ISSN 1725-5147 doi:10.3000/17255147.L_2010.251.slk |
||
Úradný vestník Európskej únie |
L 251 |
|
Slovenské vydanie |
Právne predpisy |
Zväzok 53 |
Obsah |
|
II Nelegislatívne akty |
Strana |
|
|
NARIADENIA |
|
|
* |
||
|
|
||
|
|
||
|
|
ROZHODNUTIA |
|
|
|
2010/570/EÚ, Euratom |
|
|
* |
||
|
|
2010/571/EÚ |
|
|
* |
Rozhodnutie Komisie z 24. septembra 2010, ktorým sa na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku mení a dopĺňa príloha k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES, pokiaľ ide o výnimky pre použitie olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu, polybromovaných bifenylov alebo polybromovaných difenyléterov [oznámené pod číslom K(2010) 6403] ( 1 ) |
|
|
|
ODPORÚČANIA |
|
|
|
2010/572/EÚ |
|
|
* |
Odporúčanie Komisie z 20. septembra 2010 o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA) ( 1 ) |
|
|
|
(1) Text s významom pre EHP |
SK |
Akty, ktoré sú vytlačené obyčajným písmom, sa týkajú každodennej organizácie poľnohospodárskych záležitostí a sú spravidla platné len obmedzenú dobu. Názvy všetkých ostatných aktov sú vytlačené tučným písmom a je pred nimi hviezdička. |
II Nelegislatívne akty
NARIADENIA
25.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 251/1 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 845/2010
z 23. septembra 2010,
ktorým sa ustanovuje zákaz lovu tuniaka modroplutvého v Atlantickom oceáne východne od 45° západnej dĺžky a v Stredomorí plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Portugalska
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva (1), a najmä na jeho článok 36 ods. 2,
keďže:
(1) |
V nariadení Rady (EÚ) č. 53/2010 zo 14. januára 2010, ktorým sa na rok 2010 stanovujú rybolovné možnosti pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách EÚ a pre plavidlá EÚ vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie výlovu (2), sa ustanovujú kvóty na rok 2010. |
(2) |
Podľa informácií, ktoré Komisia dostala, sa lovom zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v tejto prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v uvedenom členskom štáte vyčerpala kvóta stanovená na rok 2010. |
(3) |
Je preto nevyhnutné zakázať rybolov z tejto zásoby, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Vyčerpanie kvóty
Rybolovná kvóta pridelená členskému štátu uvedenému v prílohe k tomuto nariadeniu na lov zo zásoby uvedenej v tejto prílohe na rok 2010 sa považuje za vyčerpanú odo dňa uvedeného v tejto prílohe.
Článok 2
Zákazy
Výlov zo zásoby uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou členského štátu uvedeného v danej prílohe alebo plavidlami zaregistrovanými v tomto členskom štáte sa zakazuje od dátumu uvedeného v danej prílohe. Po tomto dátume sa najmä zakazuje úlovky ulovené týmito plavidlami z uvedenej zásoby ponechávať na palube, premiestňovať, prekladať alebo vykladať.
Článok 3
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 23. septembra 2010
Za Komisiu v mene predsedu
Lowri EVANS
generálny riaditeľ pre námorné záležitosti a rybné hospodárstvo
(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 21, 26.1.2010, s. 1.
PRÍLOHA
Č. |
27/T&Q |
Členský Štát |
Portugalsko |
Zásoba |
BFT/AE045W |
Druh |
tuniak modroplutvý (Thunnus thynnus) |
Zóna |
Atlantický oceán, východne od 45° z. d., a Stredozemné more |
Dátum |
23.7.2010 |
25.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 251/3 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 846/2010
z 24. septembra 2010,
ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),
so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1580/2007 z 21. decembra 2007, ktorým sa ustanovujú vykonávacie pravidlá pre nariadenia Rady (ES) č. 2200/96, (ES) č. 2201/96 a (ES) č. 1182/2007 v sektore ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 138 ods. 1,
keďže:
Nariadením (ES) č. 1580/2007 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanoví paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XV k uvedenému nariadeniu,
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 138 nariadenia (ES) č. 1580/2007 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 25. septembra 2010.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 24. septembra 2010
Za Komisiu v mene predsedu
Jean-Luc DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 350, 31.12.2007, s. 1.
PRÍLOHA
Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny
(EUR/100 kg) |
||
Číselný znak KN |
Kód tretej krajiny (1) |
Paušálna dovozná hodnota |
0702 00 00 |
MA |
82,9 |
MK |
47,2 |
|
TR |
50,2 |
|
XS |
58,9 |
|
ZZ |
59,8 |
|
0707 00 05 |
TR |
127,9 |
ZZ |
127,9 |
|
0709 90 70 |
TR |
116,5 |
ZZ |
116,5 |
|
0805 50 10 |
AR |
100,5 |
CL |
118,6 |
|
IL |
127,5 |
|
TR |
104,9 |
|
UY |
139,0 |
|
ZA |
106,2 |
|
ZZ |
116,1 |
|
0806 10 10 |
TR |
120,9 |
ZZ |
120,9 |
|
0808 10 80 |
AR |
63,5 |
BR |
68,3 |
|
CL |
91,6 |
|
NZ |
103,2 |
|
US |
128,5 |
|
ZA |
92,8 |
|
ZZ |
91,3 |
|
0808 20 50 |
CN |
54,1 |
ZA |
88,6 |
|
ZZ |
71,4 |
|
0809 30 |
TR |
149,8 |
ZZ |
149,8 |
|
0809 40 05 |
BA |
53,5 |
MK |
45,0 |
|
ZZ |
49,3 |
(1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1833/2006 (Ú. v. EÚ L 354, 14.12.2006, s. 19). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.
25.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 251/5 |
NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 847/2010
z 24. septembra 2010
o vydávaní dovozných povolení na ryžu v rámci colných kvót otvorených nariadením (ES) č. 327/98 na čiastkové obdobie mesiaca septembra 2010
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre niektoré poľnohospodárske produkty (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1),
so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1301/2006 z 31. augusta 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá pre správu dovozných colných kvót pre poľnohospodárske produkty spravovaných prostredníctvom systému dovozných licencií (2), a najmä na jeho článok 7 ods. 2,
so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 327/98 z 10. februára 1998 otvárajúce a stanovujúce správu určitých colných kvót na dovoz ryže a zlomkovej ryže (3), a najmä na jeho článok 5 prvý pododsek,
keďže:
(1) |
Nariadením Komisie č. 327/98 sa otvorila a stanovila správa určitých colných kvót na dovoz ryže a zlomkovej ryže rozdelených podľa krajiny pôvodu a rozložených na viaceré čiastkové obdobia podľa prílohy IX k uvedenému nariadeniu. |
(2) |
Čiastkové obdobie mesiaca septembra je štvrtým čiastkovým obdobím pre kvóty stanovené v článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 327/98, tretím čiastkovým obdobím pre kvóty stanovené v písmene d) uvedeného odseku a prvým čiastkovým obdobím pre kvótu stanovenú v písmene e) uvedeného odseku. |
(3) |
Z oznámenia podľa článku 8 písm. a) nariadenia (ES) č. 327/98 vyplýva, že pre kvóty s poradovými číslami 09.4118 – 09.4119 – 09.4168 sa žiadosti podané počas prvých desiatich pracovných dní mesiaca septembra 2010 podľa článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia vzťahujú na množstvo, ktoré prekračuje dostupné množstvo. Je preto potrebné určiť, do akej miery sa môžu dovozné povolenia vydávať, stanovením koeficientu pridelenia, ktorý sa má uplatňovať na požadované množstvá v rámci príslušných kvót. |
(4) |
Z uvedeného oznámenia okrem iného vyplýva, že pre kvóty s poradovými číslami 09.4127 – 09.4128 – 09.4129 – 09.4117 sa žiadosti podané počas prvých desiatich pracovných dní mesiaca septembra 2010 podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 327/98 vzťahujú na množstvo, ktoré je menšie ako dostupné množstvo. |
(5) |
Nevyužité množstvá kvót s poradovými číslami 09.4127 – 09.4128 – 09.4129 – 09.4130 na čiastkové obdobie mesiaca septembra sa prenesú do nasledujúceho čiastkového kvótového obdobia do kvóty s poradovým číslom 09.4138 v súlade s článkom 2 nariadenia (ES) č. 327/98. |
(6) |
Pre kvóty s poradovými číslami 09.4138 a 09.4168 je preto potrebné určiť celkové dostupné množstvá na nasledujúce čiastkové kvótové obdobie v súlade s článkom 5 prvým odsekom nariadenia (ES) č. 327/98. |
(7) |
S cieľom zabezpečiť dobré riadenie postupu vydávania dovozných povolení by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení, |
PRIJALA TOTO NARIADENIE:
Článok 1
1. Žiadostiam o dovozné povolenia na ryžu patriacu pod kvóty s poradovými číslami 09.4118 – 09.4119 – 09.4168 uvedené v nariadení (ES) č. 327/98, podaným počas prvých desiatich pracovných dní mesiaca septembra 2010, sa vyhovie vydaním povolení na požadované množstvá upravené koeficientmi pridelenia určenými v prílohe k tomuto nariadeniu.
2. Celkové množstvá dostupné v rámci kvót s poradovými číslami 09.4138 a 09.4168 uvedených v nariadení (ES) č. 327/98 na nasledujúce čiastkové kvótové obdobie sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu.
Článok 2
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V Bruseli 24. septembra 2010
Za Komisiu v mene predsedu
Jean-Luc DEMARTY
generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
(1) Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 238, 1.9.2006, s. 13.
(3) Ú. v. ES L 37, 11.2.1998, s. 5.
PRÍLOHA
Množstvá, ktoré sa majú prideliť v rámci čiastkového obdobia mesiaca septembra 2010, a množstvá, ktoré sú dostupné na nasledujúce čiastkové obdobie, s uplatnením nariadenia (ES) č. 327/98
a) Kvóta na bielenú alebo polobielenú ryžu s číselným znakom KN 1006 30 podľa článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 327/98:
Pôvod |
Poradové číslo |
Koeficient pridelenia na čiastkové obdobie mesiaca septembra 2010 |
Celkové dostupné množstvá na čiastkové obdobie mesiaca októbra 2010 (v kg) |
Spojené štáty americké |
09.4127 |
— (1) |
|
Thajsko |
09.4128 |
— (1) |
|
Austrália |
09.4129 |
— (1) |
|
Iný pôvod |
09.4130 |
— (2) |
|
Všetky krajiny |
09.4138 |
|
4 127 145 |
b) Kvóta na bielenú alebo polobielenú ryžu s číselným znakom KN 1006 30 podľa článku 1 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 327/98:
Pôvod |
Poradové číslo |
Koeficient pridelenia na čiastkové obdobie mesiaca septembra 2010 |
Thajsko |
09.4112 |
— (3) |
Spojené štáty americké |
09.4116 |
— (3) |
India |
09.4117 |
— (4) |
Pakistan |
09.4118 |
9,553656 % |
Iný pôvod |
09.4119 |
1,995380 % |
Všetky krajiny |
09.4166 |
— (3) |
c) Kvóta na zlomkovú ryžu s číselným znakom KN 1006 40 podľa článku 1 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 327/98:
Pôvod |
Poradové číslo |
Koeficient pridelenia na čiastkové obdobie mesiaca septembra 2010 |
Celkové dostupné množstvá na čiastkové obdobie mesiaca októbra 2010 (v kg) |
Všetky krajiny |
09.4168 |
1,402856 % |
0 |
(1) Žiadosti sa vzťahujú na množstvá, ktoré sú rovnaké alebo menšie ako dostupné množstvá: všetky žiadosti sa teda môžu prijať.
(2) Pre toto čiastkové obdobie už nie je dostupné množstvo.
(3) Pre toto čiastkové obdobie už nie je dostupné množstvo.
(4) Žiadosti sa vzťahujú na množstvá, ktoré sú rovnaké alebo menšie ako dostupné množstvá: všetky žiadosti sa teda môžu prijať.
ROZHODNUTIA
25.9.2010 |
SK XM |
Úradný vestník Európskej únie |
L 251/8 |
ROZHODNUTIE RADY
z 13. septembra 2010,
ktorým sa vymenúvajú členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015
(2010/570/EÚ, Euratom)
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 300 ods. 2 a článok 302 v spojení s článkom 7 Protokolu o prechodných ustanoveniach pripojeného k Zmluve o Európskej únii, k Zmluve o fungovaní Európskej únie a k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,
so zreteľom na návrhy jednotlivých členských štátov,
so zreteľom na stanovisko Európskej komisie,
keďže:
(1) |
Funkčné obdobie súčasných členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru uplynie 20. septembra 2010 (1). Členovia tohto výboru by preto mali byť vymenovaní na nové päťročné obdobie, ktoré začína 21. septembra 2010. |
(2) |
Každý členský štát predložil zoznam obsahujúci kandidátov, ktorých počet sa rovná počtu miest, ktoré mu pripadajú na základe zmluvy, všetci takíto kandidáti sú zástupcami organizácií zamestnávateľov, zamestnancov a iných predstaviteľov občianskej spoločnosti, najmä zo sociálno-ekonomickej, občianskej, profesijnej a kultúrnej oblasti. Na doplnenie zoznamu podľa počtu miest, ktoré pripadajú Rumunsku na základe zmluvy, však rumunská vláda v neskoršom štádiu navrhne jedného ďalšieho kandidáta, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Za členov Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa týmto na obdobie od 21. septembra 2010 do 20. septembra 2015 vymenúvajú osoby uvedené v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli 13. septembra 2010
Za Radu
predseda
S. VANACKERE
(1) Rozhodnutie Rady 2006/524/ES, Euratom z 11. júla 2006, ktorým sa vymenúvajú českí, nemeckí, estónski, španielski, francúzski, talianski, lotyšskí, litovskí, luxemburskí, maďarskí, maltskí, rakúski, slovinskí a slovenskí členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (Ú. v. EÚ L 207, 28.7.2006, s. 30); rozhodnutie Rady 2006/651/ES, Euratom z 15. septembra 2006, ktorým sa vymenúvajú belgickí, grécki, írski, cyperskí, holandskí, poľskí, portugalskí, fínski, švédski a britskí, ako aj dvaja talianski členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (Ú. v. EÚ L 269, 28.9.2006, s. 13); rozhodnutie Rady 2006/703/ES, Euratom zo 16. októbra 2006, ktorým sa vymenúvajú dánski členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 33); rozhodnutie Rady 2007/3/ES, Euratom z 1. januára 2007, ktorým sa vymenúvajú bulharskí a rumunskí členovia Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (Ú. v. EÚ L 1, 4.1.2007, s. 6).
