15.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/1

(1)

Dňa 10. júla 2008 podala spoločnosť Marker Völkl International GmbH (ďalej len „navrhovateľ“), nemecký výrobca lyží, sťažnosť, podľa ktorej Slovinsko poskytlo štátnu pomoc spoločnosti Elan d.o.o. (ďalej len „Elan“; v čase podania sťažnosti išlo o spoločnosť známu pod názvom Skimar d.o.o.). Komisia poslala Slovinsku niekoľko žiadostí o informácie, na ktoré Slovinsko odpovedalo listami zo 14. októbra 2008, 30. januára 2010 a 22. februára 2010. V novembri 2009 Komisia takisto zaslala žiadosť o informácie aj navrhovateľovi, na ktorú navrhovateľ odpovedal 5. marca 2010.

(2)

Listom z 12. mája 2010 Komisia informovala Slovinsko, že pokiaľ ide o predmetnú pomoc, rozhodla sa začať konanie podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(3)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k opatreniam predložili svoje pripomienky. Komisia nezískala žiadne pripomienky od zúčastnených tretích strán.

(4)

Po rozhodnutí o začatí konania Slovinsko predložilo ďalšie informácie prostredníctvom listov z 9., 10. a 16. júna 2010 (súčasťou posledného uvedeného listu boli prílohy z 26. mája, 28. mája, 31. mája, 2. júna a 14. júna 2010). 16. augusta 2011 zaslala Komisia slovinským orgánom žiadosť o informácie, na ktorú odpovedali listom z 10. októbra 2011. Niekoľko príloh k danému listu slovinské orgány predložili 11. októbra 2011. Po zasadnutí útvarov Komisie so zástupcami spoločnosti Slovinsko predložilo ďalšie informácie prostredníctvom listov zo 6. marca, 30. marca, 13. apríla, 16. apríla, 23. apríla, 10. mája, 15. mája a 30. mája 2012.

(5)

Elan, spoločnosť s ručením obmedzeným, pôsobí v oblasti výroby lyžiarskych potrieb a námorných plavidiel, napr. jácht. Sídlo spoločnosti je v meste Begunje na Gorenjskem v Slovinsku, ktoré je v celom rozsahu oprávnené na regionálnu pomoc podľa článku 107 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (3). V súčasnosti Elan zamestnáva približne 460 pracovníkov a má dve hlavné divízie: divíziu zimných športov a námornú divíziu. Spoločnosť Elan má v Slovinsku len jednu dcérsku spoločnosť, Elan Inventa d.o.o. (športové náčinie), ako aj niekoľko obchodných spoločností v iných krajinách.

(6)

Do júna 2010 a v čase uskutočnenia posudzovaných opatrení bola spoločnosť Elan organizovaná inak. Tvorila ju materská spoločnosť Elan, ktorá vlastnila podiely v štyroch dcérskych spoločnostiach:

(7)

Spoločnosť Elan je v štátnom vlastníctve. Momentálne 66,4 % podielov spoločnosti vlastní Posebna družba za podjetniško svetovanje, d.d. (ďalej len „PDP)“, finančná holdingová spoločnosť, ktorú vlastnia tri fondy vo vlastníctve štátu. Ďalších 25 % podielov spoločnosti Elan vlastní Triglav Naložbe, finančna družba, d.d. (ďalej len „Triglav Naložbe),“ finančná spoločnosť pre poisťovňu v prevažnom vlastníctve štátu. Zostávajúcich 8,6 % podielov vlastní štátny dôchodkový fond Prvi pokojninski sklad (podrobný opis podielnikov spoločnosti Elan je v bode 2.2). V čase prijatia posudzovaných opatrení bola spoločnosť Elan tiež vo väčšinovom vlastníctve štátu. Štruktúra podielnikov však bola trochu iná (pozri takisto bod 2.2).

(8)

Pokiaľ ide o finančnú situáciu spoločnosti Elan, po prekonaní náročného roka 2004 bola spoločnosť v rokoch 2005 a 2006 zisková a obrat rástol. V roku 2007 sa začala situácia spoločnosti zhoršovať. Výsledkom bol klesajúci obrat a čistá strata v rokoch 2007 a 2008. Podrobnejší posudok finančnej situácie spoločnosti Elan uvádzame v odôvodneniach (68) až (74).

(9)

V súčasnosti sa spoločnosť Elan nachádza v procese privatizácie. Hlavný akcionár PDP plánuje predať svoj podiel v tejto spoločnosti a momentálne rokuje s potenciálnymi uchádzačmi.

