28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/1

(1)

Na zabezpečenie spoľahlivého overovania a identifikácie žiadateľov je potrebné, aby sa vo vízovom informačnom systéme (VIS), ktorý sa zriadil rozhodnutím Rady 2004/512/ES (3), spracúvali biometrické údaje a aby sa na zbieranie týchto biometrických identifikátorov ustanovil právny rámec. Na implementáciu vízového informačného systému sú okrem toho potrebné nové formy organizácie prijímania žiadostí o víza.

(2)

Integrácia biometrických identifikátorov do VIS je dôležitým krokom k používaniu nových prvkov, ktorými sa vytvorí hodnovernejšie prepojenie medzi držiteľom víza a pasom s cieľom zabrániť používaniu nepravých totožností. Osobná prítomnosť žiadateľa, minimálne pri podaní prvej žiadosti o vízum, by mala byť preto jednou zo základných podmienok udeľovania víz spolu so zaznamenaním biometrických identifikátorov vo VIS.

(3)

Výber biometrických identifikátorov sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2008 z 9. júla 2008 o vízovom informačnom systéme (VIS) a výmene údajov o krátkodobých vízach medzi členskými štátmi („nariadenie o VIS“) (4).

(4)

V tomto nariadení sa vymedzujú normy pre zbieranie týchto biometrických identifikátorov formou odkazu na príslušné ustanovenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO). Na zabezpečenie interoperability sa nevyžadujú žiadne iné technické špecifikácie.

(5)

Každý dokument, údaj alebo biometrický identifikátor, ktorý získal členský štát v rámci postupu spracúvania žiadosti o vízum, sa považuje za konzulárny dokument v zmysle Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch z 24. apríla 1963 a podľa toho sa s ním zaobchádza.

(6)

Na uľahčenie registrácie žiadateľov a zníženie nákladov členských štátov je potrebné, aby boli okrem súčasného rámca zastúpenia prijaté aj nové možnosti organizácie. Najprv by sa mal do Spoločných konzulárnych pokynov týkajúcich sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady (5) doplniť osobitný druh zastúpenia obmedzený na zhromažďovanie žiadostí a registráciu biometrických identifikátorov.

(7)

Mali by sa zaviesť aj iné možnosti, ako napríklad spoločné užívanie priestorov, spoločné centrá pre podávanie žiadostí, honorárni konzuli a spolupráca s externými poskytovateľmi služieb. Pre tieto možnosti by sa mal vytvoriť vhodný právny rámec, ktorý by zohľadňoval najmä otázky ochrany údajov. Členské štáty by mali v súlade s podmienkami stanovenými v tomto právnom rámci určiť, ktorý druh organizačnej štruktúry budú používať v jednotlivých tretích krajinách. Komisia by mala uverejniť podrobnosti týkajúce sa týchto štruktúr.

(8)

Členské štáty by pri organizovaní svojej spolupráce mali zabezpečiť, aby boli žiadatelia nasmerovaní na členský štát, ktorý je zodpovedný za spracúvanie ich žiadostí.

(9)

Je potrebné prijať ustanovenia týkajúce sa situácií, v ktorých členské štáty rozhodnú, že na uľahčenie postupu budú pri zhromažďovaní žiadostí spolupracovať s externým poskytovateľom služieb. Takéto rozhodnutie sa môže prijať, ak sa zistí, že za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, spolupráca s inými členskými štátmi vo forme obmedzeného zastúpenia, spoločného užívania priestorov alebo spoločného centra pre podávanie žiadostí nie je pre dotknutý členský štát vhodná. Takéto opatrenia by sa mali prijímať v súlade so všeobecnými zásadami udeľovania víz, rešpektujúc požiadavky na ochranu údajov ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (6). Okrem toho by sa pri vytváraní a uplatňovaní takýchto opatrení malo zohľadniť, že je potrebné zabrániť tzv. „visa shoppingu“.

(10)

Členské štáty by mali spolupracovať s externými poskytovateľmi služieb na základe právnych nástrojov, v ktorých sa upravuje presná zodpovednosť týchto poskytovateľov služieb, priamy a úplný prístup k ich budovám, informácie pre žiadateľov, dôvernosť a okolnosti, podmienky a postupy prerušenia alebo ukončenia spolupráce.

(11)

Toto nariadenie umožňuje členským štátom, aby pri zavádzaní zásady „jedného kontaktného miesta“ na podávanie žiadostí spolupracovali na účely zhromažďovania žiadostí s externým poskytovateľom služieb, a vytvára tak odchýlku od všeobecného pravidla osobnej prítomnosti žiadateľa (ako sa ustanovuje v časti III bode 4 Spoločných konzulárnych pokynov). Nie je tým dotknutá možnosť predvolať žiadateľa na osobný pohovor, ani budúce právne nástroje, ktorými sa budú riadiť tieto otázky.

(12)

S cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek v oblasti ochrany údajov sa uskutočnili konzultácie s pracovnou skupinou zriadenou podľa článku 29 smernice 95/46/ES.

(13)

V súvislosti so spracúvaním osobných údajov podľa tohto nariadenia sa na členské štáty vzťahuje smernica 95/46/ES.

(14)

Členské štáty by mali všetkým žiadateľom naďalej umožňovať priame predkladanie žiadostí na svojich diplomatických misiách alebo konzulárnych úradoch.

(15)

S cieľom uľahčiť postup pri každej nasledujúcej žiadosti by v lehote 59 mesiacov malo byť možné skopírovať odtlačky prstov z prvého zápisu do VIS. V prípade uplynutia tejto lehoty by sa mali odtlačky prstov opätovne zozbierať.

(16)

Vzhľadom na povinnosť zbierať biometrické identifikátory by už nemalo byť možné využívať služby obchodných sprostredkovateľov, ako napríklad cestovných kancelárií, v prípade prvej žiadosti, ale len pri nasledujúcich žiadostiach.

(17)

Spoločné konzulárne pokyny by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(18)

Komisia by mala tri roky po uvedení VIS do prevádzky a potom každé štyri roky predložiť správu o vykonávaní tohto nariadenia.

(19)

Keďže ciele tohto nariadenia, najmä organizácia prijímania a spracúvania žiadostí v súvislosti s vkladaním biometrických údajov do VIS a zavedenie spoločných noriem a interoperabilných biometrických identifikátorov a spoločných predpisov pre všetky členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na spoločnej politike Spoločenstva v oblasti víz, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(20)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie predstavuje vývoj schengenského acquis podľa ustanovení hlavy IV tretej časti Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, sa Dánsko v súlade s článkom 5 uvedeného protokolu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia rozhodne, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(21)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie prestavuje vývoj schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a rozvoji schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (8) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(22)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (9). Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(23)

Toto nariadenie prestavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (10). Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijímaní, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(24)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie prestavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (12).

(25)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie prestavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu podpísaného medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/261/ES (13).

(26)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(27)

Toto nariadenie predstavuje akt založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005,

1.

časť II sa mení a dopĺňa takto:

2.

Časť III sa mení a dopĺňa takto:

3.

Bod 1 časti VII sa mení a dopĺňa takto:

„1.   Organizácia vízových oddelení

1.1.   Organizácia prijímania a spracúvania žiadostí o vízum

Každý členský štát je zodpovedný za organizovanie prijímania a spracúvania žiadostí. Žiadosti sa v zásade podávajú na diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade členského štátu.

Členské štáty:

Za osobitných okolností alebo z dôvodov, ktoré súvisia s miestnymi podmienkami, a to ak:

a ak sa zistí, že vyššie uvedené formy spolupráce nie sú pre dotknutý členský štát vhodné, členský štát môže, ako posledné riešenie, v súlade s bodom 1.4 spolupracovať s externým poskytovateľom služieb.

Bez toho, aby bolo dotknuté právo predvolať žiadateľa na osobný pohovor, ako sa ustanovuje v bode 4 časti III, výber spôsobu organizácie nemá mať za následok to, aby sa žiadateľ na účely podania žiadosti musel osobne dostaviť na viac ako jedno miesto.

1.2.   Formy spolupráce medzi členskými štátmi

1.3.   Využitie honorárnych konzulov

Vykonávaním niektorých alebo všetkých úloh uvedených v bode 1.5 sa môžu poveriť aj honorárni konzuli. Na zaručenie bezpečnosti a ochrany údajov sa vykonajú vhodné opatrenia.

V prípade, že honorárny konzul nie je štátnym zamestnancom členského štátu, vykonávanie týchto úloh musí spĺňať požiadavky uvedené v prílohe 19 s výnimkou ustanovení bodu C písm. c) uvedenej prílohy.

V prípade, že honorárny konzul je štátnym zamestnancom členského štátu, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa uplatňovali požiadavky, ktoré sú porovnateľné s tými, ktoré by sa uplatňovali pri vykonávaní týchto úloh prostredníctvom jeho diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.

1.4.   Spolupráca s externými poskytovateľmi služieb

Členské štáty sa usilujú o spoluprácu s externým poskytovateľom služieb spoločne s jedným alebo viacerými členskými štátmi bez toho, aby boli dotknuté pravidlá verejného obstarávania a hospodárskej súťaže.

Spolupráca s externým poskytovateľom služieb sa zakladá na právnom nástroji, ktorý je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe 19.

Členské štáty si v rámci miestnej konzulárnej spolupráce vymieňajú informácie o výbere externých poskytovateľov služieb a o ustanovení podmienok ich príslušných právnych nástrojov.

1.5.   Druhy spolupráce s externými poskytovateľmi služieb

Externý poskytovateľ služieb môže byť poverený vykonávať jednu alebo viacero z týchto úloh:

1.6.   Povinnosti členských štátov

Pri výbere externého poskytovateľa služieb dotknuté členské štáty preskúmavajú solventnosť a spoľahlivosť spoločnosti (vrátane potrebných povolení, zápisu do obchodného registra, stanov spoločnosti, jej bankových zmlúv) a zabezpečujú, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby vybraný externý poskytovateľ služieb dodržiaval podmienky, ktoré mu boli určené právnym nástrojom uvedeným v bode 1.4.

Dotknuté členské štáty zostávajú zodpovedné za dodržiavanie predpisov o ochrane údajov pri ich spracúvaní a podliehajú dohľadu v súlade s článkom 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15).

