12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/1

(1)

V prílohe I k nariadeniu (ES) č. 881/2002 sa uvádza zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa podľa uvedeného nariadenia vzťahuje zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(2)

Sankčný výbor Bezpečnostnej rady OSN dňa 1. marca 2010 rozhodol o odstránení dvoch právnických osôb, skupín alebo subjektov z jeho zoznamu osôb, skupín a subjektov, na ktoré by sa malo vzťahovať zmrazenie finančných prostriedkov a hospodárskych zdrojov.

(3)

Príloha I by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať,

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/3

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/5

(1)

Výška reprezentatívnych cien a dodatočných ciel uplatniteľných na dovoz bieleho a surového cukru a určitých sirupov na hospodársky rok 2009/10 sa stanovila v nariadení Komisie (ES) č. 877/2009 (3). Tieto ceny a clá sa naposledy zmenili a doplnili nariadením Komisie (EÚ) č. 205/2010 (4).

(2)

Údaje, ktoré má Komisia v súčasnosti k dispozícii, vedú k zmene a doplneniu uvedených súm v súlade s pravidlami a podrobnými podmienkami ustanovenými v nariadení (ES) č. 951/2006,

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/7

(1)

Podľa článku 7 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1258/1999 a článku 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005 má Komisia vykonať potrebné overenia, oznámiť členským štátom výsledky týchto overení, zohľadniť pripomienky členských štátov, otvoriť dvojstranné rokovania v záujme dosiahnutia dohody s príslušnými členskými štátmi a formálne im oznámiť závery, ku ktorým dospela.

(2)

Členské štáty mali možnosť požiadať o začatie zmierovacieho konania. Túto možnosť v niektorých prípadoch využili a Komisia preskúmala správy vydané po ukončení uvedeného konania.

(3)

Podľa nariadenia (ES) č. 1258/1999 a nariadenia (ES) č. 1290/2005 sa môžu financovať iba poľnohospodárske výdavky, ktoré sa vynaložili spôsobom, pri ktorom sa neporušili pravidlá Európskej únie.

(4)

Z vykonaných overení, výsledkov dvojstranných rokovaní a zmierovacích konaní vyplýva, že časť výdavkov vykázaných členskými štátmi túto požiadavku nespĺňa, a teda nie je možné ju financovať v rámci Záručnej sekcie EPUZF, Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“), ani Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“).

(5)

Je potrebné uviesť sumy, v prípade ktorých nebol uznaný nárok na financovanie v rámci Záručnej sekcie EPUZF, EPZF a EPFRV. Tieto sumy nesúvisia s výdavkami, ktoré sa vynaložili viac ako dvadsaťštyri mesiacov pred tým, ako Komisia písomne oznámila členským štátom výsledky overení.

(6)

V súvislosti s prípadmi, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, Komisia oznámila členským štátom v súhrnnej správe vyhodnotenie súm, ktoré treba vylúčiť z dôvodu ich nesúladu s pravidlami Európskej únie.

(7)

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté žiadne finančné dôsledky, ktoré by Komisia mohla vyvodiť z rozsudkov Súdneho dvora vo veciach prerokúvaných k 30. septembru 2009 a týkajúcich sa záležitostí, ktoré sú predmetom tohto rozhodnutia,

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/21

(1)

Rozhodnutím Komisie 2009/251/ES (2) sa od členských štátov požaduje zabezpečiť, aby sa výrobky s obsahom biocídneho dimetylfumarátu (DMF) neumiestňovali na trh ani na ňom nesprístupňovali.

(2)

Rozhodnutie 2009/251/ES bolo prijaté v súlade s ustanoveniami článku 13 smernice 2001/95/ES, ktorým sa obmedzuje platnosť rozhodnutia na obdobie nepresahujúce jeden rok, ale povoľuje sa jeho potvrdenie na ďalšie obdobia, z ktorých žiadne nepresahuje jeden rok.

