1.   Toto nariadenie sa uplatňuje vo vzťahu k cestujúcim:

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje vo vzťahu k cestujúcim:

3.   Členské štáty môžu vyňať z uplatňovania tohto nariadenia na dva roky od 18. decembra 2012 námorné lode s hrubou priestornosťou menej ako 300 RT prevádzkované v rámci vnútroštátnej dopravy pod podmienkou, že práva cestujúcich podľa tohto nariadenia sú primerane zabezpečené vnútroštátnym právom.

4.   Členské štáty môžu vyňať z uplatňovania tohto nariadenia osobnú dopravu, ktorá je súčasťou povinností vyplývajúcich zo služby vo verejnom záujme, zákaziek na služby vo verejnom záujme alebo integrovaných služieb, za predpokladu, že práva cestujúcich vyplývajúce z tohto nariadenia sú porovnateľne zaručené v rámci vnútroštátneho práva.

5.   Bez toho, aby boli dotknuté smernice 2006/87/ES a 2009/45/ES, žiadne z ustanovení tohto nariadenia sa nesmie vykladať v tom zmysle, že by sa ním ustanovovali technické požiadavky, ktorými by sa dopravcom, prevádzkovateľom terminálov alebo iným subjektom ukladali povinnosti upraviť alebo nahradiť lode, infraštruktúru, prístavy a prístavné terminály.

1.   Dopravca vydáva cestujúcemu cestovný lístok, pokiaľ podľa vnútroštátneho práva neoprávňujú na prepravu iné doklady. Cestovný lístok sa môže vydať v elektronickej forme.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté sociálne tarify, zmluvné podmienky a tarify, ktoré uplatňujú dopravcovia alebo predajcovia cestovných lístkov, sa poskytujú širokej verejnosti bez akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácie na základe štátnej príslušnosti konečného zákazníka alebo miesta usadenia dopravcov alebo predajcov cestovných lístkov v rámci Únie.

1.   Ak sa vykonávanie povinností podľa tohto nariadenia zverilo vykonávajúcemu dopravcovi, predajcovi cestovných lístkov alebo inej osobe, dopravca, cestovná kancelária, cestovná agentúra alebo prevádzkovateľ terminálu, ktorí vykonávanie týchto povinností zverili, aj tak zodpovedajú za činy a pochybenia tejto vykonávajúcej strany konajúcej v rámci svojho rozsahu pracovných povinností.

2.   Okrem toho, čo sa uvádza v odseku 1, strana, ktorej dopravca, cestovná kancelária, cestovná agentúra alebo prevádzkovateľ terminálu zverili výkon určitej povinnosti, podlieha ustanoveniam tohto nariadenia vrátane ustanovení o zodpovednosti a dôvodoch jej vylúčenia, pokiaľ ide o povinnosť, ktorá jej bola zverená.

1.   Dopravcovia, cestovné kancelárie a cestovné agentúry neodmietnu prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok, alebo nalodiť osoby na základe zdravotného postihnutia alebo zníženej pohyblivosti ako takej.

2.   Rezervácie a cestovné lístky sa zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou ponúkajú bez dodatočných príplatkov a za rovnakých podmienok ako ostatným cestujúcim.

1.   Odchylne od článku 7 ods. 1 môžu dopravcovia, cestovné kancelárie a cestovné agentúry odmietnuť prijať rezerváciu, vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok, alebo nalodiť zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou:

2.   V prípade odmietnutia prijať rezerváciu alebo vydať alebo inak poskytnúť cestovný lístok z dôvodov uvedených v odseku 1 dopravcovia, cestovné kancelárie alebo cestovné agentúry vynaložia všetko primerané úsilie na to, aby dotknutej osobe navrhli prijateľnú alternatívnu osobnú dopravu alebo výletnú plavbu prevádzkovanú dopravcom.

3.   Ak sa zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou odmietne možnosť nalodenia na základe tohto nariadenia napriek tomu, že je držiteľom rezervácie alebo má cestovný lístok a splnila požiadavky uvedené v článku 11 ods. 2, tejto osobe a každej osobe, ktorá ju sprevádza, ako sa uvádza odseku 4 tohto článku, sa ponúkne na výber medzi právom na náhradu nákladov a presmerovaním trasy ustanovenými v prílohe I. Právo na možnosť spiatočnej cesty alebo presmerovania je podmienené splnením všetkých bezpečnostných požiadaviek.

4.   Ak je to absolútne nevyhnutné a za rovnakých podmienok ako v odseku 1, môžu dopravcovia, cestovné kancelárie alebo cestovné agentúry vyžadovať, aby zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou sprevádzala iná osoba, ktorá je schopná poskytnúť pomoc, ktorú si zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou vyžaduje. Pokiaľ ide o osobnú dopravu, takáto sprevádzajúca osoba sa prepravuje bezplatne.

5.   Ak sa dopravcovia, cestovné kancelárie a cestovné agentúry rozhodnú uplatňovať odseky 1 alebo 4, bezodkladne informujú zdravotne postihnutú osobu alebo osobu so zníženou pohyblivosťou o konkrétnych dôvodoch ich uplatnenia. Na žiadosť sa tieto dôvody zdravotne postihnutej osobe alebo osobe so zníženou pohyblivosťou písomne oznámia najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa predloženia žiadosti. V prípade odmietnutia v súlade s odsekom 1 písm. a) sa uvedú uplatniteľné bezpečnostné požiadavky.

1.   Dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou, v prípade potreby prostredníctvom svojich organizácií, ustanovia alebo zavedú nediskriminačné podmienky prístupu vo vzťahu k preprave zdravotne postihnutých osôb, osôb so zníženou pohyblivosťou a sprevádzajúcich osôb. Podmienky prístupu sa na žiadosť oznámia vnútroštátnym orgánom zodpovedným za presadzovanie.

2.   Podmienky prístupu ustanovené v odseku 1 dopravcovia, prístavné orgány a prevádzkovatelia terminálov zverejnia fyzicky alebo na internete v prístupných formátoch a v tých istých jazykoch, v ktorých sa informácie zvyčajne sprístupňujú všetkým cestujúcim. Osobitná pozornosť sa venuje potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

3.   Cestovné agentúry sprístupnia podmienky prístupu ustanovené v odseku 1, ktoré sa vzťahujú na cesty zahrnuté do balíka cestovných, dovolenkových a výletných služieb, ktoré organizujú, predávajú alebo ponúkajú na predaj.

4.   Dopravcovia, cestovné kancelárie a cestovné agentúry zabezpečia, aby boli zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou k dispozícii všetky relevantné informácie o podmienkach prepravy, ceste a podmienkach prístupu vrátane rezervácie a informácií online, vo vhodných a prístupných formátoch. Osobám, ktoré potrebujú pomoc, sa zašle potvrdenie o poskytnutí tejto pomoci akýmkoľvek dostupným prostriedkom vrátane elektronických prostriedkov či služby krátkych správ (SMS).

1.   Dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov poskytnú zdravotne postihnutým osobám a osobám so zníženou pohyblivosťou v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti pomoc uvedenú v článku 10, ak:

2.   Okrem toho, čo sa uvádza v odseku 1, zdravotne postihnuté osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou oznámia dopravcovi v čase rezervácie alebo zakúpenia cestovného lístka vopred svoje osobitné potreby týkajúce sa ubytovania, sedenia či požadovaných služieb alebo potrebu priniesť zdravotnícke vybavenie za predpokladu, že sú tieto potreby v danom čase známe.

3.   Oznámenie v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2 sa vždy môže predložiť cestovnej kancelárii alebo cestovnej agentúre, u ktorej sa zakúpil cestovný lístok. Ak cestovný lístok umožňuje viacero ciest, jedno oznámenie postačuje za predpokladu, že sa poskytnú primerané informácie o termínoch následných ciest. Cestujúci dostane potvrdenie o tom, že potreba poskytnutia pomoci bola oznámená podľa požiadavky v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2.

4.   Ak sa nepredloží oznámenie v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2, dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov však vynaložia všetko primerané úsilie na to, aby zabezpečili poskytnutie pomoci takým spôsobom, aby sa mohla zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou nalodiť, vylodiť a cestovať danou loďou.

5.   Ak je zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou sprevádzaná asistenčným psom s osvedčením, tento pes sa ubytuje spolu s dotknutou osobou za predpokladu, že sa dopravca, cestovná kancelária alebo cestovná agentúra informuje v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi pravidlami o preprave asistenčných psov s osvedčením na palube osobných lodí, ak takéto pravidlá existujú.

1.   Dopravcovia, prevádzkovatelia terminálov, cestovné kancelárie a cestovné agentúry prijmú všetky opatrenia potrebné na žiadosť o oznámenia a na prijatie oznámení urobených v súlade s článkom 11 ods. 1 písm. a) a článkom 11 ods. 2. Táto povinnosť sa vzťahuje na všetky ich predajné miesta vrátane predaja cez telefón a cez internet.

2.   Ak sa cestovným kanceláriám alebo cestovným agentúram doručí oznámenie uvedené v odseku 1, v rámci svojich bežných úradných hodín túto informáciu bezodkladne odovzdajú dopravcovi alebo prevádzkovateľovi terminálu.

3.   Dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov určia miesto v rámci alebo mimo prístavných terminálov, kde môžu zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou oznámiť svoj príchod a požiadať o pomoc. Toto miesto je jasne označené a poskytuje v prístupných formátoch základné informácie o prístavnom termináli a poskytovanej pomoci.

1.   Prevádzkovatelia terminálov a dopravcovia, ktorí prevádzkujú prístavné terminály alebo osobnú dopravu s celkovým počtom komerčne prepravených cestujúcich väčším ako 100 000 počas predchádzajúceho kalendárneho roku, stanovia v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti normy kvality týkajúce sa pomoci vymedzenej v prílohách II a III a v spolupráci s organizáciami zastupujúcimi zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou určia, v príslušných prípadoch prostredníctvom svojich organizácií, požiadavky na zdroje na plnenie týchto noriem.

2.   Pri stanovovaní noriem kvality sa plne zohľadnia medzinárodne uznané politiky a kódexy správania týkajúce sa uľahčovania prepravy zdravotne postihnutých osôb alebo osôb so zníženou pohyblivosťou, predovšetkým odporúčanie IMO o konštrukcii a prevádzke osobných lodí, s cieľom reagovať na potreby starších osôb, zdravotne postihnutých osôb alebo osôb so zníženou pohyblivosťou.

3.   Normy kvality ustanovené v odseku 1 prevádzkovatelia terminálov a dopravcovia zverejnia fyzicky alebo na internete v prístupných formátoch a v tých istých jazykoch, v ktorých sa informácie zvyčajne sprístupňujú všetkým cestujúcim.

1.   Dopravcovia alebo prevádzkovatelia terminálov zodpovedajú za škodu spôsobenú v dôsledku straty alebo poškodenia vybavenia na zabezpečenie pohyblivosti alebo iného osobitného vybavenia, ktoré zdravotne postihnutá osoba alebo osoba so zníženou pohyblivosťou používa, ak k mimoriadnej udalosti, ktorá škodu zapríčinila, došlo zavinením alebo nedbanlivosťou dopravcu alebo prevádzkovateľa terminálu. V prípade škody spôsobenej mimoriadnou udalosťou lode sa predpokladá zavinenie alebo nedbanlivosť dopravcu.