Spolupráca s externým poskytovateľom služieb neobmedzuje ani nevylučuje žiadnu zodpovednosť vyplývajúcu z vnútroštátneho práva dotknutých členských štátov za porušenie povinností, pokiaľ ide o osobné údaje uvedené v žiadostiach o víza a ich spracúvanie. Týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť začať konanie priamo proti externému poskytovateľovi služieb podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny.

Dotknuté členské štáty zabezpečia, aby údaje, ktoré sa od externého poskytovateľa služieb prenášajú k orgánom dotknutých členských štátov elektronicky alebo fyzicky na elektronickom pamäťovom médiu, boli plne šifrované.

V tretích krajinách, ktoré zakazujú šifrovanie údajov, ktoré sa majú elektronicky prenášať od externého poskytovateľa služieb k orgánom dotknutých členských štátov, dotknuté členské štáty nedovolia externému poskytovateľovi služieb tieto údaje prenášať elektronicky.

V takom prípade dotknuté členské štáty zabezpečia, aby sa elektronické údaje od externého poskytovateľa služieb fyzicky prenášali k orgánom dotknutých členských štátov v plne zašifrovanej forme na elektronickom pamäťovom médiu prostredníctvom konzulárneho úradníka členského štátu, alebo ak by si takýto prenos vyžadoval prijatie neprimeraných alebo neopodstatnených opatrení, iným bezpečným spôsobom, napríklad prostredníctvom usadeného prevádzkovateľa, ktorý má v dotknutej tretej krajine skúsenosti v oblasti prenosu citlivých dokumentov a údajov.

Vo všetkých prípadoch sa úroveň bezpečnosti prenosu prispôsobí citlivosti údajov.

Členské štáty alebo Spoločenstvo sa budú usilovať o dosiahnutie dohody s dotknutými tretími krajinami s cieľom zrušiť zákaz šifrovania údajov, ktoré sa majú elektronicky prenášať od externého poskytovateľa služieb k orgánom dotknutých členských štátov.

Dotknuté členské štáty zabezpečia pre externého poskytovateľa služieb odbornú prípravu, ktorá zodpovedá znalostiam potrebným na poskytovanie primeraných služieb a dostatočných informácií žiadateľom.

Dotknuté členské štáty ustanovia možnosť overiť odtlačky prstov na diplomatických misiách alebo konzulárnych úradoch v prípade pochybností, ak odtlačky prstov odobral externý poskytovateľ služieb.

Preskúmanie žiadostí, prípadné pohovory, schvaľovací postup a tlačenie a lepenie vízových nálepiek uskutočňuje výhradne diplomatická misia alebo konzulárny úrad.

Externí poskytovatelia služieb nemajú za žiadnych okolností prístup do VIS. Prístup do VIS je vyhradený výlučne riadne oprávneným zamestnancom diplomatických misií alebo konzulárnych úradov.

Dotknuté členské štáty pozorne monitorujú vykonávanie právneho nástroja uvedeného v bode 1.4 vrátane:

Na tento účel diplomatické misie alebo konzulárne úrady dotknutých členských štátov pravidelne vykonávajú neohlásené kontroly v priestoroch externého poskytovateľa služieb.

1.7.   Poplatok za službu

Externý poskytovateľ služieb si môže účtovať poplatok za službu k účtovanému poplatku uvedenému v prílohe 12. Poplatok za službu je primeraný nákladom, ktoré externému poskytovateľovi služieb vznikli pri vykonávaní jednej alebo viacerých úloh uvedených v bode 1.5.

Tento poplatok za službu sa vymedzí v právnom nástroji uvedenom v bode 1.4.

Členské štáty v rámci miestnej konzulárnej spolupráce zabezpečia, aby bol poplatok za službu účtovaný žiadateľovi primeraný službám, ktoré ponúka externý poskytovateľ služieb, a aby bol prispôsobený miestnym podmienkam. Okrem toho bude ich cieľom zosúladenie uplatneného poplatku za službu.

Poplatok za službu nesmie byť vyšší ako polovica poplatku za vízum stanoveného v prílohe 12, bez ohľadu na možné výnimky z poplatkov za vízum ustanovené v prílohe 12.

Dotknuté členské štáty naďalej umožnia všetkým žiadateľom priame predkladanie žiadostí na svojich diplomatických misiách alebo konzulárnych úradoch.

1.8.   Poskytovanie informácií

Diplomatické misie a konzulárne úrady členských štátov sprístupnia širokej verejnosti presné informácie o spôsobe dohodnutia si termínu na pohovor a podania žiadosti.

1.9.   Kontinuita služieb

Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade ukončenia spolupráce s inými členskými štátmi alebo akýmkoľvek externým poskytovateľom služieb v plnej miere pokračovalo v poskytovaní služieb.

1.10.   Rozhodnutie a uverejnenie

Členské štáty informujú Komisiu o spôsobe, akým chcú organizovať prijímanie a spracúvanie žiadostí na všetkých svojich konzulárnych úradoch. Komisia zabezpečí vhodné uverejnenie týchto informácií.

Členské štáty poskytnú Komisii kópiu právneho nástroja uvedeného v bode 1.4.

4.

Časť VIII bod 5.2 sa mení a dopĺňa takto:

5.

Dopĺňa sa táto príloha:

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/11

(1)

Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (4) bola niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Keďže sa majú prijať ďalšie zmeny a doplnenia, mala by sa v záujme jasnosti prepracovať.

(2)

S ohľadom na povahu ustanovení smernice 94/57/ES sa javí ako vhodné prepracovať jej ustanovenia do dvoch rôznych právnych nástrojov Spoločenstva, a to smernice a nariadenia.

(3)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí by mali byť schopné ponúkať svoje služby v Spoločenstve a navzájom si konkurovať a zároveň poskytovať rovnaké úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Preto by sa mali v rámci Spoločenstva jednotne ustanoviť a uplatňovať potrebné odborné normy ich činností.

(4)

Tento cieľ by sa mal sledovať prostredníctvom opatrení, ktoré sa primerane spájajú s prácou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a prípadne na nej stavajú a dopĺňajú ju. Okrem toho by mali členské štáty a Komisia presadzovať, aby IMO vypracovala medzinárodný kódex pre uznané organizácie.

(5)

Mali by sa ustanoviť minimálne kritériá na uznávanie organizácií s cieľom zvýšiť bezpečnosť lodí a predchádzať znečisťovaniu, ktoré spôsobujú. Preto by sa mali posilniť minimálne kritériá ustanovené v smernici 94/57/ES.

(6)

Na účely udelenia prvého uznania organizáciám, ktoré chcú získať oprávnenie na činnosť v mene členských štátov, by mohla zhodu s minimálnymi kritériami ustanovenými v tomto nariadení Komisia účinnejšie posúdiť harmonizovaným a centralizovaným spôsobom spolu s členskými štátmi, ktoré požadujú uznanie.

(7)

Uznanie by sa malo udeľovať len na základe výkonu organizácie v oblasti kvality a bezpečnosti. Malo by sa zabezpečiť, že rozsah pôsobnosti takého uznania za každých okolností zodpovedá aktuálnej kapacite dotknutej organizácie. Okrem toho by uznanie malo zohľadňovať rozdielnosti v právnom štatúte a podnikovej štruktúre uznaných organizácií a zároveň naďalej zabezpečovať jednotné uplatňovanie minimálnych kritérií ustanovených v tomto nariadení a účinnosť kontrol Spoločenstva. Bez ohľadu na organizačnú štruktúru by mala organizácia, ktorá sa má uznať, poskytovať služby celosvetovo a na jej právne subjekty by sa mala vzťahovať globálna spoločná a nerozdielna zodpovednosť.

(8)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(9)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom zahrnúť neskoršie zmeny a doplnenia súvisiacich medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií, aktualizovanie minimálnych kritérií v prílohe I a prijatie kritérií na hodnotenie účinnosti pravidiel a postupov, ako aj na hodnotenie fungovania uznaných organizácií v súvislosti s bezpečnosťou ich klasifikovaných lodí a predchádzaním znečisteniu, ktoré tieto lode spôsobujú. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(10)

Je preto mimoriadne dôležité, aby sa neplnenie povinností zo strany uznanej organizácie dalo riešiť rýchlo, účinne a primerane. Prvoradým cieľom by mala byť náprava akýchkoľvek nedostatkov s cieľom čím skôr odstrániť každé možné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia. Komisii by sa preto mali udeliť právomoci potrebné na to, aby mohla od uznanej organizácie vyžadovať realizáciu všetkých potrebných preventívnych a nápravných opatrení a aby mohla ukladať pokuty a pravidelné sankcie ako donucovacie prostriedky. Komisia by mala tieto právomoci vykonávať spôsobom, ktorý je v súlade so základnými právami, a mala by zabezpečiť, že organizácia môže vyjadriť svoje stanoviská počas celého postupu.

(11)

V súlade s prístupom v celom Spoločenstve sa v prípade, že sa uvedené opatrenia ukážu byť neúčinné alebo organizácia iným spôsobom predstavuje neprimerané ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, rozhodnutie o odňatí uznania organizácie, ktorá neplní povinnosti stanovené v tomto nariadení, musí prijať na úrovni Spoločenstva, a preto ho na základe postupu vo výbore musí prijať Komisia.

(12)

Priebežné dodatočné monitorovanie uznaných organizácií na účely posúdenia ich zhody s týmto nariadením sa takisto môže účinnejšie uskutočniť harmonizovaným a centralizovaným spôsobom. Preto je vhodné, aby bola touto úlohou v mene Spoločenstva poverená Komisia spolu s členským štátom, ktorý žiada o uznanie.

(13)

Z hľadiska monitorovania operácií uznaných organizácií je dôležité, aby inšpektori Komisie mali prístup k lodiam a dokumentácii o lodiach bez ohľadu na to, pod akou vlajkou loď pláva, aby sa mohli uistiť, či uznané organizácie dodržiavajú minimálne kritériá ustanovené v tomto nariadení vo vzťahu ku všetkým lodiam v rámci tried, do ktorých patria.

