30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/1

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady 2001/748/ES zo 16. októbra 2001 týkajúcim sa podpísania, v mene Európskeho spoločenstva, protokolu Organizácie Spojených národov o nezákonnej výrobe a obchodovaní so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom k Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2) Komisia podpísala uvedený protokol (ďalej len „protokol OSN o strelných zbraniach“) v mene Spoločenstva 16. januára 2002.

(2)

Protokol OSN o strelných zbraniach, ktorého účelom je podporiť, zjednodušiť a posilniť spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom predísť nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a časťami a strelivom, bojovať proti nim a odstrániť ich, nadobudol platnosť 3. júla 2005.

(3)

S cieľom uľahčiť sledovanie pohybu strelných zbraní a účinne bojovať proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a hlavnými časťami a strelivom je potrebné zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi, najmä prostredníctvom lepšieho využívania existujúcich komunikačných kanálov.

(4)

Osobné údaje sa musia spracúvať v súlade s pravidlami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (3) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (4).

(5)

Komisia vo svojom oznámení z 18. júla 2005 o opatreniach na zaistenie väčšej bezpečnosti pri výbušninách, rozbuškách, zariadeniach používaných na výrobu bômb a strelných zbraniach (5) oznámila svoj zámer vykonávať článok 10 protokolu OSN o strelných zbraniach ako súčasť opatrení, ktoré sa musia prijať, aby Únia mohla uzatvoriť protokol.

(6)

Protokol OSN o strelných zbraniach vyžaduje, aby strany zaviedli alebo zlepšili administratívne postupy alebo systémy na vykonávanie účinnej kontroly výroby, označovania, dovozu a vývozu strelných zbraní.

(7)

Súlad s protokolom OSN o strelných zbraniach vyžaduje aj to, aby sa nedovolená výroba alebo nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, ich súčasťami a hlavnými časťami a strelivom kvalifikovalo ako trestný čin a aby sa prijali opatrenia umožňujúce zhabanie položiek, ktoré boli takto vyrobené alebo s ktorými sa obchoduje takýmto spôsobom.

(8)

Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na strelné zbrane, ich súčasti a hlavné časti alebo strelivo, ktoré sú osobitne určené na vojenské účely. Opatrenia na splnenie požiadaviek článku 10 protokolu OSN o strelných zbraniach by sa mali upraviť tak, aby sa pre strelné zbrane na civilné účely zabezpečili zjednodušené postupy. Následne by sa malo zabezpečiť určité zjednodušenie, pokiaľ ide o povolenie na viacnásobné zásielky, opatrenia týkajúce sa tranzitu a dočasného vývozu na legitímne účely.

(9)

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie článku 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý sa týka základných záujmov bezpečnosti členských štátov, a nemá vplyv ani na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (6), ani na smernicu Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (7). Okrem toho protokol OSN o strelných zbraniach a následne ani toto nariadenie sa nevzťahujú na transakcie medzi štátmi, ani na prepravu v rámci štátu v prípadoch, keď by uplatňovanie protokolu ovplyvnilo právo zmluvnej strany prijať opatrenie v záujme národnej bezpečnosti v súlade s chartou Organizácie Spojených národov.

(10)

Smernica 91/477/EHS sa zaoberá prepravou strelných zbraní na civilné účely v rámci územia Únie, zatiaľ čo toto nariadenie sa zameriava na opatrenia týkajúce sa vývozu z colného územia Únie do tretích krajín alebo cez tretie krajiny.

(11)

Strelné zbrane, ich súčasti a hlavné časti a strelivo, ak sa dovážajú z tretích krajín, podliehajú právu Únie, a najmä požiadavkám smernice 91/477/EHS.

(12)

Mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami o vedení evidencie platnými na základe práva Únie.

(13)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie tohto nariadenia, členské štáty by mali prijať opatrenia poskytujúce príslušným orgánom primerané právomoci.

(14)

S cieľom viesť zoznam strelných zbraní, ich súčastí a hlavných častí a streliva, v prípade ktorých sa vyžaduje povolenie na základe tohto nariadenia, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prispôsobenie prílohy I k tomuto nariadeniu prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (8) a prílohe I k smernici 91/477/EHS. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokladov Európskemu parlamentu a Rade.

(15)

Únia prijala súbor colných pravidiel obsiahnutých v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (9), a v jeho vykonávacích ustanoveniach uvedených v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 (10). Zohľadniť by sa malo aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (11), ktorého ustanovenia sa uplatňujú v rôznych fázach podľa jeho článku 188. Žiadne ustanovenie v tomto nariadení neobmedzuje žiadne právomoci v rámci a podľa Colného kódexu Spoločenstva a jeho vykonávacích ustanovení.

(16)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie tohto nariadenia a zabezpečiť, aby sa vykonávali. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(17)

Toto nariadenie nemá vplyv na režim Únie na kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím ustanovený nariadením Rady (ES) č. 428/2009 (12).

(18)

Toto nariadenie je v súlade s inými príslušnými ustanoveniami o strelných zbraniach, ich súčastiach, hlavných častiach a strelive na vojenské účely, stratégiách bezpečnosti, nedovolenom obchodovaní s ručnými zbraňami a ľahkými zbraňami a vývoze vojenskej technológie vrátane spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (13).

(19)

Komisia a členské štáty by sa mali vzájomne informovať o opatreniach prijatých podľa tohto nariadenia a ďalších dôležitých informáciách, ktoré majú k dispozícii v súvislosti s týmto nariadením.

(20)

Toto nariadenie nebráni členským štátom v uplatňovaní ich ústavných pravidiel týkajúcich sa prístupu verejnosti k úradným dokladom vzhľadom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokladom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (14),

1.

„strelná zbraň“ je akákoľvek prenosná zbraň s hlavňou, ktorá vystreľuje, je konštruovaná alebo môže byť upravená tak, aby vystreľovala náboj, strelu alebo projektil pôsobením okamžitého uvoľnenia nahromadenej energie, ako sa uvádza v prílohe I.

Objekt sa považuje za schopný úpravy na uvedenie náboja, strely alebo projektilu do pohybu okamžitým uvoľnením nahromadenej energie, ak:

2.

„súčasti“ sú akékoľvek prvky alebo náhradné súčasti uvedené v prílohe I, osobitne určené pre strelnú zbraň a podstatné pre jej funkciu vrátane hlavne, rámu alebo zásobníka, uzáverov alebo valca, záveru alebo puzdra záveru a akéhokoľvek zariadenia určeného alebo upraveného na tlmenie zvuku vyvolaného výstrelom zo strelnej zbrane;

3.

„hlavné časti“ sú záverový mechanizmus, komora a hlaveň strelnej zbrane, ktoré sú ako oddelené predmety zahrnuté do kategórie tých strelných zbraní, ktorých sú alebo majú byť súčasťou;

4.

„strelivo“ je kompletný náboj alebo jeho komponenty vrátane nábojníc, zápaliek, výmetných náplní, striel a projektilov, ktoré sa používajú v strelnej zbrani, ako sa uvádza v prílohe I, za podmienky, že tieto komponenty samy podliehajú povoleniu v príslušnom členskom štáte;

5.

„znehodnotená strelná zbraň“ je predmet zodpovedajúci z iného hľadiska definícii strelnej zbrane, ktorý bol trvalo znehodnotený deaktiváciou, ktorá zabezpečuje, aby všetky podstatné súčasti strelnej zbrane boli trvalo nefunkčné a nedali sa odstrániť, nahradiť ani upraviť tak, aby sa strelná zbraň mohla znovu akýmkoľvek spôsobom aktivovať.

Členské štáty prijmú kroky zamerané na to, aby tieto opatrenia na deaktiváciu overil príslušný orgán. V rámci tohto overovania členské štáty zabezpečia vydanie osvedčenia alebo záznamu potvrdzujúceho znehodnotenie strelnej zbrane alebo umiestnenie zreteľne viditeľného zodpovedajúceho označenia na strelnú zbraň;

6.

„vývoz“ je:

7.

„osoba“ je fyzická osoba, právnická osoba, a pokiaľ to platné právne predpisy ustanovujú, združenie osôb uznané za spôsobilé vykonávať právne úkony, ale ktoré nemá postavenie právnickej osoby;

8.

„vývozca“ je osoba usadená v Únii, ktorá robí alebo v mene ktorej sa robí vývozné vyhlásenie, t. j. osoba, ktorá je v čase prijatia vyhlásenia zmluvnou stranou zmluvy s adresátom v tretej krajine a má právomoc rozhodnúť o odoslaní položky mimo colného územia Únie. V prípade, že zmluva o vývoze nebola uzatvorená, alebo ak táto osoba nekoná vo svojom mene, potom vývozcom je osoba, ktorá má právomoc rozhodnúť o odoslaní položky mimo colného územia Únie.

Ak právo disponovať strelnými zbraňami, ich súčasťami a hlavnými časťami alebo strelivom získa osoba usadená mimo Únie podľa zmluvy, ktorá tvorí základ vývozu, vývozca sa považuje za zmluvnú stranu usadenú v Únii;

9.

„colné územie Únie“ je územie v zmysle článku 3 nariadenia (EHS) č. 2913/92;

10.

„vývozné colné vyhlásenie“ je úkon, ktorým určitá osoba prejavuje v predpísanej forme a predpísaným spôsobom svoj zámer prepustiť strelné zbrane, ich súčasti a hlavné časti a strelivo do režimu vývozu;

11.

„dočasný vývoz“ je pohyb strelných zbraní, ktoré opúšťajú colné územie Únie a ktoré sú určené na spätný dovoz v lehote nepresahujúcej 24 mesiacov;

12.

„tranzit“ je vykonanie prepravy tovaru, ktorý opúšťa colné územie Únie a prechádza cez územie tretej krajiny alebo viacerých tretích krajín s konečným miestom určenia v inej tretej krajine;

13.

„prekládka“ je tranzit, ktorý zahŕňa fyzickú vykládku tovaru z dopravných prostriedkov použitých na dovoz, po ktorom nasleduje opätovná nakládka na účely spätného vývozu, obvykle na iný dopravný prostriedok;

14.

„vývozné povolenie“ je:

15.

„nedovolené obchodovanie“ je dovoz, vývoz, predaj, dodávka, pohyb alebo prevoz strelných zbraní, ich súčastí a hlavných častí alebo streliva z územia jedného členského štátu alebo cez jeho územie na územie tretej krajiny, ak platí niektorá z týchto podmienok:

16.

„sledovanie“ je systematické sledovanie strelných zbraní, a ak je to možné, aj ich súčastí a hlavných častí a streliva od výrobcu ku kupujúcemu s cieľom pomôcť príslušným orgánom členských štátov pri odhaľovaní, vyšetrovaní a analýze nedovolenej výroby a obchodovania.

a)

transakcie medzi štátmi alebo prepravu v rámci štátu;

b)

strelné zbrane, ich súčasti a hlavné časti a strelivo, ak sú osobitne určené na vojenské účely a v žiadnom prípade na samočinné strelné zbrane;

c)

strelné zbrane, ich súčasti a hlavné časti a strelivo, ak sú určené pre ozbrojené sily, políciu alebo orgány verejnej správy členských štátov;

d)

zberateľov a orgány zaoberajúce sa kultúrnymi a historickými aspektmi strelných zbraní, ich súčastí a hlavných častí a streliva, ktorých na účely tohto nariadenia za také uznal členský štát, na území ktorého sú usadené, za predpokladu, že sú zabezpečené opatrenia týkajúce sa sledovania;

e)

znehodnotené strelné zbrane;

f)

starožitné strelné zbrane a ich repliky, ktoré sú vymedzené v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, za predpokladu, že starožitné strelné zbrane nezahŕňajú strelné zbrane vyrobené po roku 1899.

a)

dovážajúca tretia krajina povolila príslušný dovoz a

b)

tretie krajiny tranzitu, ak existujú, písomne oznámili – a to najneskôr pred odoslaním –, že nemajú námietku proti tranzitu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na:

a)

dátumy vydania a dobu platnosti;

b)

miesto vydania;

c)

krajinu vývozu;

d)

krajinu dovozu;

e)

tretiu krajinu alebo krajiny tranzitu, ak existujú;

f)

adresáta;

g)

konečného príjemcu, ak je známy v čase odoslania;

h)

údaje umožňujúce identifikáciu strelných zbraní, ich súčastí a hlavných častí a streliva a ich množstvo vrátane označenia vzťahujúceho sa na strelné zbrane, a to najneskôr pred odoslaním.

a)

Vývozné povolenie sa nevyžaduje na:

b)

Poľovníci a športoví strelci pri opustení colného územia Únie cez iný členský štát, ako je členský štát ich bydliska príslušným orgánom predložia európsky zbrojný pas ustanovený v článkoch 1 a 12 smernice 91/477/EHS. V prípade cesty lietadlom sa európsky zbrojný pas predloží príslušným orgánom pri odovzdaní príslušných položiek leteckej spoločnosti na prepravu mimo colného územia Únie.

