3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/1

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/3

(1)

Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou (2) z 26. októbra 2004 (ďalej len „dohoda“) bol protokol 2 k Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 22. júla 1972 nahradený novým protokolom 2 o niektorých spracovaných poľnohospodárskych výrobkoch. Pri vykonávaní tohto protokolu Spoločný výbor ES a Švajčiarska zmenil svojím rozhodnutím č. 1/2008 (3) domáce referenčné ceny s účinnosťou od 1. februára 2008, čo malo za následok uloženie cla na dovoz určitého tovaru obsahujúceho mliečne výrobky, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 3448/93, do Spoločenstva.

(2)

Následne boli v nariadení Komisie (ES) č. 634/2008 (4) stanovené znížené poľnohospodárske zložky a dodatočné clo na dovoz určitého tovaru obsahujúceho mliečne výrobky do Spoločenstva.

(3)

Pri vykonávaní protokolu 2 Spoločný výbor ES a Švajčiarska svojím rozhodnutím č. 2/2008 (5) zmenil domáce referenčné ceny s účinnosťou od 1. augusta 2008, v dôsledku čoho sú opatrenia na vyrovnanie cien uvedené v článku 3 ods. 3 protokolu stanovené na nulu. Následne od uvedeného dátumu nebude dovoz určitého tovaru obsahujúceho mliečne výrobky, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 3448/1993, zo Švajčiarska do Spoločenstva podliehať dovoznému clu.

(4)

Nariadenie (ES) č. 634/2008 by sa preto malo zrušiť.

(5)

Keďže sa referenčné ceny, ktoré boli zmenené v súlade s protokolom 2, uplatňujú od 1. augusta 2008, opatrenie stanovené v tomto nariadení by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/4

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 40/2008 zo 16. januára 2008, ktorým sa na rok 2008 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2008.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v tejto prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte, vyčerpala kvóta stanovená na rok 2008.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/6

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 40/2008 zo 16. januára 2008, ktorým sa na rok 2008 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2008.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v tejto prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2008.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/8

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 40/2008 zo 16. januára 2008, ktorým sa na rok 2008 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a zoskupenia populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (3), sa ustanovujú kvóty na rok 2008.

(2)

Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v tejto prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2008.

(3)

Je preto nevyhnutné zakázať lov z tejto zásoby, ako aj ponechávanie úlovkov z nej na palube, prekládku a vykládku,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/10

(1)

Listom z 26. januára 2004 Komisia požiadala spolkovú vládu o poskytnutie bližších informácií k tlačovým správam o štátnej pomoci na zavedenie digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v Severnom Porýní-Vestfálsku (Nordrhein-Westfalen, ďalej len „NRW“). Spolková vláda poskytla tieto informácie listom z 23. marca 2004 (zaevidovaným v ten istý deň). 2. júna 2004 sa uskutočnilo stretnutie zástupcov útvarov Komisie s Krajinským úradom pre médiá Severného Porýnia-Vestfálska (Landesanstalt für Medien Nordrhein-Westfalen, ďalej len „LfM“) zodpovedným za toto opatrenie a 10. decembra 2004 stretnutie s predstaviteľmi spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko.

(2)

Listom z 13. januára 2005 (zaevidovaným v ten istý deň) spolková vláda informovala Komisiu v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES o opatrení na podporu zavedenia DVB-T v NRW. Spolková vláda notifikovala toto opatrenie v záujme právnej istoty.

(3)

Listom z 10. marca 2005 si Komisia vyžiadala ďalšie informácie, ktoré poskytla spolková vláda po predĺžení termínu listom z 29. apríla 2005 (zaevidovaným v ten istý deň). Zástupcovia útvarov Komisie sa 23. júna 2005 stretli s predstaviteľmi LfM a spolkovej krajiny NRW, na ktorom NRW predložila ďalšie informácie.

(4)

Komisia prijala 9. novembra 2005 konečné rozhodnutie, ktorým vyhlásila podporu DVB-T v Berlíne-Brandenbursku z prostriedkov štátnej pomoci za nezlučiteľnú so spoločným trhom (2). Vzhľadom na podobnosť obidvoch prípadov sa Komisia dohodla s Nemeckom o zastavení notifikačného postupu v uvedenom prípade (3), aby orgány dostali príležitosť odhadnúť, aký vplyv by malo rozhodnutie vo veci Berlín-Brandenbursko na prebiehajúce konanie o predbežnom zisťovaní vo veci NRW. Zároveň sa zastavil aj notifikačný postup v podobnej veci týkajúcej sa spolkovej krajiny Bavorsko, ktorá bola Komisii notifikovaná 8. decembra 2004 (4).

(5)

Listom z 12. apríla 2006 Komisia vyzvala Nemecko, aby do jedného mesiaca oznámilo svoje stanovisko k prebiehajúcemu notifikačnému postupu. Nemecko listom z 12. mája 2006 (zaevidovaným v ten istý deň) oznámilo Komisii, že neuvažuje o stiahnutí ani o zmene notifikovaného opatrenia v NRW.

(6)

Listom z 19. júla 2006 Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí začať v danej veci konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES. Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (5). Komisia vyzvala zúčastnené strany na predloženie svojich pripomienok k uvedenej veci.

(7)

Po predĺžení termínu na zaslanie pripomienok odpovedalo Nemecko na rozhodnutie o začatí konania listom zo 4. októbra 2006 (zaevidovaným v ten istý deň). Komisia dostala ďalšie pripomienky od Asociácie európskych satelitných operátorov (European Satellite Operators Association, ďalej len „ESOA“) (6), Zväzu súkromných prevádzkovateľov káblových sietí (Verband Privater Kabelnetzbetreiber e. V., ďalej len „ANGA“) (7) a od spoločnosti ish NRW GmbH (ďalej len „ish“) (8).

(8)

V liste z 19. decembra 2006 Komisia postúpila nemeckým orgánom tieto pripomienky a vyzvala ich na odpoveď. Zodpovedné orgány zaujali po predĺžení termínu stanovisko listom zo 16. februára 2007 (zaevidovaným v ten istý deň). 19. apríla 2007 sa stretli zástupcovia Komisie so zástupcami LfM na poslednú výmenu názorov pred záverečným posúdením. E-mailom z 24. mája 2007 Komisia požiadala o ďalšie informácie, na ktoré Nemecko odpovedalo e-mailom 5. júla 2007 (zaevidovaným 6. júla 2007).

(9)

Predmetom notifikovaného opatrenia je zavedenie digitálnej terestriálnej televízie v Severnom Porýní-Vestfálsku. Treba sa naň pozerať z hľadiska digitalizácie vysielania, ktorá sa týka všetkých v súčasnosti bežných prenosových ciest rozhlasových a televíznych signálov, t. j. káblového, satelitného a terestriálneho prenosu.

(10)

Hlavná výhoda digitalizácie spočíva pri všetkých prenosových cestách vo väčšej prenosovej kapacite vďaka efektívnejšiemu využitiu frekvenčného spektra. Týmto spôsobom sa môžu poskytovať nové, resp. zlepšené služby vysielania. Ukončenie analógového terestriálneho televízneho vysielania by okrem toho uvoľnilo frekvencie, ktoré by sa opäť využili. Prípadný príchod nových subjektov na trh by bol hnacím motorom hospodárskej súťaže a inovácie. Vďaka týmto výhodám Komisia aktívne podporuje digitalizáciu (9). Nemecko a ostatné členské štáty sa v súčasnosti nachádzajú v tejto fáze prechodu, ktorej hlavným cieľom je úplné odpojenie analógového prenosu vo všetkých krajinách Európskej únie do začiatku roka 2012 (10).

(11)

Rozhodnutím spolkového kabinetu opierajúcim sa o rozhodnutie predsedov vlád spolkových krajín vznikla koncom roka 1997 iniciatíva Digitálne vysielanie (Initiative Digitaler Rundfunk, ďalej len „IDR“) na podporu digitalizácie rozhlasového a televízneho vysielania. V rámci tejto iniciatívy spolková vláda, spolkové krajiny a rôzni účastníci trhu vypracovali svoje odporúčania pre digitalizáciu. Prvú správu IDR schválil spolkový kabinet v auguste 1998; potom nasledoval celkový plán zavedenia digitálneho vysielania Štartovací scenár 2000 (11), kde sa okrem iného stanovuje, že digitalizácia vysielania prostredníctvom kábla, satelitu a TV vysielačov sa musí ukončiť najneskôr v roku 2010.

(12)

Prechod na digitálne vysielanie v NRW riadi LfM. V zmysle článku 27 ods. 1 Krajinského mediálneho zákona Severného Porýnia-Vestfálska (12) (Landesmediengesetz Nordrhein-Westfalen, ďalej len „LMG NRW“) „podporuje a sprevádza [LfM] prechod z analógového na digitálny prenos“. Pri prechode na digitálny prenos musí zabezpečiť „pokrytie rôznorodých programových ponúk súhrou rôznych prenosových ciest za primeraných podmienok“. Ďalšou všeobecnou úlohou LfM je dohľad nad súkromnými vysielateľmi.

(13)

V kontexte digitalizácie káblového, satelitného a terestriálneho prenosu sa uvedené opatrenie týka len prechodu v oblasti terestriálneho prenosu. Digitálne terestriálne vysielanie sa týka vo všeobecnosti dvoch skupín prevádzkovateľov, ktorí sa dajú v závislosti od okolností integrovať: prevádzkovatelia vysielacích sietí, ktorí zabezpečujú prenos vysielacích signálov, a vysielatelia, ktorí vytvárajú programy s určitým obsahom a ponúkajú ich ako programové balíky.

(14)

Od zavedenia kábla a satelitu v 80. rokoch prudko klesal celkový trhový podiel terestriálneho prenosu v Nemecku. Podľa informácií Nemecka sa v 80. rokoch káblové siete budovali so značnou podporou štátu (13). Nemecko uvádza, že takmer všetky domácnosti v Nemecku môžu prijímať voľne vysielané televízne vysielanie prostredníctvom satelitu.

(15)

Tento pokles podielu na trhu je znázornený na obrázku, ktorý sa nachádza aj v rozhodnutí o začatí konania.

Obrázok 1

Podiel terestriálneho prenosu na trhu v celoštátnom meradle a v NRW (14)

(16)

Od začiatku prechodu na digitálnu televíziu v roku 2004 sa stabilizoval zmenšujúci sa podiel terestriálneho vysielania na trhu a v roku 2005 nastal v tomto vývoji obrat. Podľa údajov v Správe o digitalizácii 2007 (15) bolo rozdelenie podielov podľa druhu príjmu v Nemecku v polovici roka 2007 takéto: 53,7 % kábel, 42,5 % satelit, 11,5 % terestriálne vysielanie (nárast o 2 percentuálne body v porovnaní s rokom 2006). Podľa správy značne vzrástol podiel digitálnej terestriálnej televízie: 3,6 milióna domácností – takmer dvojnásobný v porovnaní s predchádzajúcim rokom – prijíma DVB-T. Ďalej digitalizácia terestriálneho prenosu dosahovala už takmer 90 %. V Správe o digitalizácii je obsiahnutý aj prehľad pokrytia DVB-T podľa oblastí (16). Podľa týchto údajov narástol trhový podiel divákov v NRW v takzvaných kľúčových oblastiach, ktoré zahŕňajú len oblasti, v ktorých sa dá DVB-T prijímať, z 9,5 % v roku 2005 na 16,5 % v roku 2007 (pozri obrázok 2).

Obrázok 2

Podiel digitálnej terestriálnej platformy na trhu v celoštátnom meradle a v NRW po prechode na digitálne vysielanie

(17)

Z technického pohľadu si rozvoj digitálneho terestriálneho vysielania vyžaduje úpravy prenosovej techniky prevádzkovateľmi sietí, ako aj pridelenie prenosových frekvencií. Aby sa mohli skutočne využiť výhody digitalizácie, musí dôjsť k postupnému odpojeniu analógového vysielania. Počas fázy paralelnej prevádzky analógového a digitálneho vysielania (takzvanej fázy simulcast) môže prechod viesť v konečnom dôsledku k výraznému nedostatku frekvenčného spektra (17). Aby účastníci trhu zabránili nedostatku frekvenčného spektra a minimalizovali náklady paralelného vysielania, musia sa dohodnúť na spoločných termínoch odpojenia analógového a zapojenia digitálneho vysielania. Vzhľadom na zložitosť prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie Štartovací scenár 2000 vychádza z postupného zavádzania DVB-T v jednotlivých spolkových krajinách, pričom sa DVB-T bude najskôr zavádzať v oblastiach s vyššou hustotou osídlenia (18).

(18)

Dňa 27. novembra 1998 LfM (19) rozhodol v rámci prvej iniciatívy v NRW začať so skúšobnou prevádzkou DVB-T, ktorá sa realizovala v rokoch 1999 a 2000 v Kolíne. Z dôvodu splnenia cieľov Štartovacieho scenára 2000 orgány NRW vyjadrili neskôr svoju ochotu spolupracovať s príslušnými orgánmi v severných spolkových krajinách Dolné Sasko, Šlezvicko-Holštajnsko, Hamburg a Brémy a zaviesť digitalizáciu terestriálneho vysielania v rovnakom čase, a teda efektívnejšie.

(19)

Dňa 20. októbra 2003 LfM, verejnoprávni vysielatelia ARD, ZDF a WDR Kolín (ďalej len „verejnoprávni vysielatelia“) (20), súkromní vysielatelia RTL Television („RTL“), VOX Film und Fernseh-GmbH & Co. KG („VOX“) a ProSiebenSat.1 Media AG („ProSiebenSat.1“) podpísali v Kolíne Dohodu o zavedení digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v Severnom Porýní-Vestfálsku. V tejto zásadnej dohode sa ustanovilo, že DVB-T by sa mala po úspešnom prechode v regióne Berlín-Postupim najbližšie zaviesť v aglomeráciách Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie. Dohoda neobsahuje žiadne podrobnosti k plánovaným podporným opatreniam. Uvádza sa v nej len: „V rámci podporného opatrenia Krajinský úrad pre média Severného Porýnia-Vestfálska finančne podporuje technickú infraštruktúru na rozšírenie DVB-T v Severnom Porýní-Vestfálsku.“ V prílohe sa odkazuje ďalej na vypracovanie koncepcie finančných podpôr pre sociálne slabších občanov (21).

(20)

Zásadná dohoda z 20. októbra 2003 bola doplnená Dohodou o spolupráci pri zavedení digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v Severnom Porýní-Vestfálsku, ktorú tie isté strany (WDR v mene ARD), ako aj spolková krajina NRW podpísali 10. decembra 2003. V dohode o spolupráci sú zakotvené spoločné zásady komunikácie v oblasti DVB-T a určené orgány, ktoré sú zodpovedné za realizáciu dohody: riadiaci výbor s rozhodovacou kompetenciou a projekčná kancelária pre oblasť realizácie. Projekčná kancelária bola zriadená 14. januára 2004 prostredníctvom zmluvy medzi LfM (LfM Nova GmbH), WDR (aj v mene ARD) a ZDF.

(21)

Celková prenosová kapacita DVB-T siete zahŕňa šesť multiplexov (22), ktoré sú určené pre celkovo 24 programových miest v regiónoch Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie. Aby sa mohlo začať s digitálnym terestriálnym prenosom, musia byť pridelené potrebné frekvencie prostredníctvom licencií, ktoré oprávňujú vysielateľov na vysielanie svojich programov a prevádzkovateľov sietí na prevádzku platformy DVB-T. Každému verejnoprávnemu vysielateľovi (ARD, ZDF a WDR) bol poskytnutý na programové vysielanie v aglomeráciách Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie jeden multiplex. LfM vypísal verejnú súťaž na kapacitu určenú pre súkromných vysielateľov a príslušné DVB-T licencie boli pridelené 14. mája 2004. Licencie prideľoval vtedy v roku 2004 Regulačný úrad pre telekomunikácie a poštu (ďalej len „RegTP“), dnes Spolková agentúra pre siete elektrickej energie, telekomunikácií, pôšt a železníc (ďalej len „BNetzA“). (Viac o prideľovacom konaní pozri v odôvodneniach 24 – 30.)

(22)

V súlade s lehotami určenými v zásadnej dohode z 20. októbra 2003 bol digitálny terestriálny prenos zavedený v regióne Kolín/Bonn 24. mája 2004 a v regióne Düsseldorf/Porúrie 8. novembra 2004. Analógový terestriálny prenos súkromných vysielateľov bol zastavený k príslušnému dátumu začatia DVB-T prenosu. Analógové terestriálne vysielanie troch programov verejnoprávnych vysielateľov, ARD-Prvý program, ZDF a WDR, však pokračovalo asi ešte päť mesiacov (simulcast) a bolo potom zastavené v regióne Kolín/Bonn 8. novembra 2004 a v regióne Düsseldorf/Porúrie 4. apríla 2005. Dňa 19. novembra 2004 LfM vydal smernicu o finančnej podpore DVB-T (Förderrichtlinie DVB-T), ktorá nadobudla účinnosť spätne k 3. máju 2004.

(23)

Prenos DVB-T sa od zavedenia v aglomeráciách Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie rozširuje aj na ďalšie regióny NRW. 29. mája 2006 došlo k zavedeniu DVB-T v dvoch ďalších regiónoch NRW (Wuppertal a Ostwestfalen-Lippe). V regióne Münsterland začal DVB-T prenos 12. júna 2007 a oblasť pokrytia sa má v novembri 2007 rozšíriť na Aachen a Südwestfalen. Na rozdiel od oblastí Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie sa však prechod v týchto oblastiach realizuje len v prípade verejnoprávnych vysielateľov a nie súkromných vysielateľov (23).

(24)

V súlade s článkom 52a ods. 1 štátnej zmluvy o rozhlase a televízii v zjednotenom Nemecku (ďalej len „RStV“) (24) sa v článku 28 LMG NRW uvádza: „Pri prvom prideľovaní digitálnych terestriálnych prenosových kapacít pre televíziu budú prednostne zohľadnení televízni vysielatelia s takými programami, ktoré sa v príslušnej dotknutej oblasti pokrytia prenášajú analógovo.“

(25)

Dňa 14. novembra 2003 vydal LfM stanovy o prideľovaní terestriálnych prenosových kapacít pre televízne a rozhlasové programy a taktiež pre poskytovateľov mediálnych služieb („stanovy o prideľovaní“). Digitalizácia si vyžadovala však aj využitie súčasných analógových terestriálnych kanálov, ktoré boli pridelené RTL Television (prostredníctvom RTL Television GmbH), VOX/DTCP (prostredníctvom VOX Film- und Fernseh GmbH & Co. KG, ktorá patrí spoločne s DTCP GmbH k RTL Group) a SAT1 (ďalej len „ProSiebenSat.1“). Príslušné analógové licencie pridelil LfM v rokoch 2002 a 2003 a ich platnosť by sa skončila 21. júla 2008 (pre RTL Television), 31. januára 2007 (pre VOX) a 31. októbra 2010 (pre SAT1). Listom z 13. novembra 2003 požiadal LfM súkromných vysielateľov RTL, VOX a ProSiebenSat.1, aby písomne potvrdili svoju ochotu vrátiť ich analógové kanály, aby sa mohlo pokračovať s prideľovaním prenosových kapacít. Po získaní súhlasu týchto vysielateľov (25) oznámil LfM 4. decembra 2003 prvé pridelenie DVB-T prenosových kapacít súkromným vysielateľom pre regióny Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie (uverejnené vo Vestníku krajinského ministerstva z 30. decembra 2003) (26).

(26)

Súťaž sa týkala prenosovej kapacity určenej súkromným vysielateľom, t. j. tri multiplexy, resp. 12 programových miest v každej cieľovej oblasti. Vo vyhlásení súťaže boli uvedené výberové kritériá pre prípad, že by počet žiadateľov prevýšil počet programových miest a bolo by potrebné rozhodnúť, ktorý bude uprednostnený. V súlade s LMG NRW kritériá zahŕňali prínos programového kanálu k rozmanitosti programov a prevádzkovateľov, ako aj zastúpenie vysielateľa v analógovej terestriálnej sieti (27). Vo vyhlásení súťaže neboli uvedené podrobnosti o nákladoch za prenos programu prostredníctvom DVB-T ani informácie o možnej finančnej podpore prechodu na digitálny prenos. Konečný dátum podania prihlášky bol 3. marec 2004.

(27)

Po vyhlásení súťaže bolo LfM doručených celkovo 21 ponúk od vysielateľov a mediálnych služieb. Vysielatelia ProSiebenSat.1 a RTL Group sa uchádzali každý s viacerými programovými súbormi (tzv. bouquet) o jeden multiplex (28). 23. apríla 2004 rozhodla komisia pre médiá úradu LfM o pridelení programových miest určených súkromným vysielateľom. Na základe tohto rozhodnutia vydal LfM 14. mája 2004 rozhodnutie o pridelení príslušných DVB-T licencií. Týmto rozhodnutím bolo pridelené súkromným vysielateľom RTL Group a ProSiebenSat.1 každému po jednom multiplexi a kapacita ostávajúceho multiplexu bola pridelená jednotlivým programovým kanálom: VIVA (VIVA Fernsehen GmbH), CNN (Turner Broadcasting Systems Deutschland GmbH), Eurosport (Eurosport S.A.) a onyx.tv/Terra Nova (Onyx Television GmbH) (29).

(28)

V zmysle článku 12 ods. 2 LMG NRW, na ktorý odkazuje aj vyhlásenie súťaže, bude prvá licencia pridelená minimálne na štyri a maximálne na desať rokov. V zmysle rozhodnutia LfM zo 14. mája 2004 boli pre ProSiebenSat.1, RTL a CNN pridelené licencie na päť rokov, pre VIVA do 2. decembra 2008, pre Eurosport S.A. na tri roky a pre Terra Nova do 17. júna 2009. Terra Nova však 1. júla 2007 ukončila prenos prostredníctvom DVB-T platformy a bola nahradená vysielateľom Tele 5 (TM-TV GmbH) (30), ktorú vybral LfM spomedzi siedmich uchádzačov. V tabuľke 1 sa uvádza prehľad prechodov na digitálne vysielanie v regióne Kolín/Bonn vrátane fázy simulcast v prípade verejnoprávnych vysielateľov (nie však súkromných vysielateľov, pozri odôvodnenie 22).

Tabuľka 1

Terestriálny prenos v regióne Kolín/Bonn pred prechodom a po ňom

(29)

Na žiadosť úradu vlády NRW začal Regulačný úrad pre telekomunikácie a poštu (ďalej len „RegTPL“) 4. februára 2004 konanie o prideľovaní frekvencií (31). Podobne ako v prípade vysielateľov sa prevádzkovatelia analógovej terestriálnej siete už predtým vzdali svojich časovo neobmedzených analógových licencií. Celková potreba pokrytia digitálnym prenosom bola rozdelená na päť oblastí pokrytia (A až E), ktoré zodpovedajú jednotlivým prenosovým kanálom (digitálnym multiplexom). V príslušnom opatrení sa však neuvádza, že už 27. novembra 2002 bola vyhlásená ďalšia celoštátna potreba pokrytia (32). Táto potreba pokrytia bola pridelená T-Systems (dcérskej spoločnosti podniku Deutsche Telekom) a zahŕňa prenos televíznych programov ZDF.

