14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/1

(1)

Vedľajšie živočíšne produkty neurčené na ľudskú spotrebu sú potenciálnym zdrojom rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Predchádzajúce krízy spojené s výskytom slintačky a krívačky, šírením prenosných spongiformných encefalopatií, akou je bovinná spongiformná encefalopatia (BSE) a výskyt dioxínov v krmivách poukázali na dôsledky nesprávneho používania určitých vedľajších živočíšnych produktov pre verejné zdravie a zdravie zvierat, na bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca a dôveru spotrebiteľa. Okrem toho takéto krízy svojím vplyvom na sociálno-ekonomickú situáciu poľnohospodárov a dotknuté priemyselné odvetvia a na dôveru spotrebiteľa, pokiaľ ide o bezpečnosť produktov živočíšneho pôvodu, môžu mať takisto širší negatívny vplyv na celú spoločnosť. Výskyt chorôb by mohol takisto negatívne vplývať na životné prostredie, nielen v dôsledku problémov s odstraňovaním, ale aj v súvislosti s biodiverzitou.

(2)

Vedľajšie živočíšne produkty vznikajú hlavne pri zabíjaní zvierat na ľudskú spotrebu, pri výrobe produktov živočíšneho pôvodu, napríklad mliečnych výrobkov, a pri odstraňovaní uhynutých zvierat a v priebehu opatrení na kontrolu chorôb. Bez ohľadu na ich pôvod predstavujú potenciálne riziko pre verejné zdravie, zdravie zvierat, a životné prostredie. Toto riziko je potrebné primerane kontrolovať, a to buď bezpečným odstránením takýchto produktov alebo ich použitím na rôzne účely za predpokladu, že sa uplatňujú prísne podmienky na minimalizovanie zdravotných rizík.

(3)

Odstránenie všetkých vedľajších živočíšnych produktov nie je reálnou možnosťou, keďže by viedlo k neúnosným nákladom a rizikám pre životné prostredie. Práve naopak, v záujme všetkých občanov je, aby sa široký okruh vedľajších živočíšnych produktov bezpečne využíval udržateľným spôsobom na rôzne účely za predpokladu, že sa minimalizujú zdravotné riziká. Široký okruh vedľajších živočíšnych produktov sa skutočne bežne využíva v dôležitých výrobných odvetviach, akými sú farmaceutický, krmivársky a kožiarsky priemysel.

(4)

Novými technológiami sa možné použitie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov rozšírilo na mnohé výrobné odvetvia, najmä na výrobu energie. Používaním takýchto nových technológií však môžu vznikať zdravotné riziká, ktoré je potrebné takisto minimalizovať.

(5)

Hygienické predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na zber, prepravu, nakladanie, ošetrenie, transformáciu, spracovanie, skladovanie, uvádzanie na trh, distribúciu, používanie alebo odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov by mali byť ustanovené v ucelenom a komplexnom rámci.

(6)

Takéto všeobecné pravidlá by mali byť primerané rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat, ktoré vedľajšie živočíšne produkty predstavujú, keď s nimi prevádzkovatelia prichádzajú do styku v jednotlivých fázach reťazca od zberu po ich použitie alebo odstránenie. V predpisoch by sa takisto mali zohľadniť riziká, ktoré pri týchto činnostiach vznikajú pre životné prostredie. Do rámca Spoločenstva by sa mali zahrnúť hygienické predpisy na uvádzanie vedľajších živočíšnych produktov na trh, ako aj obchodovanie s nimi vo vnútri Spoločenstva a ich prípadný dovoz.

(7)

V nariadení (ES) č. 1774/2002 (3) Európsky parlament a Rada ustanovili hygienické predpisy Spoločenstva týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov neurčených na ľudskú spotrebu. Týmto nariadením sa na základe vedeckých stanovísk a ako opatrenie v rámci Bielej knihy Komisie z 12. januára 2000 o bezpečnosti potravín zaviedol súbor predpisov zameraných na ochranu bezpečnosti potravinového a krmivového reťazca, čím sa pridalo k právnym predpisom Spoločenstva o potravinách a krmivách. Uvedenými pravidlami sa v Spoločenstve významne zvýšila úroveň ochrany pred rizikami spojenými s vedľajšími živočíšnymi produktmi.

(8)

Nariadením (ES) č. 1774/2002 sa zaviedla klasifikácia vedľajších živočíšnych produktov do troch kategórií podľa stupňa rizika. Od prevádzkovateľov sa vyžaduje, aby od seba oddeľovali vedľajšie živočíšne produkty rôznych kategórií, ak majú záujem využiť vedľajšie živočíšne produkty, ktoré nepredstavujú významné riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat, najmä ak takéto produkty pochádzajú z materiálu vhodného na ľudskú spotrebu. Týmto nariadením sa takisto zaviedla zásada, že hospodárske zvieratá by sa nemali kŕmiť vysoko rizikovým materiálom a že materiálom pochádzajúcim zo zvierat by sa nemali kŕmiť druhy, z ktorých pochádzajú. Podľa tohto nariadenia sa do krmivového reťazca môže uviesť len materiál zo zvierat, ktoré boli podrobené veterinárnej prehliadke. Okrem toho sa v ňom stanovujú predpisy pre spracovateľské normy, ktorými sa zabezpečuje zníženie rizika.

(9)

Podľa článku 35 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1774/2002 má Komisia predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade o opatreniach, ktoré členské štáty prijali na dosiahnutie súladu s uvedeným nariadením. Správa má byť podľa potreby doplnená legislatívnymi návrhmi. Správa bola predložená 21. októbra 2005 a zdôraznila skutočnosť, že zásady nariadenia (ES) č. 1774/2002 by sa mali zachovať. Okrem toho poukázala na oblasti, v ktorých sa zmeny a doplnenia pokladali za potrebné, najmä – ozrejmiť uplatniteľnosť predpisov na hotové produkty, vzťah medzi ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva a klasifikácia určitého materiálu. Zistenia v rámci sérií zisťovacích misií, ktoré Potravinový a veterinárny úrad komisie (FVO) uskutočnil v členských štátoch v rokoch 2004 a 2005, uvedené závery podporujú. Podľa FVO sú zlepšenia potrebné v súvislosti s vysledovateľnosťou toku vedľajších živočíšnych produktov a účinnosťou a harmonizáciu úradných kontrol.

(10)

Vedecký riadiaci výbor, ktorý bol v roku 2002 nahradený Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA), prijal niekoľko stanovísk týkajúcich sa vedľajších živočíšnych produktov. Tieto stanoviská poukazujú na potrebu zachovať základné zásady nariadenia (ES) č. 1774/2002, najmä na skutočnosť, že vedľajšie živočíšne produkty pochádzajúce zo zvierat, pri ktorých sa zdravotnou prehliadkou preukázalo, že nie sú vhodné na ľudskú spotrebu, by sa nemali uvádzať do krmivového reťazca. Tieto vedľajšie živočíšne produkty sa však môžu zhodnotiť a použiť na výrobu technických alebo priemyselných produktov, ak splnia osobitné zdravotné podmienky.

(11)

V záveroch predsedníctva Rady k správe Komisie z 21. októbra 2005, ktoré boli prijaté v decembri 2005, a počas následných konzultácií uskutočnených Komisiou sa zdôraznilo, že pravidlá ustanovené v nariadení (ES) č. 1774/2002 by sa mali vylepšiť. Mali by jasne ustanoviť hlavné ciele predpisov o vedľajších živočíšnych produktoch, a to kontrola rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat a ochrana bezpečnosti potravinového a krmivového reťazca. Ustanovenia tohto nariadenia by mali umožniť dosiahnutie uvedených cieľov.

(12)

Predpisy o vedľajších živočíšnych produktoch ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať na produkty, ktoré sa podľa právnych predpisov Spoločenstva nesmú použiť na ľudskú spotrebu, a najmä v prípadoch, keď nie sú v súlade s právnymi predpismi v oblasti hygieny potravín alebo keď sa nesmú uvádzať na trh ako potraviny vzhľadom na to, že nie sú bezpečné, a to buď preto, že sú škodlivé pre zdravie alebo sú nevhodné na ľudskú spotrebu (vedľajšie živočíšne produkty „zo zákona“). Uvedené pravidlá by sa však mali vzťahovať aj na produkty živočíšneho pôvodu, ktoré sú v súlade s pravidlami týkajúcimi sa možného použitia na ľudskú spotrebu alebo ktoré sú surovinami na výrobu produktov na ľudskú spotrebu, aj keď sú prípadne určené na iné účely (vedľajšie živočíšne produkty „na základe výberu“).

(13)

Okrem toho, s cieľom predchádzať rizikám pochádzajúcim z voľne žijúcej zveri, predpisy ustanovené v tomto nariadení by sa mali vzťahovať na telá alebo časti tiel zvierat s podozrením z nakazenia prenosnou chorobou. Ich zahrnutie do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by však nemalo mať za následok povinnosť zberu a odstraňovania tiel voľne žijúcej zveri, ktorá uhynula alebo bola ulovená vo svojom prirodzenom životnom prostredí. Ak sa dodržiavajú osvedčené poľovnícke postupy, vnútornosti a ostatné časti tiel voľne žijúcej zveri sa môžu bezpečne odstrániť na mieste. Tieto postupy znižovania rizika sa v členských štátoch už v praxi uplatňujú a v niektorých prípadoch sa zakladajú na kultúrnych tradíciách alebo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorými sa reguluje poľovníctvo. V právnych predpisoch Spoločenstva, najmä v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú osobitné hygienické pravidlá týkajúce sa potravín živočíšneho pôvodu (4), sa ustanovujú pravidlá nakladania s mäsom a vedľajšími živočíšnymi produktmi z voľne žijúcej zveri. Týmito pravidlami sa rovnako ukladá školeným osobám, napríklad poľovníkom zodpovednosť za predchádzanie riziku. Vzhľadom na prípadné riziká pre potravinový reťazec by sa na vedľajšie živočíšne produkty z usmrtenej voľne žijúcej zveri malo toto nariadenie vzťahovať len do tej miery, do akej sa právne predpisy v oblasti hygieny potravín uplatňujú na uvádzanie takejto zveriny na trh a týka sa činností uskutočňovaných v prevádzkarňach na nakladanie so zverinou. Okrem toho by sa toto nariadenie malo vzťahovať na vedľajšie živočíšne produkty určené na výrobu loveckých trofejí s cieľom predchádzať rizikám pre zdravie zvierat vyplývajúcim z týchto vedľajších produktov.

(14)

Predpisy ustanovené v tomto nariadení by sa mali uplatňovať na vedľajšie živočíšne produkty pochádzajúce z vodných živočíchov okrem materiálu z rybárskych lodí, ktoré sú prevádzkované v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hygieny potravín. Mali by sa však prijať opatrenia primerané riziku, čo sa týka nakladania s materiálom pochádzajúcim z pitvania rýb na rybárskych lodiach s príznakmi choroby a jeho odstránenia. Tieto opatrenia určené na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať na základe posúdenia rizika, ktoré vykoná príslušná vedecká inštitúcia so zreteľom na dostupné dôkazy o efektívnosti niektorých opatrení určených na boj proti šíreniu chorôb prenosných na ľudí, najmä šíreniu niektorých parazitov.

(15)

Vzhľadom na obmedzené riziká materiálov používaných ako surové krmivo pre spoločenské zvieratá na farme alebo dodávaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov konečným užívateľom, by sa na niektoré činnosti súvisiace s takýmto surovým krmivom pre spoločenské zvieratá nemali vzťahovať pravidlá ustanovené v tomto nariadení.

(16)

Je vhodné, aby sa v tomto nariadení spresnilo, ktoré zvieratá sa majú klasifikovať ako spoločenské zvieratá tak, aby sa vedľajšie produkty pochádzajúce z takýchto zvierat nepoužívali do krmív pre hospodárske zvieratá. Klasifikovať ako spoločenské zvieratá by sa mali najmä zvieratá chované na iné ako hospodárske účely, napríklad chované ako spoločník človeka.

(17)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa v tomto nariadení mali používať niektoré pojmy vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001 z 22. mája 2001, ktorým sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie niektorých prenosných spongioformných encefalopatií (5), a v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade (6). Malo by sa ozrejmiť odkazovanie na smernicu Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov využívaných na experimentálne a ostatné vedecké účely (7).

(18)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa v tomto nariadení malo používať vymedzenie pojmov pre vodné živočíchy a produkty z nich ustanovené v smernici Rady 2006/88/ES z 24. októbra 2006 o zdravotných požiadavkách na živočíchy a produkty akvakultúry a o prevencii a kontrole niektorých chorôb vodných živočíchov (8). Súčasne by sa na vodné bezstavovce, na ktoré sa toto vymedzenie pojmov nevzťahuje a ktoré nepredstavujú riziko prenosu choroby, mali vzťahovať rovnaké požiadavky ako na vodné živočíchy.

(19)

V smernici Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov (9) sa stanovujú podmienky na udelenie povolenia na skládku. V tomto nariadení by sa malo ustanoviť odstránenie vedľajších živočíšnych produktov na skládkach, ktorým bolo takéto povolenie vydané.

(20)

Primárna zodpovednosť za uskutočňovanie činností v súlade s týmto nariadením by mala spočívať predovšetkým na prevádzkovateľoch. Z hľadiska verejného záujmu, pokiaľ ide o predchádzanie rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat, je žiaduce, aby sa zaviedol taký systém zberu a odstraňovania, ktorým sa zabezpečí bezpečné používanie alebo bezpečné odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sa nesmú použiť alebo sa nepoužívajú z ekonomických dôvodov. Rozsah systému zberu a odstraňovania by mal v každom členskom štáte zodpovedať skutočnému množstvu vznikajúcich vedľajších živočíšnych produktov. Z preventívnych dôvodov by mal takisto zodpovedať potrebám rozšírených kapacít odstraňovania v prípade rozsiahleho výskytu nákazlivých chorôb alebo dočasných technických nedostatkov existujúceho zariadenia na odstraňovanie. Za predpokladu, že požiadavky tohto nariadenia sú splnené, mala by sa povoliť spolupráca členských štátov navzájom a spolupráca s tretími krajinami.

(21)

Je dôležité určiť počiatočný bod v životnom cykle vedľajšieho živočíšneho produktu, od ktorého by sa mali uplatňovať požiadavky tohto nariadenia. Keď sa z produktu stane vedľajší živočíšny produkt, nemal by sa dostať späť do potravinového reťazca. Na nakladanie s niektorými surovinami, ako napríklad s kožami spracúvanými v prevádzkarňach alebo závodoch, ktoré sú začlenené zároveň do potravinového reťazca aj do reťazca s vedľajšími živočíšnymi produktmi, sa vzťahujú osobitné okolnosti. V týchto prípadoch by sa mali prijať potrebné opatrenia na oddelenie, aby sa zmiernili prípadné riziká pre potravinový reťazec v dôsledku krížovej kontaminácie. Pre ostatné prevádzkarne by sa mali v závislosti od rizika určiť podmienky na predchádzanie krížovej kontaminácii, najmä prostredníctvom oddelenia reťazca s vedľajšími živočíšnymi produktmi a potravinového reťazca.

(22)

V záujme právnej istoty a riadnej kontroly prípadných rizík by sa mal stanoviť koncový bod výrobného reťazca pre produkty, ktoré už nemajú priamy dosah na bezpečnosť krmivového reťazca. Pre niektoré produkty, ktoré sú regulované právnymi predpismi Spoločenstva, by sa mal tento koncový bod stanoviť na stupni výroby. Produkty, ktoré dosiahli tento koncový bod, by mali byť vyňaté z kontrol v rámci tohto nariadenia. Pre produkty, ktoré prekročili koncový bod, by sa malo najmä umožniť, aby sa mohli uvádzať na trh bez obmedzení tohto nariadenia a aby mohli s nimi nakladať a aby ich mohli prepravovať prevádzkovatelia, ktorí neboli schválení ani registrovaní v súlade s týmto nariadením.

(23)

Malo by byť však možné zmeniť tento koncový bod, najmä ak sa objaví nové riziko. V nariadení (ES) č. 1774/2002 sa niektoré produkty, a to najmä guáno, niektoré kože ošetrené osobitnými spôsobmi, ako napríklad činením, a niektoré lovecké trofeje, vynímajú z požiadaviek uvedeného nariadenia. Za príslušných podmienok by sa podobné výnimky mohli umožniť pre produkty, ako napríklad oleochemické produkty a konečné produkty pri výrobe bionafty, a to vo vykonávacích opatreniach, ktoré sa majú prijať v súvislosti s týmto nariadením.

(24)

S cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat by členské štáty mali naďalej prijímať potrebné opatrenia na predchádzanie dodávkam vedľajších živočíšnych produktov z uzavretých oblastí alebo prevádzkarní najmä v prípade výskytu choroby uvedenej v smernici Rady 92/119/EHS zo 17. decembra 1992, ktorou sa zavádzajú všeobecné opatrenia Spoločenstva na kontrolu určitých chorôb zvierat a osobitné opatrenia týkajúce sa vezikulárnej choroby ošípaných (10).

(25)

Činnosti s vedľajšími živočíšnymi produktmi, ktoré môžu predstavovať vysoký stupeň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat, by sa mali uskutočňovať výlučne v prevádzkarňach alebo závodoch, ktoré boli príslušným orgánom na takéto činnosti vopred schválené. Uvedená podmienka by sa mala uplatňovať najmä na spracovateľské prevádzkárne alebo závody a iné prevádzkarne alebo závody, v ktorých sa nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi s priamym dosahom na bezpečnosť krmivového reťazca alebo v ktorých sa tieto produkty skladujú. Pokiaľ sa predíde krížovej kontaminácii, malo by sa povoliť nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi viac ako jednej kategórie v rámci tej istej prevádzkarne alebo závodu. Takisto by mala byť povolená úprava uvedených podmienok v prípade, že objem materiálu na odstránenie a spracovanie vzrastie v dôsledku rozsiahleho výskytu choroby, pokiaľ sa zabezpečí, že takéto dočasné použitie za upravených podmienok nepovedie k šíreniu rizík nákazy.

(26)

Takéto schvaľovanie by však nemalo byť potrebné v prípade prevádzkarní alebo závodov, v ktorých sa nakladá s určitými bezpečnými materiálmi alebo sa spracúvajú určité bezpečné materiály, akými sú produkty spracované do takej miery, že už nepredstavujú riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Takéto prevádzkarne alebo závody by mali byť registrované, aby sa umožnila úradná kontrola toku materiálu a zabezpečila sa ich vysledovateľnosť. Uvedená povinnosť registrácie by sa mala uplatňovať aj na prevádzkovateľov, ktorí prepravujú vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, s výnimkou prevádzkovateľov, ktorí už nepodliehajú žiadnej kontrole vzhľadom na to, že bol určený koncový bod v reťazci.

(27)

Prevádzkarne alebo závody by mali byť schválené po tom, ako predložia príslušnému orgánu informácie a po kontrole na mieste, z ktorej vyplynie, že sú splnené požiadavky tohto nariadenia na infraštruktúru a vybavenie prevádzkarne alebo závodu tak, že sa primerane zvládnu všetky riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat súvisiace s činnosťou prevádzky. Malo by byť možné udeliť podmienečné schválenie, aby sa prevádzkovateľom umožnilo napraviť nedostatky predtým, ako bude prevádzkarni alebo závodu udelené úplné schválenie.

(28)

Prevádzkarne alebo závody, ktoré už boli schválené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva v oblasti hygieny potravín, by už nemali podliehať schváleniu alebo registrácii podľa tohto nariadenia, keďže pri schvaľovaní alebo registrácii podľa uvedených právnych predpisov Spoločenstva sa už ciele tohto nariadenia zohľadnili. Prevádzkarne alebo zariadenia, ktoré boli schválené alebo registrované v súlade s právnymi predpismi v oblasti hygieny potravín, by však mali mať povinnosť splniť podmienky tohto nariadenia a mala by sa vykonať úradná kontrola na účely overenia súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

(29)

vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty by sa na základe posúdenia rizík mali zatriediť do troch kategórií odrážajúcich stupeň rizika, ktoré predstavujú pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Zatiaľ čo vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty predstavujúce vysoké riziko by sa mali používať len na účely mimo krmivového reťazca, ich používanie s nižšou mierou rizika by za bezpečných podmienok malo byť povolené.