2.   Náhrada uvedená v odseku 1 zodpovedá hodnote nového vybavenia potrebného namiesto dotknutého vybavenia, prípadne nákladom na jeho opravu.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatňujú, ak sa uplatňuje článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 392/2009 z 23. apríla 2009 o zodpovednosti osobných prepravcov v preprave po mori v prípade nehôd (10).

4.   Okrem toho sa vynaloží maximálne úsilie na urýchlené poskytnutie vyhovujúceho dočasného náhradného vybavenia, ktoré je vhodnou alternatívou.

1.   V prípade zrušenia alebo omeškania odchodu linky osobnej dopravy alebo výletnej plavby informuje dopravca alebo v príslušných prípadoch prevádzkovateľ terminálu cestujúcich, ktorí odchádzajú na cestu z prístavných terminálov, alebo ak je to možné, cestujúcich, ktorí odchádzajú na cestu z prístavov, o vzniknutej situácii čo najskôr a v každom prípade najneskôr 30 minút po plánovanom čase odchodu, ako aj o odhadovanom čase odchodu a príchodu, len čo sú tieto informácie k dispozícii.

2.   Ak cestujúci zmeškajú nadväzné dopravné spojenie z dôvodu zrušenia alebo meškania, dopravca, a v príslušných prípadoch prevádzkovateľ terminálu, vynaloží primerané úsilie na to, aby dotknutých cestujúcich informoval o alternatívnych spojeniach.

3.   Dopravca alebo v príslušných prípadoch prevádzkovateľ terminálu zabezpečí, aby zdravotne postihnuté osoby alebo osoby so zníženou pohyblivosťou dostali povinné informácie stanovené v odsekoch 1 a 2 v prístupných formátoch.

1.   Ak dopravca odôvodnene očakáva, že odchod linky osobnej dopravy alebo výletnej plavby sa zruší alebo omešká o viac ako 90 minút oproti plánovanému času odchodu, cestujúcim, ktorí odchádzajú na cestu z prístavných terminálov, sa ponúkne zdarma menšie občerstvenie, jedlo alebo občerstvenie primerané času čakania, ak je k dispozícii alebo ho možno primeraným spôsobom dodať.

2.   V prípade zrušenia alebo meškania odchodu, keď sa cestujúci musí ubytovať na jednu alebo viac nocí alebo zostať na mieste dlhšie, ako plánoval, ponúkne dopravca cestujúcim, ktorí odchádzajú na cestu z prístavných terminálov, ak a kde je to fyzicky možné bezplatne, okrem menšieho občerstvenia, jedál alebo občerstvenia ustanoveného v odseku 1 aj primerané ubytovanie na palube alebo na pevnine a dopravu medzi prístavným terminálom a miestom ubytovania. Dopravca môže obmedziť celkové náklady na ubytovanie na brehu na jedného cestujúceho a noc na 80 EUR, najviac na tri noci, pričom táto suma nezahŕňa dopravu z prístavného terminálu na miesto ubytovania a späť.

3.   Pri uplatňovaní odsekov 1a 2 venuje dopravca osobitnú pozornosť potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou a akýmkoľvek sprevádzajúcim osobám.

1.   Ak dopravca odôvodnene očakáva zrušenie alebo meškanie odchodu linky osobnej dopravy z prístavného terminálu o viac ako 90 minút, cestujúcim sa bezodkladne ponúkne na výber medzi:

2.   Ak sa linka osobnej dopravy zruší alebo pri odchode z prístavu omešká o viac ako 90 minút, cestujúci majú právo na takéto presmerovanie alebo náhradu ceny cestovného lístka od dopravcu.

3.   Náhrada ustanovená v odseku 1 písm. b) a odseku 2 sa vyplatí do siedmich dní v hotovosti, elektronickým bankovým prevodom, bankovým príkazom alebo bankovým šekom vo výške celej ceny cestovného lístka, za ktorú bol zakúpený, za nevykonanú časť alebo časti cesty a za vykonanú časť alebo časti cesty, ak už cesta nespĺňa svoj účel v súvislosti s pôvodným plánom cesty cestujúceho. Ak cestujúci súhlasí, možno úplnú náhradu cestovného lístka uhradiť prostredníctvom poukážok a/alebo iných služieb, ktorých cena zodpovedá cene, za akú bol lístok zakúpený, a za predpokladu, že podmienky sú flexibilné, najmä pokiaľ ide o čas platnosti a cieľ cesty.

1.   Bez toho, aby cestujúci stratili právo na prepravu, môžu v prípade meškania pri príchode do konečného cieľového miesta stanoveného v zmluve o preprave od dopravcu žiadať náhradu. Minimálna výška náhrady je 25 % ceny cestovného lístka za meškanie, ktoré trvá najmenej:

Ak je meškanie dlhšie ako dvojnásobok času stanoveného v písmenách a) až d), výška náhrady je 50 % ceny cestovného lístka.

2.   Cestujúci, ktorí sú držiteľmi predplateného cestovného lístka alebo časového cestovného lístka a ktorí sa počas obdobia jeho platnosti viackrát stretli s meškaním pri príchode, môžu žiadať o primeranú náhradu v súlade s opatreniami dopravcu pre náhrady. Tieto opatrenia ustanovujú kritériá na určenie meškania pri príchode a na výpočet náhrady.

3.   Náhrada sa počíta v pomere k cene, ktorú cestujúci skutočne zaplatil za omeškanú osobnú prepravu.

4.   Ak ide o dopravu zahŕňajúcu spiatočnú cestu, náhrada za meškanie pri príchode na prvej ceste alebo spiatočnej ceste sa vypočíta vo vzťahu k polovičnej cene zaplatenej za danú osobnú prepravu.

5.   Náhrada sa vyplatí do jedného mesiaca od predloženia žiadosti o náhradu. Náhradu možno uhradiť prostredníctvom poukážok a/alebo iných služieb za predpokladu, že termíny sú flexibilné, najmä pokiaľ ide o obdobie platnosti a cieľ cesty. Na žiadosť cestujúceho je náhrada finančná.

6.   Náhrada ceny cestovného lístka sa nezníži o náklady na finančnú transakciu, ako sú poplatky, náklady na telefonické spojenie alebo poštové známky. Dopravcovia môžu zaviesť minimálnu sumu, pod ktorej úroveň sa náhrady nebudú vyplácať. Táto minimálna suma nepresiahne 6 EUR.

1.   Články 17, 18 a 19 sa nevzťahujú na cestujúcich s otvorenými cestovnými lístkami, pokiaľ nie je určený čas odchodu, s výnimkou cestujúcich, ktorí sú držiteľmi predplateného cestovného lístka alebo časového cestovného lístka.

2.   Články 17 a 19 sa neuplatňujú, ak je cestujúci o zrušení alebo meškaní informovaný pred zakúpením cestovného lístka, alebo ak zrušenie alebo meškanie zavinil cestujúci.

3.   Článok 17 ods. 2 sa neuplatňuje, ak dopravca dokáže, že zrušenie alebo meškanie zapríčinili poveternostné podmienky, ktoré ohrozujú bezpečnú prevádzku lode.

4.   Článok 19 sa neuplatňuje, ak dopravca dokáže, že zrušenie alebo meškanie zapríčinili poveternostné podmienky ohrozujúce bezpečnú prevádzku lode alebo mimoriadne okolnosti brániace vykonaniu osobnej dopravy, ktorým by sa nedalo zabrániť ani vtedy, ak by sa prijali všetky primerané opatrenia.

1.   Dopravcovia, prevádzkovatelia terminálov a prípadne prístavné orgány v rámci svojich príslušných oblastí pôsobnosti zabezpečia, aby boli informácie o právach cestujúcich podľa tohto nariadenia verejne dostupné na palube lodí, v prístavoch a v prístavných termináloch. Informácie sa poskytujú pokiaľ možno v prístupných formátoch a v tých istých jazykoch, v ktorých sa informácie zvyčajne sprístupňujú všetkým cestujúcim. Pri poskytovaní týchto informácií sa osobitná pozornosť venuje potrebám zdravotne postihnutých osôb a osôb so zníženou pohyblivosťou.

2.   Na splnenie informačnej požiadavky uvedenej v odseku 1 môžu dopravcovia, prevádzkovatelia terminálov a prípadne prístavné orgány použiť zhrnutie ustanovení tohto nariadenia pripravené Komisiou vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Európskej únie, ktoré sa im poskytne.

3.   Dopravcovia, prevádzkovatelia terminálov a prípadne prístavné orgány vhodným spôsobom informujú cestujúcich na palube lodí, v prístavoch a v prístavných termináloch o kontaktných údajoch orgánu zodpovedného za presadzovanie, ktorý určí dotknutý členský štát podľa článku 25 ods. 1.

1.   Dopravcovia a prevádzkovatelia terminálov vytvoria alebo zavedú prístupný mechanizmus vybavovania sťažností, pokiaľ ide o práva a povinnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

2.   Ak cestujúci, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, chce dopravcovi alebo prevádzkovateľovi terminálu predložiť sťažnosť, musí tak urobiť do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa služba poskytla alebo mala poskytnúť. Dopravca alebo prevádzkovateľ terminálu do jedného mesiaca od doručenia sťažnosti oznámi cestujúcemu, či je jeho sťažnosť opodstatnená, zamietnutá alebo sa stále posudzuje. Čas vymedzený na poskytnutie konečnej odpovede nepresiahne dva mesiace od doručenia sťažnosti.

1.   Každý členský štát určí nový alebo existujúci orgán alebo orgány zodpovedné za presadzovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o osobnú dopravu a výletné plavby z prístavov, ktoré sa nachádzajú na jeho území, a osobnú dopravu z tretích krajín do týchto prístavov. Každý orgán prijme opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto nariadením.

Každý orgán je nezávislý od obchodných záujmov, pokiaľ ide o organizáciu, rozhodnutia o financovaní, právnu štruktúru a rozhodovanie.

2.   Členské štáty informujú Komisiu o orgáne alebo orgánoch určených v súlade s týmto článkom.

3.   Každý cestujúci môže v súlade s vnútroštátnym právom predložiť sťažnosť v súvislosti s údajným porušením tohto nariadenia príslušnému orgánu určenému podľa odseku 1 alebo akémukoľvek inému príslušnému orgánu, ktorý určí členský štát. Príslušný orgán poskytne cestujúcim odôvodnenú odpoveď na ich sťažnosť v primeranej lehote.

Členský štát môže rozhodnúť o tom, že:

4.   Členské štáty, ktoré sa rozhodli vyňať určité služby podľa článku 2 ods. 4, zabezpečia, aby existoval porovnateľný mechanizmus presadzovania práv cestujúcich.

1.   Táto smernica sa uplatňuje na priemyselné činnosti, ktoré spôsobujú znečisťovanie uvedené v kapitolách II až VI.

2.   Táto smernica sa neuplatňuje na aktivity v oblasti výskumu, aktivity v oblasti vývoja, ani na testovanie nových výrobkov a postupov.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadne zariadenia alebo spaľovacie zariadenia, spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov neboli prevádzkované bez povolenia

Odchylne od prvého pododseku môžu členské štáty zaviesť postup registrácie zariadení, na ktoré sa vzťahuje len kapitola V.

Postup registrácie je špecifikovaný v záväznom akte a zahŕňa minimálne notifikáciu príslušnému orgánu prevádzkovateľom zariadenia o úmysle prevádzkovať zariadenie.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na dve zariadenia alebo viac zariadení alebo ich časti prevádzkované tým istým prevádzkovateľom na rovnakom mieste.