(14)

Schopnosť uznaných organizácií rýchlo odhaliť a napraviť nedostatky vlastných pravidiel, postupov a vnútorných kontrol je rozhodujúca z hľadiska bezpečnosti lodí, ktorých inšpekcie organizácie vykonávajú a ktorým vydávajú osvedčenia. Táto schopnosť by sa mala zvýšiť prostredníctvom subjektu posudzovania a certifikácie kvality, ktorý by mal byť nezávislý od obchodných či politických záujmov, ktorý môže navrhovať jednotné akcie v záujme neustáleho zlepšovania všetkých uznaných organizácií a zabezpečovať úspešnú spoluprácu s Komisiou.

(15)

Pravidlá a postupy uznaných organizácií sú kľúčovým faktorom pre zvyšovanie bezpečnosti a predchádzanie nehodám a znečisťovaniu. Uznané organizácie iniciovali proces, ktorý by mal viesť k harmonizácii ich pravidiel a postupov. Tento proces by sa mal podnecovať a podporovať v právnych predpisoch Spoločenstva, keďže by mal mať pozitívny vplyv na námornú bezpečnosť, ako aj na konkurencieschopnosť v rámci európskeho lodiarskeho priemyslu.

(16)

Harmonizácia pravidiel uznaných organizácií na projektovanie, stavbu a pravidelné prehliadky obchodných lodí je proces, ktorý prebieha v súčasnosti. Povinnosť mať súbor vlastných pravidiel alebo preukázať schopnosť mať vlastné pravidlá by sa mala vnímať v kontexte tohto harmonizačného procesu a nemala by predstavovať prekážku pre činnosti uznaných organizácií alebo potenciálnych kandidátov na uznanie.

(17)

Uznané organizácie by mali byť povinné aktualizovať svoje technické normy a konzistentne ich presadzovať s cieľom harmonizovať bezpečnostné pravidlá a zabezpečovať jednotné vykonávanie medzinárodných pravidiel v rámci Spoločenstva. V prípade totožnosti alebo veľkej podobnosti technických noriem uznaných organizácií, a ak je to vhodné, malo by sa uvažovať o vzájomnom uznávaní osvedčení o triede pre materiály, vybavenie a súčiastky, pričom za referenčné kritérium by sa mali považovať najnáročnejšie a najprísnejšie normy.

(18)

Zatiaľ čo by každá uznaná organizácia mala v zásade niesť zodpovednosť výhradne a výlučne za súčasti, ktoré osvedčuje, zodpovednosť uznaných organizácií a výrobcov sa bude v každom jednotlivom prípade riadiť dohodnutými podmienkami alebo prípadne uplatniteľným právom.

(19)

Keďže transparentnosť a výmena informácií medzi zúčastnenými stranami, ako aj právo verejnosti na prístup k informáciám, sú základnými nástrojmi prevencie nehôd na mori, uznané organizácie by mali poskytovať správnym orgánom štátneho prístavného dozoru všetky príslušné štatutárne informácie týkajúce sa stavu lodí v ich triede a sprístupňovať ich širokej verejnosti.

(20)

S cieľom zabrániť lodiam zmeniť triedu s úmyslom vyhnúť sa povinnosti vykonať potrebné opravy by si uznané organizácie medzi sebou mali vymieňať všetky príslušné informácie týkajúce sa stavu lodí, ktoré menia triedu, a v prípade potreby zapojiť do záležitosti vlajkový štát.

(21)

Ochrana práv duševného vlastníctva subjektov v oblasti námornej plavby vrátane lodeníc, dodávateľov vybavenia a vlastníkov lodí by nemala brániť bežným obchodným transakciám ani zmluvne dohodnutým službám medzi týmito stranami.

(22)

Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (6) by mala poskytovať potrebnú podporu pri zabezpečovaní uplatňovania tohto nariadenia.

(23)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie opatrení, ktoré majú členské štáty dodržiavať vo vzťahu k organizáciám povereným vykonávaním inšpekcií, prehliadok a osvedčovaním lodí v Spoločenstve, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/15/ES z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (prepracované znenie) (7) sú stanovené opatrenia, ktoré majú uplatňovať členské štáty vo vzťahu k organizáciám vykonávajúcim inšpekcie a prehliadky lodí,

a)

„loď“ znamená loď, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti medzinárodných dohovorov;

b)

„medzinárodné dohovory“ znamenajú Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74), s výnimkou kapitoly XI-2 prílohy k nemu, Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL) spolu s ich príslušnými protokolmi a zmenami a doplneniami a súvisiacimi záväznými kódexmi vo všetkých členských štátoch v ich aktuálnom znení;

c)

„organizácia“ znamená právnickú osobu, jej pobočky a iné ňou riadené subjekty, ktoré spoločne alebo samostatne vykonávajú úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

d)

„dozor“ znamená, na účely písmena c), práva, zmluvy alebo iné právne alebo faktické prostriedky, ktoré samostatne alebo spoločne umožňujú uplatňovať rozhodujúci vplyv na právnickú osobu alebo umožňujú tejto osobe vykonávať úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

e)

„uznaná organizácia“ znamená organizáciu uznanú v súlade s týmto nariadením;

f)

„oprávnenie“ znamená akt, pri ktorom členský štát udelí oprávnenie uznanej organizácii alebo na ňu deleguje právomoci;

g)

„štatutárne osvedčenie“ znamená osvedčenie vydané vlajkovým štátom alebo v jeho mene v súlade s medzinárodnými dohovormi;

h)

„pravidlá a postupy“ znamená požiadavky uznaných organizácií týkajúce sa projektovania, stavby, vybavenia, údržby a prehliadok lodí;

i)

„osvedčenie o triede“ znamená doklad vydaný uznanou organizáciou, ktorý osvedčuje spôsobilosť lode na konkrétne použitie alebo prevádzku v súlade určenými pravidlami a postupmi, ktoré táto uznaná organizácia ustanovila a zverejnila;

j)

„miesto“ znamená sídlo registračného úradu, ústredný úrad alebo hlavné miesto podnikania organizácie.

a)

b)

ktorá v priebehu posudzovania podľa článku 8 ods. 1 úmyselne poskytla Komisii nesprávne, neúplné alebo zavádzajúce informácie alebo iným spôsobom zabraňovala tomuto posúdeniu.

a)

ktorá opakovane a závažne neplní minimálne kritériá stanovené v prílohe I alebo svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia a táto skutočnosť predstavuje neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia;

b)

ktorej opakované a závažné nedostatky týkajúce sa výkonu v oblasti bezpečnosti a prevencie znečisťovania predstavujú neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia;

c)

ktorá znemožňuje alebo opakovane zabraňuje posúdeniu zo strany Komisie;

d)

ktorá nezaplatí pokuty a/alebo pravidelné sankcie uvedené v článku 6 ods. 1 a 2 alebo

e)

ktorá sa snaží o získanie finančného krytia alebo preplatenia akýchkoľvek pokút uložených podľa článku 6.

a)

výsledkov vlastných posúdení príslušných uznaných organizácií podľa článku 8 ods. 1;

b)

správ predložených členskými štátmi podľa článku10 smernice 2009/15/ES;

c)

analýz havárií lodí klasifikovaných uznanými organizáciami;

d)

každého opakovaného výskytu nedostatkov uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a);

e)

rozsahu postihnutia flotily klasifikovanej uznanou organizáciou a

f)

neúčinnosti opatrení uvedených v článku 6 ods. 2.

a)

každej odloženej prehliadke;

b)

každom odloženom odporúčaní a klasifikačných podmienkach;

c)

prevádzkových podmienkach, ktoré boli lodi predpísané, a

d)

prevádzkových obmedzeniach, ktoré boli lodi predpísané.

a)

často a pravidelne posudzuje systémy riadenia kvality uznaných organizácií v súlade s kritériami normy kvality ISO 9001;

b)

osvedčuje systémy riadenia kvality uznaných organizácií vrátane organizácií, o ktorých uznanie sa požiadalo v súlade s článkom 3;

c)

poskytuje výklad medzinárodne uznávaných noriem riadenia kvality, najmä s cieľom zohľadňovať osobitné vlastnosti charakteru a povinností uznaných organizácií, a

d)

prijíma individuálne a kolektívne odporúčania na zlepšovanie postupov a mechanizmov vnútornej kontroly uznaných organizácií.

a)

kritériá hodnotenia účinnosti pravidiel a postupov, ako aj výkonu uznaných organizácií, čo sa týka bezpečnosti ich roztriedených lodí a prevencie znečisťovania spôsobeného týmito loďami, najmä s prihliadnutím na údaje, ktoré sa nachádzajú v Parížskom memorande o porozumení o štátnej prístavnej kontrole a/alebo v iných podobných predpisoch, a

b)

kritériá určovania prípadov, v ktorých sa takýto výkon má považovať za neprijateľné ohrozenie bezpečnosti alebo životného prostredia, ktoré môžu zohľadňovať špecifické okolnosti ovplyvňujúce menšie alebo vysoko špecializované organizácie.

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/24

(1)

V rámci spoločnej dopravnej politiky je potrebné prijať ďalšie opatrenia na zvýšenie bezpečnosti v námornej doprave. Uvedené opatrenia by mali zahŕňať pravidlá zodpovednosti za škody spôsobené cestujúcim, keďže je dôležité zabezpečiť primeranú úroveň náhrady pre cestujúcich postihnutých nehodami v námornej doprave.

(2)

Protokol z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 bol prijatý 1. novembra 2002 pod záštitou Medzinárodnej námornej organizácie (IMO). Spoločenstvo a jeho členské štáty sa rozhodujú o pristúpení k uvedenému protokolu alebo o jeho ratifikácii. Ustanovenia uvedeného protokolu začlenené týmto nariadením by sa však mali uplatňovať pre Spoločenstvo najneskôr 31. decembra 2012.

(3)

Aténsky dohovor o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, zmenený a doplnený protokolom z roku 2002 (ďalej len „aténsky dohovor“) sa vzťahuje iba na medzinárodnú prepravu. Rozdiel medzi vnútroštátnou a medzinárodnou prepravou bol na vnútornom trhu služieb námornej prepravy odstránený, a preto je vhodné zaviesť v Spoločenstve rovnakú úroveň a charakter zodpovednosti v medzinárodnej, ako aj vo vnútroštátnej preprave.