(3)

Vzhľadom na doteraz získané skúsenosti a chýbajúce trvalé opatrenie týkajúce sa spotrebiteľských výrobkov s obsahom DMF je potrebné predĺžiť platnosť rozhodnutia 2009/251/ES o 12 mesiacov a zodpovedajúcim spôsobom ho zmeniť a doplniť.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa smernice 2001/95/ES,

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/22

(1)

Dosiahnutie jednotnej menovej politiky si vyžaduje vymedzenie nástrojov a postupov, ktoré má používať Eurosystém pozostávajúci z národných centrálnych bánk (NCB) členských štátov, ktorých menou je euro (ďalej len „zúčastnené členské štáty“), a Európskej centrálnej banky (ECB), aby sa táto politika uskutočňovala jednotne vo všetkých zúčastnených členských štátoch.

(2)

Najnovší vývoj na trhoch cenných papierov krytých aktívami spôsobil, že je potrebné zmeniť rámec Eurosystému na hodnotenie úverovej bonity (ECAF) tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok Eurosystému pre vysoké štandardy úverovej bonity pre každú akceptovateľnú zábezpeku. Konkrétne je potrebné zmeniť požiadavky na rating cenných papierov krytých aktívami, aby tieto cenné papiere boli akceptovateľné na používanie v úverových operáciách Eurosystému, s cieľom splniť požiadavku článku 18.1 štatútu ESCB, podľa ktorého sa úverové operácie s úverovými inštitúciami a inými účastníkmi trhu musia zakladať na dostatočnej zábezpeke z hľadiska menovej politiky Eurosystému. Okrem toho tieto zmeny a doplnenia majú za cieľ ďalej prispievať k obnoveniu riadneho fungovania trhu cenných papierov krytých aktívami.

(3)

S cieľom implementovať rozhodnutie Rady guvernérov ECB z 22. októbra 2009 je potrebné zmeniť a doplniť usmernenie ECB/2000/7 z 31. augusta 2000 o nástrojoch a postupoch menovej politiky Eurosystému (1),

„—

Hodnotenie úverovej bonity cenných papierov krytých aktívami zo strany ECAI: V prípade cenných papierov krytých aktívami, vydaných 1. marca 2010 alebo po tomto dátume, Eurosystém vyžaduje najmenej dve hodnotenia úverovej bonity danej emisie zo strany akceptovaných ECAI. Na určenie akceptovateľnosti týchto cenných papierov krytých aktívami sa uplatňuje pravidlo ‚druhého najlepšieho‘, čo znamená, že nielen najlepšie, ale aj druhé najlepšie dostupné hodnotenie úverovej bonity zo strany ECAI musí spĺňať minimálny limit úverovej bonity pre cenné papiere kryté aktívami. Na základe tohto pravidla Eurosystém vyžaduje, aby obe hodnotenia úverovej bonity boli na úrovni ‚AAA‘/‚Aaa‘ pri emisii a na úrovni ‚jedno A‘ počas životnosti cenného papiera, aby sa cenné papiere pokladali za akceptovateľné.

Od 1. marca 2011 musia mať všetky cenné papiere kryté aktívami bez ohľadu na dátum ich emisie aspoň dve hodnotenia úverovej bonity danej emisie zo strany akceptovaných ECAI a musia spĺňať pravidlo ‚druhého najlepšieho‘ na to, aby zostali akceptovateľnými.

Ak majú cenné papiere kryté aktívami, vydané pred 1. marcom 2010, iba jedno hodnotenie úverovej bonity, musia pred 1. marcom 2011 dodatočne získať druhé hodnotenie úverovej bonity. V prípade cenných papierov krytých aktívami, vydaných pred 1. marcom 2009, musia byť obe hodnotenia úverovej bonity počas životnosti cenného papiera na úrovni ‚jedno A‘. V prípade cenných papierov krytých aktívami, vydaných medzi 1. marcom 2009 a 28. februárom 2010, musí byť prvé hodnotenie úverovej bonity na úrovni ‚AAA‘/‚Aaa‘ pri emisii a na úrovni ‚jedno A‘ počas životnosti cenného papiera, zatiaľ čo druhé hodnotenie úverovej bonity musí byť na úrovni ‚jedno A‘ tak pri emisii (2), ako aj počas životnosti cenného papiera.

ECB zverejní minimálny limit úverovej bonity pre akceptované ECAI, ako sa ustanovuje v oddiele 6.3.1 (3)

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/24

(1)

Listom z 28. augusta 2001 zaevidovaným 29. augusta 2001 Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii v zmysle článku 88 ods. 3 zmluvy ustanovenia článkov 99, 107, 110, 111, 112, 120, 122, 123, 124 a článku 135 ods. 3 a 4 sicílskeho regionálneho zákona č. 32 z 23. decembra 2000, v ktorom sa uvádzajú usmernenia týkajúce sa vykonávania viacročného usmerňovacieho programu na roky 2000 – 2006 a úpravy schém poskytovania pomoci podnikom (ďalej len „zákon č. 32/2000“).