ПРИЛОЖЕНИЕ - ANEXO - PŘÍLOHA - BILAG - ANHANG - LISA ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ - ANNEX - ANNEXE - ALLEGATO - PIELIKUMS PRIEDAS - MELLÉKLET - ANNESS - BIJLAGE - ZAŁĄCZNIK ANEXO - ANEXĂ - PRÍLOHA - PRILOGA - LIITE - BILAGA
Членове / Miembros / Členové / Medlemmer / Mitglieder / Liikmed / Μέλη / Members / Membres / Membri / Locekļi / Nariai / Tagok / Membri / Leden / Członkowie / Membros / Membri / Členovia / Člani / Jäsenet / Ledamöter
BELGICKO
|
M. Tony VANDEPUTTE Administrateur délégué honoraire et conseiller général de la Fédération des entreprises de Belgique (FEB) |
|
M. Robert de MÛELENAERE Administrateur délégué à la Confédération de la construction |
|
M. Yves VERSCHUEREN Administrateur délégué d’Essenscia |
|
M. Daniel MAREELS Directeur général de Febelfin |
|
M. Bernard NOËL Secrétaire national de la CGSLB, syndicat libéral |
|
M. Claude ROLIN Secrétaire général ACV-CSC |
|
Mme Bérengère DUPUIS Conseiller — Services d’études, Confédération des syndicats chrétiens (CSC) |
|
M. André MORDANT Président honoraire de la Fédération générale du travail de Belgique (FGTB) |
|
Dhr. Xavier VERBOVEN Gewezen Algemeen Secretaris van het Algemeen Belgisch Vakverbond (ABVV) |
|
M. Jean-François HOFFELT Secrétaire général de la Fédération belge de l’économie sociale et des coopératives (Febecoop), président du Conseil national belge de la coopération et président du service externe pour la prévention et la protection au travail Arista |
|
M. Yves SOMVILLE Directeur du service d’études de la Fédération wallonne de l’agriculture (FWA) |
|
Dhr. Ronny LANNOO Adviseur-generaal UNIZO |
BULHARSKO
|
Ms Milena ANGELOVA Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), Bureau member of the European Economic and Social Committee, Secretary-General of the Асоциация на индустриалния капитал в България (АИКБ) (Bulgarian Industrial Capital Association, BICA) |
|
Mr Bojidar DANEV Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), member of the European Economic and Social Committee, Chairman of the Българска стопанска камара (БСК) (Bulgarian Industrial Association, BIA) |
|
Ms Lena RUSENOVA Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), member of the European Economic and Social Committee, Head Economist at the Конфедерацията на работодателите и индустриалците в България (КРИБ) (Confederation of Employers and Industrialists in Bulgaria, CEIB) |
|
Mr Georgi STOEV Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), Deputy-Chairman of the Българска търговско-промишлена палата (БТПП) (Bulgarian Chamber of Commerce and Industry, BCCI) |
|
Mr Plamen DIMITROV Chairman of the постоянната комисия по труд, доходи, жизнено равнище и индустриални отношения на ИСС (Standing Committee on Labour, Incomes, Standard of Living and Industrial Relations of the Bulgarian Economic and Social Council), member of the European Economic and Social Committee, Vice-President of КНСБ (CITUB, Confederation of Independent Trade Unions of Bulgaria) |
|
Mr Dimiter MANOLOV Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), member of the European Economic and Social Committee, Vice-President of КТ „Подкрепа“ (Confederation of Labour „Podkrepa“) |
|
Mr Veselin MITOV Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), member of the European Economic and Social Committee, Confederate Secretary of КТ „Подкрепа“ (Confederation of Labour „Podkrepa“) |
|
Mr Jeliazko CHRISTOV Member of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), member of the European Economic and Social Committee, President of КНСБ (CITUB, Confederation of Independent Trade Unions of Bulgaria) |
|
Mr Lalko DULEVSKI President of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), Head of the катедра в Университета за национално и световно стопанство (Human Resources and Social Protection Department at the University of National and World Economy) |
|
Mr Plamen ZACHARIEV Vice-President of the ИСС (Bulgarian Economic and Social Council), President of the Национален център за социална рехабилитация (НЦСР) (National Centre for Social Rehabilitation, NCSR) |
|
Mr Lyubomir HADJIYSKI Member of the European Economic and Social Committee, Marketing Manager for the auditing firm Grant Thornton Bulgaria |
|
Ms Diliana SLAVOVA Executive Director of the Национален млечен борд (National Milk Board) and the Национална асоциация на млекопреработвателите (National Association of Milk Producers), member of the European Commission High-Level Group on Milk |
ČESKÁ REPUBLIKA
|
Vladimíra DRBALOVÁ Ředitelka Sekce mezinárodních organizací a evropských záležitosti Svazu průmyslu a dopravy ČR |
|
Josef ZBOŘIL Člen představenstva Svazu průmyslu a dopravy ČR |
|
Marie ZVOLSKÁ Specialistka odboru poradenských služeb Svazu českých a moravských výrobních družstev |
|
Ivan VOLEŠ Poradce prezidenta Hospodářské komory ČR pro mezinárodní vztahy |
|
Helena ČORNEJOVÁ Vedoucí sociálně-ekonomického oddělení Českomoravské konfederace odborových svazů |
|
Zdeněk MÁLEK Manažer ČMKOS pro sociální dialog a poradce ČMKOS |
|
Lucie STUDNIČNÁ Mezinárodní tajemnice Odborového svazu KOVO |
|
Dana ŠTECHOVÁ Poradkyně, Oddělení ČMKOS pro evropské a další mezinárodní vztahy |
|
Roman HAKEN Místopředseda Rady vlády ČR pro nestátní neziskové organizace a předseda jejího Výboru pro spolupráci s regiony |
|
Ludvík JÍROVEC Člen Hospodářské komory ČR, člen Agrární komory ČR, expert v COPA-COGEGA/Brusel |
|
Jaroslav NĚMEC Ředitel Arcidiecézní charity Praha |
|
Pavel TRANTINA Manažer projektů a spolupráce s EU v České radě dětí a mládeže, expert UNDP pro tvorbu zákona o dobrovolnictví v Bosně a Hercegovině |
DÁNSKO
|
Ms Dorthe ANDERSEN Director EU policy, Confederation of Danish Employers |
|
Ms Sinne Alsing CONAN Director of European Affairs, Confederation of Danish Industry |
|
Mr Nils Juhl ANDREASEN Managing Director, Danish Confederation of Employers’ Associations in Agriculture (SALA) |
|
Ms Marie-Louise KNUPPERT Secretary of International Relations, Danish Confederation of Trade Unions |
|
Mr Peder Munch HANSEN EU-Advisor, Danish Confederation of Trade Unions |
|
Mr Søren KARGAARD International Consultant, FTF — Confederation of Professionals in Denmark |
|
Mr Ask Abildgaard ANDERSEN Policy Officer, Disabled Peoples Organisations Denmark |
|
Ms Benedicte FEDERSPIEL Senior Advisor, Danish Consumer Council |
|
Ms Mette Pia KINDBERG Vice Chair Person, Women’s Council in Denmark |
NEMECKO
|
Mr Peter CLEVER Mitglied der Hauptgeschäftsführung der Bundesvereinigung der Deutschen Arbeitgeberverbände (BDA) (Member of the Executive Board of the National Union of German Employers’ Associations (BDA)) |
|
Mr Bernd DITTMANN Bereichsleiter Europa, Bundesverband der Deutschen Industrie (BDI) (Vice President and Executive Director Europe — Federation of German Industries (BDI)) |
|
Mr Göke FRERICHS Präsidiumsmitglied im Bundesverband des Deutschen Großhandel, Außenhandel, Dienstleistungen (BGA) (Board member, German Federation for Wholesale and Foreign Trade (BGA)) |
|
Mr Thomas ILKA Leiter der Vertretung des Deutschen Industrie- und Handelskammertages (DIHK) bei der EU (Director of the Representation to the EU of the Federation of German Chambers of Industry and Commerce (DIHK)) |
|
Mr Adalbert KIENLE Stellvertretender Generalsekretär des Deutschen Bauernverbandes (DBV) (Deputy General Secretary, German Farmers’ Association (DBV)) |
|
Mr Volker PETERSEN Stellvertretender Generalsekretär im Deutschen Raiffeisenverband e.V. (DRV) (Deputy Secretary-General of the Association of German Agricultural Credit Cooperatives (DRV)) |
|
Mr Joachim WÜRMELING Mitglied der Hauptgeschäftsführung des Gesamtverbandes der deutschen Versicherungswirtschaft e.V. (GDV) (Member of the Executive Board of the German Insurance Association (GDV)) |
|
Mr Joachim FRIED Leiter Wirtschaft, Politik und Regulierung bei der Deutschen Bahn (Director of Economics, Policy and Regulation, German Railways) |
|
Ms Gabriele BISCHOFF Bereichsleiterin Europapolitik beim Bundesvorstand des Deutschen Gewerkschaftsbundes (DGB) (Director of European Policy — Federal Executive of the German Trade Union Confederation (DGB)) |
|
Mr Claus MATECKI Mitglied des Geschäftsführenden Bundesvorstandes des Deutschen Gewerkschaftsbundes (DGB) (Member of the National Executive of the German Trade Union Confederation (DGB)) |
|
Mr Armin DUTTINÉ Leiter des EU-Verbindungsbüros ver.di (Director of the EU liaison office, German United Services Union (ver.di)) |
|
Mr Horst MUND Bereichsleiter Internationales IG Metall (Director of International Department, IG Metall) |
|
Mr Alexander GRAF VON SCHWERIN Berater Europäische Angelegenheiten beim Konzern Duisburger Versorgungs- und Verkehrsgesellschaft mbH (DVV Konzern) (European Affairs Adviser, DVV Konzern) |
|
Mr Hans-Joachim WILMS Europabeauftragter bei der IG Bauen — Agrar — Umwelt (IG Bau) (European Affairs Officer, German Trade Union for Construction, Agriculture and the Environment (IG BAU)) |
|
Mr Egbert BIERMANN Mitglied des Geschäftsführenden Hauptvorstandes der IG Bergbau, Chemie, Energie (IG BCE) (Member of the Executive Board of German Mining, Chemical and Energy Industrial Union (IG BCE)) |
|
Ms Michaela ROSENBERGER Stellvertretende Vorsitzende Gewerkschaft Nahrung — Genuss — Gaststätten (Deputy Chair of the German Trade Union of Food, Beverages, Tobacco, Hotel and Catering and Allied Workers) |
|
Mr Jürgen KEßLER Vorstandsvorsitzender Verbraucherzentrale Berlin (Chairman of the Board, Berlin Consumers’ Association) |
|
Mr Bernd SCHLÜTER Berater bei der Bundesarbeitsgemeinschaft der Freien Wohlfahrtspflege (BAGFW) (Advisor, Federal Association of Non-Statutory Welfare Services (BAGFW)) |
|
Ms Renate HEINISCH Mitglied im Bundesvorstand der Senioren-Organisationen (BAGSO) (Member of the Federal Association of German Senior Citizens’ Organisations (BAGSO)) |
|
Mr Frank STÖHR Zweiter Bundesvorsitzender dbb Beamtenbund und Tarifunion (Vice-President, Federal Board of Management, German Civil Service Federation) |
|
Mr Lutz RIBBE Direktor, Stiftung Europäisches Naturerbe (Euronatur) (Director, European Nature Heritage Fund (Euronatur)) |
|
Mr Prof. Dr Gerd WOLF Beauftragter der Helmholtz-Gemeinschaft Deutscher Forschungszentren (HGF) (Representative of the Helmholtz Association of German Research Centres (HGF)) |
|
Mr Holger SCHWANNECKE Generalsekretär des Zentralverbandes des Deutschen Handwerks (ZDH) (General Secretary, Central Association of German Craft Trades (ZDH)) |
|
Mr Arno METZLER Hauptgeschäftsführer des Bundesverbandes der Freien Berufe (BFB) (Chief Executive and Head of Brussels Office, German National Association of Liberal Professions (BFB)) |
ESTÓNSKO
|
Ms Eve PÄÄRENDSON Estonian Employers’ Confederation, Director of International Relations |
|
Ms Reet TEDER Estonian Chamber of Commerce and Industry, policy director |
|
Ms Mare VIIES Estonian Employees’ Unions’ Confederation; Tallinn University of Technology, Researcher at Centre for Economic Research at TUT |
|
Ms Liina CARR Estonian Trade Union Confederation, International Secretary |
|
Mr Kaul NURM Estonian Farmers’ Federation, managing director |
|
Ms Mall HELLAM NGO Network of Estonian Nonprofit Organizations, member of the supervisory board; Executive Director of Open Estonia Foundation |
|
Mr Meelis JOOST Estonian Chamber of Disabled People, Foreign relations and European policy officer |
ÍRSKO
|
Ms Heidi LOUGHEED Head of IBEC Europe |
|
Mr David CROUGHAN Head of Economics and Taxation, IBEC |
|
Mr Thomas McDONOGH Chairman, Thomas McDonogh and Sons Ltd |
|
Mr Jim McCUSKER Previously General Secretary of NIPSA |
|
Mr Manus O’RIORDAN Head of Research, SIPTU (rtd) |
|
Ms Sally Anne KINAHAN Assistant General Secretary, ICTU |
|
Ms Jillian VAN TURNHOUT Chief Executive, Children’s Rights Alliance, Former President National Youth Council of Ireland |
|
Mr Padraig WALSHE COPA President and former IFA President |
|
Ms Siobhán EGAN Policy and Advocacy Officer, BirdWatch Ireland |
GRÉCKO
|
Mme Irini Ivoni PARI Fédération des industries grecques (SEB) |
|
M. Dimitris DIMITRIADIS Confédération nationale de commerce hellénique (ESEE) |
|
Μ. Georgios DRAKOPOULOS Association des entreprises helléniques de tourisme (SETE) |
|
Mme Anna BREDIMA Association des armateurs grecs (Ε.Ε.Ε.) |
|
M. Christos POLΥΖΟGOPOULOS Confédération générale grecque des ouvriers (GE.S.E.E.) |
|
M. Eleftherios PAPADOPOULOS Confédération générale grecque des ouvriers (GE.S.E.E.) |
|
M. Georgios DASSIS Confédération générale grecque des ouvriers (GE.S.E.E.) |
|
M. Spyridon PAPASΡΥROS Fédération des fonctionnaires |
|
M. Nikolaos LIOLIOS Confédération hellénique des coopératives agricoles (PASEGES) |
|
Mme Evangelia KEKELEKI Centre de protection des consommateurs (KEPKA) |
|
M. Panagiotis GKOFAS Confédération générale grecque de commerçants et artisans (GSBEE) |
|
M. Ioannis VARDAKASTANIS Confédération nationale de personnes handicapées (ESAmeA) |
ŠPANIELSKO
|
Sr. Rafael BARBADILLO LÓPEZ Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sra. Lourdes CAVERO MESTRE Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sr. José María ESPUNY MOYANO Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sra. Margarita LÓPEZ ALMENDÁRIZ Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sr. Ángel PANERO FLÓREZ Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sr. José Isaías RODRÍGUEZ GARCÍA-CARO Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sr. José SARTORIOUS ÁLVAREZ DE BOHORQUES Miembro de la Confederación Española de Organizaciones Empresariales (CEOE) |
|
Sr. José María ZUFIAUR Presidente de la Fundación Educación y Trabajo |
|
Sra. Isabel CAÑO AGUILAR Directora de la Oficina de UGT en Bruselas |
|
Sr. Juan MENDOZA CASTRO Colaborador de UGT para Asuntos Internacionales |
|
Sra. Joana AGUDO Presidenta del Comité Coordinador de los Consejos Sindicales Interregionales de Comisiones Obreras (CC.OO.) |
|
Sr. Juan MORENO PRECIADO Responsable de la Oficina de la Confederación Sindical de Comisiones Obreras (CC.OO.) en Bruselas |
|
Sr. Luis Miguel PARIZA CASTAÑOS Secretaría de Política Internacional de la Confederación sindical de Comisiones Obreras (CC.OO.) |
|
Sra. Laura GONZÁLEZ TXABARRI Miembro del Comité Ejecutivo de ELA |
|
Sr. Javier SÁNCHEZ ANSÓ Responsable de Relaciones Internacionales, Estructuras Agrarias y Desarrollo Rural de la Comisión Ejecutiva de la Coordinadora de Organizaciones de Agricultores y Ganaderos (COAG) |
|
Sr. Miguel Ángel CABRA DE LUNA Función ejercida: Vocal de Relaciones Internacionales de la Confederación Empresarial Española de la Economía Social (CEPES) |
|
Sr. Gabriel SARRÓ IPARRAGUIRRE Director de la Organización de Productores Asociados de Grandes Atuneros Congeladores (OPAGAC) |
|
Sr. José Manuel ROCHE RAMO Secretario de Relaciones Internacionales de UPA |
|
Sr. Pedro Raúl NARRO SÁNCHEZ Director de Asuntos Europeos de ASAJA |
|
Sr. Carlos TRÍAS PINTO Director en la Asociación General de Consumidores (ASGECO); Director en la Unión de Cooperativas de Consumidores y Usuarios de España (UNCCUE) |
|
Sr. Bernardo HERNÁNDEZ BATALLER Secretario General de la Asociación de Usuarios de la Comunicación (AUC) |
FRANCÚZSKO
|
Mme Emmanuelle BUTAUD-STUBBS Déléguée générale de l’Union des industries textiles (UIT) |
|
M. Bernard HUVELIN Vice-président de la Fédération française du bâtiment (FFB) |
|
M. Stéphane BUFFETAUT Directeur chargé des relations institutionnelles, Veolia Environnement |
|
M. Henri MALOSSE Directeur, conseiller institutionnel pour les affaires européennes auprès de la présidence de l’ACFCI |
|
M. Philippe de BRAUER Président de la commission internationale de la Confédération générale des petites et moyennes entreprises (CGPME) |
|
M. Jean-Pierre CROUZET Vice-président de la CGAD, président de la Confédération nationale de la boulangerie française, membre du conseil national de l’Union professionnelle artisanale (UPA) |
|
M. Henri BRICHART Président de la Fédération nationale des producteurs de lait |
|
M. Éric PIGAL Délégué national de la Confédération française de l’encadrement/Confédération générale des cadres (CFE-CGC), en charge de la coordination du Comité économique et social européen, du CESE français et du Conseil économique et social régional |
|
M. Jacques LEMERCIER Président de l’international UNI Europa Poste&logistique — membre de la commission exécutive confédérale, Force ouvrière (FO) |
|
Mme Laure BATUT Assistante confédérale au secteur international et Europe, Force ouvrière (FO) |
|
M. Jean-Pierre COULON Secrétaire confédéral en charge des affaires européennes et internationales de la Confédération française des travailleurs chrétiens (CFTC) |
|
Mme Béatrice OUIN Chargée de mission au sein du service international et Europe de la Confédération française démocratique du travail (CFDT) |
|
M. Gérard DANTIN Chargé de mission au sein du service international et Europe de la Confédération française démocratique du travail (CFDT) |
|
Mme An LENOUAIL-MARLIERE Conseillère à l’espace Europe/international de la Confédération générale du travail (CGT) |
|
M. Denis MEYNENT Conseiller à l’espace Europe/international de la Confédération générale du travail (CGT) |
|
Mme Reine-Claude MADER-SAUSSAYE Présidente de la Confédération de la consommation, du logement et du cadre de vie (CLCV) |
|
M. Édouard de LAMAZE Avocat à la Cour, ancien délégué interministériel aux professions libérales, ancien membre du CEC, Union nationale des professions libérales (UNAPLE) |
|
M. Julien VALENTIN Agriculteur, responsable des nouvelles technologies de l’information et de la communication (NTIC), Centre national des jeunes agriculteurs (CNJA) |