(4)

Poistenie, ktoré vyžaduje aténsky dohovor, musí brať do úvahy finančné možnosti vlastníkov lodí a poisťovacích spoločností. Vlastníci lodí musia mať možnosť spravovať svoje poistenie ekonomicky prijateľným spôsobom, a najmä v prípade malých lodných spoločností, ktoré prevádzkujú vnútroštátnu dopravu, sa musí brať do úvahy sezónna povaha ich činnosti. Preto by sa pri stanovení poistenia podľa tohto nariadenia mali zohľadňovať rôzne triedy lodí.

(5)

Je potrebné, aby bol prepravca povinný zaplatiť zálohové platby v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, pričom zálohové platby neznamenajú uznanie zodpovednosti.

(6)

Cestujúcim by sa mali pred cestou, alebo pokiaľ to nie je možné, tak najneskôr pri odchode, poskytnúť náležité informácie o právach, ktoré im boli priznané.

(7)

Právny výbor IMO prijal 19. októbra 2006 výhradu a usmernenia IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru (ďalej len „usmernenia IMO“), aby sa podľa aténskeho dohovoru riešili niektoré otázky, najmä náhrada škody, ktorá vznikla v súvislosti s terorizmom. Preto sa usmernenia IMO môžu považovať za lex specialis.

(8)

Týmto nariadením sa časti usmernení IMO, ktoré nariadenie v sebe zahŕňa, stávajú záväzné. Na tento účel by sa podmieňovací spôsob („mal by“) v ustanoveniach usmernení IMO mal chápať ako imperatív.

(9)

Ustanovenia aténskeho dohovoru (príloha I) a usmernení IMO (príloha II) by sa mali chápať mutatis mutandis v kontexte právnych predpisov Spoločenstva.

(10)

Systém zodpovednosti ustanovený v tomto nariadení by sa mal postupne rozšíriť na rôzne triedy lodí, ktoré sú ustanovené v článku 4 smernice Rady 98/18/ES zo 17. marca 1998 o bezpečnostných pravidlách a normách pre osobné lode (4). Do úvahy by sa mali vziať dôsledky na cestovné a na schopnosť trhu získať cenovo dostupné poistné krytie na požadovanej úrovni s ohľadom na politiku posilnenia práv cestujúcich ako aj sezónnu povahu niektorých druhov dopravy.

(11)

Záležitosti, na ktoré sa vzťahujú články 17 a 17a aténskeho dohovoru, patria do výlučnej právomoci Spoločenstva, pokiaľ sa tieto články vzťahujú na pravidlá ustanovené nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (5). V tomto rozsahu budú uvedené dve ustanovenia súčasťou právneho poriadku Spoločenstva, keď Spoločenstvo pristúpi k aténskemu dohovoru.

(12)

Na účely tohto nariadenia by sa slová „alebo je v členskom štáte zaregistrované“ mali chápať tak, že na účely registrácie prenájmu lode bez posádky je štátom, pod ktorého vlajkou sa loď plaví buď členský štát, alebo zmluvná strana aténskeho dohovoru. Členské štáty a Komisia by mali prijať opatrenie potrebné na to, aby vyzvali IMO k vypracovaniu usmernení pre koncept registrácie prenájmu lode bez posádky.

(13)

Na účely tohto nariadenia by sa v zmysle článku 8 aténskeho dohovoru nemala za „vybavenie potrebné na mobilitu“ považovať ani batožina, ani vozidlá.

(14)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (6).

(15)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tohto nariadenia s cieľom zapracovať následné zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a uznesení, ktoré s ním súvisia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia Rady 1999/468/ES.

(16)

Európska námorná bezpečnostná agentúra zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (7) by mala pomáhať Komisii pri príprave a vypracovaní správy o pokroku týkajúcej sa uplatňovania pravidiel ustanovených týmto nariadením.

(17)

Vnútroštátne orgány, najmä prístavné úrady, zohrávajú zásadnú a kľúčovú úlohu pri identifikácii a riadení rôznych rizík pre námornú bezpečnosť.

(18)

Členské štáty sa v ich vyhlásení z 9. októbra 2008 o námornej bezpečnosti jasne zaviazali, že do 1. januára 2012 sa na ne bude vzťahovať medzinárodný Dohovor o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky z roku 1976, zmenený a doplnený protokolom z roku 1996. Členské štáty môžu využiť možnosť ustanovenú v článku 15 ods. 3a uvedeného dohovoru upraviť prostredníctvom konkrétnych ustanovení tohto nariadenia systém na obmedzenie zodpovednosti, ktorý by sa mal uplatniť na cestujúcich.

(19)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie jednotného súboru pravidiel upravujúcich práva prepravcov v preprave po mori a ich cestujúcich v prípade nehody, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa,

a)

Aténskeho dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974, zmeneného a doplneného protokolom z roku 2002 (ďalej len „aténsky dohovor“), ako je uvedený v prílohe I, a

b)

výhrady a usmernení IMO na vykonávanie aténskeho dohovoru, ktoré prijal právny výbor IMO 19. októbra 2006 (ďalej len „usmernenia IMO“), ako sú uvedené v prílohe II.

a)

sa loď plaví pod vlajkou členského štátu alebo je v ňom zaregistrovaná;

b)

zmluva o preprave bola uzavretá v členskom štáte alebo

c)

miesto odchodu alebo cieľ prepravy je podľa zmluvy o preprave v členskom štáte.

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/47

(1)

Smernica Rady 94/57/ES z 22. novembra 1994 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov (4) bola niekoľkokrát podstatným spôsobom zmenená a doplnená. Keďže sa majú prijať ďalšie zmeny a doplnenia, mala by sa v záujme jasnosti prepracovať.

(2)

S ohľadom na povahu ustanovení smernice 94/57/ES sa javí ako vhodné prepracovať jej ustanovenia do dvoch rôznych právnych nástrojov Spoločenstva, a to smernice a nariadenia.

(3)

Rada vo svojom uznesení z 8. júna 1993 o spoločnej politike bezpečnosti morí stanovila cieľ odstrániť z vôd Spoločenstva všetky lode, ktoré nespĺňajú normy, a vyzdvihla ako prioritu akciu Spoločenstva vytvorenú na zabezpečenie účinného a jednotného vykonávania medzinárodných pravidiel vypracovaním spoločných noriem pre klasifikačné spoločnosti.

(4)

Bezpečnosť a ochrana pred znečisťovaním na mori sa môžu účinne zvýšiť prísnym uplatňovaním medzinárodných dohovorov, kódexov a rezolúcií pri súčasnom podporovaní cieľa slobody poskytovania služieb.

(5)

Zodpovednosť za kontrolu zhody lodí s jednotnými medzinárodnými normami bezpečnosti a ochrany pred znečisťovaním morí nesú vlajkové štáty a prístavné štáty.

(6)

Členské štáty sú zodpovedné za vydávanie medzinárodných osvedčení o bezpečnosti a predchádzaní znečisťovaniu, upravených v dohovoroch, ako je napríklad Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74), Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL), ako aj za vykonávanie uvedených dohovorov.

(7)

V zhode s týmito dohovormi všetky členské štáty môžu poveriť v rôznom rozsahu osvedčovaním takejto zhody uznané organizácie a môžu na ne delegovať vydávanie príslušných osvedčení lodí a predchádzanie znečisťovaniu, ktoré spôsobujú.

(8)

Veľký počet existujúcich organizácií uznaných zmluvnými stranami Medzinárodnej námornej organizácie (International Maritime Organisation – IMO) na celom svete nezaručuje primerané vykonávanie pravidiel ani dostatočnú spoľahlivosť pri konaní v mene vnútroštátnych úradov, pretože nemajú primerané štruktúry a skúsenosti, o ktoré by sa mohli oprieť a ktoré by im umožnili vykonávať svoje povinnosti na vysokej odbornej úrovni.

(9)

V súlade s kapitolou II-1 časťou A-1 predpisom 3-1 dohovoru SOLAS 74 členské štáty zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby boli lode plávajúce pod ich vlajkou projektované, skonštruované a udržiavané v súlade s požiadavkami organizácií týkajúcimi sa štruktúry, mechaniky a elektrických inštalácií, uznanými úradmi. Tieto organizácie preto vypracúvajú a uplatňujú pravidlá v oblasti projektovania, stavby, údržby a inšpekcie lodí a zodpovedajú za inšpekcie lodí v mene vlajkového štátu a za osvedčovanie schopnosti týchto lodí plniť kritériá medzinárodných dohovorov na vydávanie príslušných osvedčení. Na uspokojivé vykonávanie týchto povinností potrebujú úplnú nezávislosť, vysoko špecializovanú technickú spôsobilosť a dôsledné riadenie kvality.

(10)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí plnia významnú úlohu v právnych predpisoch Spoločenstva o námornej bezpečnosti.

(11)

Organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí by mali byť schopné ponúkať svoje služby v Spoločenstve a navzájom si konkurovať a zároveň poskytovať rovnaké úrovne bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Preto by sa mali v rámci Spoločenstva jednotne ustanoviť a uplatňovať potrebné odborné normy ich činností.

(12)

Vydávanie osvedčenia o bezpečnostnom rádiovom vybavení nákladnej lode sa môže zveriť súkromným subjektom s dostatočnými skúsenosťami a kvalifikovaným personálom.

(13)

Členský štát môže obmedziť počet uznaných organizácií, ktoré oprávňuje v súlade so svojimi potrebami založenými na objektívnych a transparentných dôvodoch, výhradou kontroly vykonávanej Komisiou v súlade s postupom výboru.

(14)

Táto smernica by mala zaisťovať slobodu poskytovania služieb v Spoločenstve; Spoločenstvo by sa preto malo dohodnúť s tretími krajinami, v ktorých sa nachádzajú niektoré z uznaných organizácií, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup, aký sa uplatňuje na uznané organizácie, ktoré sa nachádzajú v Spoločenstve.

(15)

Užšie zapojenie vnútroštátnych úradov do prehliadok lodí a do vydávania príslušných osvedčení je potrebné na zabezpečenie plnej zhody s medzinárodnými bezpečnostnými pravidlami, aj keď členské štáty poverili vykonávaním štatutárnych povinností uznané organizácie, ktoré netvoria časť ich správy. Je preto vhodné vytvoriť užšie pracovné vzťahy medzi úradmi a uznanými organizáciami, ktoré poverili a ktoré môžu požadovať, aby uznané organizácie boli miestne zastúpené na území členského štátu, v mene ktorého vykonávajú svoje povinnosti.