(2)

Listom zo 17. mája 2002 zaevidovaným 21. mája 2002 a listom z 10. októbra 2002 zaevidovaným 11. októbra 2002 Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii doplnenie informácii, ktoré sa požadovali od talianskych orgánov listami z 24. októbra 2001 a 18. júla 2002.

(3)

Talianske orgány v liste z 10. októbra 2002 predložili doplňujúce informácie týkajúce sa iba o pomoci podľa článku 123 zákona č. 32/2000, pričom zohľadňovali jej naliehavosť.

(4)

Pomoc podľa článku 123 zákona č. 32/2000 bola oddelená od ďalšej pomoci plánovanej na základe oznámených článkov a bola vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom v rámci štátnej pomoci N 590/A/2001 (1).

(5)

Keďže sa list talianskych orgánov z 10. októbra 2002 týkal iba článku 123 príslušného regionálneho zákona, útvary Komisie listom z 11. februára 2003 zaslali uvedeným orgánom opakovanú žiadosť, ktorou ich žiadali o odpoveď na ďalšie otázky uvedené v liste z 18. júla 2002.

(6)

Listom z 5. marca 2003 zaevidovaným 6. marca 2003 Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii odpoveď talianskych orgánov na otázky položené v liste z 18. júla 2002.

(7)

Útvary Komisie po preskúmaní tejto odpovede listom z 2. mája 2003 požiadali talianske orgány o ďalšie informácie.

(8)

Listom z 13. augusta 2003 zaevidovaným 18. augusta 2003 Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii odpoveď talianskych orgánov na list z 2. mája 2003. Talianske orgány v tomto liste oznámili zrušenie článku 111 zákona č. 32/2000 a požiadali Komisiu, aby prijala samostatné rozhodnutie týkajúce sa niektorých článkov zákona.

(9)

Listom z 1. októbra 2003 útvary Komisie vysvetlili talianskym orgánom, že sa prijme jedno rozhodnutie týkajúce sa celého spisu (pomoc N 590/B/2001) a požiadali ich o určité vysvetlenia týkajúce sa jedného z článkov zákona č. 32/2000.

(10)

Listom zo 7. januára 2004 zaevidovaným 14. januára 2004 Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii odpoveď talianskych orgánov na list z 1. októbra 2003.

(11)

Listom z 10. marca 2004 Komisia oficiálne požiadala talianske orgány o ďalšie spresnenia, o ktoré už požiadala pri neformálnych kontaktoch.

(12)

Listom z 20. apríla 2004 zaevidovaným 21. apríla 2004 a listom z 24. mája 2004 zaevidovaným 25. mája 2004 talianske orgány predložili Komisii spresnenia uvedené v odôvodnení 11.

(13)

Listami z 21. júna 2004 (2) a 10. septembra 2004 (oprava uvedeného listu vypracovaného na základe pripomienok vyjadrených talianskymi orgánmi v liste, ktorý predložilo Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii 7. júla 2004 a ktorý bol zaevidovaný 12. júla 2004) (3) Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí nevzniesť námietky týkajúce sa článku 99 ods. 2 písm. b) (pre sektor poľnohospodárstva) a článkov 107, 110 (4), 112, 120, 122 a 135 zákona č. 32/2000 a začať konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s pomocou uvedenou v článku 99 ods. 2 písm. a) (pre sektor poľnohospodárstva) a v článku 124 ods. 1 a 2 (pre niektoré združenia výrobcov) zákona (5).

(14)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (6). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky k uvedenej pomoci.

(15)

Komisia nedostala pripomienky od zainteresovaných strán.

(16)

V článku 99 ods. 2 písm. a) zákona č. 32/2000 sa ustanovujú príspevky v prospech záručných konzorcií prvého a druhého stupňa (inými slovami záručné konzorciá a ich združenia) na zriadenie alebo zlúčenie rizikových fondov určených na vystavovanie záruk s cieľom uľahčiť poskytnutie financovania zo strany podnikov a úverových inštitúcií, spoločností finančného prenájmu, faktoringových spoločností a podobných bankových subjektov (7).

