1.

Obnovenie dôveryhodnosti a správneho fungovania finančného trhu je nevyhnutným predpokladom zotavenia zo súčasnej finančnej a hospodárskej krízy (2). Dozorný úrad EZVO (ďalej len „dozorný úrad“) zaznamenáva, že vzhľadom na systémový charakter krízy a prepojenosť finančného sektora bolo na úrovni Spoločenstva iniciovaných viacero krokov na obnovenie dôveryhodnosti finančného systému, na ochranu vnútorného trhu a zabezpečenie úverov pre hospodárstvo (3).

2.

Dozorný úrad súhlasí s tým, že tieto iniciatívy musia byť doplnené opatreniami na úrovni jednotlivých finančných inštitúcií, aby sa zaručilo, že budú schopné odolať súčasnej kríze a vrátiť sa k dlhodobej životaschopnosti bez toho, aby boli odkázané na štátnu pomoc a tým si plniť svoju funkciu poskytovateľov úverov na spoľahlivejšom základe. Na úrovni Spoločenstva sa Komisia už v súčasnosti zaoberá viacerými prípadmi štátnej pomoci vyplývajúcimi z opatrení štátov ES, ktorých cieľom bolo vyhnúť sa problémom s likviditou, solventnosťou alebo poskytovaním úverov. Dozorný úrad v troch nadväzujúcich kapitolách poskytol usmernenia na zostavovanie a vykonávanie opatrení štátnej pomoci v prospech bánk (4). V týchto kapitolách sa uznáva, že závažnosť krízy odôvodnila poskytovanie pomoci, ktorú možno považovať za zlučiteľnú podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP a uviedol sa v nich aj rámec na zosúladenie poskytovania verejných záruk, rekapitalizačných opatrení a odbremeňovania od znehodnotených aktív zo strany štátov EZVO. Prvotným zmyslom týchto pravidiel je zabezpečiť, aby záchranné opatrenia mohli v plnej miere dosiahnuť svoje ciele v podobe finančnej stability a udržania úverových tokov, pričom majú súčasne zachovať rovnaké podmienky medzi bankami (5) sídliacimi v rôznych štátoch EZVO, ako aj medzi bankami, ktoré dostávajú podporu z verejných zdrojov a tými, ktoré ich nedostávajú, čím sa predíde škodlivému súťaženiu v poskytovaní podpôr, obmedzí morálny hazard a zabezpečí konkurencieschopnosť a efektívnosť bánk EHP na trhoch EHP a na medzinárodných trhoch.

3.

Pravidlá poskytovania štátnej pomoci sú nástrojom na zabezpečenie súdržnosti opatrení štátov EZVO, ktoré sa rozhodli konať. Rozhodnutie o tom, či použiť verejné zdroje, napríklad na odbremenenie bánk od znehodnotených aktív, však zostáva vecou štátov EZVO. V niektorých prípadoch budú finančné inštitúcie schopné prekonať súčasnú krízu bez väčších vlastných úprav alebo dodatočnej pomoci. V iných prípadoch môže byť štátna pomoc potrebná vo forme záruk, rekapitalizácie alebo odbremenenia od znehodnotených aktív.

4.

V prípade, že finančná inštitúcia dostala štátnu pomoc, štát EZVO by mal predložiť plán obnovenia životaschopnosti alebo rozsiahlejší reštrukturalizačný plán, aby potvrdil alebo obnovil životaschopnosť jednotlivých bánk bez využitia štátnej pomoci. Už boli stanovené kritériá na vymedzenie podmienok, za ktorých by určitá banka mala prejsť zásadnejšou reštrukturalizáciou, ako aj okolnosti, za ktorých sú potrebné opatrenia na riešenie narušení hospodárskej súťaže v dôsledku pomoci (6). Táto kapitola nemení tieto kritériá. Dopĺňa ich, a to s cieľom zvýšiť predvídateľnosť a zabezpečiť jednotný prístup, pričom obsahuje aj vysvetlenie, ako bude dozorný úrad posudzovať zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu (7), ktorú štáty EZVO poskytli finančným inštitúciám podľa článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP v podmienkach súčasnej krízy systémového charakteru.

5.

Usmernenia o bankovníctve, usmernenia o rekapitalizácii a usmernenia o znehodnotených aktívach vychádzajú zo základných zásad stanovených v usmerneniach o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (8). V zmysle týchto zásad sa predovšetkým vyžaduje, aby pomoc na reštrukturalizáciu viedla k obnoveniu životaschopnosti podniku v dlhodobejšom horizonte bez štátnej pomoci. Takisto sa v nich vyžaduje, aby pomoc na reštrukturalizáciu bola sprevádzaná v najväčšom možnom rozsahu aj primeraným rozdelením bremena a opatreniami na minimalizáciu narúšania hospodárskej súťaže, čo by v dlhodobejšom horizonte mohlo podstatne oslabiť štruktúru a fungovanie príslušného trhu.

6.