(16)

Ak uznaná organizácia, jej inšpektori alebo technický personál vydajú príslušné osvedčenia v mene úradu, členské štáty by mali zvážiť možnosť, pokiaľ ide o tieto delegované činnosti, že im poskytnú primerané právne záruky a právnu ochranu vrátane príslušného práva na obranu, s výnimkou imunity, ktorá je výsadným právom neoddeliteľným od suverenity, ktorého sa môžu dovolávať len členské štáty, a preto ho nemožno delegovať.

(17)

Rozdielnosti v podmienkach režimov finančnej zodpovednosti medzi uznanými organizáciami konajúcimi v mene členských štátov by zabránili správnemu vykonávaniu tejto smernice. Ako príspevok k riešeniu tohto problému sa odporúča zaviesť istú mieru harmonizácie na úrovni Spoločenstva vo vzťahu k zodpovednosti za akúkoľvek námornú nehodu spôsobenú uznanou organizáciou, o ktorej rozhodol súd, vrátane urovnania sporov prostredníctvom rozhodcovského konania.

(18)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (5).

(19)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu a doplnenie tejto smernice s cieľom zahrnúť neskoršie zmeny a doplnenia súvisiacich medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(20)

Členským štátom by sa okrem toho mala ponechať možnosť pozastaviť alebo zrušiť platnosť oprávnenia udeleného uznanej organizácii, pričom by o svojich rozhodnutiach mali informovať Komisiu a ostatné členské štáty a mali by ho riadne odôvodniť.

(21)

Členské štáty by mali pravidelne hodnotiť výkon uznaných organizácií, ktoré konajú v ich mene, a poskytnúť Komisii a všetkým ostatným členským štátom presné informácie týkajúce sa tohto výkonu.

(22)

Keď členské štáty konajú ako prístavné orgány, požaduje sa od nich zvýšenie bezpečnosti a ochrany pred znečisťovaním vôd Spoločenstva pomocou prednostnej kontroly lodí majúcich osvedčenia organizácií, ktoré nespĺňajú spoločné kritériá, a tým zabezpečiť, aby sa s loďami plávajúcimi pod vlajkou tretieho štátu nezaobchádzalo miernejšie.

(23)

V súčasnosti neexistujú jednotné medzinárodné normy, ktorým musia vyhovovať všetky lode buď v etape výstavby, alebo v priebehu ich životnosti, pokiaľ ide o trup lode, strojové zariadenia a elektrické a ovládacie zariadenia. Také normy môžu byť stanovené podľa pravidiel uznaných organizácií alebo rovnocenných noriem, o ktorých môžu rozhodnúť vnútroštátne úrady v súlade s postupom ustanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (6).

(24)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanovenie opatrení, ktoré majú členské štáty dodržiavať vo vzťahu k organizáciám povereným vykonávaním inšpekcií, prehliadkami a osvedčovaním lodí v Spoločenstve, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(25)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala vzťahovať na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní so smernicou 94/57/ES. Povinnosť transponovať nezmenené ustanovenia vyplýva z uvedenej smernice.

(26)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov súvisiacich s lehotami na transpozíciu smerníc do vnútroštátneho práva uvedenými v prílohe I časti B.

(27)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (7) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(28)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) (8) sú stanovené opatrenia, ktoré majú uplatňovať organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí,

a)

„loď“ znamená loď, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti medzinárodných dohovorov;

b)

„loď plávajúca pod vlajkou členského štátu“ znamená loď registrovanú v členskom štáte a plávajúcu pod vlajkou daného členského štátu v súlade s jeho právnymi predpismi. Lode, ktoré sa nezhodujú s týmto vymedzením, sa považujú za lode plávajúce pod vlajkou tretích štátov;

c)

„inšpekcie a prehliadky“ znamenajú inšpekcie a prehliadky, ktoré sú povinné podľa medzinárodných dohovorov;

d)

„medzinárodné dohovory“ znamenajú Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z 1. novembra 1974 (SOLAS 74) s výnimkou kapitoly XI-2 prílohy k nemu, Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí z 2. novembra 1973 (MARPOL) spolu s ich príslušnými protokolmi a zmenami a doplneniami a súvisiacimi záväznými kódexmi vo všetkých členských štátoch v ich aktuálnom znení;

e)

„organizácia“ znamená právnickú osobu, jej pobočky a iné ňou riadené subjekty, ktoré spoločne alebo samostatne vykonávajú úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

f)

„dozor“ znamená na účely písmena e) práva, zmluvy alebo iné právne alebo faktické prostriedky, ktoré samostatne alebo spoločne umožňujú uplatňovať rozhodujúci vplyv na právnickú osobu alebo umožňujú tejto osobe vykonávať úlohy patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

g)

„uznaná organizácia“ znamená organizáciu uznanú v súlade s nariadením (ES) č. 391/2009;

h)

„oprávnenie“ znamená akt, pri ktorom členský štát udelí oprávnenie uznanej organizácii alebo na ňu deleguje právomoci;

i)

„štatutárne osvedčenie“ znamená osvedčenie vydané vlajkovým štátom alebo v jeho mene v súlade s medzinárodnými dohovormi;

j)

„pravidlá a postupy“ znamenajú požiadavky uznaných organizácií týkajúce sa projektovania, stavby, vybavenia, údržby a prehliadok lodí;

k)

„osvedčenie o triede“ znamená doklad vydaný uznanou organizáciou, ktorý osvedčuje spôsobilosť lode na konkrétne použitie alebo prevádzku v súlade s určenými pravidlami a postupmi, ktoré táto uznaná organizácia ustanovila a zverejnila;

l)

„osvedčenie o bezpečnostnom rádiovom vybavení nákladnej lode“ znamená osvedčenie zavedené Protokolom z roku 1988, ktorým sa mení a dopĺňa SOLAS, ktoré prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO).

i)

udeliť organizáciám oprávnenie na vykonávanie úplných alebo čiastočných inšpekcií a prehliadok týkajúcich sa štatutárnych osvedčení vrátane tých, ktoré sú potrebné na posudzovanie zhody s pravidlami uvedenými v článku 11 ods. 2, a prípadne na vydávanie alebo predlžovanie platnosti príslušných osvedčení alebo

ii)

zveriť organizáciám vykonávanie úplných alebo čiastočných inšpekcií a prehliadok uvedených v bode i);

a)

ustanovenia uvedené v dodatku II rezolúcie IMO A.739(18) o usmerneniach pre oprávnenie organizácií pôsobiacich v mene úradu, pričom vychádzajú z prílohy, dodatkov a dodatku k IMO MSC/obežník 710 a MEPC/obežník 307 o vzorovej dohode týkajúcej sa oprávnenia uznaných organizácií, ktoré konajú v mene úradu;

b)

tieto ustanovenia o finančnej zodpovednosti:

c)

ustanovenia o pravidelnom audite, ktorý vykonáva úrad alebo nestranná externá organizácia menovaná úradom na plnenie úloh, ktoré organizácie vykonávajú v jeho mene podľa článku 9 ods. 1;

d)

možnosť vykonávania náhodných a dôkladných inšpekcií lodí;

e)

ustanovenia o povinnom hlásení dôležitých informácií o ich klasifikovanej flotile a zmenách tried, pozastavení platnosti alebo odňatí triedy.

a)

sa na účely tejto smernice do nej zahrnuli ďalšie zmeny a doplnenia medzinárodných dohovorov, protokolov, kódexov a rezolúcií súvisiacich s tými, ktoré sú uvedené v článku 2 písm. d), článku 3 ods. 1 a článku 5 ods. 2 a ktoré nadobudli platnosť;

b)

sa zmenili čiastky uvedené v bodoch ii) a iii) článku 5 ods. 2 písm. b).

28.5.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/57

(1)

Smernica Rady 95/21/ES z 19. júna 1995 o štátnom lodnom prístavnom dozore (4) bola opakovane podstatne zmenená a doplnená. Keďže sa majú prijať ďalšie zmeny a doplnenia, mala by sa v záujme prehľadnosti prepracovať.

(2)

Spoločenstvo je vážne znepokojené námornými nehodami a znečisťovaním morí a pobreží členských štátov.

(3)

Spoločenstvo je rovnako znepokojené životnými a pracovnými podmienkami na lodiach.

(4)

Bezpečnosť, prevencia znečisťovania a životné a pracovné podmienky na lodiach môžu byť efektívne zvýšené prostredníctvom podstatného zníženia počtu lodí nespĺňajúcich normy vo vodách Spoločenstva, striktným uplatnením dohovorov, medzinárodných kódexov a rezolúcií.

(5)

Členské štáty by preto mali v súlade s rozhodnutím Rady 2007/431/ES zo 7. júna 2007, ktorým sa členské štáty v záujme Európskeho spoločenstva splnomocňujú na ratifikáciu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 (5), vyvinúť úsilie, pokiaľ ide o časti patriace do pôsobnosti Spoločenstva, o čo najskoršiu ratifikáciu uvedeného dohovoru, a to pokiaľ možno ešte pred 31. decembrom 2010.

(6)

Zodpovednosť za monitorovanie zhody lodí s medzinárodnými normami pre bezpečnosť, prevenciu znečisťovania a životné a pracovné podmienky na lodiach má v prvom rade vlajkový štát. Vlajkový štát v plnej miere ručí za úplnosť a účinnosť inšpekcií a prehliadok, ktoré sa vykonali s cieľom vydať príslušné osvedčenia, pričom sa spolieha, ak je to vhodné, na uznané organizácie. Zodpovednosť za udržiavanie stavu lode a jej vybavenia po prehliadke s cieľom plniť požiadavky dohovorov uplatniteľných na loď má spoločnosť, ktorá za loď zodpovedá. Vyskytli sa však vážne nedostatky viacerých vlajkových štátov pri vykonávaní a presadzovaní medzinárodných noriem. Odteraz by mal monitorovanie zhody s medzinárodnými normami pre bezpečnosť, prevenciu znečisťovania a životné a pracovné podmienky na lodiach ako druhú obrannú líniu proti námornej doprave, ktorá nespĺňa normy, zabezpečovať aj prístavný štát, pričom sa rozumie, že inšpekcia štátnej prístavnej kontroly nie je prehliadka a že formuláre, ktoré súvisia s inšpekciou, nie sú osvedčenia o schopnosti plavby po mori.