(30)

Vedecký alebo technologický pokrok môže viesť k vyvinutiu postupov na vylúčenie alebo zníženie rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat. V záujme zohľadnenia takéhoto pokroku by mali byť možné úpravy v zoznamoch vedľajších živočíšnych produktov uvedených v tomto nariadení. V súlade so všeobecnými zásadami právnych predpisov Spoločenstva zameranými na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat by každej takejto zmene malo predchádzať posúdenie rizika, ktoré v závislosti od posudzovaného vedľajšieho živočíšneho produktu uskutoční vhodná vedecká inštitúcia, ako napríklad EFSA, Európska agentúra pre lieky alebo Vedecký výbor pre spotrebné výrobky. Malo by však byť jasné, že pokiaľ sa vedľajšie živočíšne produkty viacerých kategórií zmiešajú, so zmesou sa má nakladať podľa noriem stanovených pre zložku zmesi patriacej do kategórie s najvyšším rizikom.

(31)

Vzhľadom na vysoké riziko pre verejné zdravie by sa najmä vedľajšie živočíšne produkty predstavujúce riziko prenosnej spongiformnej encefalopatie (PSE) nemali používať na kŕmenie. Toto obmedzenie by sa malo uplatňovať aj na voľne žijúce zvieratá, ktoré by mohli nákazlivú chorobu prenášať. Toto obmedzenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa skrmovania vedľajších živočíšnych produktov ustanovené v nariadení (ES) č. 999/2001.

(32)

Vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat používaných na pokusy v zmysle smernice 86/609/EHS by sa z používania v krmive mali rovnako vylúčiť, pretože predstavujú potenciálne riziká vyplývajúce z týchto vedľajších živočíšnych produktov. Členské štáty však môžu umožniť používanie vedľajších živočíšnych produktov zo zvierat, ktoré boli použité na pokusy testovania nových krmivových doplnkových látok v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1831/2003 z 22. septembra 2003 o doplnkových látkach určených na používanie vo výžive zvierat (11).

(33)

Používanie niektorých látok a produktov je nezákonné podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (12) a podľa smernice Rady 96/22/ES z 29. apríla 1996 o zákaze používania určitých látok s hormonálnym alebo tyreostatickým účinkom a beta-agonistov pri chove dobytka (13). Okrem toho smernicou Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch (14) sa ustanovujú ďalšie pravidlá monitorovania určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a produktoch živočíšneho pôvodu. Smernicou Rady 96/23/ES sa takisto stanovujú pravidlá, ktoré sa uplatňujú, pokiaľ prítomnosť rezíduí povolených látok alebo kontaminantov prekračuje určité povolené limity. V záujme zaručenia konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva by sa produkty živočíšneho pôvodu, v ktorých sa zistia látky v nesúlade s nariadením (EHS) č. 2377/90 a smernicami 96/22/ES a 96/23/ES, mali klasifikovať ako materiál kategórie 1 alebo kategórie 2 podľa rizika, ktoré predstavujú pre potravinový a krmivový reťazec.

(34)

Hnoj a obsah tráviaceho traktu by nebolo potrebné odstraňovať, pokiaľ sa ich správnym ošetrením zabezpečí, že sa pri ich pridávaní do pôdy nebudú prenášať choroby. Vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat, ktoré uhynú na farme a zvierat usmrtených z dôvodu tlmenia chorôb by sa nemali používať v krmivovom reťazci. Toto obmedzenie by sa takisto malo vzťahovať na dovezené vedľajšie živočíšne produkty povoľované na vstupe do Spoločenstva, pokiaľ na základe kontroly na hraničnej stanici Spoločenstva nie sú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, a na produkty, ktoré na základe kontrol uskutočnených vo vnútri Spoločenstva nespĺňajú požiadavky Spoločenstva. Nedodržanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín (15) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 767/2009 z 13. júla 2009 o uvádzaní krmív na trh a ich používaní (16) by nemalo byť dôvodom na vylúčenie produktov predložených na hraničnú inšpekciu z krmivového reťazca.

(35)

Od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1774/2002 sa automatickou klasifikáciou niektorých produktov ako materiálu kategórie 2 výrazne obmedzuje ich možné použitie, čo nie je primerané rizikám, ktoré predstavujú. V dôsledku tohto by sa uvedené vedľajšie živočíšne produkty mali klasifikovať ako materiál kategórie 3, aby sa umožnilo ich použitie na určité kŕmne účely. Pokiaľ ide o všetky ostatné vedľajšie živočíšne produkty, ktoré nie sú uvedené v jednej z troch kategórií, z preventívnych dôvodov by sa mala zachovať ich automatická klasifikácia ako materiálu kategórie 2, a to najmä s cieľom posilniť zásadu všeobecného vylúčenia takéhoto materiálu z krmivového reťazca hospodárskych zvierat, iných ako kožušinových zvierat.

(36)

Ďalšie právne predpisy, ktoré nadobudli účinnosť po prijatí nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (17), a to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (18), nariadenie (ES) č. 853/2004 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 183/2005 z 12. januára 2005, ktorým sa stanovujú požiadavky na hygienu krmív (19), a pre ktoré je nariadenie (ES) č. 1774/2002 doplnkovým predpisom, kladú hlavnú zodpovednosť, pokiaľ ide o súlad s právnymi predpismi Spoločenstva zameranými na ochranu verejného zdravia a zdravie zvierat, na prevádzkovateľov potravinárskych podnikov. Podľa uvedených právnych predpisov pripadá hlavná zodpovednosť za zabezpečovanie súladu s týmto nariadením prevádzkovateľom, ktorí uskutočňujú činnosti, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje. Pokiaľ ide o túto povinnosť, mali by sa ďalej objasniť a špecifikovať prostriedky na zabezpečenie vysledovateľnosti, akými sú oddelený zber a pohyb vedľajších živočíšnych produktov. Zavedené systémy zabezpečovania vysledovateľnosti produktov výhradne v obehu na národnej úrovni inými spôsobmi by malo pokračovať, ak poskytnú zodpovedajúce informácie. Malo by sa urobiť všetko pre to, aby sa podporovalo využívanie elektronických a iných prostriedkov dokumentácie, ktoré nezahŕňajú papierové záznamy, za podmienky, že zaručujú úplnú vysledovateľnosť.

(37)

Na zabezpečenie splnenia požiadaviek tohto nariadenia v rámci prevádzkarne alebo závodu je potrebný systém vlastných kontrol. Počas úradných kontrol by príslušné orgány mali zohľadňovať vykonávanie vlastných kontrol. V niektorých prevádzkarňach alebo závodoch by sa mali vlastné kontroly vykonávať pomocou systému založeného na zásadách analýzy rizík a kritických kontrolných bodov (HACCP). Zásady HACCP by mali vychádzať zo skúseností s ich uplatňovaním v rámci právnych predpisov Spoločenstva o hygiene potravín a krmív. V tomto ohľade by mohli národné usmernenia o správnej praxi slúžiť ako užitočný nástroj na uľahčovanie praktického vykonávania zásad HACCP a iných aspektov tohto nariadenia.

(38)

Vedľajšie živočíšne produkty by sa mali používať len pokiaľ sa riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat minimalizujú počas ich spracovania a uvádzania odvodených produktov vyrobených na základe vedľajších živočíšnych produktov na trh. Pokiaľ toto nie je možné, vedľajšie živočíšne produkty by sa mali odstrániť za bezpečných podmienok. Dostupné možnosti použitia vedľajších živočíšnych produktov rôznych kategórií v súlade s ostatnými právnymi predpismi Spoločenstva by sa mali objasniť. Vo všeobecnosti by mali byť pre nižšie rizikové kategórie dostupné aj možnosti vyššej rizikovej kategórie, okrem prípadov, keď sa uplatňujú osobitné okolnosti vzhľadom na riziko súvisiace s niektorým vedľajšími živočíšnymi produktmi.

(39)

Odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov by sa malo uskutočňovať v súlade s právnymi predpismi o životnom prostredí vzťahujúcimi sa na skládkovanie a spaľovanie odpadu. V záujme zabezpečenia konzistentnosti by sa spaľovanie malo uskutočňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (20). Spoluspaľovanie odpadu, či už ako operácia zhodnotenia alebo likvidácie odpadu, je podriadené podobným podmienkam týkajúcim sa povoľovania a uskutočňovania spaľovania odpadu najmä vo vzťahu k limitným hodnotám emisií, odpadovým vodám a rezíduám, požiadavkám na kontroly, monitorovanie a meranie. V dôsledku toho by sa malo povoliť priame spoluspaľovanie všetkých troch kategórií materiálov bez prvotného spracovania. Okrem toho by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia týkajúce sa schvaľovania nízkokapacitných a vysokokapacitných spaľovacích zariadení.

(40)

Používanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov ako paliva v procese spaľovania na energetické účely by sa malo povoliť a nemalo by sa považovať za operáciu likvidácie odpadu. Avšak takéto použitie by sa malo uskutočňovať za podmienok, ktorými sa zabezpečuje ochrana verejného zdravia a zdravia zvierat ako aj za dodržania príslušných noriem o životnom prostredí.

(41)

V tomto nariadení by mala byť uvedená možnosť ustanoviť parametre spracovateľských metód vedľajších živočíšnych produktov, pokiaľ ide o čas, teplotu a tlak, najmä v prípade metód, ktoré sa podľa nariadenia (ES) č. 1774/2002 v súčasnosti uvádzajú ako metódy 2 až 7.

(42)

Schránky mäkkýšov alebo kôrovcov, z ktorých bolo odstránené mäkké tkanivo alebo svalovina, by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vylúčiť. Vzhľadom na rôzne postupy existujúce v Spoločenstve týkajúce sa odstraňovania takýchto mäkkých tkanív alebo svaloviny zo schránok, použitie schránok, z ktorých nebolo v plnom rozsahu odstránené mäkké tkanivo alebo svalovina, by sa malo povoliť za predpokladu, že takéto použitie nepovedie k riziku pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat. Národné príručky správnej praxe by mali napomôcť šírenie poznatkov týkajúcich sa správnych podmienok, za ktorých by takéto použitie bolo možné.

(43)

Príslušný orgán by mal mať vzhľadom na obmedzené riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat pochádzajúce z takýchto produktov možnosť povoliť prípravu biodynamických prípravkov a pridávanie do pôdy takýchto prípravkov pochádzajúcich z materiálov kategórie 2 a 3 v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických výrobkov (21).

(44)

V súčasnosti vyvíjané nové technológie ponúkajú výhodné spôsoby výroby energie na základe vedľajších živočíšnych produktov alebo spôsoby bezpečného odstraňovania takýchto produktov. Bezpečné odstraňovanie sa môže uskutočňovať kombináciou metód bezpečného oddelenia vedľajších živočíšnych produktov na mieste so zavedenými metódami odstraňovania, ako aj kombináciou schválených parametrov spracovania s novými normami po ich kladnom posúdení. S cieľom zohľadniť súvisiaci vedecký a technologický pokrok by sa takéto technológie mali v rámci Spoločenstva povoliť ako alternatívne spôsoby odstraňovania alebo spôsoby použitia vedľajších živočíšnych produktov. Povoleniu technologického postupu vyvinutého jednotlivcom by mala predchádzať žiadosť skontrolovaná príslušným orgánom a predložená na posúdenie EFSA s cieľom vyhodnotiť potenciál na zníženie rizika v procese činností a zabezpečiť zachovanie práv jednotlivcov vrátane dôvernosti obchodných informácií. S cieľom poskytovať žiadateľom poradenstvo by sa mal prijať štandardizovaný formát žiadosti. Keďže tento dokument slúži iba na oznamovanie, mal by sa schváliť v súlade s konzultačným postupom za spolupráce s EFSA.

(45)

Je vhodné objasniť požiadavky vzťahujúce sa na uvádzanie na trh vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na kŕmne účely a organických hnojív a zúrodňovacích látok, aby sa zabezpečila ochrana potravinového a krmivového reťazca. Na kŕmenie hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat by sa mal používať výlučne materiál kategórie 3. Hnojivá vyrobené na základe vedľajších živočíšnych produktov môžu mať vplyv na bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca. Pokiaľ boli vyrobené z mäsokostnej múčky pochádzajúcej z materiálu kategórie 2 alebo zo spracovaných živočíšnych bielkovín, mala by sa do nich pridať zložka, ako napríklad anorganická alebo nestráviteľná látka, aby sa predišlo ich priamemu použitiu na kŕmne účely. Takéto zamiešanie by sa nemalo požadovať, ak skladba alebo obal produktov, najmä produktov určených na používanie konečným spotrebiteľom, zabraňuje zneužitiu produktu na kŕmne účely. Pri určovaní zložiek by sa mali zohľadniť rôzne okolnosti týkajúce sa klímy a pôdy, ako aj cieľa používania konkrétnych hnojív.

(46)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1523/2007 z 11. decembra 2007, ktorým sa zakazuje uvádzanie kožušiny mačiek a psov a výrobkov obsahujúcich takúto kožušinu na trh, ako aj ich dovoz do Spoločenstva a vývoz z neho (22) sa ustanovuje všeobecný zákaz uvádzania na trh, dovozu a vývozu kožušiny mačiek a psov a výrobkov obsahujúcich takúto kožušinu. Tento zákaz by však nemal mať vplyv na povinnosť odstrániť vedľajšie živočíšne produkty zo psov a mačiek vrátane kožušiny, ktorá je uložená v tomto nariadení.

(47)

Podpora vedy a výskumu a umelecké činnosti si môžu vyžadovať používanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov všetkých kategórií a niekedy v množstvách, ktoré nedosahujú meradlo obchodných výmen. V záujme uľahčenia dovozu a použitia takýchto vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov by príslušný orgán mal mať možnosť stanoviť podmienky takýchto operácií na základe konkrétnych prípadov. Pokiaľ budú potrebné opatrenia na úrovni Spoločenstva, mali by sa ustanoviť harmonizované pravidlá.

(48)

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 obsahuje podrobné ustanovenia, ktoré na základe výnimky umožňujú kŕmenie zoo zvierat materiálmi kategórie 2 a 3. V tomto nariadení by sa mali stanoviť podobné ustanovenia a malo by sa umožniť skrmovanie určitých materiálov kategórie 1 a doplniť o možnosť ustanoviť podrobné pravidlá na kontrolu každého možného rizika pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat.

(49)

Nariadenie (ES) č. 1774/2002 umožňuje v záujme podporovania biodiverzity kŕmenie ohrozených alebo chránených druhov vtákov živiacich sa uhynutými telami a iných druhov, ktoré žijú vo svojom prirodzenom prostredí, materiálom kategórie 1. S cieľom poskytnúť primeraný nástroj na zachovanie takýchto druhov by kŕmenie malo byť naďalej podľa tohto nariadenia povolené v súlade s podmienkami stanovenými na predchádzanie šírenia chorôb. Súčasne by sa mali vo vykonávacích postupoch stanoviť zdravotné podmienky, ktoré umožnia využívať materiál kategórie 1 na kŕmne účely extenzívnym spásaním a na kŕmenie iných mäsožravých zvierat, napríklad medveďov a vlkov. Je dôležité, aby takéto zdravotné podmienky zohľadňovali prirodzené kŕmne zvyky príslušných druhov, ako aj ciele Spoločenstva v oblasti podpory biodiverzity tak, ako sa uvádzajú v oznámení Komisie z 22. mája 2006 s názvom Zastavenie poklesu biodiverzity do roku 2010 — a v nasledujúcich rokoch.

(50)

Zakopávanie a spaľovanie vedľajších živočíšnych produktov najmä uhynutých zvierat môže byť odôvodnené v osobitných situáciách najmä vo vzdialených oblastiach alebo v prípadoch kontroly chorôb, ktoré si vyžadujú núdzové odstránenie usmrtených zvierat ako opatrenie na tlmenie výskytu závažnej prenosnej choroby. Malo by sa umožniť najmä odstránenie na mieste za osobitných podmienok, pretože limitujúcim faktorom, pokiaľ ide o kontrolu choroby, by mohli inak byť aj dostupné kapacity kafilérií a spaľovní v rámci regiónu alebo členského štátu.

(51)

Súčasná výnimka týkajúca sa zakopávania alebo spaľovania vedľajších živočíšnych produktov by sa mala rozšíriť na oblasti, do ktorých prístup je prakticky nemožný alebo v ktorých hrozia zdravotné a bezpečnostné riziká personálu, ktorý uskutočňuje zber. Skúsenosti získané v súvislosti s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 1774/2002 a s prírodnými pohromami, ako sú napríklad lesné požiare a záplavy v niektorých členských štátoch, ukázali, že za takých mimoriadnych okolností môže byť odstraňovanie zakopaním alebo spálením na mieste odôvodnené, aby sa zabezpečilo bezodkladné odstránenie zvierat, a tým sa predišlo šíreniu rizík nákazy. Celková rozloha vzdialených oblastí v členskom štáte by mala byť obmedzená na základe skúseností získaných s uplatňovaním nariadenia (ES) č. 999/2001, aby sa zabezpečilo splnenie všeobecnej podmienky, ktorou je zavedenie náležitého systému likvidácie zodpovedajúceho predpisom ustanoveným v tomto nariadení.

(52)

Niektorým prevádzkarňam alebo závodom, v ktorých sa nakladá len s obmedzenými množstvami vedľajších živočíšnych produktov, ktoré nepredstavujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, by sa malo povoliť odstraňovanie takýchto vedľajších produktov pod úradným dohľadom iným spôsobom než odstránením podľa tohto nariadenia. Kritériá pre takéto výnimočné okolnosti by sa mali stanoviť na úrovni Spoločenstva, aby sa zabezpečilo ich jednotné uplatňovanie založené na aktuálnej situácii v niektorých sektoroch a možnostiach iných systémov likvidácie v niektorých členských štátoch.

(53)

Mali by sa ustanoviť možné opatrenia, ktoré príslušný orgán môže prijať na vykonávanie úradných kontrol, s cieľom zaručiť právnu istotu najmä vo vzťahu k dočasnému alebo trvalému zákazu činnosti alebo uloženiu podmienok zameraných na zabezpečenie riadneho vykonávania tohto nariadenia. Tieto úradné kontroly by sa mali vykonávať v rámci viacročných plánov kontroly v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overovanie súladu s právnymi predpismi v oblasti potravín a krmív a s pravidlami vzťahujúcimi sa na zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat (23).

(54)

S cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli kontrolovať množstvo materiálu dovážaného na ich územie na účely odstraňovania príslušný orgán by mal príjem takého materiálu na svoje územie povoľovať.

(55)

Na zabezpečenie kontroly možných rizík sa môže nariadiť tlaková sterilizácia a doplnkové podmienky na prepravu. V záujme zabezpečenia vysledovateľnosti a spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov kontrolujúcich zásielky vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov by sa mal používať systém Traces zavedený rozhodnutím Komisie 2004/292/ES (24) na poskytovanie informácií o odosielaní materiálov kategórie 1 a kategórie 2, mäsokostnej múčky alebo živočíšneho tuku odvodených z materiálov kategórie 1 a kategórie 2 a spracovanej živočíšnej bielkoviny odvodenej z materiálu kategórie 3. Pre materiály, ktoré sa zvyčajne zasielajú v malých dávkach na výskumné, umelecké alebo diagnostické účely, by sa mali ustanoviť osobitné podmienky v záujme uľahčenia pohybu takýchto materiálov v rámci Spoločenstva. Za osobitných okolností by sa mali umožniť dvojstranné dohody uľahčujúce kontrolu materiálov presúvaných medzi členskými štátmi so spoločnými hranicami.

(56)

V záujme uľahčenia prepravy zásielok cez tretie krajiny susediace s viac než jedným členským štátom by sa mal zaviesť osobitný režim zasielania zásielok z územia jedného členského štátu do iného členského štátu cez územie tretej krajiny najmä s cieľom zabezpečiť, aby sa zásielky vracajúce sa na územie Spoločenstva podrobili veterinárnym kontrolám v súlade so smernicou Rady 89/662/EHS z 11. decembra 1989 o veterinárnych kontrolách v obchode vnútri Spoločenstva s cieľom dobudovania vnútorného trhu (25).