(17)

Takéto príspevky, ktoré nie sú zlučiteľné s inými schémami, ktoré sledujú podobné ciele, a ktoré sú čiastočne financované z dotácie vo výške 20 000 000 EUR plánovanej na súbor opatrení uvedených v článku 99, sa poskytujú záručným konzorciám, ktoré o ne požiadajú. Výška týchto príspevkov nemôže presiahnuť celkovú sumu upísanú spoločníkmi a subjektmi, ktoré tieto konzorciá podporujú.

(18)

Záruky v pravom zmysle slova musia príjemcom umožniť ľahšie získať úver (pretože približne 70 % sicílskych podnikov v sektore poľnohospodárstva sú malé podniky, niektoré z nich by nemuseli byť schopné zostaviť potrebné záruky na zaručenie úveru alebo na získanie záruky). Tieto záruky majú tieto vlastnosti:

(19)

V článku 124 ods. 1 a 2 zákona č. 32/2000 sa ustanovujú príspevky na začatie činnosti v prospech združení výrobcov uznaných v zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 1035/72 z 18. mája 1972 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou (11). Táto pomoc poskytnutá na päť rokov v prvom roku pokrýva 100 % nákladov vynaložených skupinou a v nasledujúcich rokoch sa musí znižovať o 20 % ročne až po zníženie na nulu na konci uvedeného obdobia. Pomoc sa okrem toho nemôže udeliť po piatom roku ani po siedmich rokoch po uznaní skupiny. Pomoc sa sčasti financuje z dotácie vo výške 3 615 198 EUR určenej na súbor opatrení prijatých na základe článku 124.

(20)

Talianske orgány v liste z 13. augusta 2003 oznámili svoj zámer upraviť zákon tak, aby boli podmienky udelenia pomoci v súlade s podmienkami vymedzenými v nariadení (EHS) č. 1035/72. Talianske orgány ďalej spresnili, že pomoc môžu získať iba tieto združenia:

(21)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s pomocou uvedenou v článku 99 ods. 2 písm. a) a v článku 124 ods. 1 a 2 zákona č. 32/2000 (pokiaľ ide o sektor poľnohospodárstva v prvom prípade a pokiaľ ide o združenia ASPROSUD, Sicilia Verde a APRO FRUS v druhom prípade), pretože mala pochybnosti o ich zlučiteľnosti so spoločným trhom.

(22)

Pokiaľ ide o pomoc plánovanú pre sektor poľnohospodárstva na základe článku 99 ods. 2 písm. a) zákona č. 32/2000, samotná zásada udeľovania záruky predpokladá existenciu pôžičky. V zozname schém, na ktoré sa môže uplatňovať poskytnutie záruk, predloženom talianskymi orgánmi na žiadosť útvarov Komisie, sa uvádzali niektoré schémy, ktoré sa sotva mohli financovať prostredníctvom pôžičiek vzhľadom na charakter opatrení plánovaných v príslušnom rámci (napríklad, bolo ťažko pochopiteľné, že pomoc určená na krytie poistného v sektore poľnohospodárstva bude mať formu pôžičky).

(23)

Ďalším prvkom, ktorý viedol Komisiu k pochybnostiam o zlučiteľnosti pomoci plánovanej v článku 99 ods. 2 písm. a) zákona č. 32/2000 so spoločným trhom, je možnosť poskytnúť ju v kombinácii s uplatnením opatrení ustanovených v článku 124 ods. 1 a 2 zákona. Komisia mohla ich zlučiteľnosť iba spochybniť, pretože aj oprávnenosť pomoci ustanovenej v článku 124 ods. 1 a 2 bola predmetom výhrad.

(24)

Napokon Komisia nemala informácie o spôsobe, akým talianske orgány kontrolovali, či súhrn možného prvku pomoci záruk a pomoci plánovanej na schémy, na ktoré sa uvedené záruky uplatňovali, neviedol k prekročeniu percentuálnych podielov pomoci prípustných v rámci uvedených schém.