Celistvosť vnútorného trhu a rozvoj bánk v rámci EHP musia byť kľúčovým hľadiskom pri uplatňovaní uvedených zásad, treba sa vyhnúť rozdrobeniu a rozdeleniu trhov. Banky EHP by sa mali po prekonaní súčasnej krízy nachádzať v silnom globálnom postavení založenom na jednotnom finančnom trhu EHP. Dozorný úrad takisto opätovne potvrdzuje potrebu predvídať a riadiť zmeny sociálne zodpovedným spôsobom a zdôrazňuje potrebu dodržiavať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa vykonávajú smernice Spoločenstva o informovanosti a konzultácii pracovníkov, a ktoré sa za týchto okolností uplatňujú.

7.

V tejto kapitole sa objasňuje, akým spôsobom bude dozorný úrad skúmať pomoc na reštrukturalizáciu bánk v podmienkach súčasnej krízy, pričom bude zohľadňovať aj potrebu modifikovať predchádzajúce postupy vzhľadom na charakter a celosvetový rozsah krízy, ako aj systémovú úlohu bankového sektora z hľadiska celého hospodárstva a systémové účinky, ktoré môžu vyplynúť z toho, že celý rad bánk potrebuje reštrukturalizáciu v rovnakom časovom období:

8.

Oddiel 2 tejto kapitoly sa vzťahuje na prípady, keď štát EZVO má povinnosť notifikovať plán reštrukturalizácie (10). Zásady uvedené v oddiele 2 sa analogicky vzťahujú aj na prípady, keď štát EZVO nemá formálnu povinnosť notifikovať plán reštrukturalizácie, musí však jednako preukázať životaschopnosť (11) banky prijímajúcej pomoc. V posledne uvedenom prípade ako aj s výnimkou prípadov, pri ktorých existujú pochybnosti, Komisia bude zvyčajne žiadať menej podrobné informácie (12). V prípade pochybností dozorný úrad bude osobitne skúmať, či je preukázané, že bolo vykonané adekvátne stresové testovanie podľa bodu 13 a zhodnotenie jeho výsledkov príslušným orgánom daného štátu. Oddiely 3, 4 a 5 sa vzťahujú iba na prípady, keď má štát EZVO povinnosť notifikovať plán reštrukturalizácie. Oddiel 6 sa zaoberá dočasným rozsahom pôsobnosti tejto kapitoly a vzťahuje sa rovnako na štáty EZVO, od ktorých sa žiada notifikácia plánu reštrukturalizácie v prospech príjemcu pomoci, ako aj na štáty EZVO, od ktorých sa žiada iba preukázanie životaschopnosti príjemcov pomoci.

9.

Pokiaľ má štát EZVO na základe usmernení alebo rozhodnutí dozorného úradu povinnosť predložiť plán reštrukturalizácie (13), tento plán by mal byť komplexný, podrobný a založený na ucelenej koncepcii. Plán by mal preukázať, akým spôsobom dokáže banka čo najskôr obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť bez štátnej pomoci (14). Notifikácia akéhokoľvek plánu reštrukturalizácie by mala obsahovať porovnanie s alternatívnymi možnosťami vrátane rozčlenenia alebo pohltenia inou bankou, aby dozorný úrad mohol posúdiť (15), či sú k dispozícii viac trhovo orientované, menej nákladné a hospodársku súťaž menej narúšajúce riešenia, ktoré sú v súlade so zachovaním finančnej stability. V prípade, že životaschopnosť banky nemožno obnoviť, v pláne reštrukturalizácie by sa malo uviesť, akým spôsobom ju možno zlikvidovať riadeným postupom.

10.

Plán reštrukturalizácie by mal identifikovať príčiny ťažkostí banky a jej vlastné nedostatky a naznačiť, ako navrhované reštrukturalizačné opatrenia napravia problémy, ktorými banka trpí.

11.

V pláne reštrukturalizácie by mali byť uvedené informácie o obchodnom modeli príjemcu, ktorý by mal obsahovať najmä jeho organizačnú štruktúru, financovanie (preukazujúce životaschopnosť štruktúry krátkodobého a dlhodobého financovania (16)), systém riadenia (preukazujúci predchádzanie konfliktom záujmov, ako aj nevyhnutné zmeny vo vedení (17)), rizikový manažment (vrátane sprístupnenia informácií o znehodnotených aktívach a obozretné vytváranie rezerv na nevýkonné aktíva), riadenie aktív a pasív, tvorbu cash-flow (ktorá by mala byť na dostatočnej úrovni aj bez štátnej pomoci), podsúvahové záväzky (preukazujúce ich udržateľnosť a konsolidáciu v prípade, že banka je vystavená značnému riziku (18)), dopĺňanie investičných zdrojov dlhmi (leveraging), súčasnú a budúcu kapitálovú primeranosť v súlade s platnými predpismi týkajúcimi sa dohľadu (založenú na obozretnom oceňovaní a primeraných rezervách) a štruktúru stimulov pre odmeňovanie (19) (z ktorej je zrejmé, akým spôsobom táto štruktúra podporuje dlhodobú ziskovosť príjemcu).