(57)

V záujme konzistentnosti právnych predpisov Spoločenstva je potrebné objasniť vzťah medzi predpismi ustanovenými v tomto nariadení a právnymi predpismi Spoločenstva o odpadoch. Mala by sa predovšetkým zabezpečiť konzistentnosť so zákazom vývozu odpadov ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu (26). V záujme predchádzania potenciálnym škodlivým vplyvom na životné prostredie by sa mal zakázať vývoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na spálenie alebo zakopanie. Takisto by sa malo zabrániť tomu, aby sa vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty vyvážali s cieľom použiť ich vo výrobniach bioplynu alebo kompostu v tretích krajinách, ktoré nie sú členmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), aby sa predišlo možným nepriaznivým vplyvom na životné prostredie a rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Pokiaľ sa uplatňujú ustanovenia odchylné od zákazu vývozu, Komisia má povinnosť v plnej miere dodržiavať vo svojich rozhodnutiach Bazilejský dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní v podobe, ako bol uzavretý v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 93/98/EHS (27), a zmeny a doplnenia k tomuto dohovoru ustanovené v rozhodnutí III/1 konferencie zmluvných strán v podobe schválenej v mene Spoločenstva rozhodnutím Rady 97/640/ES (28) a vykonávanej nariadením (ES) č. 1013/2006.

(58)

Ďalej by sa malo zabezpečiť, že vedľajšie živočíšne produkty zmiešané s nebezpečným odpadom uvedeným v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúcim rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (29) alebo ním kontaminované sa dovážajú, vyvážajú a zasielajú medzi členskými štátmi výlučne v súlade s nariadením (ES) č. 1013/2006. Takisto je potrebné stanoviť predpisy na zasielanie takéhoto materiálu v rámci členského štátu.

(59)

Komisia by mala mať možnosť vykonávať kontroly v členských štátoch. Kontroly Spoločenstva v tretích krajinách by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

(60)

Dovoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov do Spoločenstva a tranzit takéhoto materiálu by sa mal uskutočňovať v súlade s predpismi, ktoré sú aspoň také prísne ako predpisy uplatniteľné vo vnútri Spoločenstva. Prípadne sa môže uznať, že predpisy tretích krajín uplatniteľné na vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty sú rovnocenné s predpismi ustanovenými v právnych predpisoch Spoločenstva. Vzhľadom na potenciálne riziká, ktoré predstavujú, by sa na produkty určené na použitie mimo krmivového reťazca mal vzťahovať súbor zjednodušených dovozných predpisov.

(61)

Právne predpisy Spoločenstva o výrobe odvodených produktov určených na použitie ako kozmetické výrobky, lieky alebo zdravotné pomôcky poskytujú komplexný rámec na uvádzanie takýchto produktov na trh: smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (30), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (31), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (32), smernica Rady 90/385/EHS z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach (33), smernica Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (34) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (35) („osobitné smernice“). V osobitných smerniciach o kozmetických výrobkoch a zdravotných pomôckach sa však neustanovuje ochrana pred rizikami pre zdravie zvierat. V takýchto prípadoch by sa na uvedené riziká malo uplatňovať toto nariadenie a malo by byť možné odvolať sa na ochranné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002.

(62)

Na vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, ktoré sa dodávajú ako materiál alebo zložky na výrobu takýchto odvodených produktov, by sa mali vzťahovať požiadavky osobitných smerníc do takej miery, do akej sú v nich ustanovené pravidlá na kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat. Týmito osobitnými smernicami sa už upravujú suroviny živočíšneho pôvodu, ktoré sa môžu použiť na výrobu príslušných odvodených produktov, a ukladajú sa určité podmienky na zabezpečenie ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat. Najmä smernicou 76/768/EHS sa zakazuje používanie materiálov kategórie 1 a kategórie 2 ako zložky kozmetických výrobkov a výrobcom sa ukladá povinnosť uplatňovať správnu výrobnú prax. Smernicou Komisie 2003/32/ES (36) sa zavádzajú podrobné špecifikácie zdravotných pomôcok vyrábaných s použitím tkanív živočíšneho pôvodu.

(63)

Pokiaľ sa však uvedené podmienky neustanovili v osobitných smerniciach, alebo sa nevzťahujú na určité riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, malo by sa uplatňovať toto nariadenie a malo by byť možné odvolať sa na bezpečnostné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002.

(64)

Niektoré odvodené produkty sa neuvádzajú do krmivového reťazca a nepridávajú sa do pôdy, na ktorej sa pasú hospodárske zvieratá alebo slúžia na produkciu rastlinných krmív. Takéto vedľajšie produkty zahŕňajú produkty na technické použitie, akými sú ošetrené surové kože pre kožiarstvo, spracovaná vlna pre textilný priemysel, produkty z kostí na výrobu gleja a spracovaný materiál na výrobu krmív pre spoločenské zvieratá. Prevádzkovateľom by sa takisto malo povoliť uvádzať takéto produkty na trh za predpokladu, že sú buď zo suroviny, ktorá si nevyžaduje ošetrenie, alebo sa ošetrením alebo cieľovým použitím ošetreného materiálu zabezpečuje primeraná kontrola rizík.

(65)

Vo viacerých členských štátoch sa zistili prípady určitého porušenia predpisov ustanovených v nariadení (ES) č. 1774/2002. V dôsledku toho sú popri dôslednom presadzovaní uvedených pravidiel potrebné trestné a iné sankcie voči prevádzkovateľom, ktorí uvedené pravidlá porušujú. Preto je potrebné, aby členské štáty ustanovili predpisy o sankciách uplatniteľných na porušenia tohto nariadenia.

(66)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to ustanovenie predpisov v oblasti verejného zdravia a zdravia zvierat vzťahujúcich sa na vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty, s cieľom predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat vyplývajúcim z týchto produktov a minimalizovať ich, a najmä chrániť bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku nepresahuje toto nariadenie rozsah potrebný na dosiahnutie tohto cieľa.

(67)

S cieľom posilniť právnu istotu a v súlade so všeobecným cieľom Komisie zjednodušiť právne predpisy Spoločenstva mal by sa týmto nariadením ustanoviť ucelený rámec predpisov, pričom sa zohľadňujú predpisy ustanovené v nariadení (ES) č. 1774/2002 ako aj získané skúsenosti a dosiahnutý pokrok od nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia. Nariadenie (ES) č. 1774/2002 by sa preto malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením.

(68)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (37).

(69)

S cieľom zaručiť konzistentnosť a jednoznačnosť právnych predpisov Spoločenstva by sa v osobitnom vykonávacom akte mali ustanoviť technické predpisy týkajúce sa špecifických operácií s použitím vedľajších živočíšnych produktov, ktoré sú v súčasnosti stanovené v prílohách k nariadeniu (ES) č. 1774/2002, ako aj vo vykonávacích opatreniach prijatých Komisiou na základe uvedeného nariadenia (38). V súlade s rozhodnutím Komisie 2004/613/ES zo 6. augusta 2004, týkajúcim sa zriadenia poradnej skupiny pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a rastlín (39), by sa mali uskutočňovať konzultácie so spotrebiteľmi a sociálno-ekonomickými kruhmi o otázkach spojených s týmto nariadením a mali by sa o nich informovať.

(70)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prijatie predpisov týkajúcich sa modifikácie koncového bodu výrobného reťazca niektorých odvodených produktov a stanovenia takéhoto koncového bodu pre niektoré iné odvodené produkty, pravidiel s ohľadom na vážne prenosné choroby v prítomnosti ktorých by sa zasielanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov nemalo umožniť a/alebo vo vzťahu k podmienkam umožňujúcim takéto zasielanie; opatrení na zmenu kategorizácie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, opatrení týkajúcich sa obmedzení používania a odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, opatrení, ktorými sa ustanovujú podmienky uplatňovania niektorých výnimiek vzťahujúcich sa na používanie, sústreďovanie a odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ako aj opatrení, ktorými sa schvaľuje alebo zamieta osobitná alternatívna metóda používania a odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov.

(71)

Okrem toho by Komisia mala byť splnomocnená na prijatie konkrétnejších pravidiel týkajúcich sa zberu a prepravy vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, infraštruktúry, vybavenia a hygienických požiadaviek na prevádzkarne a závody, v ktorých sa nakladá s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi, podmienok a technických požiadaviek na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi vrátane dokladov, ktoré treba predložiť na účely validácie takéhoto ošetrenia, podmienok na uvádzanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov na trh, požiadaviek súvisiacich s bezpečným získavaním, ošetrením a konečným používaním, podmienok na dovoz, tranzit a vývoz vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, podrobných podmienok vykonávania úradných kontrol vrátane pravidiel týkajúcich sa referenčných metód mikrobiologických analýz, ako aj podmienok kontroly zasielania niektorých vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov medzi členskými štátmi. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(72)

Z dôvodu efektívnosti by sa na prijatie opatrení stanovujúcich podmienky na zasielanie vedľajších živočíšnych produktov z uzavretých chovov, závodov alebo zón mali obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou skrátiť. Z dôvodu naliehavosti je na prijatie opatrení, ktorými sa pre niektoré produkty modifikuje koncový bod vo výrobnom reťazci, potrebné uplatniť postup pre naliehavé prípady ustanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES,

a)

vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty, ktoré podľa právnych predpisov Spoločenstva nie sú určené na ľudskú spotrebu, a

b)

na tieto produkty, ktoré sú na základe nezvratného rozhodnutia prevádzkovateľa určené na iné účely, než na ľudskú spotrebu:

a)

celé telá alebo časti voľne žijúcich zvierat okrem voľne žijúcej zveri, pri ktorých nie je podozrenie z nákazy alebo postihnutia chorobou prenosnou na ľudí alebo zvieratá s výnimkou vodných živočíchov dopravených na breh na komerčné účely;

b)

celé telá alebo časti voľne žijúcej zveri, ktoré nie sú po zabití sústredené v súlade s osvedčenými poľovníckymi postupmi bez toho, aby bolo narušené nariadenie (ES) č. 853/2004;

c)

vedľajšie živočíšne produkty z voľne žijúcej zveri a z mäsa voľne žijúcej zveri uvedené v článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia (ES) č. 853/2004;

d)

oocyty, embryá a spermy určené na chovné účely;

e)

surové mlieko, mledzivo a výrobky z nich, ktoré sa získavajú, skladujú, odstraňujú alebo používajú na farme pôvodu;

f)

schránky mäkkýšov, z ktorých bolo odstránené mäkké tkanivo a svalovina;

g)

kuchynský odpad, ak

h)

bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy Spoločenstva o životnom prostredí, materiál z lodí spĺňajúcich požiadavky nariadení (ES) č. 852/2004 a (ES) č. 853/2004, ktorý vznikol počas rybolovu a je odstránený do mora, okrem materiálu pochádzajúceho z pitvania rýb na týchto lodiach, ktorý vykazuje príznaky choroby vrátane parazitov, ktoré sú prenosné na ľudí;

i)

surové krmivo pre spoločenské zvieratá pochádzajúce z maloobchodných predajní, v ktorých sa rozrábanie a skladovanie vykonáva výlučne s cieľom zásobovania spotrebiteľa priamo na mieste;

j)

surové krmivo pre spoločenské zvieratá zo zvierat zabitých na farme pôvodu na súkromnú domácu spotrebu a

k)

exkrementy a moč iné ako hnoj a nemineralizované guáno.

1.

„vedľajšie živočíšne produkty“ sú celé telá zvierat alebo ich časti, produkty živočíšneho pôvodu alebo iné produkty získané zo zvierat, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu vrátane oocytov, embryí a spermy;

2.

„odvodené produkty“ sú produkty získané prostredníctvom jednorazového alebo opakovaného ošetrenia, transformácie alebo jednotlivých krokov spracovania vedľajších živočíšnych produktov;

3.

„produkty živočíšneho pôvodu“ sú produkty živočíšneho pôvodu podľa vymedzenia v bode 8.1 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

4.

„jatočné telá“ sú jatočné telá v zmysle bodu 1.9 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 853/2004;

5.

„zviera“ je akýkoľvek bezstavovec alebo stavovec;

6.

„hospodárske zviera“ je:

7.

„voľne žijúce zviera“ je akékoľvek zviera, ktoré nie je držané ľuďmi;

8.

„spoločenské zviera“ je akékoľvek zviera patriace k druhom, ktoré sú zvyčajne živené a držané človekom na iné než chovné účely a nie sú konzumované;

9.

„vodné živočíchy“ sú živočíchy v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) smernice 2006/88/ES;

10.

„príslušný orgán“ je ústredný orgán členského štátu s právomocou zabezpečovať súlad s požiadavkami tohto nariadenia alebo akýkoľvek iný orgán, na ktorý sa táto právomoc preniesla, v prípade potreby zahŕňa aj zodpovedajúci orgán tretej krajiny;

11.

„prevádzkovateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt reálne pod svojou kontrolou, vrátane prepravcov, obchodníkov a užívateľov;

12.

„užívateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty na špeciálne kŕmne účely, na výskum alebo na iné osobitné účely;

13.

„prevádzkareň“ alebo „závod“ je každé miesto, na ktorom sa vykonáva akákoľvek činnosť zahŕňajúca nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi, okrem rybárskej lode;

14.

„uvedenie na trh“ je každá činnosť, ktorej cieľom je predať vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty tretej strane v Spoločenstve, alebo akákoľvek iná odplatná alebo bezodplatná forma dodávky takejto tretej strane alebo skladovanie s cieľom dodávky tejto tretej strane;

15.

„tranzit“ je premiestňovanie cez územie Spoločenstva z územia jednej tretej krajiny na územie inej tretej krajiny inak, než po mori alebo vzduchom;

16.

„vývoz“ je premiestňovanie zo Spoločenstva do tretej krajiny;

17.

„prenosné spongiformné encefalopatie (PSE)“ sú všetky prenosné spongiformné encefalopatie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 999/2001;

18.

„špecifikovaný rizikový materiál“ je špecifikovaný rizikový materiál v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) nariadenia (ES) č. 999/2001;

19.

„tlaková sterilizácia“ je spracovanie vedľajších živočíšnych produktov, po ich zmenšení na veľkosť častí nepresahujúcu 50 mm, s teplotou v strede hmoty vyššou než 133 °C najmenej počas 20 minút bez prerušenia pri absolútnom tlaku najmenej 3 bary;

20.

„hnoj“ je každý exkrement a/alebo moč hospodárskych zvierat okrem chovaných rýb so stelivom alebo bez neho;

21.

„povolená skládka“ je skládka, pre ktorú bolo vydané povolenie v súlade so smernicou 1999/31/ES;

22.

„organické hnojivo“ a „zúrodňujúca látka“ sú materiály živočíšneho pôvodu používané na udržanie alebo zlepšenie výživy rastlín a fyzických a chemických vlastností a biologickej aktivity pôdy buď samostatne, alebo spolu, môžu zahŕňať hnoj, nemineralizované guáno, obsah tráviaceho traktu, kompost a zvyšky trávenia;

23.

„vzdialená oblasť“ je oblasť, v ktorej je živočíšna populácia taká malá a prevádzkarne alebo závody na odstraňovanie natoľko vzdialené, že opatrenia potrebné na zber a prepravu vedľajších živočíšnych produktov by boli neprimerane nákladné v porovnaní s odstraňovaním na mieste;

24.

„potraviny“ sú potraviny v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002;

25.

„krmivá“ sú krmivá v zmysle článku 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002;

26.

„kal z odstrediviek alebo separátorov“ je materiál, ktorý je vedľajším produktom čistenia surového mlieka a separácie odstredeného mlieka a smotany zo surového mlieka;

27.

„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2008/98/ES.

a)

zbierali, označovali a prepravovali bez zbytočného odkladu a

b)

ošetrovali, používali alebo odstraňovali v súlade s týmto nariadením.

a)

pri produktoch uvedených v článku 33 písm. a) až d) v prípade rizík pre zdravie zvierat;

b)

pri produktoch uvedených v článku 33 písm. e) a f) v prípade rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat.

a)

podľa veterinárnych právnych predpisov Spoločenstva alebo

b)

v dôsledku výskytu vážnej prenosnej choroby:

a)

celé telá a všetky časti tiel, vrátane koží a kožiek, týchto zvierat:

b)

nasledovný materiál:

c)

vedľajšie živočíšne produkty zo zvierat, ktoré boli podrobené nezákonnému ošetreniu v zmysle článku 1 ods. 2 písm. d) smernice 96/22/ES alebo článku 2 písm. b) smernice 96/23/ES;

d)

vedľajšie živočíšne produkty obsahujúce rezíduá iných látok a kontaminantov zo životného prostredia uvedených v skupine B ods. 3 prílohy I k smernici 96/23/ES, ak takéto rezíduá prekračujú povolené limity ustanovené v právnych predpisoch Spoločenstva alebo, ak tieto chýbajú, vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

e)

vedľajšie živočíšne produkty zbierané počas ošetrenia odpadových vôd požadovaného vykonávacími pravidlami podľa článku 27 písm. c) prvý odsek:

f)

kuchynský odpad z dopravných prostriedkov používaných v medzinárodnej preprave;

g)

zmesi materiálu kategórie 1, buď s materiálom kategórie 2, alebo materiálom kategórie 3 alebo materiálom oboch kategórií.

a)

hnoj, nemineralizované guáno a obsah tráviaceho traktu;

b)

vedľajšie živočíšne produkty zbierané počas ošetrenia odpadových vôd požadovaného vykonávacími pravidlami podľa článku 27 písm. c) prvý odsek:

c)

vedľajšie živočíšne produkty s obsahom rezíduí povolených látok alebo kontaminantov prekračujúcich povolené limity v zmysle článku 15 ods. 3 smernice 96/23/ES;

d)

produkty živočíšneho pôvodu vyhlásené za nevhodné na ľudskú spotrebu v dôsledku možnej prítomnosti cudzorodých častíc v týchto produktoch;

e)

produkty živočíšneho pôvodu iné, než materiál kategórie 1, ktoré sú:

f)

zvieratá alebo časti zvierat okrem zvierat uvedených v článku 8 alebo článku 10:

g)

zmesi materiálu kategórie 2 s materiálom kategórie 3;

h)

vedľajšie živočíšne produkty okrem materiálu kategórie 1 alebo materiálu kategórie 3.

a)

jatočné telá a časti tiel zabitých zvierat alebo, v prípade zveri, telá alebo časti usmrtenej zveri, ktoré sú podľa právnych predpisov Spoločenstva vhodné na ľudskú spotrebu, ale nie sú určené na ľudskú spotrebu z komerčných dôvodov;

b)

jatočné telá a nižšie uvedené časti pochádzajúce buď zo zvierat zabitých na bitúnku, ktoré v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu, alebo telá a nižšie uvedené časti zveri usmrtenej na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva:

c)

vedľajšie živočíšne produkty z hydiny a zajacovitých zvierat zabitých na farme podľa článku 1 ods. 3 písm. d) nariadenia (ES) č. 853/2004, ktoré nejavili žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

d)

krv zvierat, u ktorých sa neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom krvi na ľudí alebo zvieratá a ktorá bola získaná z týchto zvierat zabitých na bitúnku potom, ako v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva:

e)

vedľajšie živočíšne produkty z výroby produktov určených na ľudskú spotrebu vrátane kostí zbavených tuku, oškvarkov a kalu z odstrediviek alebo separátorov zo spracovania mlieka;

f)

produkty živočíšneho pôvodu alebo potraviny obsahujúce produkty živočíšneho pôvodu, ktoré už nie sú určené na ľudskú spotrebu z komerčných dôvodov alebo v dôsledku výrobných alebo baliacich nedostatkov alebo iných nedostatkov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

g)

krmivo pre spoločenské zvieratá a krmivo živočíšneho pôvodu alebo krmivo obsahujúce vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, ktoré už nie sú určené na kŕmenie z komerčných dôvodov alebo v dôsledku výrobných alebo baliacich nedostatkov alebo iných nedostatkov, ktoré nepredstavujú žiadne riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

h)

krv, placenta, vlna, perie, srsť, rohy, odrezky z paznechtov pochádzajúce zo živých zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom týchto produktov na ľudí alebo zvieratá;

i)

vodné živočíchy a časti takýchto živočíchov okrem morských cicavcov, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej na ľudí alebo zvieratá;

j)

vedľajšie živočíšne produkty z vodných živočíchov pochádzajúce z prevádzkarní alebo zo zariadení vyrábajúcich produkty na ľudskú spotrebu;

k)

tieto materiály pochádzajúce zo zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom týchto materiálov na ľudí alebo zvieratá:

l)

vodné a suchozemské bezstavovce okrem druhov patogénnych pre ľudí a zvieratá;

m)

zvieratá a ich časti patriace do zoologických radov Rodentia a Lagomorpha s výnimkou materiálu kategórie 1 podľa článku 8 písm. a) bodu iii), iv) a v) a materiálu kategórie 2 podľa článku 9 písm. a) až g);

n)

kože a kožky, kopytá, perie, vlna, rohy, srsť a kožušina pochádzajúce z mŕtvych zvierat, ktoré neprejavili žiadne príznaky choroby prenosnej týmito produktmi na ľudí alebo zvieratá, okrem tých, ktoré sú uvedené v písm. b) tohto článku;

o)

tukové tkanivo zo zvierat, ktoré nevykazovali žiadne príznaky choroby prenosnej prostredníctvom tohto materiálu na ľudí alebo zvieratá a ktoré boli zabité na bitúnku a v nadväznosti na kontrolu pred zabitím boli uznané za vhodné na zabitie na ľudskú spotrebu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;

p)

kuchynský odpad okrem odpadu uvedeného v článku 8 písm. f).