|
M. Gilbert BROS Vice-président de l’Assemblée permanente des chambres d’agriculture (APCA) Président de la Chambre d’agriculture de Haute-Loire |
|
Mme Évelyne PICHENOT Présidente de la délégation pour l’Union européenne du Conseil économique, social et environnemental (CESE) français Membre du CESE français |
|
M. Joseph GUIMET Administrateur de l’Union nationale des associations familiales (UNAF), président du groupe de l’UNAF au CESE français |
|
M. Jean-Paul PANZANI Membre du comité exécutif, président de la Fédération nationale de la mutualité française (FNMF) |
|
M. Georges CINGAL Administrateur de France nature environnement |
|
M. Thierry LIBAERT Professeur, université de Louvain, maître de conférences en communication à l’Institut d'études politiques (IEP) catholique de Paris, membre de la commission gouvernance au Grenelle de l’environnement |
TALIANSKO
|
Mr Mario CAMPLI Coordinatore politiche europee Legacoop |
|
Mr Luigi CAPRIOGLIO Consigliere nazionale della Confederazione Italiana Dirigenti e Alte Professionalità (CIDA) |
|
Mr Francesco CAVALLARO Segretario generale della CISAL (Confederazione Italiana Sindacati Autonomi Lavoratori) |
|
Mr Carmelo CEDRONE Professore incaricato di Politica Economica Europea, Univ. La Sapienza Roma — Componente del «Team Europe» — Collaboratore del Dipartimento Europeo ed Internazionale UIL (Unione Italiana del Lavoro) — Membro del Comitato Centrale UIL — Componente del Consiglio Direttivo del Movimento Europeo |
|
Mr Franco CHIRIACO Presidente del Sindacato Unitario Nazionale Inquilini ed Assegnatari (SUNIA) — Confederazione Generale Italiana del Lavoro (CGIL) |
|
Mr Roberto CONFALONIERI Segretario generale CONFEDIR (Confederazione dei Dirigenti Italiani e delle Alte Professionalità) — Consigliere CNEL (Consiglio Nazionale dell’Economia e del Lavoro) |
|
Mr Gianfranco DELL’ALBA Direttore della Delegazione di Confindustria presso l’Unione Europea |
|
Mr Pietro Francesco DE LOTTO Direttore Generale di Confartigianato Vicenza |
|
Mr Giancarlo DURANTE Direttore Centrale dell’Associazione Bancaria Italiana, Responsabile dell’area Sindacale e del Lavoro |
|
Mr Emilio FATOVIC Vice Segretario Generale CONFSAL (Confederazione Generale dei Sindacati Autonomi dei Lavoratori) con delega al privato |
|
Mr Giuseppe GUERINI Presidente Nazionale Federsolidarietà |
|
Mr Edgardo Maria IOZIA Segretario Nazionale Unione Italiana Lavoratori Credito Esattorie e Assicurazioni (UILCA) — Presidente UNI Europa Finanza |
|
Mr Giuseppe Antonio Maria IULIANO Dipartimento Politiche internazionali CISL (Confederazione Italiana Sindacati Lavoratori), Coordinatore di aree — Responsabile per l’Europa centro-orientale e per l’America latina |
|
Mr Luca JAHIER Presidente del Consiglio nazionale delle Associazioni Cristiane Lavoratori Italiani (ACLI) e responsabile relazioni internazionali |
|
Mr Antonio LONGO Presidente dell’Associazione Movimento Difesa del Cittadino — Direttore della testata giornalistica «Diritti & Consumi» |
|
Mr Sandro MASCIA Responsabile Ufficio di Rappresentanza della Confagricoltura di Bruxelles |
|
Mr Stefano PALMIERI Responsabile dell’Ufficio Europa della CGIL (Confederazione Generale Italiana del Lavoro) a Bruxelles |
|
Mr Antonello PEZZINI Imprenditore tessile-tecnico. Confindustria Bergamo |
|
Mr Antonio POLICA Dirigente Confederale UGL (Unione Generale del Lavoro) |
|
Mr Virgilio RANOCCHIARI Responsabile della Delegazione Fiat per l’Europa |
|
Mr Maurizio REALE Responsabile della Rappresentanza per le Relazioni con le Istituzioni Comunitarie — Coldiretti |
|
Ms Daniela RONDINELLI Responsabile Ufficio Internazionale FISASCAT CISL (Federazione Italiana Sindacati Addetti Commerciali Affitti Turismo — Confederazione Italiana Sindacati dei Lavoratori) |
|
Mr Corrado ROSSITTO Presidente Nazionale della Confederazione Italiana di Unione delle Professioni Intellettuali (CIU) |
|
Mr Claudio ROTTI Presidente AICE (Associazione Italiana Commercio Estero) |
CYPRUS
|
Μιχάλης Αντωνίου (Mr Michalis ANTONIOU) Βοηθός Γενικός Διευθυντής (Deputy Director General) Ομοσπονδία Εργοδοτών και Βιομηχάνων (ΟΕΒ) (Cyprus Employers and Industrialists Federation) |
|
Ανδρέας Λουρουτζιάτης (Mr Andreas LOUROUTZIATIS) Αντιπρόεδρος Κυπριακού Εμπορικού και Βιομηχανικού Επιμελητηρίου (ΚΕΒΕ) (Vice-President, Cyprus Chamber of Commerce and Industry) Κυπριακό Εμπορικό και Βιομηχανικό Επιμελητήριο (ΚΕΒΕ) (Cyprus Chamber of Commerce and Industry) |
|
Ανδρέας Παυλικκάς (Mr Andreas PAVLIKKAS) Υπεύθυνος Γραφείου Ερευνών και Μελετών (Head of Research and Studies Department) Παγκύπρια Εργατική Ομοσπονδία (ΠΕΟ) (Pancyprian Federation of Labour) |
|
Δημήτρης Κιττένης (Mr Dimitris KITTENIS) Τέως Γενικός Γραμματέας (Former Secretary-General) Συνομοσπονδία Εργαζομένων Κύπρου (ΣΕΚ) (Cyprus Workers’ Confederation) |
|
Κωστάκης Κωνσταντινíδης (Mr Costakis CONSTANTINIDES) Μέλος Κυπριακού Συνδέσμου Καταναλωτών (Member, Cyprus Consumers’ Association) |
|
Μηχάλης Λύτρας (Mr Michalis LITRAS) Γενικός Γραμματέας (Secretary-General) Παναγροτικής Ένωσης Κύπρου (Panagrarian Union of Cyprus) |
LOTYŠSKO
|
Mr Vitālijs GAVRILOVS Latvijas Darba devēju konfederācijas (LDDK) prezidents |
|
Mr Gundars STRAUTMANIS Latvijas Tirdzniecības un rūpniecības kameras (LTRK) viceprezidents un LTRK Padomes loceklis |
|
Mr Pēteris KRĪGERS Latvijas Brīvo arodbiedrību savienības (LBAS) priekšsēdētājs |
|
Ms Ariadna ĀBELTIŅA Latvijas Brīvo arodbiedrību savienības (LBAS) ārējo sakaru koordinētāja starptautiskos jautājumos |
|
Mr Armands KRAUZE Lauksaimnieku organizāciju sadarbības padomes (LOSP) valdes priekšsēdētājs |
|
Ms Gunta ANČA Latvijas Cilvēku ar īpašām vajadzībām sadarbības organizācijas SUSTENTO valdes priekšsēdētāja |
|
Mr Andris GOBIŅŠ Eiropas Kustības Latvijā (EKL) prezidents |
LITVA
|
Mr Alfredas JONUŠKA Director General, Siauliai Chamber of Commerce, Industry and Crafts |
|
Mr Stasys KROPAS President, Association of Lithuania Banks; Vice-president, Lithuanian business confederation ICC Lithuania |
|
Mr Gintaras MORKIS Deputy Director General, Lithuanian Confederation of Industrialists |
|
Ms Gražina GRUZDIENĖ Chairman, Trade Union of Lithuanian Food Producers |
|
Ms Daiva KVEDARAITĖ Head of Information Centre, Lithuanian Trade Union Solidarumas |
|
Ms Inga PREIDIENĖ Vice-chairperson, Youth Organization, Lithuanian Labour Federation |
|
Mr Mindaugas MACIULEVIČIUS Director, Agricultural cooperative „Lietuviško ūkio kokybė“ |
|
Mr Zenonas Rokas RUDZIKAS Member, Lithuanian Academy of Sciences; Leading researcher, Institute of Theoretical Physics and Astronomy, Vilnius University |
|
Ms Indrė VAREIKYTĖ Member, Lithuanian Board of Education; Member, Youth Committee in the Tripartite Council of the Republic of Lithuania |
LUXEMBURSKO
|
Mme Viviane GOERGEN Secrétaire générale adjointe de la Confédération luxembourgeoise des syndicats chrétiens (LCGB) |
|
M. Raymond HENCKS Membre du comité exécutif de la Confédération générale de la fonction publique (CGFP) |
|
M. Paul RECKINGER Président honoraire de la Chambre des métiers du Grand-Duché de Luxembourg |
|
M. Jean-Claude REDING Président de la Confédération syndicale indépendante du Luxembourg (OGBL) |
|
Mme Josiane WILLEMS Directrice de la Centrale paysanne luxembourgeoise (CPL) |
|
M. Christian ZEYEN General Manager d’ArcelorMittal |
MAĎARSKO
|
Antal CSUPORT Managing director, National Association of Strategic and Public Utility Companies |
|
Tamás NAGY Chairman, National Federation of Agricultural Cooperatives and Producers |
|
Dr. Péter VADÁSZ Co-chairman, Confederation of Hungarian Employers and Industrialists |
|
János VÉRTES Co-chairman in charge of international relations, National Federation of Traders and Caterers |
|
József KAPUVÁRI Member of the Board, National Confederation of Hungarian Trade Unions |
|
Dr. Ágnes CSER Co-chairman, LIGA Confederation |
|
Dr. Miklós PÁSZTOR Expert, National Federation of Workers’ Council |
|
Dr. János WELTNER Expert, Trade Union Block of Intellectual Employers |
|
Dr. Etele BARÁTH Hon. university professor, Hungarian Society for Urban Planning |
|
Kinga JOÓ Expert, HÖOK a Hallgatókért Foundation |
|
Dr. Lajos MIKULA Expert, Agricultural and Rural Youth Association |
|
Ákos TOPOLÁNSZKY Expert, „SOURCE“ Mental Helpers Association |
MALTA
|
Ms Grace ATTARD President, National Council of Women (NCW) |
|
Ms Anna Maria DARMANIN Council Member, Confederation of Malta Trade Unions (CMTU) |
|
Mr Vincent FARRUGIA Director General, Malta Chamber of Small and Medium Enterprises (GRTU) |
|
Mr Stefano MALLIA Vice President, Malta Chamber of Commerce, Enterprise and Industry (MCCEI) |
|
Mr Michael PARNIS Deputy General Secretary, General Workers Union |
HOLANDSKO
|
Ms Johanna Anna VAN DEN BANDT-STEL Head of the Brussels Office of VNO-NCW and MKB-Nederland |
|
Ms Melanie Irmgard BOUWKNEGT Economic Policy Advisor at CNV |
|
Ms Marjolijn BULK Policy Advisor International Affairs at FNV |
|
Mr Joost Peter VAN IERSEL Member of the EESC |
|
Mr Willem Wolter MULLER Advisor International Affairs at MHP |
|
Mr Nicolaas Clemens Maria VAN NIEKERK Freelance management advisor/supervisor |
|
Mr Frank VAN OORSCHOT Senior Specialist International Affairs at LTO |
|
Mr Ullrich SCHRÖDER Permanent Delegate Brussels at MKB-Nederland |
|
Mr Martin SIECKER International Manager at FNV |
|
Mr Joannes Gertrudis Wilhelmina SIMONS Emeritus Professor Transport Economics Free University of Amsterdam, Member of the EESC |
|
Mr Dick WESTENDORP Emeritus General Director Consumers Union |
|
Ms Anna Antonia Maria VAN WEZEL Member of the EESC |
RAKÚSKO
|
Ms Waltraud KLASNIC Landeshauptmann a. D. |
|
Dr Johannes KLEEMANN Mitglied des Wirtschafts- und Sozialausschusses in den Mandatsperioden 2002-2006 und 2006-2010 |
|
Mag. Dipl. Ing. Johann KÖLTRINGER Hauptabteilungsleiter des Österreichischen Raiffeisenverbandes |
|
Mag. Christa SCHWENG Referentin der Wirtschaftskammer Österreich, Abteilung für Sozialpolitik und Gesundheit |
|
Mag. Thomas DELAPINA Geschäftsführer des Beirats für Wirtschafts- und Sozialfragen; Sekretär in der Kammer für Arbeiter und Angestellte für Wien |
|
Mag. Wolfgang GREIF Gewerkschaft der Privatangestellten, Druck, Journalismus, Papier; Bereichsleiter Europa, Konzerne und internationale Beziehungen |
|
Mr Thomas KATTNIG Gewerkschaft der Gemeindebediensteten; Leiter des Referats für Internationale Verbindungen |
|
Dr Christoph LECHNER Leiter der Abteilung Verfassungsrecht und Allgemeine und Internationale Sozialpolitik in der Kammer für Arbeiter und Angestellte für Niederösterreich |
|
Mag. Oliver RÖPKE Leiter des Europabüros des ÖGB |
|
Mr Alfred GAJDOSIK Vorsitzender-Stellvertreter der Gewerkschaft VIDA |
|
Mag. Gerfried GRUBER Referent der Landwirtschaftskammer Österreich |
|
Dr Anne-Marie SIGMUND Europabeauftragte des Bundeskomitees Freie Berufe Österreichs |
POĽSKO
|
Mr Krzysztof OSTROWSKI Consultant, Business Centre Club — Association of Employers |
|
Mr Andrzej MALINOWSKI President, Confederation of Polish Employers |
|
Ms Anna NIETYKSZA Member, Confederation of Polish Employers |
|
Mr Marek KOMOROWSKI Counsellor, Polish Confederation of Private Employers Lewiatan |
|
Mr Jacek Piotr KRAWCZYK Vice-president, Polish Confederation of Private Employers Lewiatan |
|
Mr Jan KLIMEK Vice-president, Polish Craft Association |
|
Mr Tadeusz KLIŚ Vice-president, Polish Craft Association |
|
Ms Dorota GARDIAS Secretary General, Trade Union Forum |
|
Mr Wiesław SIEWIERSKI President, Trade Union Forum |
|
Mr Andrzej ADAMCZYK Secretary of the international affairs, Independent and Self-Governing Trade Union Solidarność |
|
Mr Marian KRZAKLEWSKI Member of the National Commission, Independent and Self-Governing Trade Union Solidarność |
|
Mr Andrzej CHWILUK Vice-president of the Trade Unions of Miners, All-Poland Alliance of Trade Unions |
|
Mr Tomasz Dariusz JASIŃSKI Specialist of the international affairs, All-Poland Alliance of Trade Unions |
|
Mr Stanisław Józef RÓŻYCKI Vice-president of the Council of Education and Science of the Polish Teachers’ Union, All-Poland Alliance of Trade Unions |
|
Mr Krzysztof BALON Secretary of the Research programme Council, Working Community of Associations of Social Organisations WRZOS |
|
Mr Krzysztof KAMIENIECKI Vice-president, Institute for Sustainable Development Foundation |
|
Ms Marzena MENDZA-DROZD Member of the Board, Forum of Non-Government Initiatives’ Association, All-Poland Federation of Non-Governmental Organisations |
|
Mr Krzysztof PATER Member of the Scout Court, Polish Scouting and Guiding Association |
|
Ms Jolanta PLAKWICZ Member, Polish Women’s Lobby |
|
Mr Władysław SERAFIN President, National Union of Farmers, Circles and Agricultural Organizations |
|
Ms Teresa TISZBIEREK Vice-president, Association of the Voluntary Fire Brigades of the Republic of Poland |
PORTUGALSKO
|
Mr Manuel Eugénio PIMENTEL CAVALEIRO BRANDÃO Confederação da Indústria Portuguesa (CIP) (Confederation of Portuguese Industry) |
|
Mr Luís Miguel CORREIA MIRA Confederação dos Agricultores de Portugal (CAP) (Portuguse Farmers’ Confederation) |
|
Mr Pedro D’ALMEIDA FREIRE Confederação do Comércio e Serviços de Portugal (CCP) (Portuguese Trade and Services Confederation) |
|
Mr Paulo BARROS VALE Associação Empresarial de Portugal (AEP) (Portuguese Business Association) |
|
Mr Mário David FERREIRINHA SOARES Confederação Geral dos trabalhadores Portugueses (CGTP) (General Confederation of Portuguese Workers) |
|
Mr Carlos Manuel ALVES TRINDADE Confederação Geral dos Trabalhadores Portugueses (CGTP) (General Confederation of Portuguese Workers) |
|
Mr Alfredo Manuel VIEIRA CORREIA União Geral de Trabalhadores (UGT) (General Workers’ Union) |
|
Mr Victor Hugo DE JESUS SEQUEIRA União Geral de Trabalhadores (UGT) (General Workers’ Union) |
|
Mr Jorge PEGADO LIZ Associação Portuguesa para a Defesa do Consumidor (DECO) (Portuguese Consumer Protection Association) |
|
Mr Carlos Alberto PEREIRA MARTINS Conselho Nacional das Ordens Profissionais (CNOP) (National Council of Professional Bodies) |
|
Mr Francisco João BERNARDINO DA SILVA Confederação Nacional das Cooperativas Agrícolas e do Crédito Agrícola de Portugal, CCRL (CONFAGRI) (Portuguese National Confederation of Agricultural Coperatives and Agricultural Credit, limited-liability cooperative confederation) |
|
Rev. Vítor José MELÍCIAS LOPES União das Misericórdias Portuguesas (UMP) (Union of Portuguese Charitable Institutions) |
RUMUNSKO
|
Dl Petru Sorin DANDEA Vicepreședinte, Confederația Națională Sindicală „Cartel ALFA” (Vice-President of the National Trade Union Confederation „Cartel ALFA“) |
|
Dl Dumitru FORNEA Secretar confederal, Confederația Sindicală Națională MERIDIAN (Confederal secretary of the National Trade Union Confederation — Meridian) |
|
Dl Minel IVAȘCU Secretar general, Blocul Național Sindical (Secretary-General of the National Trade Union Bloc (BNS)) |
|
Dl Sorin Cristian STAN Secretar general, Confederația Națională a Sindicatelor Libere din România (FRĂȚIA) (Secretary-General of the National Confederation of Romanian Free Trade Unions (FRĂȚIA)) |
|
Dl Sabin RUSU Secretar general, Confederația Sindicatelor Democratice din România (Secretary-General of the Confederation of Romanian Democratic Trade Unions) |
|
Dl Eugen Mircea BURADA Președinte executiv, Consiliul Național al Patronatului Român (Executive President, National Council of Romanian Employers) |
|
Dna Ana BONTEA Director, Departamentul Juridic și Dialog Social — Consiliul Național al Întreprinderilor Private Mici și Mijlocii din România (Director of the Legislative and Social Dialogue Department, National Council of Small and Medium-Sized Private Enterprises in Romania) |
|
Dl Mihai MANOLIU Secretar general, Alianța Confederațiilor Patronale din România (Secretary-General, Alliance of Romanian Employers’ Confederations) |
|
Dl Aurel Laurențiu PLOSCEANU Președinte, Asociația Română a Antreprenorilor de Construcții (President of the Romanian Construction Entrepreneurship Association) |
|
Dl Ștefan VARFALVI Președinte executiv, UGIR (Executive President of UGIR) |
|
Dl Cristian PÂRVULESCU Președinte, Asociația Pro Democrația (President of the Pro-Democracy Association) |
|
Dl Ionuț SIBIAN Director, Fundația pentru Dezvoltarea Societății Civile (Director, Civil Society Development Foundation) |
|
Dl Sorin IONIȚĂ Director de cercetare, Societatea Academică din România (Director of research, Academic Society of Romania) |
|
Dl Radu NICOSEVICI Președinte, Academia de Advocacy (Chairman of the Advocacy Academy) |
SLOVINSKO
|
Mr Cveto STANTIČ Predstavnik velikega gospodarstva (representative of large business) |
|
Mr Dare STOJAN Predstavnik malega gospodarstva (representative of small business) |
|
Mr Andrej ZORKO Izvršni sekretar Zveze svobodnih sindikatov Slovenije (Executive Secretary of the ZSSS (Free Trade Unions of Slovenia)) |
|
Mr Dušan REBOLJ Predsednik Konfederacije sindikatov Pergam Slovenije (President of Pergam Trade Union Federation (KSS Pergam)) |
|
Mr Bojan HRIBAR Predstavnik sindikatov javnega sektorja (representative of the public sector trade unions) |
|
Mr Igor HROVATIČ Direktor Kmetijsko gozdarske zbornice Slovenije (Director of the Agriculture and Forestry Federation) |
|
Mr Primož ŠPORAR Predstavnik organizacije SKUP – Skupnost privatnih zavodov (representative of SKUP — Community of Private Institutes) |
SLOVENSKO
|
Ján ORAVEC Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) |
|
Michal PINTÉR Člen Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ), riaditeľ, U.S. Steel Košice, s.r.o. |
|