(30)

T-Systems sa v konaní o prideľovaní frekvencií v NRW uchádzal o frekvencie pre oblasti pokrytia C, D a E, ktoré sú priradené multiplexom pre súkromných vysielateľov, a WDR o frekvencie pre oblasti pokrytia A a B, ktoré sú určené pre verejnoprávnych vysielateľov. Keďže pre každý z piatich okruhov existovala len jedna žiadosť o pridelenie frekvencií, RegTP pridelil frekvencie v takzvanom konaní na základe žiadosti a upustil od druhého stupňa konania o prideľovaní frekvencií, teda vypísania súťaže. Pretože T-Systems a WDR už boli prevádzkovateľmi analógovej terestriálnej siete, a teda vlastníkmi telekomunikačnej licencie, bola splnená aj táto podmienka pridelenia frekvencií na základe žiadosti. Práva na prevádzku DVB-T siete boli udelené približne na dvadsať rokov do 31. decembra 2025.

(31)

Predmetom notifikácie je finančná pomoc, ktorú chce LfM poskytnúť súkromným vysielateľom na digitálny terestriálny prenos ich programov v aglomeráciách Kolín/Bonn a Düsseldorf/Porúrie. Nemecké orgány odhadujú, že zavedením DVB-T v týchto regiónoch asi 14 miliónov približne z 18 miliónov obyvateľov NRW bude môcť prijímať DVB-T (33).

(32)

Právnym základom tejto pomoci je článok 40 ods. 1 bod 2 RStV a článok 88 ods. 3 bod 8 LMG NRW, podľa ktorých je úlohou Krajinského úradu pre médiá (LfM) podporovať zo svojho podielu na koncesionárskych poplatkoch za rozhlasové a televízne prijímače okrem iného aj technickú infraštruktúru prevádzkovania rozhlasu a televízie, ako aj projekty zamerané na nové techniky prenosu vysielania. Rozpočet LfM je financovaný najmä z 2 % podielu na koncesionárskych poplatkoch, ktorý pripadá na NRW (v zmysle článku 40 RStV v spojení s článkom 55 RStV, článkom 10 a 11 RFinStV a článkom 116 ods. 1 LMG NRW) (34). Koncesionárske poplatky vyberá ústredie na vyberanie poplatkov (Gebühreneinzugszentrale), ktoré ich presúva ďalej na LfM a iných oprávnených príjemcov.

(33)

Presné podmienky finančnej pomoci súkromným vysielateľom zo strany LfM sú uvedené v smernici o finančnej podpore DVB-T (35) z 19. novembra 2004. Pomoc sa môže v zmysle článku 2 smernice poskytnúť na poplatky za prevádzku vysielacej siete. Podľa článku 3 môžu byť prijímateľmi pomoci všetci súkromní vysielatelia televíznych programov a/alebo prevádzkovatelia mediálnych služieb, ktorým bola pridelená digitálna terestriálna prenosová kapacita. Podľa článku 4 sa prostriedky poskytujú vo forme grantu. V článku 5 ods. 1 sa obdobie poskytovania pomoci obmedzuje na päť rokov prevádzky. V článku 5 ods. 2 sa uvádza: „Finančná pomoc nemá (…) predstavovať viac ako 30 % poplatkov za prevádzku vysielacej siete a je degresívne odstupňovaná. Začína sa 40 % poplatkov za prevádzku vysielacej siete v prvom roku prevádzky a znižuje sa každý rok o päť percentuálnych bodov, takže v piatom roku prevádzky dosahuje pomoc už len 20 %.“ V článku 5 ods. 3 sa uvádza: „Úspory vyplývajúce z odpojenia analógových vysielačov (‚zisky z odpojenia‘) budú započítané do pomoci.“

(34)

Presná implementácia smernice o finančnej podpore sa podrobne uviedla v notifikácii. Pre vysielateľov programov VIVA, Eurosport, CNN a Terra Nova (resp. od 1. júla 2007 Tele 5), ktorí predtým nevysielali analógovo, sa plánuje rovnaká pomoc: v zmysle článku 5 ods. 2 smernice o finančnej podpore sa táto pomoc postupne znižuje zo 40 % poplatkov za prevádzku vysielacej siete o päť percentuálnych bodov ročne, tak aby dosahovala v piatom roku prevádzky už len podiel 20 %.

(35)

V notifikácii nebolo plánované odstupňované znižovanie pomoci podľa článku 5 ods. 2 smernice o finančnej podpore pre RTL Group a ProSiebenSat.1 – teda pre súkromných vysielateľov, ktorí predtým vysielali svoje programy analógovo. V prípade týchto vysielateľov, ktorým bolo pridelené po jednom celom multiplexe, sa výpočet finančnej podpory zakladá na rozdiele celkovej sumy prenosových poplatkov za analógové a digitálne vysielanie v Severnom Porýní-Vestfálsku a severných spolkových krajinách. Podľa nemeckých orgánov sa týmto spôsobom pri výpočte berú do úvahy úspory dosiahnuté odpojením analógových vysielačov v zmysle článku 5 ods. 3 smernice o finančnej podpore.

(36)

Nemecké orgány v notifikácii ďalej poskytli údaje k plánovanej výške pomoci, ktorá závisí od odhadovaných poplatkov za prenos DVB-T. Poukázali aj na to, že výpočet štátnej pomoci sa zakladá na skutočných prenosových poplatkoch, ktoré prevádzkovatelia sietí vyberajú od súkromných vysielateľov v čase poskytnutia prostriedkov pomoci. V zmysle zákona o telekomunikáciách sa prenosové poplatky regulujú spolkovým regulačným orgánom Bundesnetzagentur (ďalej len „BNetzA“) len v tom prípade, ak sa zistilo, že prevádzkovateľ siete má na relevantnom trhu značnú trhovú moc. Relevantný trh na prenos vysielacích signálov definoval BNetzA v júli 2006 podľa príslušných predpisov Spoločenstva. Podľa tejto definície má prevádzkovateľ siete pre súkromných vysielateľov T-Systems značnú trhovú moc len na trhu terestriálneho prenosu rádiových vĺn v pásme FM (UKW) (36). Z daného dôvodu môže T-Systems naďalej samostatne určovať výšku poplatkov za prenos DVB-T pre súkromných vysielateľov.

(37)

Podľa notifikácie Nemecko odhadovalo poplatky za prenos DVB-T za jeden multiplex na 2,7 mil. EUR ročne. Prenosové poplatky za jedno programové miesto boli náležite odhadnuté na 0,675 mil. EUR ročne a na 3,375 mil. EUR za celé päťročné obdobie trvania schémy (37), a preto sú nižšie ako poplatky za analógový terestriálny prenos na jedno programové miesto.

(38)

Na základe týchto údajov bola pre programy Viva, Eurosport, CNN a Terra Nova (od 1. júla 2007 Tele 5) plánovaná celková výška pomoci 4 050 000 EUR. Plánovaná výška pomoci na obdobie piatich rokov na jedno programové miesto sa uvádza v tabuľke 2.

Tabuľka 2

Odhad poplatkov za prenos pre programy Viva, Eurosport, CNN a Terra Nova (Tele 5)

(39)

Výpočet pre RTL Group a ProSiebenSat.1 je uvedený v tabuľke 3. Ostatné spolkové krajiny sú zahrnuté v stĺpci „Severné Nemecko“ (38).

Tabuľka 3

Výpočet „dodatočných nákladov“ pre ProSiebenSat.1 a RTL vykonaný nemeckýmiorgánmi (39)

(40)

Na základe tohto výpočtu LfM neplánuje poskytnúť RTL Group pomoc. Na jednej strane sa zistilo, že RTL Group vykazuje kladnú celkovú bilanciu. Na druhej strane sa v notifikácii uvádza, že RTL Group sa v rámci rokovaní o vrátení licencií na analógový prenos výslovne vzdala pomoci. V prípade ProSiebenSat.1 sa vychádza z „dodatočných nákladov“ v objeme do 600 000 EUR ročne, takže nemecké orgány vychádzajú pri päťročnom trvaní schémy z ročnej výšky pomoci do 550 000 EUR (spolu do 2,75 mil. EUR). To zodpovedá približne 28 % celkových poplatkov za prenos DVB-T, ktoré odviedla spoločnosť ProSiebenSat.1 v NRW.

(41)

Podľa týchto výpočtov predstavuje rozpočet na pomoc prenosu DVB-T prostredníctvom súkromných vysielateľov na obdobie piatich rokov približne 6,8 mil. EUR.

(42)

LfM poskytne uvedenú pomoc len na programové miesta súkromných vysielateľov. Verejnoprávni vysielatelia financujú svoje výdavky na prenos DVB-T z podielu, ktorý na nich pripadá z koncesionárskych poplatkov. Z informácií, ktoré Nemecko poskytlo, vyplýva, že WDR disponuje počas obdobia rokov 2001 – 2008 sumou približne 40,8 mil. EUR, aby mohol financovať svoje náklady spojené s prechodom na digitálne vysielanie. Oproti tomu mal ZDF k dispozícii na celoštátny prechod na DVB-T od roku 2001 do roku 2004 celkovú sumu 36,8 mil. EUR a medzi rokmi 2005 a 2008 celkovú sumu 33,2 mil. EUR.

(43)

Smernica o finančnej podpore nadobudla účinnosť spätne k 3. máju 2004. Nemecko sa však na základe rozhodnutia komisie pre médiá úradu LfM zaviazalo, že nebude poskytovať pomoc dovtedy, kým ju Komisia v súlade s pravidlami štátnej pomoci neschváli. Preto sa v rámci schémy neposkytli súkromným vysielateľom žiadne prostriedky pomoci.

(44)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia najprv zastávala názor, že finančná podpora plánovaná úradom LfM spĺňa všetky kritériá článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a mohla by sa teda považovať za štátnu pomoc. Podľa názoru Komisie sa toto opatrenie financuje zo štátnych zdrojov, a teda sa môže pripísať štátu. Komisia ďalej konštatovala, že táto pomoc prináša súkromným vysielateľom ako priamym príjemcom výhodu a mohla by nepriamo zvýhodniť aj prevádzkovateľa siete T-Systems.

(45)

Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti, že konania o prideľovaní vysielacích a sieťových licencií boli vedené tak, aby zabezpečili zníženie alebo dokonca odstránenie selektívnych hospodárskych výhod vyplývajúcich z pomoci, a tým zabránili narušeniu hospodárskej súťaže. Podľa názoru Komisie ide v prípade uvedeného opatrenia o odvetvovú pomoc, ktorá by mohla narušiť hospodársku súťaž medzi jednotlivými prenosovými platformami (terestriálna, káblová, satelitná). Komisia ďalej poukazuje na skutočnosť, že by opatrenie mohlo narušiť aj hospodársku súťaž medzi súkromnými vysielateľmi. Vzhľadom na medzinárodnú hospodársku súťaž medzi vysielateľmi, ako aj prevádzkovateľmi sietí Komisia dospela k názoru, že príslušné opatrenie by mohlo ovplyvniť obchodnú činnosť medzi členskými štátmi.

(46)

Komisia okrem toho vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti tohto opatrenia so Zmluvou o ES. V rozhodnutí o začatí konania prišla k záveru, že predpoklady na uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. c), článku 87 ods. 3 písm. d) a článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES zrejme neboli splnené. Podľa jej názoru neexistujú najmä dôkazy o tom, že toto opatrenie možno považovať vzhľadom na situáciu na trhu v NRW za vhodné, potrebné alebo primerané na prekonanie prípadného zlyhania trhu, ktoré by mohlo sťažiť prechod na digitálnu televíziu. V rozhodnutí o začatí konania Komisia zastávala stanovisko, že pomoc nesúvisí s určitým kultúrnym obsahom. Ďalej spochybňovala aj možnosť vnímať toto opatrenie ako kompenzáciu za službu vo všeobecnom hospodárskom záujme.

(47)

Komisia začala konanie vo veci formálneho zisťovania nakoniec preto, aby nemeckým orgánom a zainteresovaným stranám dala príležitosť vyjadriť sa k predbežnému hodnoteniu uvedeného opatrenia a aby jej postúpili príslušné informácie týkajúce sa tohto opatrenia.

(48)

Zväz súkromných prevádzkovateľov káblového vysielania (ANGA) zdôraznil, že pomoc na rozvoj DVB-T narúša hospodársku súťaž medzi jednotlivými spôsobmi prenosu na úkor prevádzkovateľov káblových rozvodov. Už zavedenie DVB-T viedlo u prevádzkovateľov káblových rozvodov k úbytku zákazníkov v dotknutých spolkových krajinách. Oproti tomu bol prechod zákazníkov terestriálneho televízneho vysielania na káblové po odpojení analógovej terestriálnej televízie len veľmi obmedzený a zďaleka nekompenzuje stály úbytok zákazníkov káblového vysielania. Podľa názoru ANGA sa má týmto opatrením znížiť podiel prenosov prostredníctvom kábla napriek tomu, že už existuje veľmi silná vzájomná hospodárska súťaž medzi prevádzkovateľmi satelitov a širokopásmových (resp. IPTV) prenosov a rôznymi prevádzkovateľmi káblových rozvodov. ANGA ďalej spochybňuje otvorenosť výsledkov konaní o prideľovaní vysielacích a sieťových licencií. V súvislosti s prideľovaním vysielacích licencií ANGA tvrdí, že konanie zvýhodnilo tých vysielateľov, ktorí svoje programy už vysielali analógovo (ProSiebenSat.1 a RTL Group), a to tým, že im boli pridelené celé multiplexy, ktoré títo vysielatelia využívajú aj na prenos programov nevysielaných predtým analógovo. Pri prideľovaní sieťových licencií bolo podľa ANGA vopred jasné, že licencie budú udelené vysielateľom stanice ARD a prevádzkovateľovi siete T-Systems. ANGA tvrdí, že pre Deutsche Telekom sa zabezpečí dotáciami výhoda, ktorá naruší hospodársku súťaž nielen v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, ale aj v oblasti elektronickej komunikácie, ak Deutsche Telekom spojí ponuku DVB-T od svojej dcérskej spoločnosti T-Systems so širokopásmovými ponukami pre vlastných zákazníkov. ANGA na záver argumentuje tým, že existujú iné, trhové alternatívy financovania DVB-T, napr. kódovanie programov a vyberanie užívateľských poplatkov.

(49)

Spoločnosť ish NRW GmbH, najväčší prevádzkovateľ širokopásmových káblov v NRW, zastávala podobný názor ako ANGA a pridala sa v prevažnej miere k stanovisku, ktoré Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí o začatí konania. Spoločnosť ish vo svojom stanovisku tvrdí, že na základe zavedenia DVB-T utrpela výrazne straty zákazníkov (približne 500 000 v roku 2005), a to najmä z dôvodu „bezplatného“ (dotovaného) príjmu DVB-T (41), v porovnaní so spoplatneným káblovým príjmom. Tento úbytok zákazníkov sa nedal kompenzovať nízkym nárastom počtu zákazníkov po odpojení analógového terestriálneho prenosu. Podľa spoločnosti ish sa podarilo stabilizovať stavy zákazníkov len prostredníctvom vysokých investícií do modernizácie káblovej infraštruktúry a do obnovenia programovej štruktúry. Cieľom dotácie je zachovanie určitej technológie, ktorej výnosnosť je otázna a ktorá by sa dala financovať inými prostriedkami ako kódovaním alebo užívateľskými poplatkami. Spoločnosť ish zastáva podobný názor ako ANGA, že opatrenie posilní postavenie Deutsche Telekom na širokopásmovom trhu. Na záver ish uvádza, že vysielatelia, ktorí vysielali cez terestriálnu platformu, by boli priamou finančnou podporou dodatočne zvýhodnení, aj keď by už boli oproti prevádzkovateľom káblových rozvodov vo výhode vzhľadom na pravidlá povinného vysielania (must-carry) uvedené v článku 16 ods. 2 LMG NRW, podľa ktorých sú prevádzkovatelia káblových rozvodov povinní na základe pridelenia licencií od LfM vysielať terestriálne šírené programy vo vlastnej sieti.

(50)

Asociácia európskych satelitných operátorov (European Satellite Operators Association – ďalej len „ESOA“) sa rovnako v širokej miere pridáva k stanovisku Komisie v rozhodnutí o začatí konania. Podľa názoru ESOA vedie pomoc LfM k narušeniu hospodárskej súťaže medzi rôznymi prenosovými platformami. Asociácia zastáva zásadne názor, že štátny zásah na podporu prechodu na digitálne vysielanie musí byť transparentný, nediskriminujúci a technologicko-neutrálny. Podporovanie terestriálneho prenosu prispieva k odrezaniu iných prenosových ciest od trhu. ESOA zdôrazňuje, že prevádzkovatelia satelitov zaviedli digitálny satelitný prenos bez štátnej podpory, a vyhlasuje, že prevádzka satelitov má napriek potrebným rozsiahlym investíciám určité výhody oproti terestriálnemu prenosu (napr. veľký dosah, hladký prenos, nízke náklady na infraštruktúru).

(51)

Nemecko sa nedomnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Podľa jeho názoru je opatrenie, aj keby vykazovalo prvky pomoci, zlučiteľné so spoločným trhom. Okrem presnejších vysvetlení týkajúcich sa zaradenia a zlučiteľnosti opatrenia sa v písomnom výklade uvádzajú podľa pravidiel štátnej pomoci aj všeobecné argumenty k politike a právomoci Komisie.

(52)

Podľa Nemecka Komisia v zásade nemá právo zasahovať do politického rozhodnutia spolku a krajín v prospech zachovania a digitalizácie terestriálnej platformy a nie je oprávnená namiesto orgánov členského štátu posudzovať, či by iné opatrenia boli bývali vhodnejšie. Nemecko nepovažuje požiadavku technologickej neutrality za vhodné kritérium na posúdenie zlučiteľnosti opatrení pomoci v oblasti digitálnej televízie. Má pochybnosti o tom, či stanovisko Komisie a dĺžka skúmania otázneho opatrenia sú v súlade s deklarovanou snahou Komisie podporovať digitalizáciu. V pripomienkach sa kritizuje, že rozhodnutia Komisie nie sú koherentné najmä vzhľadom na zásady posúdenia zlučiteľnosti. Pomocné postupy v konečnom rozhodnutí k opatreniu v Berlíne-Brandenbursku nie sú aplikovateľné na tento prípad a neposkytujú príslušným orgánom dostatok údajov o opatreniach zlučiteľných so spoločným trhom, ktoré by prispeli k zachovaniu terestriálnej platformy.

(53)

Čo sa týka zaradenia tohto opatrenia, Nemecko opakovane tvrdí, že plánované platby slúžili na vyváženie služby verejného hospodárskeho záujmu a že kritériá uvedené v rozsudku Altmark sú splnené. Nemecko tiež tvrdí, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž medzi vysielateľmi ani medzi rôznymi prenosovými platformami. Zdôrazňuje sa, že konania o prideľovaní vysielacích licencií prostredníctvom LfM, ako aj prideľovanie sieťových licencií prostredníctvom RegTP boli transparentné a v každom ohľade boli v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. Aj keď sa pomoc nespomínala vo vyhlásení súťaže o vysielacie licencie v zmysle dohody o spolupráci z 20. októbra 2003, Nemecko tvrdí, že uchádzači vedeli o plánovanej pomoci.

(54)

V reakcii na stanovisko káblového odvetvia Nemecko spochybňuje údajnú stratu zákazníkov prevádzkovateľov káblových rozvodov a pochybuje o údajoch predložených spoločnosťou ish. Podľa Nemecka by odchod zákazníkov káblového vysielania, aj keby k nemu došlo, nebol bezpodmienečne spôsobený zavedením DVB-T. V tejto súvislosti Nemecko poukazuje na skutočnosť, že v 80. rokoch sa vybudovali širokopásmové káblové siete so štátnou podporou a že káblový prenos je rovnako právne zvýhodnený (nariadenie o vedľajších nájomných nákladoch). Nemecko ďalej uvádza, že sledovaný celkový prístup je technologicky neutrálny a že je tu prípadná ochota podporiť aj digitalizáciu káblového vysielania.

(55)

Vzhľadom na veľké podiely káblového a satelitného vysielania na trhu podľa názoru Nemecka nehrozí, že by sa prevádzkovatelia kvôli DVB-T odvrátili od týchto platforiem alebo ovplyvňovali voľbu zákazníka. Trhová pozícia prevádzkovateľov káblového a satelitného vysielania nie je týmto opatrením obmedzovaná, skôr sa na ňu vyvíja pozitívny tlak hospodárskej súťaže, čím sa urýchľuje aj digitalizácia týchto platforiem. V stanovisku sa okrem iného spochybňuje, či káblové, satelitné a terestriálne vysielanie vzhľadom na veľké technologické rozdiely a na náklady, ktoré vznikajú pri prechode z jedného spôsobu prenosu na iný, patria k rovnakému trhu. Podľa názoru Nemecka terestriálna televízia nekonkuruje satelitnej a káblovej televízii, ale má skôr doplnkový charakter.

(56)

Podľa názoru Nemecka opatrenie neposkytuje prevádzkovateľovi siete T-Systems nepriamu výhodu. Možná výhoda, ktorá by mohla prevádzkovateľovi siete vyplynúť z pomoci, nie je dokázateľná ani kvantifikovateľná a nestačí na to, aby sa T-Systems podľa pravidiel štátnej pomoci považoval za nepriameho príjemcu. Nemecko tvrdí, že garantované využitie siete nevyplýva z opatrenia, ale z pridelenia vysielacích licencií. Toto opatrenie nemusí nutne viesť k tomu, že T-Systems bude schopný požadovať vyššie poplatky alebo dosahovať vyššie príjmy. V súvislosti s vplyvom opatrenia na obchod medzi členskými štátmi nemecké ogány zastávajú názor, že samotná skutočnosť, že vysielatelia a prevádzkovatelia sietí sa zúčastňujú na medzinárodnej hospodárskej súťaži, nestačí, aby bolo možné hovoriť o narušení obchodu v rámci Spoločenstva.

(57)

Aj keby sa opatrenie hodnotilo ako štátna pomoc, musí byť podľa článku 86 ods. 2, článku 87 ods. 3 písm. c) alebo b) Zmluvy o ES označené za zlučiteľné so spoločným trhom. Nemecko tvrdí, že pri zavedení digitálnej terestriálnej televízie ide o službu všeobecného hospodárskeho záujmu. Táto úloha bola prenesená na súkromných vysielateľov pridelením prenosových kapacít DVB-T.

(58)

So zreteľom na článok 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES Nemecko ďalej tvrdí, že Komisia primerane neposúdila pozitívne aspekty zavedenia DVB-T. Komisia predovšetkým nezohľadnila prínos DVB-T k rozmanitosti médií, vhodnosť terestriálnej platformy na vysielanie regionálnych a lokálnych programov, inovačný potenciál DVB-T (najmä v oblasti príjmu mobilnými koncovými zariadeniami), ako aj prínos opatrenia na zaistenie pokrytia vysielaním DVB-T vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Komisia rovnako nezohľadnila zvýšenie účinnosti, ktoré krajinský úrad pre médiá LfM dosiahol podporou rýchleho prechodu a koordináciou tohto procesu s krajinami severného Nemecka. Skutočnosť, že DVB-T sa zavádza v iných regiónoch NRW bez účasti súkromných vysielateľov, poukazuje na to, že súkromní vysielatelia nemajú bez dodatočných podnetov záujem o účasť na takejto platforme. Nemecko zastáva v zásade názor, že opatrenie je v súlade s oznámením Komisie o prechode z analógového na digitálne vysielanie (ďalej len „oznámenie o prechode na digitálne vysielanie“) (42). Podľa nemeckých orgánov pomoc slúži na prekonanie ťažkostí uvedených v oznámení a poskytuje čiastočnú kompenzáciu za rozsiahle a v krátkom čase vznikajúce náklady prechodu, na ktoré sa v oznámení tiež poukazuje.