(7)

Harmonizovaný prístup k efektívnemu presadzovaniu týchto medzinárodných noriem členskými štátmi, pokiaľ ide o plavbu lodí vo vodách, ktoré spadajú pod ich jurisdikciu a ktoré používajú ich prístavy, by mal odstrániť narušenia hospodárskej súťaže.

(8)

Lodný priemysel je citlivý na prejavy terorizmu. Opatrenia na bezpečnosť prepravy by sa mali účinne vykonávať a členské štáty by mali vykonávaním bezpečnostných kontrol dôrazne monitorovať dodržiavanie bezpečnostných predpisov.

(9)

Bolo by výhodné poučiť sa zo skúseností získaných počas uplatňovania Parížskeho memoranda o porozumení o štátnej prístavnej kontrole (Parížske MoP) podpísaného v Paríži 26. januára 1982.

(10)

Európska námorná bezpečnostná agentúra (EMSA) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (6) by mala poskytovať potrebnú podporu na zabezpečenie zosúladenej a účinnej implementácie systému štátnej prístavnej kontroly. EMSA by mala najmä prispieť k rozvoju a zavedeniu inšpekčnej databázy vytvorenej v súlade s touto smernicou a harmonizovaného systému Spoločenstva v oblasti školenia a posúdenia spôsobilostí inšpektorov štátnej prístavnej kontroly členskými štátmi.

(11)

V rámci účinného systému štátnej prístavnej kontroly by sa malo zabezpečiť, aby sa pravidelné inšpekcie vykonávali na všetkých lodiach, ktoré zastavujú v prístavoch a na kotviskách v rámci Spoločenstva. Inšpekcie by sa mali zamerať na lode, ktoré nespĺňajú normy, kým kvalitné lode, t. j. lode, ktoré majú uspokojivé inšpekčné záznamy alebo ktoré sa plavia pod vlajkou štátu, ktorý spĺňa požiadavky Dobrovoľného systému auditu členských štátov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), by mali byť odmeňované menej častými inšpekciami. Členské štáty by preto mali najmä celkovo uprednostniť lode, na ktorých sa má vykonať inšpekcia, s vysokorizikovým profilom.

(12)

Tieto nové inšpekčné opatrenia by sa mali začleniť do systému štátnej prístavnej kontroly Spoločenstva hneď po definovaní jeho rôznych aspektov a na základe systému spoločnej inšpekcie, pri ktorom každý členský štát spravodlivo prispieva k dosahovaniu cieľa Spoločenstva, ktorým je komplexný inšpekčný systém, a o objem inšpekcií sa delia členské štáty rovnakým spôsobom. Tento systém spoločných inšpekcií by sa mal prehodnotiť, aby sa vzali do úvahy získané skúsenosti s novým systémom štátnej prístavnej kontroly a s cieľom zlepšiť jeho účinnosť. Členské štáty by navyše mali zamestnávať a zachovávať potrebné množstvo pracovníkov vrátane kvalifikovaných inšpektorov, berúc pritom do úvahy objem a charakter lodnej dopravy v každom prístave.

(13)

Inšpekčný systém zriadený touto smernicou zohľadňuje prácu vykonanú prostredníctvom Parížskeho MoP. Keďže vývoj v rámci Parížskeho MoP by sa mal schváliť na úrovni Spoločenstva predtým, než sa bude uplatňovať v rámci Európskej únie, mala by sa zriadiť a udržiavať úzka koordinácia medzi Spoločenstvom a Parížskym MoP s cieľom v čo najväčšej možnej miere uľahčiť konvergenciu.

(14)

Komisia by mala v úzkej spolupráci s Parížskym MoP spravovať a aktualizovať inšpekčnú databázu. Inšpekčná databáza by mala obsahovať inšpekčné údaje členských štátov a všetkých signatárov Parížskeho MoP. Pokiaľ námorný informačný systém Spoločenstva SafeSeaNet nebude plne funkčný a neumožní automatické zaznamenávanie údajov o zastaveniach lodí do inšpekčnej databázy, členské štáty by mali Komisii poskytovať potrebné informácie, aby sa zabezpečilo riadne monitorovanie uplatňovania tejto smernice, najmä pokiaľ ide o pohyby lodí. Komisia by mala na základe inšpekčných údajov od členských štátov vyhľadať v inšpekčnej databáze údaje o rizikovom profile lodí, o lodiach, na ktorých sa má vykonať inšpekcia, a o pohyboch lodí a mala by vypočítať inšpekčné záväzky pre každý členský štát. Inšpekčná databáza by tiež mala byť schopná komunikovať s inými databázami Spoločenstva, ktoré súvisia s námornou bezpečnosťou.

(15)

Členské štáty by sa mali pokúšať o preskúmanie metódy vypracovania bieleho, sivého a čierneho zoznamu vlajkových štátov v rámci Parížskeho MoP, aby sa zabezpečila jeho spravodlivosť najmä vo vzťahu k zaobchádzaniu s vlajkovými štátmi s malými flotilami.

(16)

Pravidlá a postupy pre inšpekcie štátnej prístavnej kontroly vrátane kritérií na zadržanie lodí by mali byť harmonizované, aby zaistili súdržnú efektívnosť vo všetkých prístavoch a na kotviskách, čo môže podstatne znížiť selektívny výber niektorých prístavov určenia s cieľom vyhnúť sa sieti náležitej kontroly.

(17)

Pravidelné a dodatočné inšpekcie by mali zahŕňať preskúmanie vopred stanovených oblastí pre každú loď, ktoré sa budú líšiť v závislosti od typu lode, druhu inšpekcie a zistení predchádzajúcich inšpekcií štátnej prístavnej kontroly. Inšpekčná databáza by mala určiť prvky, ktoré identifikujú rizikové oblasti, ktoré je potrebné skontrolovať počas každej inšpekcie.

(18)

Určité kategórie lodí predstavujú od istého veku veľké nebezpečenstvo nehody alebo znečistenia, a preto by mali podliehať rozšírenej inšpekcii. Mali by sa ustanoviť podrobnosti o takejto rozšírenej inšpekcii.

(19)

Podľa inšpekčného systému ustanoveného touto smernicou intervaly medzi pravidelnými inšpekciami lodí závisia od ich rizikového profilu, ktorý je určený niektorými generickými a historickými parametrami. Pre vysokorizikové lode by tento interval nemal presiahnuť šesť mesiacov.

(20)

Prístavné orgány alebo subjekty alebo orgány či subjekty určené na tento účel by oznámenia o príchodoch lodí mali odosielať v rámci možnosti okamžite po ich získaní, aby príslušným orgánom štátnej prístavnej kontroly poskytli informácie o lodiach v prístavoch a na kotviskách.

(21)

Niektoré lode predstavujú zjavné riziko pre námornú bezpečnosť a morské prostredie pre svoj zlý stav, výkon vlajkového štátu a predchádzajúce udalosti. Spoločenstvo má preto opodstatnený dôvod, aby odrádzalo tieto lode od vstupu do prístavov a na kotviská členských štátov. Zamietnutie vstupu by malo byť primerané a mohlo by viesť k trvalému zamietnutiu vstupu, ak prevádzkovateľ lode trvale nevykonáva opravu napriek viacerým zamietnutiam vstupu a zadržaniam v prístavoch a na kotviskách v rámci Spoločenstva. Každé tretie zamietnutie vstupu sa môže zrušiť, len ak sa splní niekoľko podmienok s cieľom zabezpečiť, že dotknutú loď možno bezpečne prevádzkovať vo vodách Spoločenstva, a to najmä v súvislosti s vlajkovým štátom lode a správcovskou spoločnosťou. Inak by loď mala mať trvalo zamietnutý vstup do prístavov a na kotviská členských štátov. V každom prípade by každé ďalšie zadržanie dotknutej lode malo viesť k trvalému zamietnutiu vstupu do prístavov a na kotviská členských štátov. V záujme transparentnosti by sa mal uverejniť zoznam lodí, ktorým sa zamietne vstup do prístavov a na kotviská v rámci Spoločenstva.

(22)

S cieľom znížiť zaťaženie určitých správnych orgánov a spoločností opakovanými inšpekciami by sa prehliadky podľa smernice Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999 o systéme povinných kontrol pre bezpečnú prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel v pravidelnej preprave (7), ktoré vykonáva na prevoznej lodi ro-ro alebo osobnom vysokorýchlostnom plavidle hostiteľský štát, ktorý nie je vlajkovým štátom plavidla, a ktoré zahŕňajú prinajmenšom všetky body rozšírenej inšpekcie, mali zohľadniť pri výpočte rizikového profilu lode, časového odstupu medzi inšpekciami a pri stanovení, či sa splnil inšpekčný záväzok každého členského štátu. Komisia by okrem toho mala preskúmať, či je vhodné, aby sa smernica 1999/35/ES v budúcnosti zmenila a doplnila s cieľom zvýšiť úroveň bezpečnosti potrebnú na prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel, ktoré sa plavia do prístavov členských štátov a z nich.

(23)

Mala by sa odstrániť nezhoda s ustanoveniami príslušných dohovorov. Lode, na ktorých sa požaduje uskutočnenie opráv, by mali byť zadržané v prípadoch, ak zistená nezhoda predstavuje jasné riziko pre bezpečnosť, zdravie alebo životné prostredie, až kým sa nedostatky neodstránia.

(24)

Malo by existovať právo odvolať sa voči príkazom príslušných orgánov na zadržanie s cieľom zabrániť neodôvodneným rozhodnutiam, ktoré by mohli spôsobiť nenáležité zadržanie alebo oneskorenie. Členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa odvolania riešili v primeranom čase v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(25)

Orgány a inšpektori, ktorí sa zúčastňujú na činnostiach štátnej prístavnej kontroly, by nemali mať žiadny konflikt záujmov s inšpekčným prístavom alebo kontrolovanými loďami alebo konflikt súvisiacich záujmov. Inšpektori by mali mať primeranú kvalifikáciu a absolvovať príslušné školenia, aby si udržali a zlepšili svoje odborné znalosti v oblasti vykonávania inšpekcií. Členské štáty by mali spolupracovať pri vývoji a podpore harmonizovaného systému Spoločenstva v oblasti školenia a posúdenia spôsobilostí inšpektorov.