Igor ŠARMÍR Riaditeľ odboru potravinárstva a obchodu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, tajomník Únie potravinárov SR |
|
Vladimír MOJŠ Predseda Hospodárskeho a sociálneho výboru (HSV), viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR |
|
Dušan BARČÍK Viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR pre výrobné OZ, predseda Integrovaného odborového zväzu |
|
Ján GAŠPERAN Viceprezident Konfederácie odborových zväzov SR pre nevýrobné OZ, predseda OZ pracovníkov školstva a vedy na Slovensku |
|
Juraj STERN Prezident Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) |
|
Viliam PÁLENÍK Prezident Inštitútu zamestnanosti |
|
Tomáš DOMONKOS Vedecký pracovník Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) |
FÍNSKO
|
Mr Filip Mikael HAMRO-DROTZ asiantuntija Elinkeinoelämän keskusliitto EK |
|
Ms Ulla SIRKEINEN erityisasiantuntija Elinkeinoelämän keskusliitto EK |
|
Ms Marja-Liisa PELTOLA osastopäällikkö Keskuskauppakamari |
|
Mr Simo Markus PENTTINEN kansainvälisten asioiden päällikkö Akava ry |
|
Mr Reijo Veli Erik PAANANEN EU-asiantuntija Suomen Ammattiliittojen Keskusjärjestö SAK ry |
|
Ms Leila KURKI työllisyyspoliittinen asiantuntija Toimihenkilökeskusjärjestö STTK ry |
|
Ms Pirkko Marjatta RAUNEMAA kuluttajaekonomisti ja elintarvikeasiantuntija Kotitalous- ja kuluttaja-asioiden neuvottelukunta/Kuluttajat — Konsumenterna ry |
|
Mr Seppo Ilmari KALLIO johtaja Maa- ja metsätaloustuottajain Keskusliitto MTK ry |
|
Mr Thomas PALMGREN kansainvälisten asioiden asiamies Suomen yrittäjät |
ŠVÉDSKO
|
Ms Ellen Paula NYGREN Ombudsman, Landsorganisation i Sverige (LO) (Swedish Trade Union Confederation) |
|
Mr Frank Thomas ABRAHAMSSON Vice-president, Landsorganisation i Sverige (LO) (Swedish Trade Union Confederation) |
|
Mr Thomas Mikael JANSON International Secretary, Tjänstemännens centralorganisation (TCO) (Swedish Confederation of Professional Employees) |
|
Mr Paul Henrik LIDEHÄLL International Secretary, Sveriges akademikers centralorganisation (SACO) (Swedish Confederation of Professional Associations) |
|
Mr Ulf Christian ARDHE Director, Svenskt näringsliv (Confederation of Swedish Enterprise) |
|
Ms Annika Kristina BRÖMS Deputy Director, Svenskt näringsliv (Confederation of Swedish Enterprise) |
|
Mr Thord Stefan BACK Manager Sustainable Logistics, Transportgruppen (The Transport Group) |
|
Mr Erik SVENSSON Director, ALMEGA |
|
Mr Staffan Mats Vilhelm NILSSON Member of the EESC, President Group III Lantbrukarnas riksförbund (LRF) (Federation of Swedish Farmers) |
|
Ms Ingrid Eva-Britt KÖSSLER President, The Swedish Breastcancer Association Handikappförbundens samarbetsorgan (Swedish Disability Federation) |
|
Ms Inger Kristina Elisabeth PERSSON Chairman, Sveriges konsumenter (Swedish Consumers’ Association) |
|
Ms Ariane Elisabeth RODERT EU Policy Advisor, Forum for frivilligt socialt arbete (National Forum for Voluntary Social Work) |
SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO
|
Mr George LYON Legal Counsel — Northgate Information Solutions UK Ltd |
|
Ms Brenda KING Chief Executive, ACDiversity |
|
Mr David SEARS Consultant |
|
Mr Jonathan PEEL Director, Jonathan Peel EU Communications Ltd |
|
Mr Bryan CASSIDY Consultant |
|
Mr Peter MORGAN Chairman, Association of Lloyd’s Members |
|
Ms Madi SHARMA Entrepreneur |
|
Mr Brendan BURNS Management Consultant & Financial Investor |
|
Mr Peter COLDRICK Part-time adviser to General Secretary, ETUC |
|
Mr Brian CURTIS Retired; Former Regional Organiser; National Union of Rail, Maritime & Transport Workers (RMT) |
|
Ms Sandy BOYLE Retired; Former Director, AMICUS (Trade Union) |
|
Ms Christine BLOWER General Secretary, National Union of Teachers (NUT) |
|
Ms Monica TAYLOR Member of UNITE (Trade Union) Executive Council |
|
Mr Nicholas CROOK International Officer, UNISON (Trade Union) |
|
Ms Judy McKNIGHT Retired; Former General Secretary NAPO (Trade Union) |
|
Ms Kathleen Walker SHAW Head of European Office, Britain’s General Union (GMB) |
|
Ms Rose D’SA Consultant in EU, Commonwealth and International Law |
|
Ms Jane MORRICE Deputy Chief Equality Commissioner; Equality Commission Northern Ireland |
|
Ms Maureen O’NEILL Director, Faith in Older People |
|
Mr Michael SMYTH Economist, University of Ulster |
|
Mr Richard ADAMS Senior Partner, Community Viewfinders Ltd |
|
Mr Stuart ETHERINGTON Chief Executive Officer, National Council for Voluntary Organisations |
|
Mr Tom JONES Self-employed Farmer |
|
Mr Sukhdev SHARMA Chairman of Board of Directors, Calderdale and Huddersfield Hospitals NHS Foundation Trust |
25.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 251/28 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 24. septembra 2010,
ktorým sa na účely prispôsobenia vedecko-technickému pokroku mení a dopĺňa príloha k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES, pokiaľ ide o výnimky pre použitie olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu, polybromovaných bifenylov alebo polybromovaných difenyléterov
[oznámené pod číslom K(2010) 6403]
(Text s významom pre EHP)
(2010/571/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (1), a najmä na jej článok 5 ods. 1,
keďže:
(1) |
Smernicou 2002/95/ES sa zakazuje používanie olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu, polybrómovaných bifenylov (PBB) a polybrómovaných difenyléterov (PBDE) v elektrických a elektronických zariadeniach, ktoré boli uvedené na trh po 1. júli 2006. Výnimky z tohto zákazu sa uvádzajú v prílohe k danej smernici. Tieto výnimky je potrebné preskúmať s cieľom prispôsobiť ich vedecko-technickému pokroku. |
(2) |
Z preskúmania výnimiek vyplynulo, že pri určitých použitiach olova, ortuti, kadmia alebo šesťmocného chrómu by mali byť aj naďalej vyňaté zo zákazu, keďže z vedeckého alebo technického hľadiska nie je zatiaľ realizovateľné, aby sa tieto látky prestali v daných konkrétnych prípadoch používať. Preto je vhodné ponechať uvedené výnimky v platnosti. |
(3) |
Z preskúmania výnimiek vyplynulo, že v určitých prípadoch je z vedeckého alebo technického hľadiska možné prestať používať olovo, ortuť alebo kadmium, prípadne ich nahradiť inými látkami. Je preto vhodné tieto výnimky zrušiť. |
(4) |
Z preskúmania výnimiek vyplynulo, že v určitých prípadoch bude z vedeckého alebo technického hľadiska v blízkej budúcnosti možné prestať používať olovo, ortuť alebo kadmium, prípadne ich nahradiť inými látkami. Je preto vhodné stanoviť dátum skončenia platnosti týchto výnimiek. |
(5) |
Z preskúmania výnimiek vyplynulo, že v niektorých prípadoch je z vedeckého alebo technického hľadiska možné čiastočne prestať používať ortuť, prípadne ju čiastočne nahradiť inými látkami. Je preto vhodné znížiť množstvo ortuti, ktoré sa smie používať v týchto prípadoch. |
(6) |
Z preskúmania výnimiek vyplynulo, že v niektorých prípadoch bude z vedeckého alebo technického hľadiska v blízkej budúcnosti možné iba čiastočne a postupne prestať používať ortuť, prípadne ho čiastočne a postupne nahradiť inými látkami. Je preto vhodné postupne znížiť množstvo ortuti, ktoré sa smie používať v týchto prípadoch. |
(7) |
V niektorých prípadoch je technicky nemožné opraviť elektrické a elektronické zariadenia inými ako pôvodnými náhradnými dielmi. Z tohto dôvodu a len v týchto prípadoch by sa malo povoliť používať náhradné diely s obsahom olova, ortuti, kadmia, šesťmocného chrómu alebo polybrómovaných difenyléterov, na ktoré sa vzťahovala výnimka, na účely opravy elektrických a elektronických zariadení, ktoré boli uvedené na trh skôr, ako sa skončila platnosť výnimky alebo ako bola výnimka zrušená. |
(8) |
V nariadení Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (2), a v nariadení Komisie (ES) č. 245/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn žiariviek bez zabudovaného predradníka, výbojok s vysokou svietivosťou a predradníkov a svietidiel, ktoré sú schopné ovládať takéto svetelné zdroje, a ktorým sa ruší smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES (3), sa uvádzajú orientačné referenčné hodnoty, ktoré sa týkajú používania ortuti v svetelných zdrojoch. Hoci v nariadeniach (ES) č. 244/2009 a (ES) č. 245/2009 bol obsah ortuti v svetelných zdrojoch označený ako dôležitý environmentálny parameter, považovalo sa za vhodnejšie regulovať ho v smernici 2002/95/ES, ktorá sa vzťahuje aj na typy svetelných zdrojov uvedených v daných nariadeniach. |
(9) |
Z analýzy vykonanej pre opatrenia ustanovené v nariadení (ES) č. 244/2009 vyplynulo, že v niektorých prípadoch je z vedeckého alebo technického hľadiska možné čiastočne prestať používať ortuť, prípadne ju čiastočne nahradiť inými látkami bez toho, aby nepriaznivý vplyv na životné prostredie, zdravie a/alebo bezpečnosť spotrebiteľov prevýšil výhody náhrady ortuti. Je preto vhodné znížiť obsah ortuti v prípadoch, ktoré sú v súlade s nariadením (ES) č. 244/2009. |
(10) |
Je potrebné zásadným spôsobom zmeniť prílohu k smernici 2002/95/ES. Z dôvodu jasnosti by sa preto mala celá príloha nahradiť. |
(11) |
Podľa článku 5 ods. 2 smernice 2002/95/ES Komisia uskutočnila konzultácie s príslušnými stranami. |
(12) |
Smernica 2002/95/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť. |
(13) |
Opatrenia ustanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES (4), |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Príloha k rozhodnutiu 2002/95/ES sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto rozhodnutiu.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené členským štátom.
V Bruseli 24. septembra 2010
Za Komisiu
Janez POTOČNIK
člen Komisie
(1) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 19.
(2) Ú. v. EÚ L 76, 24.3.2009, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ L 76, 24.3.2009, s. 17.
(4) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 9.
PRÍLOHA
„PRÍLOHA
Použitia vyňaté zo zákazu v článku 4 ods. 1
Vyňatie |
Rozsah a obdobie platnosti |
|
1 |
Ortuť v jednopäticových (kompaktných) žiarivkách s obsahom najviac (na výbojový zdroj): |
|
1 a) |
na všeobecné účely osvetlenia < 30 W: 5 mg |
Platí do 31. decembra 2011; od 31. decembra 2011 do 31. decembra 2012 sa môže používať 3,5 mg na výbojový zdroj; po 31. decembri 2012 sa môže používať 2,5 mg na výbojový zdroj |
1 b) |
na všeobecné účely osvetlenia ≥ 30 W a < 50 W: 5 mg |
Platí do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 3,5 mg na výbojový zdroj |
1 c) |
na všeobecné účely osvetlenia ≥ 50 W a < 150 W: 5 mg |
|
1 d) |
na všeobecné účely osvetlenia ≥ 150 W: 15 mg |
|
1 e) |
pre žiarivky kruhového alebo štvorcového tvaru s priemerom trubice ≤ 17 mm na všeobecné účely osvetlenia |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 7 mg na výbojový zdroj |
1 f) |
na osobitné účely: 5 mg |
|
2 a) |
Ortuť v dvojpäticových lineárnych žiarivkách na všeobecné účely osvetlenia s obsahom najviac (na svetelný zdroj): |
|
2 a) 1) |
pre trojpásmové žiarivky s bežnou životnosťou a priemerom trubice < 9 mm (napr. T2): 5 mg |
Platí do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môžu používať 4 mg na svetelný zdroj |
2a)(2) |
pre trojpásmové žiarivky s bežnou životnosťou a priemerom trubice ≥ 9 mm a ≤ 17 mm (napr. T5): 5 mg |
Platí do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môžu používať 3 mg na svetelný zdroj |
2 a) 3) |
pre trojpásmové žiarivky s bežnou životnosťou a priemerom trubice > 17 mm a ≤ 28 mm (napr. T8): 5 mg |
Platí do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 3,5 mg na svetelný zdroj |
2a)(4) |
pre trojpásmové žiarivky s bežnou životnosťou a priemerom trubice > 28 mm (napr. T12): 5 mg |
Platí do 31. decembra 2012; po 31. decembri 2012 sa môže používať 3,5 mg na svetelný zdroj |
2a)(5) |
pre trojpásmové žiarivky s dlhou životnosťou (≥ 25 000 h): 8 mg |
Platí do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 5 mg na svetelný zdroj |
2 b) |
Ortuť v iných žiarivkách s obsahom najviac (na svetelný zdroj): |
|
2 b 1) |
pre lineárne halogenidové výbojky s priemerom trubice > 28 mm (napr. T10 and T12): 10 mg |
Platí do 13. apríla 2012 |
2 b 2) |
pre nelineárne halogenidové výbojky (všetky priemery): 15 mg |
Platí do 13. apríla 2016 |
2 b 3) |
pre nelineárne trojpásmové žiarivky s priemerom trubice > 17 mm (napr. T9) |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 15 mg na svetelný zdroj |
2 b 4) |
svetelné zdroje na iné všeobecné účely osvetlenia a iné osobitné účely (napríklad indukčné výbojky) |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 15 mg na svetelný zdroj |
3 |
Ortuť v žiarivkách so studenou katódou a žiarivkách s externou elektródou (CCFL a EEFL) na osobitné účely s obsahom najviac (na svetelný zdroj): |
|
3 a) |
pre krátke žiarivky (≤ 500 mm) |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 3,5 mg na svetelný zdroj |
3 b) |
pre stredne dlhé žiarivky (> 500 mm a ≤ 1 500 mm) |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 5 mg na svetelný zdroj |
3 c) |
pre dlhé žiarivky (> 1 500 mm) |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 13 mg na svetelný zdroj |
4 a) |
Ortuť v iných nízkotlakových výbojkách s obsahom najviac (na svetelný zdroj) |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 15 mg na svetelný zdroj |
4 b) |
Ortuť vo vysokotlakových sodíkových výbojkách so zlepšeným indexom podania farieb Ra > 60 na všeobecné účely osvetlenia s obsahom najviac (na výbojový zdroj): |
|
4 b)-I |
P ≤ 155 W |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 30 mg na výbojový zdroj |
4 b)-II |
155 W < P ≤ 405 W |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 40 mg na výbojový zdroj |
4 b)-III |
P > 405 W |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 40 mg na výbojový zdroj |
4 c) |
Ortuť v iných vysokotlakových sodíkových výbojkách na všeobecné účely osvetlenia s obsahom najviac (na výbojový zdroj): |
|
4 c)-I |
P ≤ 155 W |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 25 mg na výbojový zdroj |
4 c)-II |
155 W < P ≤ 405 W |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 30 mg na výbojový zdroj |
4 c)-III |
P > 405 W |
Bez obmedzenia použitia do 31. decembra 2011; po 31. decembri 2011 sa môže používať 40 mg na výbojový zdroj |
4 d) |
ortuť vo vysokotlakových ortuťových výbojkách (HPMV) |
Platí do 13. apríla 2015 |
4 e) |
Ortuť v halogenidových výbojkách (MH) |
|
4 f) |
Ortuť v iných výbojkách na osobitné účely, ktoré nie sú konkrétne uvedené v tejto prílohe |
|
5 a) |
Olovo v skle katódových trubíc |
|
5 b) |
Olovo v skle žiarivkových trubíc s obsahom najviac 0,2 hmotnostných percent |
|
6 a) |
Olovo ako legujúci prvok v oceli na účely strojného opracovania a v galvanizovanej oceli s obsahom do 0,35 hmotnostných percent olova. |
|
6 b) |
Olovo ako legujúci prvok hliníka s obsahom do 0,4 hmotnostných percent olova. |
|
6 c) |
Legovaná meď s obsahom olova najviac 4 hmotnostných percent |
|
7 a) |
Olovo vo zvaroch s vysokou teplotou tavenia (t. j. zliatiny olova s obsahom olova aspoň 85 hmotnostných percent) |
|
7 b) |
Olovo v spájkach pre servery, pamäť a systémy na ukladanie dát, zariadenia sieťovej infraštruktúry na spínanie, signalizáciu, prenos, ako aj sieťové riadenie pre telekomunikácie |
|
7 c)-I |
Olovo v sklenených alebo keramických častiach elektrických a elektronických komponentov, okrem dielektrických keramických častí kondenzátorov, napr. v piezoelektronických prístrojoch |
|
7 c)-II |
Olovo v dielektrických keramických častiach kondenzátorov pre menovité napätie 125 V AC alebo 250 V DC alebo viac |
|
7 c)-III |
Olovo v dielektrických keramických častiach kondenzátorov pre menovité napätie menej ako 125 V AC alebo 250 V DC |
Platí do 1. januára 2013 a po tomto dátume sa môže používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh pred 1. januárom 2013 |
8 a) |
Kadmium a jeho zlúčeniny v bezpečnostných tepelných poistkách |
Platí do 1. januára 2012 a po tomto dátume sa môže používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh pred 1. januárom 2012 |
8 b) |
Kadmium a jeho zlúčeniny v elektrických kontaktoch |
|
9 |
Šesťmocný chróm ako protikorózne činidlo v chladiarenských systémoch z uhlíkovej ocele v absorpčných chladničkách do 0,75 hmotnostného percenta v chladiacom roztoku |
|
9 b) |
Olovo v ložiskách a objímkach žiaroviek pre kompresory s obsahom mraziacej zmesi na vykurovanie, ventiláciu, klimatizáciu a mrazenie (HVACR) |
|
11 a) |
Olovo používané v zodpovedajúcich systémoch pin konektorov |
Môže sa používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadení uvedených a trh pred 24. septembrom 2010 |
11 b) |
Olovo používané v iných ako zodpovedajúcich systémoch pin konektorov |
Platí do 1. januára 2013 a po tomto dátume sa môže používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh pred 1. januárom 2013 |
12 |
Olovo ako materiál na pokovovanie pre modul tepelnej vodivosti c-ring |
Môže sa používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadení uvedených a trh pred 24. septembrom 2010 |
13 a) |
Olovo v čírom optickom skle |
|
13 b) |
Kadmium a olovo vo filtračnom skle a v skle používanom na etalóny odrazivosti |
|
14 |
Olovo v zliatinách obsahujúcich viac ako dva prvky pre spojenie medzi vývodmi a sadou mikroprocesorov s obsahom olova viac ako 80 hmotnostných percent a menej ako 85 hmotnostných percent. |
Platí do 1. januára 2011 a po tomto dátume sa môže používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadeniach uvedených na trh pred 1. januárom 2011 |
15 |
Olovo vo zvaroch na zostavenie stabilného elektrického spojenia medzi polovodičovým čipom a nosičom v rámci sád integrovaného obvodu Flip Chip |
|
16 |
Olovo v lineárnych žiarovkách s rúrkami pokrytými vrstvou kremičitanu |
Platí do 1. septembra 2013 |
17 |