(10)

Aby bolo možné určiť, či opatrenia v prospech spoločnosti Elan pozostávajú zo štátnych zdrojov a sú pripísateľné štátu, je potrebné poznať vlastnícku štruktúru spoločnosti Elan, totožnosť jej vlastníkov a ich riadenie spoločnosti. Preto nasleduje prehľad ich podielov v spoločnosti Elan tak, ako sa menili v daných časových obdobiach. Je potrebné pripomenúť, že v čase prvej kapitálovej injekcie v roku 2007 (opatrenie 1) bola vlastnícka štruktúra spoločnosti Elan iná ako v čase druhej kapitálovej injekcie v roku 2008 (opatrenie 2), pričom odvtedy došlo aj k ďalším zmenám. Podrobné informácie sú uvedené v nasledujúcom texte (pozri odôvodnenia (19) až (22)).

(11)

Kapitalska družba pokojninskega in invalidskega zavarovanja, d.d. (ďalej len „KAD“) je akciová spoločnosť, ktorej jediným akcionárom je Slovinsko. KAD spravuje štátne dôchodkové fondy a aktíva pre Slovinsko. Zodpovedá tiež za privatizáciu štátneho majetku. Na spoločnosť KAD sa vzťahuje slovinský zákon o obchodných spoločnostiach („ZGD-1, Zakon o gospodarskih družbah“). Preto má spoločnosť KAD valné zhromaždenie, dozornú radu a správnu radu. Slovinská vláda vymenúva všetkých 15 členov valného zhromaždenia (5 z nich zastupuje dôchodcov a zdravotne postihnutých pracovníkov, ďalších 5 členov zastupuje zamestnávateľov a poistencov a ďalších 5 členov zastupuje slovinskú vládu) a všetkých 9 členov dozornej rady. Na zasadnutia valného zhromaždenia sa pozývajú aj zástupcovia vlády.

(12)

Prvi pokojninski sklad je Prvý dôchodkový fond Slovinskej republiky, to znamená, že je v plnej miere (100 %) vo vlastníctve štátu. KAD spravuje tento dôchodkový fond a tiež ovláda podiel, ktorý PPS vlastní v spoločnosti Elan (ďalej len „KAD – PPS“).

(13)

Družba za svetovanje in upravljanje, d.o.o. (ďalej len „DSU“) je spoločnosť s ručením obmedzeným zameriavajúca sa na správu a poradenstvo, ktorá je v plnej miere (100 %) vo vlastníctve štátu. Okrem iného zodpovedá aj za privatizáciu štátneho majetku. Spoločnosť DSU má dozornú radu, ktorá pozostáva z troch členov. Dvoch vymenúva slovinská vláda a jedného vymenúvajú zamestnanci spoločnosti. Kým sa nevymenuje zástupca zamestnancov, Slovinsko vymenúva aj tretieho člena dozornej rady. Dozorná rada vymenúva riaditeľa spoločnosti, ktorý riadi obchodné transakcie spoločnosti DSU.

(14)

Zavarovalnica Triglav, d.d. (ďalej len „Zavarovalnica Triglav“), je spoločnosť, ktorá ponúka všetky druhy neživotného, životného, zdravotného a úrazového poistenia. 67,7 % akcií tejto spoločnosti vlastnia spoločnosti, ktoré sú v priamom alebo nepriamom väčšinovom vlastníctve štátu. V čase poskytnutia boli hlavnými akcionármi spoločnosti Zavarovalnica Triglav tieto spoločnosti: Zavod za pokojninsko in invalidsko zavarovanje (ďalej len „ZIPZ“, Ústav dôchodkového a invalidného poistenia), spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu, ktorá má v spoločnosti Zavarovalnica Triglav 34,5 % podiel, Slovenska odškodninska družba, d.d. (ďalej len „SOD“, Slovinská spoločnosť pre odškodnenie) spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu, ktorá má v spoločnosti Zavarovalnica Triglav 28,1 % podiel, NLB, d.d., spoločnosť v 50 % vlastníctve štátu, ktorá má v spoločnosti Zavarovalnica Triglav 3,1 % podiel a HIT d.d., spoločnosť v 100 % vlastníctve štátu, ktorá má v spoločnosti Zavarovalnica Triglav 1,1 % akcie. Ostatní akcionári spoločnosti Zavarovalnica Triglav nemali v danej spoločnosti podiel väčší ako 1,8 %.

(15)

Zavarovalnica Triglav má správnu radu a dozornú radu, ktorú tvorí 8 členov. Päť členov dozornej rady zastupuje záujmy akcionárov a volí ich valné zhromaždenie spoločnosti Zavarovalnica Triglav. Zostávajúci traja členovia zastupujú záujmy zamestnancov.

(16)

Triglav Naložbe je finančná spoločnosť. V čase druhej kapitálovej injekcie vlastnila 80 % akcií spoločnosti Triglav Naložbe spoločnosť Zavarovalnica Triglav. Spoločnosť Zavarovalnica Triglav je vo väčšinovom vlastníctve štátu (pozri odôvodnenie (14)). Zostávajúci kapitál spoločnosti Triglav Naložbe je veľmi rozptýlený medzi jednotlivých investorov, z ktorých žiadny nevlastní podiel väčší ako 0,67 %. Spoločnosť Triglav Naložbe má dozornú radu a správnu radu. Dozorná rada má troch členov, ktorých vymenúva valné zhromaždenie spoločnosti Triglav Naložbe.