Poľovníci a športoví strelci sa môžu pri opustení colného územia Únie cez členský štát svojho bydliska rozhodnúť predložiť namiesto európskeho zbrojného pasu iný doklad, ktorý príslušné orgány tohto členského štátu považujú za platný na tento účel.

c)

Príslušné orgány členského štátu pozastavia na obdobie nepresahujúce 10 dní proces vývozu alebo v prípade potreby inak zabránia tomu, aby strelné zbrane, ich súčasti a hlavné časti alebo strelivo opustili colné územie Únie cez tento členský štát, ak majú dôvodné podozrenie, že dôvody, ktoré uviedli poľovníci alebo športoví strelci, nie sú v súlade s príslušnými kritériami a povinnosťami ustanovenými v článku 10. Za výnimočných okolností a z náležite zdôvodnených príčin sa lehota uvedená v tomto písmene môže predĺžiť na 30 dní.

a)

spätný vývoz strelných zbraní po dočasnom použití na oceňovanie alebo nepredajnú výstavu, alebo aktívny zušľachťovací styk na opravu pod podmienkou, že strelné zbrane zostanú vo vlastníctve osoby usadenej mimo colného územia Únie a strelné zbrane sa spätne vyvezú tejto osobe;

b)

spätný vývoz strelných zbraní, ich súčastí a hlavných častí a streliva v prípade, že sú dočasne uskladnené od okamihu, keď vstúpia na colné územie Únie, až po jeho opustenie;

c)

dočasný vývoz strelných zbraní na účel ocenenia a opravy a nepredajnej výstavy pod podmienkou, že vývozca zdôvodní zákonné vlastníctvo týchto strelných zbraní a vyváža ich v colnom režime pasívny zušľachťovací styk alebo colnom režime dočasný vývoz.

a)

ich záväzkov a povinností ako strán príslušných medzinárodných dojednaní o kontrole vývozu alebo príslušných medzinárodných zmlúv;

b)

aspektov vnútroštátnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane tých, na ktoré sa vzťahuje spoločná pozícia 2008/944/SBZP;

c)

aspektov zamýšľaného konečného použitia, adresáta, určeného konečného príjemcu a rizika zneužitia.

a)

odmietnu udeliť vývozné povolenie, ak žiadateľ má záznam v registri trestov týkajúci sa konania, ktoré je trestným činom uvedeným v článku 2 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (15), alebo akékoľvek iného konania za predpokladu, že je trestným činom, ktorého spáchanie sa trestá odňatím slobody s hornou hranicou najmenej štyri roky alebo závažnejším trestom;

b)

zrušia, pozastavia, zmenia alebo odvolajú vývozné povolenie, ak podmienky na jeho udelenie nie sú splnené alebo už nie sú splnené.

a)

získať informácie o akejkoľvek objednávke alebo transakcii zahŕňajúcej strelné zbrane, ich súčasti, hlavné časti a strelivo a

b)

zistiť, či sa riadne uplatňujú opatrenia týkajúce sa kontroly vývozu, medzi ktoré môže patriť najmä právo vstupu do priestorov osôb so záujmom o vývoznú transakciu.

a)

pri udeľovaní povolenia neboli zohľadnené príslušné informácie alebo

b)

od udelenia povolenia sa značne zmenili okolnosti.

a)

podrobnosti o vývozcoch, ktorých žiadosť o povolenie bola zamietnutá, alebo o vývozcoch, ktorí podliehajú rozhodnutiam prijatým členskými štátmi podľa článku 11;

b)

údaje o adresátoch alebo iných subjektoch zapojených do podozrivých činností, a ak sú k dispozícii, údaje o nimi využívaných trasách.

30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/16

(1)

Komisia vo svojej správe zo 4. mája 2007 určenej Rade a Európskemu parlamentu posúdila podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 (3) používanie fosfátov v detergentoch. V nadväznosti na ďalšiu analýzu sa dospelo k záveru, že používanie fosfátov v spotrebiteľských detergentoch určených na pranie a spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu by sa malo obmedziť s cieľom znížiť podiel fosfátov z detergentov na riziku eutrofizácie a znížiť náklady na odstraňovanie fosfátov v čistiarňach odpadových vôd. Tieto úspory na nákladoch prevyšujú náklady na zmenu zloženia spotrebiteľských detergentov určených na pranie pomocou alternatív k fosfátom.

(2)

Efektívne alternatívy k spotrebiteľským detergentom určených na pranie založeným na fosfátoch si vyžadujú malé množstvo iných zlúčenín fosforu, najmä fosfonátov, ktoré by mohli pri používaní vo vyšších množstvách znamenať hrozbu pre životné prostredie. Je dôležité podporovať pri výrobe spotrebiteľských detergentov určených na pranie a spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu používanie alternatívnych látok s priaznivejším dopadom na životné prostredie, ako majú fosfáty a iné zlúčeniny fosforu, tieto látky by pritom nemali za bežného použitia vytvárať žiadne riziko pre ľudí a/alebo životné prostredie alebo by toto riziko malo byť nízke. Na hodnotenie týchto látok by sa preto mal v prípade potreby použiť systém REACH (4).

(3)

Interakcia medzi fosfátmi a inými zlúčeninami fosforu si vyžaduje starostlivý výber rozsahu a úrovne obmedzenia používania fosfátov v spotrebiteľských detergentoch určených na pranie a spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu. Obmedzenie by sa malo vzťahovať nielen na fosfáty, ale aj na všetky zlúčeniny fosforu, aby sa predišlo jednoduchému nahradeniu fosfátov inými zlúčeninami fosforu. Limit obsahu fosforu by mal byť dostatočne nízky, aby sa účinne zabránilo predaju spotrebiteľských detergentov určených na pranie na báze fosforu, a zároveň dostatočne vysoký, aby sa umožnilo minimálne množstvo fosfonátov potrebné na výrobu alternatív.

(4)

V súčasnosti nie je vhodné rozšíriť obmedzenie na používanie fosfátov a iných zlúčenín fosforu v spotrebiteľských detergentoch určených na pranie a v spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu na priemyselné a inštitucionálne detergenty na úrovni Únie, pretože nie sú k dispozícii vhodné technicky a ekonomicky uskutočniteľné alternatívy k používaniu fosfátov v uvedených detergentoch. Čo sa týka spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu, je možné, že v blízkej budúcnosti budú dostupnejšie alternatívy. Je preto vhodné ustanoviť obmedzenie na používanie fosfátov v týchto detergentoch. Takéto obmedzenie by sa malo uplatňovať od dátumu v budúcnosti, ku ktorému sa očakáva, že budú široko dostupné alternatívy k fosfátom s cieľom podnietiť vývoj nových produktov. Je tiež vhodné vymedziť maximálne povolený obsah fosforu na základe dôkazov vrátane jestvujúcich vnútroštátnych obmedzení pre fosfor v spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu. Je však tiež potrebné zabezpečiť, aby Komisia predtým, než sa toto obmedzenie začne uplatňovať v celej Únii, vykonala hodnotenie hraničnej hodnoty stanovenej na najnovších dostupných údajoch, a ak to bude odôvodnené, predložila legislatívny návrh. Toto hodnotenie by sa malo vzťahovať na dopad spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu s úrovňami fosforu nad i pod hraničnou hodnotou stanovenou v prílohe VIa a dopad alternatív na životné prostredie, priemysel a spotrebiteľov s prihliadnutím na otázky ich nákladov, dostupnosti, účinnosti čistenia a dopadu na čistenie odpadových vôd.

(5)

Jedným z cieľov tohto nariadenia je ochrana životného prostredia znižovaním eutrofizácie spôsobovanej fosforom v detergentoch používaných spotrebiteľmi. Nebolo by preto vhodné nútiť členské štáty, ktoré už uplatňujú obmedzenia týkajúce sa fosforu v spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu, aby tieto obmedzenia prijali predtým, než sa obmedzenie Únie začne uplatňovať. Okrem toho je žiaduce, aby členské štáty mohli postupne zavádzať obmedzenia stanovené v tomto nariadení čo najskôr.

(6)

Na účely uľahčenia výkladu by sa malo vymedzenie pojmu „čistenie“ zahrnúť do nariadenia (ES) č. 648/2004 namiesto odkazu na príslušnú normu ISO a mali by sa tiež uviesť vymedzenia pojmov „spotrebiteľský detergent určený na pranie“ a „spotrebiteľský detergent pre automatické umývačky riadu“. Okrem toho je vhodné objasniť vymedzenie pojmu „uvedenie na trh“ a zaviesť vymedzenie pojmu „sprístupnenie na trhu“.

(7)

S cieľom poskytovať presné informácie v najkratšom možnom čase je vhodné modernizovať spôsob, akým Komisia zverejňuje zoznamy príslušných orgánov a schválených laboratórií.

(8)

S cieľom prispôsobiť nariadenie (ES) č. 648/2004 vedeckému a technickému pokroku, zaviesť ustanovenia o detergentoch na báze rozpúšťadla a s cieľom zaviesť príslušné individuálne limity koncentrácie pre vonné alergény na základe rizík by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu, ktoré sú potrebné na splnenie týchto cieľov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Komisia by pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov mala zabezpečiť simultánne, včasné a primerané zasielanie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(9)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá o sankciách za porušenie nariadenia (ES) č. 648/2004 a zabezpečiť, aby sa vykonávali. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(10)

Je vhodné stanoviť odložené uplatňovanie obmedzení stanovených v tomto nariadení, aby sa hospodárskym subjektom, najmä malým a stredným podnikom, umožnilo zmeniť zloženie ich spotrebiteľských detergentov určených na pranie na báze fosfátov a spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu použitím alternatív počas ich obvyklého cyklu zmien zloženia s cieľom minimalizovať ich náklady.

(11)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to zníženie podielu fosfátov zo spotrebiteľských detergentov na riziku eutrofizácie, zníženie nákladov na odstraňovanie fosfátov v čistiarňach odpadových vôd a zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu spotrebiteľských detergentov určených na pranie a spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na to, že vnútroštátne opatrenia s rozdielnymi technickými špecifikáciami nemôžu zabezpečiť celkové zlepšenie kvality vody prekračujúcej štátne hranice, a je možné ich z tohto dôvodu lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(12)

Nariadenie (ES) č. 648/2004 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 1 ods. 2 sa tretia a štvrtá zarážka nahrádzajú takto a dopĺňa sa piata zarážka:

2.

Článok 2 sa mení a dopĺňa takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 4a

Obmedzenia obsahu fosfátov a iných zlúčenín fosforu

Detergenty uvedené v prílohe VIa, ktoré nie sú v súlade s obmedzeniami týkajúcimi sa obsahu fosfátov a iných zlúčenín fosforu stanovenými v uvedenej prílohe, sa nesmú uvádzať na trh od dátumov v nej stanovených.“

4.

V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Komisia zverejní zoznamy príslušných orgánov uvedených v odseku 1 a schválených laboratórií uvedených v odseku 2.“

5.

V článku 11 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   Okrem toho sa na obaloch spotrebiteľských detergentov určených na pranie a spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu uvedú informácie stanovené v oddiele B prílohy VII.“

6.

V článku 12 sa vypúšťa odsek 3

7.

Články 13 a 14 sa nahrádzajú takto:

„Článok 13

Úprava príloh

1.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 13a prijať delegované akty týkajúce sa zavedenia zmien a doplnení potrebných na prispôsobenie príloh I až IV, VII a VIII vedeckému a technickému pokroku. Komisia vždy, keď je to možné, použije európske normy.

2.   Komisia je splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 13a s cieľom zaviesť zmeny a doplnenia príloh k tomuto nariadeniu, pokiaľ ide o detergenty na báze rozpúšťadla.

3.   Ak Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov stanoví na základe rizík individuálne limity koncentrácie pre vonné alergény, Komisia prijme delegované akty v súlade s článkom 13a na príslušnú úpravu limitu 0,01 % stanoveného v oddiele A prílohy VII.

Článok 13a

Výkon delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 19. apríla 2012. Komisia do 19. júla 2016 predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na ďalšie obdobie piatich rokov, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého takého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 14

Doložka o voľnom pohybe

1.   Členské štáty nezakážu, neobmedzia ani nepozdržia sprístupňovanie detergentov a/alebo povrchovo aktívnych látok v detergentoch na trhu, ak tieto spĺňajú požiadavky tohto nariadenia, na základe toho, čo je obsahom tohto nariadenia.

2.   Členské štáty môžu zachovať alebo stanoviť vnútroštátne pravidlá týkajúce sa obmedzení obsahu fosfátov a iných zlúčenín fosforu v detergentoch, pre ktoré nie sú v prílohe VIa stanovené žiadne obmedzenia obsahu, najmä keď je to odôvodnené napríklad ochranou verejného zdravia alebo životného prostredia a keď sú k dispozícii technicky a ekonomicky uskutočniteľné alternatívy.

3.   Členské štáty môžu zachovať vnútroštátne pravidlá, ktoré boli v platnosti 19. marca 2012, týkajúce sa obmedzení obsahu fosfátov a iných zlúčenín fosforu v detergentoch, na ktoré sa zatiaľ neuplatňujú obmedzenia stanovené v prílohe VIa. Takéto existujúce vnútroštátne opatrenia sa oznámia Komisii do 30. septembra 2012 a môžu zostať v platnosti do dátumu, od ktorého sa budú uplatňovať obmedzenia stanovené v prílohe VIa.

4.   Od 19. marca 2012 do 31. decembra 2016 členské štáty môžu prijímať vnútroštátne pravidlá, ktorými sa vykonávajú obmedzenia obsahu fosfátov a iných zlúčenín fosforu ustanovených v bode 2 prílohy VIa, keď je to odôvodnené napríklad ochranou verejného zdravia alebo životného prostredia a keď sú k dispozícii technicky a ekonomicky uskutočniteľné alternatívy. Členský štát oznámi takéto opatrenia Komisii v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (5).

5.   Komisia zverejní zoznam príslušných vnútroštátnych opatrení uvedených v odsekoch 3 a 4.

8.