12.

Mala by sa podľa potrebného rozpisu vykonať analýza životaschopnosti každej podnikateľskej aktivity a účtovnej jednotky. Návrat banky k životaschopnosti by sa mal zakladať najmä na vnútorných opatreniach. Na vonkajších faktoroch, ako sú výkyvy v cenách a v dopyte, na ktoré podnik nemá veľký vplyv, sa môže zakladať len vtedy, keď ide o všeobecne uznané trhové predpoklady. Reštrukturalizácia si vyžaduje ústup od činností, ktoré by v strednodobom horizonte naďalej vytvárali stratu.

13.

Dlhodobá životaschopnosť je dosiahnutá vtedy, keď banka je schopná pokryť všetky svoje náklady vrátane odpisov a finančných poplatkov a poskytovať primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení rizikového profilu banky. Banka, ktorá prešla reštrukturalizáciou, by mala byť schopná obstáť v konkurencii na kapitálovom trhu vlastnými silami, a to v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z príslušných právnych predpisov. Očakávané výsledky plánovanej reštrukturalizácie sa musia preukázať v základnom scenári, ako aj v „stresových“ scenároch. Na tieto účely musia plány reštrukturalizácie okrem iného brať do úvahy aj aktuálny stav a budúce vyhliadky finančných trhov a zohľadňovať predpoklady pre základný (base case) a najhorší prípad (worst case). Stresové testovanie by malo počítať s celým radom scenárov vrátane kombinovaného účinku stresových udalostí a pretrvávajúcej celosvetovej recesie. Predpoklady by sa mali porovnať s príslušnými primerane upravenými referenčnými hodnotami platnými pre daný sektor s cieľom zohľadniť nové prvky súčasnej krízy na finančných trhoch. Plán by mal obsahovať opatrenia na riešenie prípadných potrieb, ktoré sa vynorili v rámci stresového testovania. Stresové testovanie by malo byť v čo najväčšej miere založené na spoločných parametroch, ako sú tie odsúhlasené na úrovni Spoločenstva (napríklad na metodike, ktorú vypracoval Výbor európskych orgánov bankového dohľadu) a prípadne prispôsobené tak, aby zohľadňovalo špecifické podmienky v danej krajine a banke.

14.

V podmienkach súčasnej krízy vlády rekapitalizovali banky podľa kritérií zvolených najmä z hľadiska finančnej stability, a nie z hľadiska návratnosti, ktorá by bola prijateľná pre súkromného investora. Dlhodobá životaschopnosť si preto vyžaduje, aby bola každá prijatá pomoc buď po čase splatená v lehote určenej pri poskytnutí pomoci, alebo aby sa za ňu platili poplatky zodpovedajúce bežným trhovým podmienkam, čím sa zaistí ukončenie akejkoľvek formy dodatočnej štátnej pomoci. Keďže Dohoda o EHP je v otázke vlastníctva majetku neutrálna, pravidlá štátnej pomoci platia bez ohľadu na to, či je banka v súkromnom alebo verejnom vlastníctve.

15.

Hoci v záujme urýchleného obnovenia životaschopnosti by malo byť obdobie reštrukturalizácie čo najkratšie, dozorný úrad bude brať do úvahy podmienky súčasnej krízy a môže tak povoliť, aby určité štrukturálne opatrenia boli vykonané v dlhšom časovom horizonte než je obvyklé, najmä preto, aby sa predišlo prepadu trhov prostredníctvom predaja aktív (fire sales) (20). Reštrukturalizácia by sa však mala uskutočniť čo najskôr a nemala by trvať viac než päť rokov (21), aby bola účinná a aby umožnila hodnoverný návrat k životaschopnosti banky, ktorá prešla reštrukturalizáciou.

16.

Ak sa ukáže, že v záujme obnovy životaschopnosti je počas obdobia reštrukturalizácie nevyhnutná aj ďalšia pomoc, ktorá nebola súčasťou notifikovaného plánu reštrukturalizácie, takáto pomoc podlieha individuálnej notifikácii ex ante a každá takáto ďalšia pomoc sa bude brať do úvahy pri konečnom rozhodnutí dozorného úradu.

17.

Predaj banky v ťažkostiach inej finančnej inštitúcii, ak kupujúci je životaschopný a dokáže absorbovať transfer banky v ťažkostiach, môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti a môže pomôcť obnoviť dôveru trhu. Môže takisto prispieť ku konsolidácii finančného sektora. V záujme toho by mal kupujúci preukázať, že zlúčený subjekt bude životaschopný. V prípade predaja je potrebné takisto dodržať požiadavky životaschopnosti, vlastného príspevku a obmedzenia týkajúce sa narúšania hospodárskej súťaže.

18.