a)

kŕmenie suchozemských zvierat určitého druhu okrem kožušinových zvierat spracovanou živočíšnou bielkovinou pochádzajúcou z tiel alebo častí tiel zvierat toho istého druhu;

b)

kŕmenie hospodárskych zvierat okrem kožušinových zvierat kuchynským odpadom alebo krmivom obsahujúcim kuchynský odpad alebo pochádzajúcim z neho;

c)

kŕmenie hospodárskych zvierat rastlinnými krmivami buď priamo spásaním alebo kŕmením rastlinnými krmivami pochádzajúcimi z pôdy, na ktorej sa použili organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky iné než hnoj, s výnimkou prípadov, ak toto kŕmenie rastlinnými krmivami alebo spásanie nasleduje po uplynutí čakacej lehoty, ktorá zabezpečí náležitú kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat a ktorá trvá najmenej 21 dní, a

d)

kŕmenie rýb z hospodárskych chovov spracovanou živočíšnou bielkovinou pochádzajúcou z tiel alebo častí tiel rýb z hospodárskych chovov toho istého druhu.

a)

previerky a kontroly uskutočňované s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zákazov z odseku 1 vrátane detekčných metód a testov používaných na overenie prítomnosti materiálov pochádzajúcich z určitých druhov a hraničných hodnôt bezvýznamných obsahov spracovaných živočíšnych bielkovín uvedených v odseku 1 písm. a) a d), ktoré sú spôsobené náhodnou a technicky nevyhnutnou kontamináciou;

b)

podmienky kŕmenia kožušinových zvierat spracovanou živočíšnou bielkovinou pochádzajúcou z tiel alebo častí tiel zvierat toho istého druhu a

c)

podmienky kŕmenia hospodárskych zvierat rastlinnými krmivami pochádzajúcimi z pôdy, na ktorej sa použili organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky, najmä zmena čakacej lehoty uvedenej v odseku 1 písm. c).

a)

sa odstráni ako odpad spaľovaním:

b)

sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním v prípade, že materiál kategórie 1 je odpadom:

c)

sa v prípade materiálu kategórie 1 okrem materiálu uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) a ii) odstráni spracovaním tlakovou sterilizáciou, trvalým označením výsledného materiálu a zakopaním na povolenej skládke;

d)

sa v prípade materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. f) odstráni zakopaním na povolenej skládke;

e)

sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho alebo

f)

sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami.

a)

sa odstráni ako odpad spaľovaním:

b)

sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním v prípade, že materiál kategórie 2 je odpadom:

c)

sa odstráni na povolenej skládke po spracovaní tlakovou sterilizáciou a po trvalom označení výsledného materiálu;

d)

sa použije na výrobu organických hnojív alebo zúrodňovacích látok, ktoré sa uvádzajú na trh v súlade s článkom 32 po prípadnom spracovaní tlakovou sterilizáciou a trvalom označení výsledného materiálu;

e)

sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn:

f)

sa pridá do pôdy bez spracovania v prípade hnoja, obsahu tráviaceho traktu oddeleného od tráviaceho traktu, mlieka, mliečnych výrobkov a mledziva, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko šírenia akejkoľvek vážnej prenosnej choroby;

g)

sa v prípade materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov silážuje, kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

h)

sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho alebo

i)

sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami.

a)

sa odstráni ako odpad spaľovaním po prvotnom spracovaní alebo bez neho;

b)

sa zhodnotí alebo odstráni spoluspaľovaním po prvotnom spracovaní alebo bez neho v prípade, že materiál kategórie 3 je odpadom;

c)

sa odstráni na povolenej skládke po spracovaní;

d)

sa spracuje s výnimkou materiálu kategórie 3, ktorý sa rozkladom alebo znehodnotením zmenil tak, že predstavuje neprijateľné riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat prostredníctvom tohto produktu, a použije sa:

e)

sa použije na výrobu surového krmiva pre spoločenské zvieratá, ktoré sa uvádza na trh v súlade s článkom 35;

f)

sa kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

g)

sa v prípade materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov silážuje, kompostuje alebo transformuje na bioplyn;

h)

sa v prípade schránok mäkkýšov okrem schránok uvedených v článku 2 ods. 2 písm. f) a vaječných škrupín použije za podmienok určených príslušným orgánom, ktorými sa predchádza rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

i)

sa použije ako palivo s prvotným spracovaním alebo bez neho;

j)

sa použije na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 34 a 36 a uvádza na trh v súlade s týmito článkami;

k)

sa v prípade kuchynského odpadu uvedeného v článku 10 písm. p) spracuje tlakovou sterilizáciou alebo spracovateľskými metódami uvedenými v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b), alebo sa kompostuje či transformuje na bioplyn alebo

l)

sa pridá do pôdy bez spracovania v prípade surového mlieka, mledziva a produktov z nich odvodených, v súvislosti s ktorými príslušný orgán nepredpokladá, že by predstavovali riziko akejkoľvek choroby prenosnej prostredníctvom týchto produktov na ľudí alebo zvieratá.

a)

osobitné podmienky pre manipuláciu na lodi a odstraňovanie materiálu získaného z pitvania rýb na jej palube, ktoré vykazujú príznaky choroby vrátane parazitov, ktoré sú prenosné na ľudí;

b)

spracovateľské metódy pre vedľajšie živočíšne produkty okrem tlakovej sterilizácie, najmä pokiaľ ide o parametre, ktoré sa pri týchto spracovateľských metódach majú uplatňovať, najmä čas, teplota, tlak a rozmery častíc;

c)

parametre transformácie vedľajších živočíšnych produktov vrátane kuchynského odpadu na bioplyn alebo kompost;

d)

podmienky spaľovania a spoluspaľovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

e)

podmienky spaľovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

f)

podmienky vzniku vedľajších živočíšnych produktov a zaobchádzania s nimi podľa článku 10 písm. c);

g)

silážovanie materiálu pochádzajúceho z vodných živočíchov;

h)

trvalé označovanie vedľajších živočíšnych produktov;

i)

pridávanie do pôdy určitých vedľajších živočíšnych produktov, organických hnojív a zúrodňovacích látok;

j)

používanie určitých vedľajších živočíšnych produktov na kŕmenie hospodárskych zvierat a

k)

úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat, pokiaľ ide o určitý materiál, ktorý sa pokladá za neprijateľný v zmysle článku 14 písm. d).

a)

odseku 1 prvom pododseku písmenách c), f) a g) môžu členské štáty prijať alebo zachovať vnútroštátne predpisy pre:

b)

odseku 1 prvom pododseku písmene a) sa môžu tam uvedené vedľajšie živočíšne produkty odstrániť do mora; tým nie sú dotknuté právne predpisy Spoločenstva pre životné prostredie.

a)

v prípade vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. a) odstraňovať a nakladať s nimi v súlade s osobitnými podmienkami ustanovenými podľa uvedeného písmena;

b)

používať na výskumné a iné osobitné účely v súlade s článkom 17;

c)

v prípade vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 18 používať na osobitné kŕmne účely v súlade s uvedeným článkom;

d)

v prípade vedľajších živočíšnych produktov uvedených v článku 19 odstraňovať v súlade s uvedeným článkom;

e)

odstraňovať alebo používať v súlade s alternatívnymi metódami, ktoré boli schválené v súlade s článkom 20, v závislosti od parametrov, ktoré môžu zahŕňať tlakovú sterilizáciu alebo iné požiadavky tohto nariadenia alebo jeho vykonávacích opatrení;

f)

v prípade materiálov kategórie 2 a kategórie 3 a s povolením príslušného orgánu používať na prípravu biodynamických prípravkov a ich pridávanie do pôdy v zmysle článku 12 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 834/2007;

g)

v prípade materiálu kategórie 3 a s povolením príslušného orgánu používať na kŕmenie spoločenských zvierat;

h)

odstraňovať v chove s povolením príslušného orgánu v prípade vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1, ktoré vznikli pri chirurgických zákrokoch na živých zvieratách alebo počas narodenia zvierat v uvedenom chove.

a)

zákaz akéhokoľvek ďalšieho použitia vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov na iné účely a

b)

povinnosť bezpečne odstrániť vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty alebo ich v prípade potreby opätovne odoslať na miesto pôvodu.

a)

zoo zvierat;

b)

cirkusových zvierat;

c)

plazov a dravých vtákov, okrem zoo zvierat alebo cirkusových zvierat;

d)

kožušinových zvierat;

e)

voľne žijúcich zvierat;

f)

psov z uznaných chovateľských staníc alebo svoriek psov;

g)

psov a mačiek v útulkoch;

h)

červov a lariev slúžiacich ako návnada pri rybolove.

a)

kŕmenie zoo zvierat materiálom kategórie 1 uvedeným v článku 8 písm. b) bode ii) a materiálom získaným zo zoo zvierat a

b)

kŕmenie ohrozených alebo chránených druhov vtákov živiacich sa mŕtvymi telami a iných živočíšnych druhov, ktoré žijú v prirodzenom prostredí, materiálom kategórie 1 uvedeným v článku 8 písm. b) bode ii) v záujme podporovania biodiverzity.

a)

sa môže povoliť zber a používanie uvedené v odseku 1, pokiaľ ide o pohyb, skladovanie a používanie materiálu kategórie 2 a kategórie 3 na kŕmenie, vrátane prípadov nových rizík, a

b)

sa v určitých prípadoch odchylne od povinnosti ustanovenej v článku 21 ods. 1 kŕmenie materiálom kategórie 1 v zmysle odseku 2 tohto článku môže povoliť, vrátane:

a)

zakopaním mŕtvych spoločenských zvierat a zvierat z čeľade koňovitých;

b)

spálením alebo zakopaním na mieste alebo inými prostriedkami pod úradným dohľadom, ktorým sa predíde prenosu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat, materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod v) a písm. b) bod ii), materiálov kategórie 2 a kategórie 3 na vzdialenom mieste;

c)

materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. b) bod ii), materiálov kategórie 2 a kategórie 3 spálením alebo zakopaním na mieste alebo inými prostriedkami pod úradným dohľadom, ktorými sa predíde prenosu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat v oblastiach, prístup do ktorých je prakticky nemožný, alebo by bol možný len za okolností, za ktorých je v súvislosti s geografickou alebo klimatickou situáciou alebo prírodnou katastrofou ohrozené zdravie alebo bezpečnosť osôb vykonávajúcich zber, alebo v oblastiach, prístup do ktorých by si vyžadoval vynaloženie neprimeraných nákladov na zber;

d)

inými prostriedkami ako spálením alebo zakopaním na mieste v prípade materiálov kategórie 2 a kategórie 3, ktoré nepredstavujú riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat, ak množstvo materiálu neprekročí príslušný týždenný objem, ktorý sa stanoví v súlade s povahou vykonávaných činností a druhov, z ktorých príslušné vedľajšie živočíšne produkty pochádzajú;

e)

vedľajších živočíšnych produktov okrem materiálu kategórie 1 uvedeného v článku 8 písm. a) bod i) spálením alebo zakopaním na mieste v prípade výskytu povinne hlásenej choroby, ak by sa prepravou do najbližšieho zariadenia na spracovanie alebo odstránenie vedľajších živočíšnych produktov zvýšilo nebezpečenstvo šírenia zdravotných rizík alebo by sa v prípade výskytu nákazy veľkého rozsahu prekročili kapacity na odstránenie v takýchto závodoch, a

f)

spálením alebo zakopaním na mieste včiel a včelárskych vedľajších produktov za podmienok, ktorými sa predíde prenosu rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

a)

oblastí, ktoré zaraďujú medzi vzdialené oblasti na účely uplatňovania odseku 1 písm. b) a dôvodov takéhoto zaradenia a aktuálnych informácií týkajúcich sa každej zmeny takéhoto zaradenia, a

b)

vydávania povolení ustanovených v odseku 1 písm. c) a d) vzťahujúcich sa na materiál kategórie 1 a kategórie 2.

a)

podmienkami zameranými na zabezpečenie kontroly rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat v prípade spálenia a zakopania na mieste;

b)

maximálnym percentom populácií zvierat v zmysle odseku 2;

c)

objemom vedľajších živočíšnych produktov v súvislosti s charakterom činností a druhov pôvodu v zmysle odseku 1 písm. d) a

d)

zoznamom chorôb uvedeným v odseku 1 písm. e).

a)

sú kontrolované spôsobom, ktorým sa predíde ich šíreniu pred odstránením v súlade s týmto nariadením alebo jeho vykonávacími predpismi, alebo

b)

sú znížené na mieru, ktorá pre príslušnú kategóriu vedľajších živočíšnych produktov prinajmenšom zodpovedá spracovateľským metódam ustanoveným podľa článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b).

a)

buď opatrenie, ktorým sa povoľuje alternatívna metóda použitia alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov, alebo

b)

opatrenie, ktorým sa zamieta povolenie takejto alternatívnej metódy.

a)

vzory obchodných dokladov, ktoré je potrebné priložiť počas prepravy k vedľajším živočíšnym produktom, a

b)

vzory veterinárnych osvedčení a podmienky, ktoré upravujú spôsob, akým sa musia prikladať počas prepravy k vedľajším živočíšnym produktom a odvodeným produktom.

a)

prípady, pri ktorých sa vyžaduje veterinárne osvedčenie so zreteľom na úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúceho z určitých odvodených produktov;

b)

prípady, pri ktorých sa odchylne od prvého pododseku odseku 2 a so zreteľom na nízku úroveň rizika pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúceho z určitých vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov môže uskutočniť preprava bez dokladov alebo osvedčení uvedených v spomenutom odseku;

c)

požiadavky na identifikáciu vrátane označovania a na oddeľovanie rôznych kategórií vedľajších živočíšnych produktov počas prepravy a

d)

podmienky na predchádzanie rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat vznikajúcim pri zbere a preprave vedľajších živočíšnych produktov vrátane podmienok na bezpečnú prepravu týchto produktov, pokiaľ ide o obaly, vozidlá a obalový materiál.

a)

ostatných prevádzkovateľov, ktorým sa ich vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty dodali, a

b)

prevádzkovateľov, od ktorých im bola doručená dodávka.

a)

informácie, ktoré sa majú poskytnúť príslušným orgánom;

b)

časovú lehotu, počas ktorej je potrebné tieto informácie uchovať.

a)

pred začatím činnosti oznámia príslušnému orgánu všetky prevádzkarne alebo závody, ktoré riadia a vykonávajú činnosť v akomkoľvek štádiu výroby, transportu, nakladania, spracovania, skladovania, uvádzania na trh, distribúcie, používania alebo odstraňovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov;

b)

predložia príslušnému orgánu informácie o:

a)

spracovanie vedľajších živočíšnych produktov tlakovou sterilizáciou, spracovateľskými metódami uvedenými v článku 15 ods. 1 prvý pododsek písm. b) alebo alternatívnymi metódami schválenými v súlade s článkom 20;

b)

odstraňovanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov ako odpadu spálením, okrem prevádzkarní alebo závodov, ktoré majú povolenie na prevádzku v súlade so smernicou 2000/76/ES;

c)

odstraňovanie alebo zhodnocovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ak sú odpadom, spoluspálením, okrem prevádzkarní alebo závodov, ktoré majú povolenie na prevádzku v súlade so smernicou 2000/76/ES;

d)

používanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov ako paliva;

e)

výroba krmiva pre spoločenské zvieratá;

f)

výroba organických hnojív a zúrodňovacích látok;

g)

transformácia vedľajších živočíšnych produktov a/alebo odvodených produktov na bioplyn alebo kompost;

h)

nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi po ich zbere, činnosťami, ako napríklad triedenie, rezanie, chladenie, mrazenie, solenie, odstraňovanie koží a kožiek alebo špecifikovaného rizikového materiálu;

i)

skladovanie vedľajších živočíšnych produktov;

j)

skladovanie odvodených produktov určených na:

a)

osobitnej skupiny uvedenej v článku 8, 9 alebo 10 alebo

b)

viac ako jednej skupiny uvedenej v článkoch 8, 9 alebo 10, pričom sa uvádza, či sa takéto činnosti uskutočňujú:

a)

boli vybudované tak, aby sa umožnilo ich účinné čistenie a dezinfekcia a v prípade potreby musí konštrukčné riešenie podláh umožňovať ľahké odvádzanie tekutín;

b)

boli vybavené primeranými zariadeniami na osobnú hygienu, ako napríklad toaletami, prezliekarňami a umývadlami pre zamestnancov;

c)

mali vhodné mechanizmy na ochranu proti škodcom, napr. hmyzu, hlodavcom a vtákom;

d)

udržiavali zariadenie a vybavenie v dobrom stave a zabezpečili, aby sa meracie prístroje pravidelne kalibrovali, a

e)

mali vhodné mechanizmy na čistenie a dezinfekciu nádob a vozidiel na mieste, s cieľom zabrániť riziku kontaminácie.

a)

osoby pracujúce v nečistých priestoroch nesmú vstupovať do čistých priestorov bez toho, aby si vopred nevymenili pracovný odev a obuv alebo bez ich dezinfekcie;

b)

vybavenie a prístroje sa nesmú prenášať z nečistých priestorov do čistých bez toho, aby sa predtým nevyčistili a nevydezinfikovali, a

c)

prevádzkovateľ zavedie postup týkajúci sa pohybu osôb s cieľom monitorovať tento pohyb a popísať správne používanie zariadení na čistenie nôh a kolies.

a)

sa nakladá s vedľajšími živočíšnymi produktmi tak, aby sa predišlo riziku kontaminácie;

b)

sa spracúvajú vedľajšie živočíšne produkty čo najskôr. Po spracovaní sa nakladá s odvodenými produktmi tak, aby sa predišlo riziku kontaminácie a rovnako sa aj skladujú;

c)

sa v prípade potreby počas spracovania vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov každá časť vedľajšieho živočíšneho produktu a odvodeného produktu ošetruje na danú teplotu počas daného času a predchádza sa riziku opakovanej kontaminácie;

d)

prevádzkovatelia pravidelne kontrolujú uplatňované parametre, najmä teplotu, tlak, čas, rozmery častíc, v prípade potreby pomocou automatických zariadení;

e)

sa pre všetky priestory prevádzkarne alebo závody prijmú a dokumentujú procesy čistenia.