V článku 15 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak má členský štát opodstatnené dôvody domnievať sa, že určitý detergent, hoci je v súlade s požiadavkami tohto nariadenia, predstavuje riziko pre bezpečnosť ľudí alebo zvierat alebo riziko pre životné prostredie, môže prijať všetky potrebné dočasné opatrenia, úmerné povahe rizika, s cieľom zaručiť, aby tento detergent dané riziko už nespôsoboval, bol stiahnutý z trhu alebo z obehu v rámci rozumnej lehoty alebo aby bola jeho dostupnosť inak obmedzená.

Členský štát bezodkladne to oznámi ostatným členským štátom a Komisii a uvedie dôvody pre svoje rozhodnutie.“

9.

Článok 16 sa nahrádza takto:

„Článok 16

Správa

1.   Komisia do 31. decembra 2014 prostredníctvom dôkladného posúdenia, berúc do úvahy informácie od členských štátov o obsahu fosforu v spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu uvedených na trh na ich území a vzhľadom na existujúce alebo nové vedecké informácie, ktoré má k dispozícii o látkach obsiahnutých vo fosfátových a alternatívnych zloženiach, vyhodnotí, či by sa obmedzenie stanovené v bode 2 prílohy VIa malo zmeniť. Toto posúdenie bude zahŕňať analýzu dopadu spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu s úrovňami fosforu nad i pod hraničnou hodnotou stanovenou v prílohe VIa na životné prostredie, priemysel a spotrebiteľov s prihliadnutím na otázky nákladov, dostupnosti, účinnosti čistenia a dopadu na čistenie odpadových vôd. Komisia predloží toto dôkladné posúdenie Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Ak Komisia na základe dôsledného posúdenia uvedeného v odseku 1 usúdi, že obmedzenia fosfátov a iných zlúčenín fosforu používaných v spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu si vyžadujú revíziu, predloží do 1. júla 2015 príslušný legislatívny návrh. Akýkoľvek takýto návrh musí mať za cieľ minimalizáciu negatívneho dopadu všetkých spotrebiteľských detergentov pre automatické umývačky riadu na širšie životné prostredie s prihliadnutím na akékoľvek ekonomické náklady zistené v tomto dôkladnom posúdení. Ak Európsky parlament a Rada na základe takéhoto návrhu do 31. decembra 2016 nerozhodnú inak, hodnota limitu stanovená v bode 2 prílohy VIa sa stane obmedzením obsahu fosforu v spotrebiteľských detergentoch pre automatické umývačky riadu od dátumu stanoveného v tomto bode.“

10.

Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Môžu to byť aj vhodné opatrenia umožňujúce príslušným orgánom členských štátov zabrániť, aby boli dodávané na trh detergenty alebo aktívne látky pre detergenty, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty Komisii bezodkladne oznámia uvedené ustanovenia a akékoľvek zmeny a doplnenia týkajúce sa uvedených ustanovení.

Uvedené pravidlá zahŕňajú opatrenia, ktoré umožňujú príslušným orgánov členských štátov zadržať zásielky detergentov, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením.“

11.

Text uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha VIa k nariadeniu (ES) č. 648/2004.

12.

Príloha VII sa mení a dopĺňa takto:

30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/22

(1)

Vytvorenie integrovaného trhu s elektronickými platbami v eurách bez rozdielov medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami je nevyhnutné na náležité fungovanie vnútorného trhu. Na tento účel je cieľom projektu jednotnej oblasti platieb v eurách (ďalej len „SEPA“ – Single Euro Payments Area) vypracovať spoločné celoúniové platobné služby, ktorými sa nahradia súčasné vnútroštátne platobné služby. V dôsledku zavedenia otvorených spoločných platobných noriem, pravidiel a postupov a prostredníctvom integrovaného spracúvania platieb by SEPA mala poskytovať občanom a podnikom Únie bezpečné, ľahko použiteľné a spoľahlivé platobné služby v eurách za konkurencieschopné ceny. Toto by malo platiť v prípade platieb SEPA na vnútroštátnej aj cezhraničnej úrovni, za rovnakých základných podmienok a v súlade s rovnakými právami a povinnosťami bez ohľadu na miesto v rámci Únie. Projekt SEPA by sa mal dokončiť spôsobom, ktorý uľahčí prístup nových subjektov vstupujúcich na trh a vývoj nových produktov, vytvorí priaznivé podmienky na zvýšenú mieru hospodárskej súťaže v oblasti platobných služieb a na neobmedzovaný rozvoj a rýchlu celoúniovú implementáciu inovácií súvisiacich s platbami. Následne by zlepšenie úspor z rozsahu, zvýšenie prevádzkovej efektivity a posilnenie hospodárskej súťaže mali viesť k tlaku na znižovanie cien za elektronické platobné služby v eurách, ktoré predstavujú najlepšie riešenie spomedzi podobných služieb. Toto by malo mať významné účinky najmä v členských štátoch, kde sú platby relatívne drahé v porovnaní s inými členskými štátmi. Prechod na SEPA by preto pre používateľov platobných služieb vo všeobecnosti, a konkrétne pre spotrebiteľov, nemal byť sprevádzaný celkovými cenovými nárastmi. Práve naopak, ak je používateľ platobných služieb spotrebiteľom, mala by sa podporovať zásada neuplatňovania vyšších poplatkov. Komisia bude pokračovať v monitorovaní vývoja cien v platobnom sektore a je vyzvaná, aby každoročne poskytla analýzu tohto vývoja.

(2)

Úspech SEPA je veľmi dôležitý z ekonomického aj politického hľadiska. SEPA je úplne v súlade so stratégiou Európa 2020, ktorej cieľom je inteligentnejšie hospodárstvo, v ktorom je prosperita výsledkom inovácií a efektívnejšieho využívania dostupných zdrojov. Európsky parlament prostredníctvom svojich uznesení z 12. marca 2009 (4) o zavedení projektu SEPA a 10. marca 2010 (5) o uplatňovaní projektu SEPA, ako aj Rada vo svojich záveroch prijatých 2. decembra 2009 zdôraznili dôležitosť dosiahnutia rýchlej migrácie na projekt SEPA.

(3)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu (6) sa stanovuje moderný právny základ pre vytvorenie vnútorného trhu s platbami, pre ktorý je SEPA základným prvkom.

(4)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve (7) sa takisto ustanovuje niekoľko opatrení na uľahčenie úspechu SEPA, ako napr. rozšírenie zásady rovnakých poplatkov na cezhraničné inkasá a dosiahnuteľnosť inkás.

(5)

Samoregulačné úsilie európskeho bankového sektora prostredníctvom iniciatívy SEPA sa ukázalo ako nedostatočné na to, aby bolo motorom harmonizovanej migrácie na celoúniové schémy úhrad a inkás na strane ponuky i dopytu. Konkrétne, záujmy spotrebiteľov a iných používateľov neboli dostatočne a transparentne zohľadnené. Mal by sa vypočuť hlas všetkých príslušných zúčastnených strán. Tento samoregulačný proces navyše nepodliehal vhodným mechanizmom riadenia, čím sa môže čiastočne vysvetliť pomalé prijímanie produktov SEPA na strane dopytu. Hoci nedávne zriadenie Rady SEPA predstavuje výrazné zlepšenie v riadení projektu SEPA, riadenie ostáva v podstate a z formálneho hľadiska stále v rukách Európskej platobnej rady (ďalej len „EPR“ – European Payments Council). Komisia by preto mala do konca roku 2012 prehodnotiť mechanizmy správy celého projektu SEPA a v prípade potreby predložiť návrh. V tomto prehodnotení by sa mali preskúmať okrem iného zloženie EPR, vzájomné vzťahy medzi EPR a spoločnou riadiacou štruktúrou, ako napr. Radou EPA, a úloha tejto spoločnej štruktúry.

(6)

Iba rýchlou a komplexnou migráciou na celoúniové úhrady a inkasá sa dosiahnu všetky prínosy integrovaného platobného trhu, aby sa mohli eliminovať vysoké náklady na súbežné prevádzkovanie tzv. tradičných produktov a produktov SEPA. Mali by sa preto ustanoviť pravidlá, ktoré by sa vzťahovali na uskutočňovanie všetkých úhrad a inkás v eurách v Únii. Do tejto fázy by sa však nemali zahrnúť kartové transakcie, pretože na spoločných štandardoch pre kartové transakcie v Únii sa stále pracuje. Poukazovanie peňazí, interne spracúvané platby, platobné transakcie veľkých súm, platby medzi poskytovateľmi platobných služieb na vlastný účet a platby prostredníctvom mobilného telefónu alebo akýchkoľvek iných telekomunikačných prostriedkov alebo digitálneho alebo počítačového zariadenia by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti týchto pravidiel, pretože tieto platobné služby nie sú porovnateľné s úhradami ani inkasami. Platobná transakcia by však mala byť zahrnutá v prípadoch, keď sa ako prostriedok na jej iniciovanie na predajnom mieste alebo na diaľku použije platobná karta alebo iné zariadenie, napríklad mobilný telefón, čoho priamym výsledkom je úhrada alebo inkaso na alebo z platobného účtu identifikovateľného existujúcim národným základným číslom bankového účtu (BBAN) alebo medzinárodným číslom bankového účtu (IBAN) alebo z neho. Vzhľadom na špecifické vlastnosti platieb spracúvaných prostredníctvom platobných systémov pre platby vysokej hodnoty, akými je ich vysoká priorita, naliehavosť a predovšetkým ich vysoká hodnota, nie je navyše vhodné, aby sa toto nariadenie vzťahovalo na uvedené platby. Z tohto nariadenia by nemali byť vyňaté platby inkasom, pokiaľ platiteľ vyslovene nepožiadal o vykonanie platby prostredníctvom platobného systému pre platby vysokej hodnoty.

(7)

V súčasnosti existuje niekoľko platobných služieb, hlavne pokiaľ ide o platby cez internet, ktoré takisto používajú číslo IBAN a identifikačný kód banky (BIC) a sú založené na úhradách a inkasách, no ktoré majú dodatočné vlastnosti. Predpokladá sa, že tieto služby sa rozšíria za ich súčasné národné hranice, pričom by mohli napĺňať spotrebiteľský dopyt po inovačných, bezpečných a nenákladných platobných službách. Aby sa takéto služby nevytlačili z trhu, konečné termíny na úhrady a inkasá ustanovené v tomto nariadení by sa mali vzťahovať iba na úhrady alebo inkasá tvoriace základ týchto transakcií.

(8)

Pri prevažnej väčšine platobných transakcií v Únii je možné identifikovať jednoznačný platobný účet iba použitím čísla IBAN bez toho, aby sa navyše uvádzal kód BIC. Vzhľadom na túto skutočnosť banky v niektorých členských štátoch už zriadili adresár, databázu alebo iné technické prostriedky na identifikáciu kódu BIC zodpovedajúceho konkrétnemu číslu IBAN. BIC sa požaduje len vo veľmi malom zostávajúcom počte prípadov. Povinnosť poskytovať spolu s číslom IBAN vždy aj kód BIC, ktorá je uložená všetkým platiteľom a príjemcom v rámci Únie, sa pri malom počte prípadov, kedy je to v súčasnosti potrebné, javí ako neodôvodnená a neprimeraná záťaž. Oveľa jednoduchším prístupom by bolo, keby poskytovatelia platobných služieb a iné strany tento problém vyriešili a odstránili tieto prípady, keď platobný účet nemožno jednoznačne identifikovať príslušným číslom IBAN. Mali by sa preto vytvoriť technické prostriedky, aby všetci používatelia mohli jednoznačne identifikovať platobný účet samotným číslom IBAN.

(9)

Aby sa úhrady mohli uskutočniť, musí byť dosiahnuteľný platobný účet príjemcu platby. Preto by sa s cieľom povzbudiť úspešné zavádzanie celoúniových služieb v oblasti poskytovania úhrad a inkás mala v celej Únii zaviesť povinnosť dosiahnuteľnosti. S cieľom zlepšiť transparentnosť je ďalej vhodné skonsolidovať túto povinnosť a povinnosť dosiahnuteľnosti pri inkasách, ktoré sú už zavedené podľa nariadenia (ES) č. 924/2009, do jediného právneho aktu. Všetky platobné účty príjemcu dosiahnuteľné pre vnútroštátne úhrady by mali byť dosiahnuteľné tiež prostredníctvom celoúniovej schémy úhrad. Všetky platobné účty platiteľa dosiahnuteľné pre vnútroštátne inkaso by mali byť tiež dosiahnuteľné prostredníctvom celoúniovej schémy inkás. Toto by sa malo uplatňovať bez ohľadu na to, či sa poskytovateľ platobných služieb rozhodne zapojiť do príslušnej schémy úhrad alebo inkás.

(10)

Technická interoperabilita je nevyhnutným predpokladom pre hospodársku súťaž. S cieľom vytvoriť integrovaný trh elektronických platobných systémov v eurách je nevyhnutné, aby spracúvanie úhrad a inkás nebolo obmedzované obchodnými pravidlami alebo technickými prekážkami, napríklad povinnou účasťou vo viac ako jednom systéme na vyrovnanie cezhraničných platieb. Úhrady a inkasá by sa mali uskutočňovať v rámci schémy, ktorej základné pravidlá schvália poskytovatelia platobných služieb zastupujúci väčšinu poskytovateľov platobných služieb z väčšiny členských štátov a tvoriaci väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci Únie, a sú rovnaké pre cezhraničné transakcie a výhradne vnútroštátne transakcie úhrad a inkás. Ak existuje viac ako jeden platobný systém na spracúvanie takýchto platieb, tieto platobné systémy by mali byť interoperabilné prostredníctvom použitia celoúniových a medzinárodných noriem tak, aby všetci používatelia a všetci poskytovatelia platobných služieb mohli čerpať výhody z hladkého priebehu maloobchodných platieb v eurách v celej Únii.