Všeobecne by sa mal zabezpečiť transparentný, objektívny, nepodmienený a nediskriminačný proces súťažného predaja, ktorý ponúka všetkým potenciálnym záujemcom rovnaké príležitosti (22).

19.

Bez toho, aby bol dotknutý systém kontroly fúzií, ktorý sa môže na tieto prípady vzťahovať, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že predaj podporovanej banky v ťažkostiach niektorému konkurentovi môže práve tak prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti ako aj viesť k zvýšenej konsolidácii finančného sektora, nemal by takýto predaj (ak by evidentne viedol k značnému narušeniu účinnej hospodárskej súťaže) byť povolený, pokiaľ sa proti narúšaniu hospodárskej súťaže neprijmú vhodné prostriedky nápravy ako sprievodné opatrenia pomoci.

20.

Predaj banky môže zahŕňať štátnu pomoc aj pre kupujúceho a/alebo pre predávanú činnosť (23). Ak sa predaj organizuje prostredníctvom otvorenej a nepodmienenej verejnej súťaže a aktíva získa záujemca s najvyššou ponukou, predajná cena sa považuje za trhovú cenu a štátnu pomoc pre kupujúceho možno vylúčiť (24). Negatívnu predajnú cenu (alebo finančnú podporu na kompenzáciu takejto negatívnej ceny) možno výnimočne akceptovať ako cenu nezahŕňajúcu štátnu pomoc, ak by predávajúci musel v prípade likvidácie znášať vyššie náklady (25). Na výpočet nákladov likvidácie za takýchto okolností bude dozorný úrad brať do úvahy iba tie pasíva, ktoré by do týchto položiek zaradil investor v trhovom hospodárstve (26). Tým sa vylučujú záväzky súvisiace so štátnou pomocou (27).

21.

O riadenej likvidácii alebo dražbe banky neschopnej ďalšej činnosti by sa malo uvažovať vždy, keď sa určitá banka nedokáže hodnoverne vrátiť k dlhodobej životaschopnosti. Vlády by mali podporovať odchod účastníkov z trhu, ktorí nemajú potrebnú životaschopnosť a zároveň umožniť, aby sa proces odchodu uskutočnil v primeranej lehote, ktorá zachová finančnú stabilitu. V usmerneniach o bankovníctve sa stanovuje postup, v rámci ktorého by sa mala uskutočniť riadená likvidácia subjektu (28). Získanie „dobrých“ aktív a pasív banky v ťažkostiach môže byť takisto vhodnou alternatívou pre zdravú banku, pretože to môže predstavovať úsporný spôsob zvýšenia vkladov a nadviazania vzťahov so spoľahlivými dlžníkmi. Okrem toho vytvorenie nezávislej „dobrej banky“ spojením „dobrých“ aktív a pasív existujúcej banky môže byť takisto prijateľnou cestou k životaschopnosti, pokiaľ tento nový subjekt nie je v postavení, v ktorom môže nenáležitým spôsobom narúšať hospodársku súťaž.

22.

Aby sa obmedzilo narúšanie hospodárskej súťaže a morálny hazard, pomoc by sa mala obmedziť na nevyhnutné minimum a každý príjemca pomoci by sa mal na nákladoch reštrukturalizácie podieľať primeraným vlastným príspevkom. Daná banka a vlastníci jej kapitálu by sa mali na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere z vlastných zdrojov. Je to nevyhnutné z tých dôvodov, aby zachránené banky znášali primeranú zodpovednosť za následky svojho správania v minulosti a aby sa vytvorili vhodné stimuly pre ich správanie v budúcnosti.

23.

Pomoc na reštrukturalizáciu by sa mala obmedziť na krytie nákladov nevyhnutných na obnovenie životaschopnosti. To znamená, že podnik by nemal mať k dispozícii verejné zdroje, ktoré by sa mohli použiť na financovanie činností narúšajúcich trh a ktoré nie sú spojené s procesom reštrukturalizácie. Napríklad nadobudnutie akcií iných podnikov alebo nové investície nie je možné financovať prostredníctvom štátnej pomoci, pokiaľ to nie je nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti podniku (29).

24.

Aby sa výška pomoci obmedzila na nevyhnutné minimum, banky by mali na finančnú reštrukturalizáciu použiť najprv svoje vlastné zdroje. Môže to zahŕňať napríklad predaj aktív. Podpora štátu by sa mala poskytovať za podmienok, ktoré predstavujú primerané rozdelenie bremena nákladov (30). To znamená, že náklady spojené s reštrukturalizáciou znáša nielen štát, ale aj tí, ktorí investovali do banky, a to tak, že spolu s disponibilným kapitálom preberú aj straty a zaplatia primeranú náhradu za opatrenia štátu (31). Dozorný úrad však napriek tomu zastáva názor, že v podmienkach súčasnej krízy systémového charakteru a vzhľadom na cieľ uľahčiť prístup k súkromnému kapitálu a návrat k štandardným trhovým podmienkam nie je vhodné predtým (ex ante) určovať smerodajné hodnoty pre rozdelenie bremena.