(59)

Podľa názoru Nemecka by Komisia mala preskúmať zlučiteľnosť opatrenia podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, pretože opatrenie je významným projektom spoločného európskeho záujmu. Vyplýva to aj z oznámenia o prechode na digitálne vysielanie a zo značného hospodárskeho, sociálneho a politického úžitku digitalizácie.

(60)

Komisia skúmala, či sa opatrenie dá považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, podľa ktorého je „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je - pokiaľ to ovplyvňuje trh - nezlučiteľná so spoločným trhom“. Ak sa má považovať za štátnu pomoc, musia byť splnené nasledujúce predpoklady: a) opatrenie sa musí poskytovať zo štátnych prostriedkov a musí byť pripísateľné štátu; b) opatrenie musí zabezpečiť príslušným podnikom hospodársku výhodu; c) výhoda musí byť selektívna a narúšať hospodársku súťaž alebo hroziť jej narušením; d) opatrenie ovplyvňuje obchod v rámci Spoločenstva.

(61)

Aby sa výhody mohli pokladať za pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musia sa podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev po prvé poskytovať priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov a po druhé musia byť pripísateľné štátu (43). Rozlišuje sa medzi štátnou pomocou a pomocou poskytnutou zo štátnych zdrojov, aby pod definíciu pomoci (44) spadala nielen priamo štátom poskytnutá pomoc, ale aj pomoc verejných alebo súkromných zariadení, ktoré boli daným štátom na tento účel určené alebo zriadené. Právo Spoločenstva nemôže pripustiť, aby sa pravidlá štátnej pomoci obchádzali len tým, že sa vytvoria nezávislé inštitúcie, na ktoré sa prenesie rozdeľovanie pomoci (45).

(62)

V konaní Nemecko argumentuje tým, že pomoc sa neposkytuje zo štátnych zdrojov, pretože sa pokrýva z koncesionárskych poplatkov za rozhlasové a televízne prijímače zaplatených jednotlivými divákmi, a teda nezaťažuje štátny rozpočet. Tento výklad vyplýva z rozsudkov Súdneho dvora vo veciach PreussenElektra  (46) , Sloman Neptun  (47) a Pearle a i  (48).

(63)

Nemecko nepopiera, že v prípade LfM ide o štátom vytvorenú verejnú inštitúciu, ktorá plní verejné úlohy, a že sa pomoc poskytuje z jej finančných zdrojov. LfM je orgán verejnej moci, ktorý bol založený podľa krajinského mediálneho zákona Severného Porýnia-Vestfálska (LMG NRW). Tento zákon ustanovuje organizačnú štruktúru LfM a priraďuje jej rozmanité verejné úlohy v manažmente vysielania a frekvencií. LfM podlieha štátnemu právnemu dohľadu krajinskej vlády Severného Porýnia-Vestfálska (49). Jej ročnú účtovnú závierku preveruje Krajinský účtovný dvor (50). Verejné úlohy a podpora technickej vysielacej štruktúry a projektov nových prenosových techník vysielania, ktoré sú pre túto vec relevantné, sú zakotvené v štátnej zmluve o vysielaní (51). Okrem toho je v LMG NRW výslovne stanovené, že LfM podporuje a sprevádza prechod z analógového na digitálny prenos (52). LfM treba preto posudzovať ako verejnú inštitúciu, ktorá bola štátom vytvorená v záujme verejného prospechu.

(64)

Pomoc plánovaná podľa otázneho opatrenia jednoznačne zaťažuje rozpočet LfM. Okolnosť, že štátne zdroje, ktoré má LfM k dispozícii, pochádzajú z koncesionárskych poplatkov za rozhlasové a televízne prijímače platených súkromnými domácnosťami, nemení nič na tom, že rozpočtové zdroje LfM sa posudzujú ako štátne zdroje. Samotná skutočnosť, že finančné podpory sa poskytujú z rozpočtu verejnej inštitúcie, stačí na konštatovanie, že ide o štátne zdroje. Okrem toho majitelia rozhlasových a televíznych prijímačov sú povinní platiť poplatky a tieto sa vyberajú podobne ako dane. Výšku koncesionárskych poplatkov stanovujú krajiny spoločne v príslušných zákonoch. Ako sa uvádza v odôvodnení 32, podiel koncesionárskych poplatkov pripadajúci na LfM je určený v štátnej zmluve o vysielaní, v štátnej zmluve o financovaní vysielania a v LMG NRW. Koncesionárske poplatky sú teda zákonnými odvodmi, ktoré štát kontroluje, a preto ich treba posudzovať ako štátne zdroje (53).

(65)

Vzhľadom na tieto vyjadrenia a v súlade so stálou judikatúrou v oblasti poplatkov podobných daniam (54) je Komisia toho názoru, že uvedené opatrenie sa poskytuje zo štátnych zdrojov. Toto konštatovanie je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, na ktorú odkazuje Nemecko. Vo veciach, na ktoré sa Nemecko odvoláva, ide o rôzne druhy opatrení, pri ktorých nebola poskytnutá výhoda, ktorá čerpala zo zdrojov verejných inštitúcií.

(66)

Nemecko okrem toho tvrdí, že otázne opatrenie nie je pripísateľné štátu. S odkazom na veci Stardust Marine  (55) a Pearle a i.  (56) Nemecko uvádza, že len samotná skutočnosť, že LfM je verejná inštitúcia pod dohľadom štátu, neznamená, že opatrenie je pripísateľné štátu. Keďže je LfM podľa nemeckého práva nezávislý subjekt, nemá štát žiadny vplyv na dané opatrenie.

(67)

Komisia zastáva názor, že táto nezávislosť LfM podľa nemeckých právnych predpisov nemá vplyv na označenie opatrenia z hľadiska pravidiel štátnej pomoci za opatrenie pripísateľné štátu. Z informácií predložených Nemeckom vyplýva, že LfM poskytuje opatrenie v rámci jej verejných úloh v zmysle RStV a LMG NRW. Aj keď sa úradu LfM na základe týchto ustanovení poskytuje určitý stupeň autonómie na ochranu nezávislosti vysielania, sú jeho diskrečné právomoci v oblasti prostriedkov, ktoré má k dispozícii, malé.

(68)

Bez ohľadu na autonómiu LfM ide – ako sa už uviedlo – o verejnú inštitúciu, ktorej činnosť sa jednoznačne riadi zásadami verejného poriadku. Poskytovanie nevratných príspevkov súkromným vysielateľom, plánované v rámci opatrenia bez priameho hospodárskeho úžitku pre LfM, sa nemôže zakladať na ekonomických úvahách. Podľa názoru Komisie možno pripísať pomoc, ktorú poskytoval LfM, na základe týchto okolností štátu. Rozsudky Súdneho dvora, na ktoré sa Nemecko odvoláva, sa týkajú iných skutkových podstát (odvody na čisto komerčné účely v prípade Pearle a i. a verejné podniky, ktoré vykonávajú čisto podnikateľskú činnosť, v prípade Stardust Marine) a nehodia sa na podloženie nemeckého stanoviska.

(69)

Na základe uvedenej skutkovej podstaty sa podľa názoru Komisie uvedené opatrenie poskytuje zo štátnych zdrojov a je pripísateľné štátu.

(70)

Ak sa má opatrenie posudzovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, musí zvýhodňovať jeden podnik alebo viaceré podniky. Vo svojom rozhodnutí o začatí konania Komisia zastávala predbežný názor, že opatrenie zrejme zvýhodňuje nielen súkromných vysielateľov, ktorí dostávajú pomoc ako priami prijímatelia, ale aj nepriamo zvýhodňuje prevádzkovateľa DVB-T siete pre súkromných vysielateľov, teda spoločnosť T-Systems. Nemecko uviedlo, že opatrenie nezabezpečuje ani priamu výhodu pre súkromných vysielateľov, ani nepriamu výhodu pre prevádzkovateľa siete.

(71)

Nemecko zastáva názor, že pomoc nepredstavuje žiadnu hospodársku výhodu pre súkromných vysielateľov, ktorí boli podporovaní v rámci opatrenia. Po prvé nejde o výhodu, lebo vysielatelia dostávali len kompenzáciu za hospodárske riziká v súvislosti s ich účasťou na zavedení DVB-T. Po druhé opatrenie zahŕňalo výlučne „dodatočné náklady“, ktoré vznikli pri digitálnom terestriálnom vysielaní v porovnaní s analógovým vysielaním.

(72)

Z informácií predložených Nemeckom vyplýva, že opatrením sa podporujú prenosové poplatky, ktoré platia súkromní vysielatelia prevádzkovateľovi siete. Tieto náklady spadajú pod prevádzkové náklady súkromných vysielateľov. Keďže opatrenie kompenzuje časť poplatkov, súkromní vysielatelia sú oslobodení od výdavkov, ktoré spadajú pod ich bežné prevádzkové náklady. Preto podľa názoru Komisie plánovaná verejná pomoc – bez ohľadu na to, či sa ňou má dosiahnuť kompenzácia „hospodárskych rizík“, alebo „dodatočných nákladov“ – poskytuje prijímateľom hospodársku výhodu.

(73)

Komisia konštatuje, že v rozpore s argumentom Nemecka toto opatrenie nemožno označiť za opatrenie na krytie skutočných „dodatočných nákladov“ prevádzkovateľov vysielania, ktoré vznikli v spojitosti s DVB-T. Okrem toho nebol podaný dôkaz, že sa tento argument týka aj tých prevádzkovateľov vysielania, ktorí predtým nevysielali svoj program cez analógovú terestriálnu platformu a ktorým teda nevznikli žiadne náklady za analógový terestriálny prenos v NRW. V prípade týchto prevádzkovateľov sa neuskutočnilo porovnanie nákladov a Nemecko nepredložilo žiadne odôvodnenie podielu prenosových poplatkov krytých týmto opatrením.

(74)

Okrem toho nevyplývajú z metódy výpočtu, ktorú Nemecko aplikovalo v prípade súkromných vysielateľov, ktorí predtým vysielali programy cez analógovú terestriálnu platformu, odrážajúcej skutočné dodatočné náklady na prechod na digitálno-terestriálny prenos. Čo sa týka porovnania podľa programových miest, prenosové poplatky za DVB-T sú efektívne nižšie ako pri analógovom prenose. Údajné „dodatočné náklady“ vznikajú len pri vyššom počte programov, ktoré títo vysielatelia vysielajú (pozri tabuľku 4, prehľad o výške prenosových poplatkov v NRW a plánovaných dotácií).

Tabuľka 4

Prehľad prenosových poplatkov za programové miesto a plánovaná verejná pomoc v NRW – všetky poplatky sú v EUR

(75)

Po tretie Nemecko uviedlo, že dotácia je kompenzáciou pre tých prevádzkovateľov vysielania, ktorí sa vzdali svojich analógových licencií pred uplynutím ich platnosti, aby umožnili zavedenie DVB-T. Komisia konštatuje, že tento argument sa nevzťahuje na tých prevádzkovateľov, ktorí predtým neboli zastúpení na analógovej platforme, a teda nedisponovali príslušnými licenciami.

(76)

Pokiaľ ide o vysielateľov, ktorí vysielali cez analógovú platformu, Nemecko vo svojom podaní vysvetľuje, že existencia licencie a jej zvyšná lehota platnosti nemá vplyv na výšku pomoci, pretože podľa jeho názoru nemožno presne určiť hospodársku nevýhodu spôsobenú zrieknutím sa analógových prenosových kapacít. Predčasné vrátenie analógových licencií sa podľa Nemecka však zohľadnilo pri pridelení digitálnych multiplexov príslušným vysielateľom (61). Na základe tohto zohľadnenia bolo vysielateľovi RTL Group, ktorý doteraz vysielal dva programy cez analógovo-terestriálnu platformu, ako aj ProSiebenSat.1, ktorý vysielal jeden program cez analógovo-terestriálnu platformu, pridelené po jednej licencii so štyrmi programovými miestami. To, že sa pomoc neviaže na vrátenie licencií, vyplýva zo skutočnosti, že podľa výpočtovej metódy uvedenej Nemeckom má právo na získanie pomoci len ProSiebenSat.1. Podľa názoru Komisie teda nie je opatrenie kompenzáciou za hospodársku hodnotu zvyšnej doby platnosti analógových licencií, ktorých sa RTL Television, VOX/DTCP a Sat1 vzdali.

(77)

S odkazom na stanovisko ProSiebenSat.1 vo veci Berlín-Brandenbursko (62) Nemecko uvádza vo svojom výklade k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania ďalej, že súkromní vysielatelia by v zmysle rozhodnutia Komisie o začatí konania aj tak akýkoľvek hospodársky úžitok získaný danou pomocou postupovali vo forme prenosových poplatkov prevádzkovateľovi siete T-Systems.

(78)

Podľa názoru Komisie je tento argument v rozpore s inými tvrdeniami Nemecka a vzhľadom na existenciu hospodárskej výhody nebol nemeckými orgánmi podložený. Ako sa uvádza v odôvodneniach 80 a 88, Komisia zastáva názor, že prevádzkovateľovi siete T-Systems by opatrením mohla vzniknúť nepriama výhoda. Napriek tomu nemožno z toho vyvodzovať, že sa zaručí úplné postúpenie hospodárskej výhody, ktorú požívajú vysielatelia prostredníctvom priamej pomoci na prevádzkové náklady, ktoré im aj tak vzniknú. Preto musí Komisia aj tento argument zamietnuť.

(79)

Komisia okrem toho konštatuje, že konanie o prideľovaní vysielacích licencií opísané v odôvodneniach 24 a 28 sa nepreukázalo ako vhodné na odstránenie alebo aspoň zmenšenie hospodárskej výhody, ktorá sa poskytuje súkromným vysielateľom. Vo vyhlásení o súťaži nebola žiadna informácia o pomoci. V zásadnej dohode z 20. októbra 2003 medzi LfM, verejnoprávnymi vysielateľmi a súkromnými vysielateľmi zastúpenými na analógovej platforme boli možné opatrenia pomoci spomenuté len nepriamo bez bližších údajov o plánovanej pomoci. Vysielatelia teda nemali žiadnu možnosť zohľadniť výšku pomoci pri podaní ich žiadosti o licenciu.

(80)

Nemecko trvá na tom, že prevádzkovateľovi siete T-Systems nevzniká žiadna nepriama hospodárska výhoda z pomoci pre súkromných vysielateľov. Pojem nepriamy príjemca možno uplatniť len vo výnimočných prípadoch. S odkazom na rozsudky Súdneho dvora vo veciach Nemecko/Komisia  (63) a Holandsko/Komisia  (64) Nemecko zastáva názor, že zúčastnený podnik možno považovať za nepriameho príjemcu podľa pravidiel štátnej pomoci len vtedy, ak požíva výhodu, ktorá automaticky vyplýva z opatrenia. Nemecko ďalej tvrdí, že pojem nepriamy príjemca sa môže použiť len vtedy, ak je výhoda – na rozdiel od uvedenej veci – dokázateľná a kvantifikovateľná.

(81)

Vzhľadom na dané okolnosti v predloženej veci Nemecko argumentuje tým, že prevádzkovateľ siete T-Systems nemôže na základe opatrenia bezpodmienečne požadovať vyššie prenosové poplatky od vysielateľov. Podľa Nemecka výška prenosových poplatkov závisí od viacerých iných faktorov. Okrem toho v konečnom dôsledku každé zneužitie v súvislosti s prenosovými poplatkami postihuje regulačný úrad (BNetzA, predtým RegTP). V spojitosti s predneseným argumentom týkajúcim sa zvýhodnenia vysielateľov Nemecko ďalej argumentuje, že títo nemajú záujem na platení prenosových poplatkov vyšších než trhová cena, pretože dostávajú kompenzáciu len za „dodatočné náklady“.

(82)

Nemecko okrem toho popiera, že opatrenie garantuje spoločnosti T-Systems určité príjmy. Tieto „garantované príjmy“ podľa neho vyplývajú z užívania infraštruktúry, ktorá súvisí s prideľovaním vysielacích licencií, a nie s pomocou. Aj keby na základe opatrenia došlo k zvýšenému používaniu siete, prípadný nárast príjmov by bol znížený dodatočnými nákladmi na sieťové služby, ktoré by musel T-Systems zabezpečovať.

(83)

Komisia oponuje argumentácii Nemecka, že T-Systems by mohol získať nepriamu výhodu z opatrenia, keďže sa opatrením podporujú prenosové poplatky, ktoré vysielatelia platia prevádzkovateľovi T-Systems, pričom táto výhoda závisí od využívania platformy DVB-T a dochádza k cielenej podpore platformy, ktorú prevádzkuje T-Systems.

(84)

Komisia nemôže súhlasiť s reštriktívnym výkladom pojmu nepriamo zvýhodnený, ktorý Nemecko predložilo. V obidvoch rozsudkoch, ktoré Nemecko uvádza, Súdny dvor potvrdil kvalifikovanie podnikov ako nepriamych príjemcov. Vo veci Nemecko/Komisia Súdny dvor zastával názor, že skutočnosť, že nepriama výhoda vyplýva z autonómneho rozhodnutia priamych príjemcov, neznamená zaniknutie súvislosti medzi opatrením a poskytnutou nepriamou výhodou, ktorá súvisí so zmenou podmienok trhu vyvolanou opatrením (65). Keďže pomoc sa v uvedenom prípade zatiaľ neposkytla, nemožno nepriamu výhodu, ktorá by prípadne mohla prevádzkovateľovi T-Systems z opatrenia vzniknúť, skutočne kvantifikovať. Komisia však nie je povinná presne kvantifikovať výhodu, aby mohla podľa pravidiel štátnej pomoci konštatovať existenciu hospodárskej výhody v prospech určitého podniku.

(85)

Podľa názoru Komisie dotácia prenosových poplatkov platených súkromnými vysielateľmi vedie v uvedenom prípade k zmene ich prevádzkových podmienok, a teda v konečnom dôsledku môžu platiť vyššie prenosové poplatky. Ako sa uvádza v odôvodneniach 73 a 74, pomoc nie je vhodná na to, aby pokryla skutočné zvýšené náklady súkromných vysielateľov spôsobené zavedením DVB-T. Aj keď výška prenosových poplatkov závisí od viacerých faktorov, je otázka, či súkromní vysielatelia sú schopní pokryť vyššie náklady, nepochybne jednou z hlavných ekonomických úvah prevádzkovateľa siete pri stanovení prenosových poplatkov. Podľa zákona o telekomunikáciách je BNetzA oprávnená určiť prenosové poplatky len vtedy, ak bolo zistené značné ovládanie trhu prevádzkovateľom. Ako sa uvádza v odôvodnení 36, BnetzA zatiaľ neklasifikovala T-Systems ako prevádzkovateľa siete, ktorý značne ovláda trh. Preto môže T-Systems naďalej samostatne určovať súkromným vysielateľom výšku prenosových poplatkov za DVB-T.

(86)

So zreteľom na argument, že „garantované príjmy“ T-Systems vyplývajú z pridelenia licencií, a nie z opatrenia, Komisia uznáva, že záujem súkromných vysielateľov o zastúpenie na tejto platforme a ich ochota znášať s tým spojené náklady sa dá vyčítať z veľkého počtu žiadostí o licenciu. Komisia je však aj toho názoru, že podpora časti prevádzkových nákladov počas obdobia piatich rokov zvyšuje ochotu prevádzkovateľov niesť dokonca ešte vyššie náklady, len aby boli stále zastúpení na platforme. Z toho dôvodu by opatrenie mohlo priniesť prevádzkovateľovi T-Systems dodatočné príjmy z prenosových poplatkov, ktoré mu plynú od súkromných vysielateľov. Nedá sa vychádzať z toho, že tieto príjmy budú v celom objeme plynúť do sieťových služieb poskytovaných ako protislužba a že prevádzkovateľ siete pracujúci v trhových podmienkach nebude dosahovať žiadny zisk.

(87)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zastáva názor, že prevádzkovateľovi siete T-Systems môže vzniknúť opatrením pomoci nepriama výhoda. Prostredníctvom štátnej pomoci poskytnutej na prenosové poplatky by T-Systems mohol dosahovať vyššie príjmy ako bez pomoci.

(88)

Komisia ďalej konštatuje, že konanie RegTP o prideľovaní sieťových licencií nie je vhodné na to, aby sa odstránila alebo aspoň znížila nepriama výhoda, ktorú by prevádzkovateľovi siete T-Systems toto opatrenie možno zabezpečilo. V rámci uvedeného konania nebola poskytnutá informácia o opatrení pomoci plánovanom krajinským úradom pre médiá. Preto T-Systems nemohol zohľadniť možnosť takejto pomoci pre súkromných vysielateľov pri ich žiadosti o sieťovú licenciu. Ďalej treba vychádzať z toho, že T-Systems ako vedúci prevádzkovateľ a vlastník analógovo-terestriálnej siete v Nemecku má pri prideľovaní sieťových licencií oproti novým účastníkom na trhu hospodársku výhodu. V konaní v roku 2002 mu už bola pridelená licencia na prevádzku celoštátneho DVB-T multiplexu. Navyše medzi konečným dátumom na odovzdanie žiadosti v konaní o prideľovaní frekvencií (17. marca 2004) a začatím prevádzky DVB-T (24. mája 2004) boli len dva mesiace, to znamená, že potenciálnym novým účastníkom trhu by bol zostal veľmi krátky čas na vybudovanie siete, ktorá by k plánovanému termínu skutočne mohla začať s prenosom DVB-T.

(89)

Aby Nemecko odôvodnilo, že v prípade plánovaných platieb nejde o štátnu pomoc, ale skôr o kompenzáciu za službu vo verejnom záujme, uvádza vo svojom odôvodnení aj rozsudok vo veci Altmark  (66). Podľa tohto rozsudku nie je kompenzácia za poskytnutie verejných služieb zvýhodnením v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ak sú splnené tieto predpoklady: 1. zvýhodnený podnik musí byť poverený plnením záväzku služby vo verejnom záujme a s tým spojené záväzky a povinnosti musia byť jasne definované; 2. parametre, na základe ktorých je vypočítaná kompenzácia za poskytovanie služby, musia byť vopred určené objektívnym a transparentným spôsobom; 3. kompenzácia nesmie prekročiť výšku čistých nákladov nevyhnutných na plnenie záväzku služby vo verejnom záujme; 4. aby boli náklady v záujme verejného blaha čo najnižšie, musí sa podnik, ktorý je poverený plnením záväzku služby vo verejnom záujme, vybrať v rámci verejnej súťaže; v opačnom prípade budú náklady na plnenie záväzku služby vo verejnom záujme stanovené na základe priemerného podniku s dobrým riadením.

(90)

Podľa prvého kritéria rozsudku Altmark treba najprv preveriť, či zvýhodnené podniky majú jasne definovaný záväzok služby vo verejnom záujme.

