31.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/1

(1)

S cieľom zabezpečiť dostatočné a neprerušované dodávky niektorých druhov tovaru, ktorých výroba je v Únii nedostatočná, a s cieľom vyhnúť sa narušeniam trhu sa nariadením Rady (EÚ) č. 7/2010 otvorili na niektoré poľnohospodárske a priemyselné výrobky autonómne colné kvóty (1). Výrobky v rámci uvedených colných kvót sa môžu dovážať so zníženými alebo nulovými colnými sadzbami. Z rovnakých dôvodov je potrebné s účinnosťou od 1. januára 2011 otvoriť vzhľadom na niektoré výrobky nové colné kvóty s nulovou colnou sadzbou, a to v primeranom objeme.

(2)

Objem autonómnych colných kvót s poradovými číslami 09.2977 a 09.2635 je nedostatočný na pokrytie potrieb priemyslu Únie v súčasnom kvótovom, ktoré končí 31. decembra 2010. V dôsledku toho by sa tieto objemy kvót mali zvýšiť s účinnosťou od 1. júla 2010.

(3)

Už nie je v záujme Únie, aby v roku 2011 naďalej povoľovala colné kvóty pre určité výrobky, pre ktoré boli kvóty stanovené v roku 2010. Tieto kvóty by sa preto mali s účinnosťou od 1. januára 2011 uzatvoriť a zodpovedajúce výrobky by sa mali vypustiť zo zoznamu v prílohe k nariadeniu (EÚ) č. 7/2010.

(4)

Vzhľadom na mnohé zmeny, ktoré treba vykonať, by sa v záujme jednoznačnosti mala príloha k nariadeniu (EÚ) č. 7/10 nahradiť v celom rozsahu.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 7/2010 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(6)

Keďže colné kvóty musia nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2011, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu a malo by nadobudnúť účinnosť okamžite,

—

objem colnej kvóty s poradovým číslom 09.2977 stanovuje na 40 000 ton,

—

objem colnej kvóty s poradovým číslom 09.2635 stanovuje na 1 300 000 km.

31.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/9

(1)

Je v záujme Únie, aby sa úplne pozastavilo uplatňovanie autonómnych ciel podľa Spoločného colného sadzobníka na viacero nových výrobkov, ktoré nie sú uvedené v prílohe k nariadeniu Rady (ES) č. 1255/96 (1).

(2)

Sedem výrobkov s číselnými znakmi KN a kódmi TARIC 2805309010, 2805309020, 2825500010, 2933790040, 3908900020, 3920621988 a 8525801930, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1255/96, by sa mali vypustiť, pretože už nie je ďalej v záujme Únie zachovať pre tieto výrobky pozastavenie autonómnych ciel podľa Spoločného colného sadzobníka.

(3)

Je potrebné upraviť opis 18 pozastavení v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1255/96 tak, aby sa zohľadnil technický vývoj výrobkov a hospodárske trendy na trhu. Tieto pozastavenia by sa mali vypustiť zo zoznamu v uvedenej prílohe a znovu vložiť ako nové pozastavenia, pričom sa použije nový opis výrobkov. Okrem toho by sa mali zmeniť číselné znaky KN pre 20 výrobkov a kódy TARIC pre 11 výrobkov.

(4)

Pozastavenia, pri ktorých treba vykonať uvedené technické úpravy, by sa mali vypustiť zo zoznamu pozastavení v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1255/96 a znovu v predmetnom zozname uviesť s novými opismi výrobkov, novými číselnými znakmi KN alebo novými kódmi TARIC.

(5)

V záujme prehľadnosti by sa pozmenené údaje na zozname vložených a vypustených pozastavení uvedených v prílohach I a II k tomuto nariadeniu mali v tomto nariadení označiť hviezdičkou.

(6)

Zo skúsenosti vyplynula potreba stanoviť termín uplynutia platnosti jednotlivých prípadov pozastavenia uvedených v nariadení (ES) č. 1255/96, aby sa zabezpečilo zohľadnenie technologických a hospodárskych zmien. Nemalo by sa tým však vylúčiť predčasné ukončenie platnosti určitých opatrení alebo predĺženie ich platnosti, ak sú odôvodnené z hospodárskeho hľadiska, v súlade so zásadami ustanovenými v oznámení Komisie z roku 1998 o pozastavení uplatňovania autonómnych ciel a kvótach (2).

(7)

Nariadenie (ES) č. 1255/96 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(8)

Keďže pozastavenia ustanovené v tomto nariadení majú nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2011, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od toho istého dátumu a malo by bezodkladne nadobudnúť účinnosť,

(1)

vkladajú sa riadky pre výrobky uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu,

(2)

riadky pre výrobky, ktorých číselné znaky KN a kódy TARIC sú uvedené v prílohe II k tomuto nariadeniu, sa vypúšťajú.

31.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/27

(1)

Smernicou Komisie 2007/68/EC (2) sa mení a dopĺňa zoznam uvedený v prílohe IIIa k smernici 2000/13/ES stanovujúci zložky, ktoré sa musia uvádzať na označení potravín, keďže môžu u citlivých jedincov vyvolávať nepriaznivé reakcie; rovnako sa ňou stanovuje zoznam určitých derivátov pochádzajúcich zo zložiek uvedených v prílohe IIIa, v ktorých prípade sa vedecky dokázalo, že za špecifických podmienok pravdepodobne nevyvolávajú nepriaznivé reakcie, a ktoré sú preto vyňaté z požiadaviek na označovanie. Ďalej sa ňou zrušuje smernica Komisie 2005/26/ES z 21. marca 2005, ktorou sa ustanovuje zoznam zložiek potravín alebo látok dočasne vylúčených z prílohy IIIa k smernici 2000/13/ES (3).

(2)

Vzhľadom na to, že zmeny v pravidlách označovania majú vplyv na priemysel, predovšetkým na malé a stredné podniky, ktoré potrebujú adaptačné obdobie na plynulý prechod na nové požiadavky na označovanie, v smernici 2007/68/ES sa stanovili dočasné opatrenia na uľahčenie používania nových pravidiel umožňujúcich predaj potravín uvedených na trh alebo označených pred 31. májom 2009, ktoré sú v súlade s ustanoveniami smernice 2005/26/ES, a to až do vypredania zásob.

(3)

Nariadením Komisie (ES) č. 415/2009 (4) sa do 31. decembra 2010 predĺžilo toto prechodné obdobie stanovené uvedenými dočasnými opatreniami v prípade vín definovaných v prílohe IV k nariadeniu Rady (ES) č. 479/2008 (5).

(4)

Po zrušení nariadenia (ES) č. 479/2008 sú teraz vína definované v prílohe XIb k nariadeniu Rady (ES) č. 1234/2007 (6). Preto treba uvádzať odkaz na uvedenú prílohu.

(5)

V súlade s článkom 6 ods. 11 prvým pododsekom smernice 2000/13/ES sa musí zoznam v prílohe IIIa systematicky preskúmavať a podľa potreby aktualizovať na základe najnovších vedeckých poznatkov.

(6)

Odvetvie vinárstva uskutočnilo nové vedecké štúdie o alergénnosti kazeínu a vaječného albumínu pochádzajúcich z mlieka a vajec, ktoré sa vo vinárstve používajú ako číriace prostriedky. Podľa žiadateľa sa tieto štúdie opierajú o nové vedecké údaje, ktoré dokazujú, že vína čírené kazeínom a vaječným albumínom v súlade so správnou výrobnou praxou pravdepodobne nemôžu vyvolávať nepriaznivé reakcie u jedincov s alergiou na mlieko alebo vajcia.

(7)

V dňoch 8. júna a 19. júla 2010 podala Medzinárodná organizácia pre vinič a víno žiadosť o výnimku z označovania, pokiaľ ide o kazeín a vaječný albumín používané pri výrobe vína ako číriace pomocné látky.

(8)

Komisia predložila 14. a 30. júla 2010 úradu EFSA žiadosti o vydanie vedeckých stanovísk k uvedeným látkam.

(9)

S cieľom zabrániť zbytočnému zaťaženiu podnikov pre zmeny v pravidlách označovania by povinné uplatňovanie smernice 2007/68/ES malo byť pre odvetvie vinárstva odložené, pokiaľ nebude k dispozícii vedecký posudok úradu EFSA.

(10)

Dátum stanovený v článku 3 ods. 3 smernice 2007/68/ES, ktorým sa stanovuje prechodné obdobie, by z tohto dôvodu mal byť stanovený na 30. júna 2012 v prípade vín uvedených na trh alebo označených pred týmto dátumom a do vypredania ich zásob, pokiaľ sú v súlade s predtým platnými ustanoveniami, konkrétne s ustanoveniami smernice 2005/26/ES.

(11)

Smernica 2007/68/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a Európsky parlament ani Rada proti nim nevzniesli námietku,

31.12.2010   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/29

(1)

E-mailom z 30. apríla 2004 poľské orgány notifikovali dve schémy pomoci poskytnuté v prospech poľského prevádzkovateľa poštových služieb Państwowe Przedsiębiorstwo Użyteczności Publicznej Poczta Polska (ďalej len „PP“) v súlade s postupom v rámci dočasného mechanizmu ustanoveným v prílohe IV kapitole 3 aktu o pristúpení, ktorý je súčasťou Zmluvy o pristúpení Českej republiky, Estónska, Cypru, Lotyšska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Slovinska a Slovenska k Európskej únii.

(2)

Tieto dve schémy pomoci boli zaevidované pod týmito číslami: PL 45/04: Náhrada v prospech PP za vykonávanie univerzálnych poštových služieb a PL 49/04: Pomoc v prospech PP na investície súvisiace s poskytovaním univerzálnych poštových služieb.

(3)

Komisia 26. júla 2004, 26. novembra 2004 a 7. februára 2005 požiadala o doplňujúce informácie. Poľské orgány predložili doplňujúce informácie listami z 10. septembra 2004, 27. októbra 2004, 3. decembra 2004 a 29. marca 2005.