(17)

PDP je finančná holdingová spoločnosť založená v júni 2009. PDP je vo vlastníctve troch štátnych fondov, konkrétne KAD, DSU a SOD. PDP pôsobí ako reštrukturalizačná spoločnosť v mene slovinského štátu. PDP môže na základe zmluvy prevziať riadenie štátnych firiem, ktoré sú v ťažkostiach, vykonávať všetky hlasovacie práva, dosadiť dozornú a správnu radu a vykonávať obnovné opatrenia pre štát (4). PDP vlastní podiely v niekoľkých slovinských spoločnostiach, ktoré pôvodne vlastnili štátom riadené fondy (5), a pre niektoré hľadá strategických investorov.

(18)

KD Kapital, finančna družba, d.o.o. (ďalej len „KD Kapital“), spoločnosť pôsobiaca v oblasti kapitálového investovania. Spoločnosť KD Kapital je v súkromnom vlastníctve a patrí do skupiny Skupina KD  (6).

(19)

V roku 2007, v čase poskytnutia prvého opatrenia, mali v spoločnosti Elan podiel tieto spoločnosti: KAD (30,48 %), KAD – PPS (10,3 %), DSU (17,34 %), Triglav Naložbe (13,16 %), Zavarovalnica Triglav (11,89 %) a KD Kapital (16,83 %).

(20)

V apríli 2008 spoločnosť KD Kapital predala svoj podiel spoločnosti KAD. Po tejto transakcii a v čase druhého prísunu kapitálu mali v spoločnosti Elan podiel tieto spoločnosti: KAD (47,31 %), KAD – PPS (10,3 %), DSU (17,34 %), Triglav Naložbe (13,16 %) a Zavarovalnica Triglav (11,89 %).

(21)

V roku 2010 previedli spoločnosti KAD a DSU svoje podiely v spoločnosti Elan do finančnej holdingovej spoločnosti PDP. V súčasnosti PDP vlastní 66,4 % podielu spoločnosti Elan. KAD – PPS vlastní 8,6 % a Triglav Naložbe 25 %.

(22)

V tabuľke 1 sa uvádza prehľad podielov, ktoré vlastnili jednotliví akcionári v čase opatrenia 1, opatrenia 2 a v máji 2012.

Tabuľka 1

(23)

V roku 2006 plánovala spoločnosť Elan uskutočniť v rámci skupiny ambiciózny investičný program, ktorý zahŕňal investície do budov, vybavenia a uvedenie značky na trh na základe plánu strategického rozvoja na obdobie rokov 2006 – 2010 (tento dokument vypracovala dozorná rada spoločnosti Elan v decembri 2005). Na roky 2006 – 2007 sa plánovali investície vo výške 20, 2 mil. EUR. Na financovanie uvedených investícií spoločnosť Elan navrhla svojim podielnikom zvýšenie základného imania o 20, 2 mil. EUR. Medzičasom v priebehu roka 2006 začala spoločnosť Elan nakupovať nové výrobné zariadenia, čo sa tiež plánovalo v rámci strategického rozvoja.

(24)

Dňa 29. januára 2007 podpísali spoločnosť Elan a podielnici spoločnosti Elan vyhlásenie o zámere, v ktorom sa dohodli, že podielnici vložia do spoločnosti Elan 10,225 mil. EUR (t. j. približne polovicu zo sumy 20,2 mil. EUR, ktorá sa predpokladá v pláne strategického rozvoja na roky 2006 až 2010). Každý podielnik súhlasil, že na zvýšení základného imania sa bude podieľať pomerne k svojmu podielu v spoločnosti Elan. Dané rozhodnutie sa prijalo na základe ocenenia spoločnosti, ktorú vypracovala nezávislá poradenská firma […] (7), a na základe niekoľkých ďalších dokumentov vypracovaných samotnou spoločnosťou Elan ako aj väčšinovým podielnikom spoločnosti Elan, spoločnosťou KAD. Výpočet […] reálnej hodnoty spoločnosti sa vykonal na základe priemerného výpočtu (pre jednotlivé divízie) týchto položiek: i) vážený priemerný referenčný pomer ceny a tržieb na akciu (ukazovateľ P/S) za posledné uzavreté obchody, ii) ukazovatele P/E (pomer ceny a čistého zisku na akciu) príslušných spoločností v roku 2005 a iii) sedemnásobok hodnoty EBITDA (zisk pred zdanením, úrokmi a odpismi) vrátane 25 % odhadovaného potenciálu na zníženie nákladov. Uvedená priemerná hodnota sa znížila o krátkodobé úročené úvery a o polovicu identifikovaných investícií, ktoré by sa nemohli financovať z predpokladaného peňažného toku spoločnosti. Spoločnosť KAD vypracovala rýchly odhad hodnoty spoločnosti Elan na základe metódy diskontovaných peňažných tokov, pričom využila obchodné prognózy, ktoré poskytla spoločnosť Elan dozornej rade.