(91)

Nemecko tvrdí, že vysielanie rozhlasových a televíznych programov súkromnými vysielateľmi cez digitálnu platformu je službou vo verejnom záujme, a teda nie je v rozpore s oznámením o prechode na digitálne vysielanie. Z pohľadu Nemecka spočíva aspekt verejného záujmu pri digitálnej terestriálnej televízii (DVB-T) v tom, že prispieva k šíreniu lokálnych a regionálnych programov, k podpore inovácie a rozmanitosti médií, ako aj k hospodárskej súťaži v oblasti infraštruktúry medzi rôznymi prenosovými platformami. Podľa názoru Nemecka sa dá tento záväzok služby vo verejnom záujme odvodiť z LMG NRW, ktorý výslovne poveruje krajinský úrad pre médiá podporovaním a sledovaním prechodu z analógového na digitálny prenos (67).

(92)

Nemecko tvrdí, že pridelením licencií na digitálne terestriálne vysielanie sa súkromní vysielatelia poverujú službou vo verejnom záujme, ktorú sú zaviazaní plniť. V duálnom systéme vysielania Nemecka, ktoré sa skladá z verejnoprávnych a súkromných vysielateľov, plnia aj súkromní vysielatelia verejné záujmy a sú vo vzťahu k svojim programom viazané právnymi záväzkami. Bez dostatočnej finančnej dotácie zo štátu by sa niektorí súkromní vysielatelia (najmä ProSiebenSat.1) nezapojili do zavedenia DVB-T v Severnom Porýní-Vestfálsku. Nedostatočné štátne financovanie by sťažilo plnenie tejto služby a ohrozovalo ďalšiu existenciu terestriálnej platformy (68).

(93)

Komisia nemôže vyhovieť tvrdeniam Nemecka. Komisia nemá pochybnosti o tom, že digitalizácia vysielania je v záujme verejnosti. Existencia cieľov všeobecného verejného záujmu v súvislosti s prechodom na digitalizáciu však nestačí, aby bolo možné v tomto špecifickom prípade hodnotiť vysielanie programov cez digitálnu terestriálnu platformu Severného Porýnia-Vestfálska súkromnými vysielateľmi ako záväzok služby vo verejnom záujme. Zo skutočnosti, že súkromní vysielatelia sú pevnou súčasťou duálneho systému vysielania v Nemecku a že ich programy podliehajú všeobecným ustanoveniam vysielacieho práva Severného Porýnia-Vestfálska, nemožno vyvodzovať záver, že vysielaním svojich programov cez digitálnu terestriálnu platformu plnia záväzok služby vo verejnom záujme (69).

(94)

Podľa názoru Komisie všeobecné ustanovenia o verejných úlohách LfM v spojitosti s prechodom z analógového na digitálny prenos neobsahujú jasne definovaný záväzok služby vo verejnom záujme pre súkromných vysielateľov. Okrem toho Komisia uvádza, že v žiadnom oficiálnom dokumente k zavedeniu DVB-T v Severnom Porýní-Vestfálsku (napr. dohody o prechode alebo oficiálne písomnosti, ktoré sa vzťahujú na prideľovanie DVB-T licencií) sa nenachádza odkaz na pojem záväzku služby vo verejnom záujme. Navyše podmienky pre vysielacie licencie neobsahujú žiadne osobitné záväzky vzťahujúce sa na plnenie záväzku služby vo verejnom záujme (70). Vysielatelia nie sú okrem toho povinní, ako uvádza Nemecko, vysielať svoje programy cez DVB-T: licencie môžu byť, ako dokazuje stanica Terra Nova, na základe vlastného rozhodnutia vysielateľa vrátené.

(95)

Ako sa už uviedlo v rozhodnutí o začatí konania (71), Nemecko sa očividne zameriava na to, že pridelením licencií a začatím prenosu cez digitálnu terestriálnu sieť existovala ad hoc služba vo verejnom záujme. Z pohľadu Komisie však nejde pri prenose programov cez digitálnu terestriálnu sieť o záväzok služby vo verejnom záujme, ale o bežnú komerčnú ponuku súkromných vysielateľov.

(96)

Z daných dôvodov by sa podľa názoru Komisie otáznym opatrením podporila bežná obchodná činnosť súkromných podnikov a nebola by poskytnutá kompenzácia nákladov spojených s plnením záväzku služby vo verejnom záujme. Prvé kritérium rozsudku Altmark teda nie je splnené.

(97)

Vo vzťahu k druhému kritériu rozsudku Altmark Komisia zastáva názor, že parametre údajnej kompenzácie neboli určené vopred ani objektívnym a transparentným spôsobom. Smernica o finančnej podpore DVB-T bola vydaná 19. novembra 2004 (so spätnou platnosťou od 3. mája 2004), zatiaľ čo licencie boli prideľované rozhodnutím zo 14. mája 2004 (rozhodnutie LfM o pridelení DVB-T). Parametre financovania neboli následne v uvedenom prípade určené vopred. Okrem toho z rozhodnutia o pridelení jednoznačne nevyplýva, ako sa vypočíta financovanie tých vysielateľov, ktorí doteraz vysielali svoje programy cez analógovú platformu. To sa dalo vyčítať len z notifikácie. Parametre teda neboli určené transparentným spôsobom. Komisia nemôže považovať ani výpočet za objektívny, pretože pri stanovení finančnej dotácie pre jednotlivých súkromných vysielateľov neboli zohľadnené ani dodatočné programové miesta pre tých vysielateľov, ktorí už boli zastúpení na analógovej platforme, ani očakávané dodatočné príjmy z reklamy vyplývajúce zo zastúpenia na terestriálnej platforme (pozri aj odôvodnenie 123). Preto druhé kritérium rozsudku Altmark nie je podľa názoru Komisie splnené.

(98)

Vo vzťahu k tretiemu kritériu rozsudku Altmark, podľa ktorého kompenzácia nesmie prekročiť výšku čistých nákladov nevyhnutných na plnenie služby vo verejnom záujme vrátane primeraného zisku, Nemecko zastáva názor, že toto kritérium sa môže použiť len v prípadoch, v ktorých sa náklady, príjmy a primeraný zisk dajú aj skutočne vypočítať. V prípadoch, ako je tento, v ktorom bolo poskytnuté financovanie na začatie prevádzky, aby sa znížili hospodárske riziká účastníkov trhu, treba rozhodovať na základe iných kritérií, či pri predmetnom opatrení ide o štátnu pomoc. Predmetné opatrenie je obmedzené na minimum a súčasťou technologicky neutrálneho prístupu.

(99)

Podľa názoru Komisie požiadavky formulované v rozsudku vo veci Altmark nemožno nahradiť inými úvahami, ako to žiada Nemecko. Tým, že sa zohľadňujú príjmy príslušných vysielateľov, plánovaná štátna pomoc sa nezakladá na objektívne určených kritériách, ako sa už vysvetlilo v odôvodnení 97; ďalej táto pomoc nezodpovedá skutočným dodatočným nákladom súkromných vysielateľov (pozri odôvodnenia 73 a 74).

(100)

Vo vzťahu k štvrtému kritériu rozsudku Altmark Komisia konštatuje, že vzhľadom na nedostatočne jasne definovaný záväzok služby vo verejnom záujme sa nedá určiť, či výška kompenzácie za plnenie záväzku služby vo verejnom záujme zodpovedá nákladom priemerného podniku s dobrým riadením. Nemecko k tomu nepredložilo žiadne vysvetlenia. Podpora pokrýva časť prenosových poplatkov, ktoré stanovil T-Systems, prevádzkovateľ siete pre súkromných vysielateľov. Keďže sieťové licencie boli pridelené bez verejnej súťaže v takzvanom konaní na základe podávania žiadostí, treba konštatovať, že výška prenosových poplatkov nebola stanovená v rámci konkurenčnej verejnej súťaže.

(101)

Z týchto dôvodov nie je podľa názoru Komisie možné v danom prípade považovať za splnené ani jedno zo štyroch kritérií rozsudku vo veci Altmark.

(102)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je opatrenie štátnou pomocou, ak je selektívne a narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže. V rozhodnutí o začatí konania Komisia zastávala predbežný názor, že v prípade daného opatrenia ide o odvetvovú pomoc, ktorá zvýhodňuje platformu DVB-T voči iným prenosovým cestám. Ďalej Komisia zastávala názor, že rôzne sumy pomoci mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi prevádzkovateľmi vysielania, ktorí sa v NRW zúčastňujú na DVB-T. V konaniach o prideľovaní potrebných vysielacích a sieťových licencií nebolo dostatočne zohľadnené vylúčenie selektívnosti opatrenia a nebola zohľadnená prevencia pred prípadnými narušeniami hospodárskej súťaže vznikajúcimi z opatrenia.

(103)

Nemecko trvá na tom, že opatrenie nenarušuje hospodársku súťaž, keďže boli potrebné vysielacie a sieťové licencie pridelené v otvorených a transparentných konaniach, ktoré zodpovedajú príslušným nemeckým právnym predpisom. V princípe mohol profitovať z pomoci každý vysielateľ alebo prevádzkovateľ siete, takže opatrenie nemožno hodnotiť ako selektívne.

(104)

V súvislosti s prideľovaním vysielacích licencií Nemecko odôvodňuje prednostné zohľadnenie vysielateľov zastúpených doteraz na analógovej prenosovej platforme tým, že išlo o kompenzáciu za vrátenie ich analógových licencií, a teda o opatrenie potrebné na prechod.

(105)

LfM skutočne zrealizoval pre všetky programové miesta DVB-T, ktoré boli určené pre súkromných vysielateľov, verejnú súťaž o prideľovanie licencií (pozri odôvodnenia 24 až 28). Výberové kritériá boli zamerané na rozmanitosť programov a prevádzkovateľov a vychádzali z prednostného zohľadnenia tých vysielateľov, ktorí dovtedy šírili svoje programy analógovo-terestriálne. V zmysle prednostného zohľadnenia boli obom veľkým zoskupeniam televíznych staníc RTL a ProSiebenSat.1 pridelené celé multiplexy na určitý počet programov. Po vyhlásení verejnej súťaže bolo doručených celkovo 21 žiadostí o licenciu, z ktorých v konečnom dôsledku bolo zohľadnených šesť.

(106)

Komisia nespochybňuje riadne uskutočnenie súťaže o prideľovaní licencií. Pochybuje však o tom, že sa tým z hľadiska pravidiel štátnej pomoci už nekladie otázka selektívnosti daného opatrenia. Zvážiť treba po prvé, že na základe súťaže bol možný výber len obmedzeného počtu vysielateľov. V súťaži boli prednostne zohľadnení vysielatelia, ktorí svoje programy doteraz šírili analógovo (72). Okrem toho prichádzajú v súvislosti s pomocou v rámci opatrenia do úvahy len vysielatelia s DVB-T licenciou. Po druhé sa prideľovanie licencií vzťahovalo výlučne na prenos televíznych programov prostredníctvom DVB-T.

(107)

Zodpovednosť za konania o prideľovaní sieťových licencií mal úrad RegTP (pozri odôvodnenia 29 a 30). Vzhľadom na to, že pre každú z piatich oblastí pokrytia určených pre Severné Porýnie-Vestfálsko bola doručená len jedna žiadosť (T-Systems sa uchádzal o oblasti pokrytia, ktoré sa týkali súkromných vysielateľov, a WDR o tie oblasti pokrytia, ktoré sa vzťahovali na inštitúcie ARD), licencie boli pridelené v takzvanom konaní na základe žiadosti bez verejnej súťaže.

(108)

Podobne ako v prípade prideľovania vysielacích licencií, Komisia zastáva aj tu názor, že konanie o prideľovaní sieťových licencií podľa pravidiel štátnej pomoci nie je vhodné na to, aby sa vylúčila selektívnosť opatrenia. Konanie sa dotýkalo osobitne prevádzky vysielania DVB-T siete v Severnom Porýní-Vestfálsku. Okrem toho mal T-Systems ako etablovaný prevádzkovateľ terestriálnej siete pri uchádzaní sa o sieťové licencie veľmi výhodnú pozíciu.

(109)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zastáva názor, že v prípade opatrenia ide o odvetvovú pomoc pre televízne prenosy cez DVB-T do tej miery, do akej sú plánované podpory pre vysielateľov, ktorí šíria svoje programy terestriálne, a napríklad nie na vysielanie cez iné prenosové cesty.

(110)

Nemecko zdôrazňuje, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž medzi káblovým, satelitným a terestriálnym prenosom. Tieto prenosové cesty si konkurujú navzájom len v obmedzenej miere. Terestriálny prenos skôr dopĺňa káblový a satelitný prenos, pretože touto cestou sú zabezpečené regióny, v ktorých neexistuje káblová televízia, umožňuje prenos regionálnych a lokálnych programov a okrem toho môže slúžiť ako základ ďalšieho rozvoja mobilného príjmu.

(111)

Nemecko žiada o zváženie skutočnosti, že pri takom výraznom trhovom zastúpení káblovej a satelitnej a malom trhovom podiele terestriálnej televízie podpora digitálneho terestriálneho vysielania DVB-T sa sotva nevýhodne prejaví na trhovom postavení ostatných prenosových ciest. Na jednej strane nie je terestriálna platforma podľa Nemecka vzhľadom na svoj malý trhový podiel v stave odlákať vysielateľov od iných prenosových ciest. Na druhej strane by opatrenie ani nemalo vplyv na výberové možnosti spotrebiteľov, pretože prechod na inú prenosovú cestu je na základe technických, právnych a finančných faktorov spojený s prekážkami. DVB-T nenahradí káblový a satelitný prenos, ale skôr vytvorí „pozitívny tlak hospodárskej súťaže“ na ostatné prenosové cesty, zvýhodní hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry, a tým urýchli digitalizáciu ostatných platforiem.

(112)

Nemecko ďalej vznáša námietku proti údajom prevádzkovateľov káblových sietí o vplyvoch zavedenia DVB-T na počet zákazníkov káblových spoločností. Údaje, ktoré má LfM k dispozícii, na rozdiel od údajov spoločnosti ish NRW GmbH poukazujú na menšie úbytky zákazníkov (81 000 domácnosti oproti 147 000 domácnostiam v rokoch 2003 a 2006). Nemecko naďalej trvá na tom, že odchod zákazníkov káblových spoločností nemusí bezpodmienečne súvisieť so zavedením DVB-T. Pri tomto opatrení nejde v žiadnom prípade o cielené poškodenie prevádzkovateľov káblových sietí. Nemecko poukazuje na fakt, že širokopásmová káblová sieť bola v 80. rokoch vytvorená pomocou štátnych dotácií a že prevádzkovatelia káblových sietí ešte dnes profitujú zo správnych ustanovení (napr. poplatok za používanie kábla v zmysle nariadenia o vedľajších nájomných nákladoch). Podľa Nemecka je koncepcia dotácií celkovo technologicky neutrálna: v prípade potreby by Nemecko podporilo aj digitalizáciu káblového príjmu. Na podloženie tohto pozitívneho postoja Nemecko uvádza, že v rozhodnutí zo 17. februára 2007 LfM súhlasil s digitalizáciu analógového káblového kanála spoločnosti ish  (73).

(113)

Podľa názoru Komisie sa v odôvodneniach 110 až 112 nespochybňuje skutočnosť, že ide o odvetvovú pomoc, ktorá podporuje selektívne vysielateľov DVB-T siete a vedie k možnému nepriamemu zvýhodneniu prevádzkovateľa vysielacej siete T-Systems. Pri plánovanom opatrení ide o pomoc určitej hospodárskej činnosti, a to prenosu rozhlasových a televíznych signálov; pritom sa terestriálnej platforme poskytuje selektívna pomoc. Pomoc je selektívna tak vo vzťahu k strane dopytu (súkromní vysielatelia, ktorí šíria svoje programy digitálno-terestriálne), ako aj vo vzťahu k strane ponuky (t. j. prevádzkovateľa digitálnej terestriálnej siete T-Systems).

(114)

Komisia zastáva názor, že rôzne prenosové cesty pre rozhlasové a televízne signály (t. j. káblový, satelitný, terestriálny prenos a čoraz viac aj IPTV) si vzájomne priamo konkurujú. Napriek svojim silným a slabým stránkam rôzne prenosové platformy spĺňajú v princípe rovnaký účel, a to prenos rozhlasových a televíznych programov, a sú tak na úrovni veľkoobchodu (z pohľadu súkromných vysielateľov), ako aj na úrovni maloobchodu (z pohľadu divákov) zameniteľné. V Nemecku je na všetkých troch platformách (káblovej, satelitnej, terestriálnej) veľký počet voľne prijímaných televíznych programov, z čoho možno vyvodzovať určitú podobnosť ponuky. Súčasná ponuka s celkovo 24 televíznymi programami vysielanými digitálno-terestriálne je porovnateľná s ponukou analógovej káblovej siete, ktorá je v Severnom Porýní-Vestfálsku naďalej prevládajúcou prenosovou cestou, aj keď význam digitálneho kábla postupne narastá.

(115)

Pomerne malý trhový podiel terestriálnej televízie v porovnaní s káblovým a satelitným príjmom všeobecne v Nemecku a osobitne v Severnom Porýní-Vestfálsku nevylučuje, že si rôzne prenosové platformy navzájom konkurujú. Z číselných údajov, ktoré predložili prevádzkovatelia káblových sietí, vyplýva, že po zavedení DVB-T v Severnom Porýní-Vestfálsku klesol počet zákazníkov káblových spoločností. Zároveň prevádzkovatelia káblových sietí poukazujú vo svojom stanovisku na to, že počet zákazníkov káblových spoločností po odpojení analógového televízneho vysielania mierne stúpol, čo ozrejmuje zameniteľnosť oboch prenosových ciest z pohľadu koncového užívateľa. Ak Nemecko tvrdí, že opatrenie vyvíja „pozitívny tlak na hospodársku súťaž“ ostatných prenosových ciest a podporuje „hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry“, potom vychádza implicitne zo vzťahu hospodárskej súťaže medzi káblovým, satelitným a terestriálnym vysielaním. Skutočnosť, že káblovú sieť v minulosti podporoval štát a že prevádzkovatelia káblových sietí na základe určitých správnych ustanovení požívajú určité výhody, nemení nič na selektívnosti a narušení hospodárskej súťaže spojených s otáznym opatrením.

(116)

Narušenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z otázneho opatrenia by mohlo ovplyvniť aj iné trhy okrem prenosu televízie. Z pohľadu prevádzkovateľov vysielania uvedená odvetvová pomoc pomáha osloviť širšie publikum a získať inzerentov. Tým, že sa inzerenti získajú z iných médií, by podpora DVB-T mohla nevýhodne ovplyvniť rad podnikov v iných mediálnych odvetviach.

(117)

V súvislosti s prevádzkovateľom vysielacej siete by podpora DVB-T siete mohla mať význam aj pre nové trhy. Prostredníctvom DVB-T možno ponúkať služby kódovanej televízie, ako ukazuje najnovší vývoj vo viacerých členských štátoch, napr. v Taliansku, Francúzsku, Švédsku a v Spojenom kráľovstve.

(118)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia konštatuje, že opatrenie by mohlo narušiť hospodársku súťaž medzi rôznymi vysielateľmi, ktorí šíria svoje programy cez DVB-T platformu, do tej miery, že podiel dotovaných prenosových poplatkov nie je rovnako vysoký pre všetkých súkromných vysielateľov.

(119)

Nemecko zdôrazňuje, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž medzi súkromnými vysielateľmi, pretože výška dotácie sa počíta vždy podľa rovnakých zásad. Rôzne výšky dotácie vyplývajú z rôzneho postavenia prevádzkovateľov vysielania a z ich rôzneho zaťaženia v dôsledku prechodu na digitálne vysielanie.

(120)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 34 až 40, dotácia v prípade súkromných vysielateľov, ktorí predtým vysielali svoje programy cez analógovú platformu (RTL Group a ProSiebenSat.1, pričom každá disponuje štyrmi programovými miestami), sa počíta inak, ako v prípade vysielateľov, ktorí vstúpili do terestriálneho prenosu až cez DVB-T a ktorým bolo pridelené jedno programové miesto.

(121)

V prípade posledne uvedených vysielateľov finančná podpora počas prvých piatich rokov predstavuje v priemere 30 % prenosových poplatkov za programové miesto, pričom úroveň podpory sa znižuje zo 40 % v prvom roku každý rok o 5 % až na úroveň 20 % v piatom roku. To platí pre všetkých štyroch dotknutých súkromných vysielateľov.

(122)

V prípade RTL Group a ProSiebenSat.1 sa podpora určuje na základe rozdielu medzi ich celkovými nákladmi za analógový a digitálno-terestriálny prenos v Severnom Porýní-Vestfálsku a taktiež v spolkových krajinách severného Nemecka (pozri tabuľku 3 a odôvodnenia 35, 39 a 40). Podľa údajov Nemecka podpora pre RTL Group neprichádza do úvahy, pretože úsporami prenosových nákladov za digitálny spôsob prenosu v iných spolkových krajinách severného Nemecka by sa mohol pokryť nárast celkových nákladov v Severnom Porýní-Vestfálsku. Okrem toho spoločnosť RTL nepožiadala o žiadnu finančnú podporu.

(123)

Podľa názoru Komisie metóda výpočtu podpory nie je objektívne obhájiteľná, keďže na jednej strane nie sú zohľadnené náklady vysielateľov na prenos cez DVB-T a na druhej strane ich jednotlivé príjmy. Ale ani v prípade vysielateľov, ktorí svoje programy doteraz šírili cez analógovú platformu, sa nemôže tento spôsob výpočtu, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 74, považovať za objektívnu metódu určenia prípadných dodatočných nákladov digitálneho prenosu, pretože nezohľadňuje väčší počet programových miest, ktoré sú príčinou týchto nákladov. Aj výpočet v tabuľke 3 je svojvoľný, pretože RTL Group a ProSiebenSat.1 neprevádzkovali v Severnom Porýní-Vestfálsku a v severnom Nemecku rovnaký počet programových miest a na základe rôznych dosahových vzdialeností museli znášať odlišné náklady. Z číselných údajov postúpených Nemeckom vyplýva, že v uvedenom prípade sú prenosové poplatky za programové miesto pre digitálnu prenosovú cestu nižšie ako pre analógovú platformu (pozri tabuľku 4). Podľa Nemecka mohli byť ProSiebenSat.1 a RTL pridelené celé multiplexy v rámci konania o prideľovaní vysielacích licencií a prednostného zohľadnenia účastníkov analógovej platformy ako kompenzácie za vrátenie ich analógových licencií pred ukončením doby platnosti. Touto podporou okrem toho získavajú možnosť vysielať viac programov v Severnom Porýní-Vestfálsku pri viac či menej rovnakých celkových nákladoch ako pri analógovom vysielaní. Nemecko doteraz nevysvetlilo, prečo je podiel nákladov krytý z podpory v prípade ProSiebenSat.1 iný ako v prípade vysielateľov, ktorí sa nezúčastnili na analógovej platforme.

(124)

Z uvedených dôvodov Komisia zastáva názor, že výhody vyplývajúce z pridelenia vysielacích licencií tým vysielateľom, ktorí doteraz vysielali svoje programy cez analógovú platformu, a objektívne nezdôvodniteľný výpočet podpory vedú k narušeniu súťaže medzi týmito vysielateľmi a vysielateľmi, ktorí vstúpili na terestriálnu platformu až cez DVB-T.

(125)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES ide pri zásahu štátu o štátnu pomoc len vtedy, ak ovplyvňuje obchod v rámci Spoločenstva. V rozhodnutí o začatí konania Komisia zastáva názor, že opatrenie by mohlo ovplyvniť obchod v rámci Spoločenstva, keďže vysielatelia vyvíjajú svoju činnosť medzinárodne a prevádzkovateľ siete konkuruje medzinárodným prevádzkovateľom káblových sietí a mediálnym koncernom i prevádzkovateľom satelitov.