(11)

Vzhľadom na osobitné charakteristiky obchodného trhu, kde všetky medzipodnikové schémy úhrad alebo inkasa musia spĺňať všetky ostatné ustanovenia tohto nariadenia vrátane toho, že musia mať rovnaké pravidlá pre cezhraničné a vnútroštátne transakcie, požiadavka, že účastníci zastupujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb vo väčšine členských štátov, by sa mala uplatňovať iba v tom zmysle, že poskytovatelia platobných služieb poskytujúci medzipodnikové služby úhrad alebo inkasa by mali zastupovať väčšinu poskytovateľov platobných služieb vo väčšine členských štátov, v ktorých sú takéto služby dostupné, a mali by predstavovať väčšinu poskytovateľov platobných služieb v Únii, ktorí takéto služby poskytujú.

(12)

Je nevyhnutné identifikovať technické požiadavky jednoznačne určujúce vlastnosti, ktoré musia spĺňať celoúniové platobné schémy vypracúvané podľa príslušných mechanizmov správy a riadenia, aby sa zaistila interoperabilita medzi platobnými systémami. Takéto technické požiadavky by nemali obmedzovať flexibilitu a inovácie a mali by byť otvorené a neutrálne voči možnému rozvoju a zlepšeniu na platobnom trhu. Technické požiadavky by sa mali navrhnúť s ohľadom na osobitné vlastnosti úhrad a inkás, najmä s ohľadom na údaje obsiahnuté v platobnej správe.

(13)

Je dôležité prijať opatrenia na posilnenie dôvery používateľov platobných služieb v používanie takýchto služieb, najmä pokiaľ ide o inkasá. Tieto opatrenia by mali umožniť platiteľom dať pokyn svojim poskytovateľom platobných služieb na obmedzenie inkás na určitú sumu alebo určitú periodicitu a vytvoriť osobitné pozitívne alebo negatívne zoznamy príjemcov. V rámci zriadenia celoúniových schém inkás je vhodné, aby spotrebitelia mohli využívať tieto kontroly. V záujme praktického vykonávania kontrol príjemcov je však dôležité, aby poskytovatelia platobných služieb mali možnosť vykonávať kontroly na základe čísla IBAN a počas prechodného obdobia, a to ale len v prípade potreby, na základe kódu BIC alebo iného jedinečného identifikátora veriteľa uvedených príjemcov. Ďalšie príslušné práva používateľov sú už ustanovené v smernici 2007/64/ES a mali by byť úplne zabezpečené.

(14)

Technická normalizácia je míľnikom pre integráciu sietí, ako napr. platobného trhu Únie. Používanie štandardov vyvinutých medzinárodnými alebo európskymi normalizačnými orgánmi by malo byť od príslušného dátumu povinné pre všetky relevantné transakcie. V kontexte platieb sú takýmito povinnými štandardmi IBAN, BIC a norma pre správy vo finančných službách ISO 20022 XML. Používanie týchto noriem všetkými poskytovateľmi platobných služieb je preto podmienkou úplnej interoperability v celej Únii. Najmä povinné používanie IBAN a BIC by sa tam, kde je to potrebné, malo presadzovať prostredníctvom komplexnej komunikácie a uľahčovacích opatrení v členských štátoch, aby sa umožnil hladký a ľahký prechod na celoúniové úhrady a inkasá, a to najmä pre spotrebiteľov. Poskytovatelia platobných služieb by mali mať možnosť dohodnúť sa bilaterálne alebo multilaterálne na rozšírení základnej latinskej znakovej sady s cieľom podpory regionálnych variácií štandardných správ SEPA.

(15)

Je absolútne nevyhnutné, aby všetky zúčastnené strany, a najmä občania Únie, boli riadne a včas informovaní, aby boli plne pripravení na zmeny, ktoré prináša SEPA. Kľúčové zúčastnené strany, ako sú poskytovatelia platobných služieb, verejná správa a národné centrálne banky, ako aj iní používatelia pravidelných platieb vo veľkom rozsahu by preto mali uskutočňovať špecifické a rozsiahle informačné kampane primerané potrebe a prispôsobené podľa potreby ich publiku, aby sa zvýšilo povedomie verejnosti a aby sa občania pripravili na prechod na systém SEPA. Treba predovšetkým oboznámiť občanov o prechode z BBAN na IBAN. Národné koordinačné výbory SEPA sú najkvalifikovanejšie na koordináciu takýchto informačných kampaní.

(16)

S cieľom umožniť zosúladený transformačný proces v záujme zabezpečenia prehľadnosti a jednoduchosti pre spotrebiteľov je vhodné stanoviť jednotný termín prechodu, do ktorého by mali všetky úhrady a inkasá spĺňať tieto technické požiadavky, pričom trh by sa zároveň mal nechať otvorený pre ďalší vývoj a inovácie.

(17)

Počas prechodného obdobia by mali mať členské štáty možnosť povoliť poskytovateľom platobných služieb, aby spotrebiteľom umožnili naďalej používať BBAN pri vnútroštátnych platobných transakciách pod podmienkou, že sa zabezpečí interoperabilita technickým a bezpečným konvertovaním BBAN do príslušného jednoznačného identifikátora platobného účtu príslušným poskytovateľom platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb by v súvislosti s touto službou nemal vyberať žiadne priame ani nepriame poplatky.

(18)

Hoci je úroveň rozvoja služieb úhrad a inkás v jednotlivých členských štátoch odlišná, stanovenie spoločného termínu realizácie na konci primeraného obdobia, ktoré by umožnilo uskutočniť všetky potrebné procesy, by prispelo ku koordinovanej, koherentnej a integrovanej migrácii na SEPA a pomohlo by zabrániť vzniku dvojrýchlostného systému SEPA, ktorý by spôsobil ešte väčší zmätok medzi spotrebiteľmi.

(19)

Poskytovatelia a používatelia platobných služieb by mali mať dostatočný čas na prispôsobenie sa technickým požiadavkám, pričom však tento čas na prispôsobenie by nemal zbytočne odďaľovať výhody spotrebiteľov alebo penalizovať úsilie iniciatívnych poskytovateľov, ktorí už prešli na systém SEPA. V prípade vnútroštátnych a cezhraničných platobných transakcií by mali poskytovatelia platobných služieb poskytovať svojim retailovým klientom potrebné technické služby, aby sa zabezpečil hladký a bezpečný prechod na technické požiadavky ustanovené v tomto nariadení.

(20)

V súvislosti s obchodnými modelmi pre inkasá je dôležité zabezpečiť právnu istotu subjektom v platobnom sektore. Regulácia multilaterálnych výmenných poplatkov (MVP) pri inkasách je nevyhnutná, aby sa medzi poskytovateľmi platobných služieb vytvorili neutrálne podmienky hospodárskej súťaže a aby sa umožnil rozvoj jednotného trhu s inkasami. Takéto poplatky za transakcie, ktoré sú odopreté, odmietnuté, vrátené alebo stornované, pretože ich nemožno náležite vykonať alebo si vyžadujú mimoriadne spracovanie (tzv. transakcie typu R, u ktorých písmeno R môže znamenať napríklad: odopretie, odmietnutie, vrátenie, stornovanie, odvolanie alebo žiadosť o zrušenie), by na jednotnom trhu mohli pomôcť alokovať náklady efektívnym spôsobom. Pri vytváraní účinného európskeho trhu s inkasom by sa preto javilo prínosné zakázať multilaterálny výmenný poplatok za transakciu. Napriek tomu by poplatky za transakcie typu R mali byť povolené za predpokladu, že spĺňajú určité podmienky. Poskytovatelia platobných služieb musia spotrebiteľom v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľa poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie o poplatkoch za transakcie typu R. V každom prípade by transakciami typu R nemalo byť dotknuté uplatňovanie článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Okrem toho treba poznamenať, že inkasá a platby kartou majú vo všeobecnosti rôzne vlastnosti, najmä pokiaľ ide o väčšiu možnosť príjemcov motivovať platiteľov k používaniu inkasa prostredníctvom už vopred uzatvorenej zmluvy medzi príjemcom a platiteľom, zatiaľ čo pri platbách kartou žiadna takáto vopred uzatvorená zmluva neexistuje a platobná transakcia je často izolovanou a nepravidelnou udalosťou. Preto ustanoveniami o multilaterálnych výmenných poplatkoch pre inkasá nie je dotknutá analýza multilaterálnych výmenných poplatkov podľa pravidiel hospodárskej súťaže Únie v oblasti transakcií prostredníctvom platobnej karty. Zákaz podľa tohto nariadenia sa nevzťahuje na ďalšie doplnkové služby v prípade, že sú jasne a jednoznačne odlíšené od hlavných služieb inkasa a v prípade, že poskytovatelia platobných služieb a používatelia platobných služieb majú možnosť slobodného výberu, či budú alebo nebudú takéto služby poskytovať alebo používať. Tieto služby však naďalej podliehajú pravidlám hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátnym pravidlám hospodárskej súťaže.

(21)

Možnosť uplatňovať multilaterálny výmenný poplatok na transakciu pri vnútroštátnych a cezhraničných inkasách by preto mala byť časovo obmedzená, pričom pre uplatňovanie výmenných poplatkov pri transakciách typu R by sa mali ustanoviť všeobecné podmienky.

(22)

Komisia by mala monitorovať poplatky za transakcie typu R v Únii. Poplatky za transakcie typu R na vnútornom trhu by sa po určitej dobe mali zjednotiť tak, aby sa neodlišovali v rôznych členských štátoch do takej miery, že by ohrozili rovnaké podmienky.

(23)

V niektorých členských štátoch existujú určité „tradičné“ platobné služby, ktoré sú úhradami alebo inkasami, ale ktoré majú veľmi špecifické funkcionality, často z historických alebo právnych dôvodov. Počet transakcií pri týchto službách je obvykle minimálny. Takéto služby by sa preto mohli klasifikovať ako produkty pre špecifické skupiny zákazníkov („niche products“). Prechodným obdobím pre takéto produkty, ktoré by bolo dostatočne dlhé na to, aby sa minimalizoval vplyv migrácie na používateľov platobných služieb, by sa malo obom stranám trhu pomôcť zamerať sa najprv na migráciu hlavnej časti úhrad a inkás, čím sa dosiahne to, že väčšinu potenciálnych prínosov integrovaného platobného trhu v Únii bude možné využívať skôr. V niektorých členských štátoch existujú špecifické nástroje inkasa, ktoré sa javia ako veľmi podobné transakciám prostredníctvom platobnej karty, pri ktorých platiteľ používa na predajnom mieste kartu na iniciovanie platobnej transakcie, ale podkladovou platobnou transakciou je inkaso. V týchto platobných transakciách sa karta používa len na načítanie s cieľom uľahčiť elektronické vygenerovanie oprávnenia, ktoré musí platiteľ podpísať na predajnom mieste. Hoci takéto platobné služby nie je možné kvalifikovať ako produkt pre špecifickú skupinu zákazníkov, je vzhľadom na významný objem transakcií, ktorých sa týkajú, nutné v súvislosti s týmito platobnými službami stanoviť prechodné obdobie. Toto prechodné obdobie by malo byť dostatočne dlhé na to, aby umožnilo zúčastneným stranám zaviesť dostatočnú náhradu SEPA.

(24)

Pre správne fungovanie vnútorného trhu platieb je nevyhnutné zaistiť, aby platitelia, ako napr. spotrebitelia, podniky alebo verejné orgány, mohli zasielať úhrady na platobné účty príjemcov platieb, ktorých poskytovatelia platobných služieb sídlia v iných členských štátoch a sú dosiahnuteľní v súlade s týmto nariadením.

(25)

Aby sa zaistil plynulý prechod na systém SEPA, malo by akékoľvek platné povolenie na prijímanie opakovaných inkás v prospech daného príjemcu v rámci tradičnej schémy ostať po uplynutí termínu migrácie stanoveného v tomto nariadení naďalej platným. Takéto povolenie by sa malo považovať za súhlas s realizáciou inkás v prospech tohto príjemcu v súlade s týmto nariadením, udelený poskytovateľovi platobných služieb platiteľa, pokiaľ neexistujú vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zachovania platnosti oprávnenia alebo dohôd s klientmi, ktorými sa oprávnenia na inkaso menia s cieľom umožniť zachovanie ich platnosti. Práva spotrebiteľov však musia byť chránené a v prípade, že súčasťou existujúcich oprávnení na inkaso sú práva na bezpodmienečnú refundáciu, takéto práva by mali byť zachované.

(26)

Príslušné orgány by mali mať právomoc efektívne plniť svoje monitorovacie povinnosti a prijímať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia platobných služieb dodržiavali toto nariadenie vrátane vybavovania sťažností. Členské štáty by mali zabezpečiť aj to, aby sťažnosti na používateľov platobných služieb, ktorí nedodržiavajú toto nariadenie, mohli byť podávané a vybavované účinným a efektívnym spôsobom, a to správnymi alebo súdnymi prostriedkami. S cieľom dodržiavať toto nariadenie by príslušné orgány rôznych členských štátov mali spolupracovať navzájom a v prípade potreby s Európskou centrálnou bankou (ďalej len „ECB“) a národnými centrálnymi bankami členských štátov a inými príslušnými orgánmi, ako napríklad Európskym orgánom dohľadu (Európskym orgánom pre bankovníctvo) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (8) (ďalej len „EOB“), určenými podľa právnych predpisov Únie alebo vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sa uplatňujú na poskytovateľov platobných služieb.