Halid olova ako činidlo žiarenia vo vysokotlakových výbojkách (HID) používaných v profesionálnej reprografii. |
|
18 a) |
Olovo ako aktivátor vo fluorescenčnom prachu (olovo max. 1 hmotnostné percento) vo výbojkách, ak sa používajú ako špeciálne zdroje svetla v diazografickej reprografii, litografii, lapačoch hmyzu, fotochemických a liečivých postupoch, v rámci ktorých sa využívajú fosfory, ako napríklad SMS ((Sr,Ba)2MgSi2O7:Pb) |
Platí do 1. januára 2011 |
18 b) |
Olovo ako aktivátor vo fluorescenčnom prachu (olovo max. 1 hmotnostné percento) vo výbojkách, ak sa používajú ako opaľovacie žiariče obsahujúce fosfory, ako napríklad BSP (BaSi2O5:Pb) |
|
19 |
Olovo s PbBiSn-Hg a PbInSn-Hg v špecifických zlúčeninách ako hlavný amalgám a s PbSn-Hg ako pomocný amalgám vo veľmi kompaktných energeticky úsporných svetelných zdrojoch |
Platí do 1. júna 2011 |
20 |
Oxid olova v skle používaný na prepojenie predných a zadných substrátov plochých žiaroviek používaných na obrazovky z tekutých kryštálov (LCD) |
Platí do 1. júna 2011 |
21 |
Olovo a kadmium v tlačiarenskej farbe na smaltovanie skla, napríklad borokremičitanového a sodnovápenatého skla |
|
23 |
Olovo v zakončeniach komponentov s jemným rozstupom okrem konektorov s rozostupom menším alebo rovným 0,65 mm |
Môže sa používať v náhradných dieloch elektrických a elektronických zariadení uvedených a trh pred 24. septembrom 2010 |
24 |
Olovo v spájkach na priletovanie k zoradeným diskovitým a plochým viacvrstvovým keramickým kondenzátorom |
|
25 |
Oxid olova v obrazovkách s povrchovým vedením emitorov elektrónov (SED) používaných najmä v stavebných komponentoch, predovšetkým v tmeliacej frite a fritovom krúžku |
|
26 |
Oxid olova v sklenom obale žiariviek s čiernym sklom |
Platí do 1. júna 2011 |
27 |
Zliatiny olova ako spájka pre transduktory používané vo vysokovýkonných reproduktoroch (určených na prevádzku počas viacerých hodín pri hladinách akustického výkonu 125 dB SPL a viac) |
Platí do 24. septembra 2010 |
29 |
Olovo viazané v krištáľovom skle v zmysle definície v prílohe I (kategórie 1, 2, 3 a 4) k smernici Rady 69/493/EHS (1) |
|
30 |
Zliatiny kadmia ako elektrické/mechanické spájkované spoje elektrických vodičov nachádzajúcich sa priamo na rezonančnej cievke v transduktoroch, ktoré sa používajú vo vysokovýkonných reproduktoroch s hladinou akustického tlaku 100 dB (A) a viac. |
|
31 |
Olovo v spájkovacích materiáloch v plochých žiarivkách neobsahujúcich ortuť (ktoré sa používajú napr. v displejoch z tekutých kryštálov, dizajnovom alebo priemyselnom osvetlení). |
|
32 |
Oxid olovnatý v tmeliacej frite používanej pri výrobe sklenených zostáv pre argónové a kryptónové laserové trubice |
|
33 |
Olovo v spájkach na spájkovanie tenkých medených drôtov s priemerom 100 μm a menej v elektrických transformátoroch |
|
34 |
Olovo v prvkoch cermetového dolaďovacieho potenciometra |
|
36 |
Ortuť ako inhibítor na zabránenie rozprašovania katódy na plazmových obrazovkách DC s obsahom do 30 mg na obrazovku |
Platí do 1. júla 2010 |
37 |
Olovo v krycej vrstve vysokonapäťových diód na podklade skleneného krytu z boritanu zinočnatého |
|
38 |
Kadmium a oxid kademnatý v hrubovrstvových pastách použitých na oxide berylnatom viazanom s hliníkom |
|
39 |
Kadmium vo svetelných diódach (LED) konvertujúcich farbu vyrobených z polovodičov skupiny II-VI (< 10 μg Cd na mm2 plochy emitujúcej svetlo) na použitie v polovodičových osvetľovacích alebo zobrazovacích systémoch |
Platí do 1. júla 2014 |
Poznámka: Na účely článku 5 ods. 1 písm. a) smernice 2002/95/ES sa pre olovo, ortuť, šesťmocný chróm, polybromované bifenyly (PBB) alebo polybromované difenylétery (PBDE) tolerujú maximálne prípustné hodnoty koncentrácie vo výške 0,1 hmotnostného percenta v homogénnych materiáloch a pre kadmium v objeme 0,01 hmotnostného percenta v homogénnych materiáloch.“
ODPORÚČANIA
25.9.2010 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 251/35 |
ODPORÚČANIE KOMISIE
z 20. septembra 2010
o regulovanom prístupe k prístupovým sieťam novej generácie (NGA)
(Text s významom pre EHP)
(2010/572/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,
so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (1), a najmä na jej článok 19 ods. 1,
so zreteľom na stanoviská Orgánu európskych regulačných orgánov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Výboru pre komunikácie (COCOM),
keďže:
(1) |
Jednotný trh EÚ s elektronickými komunikačnými službami, a najmä rozvoj vysokorýchlostných širokopásmových služieb je kľúčom na vytvorenie hospodárskeho rastu a dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020. Mimoriadne významnú úlohu telekomunikácií a zavedenia širokopásmového pripojenia z hľadiska investícií EÚ, vytvárania pracovných príležitostí a celkového hospodárskeho oživenia zdôraznila Európska rada v záveroch zo svojho zasadnutia v marci 2009. Jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie Európa 2020 je rozvoj Digitálnej agendy pre Európu, ktorá bola prezentovaná v máji 2010. |
(2) |
Digitálna agenda pre Európu stanovuje ciele pre zavádzanie a využívanie rýchlych a veľmi rýchlych širokopásmových pripojení a zároveň ustanovuje viacero opatrení zameraných na podporu zavádzania prístupových sietí novej generácie (Next Generation Access Networks – NGA) na optických vláknach, ako aj na podporu významných investícií, ktoré budú v nadchádzajúcich rokoch potrebné. Toto odporúčanie, ktoré je potrebné vnímať v tomto kontexte, sa zameriava na podporu efektívnych investícií do novej a zdokonalenej infraštruktúry a jej inovácie tým, že sa náležite zohľadní riziko, ktoré znášajú investujúce podniky, ako aj potreba zabezpečiť zachovanie konkurencieschopnosti, ktorá je z časového hľadiska dôležitým stimulom investícií. |
(3) |
Národné regulačné orgány (NRO) v zmysle článku 16 ods. 4 smernice 2002/21/ES pripravujú regulačné odpovede na výzvy, ktoré vznikajú z dôvodu prechodu zo sietí s medenými káblami na optické siete. Príslušnými trhmi sú v tejto súvislosti trhy veľkoobchodného prístupu k sieťovej infraštruktúre (trh 4) a veľkoobchodného širokopásmového prístupu (trh 5). Jednotnosť regulačných prístupov národných regulačných orgánov má mimoriadny význam pre to, aby nedochádzalo k narušeniu jednotného trhu a aby bolo možné vytvoriť právnu istotu pre všetky investujúce podniky. Z tohto dôvodu je potrebné poskytnúť národným regulačným orgánom poradenstvo zamerané na zamedzenie akýchkoľvek nevhodných odklonov od regulačných prístupov. Národným regulačným orgánom sa pritom umožní riadne zohľadniť vnútroštátne okolnosti pri vypracúvaní vhodných nápravných opatrení. Vhodné spektrum nápravných opatrení, ktoré NRO uložia, by malo odrážať primerané uplatňovanie investičnej zásady. |
(4) |
Pôsobnosť tohto odporúčania pokrýva najmä nápravné opatrenia, ktoré treba uložiť operátorom určeným ako operátori s významným vplyvom na trhu na základe postupu analýzy trhu upraveného v článku 16 smernice 2002/21/ES. Keď je však zduplikovanie infraštruktúry hospodársky neefektívne alebo fyzicky neuskutočniteľné, je opodstatnené, aby členské štáty mohli podnikom prevádzkujúcim elektronické komunikačné siete ukladať aj povinnosť spoločného používania zariadení v súlade s článkom 12 smernice, pričom toto opatrenie by umožnilo prekonať prekážky inžinierskej infraštruktúry a ukončovacích častí. |
(5) |
Očakáva sa, že po zavedení sietí NGA sa výrazne zmenia podmienky dopytu a ponuky, a to na oboch úrovniach, veľkoobchodnej i maloobchodnej. Z tohto dôvodu bude možno potrebné nariadiť nápravné opatrenia, ako aj novú kombináciu aktívnych a pasívnych nápravných opatrení pre prístup na trhy 4 a 5. |
(6) |
Regulačná istota je mimoriadne dôležitá pre podporu efektívnych investícií zo strany operátorov. Uplatňovanie jednotného regulačného prístupu v priebehu času je dôležité, aby investori mohli mať dôveru v návrhy svojich obchodných plánov. S cieľom zmierniť neistotu súvisiacu s pravidelnými preskúmaniami trhu by NRO mali čo najviac objasniť, ako môžu predvídateľné zmeny trhových okolností ovplyvniť nápravné opatrenia. |
(7) |
V prípade nových optických sietí zavádzaných na „zelenej lúke“ by NRO mali preskúmať a v prípade potreby aj upraviť existujúce regulačné povinnosti, aby tak zabezpečili, že sa budú uplatňovať bez ohľadu na použitú technológiu siete. |
(8) |
Zavádzanie sietí NGA zrejme bude mať za následok významné zmeny v ekonomike poskytovania služieb, ako aj v situácii hospodárskej súťaže. |
(9) |
V uvedenej súvislosti by NRO mali dôsledne preskúmať vznikajúce podmienky v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú zo zavádzania sietí NGA. NRO by mali vymedziť geografické trhy na nižšej ako vnútroštátnej úrovni v súlade s odporúčaním Komisie 2007/879/ES zo 17. decembra 2007 o príslušných trhoch výrobkov a služieb v sektore elektronickej komunikácie umožňujúcich reguláciu ex ante v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (2), ak jasne vykazujú výrazne a objektívne rozdielne podmienky hospodárskej súťaže, ktoré sú v priebehu času stále. V situáciách, keď nemožno definitívne určiť, či rozdielne podmienky hospodárskej súťaže zdôvodňujú vymedzenie geografických trhov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni, by bolo vhodné, aby NRO reagovali na odlišné podmienky hospodárskej súťaže v rámci geograficky vymedzeného trhu, napríklad z dôvodu existencie viacerých alternatívnych infraštruktúr alebo operátorov založených na infraštruktúre, a to uložením povinnosti rôznych nápravných opatrení a prístupových produktov. |
(10) |
Prechod zo sietí s medeným vedením na siete s optickým vedením môže zmeniť podmienky hospodárskej súťaže v rôznych geografických oblastiach a môže taktiež vyžadovať preskúmanie geografickej pôsobnosti trhov 4 a 5 alebo nápravných opatrení trhov 4 a 5 v prípade, že tieto trhy alebo nápravné opatrenia boli segmentované na základe hospodárskej súťaže z uvoľneného účastníckeho vedenia (LLU). |
(11) |
Ak sa na trhu 4 nachádza operátor s významným vplyvom na trhu, mali by sa tu uplatňovať vhodné nápravné opatrenia. |
(12) |
Prístup k inžinierskej infraštruktúre je pre zavedenie paralelných optických sietí mimoriadne dôležitý. Preto je dôležité, aby NRO získali potrebné informácie o tom, či a kde sú na účely zavedenia sietí NGA k dispozícii káblovody a iné zariadenia účastníckych prípojok. NRO by mali využiť svoju právomoc v zmysle smernice 2002/21/ES na to, aby získali všetky príslušné informácie o umiestnení, kapacite a dostupnosti uvedených zariadení. Alternatívni operátori by v ideálnom prípade mali mať možnosť zaviesť svoje optické siete súčasne s operátorom s významným vplyvom na trhu, pričom by náklady na inžinierske práce mali znášať spoločne. |
(13) |
Povinnosť zaručiť prístup k inžinierskym prácam bude efektívna iba vtedy, ak operátor s významným vplyvom na trhu poskytne prístup vlastnej odberateľskej trhovej vetve za rovnakých podmienok ako tretím záujemcom o prístup. NRO by mali pri vypracúvaní postupov a nástrojov pre LLU prístup čerpať zo svojich skúseností, aby zaviedli potrebné obchodné procesy týkajúce sa objednávania a prevádzkového prístupu k inžinierskym zariadeniam. Povinnosťou operátora s významným vplyvom na trhu je zaručiť uverejnenie primeranej referenčnej ponuky, a to čo najskôr po tom, ako si ju záujemca o prístup vyžiadal, ktorá je primeraná cieľu podporiť efektívne investovanie a hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry. V takejto referenčnej ponuke by sa mali uvádzať podmienky a postupy prístupu k inžinierskej infraštruktúre vrátane cien za prístup. |
(14) |
Nákladovo orientované ceny zahŕňajú primeranú návratnosť investovaného kapitálu. Ak investície do nereplikovateľných fyzických aktív, ako je napríklad inžinierska infraštruktúra, nie sú špecifické pre zavádzanie sietí NGA (a nepredstavujú podobnú mieru systematického rizika), ich rizikový profil by sa nemal považovať za odlišný od profilu existujúcej medenej infraštruktúry. |
(15) |
Ak je to možné, NRO by sa mali snažiť zabezpečiť, aby novovybudované zariadenia operátora s významným vplyvom na trhu boli navrhnuté tak, aby umožňovali viacerým operátorom rozmiestňovať svoje optické vedenie. |
(16) |
V kontexte optických prístupových sietí pre domácnosti (FTTH) bude zdvojovanie ukončovacích častí optického vedenia za normálnych okolností nákladné a neefektívne. Trvalo udržateľná hospodárska súťaž bude možná len vtedy, ak operátor s významným vplyvom na trhu poskytne prístup k ukončovacej časti svojej optickej infraštruktúry. Na to, aby sa zabezpečil efektívny vstup na trh, je dôležité, aby operátor s významným vplyvom na trhu poskytol prístup do svojej siete, čím vstupujúcim podnikom umožní dosiahnuť minimálny efektívny rozsah s cieľom podporiť efektívnu a trvalo udržateľnú hospodársku súťaž. V určitých prípadoch môže zabezpečenie efektívneho prístupu vyžadovať špecifické rozhrania. |
(17) |
Na zabezpečenie efektívnosti prístupu k ukončovacej časti je potrebné zaviesť transparentné a nediskriminačné povinnosti. Ak sa vyžaduje, je potrebné uverejnenie primeranej referenčnej ponuky operátora s významným vplyvom na trhu v krátkom časovom termíne na to, aby záujemcom umožnilo prístup k investičným možnostiam. |
(18) |
NRO musia zabezpečiť, aby prístupové ceny odrážali efektívne vynaložené náklady operátora s významným vplyvom na trhu vrátane náležitého posúdenia miery investičného rizika. |
(19) |
Siete obsahujúce viacvláknové optické káble možno zaviesť za predpokladu vyšších hraničných nákladov ako jednovláknové siete, pričom alternatívni operátori môžu ovládať svoje pripojenie až ku konečnému používateľovi. Tieto opatrenia môžu viesť k dlhodobo udržateľnej hospodárskej súťaži v súlade s cieľmi regulačného rámca EÚ. Je však potrebné, aby NRO využili svoju právomoc a uľahčili zavádzanie viacvláknových optických káblov v ukončovacej časti, pričom zohľadnia najmä príslušný dopyt a súvisiace náklady. |
(20) |
Alternatívnym operátorom, z ktorých už niektorí zaviedli vlastné siete na pripojenie k uvoľnenému medenému vedeniu patriacemu operátorovi s významným vplyvom na trhu, musia byť poskytnuté primerané prístupové produkty, aby boli naďalej schopní hospodárskej súťaže v kontexte sietí NGA. Pre optické prístupové siete pre domácnosti (FTTH) to môže znamenať prístup k inžinierskej infraštruktúre, k ukončovacej časti, k uvoľnenému optickému vedeniu (vrátane neaktivovaných vláken) alebo k veľkoobchodnému širokopásmovému prístupu v závislosti od konkrétneho prípadu. Ak sú na trhu 4 nariadené nápravné opatrenia vedúce k efektívnej hospodárskej súťaži na príslušnom odberateľskom trhu, na celom trhu alebo v určitých geografických oblastiach, ostatné nápravné opatrenia na danom trhu alebo pre príslušné oblasti môžu byť zrušené. Takéto zrušenie by bolo indikované napríklad vtedy, ak by sa úspešným nariadením nápravných opatrení pre fyzický prístup stali ďalšie nápravné opatrenia pre bitstream nadbytočné. Za výnimočných okolností by navyše NRO mohli upustiť od nariaďovania uvoľneného prístupu k optickému vedeniu v geografických oblastiach, kde by prítomnosť viacerých alternatívnych infraštruktúr, ako napríklad optickej prístupovej siete pre domácnosti (FTTH) a/alebo káblových sietí v kombinácii s konkurenčnými ponukami prístupu na základe uvoľneného prístupu, mohla vytvoriť účinnú hospodársku súťaž na odberateľskej trhovej úrovni. |
(21) |
Povinnosti uložené v zmysle článku 16 smernice 2002/21/ES sa zakladajú na charaktere identifikovaného problému bez ohľadu na technológiu alebo architektúru, ktorú operátor s významným vplyvom na trhu použil. Z tohto dôvodu by skutočnosť, či operátor s významným vplyvom na trhu zavedie sieťovú topológiu bod – multibod alebo bod – bod, nemala ako taká ovplyvniť výber nápravných opatrení, pričom netreba zabúdať na dostupnosť nových technológií uvoľneného prístupu, aby v tejto súvislosti bolo možné riešiť potenciálne technologické problémy. NRO by mali byť schopné prijať dočasné opatrenia na stanovenie produktov alternatívneho prístupu, ktoré ponúkajú najbližší ekvivalent, ktorý predstavuje náhrada fyzického uvoľneného prístupu, za predpokladu, že produkty disponujú vhodnými zárukami na zabezpečenie ekvivalentnosti prístupu a efektívnej hospodárskej súťaže (3). V každom prípade by NRO mali v takýchto prípadoch stanoviť fyzickú neviazanosť hneď, ako to bude technicky a komerčne možné. |
(22) |
Tam, kde je uložená povinnosť zaručiť uvoľnený prístup k optickému vedeniu, by mala byť existujúca referenčná ponuka LLU pozmenená a doplnená, aby zahŕňala všetky príslušné prístupové podmienky vrátane finančných podmienok týkajúcich sa uvoľneného prístupu k optickému vedeniu podľa prílohy II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES (4). Uvedená zmenená a doplnená verzia by mala byť čo najskôr uverejnená, aby tak vznikla potrebná transparentnosť a plánovacia bezpečnosť pre záujemcov o pripojenie. |
(23) |
Zavedenie optickej prístupovej siete pre domácnosti (FTTH) za normálnych okolností predstavuje značné riziká vzhľadom na vysoké náklady na zavedenie na domácnosť a v súčasnosti stále obmedzené množstvo maloobchodných služieb, ktoré vyžadujú dokonalejšie charakteristiky (napríklad vyššiu priepustnosť) a ktoré možno zabezpečiť len cez optické vlákna. Investície do optických vláken závisia z dôvodu amortizácie od využívania nových služieb poskytovaných prostredníctvom sietí NGA z krátkodobého a strednodobého hľadiska. Náklady na kapitál operátora s významným vplyvom na trhu na účely stanovenia prístupových cien by mali odrážať vyššie investičné riziko súvisiace s investíciami do súčasných medených vedení. |
(24) |