25.

Akákoľvek úľava z primeraného rozdelenia bremena ex ante, ktorá by sa mohla výnimočne poskytnúť vo fáze záchrany z dôvodov finančnej stability, sa musí vyvážiť ďalším príspevkom v neskoršej fáze reštrukturalizácie, napríklad vo forme ustanovení o vrátení (claw-back clauses) a/alebo rozšírenou reštrukturalizáciou zahŕňajúcou dodatočné opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže (32).

26.

Banky by mali byť schopné zaplatiť odmenu za kapitál zo ziskov vytvorených vlastnou činnosťou, aj vo forme dividend a kupónov na základe nesplateného podriadeného dlhu. Banky by však nemali použiť štátnu pomoc na zaplatenie odmeny za vlastné finančné zdroje (vlastný kapitál a podriadený dlh), ak tieto činnosti nevytvárajú dostatočné zisky. V kontexte reštrukturalizácie preto vyrovnanie strát, ktoré sa uskutoční z vlastného rozhodnutia bánk prijímajúcich pomoc (napríklad rozpustením rezerv alebo znížením základného kapitálu), aby sa zaručilo vyplatenie dividend a kupónov vydaných na základe nesplateného podriadeného dlhu, nie je v zásade zlučiteľné s cieľom rozdelenia bremena (33). Môže tu existovať potreba vyváženosti pri zabezpečení refinančnej schopnosti banky a stimulov pre ukončenie účasti na schéme (34). V záujme podpory refinancovania zo strany banky prijímajúcej pomoc dozorný úrad môže priaznivo posudzovať výplatu kupónov na novo vydané hybridné kapitálové nástroje majúce vyššiu prioritu oproti existujúcemu podriadenému dlhu. V každom prípade by banky nemali mať bežne povolené, aby počas fázy reštrukturalizácie skupovali vlastné akcie.

27.

Ustanovenie o dodatočnej pomoci počas obdobia reštrukturalizácie by malo zostať ďalšou možnosťou v prípade, že je to žiaduce z dôvodov finančnej stability. Akákoľvek dodatočná pomoc by mala byť obmedzená na nevyhnutné minimum potrebné na zabezpečenie životaschopnosti.

28.

Štátna pomoc síce môže podporiť finančnú stabilitu v časoch kríz systémového charakteru a mať pritom aj širší pozitívny dosah, môže však vyvolávať aj narušenie hospodárskej súťaže, a to viacerými spôsobmi. V prípade, že banky súťažia medzi sebou kvalitou svojich produktov a služieb, potom tie, ktoré si nahromadia nadmerné riziká a/alebo sa spoliehajú na neudržateľné obchodné modely, napokon strácajú svoj trhový podiel a pravdepodobne opustia trh, zatiaľ čo ich účinnejší konkurenti rozširujú svoju činnosť na daných trhoch alebo na ne vstupujú. Štátna pomoc predlžuje narúšanie hospodárskej súťaže, ku ktorému došlo v minulosti prijímaním nadmerných rizík a používaním neudržateľných obchodných modelov, a to tým, že umelo podporuje trhovú silu príjemcov. Takto môže vzniknúť u príjemcov morálny hazard, zatiaľ čo u subjektov, ktorí nie sú príjemcami pomoci, sa oslabia stimuly na súťaženie, investície a inovácie. Štátna pomoc môže napokon podkopávať jednotný trh tým, že presúva nespravodlivý podiel bremena štrukturálneho prispôsobenia a s tým spojené sociálne a hospodárske problémy na iné štáty EZVO a zároveň vytvára prekážky pre vstup na trh a znižuje účinnosť stimulov na cezhraničné aktivity.

29.

Finančná stabilita zostáva prevládajúcim cieľom pomoci finančnému sektoru v podmienkach krízy systémového charakteru; krátkodobé zabezpečenie stability systému by však nemalo viesť k dlhodobému poškodeniu z hľadiska zabezpečenia rovnakých podmienok a súťažne orientovaných trhov. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže vyplývajúceho zo štátnej pomoci zohrávajú v tejto súvislosti významnú úlohu, okrem iného aj z dôvodov uvedených ďalej. Po prvé, banky v rôznych častiach EHP boli zasiahnuté krízou veľmi rozdielne a štátna pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu postihnutých bánk môže škodlivo vplývať na postavenie bánk, ktoré zostali v zásade zdravé, s možnými negatívnymi dôsledkami aj na finančnú stabilitu. V situácii finančnej, hospodárskej a rozpočtovej krízy sa rozdiely medzi štátmi EZVO čo do disponibilných zdrojov pre štátne opatrenia prejavili ešte výraznejšie a sťažovali udržiavanie rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu. Po druhé, opatrenia jednotlivých štátov v podmienkach súčasnej hospodárskej krízy budú mať vzhľadom na svoj charakter tendenciu sústreďovať sa na vnútroštátne trhy a prinášajú tak vážne riziko vedúce k izolácii v rámci hraníc vlastného štátu a k rozdrobeniu jednotného trhu. Prítomnosť príjemcov pomoci na trhu sa musí posudzovať s cieľom zabezpečiť účinnú hospodársku súťaž a zabrániť ovládnutiu trhu, vstupným bariéram a demotivačným faktorom týkajúcim sa cezhraničných aktivít, ktoré sú v rozpore so záujmami podnikov a spotrebiteľov EHP. Po tretie, súčasný rozsah štátnych opatrení nevyhnutných na zabezpečenie finančnej stability a možné obmedzenia, pokiaľ ide o obvyklé rozdelenie bremena, prinášajú zákonite ešte väčší morálny hazard, ktorý sa musí vhodným spôsobom naprávať, aby nedochádzalo aj v budúcnosti k nekalým pohnútkam a neúmerne riskantnému správaniu, a musí sa pripraviť aj cesta pre urýchlený návrat k štandardným trhovým podmienkam bez štátnej podpory.