(126)

Nemecko zastáva naďalej názor, že opatrenie neovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Podľa neho je pomoc taká nepatrná, že vplyv na obchod bude sotva citeľný. Okrem toho samotná skutočnosť, že dotknuté podniky vykonávajú svoje aktivity medzinárodne, nemôže viesť k záveru, že sa treba obávať vplyvu na obchod medzi členskými štátmi. Naopak, Nemecko dospelo k záveru, že vo vzťahu k súkromným vysielateľom neexistuje žiadny vplyv na obchod.

(127)

Podľa príslušnej judikatúry súdov Spoločenstva „ovplyvňuje štátna alebo zo štátnych zdrojov poskytnutá finančná pomoc obchod v rámci Spoločenstva, ak posilní postavenie podniku voči konkurujúcim podnikom v obchode v rámci Spoločenstva (74)“. Okrem toho treba poukázať na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora pomerne nepatrný rozsah pomoci nevylučuje vopred možnosť ovplyvnenia trhu medzi členskými štátmi (75), najmä ak v odvetví, v ktorom zvýhodnený podnik vykonáva svoju činnosť, vládne ostrá hospodárska súťaž (76).

(128)

Komisia preto zastáva názor, že plánované opatrenie môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Ako už bolo uvedené, toto opatrenie zvýhodňuje priamo súkromných vysielateľov a mohlo by okrem toho súvisieť s nepriamou výhodou pre prevádzkovateľa vysielacej siete T-Systems. Súkromní vysielatelia, ako aj prevádzkovateľ vysielacej siete konkurujú na medzinárodnej úrovni s inými podnikmi. Všetci súkromní vysielatelia, ktorých sa toto opatrenie týka, sú zastúpení na trhoch pre televíznu reklamu a filmové práva a konkurujú si tam s inými vysielateľmi a telekomunikačnými spoločnosťami (77). Prevádzkovatelia sietí ako T-Systems, dcérska spoločnosť podniku Deutsche Telekom, konkurujú prevádzkovateľom káblov a mediálnym koncernom ako UPC (Liberty Media), prevádzkovateľom satelitov, ako je SES Astra, NSAB a Eutelsat, a taktiež iným podnikom, ktoré ponúkajú služby v oblasti infraštruktúry pre rádiové a televízne stanice. Zároveň existuje hospodárska súťaž o koncového užívateľa medzi prevádzkovateľmi terestriálneho vysielania, širokopásmového kábla a satelitov v rôznych členských štátoch.

(129)

Podľa názoru Komisie sa pomoc v celkovej výške približne 6,8 mil. EUR nemôže považovať za „pomerne nepatrnú“. Okrem toho podľa príslušnej judikatúry Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev aj malá suma pomoci môže narušiť obchod, najmä ak vládne ostrá hospodárska súťaž.

(130)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že v prípade dotácií plánovaných LfM ide o štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Priamymi príjemcami sú súkromní vysielatelia, ktorí dostanú finančnú podporu. Zároveň by T-Systems, prevádzkovateľ multiplexov využívaných súkromnými vysielateľmi, mohol získať z opatrenia nepriamu výhodu.

(131)

Komisia aktívne podporuje digitalizáciu rádiového a televízneho vysielania. Výhody prechodu na digitálne vysielanie boli podrobne opísané v akčnom pláne eEurope 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých a v obidvoch oznámeniach o prechode na digitálne vysielanie (78). Prechod na digitálne vysielanie prináša veľké výhody formou efektívnejšieho využívania frekvencií a lepších prenosových možností. Tieto povedú k novým a lepším službám a k väčším možnostiam výberu pre spotrebiteľov. V oznámení i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť Komisia vyzdvihla, že plánované odpojenie analógovej terestriálnej televízie do roku 2012 zjednoduší prístup k frekvenčnému spektru.

(132)

Komisia si uvedomuje, že za určitých okolností sa prechod na digitálne vysielanie spomalí, ak sa úplne ponechá napospas trhovým silám. Preto nemá principiálne námietky proti štátnemu zásahu v tejto oblasti. Štátne orgány majú rôzne možnosti, ako zjednodušiť a podporiť prechod na digitálne vysielanie, napríklad koordinačné mechanizmy, informačné kampane, regulačné prostriedky alebo finančnú dotáciu. Ak dôjde k zásahu formou štátnej pomoci, táto pomoc musí byť v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o ES.

(133)

V zmysle všeobecného prístupu Komisie smerom k menšej, zato však lepšie cielenej štátnej pomoci členské štáty môžu v zásade poskytovať štátnu pomoc, aby odstránili špecifické zlyhanie trhu alebo zabezpečili sociálnu či regionálnu súdržnosť. V týchto prípadoch však treba vždy preukázať, že plánovaná pomoc je vhodným prostriedkom na riešenie problému, že je obmedzená na minimum a že poskytnutie pomoci nebude neúmerne narúšať hospodársku súťaž. Oznámenie o prechode na digitálne vysielanie zároveň predvída, že v určitých oblastiach digitalizácie je štátny zásah opodstatnený na základe dvoch predpokladov: po prvé, ak je v hre verejný záujem, a po druhé pri zlyhaní trhu, to znamená, ak samotné trhové sily nie sú schopné splniť ciele stanovené vo vzťahu k verejnému blahu. Intervencia štátu sa podľa oznámenia v každom prípade musí zakladať na starostlivej analýze trhu.

(134)

V oznámení o prechode na digitálne vysielanie sa prechod označuje za veľkú výzvu pre odvetvie, ktorej zvládnutie má prebiehať na základe trhového mechanizmu. Na hospodárskej súťaži by sa každá sieť mala zúčastniť zásadne z vlastnej sily. Aby sa táto zásada mohla dodržiavať, každý zásah štátu by mal byť podľa možnosti technologicko-neutrálny. Výnimky, ako už bolo uvedené, sú prípustné len vtedy, ak plánované štátne opatrenie slúži na odstránenie špecifického zlyhania trhu alebo odstránenie nesúladu a ak v prípade otáznej pomoci ide o vhodný, potrebný a primeraný prostriedok na nápravu týchto problémov.

(135)

Všeobecne sa uznáva, že určité druhy zlyhania trhu môžu sťažiť prechod na digitálne televízne vysielanie. Okrem toho existuje nebezpečenstvo, že sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva nebudú môcť profitovať z výhod digitálnej televízie (problém sociálnej súdržnosti). Ako sa uvádza v rozhodnutí Komisie k zavedeniu DVB-T v Berlíne-Brandenbursku, mohlo by takéto zlyhanie trhu spočívať napríklad v skutočnosti, keď účastníci trhu nie sú ochotní dohodnúť sa na spoločnom harmonograme prechodu na digitálnu televíziu, lebo čakajú, že tento krok urobia iní (problém koordinácie), alebo keď účastníci trhu neberú do úvahy kladné dôsledky digitalizácie na spoločnosť ako celok, pretože na to nie sú správne motivovaní (kladné vonkajšie vplyvy).

(136)

Pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, členské štáty budú chcieť zabezpečiť, aby po odpojení analógovej televízie mali všetci občania prístup k digitálnej televízii. Keďže digitalizácia je pre užívateľa spojená s určitými nákladmi a vyžaduje zmenu zvyklostí, členské štáty chcú prípadne znevýhodneným spoločenským skupinám – starším ľuďom, domácnostiam s nízkym príjmom alebo obyvateľom v odľahlých oblastiach – poskytnúť pomoc.

(137)

V uplynulých troch rokoch Komisia preverovala množstvo opatrení rôznych členských štátov na podporu prechodu na digitálne vysielanie (79). Vo viacerých rozhodnutiach o pomoci, ktoré sa opierali o oznámenia o prechode na digitálne vysielanie, Komisia zaujala stanovisko k uplatňovaniu pravidiel štátnej pomoci na toto odvetvie a poskytla štátnym i súkromným zúčastneným stranám praktické podnety. Členské štáty môžu uvažovať aj nad rôznymi opatreniami štátnej podpory prechodu na digitálne vysielanie, ak tieto neprinášajú so sebou žiadne zbytočné narušenie hospodárskej súťaže medzi technológiami alebo podnikmi a ak ostanú obmedzené na minimum (80):

(138)

Nemecko tvrdí, že opatrenie je zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c), b) a d), ako aj v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES. Komisia ďalej posudzuje zlučiteľnosť opatrenia vo vzťahu k týmto ustanoveniam na pozadí uvedených všeobecných úvah (81).

(139)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia má pochybnosti, že opatrenie je zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Na tomto názore Komisia trvá aj po posúdení stanovísk zúčastnených strán a vysvetlení Nemecka.

(140)

V článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES sa hovorí o „pomoci na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu, takže by to bolo v rozpore so spoločným záujmom“.

(141)

Aby sa pomoc mohla považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES, musí s preukázaním potrebnosti a primeranosti sledovať cieľ spoločného záujmu. Pri preverovaní opatrenia treba zohľadniť najmä tieto aspekty:

(142)

Podľa názoru Nemecka je plánované opatrenie v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. S odvolaním sa na oznámenie o prechode na digitálne vysielanie Nemecko tvrdí, že podpora digitálno-terestriálnej platformy zodpovedá všeobecnému verejnému záujmu a je dôležitým prínosom na uskutočnenie rôznych cieľov verejného záujmu. Opatrenie je dôležité pre zachovanie terestriálnej platformy a mohlo by pomôcť odstrániť zlyhanie trhu v špecifických oblastiach. Okrem toho je opatrenie vzhľadom na stanovený cieľ vhodné aj primerané.

(143)

Ako už vyplýva zo všeobecných úvah v odôvodneniach 131 až 137, Komisia súhlasí s nemeckými orgánmi v tom smere, že prechod z analógového na digitálne vysielanie možno považovať za cieľ spoločného záujmu. To sa však nesmie chápať, ako je uvedené v oznámení o prechode na digitálne vysielania a v iných príslušných dokumentoch Komisie, za všeobecne platné odôvodnenie skutočnosti, prečo by sa mala podporovať len digitalizácia terestriálnej platformy. Vychádza sa skôr z toho, že prechod by mal prebiehať na základe trhového mechanizmu a každá sieť by mala byť v stave konkurovať vlastnými silami. Aby sa zachovala táto zásada, každý zásah štátu by mal byť podľa možnosti technologicko-neutrálny. Kritérium technologickej neutrality nie je v uvedenom prípade splnené.

(144)

Nemecké orgány vo svojom výklade spochybňujú primeranosť zásady technologickej neutrality pri posudzovaní z hľadiska pravidiel štátnej pomoci a tvrdia, že technologická neutralita už prakticky nie je dosiahnuteľná pri jednom opatrení. Politika štátnej pomoci Nemecka je celkovo neutrálna a Nemecko by v prípade potreby podporilo aj iné prenosové cesty. Zatiaľ čo satelitný prenos si pri prechode na digitalizáciu nevyžaduje žiadnu podporu, digitalizácia kábla nepokročila zatiaľ dostatočne, aby konkrétne podporné opatrenia prichádzali do úvahy. Komisia nedisponuje momentálne žiadnymi konkrétnymi informáciami Nemecka, z ktorých by vyplývalo, že pre iné prenosové cesty sú rovnako plánované štátne finančné prostriedky.

(145)

Podľa názoru Komisie nie sú tieto všeobecné argumenty proti aplikácii zásady technologickej neutrality nezvratné. Existuje rozdiel medzi finančnou podporou prechodu na digitálne vysielanie a opatreniami, ktoré podporujú len digitálne terestriálne vysielanie ako také. Subvencie, ktoré sa poskytujú cielene jednej z konkurujúcich prenosových technológií, vedú k značnému narušeniu hospodárskej súťaže medzi týmito technológiami.

(146)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES a príslušnej judikatúry je takéto narušenie hospodárskej súťaže prípustné len vtedy, ak slúži na odstránenie špecifického zlyhania trhu alebo na odstránenie nesúladu a ak ide pri uvedenom opatrení o vhodný, potrebný a primeraný prostriedok na dosiahnutie príslušných cieľov. Podľa pravidiel štátnej pomoci sa musí hodnotenie pre každé opatrenie vypracovať osobitne.

(147)

Okrem všeobecného cieľa podpory prechodu na digitálne vysielanie nemecké orgány tvrdia, že finančná dotácia zavedenia DVB-T slúži aj na zachovanie terestriálnej platformy ako prenosovej technológie. Tým by sa posilnila hospodárska súťaž medzi vysielateľmi a okrem toho by sa v oblasti vysielacej infraštruktúry prispelo k realizácii rôznych cieľov verejného záujmu.

(148)

Nemecko poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že digitalizácia terestriálneho vysielania prispieva k rozmanitosti médií tým, že súkromní vysielatelia dostali možnosť vysielať v NRW svoje programy na dvanástich kanáloch, a nie ako doteraz v analógovom móde len na troch kanáloch. Terestriálna platforma je vhodnejšia na vysielanie regionálnych a lokálnych programov ako kábel alebo satelit. Opatrenie okrem toho zabezpečuje základné mediálne pokrytie obyvateľstva. Nemecko ďalej uvádza, že pokrytie vidieckych a odľahlých oblastí je na základe topológie pokrývaných oblastí v Severnom Porýní-Vestfálsku nákladnejšie, a teda zavedenie DVB-T je z komerčného hľadiska menej zaujímavé ako napríklad v regióne, akým je Berlín-Brandenbursko. Opatrenie je prvý krok, z ktorého vychádza podnet, a upravuje cestu na neskoršie zavedenie DVB-T v týchto regiónoch.

(149)

Nemecko navyše zdôrazňuje inovačný potenciál digitálneho terestriálneho vysielania s odkazom na to, že rozvoj digitálnych mobilných možností príjmu je možný len cez DVB-T.

(150)

Komisia berie ciele všeobecného verejného záujmu predložené Nemeckom na vedomie, zastáva však, ako je vysvetlené nižšie, názor, že v prípade finančnej podpory nejde výslovne o podporu rozmanitosti médií, regionálnych alebo lokálne smerovaných programov a základného mediálneho pokrytia ani o lepšie pokrytie vidieckych oblastí alebo o podporu inovácie a že opatrenie nie je vzhľadom na vytýčené ciele potrebné a primerané.

(151)

Nemecko trvá na tom, že opatrenie je potrebné, aby sa dosiahli vyššie uvedené ciele a odstránilo zlyhanie trhu v určitých oblastiach. Komisia v zásade nemá právo spochybňovať rozhodnutie spolku a krajín zachovať terestriálnu platformu a urýchliť jej digitalizáciu. Komisia nemá ani právo rozhodovať o tom, či by iné opatrenia boli vhodnejšie na dosiahnutie rovnakého cieľa.

(152)

Na tomto mieste je potrebné najskôr objasniť, že predmetom tohto rozhodnutia je Nemeckom ohlásené opatrenie na zavedenie DVB-T v Severnom Porýní-Vestfálsku, a nie zásadné politické rozhodnutie Nemecka o zachovaní terestriálnej platformy. V rámci tohto konania Komisia na základe príslušných pravidiel štátnej pomoci preveruje, či je plánovaná štátna pomoc na prevádzkové náklady vysielania vzhľadom na ciele všeobecného verejného záujmu predložené Nemeckom v kontexte tohto opatrenia potrebná a primeraná.

(153)

Analýza primeranosti štátnej pomoci je pevnou súčasťou tejto kontroly. Podľa názoru Komisie by sa nemal podať len dôkaz o potrebnosti opatrenia, ale aj odôvodniť, prečo je štátna pomoc ako špecifická forma štátneho zásahu v príslušnom prípade vhodným nástrojom na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu. Ak nie je štátna pomoc vhodným nástrojom na odstránenie zlyhania trhu alebo problémov súdržnosti, mohla by viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu, ktorému by sa dalo zabrániť inými ako regulačnými opatreniami.

(154)

Komisia ďalej preveruje bod za bodom, či uvedené opatrenie možno považovať za potrebné a vhodné na dosiahnutie cieľov všeobecného verejného záujmu predložených Nemeckom a či je opodstatnené a vhodné na odstránenie prípadného zlyhania trhu v určitých oblastiach, ktoré by mohlo sťažiť uskutočnenie týchto cieľov. Okrem toho skúma, či je uvedené opatrenie primerané na odstránenie problémov.

(155)

So zreteľom na posilnenie hospodárskej súťaže medzi rôznymi prenosovými cestami nemecké orgány tvrdia, že podpora digitálnej terestriálnej platformy vyvíja pozitívny tlak na hospodársku súťaž ostatných prenosových platforiem a podnieti prevádzkovateľov sietí iných platforiem zlepšiť a zaktualizovať svoje služby, takže sa v konečnom dôsledku urýchli aj digitalizácia ostatných platforiem. Tento argument nielenže odporuje tvrdeniu Nemecka, že opatrenie nenarúša hospodársku súťaž, ale Nemecko zatiaľ nepredložilo žiadne presvedčivé dôkazy, že prenos vysielania v Severnom Porýní-Vestfálsku je ohrozený štrukturálnymi problémami hospodárskej súťaže. Aj bez terestriálneho prenosu kábel a satelit poskytujú širokú škálu voľne prijímaných televíznych programov a sú široko dostupné. Dodatočná hospodárska súťaž vzniká prostredníctvom širokopásmového prenosu televízie (napr. cez xDSL-technológiu), ktorý sa chystá etablovať ako dodatočná platforma prenosu vysielania. Z toho dôvodu, a ako sa uvádza v iných rozhodnutiach o verejných opatreniach na podporu digitálnej televízie (82), nemožno s takýmto odôvodnením poskytnutie pomoci akceptovať.

(156)

So zreteľom na rozmanitosť médií a programov boli digitálno-terestriálne programové miesta pridelené tak, že sa s etablovanými vysielateľmi zaobchádzalo prednostne a len veľmi málo nových účastníkov trhu bolo pripustených (83). Opatrenie preto nie je jednoznačne zamerané na zvýšenie rozmanitosti vysielateľov. Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania (84), DVB-T sieť má aj v prípade zvýšenia prenosových kapacít prostredníctvom digitalizácie horšie postavenie, čo sa týka počtu programov dostupných prostredníctvom kábla a satelitu. Tieto dve prenosové cesty ponúkajú aj v analógovom móde viac programov ako DVB-T a väčšina, ak nie dokonca všetky programy ponúkané cez DVB-T možno prijímať aj prostredníctvom kábla a satelitu.

(157)

V prípade opatrenia nejde ani o cielenú podporu regionálnych alebo lokálnych programov alebo vysielateľov, ktorí takéto programy vysielajú. V mnohých regiónoch Severného Porýnia-Vestfálska sa lokálne televízne programy šíria prostredníctvom kábla, zatiaľ čo digitálno-terestriálna platforma v NRW nemá takéto programy vo svojej ponuke. Vo vyhlásení súťaže o vysielacie licencie neboli regionálne a lokálne programy výslovne uvedené. Nikto z príjemcov podpory nie je regionálnym ani lokálnym prevádzkovateľom, a navyše vysielanie týchto programov nezohráva žiadnu úlohu pri poskytovaní dotácií súkromným vysielateľom.

(158)

Vo vzťahu k zachovaniu základného mediálneho pokrytia obyvateľstva, ktorým argumentuje Nemecko, treba konštatovať, že opatrenie nezohľadňuje tie regióny, v ktorých by na základe prechodu na digitálne terestriálne vysielanie mohli nastať problémy v pokrytí. Nemecko pripustilo, že z čisto technického hľadiska možno z každej budovy v Severnom Porýní-Vestfálsku cez satelit voľne prijímať televízne programy. Toto v súčasnosti neplatí pre DVB-T: uvedené opatrenie je obmedzené na mestské oblasti s veľkou hustotou obyvateľstva, v ktorých je spravidla k dispozícii širokopásmový kábel.

(159)

Odôvodnenia Nemecka k neskoršiemu zavedeniu DVB-T vo vidieckych a odľahlých oblastiach neboli ďalej podložené a nič nesvedčí ani o tom, že by opatrenie, ktoré sa zameriava len na najhustejšie osídlené regióny Severného Porýnia-Vestfálska, skutočne mohlo slúžiť aj podpore DVB-T v redšie osídlených oblastiach. Okrem toho sa v rámci opatrenia neplánujú žiadne osobitné podnety, ktoré by mohli viesť vysielateľov k rozšíreniu svojej ponuky na odľahlé oblasti. Už v rámci analógového prenosu súkromní vysielatelia nevysielali svoje programy mimo veľkých aglomerácií Severného Porýnia-Vestfálska.

(160)

K tvrdeniu Nemecka v súvislosti s podporou inovácie Komisia poznamenáva, že plánovaná štátna dotácia nie je určená pre inovatívne médiá ani telekomunikačné služby, ale slúži len na podporu prevádzkových nákladov vysielateľov na prenos ich televíznych programov.

(161)

Z predložených informácií Komisia vyvodzuje, že DVB-T sieť v Severnom Porýní-Vestfálsku používa kompresný štandard MPEG-2, hoci pokročilý štandard MPEG-4 (DVB-T 2) s podstatne lepším využitím frekvencie bude čoskoro dostupný na trhu. Pri službách mobilnej televízie platforma DVB-T použitá v Severnom Porýní-Vestfálsku výrazne zaostáva za pokročilými technológiami mobilnej televízie ako DVB-H (digitálny prenos televízie na mobilné koncové zariadenia) (85), ktoré vykazujú stabilnejší príjem signálu a nižšiu spotrebu energie. V súvislosti s inovačným potenciálom interaktívnych služieb treba na tomto mieste poukázať na skutočnosť, že DVB-T nepredpokladá spätný kanál a že signál sa len postupuje koncovému užívateľovi. Interaktivita teda nie je skutočným znakom DVB-T.

(162)

Z pohľadu inovácie nejde v prípade DVB-T o technológiu, ktorá by mala jednoznačnú prevahu nad inými platformami. Plánovaná štátna dotácia DVB-T by dokonca mohla, ako už bolo uvedené, brzdiť inovácie, ktoré vychádzajú z iných prenosových platforiem a technológií.

(163)

Nemecko tvrdí, že dotácia je potrebná na zachovanie terestriálnej platformy ako prenosovej technológie. Zastúpenie súkromných vysielateľov, a najmä veľkých skupín televíznych staníc RTL a ProSiebenSat.1, je z pohľadu divákov pre dlhodobú atraktívnosť platformy nevyhnutné. Podľa údajov Nemecka sú tieto skupiny televíznych staníc ochotné zúčastniť sa na DVB-T len vtedy, ak im zo zavedenia digitálno-terestriálneho prenosu nevzniknú žiadne dodatočné náklady v porovnaní s analógovým spôsobom. Aj keď televízna stanica RTL Group nepožiadala o dotáciu, podmienila svoju účasť na platforme prítomnosťou ProSiebenSat.1 v tejto platforme.

(164)

V tejto súvislosti Nemecko uviedlo na znázornenie svojej argumentácie iné regióny Severného Porýnia-Vestfálska (Wuppertal, Ostwestfalen-Lippe, Münsterland, Aachen a južné Vestfálsko), v ktorých je alebo bola DVB-T platforma zavedená bez účasti súkromných vysielateľov a kde sa ukázalo, že súkromní vysielatelia nemajú záujem o účasť na DVB-T platforme bez štátnej dotácie.