Diverzifikácia rizika pri zavádzaní môže viesť k lepšie načasovanému a efektívnejšiemu zavádzaniu sietí NGA. Preto by NRO mali posúdiť cenové režimy, ktoré navrhuje operátor s významným vplyvom na trhu, s cieľom diverzifikovať investičné riziko. |
(25) |
Ak operátori s významným vplyvom na trhu ponúkajú nižšie ceny prístupu k uvoľnenému optickému vedeniu ako protihodnotu za počiatočnú viazanosť pri dlhodobých alebo objemových zmluvách, nemali by sa považovať za nenáležite diskriminačné v prípade, že podľa NRO nižšie ceny primerane odrážajú skutočné zníženie investičného rizika. NRO by však mali zabezpečiť, aby takéto cenové dohody nemali za následok stláčanie marže, ktoré by bránilo efektívnemu vstupu na trh. |
(26) |
Stláčanie marže sa môže prejavovať tak, že činnosti na odberateľskej úrovni operátora s významným vplyvom na trhu nemôžu byť obchodované so ziskom z dôvodu cien účtovaných ich konkurentom na dodávateľskej úrovni trhu dodávateľskou prevádzkovou vetvou operátora s významným vplyvom na trhu (kritérium „rovnako efektívneho konkurenta“). Prípadne sa stláčanie marže môže prejaviť zistením, že marža medzi cenou účtovanou konkurentom na dodávateľskom trhu za prístup a cenou, ktorú na odberateľskom trhu účtuje odberateľská vetva operátora s významným vplyvom na trhu, nestačí na to, aby umožnila primerane efektívnemu poskytovateľovi služieb na odberateľskom trhu dosiahnuť primeraný zisk („kritérium primerane efektívneho konkurenta“). V špecifickom kontexte cenových kontrol ex ante zameraných na udržanie efektívnej hospodárskej súťaže medzi operátormi, ktorí nemajú výhodu tých istých úspor z rozsahu a sortimentu a majú aj rôzne jednotkové sieťové ceny, bude vhodnejšie použiť „kritérium primerane efektívneho konkurenta“. Posudzovanie stláčania marže by sa malo realizovať za primerané časové obdobie. Aby posilnili predvídateľnosť, NRO by mali vopred riadne špecifikovať metodiku, ktorou budú postupovať pri určovaní tzv. testu imputácie, aké budú použité parametre, ako aj nápravný mechanizmus v prípade zistenia stláčania marže. |
(27) |
Siete viacvláknových optických káblov zabezpečujú, že záujemcovia o prístup môžu získať úplnú kontrolu nad optickými vedeniami, a to bez nutnosti zdvojovať nákladné investície alebo riskovať diskriminačné zaobchádzanie v prípade povinného zaručenia prístupu k uvoľnenému jednokáblovému optickému pripojeniu. Siete viacvláknových optických káblov preto skôr vedú k načasovanej a intenzívnejšej hospodárskej súťaži na odberateľskom trhu. Spoločné investície do sietí NGA môžu znížiť náklady, ako aj riziká, ktoré vzniknú investujúcemu podniku, a tým viesť k rozšírenejšiemu zavádzaniu optických prístupových sietí pre domácnosti (FTTH). |
(28) |
Dohody o spoločnom investovaní do optických prístupových sietí (FTTH) s viacvláknovým optickým vedením môžu v určitých prípadoch viesť k efektívnej hospodárskej súťaži v geografických oblastiach, na ktoré sa toto spoluinvestovanie vzťahuje. Tieto podmienky súvisia najmä s počtom zainteresovaných operátorov, štruktúrou spoločne riadenej siete a inými podmienkami dohodnutými medzi spoluinvestormi, ktoré sú zamerané na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu. Ak sú v takej situácii podmienky hospodárskej súťaže v dotknutých oblastiach výrazne a objektívne odlišné od podmienok prevládajúcich inde, mohlo by to odôvodniť vymedzenie samostatného trhu, na ktorom by sa po analýze trhu podľa článku 16 smernice 2002/21/ES nenachádzal žiadny operátor s významným vplyvom na trhu. |
(29) |
NRO by mali posúdiť náklady na uvoľnený prístup k úseku vedenia. V prípade, že je to vhodné, by NRO mali zorganizovať predchádzajúcu konzultáciu alternatívnych operátorov majúcich potenciálny záujem spoločne využívať rozvodné skrine a následne určiť, ktoré rozvodné skrine by sa mali upraviť a akým spôsobom sa prerozdelia náklady. |
(30) |
Ak sa uložia nápravné opatrenia na uvoľnenie prístupu k úseku vedenia, NRO by mali prijať primerané opatrenia backhaul, aby zabezpečili účinnosť týchto nápravných opatrení. Záujemcovia o prístup by mali mať možnosť vybrať si riešenie, ktoré najlepšie vyhovuje ich požiadavkám, či už nenasvietené optické vlákna (a ak je to vhodné, medené káble), ethernetový backhaul, alebo prístup ku káblovodom. V prípade potreby by NRO mali prijať opatrenia v súvislosti s primeranými rozmermi rozvodných skríň vo vlastníctve operátora s významným vplyvom na trhu. |
(31) |
Transparentnosť podmienok prístupu k úsekom vedenia sa môže najlepšie zabezpečiť, ak sa tieto podmienky zahrnú do existujúcej referenčnej ponuky LLU. Je dôležité poznamenať, že táto požiadavka na transparentnosť sa vzťahuje na všetky položky potrebné na poskytovanie uvoľneného prístupu k úseku vedenia vrátane backhaul a doplnkových služieb, aby bolo možné zabezpečiť kontinuitu existujúcich konkurenčných ponúk. Táto referenčná ponuka by mala obsahovať všetky cenové podmienky, aby si vstupujúce podniky mohli vypočítať výšku obchodného prípadu pre uvoľnený prístup k úseku vedenia. |
(32) |
V zmysle stanovovania cien pre uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu musí byť stanovenie cien všetkých položiek potrebných na poskytnutie uvoľneného prístupu k úseku vedenia nákladovo orientované a v súlade s metodikami používanými pri stanovovaní cien za uvoľnený prístup k medenému vedeniu. Výmena medených káblov za optické až po spojovací distribučný bod je významnou investíciou, ktorá predstavuje určité riziká, hoci sa tieto riziká z hľadiska vzniknutých relatívnych nákladov na každú domácnosť a neistotu dopytu po vylepšených alebo modernizovaných službách považujú za nižšie ako pri optických prístupových sieťach pre domácnosti (FTTH), a to aspoň v málo obývaných oblastiach. |
(33) |
NRO by mali uplatňovať nediskriminačné zásady, aby maloobchodná vetva operátora s významným vplyvom na trhu nemohla mať žiadnu časovú výhodu. Tento operátor by mal byť povinný aktualizovať svoju veľkoobchodnú ponuku pre bitstream, a to skôr, ako začne poskytovať nové maloobchodné služby optickej siete, aby bolo konkurenčným operátorom využívajúcim prístup ponechané primerané obdobie na to, aby mohli reagovať na uvedenie príslušných produktov na trh. Šesť mesiacov sa považuje za primerané obdobie na realizáciu potrebných úprav okrem prípadov, keď existujú účinné záruky, ktoré zabezpečujú nediskriminačný prístup. |
(34) |
Očakáva sa, že produkty veľkoobchodného širokopásmového prístupu v optickej sieti možno technicky nakonfigurovať spôsobmi, ktoré zabezpečujú vyššiu flexibilitu a kvalitnejšie vlastnosti služieb v porovnaní s produktmi bitstream v sieti s medenými káblami. S cieľom podporiť hospodársku súťaž maloobchodných produktov je dôležité, aby sa uvedené rozdielne vlastnosti služieb odrazili v rôznych regulovaných produktoch sietí NGA vrátane služieb pre podnikateľov. |
(35) |
Jednotlivé produkty bitstream, ktoré možno na odberateľskej úrovni rozlíšiť napríklad z hľadiska šírky pásma, spoľahlivosti, kvality služieb alebo iných parametrov, sa môžu poskytovať prostredníctvom danej siete NGA. |
(36) |
Nové prístupové nápravné opatrenia bude potrebné dôsledne špecifikovať napríklad so zreteľom na technické protokoly a rozhrania, ktoré slúžia na prepojenie optických sietí, prípadne so zreteľom na rozsah a vlastnosti nových nápravných opatrení bitstream. NRO, medzinárodné normalizačné orgány a priemyselné subjekty by mali vzájomne spolupracovať, aby v tejto oblasti vytvorili spoločné technické normy. |
(37) |
V prípadoch, keď sa uplatňuje cenová regulácia ex ante, by sa prístupové ceny bitstream na veľkoobchodnej úrovni mali odvodzovať prostredníctvom nákladovej orientácie. NRO by mohli použiť iné vhodné metódy cenovej kontroly, napríklad maloobchodného cenového rozpätia, ak existujú dostatočné konkurenčné obmedzenia na odberateľskej vetve operátora s významným vplyvom na trhu. NRO by mali stanoviť rôzne ceny pre rôzne produkty bitstream do takej miery, do akej možno tieto cenové rozdiely zdôvodniť skutočnými nákladmi na poskytovanie služieb, aby tak všetci operátori mohli využívať trvalé rozlíšenie cien na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni. Riziko, ktoré vzniká operátorovi s významným vplyvom na trhu, by sa pri stanovovaní prístupovej ceny malo náležite zohľadniť. |
(38) |
Na základe efektívnych nápravných opatrení fyzického prístupu by sa v určitých oblastiach mohlo uloženie povinnosti zabezpečiť veľkoobchodný širokopásmový prístup stať zbytočným z hľadiska zabezpečenia efektívnej hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu. Najmä tam, kde operátor s významným vplyvom na trhu zaviedol optickú prístupovú sieť pre domácnosti (FTTH) a alternatívni operátori majú k dispozícii efektívny uvoľnený prístup k optickému vedeniu (najmä zavádzanie bod – bod), NRO môže považovať takýto prístup za postačujúci na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu, a to predovšetkým v husto osídlených oblastiach. Dôsledkom upustenia od uloženia povinnosti zabezpečiť veľkoobchodný širokopásmový prístup na veľkoobchodnej úrovni za takýchto okolností môžu byť lepšie investičné stimuly pre všetkých operátorov a podpora včasného zavedenia. |
(39) |
Tam, kde je preukázateľné, že funkčným oddelením alebo podobnými dohodami sa dosiahol plne rovnocenný prístup k sieťam NGA pre alternatívnych operátorov a pre odberateľskú trhovú vetvu operátora s významným vplyvom na trhu, a kde existuje dostatočný konkurenčný tlak na odberateľskú trhovú vetvu operátora s významným vplyvom na trhu, majú NRO pri navrhovaní nápravných opatrení pre veľkoobchodný širokopásmový prístup na veľkoobchodnej úrovni viac flexibility. Najmä cena produktu bitstream by sa mohla ponechať na trh. Dôsledná kontrola, ako aj realizácia primeranej skúšky stláčania marže, ako je uvedené vyššie, by mali veľký význam pri predchádzaní dôsledkom narúšajúcim hospodársku súťaž. |
(40) |
Operátori, ktorí aktuálne využívajú prístup, majú legitímny záujem na tom, aby získali dostatočné množstvo času a mohli sa pripraviť na zmeny významne ovplyvňujúce ich investície a obchodný prípad. Pri neexistencii obchodnej zmluvy by NRO mali zabezpečiť zavedenie primeraného plánu migrácie. Takýto plán migrácie by mal byť transparentný a vyvinutý na dostatočne detailnej úrovni, aby sa operátori aktuálne využívajúci prístup mohli pripraviť na zmeny vrátane pravidiel pre akúkoľvek spoločnú prácu záujemcov o pripojenie a operátora s významným vplyvom na trhu, ako aj pre presné možnosti vyraďovania bodov prepojenia z prevádzky. Na vhodné prechodné obdobie by sa mali povinnosti operátorov s významným vplyvom na trhu zachovať. Toto prechodné obdobie by malo byť súbežné so štandardným investičným obdobím na zabezpečenie uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu alebo k úseku vedenia, ktoré spravidla trvá päť rokov. V prípade, že operátor s významným vplyvom na trhu poskytuje rovnocenný prístup k hlavnému rozvádzaču (MDF), môže NRO rozhodnúť o stanovení kratšieho obdobia. |
(41) |
Tam, kde sa operátor s významným vplyvom na trhu chystá vymeniť časť svojej existujúcej prístupovej siete s medenými káblami za optickú a plánuje odstaviť z prevádzky používané body prepojenia, mal by o tom informovať NRO a taktiež v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2002/19/ES zabezpečiť, aby podniky využívajúce prístup k sieti operátora s významným vplyvom na trhu získali o tomto plánovanom kroku včas informácie a tak mohli zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje siete aj plány na ich rozširovanie. NRO by mali vymedziť formu aj mieru detailnosti uvedených informácií, pričom súčasne zabezpečia, že uvedené informácie sa využijú len na ten účel, na ktorý sú určené, a že dôvernosť príslušných informácií sa zachová počas celého procesu, |
PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:
Cieľ a pôsobnosť
1. |
Cieľom tohto odporúčania je pomôcť rozvoju jednotného trhu zlepšením právnej istoty a podporovaním investícií, hospodárskej súťaže a inovácií na trhu so službami širokopásmového prístupu najmä pri prechode na prístupové siete novej generácie (NGA). |
2. |
Týmto odporúčaním sa ustanovuje spoločný prístup pri podporovaní jednotného zavádzania nápravných opatrení v súvislosti so sieťami NGA na základe postupu analýzy trhu v zmysle smerníc 2002/19/ES a 2002/21/ES. |
3. |
Ak v súvislosti s postupom analýzy trhu uskutočnenej podľa článku 16 smernice 2002/21/ES uvažujú NRO o uložení regulačných nápravných opatrení, mali by navrhnúť účinné nápravné opatrenia v súlade s uvedenými smernicami a spoločným prístupom stanoveným v tomto odporúčaní. Regulačný rámec poskytuje NRO súbor nápravných opatrení, čo im umožňuje vypracovať vhodné opatrenia na riešenie zlyhaní trhu a dosiahnuť plánované regulačné ciele v každom členskom štáte. NRO by mali brať do úvahy dohody, ktoré operátori uzavreli s cieľom diverzifikovať riziko zavedenia optických sietí na pripojenie domácností alebo budov a zároveň podporiť hospodársku súťaž. |
Jednotný prístup
4. |
NRO by mali využiť svoje právomoci v zmysle článku 5 smernice 2002/21/ES na to, aby zabezpečili, že im operátor s významným vplyvom na trhu poskytne všetky informácie potrebné na navrhnutie primeraných regulačných nápravných opatrení pri prechode na siete NGA, ako napríklad informácie o plánovaných zmenách topológie svojej siete alebo dostupnosti káblovodov. |
5. |
Preskúmanie trhov 4 a 5 z odporúčania 2007/879/ES by malo zohľadňovať siete NGA a každý NRO by ho mal uskutočniť koordinovane a načas. NRO by mali zabezpečiť, aby boli povinné nápravné opatrenia na trhoch 4 a 5 vo vzájomnom súlade. |
6. |
Tam, kde analýzy príslušného trhu ukazujú, že trhové podmienky zostávajú približne rovnaké, by v priebehu príslušných období preskúmania mali NRO uplatňovať jednotný regulačný prístup. Ak je to možné, NRO by mali odôvodniť svoje rozhodnutia o tom, akým spôsobom zamýšľajú prispôsobiť nápravné opatrenia na trhoch 4 a 5 pri budúcich preskúmaniach trhu ako reakciu na pravdepodobné zmeny trhových okolností. |
7. |
Pri uplatňovaní symetrických opatrení podľa článku 12 smernice 2002/21/ES, ktorými sa zaručuje prístup k inžinierskej infraštruktúre a k ukončovacej časti podniku, by NRO mali prijať vykonávacie opatrenia podľa článku 5 smernice 2002/19/ES. |
8. |
Ak sa optické káble zavádzajú v prístupovej sieti na „zelenej lúke“, NRO by od operátora s významným vplyvom na trhu nemali vyžadovať ani zavedenie súbežnej siete s medenými káblami, aby si tak splnil súčasné povinnosti vrátane povinností univerzálnej služby, a zároveň by mu mali umožniť poskytovanie akýchkoľvek existujúcich regulovaných produktov alebo služieb vo forme funkčne rovnocenných produktov alebo služieb poskytovaných cez optické vedenie. |
Geografické rozdiely
9. |
NRO by mali preskúmať rozdiely v podmienkach hospodárskej súťaže v rôznych geografických oblastiach s cieľom určiť, či je zabezpečené vymedzenie geografických trhov na nižšej ako vnútroštátnej úrovni alebo uloženie rozdielnych nápravných opatrení. Ak sú rozdiely medzi podmienkami hospodárskej súťaže stále a výrazné, NRO by mali vymedziť geografické trhy na nižšej ako vnútroštátnej úrovni v súlade s odporúčaním 2007/879/ES. V iných prípadoch by NRO mali kontrolovať, či zavádzanie sietí NGA a následný vývoj podmienok hospodárskej súťaže na geograficky vymedzenom trhu zaručujú uloženie rozdielnych nápravných opatrení. |
10. |
Ak boli v minulosti na trhu 5 identifikované geografické trhy na nižšej ako vnútroštátnej úrovni alebo nápravné opatrenia závislé od produktov na trhu 4, pričom po zavedení sietí NGA sa môžu stať nadbytočnými, mali by sa takéto rozdelenia trhu alebo nápravné opatrenia preskúmať. |
Vymedzenie pojmov
11. |
Na účel tohto odporúčania platí toto vymedzenie pojmov:
|
Prístup k fyzickej sieťovej infraštruktúre na veľkoobchodnej úrovni (trh 4)
12. |
Ak sa na trhu 4 nachádza operátor s významným vplyvom na trhu, NRO by tu mali uplatňovať vhodnú skupinu nápravných opatrení najmä pri zohľadnení zásad stanovených ďalej. |
Prístup k inžinierskej infraštruktúre operátora s významným vplyvom na trhu
13. |
Ak v káblovodoch existuje voľná kapacita, NRO by mali nariadiť povinné zaručenie prístupu k inžinierskej infraštruktúre. Prístup by sa mal poskytovať v súlade so zásadou rovnocennosti, ako je stanovená v prílohe II. |
14. |
NRO by taktiež mali zabezpečiť, aby sa prístup k existujúcej inžinierskej infraštruktúre poskytoval za nákladovo orientované ceny v zmysle prílohy I. |
15. |
Ak existuje žiadosť o referenčnú ponuku na prístup k inžinierskej infraštruktúre, NRO by túto ponuku mali nariadiť v čo najskoršom termíne. Referenčná ponuka by nemala byť stanovená neskôr ako šesť mesiacov po tom, ako bola takáto žiadosť podaná. |
16. |
NRO by mali operátora s významným vplyvom na trhu v súlade s trhovým dopytom motivovať, alebo ak to vnútroštátna legislatíva umožňuje, ukladať mu povinnosť pri výstavbe inžinierskej infraštruktúry nainštalovať dostatočnú kapacitu aj pre iných operátorov, aby boli tieto zariadenia využité. |
17. |
NRO by mali spolu s inými orgánmi pracovať na zriadení databázy obsahujúcej informácie o geografickom umiestnení, dostupnej kapacite a iných fyzických vlastnostiach inžinierskej infraštruktúry, ktoré by sa dali použiť na zriaďovanie optických sietí na danom trhu alebo v danom trhovom segmente. Uvedená databáza by mala byť prístupná všetkým operátorom. |
Prístup k ukončovacej časti v prípade optickej prístupovej siete pre domácnosti (FTTH)
18. |