V prípade, že sa povolenie vzťahuje na dve alebo viaceré zariadenia, obsahuje podmienky na to, aby sa zabezpečilo, že všetky zariadenia spĺňajú požiadavky tejto smernice.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť ustanoviť, že povolenie sa vzťahuje na viac častí zariadenia prevádzkovaných rôznymi prevádzkovateľmi. V takom prípade povolenie spresní zodpovednosti jednotlivých prevádzkovateľov.

1.   Bez toho, aby boli dotknuté iné požiadavky ustanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo v právnych predpisoch Únie, príslušný orgán udelí povolenie, ak zariadenie spĺňa požiadavky tejto smernice.

2.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na úplnú koordináciu povoľovacích konaní a podmienok povolení v prípade, ak sa na týchto konaniach zúčastňuje viac ako jeden príslušný orgán alebo viac ako jeden prevádzkovateľ alebo sa udeľuje viac ako jedno povolenie s cieľom zaručiť účinný integrovaný prístup všetkých orgánov príslušných v tomto konaní.

3.   V prípade nových zariadení alebo v prípade podstatnej zmeny, na ktoré sa vzťahuje článok 4 smernice 85/337/EHS, sa pri udeľovaní povolenia preskúma a použije akákoľvek relevantná získaná informácia alebo záver, ku ktorému sa dospeje podľa článkov 5, 6, 7 a 9 uvedenej smernice.

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby boli dodržané podmienky povolenia.

2.   V prípade porušenia podmienok povolenia členské štáty zabezpečia, aby:

Ak porušenie podmienok povolenia predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre ľudské zdravie alebo hrozí spôsobenie okamžitého významného negatívneho účinku na životné prostredie, prevádzkovanie zariadenia, spaľovacieho zariadenia, spaľovne odpadov, zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo ich príslušnej časti sa pozastaví až dovtedy, kým nebude opäť zabezpečené splnenie požiadaviek podľa podmienok prvého pododseku písm. b) a c).

1.   Ak sú emisie skleníkových plynov zo zariadenia špecifikované v prílohe I k smernici 2003/87/ES vo vzťahu k činnosti vykonávanej v tomto zariadení, povolenie neobsahuje limitnú hodnotu emisií pre priame emisie tohto plynu, pokiaľ nie je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k významnému miestnemu znečisteniu.

2.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2003/87/ES nestanovia požiadavky týkajúce sa energetickej účinnosti s ohľadom na spaľovacie jednotky alebo iné jednotky vypúšťajúce oxid uhličitý v mieste, kde sa nachádzajú.

3.   Ak je to potrebné, príslušné orgány zmenia povolenie zodpovedajúcim spôsobom.

4.   Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na zariadenia dočasne vylúčené zo systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii v súlade s článkom 27 smernice 2003/87/ES.

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby žiadosť o povolenie obsahovala opis týchto prvkov:

Žiadosť o povolenie musí tiež obsahovať netechnické zhrnutie údajov uvedených v prvom pododseku.

2.   Ak informácie poskytnuté v súlade s požiadavkami ustanovenými v smernici 85/337/EHS alebo správa o bezpečnosti vypracovaná v súlade so smernicou 96/82/ES alebo iné informácie vypracované na základe iných právnych predpisov splnia ktorúkoľvek požiadavku odseku 1, môžu sa zahrnúť do žiadosti alebo k nej pripojiť.

1.   Komisia zorganizuje výmenu informácií medzi členskými štátmi, dotknutými odvetviami, mimovládnymi organizáciami presadzujúcimi ochranu životného prostredia a Komisiou, aby sa vypracovali, preskúmali a v prípade potreby aktualizovali referenčné dokumenty o BAT.

2.   Výmena informácií sa zameriava najmä na:

3.   Komisia zriadi a pravidelne zvoláva fórum zložené zo zástupcov členských štátov, dotknutých odvetví a mimovládnych organizácií presadzujúcich ochranu životného prostredia.

Komisia získa stanovisko fóra o praktických opatreniach na výmenu informácií, a najmä k:

Usmernenia uvedené v druhom pododseku písm. c) a d) zohľadnia stanovisko fóra a prijmú sa v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2

4.   Komisia získa a zverejní stanovisko fóra k navrhovanému obsahu referenčných dokumentov o BAT a zohľadní ho pri postupoch uvedených v odseku 5.

5.   Rozhodnutia o záveroch o BAT sa prijmú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2

6.   Po prijatí rozhodnutia v súlade s odsekom 5 Komisia bezodkladne zverejní referenčný dokument o BAT a zabezpečí, aby sa závery o BAT sprístupnili vo všetkých úradných jazykoch Únie.

7.   Závery o najlepších dostupných technikách, ktoré vychádzajú z referenčných dokumentov o BAT, ktoré Komisia prijme pred dátumom uvedeným v článku 83, sa na účely tejto kapitoly, s výnimkou článku 15 ods. 3 a 4, uplatňujú ako závery o BAT až do prijatia príslušného rozhodnutia v súlade s odsekom 5.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby povolenie obsahovalo všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek stanovených v článkoch 11 a 18.

Tieto opatrenia musia obsahovať aspoň:

2.   Na účely odseku 1 písm. a) sa limitné hodnoty emisií môžu doplniť alebo nahradiť ekvivalentnými ukazovateľmi alebo ekvivalentnými technickými opatreniami, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany životného prostredia.

3.   Závery o BAT slúžia ako referencia pri stanovovaní podmienok povolenia.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, príslušný orgán môže stanoviť prísnejšie podmienky povolenia, ako sú podmienky dosiahnuteľné použitím najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá, na základe ktorých môže príslušný orgán stanoviť takéto prísnejšie podmienky.

5.   Ak príslušný orgán stanoví podmienky povolenia na základe najlepšej dostupnej techniky, ktorá nie je opísaná v žiadnych z relevantných záverov o BAT, zabezpečí, aby:

Ak závery o BAT uvedené v prvom pododseku neobsahujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, príslušný orgán zabezpečí, aby sa technikou uvedenou v prvom pododseku zaistila úroveň ochrany životného prostredia rovnocenná s úrovňou najlepších dostupných techník opísaných v záveroch o BAT.

6.   Ak sa na činnosť alebo typ výrobného procesu v zariadení nevzťahujú závery o BAT, alebo v prípade, že sa v týchto záveroch neriešia všetky potenciálne vplyvy činnosti alebo procesu na životné prostredie, príslušný orgán stanoví s osobitným zreteľom na kritériá uvedené v prílohe III a po predchádzajúcej porade s prevádzkovateľom podmienky povolenia na základe najlepších dostupných techník, ktoré určil pre dotknuté činnosti alebo procesy.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté právne predpisy v oblasti blaha zvierat, sa na zariadenia uvedené v prílohe I bod 6.6 uplatňujú odseky 1 až 6 tohto článku.

1.   Limitné hodnoty emisií pre znečisťujúce látky sú platné v bode, kde emisie opúšťajú zariadenie, a akékoľvek rozriedenie alebo rozptýlenie pred týmto bodom sa pri stanovovaní týchto hodnôt neberie do úvahy.

V prípade nepriameho vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd sa pri stanovovaní limitných hodnôt emisií pre dotknuté zariadenie môže zobrať do úvahy účinok z čistiarne odpadových vôd, pričom sa musí zabezpečiť ekvivalentná úroveň ochrany životného prostredia ako celku a musí byť zaručené, že to nepovedie k vyšším úrovniam znečistenia životného prostredia.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 18, limitné hodnoty emisií a ekvivalentné ukazovatele a technické opatrenia uvedené v článku 14 ods. 1 a 2 musia vychádzať z najlepších dostupných techník bez určenia použitia akejkoľvek techniky alebo konkrétnej technológie.

3.   Príslušný orgán stanoví limitné hodnoty emisií, ktoré zabezpečujú, že emisie za bežných prevádzkových podmienok neprevyšujú úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami, ktoré sú stanovené v rozhodnutiach o záveroch o BAT uvedených v článku 13 ods. 5, a to buď:

Ak sa uplatňuje písmeno b), príslušný orgán aspoň raz ročne zhodnotí výsledky monitorovania emisií, aby sa zabezpečilo, že emisie za bežných prevádzkových podmienok nepresiahli úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.

4.   Odchylne od odseku 3 a bez toho, aby bol dotknutý článok 18, môže príslušný orgán v určitých prípadoch stanoviť menej prísne limitné hodnoty emisií. Takáto odchýlka sa môže uplatňovať iba vtedy, ak posúdenie preukáže, že dosiahnutie úrovní znečisťovania súvisiacich s najlepšími dostupnými technikami opísanými v záveroch o BAT by viedlo k neúmerne zvýšeným nákladom v porovnaní s environmentálnym prínosom z dôvodov:

Príslušný orgán uvedie v prílohe podmienok povolenia dôvody uplatňovania prvého pododseku vrátane výsledku posúdenia a zdôvodnenia stanovených podmienok.

Limitné hodnoty emisií stanovené v súlade s prvým pododsekom však nesmú v príslušných prípadoch presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v prílohách k tejto smernici

Príslušný orgán v každom prípade zabezpečí, aby nebolo spôsobené žiadne významné znečistenie a bola dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.

Na základe informácií poskytovaných členskými štátmi v súlade s článkom 72 ods. 1, najmä o uplatňovaní tohto odseku, môže Komisia v prípade potreby posúdiť a podrobnejšie objasniť prostredníctvom usmernení kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri uplatňovaní tohto odseku.

Príslušný orgán prehodnotí uplatňovanie prvého pododseku v rámci každého opätovného zváženia podmienok povolenia v súlade s článkom 21.

5.   Príslušný orgán môže udeliť dočasné výnimky z požiadaviek odsekov 2 a 3 tohto článku a písmen a) a b) článku 11 v prípade testovania a používania nových techník na celkovú dobu najviac deväť mesiacov, pokiaľ sa po stanovenej dobe tieto techniky buď prestanú používať, alebo sa pri činnosti dosiahnu aspoň úrovne znečisťovania súvisiace s najlepšími dostupnými technikami.

1.   Požiadavky v oblasti monitorovania uvedené v článku 14 ods. 1 písm. c) v prípade potreby vychádzajú zo záverov o monitorovaní opísaných v záveroch o BAT.

2.   Frekvenciu periodického monitorovania uvedeného v článku 14 ods. 1 písm. e) určí príslušný orgán v povolení vydanom pre každé jednotlivé zariadenie alebo vo všeobecne záväzných pravidlách.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, periodické monitorovanie sa uskutoční aspoň každých päť rokov v prípade podzemnej vody a každých desať rokov v prípade pôdy, s výnimkou prípadov, keď takéto monitorovanie vychádza zo systematického hodnotenia rizika kontaminácie.

1.   Pri prijímaní všeobecne záväzných pravidiel členské štáty zabezpečia integrovaný prístup a vysokú úroveň ochrany životného prostredia rovnocennú s úrovňou, ktorá sa dá dosiahnuť pomocou jednotlivých podmienok povolení.

2.   Všeobecne záväzné pravidlá vychádzajú z najlepších dostupných techník bez toho, aby predpisovali používanie akejkoľvek techniky alebo konkrétnej technológie s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článkov 14 a 15.

3.   Členské štáty zabezpečia aktualizáciu všeobecne záväzných pravidiel, aby sa zohľadnil vývoj v oblasti najlepších dostupných techník, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie článku 21.

4.   Všeobecne záväzné pravidlá prijaté v súlade s odsekmi 1 až 3 obsahujú odkaz na túto smernicu alebo sa takýto odkaz uvedie pri ich úradnom uverejnení.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby prevádzkovateľ informoval príslušný orgán o všetkých plánovaných zmenách charakteru alebo činnosti zariadenia alebo o jeho rozšírení, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Ak je to potrebné, príslušný orgán aktualizuje povolenie.