30.

Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by mali byť prispôsobené na konkrétne podmienky, aby riešili narúšanie hospodárskej súťaže zistené na trhoch, kde pôsobí podporovaná banka, potom ako sa po reštrukturalizácii obnovila jej životaschopnosť, a aby zároveň boli v súlade so spoločnou politikou a zásadami. Pri posudzovaní potreby takýchto opatrení vychádza dozorný úrad z veľkosti, rozsahu a dosahu aktivít, ktoré by predmetná banka vyvíjala po realizácii hodnoverného reštrukturalizačného plánu podľa oddielu 2 tejto kapitoly. V závislosti od povahy narušenia hospodárskej súťaže sa môže toto narušenie riešiť opatreniami týkajúcimi sa pasív a/alebo aktív (35). Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci, podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude podporovaná banka pôsobiť.

31.

Pokiaľ ide o prvé kritérium, opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže budú veľmi rozmanité v závislosti od sumy pomoci, ako aj od miery rozdelenia bremena a úrovne stanovených cien. V tomto kontexte sa bude štátna pomoc posudzovať tak v absolútnom vyjadrení (suma prijatého kapitálu, prvok pomoci v zárukách a opatreniach na odbremenenie od znehodnotených aktív), ako aj vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam banky. Dozorný úrad posúdi celkovú výšku pomoci poskytnutej príjemcovi vrátane akejkoľvek pomoci určenej na záchranu. Dozorný úrad bude zároveň brať do úvahy aj rozsah vlastného príspevku príjemcu a rozdelenie bremena v priebehu obdobia reštrukturalizácie. Všeobecne povedané, pokiaľ podiel bremena a výška vlastného príspevku sú vyššie, negatívne dôsledky vyplývajúce z morálneho hazardu sú menšie. Znižuje sa preto potreba ďalších opatrení (36).

32.

Pokiaľ ide o druhé kritérium, dozorný úrad bude analyzovať pravdepodobné účinky pomoci na trhy, na ktorých podporovaná banka pôsobí po reštrukturalizácii. Bude sa skúmať predovšetkým veľkosť a relatívny význam banky na príslušnom trhu či trhoch po tom, čo nadobudla životaschopnosť. Ak prítomnosť reštrukturalizovanej banky na trhu zostala znížená, je menej pravdepodobné, že budú potrebné ďalšie obmedzenia vo forme odčlenenia aktivít alebo etických záväzkov. Opatrenia budú prispôsobené charakteristikám trhu (37), aby sa zabezpečilo zachovanie účinnej hospodárskej súťaže. Predaj aktivít môže v niektorých oblastiach vyvolať nepriaznivé dôsledky a nemusí byť nevyhnutný na dosiahnutie želaných výsledkov; v tomto prípade by sa malo uprednostniť obmedzenie organického rastu pred predajom aktivít. V niektorých iných oblastiach, najmä tých, ktoré zahŕňajú vnútroštátne trhy s vysokými prekážkami vstupu, môžu byť odpredaje potrebné nato, aby konkurenti mohli vstúpiť na trh a expandovať. Opatrenia na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže by nemali zhoršovať vyhliadky návratu banky k životaschopnosti.

33.

Dozorný úrad bude napokon venovať pozornosť riziku, že reštrukturalizačné opatrenia môžu podkopať jednotný trh a bude pozitívne vnímať opatrenia prispievajúce k tomu, aby trhy jednotlivých štátov zostali otvorené a umožnili súperenie strán. Pokiaľ sa pomoc poskytuje na udržanie finančnej stability a na poskytovanie úverov reálnej ekonomike v štáte EZVO, ktorý je poskytovateľom pomoci, a ak je táto pomoc zároveň viazaná na to, že banka prijímajúca pomoc musí dodržiavať určité ciele pri poskytovaní úverov v iných štátoch EZVO než v štáte poskytujúcom pomoc, potom to možno vnímať ako dôležitý dodatočný pozitívny účinok pomoci. Bude tomu tak najmä vtedy, keď tieto ciele budú pomerne významné v porovnaní s hodnoverným príkladom; keď ich dosiahnutie bude predmetom zodpovedajúceho monitorovania (napríklad prostredníctvom spolupráce medzi orgánmi dohľadu domáceho a hostiteľského štátu); keď v bankovom systéme hostiteľského štátu dominujú banky so sídlom v zahraničí; a kde takéto úverové záväzky boli zosúladené na úrovni Spoločenstva (napríklad v rámci rokovaní o pomoci na zvýšenie likvidity).