(25)

Ešte predtým, v máji 2006, spoločnosť Elan informovala svojich podielnikov, že hoci vkladá všetky voľné peňažné toky do investícií plánovaných v pláne strategického rozvoja na roky 2006 – 2010, na realizovanie potrebných investícií bude potrebný dodatočný kapitál (8). O niečo neskôr, v novembri 2006, spoločnosť Elan pripravila podrobnejšiu analýzu účinkov zvýšenia základného imania (9). Podľa tejto analýzy by dané investície mali pre divíziu zimných športov v rokoch 2006 až 2010 priniesť kumulatívny čistý zisk vo výške 15,6 mil. EUR. Naopak, bez zvýšenia základného imania by mala kumulatívna čistá strata dosiahnuť 4,8 mil. EUR. Ak by sa zvýšenie základného imania uskutočnilo, zvýšil by sa aj kumulatívny čistý zisk námornej divízie v období rokov 2006 – 2010 (14,9 mil. EUR v porovnaní s 8 mil. EUR). V rovnakom čase spoločnosť KAD, väčšinový podielnik spoločnosti Elan, odhadla hodnotu skupiny na 22,8 mil. EUR. Dozorné rady akcionárov KAD, DSU, Zavarovalnica Triglav a Triglav Naložbe schválili kapitálovú injekciu už v decembri 2006, resp. v januári 2007.

(26)

Formálne sa zvýšenie základného imania potvrdilo na valnom zhromaždení podielnikov, ktoré sa konalo 25. októbra 2007. Podielnici vykonali platby dňa 15. novembra 2007 v pomere k jednotlivým vlastníckym podielom. Do spoločnosti Elan sa vložilo 10,225 mil. EUR, čo sa prejavilo ako úver podielnikov spoločnosti Elan Winter sport vo výške 5,8 mil. EUR a úver podielnikov spoločnosti Elan Marine vo výške 4,425 mil. EUR. Tieto úvery podielnikov sa neskôr pretransformovali na vlastný kapitál v spoločnostiach Elan Winter sport a Elan Marine. Ako sa už uvádza v predchádzajúcom texte, v júni 2010 sa spoločnosti Elan Winter sport a Elan Marine zlúčili do svojej materskej spoločnosti Elan (pozri bod (6) odôvodnenia).

(27)

Jedným z dôvodov, prečo došlo k časovému posunu medzi vyhlásením o zámere a formálnou dohodou podielnikov, bolo to, že spoločnosť KD Kapital, v tom čase jediný súkromný podielnik v spoločnosti Elan, ktorý mal blokujúcu menšinu, zablokoval formálne rozhodnutie o zvýšení základného imania. Spoločnosť KD Kapital zablokovala dané rozhodnutie preto, že došlo z rozporom medzi spoločnosťou KAD a spoločnosťou KD Kapital, ktoré sa týkali zmien v dozornej rade spoločnosti Elan. Slovinsko poskytlo vysvetlenie, podľa ktorého spoločnosť KD Kapital bola zároveň podielnikom s 50 % podielom v spoločnosti Seaway Group d.o.o., ktorá je jedným z konkurentov spoločnosti Elan. Spoločnosť KD Kapital plánovala vymenovať jedného zo svojich zástupcov do dozornej rady spoločnosti Elan. Spoločnosť KAD to však nepovažovala za prijateľné vzhľadom na to, že spoločnosť KD Kapital vlastnila podiel aj v spoločnosti Seaway. V úsilí vyriešiť tento problém ponúkla začiatkom októbra 2007 spoločnosť KAD spoločnosti KD Kapital predajnú opciu pod podmienkou, že spoločnosť KD Kapital bude hlasovať za návrh spoločnosti KAD, ktorý sa týkal sporu o obsadení miest členov dozornej rady.

(28)

Po predložení tejto ponuky spoločnosť KD Kapital napokon súhlasila so zvýšením základného imania a ako už bolo uvedené v predchádzajúcom texte, podielnici prijali formálne rozhodnutie v októbri 2007.

(29)

Napriek zvýšeniu základného imania, ku ktorému došlo v novembri 2007, spôsobila zlá zimná sezóna 2007/2008 (pod vplyvom predchádzajúcej „zelenej“ zimy 2006/2007), že sa skupina dostala do ďalších ťažkostí. Spoločnosť Elan musela začiatkom roka 2008 čeliť platobnej neschopnosti.