2.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby sa žiadna podstatná zmena plánovaná prevádzkovateľom neuskutočnila bez povolenia udeleného v súlade s touto smernicou.

Žiadosť o povolenie a rozhodnutie príslušného orgánu sa týka tých častí zariadenia a tých údajov uvedených v článku 12, ktoré môžu byť podstatnou zmenou dotknuté.

3.   Akákoľvek zmena charakteru alebo činnosti alebo rozšírenie zariadenia sa považuje za podstatnú, ak zmena alebo rozšírenie samotné presahujú kapacitné prahové hodnoty stanovené v prílohe I.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia zabezpečujúce, aby príslušný orgán v súlade s odsekmi 2 až 5 pravidelne prehodnocoval všetky podmienky povolenia a ak je to potrebné, aby v záujme dodržiavania požiadaviek tejto smernice tieto podmienky aktualizoval.

2.   Na žiadosť príslušného orgánu prevádzkovateľ predloží všetky informácie, ktoré sú potrebné na prehodnotenie podmienok povolenia a ktoré zahŕňajú najmä výsledky monitorovania emisií a iné údaje, ktoré umožnia porovnanie prevádzky zariadenia s najlepšími dostupnými technikami opísanými v príslušných záveroch o BAT a s úrovňami znečisťovania súvisiacimi s najlepšími dostupnými technikami.

Pri prehodnocovaní podmienok povolenia príslušný orgán použije všetky informácie vyplývajúce z monitorovania alebo inšpekcií.

3.   Do štyroch rokov od uverejnenia rozhodnutí o záveroch o BAT v súlade s článkom 13 ods. 5, ktoré súvisia s hlavnou činnosťou zariadenia, príslušný orgán zabezpečí, aby:

Pri prehodnocovaní sa zohľadnia všetky nové alebo aktualizované závery o BAT, ktoré sa vzťahujú na zariadenie a ktoré sa prijali súlade s článkom 13 ods. 5 od udelenia alebo posledného prehodnotenia povolenia.

4.   Ak sa na zariadenie nevzťahujú žiadne závery o BAT, podmienky povolenia sa musia prehodnotiť a v prípade potreby aktualizovať, keď sa vývojom v oblasti najlepších dostupných techník umožnilo významné zníženie emisií.

5.   Podmienky povolenia sa prehodnotia a v prípade potreby aktualizujú aspoň v týchto prípadoch:

1.   Bez toho, aby bola dotknutá smernica 2000/60/ES, smernica 2004/35/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (31) a príslušné právne predpisy Únie o ochrane pôdy, príslušný orgán stanoví podmienky povolenia s cieľom zabezpečiť súlad s odsekmi 3 a 4 tohto článku po definitívnom ukončení činností.

2.   V prípade, že činnosť zahŕňa používanie, výrobu alebo vypúšťanie príslušných nebezpečných látok a s prihliadnutím na možnosť kontaminácie pôdy a podzemných vôd v lokalite zariadenia, prevádzkovateľ pripraví a predloží východiskovú správu príslušnému orgánu pred spustením prevádzky zariadenia alebo pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013.

Východisková správa musí obsahovať informácie potrebné na určenie stavu kontaminácie pôdy a podzemných vôd, aby bolo možné kvantifikované porovnanie so stavom po definitívnom ukončení činností uvedenom v odseku 3.

Východisková správa obsahuje aspoň tieto informácie:

Ak informácie vypracované v súlade s inými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo právnymi predpismi Únie spĺňajú požiadavky tohto odseku, takéto informácie možno zahrnúť do predkladanej východiskovej správy alebo ich k nej priložiť.

Komisia vypracuje usmernenia pre obsah východiskovej správy.

3.   Po definitívnom ukončení činností prevádzkovateľ posúdi stav kontaminácie pôdy a podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami, ktoré zariadenie používalo, produkovalo, alebo vypúšťalo. Ak zariadenie spôsobilo významné znečistenie pôdy alebo podzemných vôd príslušnými nebezpečnými látkami v porovnaní so stavom uvedeným vo východiskovej správe uvedenej v odseku 2, prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia na odstránenie znečistenia, aby túto lokalitu vrátil do uvedeného stavu. Na tento účel sa môže zohľadniť technická priechodnosť takýchto opatrení.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý pododsek, po definitívnom ukončení činností a v prípade, že kontaminácia pôdy a podzemnej vody v lokalite predstavuje významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku povolených činností, ktoré prevádzkovateľ vykonával pred prvou aktualizáciou povolenia pre zariadenie po 7. januári 2013 a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia stanovených v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d), prevádzkovateľ prijme potrebné opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok, aby lokalita po zohľadnení jej súčasného alebo schváleného budúceho využívania už nepredstavovala takéto riziko.

4.   Ak prevádzkovateľ nie je povinný vypracovať východiskovú správu uvedenú v odseku 2, prevádzkovateľ po definitívnom ukončení činností prijme potrebné opatrenia zamerané na odstránenie, kontrolu, izoláciu alebo zníženie množstva relevantných nebezpečných látok tak, aby lokalita po zohľadnení jej súčasného alebo schváleného budúceho využívania nepredstavovala žiadne významné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie v dôsledku kontaminácie pôdy a podzemnej vody v dôsledku povolených činností a po zohľadnení podmienok týkajúcich sa lokality zariadenia stanovených v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. d).

1.   Členské štáty zavedú systém environmentálnych inšpekcií zariadení, ktoré sa zameriavajú na skúmanie celej škály relevantných účinkov dotknutých zariadení na životné prostredie.

Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia poskytli príslušným orgánom všetku nevyhnutnú pomoc s cieľom umožniť týmto orgánom vykonanie návštevy na mieste, odber vzoriek a zber informácií potrebných na výkon ich povinností podľa tejto smernice.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa na všetky zariadenia vzťahoval plán environmentálnych inšpekcií na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a aby sa tento plán pravidelne prehodnocoval a v prípade potreby aktualizoval.

3.   Súčasťou každého plánu environmentálnej inšpekcie sú:

4.   Na základe plánov inšpekcií príslušný orgán pravidelne vypracúva programy bežných environmentálnych inšpekcií, v ktorých sa okrem iného určuje frekvencia návštev na mieste pre rôzne typy zariadení.

Obdobie medzi dvoma návštevami na mieste sa zakladá na systematickom hodnotení environmentálnych rizík dotknutých zariadení a nepresahuje jeden rok pri zariadeniach s najvyšším rizikom a tri roky pri zariadeniach s najnižším rizikom.

Ak inšpekcia zistí dôležitý prípad nedodržania podmienok povolenia, vykoná sa v lehote šiestich mesiacov od uvedenej inšpekcie ďalšia návšteva na mieste.

Pri systematickom vyhodnocovaní environmentálnych rizík sa vychádza aspoň z týchto kritérií:

Komisia môže prijať usmernenia týkajúce sa kritérií vyhodnocovania rizík pre životné prostredie.

5.   Cieľom mimoriadnych environmentálnych inšpekcií je čo možno najskôr vyšetriť závažné sťažnosti v oblasti životného prostredia, závažné environmentálne havárie, mimoriadne udalosti a prípady nedodržania podmienok a v prípade potreby prehodnotiť povolenie pred jeho udelením alebo jeho aktualizáciou.

6.   Po každej návšteve na mieste príslušný orgán vypracuje správu, ktorá opíše relevantné zistenia o tom, či zariadenie dodržiava podmienky povolenia, aj závery o tom, či sú potrebné ďalšie opatrenia.

Správa sa oznámi dotknutému prevádzkovateľovi do dvoch mesiacov od uskutočnenia návštevy na mieste. Správu sprístupní verejnosti príslušný orgán v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí (33) do štyroch mesiacov od uskutočnenia návštevy na mieste.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 ods. 2, príslušný orgán zabezpečí, aby prevádzkovateľ prijal v primeranej lehote všetky potrebné opatrenia, ktoré sú uvedené v správe.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa dotknutej verejnosti poskytli včasné a účinné príležitosti zúčastniť sa týchto konaní:

Na takúto účasť sa uplatňuje postup stanovený v prílohe IV.

2.   Ak sa prijalo rozhodnutie o udelení, prehodnotení alebo aktualizácii povolenia, príslušný orgán sprístupní verejnosti v súvislosti s písmenami a), b) a f) aj na internete tieto informácie:

3.   Príslušný orgán sprístupní tiež verejnosti, a to aj prostredníctvom internetu, najmenej vo vzťahu k písmenu a):

4.   Odseky 1, 2 a 3 tohto článku sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia ustanovené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2003/4/ES.

1.   Členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym systémom, dotknutá verejnosť mala prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť rozhodnutia, skutku alebo opomenutia, ktoré sú predmetom článku 24, ak je splnená jedna z týchto podmienok:

2.   Členské štáty určia, v akom štádiu možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo opomenutie.

3.   O tom, čo predstavuje dostatočný záujem a porušovanie práva, rozhodnú členské štáty v súlade s cieľom poskytnúť dotknutej verejnosti široký prístup k spravodlivosti.

Na tento účel sa záujem akejkoľvek mimovládnej organizácie, ktorá presadzuje ochranu životného prostredia a spĺňa všetky požiadavky podľa vnútroštátneho práva, považuje za dostatočný na účely odseku 1 písm. a).

Tieto organizácie sa takisto považujú za organizácie, ktorých práva môžu byť porušené na účely odseku 1 písm. b).

4.   Odseky 1, 2 a 3 nevylučujú možnosť predbežného preskúmania správnym orgánom a nie je nimi dotknutá požiadavka vyčerpania správnych opravných prostriedkov pred súdnymi opravnými prostriedkami, ak takáto požiadavka vyplýva z vnútroštátneho práva.

Každé takéto konanie musí byť spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby boli verejnosti dostupné praktické informácie o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu.

1.   Ak si je členský štát vedomý, že prevádzkovanie zariadenia bude mať pravdepodobne významné nepriaznivé účinky na životné prostredie iného členského štátu, alebo ak o to členský štát, ktorý bude pravdepodobne významne dotknutý, požiada, zašle členský štát, na území ktorého sa podala žiadosť o povolenie podľa článku 4 alebo článku 20 ods. 2, druhému členskému štátu akékoľvek informácie, ktoré má poskytnúť alebo sprístupniť podľa prílohy IV v rovnakom čase, ako ich sprístupní verejnosti.

Takéto informácie poslúžia ako základ pre akékoľvek konzultácie potrebné v rámci bilaterálnych vzťahov medzi dvoma členskými štátmi na báze reciprocity a rovnocennosti.

2.   V rámci svojich bilaterálnych vzťahov musia členské štáty zabezpečiť, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 boli žiadosti na primeraný čas sprístupnené aj verejnosti členského štátu, ktorého životné prostredie by mohlo byť dotknuté, aby mohla predložiť pripomienky pred tým, ako príslušný orgán prijme svoje rozhodnutie.

3.   Výsledky akýchkoľvek konzultácií podľa odsekov 1 a 2 sa zohľadňujú pri rozhodovaní príslušného orgánu o žiadosti.

4.   Príslušný orgán informuje každý členský štát, s ktorým sa uskutočnili konzultácie podľa odseku 1, o rozhodnutí prijatom v súvislosti so žiadosťou a zašle mu informácie uvedené v článku 24 ods. 2 Tento členský štát prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečil vhodným spôsobom sprístupnenie informácií dotknutej verejnosti na svojom vlastnom území.