a)

požiadavkami na infraštruktúru a vybavenie vzťahujúcimi sa na prevádzkarne alebo závody;

b)

hygienickými požiadavkami uplatniteľnými na všetky druhy nakladania s vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi vrátane opatrení, ktorými sa menia hygienické požiadavky pre prevádzkarne alebo závody uvedené v článku 25 ods. 1;

c)

podmienkami a technickými požiadavkami na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi, na ich ošetrenie, transformáciu, spracovanie a skladovanie a s podmienkami ošetrenia odpadovej vody;

d)

dokladmi, ktoré musí prevádzkovateľ predložiť na účely validácie ošetrenia, transformácie a spracovania vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov, o ich schopnosti predchádzať riziku pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat;

e)

podmienkami na nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi viac ako jednej kategórie podľa článkov 8, 9 alebo 10 v tej istej prevádzkarni alebo v tom istom závode:

f)

podmienkami predchádzania krížovej kontaminácii pri skladovaní, ošetrovaní alebo spracúvaní vedľajších živočíšnych produktov vo vyhradenej časti prevádzkarne alebo závodu podľa článku 26;

g)

štandardnými transformačnými parametrami pre výrobne bioplynu a kompostu;

h)

požiadavkami vzťahujúcimi sa na spaľovanie alebo spoluspaľovanie vo vysokokapacitných a v nízkokapacitných závodoch uvedených v článku 24 ods. 1 písm. b) a c) a

i)

požiadavkami vzťahujúcimi sa na spaľovanie vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov podľa článku 24 ods. 1 písm. d).

a)

spracovanie vedľajších živočíšnych produktov;

b)

transformácia vedľajších živočíšnych produktov na bioplyn a kompost;

c)

nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi viac než jednej kategórie a ich skladovanie v tej istej prevádzkarni alebo závode;

d)

výroba krmiva pre spoločenské zvieratá.

a)

identifikujú všetky nebezpečenstvá, ktorým sa musí zabrániť, ktoré sa musia vylúčiť alebo znížiť na prijateľnú úroveň;

b)

zisťujú kritické kontrolné body na stupni alebo stupňoch, kde je kontrola nevyhnutná na prevenciu či vylúčenie nebezpečenstva alebo jeho zníženie na prijateľnú úroveň;

c)

stanovia v kritických kontrolných bodoch kritické limity oddeľujúce prijateľnosť od neprijateľnosti na prevenciu, vylúčenie alebo zníženie zistených nebezpečenstiev;

d)

stanovujú a vykonávajú účinné postupy monitorovania v kritických kontrolných bodoch;

e)

stanovia nápravné opatrenie v prípade, že monitorovanie preukáže, že kritický kontrolný bod nie je pod kontrolou;

f)

stanovia postupy na overenie toho, či sú opatrenia uvedené v písmenách a) až e) úplné a fungujú účinne, pričom sa overovacie postupy vykonávajú pravidelne;

g)

stanovia dokumenty a záznamy úmerné charakteru a veľkosti podnikov na preukázanie účinného vykonávania opatrení ustanovených v písmenách a) až f).

a)

boli vypracované na základe konzultácie so zástupcami strán, ktorých záujmy by mohli byť značne dotknuté, a že boli distribuované odvetviami prevádzkovateľov, a

b)

že ich obsah je účelný v odvetviach, ktorých sa týkajú.

a)

sú materiálom kategórie 3 alebo z neho pochádzajú okrem materiálu uvedeného v článku 10 písm. n), o) a p);

b)

boli zbierané alebo spracované, v závislosti od prípadu, v súlade s podmienkami tlakovej sterilizácie alebo inými podmienkami, ktorými sa umožňuje predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat v súlade s opatreniami prijatými podľa článku 15 každým opatrením, ktoré bolo ustanovené v súlade s odsekom 2 tohto článku, a

c)

pochádzajú zo schválených alebo registrovaných prevádzkarní alebo závodov v závislosti od príslušných vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov.

a)

pochádzajú z materiálu kategórie 2 alebo kategórie 3;

b)

boli vyrobené v súlade s podmienkami tlakovej sterilizácie alebo inými podmienkami, ktorými sa umožňuje predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat v súlade s požiadavkami podľa článku 15 a každým opatrením, ktoré bolo ustanovené v súlade s odsekom 3 tohto článku;

c)

pochádzajú zo schválených alebo registrovaných prevádzkarní alebo závodov, v závislosti od prípadu, a

d)

v prípade mäsokostnej múčky pochádzajúcej z materiálu kategórie 2 a spracovaných živočíšnych bielkovín určených na použitie ako organické hnojivá alebo zúrodňovacie látky alebo na použitie v takýchto látkach boli zmiešané so zložkou, ktorá znemožní následné použitie zmesi na kŕmne účely, a označené, ak je to potrebné podľa opatrení schválených podľa odseku 3.

a)

podmienky verejného zdravia a zdravia zvierat pre výrobu a používanie organických hnojív a zúrodňovacích látok;

b)

prvky alebo látky označovania organických hnojív a zúrodňovacích látok;

c)

zložky, ktoré sa majú zmiešavať s organickými hnojivami alebo zúrodňovacími látkami;

d)

doplnkové podmienky, akými sú postupy, ktoré sa majú používať na označovanie, a minimálne množstvá, ktoré sa majú pri príprave zmesí dodržiavať, aby sa vylúčilo použitie takýchto organických hnojív alebo zúrodňovacích látok na kŕmne účely, a

e)

prípady, keď zloženie alebo obal umožňujú, aby boli materiály vylúčené z požiadavky miešania.

a)

kozmetické produkty v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 76/768/EHS;

b)

aktívne implantovateľné zdravotnícke pomôcky podľa článku 1 ods. 2 písm. c) smernice 90/385/EHS;

c)

zdravotnícke pomôcky v zmysle článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 93/42/EHS;

d)

diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) smernice 98/79/ES;

e)

veterinárne lieky v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2001/82/ES;

f)

lieky v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES.

a)

produkty sú odvodené:

b)

zabezpečia kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat bezpečným ošetrením v súlade s článkom 38, ak bezpečné získavanie v súlade s článkom 37 nie je dostatočnou kontrolou.

a)

tieto produkty:

b)

zabezpečujú kontrolu rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat prostredníctvom:

a)

ktoré nepredstavujú žiadne neprijateľné riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

b)

ktoré boli zbierané a prepravené z miesta zberu do výrobnej prevádzkarne alebo závodu za podmienok, ktorými sa vylučujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, alebo

c)

ktoré boli dovezené do Spoločenstva a prepravené z miesta prvého vstupu do výrobnej prevádzkarne alebo závodu za podmienok, ktorými sa vylučujú riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

a)

za podmienok, ktoré nepredstavujú žiadne neprijateľné riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat, alebo

b)

ktorý môže predstavovať riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat na osobitné účely za predpokladu, že je takéto použitie odôvodnené cieľmi stanovenými v právnych predpisoch Spoločenstva, najmä na účely ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat.

a)

podmienky uvádzania na trh dovezeného krmiva pre spoločenské zvieratá alebo krmiva pre spoločenské zvieratá vyrobeného z dovezených materiálov kategórie 1 uvedených v článku 8 písm. c);

b)

podmienky na bezpečné získavanie a prepravu materiálov, ktoré sa majú použiť za podmienok vylučujúcich riziká pre verejné zdravie a zdravie zvierat;

c)

doklady uvedené v článku 37 ods. 2 prvom pododseku;

d)

parametre výrobného procesu v zmysle článku 38 prvého pododseku, najmä so zreteľom na fyzikálne a chemické spracovanie použitého materiálu;

e)

požiadavky vzťahujúce sa na testovanie konečného produktu a

f)

podmienky na bezpečné použitie odvodených produktov, ktoré predstavujú riziko pre verejné zdravie a zdravie zvierat.

a)

s príslušnými požiadavkami tohto nariadenia a jeho vykonávacími opatreniami pre konkrétny vedľajší živočíšny produkt alebo odvodený produkt, ktoré sú aspoň natoľko prísne ako požiadavky vzťahujúce sa na výrobu takýchto vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov a obchodovanie s nimi v rámci Spoločenstva;

b)

s podmienkami, ktoré sú uznané aspoň za rovnocenné s podmienkami vzťahujúcimi sa na výrobu a uvádzanie takýchto vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov na trh podľa právnych predpisov Spoločenstva, alebo

c)

s podmienkami stanovenými v článkoch 33, 35 a 36 v prípade vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov uvedených v týchto článkoch.

a)

špecifikovaného rizikového materiálu uskutočňuje výlučne v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001;

b)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí 2000/532/ES ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006;

c)

materiálu kategórie 1, materiálu kategórie 2 a produktov z nich, ktoré nie sú určené na výrobu odvodených produktov uvedených v článkoch 33, 35 a 36, uskutočňuje výlučne za predpokladu, že sa pravidlá ich dovozu prijali v súlade s článkom 42 ods. 2 písm. a);

d)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov určených na účely uvedené v článku 17 ods. 1 uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi opatreniami na zabezpečenie kontroly rizík pre verejné zdravie a zdravie zvierat, pokým sa neprijmú harmonizované podmienky uvedené v článku 17 ods. 2.

a)

zásielky musia pochádzať z tretej krajiny alebo časti tretej krajiny uvedenej na zozname v súlade s odsekom 4;

b)

zásielky musia pochádzať z prevádzkarní alebo zo závodov schválených alebo registrovaných príslušným orgánom tretej krajiny pôvodu a týmto orgánom na tento účel uvedených na zozname a

c)

k zásielkam musia byť na mieste vstupu na územie Spoločenstva, na ktorom sa vykonávajú veterinárne kontroly, priložené doklady, akými sú obchodný doklad alebo veterinárne osvedčenie a v prípade potreby vyhlásenie, ktoré zodpovedá vzoru stanovenému podľa článku 42 ods. 2 prvý pododsek písm. d).

a)

právne predpisy tretej krajiny;

b)

organizáciu príslušného orgánu a jeho kontrolných služieb v tretej krajine, právomoci týchto služieb, dozor, ktorému podliehajú, a ich oprávnenie účinne monitorovať uplatňovanie vlastných právnych predpisov;

c)

aktuálne zdravotné podmienky uplatňované pri produkcii, výrobe, skladovaní a zasielaní výrobkov živočíšneho pôvodu a nakladaní s nimi určených pre Spoločenstvo;

d)

záruky, ktoré tretia krajina môže poskytnúť, pokiaľ ide o splnenie platných zdravotných podmienok;

e)

skúsenosti s predajom výrobku z tretej krajiny a výsledky vykonaných dovozných kontrol;

f)

výsledok všetkých inšpekcií Spoločenstva v tretej krajine;

g)

zdravotný stav hospodárskych zvierat, ostatných domácich zvierat a voľne žijúcej zveri v tretej krajine, so zohľadnením najmä exotických chorôb zvierat a všetkých aspektov všeobecnej zdravotnej situácie v krajine, ktoré by mohli predstavovať riziko pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat v Spoločenstve;

h)

pravidelnosť a rýchlosť, s akou tretia krajina poskytuje informácie o existencii infekčných chorôb zvierat na svojom území, najmä chorôb uvedených v Kódexe zdravia suchozemských zvierat a Kódexe zdravia vodných živočíchov Svetovej organizácie pre zdravie zvierat;

i)

predpisy o prevencii a kontrole infekčných chorôb zvierat platné v tretej krajine, a ich vykonávanie vrátane predpisov pre dovoz z iných tretích krajín.

a)

podmienkami na dovoz a tranzit materiálu kategórie 1 a kategórie 2 a produktov z nich;

b)

obmedzeniami týkajúcimi sa verejného zdravia alebo zdravia zvierat vzťahujúcimi sa na dovezený materiál kategórie 3 alebo produkty z nich, ktoré môžu byť stanovené s odvolaním sa na zoznamy Spoločenstva uvádzajúce tretie krajiny alebo časti tretích krajín vypracované v súlade s článkom 41 ods. 4 alebo na iné účely týkajúce sa verejného zdravia alebo zdravia zvierat;

c)

podmienkami na výrobu vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov v prevádzkarňach alebo v závodoch v tretích krajinách; takéto podmienky môžu zahŕňať postupy kontrol takýchto prevádzkarní alebo závodov dotknutým príslušným orgánom a môžu oslobodiť niektoré druhy prevádzkarní alebo závodov nakladajúcich s vedľajšími živočíšnymi produktmi alebo odvodenými produktmi od schvaľovania alebo registrácie v zmysle článku 41 ods. 3 druhý pododsek písm. b), a

d)

vzormi veterinárnych osvedčení, obchodných dokladov a vyhlásení, ktoré sa prikladajú k zásielkam a vymedzujú sa v nich podmienky, za ktorých sa môže konštatovať, že príslušné vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty boli zbierané alebo vyrobené v súlade s požiadavkami tohto nariadenia.

a)

špecifikovaného rizikového materiálu uskutočňuje výlučne v súlade s nariadením (ES) č. 999/2001;

b)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí 2000/532/ES ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia (ES) č. 1013/2006.

a)

pozastaví platnosť schválení prevádzkarní alebo závodov schválených podľa tohto nariadenia, ak:

b)

odoberie schválenia prevádzkarní a závodov schválených podľa tohto nariadenia, ak:

c)

uloží konkrétne povinnosti prevádzkarňam a závodom s cieľom napraviť existujúce nedostatky.

a)

skutočnosti, že nie sú splnené požiadavky právnych predpisov Spoločenstva, a

b)

potenciálnych rizík pre verejné zdravie alebo zdravie zvierat vyplývajúce z takýchto činností.

a)

formu zoznamov uvedených v odseku 1, a

b)

postup sprístupňovania zoznamov uvedených v odseku 1.

a)

odmietnuť prijatie zásielky;

b)

prijať zásielku nepodmienečne alebo

c)

podriadiť prijatie zásielky týmto podmienkam:

a)

vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty uvedené v odseku 1;

b)

spracovanú živočíšnu bielkovinu z materiálu kategórie 3.

a)

konkrétnu lehotu na rozhodnutie príslušného orgánu podľa odseku 1;

b)

doplňujúce podmienky na zasielanie vedľajších živočíšnych produktov alebo odvodených produktov uvedených v odseku 4;

c)

vzory veterinárnych osvedčení, ktoré sa majú prikladať k zásielkam odoslaným v súlade s odsekom 5, a

d)

podmienky, za ktorých sa môžu vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty, používané na výstavy, umelecké činnosti, diagnostické, vzdelávacie alebo výskumné účely, zasielať do iných členských štátov, odchylne od odsekov 1 až 5 tohto článku.

a)

zasielanie hnoja prepravovaného medzi dvoma miestami nachádzajúcimi sa na tej istej farme alebo medzi farmami nachádzajúcimi sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov;

b)

zasielanie iných vedľajších živočíšnych produktov prepravovaných medzi prevádzkarňami alebo závodmi nachádzajúcimi sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov a

c)

prepravu mŕtvych spoločenských zvierat na spálenie do prevádzkarne alebo závodu nachádzajúcich sa v hraničných oblastiach susedných členských štátov.

14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/34

(1)

Vykonávanie spoločnej dopravnej politiky si vyžaduje výkonný systém leteckej dopravy, ktorý umožňuje bezpečnú, pravidelnú a udržateľnú prevádzku služieb leteckej dopravy, optimalizuje kapacitu a uľahčuje voľný pohyb tovaru, osôb a služieb.

(2)

Prijatím prvého balíka právnych predpisov o jednotnom európskom nebi Európskym parlamentom a Radou, a to nariadenia (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (4), nariadenia (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) (5), nariadenia (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) (6) a nariadenia (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete manažmentu letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) (7), sa položil pevný právny základ pre plynulý, interoperabilný a bezpečný systém riadenia letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management).

(3)

Odpoveďou na dôrazné požiadavky odvetvia, členských štátov a ďalších zainteresovaných strán týkajúcich sa zjednodušenia a zvýšenia účinnosti regulačného rámca leteckej dopravy v Európe bolo vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre budúci európsky regulačný rámec pre oblasť letectva (ďalej len „skupina na vysokej úrovni“) v novembri 2006. Skupina na vysokej úrovni zložená zo zástupcov väčšiny zainteresovaných strán predložila v júli 2007 správu obsahujúcu súbor odporúčaní, ktoré majú viesť k zlepšeniu výkonnosti a riadenia európskeho systému leteckej dopravy. Skupina na vysokej úrovni odporučila, aby sa životnému prostrediu prikladala rovnaká dôležitosť ako bezpečnosti a efektívnosti systému leteckej dopravy, a trvala na tom, aby zástupcovia odvetvia a regulačných orgánov spolupracovali na tom, aby sa zabezpečilo, že ATM prispeje čo najväčšou mierou k udržateľnosti.

(4)

Rada na svojom zasadnutí 7. apríla 2008 vyzvala Komisiu, aby v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni vypracovala celkový systémový prístup podľa koncepcie „gate-to-gate“ (od vzletu až po pristátie) s cieľom zvýšiť bezpečnosť, zlepšiť ATM a zvýšiť nákladovú efektívnosť.

(5)

Aby sa dokončilo vytvorenie jednotného európskeho neba, je potrebné prijať dodatočné opatrenia na úrovni Spoločenstva, obzvlášť na zlepšenie výkonnosti európskeho systému leteckej dopravy v kľúčových oblastiach, ako sú životné prostredie, kapacita a nákladová efektívnosť, a to všetko s ohľadom na prvoradé ciele bezpečnosti. Právne predpisy o jednotnom európskom nebi je tiež potrebné prispôsobiť technickému pokroku.

(6)

Nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (8) vyžaduje vytvorenie a vykonávanie základného plánu ATM. Vykonávanie základného plánu ATM si vyžaduje regulačné opatrenia na podporu vývoja, zavedenia a financovania nových konceptov a technológií. Výsledkom by mal byť systém skladajúci sa z plne harmonizovaných a interoperabilných zložiek, ktoré zaručujú vysokú výkonnosť činností leteckej dopravy v Európe. Harmonogram vykonávania jednotného európskeho neba by mal zohľadňovať časový rámec stanovený pre vývojovú a realizačnú fázu programu SESAR ako súčasti jednotného európskeho neba. Oba procesy by sa mali úzko koordinovať.

(7)

Koncepcia spoločných projektov zameraných na pomoc používateľom vzdušného priestoru a/alebo poskytovateľom letových navigačných služieb v záujme zlepšovania spoločnej infraštruktúry letovej navigácie, poskytovania letových navigačných služieb a využívania vzdušného priestoru, najmä projektov, ktoré by mohli byť potrebné na vykonávanie základného plánu ATM, by nemala ohroziť už skôr jestvujúce projekty, o ktorých rozhodol jeden alebo viaceré členské štáty s podobnými cieľmi. Ustanovenia o financovaní realizácie spoločných projektov by nemali stanovovať spôsob, akým sa tieto spoločné projekty zostavia. Komisia môže navrhnúť, aby sa na podporu spoločných projektov, najmä urýchlenie realizácie programu SESAR, mohli v rámci viacročného finančného rámca použiť finančné zdroje ako prostriedky určené na transeurópske siete alebo na financovanie Európskej investičnej banky. Bez toho, aby bol dotknutý prístup k uvedeným zdrojom, členské štáty by mali mať možnosť slobodne rozhodnúť, ako sa majú použiť príjmy z obchodovania s emisnými kvótami v sektore leteckej dopravy formou aukcie v rámci schémy obchodovania s emisiami, a v tejto súvislosti zvážiť, či by sa časť takýchto príjmov nemohla využiť na financovanie spoločných projektov na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

(8)

Najmä v prípade realizácie spoločných projektov by sa malo dbať na to, aby sa zabezpečilo, že používatelia vzdušného priestoru nebudú platiť dvojité poplatky, a to aj prostredníctvom uplatnenia komplexného a transparentného účtovníctva. Spoločné projekty by sa mali realizovať v prospech všetkých zainteresovaných strán a mali by zaručovať rovnaké zaobchádzanie s nimi.

(9)

Aby sa zaistil konzistentný a dôkladný dohľad nad poskytovaním služieb v celej Európe, národné dozorné orgány by mali mať zaručenú dostatočnú nezávislosť a zdroje. Táto nezávislosť by uvedeným orgánom nemala brániť v tom, aby vykonávali svoje úlohy v administratívnom rámci.

(10)

Národné dozorné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri vykonávaní jednotného európskeho neba, a preto by Komisia mala uľahčovať ich vzájomnú spoluprácu s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a rozvoj spoločného prístupu, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce na regionálnej úrovni. Táto spolupráca by sa mala uskutočňovať na pravidelnom základe.