(4)

Medzi poľskými orgánmi a útvarmi Komisie sa uskutočnili dve stretnutia, 25. októbra 2004 a 31. januára 2005. Ďalšie informácie od poľských orgánov boli Komisii doručené 20. júna 2005.

(5)

Listom z 29. júna 2005 Komisia oznámila Poľsku, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci uvedených dvoch schém pomoci. Tieto dve schémy pomoci boli zaevidované pod týmito číslami: C 21/05: Náhrada v prospech PP za vykonávanie univerzálnych poštových služieb a C 22/05: Pomoc v prospech PP na investície súvisiace s poskytovaním univerzálnych poštových služieb.

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(7)

Komisii neboli doručené žiadne pripomienky od iných zainteresovaných strán.

(8)

Listom z 9. augusta 2005 Poľsko predložilo pripomienky. Stretnutie poľských orgánov a Komisie sa uskutočnilo 10. januára 2006. Listom z 24. januára 2006 si Komisia vyžiadala doplňujúce informácie.

(9)

Listom z 10. februára 2006 poľské orgány oznámili Komisii, že majú v úmysle stiahnuť notifikáciu schémy pomoci C 22/05: Pomoc v prospech PP na investície súvisiace s poskytovaním univerzálnych poštových služieb. Na základe žiadosti Komisie z 27. februára 2006 poľské orgány listom z 13. marca 2006 oznámili, že nebudú pokračovať v projekte pomoci, ktorú notifikovali, a že zmenili právny rámec schémy s cieľom odstrániť možnosť poskytnúť investičnú pomoc (4).

(10)

Komisia rozhodnutím z 27. apríla 2006 ukončila konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci pomoci C 22/05: Pomoc v prospech PP na investície súvisiace s poskytovaním univerzálnych poštových služieb, keďže vzhľadom na skutočnosť, že pomoc sa nerealizovala, dôvod tohto konania zanikol (5).

(11)

Listom z 23. februára 2006 poľské orgány zaslali Komisii doplňujúce informácie v súvislosti so štátnou pomocou C 21/05: Náhrada v prospech PP za vykonávanie univerzálnych poštových služieb. Uviedli však, že v rokoch 2004 a 2005 nebola v prospech PP poskytnutá žiadna štátna náhrada za vykonávanie záväzku poskytovania poštových služieb. Uvedená schéma sa v rokoch 2004 a 2005 nefinancovala a neuplatňovala.

(12)

Komisia rozhodnutím z 9. januára 2007 čiastočne ukončila konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES vo veci pomoci C 21/05: Náhrada v prospech PP za vykonávanie univerzálnych poštových služieb za obdobie rokov 2004 – 2005, keďže vzhľadom na skutočnosť, že pomoc sa v rokoch 2004 a 2005 nerealizovala, dôvod tohto konania zanikol. Konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES pokračuje za obdobie od 1. januára 2006 (6). Komisia listom z 3. januára 2007 požiadala o informácie o predmetnej schéme pomoci za obdobie od roku 2006. Poľské orgány odpovedali listom z 1. februára 2007.

(13)

PP mala štatút spoločnosti poskytujúcej verejné služby a činnosť vykonávala na základe zákona z 30. júla 1997 o štátnom podniku PP poskytujúcom verejné služby. Komisia v rozhodnutí z 24. apríla 2007 o prípade štátnej pomoci E 12/05: Neobmedzená štátna záruka v prospech Poczta Polska dospela k záveru, že nemožnosť úpadku PP pre jej právnu formu poskytla tomuto podniku neobmedzenú štátnu záruku (7).

(14)

Podľa plánu, ktorý Rada ministrov prijala 11. apríla 2006, sa transformácia vlastníctva spoločnosti Poczta Polska mala uskutočniť v dvoch etapách: komercionalizácia a privatizácia. Poľsko 25. júna 2008 oznámilo Komisii dátum 25. apríla 2008 ako dátum nadobudnutia účinnosti nového zákona z 11. apríla 2008, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorý umožňuje, že PP sa nemôže stať stranou riadneho konkurzného konania. Komisii však nebolo na základe tohto nového zákona jasné, aký právny režim sa vzťahuje na PP, keďže sa zdalo, že jej právna forma sa nezmenila.

(15)

Prvá etapa transformácie sa uskutočnila na základe zákona z 5. septembra 2008 o komercionalizácii podniku PP poskytujúceho verejné služby (8), ktorým sa PP transformovala zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť (Spółka akcyjna), v ktorej 100 % akcií vlastní štátna pokladnica. Spoločnosť PP stratila v dôsledku toho právnu formu, ktorá jej bránila dostať sa do úpadku. Neobmedzená štátna záruka v prospech PP sa tým zrušila a spoločnosť môže byť v súčasnosti stranou riadneho konkurzného konania.

(16)

Viaceré stretnutia medzi poľskými orgánmi a Komisiou sa uskutočnili 27. júna 2007, 20. júla 2007, 26. septembra 2007 a 25. júla 2008.

(17)

V nadväznosti na tieto stretnutia poľské orgány zaslali doplňujúce informácie, ktoré Komisia zaevidovala 7. decembra 2007 (A/40109/a), 8. februára 2008 (A/2536), 15. apríla 2008 (A/7047), 28. apríla 2008 (A/8137), 18. júna 2008 (A/13261), 7. novembra 2008 (A/23609), 6. januára 2009 (A/191), 2. februára 2009 (A/2483), 29. apríla 2009 (A/10409), 15. júna 2009 (A/14530), 4. septembra 2009 (A/19121), 14. septembra 2009 (A/19796), 25. septembra 2009 (A/20558), 1. októbra 2009 (A/20997) a 2. novembra 2009 (A/23309).

(18)

Spoločnosť PP je súčasný vnútroštátny prevádzkovateľ poštových služieb, ktorý bol zriadený 1. januára 1992 nariadením ministra spojov zo 4. decembra 1991 a vznikol transformáciou Poštového a telekomunikačného úradu na poštovú a telekomunikačnú zložku.

(19)

Na základe zákona z 12. júna 2003 – poštového zákona (ďalej len „poštový zákon“) (9) je spoločnosť PP poverená (10) záväzkom poskytovať univerzálne poštové služby na celom území Poľskej republiky.

(20)

Na základe realizácie Stratégie rozvoja PP na obdobie rokov 2004 – 2006 sa PP transformovala na holdingovú spoločnosť. V dôsledku týchto zmien pozostáva skupina PP v štátnom vlastníctve z týchto dcérskych spoločností:

(21)

V roku 2007 poskytovala táto spoločnosť služby prostredníctvom 8 692 pôšt, z ktorých 53 % sa nachádzalo vo vidieckych oblastiach a 47 % v mestských oblastiach. PP je najväčší zamestnávateľ v Poľsku; v roku 2006 zamestnával viac ako 95 000 zamestnancov.

(22)

PP je aktívna najmä v poštovom sektore. Okrem univerzálnych poštových služieb (vyhradených a nevyhradených) poskytuje bezplatné služby, ktoré nie sú univerzálneho charakteru, napríklad expresné doručovacie služby, služby filatelistom, distribúciu tlače alebo priame marketingové služby.

(23)

V dôsledku pokračujúceho trendu poklesu objemu verejných poštových služieb, najmä na poštách na vidieku, PP s cieľom maximálne využívať infraštruktúru a ľudské zdroje a súčasne dodržiavať požiadavku povinnej dostupnosti niekoľko rokov rozvíja finančné a iné komerčné činnosti, ako aj spoluprácu s niektorými finančnými alebo poisťovacími spoločnosťami. Niektoré stratové komerčné služby sa v súčasnosti rušia v rámci „programu nápravy“, ktorý začal na konci roku 2008. PP má ďalej v úmysle zvýšiť v blízkej budúcnosti množstvo a objem služieb poskytovaných spoločnostiam Bank Pocztowy, PAUF a PTUW, čo by malo spolu so súčasným procesom novelizácie transferových cien podľa očakávania Poľska viesť v priebehu niekoľkých rokov k zabezpečeniu uspokojivých príjmov pre skupinu PP z činností vykonávaných v mene týchto dcérskych spoločností.

(24)

Medzi finančné činnosti spoločnosti PP patrí predaj produktov spoločnosti Bank Pocztowy (dcérskej spoločnosti banky PKO BP a spoločnosti PP), t. j. predaj úverov, účtov a vkladov, lízingové služby (prostredníctvom dcérskej spoločnosti PP – Post Media Serwis), rôzne finančné služby vrátane peňažných prevodov na bankový účet, doručovania hotovosti do domu adresáta vo forme poštového poukazu na výplatu v hotovosti, inkasa koncesionárskych poplatkov za používanie rozhlasových a televíznych prijímačov, spracovania bankových šekov vydaných rôznymi bankami a hotovostných úverov. PP je aktívna aj na poisťovacom trhu pri distribúcii poistných a finančných produktov podnikov, ktoré sú kapitálovo prepojené s Poczta Polska, t. j. PAUF, OFE Pocztylion a TUW Pocztowe (12). PP takisto spravuje dôchodkový fond s názvom Pocztylion – Arka PTE S.A.

(25)

Na záver, PP poskytuje aj IT služby prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Postdata a služby elektronického obchodu.

(26)

Z organizačného hľadiska PP pozostáva (13) zo:

(27)

Spoločnosť PP dosiahla počas účtovného roka 2006 tržby vo výške 6 289 miliónov PLN (14), prevádzkový zisk vo výške 146 miliónov PLN a čistý zisk vo výške 124 miliónov PLN. Vlastný kapitál predstavoval k 31. decembru 20061 573 miliónov PLN, celkové záväzky vrátane opravných položiek a rezerv na záväzky 2 597 miliónov PLN, z čoho krátkodobé záväzky predstavovali 1 525 miliónov PLN.