1.   Členské štáty v prípade potreby podnietia vývoj a uplatňovanie nových techník, najmä pokiaľ ide o nové techniky uvedené v referenčných dokumentoch o BAT.

2.   Komisia vypracuje usmernenia na pomoc členským štátom pri podpore vývoja a uplatňovania nových techník podľa odseku 1.

1.   V prípade, že odpadové plyny z dvoch alebo viacerých samostatných spaľovacích zariadení sa vypúšťajú spoločným komínom, kombinácia vytvorená takýmito zariadeniami sa bude považovať za jedno spaľovacie zariadenie a ich kapacity sa na výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spočítajú.

2.   Ak sa dve alebo viaceré oddelené spaľovacie zariadenia, ktorým bolo prvýkrát udelené povolenie 1. júla 1987 alebo po tomto dátume, alebo ktorých prevádzkovatelia predložili úplnú žiadosť o povolenie k tomuto alebo po uvedenom dátume, postavia takým spôsobom, že ich odpadové plyny sa podľa názoru príslušného orgánu pri zohľadnení technických a ekonomických faktorov môžu vypúšťať spoločným komínom, kombinácia vytvorená takýmito zariadeniami sa bude považovať za jedno spaľovacie zariadenie a ich kapacity sa na výpočet celkového menovitého tepelného príkonu spočítajú.

3.   Pri výpočte celkového menovitého tepelného príkonu kombinácie spaľovacích zariadení uvedených v odsekoch 1 a 2 sa nezohľadňujú jednotlivé spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom nižším ako 15 MW.

1.   Odpadové plyny zo spaľovacích zariadení sa riadeným spôsobom vypúšťajú komínom, ktorý obsahuje jednu dymovú rúru alebo viaceré dymové rúry, ktorých výška sa vypočíta tak, aby sa zaistila bezpečnosť ľudského zdravia a životného prostredia.

2.   Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené povolenie pred 7. januárom 2013 alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ sa takéto zariadenia uvedú do prevádzky najneskôr do 7. januára 2014, obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe V časť 1.

Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, ktoré dostali výnimku v zmysle článku 4 ods. 4 smernice 2001/80/ES a ktoré sú v prevádzke po 1. anuári 2016, obsahujú podmienky, ktoré zabezpečia, že emisie z týchto zariadení do ovzdušia nepresiahnu limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe V časť 2.

3.   Všetky povolenia pre zariadenia obsahujúce spaľovacie zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2, obsahujú podmienky, pomocou ktorých sa zabezpečí, že emisie do ovzdušia z týchto zariadení neprekročia limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe V časť 2.

4.   Limitné hodnoty emisií stanovené prílohe V časti 1 a 2, ako aj minimálne stupne odsírenia stanovené v časti 5 prílohy V sa uplatňujú na emisie každého spoločného komína vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. Ak sa v prílohe V ustanovuje, že limitné hodnoty emisií sa môžu uplatňovať na časť spaľovacieho zariadenia s obmedzeným počtom prevádzkových hodín, tieto limitné hodnoty sa uplatňujú na emisie uvedenej časti spaľovacieho zariadenia, avšak sú ustanovené vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia.

5.   Príslušný orgán môže najviac na šesť mesiacov udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uloženú v odsekoch 2 a 3 pre oxid siričitý v prípade spaľovacieho zariadenia, ktoré na tento účel normálne používa palivo s nízkym obsahom síry, v prípadoch, keď prevádzkovateľ nemôže dodržiavať tieto limitné hodnoty kvôli prerušeniu dodávky paliva s nízkym obsahom síry vyplývajúcemu z vážneho nedostatku.

Členské štáty okamžite informujú Komisiu o akejkoľvek výnimke udelenej na základe prvého pododseku.

6.   Príslušný orgán môže udeliť výnimku z povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v odsekoch 2 a 3 v prípadoch, keď sa spaľovacie zariadenie, ktoré používa len plynné palivo, musí výnimočne uchýliť k používaniu iných palív z dôvodu náhleho prerušenia dodávky plynu a z tohto dôvodu musí byť vybavené zariadením na čistenie odpadových plynov. Obdobie, na ktoré sa udelí takáto výnimka, neprekročí 10 dní okrem prípadov prevažujúcej potreby udržiavať dodávky energie.

Prevádzkovateľ okamžite informuje príslušný orgán o výskyte každého konkrétneho prípadu uvedeného v prvom pododseku.

Členské štáty okamžite informujú Komisiu o akejkoľvek výnimke udelenej na základe prvého pododseku.

7.   Ak sa spaľovacie zariadenie rozšíri, na rozšírenú časť zariadenia, ktorej sa zmena týka, sa budú vzťahovať limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe V časť 2 a budú stanovené vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia. V prípade zmeny spaľovacieho zariadenia, ktorá môže mať dôsledky na životné prostredie a ovplyvniť časť zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW alebo viac, sa na časť zariadenia, ktorá sa zmenila vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu celého spaľovacieho zariadenia, uplatňujú limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe V časť 2.

8.   Limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe V časti 1 a 2 sa neuplatňujú na tieto spaľovacie zariadenia:

9.   Na základe najlepších dostupných techník Komisia preskúma potrebu zaviesť v celej Únii limitné hodnoty emisií pre tieto spaľovacie zariadenia, ako aj potrebu zmeny limitných hodnôt emisií uvedených v prílohe V:

Komisia podá do 31. decembra 2013 Európskemu parlamentu a Rade správu o výsledkoch tohto preskúmania a v prípade potreby k nej priloží legislatívny návrh.

1.   Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré vzhľadom na povahu tohto paliva nie sú schopné dodržať limitné hodnoty emisií pre oxid siričitý uvedené v článku 30 ods. 2 a 3, môžu členské štáty namiesto toho uplatniť minimálne stupne odsírenia uvedené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania uvedenými v časti 6 uvedenej prílohy a po predchádzajúcom schválení technickej správy uvedenej v článku 72 ods. 4 písm. a) príslušným orgánom.

2.   Na spaľovacie zariadenia spaľujúce domáce tuhé palivá, ktoré spoluspaľujú odpad a ktoré nie sú schopné spĺňať hodnoty Cproc pre oxid siričitý ustanovené v prílohe VI časť 4 body 3.1 alebo 3.2 z dôvodu charakteristík domáceho tuhého paliva, môžu členské štáty namiesto toho uplatňovať minimálne stupne odsírenia stanovené v prílohe V časť 5 v súlade s pravidlami dodržiavania stanovenými v časti 6 uvedenej prílohy. Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať tento odsek, Codpad uvedený v prílohe VI časť 4 bod 1 sa rovná 0 mg/Nm3.

3.   Komisia do 31. decembra 2019 preskúma možnosť uplatňovania minimálnych stupňov odsírenia stanovených v prílohe V časť 5, pričom zohľadní najmä najlepšie dostupné techniky a prínosy vyplývajúce zo zníženia emisií oxidu siričitého.

1.   Členské štáty môžu od 1. januára 2016 do 30. júna 2020 vypracovať a zaviesť prechodný národný program zahŕňajúci spaľovacie zariadenia, pre ktoré bolo udelené prvé povolenie pred 27. novembrom 2002, alebo ktorého prevádzkovatelia podali úplnú žiadosť o povolenie pred týmto dátumom, za predpokladu, že zariadenie sa uviedlo do prevádzky najneskôr 27. novembra 2003. Program sa v prípade všetkých spaľovacích zariadení do neho zahrnutých týka emisií jednej alebo viacerých z týchto znečisťujúcich látok: oxidy dusíka, oxid siričitý a prach. V prípade plynových turbín sa do programu zahrnú iba emisie oxidov dusíka.

Prechodný národný program nezahŕňa žiadne z nasledovných spaľovacích zariadení:

2.   Spaľovacie zariadenia zahrnuté do programu môžu byť vyňaté z povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 v prípade znečisťujúcich látok zahrnutých do programu alebo prípadne z povinnosti dodržiavať stupne odsírenia uvedené v článku 31.

Minimálne sa dodržiavajú limitné hodnoty emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu stanovené v povolení spaľovacieho zariadenia platnom k 31. decembru 2015 v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.

Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú limitné hodnoty emisií pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1.

3.   Pre každú zo znečisťujúcich látok, ktoré prechodný národný program zahŕňa, program stanoví strop stanovujúci maximálne celkové ročné emisie pre všetky zariadenia zahrnuté do programu na základe celkového menovitého tepelného príkonu každého zariadenia k 31. decembru 2010, jeho skutočných ročných prevádzkových hodín a používaného paliva, a to podľa priemeru za posledných desať rokov prevádzky do roku 2010 vrátane.

Strop na rok 2016 sa vypočíta na základe relevantných limitných hodnôt emisií stanovených v prílohách III až VII k smernici 2001/80/ES alebo prípadne na základe stupňov odsírenia stanovených v prílohe III k smernici 2001/80/ES. V prípade plynových turbín sa použijú limitné hodnoty emisií pre oxidy dusíka stanovené pre takéto zariadenia v časti B prílohy VI k smernici 2001/80/ES. Stropy na roky 2019 a 2020 sa vypočítajú na základe relevantných limitných hodnôt emisií stanovených v časti 1 prílohy V k tejto smernici alebo prípadne na základe relevantných stupňov odsírenia stanovených v časti 5 prílohy V k tejto smernici. Stropy na roky 2017 a 2018 sa stanovia tak, že sa lineárne znížia stropy medzi rokmi 2016 a 2019.

Zatvorenie zariadenia zahrnutého do prechodného národného programu alebo skutočnosť, že už nespadá do rozsahu pôsobnosti kapitoly III, nesmie mať za následok zvýšenie celkových ročných emisií zo zvyšných zariadení zahrnutých do programu.

4.   Prechodný národný program obsahuje aj ustanovenia o monitorovaní a podávaní správ, ktoré sú v súlade s vykonávacími pravidlami stanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), ako aj opatrenia plánované pre každé zariadenie v záujme včasného dodržania limitných hodnôt emisií, ktoré sa majú uplatňovať od 1. júla 2020.

5.   Členské štáty oznámia Komisii najneskôr 1. januára 2013 svoje prechodné národné programy.

Komisia programy posúdi a ak Komisia do 12 mesiacov od doručenia programu nevznesie námietku, dotknutý členský štát považuje svoj program za prijatý.

Ak sa Komisia domnieva, že program nie je v súlade s vykonávacími pravidlami stanovenými v súlade s článkom 41 písm. b), informuje dotknutý členský štát, že jeho program nemožno prijať. Lehota uvedená v druhom pododseku vo vzťahu k hodnoteniu novej verzie programu, ktorý členský štát oznámi Komisii, je šesť mesiacov.

6.   Členské štáty informujú Komisiu o akýchkoľvek neskorších zmenách v programe.

1.   Spaľovacie zariadenia môžu byť od 1. januára 2016 do 31. decembra 2023 oslobodené od povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31, ako aj od povinnosti byť zahrnuté do prechodného národného programu uvedeného v článku 32 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

2.   Každý členský štát najneskôr 1. januára 2016 oznámi Komisii zoznam všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 vrátane ich celkového menovitého tepelného príkonu, druhov používaného paliva a uplatniteľných limitných hodnôt emisií pre oxid siričitý, oxidy dusíka a prach. Členské štáty Komisii počnúc 1. januárom 2016 každoročne predložia výkaz s počtom prevádzkových hodín zariadení, ktoré podliehajú ustanoveniam odseku 1.