(165)

Podľa názoru Komisie z informácií zaslaných Nemeckom nevyplýva, že zachovanie terestriálnej platformy bez štátnych prostriedkov nie je možné. Okrem toho Nemecko nedokázalo, že plánovaná dotácia vzbudzuje medzi súkromnými vysielateľmi veľký záujem o účasť na terestriálnej platforme. Ďalej nebolo podložené, že plánované opatrenie pomoci má za následok skutočnú zmenu v správaní zvýhodnených poskytovateľov.

(166)

Zásadná dohoda o zavedení digitálnej terestriálnej televízie (DVB-T) v Severnom Porýní-Vestfálsku síce obsahovala záväzný harmonogram prechodu, avšak bez jasných údajov o plánovanej dotácii. Ako sa vyzdvihuje v odôvodnení 19, v dohode sú len neurčité formulácie, ktoré sa vzťahujú na dotáciu „technickej infraštruktúry pre šírenie DVB-T“ a vypracovanie „koncepcie finančných podpôr pre sociálne slabších občanov“. Oznámenie o pridelení vysielacích licencií neobsahovalo informácie o možnej podpore. Uvedené podmienky finančnej podpory boli určené smernicou o finančnej podpore DVB-T z 19. novembra 2004, t. j. až po pridelení vysielacích licencií a niekoľko mesiacov po zavedení DVB-T.

(167)

Súkromní vysielatelia teda boli celkom ochotní zúčastniť sa na platforme DVB-T bez bližších údajov o finančnej podpore. Vysielatelia zastúpení na analógovom terestriálnom prenose súhlasili so záväzným harmonogramom prechodu bez bližších podrobností o otáznom podpornom opatrení. Z postúpených informácií týkajúcich sa súkromných vysielateľov, ktorí svoje programy nevysielali cez analógovú platformu, navyše vyplýva, že LfM dostal podstatne viac žiadostí na pridelenie digitálnych licencií, ako bol počet programových miest, ktoré boli k dispozícii. V tejto súvislosti Nemecko trvá na tom, že na základe zásadnej dohody z 20. októbra 2003 boli všetci vysielatelia informovaní o možnej finančnej podpore. Ak aj všetci uchádzači vedeli o tejto zásadnej dohode (ktorej súčasťou čiastočne boli, nie však ako zúčastnené strany), nemali žiadne bližšie podrobnosti o podpornom opatrení.

(168)

Komisia okrem toho poukazuje na to, že súkromní vysielatelia už viac ako tri roky šíria svoje programy cez DVB-T bez akejkoľvek štátnej podpory. Hoci stanica Terra Nova opustila platformu len prednedávnom, toto programové miesto bolo po siedmich žiadostiach súkromných vysielateľov nakoniec pridelené stanici Tele 5. Títo vysielatelia nemali vzhľadom na rozhodnutie Komisie vo veci Berlín-Brandenbursko a prebiehajúce konanie jednoznačnú záruku štátnej podpory. V regiónoch iných spolkových krajín, napríklad v Rýnsko-Mohanskej oblasti a v severnom Nemecku, vysielajú súkromní vysielatelia svoje programy cez DVB-T platformu (86) bez toho, aby užívali výhodu štátnej pomoci.

(169)

Vo vzťahu k vysielateľom, ktorí svoje programy už šírili prostredníctvom analógovej platformy, Nemecko trvá na tom, že opatrenie bolo potrebné, aby pokrylo ich „dodatočné náklady“ na digitálny prenos.

(170)

Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 74 a 123, údajné „dodatočné náklady“ ProSiebenSat.1 a RTL Group vyplývajú výlučne z vyššieho počtu programov, pretože náklady na programové miesto sú pri digitálnom prenose nižšie ako pri analógovom prenose. Nemecko neodôvodnilo, prečo títo vysielatelia museli byť zastúpení na digitálnej platforme vyšším počtom programov a prečo neboli pri výpočte plánovanej pomoci zohľadnené ich podnikateľské príjmy.

(171)

Argumentu Nemecka zaviesť DVB-T v iných regiónoch Severného Porýnia-Vestfálska bez účasti súkromných vysielateľov Komisia protirečí tým, že tieto regióny nie sú vzhľadom na hustotu obyvateľstva a atraktivitu pre súkromných vysielateľov porovnateľné s mestskými oblasťami. Z uvedených príkladov možno vyvodiť záver, že zavedenie digitálno-terestriálnej platformy je možné aj bez účasti súkromných vysielateľov a len s účasťou verejnoprávnych vysielateľov.

(172)

Nemecko trvá na tom, že opatrením malo dôjsť v určitých oblastiach k odstráneniu zlyhania trhu, ktoré bráni prechodu na digitálnu terestriálnu televíziu. S odkazom na oznámenie o prechode na digitálne vysielanie Nemecko poukazuje na koordinačné problémy medzi účastníkmi trhu, určité riziká, kladné vonkajšie vplyvy a krátkodobé zvýšenia nákladov v spojitosti s prechodom. Vzhľadom na zmenšujúci sa podiel terestriálnej platformy pri šírení vysielania a vysoké prenosové náklady existuje riziko, že súkromní vysielatelia úplne odpoja analógový prenos a už vôbec nebudú vysielať svoje programy cez terestriálnu platformu, čím by došlo k strate výhod terestriálnej platformy opísaných v odôvodneniach 147 až 149 vzhľadom na rozmanitosť médií, základné mediálne pokrytie, prenos regionálnych a lokálnych programov, inovačný potenciál a hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry.

(173)

V tejto súvislosti treba bližšie preskúmať, či tu ide skutočne o zlyhanie trhu, na základe ktorého trh nie je schopný dosiahnuť najlepší možný cieľ so zreteľom na verejné blaho. Po druhé treba preveriť, či je štátna pomoc potrebná a vhodná na odstránenie takéhoto zlyhania trhu a či je opatrenie primerané vzhľadom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť. Len ak je opatrenie rovnako potrebné i vhodné, možno ho považovať za zlučiteľné so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(174)

Komisia chápe koordinačný problém načrtnutý Nemeckom v tom zmysle, že v zásade môže predstavovať zlyhanie trhu, ktoré bráni prechodu z analógového na digitálny prenos. Problém vzniká preto, lebo vysielatelia sa musia dohodnúť na spoločných termínoch odpojenia analógového a zapojenia digitálneho prenosu, aby sa vyrovnali s nedostatkom frekvencie a aby náklady paralelného prenosu boli čo najnižšie. Spotrebitelia možno prestúpia na digitálny prenos až vtedy, keď príslušná programová ponuka dosiahne určitý rozsah. Vysielatelia teda prípadne budú chcieť počkať s vlastným prechodom, pokým na digitálnu platformu neprestúpia iní vysielatelia. Bez koordinácie by takéto úvahy mohli viesť k spomaľovaniu prechodu.

(175)

Komisia tiež priznáva, že rýchle odpojenie analógového prenosu s cieľom lepšieho využitia uvoľneného frekvenčného spektra môže byť celkom prípustný dôvod na zásah štátu.

(176)

Vzhľadom na uvedený koordinačný problém a v súlade s prístupom sledovaným v rozhodnutí vo veci Berlín-Brandenbursko (87) prichádza Komisia k záveru, že uvedené opatrenie nie je ani potrebný, ani primeraný nástroj na odstránenie problému. Potrebe koordinácie v rámci prechodu na digitálne vysielanie možno vyhovieť a v danom prípade bola zohľadnená prostriedkami, ktoré boli na daný účel vhodnejšie a zároveň nenarušili hospodársku súťaž na trhu v rovnakej miere.

(177)

V uvedenom prípade sa LfM a vysielatelia zastúpení na digitálnej platforme dohodli v zásadnej dohode z 20. októbra 2003 na spoločnom harmonograme. Okrem toho sa úradu LfM podarilo určiť pre všetkých vysielateľov jeden platný termín na vrátenie analógových vysielacích licencií. Navyše sa LfM dohodol so spolkovými krajinami severného Nemecka na prechode na digitálne vysielanie. Týmto spôsobom bolo možné spustenie digitálno-terestriálnej platformy podľa spoločného harmonogramu a bez fázy simulcast pre súkromných vysielateľov súčasne vo viacerých spolkových krajinách. Preto sa zdá, že finančná podpora prenosových nákladov v procese prechodu na digitálne vysielanie nie je potrebná.

(178)

Podľa Nemecka plánované platby neslúžili len na to, aby zbavili súkromných vysielateľov časti „dodatočných nákladov“ na digitálno-terestriálny prenos, ale aj ako kompenzácia určitých hospodárskych rizík súkromných vysielateľov (napr. na základe nižších obchodných príjmov). V oznámení o prechode na digitálne vysielanie z roku 2003 sa v tejto súvislosti uvádza: „Pravdepodobnosť zlyhania trhu je spojená s komplexnosťou prostredia, v ktorom dochádza k prechodu, a taktiež s interakciami medzi hlavnými zúčastnenými stranami (88).“ V uvedenom prípade sa podarilo obmedziť komplexnosť vďaka prípravným opatreniam úradu LfM na veľmi malú mieru, takže každý vysielateľ bol informovaný o predpokladaných prenosových nákladoch a vedel dokonca vopred odhadnúť príjmy a výdavky.

(179)

Nemecko nikdy podrobnejšie nerozviedlo svoje stanovisko, nepodložilo ho číselnými údajmi ani neopísalo presnejšie rozsah možných rizík. Komisia pochybuje o tom, že pri prechode, ktorý doteraz prebiehal úspešne aj bez štátnej podpory, vznikajú súkromným vysielateľom iné ako s ich obchodnou činnosťou všeobecne spojené hospodárske riziká (89), ktoré nesúvisia s platformou, cez ktorú šíria svoje programy. Skutočnosť, že bolo podaných viac žiadostí o licenciu na digitálne vysielanie v Severnom Porýní-Vestfálsku, ako bolo k dispozícii, svedčí o tom, že súkromní vysielatelia sú ochotní zúčastniť sa na DVB-T, platiť vznikajúce prenosové náklady a podstúpiť príslušné hospodárske riziko aj bez pevného prísľubu štátnej podpory.

(180)

Vzhľadom na kladné vonkajšie vplyvy v dôsledku uvoľnenia frekvenčného spektra vznikajú tieto výhody v prvom rade z odpojenia analógového terestriálneho vysielania. Tento skutkový stav sa v prípade Severného Porýnia-Vestfálska nespochybňuje. Keďže opatrením sa majú dotovať prenosové náklady súkromných vysielateľov, ktoré sú však v prepočte na jedno programové miesto na digitálnej platforme nižšie ako v analógovom móde, nemožno opatrenie považovať ani za potrebné na krytie nákladov, ktoré vzniknú krátkodobo v dôsledku prechodu na digitálne vysielanie.

(181)

Nemecko ďalej tvrdí, že dotácia je potrebná, aby sa súkromným vysielateľom zaplatila kompenzácia za predčasné vrátenie ich analógových licencií. Zo stanoviska Nemecka však zároveň vyplýva, že súkromní vysielatelia, ktorí už boli predtým zastúpení na analógovej platforme, boli v rámci odškodnenia za predčasné vrátenie analógových licencií v konaní o prideľovaní digitálnych licencií prednostne zohľadnení, takže RTL a ProSiebenSat.1 sa mohli uchádzať so súbormi programov o celé multiplexy.

(182)

V tejto súvislosti Komisia poukazuje na to, že tento argument je relevantný len vtedy, ak ide o poskytnutie finančných prostriedkov vysielateľom analógovej platformy, ale nemôže sa uvádzať ako odôvodnenie potrebnosti podpory pre nových vysielateľov na DVB-T platforme. Ale ani vo vzťahu k vysielateľom, ktorí boli doteraz zastúpení na analógovej platforme, tento argument v skutočnosti neobstojí. Zo skupiny vysielateľov, ktorí vrátili svoje analógové licencie, dostáva len ProSiebenSat.1 dotáciu v rámci súčasnej úpravy. Vo výpočte tejto dotácie, ktorý predložilo Nemecko, sa potenciálna hodnota zvyšnej doby platnosti licencie nezohľadňuje. Za týchto okolností nemožno dotáciu prenosových nákladov viazať na vrátenie analógových licencií a nemožno ju vo vzťahu na tento účel považovať za potrebnú a vhodnú.

(183)

To platí tým viac, keďže vysielatelia v rámci pridelenia licencií na digitálno-terestriálny prenos už kompenzáciu dostali. Prednostné zaobchádzanie sa neobmedzovalo na zabezpečenie pokračovania dostupnosti ich analógových programov v digitálnom móde, ale umožnilo RTL a ProSiebenSat.1 rozšírenie ich programovej ponuky v digitálnom móde (dve dodatočné programové miesta pre RTL Group a tri dodatočné programové miesta pre ProSiebenSat.1). Zároveň aj iní vysielatelia požiadali o licenciu, ktorá sa však vzhľadom na obmedzený počet prenosových kanálov nemohla poskytnúť.

(184)

Nemecko trvá na tom, že opatrenie je primerané vzhľadom na stanovený cieľ. Z pohľadu Nemecka ide pri dotácii o potrebnú minimálnu mieru, aby sa získali súkromní vysielatelia pre DVB-T platformu a aby sa tak zabezpečilo aj zachovanie terestriálnej platformy. Primeranosť je zaručená tým, že sa financujú len „dodatočné náklady“ vznikajúce z digitálneho prenosu tým vysielateľom, ktorí vysielali svoje programy cez analógovú platformu, a v prípade nových účastníkov DVB-T ide o degresívne financovanie. K výške dotácie pre vysielateľov, ktorí doteraz neboli zastúpení na analógovej platforme, Nemecko nepredložilo žiadne informácie, ktorými by sa dal obhájiť podiel prenosových poplatkov krytý štátnou dotáciou.

(185)

Ako už bolo uvedené, Komisia vyjadrila z rôznych hľadísk pochybnosti o opodstatnenosti týchto úvah, ktoré sa týkajú „dodatočných nákladov“ uvedených Nemeckom. Komisia konštatuje, že predmetné opatrenie dotuje prenosové náklady vysielateľov, ktoré sú pri digitálnom terestriálnom prenose na jedno programové miesto nižšie ako v analógovom móde. Údajné „dodatočné náklady“ však v prípade RTL a ProSiebenSat.1 vznikajú len preto, že v porovnaní s ich predchádzajúcim vysielaním cez analógovú platformu ponúkajú v Severnom Porýní-Vestfálsku viac programov. Vysielatelia, ktorí doteraz neboli zastúpení na terestriálnej platforme, nemajú takéto „dodatočné náklady“.

(186)

Vzhľadom na vysielateľov, ktorí predtým vysielali svoje programy cez analógovú platformu, nemožno považovať opatrenie za kompenzáciu „dodatočných nákladov“ digitálneho prenosu. Keďže sa prechod na digitálne vysielanie súkromných vysielateľov uskutočnil bez fázy simulcast, nevznikli ani náklady spojené s fázou simulcast. Dodatočné náklady na základe investícií do technického vybavenia a podobných vecí potrebných na prechod Nemecko neuplatnilo. Na základe týchto okolností Komisia dospela k záveru, že dotácia, aj keby sa považovala za potrebnú a vhodnú (quod non), nebola obmedzená na potrebné minimum.

(187)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že ciele všeobecného verejného záujmu uplatnené Nemeckom a dokázané zlyhanie trhu v súvislosti s prechodom na digitálne vysielanie nie sú dostatočným odôvodnením poskytnutej pomoci. Komisia nie je presvedčená, že v prípade pomoci ide o potrebný, vhodný a primeraný prostriedok na odstránenie zlyhania trhu v určitých oblastiach a na dosiahnutie cieľov vo všeobecnom verejnom záujme, ktoré Nemecko uviedlo. Ak trh, ako v kontexte uvedeného prípadu, dokáže poskytnúť rôzne technológie (90) a v trhových podmienkach sa môžu vyvinúť rôzne konkurujúce riešenia, potom štátna dotácia prevádzkových nákladov súkromných vysielateľov na platforme DVB-T predstavuje neodôvodnené odchýlenie od zásady technologickej neutrality a vedie k zbytočnému narušeniu hospodárskej súťaže.

(188)

Preto opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES.

(189)

Podľa článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES možno považovať „pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu“ za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(190)

Podľa názoru Nemecka je plánované opatrenie v súlade s článkom 87 ods. 3 písm. b). Prechod na digitálne vysielanie je dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu v zmysle oznámenia o prechode na digitálne vysielanie, ktorý má aj hospodársky, sociálny a politický vplyv. V prípade opatrenia ide o značné, krátkodobo vznikajúce náklady a nedostatočné koordinačné mechanizmy v spojitosti s prechodom na digitálne vysielanie, o ktorých sa hovorí aj v oznámení o prechode na digitálne vysielanie.

(191)

Komisia zastáva stanovisko, že na uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. b) nestačí sledovať všeobecný cieľ spoločného európskeho záujmu. Projekt realizovaný opatrením musí predstavovať nielen spoločný európsky záujem, ale musí vykazovať aj európsky rozmer a byť súčasťou nadnárodného európskeho programu, ktorý buď financujú viaceré vlády členských štátov spoločne, alebo vzišiel zo sústredenej akcie rôznych nových členských štátov. Súdny dvor to sformuloval vo svojom rozsudku takto: „Obyčajná skutočnosť, že plánované investície priniesli so sebou použitie novej technológie, z projektu nerobí projekt spoločného európskeho záujmu (91).“

(192)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že cielená podpora digitálno-terestriálneho vysielania v dvoch mestských oblastiach Severného Porýnia-Vestfálska sa nemôže považovať za „dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu“.

(193)

Článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES sa týka „pomoci na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Spoločenstve v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom“. Ďalej sa v článku 151 ods. 4 Zmluvy o ES uvádza: „Spoločenstvo zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení tejto zmluvy, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jeho kultúr.“

(194)

Nemecko trvá na tom, že opatrenie sa vzťahuje na článok 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES, pretože prispieva k vyváženému prostrediu vysielania, a tým podporuje aj kultúru v zmysle článku 151 Zmluvy o ES.

(195)

Spoločenstvo musí podľa článku 151 ods. 4 Zmluvy o ES zohľadniť vo svojej činnosti kultúrne aspekty. Podľa názoru Komisie si „kultúrna výnimka“ vyžaduje podľa článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES ako každá výnimka úzky výklad. Preto sa môže výnimka podľa názoru Komisie uplatniť len v tých prípadoch, kde je kultúrne dedičstvo jednoznačne identifikované alebo identifikovateľné (92). Okrem toho treba pojem kultúry vzťahovať na obsah a druh uvedeného produktu, a nie na médium alebo jeho šírenie per se  (93).

(196)

V uvedenom prípade sa dotácia vzťahuje na prenos rozhlasových a televíznych signálov a nie je v žiadnej súvislosti s určeným kultúrnym obsahom, ktorý by sa inak nevysielal. Podľa názoru Komisie preto nie sú splnené predpoklady na uplatnenie článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

(197)

V článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES sa uvádza: „Podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva.“

(198)

Ako sa už uviedlo v odôvodneniach 91 a 92, Nemecko trvá na tom, že v prípade opatrenia ide o kompenzáciu za prevádzkovanie služby vo všeobecnom hospodárskom záujme – v danom prípade prenos programov vysielania cez platformu DVB-T. Súkromní vysielatelia boli prostredníctvom pridelených licencií na digitálne vysielanie poverení službou spoločného hospodárskeho záujmu, ktorá ich zaväzuje verejne vysielať svoje programy. Nedostatočné financovanie by obmedzovalo splnenie tohto záväzku služby vo verejnom záujme. Bez plánovaného opatrenia by súkromní vysielatelia neboli ochotní zúčastniť sa na zavedení DVB-T, čo by zase ohrozilo zachovanie terestriálnej platformy. Okrem toho by sa dotácia nedotkla rozvoja obchodu do takej miery, aby to bolo v rozpore so záujmami Spoločenstva.

(199)

Podľa príslušnej judikatúry k výkladu článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES musí byť prijímateľ pomoci výslovne poverený členským štátom osobitnou úlohou vo verejnom hospodárskom záujme, aby sa mohol uplatniť článok 86 ods. 2 Zmluvy o ES. Takýto akt poverenia musí obsahovať presné údaje o druhu, rozsahu a trvaní záväzku služby vo verejnom záujme a musí uvádzať zúčastnené podniky.

(200)

Ako sa uvádza v odôvodnení 93, Komisia nepochybuje o tom, že digitalizácia vysielania je vo všeobecnom verejnom záujme. Na základe výsledkov uvedených v odôvodneniach 92 až 96 Komisia však dospela k záveru, že opatrenie, ktorým sa má podporiť bežná komerčná činnosť komerčných spoločností, sa nemôže považovať za kompenzáciu za splnenie záväzku služby vo verejnom záujme v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(201)

Aj keby boli súkromní vysielatelia poverení záväzkom služby vo verejnom záujme (quod non), kompenzácia v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES nesmie byť vyššia ako čisté náklady na plnenie záväzku služby vo verejnom záujme po zohľadnení príslušných príjmov vrátane primeraného zisku.

(202)

Plánovaná štátna dotácia sa nezakladá, ako sa uvádza v odôvodneniach 97 až 99, na objektívnych kritériách, ako sa požaduje v ustanovení článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES. Opatrením sa síce zohľadňujú prenosové náklady súkromných vysielateľov z prenosu prostredníctvom digitálno-terestriálnej platformy, ale nie ich príjmy (napr. z reklamy).

(203)

V snahe zabezpečiť dodržanie kritéria potrebnosti, ktoré je zakotvené v článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, orgány poskytujúce dotáciu musia predpismi upraviť spôsob výpočtu a kontroly kompenzácie. Členské štáty pravidelnými kontrolami zabezpečia, aby kompenzácia nepresiahla sumu potrebnú na pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri vykonávaní záväzku služieb vo verejnom záujme. Príslušné orgány však nestanovili na uvedené opatrenie žiadne takéto predpisy alebo kontroly.

(204)

Na základe týchto úvah nemožno podľa názoru Komisie považovať pomoc podľa článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES za zlučiteľnú so spoločným trhom.

(205)

Z týchto dôvodov Komisia dospela k záveru, že dotácia, ktorú LfM plánuje poskytnúť súkromným vysielateľom, je štátnou pomocou v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorú nemožno podľa článku 87 ods. 3 písm. c) a d) a článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/45

(1)

Návrh pomoci na podporu vzdelávania pre montážny automobilový závod Volvo v Gente (Volvo Cars Gent, ďalej len „VCG“) bol notifikovaný Komisii listom zo 4. mája 2007. Dňa 31. mája 2007 sa konalo stretnutie s útvarmi Komisie. Po tomto stretnutí poskytlo Belgicko doplňujúce informácie listom zo 6. júla 2007.

(2)

Komisia listom z 12. septembra 2007 informovala Belgicko o svojom rozhodnutí začať konanie v zmysle článku 88 ods. 2 zmluvy vo veci tejto pomoci (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(3)

Rozhodnutie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Neboli jej doručené žiadne pripomienky.

(4)

Belgicko reagovalo na rozhodnutie o začatí konania listom z 15. októbra 2007. Dňa 23. októbra 2007 sa konalo stretnutie belgických orgánov, príjemcu pomoci a Komisie, počas ktorého boli Komisii odovzdané príslušné dokumenty. Belgicko poskytlo doplňujúce informácie listom z 23. novembra 2007. Komisia požiadala o vysvetlenia listom z 21. decembra 2007, na ktorý Belgicko odpovedalo listami z 8., 15. a 16. januára 2008.