(30)

Keď začiatkom roka 2008 SKB banka d.d. odmietla ďalej financovať spoločnosť Elan, v marci 2008 spoločnosť KD Kapital uplatnila svoju predajnú opciu s účinnosťou od apríla 2008. Spoločnosť KAD kúpila podiely spoločnosti KD Kapital, a tak zvýšila svoj podiel v spoločnosti Elan. Odvtedy je spoločnosť Elan vo výhradnom vlastníctve štátu (pozri odôvodnenie (20)).

(31)

V apríli 2008 podielnici spoločnosti Elan vymenovali novú správnu radu, aby riešila zložitú finančnú situáciu. Vedenie spoločnosti začalo rokovať s bankami, aby sa dohodli na zmene harmonogramu splácania pohľadávok, ktoré má spoločnosť Elan voči bankám, s cieľom zabrániť konkurzu tejto spoločnosti. Banky boli ochotné dohodnúť sa na zmene harmonogramu len v prípade, ak podielnici spoločnosti Elan poskytnú spoločnosti dodatočný kapitál.

(32)

V tejto situácii požiadala spoločnosť Elan v marci 2008 svojich podielnikov o poskytnutie dodatočného nového kapitálu. Na základe dlhodobého plánu spoločnosti Elan na obdobie rokov 2008 – 2012, ktorý vypracovala spoločnosť Elan v júni 2008 (ďalej len „dlhodobý plán na roky 2008 – 2012“), požiadala spoločnosť Elan na prelome júna a júla 2008 svojich podielnikov konkrétne o poskytnutie 25 mil. EUR. Podielnici spoločnosti Elan považovali dlhodobý plán na roky 2008 – 2012, podľa ktorého bolo potrebné vložiť 25 mil. EUR, za neprimeraný. Podielnici boli ochotní vložiť len 10 mil. EUR, pričom toto zvýšenie základného imania podmienili tým, že najprv musí dôjsť k dohode medzi spoločnosťou Elan a bankami, pokiaľ ide o zmenu harmonogramu splácania dlhov spoločnosti Elan. Podielnici tiež požadovali vypracovanie doplneného dlhodobého plánu spoločnosti Elan  (10). Na základe tejto požiadavky spoločnosť Elan vypracovala plán obnovy, ktorý predložila dňa 8. augusta 2008 (ďalej len „plán obnovy“). Spoločnosti Elan sa však nepodarilo dohodnúť s bankami na zmene harmonogramu splácania dlhov. Naopak, jeden z veriteľov spoločnosti Elan, konkrétne SKB banka d.d., začal súdne konanie na presadenie svojich nárokov a v auguste 2008 súd v Ľubľane súdnym príkazom nariadil spoločnosti Elan splatiť všetky neuhradené dlhy. Presadenie tohto príkazu by viedlo ku konkurzu spoločnosti.

(33)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti spoločnosť Elan zvolala mimoriadne zasadnutie podielnikov, ktoré sa uskutočnilo 28. augusta 2008. Na tomto zasadnutí sa na návrh spoločnosti KAD rozhodli podielnici spoločnosti Elan vložiť do tejto spoločnosti 10 mil. EUR, a to aj napriek tomu, že nebola splnená podmienka týkajúca sa dosiahnutia dohody spoločnosti Elan s bankami o zmene harmonogramu splácania úverov.

(34)

Dozorná rada spoločnosti KAD schválila kapitálovú injekciu už pred konaním zasadnutia podielnikov v auguste 2008. Dozorné rady ostatných podielnikov schválili rozhodnutie vložiť 10 mil. EUR do spoločnosti Elan najneskôr začiatkom septembra 2008.

(35)

Podielnici vyplatili 8. septembra 2008 príslušné sumy pomerne k príslušnému vlastníckemu podielu. Ako sa opisuje v odôvodnení (5), činnosti spoločnosti Elan v oblasti zimných športov a v námornej oblasti boli v čase poskytnutia organizované v dvoch dcérskych spoločnostiach, konkrétne v spoločnosti Elan Winter sport a v spoločnosti Elan Marine. Suma 10 mil. EUR sa vložila do spoločnosti Elan, ktorá vzápätí vložila 5,924 mil. EUR do spoločnosti Elan Winter sport a 4,076 mil. EUR do spoločnosti Elan Marine.

(36)

V dlhodobom pláne na roky 2008 – 2012, ktorý vypracovala spoločnosť Elan v júni 2008, sa najprv opisuje hospodárska a finančná situácia skupiny Elan group. Navrhuje sa niekoľko reštrukturalizačných opatrní na úrovni spoločnosti Elan Winter sport (úprava investícií v pridružených spoločnostiach, úprava stavu zásob a požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru) a na úrovni spoločnosti Elan Marine (úprava stavu zásob, požitky vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru, odpisovanie námorných foriem). Okrem uvedených reštrukturalizačných opatrení sa v spoločnosti Elan Winter sport plánovali aj tieto opatrenia:

(37)

V spoločnosti Elan Marine sa v dlhodobom pláne na roky 2008 – 2012 predpokladalo vykonanie týchto opatrení:

(38)

V dlhodobom pláne na roky 2008 – 2012 sa ďalej uvádzali aj prognózy týkajúce sa skupiny a jednotlivých dcérskych spoločností založené na predpoklade, že sa uplatnia reštrukturalizačné opatrenia a kroky uvedené v predchádzajúcom texte. Podľa týchto prognóz by spoločnosť Elan Winter sport mala byť zisková od roku 2010 a spoločnosť Elan Marine by mala byť zisková od roku 2011. V pláne sa dospelo k záveru, že spoločnosť Elan potrebuje dodatočný kapitál vo výške [23 – 26] mil. EUR na pokrytie potrieb likvidity. Len v prípade, ak sa podarí tento kapitál zabezpečiť, môže spoločnosť Elan poskytnúť svojim podielnikom primeranú výnosnosť.

(39)

V pláne obnovy, ktorý vypracovala spoločnosť Elan v auguste 2008, sa najprv predstavuje štruktúra skupiny Elan group a finančná a hospodárska situácia spoločností Elan Winter sport a Elan Marine vrátane podrobnej analýzy záväzkov, nákladov, ale aj príjmov. Potom sa analyzuje činnosť spoločností Elan Winter sport a Elan Marine od januára 2008 do júna 2008. Napokon plán obnovy obsahuje aj časť zameranú na obnovu spoločnosti. Podľa predmetného plánu sa opatrenia navrhované v tejto časti dajú realizovať len ak sa do spoločnosti Elan vloží nový kapitál, a ak sa zmení harmonogram splácania bankových úverov. V pláne obnovy sa však konkrétne neuvádzajú potrebné sumy finančných prostriedkov.

(40)

V pláne obnovy sa predpokladá vykonanie týchto opatrení v spoločnosti Elan Winter sport:

(41)

Predpokladá sa vykonanie týchto opatrení v spoločnosti Elan Marine:

(42)

V pláne obnovy sa tiež uvádzajú obchodné prognózy na roky 2008 až 2012, podľa ktorých by spoločnosť Elan Winter sport mala byť zisková od roku 2010 a spoločnosť Elan Marine by mala byť zisková od roku 2011.

(43)

Ako sa opisuje v odôvodneniach (1) a (2), Komisia sa 12. mája 2010 rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). V tomto rozhodnutí o začatí konania Komisia predbežne zvážila, že dané dva prísuny kapitálu zahŕňali štátnu pomoc v prospech spoločností Elan Ski a Elan Marine. Komisia vyjadrila pochybnosti, či túto štátnu pomoc možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Na úvod treba spresniť, že Komisia preskúmala, či príjemcami boli spoločnosti v ťažkostiach.

(44)

V bode 10 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa stanovujú určité okolnosti, za ktorých možno danú spoločnosť považovať za spoločnosť v ťažkostiach, ako napríklad v prípade výrazného poklesu kapitálu. V rozhodnutí o začatí konania sa uvádza, že spoločnosti Elan Ski a Elan Marine nespĺňajú kritériá bodu 10 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V bode 11 predmetných usmernení sa však uvádza, že spoločnosť možno stále považovať za nachádzajúcu sa v ťažkostiach v prípadoch, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi spoločnosti v ťažkostiach. Vzhľadom na rastúce straty, klesajúci obrat a na zložitú finančnú situáciu skupiny Elan ako celku Komisia usúdila, že spoločnosti Elan Ski a Elan Marine možno považovať za spoločnosti v ťažkostiach, a to aspoň v rokoch 2007 a 2008.

(45)

Po prvé Komisia posudzovala, či opatrenia pochádzajú zo štátnych zdrojov, a či sú pripísateľné štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť KAD je v 100 % vlastníctve Slovinska, že Slovinsko vymenúva všetkých členov zhromaždenia a dozornej rady, a že sa zástupcovia slovinskej vlády zúčastňujú na všetkých zhromaždeniach a zasadnutiach dozornej rady, Komisia predbežne dospela k záveru, že opatrenia, ktoré prijala spoločnosť KAD, pochádzajú zo štátnych zdrojov a sú pripísateľné štátu. Pokiaľ ide o opatrenia, ktoré poskytli ostatní vlastníci spoločnosti Elan (t. j. spoločnosti KAD – PPS, DSU, Triglav Naložbe a Triglav Insurance), Komisia dospela k záveru, že počas konania vo veci formálneho zisťovania bude potrebné overiť, či aj tieto opatrenia pochádzajú zo štátnych zdrojov, a či sú pripísateľné štátu.