Ak operátor s významným vplyvom na trhu zriadi sieť FTTH, mali by mu NRO okrem povinnosti zabezpečiť prístup k inžinierskej infraštruktúre uložiť aj povinnosť zabezpečiť prístup k ukončovacej časti prístupovej siete operátora s významným vplyvom na trhu vrátane káblovej inštalácie v budove. Na tento účel by NRO mali nariadiť operátorovi s významným vplyvom na trhu, aby poskytol podrobné informácie o architektúre prístupovej siete, a po konzultácii s prípadnými záujemcami o prístup na tému možných prístupových miest určiť, kde by sa malo nachádzať distribučné miesto ukončovacej časti prístupovej siete na účely povinného zabezpečenia prístupu v súlade s článkom 12 ods. 1 smernice 2002/19/ES. Pri tomto určovaní by NRO mali vziať do úvahy skutočnosť, že distribučný bod bude musieť prijať dostatočný počet pripojení konečných používateľov, aby bolo pre záujemcu o pripojenie výhodné z obchodného hľadiska. |
19. |
Operátor s významným vplyvom na trhu by mal byť povinný zabezpečiť prístup k distribučným bodom v súlade so zásadou rovnocennosti, ako je stanovená v prílohe II. Ak existuje žiadosť o referenčnú ponuku na prístup k ukončovacej časti, NRO by mali takúto žiadosť nariadiť čo najskôr. Referenčná ponuka by nemala byť stanovená neskôr ako šesť mesiacov po tom, ako bola takáto žiadosť podaná. |
20. |
NRO by mali taktiež zabezpečiť, aby sa prístup k ukončovacej časti poskytoval za nákladovo orientované ceny v zmysle prílohy I. |
21. |
NRO by mali operátora s významným vplyvom na trhu v súlade s trhovým dopytom motivovať, alebo ak to vnútroštátna legislatíva umožňuje, ukladať mu povinnosť nainštalovať do ukončovacej časti viacvláknové optické káble. |
Uvoľnený prístup k optickému vedeniu v prípade optickej prístupovej siete pre domácnosti (FTTH)
22. |
Podľa zásad ustanovených v smernici 2002/19/ES (5) by NRO v prípade, že operátor s významným vplyvom na trhu zavedie sieť FTTH, mali v zásade nariadiť povinné zabezpečenie uvoľneného prístupu k optickému vedeniu. Výnimky by mohli byť odôvodnené iba v geografických oblastiach, kde by prítomnosť viacerých alternatívnych infraštruktúr, ako napríklad optickej prístupovej siete pre domácnosti (FTTH) a/alebo káblových sietí v kombinácii s konkurenčnými ponukami prístupu, mohla vytvoriť účinnú hospodársku súťaž na odberateľskej trhovej úrovni. Uloženie povinnosti poskytnúť uvoľnený prístup k optickému vedeniu by mali sprevádzať primerané opatrenia zabezpečujúce spoločné umiestnenie a backhaul. Prístup by sa mal poskytnúť na vhodnom mieste siete, ktoré normálne predstavuje metropolitný prístupový bod (MPoP). |
23. |
NRO by mali nariadiť zabezpečenie uvoľnenému prístupu k optickému vedeniu bez ohľadu na architektúru siete a technológiu, ktorú operátor s významným vplyvom na trhu použil. |
24. |
Aktuálna referenčná ponuka neviazaného prístupu k účastníckej prípojke (LLU) by sa mala čo najskôr doplniť, aby zahŕňala aj uvoľnený prístup k optickému vedeniu. V prílohe II k smernici 2002/19/ES sa uvádza minimálny zoznam podmienok, ktoré musia tvoriť súčasť referenčnej ponuky LLU a ktoré by sa mali mutatis mutandis uplatňovať pri uvoľnenom prístupe k optickému vedeniu. Referenčná ponuka by sa mala stanoviť čo najskôr, v každom prípade nie neskôr ako šesť mesiacov po tom, ako NRO uložil povinnosť zabezpečiť prístup. |
25. |
Cena uvoľneného prístupu k optickému vedeniu by mala byť nákladovo orientovaná. Dodatočné a vyčísliteľné investičné riziko, ktoré operátorovi s významným vplyvom na trhu vzniká, by mali NRO náležite zohľadniť pri stanovovaní ceny za uvoľnený prístup k optickému vedeniu. V zásade by sa toto riziko malo zohľadniť vo forme bonusu zahrnutého do nákladov na kapitál v súvislosti s príslušnou investíciou, ako je stanovené v prílohe I. |
26. |
NRO by taktiež mali posúdiť cenové režimy, ktoré navrhuje operátor s významným vplyvom na trhu, s cieľom diverzifikovať investičné riziko. NRO by s uvedenými cenovými režimami mali súhlasiť iba vtedy, ak podľa nich operátor s významným vplyvom na trhu poskytol všetky relevantné informácie súvisiace s investíciou a ak tieto režimy nemajú diskriminačný ani vylučujúci účinok. Kritériá na posudzovanie takýchto cenových režimov sú uvedené v prílohe I. |
27. |
V takých prípadoch by NRO mali zabezpečiť, aby sa medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami zachovala dostatočná marža a umožňovala efektívnemu konkurentovi vstúpiť na trh. NRO by teda mali overiť cenovú politiku operátora s významným vplyvom na trhu, a to náležite špecifikovanou skúškou stláčania marže náležitej časovej lehote. NRO by mali vopred riadne špecifikovať metodiku, ktorou budú postupovať pri určovaní tzv. testu imputácie, parametre pre skúšku stláčania marže, ako aj nápravný mechanizmus v prípade zistenia stláčania marže. |
28. |
Ak sú podmienky hospodárskej súťaže v oblasti pokrytej spoločným zavádzaním FTTH sietí s viacvláknovými optickými káblami zo strany spoluinvestorov výrazne rozdielne, t. j. také, aby opodstatnili vymedzenie samostatného geografického trhu, mali by NRO v priebehu analýzy trhu preskúmať, či je na základe úrovne hospodárskej súťaže v súvislosti s infraštruktúrou, ktorá je výsledkom spoločnej investície, so zreteľom na daný trh zaručený vznik operátora s významným vplyvom na trhu. V tejto súvislosti by NRO mali predovšetkým preskúmať, či každý spoluinvestor využíva striktne rovnocenný a nákladovo orientovaný prístup k spoločnej infraštruktúre a či spoluinvestori efektívne súťažia na odberateľskom trhu. Taktiež by mali preskúmať, či spoluinvestori inštalujú káblovody s dostatočnou kapacitou, aby mohli tretie strany používať a poskytovať nákladovo orientovaný prístup k týmto kapacitám. |
Povinnosti poskytovať prístup v prípade optických prístupových sietí s vláknom privádzaným do uzla (FTTN)
29. |
NRO by mali zaviesť povinnosť zabezpečiť uvoľnený prístup k úseku medeného vedenia. Nápravné opatrenie pre uvoľnený prístup k úseku medeného vedenia by malo byť nahradené opatreniami vzťahujúcimi sa na backhaul a Ethernet backhaul, ako aj doplnkovými nápravným opatreniam zabezpečujúcimi jeho efektivitu a výhodnosť, ako je nediskriminačný prístup k zariadeniam spoločného umiestnenia, alebo ak neexistujú, ekvivalentného spoločného umiestnenia. Referenčná ponuka by mala byť stanovená čo najskôr, v každom prípade nie neskôr ako šesť mesiacov po tom, ako NRO uložil povinnosť zabezpečiť prístup. |
30. |
Ak NRO uložia povinnosť zabezpečiť uvoľnený prístup k úseku medeného vedenia, malo by sa od operátora s významným vplyvom na trhu vyžadovať, aby do aktuálnej referenčnej LLU ponuky doplnil všetky potrebné položky. Ceny za prístup k všetkým položkám by mali byť nákladovo orientované v zmysle prílohy I. |
Veľkoobchodný širokopásmový prístup (trh 5)
31. |
Ak sa na trhu 5 nachádza operátor s významným vplyvom, mali by sa pre existujúce služby a pre ich náhrady v reťazcoch zachovať alebo pozmeniť a doplniť nápravné opatrenia veľkoobchodného širokopásmového prístupu. NRO by mali posúdiť použitie veľkoobchodného širokopásmového prístupu cez VDSL ako ekvivalentu v reťazcoch za existujúci veľkoobchodný širokopásmový prístup výhradne cez medené prípojky. |
32. |
NRO by mali operátorovi s významným vplyvom na trhu uložiť povinnosť sprístupniť svoje nové produkty veľkoobchodného širokopásmového prístupu v zásade minimálne šesť mesiacov predtým, ako operátor s významným vplyvom na trhu alebo jeho maloobchodná pobočka uvedie na trh vlastné príslušné maloobchodné NGA služby, ak neexistujú iné bezpečnostné opatrenia na zaistenie nediskriminačného prístupu. |
33. |
NRO by mali nariadiť poskytovanie rôznych produktov na veľkoobchodnej úrovni, ktoré najlepšie odrážajú príslušné technologické vlastnosti NGA infraštruktúry z hľadiska šírky pásma a kvality, aby tak bolo alternatívnym operátorom umožnené efektívne súťažiť, a to aj v oblasti podnikateľských služieb. |
34. |
NRO by mali vzájomne spolupracovať na vymedzení primeraných technických špecifikácií pre produkty veľkoobchodného širokopásmového prístupu poskytované cez siete NGA a poskytovať informácie medzinárodným normalizačným orgánom, aby im tak uľahčili prípravu príslušných priemyselných noriem. |
35. |
NRO by v zásade mali pri povinne poskytovaných produktoch veľkoobchodného širokopásmového prístupu nariadiť nákladovú orientáciu v zmysle prílohy I, pričom je potrebné zohľadniť šírku pásma a kvalitu jednotlivých ponúk na veľkoobchodnej úrovni. |
36. |
NRO by mali rozanalyzovať, či je povinnosť nákladovej orientácie v súvislosti s nariadeným veľkoobchodným širokopásmovým prístupom potrebná na to, aby sa dosiahla efektívna hospodárska súťaž v prípade, že sa funkčné oddelenie alebo iné formy oddelenia preukázali ako efektívne na zabezpečenie rovnocennosti prístupov. V neprítomnosti nákladovej orientácie by NRO mali kontrolovať cenovú politiku operátora s významným vplyvom na trhu, a to riadne špecifikovanou skúškou stláčania marže. |
37. |
Ak NRO usúdia, že v danej geografickej oblasti existuje efektívny uvoľnený prístup k optickému vedeniu siete operátora s významným vplyvom na trhu a že takýto prístup by mohol viesť k efektívnej hospodárskej súťaži na odberateľskej trhovej úrovni, mali by NRO posúdiť možnosť odstránenia povinnosti zabezpečiť v danej oblasti prístup k bitstream na veľkoobchodnej úrovni. |
38. |
Pri preskúmavaní prítomnosti operátora s významným vplyvom na trhu by sa NRO v prípade spoluinvestovania mali riadiť zásadami stanovenými v odseku 28. |
Migrácia
39. |
Existujúce povinnosti operátora s významným vplyvom na trhu v súvislosti s trhmi 4 a 5 by sa mali uplatňovať naďalej a zmeny aktuálnej sieťovej architektúry a technológie by ich nemali odstrániť, iba ak by sa dosiahla dohoda o vhodnom pláne migrácie medzi operátorom s významným vplyvom na trhu a operátormi, ktorí aktuálne využívajú prístup k sieti operátora s významným vplyvom na trhu. Pri neexistencii takejto dohody by NRO mali zabezpečiť, aby alternatívni operátori boli najmenej päť rokov vopred informovaní o odstavení bodov prepojenia z prevádzky, ako je napríklad miestna ústredňa; v prípade potreby je nutné zohľadniť vnútroštátne okolnosti. Toto obdobie môže byť kratšie ako päť rokov, ak je v bode prepojenia zabezpečený plne rovnocenný prístup. |
40. |
NRO by mali zaviesť transparentný rámec pre migráciu zo sietí s medenými vláknami na optické siete. NRO by mali zaistiť, aby systémy a postupy zavedené operátorom s významným vplyvom na trhu vrátane systémov prevádzkovej podpory boli navrhnuté tak, aby alternatívnym poskytovateľom uľahčili prechod na prístupové produkty sietí NGA. |
41. |
NRO by mali využiť svoju právomoc v zmysle článku 5 smernice 2002/21/ES na získanie informácií od operátora s významným vplyvom na trhu týkajúcich sa akýchkoľvek plánov úprav siete, ktoré by mohli ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na danom trhu alebo čiastkovom trhu. Tam, kde sa operátor s významným vplyvom na trhu chystá vymeniť časť svojej existujúcej siete s medenými káblami za optickú a plánuje odstaviť z prevádzky používané miesta prepojenia, mali by NRO v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2002/19/ES zabezpečiť, aby podniky využívajúce prístup k sieti operátora s významným vplyvom na trhu získali o tomto plánovanom kroku včas informácie a tak mohli zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje siete aj plány na ich rozširovanie. NRO by mali vymedziť formu aj mieru detailnosti uvedených informácií a zabezpečiť, že sa zachová dôvernosť poskytnutých informácií. |
42. |
Toto odporúčanie je určené členským štátom. |
V Bruseli 20. septembra 2010
Za Komisiu
Neelie KROES
podpredsedníčka
(1) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 33.
(2) Ú. v. EÚ L 344, 28.12.2007, s. 65.
(3) Pozri tiež odôvodnenie 60 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 37).
(4) Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7.
(5) Pozri najmä odôvodnenie 19.
PRÍLOHA I
Zásady stanovovania cien a riziko
1. SPOLOČNÉ ZÁSADY STANOVOVANIA CIEN ZA PRÍSTUP DO SIETÍ NGA
Podľa článku 8 ods. 2 smernice 2002/21/ES je úlohou NRO podporovať hospodársku súťaž v oblasti poskytovania elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených zariadení a služieb, a to okrem iného podnecovaním efektívnych investícií do infraštruktúry. Pri určovaní nákladovej základne používanej pri plnení povinnosti nákladovej orientácie podľa článku 13 ods. 1 smernice 2002/19/ES by NRO mali posúdiť, či je zduplikovanie príslušnej prístupovej NGA infraštruktúry hospodársky uskutočniteľné a efektívne. Ak to tak nie je, je prvoradým cieľom vytvoriť medzi odberateľskou vetvou operátora s významným vplyvom na trhu a alternatívnymi sieťovými operátormi skutočne vyrovnané podmienky. Jednotný regulačný prístup môže preto zahŕňať použitie rôznych nákladových základní zo strany NRO pri výpočte nákladovo orientovaných cien pre replikovateľné a nereplikovateľné aktíva alebo aspoň upraviť parametre, o ktoré sa v druhom uvedenom prípade opierajú ich nákladové metódy.
V prípadoch, keď ziskovosť investícií do sietí NGA závisí od neistých faktorov, ako napríklad od predpokladu výrazne vyšších priemerných príjmov na používateľa alebo zvýšených trhových podielov, NRO by mali posúdiť, či náklady na kapitál odrážajú vyššie riziko investícií vo vzťahu k investíciám do aktuálnej siete s medeným vedením. Taktiež by bolo možné použiť iný mechanizmus, ktorý slúži na prerozdelenie investičného rizika medzi investorov a záujemcov o prístup a zároveň na podporu prenikania na trh, ako napríklad stanovenie cien za dlhodobý prístup alebo objemové zľavy. Uvedený mechanizmus stanovovania cien by mal NRO preskúmať v súlade s kritériami uvedenými v odsekoch 7 a 8 nižšie.
S cieľom presadiť povinnosti nákladovej orientácie by NRO mali nariadiť oddelenie účtovníctva v zmysle článku 11 smernice 2002/19/ES. Oddelené účty pre NGA infraštruktúru a/alebo súčasti služieb, ku ktorým sa povinne poskytuje prístup, musia byť zriadené tak, aby NRO mohli: i) určiť náklady na všetky aktíva relevantné na určenie prístupových cien (vrátane odpisov a zmeny ocenenia) a ii) efektívne kontrolovať, či operátor s významným vplyvom na trhu poskytuje prístup ostatným účastníkom trhu a vlastnej odberateľskej vetve za rovnakých podmienok a za rovnaké ceny. V rámci tejto kontroly by sa mali vykonávať aj skúšky stláčania marže. Náklady by sa mali prerozdeľovať medzi jednotlivé produkty na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni na základe objektívnych kritérií spočívajúcich vo vstupoch, ktoré predchádzajú zdvojenému počítaniu.
NRO by mali vytvoriť odhad hodnoty prírastkových nákladov, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prístupu k dotknutým zariadeniam. Tieto náklady sa vzťahujú na objednávanie a poskytovanie služieb prístupu k inžinierskej infraštruktúre alebo optickej sieti, náklady na prevádzku a údržbu informatických systémov a prevádzkové náklady súvisiace s riadením veľkoobchodného produktu. Náklady by mali byť rovnomerne prerozdelené medzi všetky podniky využívajúce prístup vrátane odberateľskej vetvy operátora s významným vplyvom na trhu.
2. STANOVOVANIE CIEN ZA PRÍSTUP K INŽINIERSKEJ INFRAŠTRUKTÚRE
Prístup k existujúcej inžinierskej infraštruktúre operátora s významným vplyvom na trhu 4 by sa mal povinne poskytovať za nákladovo orientované ceny. NRO by mali regulovať prístupové ceny k inžinierskej infraštruktúre v súlade s metodikou použitou na stanovenie cien uvoľneného prístupu k medenému vedeniu. NRO by mali zabezpečiť, aby prístupové ceny odrážali efektívne vynaložené náklady zo strany operátora s významným vplyvom na trhu. NRO by mali predovšetkým zohľadniť skutočnú životnosť príslušnej infraštruktúry a možné úspory operátora s významným vplyvom na trhu pri jej zavádzaní. Prístupové ceny by mali zachytávať náležitú hodnotu danej infraštruktúry vrátane jej odpisovania.
Pri stanovovaní ceny za prístup do inžinierskej infraštruktúry by NRO nemali rizikový profil považovať za odlišný od rizikového profilu medenej infraštruktúry okrem prípadov, keď operátorovi s významným vplyvom na trhu vznikli konkrétne náklady na inžinierske práce – nad rámec normálnych nákladov na údržbu – pri zavádzaní siete NGA.
3. STANOVOVANIE CIEN ZA PRÍSTUP K UKONČOVACEJ ČASTI V PRÍPADE OPTICKEJ PRÍSTUPOVEJ SIETE PRE DOMÁCNOSTI (FTTH)
NRO by mali stanovovať ceny za prístup k distribučnému bodu v súlade s metodikou použitou na stanovenie cien uvoľneného prístupu k medenému vedeniu. NRO by mali zabezpečiť, aby prístupové ceny odrážali efektívne vynaložené náklady zo strany operátora s významným vplyvom na trhu vrátane prípadného bonusu za vyššie riziko odrážajúceho akékoľvek dodatočné a vyčísliteľné riziko, ktoré vznikne operátorovi s významným vplyvom na trhu.
4. STANOVOVANIE CIEN ZA PRÍSTUP K OPTICKEJ SIETI V MPOP MIESTE V PRÍPADE SIETE FTTH (UVOĽNENÝ PRÍSTUP K OPTICKÉMU VEDENIU)
Pri stanovovaní ceny za uvoľnený prístup k optickému vedeniu by NRO mali zahrnúť bonus za vyššie riziko odrážajúci akékoľvek dodatočné a vyčísliteľné riziko, ktoré vznikne operátorovi s významným vplyvom na trhu. Odhad rizikového bonusu by sa mal vypracovať podľa metodiky stanovenej v odseku 6 nižšie. Dodatočná flexibilita cien by sa mala zabezpečiť v súlade s odsekmi 7 a 8 nižšie.
V zmysle zásady nediskriminácie by mala byť cena, ktorú operátor s významným vplyvom na trhu účtuje svojej odberateľskej vetve, rovnaká ako cena, ktorú účtuje tretím stranám.
5. STANOVOVANIE CIEN ZA PRÍSTUP K ÚSEKU MEDENÉHO VEDENIA V PRÍPADE OPTICKÝCH PRÍSTUPOVÝCH SIETÍ S VLÁKNOM PRIVÁDZANÝM DO UZLA (FTTN)
NRO by mali zabezpečiť nákladovo orientovaný prístup k všetkým položkám potrebným na poskytovanie uvoľneného prístupu k úseku vedenia opatrení backhaul a doplnkových nápravných opatrení, ako je nediskriminačný prístup k zariadeniam spoločného umiestnenia, alebo ak neexistujú, ekvivalentného spoločného umiestnenia.