(5)

Príjemcom pomoci má byť spoločnosť VCG. Táto spoločnosť, ktorá je od roku 1999 súčasťou spoločnosti Ford Motor Company (ďalej len „FMC“), zamestnáva 5 000 osôb. Podporovaný vzdelávací program je rozvrhnutý na obdobie od septembra 2006 do septembra 2009 a čiastočne súvisí so zavedením novej výrobnej platformy – európskej platformy EUCD –, ktorá v rámci FMC predstavuje normu na výrobu vozidiel strednej veľkosti (segmenty C a D automobilového trhu). Zavedenie tejto novej platformy bude predstavovať hmotné investície vo výške 26,3 milióna EUR. Umožní závodu vyrábať nielen modely značky Volvo, ale aj modely značky Ford a Jaguár. Toto zlepšenie flexibility závodu prispeje k upevneniu činností spoločnosti Ford v Gente a k udržaniu zamestnanosti.

(6)

V notifikácii zo 4. mája 2007 sa uvádzajú náklady na vzdelávanie pohybujúce sa okolo 37 miliónov EUR. Keďže nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu (3) obmedzuje oprávnenú časť osobných nákladov účastníkov vzdelávacieho projektu na sumu rovnajúcu sa súhrnu ostatných oprávnených nákladov, oprávnené náklady oznámené Belgickom boli obmedzené na 19 miliónov EUR. Keďže Gent sa nachádza v nepodporovanom regióne, maximálna intenzita pomoci je 50 % na všeobecné vzdelávanie a 25 % na špecifické vzdelávanie. Podľa notifikácie zo 4. mája 2007 má flámsky región (Vlaams Gewest) v úmysle poskytnúť pomoc vo výške 6 018 558,91 EUR vo forme pomoci „ad hoc“.

(7)

V notifikácii zo 4. mája 2007 je vzdelávací program rozčlenený na päť modulov, z ktorých dva posledné sú málo obsiahle:

(8)

Belgicko v notifikácii uviedlo, že školenie presahuje bezprostredné potreby podniku. Komisia ho vyzvala objasniť túto záležitosť a Belgicko vo svojom liste zo 6. júla 2007 spresnilo, že moduly 1 a 4 vzdelávacieho programu bude spoločnosť VCG realizovať v každom prípade, aj bez existencie pomoci. Na druhej strane moduly 2, 3 a 5 sú doplňujúcimi školeniami, ktoré sa budú môcť realizovať vďaka pomoci. Belgicko však neposkytlo žiadne presné vysvetlenie na podporu týchto tvrdení.

(9)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia pripomenula, že potreba pomoci je všeobecným kritériom zlučiteľnosti. Keďže ide presnejšie o zlučiteľnosť podľa článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, pomoc „nepodporuje“ rozvoj hospodárskych činností, pokiaľ by podnik realizoval podporované činnosti v každom prípade, a to aj bez existencie pomoci.

(10)

Pokiaľ ide o vzdelávací program spoločnosti VCG, stimulujúci účinok pomoci bol spochybnený, pretože keď sa už raz spoločnosť rozhodla zaviesť platformu EUCD, musí nevyhnutne vynaložiť náklady na vzdelávanie, aby uskutočnila toto obchodné rozhodnutie. V automobilovom priemysle je zavedenie novej výrobnej platformy bežnou praxou potrebnou na zvýšenie flexibility a produktivity, a tým na udržanie konkurencieschopnosti. Na efektívnu prevádzku novej platformy je potrebné zaškoliť pracovníkov, aby si osvojili nové technológie a pracovné metódy. Výrobcovia automobilov teda spravidla znášajú náklady na vzdelávanie spojené so zavedením novej výrobnej linky len na základe podnetu trhu. Preto je veľmi pravdepodobné, že spoločnosť VCG by v každom prípade, a osobitne bez existencie pomoci, realizovala časť predmetných vzdelávacích činností. Takto by sa zrejme zachovala väčšina konkurentov v tomto odvetví. Vzhľadom na to, že sa zdá, že obsah modulov 2, 3 a 5 programu priamo súvisí so zavedením novej platformy a že je potrebný na jej prevádzku, Komisia zapochybovala o tvrdeniach Belgicka, podľa ktorých by sa tieto moduly bez existencie pomoci nerealizovali.

(11)

Po uverejnení rozhodnutia o začatí konania v úradnom vestníku žiadna zainteresovaná strana nevzniesla pripomienky.

(12)

Po začatí konania Belgicko výrazne zmenilo svoju prezentáciu faktov. Teraz priznáva, že mnohé časti vzdelávacieho programu by sa uskutočnili v každom prípade, aj bez existencie pomoci, pretože sú potrebné na prevádzku novej platformy. Domnieva sa však, že niektoré časti programu nemajú nič spoločné so zavedením platformy a iné s ním, naopak, súvisia, ale pomoc umožní spoločnosti Volvo Car Gent zaškoliť svoj personál nad rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej prevádzky.

(13)

Belgicko súhlasí, že podporí len výdavky, pri ktorých je potrebná pomoc, a preto výrazne znížilo oprávnené náklady, ktoré budú financované.

(14)

Nasledujúca tabuľka porovnáva oprávnené výdavky zohľadnené v pôvodnej notifikácii a výdavky, ktoré má Belgicko v úmysle podporiť teraz.

(15)

Pokiaľ ide o modul 1, Belgicko tvrdí, tak ako to už urobilo v notifikácii zo 4. mája 2007, že jeho obsah nesúvisí so zavedením novej výrobnej platformy, a teda nie je potrebný na jej prevádzku. Spočíva v základnom vzdelávaní týkajúcom sa všeobecných predmetov a má za cieľ zvýšiť kvalifikácie zamestnancov. Podľa Belgicka to jasne vyplýva z obsahu kurzov. Aj keď sa odbory domáhajú tohto typu vzdelávania, pretože zlepšuje postavenie pracovníkov na trhu práce, súbor faktorov ukazuje, že spoločnosť VCG by bez pomoci túto časť programu nerealizovala. Predovšetkým v posledných rokoch sa organizovali mnohé školenia tohto druhu z dôvodu hromadného prijímania do zamestnania, ale prílev nových pracovníkov sa prakticky zastavil (6) a veľká časť súčasných zamestnancov už absolvovala podobné školenie. Ďalej podnik upozornil, že vysokokvalifikovaní pracovníci majú tendenciu odchádzať. Presnejšie, podniky etablované v regióne Gent, ktoré hľadajú ľudí s podobnými kvalifikáciami, aktívne prijímajú pracovníkov z VCG (7) a predmetné školenie by z dôvodu svojho všeobecného obsahu zvýšilo pravdepodobnosť odchodu pracovníkov, ktorí ho absolvujú. Napokon odvtedy, čo technicky zamerané školy a VDAB (flámsky úrad práce) rozpracovali vzdelávacie programy pre tieto predmety, sú tieto základné kvalifikácie vo väčšej miere k dispozícii na trhu práce.

(16)

Pokiaľ ide o modul 2, Belgicko tvrdí, tak ako to už uviedlo v notifikácii zo 4. mája 2007, že pokrýva technické a technologické predmety súvisiace s novou výrobnou platformou. Belgicko tvrdí, že väčšina plánovaných hodín vzdelávania je potrebná na prevádzku novej platformy a v každom prípade by bola poskytnutá. Časť kurzov však presahuje úroveň potrebnú na prevádzku platformy EUCD (8). Presnejšie, vďaka pomoci spoločnosť VCG súhlasí s poskytnutím väčšieho množstva hodín, než aké sú potrebné a odôvodnené z ekonomického hľadiska, pokiaľ by pomoc neexistovala. Belgicko poskytlo podrobné informácie o hodinách doplňujúceho vzdelávania poskytnutého spoločnosťou VCG vďaka pomoci (9).

(17)

Pokiaľ ide o modul 3, Belgicko tvrdí, tak ako to už uviedlo v notifikácii zo 4. mája 2007, že jeho obsah kompletne súvisí s platformou EUCD. Vzhľadom na pochybnosti vyslovené v rozhodnutí o začatí konania Belgicko priznáva, že veľká časť plánovaných hodín vzdelávania je potrebná na prevádzku novej platformy a poskytne sa za každých okolností, aj bez existencie pomoci. Vysvetľuje však, že vďaka pomoci flámskych orgánov spoločnosť VCG súhlasí s poskytnutím omnoho vyššieho počtu hodín vzdelávania. Fakticky zaškolí viac pracovníkov a niektoré kurzy, ktoré by mali byť vyhradené pre skúsených pracovníkov z dôvodu racionálneho riadenia nákladov, budú prístupné aj novým pracovníkom. Na zaškolenie nových pracovníkov treba organizovať doplňujúce kurzy a tiež zvýšiť trvanie a obohatiť obsah ostatných kurzov (10). Okrem toho, keďže noví zamestnanci ešte nepreukázali svoju schopnosť osvojiť si tieto nové poznatky, šance na úspech vzdelávania sú menšie. V úsilí o racionálne riadenie nákladov by spoločnosť VCG vyhradila toto vzdelávanie pre skúsenejších pracovníkov, ktorí sa už zúčastnili na podobnom vzdelávaní. Trvanie a náklady vzdelávania by teda boli oveľa nižšie. Niektoré kurzy by mohli byť zjednodušené a iné úplne vypustené.

(18)

Pokiaľ ide o modul 4, Belgicko tvrdí, tak ako to už uviedlo v notifikácii zo 4. mája 2007, že sa týka zmien, ktoré treba uskutočniť v oblasti riadenia a správania, a že má teda veľmi všeobecný charakter. Spresňuje, že istý počet hodín vzdelávania by spoločnosť VCG organizovala v každom prípade, aj bez existencie pomoci, pretože dostatočne prispievajú k zlepšovaniu flexibility a výkonnosti pracovníkov, a teda výrazne sa podieľajú na dlhodobom úspechu zavedenia platformy EUCD (11). Naproti tomu konkrétny úžitok očakávaný od zvyšných hodín je nedostatočný na odôvodnenie príslušných nákladov, takže v prípade neexistencie pomoci by sa neposkytli.

(19)

Pokiaľ ide o modul 5, Belgicko vysvetľuje, že sa týka osvojenia si techník kontroly kvality. Tieto kurzy nie sú potrebné na prevádzku platformy a ostatných výrobných zariadení a budú sa organizovať len v prípade poskytnutia pomoci.

(20)

V dôsledku týchto zmien Belgicko oficiálne informovalo Komisiu, že vzhľadom na to, že súhlasí len s podporou vzdelávacích aktivít, v prípade ktorých je pomoc potrebná, chce poskytnúť len 3,5 milióna EUR namiesto pôvodne oznámených 6 miliónov.

(21)

Komisia poznamenáva, že Belgicko podstatne zmenilo svoju notifikáciu v dôsledku rozhodnutia o začatí konania. Vo svojom liste zo 16. januára 2008 Belgicko presnejšie potvrdilo, že má v úmysle poskytnúť pomoc vzdelávaniu len vo výške 3 538 580,57 EUR namiesto 6 018 558,91 EUR uvedených v notifikácii zo 4. mája 2007. Takto znížená výška pomoci sa zakladá na znížených oprávnených výdavkoch, ktoré boli opísané v liste Belgicka z 15. januára 2008. V tomto rozhodnutí bude teda Komisia posudzovať túto pomoc vo výške 3 538 580,57 EUR, založenú na znížených oprávnených výdavkoch.

(22)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že poskytnutie pomoci spoločnosti VCG by predstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Belgicko tento záver nespochybnilo.

(23)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že na pomoc vo výške nad 1 milión EUR sa nevzťahuje výnimka stanovená v nariadení (ES) č. 68/2001, a teda musí sa priamo posúdiť na základe článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy. Komisia však analogicky uplatňuje rovnaké hlavné zásady ako tie, ktoré sú uvedené v nariadení (ES) č. 68/2001. To sa prejavuje najmä kontrolou dodržiavania ostatných formálnych podmienok výnimky, ktoré sú v ňom uvedené, ale Komisia nie je povinná uspokojiť sa s touto jednoduchou kontrolou.

(24)

Belgicko nespochybnilo už uvedené závery, ktoré zostávajú platné, keďže aj znížená pomoc prekračuje 1 milión EUR.

(25)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že sa zdá, že notifikovaná pomoc vyhovuje formálnym podmienkam uvedeným v článku 4 nariadenia (ES) č. 68/2001. Nebol predložený žiadny nový údaj, ktorý by mohol spochybniť toto počiatočné posúdenie. Komisia poznamenáva, že toto posúdenie je platné pre zníženú pomoc, pretože tá sa zakladá na časti oprávnených výdavkov oznámených 4. mája 2007 a pokladaných za prijateľné v rozhodnutí o začatí konania. Okrem toho Belgicko nezmenilo intenzitu pomoci, teda 50 % na všeobecné vzdelávanie a 25 % na špecifické vzdelávanie.

(26)

Ako už bolo uvedené, jediná pochybnosť vznesená v rozhodnutí o začatí konania sa týkala potreby plánovanej pomoci, najmä častí vzdelávacieho programu, ktoré, ako sa zdá, súvisia s novou investíciou – výrobnou platformou EUCD – a javia sa ako potrebné na jej prevádzku.

(27)

Komisia zdôrazňuje, že Belgicko súhlasilo so zásadou, podľa ktorej možno podporiť len činnosti vzdelávania, ktoré by neboli uskutočnené, pokiaľ by neexistovala pomoc.

(28)

V záujme toho, aby sa vyhovelo tejto zásade, Belgicko odlíšilo činnosti, ktoré by spoločnosť VCG realizovala za každých okolností, pretože sú potrebné na prevádzku novej platformy, od činností zameriavajúcich sa na ciele, „ktoré by trhové sily samy osebe neumožnili dosiahnuť“ (12), pretože presahujú nevyhnutnú mieru a pretože zisky, ktoré by z toho vznikli spoločnosti VCG, sú nedostačujúce na vyváženie znášaných nákladov. Komisia analyzovala vysvetlenia poskytnuté Belgickom, zhrnuté v odôvodneniach 15 až 19 tohto rozhodnutia. Stručne povedané, Belgicko tvrdí, že mnohé oprávnené výdavky vzťahujúce sa na moduly 1 a 3 programu by sa nevynaložili, pokiaľ by pomoc neexistovala. Komisia uznáva, že modul 1 zjavne nesúvisí s novou platformou. Nie je teda potrebný na jej prevádzku. Keďže tieto vzdelávacie činnosti majú skôr všeobecný charakter a súbor faktorov odrádza spoločnosť VCG, aby ich uskutočnila, Komisia sa domnieva, že je veľmi pravdepodobné, že modul 1 by sa v prípade neexistencie pomoci nerealizoval. Pokiaľ ide o modul 3, Belgicko vylúčilo výdavky na vzdelávanie, ktoré by na základe toho, čo bolo zistené v minulosti v súvislosti s podobnými investíciami, boli potrebné na prevádzku novej platformy, a obmedzilo oprávnené výdavky na vzdelávacie činnosti, ktoré prekračujú nevyhnutnú mieru.

(29)

Komisia si preto myslí, že Belgicko správne identifikovalo vzdelávacie činnosti, ktoré by sa neuskutočnili bez štátnej pomoci. Keďže Belgicko sa usiluje podporovať len tento typ činností a neposkytovať žiadnu pomoc na vzdelávanie, ktoré by spoločnosť VCG organizovala za každých okolností, Komisia usúdila, že v súlade s cieľom uvedeným v odôvodnení 10 nariadenia (ES) č. 68/2001 pomoc „zvyšuje základňu kvalifikovaných pracovníkov, z ktorej môžu čerpať aj iné podniky“ a že z toho dôvodu v súlade s podmienkou ustanovenou v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy „uľahčuje rozvoj určitých hospodárskych činností alebo hospodárskych regiónov“.

(30)

Vzhľadom na uvedené odôvodnenia Komisia usudzuje, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/50

(1)

Listom z 28. februára 2007, ktorý Komisia zaevidovala 6. marca 2007, Spojené kráľovstvo notifikovalo Komisii uvedenú pomoc pre montážny závod firmy Vauxhall spoločnosti General Motors Corporation v Ellesmere Port. Komisia požiadala o doplňujúce informácie listom zo 4. apríla 2007 (ref. D/51586), na ktorý orgány odpovedali listom z 22. mája 2007.

(2)

Listom z 10. júla 2007 Komisia informovala Spojené kráľovstvo, že sa rozhodla začať v súvislosti s pomocou konanie ustanovené v článku 88 ods. 2 zmluvy.

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(4)

Spojené kráľovstvo predložilo svoje pripomienky listom z 10. augusta 2007 (ktorý Komisia zaevidovala k uvedenému dátumu pod číslom A/36735) a z 29. januára 2008 (ktorý Komisia zaevidovala k uvedenému dátumu pod číslom A/1724). Stretnutie medzi útvarmi Komisie a orgánmi Spojeného kráľovstva za prítomnosti príjemcu pomoci sa uskutočnilo 10. januára 2008.

(5)

Komisia dostala pripomienky zainteresovaných strán a zaslala ich Spojenému kráľovstvu, ktoré dostalo príležitosť reagovať na ne.

(6)

Príjemcom pomoci je spoločnosť Vauxhall Motors Ltd., Ellesmere Port, Spojené kráľovstvo (ďalej len „Vauxhall“), závod na výrobu automobilov, ktorý je prevádzkovou jednotkou spoločnosti Vauxhall Motors Ltd. a súčasťou spoločnosti GM. Vyrába automobily z radu modelov Opel (ktoré sa v Spojenom kráľovstve predávajú pod značkou Vauxhall), v súčasnosti model Astra, ktorého výroba sa skončí v roku 2009. Vauxhall je situovaný v Ellesmere Port v Cheshire v severozápadnom regióne Anglicka (3) a zamestnáva takmer 2 200 pracovníkov.

(7)

Dňa 17. apríla spoločnosť GM oznámila, že Vauxhall patrí medzi európske lokality spoločnosti GM, ktoré boli vybrané na výrobu globálneho kompaktného vozidla, modelu, ktorý nahradí astru.

(8)

Podnik Vauxhall plánuje uskutočniť pre svoje pracovné sily rozsiahly vzdelávací program. Vzdelávanie má byť rozdelené na osem individuálnych vzdelávacích oblastí, z ktorých Spojené kráľovstvo považuje týchto šesť oblastí za oprávnené na pomoc na podporu vzdelávania:

a)   Vzdelávanie v oblasti výrobných systémov: týka sa vzdelávania o všetkých prvkoch systému výroby a riadenia kvality závodu Vauxhall. Cieľom je poskytnúť pracovníkom lepšie pochopenie tvorivého procesu, a tak vytvoriť lepší štandard, znížiť počet chýb a zlepšiť riešenie problémov.

b)   Integrovaný plán vzdelávania: táto časť vzdelávania sa týka realizácie „globálneho výrobného systému“ (ďalej len „GMS“), ktorý začleňuje všetky postupy a technológie do spoločného výrobného systému pre operácie spoločnosti GM. Prostredníctvom série cieľov (angažovanosť ľudí, normalizácia, zabudovaná kvalita, krátky čas potrebný na realizáciu, nepretržité zdokonaľovanie) vzdelávanie umožní pracovníkom závodu Vauxhall lepšie vytvárať budúce generácie automobilov.

c)   Zmena kultúry: cieľom tohto vzdelávania je vštepiť pracovníkom zmysel pre spoločný účel a kolektívnu zodpovednosť a vytvoriť tímovú kultúru založenú na excelentnosti vo výrobe.

d)   Dvojitá kvalifikácia: účelom tohto vzdelávania je rozvinúť pružnú pracovnú silu tým, že sa pracovníkom so základnou kvalifikáciou v konštrukcii strojových zariadení umožní rozvinúť kvalifikáciu v oblasti elektrotechniky, a naopak, že sa pracovníkom so základnou kvalifikáciou v oblasti elektrotechniky umožní získať mechanické zručnosti.

e)   Zoštíhlená výroba: tento projekt má zabezpečiť, aby sa pracovnej sile vštepili zásady a metódy zoštíhlenej výroby a aby si zamestnanci plne uvedomili výhody ich uplatňovania vo výrobnom procese závodu Vauxhall. Ústrednou časťou vzdelávania pod týmto záhlavím bude dočasné preradenie pracovníkov do iného závodu spoločnosti GM mimo Spojeného kráľovstva.

f)   Vysokoškolskí študenti: ide o program, ktorým Vauxhall organizuje 12-mesačné kurzy pre mladých vysokoškolských študentov. Rôzne programy (napríklad projektant karosérií, finančný analytik, projektant montážnych celkov) spájajú štúdium a pracovné skúsenosti pod dohľadom inštruktora. Žiadna zo strán nemá zmluvnú povinnosť zachovať pracovný pomer po skončení vzdelávania.

(9)

Mimo týchto šiestich oblastí vzdelávania, ktoré majú profitovať z oznámenej štátnej pomoci, existujú oblasti vzdelávania Učni (menovite systém učňovskej prípravy pre mladých ľudí), Zmena modelu (čo je vzdelávanie potrebné na prispôsobenie sa výrobe globálneho modelu vozidla) a činnosti súvisiace s oceňovaním vzdelávania a výkonnosti. Okrem toho Vauxhall uskutočňuje rutinné vzdelávanie v zručnostiach potrebných pre bežnú prevádzku závodu.

(10)

V súlade s informáciami, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, vzdelávanie, ktoré má byť pokryté pomocou, má pozostávať najmä zo všeobecného vzdelávania s niektorými prvkami špecifického vzdelávania (4). Plán vzdelávania sa má uskutočniť v priebehu šesťročného obdobia (2007 až 2012 vrátane) a bude sa týkať všetkých zamestnancov závodu Vauxhall. Spojené kráľovstvo ubezpečilo Komisiu, že pomoc sa poskytne až potom, keď ju schváli Komisia.

(11)

Pomoc sa poskytne formou priamej dotácie vo výške 8 784 767 GBP splatných v šiestich ročných splátkach počas trvania vzdelávacieho programu. Pomoc sa má realizovať ako individuálna pomoc od North West Regional Development Agency (Renaissance House, Centre Park, Warrington WA1 1XB).

(12)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, oprávnené náklady na vzdelávanie a pomoc sú rozpísané tak, ako sa uvádza v tabuľke (náklady na oblasti vzdelávania – Učňovská príprava, Zmena modelu, Rozpočet na rutinné vzdelávanie – sa nepovažujú za oprávnené na pomoc na podporu vzdelávania poskytovanú Spojeným kráľovstvom (5):

(13)

Podľa Spojeného kráľovstva sumy pomoci rešpektujú intenzity pomoci pre veľké podniky podľa článku 4 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania, t. j. 50 % na všeobecné vzdelávanie a 25 % na špecifické vzdelávanie, pri zvýšení o 3,7 percentuálneho bodu pre znevýhodnených pracovníkov podľa článku 2 písm. g) uvedeného nariadenia (7).

(14)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom z dôvodov uvedených v oddieloch 3.1. a 3.2.

(15)

Z dôvodov podrobnejšie uvedených v oddiele 7, oddiel Posúdenie, možno vzdelávanie považovať za zlučiteľné so spoločným trhom len v prípade, že vytvára potrebný stimul pre financované vzdelávanie, bez ktorého by sa vzdelávanie neuskutočnilo. Vzdelávanie, ktoré je súčasťou bežnej prevádzky podniku a pre ktoré by samotné trhové sily mali poskytovať dostatočný stimul, nespĺňa podmienky pomoci na podporu vzdelávania.