(27)

Členské štáty by mali ustanoviť pravidlá o sankciách, ktoré sa uplatňujú v prípade porušenia tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť, aby tieto sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa uplatňovali. Tieto sankcie by sa nemali uplatňovať na spotrebiteľov.

(28)

S cieľom zabezpečiť možnosť nápravy v prípadoch nesprávneho uplatňovania tohto nariadenia alebo v prípade vzniku sporov medzi poskytovateľmi platobných služieb a používateľmi platobných služieb týkajúcich práv a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné postupy na mimosúdne podávanie sťažností a nápravu. Členské štáty by mali mať možnosť prijať rozhodnutie uplatňovať tieto postupy iba v prípade spotrebiteľov alebo iba v prípade spotrebiteľov a mikropodnikov.

(29)

Komisia by mala predložiť správu o uplatňovaní tohto nariadenia Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, EOB a ECB. K správe sa môže podľa potreby priložiť návrh na zmenu a doplnenie tohto nariadenia.

(30)

S cieľom zabezpečiť aktuálnosť technických požiadaviek na úhrady a inkasá v eurách by Komisia, pokiaľ ide o tieto technické požiadavky, mala byť splnomocnená prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Vo vyhlásení (č. 39) k článku 290 ZFEÚ pripojenom k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu, konferencia berie na vedomie zámer Komisie pokračovať v súlade so svojou zaužívanou praxou v poradách s odborníkmi, ktorých vymenovali členské štáty, pri vypracovávaní návrhov delegovaných aktov v oblasti finančných služieb. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila primerané a transparentné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, vrátane konzultácií s ECB a všetkými príslušnými zúčastnenými stranami. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(31)

Keďže poskytovatelia platobných služieb so sídlom v členských štátoch, ktorých menou nie je euro, by potrebovali vykonať osobitné prípravné práce mimo platobného trhu ich vnútroštátnej meny, takýmto poskytovateľom platobných služieb by sa malo umožniť, aby na určité obdobie odložili uplatňovanie týchto technických požiadaviek. Členské štáty, ktoré nemajú euro ako svoju menu, by však mali plniť tieto technické požiadavky, aby sa vytvorila skutočná európska oblasť platieb, ktorá posilní vnútorný trh.

(32)

Na zabezpečenie širokej podpory pre SEPA zo strany verejnosti je nutné zaistiť vysokú úroveň ochrany platiteľov, najmä v prípade inkás. Súčasný, jediný celoeurópsky systém inkás pre spotrebiteľov, ktorý vytvorila EPC, poskytuje bezpodmienečné právo na vrátenie prostriedkov bez akýchkoľvek otázok v prípade autorizovaných platieb počas obdobia ôsmich týždňov odo dňa odpočítania prostriedkov, pričom toto právo na vrátenie prostriedkov podlieha niektorým podmienkam podľa článkov 62 a 63 smernice 2007/64/ES. Vzhľadom na prevládajúcu situáciu na trhu a potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa by sa mal vplyv týchto ustanovení posúdiť v správe, ktorú Komisia v súlade s článkom 87 smernice 2007/64/ES predloží najneskôr do 1. novembra 2012 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a ECB a ku ktorej prípadne pripojí i návrh na ich revíziu.

(33)

Spracovanie osobných údajov vykonávané podľa tohto nariadenia sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (9). Migrácia na systém SEPA a zavedenie spoločných noriem a pravidiel pre platby by mali byť založené na dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov o ochrane citlivých osobných údajov v členských štátoch a mali by chrániť záujmy občanov Únie.

(34)

Finančné správy týkajúce sa platieb a prevodov v rámci SEPA nepatria do rozsahu pôsobnosti Dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 28. júna 2010 o spracovaní a zasielaní údajov obsiahnutých vo finančných správach z Európskej únie do Spojených štátov na účely Programu na sledovanie financovania terorizmu (10).

(35)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie technických a obchodných požiadaviek na úhrady a inkasá v eurách, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(36)

Členské štáty podľa článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 924/2009 musia odstrániť vnútroštátne vykazovacie povinnosti založené na bankovom zúčtovaní uložené poskytovateľom platobných služieb na účely štatistiky platobnej bilancie, ktoré sa týkajú platobných transakcií ich zákazníkov do 50 000 EUR. Zber štatistických údajov o platobných bilanciách založený na bankovom zúčtovaní sa začal po ukončení devízových kontrol a predstavuje hlavný zdroj údajov spolu s inými zdrojmi, ako sú priame prieskumy, ktoré prispievajú k dobrej kvalite štatistických údajov. Od začiatku 90. rokov sa niektoré členské štáty rozhodli spoliehať sa viac na informácie hlásené priamo podnikmi a domácnosťami, ako na údaje, ktoré sa poskytujú prostredníctvom bánk v mene ich zákazníkov. Hoci podávanie správ založené na bankovom zúčtovaní predstavuje riešenie, ktoré z hľadiska spoločnosti ako celku znižuje náklady na zostavenie platobnej bilancie a zároveň zabezpečuje dobrú kvalitu štatistických údajov, v prísnych podmienkach cezhraničných platieb môže zachovanie takéhoto podávania správ v niektorých členských štátoch znížiť účinnosť a zvýšiť náklady. Keďže jedným z cieľov SEPA je znížiť náklady na cezhraničné platby, podávanie správ o platobnej bilancii na základe bankového zúčtovania by sa malo úplne zrušiť.

(37)

S cieľom zvýšiť právnu istotu je vhodné zosúladiť termíny pre výmenné poplatky ustanovené v článku 7 nariadenia (ES) č. 924/2009 s ustanoveniami uvádzanými v tomto nariadení.

(38)

Nariadenie (ES) č. 924/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

a)

platobné transakcie uskutočňované medzi poskytovateľmi platobných služieb a v rámci nich vrátane ich agentov alebo pobočiek na ich vlastný účet;

b)

platobné transakcie spracúvané a vyrovnávané prostredníctvom platobných systémov platieb vysokej hodnoty s výnimkou platobných transakcií inkasa, pri ktorých platiteľ výslovne nepožiadal, aby boli vykonané prostredníctvom platobného systému platieb vysokej hodnoty;

c)

platobné transakcie prostredníctvom platobnej karty alebo podobného nástroja vrátane výberov hotovosti, pokiaľ sa platobná karta alebo podobný nástroj používa iba na získanie informácií potrebných na priame vykonanie úhrady alebo inkasa v prospech platobného účtu a z platobného účtu identifikovaného prostredníctvom čísel BBAN alebo IBAN;

d)

platobné transakcie prostredníctvom akýchkoľvek telekomunikačných, digitálnych alebo IT zariadení, ak výsledkom takýchto platobných transakcií nie je úhrada alebo inkaso v prospech platobného účtu a z neho, identifikovaného číslom BBAN alebo IBAN;

e)

poukázania peňazí vymedzené v bode 13 článku 4 smernice 2007/64/ES;

f)

platobné transakcie, pri ktorých sa prevádzajú elektronické peniaze v zmysle článku 2 bodu 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/110/ES zo 16. septembra 2009 o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva (11), pokiaľ výsledkom takýchto transakcií nie je úhrada alebo inkaso v prospech a z platobného účtu identifikovaného číslom BBAN alebo IBAN.

1.

„úhrada“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba pripísania prostriedkov z platobnej transakcie alebo série platobných transakcií z platobného účtu platiteľa na platobný účet príjemcu prostredníctvom poskytovateľa platobných služieb, ktorý vedie platobný účet platiteľa na základe pokynu platiteľa;

2.

„inkaso“ je vnútroštátna alebo cezhraničná platobná služba, pri ktorej sa zaťaží platobný účet platiteľa, keď platobnú transakciu iniciuje príjemca platby na základe súhlasu platiteľa;

3.

„platiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má platobný účet a ktorá povolí uskutočnenie platobného príkazu z tohto platobného účtu tým, že dá svojmu poskytovateľovi platobných služieb pokyn na vykonanie platobnej transakcie, alebo v prípade, že platobný účet platiteľa neexistuje, fyzická alebo právnická osoba, ktorá vydáva platobný príkaz v prospech platobného účtu príjemcu;

4.

„príjemca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má platobný účet a je zamýšľaným príjemcom finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom platobnej operácie;

5.

„platobný účet“ je účet vedený na meno jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných transakcií;

6.

„platobný systém“ je systém prevodov finančných prostriedkov s formálnymi a štandardizovanými opatreniami a spoločnými pravidlami spracovávania, klíringu alebo vyrovnania platobných transakcií;

7.

„platobná schéma“ je jednotný súbor pravidiel, postupov, noriem a/alebo vykonávacích usmernení dohodnutých medzi poskytovateľmi platobných služieb na vykonávanie platobných transakcií v celej Únii a v členských štátoch, ktorý je oddelený od všetkých infraštruktúr alebo platobných systémov, ktoré podporujú jeho prevádzku;

8.

„poskytovateľ platobných služieb“ je poskytovateľ, ktorý spadá do ktorejkoľvek z kategórií uvedených v článku 1 ods. 1 smernice 2007/64/ES, a fyzické alebo právnické osoby uvedené v článku 26 smernice 2007/64/ES s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (12), ktorým bola udelená výnimka v zmysle článku 2 ods. 3 smernice 2007/64/ES;

9.

„používateľ platobných služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá využíva platobné služby ako platiteľ alebo príjemca;

10.

„platobná transakcia“ je úkon prevodu finančných prostriedkov medzi platobnými účtami v Únii, a to z podnetu platiteľa alebo príjemcu, bez ohľadu na akékoľvek súvisiace povinnosti medzi platiteľom a príjemcom;

11.

„platobný príkaz“ je pokyn platiteľa alebo príjemcu svojmu poskytovateľovi platobných služieb, ktorým žiada o vykonanie platobnej transakcie;

12.

„výmenný poplatok“ je poplatok medzi poskytovateľmi platobných služieb platiteľa a poskytovateľmi platobných služieb príjemcu za inkaso;

13.

„multilaterálny výmenný poplatok“ je poplatok, ktorý je predmetom dojednania medzi viac než dvoma poskytovateľmi platobných služieb;

14.

„BBAN“ je identifikátor čísla platobného účtu, ktorým sa jednoznačne spája konkrétny platobný účet vedený poskytovateľom platobných služieb v členskom štáte a ktorý možno používať iba na vnútroštátne platobné transakcie, pričom ten istý platobný účet je na cezhraničné platobné transakcie identifikovaný číslom IBAN;

15.

„IBAN“ je medzinárodný identifikátor čísla platobného účtu, ktorým sa jednoznačne spája konkrétny platobný účet v členskom štáte a ktorého zloženie je stanovené Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO);

16.

„BIC“ je obchodný identifikačný kód, ktorým sa jednoznačne identifikuje poskytovateľ platobných služieb a ktorého zloženie je stanovené Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO);

17.

„štandard ISO 20022 XML“ je štandard na vývoj elektronických finančných správ, ako ho vymedzuje ISO, ktorý zahŕňa fyzickú reprezentáciu platobných transakcií pomocou syntaxe XML v súlade s obchodnými pravidlami a vykonávacími usmerneniami celoúniových schém pre platobné transakcie v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia;

18.

„platobný systém platieb vysokej hodnoty“ je platobný systém, ktorého hlavným účelom je spracovávať, klírovať alebo vyrovnávať jednotlivé platobné transakcie, ktoré majú vysokú prioritu a naliehavosť a zahŕňajú predovšetkým platby vysokej hodnoty;

19.

„dátum vyrovnania“ je dátum, ku ktorému sa splnia záväzky týkajúce sa prevodu finančných prostriedkov medzi poskytovateľom platobných služieb platiteľa a poskytovateľom platobných služieb príjemcu;

20.

„inkasovanie“ je časť inkasa začínajúca sa jeho iniciovaním zo strany príjemcu a končiaca normálnym zaťažením platobného účtu platiteľa;

21.

„oprávnenie“ je vyjadrenie súhlasu a autorizácia platiteľa príjemcovi a (priamo alebo nepriamo prostredníctvom príjemcu) poskytovateľovi platobných služieb platiteľa na to, aby sa umožnilo príjemcovi iniciovať inkasovanie na zaťaženie konkrétneho platobného účtu platiteľa a aby sa umožnilo poskytovateľovi platobných služieb platiteľa splniť tieto pokyny;

22.

„retailový platobný systém“ je platobný systém, ktorý nie je platobným systémom platieb vysokej hodnoty a ktorého hlavným účelom je spracúvať, klírovať alebo vyrovnávať úhrady alebo inkasá, ktoré sú obyčajne zasielané spoločne, pričom ide najmä o malé sumy a nízku prioritu;

23.

„mikropodnik“ je podnik, ktorý je v čase uzavretia zmluvy o platobných službách podnikom v zmysle vymedzenia v článku 1 a článku 2 odsek 1 a 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (13);

24.

„spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá v rámci zmlúv o platobných službách koná na iné než obchodné, podnikateľské alebo profesijné účely;

25.