(26)

Lodivodi a prístavné orgány alebo subjekty by mali mať možnosť poskytovať užitočné informácie o zjavných anomáliách zistených na palubách lodí.

(27)

Mali by sa vyšetrovať sťažnosti, ktoré predložili osoby s oprávneným záujmom, týkajúce sa životných a pracovných podmienok na lodiach. Každá osoba, ktorá podáva sťažnosť, by mala byť informovaná o následných opatreniach prijatých na základe jej sťažnosti.

(28)

Spolupráca medzi príslušnými orgánmi členských štátov a inými orgánmi alebo organizáciami je nevyhnutná na zabezpečenie efektívneho sledovania, pokiaľ ide o lode s nedostatkami, ktorým bol povolený vstup, a pokiaľ ide o výmenu informácií o lodiach v prístave.

(29)

Inšpekčná databáza je nevyhnutnou súčasťou štátnej prístavnej kontroly, a preto by členské štáty mali zabezpečiť, že sa bude aktualizovať v súlade s požiadavkami Spoločenstva.

(30)

Uverejnenie informácií o lodiach a ich prevádzkovateľoch alebo spoločnostiach, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy o bezpečnosti, zdraví a ochrane morského prostredia, zohľadňujúc veľkosť flotily spoločností, môže byť efektívnym odrádzajúcim prostriedkom pre lodných prepravcov používať takéto lode a podnetom pre ich vlastníkov uskutočniť opravy. Pokiaľ ide o poskytovanie informácií, Komisia by mala úzko spolupracovať s Parížskym MoP a zohľadniť všetky uverejnené informácie s cieľom zabrániť zbytočnej duplicite. Členské štáty by mali byť povinné poskytnúť príslušné informácie len raz.

(31)

Všetky náklady inšpekcií, ktoré oprávňujú zadržanie lodí, a náklady, ktoré vznikli zrušením zamietnutia vstupu, by mal znášať vlastník alebo prevádzkovateľ.

(32)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(33)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu tejto smernice, aby sa uplatnili následné zmeny k dohovorom, medzinárodným kódexom a rezolúciám vzťahujúcim sa na ňu, a na stanovenie pravidiel vykonávania ustanovení článkov 8 a 10. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(34)

Keďže ciele tejto smernice, a to obmedzenie lodnej prepravy nespĺňajúcej normy vo vodách, ktoré spadajú pod jurisdikciu členských štátov, zlepšením inšpekčného systému Spoločenstva pre námorné lode a vytvorenie preventívnych nástrojov v oblasti znečisťovania morí, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(35)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicou 95/21/ES. Povinnosť transponovať nezmenené ustanovenia vyplýva z uvedenej smernice.

(36)

Táto smernica by sa nemala dotýkať povinností členských štátov súvisiacich s lehotami na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XV časti B do vnútroštátneho práva.

(37)

Systém štátnej prístavnej kontroly zriadený v súlade s touto smernicou by sa mal implementovať v rovnaký deň vo všetkých členských štátoch. V tejto súvislosti by Komisia mala zabezpečiť prijatie vhodných prípravných opatrení vrátane odskúšania inšpekčnej databázy a poskytnutia školenia inšpektorom.

(38)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (9) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(39)

Aby sa nekládlo neprimerané administratívne zaťaženie na vnútrozemské členské štáty, pravidlo de minimis by malo týmto členským štátom umožniť uplatňovať výnimky z ustanovení tejto smernice, čo znamená, že ak tieto členské štáty spĺňajú určité kritériá, nie sú povinné túto smernicu transponovať.

(40)

S cieľom zohľadniť skutočnosť, že francúzske zámorské departmány patria do inej geografickej oblasti, že sú vo väčšine prípadov zmluvnými stranami iných regionálnych memorand o štátnej prístavnej kontrole ako Parížskeho MoP a že dopravné prúdy medzi nimi a európskou pevninou sú veľmi obmedzené, dotknutému členskému štátu by sa malo umožniť vylúčiť tieto prístavy zo systému štátnej prístavnej kontroly, ktorý sa uplatňuje v Spoločenstve,

a)

zvýšenia zhody s medzinárodnými právnymi predpismi a príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva o námornej bezpečnosti, ochrane morského prostredia a životných a pracovných podmienkach na lodiach všetkých vlajok;

b)

stanovenia spoločných kritérií kontroly lodí prístavným štátom a harmonizácie postupov inšpekcie a zadržania, vychádzajúc z odborných znalostí a skúseností na základe Parížskeho MoP;

c)

zavedenia systému štátnej prístavnej kontroly v Spoločenstve založenom na inšpekciách vykonávaných v rámci Spoločenstva a regiónu Parížskeho MoP so zámerom, aby sa inšpekcie vykonávali na všetkých lodiach s tým, že ich frekvencia bude závisieť od ich rizikového profilu, pričom lode s vyšším rizikom budú podliehať dôkladnejšej inšpekcii, ktorá sa uskutoční v kratších intervaloch.

1.

„dohovory“ znamenajú nasledujúce dohovory s ich protokolmi a zmenami, ako aj príslušné právne záväzné kódexy v ich aktualizovanom znení:

2.

„Parížske MoP“ znamená Memorandum o porozumení o štátnej prístavnej kontrole podpísané v Paríži 26. januára 1982 v jeho aktualizovanom znení;

3.

„Rámec a postupy dobrovoľného systému auditu členského štátu Dohovoru Medzinárodnej námornej organizácie (IMO)“ znamená rezolúciu zhromaždenia IMO A.974(24);

4.

„región Parížskeho MoP“ znamená územie, na ktorom štáty, ktoré sú signatármi Parížskeho MoP, vykonávajú inšpekcie v kontexte Parížskeho MoP;

5.

„loď“ znamená akékoľvek námorné plavidlo, na ktoré sa vzťahuje jeden alebo viacero dohovorov a ktoré sa plaví pod inou vlajkou ako prístavného štátu;

6.

„prepojenie medzi loďou a prístavom“ znamená vzájomné pôsobenia, ktoré nastávajú vtedy, keď je loď priamo a okamžite ovplyvnená činnosťami, ku ktorým patrí pohyb osôb alebo tovaru na loď a z lode alebo poskytovanie prístavných služieb;

7.

„loď na kotvisku“ znamená loď v prístave alebo v inej oblasti v rámci jurisdikcie prístavu, ale nie v prístavisku, pričom dochádza k prepojeniu medzi loďou a prístavom;

8.

„inšpektor“ znamená zamestnanca verejného sektora alebo inú osobu, ktorá je náležite poverená príslušným orgánom členského štátu vykonávať inšpekcie štátnej prístavnej kontroly a zodpovedá sa tomuto orgánu;

9.

„príslušný orgán“ znamená námorný orgán zodpovedný za štátnu prístavnú kontrolu v súlade s touto smernicou;

10.

„noc“ znamená každé obdobie, ktoré podľa definície vo vnútroštátnom práve trvá minimálne sedem hodín a v každom prípade zahŕňa čas od polnoci do 5.00 hod.;

11.

„úvodná inšpekcia“ znamená návštevu inšpektora na palube lode s cieľom skontrolovať plnenie príslušných dohovorov a predpisov vrátane prinajmenšom kontroly požadovanej v článku 13 ods. 1;

12.

„podrobnejšia inšpekcia“ znamená inšpekciu lode, jej zariadenia a posádky ako celku alebo prípadne ich častí, ktoré sú predmetom hĺbkového preskúmania podľa okolností stanovených v článku 13 ods. 3, ktorá pokrýva konštrukciu lode, jej zariadenie, posádku, životné a pracovné podmienky a zhodu s postupmi lodnej prevádzky;

13.

„rozšírená inšpekcia“ znamená inšpekciu, ktorá zahŕňa aspoň body uvedené v prílohe VII. Rozšírená inšpekcia môže zahŕňať podrobnejšiu inšpekciu, kedykoľvek sú na to jasné dôvody v súlade s článkom 13 ods. 3;

14.

„sťažnosť“ znamená akúkoľvek informáciu alebo správu, ktorú predložila akákoľvek osoba alebo organizácia s oprávneným záujmom o bezpečnosť lode vrátane záujmu o bezpečnosť alebo zdravie jej posádky, životné a pracovné podmienky na lodi a prevenciu znečisťovania;

15.

„zadržanie“ znamená formálny zákaz pre loď pokračovať v plavbe v dôsledku zistených nedostatkov, ktoré samostatne alebo spolu robia loď neschopnú plavby na mori;

16.

„príkaz na zamietnutie vstupu“ znamená rozhodnutie vydané kapitánovi lode, spoločnosti zodpovednej za loď a vlajkovému štátu, v ktorom sa im oznamuje, že lodi bude zamietnutý vstup do všetkých prístavov a na kotviská Spoločenstva;

17.

„zastavenie činnosti“ znamená formálny zákaz pre loď pokračovať v činnosti v dôsledku zistených nedostatkov, ktoré by samostatne alebo spolu znamenali ohrozenie pokračujúcej plavby;

18.

„spoločnosť“ znamená osobu, ktorá vlastní loď, alebo akúkoľvek inú organizáciu alebo osobu, ktorou je napr. manažér alebo nájomca lode, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku lode od jej vlastníka a ktorá pri preberaní tejto zodpovednosti súhlasila s tým, že na seba preberie všetky povinnosti a záväzky stanovené v Medzinárodnom kódexe bezpečného riadenia lodí (ISM);

19.

„uznaná organizácia“ znamená klasifikačnú spoločnosť alebo iný súkromný subjekt, ktorý vykonáva štatutárne úlohy v mene správneho orgánu vlajkového štátu;

20.

„štatutárne osvedčenie“ znamená osvedčenie vydané vlajkovým štátom alebo v jeho mene v súlade s dohovormi;

21.