(46)

Po druhé Komisia skúmala, či sa danými opatreniami príjemcov zvýhodnili. Vznikli pochybnosti o tom, či by dané opatrenia spĺňali test investora v trhovom hospodárstve. Spoločnosť KD Kapital, jediný súkromný podielnik v spoločnosti Elan, sa nechcela podieľať na prvom opatrení. Vznikol dojem, že sa dané opatrenie nezakladalo na podnikateľskom pláne ani na iných informáciách o potenciálnej návratnosti investícií v budúcnosti. Zdá sa, že v čase kapitálovej injekcie boli príjemcovia vo finančných ťažkostiach. Na druhom opatrení sa nezúčastnila žiadna súkromná spoločnosť. Hoci je pravda, že pred rozhodnutím podielnikov o kapitálovej injekcii bol vypracovaný dlhodobý plán a plán obnovy, existujú náznaky toho, že podielnici spoločnosti Elan považovali uvedené plány za neprimerané. V čase poskytnutia druhého opatrenia spoločnosti Elan Ski a Elan Marine ešte stále čelili finančným ťažkostiam.

(47)

Po tretie Komisia usúdila, že opatrenia prijaté Slovinskom pravdepodobne narušili hospodársku súťaž a ovplyvnili obchod medzi členskými štátmi, keďže medzi členskými štátmi prebieha obchod v oblasti lyžiarskeho vybavenia a aj v oblasti námorných plavidiel.

(48)

Komisia predbežne posúdila, či sú opatrenia zlučiteľné podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Vzhľadom na ťažkosti spoločností Elan Ski a Elan Marine a tiež vzhľadom na to, že v danej skupine neexistujú iné silné spoločnosti, spoločnosti Elan Ski a Elan Marine sú v zásade oprávnené na prijatie pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu. Keďže poskytnuté opatrenia mali formu zvýšenia základného imania, nemožno ich považovať za pomoc na záchranu. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť predmetných opatrení ako pomoc na reštrukturalizáciu, nebolo jasné, či boli splnené všetky príslušné podmienky. Predovšetkým nebolo jasné, či sa poskytnutá pomoc obmedzila na nevyhnutné minimum, a tiež neexistovali náznaky vlastného príspevku ani kompenzačných opatrení.

(49)

Predbežne sa tiež preskúmalo, či by dané opatrenia mohli byť zlučiteľnou regionálnou pomocou. Hoci majú obaja príjemcovia sídlo v regióne, ktorý je oprávnený na poskytnutie pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, nebolo jasné, či majú príjemcovia na takúto pomoc nárok, keďže obaja príjemcovia boli v čase poskytnutia pomoci v ťažkostiach.

(50)

Slovinsko predložilo svoje pripomienky v listoch z 9., 10. a 16. júna 2010. Ďalšie informácie zaslalo 10. októbra 2011 a prostredníctvom listov zo 6. marca, 30. marca, 13. apríla, 16. apríla, 23. apríla, 10. mája, 15. mája a 30. mája 2012 (pozri odôvodnenie (4)).

(51)

Súhrnne je možné uviesť, že Slovinsko nepovažuje opatrenia za štátnu pomoc, pretože nepochádzajú zo štátnych zdrojov a nie sú pripísateľné štátu. Keby aj predmetné opatrenia spĺňali tieto požiadavky, nezvýhodnili by príjemcu, pretože Slovinsko konalo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve. Slovinsko ďalej tvrdí, že predmetné opatrenia neovplyvnili obchod medzi členskými štátmi a ani nenarušili hospodársku súťaž, vzhľadom na to, že trh s priemyselným tovarom v oblasti zimných športov je vysoko konsolidovaný a prevláda na ňom trend ďalšej konsolidácie, pričom spoločnosť Elan je len slabý konkurent oveľa väčších subjektov pôsobiacich na danom trhu.

(52)

Slovinsko neposkytlo žiadne argumenty týkajúce sa potenciálnej zlučiteľnosti opatrenia 1 s vnútorným trhom v prípade, ak by dané opatrenie zahŕňalo štátnu pomoc. Podľa názoru Slovinska možno opatrenie 2 považovať za zlučiteľné podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(53)

Slovinsko uvádza, že na zvýšenie základného imania spoločnosti Elan nemalo žiadny vplyv.

(54)

Slovinsko pripomína, že ak sa majú opatrenia považovať za štátnu pomoc, musia sa poskytnúť priamo alebo nepriamo prostredníctvom štátnych zdrojov, pričom opatrenia musia byť pripísateľné štátu. Slovinsko súhlasí, že ak má členský štát v danom podniku rozhodujúci vplyv, podmienka týkajúca sa „štátnych zdrojov“ je splnená. Nemožno však automaticky predpokladať, že ak členský štát môže na určitý podnik uplatňovať rozhodujúci vplyv, že v danom prípade takýto vplyv aj skutočne uplatňoval. V tejto súvislosti sa Slovinsko odvoláva na rozsudok vo veci Stardust Marine  (11), v ktorom sa stanovuje súbor ukazovateľov na určenie toho, či štát skutočne v danom prípade takýto vplyv uplatňoval Medzi tieto ukazovatele patrí: začlenenie do štruktúr verejnej správy, charakter činností daného podniku a ich vykonávanie na trhu za obvyklých podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými prevádzkovateľmi, právne postavenie podniku, intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku. Slovinsko poukazuje na to, že treba prisúdiť náležitú dôležitosť tomu, či sa daný podnik zriadil podľa súkromného práva.