„transakcia R“ je platobná transakcia, ktorú poskytovateľ platobných služieb nemôže riadne uskutočniť alebo ktorej výsledkom je výnimočné spracovanie, okrem iného pre nedostatok prostriedkov, zrušenie, chybnú sumu alebo chybný dátum, nedostatočné oprávnenie alebo chybný alebo uzavretý platobný účet;

26.

„cezhraničná platobná transakcia“ je platobná transakcia, ktorú iniciuje platiteľ alebo príjemca a pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v rôznych členských štátoch;

27.

„vnútroštátna platobná transakcia“ je platobná transakcia, ktorú iniciuje platiteľ alebo príjemca a pri ktorej sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa a poskytovateľ platobných služieb príjemcu nachádzajú v rovnakom členskom štáte;

28.

„referenčná strana“ je fyzická alebo právnická osoba, v mene ktorej platiteľ uskutoční platbu alebo príjemca prijme platbu.

a)

ich pravidlá sú rovnaké pre vnútroštátne a cezhraničné úhrady v rámci Únie a podobne pre vnútroštátne a cezhraničné inkasá v rámci Únie a

b)

účastníci platobnej schémy predstavujú väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci väčšiny členských štátov a tvoria väčšinu poskytovateľov platobných služieb v rámci Únie, pričom zohľadňujú sa len tí poskytovatelia platobných služieb, ktorí poskytujú úhrady alebo inkasá.

a)

musia používať identifikátor čísla platobného účtu uvedený v bode 1 písm. a) prílohy na identifikáciu platobných účtov bez ohľadu na sídlo dotknutých poskytovateľov platobných služieb;

b)

pri zasielaní platobných transakcií inému poskytovateľovi platobných služieb alebo prostredníctvom maloobchodného platobného systému musia používať formáty správ uvedené v bode 1 písm. b) prílohy;

c)

musia zabezpečiť, aby používatelia platobných služieb používali na identifikáciu platobných účtov identifikátor čísla platobného účtu uvedený v bode 1 písm. a) prílohy bez ohľadu na to, či sa poskytovateľ platobných služieb platiteľa, ako aj poskytovateľ platobných služieb príjemcu alebo jediný poskytovateľ platobných služieb zúčastnený na platobnej transakcii nachádza v rovnakom členskom štáte alebo v iných členských štátoch;

d)

musia zabezpečiť, aby sa v prípade, že používateľ platobných služieb, ktorý nie je spotrebiteľ ani mikropodnik, iniciuje alebo prijme jednotlivé úhrady alebo jednotlivé inkasá, ktoré sa neprevádzajú jednotlivo, ale sú zasielané spoločne, používali formáty správ uvedené v bode 1 písm. b) prílohy.

a)

poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí zabezpečiť, aby platiteľ poskytol údaje uvedené v bode 2 písm. a) prílohy;

b)

poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí poskytnúť poskytovateľovi platobných služieb príjemcu údaje uvedené v bode 2 písm. b) prílohy;

c)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí poskytnúť alebo sprístupniť príjemcovi údaje uvedené v bode 2 písm. d) prílohy.

a)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí zabezpečiť, aby:

b)

poskytovateľ platobných služieb príjemcu musí poskytnúť poskytovateľovi platobných služieb platiteľa údaje uvedené v bode 3 písm. b) prílohy;

c)

poskytovateľ platobných služieb platiteľa musí poskytnúť alebo sprístupniť platiteľovi údaje uvedené v bode 3 písm. c) prílohy;

d)

platiteľ musí mať právo dať svojmu poskytovateľovi platobných služieb:

a)

dohovor sa zameriava na efektívne alokovanie nákladov na poskytovateľa platobných služieb alebo používateľa jeho platobných služieb podľa toho, ktorý spôsobil transakciu typu R, pričom sa zohľadní existencia transakčných nákladov a zaistí sa, aby sa platiteľovi automaticky neúčtovali žiadne poplatky a poskytovateľ platobných služieb neúčtuje používateľovi platobných služieb poplatky za daný typ transakcie R, ktoré by boli vyššie ako náklady, ktoré za takéto transakcie znášal poskytovateľ platobných služieb;

b)

poplatky sú založené výhradne na nákladoch;

c)

úroveň poplatkov nepresahuje skutočné náklady na spracovanie transakcie typu R u cenovo najefektívnejšieho porovnateľného poskytovateľa platobných služieb, ktorý je reprezentatívnou stranou dohovoru, pokiaľ ide o počet transakcií a povahu služieb;

d)

uplatňovanie poplatkov v súlade s písmenami a), b) a c) zabraňuje poskytovateľom platobných služieb v tom, aby svojim príslušným používateľom platobných služieb účtovali dodatočné poplatky súvisiace s nákladmi, ktorých sa týkajú tieto výmenné poplatky;

e)

k dohovoru neexistuje žiadna praktická a ekonomicky vhodná alternatíva, ktorá by viedla k rovnako efektívnemu alebo efektívnejšiemu zaobchádzaniu s transakciami typu R pri rovnakých alebo nižších nákladoch pre spotrebiteľov.

1.

V článku 2 sa bod 10 nahrádza takto:

2.

V článku 3 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb účtuje používateľovi platobných služieb v súvislosti s cezhraničnými platbami, sú rovnaké ako poplatky, ktoré tento poskytovateľ platobných služieb účtuje tomuto používateľovi platobných služieb za zodpovedajúce vnútroštátne platby v tej istej hodnote a v rovnakej mene.“.

3.

Článok 4 sa mení a dopĺňa takto:

4.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty s účinnosťou od 1. februára 2016 odstránia vnútroštátne vykazovacie povinnosti založené na bankovom zúčtovaní uložené poskytovateľom platobných služieb na účely štatistiky platobnej bilancie, ktoré sa týkajú platobných transakcií ich zákazníkov.“

5.

Článok 7 sa mení a dopĺňa takto:

6.

Článok 8 sa vypúšťa.

30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/38

(1)

Postupné reformy spoločnej organizácie trhov týkajúce sa mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú momentálne zahrnuté v nariadení Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (4), boli trhovo orientované, t. j. rozhodnutia poľnohospodárov o tom, aké výrobky a v akom množstve vyprodukovať, sa riadili cenovými signálmi, aby sa tak podporila konkurencieschopnosť sektora mlieka a mliečnych výrobkov a jeho udržateľnosť v kontexte globalizovaného obchodu. Prijatím nariadenia Rady (ES) č. 72/2009 z 19. januára 2009 o úpravách spoločnej poľnohospodárskej politiky zmenením a doplnením nariadení (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 a zrušením nariadení (EHS) č. 1883/78, (EHS) č. 1254/89, (EHS) č. 2247/89, (EHS) č. 2055/93, (ES) č. 1868/94, (ES) č. 2596/97, (ES) č. 1182/2005 a (ES) č. 315/2007 (5) (preskúmanie stavu reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky z obdobia 2008 – 2009) sa preto rozhodlo, že je potrebné zvýšiť kvóty postupne, aby sa tak zabezpečilo plynulé ukončenie systému kvót na mlieko do roku 2015.

(2)

V rokoch 2007 až 2009 došlo v sektore mlieka a mliečnych výrobkov k mimoriadnemu vývoju, ktorého konečným dôsledkom bol na prelome rokov 2008 a 2009 prudký pokles cien. Najprv extrémne poveternostné podmienky v Oceánii spôsobili značný pokles zásob, čo viedlo k rýchlemu a výraznému nárastu cien. Hoci sa svetové zásoby začali obnovovať a ceny sa začali vracať na obvyklejšiu úroveň, následná finančná a hospodárska kríza negatívne ovplyvnila výrobcov mlieka a mliečnych výrobkov v Únii, čo ešte viac prispelo k nestálosti cien. Vyššie ceny komodít spôsobili výrazné zvýšenie nákladov na krmivo a iných vstupných nákladov vrátane nákladov na energie. Nasledujúci celosvetový aj európsky pokles dopytu, ktorý zahŕňal aj dopyt po mlieku a mliečnych výrobkoch v období, počas ktorého bola výroba v Únii stabilná, viedol k pádu cien v Únii až na spodnú úroveň tzv. záchrannej siete. Tento prudký pokles v komoditných cenách mlieka a mliečnych výrobkov sa úplne nepremietol do nižších cien mlieka a mliečnych výrobkov na spotrebiteľskej úrovni, čo v prípade väčšiny výrobkov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a krajín zvýšilo hrubé rozpätie v nadväzujúcich sektoroch, a preto sa dopyt po týchto výrobkoch nemohol prispôsobiť nízkym komoditným cenám, obnovenie cien sa spomalilo a nízke ceny mali na výrobcov mlieka ešte horší vplyv, čo ohrozilo životaschopnosť mnohých z nich.

(3)

Ako odpoveď na vážnu situáciu v sektore mlieka na trhu bola v októbri 2009 vytvorená skupina odborníkov na vysokej úrovni pre mlieko (ďalej len „skupina odborníkov na vysokej úrovni“) s cieľom diskutovať o strednodobých a dlhodobých opatreniach v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré by v situácii ukončenia systému kvót na mlieko v roku 2015 prispeli k stabilizácii trhu a príjmov výrobcov mlieka a zvýšeniu transparentnosti v odvetví.

(4)

Skupina odborníkov na vysokej úrovni získala ústne aj písomné príspevky od hlavných európskych skupín zainteresovaných strán v rámci dodávateľského reťazca mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré zahŕňajú poľnohospodárov, spracovateľov mlieka a mliečnych výrobkov, obchodníkov s mliekom a mliečnymi výrobkami, maloobchodníkov a spotrebiteľov. Skupina odborníkov na vysokej úrovni navyše získala príspevky od pozvaných akademických odborníkov, zástupcov tretích krajín, vnútroštátnych orgánov pre hospodársku súťaž a útvarov Komisie. 26. marca 2010 sa uskutočnila konferencia zainteresovaných strán v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorou sa umožnilo, aby svoje názory vyjadrila širšia škála aktérov v dodávateľskom reťazci. Skupina odborníkov na vysokej úrovni predložila 15. júna 2010 správu. Správa obsahovala analýzu súčasného stavu v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a viacero odporúčaní, ktoré sa zamerali na zmluvné vzťahy, vyjednávaciu silu výrobcov, medziodborové/medziodvetvové organizácie, transparentnosť (vrátane ďalšieho rozvoja nástroja na monitorovanie cien v Európe), trhové opatrenia a termínované obchody, obchodné normy, označovanie pôvodu a inovácie a výskum. Toto nariadenie sa najprv zaoberá prvými štyrmi z uvedených oblastí.

(5)

Skupina odborníkov na vysokej úrovni zaznamenala, že sektory výroby a spracovania mlieka a mliečnych výrobkov sa medzi jednotlivými štátmi značne líšia. Situácia sa výrazne líši aj medzi prevádzkovateľmi a druhmi prevádzkovateľov v rámci jednotlivých členských štátov. V mnohých prípadoch je však koncentrácia ponuky nízka, čo spôsobuje nerovnováhu vyjednávacej sily v dodávateľskom reťazci medzi poľnohospodármi a mliekarenskými podnikmi. Táto nerovnováha môže viesť k nekalým obchodným praktikám, najmä ak poľnohospodári v čase dodávok mlieka nevedia, akú cenu dostanú za nimi dodávané mlieko, pretože cenu často stanovujú mliekarenské podniky až neskôr na základe získanej pridanej hodnoty, čo je často mimo kontroly poľnohospodárov.

(6)

Nastáva teda problém prenosu cien v rámci reťazca, najmä pokiaľ ide o nákupné ceny, ktorých úroveň sa vo všeobecnosti nevyvíja v súlade so zvyšujúcimi sa výrobnými nákladmi. Naopak, v roku 2009 sa ponuka mlieka pohotovo neprispôsobila nižšiemu dopytu. Samozrejme, že v niektorých členských štátoch s veľkým objemom výroby vyrobili poľnohospodári v dôsledku nižších cien viac ako v predchádzajúci rok. Pridaná hodnota v rámci reťazca mlieka a mliečnych výrobkov sa vo zvýšenej miere začala sústreďovať v spracovateľských odvetviach, konkrétne v mliekarenských podnikoch a v maloobchode, v konečnej cene pre spotrebiteľov, ktorá neodzrkadľuje cenu zaplatenú výrobcom mlieka. Všetky subjekty v reťazci mlieka a mliečnych výrobkov vrátane distribúcie by mali byť nabádané k spolupráci v záujme odstránenia tejto nerovnováhy.

(7)

Objem dodávok mlieka počas sezóny nie je pre mliekarenské podniky vždy dobre naplánovaný. Dokonca aj mliekarenské družstvá (ktorých vlastníkmi sú poľnohospodári vlastniaci spracovateľské zariadenia a ktoré spracúvajú 58 % surového mlieka Únie) pravdepodobne nemajú ponuku dostatočne prispôsobenú dopytu: poľnohospodári sú povinní dodať celý objem mlieka svojmu družstvu a družstvo je povinné celý tento objem mlieka prijať.

(8)

Používanie formalizovaných písomných zmlúv uzavretých pred dodávkou, ktoré by obsahovali základné prvky, nie je rozšírené. Takéto zmluvy však môžu pomôcť zvýšiť povedomie a posilniť zodpovednosť prevádzkovateľov v mliekarenskom reťazci, aby lepšie zohľadnili signály trhu, zlepšili prenos cien a upravili ponuku dopytu, ako aj prispieť k tomu, aby sa vyhli určitým nekalým obchodným praktikám.

