bezodkladne vymazané.

3.   Bezodkladne po uplynutí maximálnej lehoty uchovávania údajov podľa odseku 1 sa údaje vložené vo FIDE vymažú automaticky.“

19.

Hlava VI sa nahrádza takto:

„HLAVA VI

FINANCOVANIE

Článok 42a

1.   Toto nariadenie je základným právnym predpisom, na ktorom je založené financovanie všetkých opatrení Spoločenstva, ktoré sú v ňom uvedené, vrátane:

2.   Výdavky, ktoré súvisia s nadobudnutím, výskumom, vývojom a prevádzkou častí Spoločenstva spoločnej komunikačnej siete využívanej na účely odseku 1 písm. c), sú tiež uhrádzané zo všeobecného rozpočtu Európskej únie. Komisia uzatvorí v mene Spoločenstva potrebné zmluvy na zabezpečenie fungovania týchto častí.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté výdavky súvisiace s prevádzkou CIS, ako aj náhrada škody podľa článku 40, členské štáty a Komisia sa zrieknu uplatňovania akéhokoľvek nároku na náhradu nákladov súvisiacich s poskytovaním informácií alebo dokumentov a uskutočňovania administratívneho vyšetrovania alebo akejkoľvek inej operačnej činnosti vyplývajúcej z uplatňovania tohto nariadenia, ktoré sa uskutočňujú na základe žiadosti členského štátu alebo Komisie, okrem prípadu, ktorý sa týka prípadných odmien pre odborníkov.

20.

Článok 43 sa mení a dopĺňa takto:

21.

V článku 44 a v článku 45 ods. 2 sa slová „v hlave V o CIS“ nahrádzajú slovami: „v hlave V a Va“.

22.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 51a

Komisia v spolupráci s členskými štátmi každý rok informuje Európsky parlament a Radu o opatreniach prijatých na vykonávanie tohto nariadenia.“

23.

Článok 53 sa mení a dopĺňa takto:

13.8.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 218/60

(1)

Zo záverov Rady z 20. septembra 2001 a záverov zasadnutia Európskej rady v Laekene v decembri 2001, v Seville v júni 2002, v Solúne v júni 2003 a v Bruseli v marci 2004 vyplýva, že vytvorenie vízového informačného systému (VIS) je jedným z kľúčových podnetov v rámci politík Európskej únie zameraným na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Rozhodnutím Rady 2004/512/ES z 8. júna 2004, ktorým sa vytvára vízový informačný systém (VIS) (2), sa VIS vytvoril ako systém na výmenu údajov o vízach medzi členskými štátmi.

(3)

V súčasnosti je potrebné vymedziť účel, funkcie a zodpovednosť, pokiaľ ide o VIS, a stanoviť podmienky a postupy pri výmene údajov o vízach medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť posudzovanie žiadostí o udelenie víza a príslušných rozhodnutí pri zohľadnení smerovania, ktoré pre vývoj VIS prijala Rada 19. februára 2004, a dať Komisii mandát na zriadenie VIS.