(28)

Poczta Polska poskytuje služby v rámci troch druhov činností:

(29)

V roku 2006 vytvárali základné činnosti, ktoré sa skladajú z: i) univerzálnych poštových služieb (vyhradených a nevyhradených); ii) kontrahovaných služieb (najmä iných poštových služieb, ktoré nepatria do predmetu univerzálnych poštových služieb, finančných služieb, napríklad vklady v hotovosti na bankový účet, a správa úverov a vkladov spoločnosti Bank Pocztowy, správa rozhlasových a televíznych koncesií a sprostredkovanie poistenia) a iii) obchodných služieb (najmä predaj obchodného tovaru, filatelistické služby, objednávanie učebníc poštou, obchodovanie s cudzou menou), 99 % tržieb spoločnosti PP.

(30)

Prostredníctvom článku 46 ods. 2 poštového zákona z 12. júla 2003 (17) je spoločnosť PP poverená záväzkom poskytovať univerzálne poštové služby na území Poľskej republiky.

(31)

V článku 3 ods. 25 poštového zákona sú univerzálne poštové služby vymedzené ako poštové služby:

poskytované v rámci vnútroštátneho a medzinárodného režimu na území Poľskej republiky jednotne, za porovnateľných podmienok a na základe primeraných cien, pri súčasnom zachovaní kvality požadovanej právnymi predpismi a zabezpečení vyberania poštových schránok a doručovania poštových zásielok najmenej každý pracovný deň a najmenej 5 dní do týždňa.

(32)

Podmienky poskytovania univerzálnych poštových služieb sú vymedzené vo výnose ministra infraštruktúry z 9. januára 2004 o podmienkach poskytovania univerzálnych poštových služieb (18).

(33)

Lehoty prepravy sú určené takto:

—   prioritné listové zásielky: D + 1 82 %, D + 2 90 %, D + 3 94 %,

—   ostatné listové zásielky: D + 3 85 %, D + 5 97 %,

—   prioritné balíky: D + 1 80 %,

—   ostatné balíky: D + 3 90 %.

(34)

Poštový úrad by mal byť v prevádzke:

(35)

Takisto každá obec (gmina) s viac ako 2 500 obyvateľmi by mala mať aspoň jednu vlastnú poštu. Obci, ktorá má menej ako 2 500 obyvateľov, môže poskytovať služby pošta susednej obce alebo mobilná pošta, ak zabezpečuje vyššiu kvalitu služieb alebo má predchádzajúci súhlas miestnych orgánov. Každé prevádzkové miesto by malo byť otvorené najmenej 5 dní do týždňa.

(36)

V článku 47 poštového zákona sú vymedzené služby, ktoré sú vyhradené pre PP. Týmito službami sú:

(37)

Podľa článku 47 poštového zákona by poplatky za poskytovanie univerzálnych poštových služieb mali byť stanovené vzhľadom na náklady na ich poskytovanie, mali by byť jednotné na celom území krajiny a mali by byť transparentné a nediskriminačné.

(38)

Okrem toho je v tomto zákone výslovne zakázané dotovanie univerzálnych poštových služieb, ktoré nie sú vyhradené, príjmami z vyhradených služieb.

(39)

Podľa článku 12 zákona z 30. júla 1997 o štátnom podniku PP poskytujúcom verejné služby vykonáva Poczta Polska svoju podnikateľskú činnosť na základe vlastných plánov, na základe pravidla efektívnosti vynaložených prostriedkov a hospodárskej účinnosti.

(40)

Na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/6/ES z 20. februára 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 97/67/ES s ohľadom na úplné dokončenie vnútorného trhu poštových služieb Spoločenstva, má Poľsko v úmysle zrušiť právne monopoly na poštové služby najneskôr do 31. decembra 2012.

(41)

Na základe článku 17 zákona z 30. júla 1997 o štátnom podniku PP poskytujúcom verejné služby (19), na základe poštového zákona, výnosu ministra infraštruktúry z 9. januára 2004 o podmienkach poskytovania univerzálnych poštových služieb a výnosu ministra financií z 24. decembra 2003 majú poľské orgány v úmysle poskytnúť PP dotácie na nahradenie potenciálnych strát vzniknutých v súvislosti s poskytovaním univerzálnych poštových služieb.

(42)

Tieto dotácie sa poskytnú ex post na základe prípadných strát zaznamenaných v určitom účtovnom roku. Výška dotácií bude obmedzená výškou vzniknutých strát.

(43)

Rozsah hĺbkového posudzovania schémy Komisiou bol zameraný na skutočnosť, či opatrenie je v súlade s podmienkami zlučiteľnosti ustanovenými v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme. Toto preskúmanie sa sústredilo najmä na získanie primeraného ubezpečenia, že štát neposkytne nadmernú náhradu za čisté dodatočné náklady (20), ktoré spoločnosti Poczta Polska vzniknú pri plnení záväzku poskytovania univerzálnych služieb vo verejnom záujme.

(44)

Žiadna iná zainteresovaná strana nepredložila pripomienky.

(45)

Poľsko predložilo pripomienky počas prešetrovania (pozri odôvodnenie 17).

(46)

Poľsko predložilo informácie o organizačnej štruktúre PP, činnostiach a príslušných trhoch, na ktorých je podnik aktívny (pozri oddiel II.1), uplatniteľných právnych predpisoch, príslušných účtovných pravidlách a metodike, rôznych relevantných údajoch a správach národného regulačného úradu o súlade systému nákladového účtovníctva s článkom 52 poštového zákona a s výnosom ministra financií z 24. decembra 2003 (ďalej len „výnos“).

(47)

Konkrétnejšie, Poľsko sprístupnilo Komisii príslušné právne predpisy, napríklad zákon z 30. júla 1997 o štátnom podniku PP poskytujúcom verejné služby, poštový zákon z 12. júla 2003 a jeho následnú zmenu a doplnenie, výnos ministra financií z 24. decembra 2003 a zákon z 5. septembra 2008 o komercionalizácii podniku PP poskytujúcom verejné služby.

(48)

Poľsko predložilo podrobné informácie o oddeľovaní v účtovníctve a o metodike rozvrhovania nákladov, ktorú prevádzkovateľ poštových služieb prijal na kvantifikáciu nákladov (21) na poskytovanie univerzálnych poštových služieb.

(49)

Poľsko predložilo údaje o rôznych kategóriách nákladov a výnosov, výsledky za jednotlivé oblasti činnosti (22), podrobné výsledky za jednotlivé služby, finančné výkazy a ďalšie druhy finančných údajov.

(50)

Komisii boli sprístupnené všetky predchádzajúce správy (23) vydávané ročne národným regulačným úradom.

(51)

Poľské orgány uviedli, že interný účtovný systém PP pracuje na základe jednotne uplatňovaných a objektívne zdôvodniteľných zásad nákladového účtovníctva v súlade s ustanoveniami poštového zákona o transpozícii článku 14 ods. 2 smernice 97/67/ES, ktorým sa ukladá povinnosť viesť oddelené účty v rámci interných účtovných systémov poskytovateľov univerzálnych služieb, do poľského práva.

(52)

Na základe článku 52 ods. 1 (24) a článku 52 ods. 2 (25) poľského poštového zákona musí PP viesť účty spôsobom, ktorý i) umožňuje osobitne počítať náklady za každú vyhradenú službu a súhrnne za nevyhradené služby (univerzálne služby, ako aj iné ako univerzálne služby), ako aj ii) umožňuje výpočet jednotkových nákladov. Minister financií vydal 24. decembra 2003 v súlade s poštovým zákonom výnos o metóde priraďovania nákladov prevádzkovateľa poskytujúceho univerzálne poštové služby (26). Týmto výnosom (27), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vykonáva článok 14 ods. 3 smernice 97/67/ES.

(53)

PP rozdeľuje svoj integrovaný účtovný systém na tri hlavné kategórie:

(54)

Vo finančnom účtovnom systéme a) sa výdavky evidujú podľa typu (28).

(55)

V analytickom účtovnom systéme b) účtovná evidencia nákladov a výnosov zahŕňa:

(56)

V systéme priraďovania nákladov k službám c) sa náklady rozdeľujú na:

—   Priame náklady: tieto náklady je možné priamo priradiť k určitej službe na základe priameho merania alebo zdrojového dokumentu. V roku 2006 predstavovali […] (29) celkových nákladov PP. Tieto náklady zahŕňajú napríklad náklady na tlačivá požadované pre príslušné služby, konečné platby v prospech zahraničných poštových správ alebo náklady na prevádzku jednotiek poskytujúcich služby spojené s koncesionárskymi poplatkami za rozhlasové a televízne prijímače.