(16)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia spochybnila stimulačný účinok pomoci pre tieto oblasti vzdelávania: Vzdelávanie v oblasti výrobných systémov, Integrovaný plán vzdelávania a Vysokoškolskí študenti. Charakter týchto pochybností sa podrobnejšie uvádza v oddiele 7.

(17)

Pre rôzne časti vzdelávacieho programu závodu Vauxhall orgány Spojeného kráľovstva uviedli, či považujú vzdelávanie za všeobecné alebo špecifické, a aká maximálna intenzita pomoci by sa mala podľa toho uplatňovať v súlade s článkom 4 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania. Napriek tomu Komisia v rozhodnutí o začatí konania spochybnila kvalifikáciu, ktorú Spojené kráľovstvo urobilo ohľadne týchto oblastí vzdelávania: Vzdelávanie v oblasti výrobných systémov, Integrovaný plán vzdelávania, Zmena kultúry a Zoštíhlená výroba. Charakter týchto pochybností je podrobnejšie uvedený v oddiele 7.

(18)

Komisia dostala pripomienky zainteresovaných strán uvedených v prílohe. Pripomienky boli zväčša podobné a sústredili sa na všeobecné aspekty bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberali pomocou. Komisia nedostala žiadne pripomienky od konkurentov závodu Vauxhall.

(19)

Pripomienky zainteresovaných strán možno zhrnúť takto:

(20)

Pokiaľ ide o stimulačný účinok, Spojené kráľovstvo uviedlo, že zručnosti, ktoré sú potrebné na udržanie výroby a ktoré by sa preto poskytli aj bez pomoci, sa poskytujú v rámci rutinného vzdelávania poskytovaného pracovníkom a doplneného ďalším vzdelávaním potrebným v prípade zmeny modelov automobilov. Pokiaľ ide o rutinné vzdelávanie, Spojené kráľovstvo uviedlo, že ročné výdavky bez mimoriadnych výdavkov na vzdelávanie v oblasti zmeny modelu zostávajú v rokoch 2002 až 2007 nezmenené na priemernej úrovni […] GBP za rok (8).

(21)

Naopak vzdelávací program uvedený v odôvodnení 8 má za cieľ poskytovať pracovnej sile zručnosti, ktoré presahujú potrebu udržať konkurencieschopnosť a ktoré by preto neboli opodstatnené len samotnými trhovými silami. Vzdelávací program sa líši od rutinného vzdelávacieho programu v závode Vauxhall a od špecifického vzdelávania, ktoré sa bude poskytovať v súvislosti s rozhodnutím vyrábať v závode Vauxhall globálne kompaktné vozidlo. Pomoc teda nebude iba dotovať základné prevádzkové vzdelávanie, ale poskytne aj potrebný stimul pre ďalšie vzdelávanie.

(22)

Konkrétnejšie o rôznych oblastiach vzdelávacieho programu, ktorými sa zaoberá rozhodnutie o začatí konania:

(23)

Vzdelávanie v oblasti výrobných programov: Spojené kráľovstvo vysvetlilo, že závod Vauxhall uplatňuje ročné rutinné vzdelávanie, ktoré poskytuje jeho pracovníkom sadu prísne normalizovaných metód pre každú úlohu. Zakladá sa skôr na mechanickom učení než na hlbšom pochopení procesu. Toto rutinné vzdelávanie poskytuje zručnosti potrebné pre bežnú prevádzku závodu a bude sa poskytovať súbežne so vzdelávacím programom. Naopak vzdelávací program je doplnkom k rutinnému programu a má za cieľ poskytovať pracovnej sile zručnosti, ktoré presahujú prevádzkové potreby závodu a ktoré by boli opodstatnené samotnými trhovými silami. Spojené kráľovstvo poskytlo aj údaje o náplni ako programu rutinného vzdelávania, tak aj plánovaného vzdelávania v oblasti výrobných systémov (9).

(24)

Integrovaný plán vzdelávania: Vzdelávanie o GMS sa poskytovalo v minulosti a závod Vauxhall dôsledne dodržiaval požiadavky skupiny GM na súlad s GMS (10). Závod Vauxhall by mal byť schopný ďalej dodržiavať tieto normy v rámci svojho minimálneho rutinného vzdelávania. Program rutinného vzdelávania presahuje potreby výroby a to, čo je potrebné na splnenie noriem skupiny GM. Cieľom je primäť pracovnú silu, aby presiahla vzdelávanie potrebné len na plnenie svojich pridelených pracovných funkcií, a pomôcť jej získať dôkladnejšie pochopenie zásad, na ktorých sa zakladá výrobný proces. V dôsledku značných nákladov, ktoré s tým súvisia, toto nepodstatné vzdelávanie sa nebude poskytovať v rámci rozpočtu závodu Vauxhall na bežné vzdelávanie.

(25)

Vysokoškolskí študenti: Hoci sa toto vzdelávanie poskytovalo v minulosti bez pomoci, jeho výhody pre závod Vauxhall boli značne obmedzené neschopnosťou závodu získať v posledných rokoch vysokoškolských študentov po absolvovaní ich štúdia. Je preto pravdepodobné, že program Vysokoškolskí študenti, ktorý vyžaduje, aby stáli pracovníci venovali vzdelávaniu študentov značný čas, bude bez pomoci prerušený.

(26)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania Spojené kráľovstvo predložilo nasledujúce pripomienky týkajúce sa kvalifikovania všeobecného a špecifického vzdelávania v jednotlivých oblastiach vzdelávania.

(27)

Vzdelávanie v oblasti výrobných systémov: Zručnosti poskytované v rámci tohto vzdelávania sú široko využiteľné v automobilovom priemysle alebo všeobecne v ľahkom výrobnom odvetví. Všetko vzdelávanie poskytujú externí školitelia a obvykle sa týka zariadenia tretích strán (najmä strojov, ktoré nie sú špecifické pre závod Vauxhall, široko sa však využívajú v rôznych priemyselných odvetviach (11)). Spojené kráľovstvo predložilo podrobné príklady náplne tohto vzdelávania s cieľom ilustrovať, že je skutočne široko využiteľné.

(28)

Integrovaný plán vzdelávania: GMS nie je vlastnícky výrobný proces, ale iba označenie GM (používané na to, aby pracovná sila nadobudla dojem dôkladného súboru kurzov venovaných zariadeniu) pre súbor generických výrobných metód založených na postupoch, ktoré priekopnícky zaviedli japonskí výrobcovia, a dnes sa uplatňujú v automobilovom priemysle a v iných odvetviach. Hoci sú kurzy úzko spojené s praktickými prvkami výrobného procesu, je to spôsobené potrebou zasadiť vzdelávanie do kontextu, aby sa pracovníkom poskytli základné všeobecné zručnosti.

(29)

Zmena kultúry: Toto vzdelávanie nie je zamerané na firemnú kultúru závodu Vauxhall, ale má za cieľ poskytnúť všeobecné nahliadnutia o správaní sa do prístupov k zmene. Všetko vzdelávanie navrhnú a poskytnú externí konzultanti s použitím generických vzdelávacích balíkov vzdelávania.

(30)

Zoštíhlená výroba: Účelom tohto vzdelávania je, aby pracovná sila pochopila všeobecné zásady zoštíhlenej výroby, o ktoré sa opierajú praktické zručnosti zahrnuté do iných častí vzdelávacieho programu. Je to teoretické vzdelávanie, ktoré je plne odlišné od každodennej práce personálu vo výrobnom procese a nebude zahŕňať proces tvorby alebo výroby. Skutočne je cieľom zámeru vytiahnuť pracovníkov z ich bežného pracovného prostredia a vzdelávať ich v simulovanom pracovnom prostredí (12) alebo im umožniť pozorovať štíhle zásady uplatňované v iných „štandardných“ závodoch.

(31)

Komisia postúpila pripomienky zainteresovaných strán Spojenému kráľovstvu, ktoré k nim nepredložilo žiadne pripomienky.

(32)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy „… pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi je nezlučiteľná so spoločným trhom,“ pokiaľ takáto pomoc nemôže byť odôvodnená na základe článku 87 ods. 2 alebo 3 zmluvy.

(33)

Notifikovaná pomoc by sa mala považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy. Financovanie nadobúda formu príspevku zo všeobecného rozpočtu severozápadného regiónu, a preto je poskytované zo štátnych zdrojov. Pomoc je selektívna, pretože je obmedzená na závod Vauxhall. Je pravdepodobné, že bude narúšať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu, pretože toto opatrenie, uvoľnením značnej časti nákladov na vzdelávanie, poskytne závodu Vauxhall výhodu oproti ostatným konkurentom, ktorí pomoc nedostanú. Napokon trh s motorovými vozidlami je charakterizovaný rozsiahlym obchodom medzi členskými štátmi.

(34)

Spojené kráľovstvo notifikovalo pomoc ako udelenie individuálnej pomoci podľa článku 5 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania, ktorý ustanovuje, že ak suma pomoci udelenej jednému podniku na jeden vzdelávací projekt prekročí 1 milión EUR, taká pomoc nie je oslobodená od oznamovacej povinnosti. Zdôrazňuje sa, že pomoc dosahuje 8 784 767 GBP, a teda presahuje 1 milión EUR, má sa vyplatiť jednému podniku a na jeden vzdelávací projekt. Preto sa na túto pomoc vzťahuje notifikačná povinnosť a Spojené kráľovstvo ju dodržalo.

(35)

Pri posudzovaní individuálnej pomoci na podporu vzdelávania, ktorá nespĺňa podmienky pre oslobodenie uvedené v článku 3 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania, a zhodne s predchádzajúcimi rozhodnutiami (13), musí sa urobiť individuálne posúdenie pomoci na základe článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES. Na účely tohto individuálneho posúdenia sa však podobne vychádza z ustanovení nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania, a najmä z podmienok kritérií oslobodenia ustanovené v jeho článku 4.

(36)

Ako sa uvádza v rozhodnutí o začatí konania a zhodne so zaužívanou praxou Spoločenstva by sa malo posúdiť, či je pomoc nevyhnutná na uskutočnenie predmetného vzdelávania. Nevyhnutnosť pomoci je všeobecnou podmienkou na konštatovanie zlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom (14). Ak pomoc nevedie k ďalšiemu vzdelávaniu, nemožno ju považovať za uľahčujúcu hospodársky rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy ani za nápravu nedostatkov trhu, ktoré vedú spoločnosti k nedostatočnému investovaniu do vzdelávania, ako sa uvádza v odôvodnení 10 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania.

(37)

Komisia zdôrazňuje, že vzdelávanie potrebné na zavedenie nového modelu globálneho kompaktného vozidla, ako aj základné rutinné vzdelávanie je vylúčené z výdavkov nárokovaných v oznámení ako oprávnené na pomoc na podporu vzdelávania.

(38)

Na základe pripomienok, ktoré Spojené kráľovstvo predložilo v priebehu formálneho prešetrovania, Komisia dospela k týmto záverom týkajúcim sa rôznych častí vzdelávacieho programu.

(39)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia usúdila, že toto vzdelávanie je zrejme potrebné na zabezpečenie normálnej prevádzky závodu Vauxhall, čo by mu malo poskytnúť dostatočnú motiváciu na uskutočnenie vzdelávania bez pomoci. Preto Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či bola pomoc potrebná pre závod Vauxhall na uskutočnenie vzdelávania v oblasti výrobných systémov.

(40)

K rozhodnutiu o začatí konania Spojené kráľovstvo ďalej predložilo odôvodnené pripomienky, z ktorých vyplýva, že vzdelávanie, ktoré je potrebné na prevádzkovanie závodu, sa poskytuje ako súčasť ročného rutinného vzdelávania. Hoci sa vzdelávanie v oblasti výrobných systémov týka aj výrobných zručností, prehlbuje rutinné vzdelávanie a rozširuje ho tak, aby pokrývalo kategórie pracovníkov, ktoré nie sú zahrnuté do rutinného vzdelávania. Ako sa uvádza v odôvodnení 20, zdôrazňuje sa, že rozpočet na ročné rutinné vzdelávanie sa v období rokov 2002 až 2007 nezmenil, čo svedčí o tom, že normálna úroveň rutinného vzdelávania je dostatočná pre potreby bežnej prevádzky závodu Vauxhall. To znamená, že vzdelávanie, ktoré sa má poskytovať ako súčasť vzdelávania v oblasti výrobných systémov presahuje to, čo by závod Vauxhall musel urobiť v každom prípade aj bez pomoci.

(41)

Na základe toho možno konštatovať, že pomoc poskytne stimul pre túto oblasť vzdelávania.

(42)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zaujala predbežné stanovisko, že vzdelávanie o GMS bolo zrejme dôležité pre normálnu prevádzku závodu Vauxhall, a je teda pravdepodobné, že by sa uskutočnilo aj bez pomoci. Na základe toho vyjadrila pochybnosti o tom, či by pomoc bola potrebná na to, aby závod Vauxhall uskutočnil integrovaný plán vzdelávania. Tieto pochybnosti podporila skutočnosť, že závod Vauxhall by musel splniť v roku 2008 vyššiu úroveň dodržiavania GMS (menovite […] v porovnaní s […] dosiahnutou v roku 2007), aby dodržal normy skupiny GM. Táto skutočnosť by mohla poskytnúť závodu Vauxhall motiváciu uskutočniť aspoň časť vzdelávania bez štátnej pomoci.

(43)

Z pripomienok Spojeného kráľovstva na základe rozhodnutia o začatí konania vyplýva, že vzdelávanie o GMS sa poskytovalo v minulosti a že závodu Vauxhall sa podarilo plniť vnútorné normy spoločnosti GM týkajúce sa dodržiavania GMS. To preukazuje, že závod Vauxhall už bol schopný poskytovať vzdelávanie o GMS potrebné pre jeho prevádzku v rámci svojho rozpočtu na rutinné vzdelávanie.

(44)

Potreba plniť vyššiu úroveň dodržiavania GMS v roku 2008 by mohla poskytnúť závodu Vauxhall motiváciu poskytovať určité doplňujúce vzdelávanie o GMS. Je však nepravdepodobné, že požadované marginálne zlepšenie poskytne dostatočnú motiváciu pre vzdelávací program, čo by mohlo spôsobiť zvýšenie ročného rozpočtu závodu Vauxhall na rutinné vzdelávanie približne o 60 % (keďže oprávnené náklady na integrovaný plán vzdelávania sú okolo […] GBP ročne oproti priemernému ročnému rozpočtu na rutinné vzdelávanie vo výške […] GBP ročne.

(45)

Preto by sme mali konštatovať, že integrovaný vzdelávací program by sa bez pomoci neuskutočnil.

(46)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poukázala na to, že program Vysokoškolskí študenti sa uskutočňoval v priebehu niekoľkých rokov bez štátnej pomoci, čo by mohlo nasvedčovať, že oznámená pomoc by nebola potrebným stimulom pre toto vzdelávanie.

(47)

V pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania Spojené kráľovstvo vysvetlilo, že v dôsledku rozpočtových obmedzení sa závodu Vauxhall nepodarilo zamestnať ani jedného zo 60 účastníkov vzdelávania, ktorí absolvovali program Vysokoškolskí študenti od roku 2002. Spojené kráľovstvo uviedlo, že program Vysokoškolskí študenti je podrobovaný rozpočtovému skúmaniu a možno bude zredukovaný.

(48)

Akceptuje sa, že neschopnosť závodu Vauxhall internalizovať prospech zo vzdelávania a kompenzovať náklady na vzdelávanie značne znižuje jeho motiváciu poskytovať toto vzdelávanie výlučne zo svojich vlastných zdrojov (15). V dôsledku toho je pravdepodobné, že vzdelávanie bude prerušené bez stimulu pomoci.

(49)

Pojmy „všeobecné vzdelávanie“ a „špecifické vzdelávanie“ sú vymedzené v písmenách d) a e) článku 2 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania. Špecifické vzdelávanie zahŕňa „vyučovanie priamo a prednostne použiteľné pre súčasné alebo budúce postavenie zamestnanca vo firme, ktorá poberá pomoc, a poskytuje kvalifikáciu neprenosnú alebo iba čiastočne prenosnú na iné firmy alebo oblasti práce“. Na druhej strane všeobecné vzdelávanie poskytuje „kvalifikáciu široko prenosnú na iné firmy alebo oblasti práce, a teda podstatne zlepšuje možnosť zamestnania tohto zamestnanca“. Zásadným rozdielom medzi týmito dvoma formami vzdelávania je teda široká prenosnosti získaných zručností.

(50)

Na základe pripomienok, ktoré Spojené kráľovstvo predložilo v priebehu formálneho prešetrovania, Komisia dospela pre rôzne oblasti vzdelávania k týmto záverom.

(51)

Toto vzdelávanie sa týka všetkých výrobných systémov a systémov riadenia kvality v závode Vauxhall. V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že Komisii chýbajú dostatočné informácie, aby bolo možné zabezpečiť, že všetko vzdelávanie poskytované pod týmto záhlavím je skutočne do značnej miery široko prenosné, a teda predstavuje všeobecné vzdelávanie.

(52)

Vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o začatí konania Spojené kráľovstvo predložilo podrobné informácie o kurzoch v rámci vzdelávania v oblasti výrobných systémov. Ako sa uvádza v odôvodnení 27, všetky tieto kurzy poskytujú externí školitelia, a to najmä na zariadení tretích strán, ktoré sa široko využíva vo výrobnom odvetví. Na základe týchto informácií možno konštatovať, že vzdelávanie v oblasti výrobných systémov poskytne zručnosti, ktoré sú široko prenosné v iných firmách alebo oblastiach práce.

(53)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia spochybnila, či vzdelávanie o tom, čo sa ukázalo ako vlastnícky výrobný systém, možno považovať za poskytujúce široko prenosné kvalifikácie. Komisia usúdila, že vzdelávanie, pokiaľ sa týka špecifického výrobného procesu spoločnosti GM, je pravdepodobne špecifické.

(54)

Z ďalších pripomienok, ktoré Komisia dostala od Spojeného kráľovstva k rozhodnutiu o začatí konania, vyplynulo, že GMS nezahŕňa postupy, ktoré sú špecifické pre závod Vauxhall alebo pre spoločnosť GM, ale skôr procesy, ktoré sú spoločné pre automobilový priemysel, ako aj pre širšie výrobné odvetvie. Účelom integrovaného plánu vzdelávania je zvýšiť schopnosť pracovníkov pochopiť generické zásady, o ktoré sa opiera moderný proces zoštíhlenej výroby. Spojené kráľovstvo toto odôvodnilo podrobnými údajmi o počte kurzov v rámci integrovaného plánu vzdelávania (16).

(55)

Vzhľadom na doplňujúce informácie, ktoré poskytlo Spojené kráľovstvo, treba konštatovať, že kurzy v rámci integrovaného vzdelávacieho programu oznámené ako všeobecné vzdelávanie, budú poskytovať skutočne široko prenosné zručnosti.

(56)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia poukázala na to, že Spojené kráľovstvo nepredložilo žiadne údaje o náplni a očakávanom výstupe tohto vzdelávania. Komisia vyjadrila pochybnosti o širokej prenosnosti zručností nadobudnutých ako súčasť vzdelávania o „zmene kultúry“, ktoré, ako sa ukázalo, majú byť konkrétne zamerané na zmenu firemnej kultúry v závode Vauxhall.

(57)

Komisia poukázala na to, že toto vzdelávanie budú poskytovať externí konzultanti používajúci normalizované balíky vzdelávania, ktoré sa uplatňovali v širokom rozsahu podnikateľských sektorov (17). To znamená, že toto vzdelávanie nebude zamerané na otázky špecifické pre závod Vauxhall, ale na generické otázky spojené s riadením zmeny kultúry vo všeobecnosti. Na základe toho možno konštatovať, že program Zmena kultúry bude poskytovať zručnosti, ktoré sú široko prenosné v iných firmách alebo odvetviach.

(58)

Spojené kráľovstvo v oznámení uviedlo, že zásady zoštíhlenej výroby sa všeobecne uplatňujú v celom výrobnom odvetví a že dôkladnejšie pochopenie týchto zásad poskytne kvalifikácie, ktoré sú široko prenosné. No v rozhodnutí o začatí konania Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či možno toto vzdelávanie oddeliť od jeho praktického uplatňovania v závode Vauxhall, a teda či by jednotliví zamestnanci mohli široko prenášať kvalifikácie, ktoré poskytuje, do iných firiem alebo oblastí práce.

(59)

Vo svojich pripomienkach Spojené kráľovstvo preukázalo, že vzdelávanie o zoštíhlenej výrobe nebude zahŕňať proces výroby automobilov a nie je určené na poskytovanie praktických zručností pracovníkom, ktoré sú bezprostredne uplatniteľné v ich bežných pracovných funkciách (to by sa mohlo dosiahnuť pri oveľa nižších nákladoch obvyklým vzdelávaním na pracovisku). Komisia zdôraznila najmä, že všetky praktické prvky vzdelávania sa budú zakladať na oblastiach iných ako oblasti, v ktorých účastníci vzdelávania pracujú vo svojich pravidelných funkciách. Zoštíhlená výroba je teoretický kurz (praktické aspekty zoštíhlenej výroby sú zahrnuté hlavne v integrovanom pláne vzdelávania) a pracovníci budú uvoľnení zo svojej bežnej práce kvôli účasti na tomto vzdelávaní. Toto vzdelávanie mimo pracoviska sa bude poskytovať buď v simulovanom pracovnom prostredí, alebo v inom závode spoločnosti GM (18).

(60)

Treba konštatovať, že všeobecné zásady zoštíhlenej výroby sú široko prenosné v iných firmách a odvetviach.

(61)

Na základe uvedených dôvodov sa dospelo k záveru, že notifikovaná pomoc poskytne potrebný stimul pre vzdelávací program.

(62)

Spojené kráľovstvo predložilo transparentné a podrobne rozpísané dokumentárne skutočnosti o nákladoch na vzdelávanie. Na základe týchto skutočností možno konštatovať, že Spojené kráľovstvo vykonalo správne posúdenie oprávnených nákladov uvedených v odôvodnení 12. Konkrétne treba konštatovať, že kompenzácia nákladov na personál školiteľov nepresahuje celkové iné oprávnené náklady požadované v článku 4 ods. 7 písm. g) nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania.

(63)

Vzhľadom na uvedené dôvody sa dospelo k záveru, že v oznámení sa správne rozlišuje medzi všeobecným a špecifickým vzdelávaním tak, ako sú tieto pojmy vymedzené v článku 2 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania.

(64)

Intenzity pomoci sú v súlade s článkom 4 nariadenia o pomoci na podporu vzdelávania. Predovšetkým zvýšenie intenzity pomoci pre znevýhodnených pracovníkov je v súlade s článkom 4 ods. 4 uvedeného nariadenia.

(65)

Orgány Spojeného kráľovstva zabezpečili, že oznámená pomoc sa nemôže kumulovať s inou štátnou pomocou na krytie tých istých oprávnených nákladov a že závod Vauxhall nedostal štátnu pomoc, na ktorú sa vzťahuje inkasný príkaz.

(66)

Vzhľadom na uvedené Komisia usudzuje, že pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom,

3.9.2008   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 236/s3