(9)

Keďže právne predpisy Únie týkajúce sa takýchto zmlúv neexistujú, členské štáty môžu v rámci svojich vlastných systémov v oblasti zmluvného práva ustanoviť povinnosť takéto zmluvy používať pod podmienkou, že sa pritom dodrží právo Únie a najmä, že sa nenaruší fungovanie vnútorného trhu a spoločnej organizácie trhov. Vzhľadom na to, že sa situácia v jednotlivých členských štátoch Únie týkajúca sa zmluvného práva značne líši, toto rozhodnutie by v záujme zásady subsidiarity malo zostať na členských štátoch. Na všetky dodávky surového mlieka na danom území by sa mali uplatňovať rovnaké podmienky. Ak sa teda niektorý členský štát rozhodne, že každá dodávka surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi na jeho území musí byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, mala by sa táto povinnosť vzťahovať aj na dodávky surového mlieka pochádzajúce z iných členských štátov, nie však na dodávky do iných členských štátov. V súlade so zásadou subsidiarity by sa mala členským štátom ponechať možnosť rozhodnúť, či budú požadovať, aby prvonákupca dal poľnohospodárovi písomný návrh na takúto zmluvu.

(10)

V záujme zabezpečenia primeraných minimálnych noriem pre takéto zmluvy a zabezpečenia, aby vnútorný trh a spoločné organizácie trhov riadne fungovali, by sa však niektoré základné podmienky používania takýchto zmlúv mali ustanoviť na úrovni Únie. O všetkých takýchto základných podmienkach by sa však malo slobodne rokovať. S cieľom posilniť stabilitu trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a odbyt pre výrobcov mlieka v určitých členských štátoch, kde je pomerne rozšírené používanie veľmi krátkodobých zmlúv, by sa však členským štátom malo umožniť, aby stanovili minimálnu dĺžku trvania takýchto zmlúv a/alebo ponúk. Takáto minimálna dĺžka by sa však mala vzťahovať len na zmluvy medzi prvonákupcami a výrobcami mlieka alebo na ponuky od prvonákupcov výrobcom mlieka. Okrem toho by nemala viesť k narušeniu riadneho fungovania vnútorného trhu a výrobcovia mlieka by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre nevyužitie alebo odmietnutie takejto minimálnej dĺžky trvania. Pokiaľ ide o základné podmienky, je dôležité, aby cena za dodávku mohla byť na základe rozhodnutia zmluvných strán stanovená v zmluve ako pevná cena alebo ako cena meniaca sa v závislosti od vymedzených faktorov, akými sú objem a kvalita alebo zloženie dodávaného surového mlieka, a to bez vylúčenia možnosti kombinácie pevnej ceny za určitý objem a ceny vypočítavanej na základe vzorca v prípade dodatočného objemu surového mlieka dodávaného v rámci jednej zmluvy.

(11)

Mliekarenské družstvá, ktoré majú vo svojich stanovách alebo pravidlách a rozhodnutiach, ktoré sa na nich zakladajú, ustanovenia s účinkom podobným účinkom základných podmienok zmlúv ustanovených v tomto nariadení, by mali byť v záujme zjednodušenia vyňaté z požiadavky uzatvoriť písomnú zmluvu.

(12)

S cieľom posilniť účinnosť vyššie uvedeného systému založeného na zmluvách, v prípade, ak zber mlieka od poľnohospodárov a jeho dodávku spracovateľom uskutočňujú sprostredkovateľské strany, mali by mať členské štáty možnosť uplatňovať tento systém aj na týchto sprostredkovateľov.

(13)

V článku 42 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa ustanovuje, že pravidlá Únie o hospodárskej súťaži sa vzťahujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi len v rozsahu, aký určia Európsky parlament a Rada podľa článku 43 ods. 2 ZFEÚ, v ktorom sa ustanovuje spoločná organizácia poľnohospodárskych trhov.

(14)

S cieľom zabezpečiť realizovateľný rozvoj výroby a tým zaistiť primeranú životnú úroveň výrobcov mlieka by sa mala posilniť ich vyjednávacia sila voči spracovateľom mlieka, čo by malo viesť k spravodlivejšiemu rozdeleniu pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca. Na splnenie týchto cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa preto malo prijať podľa článku 42 a článku 43 ods. 2 ZFEÚ ustanovenie, ktorým by sa malo organizáciám výrobcov pozostávajúcim výlučne z výrobcov mlieka alebo ich združení umožniť spoločne rokovať s mliekarenským podnikom o podmienkach zmluvy vrátane ceny pre čiastkový alebo celkový objem výroby ich členov. Toto ustanovenie by sa však malo vzťahovať len na tie organizácie výrobcov, ktoré sa snažia získať uznanie podľa článku 122 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a toto uznanie získajú. Uvedené ustanovenie by sa popritom nemalo vzťahovať na uznané organizácie výrobcov vrátane družstiev, ktoré spracúvajú všetko surové mlieko svojich členov, keďže nedochádza k dodávaniu surového mlieka iným spracovateľom. Ďalej by sa mala stanoviť možnosť, aby existujúce organizácie výrobcov uznané podľa vnútroštátneho práva mohli byť de facto uznané podľa tohto nariadenia.

(15)

Aby sa nenarušilo účinné fungovanie družstiev a v záujme zrozumiteľnosti by sa malo presne stanoviť, že v prípade, ak členstvo v družstve poľnohospodára zaväzuje k tomu, aby všetku výrobu mlieka alebo jej časť dodával ako surové mlieko za podmienok stanovených v stanovách družstva alebo v pravidlách a rozhodnutiach na nich založených, nemožno o týchto podmienkach rokovať prostredníctvom organizácie výrobcov.

(16)

Popritom by v záujme udržania účinnej hospodárskej súťaže na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami mala táto možnosť podliehať vhodným obmedzeniam vyjadreným ako percentuálny podiel výroby Únie a výroby ktoréhokoľvek členského štátu, na ktorý sa takéto rokovania vzťahujú. Obmedzenie vyjadrené ako percentuálny podiel vnútroštátnej výroby by sa najprv malo uplatňovať na objem surového mlieka vyrobeného v členskom štáte vyrábajúcom mlieko alebo v každom takomto členskom štáte. Rovnaké percentuálne obmedzenie by sa tiež malo uplatňovať na objem surového mlieka dodaného ktorémukoľvek konkrétnemu členskému štátu určenia.

(17)

Vzhľadom na význam chráneného označenia pôvodu (CHOP) a chráneného zemepisného označenia (CHZO), najmä pokiaľ ide o zraniteľné vidiecke regióny, a v záujme zabezpečenia pridanej hodnoty a udržania kvality najmä syrov s CHOP alebo CHZO a v súvislosti s ukončovaním systému kvót na mlieka by sa členským štátom malo umožniť, aby uplatňovali pravidlá na reguláciu dodávky takýchto syrov vyrobených v určenej zemepisnej oblasti. Pravidlá by sa mali vzťahovať na celú výrobu príslušných druhov syra a mali by o ne požiadať medziodvetvové organizácie, organizácie výrobcov alebo skupiny podľa vymedzení v nariadení Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (6). Takúto žiadosť by mala podporiť veľká väčšina výrobcov mlieka dodávajúcich veľkú väčšinu objemu mlieka používaného na výrobu príslušného syra a v prípade medziodvetvových organizácií a skupín veľká väčšina výrobcov syra predstavujúca veľkú väčšinu výroby príslušného syra. Tieto pravidlá by mali okrem toho podliehať prísnym pravidlám, predovšetkým v záujme toho, aby sa predišlo poškodeniu obchodu s výrobkami na iných trhoch a aby sa zabezpečila ochrana menšinových práv. Členské štáty by mali prijaté pravidlá okamžite uverejniť a oznámiť ich Komisii, zabezpečiť pravidelné kontroly a v prípade nedodržiavania tieto pravidlá zrušiť.

(18)

V niektorých odvetviach sa na úrovni Únie zaviedli pravidlá pre medziodvetvové organizácie. Tieto organizácie môžu zohrávať užitočnú úlohu pri umožnení dialógu medzi aktérmi v dodávateľskom reťazci a pri šírení najlepších postupov a transparentnosti trhu. Takéto pravidlá by sa mali uplatňovať aj v sektore mlieka a mliečnych výrobkov spolu s ustanoveniami, ktorými sa objasňuje postavenie takýchto organizácií podľa práva hospodárskej súťaže, pričom sa zaručí, aby činnosti takýchto organizácií nenarúšali hospodársku súťaž alebo vnútorný trh ani nepriaznivo neovplyvňovali riadne fungovanie spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Členské štáty by mali podnecovať všetkých príslušných aktérov k účasti na medziodvetvových organizáciách.

(19)

Aby Komisia mohla vývoj trhu sledovať, potrebuje mať včas k dispozícii informácie o objemoch dodaného surového mlieka. Preto je potrebné zabezpečiť, aby prvonákupca pravidelne poskytoval tieto informácie členským štátom a aby členské štáty o nich informovali Komisiu.

(20)

Komisia potrebuje oznámenia členských štátov, pokiaľ ide o zmluvné rokovania, uznávanie organizácií výrobcov a ich združení a medziodvetvových organizácií, ako aj o zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov na účely monitorovania a analýzy uplatňovania tohto nariadenia, najmä v súvislosti s prípravou správ o vývoji na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, ktoré by mala Komisia predkladať Európskemu parlamentu a Rade.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú odôvodnené súčasnou ekonomickou situáciou na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a štruktúrou dodávateľského reťazca. Mali by sa preto uplatňovať počas dostatočne dlhého obdobia, aby sa tak rozvinul ich úplný účinok. Vzhľadom na ich ďalekosiahly dosah by mali mať dočasný charakter a mali by sa podrobiť preskúmaniu s cieľom zistiť, ako sa realizujú a či by sa mali uplatňovať aj naďalej. Touto problematikou by sa mali zaoberať dve správy Komisie o vývoji trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, pričom prvá správa sa má predložiť do 30. júna 2014 a druhá do 31. decembra 2018; obidve majú obsahovať najmä možné stimuly na podnecovanie poľnohospodárov k uzavretiu dohôd o spoločnej výrobe.

(22)

Hospodárstvo určitých znevýhodnených regiónov v Únii vo vysokej miere závisí od výroby mlieka. Z dôvodu osobitosti týchto regiónov je potrebné všeobecné politiky prispôsobiť tak, aby lepšie zodpovedali ich potrebám. Spoločná poľnohospodárska politika už obsahuje osobitné opatrenia pre tieto znevýhodnené regióny. Dodatočné politické opatrenia stanovené v tomto nariadení môžu prispieť k posilneniu postavenia výrobcov mlieka v týchto regiónoch. Tieto účinky by sa však mali posúdiť vo vyššie uvedených správach, na základe ktorých by mala Komisia, ak je to potrebné, predložiť návrhy Európskemu parlamentu a Rade.

(23)

S cieľom zabezpečiť, aby ciele a povinnosti organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov boli jasne vymedzené, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podmienky uznávania nadnárodných organizácií výrobcov a nadnárodných združení organizácií výrobcov, pravidlá o ustanovení administratívnej pomoci a podmienky takejto pomoci v prípade nadnárodnej spolupráce a výpočet objemu surového mlieka, ktorého sa týkajú rokovania organizácie výrobcov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Vykonávacie právomoci týkajúce sa vykonávania podmienok na uznávanie organizácií výrobcov a ich združení a medziodvetvových organizácií, oznámení týchto organizácií o objeme surového mlieka, ktorého sa rokovania týkajú, oznámení o týchto organizáciách a pravidlách regulácie dodávky syra s CHOP alebo CHZO, ktoré majú členské štáty podávať Komisii, podrobných pravidiel, pokiaľ ide o dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, obsahu, formy a časového rozvrhu povinných nahlasovaní v tomto sektore, určitých aspektov zmlúv o dodávke surového mlieka poľnohospodármi a oznámení Komisii o rozhodnutiach, ktoré členské štáty prijali v tejto súvislosti, by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (7).

(25)

Vzhľadom na právomoci Komisie v oblasti politiky hospodárskej súťaže Únie a na osobitnú povahu týchto aktov by Komisia mala bez uplatnenia nariadenia (EÚ) č. 182/2011 rozhodnúť o tom, či sú určité dohody a zosúladené postupy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže Únie, ako aj o tom, či sa môžu uskutočniť rokovania organizácie výrobcov, ktoré sa týkajú viac ako jedného členského štátu, a či by sa mali zrušiť určité pravidlá stanovené členskými štátmi v oblasti regulácie dodávky takéhoto syra s CHOP alebo CHZO.

(26)

Nariadenie (ES) č. 1234/2007 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť,

1.

V článku 122 prvom odseku písm. a) sa vkladá tento bod:

2.

V článku 123 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Členské štáty tiež môžu uznať medziodvetvové organizácie, ktoré:

3.

V časti II hlave II kapitole II sa vkladá tento oddiel:

„Oddiel IIA

Pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Článok 126a

Uznávanie organizácií výrobcov a ich združení v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty uznávajú ako organizáciu výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov každú právnickú osobu alebo jasne vymedzenú súčasť právnickej osoby, ktorá o uznanie požiada, ak:

2.   Členské štáty môžu pri posudzovaní žiadosti uznať združenie uznaných organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak sa príslušný členský štát domnieva, že toto združenie je schopné účinne vykonávať všetky činnosti uznanej organizácie výrobcov a spĺňa podmienky stanovené v odseku 1.

3.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, sa považujú za uznané ako organizácie výrobcov podľa článku 122 prvého odseku písm. a) bodu iiia).