—   Nepriame náklady: tieto náklady, ktoré nie je možné priamo priradiť k službám, sa zaznamenávajú na účtoch nepriamych nákladov, a potom sa rozdelia medzi jednotlivé služby s použitím konkrétnych rozdeľovacích kľúčov. V roku 2006 predstavovali […] celkových nákladov PP. Hlavnými kategóriami nepriamych nákladov (30) sú:

a)   Prevádzkové náklady (31): v roku 2006 predstavovali […] celkových nákladov PP. Tieto náklady sa týkajú technologického procesu poskytovania služieb, napríklad príjmu, triedenia a doručovania poštových zásielok. V tomto procese je zapojený najväčší počet pracovníkov PP, čo vysvetľuje vysoký objem týchto nákladov. Tieto náklady zahŕňajú okrem toho aj odpisy a údržbu zariadení používaných v technologickom procese, ako triediace zariadenia, dopravné pásy, váhy atď. Prevádzkové náklady sa priraďujú k službám s použitím kľúčov na základe času potrebného na poskytovanie služieb. Jednotlivé operácie vykonávané na poštách, v ústrediach a doručovacích obvodoch sú štandardizované (32). V roku 2006 PP evidovala približne 600 štandardizovaných operácií, ktoré sa pravidelne aktualizujú. V roku 2006 bolo v hodnotení zahrnutých 5 577 poštových úradov, 242 ústredí a 23 800 doručovacích obvodov.

b)   Dopravné náklady (33): v roku 2006 predstavovali […] celkových nákladov PP. Tieto náklady zahŕňajú náklady na prevoz poštových zásielok logistickým centrom a náklady na poštové zásielky prevážané zahraničnými prepravcami. Dopravné náklady sa priraďujú k službám s použitím kľúčov najmä na základe hmotnosti (34) prepravovaných poštových zásielok.

c)   Náklady na udržiavanie siete (35): v roku 2006 predstavovali […] celkových nákladov PP. Tieto náklady sa týkajú údržby poštových úradov, napr. prenájmu, energií, zariadení, údržby budov, daní a poplatkov. Podľa Poľska sa tieto náklady rozdeľujú na rôzne druhy služieb a nielen na verejné poštové služby, pre ktoré bola táto sieť vybudovaná a je udržiavaná. Priraďujú sa k službám v závislosti od súčtu: i) priamych nákladov a ii) nepriamych prevádzkových nákladov a iii) nepriamych dopravných nákladov už priradených k službám.

d)   Ostatné nepriame náklady (36): v roku 2006 predstavovali […] celkových nákladov PP. Tieto náklady zahŕňajú najmä náklady na logistické centrum, súvisiace s doručovaním balíkov a dobierok, doručovaním a inkasom expresných poštových zásielok, telegramov; náklady na služby tretích strán spojené s vyberaním poštových schránok, doručovaním poštových zásielok, neadresovaných poštových zásielok, náklady na zasielateľské a triediace služby, náklady na vnútroštátnu leteckú prepravu a služby tretích strán. Náklady na doručovanie týchto položiek sa priraďujú k službám s použitím kľúčov založených najmä na evidencii počtu doručených zásielok.

—   Ostatné náklady (alebo „režijné náklady“ (37)): Tieto všeobecné náklady sa priraďujú k službám na základe všeobecného rozdeľovacieho kľúča, t. j. priraďujú sa pomerne, čiže podľa percentuálnej prirážky predtým priradených nákladov. Hlavnými kategóriami týchto nákladov sú:

a)   Režijné náklady, správne náklady a náklady na vývoj (38): v roku 2006 predstavovali […] nákladov na všetky služby. Tieto náklady sa týkajú najmä výdavkov na všeobecnú správu, účtovné a finančné účely, ako aj nákladov na vývoj. Zahŕňajú: odpisy budov, stavieb a priestorov, ako aj strojov a zariadení na všeobecné použitie a strojov a zariadení pre pracoviská administratívnych služieb, náklady na prevádzku a údržbu administratívnych priestorov a ich zariadenia, mzdy zamestnancov a odvody na nich, kancelárske potreby a zariadenia používané administratívnymi pracovníkmi, náklady na vývoj a realizáciu projektov a iných úloh realizovaných na centrálnej úrovni. Tieto sa priraďujú k jednotlivým produktom s použitím metódy označovanej ako „náklady k nákladom“ (39).

b)   Predajné náklady a obchodné náklady: v roku 2006 predstavovali […] nákladov na všetky služby.

—   Predajné náklady (40): sú náklady vznikajúce pri predaji služieb, ktoré zahŕňajú aj náklady na udržiavanie predaja, marketingové náklady a reklamné náklady. Predajné náklady sa rozvrhujú na služby použitím metódy „náklady k nákladom“.

—   Obchodné náklady (41): sú náklady vznikajúce pri vykonávaní obchodných činností vrátane marketingu a distribúcie obchodných produktov na poštách, čerpacích staniciach a v bufetoch, a filatelistických tovarov. Sú to najmä náklady na skladovanie obchodného tovaru a personálne a materiálne náklady na túto činnosť. Tieto náklady sa priraďujú k nákladom na nákup predaných tovarov a materiálov.

c)   Finančné náklady: finančné náklady, ktoré sa týkajú úrokov, kurzových rozdielov a prenájmu prepravných prostriedkov a iných fixných aktív, sú zahrnuté do výpočtu nákladov na služby. V roku 2006 predstavovali […] celkových nákladov na služby PP.

(57)

Analytické účtovníctvo PP sa vykonáva v rámci všeobecného finančného účtovníctva.

(58)

Značnú časť nákladov spoločnosti PP predstavujú nepriame náklady, pri ktorých je možné identifikovať nositeľov nákladov a ich podiel. Ostatné náklady, ktoré nie je možné klasifikovať ako priame alebo nepriame, sa priraďujú k službám vo fáze výpočtu jednotkových nákladov v pomere k nákladom, ktoré boli predtým priradené k jednotlivým službám (42).

(59)

Metodika výpočtu jednotkových nákladov podlieha zmenám; zmenilo sa napríklad poradie priraďovania ostatných nákladov účtovaných prirážkou v pomere k predtým priradeným priamym a nepriamym nákladom (43). Výpočet jednotkových nákladov v PP vykonáva účtovné centrum spoločnosti.

Model účtovníctva PP

(60)

Výnosy z predaja pochádzajú z poštových, finančných a iných činností (44) vykonávaných spoločnosťou PP. Finančné výnosy zahŕňajú najmä prijaté dividendy alebo úroky (napr. z vkladov, obchodných pohľadávok). Ostatné prevádzkové výnosy pozostávajú najmä z výnosov získaných z likvidácie nefinančných fixných aktív, náhrady škôd, odpísania záväzkov po lehote splatnosti, zrušenia nevyužitých opravných položiek a rezerv a z výnosov z činností v oblasti sociálneho zabezpečenia.

(61)

Výnosy z predaja možno zvyčajne priamo priradiť k službám. Finančné výnosy a ostatné prevádzkové výnosy, ktoré je možné priamo priradiť k danej skupine služieb, boli priradené takto:

—   finančné výnosy z kurzových rozdielov: pričom […] týchto výnosov predstavujú pozitívne kurzové rozdiely vzniknuté v dôsledku úhrad medzi správami za poštové zásielky v zahraničnom režime, ktoré boli priradené k skupine (univerzálnych a iných ako univerzálnych) poštových služieb a zostávajúcich […] výnosov, ktoré sa priamo týkajú predaja zahraničných mien, bolo priradených k tretej skupine „ostatné“ (45),

—   ostatné prevádzkové výnosy z dotácií na služby, na ktoré sa zo zákona vzťahuje oslobodenie od poplatkov: boli úplne priradené k univerzálnym službám, ktorých sa oslobodenie týkalo.

(62)

Finančné výnosy a ostatné prevádzkové výnosy, ktoré nebolo možné priamo priradiť k službám, boli priradené k skupinám služieb v pomere používanom pri rozdeľovaní finančných nákladov a iných prevádzkových nákladov k týmto skupinám služieb.

(63)

Stopäťdesiatjeden služieb spoločnosti PP je zoskupených do 3 makrokategórií: poštové služby, finančné služby a ostatné. Každá zo služieb má samostatný účet. Členenie nákladov a výnosov za rok 2006 na 3 hlavné kategórie služieb PP je uvedené v prílohe 1.

(64)

V poštovom zákone sa na jednej strane ustanovuje (46), že národný regulačný úrad riadne zabezpečuje, aby PP viedla účtovnú evidenciu v súlade s ustanoveniami poštového zákona a výnosu z 23. decembra 2003, a na druhej strane ustanovuje, že audítorská firma zodpovedná za schvaľovanie účtovnej závierky poskytovateľa univerzálnych služieb musí tiež skontrolovať, či sú účty v súlade s uvedenými pravidlami oddeleného účtovníctva.

(65)

Podľa Poľska národný regulačný úrad (UKE) účinne posudzuje okrem iného to, v akej miere PP plnila požiadavky vyplývajúce z článku 52 poštového zákona a výnosu ministra financií z 24. decembra 2003. Pri tomto skúmaní sa vždy dospelo k záveru, že: i) výpočet jednotkových nákladov sa vykonáva za každú službu z vyhradenej oblasti a ii) postupy výpočtu nákladov zahŕňali oddelene nevyhradené univerzálne poštové služby a služby, ktoré nepatria medzi univerzálne poštové služby, čo znamená, že PP viedla svoju účtovnú evidenciu a výkazy nákladov v súlade s požiadavkami uvedenými v článku 52 ods. 1 poštového zákona. Okrem toho audítorská firma poskytovala ročne primerané uistenie, že PP priraďovala náklady k službám priamo a nepriamo, a že priraďovanie sa vykonávalo v súlade s metódou určenou vo výnose ministra financií z 24. decembra 2003 týkajúcom sa metódy priraďovania nákladov vzniknutých prevádzkovateľovi, ktorý poskytuje univerzálne poštové služby.

(66)

Výsledkom ročnej previerky vykonávanej národným regulačným úradom je súbor odporúčaní navrhnutých v správe. Podľa Poľska sa v minulých rokoch zaviedli postupy a usmernenia na zlepšenie kvality alebo zlepšenie uplatňovania používaných rozdeľovacích kľúčov, napr. v PP sa zaviedol postup priamej kontroly nákladov, v ktorom sa predpokladá vykonávanie nasledujúcich úloh: a) prehodnotenie, či určitý druh priamych nákladov môže vzniknúť v rámci konkrétnej služby; b) kontrola správneho rozdelenia priamych nákladov medzi služby, napr. medzi vyhradené a nevyhradené služby, obchodné služby a služby 1. triedy; c) monitorovanie jednotného prístupu k evidovaniu priamych nákladov na služby v každej z regionálnych pobočiek účtovného centra a d) pravidelné skúmanie režijných nákladov s cieľom identifikovať náklady, ktoré nesúvisia s poskytovaním poštových služieb.