3.   Ak je spaľovacie zariadenie k 6. januáru 2011 súčasťou malej izolovanej sústavy a k danému dátumu zabezpečuje aspoň 35 % dodávok elektriny v rámci tejto sústavy, ktoré z dôvodu svojich technických charakteristík nemôže splniť limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2, počet prevádzkových hodín uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku od 1. januára 2020 najneskôr do 31. decembra 2023 je 18 000 a dátumom uvedeným v odseku 1 písm. b) a odseku 2 tohto článku je 1. január 2020.

4.   V prípade spaľovacieho zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 1 500 MW, ktorého prevádzka sa začala pred 31. decembrom 1986 a ktoré spaľuje domáce tuhé palivo s čistou výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, obsahom vlhkosti vyšším ako 45 % hmotnosti, kombinovaným obsahom vlhkosti a popola vyšším ako 60 % hmotnosti a obsahom oxidu vápenatého v popole vyšším ako 10 %, je počet prevádzkových hodín uvedený v odseku 1 písm. a) 32 000.

1.   Do 31. decembra 2019 spaľovacie zariadenia, ktoré sú k 6. januáru 2011 súčasťou malej izolovanej sústavy, môžu byť oslobodené od povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 a prípadne stupne odsírenia uvedené v článku 31. Do 31. decembra 2019 sa dodržia aspoň limitné hodnoty emisií stanovené v povoleniach pre tieto spaľovacie zariadenia v súlade najmä s požiadavkami smerníc 2001/80/ES a 2008/1/ES.

2.   Spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom viac ako 500 MW spaľujúce tuhé palivá, ktorým sa prvé povolenie udelilo po 1. júli 1987, dodržiavajú limitné hodnoty emisií pre oxidy dusíka stanovené v prílohe V časť 1.

3.   Ak sú na území členského štátu spaľovacie zariadenia, na ktoré sa uplatňuje táto kapitola a ktoré sú súčasťou malej izolovanej sústavy, pred 7. januárom 2013 predloží tento členský štát Komisii zoznam takýchto spaľovacích zariadení, celkovú ročnú energetickú spotrebu malej izolovanej sústavy a množstvo energie získanej prostredníctvom prepojenia s inými sústavami.

1.   Spaľovacie zariadenie môže byť do 31. decembra 2022 oslobodené od povinnosti dodržiavať limitné hodnoty emisií uvedené v článku 30 ods. 2 a stupne odsírenia uvedené v článku 31 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

2.   Každý členský štát najneskôr 1. januára 2016 oznámi Komisii zoznam všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje odsek 1 vrátane ich celkového menovitého tepelného príkonu, druhov používaného paliva a uplatniteľných limitných hodnôt emisií pre oxid siričitý, oxidy dusíka a prach. Okrem toho členské štáty za každé spaľovacie zariadenie, na ktoré sa uplatňuje odsek 1, počas obdobia uvedeného v danom odseku informujú každoročne Komisiu o podiele výroby využiteľného tepla každého zariadenia, ktoré sa dodalo vo forme pary alebo horúcej vody do verejnej siete na diaľkové vykurovanie, vyjadrenom ako plávajúci priemer za predchádzajúcich päť rokov.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia všetkých spaľovacích zariadení s menovitým elektrickým výkonom 300 megawattov alebo viac, ktorým sa udelilo pôvodné stavebné povolenie, alebo kde takýto postup chýba, pôvodné povolenie na prevádzku sa udelilo po dátume nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 o geologickom ukladaní oxidu uhličitého (34), posúdili, či sú splnené tieto podmienky:

2.   Ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, príslušný orgán zabezpečí, aby sa v mieste zariadenia rezervovalo vhodné miesto pre vybavenie potrebné na zachytávanie a stláčanie oxidu uhličitého. Príslušný orgán určí, či sú splnené podmienky na základe posúdenia uvedeného v odseku 1 a iných dostupných informácií, najmä informácií týkajúcich sa ochrany životného prostredia a ľudského zdravia.

1.   Členské štáty zabezpečia, že do povolení sa vložia ustanovenia pre postupy týkajúce sa poruchy alebo výpadku na odlučovacom zariadení.

2.   V prípade výpadku bude príslušný orgán požadovať od prevádzkovateľa zníženie alebo zastavenie prevádzky, ak sa do 24 hodín nedosiahne opätovne normálna prevádzka, alebo prevádzkovanie zariadenia s použitím palív s malým znečisťovaním.

Prevádzkovateľ upovedomí príslušný orgán do 48 hodín po poruche alebo výpadku na odlučovacom zariadení.

Kumulatívne trvanie prevádzky bez odlučovacieho zariadenia nesmie prekročiť 120 hodín počas akéhokoľvek 12-mesačného obdobia.

Príslušný orgán môže udeliť výnimku z lehôt stanovených v prvom a treťom pododseku v jednom z týchto prípadov:

1.   Členské štáty zabezpečia, že monitorovanie látok znečisťujúcich ovzdušie sa vykonáva v súlade s prílohou V časť 3.

2.   Inštalácia a činnosť automatizovaného monitorovacieho zariadenia sú predmetom kontroly a každoročného preskúšania podľa prílohy V časť 3.

3.   Polohu miest odberu vzoriek alebo meracích miest, ktoré sa majú používať na monitorovanie emisií, určí príslušný orgán.

4.   Všetky výsledky monitorovania sa zaznamenávajú, spracovávajú a prezentujú tak, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie prevádzkových podmienok a limitných hodnôt emisií uvedených v povolení.

1.   V prípade viacpalivového spaľovacieho zariadenia, ktoré súčasne používa dve alebo viaceré palivá, príslušný orgán stanoví limitné hodnoty emisií v súlade s týmito krokmi:

2.   V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 30 ods. 2, ktoré využívajú rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto limitných hodnôt emisií stanovených podľa odseku 1 uplatňovať tieto limitné hodnoty emisií:

3.   V prípade viacpalivových spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje článok 30 ods. 2, ktoré využívajú rezíduá z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu, samostatne alebo s iným palivom, sa môžu namiesto limitných hodnôt emisií stanovených podľa odsekov 1 alebo 2 tohto článku uplatňovať priemerné limitné hodnoty emisií pre oxid siričitý stanovené v prílohe V časť 7.

1.   Táto kapitola sa uplatňuje na spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad.

Táto kapitola sa nevzťahuje na zariadenia používajúce splyňovanie alebo pyrolýzu, ak sú plyny, ktoré týmto tepelným spracovaním odpadu vznikajú, očistené do takej miery, že pred ich spaľovaním už nie sú odpadom a nemôžu spôsobovať vyššie emisie, ako sú emisie zo spaľovania zemného plynu.

Na účely tejto kapitoly spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú všetky spaľovacie linky alebo spoluspaľovacie linky, príjem a skladovanie odpadov, interné zariadenia na predúpravu, systémy dodávky odpadov, paliva a vzduchu, kotol, zariadenia na úpravu a čistenie odpadových plynov, zariadenia pre spracovanie alebo skladovanie rezíduí a odpadových vôd v areáli, komíny, zariadenia a systémy pre riadenie spaľovacích alebo spoluspaľovacích operácií, záznamy a monitorovanie podmienok spaľovania alebo spoluspaľovania.

Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú iné postupy ako oxidácia, napríklad pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňajú postup tepelného spracovania aj postup následného spaľovania.

Ak spoluspaľovanie odpadov prebieha takým spôsobom, že hlavným účelom zariadenia nie je výroba energie alebo materiálnych výrobkov, ale skôr tepelné spracovanie odpadov, zariadenie sa považuje za spaľovňu odpadov.

2.   Táto kapitola sa neuplatňuje na tieto zariadenia:

1.   Povolenie obsahuje tieto údaje:

2.   Okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 povolenie pre spaľovňu odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ktoré používajú nebezpečné odpady, obsahuje tieto údaje:

3.   Členské štáty môžu vytvoriť zoznam kategórií odpadov, ktoré má obsahovať povolenie, a ktoré sa môžu spoluspaľovať v určitých kategóriách zariadení na spoluspaľovanie odpadov.

4.   Príslušný orgán musí pravidelne prehodnocovať a, ak je to potrebné, aktualizovať podmienky povolenia.

1.   Odpadové plyny zo spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov musia byť vypúšťané riadeným spôsobom cez komín, ktorého výška sa vypočíta tak, aby bolo chránené ľudské zdravie a životné prostredie.

2.   Emisie do ovzdušia zo spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VI časti 3 a 4 alebo určené v súlade s časťou 4 uvedenej prílohy.

Ak v zariadení na spoluspaľovanie odpadov pochádza viac ako 40 % vznikajúceho tepla z nebezpečných odpadov alebo sa v zariadení spoluspaľuje nespracovaný miešaný komunálny odpad, platia limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VI časť 3.

3.   Výpuste odpadových vôd vznikajúcich pri čistení odpadových plynov do vodného prostredia musia byť v najväčšej možnej miere obmedzené a koncentrácie znečisťujúcich látok nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VI časť 5.

4.   Limitné hodnoty emisií platia v mieste, kde sa odpadové vody vznikajúce pri čistení odpadových plynov vypúšťajú zo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov.

Keď sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia mimo spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov v čističke odpadových vôd určenej iba na čistenie tohto druhu odpadových vôd, limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VI časť 5 sa uplatňujú v mieste, kde odpadové vody vytekajú z čističky odpadových vôd. V prípade, že sa odpadové vody z čistenia odpadových plynov čistia spoločne s inými zdrojmi odpadových vôd, a to buď v areáli alebo mimo areálu, musí prevádzkovateľ vykonávať príslušné výpočty hmotnostných bilancií na základe výsledkov meraní stanovených v prílohe VI časť 6 bod 2, a to s cieľom určovať úrovne znečistenia v konečných výpustiach odpadových vôd, ktoré je možné prisúdiť odpadovým vodám z čistenia odpadových plynov.

Odpadové vody sa za žiadnych okolností nesmú riediť kvôli dodržaniu limitných hodnôt emisií stanovených v prílohe VI časť 5.

5.   Areály spaľovní odpadov alebo zariadení na spoluspaľovanie odpadov vrátane súvisiacich priestorov pre skladovanie odpadov musia byť navrhnuté a prevádzkované takým spôsobom, aby sa zabránilo nepovolenému a náhodnému úniku akýchkoľvek znečisťujúcich látok do pôdy, povrchových a podzemných vôd.

Musí byť zabezpečená skladovacia kapacita pre kontaminovanú dažďovú vodu odtekajúcu z areálu spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov alebo pre kontaminovanú vodu vznikajúcu pri rozliatí alebo pri hasení požiarov. Táto skladovacia kapacita musí byť primerane veľká na to, aby bolo zabezpečené, že tieto vody bude možné v prípade potreby pred vypustením testovať a čistiť.

6.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 50 ods. 4 písm. c), pri presiahnutí limitných hodnôt emisií nesmie spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov alebo jednotlivé pece, ktoré sú súčasťou spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov, za žiadnych okolností pokračovať v spaľovaní odpadov dlhší čas ako štyri hodiny bez prerušenia.

Kumulatívny čas trvania prevádzky v takýchto podmienkach nesmie presiahnuť 60 hodín za rok.

Časové obmedzenie stanovené v druhom pododseku sa uplatňuje na tie pece, ktoré sú pripojené k jednému čistiacemu zariadeniu odpadových plynov.

1.   Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa monitorovanie emisií vykonávalo v súlade s prílohou VI časti 6 a 7.