34.

Primerané platby za akékoľvek štátne opatrenie sú všeobecne jedným z najvhodnejších prostriedkov na obmedzenie narúšania hospodárskej súťaže, pretože obmedzujú výšku pomoci. V prípade, keď vstupná cena bola stanovená na úrovni, ktorá je z dôvodov finančnej stability značne pod trhovou cenou, potom by sa malo zabezpečiť, aby v pláne reštrukturalizácie (38) boli prehodnotené podmienky finančnej podpory s cieľom znížiť rušivý vplyv podpory.

35.

Na základe posúdenia podľa kritérií uvedených v tomto oddiele sa od bánk využívajúcich štátnu pomoc môže žiadať, aby predali svoje dcérske spoločnosti alebo pobočky, portfóliá zákazníkov alebo obchodné jednotky, alebo aby podnikli iné opatrenia takéhoto charakteru (39), a to aj na domácom retailovom trhu príjemcu pomoci. V záujme toho, aby takéto opatrenia posilnili hospodársku súťaž a znamenali prínos pre vnútorný trh, dané opatrenia by mali vytvárať priaznivé podmienky pre vstup konkurentov a cezhraničné aktivity (40). V súlade s požiadavkou obnovenia životaschopnosti bude dozorný úrad kladne posudzovať takéto štrukturálne opatrenia, ak sa podnikli bez diskriminácie vo vzťahu k podnikaniu v rôznych štátoch EZVO a prispeli tým k zachovaniu charakteru vnútorného trhu v oblasti finančných služieb.

36.

Môže sa takisto žiadať určitá hranica expanzie banky v niektorých obchodných alebo geografických oblastiach, napríklad formou trhovo orientovaných náhrad, ako sú osobitné kapitálové požiadavky, a to v prípadoch, keď by priame reštrikcie oslabovali hospodársku súťaž na trhu, alebo ak je to potrebné na obmedzenie morálneho hazardu. Dozorný úrad bude zároveň venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa predišlo izolačným tendenciám v rámci hraníc jednotlivých štátov a rozdrobeniu jednotného trhu.

37.

Ak sa objektívne ukáže, že je ťažké nájsť kupujúceho pre dcérske spoločnosti alebo iné aktivity či aktíva, dozorný úrad predĺži obdobie vykonania týchto opatrení, pokiaľ sa predloží záväzný harmonogram na zúženie rozsahu podnikania (vrátane odčlenenia určitých druhov obchodu). Obdobie na vykonanie týchto opatrení by však nemalo presiahnuť päť rokov.

38.

Pri posudzovaní rozsahu štrukturálnych opatrení požadovaného na nápravu narúšania hospodárskej súťaže v určitom konkrétnom prípade a s patričným zreteľom na zásadu rovnakého zaobchádzania dozorný úrad vezme do úvahy opatrenia prijaté v prípadoch týkajúcich sa tých istých trhov alebo trhových segmentov v rovnakom čase.

39.

Štátna pomoc sa nesmie použiť na úkor konkurentov, ktorí nedostávajú podobnú verejnú podporu (41).

40.

S výhradou bodu 41 by banka nemala použiť štátnu pomoc na získanie konkurenčných podnikateľských aktivít (42). Táto podmienka by mala platiť najmenej tri roky a jej platnosť môže pokračovať až do konca obdobia reštrukturalizácie v závislosti od zamerania, výšky a časového trvania pomoci.

41.

Za výnimočných okolností a na základe notifikácie môže dozorný úrad schváliť akvizície, ak sú súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže. Proces akvizície by mal rešpektovať zásady rovnakých príležitostí pre všetkých potenciálnych nadobúdateľov a jeho výsledok by mal zaistiť podmienky účinnej hospodárskej súťaže na relevantných trhoch.

42.

V prípade, keď nie je vhodné nariadiť predaj aktivít a/alebo zákaz akvizícií, dozorný úrad môže súhlasiť s tým, že štát EZVO uplatní mechanizmus vrátenia (claw-back), napríklad vo forme poplatkov vyberaných od príjemcov pomoci. To by umožnilo získať späť časť podpory od banky po obnovení jej životaschopnosti.

43.

Pokiaľ sa od bánk, ktoré dostávajú štátnu podporu, žiada, aby spĺňali určité požiadavky poskytovaním úverov reálnej ekonomike, potom sa úver od tejto banky musí poskytovať za komerčných podmienok (43).

44.