(67)

Podľa článku 52a. ods. 1 (47) poštového zákona má PP právo dostávať náhradu za stratu vzniknutú za univerzálne služby, ale táto suma nesmie presiahnuť rozdiel medzi nákladmi na poskytovanie univerzálnych poštových služieb a príjmami získanými za tieto služby (pozri článok 52a. ods. 2 (48)).

(68)

Podľa článku 52a. ods. 4 „Dotácia za rok, v ktorom vznikla strata, sa poskytne do 31. decembra každého roka po roku, ktorého sa dotácia týka, na základe skutočnosti, že predseda UKE do 30. novembra roka nasledujúceho po roku, ktorého sa dotácia týka, predloží ministrovi zodpovednému za pošty a telekomunikácie: 1. kópiu finančnej správy poskytovateľa verejných služieb preskúmanej audítorom, ktorá sa uvádza v článku 52 ods. 6; 2. informáciu, že sú splnené podmienky uvedené v zákone, na základe ktorých sú univerzálne služby zverené; 3. informácie o overených požiadavkách na vedenie účtovnej evidencie a nákladového účtovníctva, uvedené v článku 52 ods. 1 a 2; 5. na dotáciu sa vzťahujú ustanovenia článku 33a, ako sa uvádza v odseku 1.“

(69)

Poľské orgány oznámili, že počas obdobia rokov 1998 – 2008 nevznikli pri poskytovaní univerzálnych poštových služieb žiadne straty. Počas tohto obdobia sa preto neposkytla žiadna štátna náhrada.

(70)

Podrobnejší rozpis výsledkov za rok 2006 v rámci poštových služieb sa uvádza v prílohe 2.

(71)

Na základe predpokladaných číselných údajov za obdobie rokov 2009 – 2011 sa očakáva, že v oblasti univerzálnych poštových služieb sa zaznamená čistý prebytok. Spoločnosť PP preto zrejme počas celého obdobia schémy, t. j. obdobia rokov 2006 – 2011, nedostane žiadnu náhradu za vykonávanie záväzkov poskytovania univerzálnych poštových služieb (podrobnejšie informácie o nákladoch a výnosoch dosiahnutých a očakávaných v oblasti univerzálnych poštových služieb pozri v prílohe 3).

Tabuľka 1

(72)

Poľsko kvantifikovalo náklady a výnosy univerzálnych poštových služieb na základe uvedenej metodiky účtovného oddelenia a priradenia.

(73)

Poľsko oznámilo, že vzhľadom na: i) informácie, ktoré Poľsko poskytlo o metodike účtovania nákladov a súvisiacich postupoch; ii) poskytnuté údaje; iii) existujúce právne ustanovenie o náhrade a iv) nezahrnutie primeraného zisku do základu na výpočet výšky náhrady nie je možné, aby v rámci schémy podpory spoločnosť PP získala náhradu za vykonávanie záväzku služieb vo verejnom záujme.

(74)

Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ: „Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná so spoločným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(75)

Aby sa opatrenie mohlo považovať za štátnu pomoc, výhody sa musia dať priradiť štátu a musia byť priamo alebo nepriamo poskytnuté zo štátnych prostriedkov.

(76)

V danom prípade náhrada, ktorá sa poskytne v prospech PP za vykonávanie jej záväzkov univerzálnych poštových služieb, sa zaplatí zo štátneho rozpočtu. Konkrétne právne nástroje, ako zákon z 30. júla 1997 o štátnom podniku PP poskytujúcom verejné služby, poštový zákon, výnos ministra infraštruktúry z 9. januára 2004 o podmienkach poskytovania univerzálnych poštových služieb a výnos ministra financií z 24. decembra 2003, predstavujú právny základ na poskytovanie tejto náhrady.

(77)

V predmetnom prípade sú preto uvedené dve kumulatívne podmienky splnené.

(78)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa ďalej zakazuje pomoc, ktorá „zvýhodňuje určité podniky alebo výrobu určitých tovarov“, to znamená selektívna pomoc.

(79)

Náhrada sa poskytne výlučne PP, preto je selektívna.

(80)

Na to, aby opatrenie predstavovalo štátnu pomoc, musí príjemcom prinášať výhodu.

(81)

Z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vyplýva, že náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak spĺňa určité podmienky (50). Ak však náhrada za služby vo verejnom záujme nespĺňa tieto podmienky a ak sú splnené všeobecné kritériá uplatniteľnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, táto náhrada predstavuje štátnu pomoc.

(82)

Súdny dvor v rozhodnutí vo veci Altmark stanovil tieto podmienky, za ktorých náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc:

(83)

Ak sú splnené tieto štyri kumulatívne kritériá, náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc, keďže neposkytuje hospodársku výhodu a článok 107 ods. 1 a článok 108 ZFEÚ nie sú uplatniteľné. Ak členské štáty nedodržiavajú tieto kritériá a ak sú splnené všeobecné kritériá uplatniteľnosti článku 107 ods. 1 ZFEÚ, náhrada za služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu pomoc, ktorá sa musí notifikovať podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(84)

V uvedenom prípade Komisia dospela k záveru, že štvrté kritérium nie je splnené.

(85)

Po prvé, služba vo verejnom záujme nebola zadaná na základe otvoreného výberového konania v rámci verejného obstarávania.

(86)

Po druhé, poľské orgány neuviedli, že spoločnosť PP dostáva náhradu v súlade s nákladmi zvyčajného podniku v danom sektore, ani Komisia nedokázala dospieť k záveru, že náklady PP predstavujú náklady priemerného, dobre hospodáriaceho podniku. Stanovené dotácie sa navyše týkajú vzniknutých strát. Preto možno dospieť k záveru, že uvedené selektívne opatrenie sa má považovať za opatrenie prinášajúce spoločnosti PP výhodu, ktorú možno považovať za hospodársku výhodu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(87)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa tiež zakazuje pomoc, ktorá má vplyv na obchod medzi členskými štátmi a ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže.

(88)

Komisia nie je pri hodnotení týchto dvoch podmienok povinná stanoviť, že pomoc má skutočný vplyv na obchod medzi členskými štátmi a že hospodárska súťaž je skutočne narušená, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (51). Ak pomoc, ktorú členský štát poskytne, posilní v rámci obchodu v Únii postavenie jedného podniku voči iným konkurenčným podnikom, táto pomoc sa musí považovať za pomoc, ktorá ovplyvňuje obchod.

(89)

Nie je potrebné, aby sa spoločnosť PP priamo podieľala na obchode v rámci Únie. Pomoc, ktorú poskytne členský štát podniku, môže pomôcť zachovať alebo zintenzívniť činnosť na vnútornom trhu, pričom sa následne zníži možnosť podnikov so sídlom v iných členských štátoch vstúpiť na trh daného členského štátu. Okrem toho, posilnenie podniku, ktorý sa až do daného momentu nepodieľal na obchode v rámci Únie, mu môže umožniť vstup na trh iného členského štátu.

(90)

Pokiaľ ide o segment listových zásielok mimo vyhradenej oblasti, na poskytovanie týchto služieb vlastnia licencie traja prevádzkovatelia. Týmito spoločnosťami sú PP, Dystrybucja Polska Sp. z o.o a Indesys Dominik Steinhaus. Podľa poľských orgánov je súčasná pozícia Poczta Polska v tomto segmente stále silná, keďže jeden z konkurentov (Dystrybucja Polska Sp. z o.o.) sa sústreďuje na distribúciu tlačenej reklamy a druhý obmedzuje svoju činnosť na Mazowiecke vojvodstvo.

(91)

Poľský segment balíkových a kuriérskych služieb je vysoko konkurenčný. Podiel PP na trhu v segmente balíkov predstavuje […] a jeho podiel na trhu v segmente kuriérskych služieb predstavuje […] (52). Spoločnosti pôsobiace na tomto trhu sú spoločnosti poskytujúce služby vysokej kvality za vysokú cenu (DHL, TNT, UPS) alebo spoločnosti poskytujúce základné služby (napr. General logistic systems, Opek, Schenker, X-Press Couriers, Blyskawica).

(92)

Podiel PP v segmente doručovania reklamných zásielok je približne […], pričom v segmente neadresovaných tlačív je približne […] (53). Napriek […] podielu PP na trhu je zreteľná agresívna politika rastúceho počtu konkurentov.

(93)

Pokiaľ ide o finančné služby, Komisia pripomína, že bankový sektor je otvorený hospodárskej súťaži mnoho rokov. Postupná liberalizácia zlepšila hospodársku súťaž, čo mohlo byť spôsobené už voľným pohybom kapitálu ustanoveným v ZFEÚ.

(94)

Finančné činnosti PP zahŕňajú predaj produktov banky Bank Pocztowy (dcérska spoločnosť banky PKO BP), t. j. úverov, účtov a vkladov, lízingové služby (prostredníctvom dcérskej spoločnosti PP – Post Media Serwis), rôzne finančné služby vrátane peňažných prevodov na bankový účet, doručenie hotovosti do domu adresáta formou poštového poukazu na výplatu v hotovosti, inkaso koncesionárskych poplatkov za rozhlas a televíziu a spracovanie bankových šekov vydaných rôznych bankami a hotovostných úverov. Spoločnosť PP je aktívna aj na poisťovacom trhu distribúciou poisťovacích a finančných produktov podnikov, ktoré majú kapitálové prepojenie s Poczta Polska, t. j. PAUF, OFE Pocztylion a TUW Pocztowe. PP riadi aj dôchodkový fond s názvom Pocztylion – Arka PTE S.A.

(95)

Keďže PP distribuuje poisťovacie a finančné produkty dcérskych alebo prepojených spoločností, je v hospodárskej súťaži s ostatnými bankami, poisťovacími spoločnosťami a obchodníkmi s cennými papiermi. Spoločnosť PP okrem toho v posledných rokoch výrazne rozšírila škálu platobných služieb pre klientov a pridala k tradičným poštovým nástrojom škálu nástrojov, ktoré boli v minulosti doménou bánk (debetné a kreditné karty, bezhotovostné prevody, stále debetné príkazy pre inkasné účty). Tento vývoj zvýšil zastupiteľnosť finančných služieb, ktoré poskytuje PP, so službami poskytovanými bankami.