(11)

Sociálni partneri by mali byť lepšie informovaní a všetky opatrenia, ktoré majú podstatné sociálne dôsledky, by sa s nimi mali prekonzultovať. Na úrovni Spoločenstva by sa malo konzultovať aj s výborom pre medziodvetvový dialóg zriadeným podľa rozhodnutia Komisie 98/500/ES (9).

(12)

Na dosiahnutie lepšej výkonnosti ATM a letových navigačných služieb (ANS – Air Navigation Services) je potrebné vytvoriť rámec, ktorý bude definovať, vykonávať a presadzovať záväzné výkonnostné ciele v kľúčových oblastiach výkonnosti v súlade so zásadami Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO – International Civil Aviation Organization). Nevyhnutnou súčasťou tohto rámca by mal byť vhodný mechanizmus na podávanie hlásení, ako aj preskúmanie, vyhodnocovanie a rozširovanie údajov o výkonnosti ATM a ANS spolu s patričným stimulačným systémom, ktorý by podporoval dosahovanie cieľov.

(13)

Národné dozorné orgány by mali byť dostatočne pružné na to, aby pri príprave svojich národných alebo regionálnych plánov zohľadňovali konkrétne okolnosti na národnej alebo regionálnej úrovni. Členské štáty by pri schvaľovaní alebo prijímaní národných plánov mali mať právo na vykonanie vhodných úprav.

(14)

Komisia a členské štáty by sa pri stanovovaní poplatkov za poskytovanie letových navigačných služieb mali usilovať o využívanie spoločných prognóz. V prípadoch, keď sa prevádzka významne líši od prognóz, by sa mala umožniť určitá pružnosť, a to najmä prostredníctvom vhodných varovných mechanizmov.

(15)

Členské štáty by pri určovaní nákladov na národnej úrovni alebo na úrovni funkčného bloku vzdušného priestoru, ktoré sa majú rozdeliť medzi používateľov vzdušného priestoru, mali zohľadňovať výkonnostné ciele.

(16)

Členské štáty by mali v súvislosti s cezhraničným poskytovaním služieb zabezpečiť, aby nijaký vnútroštátny právny systém nebránil poverovaniu poskytovateľa letových prevádzkových služieb z dôvodu, že má sídlo v inom členskom štáte alebo ho vlastnia štátni príslušníci daného členského štátu.

(17)

Národné dozorné orgány by mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti vrátane možnosti vydávania jednotlivého osvedčenia pre každý typ letovej navigačnej služby, pričom by mali brať ohľad na potrebu nákladovej efektívnosti a súladu nákladov a predchádzať duplicite.

(18)

Funkčné bloky vzdušného priestoru sú kľúčovým predpokladom podpory spolupráce medzi poskytovateľmi letových navigačných služieb s cieľom zlepšovať výkonnosť a vytvárať synergický efekt. Členské štáty by mali vytvoriť funkčné bloky vzdušného priestoru v primeranom časovom rámci. Príslušné členské štáty by na tento účel a na optimalizáciu rozhrania funkčných blokov vzdušného priestoru v rámci jednotného európskeho neba mali spolupracovať medzi sebou a v prípade potreby aj s tretími krajinami.

(19)

Keď členské štáty stanovujú funkčné bloky vzdušného priestoru, ostatné členské štáty, Komisia a iné zainteresované strany majú možnosť predložiť svoje pripomienky s cieľom uľahčenia výmeny názorov. Uvedené pripomienky by pre príslušný členský štát (príslušné členské štáty) mali mať len poradný charakter.

(20)

Ak nastanú ťažkosti pri rokovaniach pokiaľ ide o stanovenie funkčných blokov vzdušného priestoru, Komisia môže vymenovať koordinátora pre funkčné bloky vzdušného priestoru (ďalej len „koordinátor“). Úlohou koordinátora by malo byť poskytovanie pomoci pri prekonávaní týchto ťažkostí bez toho, aby zasahoval do otázok súvisiacich so suverenitou príslušného členského štátu (príslušných členských štátov), prípadne suverenitou tretích krajín patriacich do rovnakého funkčného bloku vzdušného priestoru. Náklady na činnosť koordinátora by nemali mať nijaký vplyv na štátne rozpočty členských štátov.

(21)

Správy komisie Eurocontrolu na hodnotenie výkonnosti (Eurocontrol Performance Review Commission) a záverečná správa skupiny na vysokej úrovni potvrdzujú, že sieť tratí a štruktúra vzdušného priestoru sa nemôžu vytvárať izolovane, pretože každý jednotlivý členský štát je integrálnym prvkom európskej siete riadenia letovej prevádzky (EATMN – European Air Traffic Management Network) v rámci Spoločenstva, ako aj mimo neho. Preto by sa mal pre všeobecnú letovú prevádzku postupne vytvoriť integrovanejší prevádzkový vzdušný priestor.

(22)

Komisia by v súvislosti s vytváraním funkčných blokov vzdušného priestoru a zavádzaním systému výkonnosti mala určiť a vziať do úvahy stanovenie nevyhnutných podmienok Spoločenstva na vytvorenie Jednotnej európskej letovej informačnej oblasti (SEFIR – Single European Flight Information Region), ktoré budú požadovať členské štáty v rámci ICAO v súlade s platnými postupmi organizácie a právami, povinnosťami a záväzkami členských štátov vyplývajúcimi z Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, podpísanom 7. decembra 1944 v Chicagu (ďalej len „Chicagsky dohovor“). Táto oblasť zahrňujúca vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné členské štáty, by mala uľahčiť spoločné plánovanie a integrovanú prevádzku s cieľom prekonať regionálne problémy. SEFIR by mala byť dostatočne pružná na to, aby sa mohli zohľadňovať konkrétne potreby, napríklad hustota prevádzky a požadovaná úroveň zložitosti.

(23)

Používatelia vzdušného priestoru čelia nerovným podmienkam prístupu do vzdušného priestoru Spoločenstva a slobody pohybu v ňom. Je to spôsobené chýbajúcimi harmonizovanými pravidlami Spoločenstva týkajúcimi sa vzdušného priestoru, najmä chýbajúcou harmonizovanou klasifikáciou vzdušného priestoru. Komisia by preto mala takéto pravidlá harmonizovať na základe noriem ICAO.

(24)

EATMN by mala byť navrhnutá a vykonávaná s cieľom dosiahnutia bezpečnosti, udržateľnosti životného prostredia, rozširovania kapacít a zvyšovania efektívnosti nákladov celej siete leteckej dopravy. Ako zdôraznila komisia Eurocontrolu na hodnotenie výkonnosti vo svojej správe s názvom Posúdenie iniciatív smerujúcich k vytvoreniu funkčných blokov vzdušného priestoru a ich prínosu k zlepšovaniu výkonnosti z 31. októbra 2008, malo by sa to zabezpečiť cestou koordinovaného riadenia siete leteckej dopravy na úrovni Spoločenstva.

(25)

V súlade s vyhlásením členských štátov o vojenských otázkach súvisiacich s jednotným európskym nebom priloženým k nariadeniu (ES) č. 549/2004 by mala civilno-vojenská spolupráca a koordinácia zohrávať podstatnú úlohu pri zavedení jednotného európskeho neba v záujme smerovania k posilneniu pružného využívania vzdušného priestoru na dosiahnutie cieľov jednotného európskeho neba, pričom sa riadne zohľadní efektívnosť vojenských misií.

(26)

Je dôležité dosiahnuť spoločnú, harmonizovanú štruktúru vzdušného priestoru vo vzťahu k tratiam, aby bola súčasná a budúca organizácia vzdušného priestoru založená na spoločných zásadách, aby bolo zabezpečené progresívne vykonávanie základného plánu ATM, aby sa optimalizovalo využívanie obmedzených zdrojov a predchádzalo zbytočným nákladom na vybavenosť a aby bol vzdušný priestor navrhnutý a riadený v súlade s harmonizovanými pravidlami. Na tento účel by mala byť Komisia zodpovedná za prijatie potrebných pravidiel a vykonanie rozhodnutí s právne záväzným účinkom.

(27)

Zoznam funkcií pre riadenie a riešenie siete by sa mal zmeniť a doplniť, aby sa doň mohli zahrnúť ďalšie funkcie siete definované v rámci základného plánu ATM. To by malo umožniť Komisii optimálne využívanie odborných znalostí Eurocontrolu.

(28)

Skupina na vysokej úrovni odporučila vybudovať nové alebo zdokonalené funkcie na existujúcich základoch a posilniť úlohu Eurocontrolu a zároveň priznať Spoločenstvu funkciu jediného regulátora a rešpektovať zásadu oddelenia regulácie od poskytovania služieb. Komisia by preto mala poveriť zreformovaný Eurocontrol, ktorý disponuje novými platnými riadiacimi mechanizmami, vykonávaním úloh týkajúcich sa rôznych funkcií, ktoré nezahŕňajú prijatie záväzných opatrení všeobecnej pôsobnosti alebo vykonávanie rozhodovacej politickej právomoci. Eurocontrol by mal vykonávať tieto úlohy nestranne, transparentne a nákladovo efektívne s plným zapojením používateľov vzdušného priestoru a poskytovateľov letových navigačných služieb.

(29)

Mali by sa zaviesť primerané opatrenia na zlepšenie účinnosti riadenia toku letovej prevádzky s cieľom pomôcť existujúcim prevádzkovým stanovištiam vrátane Centrálneho strediska usporiadania toku Eurocontrol zabezpečiť účinné letové operácie. Oznámenie Komisie o akčnom pláne pre kapacitu, účinnosť a bezpečnosť letísk v Európe zdôrazňuje navyše potrebu prevádzkovej konzistentnosti medzi letovými plánmi a letiskovými časovými intervalmi. Orgán dohľadu Spoločenstva nad kapacitou letísk by mohol navyše pomôcť tým, že členským štátom poskytne objektívne informácie s cieľom uviesť do súladu kapacitu letísk s kapacitou ATM bez toho, aby tým boli dotknuté ich právomoci v tejto oblasti.

(30)

Poskytovanie moderných, úplných, vysokokvalitných a včasných leteckých informácií má významný vplyv na bezpečnosť a na uľahčenie prístupu do vzdušného priestoru Spoločenstva a zvyšuje v ňom slobodu pohybu. Spoločenstvo by malo zohľadniť základný plán ATM a prevziať iniciatívu pri modernizácii tohto odvetvia v spolupráci s Eurocontrolom a zabezpečiť, aby mali používatelia k týmto údajom prístup prostredníctvom jedného verejného prístupového bodu, ktorý bude poskytovať overené a integrované informácie modernou a pre používateľa optimálnou formou.

(31)

Pokiaľ ide o elektronický portál pre meteorologické informácie, Komisia by mala vziať do úvahy rozličné druhy informácií vrátane prípadných informácií od poverených poskytovateľov služieb.

(32)

Aby sa predišlo zbytočnému administratívnemu zaťaženiu a prekrývajúcim sa postupom overovania, osvedčenia vydávané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (10) by mali byť akceptované na účely tohto nariadenia, keď sa vzťahujú na komponenty alebo systémy.

(33)

Osvedčenie vystavené v súlade s nariadením (ES) č. 216/2008 a použité na preukázanie alternatívnych spôsobov plnenia základných požiadaviek nariadenia (ES) č. 552/2004 by malo byť doplnené technickými podkladmi, tak ako sa požaduje na účely osvedčovania Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA – European Aviation Safety Agency).

(34)

Niektoré požiadavky nariadenia (ES) č. 552/2004 by sa nemali uplatňovať na systémy uvedené do prevádzky pred 20. októbrom 2005. Národné dozorné orgány a poskytovatelia letových navigačných služieb by mali mať možnosť slobodne na vnútroštátnej úrovni odsúhlasiť postupy a dokumentáciu požadovanú na preukázanie zhody systémov ATM v prevádzke pred 20. októbrom 2005 so základnými požiadavkami nariadenia (ES) č. 552/2004. Vykonávacie predpisy a špecifikácie Spoločenstva prijaté po schválení tohto nariadenia by mali tento aspekt zohľadňovať a nemalo by to viesť k retroaktívnej požiadavke na listinné dôkazy.

(35)

Skupina na vysokej úrovni vo svojej záverečnej správe odporučila Komisii, aby program SESAR špecificky upravoval vymedzenie interoperabilných postupov a systémov a výmeny informácií v rámci Európy a zvyškom sveta. To by malo takisto zahŕňať vytváranie príslušných noriem a identifikáciu nových vykonávacích predpisov alebo špecifikácií Spoločenstva v rámci jednotného európskeho neba.

(36)

Pri prijímaní vykonávacích predpisov vrátane noriem stanovených Eurocontrolom by Komisia mala zabezpečiť, aby boli v opatreniach zahrnuté všetky nevyhnutné zlepšenia pôvodných noriem a aby plne zohľadňovali potrebu zamedziť dvojitej regulácii.

(37)

Plnenie cieľov v oblasti rozširovania bezpečnostných noriem v leteckej doprave a zároveň zlepšovanie celkového fungovania ATM a ANS vo všeobecnej letovej prevádzke si vyžaduje zohľadnenie aj ľudského faktora. Členské štáty by mali preto zvážiť zavedenie zásad „kultúry spravodlivosti (just-culture)“.

(38)

S ohľadom na navrhované rozšírenie právomocí EASA o bezpečnosť v riadení letovej prevádzky by sa mal zabezpečiť súlad medzi nariadeniami (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008.

(39)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (11). Uvedené opatrenia by sa mali prijať v primeranom časovom rámci, aby sa dodržali termíny stanovené v tomto nariadení a v nariadeniach (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a (ES) č. 216/2008.

(40)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na aktualizáciu opatrení v dôsledku technického alebo prevádzkového vývoja, ako aj na stanovenie základných kritérií a postupov na vykonávanie určitých funkcií manažmentu siete. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(41)

Ak sa z vážnych naliehavých dôvodov nemôžu dodržať obvyklé lehoty pre regulačný postup s kontrolou, Komisia by mala mať možnosť uplatniť postup pre naliehavé prípady stanovený v článku 5a ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES.

(42)

Ministerským vyhlásením o letisku Gibraltár, ktoré vzišlo z prvého stretnutia ministrov fóra pre dialóg o Gibraltári, ktoré sa konalo 18. septembra 2006 v Córdobe (ďalej len „ministerské vyhlásenie“), sa nahradí spoločné vyhlásenie o letisku Gibraltár z 2. decembra 1987 z Londýna, pričom splnenie všetkých požiadaviek uvedeného vyhlásenia sa bude považovať za splnenie požiadaviek vyhlásenia z roku 1987.

(43)

Toto nariadenie sa v rámci ministerského vyhlásenia a na jeho základe v plnom rozsahu uplatňuje na letisko Gibraltár. Bez toho, aby tým bolo ministerské vyhlásenie dotknuté, jeho uplatnenie na letisko Gibraltár a všetky opatrenia súvisiace s jeho uplatňovaním musia byť v plnom súlade s uvedeným vyhlásením a s opatreniami, ktoré sú v ňom uvedené.

(44)

Nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

„Článok 1

Cieľ a rozsah pôsobnosti

1.   Cieľom iniciatívy jednotného európskeho neba je posilniť súčasné bezpečnostné normy v letovej prevádzke, prispieť k udržateľnému rozvoju systému leteckej dopravy a zlepšiť celkovú výkonnosť systému riadenia letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management) a letových navigačných služieb (ANS – Air Navigation Services) pre všeobecnú letovú prevádzku v Európe s cieľom splniť požiadavky všetkých používateľov vzdušného priestoru. Toto jednotné európske nebo zahŕňa súvislú celoeurópsku sieť tratí, systémy riadenia siete a systémy riadenia letovej prevádzky, ktoré sú založené len na bezpečnosti, účinnosti a technických aspektoch v prospech všetkých používateľov vzdušného priestoru. Na tento cieľ stanovuje toto nariadenie harmonizovaný regulačný rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba.

2.   Uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 nemá vplyv na suverenitu členských štátov nad ich vzdušným priestorom a na požiadavky členských štátov, ktoré sa týkajú verejného poriadku, verejnej bezpečnostnej ochrany a záležitostí obrany, ako je stanovené v článku 13. Toto nariadenie a opatrenia uvedené v článku 3 sa nevzťahujú na vojenské operácie a výcvik.

3.   Uplatňovaním tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3 nie sú dotknuté práva a povinnosti členských štátov podľa Chicagskeho dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 (ďalej len ‚Chicagsky dohovor‘). V tomto kontexte je ďalším cieľom tohto nariadenia v oblastiach svojej pôsobnosti pomáhať členským štátom pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z Chicagskeho dohovoru tým, že sa vytvorí základ pre spoločný výklad a jednotné vykonávanie jeho ustanovení a zabezpečí sa, aby sa tieto ustanovenia náležite zohľadnili v tomto nariadení a v jeho vykonávacích predpisoch.

4.   Rozumie sa, že uplatňovaním tohto nariadenia na letisko Gibraltár nie je dotknuté príslušné právne postavenie Španielskeho kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska vzhľadom na spor týkajúci sa suverenity nad územím, v ktorom sa letisko nachádza.“

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Národné dozorné orgány

1.   Členské štáty spoločne alebo jednotlivo buď vymenujú, alebo ustanovia orgán alebo orgány ako svoj národný dozorný orgán, ktorý prevezme úlohy pridelené takémuto orgánu podľa tohto nariadenia a podľa opatrení uvedených v článku 3.

2.   Národné dozorné orgány sú nezávislé od poskytovateľov letových navigačných služieb. Táto nezávislosť sa dosiahne primeraným oddelením národných dozorných orgánov a týchto poskytovateľov, ktoré sa vykoná aspoň na funkčnej úrovni.

3.   Národné dozorné orgány vykonávajú svoje právomoci nestranne, nezávisle a transparentne. To sa dosiahne uplatňovaním náležitých riadiacich a kontrolných mechanizmov, a to i v rámci správy členského štátu. Nesmie to však brániť národným dozorným orgánom v plnení ich úloh v rámci pravidiel pre organizáciu vnútroštátnych orgánov civilného letectva či akýchkoľvek iných verejných orgánov.

4.   Členské štáty zabezpečia, aby národné dozorné orgány mali potrebné zdroje a schopnosti na účinné a včasné plnenie úloh, ktoré sú im pridelené na základe tohto nariadenia.

5.   Členské štáty oznámia Komisii názvy a adresy národných dozorných orgánov, ako aj zmeny týchto údajov a opatrenia prijaté na zabezpečenie zhody s odsekmi 2, 3 a 4.“

4.

V článku 5 sa odsek 4 nahrádza takto a vkladá sa nový odsek 5:

„4.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

5.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1, 2, 4 a 6 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.“

5.

Články 6 až 11 sa nahrádzajú takto:

„Článok 6

Odvetvový konzultačný orgán

Bez toho, aby bola dotknutá úloha výboru a Eurocontrolu, Komisia ustanoví ‚odvetvový konzultačný orgán‘, do ktorého patria poskytovatelia letových navigačných služieb, združenia používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovatelia letísk, výrobný priemysel a zastupiteľské orgány odborného personálu. Úlohou tohto orgánu je iba radiť Komisii pri vytváraní jednotného európskeho neba.

Článok 7

Vzťahy s európskymi tretími krajinami

Spoločenstvo a jeho členské štáty sa zamerajú na rozšírenie jednotného európskeho neba na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie, a budú toto rozšírenie podporovať. Na tento účel sa budú snažiť buď v rámci dohôd uzavretých so susednými tretími krajinami alebo v rámci dohôd týkajúcich sa funkčných blokov vzdušného priestoru o to, aby sa na tieto krajiny rozšírilo uplatňovanie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3.

Článok 8

Vykonávacie predpisy

1.   Na vypracovanie vykonávacích predpisov môže Komisia udeliť Eurocontrolu alebo v prípade potreby inej inštitúcii právomoci, v ktorých stanoví úlohy s časovým plánom ich realizácie, pričom zohľadní príslušné konečné termíny stanovené v tomto nariadení. Komisia koná v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2.