Štátnu pomoc nemožno využívať na to, aby sa ponúkali podmienky (napríklad sadzby alebo zábezpeky) nedosiahnuteľné pre konkurentov, ktorí nedostávajú štátnu pomoc. Avšak v prípadoch, kedy by obmedzenia týkajúce sa cenového správania príjemcu neboli vhodné, napríklad preto, lebo by mohli viesť k zníženiu rozsahu účinnej hospodárskej súťaže, štáty EZVO by mali navrhnúť iné, vhodnejšie nápravné opatrenia na zabezpečenie účinnej hospodárskej súťaže, napríklad opatrenia podporujúce vstup na trh Banky rovnako nesmú siahať k štátnej pomoci ako konkurenčnej výhode, keď realizujú na trhu svoje finančné ponuky (44). Tieto obmedzenia by mali zostať v platnosti v závislosti od zamerania, výšky a časového trvania pomoci počas obdobia od troch rokov až po celé obdobie trvania obdobia reštrukturalizácie. Potom by slúžili taktiež ako jednoznačný stimul na urýchlené vrátenie prostriedkov štátu.

45.

Dozorný úrad preskúma aj stupeň otvorenosti trhu a schopnosti sektora vyrovnať sa so zlyhaním bánk. Vo svojom celkovom posúdení môže dozorný úrad zohľadniť prípadné záväzky prijaté príjemcom alebo záväzky zo strany štátu EZVO na prijatie opatrení (45), ktoré by podporili zdravšie a väčšmi súťažne orientované trhy, napríklad vytvorením priaznivých podmienok pre vstup a odchod. Takéto iniciatívy by mohli pri vhodných podmienkach sprevádzať ostatné štrukturálne alebo etické opatrenia, ktoré by sa za bežných okolností požadovali od príjemcu. Záväzok štátu EZVO zaviesť mechanizmy na riešenie ťažkostí bánk v ranom štádiu môže dozorný úrad posudzovať kladne ako prvok podporujúci zdravé a súťažne orientované trhy.

46.

Na overenie toho, či sa plán reštrukturalizácie vykonáva riadne, bude dozorný úrad žiadať pravidelné podrobné správy. Prvú správu bude potrebné predložiť dozornému úradu spravidla najneskôr do šiestich mesiacov od schválenia plánu reštrukturalizácie.

47.

Pri oznámení plánu reštrukturalizácie musí dozorný úrad posúdiť, či je pravdepodobné, že sa prostredníctvom plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť a primerane obmedzí narúšanie hospodárskej súťaže. Ak má dozorný úrad vážne pochybnosti, pokiaľ ide o súlad plánu reštrukturalizácie s príslušnými požiadavkami, potom je povinný začať konanie vo veci formálneho zisťovania, čím sa poskytne tretím stranám možnosť predložiť pripomienky k danému opatreniu a zabezpečiť tak transparentný a jednotný prístup, a zároveň dodržať pravidlá dôvernosti platné pri konaniach vo veci štátnej pomoci.

48.

Dozorný úrad však nemusí začať formálne konanie v prípade, keď plán reštrukturalizácie je úplný a opatrenia sú takého charakteru, že dozorný úrad nemá ďalšie pochybnosti o zlučiteľnosti v zmysle článku 4 ods. 4 časti II Protokolu 3 k Dohode medzi štátmi EZVO o zriadení dozorného úradu a Súdneho dvora. Tak tomu môže byť najmä v prípade, keď určitý štát EZVO z dôvodov právnej istoty a ujasnenia si ďalšieho postupu notifikoval dozornému úradu pomoc, ktorej sprievodným opatrením je plán reštrukturalizácie spĺňajúci všetky podmienky stanovené v tejto kapitole. V takýchto prípadoch dozorný úrad môže prijať konečné rozhodnutie, v ktorom vyhlási, že pomoc na záchranu ako aj pomoc na reštrukturalizáciu sú zlučiteľné v zmysle článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP.

49.

Táto kapitola je odôvodnená súčasnou mimoriadnou krízou finančného sektora a mala by sa preto uplatňovať len obmedzenú dobu. Dozorný úrad uplatní túto kapitolu pri posudzovaní prípadov pomoci na reštrukturalizáciu, ktoré budú dozornému úradu notifikované do 31. decembra 2010. Na pomoc, ktorá nebola notifikovaná, sa budú uplatňovať usmernenia o štátnej pomoci o pravidlách uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci. Dozorný úrad preto uplatní túto kapitolu pri posudzovaní zlučiteľnosti nenotifikovanej pomoci poskytnutej najneskôr 31. decembra 2010.

50.

So zreteľom na to, že táto kapitola vychádza z článku 61 ods. 3 písm. b) Dohody o EHP, dozorný úrad môže prehodnotiť jej obsah a časové trvanie na základe vývoja podmienok na trhu, skúseností získaných pri vybavovaní jednotlivých prípadov a prednostného záujmu o udržanie finančnej stability.