Regulované prístupové ceny by nemali byť vyššie ako náklady, ktoré vznikli efektívnemu operátorovi. Na tieto účely by v prípade možnosti mohli NRO zvážiť zhodnotenie týchto nákladov pomocou vzostupného modelu alebo porovnávacích kritérií hodnotenia.
Pri stanovovaní ceny za prístup k úseku medeného vedenia by NRO nemali považovať rizikový profil za odlišný od rizikového profilu existujúcej medenej infraštruktúry.
6. KRITÉRIÁ NA STANOVENIE RIZIKOVÉHO BONUSU
Investičné riziko by malo byť zohľadnené prostredníctvom rizikového bonusu začleneného do nákladov kapitálu. Návratnosť kapitálu uvoľneného pre investície ex ante do sietí NGA by mala vytvoriť rovnováhu medzi zabezpečovaním primeraných stimulov pre investície zo strany podnikov na jednej strane (vrátane dostatočne vysokej miery návratnosti) a podporovaním efektívnosti prerozdelenia, trvalo udržateľnej hospodárskej súťaže a maximálnych výnosov pre spotrebiteľov na strane druhej (vrátane miery návratnosti, ktorá nie je nadmerná). S cieľom zabezpečiť takúto situáciu by NRO, tam kde je to opodstatnené, mali pri výpočte vážených priemerných kapitálových nákladov (WACC) aktuálne realizovanom pri stanovovaní ceny za uvoľnený prístup k medenému vedeniu zahrnúť v priebehu obdobia návratnosti investície určité navýšenie, ktoré by odrážalo investičné riziko. Pre rozdelenie zdrojov príjmov pri výpočte vážených priemerných kapitálových nákladov (WACC) je potrebné vziať do úvahy všetky rozmery investovaného kapitálu vrátane primeraných nákladov na prácu, stavebných nákladov, predpokladaného zvýšenia efektívnosti a konečnú hodnotu aktív v súlade s odôvodnením 20 smernice 2002/19/ES.
NRO by mali urobiť odhad investičného rizika okrem iného tak, že zohľadnia nasledujúce faktory neistoty: i) neistotu súvisiacu s dopytom na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni; ii) neistotu súvisiacu s nákladmi na zavedenie siete, inžinierske práce a manažérsku realizáciu; iii) neistotu súvisiacu s technologickým pokrokom; iv) neistotu súvisiacu s trhovou dynamikou a vývojom stavu súťaže, ako je napríklad miera hospodárskej súťaže súvisiacej s infraštruktúrou a/alebo káblovou sieťou, a v) makroekonomickú neistotu. Tieto faktory sa v priebehu času môžu meniť, a to najmä vďaka zvyšujúcemu sa dopytu na maloobchodnej a veľkoobchodnej úrovni. Z tohto dôvodu by NRO mali v pravidelných intervaloch preskúmavať situáciu a v priebehu času upravovať hodnotu rizikového bonusu s ohľadom na zmeny vyššie uvedených faktorov.
Kritériá, ako je existencia úspor z rozsahu (najmä ak sa investícia realizuje iba v mestskej oblasti), vysoké podiely na maloobchodnom trhu, kontrola nevyhnutnej infraštruktúry, úspory prevádzkových nákladov, výnosy z predaja nehnuteľností, ako aj privilegovaný prístup na kapitálový a dlhový trh, môžu operátorovi s významným vplyvom na trhu zmierniť riziko investícií do sietí NGA. Tieto hľadiská by mali NRO pri preskúmavaní rizikového bonusu taktiež pravidelne prehodnocovať.
Vyššie uvedené posúdenia sa vzťahujú najmä na investície do prístupových sietí pre domácnosti (FTTH). Na druhej strane však investície do prístupových sietí s vláknom privádzaným do uzla (FTTN), ktoré predstavujú čiastočnú modernizáciu existujúcej prístupovej siete (ako napríklad VDSL), majú za normálnych okolností výrazne nižší rizikový profil ako investície do FTTH siete, a to aspoň v málo obývaných oblastiach. Ide tu najmä o oveľa nižšiu úroveň neistoty v súvislosti s dopytom po šírke pásma, ktoré je potrebné poskytnúť prostredníctvom FTTN/VDSL sietí, a celkové kapitálové požiadavky sú taktiež nižšie. Preto by regulované ceny za veľkoobchodný širokopásmový prístup využívajúce FTTN/VDSL mali zohľadňovať všetky príslušné investičné riziká a tieto riziká by sa nemali pokladať za riziká podobného rozsahu ako riziká súvisiace s prístupovými produktmi na veľkoobchodnej úrovni využívajúcimi FTTH sieť. Pri stanovovaní rizika v súvislosti s veľkoobchodným širokopásmovým prístupom využívajúcim FTTN/VDSL by NRO mali náležite posúdiť tieto faktory a nemali by zo zásady schváliť cenové režimy uvedené v odsekoch 7 a 8 nižšie. NRO by mali verejne konzultovať o svojich metódach, ktorými určujú hodnotu rizikového bonusu.
7. KRITÉRIÁ NA POSÚDENIE STANOVOVANIA CIEN PRI DLHODOBOM PRÍSTUPE V PRÍPADE OPTICKEJ PRÍSTUPOVEJ SIETE PRE DOMÁCNOSTI (FTTH)
Prístupové ceny upravené pre riziko súvisiace s dlhodobým prístupom sa môžu meniť v závislosti od časového obdobia, na ktoré sa prijímajú záväzky o poskytovaní prístupu. Zmluvy o dlhodobom prístupe budú za nižšiu cenu za prístupové vedenie ako zmluvy o krátkodobom prístupe. Ceny za dlhodobý prístup by mali zohľadňovať iba zníženie rizika pre investora, a preto nemôžu by nižšie ako nákladovo orientovaná cena, ktorá sa už nezvyšuje o rizikový bonus vyjadrujúci systematické investičné riziko. Podľa dlhodobých zmlúv by podniky získali úplnú kontrolu nad fyzickými aktívami, čo by im taktiež umožnilo zapojiť sa do sekundárneho obchodovania. Krátkodobé zmluvy by boli k dispozícii bez dlhodobých záväzkov, teda logicky za vyššie ceny za prístupové vedenie, s prístupovými cenami odrážajúcimi potenciálnu hodnotu súvisiacu s flexibilitou tohto druhu prístupu, ktorú záujemca o prístup využíva.
Stanovovanie cien pri dlhodobom prístupe by však mohol operátor s významným vplyvom na trhu v priebehu času zneužiť na to, aby predával svoje maloobchodné služby za ceny nižšie ako regulované veľkoobchodné ceny (keďže by pri dlhodobej viazanosti účtoval vlastnej odberateľskej vetve nízke ceny), čím by vylúčil z trhu iných účastníkov. Okrem toho alternatívni poskytovatelia s menšou zákazníckou základňou a nejasnými obchodnými vyhliadkami čelia väčšiemu riziku. Nemusia byť schopní zaviazať sa na odber na dlhé obdobie. Môžu byť teda nútení rozvrhnúť svoje investície a kúpiť regulovaný prístup až v neskoršom štádiu.
Z uvedených dôvodov by bolo stanovovanie cien za dlhodobý prístup prijateľné, iba ak by NRO zabezpečili splnenie nasledujúcich podmienok:
a) |
ceny pri dlhodobej viazanosti odrážajú len zníženie rizika pre investora a |
b) |
v náležitej časovej lehote sa medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami zachová dostatočná marža, aby bolo efektívnemu konkurentovi umožnené vstúpiť na odberateľský trh. |
8. KRITÉRIÁ NA POSÚDENIE OBJEMOVÝCH ZLIAV V PRÍPADE OPTICKEJ PRÍSTUPOVEJ SIETE PRE DOMÁCNOSTI (FTTH)
Prístupové ceny upravené pre riziko súvisiace s objemovými zľavami odrážajú skutočnosť, že investičné riziko sa znižuje s celkovým počtom už predaných optických prípojok v danej oblasti. Investičné riziko je úzko späté s počtom optických prípojok, ktoré ostávajú nevyužívané. Čím vyšší pomer využívaných optických prípojok, tým nižšie riziko. Z tohto dôvodu by sa prístupové ceny mohli meniť v závislosti od predaného objemu. Jednotná úroveň zľavy by mala byť povolená, ak sa poskytuje všetkým operátorom, ktorí sa kvalifikujú, a to za jednotnú cenu za vedenie. NRO by mali určiť objem vedení, ktorý by mal byť odkúpený, aby bolo možné poskytnúť takúto objemovú zľavu, pričom je potrebné zohľadniť odhad minimálneho operačného rozsahu potrebného pre záujemcu o prístup, aby bolo možné na trhu efektívne súťažiť, a potrebu zachovať štruktúru trhu s dostatočným počtom oprávnených operátorov na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Takáto objemová zľava by mala zohľadňovať iba zníženie rizika pre investora, a preto nemôže mať za následok ceny nižšie ako nákladovo orientovaná cena, ktorá sa už nezvyšuje o rizikový bonus vyjadrujúci systematické investičné riziko. Vzhľadom na to, že by sa rizikový bonus mal normálne po celkovom zvýšení maloobchodného a veľkoobchodného dopytu znížiť, mala by sa aj objemová zľava úmerným spôsobom znížiť a mala by sa stať neopodstatnenou, ak maloobchodný a veľkoobchodný dopyt dosahuje vysokú úroveň.
NRO by mali akceptovať objemovú zľavu len vtedy, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
a) |
jednotná úroveň objemovej zľavy sa vypočítava na oblasť, ktorej veľkosť vhodným spôsobom určí NRO, pričom zohľadní vnútroštátne okolnosti a architektúru siete a uplatňuje sa rovnocenne pre všetkých záujemcov o prístup v danej oblasti ochotných zakúpiť aspoň také množstvo vedení, ktoré umožňuje poskytnutie zľavy, a |
b) |
objemová zľava odráža len zníženie rizika pre investora a |
c) |
v náležitej časovej lehote sa medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými cenami zachová dostatočná marža, aby bolo efektívnemu konkurentovi umožnené vstúpiť na odberateľský trh. |
PRÍLOHA II
Uplatňovanie zásady rovnocennosti v súvislosti s prístupom do inžinierskej infraštruktúry operátora s významným vplyvom na trhu na účely rozvinutia sietí NGA
1. ZÁSADA ROVNOCENNOSTI
Prístup k inžinierskej infraštruktúre operátora s významným vplyvom na trhu môže predstavovať dôležitý vstup pri zriaďovaní sietí NGA. Aby boli vytvorené skutočne vyrovnané podmienky medzi vstupujúcimi podnikmi a operátorom s významným vplyvom na trhu, je dôležité, aby sa tento prístup poskytoval striktne rovnocenným spôsobom. NRO by mali vyžadovať od operátora s významným vplyvom na trhu, aby prístup do svojej inžinierskej infraštruktúry poskytoval interným záujemcom o prístup a tretím stranám za rovnakých podmienok. Operátor s významným vplyvom na trhu by predovšetkým mal poskytnúť všetky potrebné informácie týkajúce sa charakteristík infraštruktúry a uplatňovať rovnaké postupy pri objednávaní a poskytovaní služieb prístupu. Referenčné ponuky a dohody o úrovni poskytovaných služieb sú pre správne uplatňovanie zásady rovnocennosti mimoriadne dôležité. Na druhej strane je však tiež dôležité, aby operátor s významným vplyvom na trhu nezneužil žiadne nesymetrické informácie o plánoch rozvinutia patriace tretím záujemcom o prístup, ktorými disponuje, na získanie nenáležitej obchodnej výhody.
2. INFORMÁCIE O INŽINIERSKEJ INFRAŠTRUKTÚRE A DISTRIBUČNÝCH MIESTACH
Operátor s významným vplyvom na trhu by mal tretím záujemcom o prístup poskytovať rovnaké množstvo informácií o svojej inžinierskej infraštruktúre, aké je k dispozícii na internej úrovni. K týmto informáciám by mala patriť organizácia inžinierskej infraštruktúry, ako aj technické charakteristiky jednotlivých častí, z ktorých sa infraštruktúra skladá. V prípade možnosti by sa mali poskytnúť aj informácie o geografickom uložení týchto častí vrátane káblovodov, stožiarov a iných fyzických aktív (napr. údržbových komôr), ako aj voľná kapacita v káblovodoch. Geografické umiestnenie distribučných miest a zoznam pripojených budov by mali byť tiež sprístupnené.
Operátor s významným vplyvom na trhu by mal konkretizovať všetky zásahové pravidlá a technické podmienky týkajúce sa prístupu a využívania inžinierskej infraštruktúry a distribučných miest, ako aj jednotlivých častí, z ktorých sa infraštruktúra skladá. Rovnaké pravidlá a podmienky by sa mali uplatňovať na tretích záujemcov o prístup, ako aj pre interných záujemcov.
Operátor s významným vplyvom na trhu by mal poskytovať nástroje na zabezpečenie riadneho prístupu k informáciám, ako sú jednoducho prístupné zoznamy, databázy alebo webové portály. Informácie by sa mali pravidelne aktualizovať tak, aby zohľadňovali vývin a rozvoj infraštruktúry a ďalších zhromaždených informácií, najmä pri realizácii projektov zavádzania optickej siete operátorom s významným vplyvom na trhu alebo inými záujemcami o prístup.
3. OBJEDNÁVANIE A POSKYTOVANIE SLUŽIEB PRÍSTUPU
Operátor s významným vplyvom na trhu by mal zaviesť postupy a nástroje potrebné na zabezpečenie efektívneho prístupu a využívania jeho inžinierskej infraštruktúry a distribučných miest, ako aj jednotlivých častí, z ktorých sa infraštruktúra skladá. Operátor s významným vplyvom na trhu by mal predovšetkým tretím záujemcom o prístup poskytnúť kompletné objednávanie, poskytovanie služieb a systémy riadenia porúch rovnocenné s tými istými službami poskytovanými interným záujemcom o prístup. Mali by sem patriť aj opatrenia na odstránenie preplnenia aktuálne používaných káblovodov.
Žiadosti o informácie v súvislosti s prístupom a využívaním inžinierskej infraštruktúry a distribučných miest, ako aj jednotlivých častí, z ktorých sa infraštruktúra skladá, podané tretími záujemcami o prístup by sa mali spracúvať v rovnakej lehote ako rovnocenné žiadosti podané internými záujemcami o prístup. V súvislosti s postupom riešenia žiadosti by sa mala poskytovať rovnaká miera viditeľnosti a zamietavé odpovede by sa mali objektívne zdôvodniť.
Informačné systémy operátora s významným vplyvom na trhu by mali archivovať spracovanie žiadostí, ktoré by mali byť sprístupnené NRO.
4. UKAZOVATELE ÚROVNE POSKYTOVANÝCH SLUŽIEB
S cieľom zabezpečiť, aby operátor s významným vplyvom na trhu poskytoval prístup a využívanie inžinierskej infraštruktúry rovnocenným spôsobom, by sa mali vymedziť ukazovatele úrovne poskytovaných služieb a následne vypočítavať pre interných aj tretích záujemcov o prístup. Ukazovatele úrovne poskytovaných služieb by mali merať reaktívnosť operátora s významným vplyvom na trhu pri vykonávaní opatrení potrebných na poskytnutie prístupu k svojej inžinierskej sieti. Cieľová úroveň poskytovaných služieb by sa mala dohodnúť so záujemcami o prístup.
Ukazovatele úrovne poskytovaných služieb by mali zahŕňať lehoty za omeškanie na odpovedanie na žiadosti o informácie o dostupnosti jednotlivých častí infraštruktúry vrátane káblovodov, stožiarov a iných fyzických aktív (napr. šácht) alebo distribučných miest, lehoty za omeškanie na odpovedanie na žiadosti o uskutočniteľnosti využitia jednotlivých častí infraštruktúry, mieru reaktivity pri spracúvaní žiadostí o prístup a využívanie častí infraštruktúry, mieru reaktivity v procesoch riešenia porúch.
Výpočet ukazovateľov úrovne poskytovaných služieb by sa mal uskutočňovať v pravidelných, stanovených intervaloch a následne predkladať tretím záujemcom o prístup. NRO by mali kontrolovať, či je úroveň služieb poskytovaných tretím záujemcom o prístup ekvivalentná s úrovňou služieb poskytovaných operátorom s významným vplyvom na trhu interne. Operátor s významným vplyvom na trhu by sa mal zaviazať, že v prípade nedodržania cieľovej úrovne služieb dohodnutej s tretími záujemcami o prístup im poskytne primeranú kompenzáciu.
5. REFERENČNÁ PONUKA
Jednotlivé položky potrebné na poskytnutie rovnocenného prístupu k inžinierskej infraštruktúre operátora s významným vplyvom na trhu by mali byť uverejnené v referenčnej ponuke v prípade, že záujemca o prístup podal žiadosť o takúto ponuku. Referenčná ponuka by mala minimálne obsahovať príslušné postupy a nástroje na získanie informácií o inžinierskych aktívach, opisovať podmienky prístupu a využívania jednotlivých častí tvoriacich inžiniersku infraštruktúru, opisovať postupy a nástroje na objednanie prístupu, poskytovanie služieb a manažment riešenia porúch a stanovovať cieľovú úroveň poskytovaných služieb, ako aj postihy pri nedodržaní tejto úrovne poskytovaných služieb. Poskytovanie prístupu interne by sa malo zakladať na rovnakých podmienkach, ako sú podmienky obsiahnuté v referenčnej ponuke pre tretích záujemcov o prístup.
6. KONTROLA ZO STRANY NRO
NRO by mali zabezpečiť, aby sa zásada rovnocennosti uplatňovala efektívne. Na tento účel by sa mali uistiť, že na žiadosť sa referenčná ponuka na prístup do inžinierskej infraštruktúry tretím záujemcom o prístup poskytuje v náležitej časovej lehote. Navyše by NRO mali zabezpečiť, aby operátor s významným vplyvom na trhu okrem správ o úrovni poskytovaných služieb archivoval všetky doklady potrebné na kontrolu dodržiavania požiadavky na rovnocennosť prístupu. Tieto informácie by NRO mali umožňovať realizáciu pravidelných kontrol, pri ktorých sa overuje, či operátor s významným vplyvom na trhu tretím záujemcom o prístup poskytuje informácie na požadovanej úrovni a či sa správne uplatňujú postupy pri objednávaní a poskytovaní služieb prístupu.
Navyše by NRO mali zabezpečiť dostupnosť zrýchlených ex post konaní na urovnávanie sporov.
7. NESYMETRICKÉ INFORMÁCIE
Vykonávajúci subjekt ako prvý vie o pláne zavedenia v súvislosti s tretími záujemcami o prístup. Aby sa táto informácia nemohla zneužiť na získanie nenáležitej konkurenčnej výhody, operátor s významným vplyvom na trhu prevádzkujúci inžiniersku infraštruktúru by túto informáciu nemal sprístupňovať svojej odberateľskej maloobchodnej vetve.
NRO by mali minimálne zabezpečiť, aby osoby podieľajúce sa na činnosti maloobchodnej vetvy operátora s významným vplyvom na trhu nemohli pôsobiť v tých štruktúrach operátora s významným vplyvom na trhu, ktoré priamo alebo nepriamo zodpovedajú za riadenie prístupu k inžinierskej infraštruktúre.