2.   Keď Komisia zamýšľa udeliť právomoci v súlade s odsekom 1, snaží sa čo najlepšie využiť platné dojednania na zapojenie a konzultáciu všetkých zainteresovaných strán, ak tieto dojednania zodpovedajú praktikám Komisie týkajúcim sa transparentnosti a konzultačných postupov a nie sú v rozpore s jej inštitucionálnymi záväzkami.

Článok 9

Sankcie

Sankcie, ktoré členské štáty uložia za porušenie tohto nariadenia a opatrení uvedených v článku 3, najmä používateľmi vzdušného priestoru a poskytovateľmi služieb, musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 10

Konzultácia so zúčastnenými stranami

1.   Členské štáty zriadia v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi konzultačný mechanizmus na vhodné zapojenie zúčastnených strán vrátane zastupiteľských orgánov odborného personálu do vykonávania jednotného európskeho neba.

2.   Komisia zriadi konzultačný mechanizmus na úrovni Spoločenstva. Do konzultácie zapojí špecifický výbor pre medziodvetvový dialóg zriadený na základe rozhodnutia 98/500/ES.

3.   Konzultácie so zúčastnenými stranami sa týkajú najmä rozvoja a zavádzania nových koncepcií a technológií v EATMN.

K zúčastneným stranám môžu patriť:

Článok 11

Systém výkonnosti

1.   Na zlepšenie výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií v rámci jednotného európskeho neba sa stanoví systém výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií. Systém zahŕňa:

2.   Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 určiť Eurocontrol alebo iný nezávislý a kompetentný orgán, aby konal ako ‚orgán na preskúmanie výkonnosti‘. Úlohou orgánu na preskúmanie výkonnosti bude pomáhať Komisii v koordinácii s národnými dozornými orgánmi a na požiadanie aj národným dozorným orgánom pri vykonávaní systému výkonnosti uvedeného v odseku 1. Komisia zabezpečí, aby orgán na preskúmanie výkonnosti konal pri vykonávaní úloh, ktoré mu Komisia zverila, nezávisle.

4.   Na systém výkonnosti uvedený v odseku 1 sa uplatňujú tieto postupy:

Komisia môže doplniť zoznam postupov uvedený v tomto odseku. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4.

5.   Vytvorenie systémov výkonnosti zohľadňuje skutočnosť, že traťové služby, terminálové služby a sieťové funkcie sú rôzne a že by sa podľa toho malo s nimi nakladať v prípade potreby aj na účely hodnotenia výkonnosti.

6.   Na účely podrobného vymedzenia fungovania systému výkonnosti prijme Komisia najneskôr do 4. decembra 2011 a v primeranom časovom rámci so zreteľom na dodržanie lehôt stanovených v tomto nariadení vykonávacie pravidlá v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3. Tieto vykonávacie predpisy zahŕňajú:

6.

Článok 12 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva

Komisia a členské štáty pri vykonávaní tohto nariadenia a nariadení (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004, (ES) č. 552/2004 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (14) v súlade so svojimi úlohami stanovenými v tomto nariadení podľa potreby koordinujú svoju činnosť s Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva s cieľom zaručiť, aby sa riadne zohľadnili všetky aspekty bezpečnosti.

1.

Články 2 až 4 sa nahrádzajú takto:

„Článok 2

Úlohy národných dozorných orgánov

1.   Národné dozorné orgány uvedené v článku 4 rámcového nariadenia zabezpečia náležitý dozor nad uplatňovaním tohto nariadenia, najmä z hľadiska bezpečnej a efektívnej prevádzky poskytovateľov letových navigačných služieb, ktorí poskytujú služby vzťahujúce sa na vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný členský štát, ktorý menoval alebo ustanovil príslušný orgán.

2.   Na tento účel každý národný dozorný orgán organizuje náležité kontroly a preskúmavanie s cieľom overiť súlad s požiadavkami tohto nariadenia vrátane požiadaviek na ľudské zdroje pri poskytovaní letových navigačných služieb. Príslušný poskytovateľ letových navigačných služieb uľahčí túto prácu.

3.   V prípade funkčných blokov vzdušného priestoru, ktoré presahujú vzdušný priestor, za ktorý je zodpovedný viac ako jeden členský štát, príslušné členské štáty uzavrú dohodu o dozore uvedenom v tomto článku vzhľadom na poskytovateľov letových navigačných služieb poskytujúcich služby v týchto blokoch.

4.   Národné dozorné orgány úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť primeraný dozor nad poskytovateľmi letových navigačných služieb, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia jedného členského štátu a ktorí poskytujú aj služby týkajúce sa vzdušného priestoru, za ktorý je zodpovedný iný členský štát. Táto spolupráca zahŕňa pravidlá postupu v prípadoch nesplnenia platných spoločných požiadaviek ustanovených v článku 6 alebo podmienok ustanovených v prílohe II.

5.   V prípade cezhraničného poskytovania letových navigačných služieb zahŕňajú tieto pravidlá dohodu o vzájomnom uznávaní dozorných úloh stanovených v odsekoch 1 a 2 a výsledkov týchto úloh. Takéto vzájomné uznávanie sa uplatňuje aj pri pravidlách vzájomného uznávania vytvorených pre postup osvedčovania poskytovateľov služieb národnými dozornými orgánmi.

6.   Ak to umožňuje vnútroštátne právo a so zreteľom na regionálnu spoluprácu, môžu národné dozorné orgány uzatvárať aj dohody o rozdelení zodpovednosti pri dozorných úlohách.

Článok 3

Oprávnené subjekty

1.   Národné dozorné orgány môžu rozhodnúť o tom, že poveria oprávnené subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v prílohe I, úplným alebo čiastočným vykonaním kontrol a preskúmavania uvedených v článku 2 ods. 2.

2.   Takéto poverenie udelené národným dozorným orgánom je platné v rámci Spoločenstva na obdobie troch rokov, ktoré sa môže opätovne predĺžiť. Národné dozorné orgány môžu dať oprávneným subjektom so sídlom v Spoločenstve pokyn na vykonanie týchto kontrol a preskúmavania.

Článok 4

Požiadavky na bezpečnosť

Komisia prijme v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia vykonávacie predpisy, ktoré zahŕňajú príslušné ustanovenia regulačných požiadaviek Eurocontrolu na bezpečnosť (ESARR) a následné zmeny a doplnenia týchto požiadaviek v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, v prípade potreby s príslušnými úpravami.“

2.

Článok 5 sa vypúšťa.

3.

V článku 7 sa odseky 6 a 7 nahrádzajú takto:

„6.   Bez toho, aby boli dotknuté články 8 a 9, vydanie osvedčení otvára poskytovateľom letových navigačných služieb možnosť ponúkať svoje služby členským štátom, iným poskytovateľom leteckých navigačných služieb, používateľom vzdušného priestoru a letiskám v Spoločenstve.

7.   Národné dozorné orgány monitorujú plnenie spoločných požiadaviek a podmienok priložených k osvedčeniam. Podrobnosti takéhoto monitorovania sú zahrnuté do výročných správ, ktoré členské štáty predkladajú podľa článku 12 ods. 1 rámcového nariadenia. Ak národný dozorný orgán zistí, že držiteľ osvedčenia už naďalej nespĺňa tieto požiadavky alebo podmienky, prijme vhodné opatrenia, pričom zabezpečí kontinuitu služieb pod podmienkou, že nie je ohrozená bezpečnosť. Takéto opatrenia môžu zahŕňať odobratie osvedčenia.“

4.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Poverenie poskytovateľov letových prevádzkových služieb

1.   Členské štáty zabezpečia poskytovanie letových prevádzkových služieb výlučne v rámci špecifických blokov vzdušného priestoru vzťahujúcich sa na vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné. Na tento účel členské štáty poveria poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý je držiteľom platného osvedčenia v Spoločenstve.

2.   Na účely poskytovania cezhraničných služieb členské štáty zabezpečia, aby plneniu tohto článku a článku 10 odsek 3 nebránili ich vnútroštátne právne systémy, ktoré požadujú, aby poskytovatelia letových prevádzkových služieb poskytujúci služby vo vzdušnom priestore, za ktoré je zodpovedný daný členský štát:

3.   Členské štáty stanovia práva a povinnosti, ktoré musia poverení poskytovatelia letových prevádzkových služieb spĺňať. Povinnosti môžu zahŕňať podmienky včasného dodávania príslušných informácií umožňujúcich identifikáciu všetkých pohybov lietadiel vo vzdušnom priestore, za ktorý sú zodpovedné.

4.   Členské štáty majú možnosť vybrať si podľa uváženia poskytovateľa letových prevádzkových služieb za podmienky, že tento spĺňa požiadavky a podmienky uvedené v článkoch 6 a 7.

5.   Vo vzťahu k funkčným blokom vzdušného priestoru stanoveným v súlade s článkom 9a, ktoré zasahujú do vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné viaceré členské štáty, príslušné členské štáty spoločne poveria v súlade s odsekom 1 tohto článku jedného alebo niekoľkých poskytovateľov letových prevádzkových služieb najmenej jeden mesiac pred realizáciou bloku vzdušného priestoru.

6.   Členské štáty okamžite informujú Komisiu a ostatné členské štáty o akomkoľvek rozhodnutí prijatom v rámci tohto článku, ktoré sa týka poverenia poskytovateľov letových prevádzkových služieb v špecifických blokoch vzdušného priestoru vo vzťahu k vzdušnému priestoru, za ktorý sú zodpovedné.“

5.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Funkčné bloky vzdušného priestoru

1.   Členské štáty prijmú do 4. decembra 2012 všetky potrebné opatrenia, aby zaistili vykonanie funkčných blokov vzdušného priestoru s cieľom dosiahnuť požadovanú kapacitu a efektívnosť siete riadenia letovej prevádzky v rámci jednotného európskeho neba, udržiavať vysokú úroveň bezpečnosti a prispievať tak k celkovej výkonnosti systému leteckej dopravy a znižovaniu environmentálneho vplyvu. Členské štáty, a to najmä členské štáty vytvárajúce susediace funkčné bloky vzdušného priestoru, vzájomne spolupracujú v najväčšom možnom rozsahu, aby zabezpečili súlad s týmto ustanovením. Spolupráca môže v prípade potreby zahŕňať aj tretie krajiny, ktoré sa podieľajú na vytváraní funkčných blokov vzdušného priestoru.

2.   Funkčné bloky vzdušného priestoru predovšetkým:

3.   Funkčný blok vzdušného priestoru sa vytvára len na základe vzájomnej dohody medzi všetkými členskými štátmi a prípadnými tretími krajinami, ktoré sú zodpovedné za ktorúkoľvek časť vzdušného priestoru zahrnutého do funkčného bloku vzdušného priestoru. Predtým než príslušné členské štáty oznámia Komisii vytvorenie funkčného bloku vzdušného priestoru, poskytnú Komisii, iným členským štátom a ďalším zainteresovaným stranám adekvátne informácie s cieľom dať im príležitosť predložiť svoje pripomienky.

4.   V prípade, keď sa funkčný blok vzdušného priestoru vzťahuje na vzdušný priestor, za ktorý sú úplne alebo čiastočne zodpovedné dva alebo viaceré členské štáty, dohoda, ktorou je funkčný blok vzdušného priestoru zriadený, obsahuje nevyhnutné ustanovenia týkajúce sa spôsobu, akým sa blok môže meniť a spôsobu, akým môže členský štát vystúpiť z bloku, vrátane prechodných ustanovení.

5.   Ak vzniknú problémy medzi dvoma alebo viacerými členským štátmi týkajúce sa cezhraničného funkčného bloku vzdušného priestoru, za ktorý sú zodpovedné, príslušné členské štáty môžu spoločne predniesť záležitosť Výboru pre jednotné nebo, ktorý k nej zaujme stanovisko. Stanovisko je určené príslušným členským štátom. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, členské štáty toto stanovisko zohľadnia pri hľadaní riešenia.

6.   Komisia po prijatí oznámení členských štátov o dohodách a vyhláseniach uvedených v odsekoch 3 a 4 posúdi, ako každý funkčný blok vzdušného priestoru plní požiadavky stanovené v odseku 2 a výsledky predloží na prediskutovanie Výboru pre jednotné nebo. Ak Komisia zistí, že jeden alebo viacero funkčných blokov vzdušného priestoru nespĺňa požiadavky, nadviaže dialóg s príslušnými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť dohodu o opatreniach potrebných na nápravu situácie.

7.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 6, sa dohody a vyhlásenia uvedené v odsekoch 3 a 4 oznamujú Komisii na účely uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V tomto uverejnení sa určí dátum nadobudnutia účinnosti príslušného rozhodnutia.

8.   V súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rámcového nariadenia sa do 4. decembra 2010 vypracuje poradný materiál týkajúci sa vytvárania a zmien funkčných blokov vzdušného priestoru.

9.   Komisia do 4. decembra 2011 a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia prijme vykonávacie predpisy týkajúce sa informácií, ktoré má príslušný členský štát alebo členské štáty poskytnúť pred vytvorením a zmenou funkčného bloku vzdušného priestoru v súlade s odsekom 3 tohto článku.

Článok 9b

Koordinátor systému funkčných blokov vzdušného priestoru

1.   S cieľom uľahčiť vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru môže Komisia vymenovať fyzickú osobu za koordinátora systému funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len ‚koordinátor‘). Komisia koná v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9a ods. 5, koordinátor na žiadosť všetkých dotknutých členských štátov a prípadných tretích krajín podieľajúcich sa na vytvorení spoločného funkčného bloku vzdušného priestoru pomáha pri prekonávaní ťažkostí v procese rokovaní s cieľom urýchliť vytváranie funkčných blokov vzdušného priestoru. Koordinátor koná na základe poverenia všetkých dotknutých členských štátov a prípadných tretích krajín podieľajúcich sa na vytvorení spoločného funkčného bloku vzdušného priestoru.

3.   Koordinátor koná nestranne, najmä s ohľadom na členské štáty, tretie krajiny, Komisiu a zainteresované strany.

4.   Koordinátor neposkytne žiadne informácie získané pri vykonávaní svojej funkcie okrem prípadov, keď ho k tomu splnomocnia dotknuté členské štáty a prípadné tretie krajiny.

5.   Koordinátor podáva každé tri mesiace po svojom vymenovaní správy Komisii, Výboru pre jednotné nebo a Európskemu parlamentu. Správa obsahuje súhrn rokovaní a ich výsledkov.

6.   Právomoci koordinátora sa skončia po podpísaní poslednej dohody o funkčnom bloku vzdušného priestoru, nie však neskôr ako 4. decembra 2012.“

6.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Vzťahy s vojenskými orgánmi

Členské štáty v súvislosti so spoločnou dopravnou politikou podniknú potrebné kroky na zabezpečenie uzavretia alebo obnovenia písomných zmlúv alebo rovnocenných právnych dohôd medzi príslušnými civilnými a vojenskými orgánmi, pokiaľ ide o správu špecifických blokov vzdušného priestoru.“

7.

V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Pri poskytovaní balíka služieb poskytovatelia letových navigačných služieb vykazujú a zverejňujú náklady a príjmy vyplývajúce z letových navigačných služieb rozdelené v súlade s pravidlami spoplatnenia letových navigačných služieb uvedenými v článku 14 a v prípade potreby vedú konsolidované účty pre iné služby než letové navigačné služby, ako by to od nich bolo požadované, ak by príslušné služby poskytovali rôzne podniky.“

8.

Článok 14 sa nahrádza takto:

„Článok 14

Všeobecne

V súlade s požiadavkami článkov 15 a 16 pravidlá spoplatnenia letových navigačných služieb prispejú k dosiahnutiu väčšej transparentnosti z hľadiska stanovenia, ukladania a vynucovania poplatkov pre používateľov vzdušného priestoru a prispejú k nákladovej efektívnosti poskytovania letových navigačných služieb a k efektívnosti letov pri udržiavaní optimálnej úrovne bezpečnosti. Tieto pravidlá musia byť v súlade s článkom 15 Chicagskeho dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944 a systémom traťových poplatkov, ktorý používa Eurocontrol.“

9.

Článok 15 sa nahrádza takto:

„Článok 15

Princípy

1.   Systém spoplatňovania je založený na účtovných nákladoch na letové navigačné služby vynaložených poskytovateľmi služieb v prospech používateľov vzdušného priestoru. Systém rozdelí tieto náklady medzi rôzne kategórie používateľov.

2.   Pri stanovení nákladovej základne poplatkov sa uplatňujú tieto princípy:

3.   Členské štáty musia pri stanovovaní poplatkov podľa odseku 2 dodržiavať tieto princípy:

4.   Komisia prijme k tomuto článku vykonávacie predpisy v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia.“

10.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Spoločné projekty

1.   Úspešnému vykonávaniu základného plánu ATM môžu pomôcť spoločné projekty. Takéto projekty podporia ciele tohto nariadenia, t. j. zlepšenie fungovania európskeho systému leteckej dopravy v kľúčových oblastiach, ako sú kapacita, letová a nákladová efektívnosť, ako aj trvalá udržateľnosť životného prostredia, v rámci prvoradých cieľov bezpečnosti.

2.   Komisia môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia vypracovať poradný materiál obsahujúci možné spôsoby, ktorými môžu takéto projekty podporiť vykonávanie základného plánu ATM. Takýto poradný materiál nemá vplyv na mechanizmy uvádzania takýchto projektov týkajúcich sa funkčných blokov vzdušného priestoru do praxe podľa dohody strán v týchto blokoch.

3.   Komisia sa môže v súlade s regulačným postupom uvedeným článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia tiež rozhodnúť vytvoriť spoločné projekty pre funkcie súvisiace so sieťami, ktoré majú obzvlášť veľký význam pre zlepšenie celkového výkonu riadenia letovej prevádzky a letových navigačných služieb v Európe. Takéto spoločné projekty sa môžu považovať za oprávnené na finančnú podporu zo zdrojov Spoločenstva v rámci viacročného finančného rámca. S týmto cieľom a bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc členských štátov rozhodovať o využití svojich finančných zdrojov, vypracuje Komisia nezávislú analýzu nákladov a výnosov a uskutoční príslušné konzultácie s členskými štátmi a so zainteresovanými stranami v súlade s článkom 10 rámcového nariadenia, pričom preskúma všetky vhodné možnosti financovania ich realizácie. Oprávnené náklady realizácie spoločných projektov sa hradia v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.“

11.

Články 16 až 18 sa nahrádzajú takto:

„Článok 16

Kontrola dodržiavania

1.   Komisia v spolupráci s členskými štátmi zabezpečuje priebežný prieskum dodržiavania princípov a pravidiel uvedených v článkoch 14 a 15. Komisia sa snaží o to, aby vytvorila potrebné mechanizmy na využívanie odborných znalostí Eurocontrolu a výsledky preskúmania oznámi členským štátom, Eurocontrolu a zástupcom používateľov vzdušného priestoru.

2.   Na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, ktoré usúdia, že princípy a pravidlá uvedené v článkoch 14 a 15 neboli správne uplatnené, alebo zo svojej vlastnej iniciatívy Komisia vykoná vyšetrenie akéhokoľvek údajného nedodržiavania alebo neuplatňovania príslušných princípov a/alebo pravidiel. Bez toho, aby tým bol dotknutý článok 18 ods. 1, Komisia výsledky vyšetrovania oznámi členským štátom, Eurocontrolu a zástupcom používateľov vzdušného priestoru. Do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti, po vypočutí príslušného členského štátu a po porade s Výborom pre jednotné nebo v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rámcového nariadenia Komisia prijme rozhodnutie o uplatnení článkov 14 a 15 tohto nariadenia a o tom, či v príslušnom postupe môže pokračovať.

3.   Komisia adresuje svoje rozhodnutie členským štátom a informuje o ňom poskytovateľa služieb, ak sa ho to právne dotýka. Ktorýkoľvek členský štát môže Rade do jedného mesiaca postúpiť rozhodnutie Komisie. Rada môže kvalifikovanou väčšinou prijať do jedného mesiaca iné rozhodnutie.

Článok 17

Revízia príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov príloh s cieľom zohľadniť technický alebo prevádzkový vývoj sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4 rámcového nariadenia.

Z dôvodu naliehavosti môže Komisia použiť postup pre naliehavé prípady, ktorý sa uvádza v článku 5 ods. 5 rámcového nariadenia.