(96)

V Poľsku pôsobia finančné inštitúcie rôznych členských štátov, buď priamo prostredníctvom pobočiek alebo zastupiteľských kancelárií, alebo nepriamo na základe kontroly bánk a finančných inštitúcií so sídlom v Poľsku.

(97)

Na záver, v poštovom sektore a v sektore finančných služieb existuje hospodárska súťaž medzi spoločnosťami rôznych členských štátov. Náhrada za služby vo verejnom záujme, ktorá by mohla byť poskytnutá v prospech PP, by posilnila pozíciu PP vo vzťahu k poštovým a finančným podnikom usadeným v Poľsku alebo v iných členských štátoch, ktoré by v dôsledku toho mohli mať viac ťažkostí pri vstupe na poľský trh. Toto opatrenie preto môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(98)

Náhrada poskytnutá v rámci tejto schémy v prospech PP by predstavovala štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(99)

Ako sa uvádza v oddiele I, na základe rozhodnutia z 9. januára 2007 konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES pokračuje za obdobie od 1. januára 2006.

(100)

V bode 25 rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme z roku 2005 (54) (ďalej len „rámec“) sa ustanovuje, že „tento rámec sa uplatňuje v období šiestich rokov od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie“. V bode 26 rámca sa uvádza, že „Komisia uplatní ustanovenia tohto rámca na všetky plány pomoci, ktoré sa jej oznámia, a prijme rozhodnutie o týchto plánoch po uverejnení rámca v úradnom vestníku, aj ak boli oznámené pred týmto uverejnením“.

(101)

Predmetnú pomoc notifikovali poľské orgány na základe postupu v rámci „dočasného mechanizmu“ (pozri rozhodnutie o začatí konania ustanovené v článku 88 ods. 2 z 25. júna 2005). Uplatniteľné právne normy pre posudzovanie zlučiteľnosti schémy počas obdobia rokov 2006 – 2011 teda predstavujú rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme.

(102)

Komisia dospela k záveru, že, „v súčasnom štádiu rozvoja vnútorného trhu náhrada za služby vo verejnom záujme, ktorá predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, môže byť vyhlásená za zlučiteľnú so Zmluvou podľa článku 106 ods. 2, ak je potrebná pre fungovanie všeobecne prospešných služieb a neovplyvňuje rozvoj obchodu do takej miery, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie“.

(103)

Na dosiahnutie takejto rovnováhy Komisia uplatňuje pri posudzovaní zlučiteľnosti uvedeného prípadu ustanovenia rámca. Podľa rámca troma základnými kritériami zlučiteľnosti sú: i) uvedená služba je skutočná služba vo verejnom záujme (t. j. jej posúdenie ako všeobecne prospešnej služby nepredstavuje zrejmú chybu); ii) služba je zverená podniku úradným aktom, ktorý obsahuje prvky uvedené v oddiele 2.3 uvedeného rámca Spoločenstva, a iii) podnik nedostáva za poskytovanie služby vo verejnom záujme nadmernú náhradu (pričom sa zohľadňuje primeraný zisk).

(104)

Ako sa uvádza v rámci, členským štátom sa poskytuje široký priestor na vlastné uváženie, pokiaľ ide o charakter služieb, ktoré by sa dali klasifikovať ako všeobecne prospešné služby. Úlohou Komisie je zabezpečiť, aby sa tento priestor na vlastné uváženie uplatňoval bez zrejmej chyby v súvislosti s vymedzením všeobecne prospešných služieb.

(105)

Záväzkom služieb vo verejnom záujme zvereným spoločnosti PP sú univerzálne poštové služby v súlade s poštovou smernicou (pozri oddiel II.2). Poskytovanie univerzálnych poštových služieb na celom území Poľska s cieľom poskytovať obyvateľom Poľska rovnaké základné služby za rovnakú cenu predstavuje klasický prípad všeobecne prospešných služieb.

(106)

Univerzálne poštové služby zverené spoločnosti PP preto spĺňajú požiadavky, aby sa považovali za všeobecne prospešné služby v zmysle článku 106 ZFEÚ.

(107)

Ako sa uvádza v rámci, koncepcia všeobecne prospešných služieb v zmysle článku 86 Zmluvy znamená, že uvedenému podniku bola zverená osobitná úloha. Zodpovednosť za fungovanie všeobecne prospešnej služby musí byť uvedenému podniku zverená na základe jedného alebo viacerých úradných aktov.

(108)

V uvedenom prípade poštový zákon z 12. júla 2003 a výnos ministra infraštruktúry z 9. januára 2004 o podmienkach poskytovania univerzálnych poštových služieb predstavujú právne nástroje, ktorými sa vymedzuje všeobecne prospešná služba reprezentovaná univerzálnou poštovou službou a táto služba sa zveruje spoločnosti PP (pozri oddiely II.2, II.3 a IV.4).

(109)

V súlade s oddielom 2.3 uvedeného rámca Spoločenstva sa v týchto aktoch ustanovuje najmä:

(110)

Hoci sa v článkoch 52 a 52.a poštového zákona a vo výnose ministra financií z 24. decembra 2003 už ustanovujú niektoré zásady týkajúce sa náhrady (55), nie sú dostatočné, aby bolo možné dospieť k záveru, že požiadavka ustanovená v článku 12 písm. d) a e) rámca je úplne splnená.

(111)

V súčasnosti sa podľa článku 2 ods. 2 výnosu typ výsledkov, ktoré sa majú priradiť k službám, obmedzuje na náklady na predané výrobky, tovar a materiály; predajné náklady; režijné a správne náklady a úroky z poštových služieb financovania záväzkov vrátane kurzových rozdielov. Komisia preto dospela k záveru, že vo vnútroštátnych aktoch neboli špecifikované všetky parametre dôležité pre výpočet náhrady. Vzhľadom na skutočnosť, že určité náklady a výnosy (56) sa vo vnútroštátnych aktoch úplne vypustili zo zoznamu položiek, ktoré sa majú priradiť k službám, ich následná kontrola a skúmanie sa tiež vypustili (pozri oddiel V.2.3.3).

(112)

V článku 52.a ods. 4 sa ustanovujú určité požiadavky uložené UKE pri schvaľovaní dotácie na kompenzáciu prevádzkovateľa poštových služieb za výkon záväzku poskytovať univerzálne služby, t. j. predchádzajúce predloženie: 1. finančnej správy verejného prevádzkovateľa preskúmanej audítorom; 2. informácií o splnení podmienok zverenia a 3. informácií týkajúcich sa overených požiadaviek na vedenie účtovnej evidencie a nákladového účtovníctva uvedených v článku 52 ods. 1 a 2. Keďže článok 52 ods. 2 sa priamo odvoláva na výnos, a v ňom sa ustanovuje priraďovanie len určitých nákladov k službám, Komisia z tých istých už objasnených dôvodov dospela k záveru, že v príslušných vnútroštátnych aktoch sa nezohľadnili všetky parametre relevantné na výpočet náhrady. Ak sa teda úplne nezohľadnili všetky parametre relevantné na výpočet náhrady, ani požiadavka týkajúca sa uvedenia v príslušných vnútroštátnych aktoch opatrení na vyvarovanie sa nadmernej náhrade sa nemôže považovať za úplne splnenú. Toto tvrdenie potvrdzuje obmedzený rozsah ročných overení vykonaných každý rok (pozri ďalšie vysvetlenia v oddiele V.2.3.5). Podobne sa zdá, že ustanovenia preskúmané Komisiou neobsahujú opatrenia na vrátenie prípadnej nadmernej náhrady.

(113)

Komisia preto rozhodla, že požiadavky týkajúce sa stanovenia i) parametrov na výpočet, kontrolu a prehodnotenie náhrady (článok 12 písm. d) rámca) a ii) opatrení na vylúčenie vyplatenia akejkoľvek nadmernej náhrady a na jej vrátenie (článok 12 písm. e) rámca) v príslušných vnútroštátnych aktoch nie sú úplne splnené. Z už objasnených dôvodov Komisia okrem toho považuje za primerané konkretizovať v príslušnom vnútroštátnom akte cieľ ročného overenia, ktorým je zabezpečenie, aby nebola poskytnutá nadmerná náhrada.

(114)

Na záver, zverenie neobsahuje všetky prvky, ktoré sa vyžadujú v rámci pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme, a to prvky uvedené v článku 12 písm. d) a e) rámca. Druhé kritérium preto možno považovať len za čiastočne splnené a musia sa prijať primerané nápravné opatrenia na zahrnutie nákladov a výnosov uvedených v článku 128 písm. i), aby sa posúdilo, či je potrebné poskytnúť náhradu v prospech PP podľa uvedeného opatrenia, a aby sa zabezpečila zlučiteľnosť tejto náhrady.

(115)

Analýza uplatňovania schémy uvedenej v oddiele V.2.3 zreteľnejšie preukáže praktické dôsledky neúplného určenia parametrov a opatrení na vylúčenie vyplatenia nadmernej náhrady.

(116)

Podľa článku 14 rámca „[…] výška náhrady nesmie byť vyššia než je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku z plnenia týchto záväzkov.“ Uvádza sa v ňom tiež, že „[…] náklady, ktoré sa majú zohľadniť, zahŕňajú všetky náklady spojené s poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu. […] Ak podnik vykonáva aj činnosti nespadajúce do rozsahu služby všeobecného hospodárskeho záujmu, možno zohľadniť len náklady súvisiace so službou všeobecného hospodárskeho záujmu […]“.

(117)

Činnosti PP sa neobmedzujú na všeobecne prospešné služby (pozri oddiel II.1).