„osvedčenie o klasifikácii “ znamená dokument, ktorým sa potvrdzuje zhoda s kapitolou II-1 časťou A-1 pravidlom 3-1 SOLAS 74;

22.

„inšpekčná databáza“ znamená informačný systém, ktorý napomáha implementáciu systému štátnej prístavnej kontroly v rámci Spoločenstva a ktorý sa týka údajov týkajúcich sa inšpekcií vykonaných v rámci Spoločenstva a regiónu Parížskeho MoP.

a)

inšpekcie na lodiach s faktorom priority I, ako sa uvádza v článku 12 písm. a), ktoré zastavujú v jeho prístavoch a na kotviskách, a

b)

ročne celkový počet inšpekcií na lodiach s faktorom priority I a II, ako sa uvádza v článku 12 písm. a) a b), ktorý zodpovedá aspoň jeho podielu na celkovom počte inšpekcií, ktoré sa majú ročne vykonať v rámci Spoločenstva a regiónu Parížskeho MoP. Inšpekčný podiel každého členského štátu sa zakladá na počte jednotlivých lodí, ktoré zastavia v prístavoch dotknutého členského štátu, vo vzťahu k súčtu počtu jednotlivých lodí, ktoré zastavia v prístavoch jednotlivých štátov v rámci Spoločenstva a regiónu Parížskeho MoP.

a)

5 % z celkového počtu lodí s faktorom priority I s vysokorizikovým profilom, ktoré zastavujú v jeho prístavoch a na kotviskách;

b)

10 % z celkového počtu lodí s faktorom priority I, ktoré nemajú vysokorizikový profil a ktoré zastavujú v jeho prístavoch a na kotviskách.

a)

ak sa inšpekcia môže vykonať pri ďalšom zastavení lode v tom istom členskom štáte za predpokladu, že loď medzitým nezastavuje v žiadnom inom prístave v rámci Spoločenstva alebo regiónu Parížskeho MoP a že odklad nie je dlhší než 15 dní, alebo

b)

ak sa inšpekcia môže vykonať v inom prístave zastavenia v rámci Spoločenstva alebo regiónu Parížskeho MoP do 15 dní, ak štát, v ktorom sa tento prístav zastavenia nachádza, vopred súhlasil s vykonaním inšpekcie.

a)

v posúdení príslušného orgánu by vykonanie inšpekcie predstavovalo riziko pre bezpečnosť inšpektorov, loď, jej posádku, prístav alebo morské prostredie alebo

b)

zastavenie lode sa uskutočňuje len počas noci; v tomto prípade členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa v prípade potreby mohla vykonať inšpekcia na lodiach, ktoré pravidelne zastavujú počas noci.

a)

sa na lodi vykoná inšpekcia v inom prístave alebo na kotvisku v rámci Spoločenstva alebo regiónu Parížskeho MoP v súlade s prílohou I do 15 dní alebo

b)

zastavenie lode sa uskutočňuje len počas noci alebo je toto zastavenie prikrátke na to, aby sa inšpekcia vykonala uspokojivo, a dôvod vynechania inšpekcie je zaznamenaný v inšpekčnej databáze, alebo

c)

podľa posúdenia príslušného orgánu by vykonanie inšpekcie predstavovalo riziko pre bezpečnosť inšpektorov, lode, jej posádky, prístav alebo morské prostredie a dôvod vynechania inšpekcie je zaznamenaný v inšpekčnej databáze.

a)

generické parametre:

generické parametre sa zakladajú na type, veku, vlajke, uznaných zainteresovaných organizáciách a výkone spoločnosti v súlade s prílohou I časťou I.1 a prílohou II;

b)

historické parametre:

historické parametre sa zakladajú na počte nedostatkov a zdržaní v priebehu daného obdobia v súlade s prílohou I časťou I.2 a prílohou II.

a)

kritérií súvisiacich s vlajkovým štátom;

b)

kritérií súvisiacich s výkonom spoločnosti,

a)

lode podliehajú pravidelným inšpekciám vo vopred určených intervaloch v závislosti od ich rizikového profilu v súlade s prílohou I časťou I. Interval medzi pravidelnými inšpekciami lodí sa pri znížení rizika predĺži. V prípade lodí s vysokorizikovým profilom nepresiahne tento interval šesť mesiacov;

b)

lode podliehajú dodatočnej inšpekcii bez ohľadu na obdobie od ich poslednej pravidelnej inšpekcie takto:

a)

vyberie lode, ktoré sa musia podrobiť povinnej inšpekcii, uvedené ako lode „s faktorom priority I“, v súlade so systémom výberu opísaným v prílohe I časti II bode 3A;

b)

môže vybrať lode, na ktorých sa má vykonať inšpekcia, uvedené ako lode „s faktorom priority II“, v súlade s prílohou I časťou II bodom 3B.

1.

príslušný orgán zabezpečí, aby inšpektor pri každej úvodnej inšpekcii lode minimálne:

2.

ak sa po vykonaní inšpekcie uvedenej v bode 1 odstránenie nedostatkov, ktoré sa uskutoční v ďalšom prístave zastavenia, zaznamená do inšpekčnej databázy, príslušný orgán tohto ďalšieho prístavu môže rozhodnúť o tom, že sa nevykonajú overenia uvedené v bode 1 písm. a) a c);

3.

vždy keď sú jasné dôvody na konštatovanie po inšpekcii uvedenej v bode 1, že stav lode, jej zariadenia alebo posádky dostatočne nespĺňa príslušné požiadavky dohovoru, vykoná sa podrobnejšia inšpekcia vrátane ďalšej kontroly zhody s požiadavkami lodnej prevádzky.

„Jasné dôvody“ existujú vtedy, ak inšpektor nájde dôkaz, ktorý na základe jeho odborného posúdenia oprávňuje podrobnejšiu inšpekciu lode, jej zariadenia alebo jej posádky.

Príklady „jasných dôvodov“ sú uvedené v prílohe V.

—

lode s vysokorizikovým profilom,

—

osobné lode, ropné tankery, tankery na prepravu plynov, chemické tankery alebo lode na hromadný náklad, ktoré majú viac ako 12 rokov,

—

lode s vysokorizikovým profilom alebo osobné lode, ropné tankery, tankery na prepravu plynov, chemické tankery alebo lode na hromadný náklad, ktoré majú viac ako 12 rokov, v prípadoch prvoradých alebo neočakávaných faktorov,

—

lode, ktoré na základe príkazu na zamietnutie vstupu vydaného v súlade s článkom 16 podliehajú opakovanej inšpekcii.

—

sa plaví pod vlajkou štátu, ktorého miera zadržania spadá do čierneho zoznamu prijatého v súlade s Parížskym MoP na základe informácií zaznamenaných v inšpekčnej databáze a každoročne uverejňovaného Komisiou, a ktorá bola zadržaná alebo bol vydaný príkaz na zamedzenie jej prevádzky podľa smernice 1999/35/ES viac ako dvakrát v priebehu predchádzajúcich 36 mesiacov v prístave alebo na kotvisku členského štátu alebo štátu, ktorý je signatárom Parížskeho MoP, alebo

—

sa plaví pod vlajkou štátu, ktorého miera zadržania spadá do sivého zoznamu prijatého v súlade s Parížskym MoP na základe informácií zaznamenaných v inšpekčnej databáze a uverejňovaného každoročne Komisiou, a ktorá bola zadržaná alebo bol vydaný príkaz na zamedzenie jej prevádzky podľa smernice 1999/35/ES viac ako dvakrát v priebehu predchádzajúcich 24 mesiacov v prístave alebo na kotvisku členského štátu alebo štátu, ktorý je signatárom Parížskeho MoP,

—

sa loď plaví pod vlajkou štátu, ktorého miera zadržania nespadá ani do čierneho ani do sivého zoznamu uvedeného v odseku 1,

—

štatutárne osvedčenie a osvedčenie o klasifikácii lode vydala organizácia alebo organizácie, ktoré sú uznané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 391/2009 z 23. apríla 2009 o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí (prepracované znenie) (12),

—

loď spravuje spoločnosť s vysokou úrovňou výkonnosti podľa prílohy I časti I bodu 1 a

—

sa splnili podmienky uvedené v odsekoch 3 až 9 prílohy VIII.

a)

členské štáty zabezpečia, aby sa inšpekčná databáza bezodkladne zmenila zodpovedajúcim spôsobom;

b)

členský štát, v ktorom bol vydaný príkaz na zadržanie alebo zamietnutie vstupu, do 24 hodín od takéhoto rozhodnutia zabezpečí opravu informácií uverejnených v súlade s článkom 26.

a)

bez splnenia podmienok určených príslušným orgánom ktoréhokoľvek členského štátu v inšpekčnom prístave alebo

b)

ktoré odmietnu splniť platné požiadavky dohovorov nepriplávaním do určenej opravárenskej lodenice.

—

informácie o lodi (názov, identifikačné číslo IMO, volací znak a vlajku),

—

informácie o plavbe (posledný prístav zastavenia, prístav určenia),

—

opis zjavných anomálií, ktoré sa zistili na palube.

—

informácie oznámené v súlade s článkom 9 a prílohou III,

—

informácie o lodiach, ktoré neposkytli žiadne informácie požadované touto smernicou a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/59/ES z 27. novembra 2000 o prístavných zberných zariadeniach na lodný odpad a zvyšky nákladu (14) a smernicou 2002/59/ES, prípadne aj nariadením (ES) č. 725/2004,

—

informácie o lodiach, ktoré vyplávali na more bez splnenia ustanovení článkov 7 alebo 10 smernice 2000/59/ES,

—

informácie o lodiach, ktorým bol zamietnutý vstup alebo ktoré boli vyhostené z prístavu z bezpečnostných dôvodov,

—

informácie o zjavných anomáliách v súlade s článkom 23.

a)

upravuje prílohy okrem prílohy I s cieľom zohľadniť zmeny a doplnenia právnych predpisov Spoločenstva o námornej bezpečnosti, ktoré nadobudli účinnosť, ako aj dohovorov, medzinárodných kódexov a rezolúcií príslušných medzinárodných organizácií, a vývoj v rámci Parížskeho MoP;

b)

mení definície odkazujúce na dohovory, medzinárodné kódexy a rezolúcie a právne predpisy Spoločenstva, ktoré sú relevantné na účely tejto smernice.