(25)

Pokiaľ ide o pomoc plánovanú v článku 124 ods. 1 a 2 zákona č. 32/2000, talianske orgány vysvetlili, že táto pomoc bola určená výlučne na vyrovnanie oneskorených platieb príspevkov združeniam výrobcov schválených v zmysle nariadenia (EHS) č. 1035/72. Tieto príspevky sa už mali vyplatiť, ešte sa však tak nestalo, pretože EPUZF nezaručil finančné krytie finančných záväzkov prijatých na talianskej úrovni.

(26)

Talianske orgány doplnili, že pomoc mohli využívať iba subjekty, ktoré boli oprávnené na poskytnutie pomoci pred 21. novembrom 1996 [dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES) č. 2200/96 z 28. októbra 1996 o spoločnej organizácii trhu s ovocím a zeleninou (12), ktoré nahradilo nariadenie (EHS) č. 1035/72] a ktorým toto právo nezaniklo.

(27)

Komisia mohla na základe preskúmania veci konštatovať, že v zmysle článku 53 nariadenia (ES) č. 2200/96 sa práva, ktoré organizácie výrobcov nadobudli pred nadobudnutím účinnosti nariadenia pri uplatňovaní článku 14 a hlavy IIa nariadenia (EHS) č. 1035/72, zachovajú až do ich vyčerpania a že za predpokladu splnenia všetkých podmienok uvedených v článku 14 nariadenia (EHS) č. 1035/72 je vnútroštátna pomoc prípadne poskytnutá na základe tohto článku ipso iure zlučiteľná s pravidlami, ktorými sa riadi spoločná organizáciu trhu v sektore ovocia a zeleniny a nemali by už podliehať preskúmaniu na základe pravidiel uplatňovaných v oblasti štátnej pomoci (13).

(28)

Na základe uvedených skutočností sa talianske orgány zaviazali upraviť podmienky udeľovania plánovanej pomoci s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami nariadenia (EHS) č. 1035/72 (pozri odôvodnenia 19 a 20). Na základe zoznamu príjemcov, ktorý predložili talianske orgány, však Komisia konštatovala, že v prípade združení uvedených v odôvodnení 21 bola príslušná pomoc poskytnutá výrazne po lehote siedmich rokov od schválenia združení a že v dôsledku toho už neboli splnené všetky podmienky uvedené v článku 14 nariadenia (EHS) č. 1035/72 (vzhľadom na to, že v jednej z týchto podmienok sa ustanovuje, že pomoc sa musí vyplatiť v priebehu piatich rokov v lehote siedmich rokov po schválení) a že pomoc sa preto musela posudzovať v zmysle článku 87 a 88 zmluvy.

(29)

V rámci takejto analýzy v zmysle článkov 87 a 88 zmluvy Komisia skonštatovala, že keďže naradenie (EHS) č. 1035/72 bolo zrušené nariadením (ES) č. 2200/96, udelenie pomoci na základe už neexistujúceho právneho predpisu združeniam, ktorých práva vypršali [čím sa stráca uplatniteľnosť článku 53 nariadenia (ES) č. 2200/96 uvedeného v odôvodnení 27], by bolo v rozpore s fungovaním mechanizmov organizácie spoločného trhu v sektore ovocia a zeleniny vytvorených na základe nariadenia (ES) č. 2200/96. V zmysle bodu 3.2 usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva Komisia v žiadnom prípade nemôže schváliť pomoc nezlučiteľnú s ustanoveniami, ktorými sa riadi organizácia spoločného trhu, alebo pomoc, ktorá by bola v rozpore s jej riadnym fungovaním.

(30)

Komisia preto mohla iba spochybniť zlučiteľnosť plánovanej pomoci so spoločným trhom.

(31)

Tieto pochybnosti umocnila skutočnosť, že pomoc udelená za uvedených okolností by predstavovala pomoc so spätným účinkom, ktorý je výslovne zakázaný v zmysle bodu 3.6 usmernení Spoločenstva pre štátnu pomoc v sektore poľnohospodárstva, pretože nezahŕňa s výnimkou pomoci kompenzačného charakteru potrebný motivačný prvok, ktorý pomoc v sektore poľnohospodárstva musí obsahovať.

(32)

Napokon Komisia spochybnila aj opodstatnenosť tvrdenia, podľa ktorého EPUZF nezaručil finančné krytie záväzkov prijatých na talianskej úrovni, pretože spolufinancovanie založenia združení výrobcov zo strany EPUZF predstavuje automatickú úhradu jednej časti pomoci schválenej v rámci organizácie spoločného trhu.