(118)

Na to, aby bolo možné vyvodiť záver, že toto kritérium je splnené, je v tomto prípade potrebné kvantifikovať náklady na záväzok poskytovania služieb vo verejnom záujme (univerzálnych poštových služieb) uložený spoločnosti PP aktmi o zverení, a potom ich porovnať s výhodami, ktoré štát poskytne v prospech PP.

(119)

V článku 52a poľského poštového zákona sa jasne stanovuje zákaz nadmernej náhrady „1. Verejný prevádzkovateľ povinný poskytovať univerzálne poštové služby dostane zo štátneho rozpočtu dotáciu na poskytované univerzálne poštové služby, ak mu vznikne strata. 2. Výška dotácie sa ustanoví v zákone o rozpočte s ohľadom na zásadu, že celková výška dotácie nemôže presiahnuť rozdiel medzi nákladmi na poskytovanie univerzálnych poštových služieb a výnosmi, ktoré sa dosiahnu za tieto služby…“.

(120)

Komisia dospela k záveru, že sumy určitých kategórií výnosov a nákladov uvedených v analytickom účtovníctve boli zaznamenané aj vo finančných výkazoch. V dôsledku skutočnosti, že analytické účtovníctvo sa vykonáva v rámci finančného účtovníctva (57), a toto podlieha každý rok nezávislému auditu, z ktorého nevyplynuli žiadne závažné zistenia, Komisia nemá dôvod mať pochybnosti, či predložené interné výnosy a náklady skutočne vznikli.

(121)

Keďže spoločnosť PP nie je len poskytovateľom všeobecne prospešných služieb, ale poskytuje aj iné komerčné služby, v článku 14 ods. 2 smernice 97/67/ES sa podniku ukladá povinnosť oddeľovať účty v internom účtovníctve.

(122)

Na základe článku 52 ods. 1 poštového zákona musí PP viesť účty spôsobom, ktorý umožňuje počítať náklady samostatne za každú vyhradenú službu a súhrnne za nevyhradené služby, rozdelené na univerzálne poštové služby a iné služby ako univerzálne poštové služby.

(123)

Komisia skontrolovala, či sa v internom účtovnom systéme zreteľne rozlišujú účty pre univerzálne (rozdelené na vyhradené a nevyhradené) a iné ako univerzálne služby. Poľsko predložilo dôkazy o takomto oddeľovaní predložením výsledkov podľa jednotlivých účtov služieb a súhrnných výsledkov podľa skupín služieb.

(124)

Ako dokazujú informácie poskytnuté Komisii a ročné preskúmanie vykonané národným regulačným úradom, výsledky spoločnosti PP sa počítajú samostatne za každú vyhradenú službu (58) a súhrnne za každú z nasledujúcich skupín i) nevyhradené univerzálne poštové služby a ii) ostatné komerčné služby (mimo rámca všeobecne prospešných služieb) v súlade s požiadavkami ustanovenými v článku 52 ods. 1 poštového zákona.

(125)

Konkrétne, za roky 2006 a 2007 správy národného regulačného úradu poukazujú na to, že spoločnosť PP ako verejný poskytovateľ univerzálnych poštových služieb viedla účtovníctvo a nákladové účtovníctvo spôsobom, ktorý umožňuje oddeľovať náklady za každú vyhradenú služby a súhrnne za nevyhradené služby, s rozlišovaním medzi univerzálnymi poštovými službami a inými službami ako univerzálne poštové služby v súlade s požiadavkami ustanovenými v článku 52 ods. 1 poštového zákona.

(126)

Na základe informácií, ktoré zaslalo Poľsko o rozdeľovaní účtov spoločnosti PP, o dôkazoch externého overovania vykonávaného v súvislosti so správnym rozdeľovaním na univerzálne a iné ako univerzálne služby a o kontrolách realizovaných Komisiou možno primerane dospieť k záveru, že účtovné rozdelenie na komerčné činnosti a činnosti vykonávané spoločnosťou PP v rámci záväzku poskytovať služby vo verejnom záujme je primerané. Komisia preto zastáva názor, že PP primerane oddeľuje svoje účty spôsobom, ktorý umožňuje výpočet nákladov oddelene za každú službu z vyhradenej oblasti a súhrnne za nevyhradené služby, s rozdelením na univerzálne poštové služby a iné služby ako univerzálne poštové služby v súlade s článkom 14 ods. 2 smernice 97/67/ES.

(127)

Komisia ako súčasť skúmania vykonala test úplnosti poskytnutých finančných údajov odsúhlasením súhrnných údajov PP z analytického účtovníctva s výkazom ziskov a strát.

(128)

Komisia dospela k záveru, že i) náklady a výnosy určitých kategórií t. j. ostatné prevádzkové výsledky (59), mimoriadne výsledky a niektoré finančné výsledky neboli priradené k službám a že ii) výnosom ministra financií z 24. decembra 2003 sa typ nákladov, ktoré sa majú priradiť k službám, obmedzil na náklady na predané výrobky, tovar a materiály; predajné náklady; režijné a správne náklady; a úroky z poštových služieb financovania záväzkov vrátane kurzových rozdielov. Relatívna dôležitosť týchto nákladov a výnosov, pri ktorých sa vo vnútroštátnych ustanoveniach nestanovuje priraďovanie, predstavovala 2,5 % a 1,5 % z ich úhrnov v roku 2006, v uvedenom poradí. Hoci náklady a výnosy, ktoré neboli priradené k službám, možno považovať v minulosti za okrajové vzhľadom na ich relatívnu dôležitosť, ich dôležitosť by mohla byť v budúcnosti významná.

(129)

Pokiaľ však ide o minulosť, Poľsko poskytlo nové informácie, v ktorých takéto „nepriradené výsledky“ boli ex post priradené k univerzálnym službám (vyhradeným a nevyhradeným) a iným ako univerzálnym službám (rozdeleným na poštové, finančné a iné služby). Poľsko ďalej predložilo vysvetlenie metodiky uplatňovanej pri ich priraďovaní k službám. Všetko toto dokazuje, že spoločnosť PP zabezpečila primeranú metodiku priraďovania týchto výsledkov.

(130)

Ostatné kategórie interných nákladov a výnosov (60) bolo možné porovnať s výkazom ziskov a strát.

(131)

Komisia preto považuje za potrebné systematicky priraďovať všetky výnosy a náklady uvedené v článku 128 písm. i) k službám v súlade so zásadou úplného priradenia výsledkov a s podmienkami stanovenými v rámci.

(132)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, v článku 52 ods. 2 poštového zákona sa vyžaduje, aby „minister zodpovedný za záležitosti verejných financií po porade s ministrom zodpovedným za pošty a telekomunikácie ustanovil výnosom metódu priraďovania nákladov na základe zásady, že takáto metóda by mala umožniť výpočet jednotkových nákladov, so zreteľom na oddiel 1“.

(133)

V súlade s uvedeným článkom 52 ods. 2 minister financií vydal 24. decembra 2003 výnos o metóde priraďovania nákladov poskytovateľa univerzálnych poštových služieb, ktorým sa vykonáva článok 14 ods. 3 smernice.

(134)

Správy vydané národným regulačným úradom poukazujú na to, že spoločnosť PP priraďovala náklady priamo alebo nepriamo k nákladom na poskytované služby a toto priraďovanie vykonávala v súlade s výnosom ministra financií z 24. decembra 2003 o metóde priraďovania nákladov poskytovateľa univerzálnych poštových služieb. Národný regulačný úrad ročne potvrdzoval, že náklady PP boli priraďované takto:

(135)

Hoci v roku 2006 sa len […] nákladov považovalo za priame náklady, Komisia nenašla dôvod na spochybnenie správneho rozdelenia nákladov na priame a nepriame náklady. Okrem toho kontroly vykonané národným regulačným úradom a audítormi viedli k záveru, že „kontrola priamych nákladov bola vykonávaná a funguje účinne“.

(136)

Tak ako v prípade nepriamych nákladov (pozri oddiel IV.2.1 Systém priraďovania nákladov) Komisia zastáva názor, že hoci sú kľúče používané na priraďovanie rôznych hlavných kategórií nepriamych nákladov (t. j. prevádzkových nákladov, dopravných nákladov, nákladov na udržiavanie siete a ostatných nepriamych nákladov) k službám počtom obmedzené, sú primerané.

(137)

Zdá sa napríklad primerané, že kľúčom používaným na priraďovanie prevádzkových nákladov je „pracovný čas v minútach venovaný výkonu konkrétnych služieb“ (61) vzhľadom na obtiažnosť presne priradiť k účtom služieb náklady na vykonávanie činností príjmu, triedenia a doručovania spojených s poskytovaním rôznych služieb. Komisia je informovaná o nedávnom zavedení podrobnejšieho rozdeľovania prevádzkových nákladov v účtovnom systéme spoločnosti PP spolu so zvýšením počtu rozdeľovacích kľúčov, čo by malo zlepšiť presnosť interných účtovných informácií.

(138)

Podobne kľúč „hmotnosť doručovaných poštovných zásielok“ sa zdá hodnoverný na priraďovanie dopravných nákladov. Na účel priraďovania dopravných nákladov k službám preto Komisia akceptuje predpoklad, na ktorom sa tento stanovený kľúč zakladá, že pri každom kilograme akejkoľvek služby sa nákladový prvok „doprava“ preberá rovnako.

(139)

Spoločnosť PP musí v záujme schopnosti priraďovať ostatné nepriame náklady k službám zhromažďovať údaje o: i) hmotnosti doručovaných poštových zásielok; ii) objeme/počte doručovaných poštových zásielok a iii) pracovnom čase potrebnom na vykonanie rôznych operácií. Tieto štatistiky sa získavajú prostredníctvom výsledkov štatistického prieskumu  (62), hodnôt objemov služieb  (63), respektíve prieskumu pracovnej záťaže  (64). Pokiaľ ide o prieskum pracovnej záťaže, tento sa vykonáva raz ročne počas jedného mesiaca a zahŕňa všetky poštové úrady, distribučné centrá a doručovacie obvody. Proces poskytovania jednotlivých služieb je rozdelený na veľmi podrobné operácie vykonávané zamestnancami PP, za ktoré sa na základe tohto prieskumu odhaduje norma pracovného času. Komisia nemá dôvod pochybovať o správnosti periodicity zbieraných údajov.