Organizácie výrobcov, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, môžu svoje činnosti vykonávať podľa vnútroštátneho práva do 3. októbra 2012.

4.   Členské štáty:

Článok 126b

Uznávanie medziodvetvových organizácii v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Členské štáty môžu uznať medziodvetvové organizácie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ak tieto organizácie:

2.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že medziodvetvové organizácie, ktoré boli uznané pred 2. aprílom 2012 na základe vnútroštátneho práva a ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 1, sa považujú za uznané medziodvetvové organizácie podľa článku 123 ods. 4

3.   Ak členské štáty využijú možnosť uznať medziodvetvovú organizáciu v súlade s odsekom 1 a/alebo odsekom 2:

Článok 126c

Zmluvné rokovania v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Organizácia výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá je uznaná podľa článku 122, môže, pokiaľ ide o časť spoločnej výroby alebo celkovú spoločnú výrobu, rokovať v mene svojich členov – poľnohospodárov – o zmluvách o dodávke surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka alebo zbernému stredisku mlieka v zmysle článku 185f ods. 1 druhého pododseku.

2.   Organizácia výrobcov môže uskutočniť rokovania, ak:

3.   Bez ohľadu na podmienky stanovené v odseku 2 písm. c) bodoch ii) a iii) môžu organizácie výrobcov rokovať podľa odseku 1, ak v prípade uvedenej organizácie výrobcov objem surového mlieka, ktorého sa rokovania týkajú a ktoré je vyrobené alebo dodávané v členskom štáte, ktorého celková ročná výroba surového mlieka je nižšia ako 500 000 ton, neprekračuje 45 % celkovej vnútroštátnej výroby tohto členského štátu.

4.   Na účely tohto článku odkazy na organizácie výrobcov zahŕňajú aj združenia takýchto organizácií výrobcov.

5.   Na účely uplatňovania odseku 2 písm. c) a odseku 3 Komisia uverejní spôsobom, ktorý uzná za vhodný, objem výroby surového mlieka v Únii a členských štátoch, pričom použije najaktuálnejšie dostupné informácie.

6.   Odchylne od odseku 2 písm. c) a odseku 3, hoci sa prahové hodnoty, ktoré sú v nich stanovené, neprekročia, môže orgán hospodárskej súťaže uvedený v druhom pododseku tohto odseku v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že organizácia výrobcov by mala príslušné rokovania buď znovu otvoriť, alebo že tieto rokovania by sa konať nemali, ak to považuje za nevyhnutné na zamedzenie vylúčeniu hospodárskej súťaže alebo na zamedzenie vážnemu poškodeniu malých a stredných podnikov, ktoré sú spracovateľmi surového mlieka, na svojom území.

Pokiaľ ide o rokovania týkajúce sa viac ako jedného členského štátu, Komisia prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 alebo v článku 196b ods. 2 V ostatných prípadoch toto rozhodnutie prijme vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže členského štátu, ktorého sa rokovania týkajú.

Rozhodnutia uvedené v tomto odseku sa neuplatňujú skôr ako odo dňa ich oznámenia dotknutému podniku.

7.   Na účely tohto článku:

8.   Členské štáty, v ktorých sa uskutočňujú rokovania v súlade s týmto článkom, oznamujú Komisii uplatňovanie odseku 2 písm. f) a odseku 6.

Článok 126d

Regulácia dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením

1.   Členské štáty môžu na žiadosť organizácie výrobcov uznanej podľa článku 122 ods. 1 písm. a), medziodvetvovej organizácie uznanej podľa článku 123 ods. 4 alebo skupiny subjektov uvedenej v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 510/2006 stanoviť na obmedzené obdobie záväzné pravidlá regulácie dodávky syra s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením podľa článku 2 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 510/2006.

2.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4 a podliehajú predchádzajúcemu schváleniu strán v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006. Takáto dohoda sa uzatvára najmenej medzi dvoma tretinami výrobcov mlieka alebo ich zástupcov, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny objemu surového mlieka použitého na výrobu syra uvedeného v odseku 1, a v prípade potreby najmenej dvoma tretinami výrobcov tohto syra, ktorých výroba predstavuje najmenej dve tretiny výroby tohto syra v zemepisnej oblasti uvedenej v článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006.

3.   Na účely odseku 1, pokiaľ ide o syr s chráneným zemepisným označením, je zemepisná oblasť pôvodu surového mlieka, ako je uvedená v špecifikácii produktu daného syra, rovnaká ako zemepisná oblasť uvedená v článku 4 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES) č. 510/2006 týkajúca sa tohto syra.

4.   Pravidlá uvedené v odseku 1:

5.   Pravidlá uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v úradnej tlači príslušného členského štátu.

6.   Členské štáty uskutočňujú kontroly s cieľom zabezpečiť splnenie podmienok stanovených v odseku 4 a v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány zistia, že tieto podmienky splnené neboli, zrušia pravidlá uvedené v odseku 1.

7.   Členské štáty bezodkladne oznámia Komisii pravidlá uvedené v článku 1, ktoré prijali. Komisia informuje členské štáty o všetkých oznámeniach týkajúcich sa týchto pravidiel.

8.   Komisia môže kedykoľvek prijať vykonávacie akty, na základe ktorých bude požadovať, aby členský štát zrušil pravidlá, ktoré stanovil podľa odseku 1, ak Komisia zistí, že tieto pravidlá nie sú v súlade s podmienkami stanovenými v odseku 4, bránia hospodárskej súťaži alebo ju narúšajú v podstatnej časti vnútorného trhu, alebo že ohrozujú voľný obchod či dosiahnutie cieľov článku 39 ZFEÚ. Tieto vykonávacie akty sa prijmú bez uplatnenia postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 alebo článku 196b ods. 2

Článok 126e

Právomoci Komisie týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Aby sa zabezpečilo jednoznačné vymedzenie cieľov a povinností organizácií výrobcov a združení organizácií výrobcov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a prispelo sa tak k účinnosti činnosti týchto organizácií bez uloženia neprimeranej záťaže, Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 196a prijať delegované akty, v ktorých sa stanovia:

2.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce podrobné pravidlá nevyhnutné na:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2

4.

V článku 175 sa slová „s výhradou článkov 176 až 177 tohto nariadenia“ nahrádzajú slovami „s výhradou článkov 176 až 177a tohto nariadenia.“

5.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 177a

Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa neuplatňuje na dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy uznaných medziodvetvových organizácií na účel vykonávania činností uvedených v článku 123 ods. 4 písm. c) tohto nariadenia.

2.   Odsek 1 sa uplatňuje iba za predpokladu, že:

3.   Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy sa nesmú realizovať pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 písm. b).

4.   Za nezlučiteľné s pravidlami Únie sa v každom prípade vyhlásia tieto dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy, ak:

5.   Ak po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 písm. b) Komisia zistí, že podmienky na uplatnenie odseku 1 sa nesplnili, prijme bez uplatňovania postupu uvedeného v článku 195 ods. 2 alebo v článku 196b ods. 2 rozhodnutie, v ktorom vyhlási, že na príslušnú dohodu, rozhodnutie alebo zosúladený postup sa uplatňuje článok 101 ods. 1 ZFEÚ.

Takéto rozhodnutie Komisie sa neuplatňuje skôr ako v deň jeho oznámenia dotknutej medziodvetvovej organizácii, s výnimkou prípadov, keď takáto medziodvetvová organizácia poskytla nesprávne informácie alebo zneužila výnimku, ktorá je ustanovená v odseku 1 tohto článku.

6.   V prípade viacročných dohôd platí oznámenie pre prvý rok aj počas nasledujúcich rokov dohody. Komisia však môže z vlastného podnetu alebo na požiadanie iného členského štátu kedykoľvek vydať rozhodnutie o nezlučiteľnosti.

7.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2.“

6.

Článok 184 sa mení a dopĺňa takto:

7.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 185e

Povinné nahlasovanie v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

Prvonákupcovia surového mlieka nahlasujú od 1. apríla 2015 príslušnému vnútroštátnemu orgánu množstvá surového mlieka, ktoré im boli každý mesiac dodané.

Na účely tohto článku a článku 185f ‚prvonákupca‘ je podnik alebo skupina, ktoré nakupujú mlieko od výrobcov na účely:

Členské štáty oznamujú Komisii množstvo surového mlieka uvedeného v prvom pododseku.

Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce pravidlá pre obsah, formu a časový rozvrh týchto nahlasovaní a opatrení týkajúcich sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2

Článok 185f

Zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov

1.   Ak členský štát rozhodne, že každá dodávka surového mlieka na jeho území od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka musí byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, a/alebo ak rozhodne, že prvonákupcovia musia dať písomný návrh na uzavretie zmluvy o dodávke surového mlieka poľnohospodármi, takáto zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy musí spĺňať podmienky stanovené v odseku 2.

V prípade, že členský štát rozhodne, že dodávky surového mlieka od poľnohospodára spracovateľovi surového mlieka musia byť predmetom písomnej zmluvy medzi stranami, rozhodne aj o tom, ktorá etapa alebo etapy dodávky musia byť predmetom takejto zmluvy, ak sa dodávka surového mlieka vykonáva prostredníctvom jedného alebo viacerých zberných stredísk mlieka. Na účely tohto článku ‚zberné stredisko mlieka‘ je podnik, ktorý preváža surové mlieko od poľnohospodára alebo iného zberného strediska mlieka k spracovateľovi surového mlieka alebo inému zbernému stredisku mlieka, pričom sa vlastníctvo surového mlieka v každom prípade prevádza.

2.   Zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy:

3.   Odchylne od odseku 1 sa zmluva a/alebo návrh na uzavretie zmluvy nevyžaduje v prípade, že surové mlieko dodá poľnohospodár družstvu, ktorého členom je aj príslušný poľnohospodár, ak stanovy uvedeného družstva alebo pravidlá a rozhodnutia, ktoré sú v týchto stanovách stanovené alebo z nich vyplývajú, obsahujú ustanovenia s podobným účinkom ako ustanovenia odseku 2 písm. a), b) a c).

4.   O všetkých náležitostiach zmluvy o dodávke surového mlieka, ktorú uzatvorili poľnohospodári, zberné strediská mlieka alebo spracovatelia surového mlieka, vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c), príslušné strany rokujú bez obmedzenia.

Bez ohľadu na prvý pododsek:

Ustanovením druhého pododseku však nie je dotknuté právo poľnohospodárov odmietnuť túto minimálnu dĺžku trvania zmluvy v prípade, ak tak urobia písomne. V takomto prípade môžu strany voľne rokovať o všetkých náležitostiach zmluvy vrátane náležitostí uvedených v odseku 2 písm. c).

5.   Členské štáty, ktoré využívajú možnosti uvedené v tomto článku, informujú Komisiu o tom, ako ich uplatňujú.

6.   Komisia môže prijať vykonávacie akty stanovujúce opatrenia nevyhnutné na jednotné uplatňovanie odseku 2 písm. a) a b) a odseku 3 tohto článku a opatrenia týkajúce sa oznámení, ktoré majú členské štáty vydávať v súlade s týmto článkom. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 196b ods. 2“

8.

V časti VII kapitole I sa dopĺňajú tieto články:

„Článok 196a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijať delegované akty uvedené v článku 126e ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 2. apríla 2012. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 126e ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 126e ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 196b

Postup výboru

1.   Komisii pomáha výbor nazvaný Výbor pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (10).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

9.

V článku 204 sa dopĺňa tento odsek:

„7.   Pokiaľ ide o sektor mlieka a mliečnych výrobkov, článok 122 prvý odsek písm. a) bod iiia), článok 123 ods. 4 a články 126a, 126b, 126e a 177a sa uplatňujú od 2. apríla 2012 do 30. júna 2020 a články 126c, 126d, 185e a 185f sa uplatňujú od 3. októbra 2012 do 30. júna 2020.“

30.3.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/49

1.

Na strane 12 v prílohe III bode 1 textu v zátvorke v treťom okienku:

2.

V odôvednení 14 prvej vete; v článku 5 ods. 2 prvom pododseku druhej vete; v článku 6 ods. 1 a v článku 6 ods. 4 písm. a) a b):

pojem „elektronicky“ sa vo všetkých gramatických tvaroch nahrádza pojmom „online“ v príslušných gramatických tvaroch.

3.

V odôvodnení 14 druhej a tretej vete; v odôvodnení 15; v odôvodnení 16; v názve článku 6; v článku 6 ods. 1 prvom a druhom pododseku; v článku 6 ods. 2 prvom, druhom, treťom a štvrtom pododseku; v článku 6 ods. 3 prvom pododseku; v článku 6 ods. 4 v úvodnej vete; v článku 8 ods. 1 prvom pododseku; v prílohe IV v názve osvedčenia a prvom odseku a v prílohe V bode 6:

pojem „elektronický systém zberu“ sa vo všetkých gramatických tvaroch nahrádza pojmom „online systém zberu“ v príslušných gramatických tvaroch.

4.

V článku 4 ods. 1 druhom pododseku; v prílohe II v úvodnej vete; v prílohe II v poznámke pod čiarou č. 1; v prílohe VII v poznámke pod čiarou č. 1:

pojem „elektronický register“ sa vo všetkých gramatických tvaroch nahrádza pojmom „online register“ v príslušných gramatických tvaroch.

5.

V článku 6 ods. 1 treťom pododseku:

pojem „elektronický zber“ sa vo všetkých gramatických tvaroch nahrádza pojmom „online zber“ v príslušných gramatických tvaroch.