(33)

Listom z 26. augusta 2004 zaevidovaným 30. augusta 2004, listom z 24. novembra 2004 zaevidovaným 26. novembra 2004 a listom z 26. októbra 2005 zaevidovaným 28. októbra 2005 Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii oznámilo Komisii reakciu talianskych orgánov na začatie konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy v súvislosti s pomocou na základe článku 99 ods. 2 písm. a) a článku 124 ods. 1 a 2 zákona č. 32/2000 (pokiaľ ide o sektor poľnohospodárstva v prvom prípade a združenia ASPROSUD, Sicilia Verde a APRO FRUS v druhom prípade).

(34)

Talianske orgány v liste z 26. augusta 2004 predložili tieto žiadosti a pripomienky týkajúce sa pomoci plánovanej na základe článku 99 ods. 2 písm. a) zákona č. 32/2000:

(35)

V tom istom liste talianske orgány oznámili tieto pripomienky k plánovanej pomoci trom združeniam uvedeným v odôvodnení 21 podľa článku 124 ods. 1 a 2 zákona č. 32/2000:

(36)

Talianske orgány listom, ktorý prišiel 24. novembra 2004, predložili kópiu článku 12 regionálneho zákona č. 15 z 5. novembra 2004 (ďalej len „zákon č. 15/2004“), ktorým sa okrem iného menia a dopĺňajú články 99 a 124 zákona č. 32/2000.

(37)

Pokiaľ ide o článok 99 zákona č. 32/2000, na základe bodov 2 a 4 článku 12 zákona č. 15/2004 sa rozšíril počet potenciálnych príjemcov opatrení plánovaných pre nezdružené podniky, ktoré preberajú záťaž administratívnych nákladov spojených s poskytnutím záruky, a stanovilo sa v ňom, že na obdobie rokov 2000 – 2006 predstavuje maximálna suma určená na opatrenia prijaté na základe článku 20 miliónov EUR.

(38)

Pokiaľ ide o článok 124 zákona č. 32/2000, na základe bodu 8 článku 12 zákona č. 15/2004 sa zaviedol nový odsek 2, pričom sa nahradili podmienky udeľovania pomoci opísané v odôvodnení 19 podmienkami, ktoré sú v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 14 nariadenia (EHS) č. 1035/72.

(39)

Tento nový odsek 2 pripojený k článku 124 zákona č. 32/2000, ktorým sa nahrádza existujúci odsek, ktorý sa talianske orgány zaviazali zmeniť a doplniť (pozri odôvodnenie 20), znie takto:

„Maximálna výška týchto príspevkov v súlade s článkom 14 nariadenia (EHS) č. 1035/72 sa rovná 5 % v prvom roku, 5 % v druhom, 4 % v treťom, 3 % vo štvrtom a 2 % v piatom roku hodnoty predanej výroby, na ktorú sa vzťahuje činnosť organizácie výrobcov. Výška pomoci nemôže v žiadnom prípade prekročiť skutočné náklady na založenie a administratívne fungovanie organizácie. Pomoc sa nemôže udeľovať na náklady vynaložené po piatom roku ani po siedmich rokoch od uznania.“

(40)

V liste, ktorý bol doručený 26. októbra 2005, talianske orgány oznámili, že článok 99 ods. 2 písm. a) zákona č. 32/2000 bol zrušený článkom 23 regionálneho zákona č. 11 z 21. septembra 2005, a oznámili stiahnutie oznámenia, ktoré sa týkalo tohto článku.

(41)

Podľa článku 87 ods. 1 zmluvy pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi zmluvnými stranami.

(42)

Na opatrenia posudzované v tomto prípade sa vzťahuje táto definícia, pretože sú financované zo štátnych prostriedkov, zvýhodňujú niektoré výroby (napríklad sektor ovocia a zeleniny) a môžu ovplyvniť obchod vzhľadom na postavenie, ktoré má Taliansko na príslušných trhoch (v prípade ovocia – okrem citrusov – malo Taliansko v roku 2005 produkciu 11,443 miliónov metrických ton, čomu vďačí za postavenie najväčšieho producenta ovocia v Únii).