(140)

Na záver, hoci je priraďovanie nákladov na údržbu siete k službám v závislosti od súčtu: i) priamych nákladov plus ii) nepriamych prevádzkových nákladov plus iii) nepriamych dopravných nákladov už priradených k službám prijateľné, zdá sa viac vzdialené od kauzálnej súvislosti ako už uvedené priradenia nákladov.

(141)

V dôsledku povahy väčšiny výnosov, ktoré spoločnosť PP dosahuje, tieto môžu byť priamo priradené k službám. Komisia preto nespochybňuje správne priradenie tržieb z predaja k službám.

(142)

Poľské orgány museli poskytnúť Komisii na jej žiadosť (65) údaje o rozdelení všetkých výsledkov podľa kategórií služieb (univerzálne služby členené na vyhradené a nevyhradené služby a iné ako univerzálne služby členené na poštové, finančné a iné služby), ako aj vysvetlenie metodiky používanej na ich priradenie k službám. Skutočnosť, že požadované informácie boli doručené, dokazuje, že tieto interné účtovné informácie možno poskytovať na požadovanej úrovni podrobnosti. Komisia nenašla v metodike uplatňovanej na priraďovanie ostatných prevádzkových výsledkov  (66), mimoriadnych výsledkov  (67) a finančných výsledkov  (68) k skupinám služieb zjavnú chybu.

(143)

Komisia tiež zaznamenala, že značná časť nákladov spoločnosti PP sa priraďuje k službám prostredníctvom metódy podielu na nákladoch (približne […] všetkých nákladov bolo priradených k službám pomerne k už priradeným nákladom, najmä nákladom patriacim do kategórie ostatných nákladov t. j. režijných nákladov, správnych nákladov a nákladov na vývoj; predajných nákladov; a určitých finančných nákladov (69). Preto by sa malo vynaložiť úsilie na čo najväčšie zníženie významnosti proporčnej metódy v metodike PP pre výpočet nákladov, aby sa dosiahlo pevnejšie prepojenie medzi nákladmi a službami. Metodika priraďovania je celkovo prijateľná, ale možno ju zlepšiť, ak by používané rozdeľovacie kľúče zabezpečovali čo najvyššie prepojenie medzi nákladmi na využívané zdroje a službou generovanou z týchto zdrojov.

(144)

V súvislosti s tým spoločnosť PP oznámila Komisii riadne zavedenie podrobných ustanovení a postupov (70), ako aj presnejších rozdeľovacích kľúčov na lepšie zohľadnenie kauzálnych súvislostí medzi typmi vzniknutých nákladov a ich priraďovaním k službám s cieľom zlepšiť spoľahlivosť z hľadiska presnosti interného účtovného systému. Na tento účel sa PP usiluje aj o úplné zavedenie procesne orientovaného nákladového účtovníctva vo svojom prevádzkovom účtovníctve, čo by rozhodne zlepšilo priraditeľnosť nákladov na vykonávanie činnosti k službám.

(145)

Podobne sa pravidelne aktualizujú konkrétne pravidlá rozdeľovania nákladov na priame a nepriame, ako aj pravidlá výpočtu rozdeľovacích kľúčov, napr. v roku 2007 bol vydaný Postup na kontrolu priamych nákladov (71) s cieľom zaviesť jednoznačnejšie pravidlá na kontrolu jednoduchých priamych nákladov a spoločných priamych nákladov zaznamenaných na účtoch služieb (72). Okrem toho skutočnosť, že rozdeľovacie kľúče pre nepriame náklady sa určujú na centrálnej úrovni (73), by mala prispieť k zabezpečeniu jednotnejšieho uplatňovania týchto kľúčov v spoločnosti. Okrem toho od 1. januára 2007 sú organizačné útvary PP, ktoré počítajú rozdeľovacie kľúče, povinné predložiť kľúče účtovnému centru. V súvislosti s tým Komisia oceňuje zlepšenia dosiahnuté v prostredí kontroly v PP, najmä pokiaľ ide o postupy kontroly týkajúce sa evidencie priamych a nepriamych nákladov.

(146)

Okrem toho národný regulačný úrad vydáva odporúčania aj na odstránenie niektorých ďalších nedostatkov (74) zistených počas ročnej previerky. Podľa poľských orgánov sa mnoho odporúčaní vyjadrených počas previerky v rokoch 2005 a 2006 už realizovalo (75) alebo sa čoskoro bude realizovať. Komisia považuje za dôležité, že všetky nerealizované odporúčania sa zavádzajú čo najskôr s cieľom dosiahnuť spoľahlivejší interný účtovný informačný systém.

(147)

Komisia preto na základe informácií predložených Poľskom o uplatňovanej metóde priraďovania nákladov zastáva názor, že PP používa rozdeľovacie kľúče s primeranou kauzálnou súvislosťou medzi nákladmi priradenými k službe a zdrojom týchto nákladov. Komisia ďalej oceňuje úsilie, ktoré spoločnosť PP vynaložila: i) na posilnenie prostredia kontroly v súvislosti s informáciami pre potreby manažmentu a ii) na zlepšenie metodiky priraďovania nákladov, ktoré predstavujú základ na budúci výpočet náhrady.

(148)

Ako sa však už uviedlo v oddiele V.2.3.3, v záujme správneho výpočtu čistého výsledku za plnenie záväzku poskytovať univerzálne poštové služby, ako aj výsledku mimo rámca univerzálnych poštových služieb, by sa malo zabezpečiť, aby žiadne náklady a výnosy nezostali nepriradené a aby všetky výsledky (76) (výnosy a náklady) boli primerane priradené ku každej z vyhradených služieb a k nevyhradeným službám v rámci univerzálnych poštových služieb a k iným ako univerzálnym poštovým službám.

(149)

Podľa článku 52 ods. 3 poštového zákona „poskytovateľ univerzálnych poštových služieb každoročne predloží predsedovi UKE vyhlásenie o dosiahnutí súladu s požiadavkami, ktoré sú uvedené v oddiele 1, a to do 31. marca každého roka za predchádzajúci rok.“ Predseda UKE je ďalej povinný overiť dosiahnutie súladu s požiadavkami, ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 bodoch 1 a 2.

(150)

„Verejný prevádzkovateľ je povinný predložiť predsedovi UKE najneskôr do 31. júla každého roka v súvislosti s predchádzajúcim rokom finančnú správu overenú audítorom v rozsahu podľa zákona z 29. septembra 1994 o účtovníctve (Zbierka zákonov z roku 2002, č. 76, čiastka 694 a z roku 2003, č. 60, čiastka 535) a v súlade s oddielmi 1 a 2.“

(151)

Ako sa už uviedlo, Komisii sa doručovali podrobné správy vypracovávané každoročne národným regulačným úradom v spolupráci s nezávislým audítorom o plnení požiadaviek na oddeľovanie účtov a priraďovanie nákladov. V týchto správach sa dospelo k záveru, že interné účtovníctvo PP vychádza zo všeobecne uznávaných účtovných zásad, a teda je vhodné na kvantifikáciu dodatočných nákladov na univerzálne poštové služby zverené tejto spoločnosti, a tým spĺňa článok 14 ods. 3 poštovej smernice.

(152)

Vzhľadom na skutočnosť, že analytické účtovníctvo sa vykonáva v rámci finančného účtovníctva, je dôležité preskúmať aj finančné účtovníctvo. Finančné výkazy spoločnosti PP sa každý rok podrobujú nezávislému auditu (pozri oddiel V.2.3.1). Audítor okrem toho dohliada aj na súlad účtovných záznamov s podrobnými požiadavkami poštového zákona (t. j. s článkom 52).

(153)

Skutočnosť, že vo výročných správach vydaných UKE v spojení s nezávislou audítorskou firmou sa vždy uvádzalo, že rozsah pôsobnosti nezávislého ročného overenia sa obmedzuje na hodnotenie „v akom rozsahu verejný prevádzkovateľ splnil požiadavky vyplývajúce z článku 52 poštového zákona a výnosu“, a toto sa obmedzuje len na preskúmanie určitých druhov nákladov (77), dokazuje, že doteraz prijaté opatrenia na vylúčenie vyplatenia nadmernej náhrady nie sú dostatočné, ak sa nezavedú nápravné opatrenia uvedené v oddiele V.2.3.3. Komisia považuje rozsah takéhoto overovania za príliš obmedzený na riadne zaručenie splnenia cieľa overovania, t. j. zabezpečenie, aby nedošlo k vyplateniu nadmernej náhrady (pozri článok 20 rámca a článok 52.a poštového zákona (78)).

(154)

Preto, ako sa už uviedlo v oddiele V.2.2, Komisia považuje za potrebné zahrnúť do rozsahu pôsobnosti ročného overovania ostatné prevádzkové výnosy, ostatné prevádzkové náklady, finančné výnosy, finančné náklady, mimoriadne výsledky, ako aj výnosy z predaja.

(155)

Na záver, Komisia zastáva názor, že rozsah pôsobnosti overovania účtov by sa mal rozšíriť s cieľom zabezpečiť, aby boli zohľadnené všetky kategórie nákladov a výnosov relevantné pre výpočet výšky náhrady.

(156)

Podľa prognózy spoločnosti (pozri nasledujúce číselné údaje) sa očakáva, že PP nevzniknú čisté straty za plnenie záväzku poskytovania služieb vo verejnom záujme ani v nasledujúcich rokoch schémy (pozri podrobnejšie informácie v prílohe 3). Na základe predmetnej schémy sa preto za obdobie rokov 2009 – 2011 nepredpokladá žiadna náhrada.

Tabuľka 2