Článok 18

Dôvernosť

1.   Ani národné dozorné orgány konajúce v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, ani Komisia nesmú prezradiť informácie dôverného charakteru, najmä informácie o poskytovateľoch letových navigačných služieb, ich obchodných vzťahoch alebo položkách nákladov.

2.   Odsekom 1 nie je dotknuté právo národných dozorných orgánov alebo Komisie na zverejnenie, ak je to nevyhnutné na účely plnenia ich povinností, a v takom prípade toto zverejnenie musí byť primerané a musí brať do úvahy legitímne záujmy poskytovateľov letových navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, letísk alebo iných relevantných zainteresovaných strán pri ochrane ich obchodných tajomstiev.

3.   Informácie a údaje poskytnuté na základe pravidiel spoplatnenia uvedených v článku 14 sa zverejňujú.“

12.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 18a

Preskúmanie

Komisia najneskôr do 4. decembra 2012 predloží Európskemu parlamentu a Rade štúdiu, v ktorej posúdi právne, bezpečnostné, priemyselné, hospodárske a sociálne vplyvy uplatňovania trhových princípov na poskytovanie komunikačných, navigačných, prehľadových a leteckých informačných služieb, v porovnaní s platnými alebo alternatívnymi organizačnými zásadami a pri zohľadnení vývoja v oblasti funkčných blokov vzdušného priestoru a dostupných technológií.“

13.

Príloha I sa mení a dopĺňa takto:

1.

Článok 2 sa vypúšťa.

2.

Článok 3 sa nahrádza takto:

„Článok 3

Európska horná letová informačná oblasť (EUIR)

1.   Spoločenstvo a jeho členské štáty sa snažia o zriadenie a zo strany ICAO uznanie jediného EUIR. Na tento účel v záležitostiach, ktoré spadajú do právomoci Spoločenstva, predloží Komisia najneskôr do 4. decembra 2011 odporúčanie Rade v súlade s článkom 300 zmluvy.

2.   EUIR bude usporiadaná tak, aby zahŕňala vzdušný priestor, za ktorý sú zodpovedné členské štáty v súlade s článkom 1 ods. 3, a môže zahŕňať aj vzdušný priestor európskych tretích krajín.

3.   Zriadenie EUIR sa nedotýka zodpovednosti členských štátov za poverenie poskytovateľov letových prevádzkových služieb pre vzdušný priestor v ich právomoci v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia o poskytovaní služieb.

4.   Členské štáty si ponechajú svoju zodpovednosť voči ICAO v rámci geografických ohraničení horných letových informačných oblastí a letových informačných oblastí, ktoré im zverilo ICAO ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.“

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 3a

Elektronické letecké informácie

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie leteckých informácií členskými štátmi, a spôsobom konzistentným s týmto zverejňovaním Komisia v spolupráci s Eurocontrolom zabezpečí dostupnosť vysoko kvalitných elektronických leteckých informácií, ktoré sú prezentované harmonizovaným spôsobom a vyhovujú požiadavkám všetkých príslušných používateľov, pokiaľ ide o kvalitu údajov a včasnosť.

2.   Na účel odseku 1 Komisia:

3.   Komisia prijme k tomuto článku podrobné vykonávacie predpisy v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia.“

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Pravidlá lietania a klasifikácia vzdušného priestoru

Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia prijme vykonávacie predpisy s cieľom:

5.

Článok 5 sa vypúšťa.

6.

Článok 6 sa nahrádza takto:

„Článok 6

Návrh riešenia a riadenie siete

1.   Funkcie siete riadenia letovej prevádzky (ATM) umožnia optimálne využívanie vzdušného priestoru a zabezpečia, aby používatelia vzdušného priestoru mohli prevádzkovať uprednostňované trajektórie, pričom sa zaistí maximálny prístup k vzdušnému priestoru a letovým navigačným službám. Tieto sieťové funkcie sú zamerané na podporu iniciatív na národnej úrovni a na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru a realizujú sa spôsobom, ktorý rešpektuje oddelenie regulačných a prevádzkových úloh.

2.   Aby sa dosiahli ciele uvedené v odseku 1 a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov vo vzťahu k národným tratiam a štruktúram vzdušného priestoru, Komisia zabezpečí vykonávanie týchto funkcií:

3.   Komisia môže pridať ďalšie funkcie do zoznamu funkcií uvedených v odseku 2 po riadnej konzultácii zainteresovaných strán z odvetvia. Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4 rámcového nariadenia.

4.   Podrobné predpisy na vykonávanie opatrení uvedených v tomto článku, s výnimkou opatrení uvedených v odsekoch 6 až 9, sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia. Uvedené vykonávacie predpisy sa týkajú najmä:

5.   Aspekty koncepcie vzdušného priestoru iné ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 2, sa riešia na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru. V procese tvorby koncepcie sa zohľadnia požiadavky a zložitosť leteckej dopravy, vnútroštátne plány výkonnosti alebo plány výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru, pričom jeho súčasťou je aj úplná konzultácia, a to podľa potreby s príslušnými používateľmi vzdušného priestoru alebo príslušnými skupinami zastupujúcimi používateľov vzdušného priestoru a vojenskými orgánmi.

6.   Členské štáty zveria Eurocontrolu alebo inému nezávislému a kompetentnému orgánu vykonávanie riadenia toku letovej prevádzky pod podmienkou, že bude podliehať príslušným opatreniam dohľadu.

7.   Vykonávacie predpisy pre riadenie toku letovej prevádzky vrátane príslušných opatrení dohľadu sa vypracujú v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rámcového nariadenia a prijmú sa v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rámcového nariadenia s cieľom optimalizovať dostupnú kapacitu pri využívaní vzdušného priestoru a zlepšovať procesy riadenia toku letovej prevádzky. Tieto pravidlá sú založené na transparentnosti a efektívnosti, pričom zaručujú, že kapacita sa poskytuje pružne a včas v súlade s odporúčaniami Regionálneho navigačného plánu ICAO pre európsky región.

8.   Vykonávacie predpisy pre riadenie toku letovej prevádzky podporujú operatívne rozhodnutia poskytovateľov letových navigačných služieb, prevádzkovateľov letísk a používateľov vzdušného priestoru a týkajú sa týchto oblastí:

9.   Komisia pri vypracúvaní a prijímaní vykonávacích predpisov podľa potreby a bez toho, aby to malo vplyv na bezpečnosť, zohľadní súlad letových plánov a letiskových prevádzkových intervalov a potrebnú koordináciu s priľahlými regiónmi.“

7.

Článok 9 sa vypúšťa.

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 6a

Alternatívny spôsob overenia zhody

Osvedčenie vydané v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (15), či už sa vzťahuje na komponenty alebo systémy, na účely článkov 5 a 6 tohto nariadenia sa považuje za vyhlásenie ES o zhode alebo vhodnosti na používanie, alebo za vyhlásenie ES o overení, ak obsahuje preukázanie zhody so základnými požiadavkami tohto nariadenia a príslušnými vykonávacími pravidlami pre interoperabilitu.

2.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Revízia príloh

Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov príloh s cieľom zohľadniť technický alebo prevádzkový vývoj sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 5 ods. 4 rámcového nariadenia.“

3.

V článku 10 sa vkladá tento odsek:

„2a.   Na účely odseku 2 tohto článku môžu členské štáty vyhlásiť, že systémy a súčasti EATMN spĺňajú základné požiadavky a sú vyňaté z ustanovení článkov 5 a 6.“

4.

Príloha II sa mení a dopĺňa takto:

14.11.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 300/51

(1)

Dobudovanie vnútorného trhu cestnej dopravy so spravodlivými podmienkami hospodárskej súťaže si vyžaduje jednotné uplatňovanie spoločných pravidiel v oblasti udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa nákladnej alebo osobnej cestnej dopravy (ďalej len „povolanie prevádzkovateľa cestnej dopravy“). Tieto spoločné pravidlá prispejú k dosiahnutiu vyššej úrovne odbornej kvalifikácie prevádzkovateľov cestnej dopravy, racionalizácii trhu a zlepšeniu kvality služby v záujme prevádzkovateľov cestnej dopravy, ich zákazníkov a celého hospodárstva, ako aj k väčšej bezpečnosti cestnej premávky. Uľahčia aj skutočné uplatnenie práva prevádzkovateľov cestnej dopravy usadiť sa.

(2)

Smernicou Rady 96/26/ES z 29. apríla 1996 o prístupe k povolaniu prevádzkovateľa cestnej nákladnej dopravy a prevádzkovateľa cestnej osobnej dopravy a o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách s cieľom uľahčiť týmto prevádzkovateľom uplatňovanie slobody usadiť sa v oblasti vnútroštátnej a medzinárodnej dopravy (4) sa zaviedli minimálne podmienky udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a vzájomného uznávania dokladov požadovaných na tento účel. Skúsenosť, hodnotenie vplyvu a rozličné prieskumy však ukazujú, že táto smernica sa v členských štátoch uplatňuje nejednotne. Tieto odlišnosti majú viaceré negatívne dôsledky, najmä narušenie hospodárskej súťaže, netransparentnosť trhu a nejednotnosť v monitorovaní, ako aj riziko, že podniky zamestnávajúce zamestnancov s nízkou úrovňou odbornej kvalifikácie môžu zanedbávať alebo menej prísne dodržiavať pravidlá v oblasti bezpečnosti cestnej premávky a sociálneho zabezpečenia, čo môže poškodiť obraz o tomto odvetví.

(3)

Tieto dôsledky sú tým škodlivejšie, že môžu narušiť riadne fungovanie vnútorného trhu cestnej dopravy, keďže trh medzinárodnej nákladnej dopravy niektorej kabotážnej prepravy je prístupný len podnikom v rámci Spoločenstva. Jediná podmienka, ktorá sa týmto podnikom ukladá, je, že musia mať licenciu Spoločenstva, ktorú môžu získať, ak spĺňajú podmienky udelenia povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy ustanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh nákladnej cestnej dopravy (5) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy (6).

(4)

Je preto potrebné modernizovať platné pravidlá udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, aby sa zabezpečilo jednotnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto pravidiel. Keďže dodržiavanie týchto pravidiel predstavuje hlavnú podmienku prístupu na trh Spoločenstva a keďže v oblasti prístupu na trh sú uplatniteľnými nástrojmi Spoločenstva nariadenia, nariadenie sa ukazuje ako najvhodnejší nástroj na úpravu udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy.

(5)

Členským štátom by malo byť umožnené upraviť podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 299 ods. 2 zmluvy, vzhľadom na osobitné črty a obmedzenia týchto regiónov. Podniky usadené v týchto regiónoch, ktoré spĺňajú podmienky výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy len v dôsledku vyššie uvedenej úpravy, by však nemali mať možnosť získať licenciu Spoločenstva. Úprava podmienok výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy pre podniky, ktorým by bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy a ktoré spĺňajú všetky všeobecné podmienky ustanovené v tomto nariadení, by nemala brániť vykonávaniu dopravy v najvzdialenejších regiónoch.

(6)

V záujme spravodlivej hospodárskej súťaže by sa spoločné pravidlá výkonu povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy mali uplatňovať v čo najväčšej miere na všetky podniky. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia však nie je potrebné zahrnúť podniky, ktorých doprava má len veľmi slabý vplyv na dopravný trh.

(7)

Preverovať, či podnik stále spĺňa podmienky ustanovené týmto nariadením, by malo byť úlohou členského štátu usadenia, aby príslušné orgány tohto členského štátu mohli v prípade potreby rozhodnúť o pozastavení alebo odňatí povolení umožňujúcich tomuto podniku pôsobiť na trhu. Predpokladom riadneho dodržiavania a spoľahlivej kontroly podmienok udeľovania povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy je, aby podniky mali skutočné a stabilné miesto usadenia.

(8)

Fyzické osoby, ktoré sú bezúhonné a majú požadovanú odbornú spôsobilosť, by mali byť jasne identifikované a príslušné orgány by o nich mali byť informované. Tieto osoby (ďalej len „vedúci dopravy“) by mali mať bydlisko v členskom štáte a mali by nepretržite a skutočne riadiť dopravné činnosti podnikov cestnej dopravy. Je potrebné spresniť, za akých podmienok sa osoba pokladá za osobu, ktorá nepretržite a skutočne riadi dopravné činnosti podniku.

(9)

Vedúci dopravy sú bezúhonní, ak neboli odsúdení za závažné trestné činy alebo ak im nebola uložená sankcia za závažné porušenie najmä predpisov Spoločenstva v oblasti cestnej dopravy. Odsúdenie vedúceho dopravy alebo podniku cestnej dopravy alebo sankcia uložená vedúcemu dopravy alebo podniku cestnej dopravy za najzávažnejšie porušenia predpisov Spoločenstva by mali mať za následok stratu bezúhonnosti, pokiaľ príslušný orgán zabezpečil, že jeho konečnému rozhodnutiu predchádzalo riadne ukončené a zdokumentované vyšetrovanie, v rámci ktorého boli udelené základné procesné práva, a že sa rešpektovali zodpovedajúce práva na odvolanie.

(10)

Je nevyhnutné, aby podniky cestnej dopravy preukázali minimálnu finančnú spoľahlivosť na zabezpečenie ich riadneho uvedenia do prevádzky a správy podniku. Pre podniky môže byť jednoduchou a menej nákladnou metódou preukázanie finančnej spoľahlivosti takými prostriedkami, ako je banková záruka alebo poistenie zodpovednosti pri výkone povolania.

(11)

Vysokou úrovňou odbornej kvalifikácie by sa mala zvýšiť socioekonomická účinnosť odvetvia cestnej dopravy. Je preto potrebné, aby uchádzači o funkciu vedúceho dopravy disponovali kvalitnými odbornými znalosťami. Na zabezpečenie lepšej jednotnosti skúšok je v záujme podpory kvalitnej odbornej prípravy potrebné ustanoviť, aby členské štáty mohli poveriť skúšobné strediská a strediská odbornej prípravy podľa kritérií, ktoré im prináleží definovať. Vedúci dopravy by mali mať potrebné vedomosti na riadenie vnútroštátnej aj medzinárodnej dopravy. Zoznam predmetov, ktorých znalosť sa vyžaduje na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ako aj postupy organizovania skúšok sa môžu meniť v závislosti od technického pokroku, vzhľadom na čo by sa mala ustanoviť možnosť aktualizovať ich. Členské štáty by mali mať možnosť vyňať z preskúšania osoby, ktoré dokážu poskytnúť dôkaz o určitej nepretržitej praxi v oblasti riadenia dopravných činností.

(12)

Spravodlivá hospodárska súťaž a cestná doprava, v ktorej sa v plnej miere dodržiavajú pravidlá, si vyžadujú jednotnú úroveň monitorovania členskými štátmi. Vnútroštátne orgány zodpovedné za monitorovanie podnikov a platnosť ich povolení majú v tomto smere kľúčovú úlohu a je potrebné zabezpečiť, aby v prípade potreby prijali primerané opatrenia najmä tým, že v najzávažnejších prípadoch pozastavia alebo odnímu povolenia alebo vyhlásia vedúcich dopravy, ktorí opakovane konajú nedbanlivo alebo so zlým úmyslom, za nevyhovujúcich. Takémuto postupu musí predchádzať náležité zváženie opatrenia s ohľadom na zásadu proporcionality. Skôr než sa pristúpi k takýmto sankciám, podnik by mal byť vopred upozornený a mala by sa mu poskytnúť primeraná lehota na nápravu.

(13)

Lepšie organizovanou správnou spoluprácou medzi členskými štátmi by sa mala zlepšiť účinnosť monitorovania podnikov pôsobiacich vo viacerých členských štátoch a mali by sa znížiť administratívne náklady. Elektronické registre podnikov vzájomne prepojené na európskej úrovni, ktoré sú v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane osobných údajov, by zjednodušili túto spoluprácu a znížili náklady spojené s kontrolami tak podnikom, ako aj správnym orgánom. V niektorých členských štátoch už existujú vnútroštátne registre. Taktiež sa už vytvorila infraštruktúra na vzájomné prepojenie medzi členskými štátmi. Systematickejšie využívanie elektronických registrov by preto mohlo výrazne prispieť k zníženiu administratívnych nákladov na kontroly a k zlepšeniu ich účinnosti.

(14)

Niektoré údaje obsiahnuté vo vnútroštátnych elektronických registroch, týkajúce sa porušení a sankcií, majú osobný charakter. Členské štáty by preto mali prijať opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (7), najmä pokiaľ ide o monitorovanie spracúvania osobných údajov orgánmi verejnej moci, právo dotknutých osôb na informácie, ich právo na prístup a právo na vznesenie námietky. Na účely tohto nariadenia by bolo potrebné zachovať takéto údaje aspoň počas dvoch rokov, aby sa predišlo tomu, že podniky, ktoré boli vyhlásené za nespôsobilé, sa usadia v iných členských štátoch.

(15)

V záujme zlepšenia transparentnosti a s cieľom umožniť zákazníkom dopravného podniku overiť, či tento podnik vlastní náležité povolenie, mali by sa verejne sprístupniť niektoré údaje obsiahnuté vo vnútroštátnom elektronickom registri, pokiaľ sa dodržiavajú príslušné ustanovenia o ochrane údajov.

(16)

Je nevyhnutné postupne vzájomne prepojiť vnútroštátne elektronické registre, aby sa umožnila rýchla a účinná výmena informácií medzi členskými štátmi a aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia cestnej dopravy nebudú v pokušení páchať závažné porušenia alebo riskovať ich spáchanie v iných členských štátoch ako v členskom štáte, v ktorom sú usadení. Vzájomné prepojenie tohto druhu si vyžaduje spoločné definovanie presného formátu údajov, ktoré sa majú vymieňať, ako aj technických postupov výmeny týchto údajov.

(17)

Na zabezpečenie efektívnej výmeny informácií medzi členskými štátmi by sa mali určiť vnútroštátne kontaktné miesta a mali by sa špecifikovať určité spoločné postupy vzťahujúce sa aspoň na lehoty a charakter informácií, ktoré sa majú poskytovať.

(18)

Na uľahčenie uplatňovania slobody usadiť sa by sa mali vhodné doklady, ktoré vydal príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom bol vedúci dopravy usadený, uznať za postačujúci dôkaz bezúhonnosti pre prístup k povolaniu prevádzkovateľa cestnej dopravy v členskom štáte, v ktorom je usadený, pokiaľ dotknuté osoby neboli vyhlásené za nespôsobilé na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy v iných členských štátoch.

(19)

S ohľadom na odbornú spôsobilosť na uľahčenie uplatňovania slobody usadiť sa členský štát usadenia by mal uznať jednotný vzor osvedčenia vydaný v súlade s týmto nariadením za postačujúci dôkaz.

(20)

Vyžaduje sa prísnejšie monitorovanie uplatňovania tohto nariadenia na úrovni Spoločenstva. Predpokladom toho je, aby sa Komisii pravidelne predkladali správy vypracované podľa vnútroštátnych registrov a týkajúce sa bezúhonnosti, finančnej spoľahlivosti a odbornej spôsobilosti podnikov v odvetví cestnej dopravy.

(21)

Členské štáty by mali ustanoviť sankcie vzťahujúce sa na porušenie tohto nariadenia. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(22)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to modernizácia pravidiel, ktoré upravujú udeľovanie povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy s cieľom zabezpečiť jednotnejšie a účinnejšie uplatňovanie týchto pravidiel v členských štátoch, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(23)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8).

(24)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na vypracovanie zoznamu kategórií, druhov a úrovne závažnosti porušení, na základe ktorých prevádzkovatelia cestnej dopravy stratia bezúhonnosť, na úpravu príloh I, II a III k tomuto nariadeniu, ktoré sa týkajú vedomostí, ktoré je potrebné zohľadniť na účely uznania odbornej spôsobilosti členskými štátmi, a týkajú sa vzoru osvedčenia o odbornej spôsobilosti s ohľadom na technický pokrok a na vypracovanie zoznamu porušení, ktoré spolu s porušeniami uvedenými v prílohe IV k tomuto nariadeniu môžu mať za následok stratu bezúhonnosti. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(25)

Smernica 96/26/ES by sa mala zrušiť,