2.   Inštalácia a činnosť automatizovaných meracích systémov sú predmetom kontroly a každoročného preskúšania podľa prílohy VI časť 6 bod 1.

3.   Polohu miest odberu vzoriek alebo meracích miest, ktoré sa majú používať na monitorovanie emisií, určí príslušný orgán.

4.   Všetky výsledky monitorovania sa zaznamenávajú, spracovávajú a prezentujú tak, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie prevádzkových podmienok a limitných hodnôt emisií uvedených v povolení.

5.   Hneď, ako budú v Únii k dispozícii vhodné meracie techniky, Komisia stanoví prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 76 a za podmienok uvedených v článkoch 77 a 78 dátum, od ktorého sa musia vykonávať kontinuálne merania emisií ťažkých kovov, dioxínov a furánov do ovzdušia.

1.   Spaľovne odpadov sa musia prevádzkovať takým spôsobom, aby bola dosiahnutá úroveň spálenia, pri ktorej je celkový obsah organického uhlíka v troske a spodnom popole z pece nižší ako 3 % alebo strata žíhaním je menšia ako 5 % suchej hmotnosti materiálu. V prípade potreby sa použijú techniky predúpravy odpadov.

2.   Spaľovne odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota plynov, ktoré vznikajú pri spaľovaní odpadov, vzrástla po poslednom vtlačení spaľovacieho vzduchu riadeným a homogénnym spôsobom, a to aj v najnepriaznivejších podmienkach, na minimálne 850 °C počas najmenej dvoch sekúnd.

Zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť navrhnuté, vybavené, vybudované a prevádzkované takým spôsobom, aby teplota plynov, ktoré vznikajú pri spoluspaľovaní odpadov, vzrástla riadeným a homogénnym spôsobom, a to aj v najnepriaznivejších podmienkach, na minimálne 850 °C počas najmenej dvoch sekúnd.

Pri spaľovaní alebo spoluspaľovaní nebezpečných odpadov obsahujúcich viac ako 1 % halogénovaných organických látok, vyjadrených vo forme obsahu chlóru, musí byť teplota požadovaná podľa prvého a druhého pododseku minimálne 1 100 °C.

V spaľovniach odpadu sa teplota stanovená v prvom a treťom pododseku meria v blízkosti vnútornej steny spaľovacej komory. Príslušný orgán môže povoliť merania na inom reprezentatívnom mieste spaľovacej komory.

3.   Každá spaľovacia komora spaľovne odpadov musí byť vybavená aspoň jedným pomocným horákom. Tento horák sa automaticky zapne, ak teplota spaľovacích plynov po poslednom vtlačení spaľovacieho vzduchu klesne pod teploty stanovené v odseku 2. Musí sa využívať aj v priebehu operácií nábehu a odstávky, aby sa zabezpečilo udržiavanie týchto teplôt po celý čas trvania týchto operácií, a dovtedy, kým sa v spaľovacej komore nachádzajú nespálené odpady.

K pomocnému horáku sa nesmú privádzať palivá, ktoré môžu spôsobiť vyššie emisie ako emisie vznikajúce pri spaľovaní plynového oleja, ako je vymedzený v článku 2 bod 2 smernice Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (36), skvapalneného plynu alebo zemného plynu.

4.   Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia využívať automatický systém, ktorý zabráni prívodu odpadov v týchto situáciách:

5.   Všetko teplo vznikajúce v spaľovniach odpadov alebo zariadeniach na spoluspaľovanie odpadov sa musí v najväčšej možnej miere zhodnotiť.

6.   Infekčné odpady zo zdravotníckej a veterinárnej starostlivosti sa musia vkladať priamo do pece bez toho, aby sa najprv miešali s inými kategóriami odpadov, a bez priamej manipulácie.

7.   Členské štáty zabezpečia, že spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov prevádzkuje a riadi fyzická osoba, ktorá je spôsobilá riadiť zariadenie.

1.   Príslušný orgán môže pre určité kategórie odpadov alebo pre určité tepelné procesy schváliť podmienky, ktoré sa líšia od podmienok stanovených v článku 50 ods. 1, 2 a 3 a, pokiaľ ide o teplotu, v odseku 4 uvedeného článku a špecifikovaných v povolení za predpokladu, že sú splnené ostatné požiadavky tejto kapitoly. Členské štáty môžu stanoviť pravidlá upravujúce toto schvaľovanie.

2.   Pre spaľovne odpadov nesmie zmena v podmienkach prevádzky spôsobiť vznik väčšieho množstva rezíduí alebo rezíduí s vyšším obsahom organických znečisťujúcich látok v porovnaní s tými rezíduami, ktoré by sa mohli očakávať za podmienok stanovených v článku 50 ods. 1, 2 a 3.

3.   Celkové emisie organického uhlíka a oxidu uhoľnatého zo zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VI časť 3.

Celkové emisie organického uhlíka z kotlov na kôru v rámci celulózového a papierenského priemyslu, v ktorých sa spoluspaľuje odpad v mieste výroby, ktoré boli v prevádzke a mali povolenie pred 28. decembrom 2002 a ktoré dostali povolenie na zmenu prevádzkových podmienok podľa odseku 1, musia dodržiavať aj limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VI časť 3.

4.   Členské štáty oznámia Komisii všetky prevádzkové podmienky povolené podľa odsekov 1, 2 a 3 a výsledky overovania ako súčasť informácií poskytovaných v súlade s požiadavkami na podávanie správ podľa článku 72.

1.   Prevádzkovateľ spaľovane odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prijať všetky potrebné preventívne opatrenia týkajúce sa dodávky a preberania odpadov, ktorými zabráni alebo v najväčšej možnej miere obmedzí znečisťovanie ovzdušia, pôdy, povrchových a podzemných vôd, ako aj iné nepriaznivé vplyvy na životné prostredie, zápach a hluk a priame riziká pre ľudské zdravie.

2.   Pred prevzatím odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov určí prevádzkovateľ hmotnosť každého typu odpadu, pokiaľ možno podľa európskeho zoznamu odpadov ustanoveného rozhodnutím 2000/532/ES.

3.   Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ získať dostupné informácie o týchto odpadoch na účel overenia dodržiavania požiadaviek povolenia stanovených v článku 45 ods. 2

Tieto informácie sa vzťahujú na:

4.   Pred prevzatím nebezpečných odpadov do spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musí prevádzkovateľ vykonať aspoň tieto postupy:

Vzorky uvedené v písmene b) sa musia uchovať aspoň jeden mesiac po spálení alebo spoluspálení príslušných odpadov.

5.   Príslušný orgán môže udeľovať výnimky z odsekov 2, 3 a 4 spaľovniam odpadov alebo zariadeniam na spoluspaľovanie odpadov, ktoré sú súčasťou zariadenia, na ktoré sa vzťahuje kapitola II, a spaľujú alebo spoluspaľujú len odpady, ktoré vznikli v danom zariadení.

1.   Množstvo rezíduí a ich škodlivosť sa musí minimalizovať. Rezíduá sa musia podľa možnosti recyklovať priamo v zariadení alebo mimo neho.

2.   Preprava a dočasné skladovanie suchých rezíduí vo forme prachu sa musí vykonávať takým spôsobom, aby sa zabránilo rozptylu daných rezíduí do životného prostredia.

3.   Predtým, ako sa určia spôsoby zneškodnenia alebo recyklácie rezíduí, sa musia vykonať vhodné skúšky, ktorými sa zistia fyzikálne a chemické charakteristiky a potenciál rezíduí znečisťovať. Tieto skúšky sa týkajú celkovej rozpustnej frakcie a rozpustnej frakcie ťažkých kovov.

1.   Žiadosti o nové povolenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť k dispozícii verejnosti na jednom alebo viacerých miestach na vhodne dlhý čas, ktorý verejnosti umožní pripomienkovať žiadosti predtým, ako príslušný orgán dospeje k rozhodnutiu. Rozhodnutie, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých nasledujúcich aktualizácií, sa musí takisto sprístupniť verejnosti.

2.   Pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou dve tony alebo viac za hodinu musí správa uvedená v článku 72 obsahovať informácie o fungovaní a monitorovaní zariadenia, ako aj o priebehu procesu spaľovania alebo spoluspaľovania a úrovni znečisťovania ovzdušia a vody v porovnaní s limitnými hodnotami emisií. Tieto informácie sa sprístupnia verejnosti.

3.   Príslušný orgán vypracuje zoznam spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov s menovitou kapacitou menej ako dve tony za hodinu a sprístupní ho verejnosti.

1.   Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby každé zariadenie spĺňalo tieto podmienky:

Členské štáty podávajú Komisii v súlade s článkom 72 ods. 1 správy o pokroku pri dosahovaní rovnocenného zníženia emisií uvedeného v písmene b).

2.   Odchylne od odseku 1 písm. a) v prípade, že prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že pre konkrétne zariadenie nie je limitná hodnota fugitívnych emisií dosiahnuteľná z technického a ekonomického hľadiska, môže príslušný orgán povoliť, aby emisie prekročili uvedenú limitnú hodnotu emisií za predpokladu, že sa neočakávajú významné riziká pre ľudské zdravie alebo životné prostredie a že prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že používa najlepšie dostupné techniky.

3.   Odchylne od odseku 1 v prípade činností povrchovej úpravy uvedených v položke 8 tabuľky v časti 2 prílohy VII, ktoré nemožno vykonávať v kontrolovaných podmienkach, môže príslušný orgán povoliť, aby emisie zariadenia nedodržiavali požiadavky stanovené v uvedenom odseku, ak prevádzkovateľ preukáže príslušnému orgánu, že takéto dodržanie nie je možné z technického a ekonomického hľadiska a že používa najlepšie dostupné techniky

4.   Členské štáty oznámia Komisii výnimky uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku v súlade s článkom 72 ods. 2

5.   Emisie buď prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo musia byť nimi označené, alebo emisie halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo musia byť nimi označené, sa musia riadiť za kontrolovaných podmienok, pokiaľ je z technického a ekonomického hľadiska možné, aby sa zabezpečila ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, a nesmú presiahnuť príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VII časť 4.

6.   Zariadenia, v ktorých sa vykonávajú dve alebo viaceré činnosti, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe VII časť 2, musia:

7.   Musia sa prijať všetky potrebné preventívne opatrenia na minimalizáciu emisií prchavých organických zlúčenín pri operáciách nábehu a odstávky.

1.   Zmena maximálnej hmotnosti vstupujúcich organických rozpúšťadiel do existujúceho zariadenia v priemere za jeden deň, ak je zariadenie prevádzkované pri plánovanom výstupe za iných podmienok ako sú operácie nábehu a odstávky a údržby vybavenia, sa považuje za podstatnú v prípade, že má za následok zvýšenie emisií prchavých organických zlúčením o viac než:

2.   Ak existujúce zariadenie prechádza podstatnou zmenou alebo spadá do rozsahu pôsobnosti tejto smernice po prvýkrát po podstatnej zmene, tá časť zariadenia, na ktorej bola vykonaná podstatná zmena, sa považuje buď za nové zariadenie alebo za existujúce zariadenie za predpokladu, že celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by boli výsledkom toho, ak by bola podstatne zmenená časť považovaná za nové zariadenie.

3.   V prípade podstatnej zmeny musí príslušný orgán overiť, či zariadenie dodržiava požiadavky tejto smernice.

1.   Verejnosti sa sprístupní rozhodnutie príslušného orgánu, vrátane aspoň kópie povolenia a všetkých jeho následných aktualizácií.