(43)

V prípadoch uvedených v článku 87 ods. 2 a 3 zmluvy sa niektoré opatrenia však na základe výnimky môžu považovať za zlučiteľné so spoločným trhom.

(44)

V tomto prípade je možné vzhľadom na uvedené opatrenia uplatniť iba výnimku uvedenú v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy, v ktorej sa uvádza, že pomoc určená na podporu rozvoja niektorých činností alebo niektorých hospodárskych regiónov sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, pokiaľ nemení podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

(45)

Komisia predovšetkým konštatuje, že písmeno a) odseku 2 článku 99 zákona č. 32/2000 bez toho, aby bolo uplatnené, sa zrušilo (vzhľadom na odkladný účinok spojený so začatím konania podľa článku 88 ods. 2 zmluvy) a že talianske orgány stiahli oznámenie, ktoré sa ho týkalo, čím sa preskúmanie uplatniteľnosti ustanovení výnimky ustanovenej v článku 87 ods. 3 písm. c) zmluvy stáva bezpredmetným.

(46)

Pokiaľ ide o pomoc podľa článku 124 ods. 1 a 2 zákona č. 32/2000, Komisia konštatuje, že podmienky udelenia pomoci boli v súlade s ustanoveniami nariadenia (EHS) č. 1035/72, zmenenými a doplnenými na základe článku 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3284/83 zo 14. novembra 1983, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1035/72 o organizácii spoločného trhu s ovocím a zeleninou (14) prostredníctvom ustanovení nového odseku 2 článku 124 zákona č. 32/2000 vloženého na základe článku 12 zákona č. 15/2004.

(47)

Ku dňu prijatia tohto zákona pomoc združeniami výrobcov upravovalo nariadenie (ES) č. 2200/96.

(48)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27, v článku 53 nariadenia (ES) č. 2200/96 sa ustanovuje, že práva, ktoré organizácie výrobcov nadobudli pred nadobudnutím účinnosti nariadenia pri uplatňovaní článku 14 a hlavy IIa nariadenia (EHS) č. 1035/72, sa zachovajú až do ich vyčerpania, keď sú splnené všetky podmienky uvedeného článku 14.

(49)

Ustanovenia nového odseku 2 článku 124 zákona č. 32/2000 vloženého na základe článku 12 zákona č. 15/2004 slúžia na dokázanie dodržania podmienok uvedených v uvedenom článku 14 a v skutočnosti zabezpečujú vylúčenie akéhokoľvek združenia výrobcov, ktoré nespĺňa tieto podmienky. Keďže sa pravidlá v oblasti štátnej pomoci podľa nariadenia (EHS) č. 1035/72 uplatňovali iba v limitoch stanovených Radou a samotné nariadenie obsahovalo článok 14, priamo uplatniteľné ustanovenie, na základe ktorého sa schvaľovalo poskytnutie vnútroštátnej pomoci na základe dodržania niektorých už splnených podmienok, daná vnútroštátna pomoc už nemusí podliehať preskúmaniu na základe pravidiel uplatňovaných v oblasti štátnej pomoci.

(50)

Ostatné pochybnosti Komisie pri príležitosti začatia konania sa teda takisto stávajú bezpredmetné.

(51)

Keďže písmeno a) odseku 2 článku 99 zákona č. 32/2000 bolo zrušené, Komisia sa nemusí vyjadriť k zlučiteľnosti pomoci plánovanej v tomto písmene so spoločným trhom. Konanie začaté v súvislosti s týmito ustanoveniami, ktoré sa stalo bezpredmetné, sa môže teda uzavrieť.

(52)

Keďže na základe odseku 2 článku 124 regionálneho zákona č. 32/2000, zmeneného a doplneného článkom 12 zákona č. 15/2004, sa pomoc plánovaná pre združenia výrobcov zosúlaďuje s ustanoveniami článku 14 nariadenia (EHS) č. 1035/72 a táto pomoc sa z toho istého dôvodu považuje automaticky za zlučiteľnú s predpismi, ktorými sa riadi organizácia spoločného trhu, a nemusí podliehať preskúmaniu na základe pravidiel uplatniteľných v oblasti štátnej pomoci, konanie začaté v tejto súvislosti, ktoré sa stalo bezpredmetným, sa môže takisto ukončiť,

12.3.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 63/30