Verejnosti sa sprístupnia všeobecne záväzné predpisy platné pre zariadenia a zoznam zariadení, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mať povolenie a registráciu.

2.   Verejnosti sa sprístupnia výsledky monitorovania emisií, ktoré sú požadované podľa článku 60 a ktoré má k dispozícii príslušný orgán.

3.   Odseky 1 a 2 tohto článku sa uplatňujú s výnimkou obmedzení, ktoré sú stanovené v článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2003/4/ES.

1.   Musí sa predchádzať emisiám kvapôčok kyseliny zo zariadenia;

2.   Emisie zo zariadení do ovzdušia nesmú presiahnuť limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VIII časti 2.

1.   Členské štáty zabezpečia monitorovanie emisií do vody, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie podmienok povolenia a článku 68.

2.   Členské štáty zabezpečia monitorovanie emisií do ovzdušia, aby príslušný orgán mohol kontrolovať dodržiavanie podmienok povolenia a článku 69. V rámci tohto monitorovania je potrebné vykonávať aspoň monitorovanie emisií podľa prílohy VIII časť 3.

3.   Monitorovanie sa vykonáva podľa noriem CEN a v prípade, že normy CEN nie sú k dispozícii, podľa noriem ISO, vnútroštátnych alebo iných medzinárodných noriem, ktorými sa zabezpečia údaje rovnakej vedeckej kvality.

1.   Členské štáty zabezpečia, aby Komisia mala k dispozícii informácie o vykonávaní tejto smernice, o reprezentatívnych údajoch o emisiách a ostatných formách znečistenia, o limitných hodnotách emisií, o uplatňovaní najlepších dostupných techník v súlade s článkami 14 a 15, najmä o udeľovaní výnimiek podľa článku 15 ods. 4, a o pokroku pri vývoji a uplatňovaní nových techník v súlade s článkom 27. Členské štáty sprístupňujú informácie v elektronickej podobe.

2.   Typ, formát a frekvencia informácií, ktoré sa majú sprístupňovať podľa odseku 1, sa ustanoví v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 75 ods. 2 Tieto informácie obsahujú určenie špecifických činností a znečisťujúcich látok, o ktorých sa sprístupnia údaje uvedené v odseku 1.

3.   Členské štáty každý rok počnúc 1. januárom 2016 vytvoria register emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu a energetických vstupov všetkých spaľovacích zariadení, na ktoré sa vzťahuje kapitola III tejto smernice.

Príslušný orgán pri zohľadnení agregačných pravidiel uvedených v článku 29 získa tieto údaje o každom spaľovacom zariadení:

Výročné údaje za jednotlivé zariadenia uvedené v týchto registroch sa na požiadanie sprístupnia Komisii.

Súhrn registrov sa sprístupní Komisii každé tri roky do 12 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia. V tomto súhrne sú oddelene uvedené údaje o spaľovacích zariadeniach v rámci rafinérií.

Komisia sprístupní členským štátom a verejnosti súhrn porovnania a hodnotenia týchto registrov v súlade so smernicou 2003/4/ES do 24 mesiacov od konca príslušného trojročného obdobia.

4.   Členské štáty počnúc 1. januárom 2016 Komisii každoročne oznamujú tieto údaje:

1.   Na základe informácií uvedených v článku 72 Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 7. januára 2016 a následne každé tri roky správu, v ktorej preskúma vykonávanie tejto smernice.

Táto správa uvedie posúdenie potreby akcie Únie prostredníctvom stanovenia alebo aktualizácie celoúnijných minimálnych požiadaviek na limitné hodnoty emisií a na pravidlá pre monitorovanie a dodržiavanie súladu pri činnostiach v rámci záverov o BAT prijatých počas predchádzajúceho trojročného obdobia na základe týchto kritérií:

Toto posúdenie zváži stanovisko fóra uvedeného v článku 13 ods. 4

Má sa za to, že kapitola III a príloha V tejto smernice predstavujú celoúnijné minimálne požiadavky v prípade veľkých spaľovacích zariadení.

Správa sa v prípade potreby doplní legislatívny návrhom. Ak posúdenie uvedené v druhom pododseku určí, že je to potrebné, legislatívny návrh bude obsahovať ustanovenia o stanovení alebo aktualizácii celoúnijných minimálnych požiadaviek na limitné hodnoty emisií alebo pravidlá monitorovania a posudzovania dodržiavania súladu pri dotknutých činnostiach.

2.   Komisia do 31. decembra 2012 preskúma potrebu riadenia emisií zo:

O výsledkoch tohto preskúmania podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby k nej pripojí aj legislatívny návrh.

3.   Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2011 správu o potrebe stanoviť v prílohe I:

O výsledkoch tohto preskúmania podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade a v prípade potreby k správe pripojí aj legislatívny návrh.

1.   Komisii pomáha výbor.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8

Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

1.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 48 ods. 5 a článku 74 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 6. januára 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 77 neodvolajú.

2.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3.   Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 77 a 78.

1.   Európsky parlament a Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 48 ods. 5 a článku 74 kedykoľvek odvolať.

2.   Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3.   Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

1.   Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2.   Ak do uplynutia lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3.   Delegovaný akt nenadobúda účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku v lehote uvedenej v odseku 1. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

1.   Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom 2, článkom 3 body 8, 11 až 15, 18 až 23, 26 až 30, 34 až 38 a 41, článkom 4 ods. 2 a 3, článkom 7, článkami 8 a 10, článkom 11 písm. e) a h), článkom 12 ods. 1 písm. e) a h), článkom 13 ods. 7, článkom 14 ods. 1 písm. c) bod ii), článkom 14 ods. 1 písm. d), e), f) a h), článkom 14 ods. 2 až 7, článkom 15 ods. 2 až 5, článkami 16, 17 a 19, článkom 21 ods. 2 až 5, článkami 22, 23, 24, 27, 28 a 29, článkom 30 ods. 1, 2, 3, 4, 7 a 8, článkami 31, 32, 33, 34, 35, 36, 38 a 39, článkom 40 ods. 2 a 3, článkami 42 a 43, článkom 45 ods. 1, článkom 58, článkom 59 ods. 5, článkom 63, článkom 65 ods. 3, článkami 69, 70, 71, 72 a 79, s prílohou I prvý pododsek a body 1.1, 1.4, 2.5 písm. b), 3.1, 4, 5, 6.1 písm. c), 6.4 písm. b), 6.10 a 6.11, s prílohou II, prílohou III bod 12, prílohou V, prílohou VI časť 1 písm. b), časť 4 body 2.2, 2.4, 3.1 a 3.2, časť 6 body 2.5 a 2.6 a časť 8 bod 1.1 písm. d), s prílohou VII časť 4 bod 2, časť 5 bod 1, časť 7 bod 3 a s prílohou VIII časť 1 body 1 a 2 písm. c), časť 2 body 2 a 3 a časť 3 do 7. januára 2013.

Tieto opatrenia uplatňujú od toho istého dátumu.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.   Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

1.   Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS, 92/112/EHS, 1999/13/ES, 2000/76/ES a 2008/1/ES, zmenené a doplnené aktmi uvedenými v prílohe IX časť A, sa zrušujú s účinnosťou od 7. januára 2014 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časť B.

2.   Smernica 2001/80/ES, zmenená a doplnená aktmi uvedenými v prílohe IX časť A, sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2016 bez toho, aby tým boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, ktoré sú uvedené v prílohe IX časť B.

3.   Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

1.   V prípade zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I, bod 1.1 pre činnosti s celkovým menovitým tepelným príkonom presahujúcim 50 MW, body 1.2 a 1.3, bod 1.4 písm. a), body 2.1 až 2.6, body 3.1 až 3.5, body 4.1 až 4.6 pre činnosti týkajúce sa výroby chemickým spracovaním, body 5.1 a 5.2 pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 5.3 písm. a) body i) a ii), bod 5.4, bod 6.1 písm. a) a b), body 6.2 a 6.3, bod 6.4 písm. a), bod 6.4 písm. b) pre činnosti, na ktoré sa vzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 6.4 písm. c) a body 6.5 až 6.9, ktoré sú v prevádzke a majú povolenie pred 7. januárom 2013, alebo prevádzkovatelia ktorých predložili úplnú žiadosť o povolenie pred uvedeným dátumom, pokiaľ boli dané zariadenia uvedené do prevádzky najneskôr do 7. januára 2014, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 od 7. januára 2014 s výnimkou kapitoly III a prílohy V.

2.   V prípade zariadení vykonávajúcich činnosti uvedené v prílohe I, bod 1.1 pre činnosti s celkovým menovitým tepelným príkonom 50 MW, bod 1.4 písm. b), body 4.1 až 4.6 pre činnosti týkajúce sa výroby biologickým spracovaním, body 5.1 a 5.2 pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2008/1/ES, bod 5.3 písm. a) body iii) až v), bod 5.3 písm. b), body 5.5 a 5.6, bod 6.1 písm. c), bod 6.4 písm. b) pre činnosti, na ktoré sa nevzťahuje smernica 2008/1/ES, a body 6.10 a 6.11, ktoré boli v prevádzke pred 7. januárom 2013, členské štáty uplatňujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s touto smernicou od 7. júla 2015 s výnimkou kapitol III a IV a príloh V a VI.

3.   V prípade spaľovacích zariadení uvedených v článku 30 ods. 2 uplatňujú členské štáty od 1. januára 2016 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia prijaté v súlade s článkom 80 ods. 1 na dodržanie kapitoly III a prílohy V.

4.   Členské štáty v súvislosti so spaľovacími zariadeniami uvedenými v článku 30 ods. 3 už neuplatňujú smernicu 2001/80/ES od 7. januára 2013.

5.   V prípade spaľovacích zariadení, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje príloha VI časť 4 bod 3.1 do:

6.   Na spaľovacie zariadenia, ktoré spoluspaľujú odpad, sa uplatňuje príloha VI časť 4 bod 3.2, a to od:

7.   Článok 58 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu sa musia látky alebo zmesi, ktorým sú z dôvodu, že ich obsah prchavých organických zlúčenín je podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu, priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo rizikové vety R45, R46, R49, R60 alebo R61 alebo nimi musia byť označené, nahradiť podľa možnosti čo najmenej škodlivými látkami alebo zmesami v čo najkratšom možnom čase.

8.   Článok 59 ods. 5 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu emisie buď prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo rizikové vety R45, R46, R49, R60 alebo R61 alebo nimi musia byť označené, alebo emisie halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým sú priradené výstražné upozornenia H341 alebo H351 alebo rizikové vety R40 alebo R68 alebo nimi musia byť označené, sa musia riadiť za kontrolovaných podmienok, pokiaľ je to z technického a ekonomického hľadiska možné, aby sa zabezpečila ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, a nesmú presiahnuť príslušné limitné hodnoty emisií stanovené v prílohe VII časť 4.

9.   Príloha VII časť 4 bod 2 sa uplatňuje od 1. júna 2015. Do tohto dátumu musí byť pri emisiách halogénovaných prchavých organických zlúčenín, ktorým je priradené výstražné upozornenie H341 alebo H351 alebo rizikové vety R40 alebo R68, alebo ktoré musia byť nimi označené, kde je hmotnostný prietok súčtu zlúčením, ktorý je príčinou výstražného upozornenia H341 alebo H351 alebo označenie R40 či R68, väčší ako 100 g/hod, alebo sa rovná tejto hodnote, dodržaná limitná hodnota emisií 20 mg/Nm3. Limitná hodnota emisií sa vzťahuje na súčet hmotností jednotlivých zlúčenín.