(55)

V tejto súvislosti Slovinsko predkladá pre každý subjekt zapojený do kapitálových injekcií nasledujúce argumenty:

(56)

KAD je súkromnoprávny subjekt, ktorý pôsobí na trhu v podmienkach hospodárskej súťaže. Hoci je spoločnosť KAD kontrolovaná štátom, nemožno len na základe toho vyvodiť záver, že posudzované rekapitalizácie sú pripísateľné štátu. Zapojenie štátu do rekapitalizácií sa nepreukázalo z týchto dôvodov: činnosť spoločnosti KAD sa reguluje slovinským zákonom o obchodných spoločnostiach („ZGD-1, Zakon o gospodarskih družbah“); vyraďovanie aktív tejto spoločnosti sa zákonom neobmedzuje; spoločnosť KAD sa financuje výlučne z dividend, úrokov a ostatných príjmov, ktoré sa tvoria z investícií a obchodných operácií; o rekapitalizácii spoločnosti Elan rozhodla dozorná rada, ktorá je pri prijímaní rozhodnutí nezávislá. Hoci je pravda, že spoločnosti KAD štát zveril správu dôchodkových fondov a uzatváranie privatizácie podnikov, verejný záujem spojený s uvedenými úlohami nemôže ovplyvňovať opatrenia prijímané spoločnosťou KAD tak, že by bolo možné dané kroky považovať za pripísateľné štátu.

(57)

Spoločnosť DSU vlastní priamo štát, no nie je financovaná štátom a jej cieľom je maximalizovanie hodnoty investícií. Hoci je pravda, že spoločnosti DSU štát zveril správu dôchodkových fondov a uzatváranie privatizácie podnikov, verejný záujem spojený s týmito úlohami nemôže ovplyvňovať opatrenia prijímané spoločnosťou DSU tak, že by bolo možné tieto kroky považovať za pripísateľné štátu.

(58)

Spoločnosť Zavarovalnica Triglav vlastní štát len nepriamo a jej činnosti sú výlučne trhovo orientované. Štát nemá žiadny priamy vplyv na jej pôsobenie. Je pravda, že členov dozornej rady spoločnosti Zavarovalnica Triglav volia jej akcionári. Členovia sa však volia ako súkromné osoby, pričom nikto z nich nezastával žiadny post v slovinskej vláde alebo štátnej správe.

(59)

Spoločnosť Triglav Naložbe nepriamo vlastní štát prostredníctvom spoločnosti Zavarovalnica Triglav. Cieľom tejto spoločnosti je vytvárať zisk. Štát nemá žiadny priamy vplyv na činnosť spoločnosti Triglav Naložbe a jej dozorná rada pozostáva z nezávislých súkromných osôb. Okrem toho spoločnosť Triglav Naložbe financovala rekapitalizáciu pomocou komerčného úveru.

(60)

Podľa Slovinska sa opatrením 1 neposkytla spoločnosti Elan výhoda z nasledujúcich dôvodov: v decembri 2005 prijala spoločnosť Elan plán strategického rozvoja na roky 2006 – 2010 vrátane podrobných plánov rozvoja vtedajších dcérskych spoločností spoločnosti Elan. V pláne rozvoja na roky 2006 – 2010 sa predpokladali investície do divízie zimných športov a aj do námornej divízie. Na vykonanie týchto investícií spoločnosť Elan v máji 2006 navrhla svojim podielnikom, aby v rokoch 2006 – 2009 zvýšili základné imanie tejto spoločnosti o 20,2 mil. EUR. Podielnici náležite preskúmali tento návrh a spoločnosť Elan im poskytla dokumenty, v ktorých sa jasne vyplývalo, že také zvýšenie základného imania by bolo pre podielnikov ziskové. Spoločnosť KAD, väčšinový podielnik spoločnosti Elan, v novembri 2006 vypracovala svoj vlastný posudok navrhovaného zvýšenia základného imania a dospela k záveru, že dané zvýšenie základného imania by bola dobrá investícia. Aj spoločnosť Triglav Naložbe preskúmala prognózy spoločnosti Elan a súhlasila s kapitálovou injekciou na danom základe. Okrem toho, podielnici spoločnosti Elan požadovali vypracovanie nezávislého ocenenia skupiny. Na túto úlohu sa vybrala […] (pozri odôvodnenie (24)). Z tohto ocenenia vyplývalo, že investície sú potrebné, a že danú investíciu by bolo možné vymôcť aj iným spôsobom, a to predajom podielov za reálnu hodnotu strategickému partnerovi.

(61)

Na základe uvedených skutočností spoločnosť Elan a jej podielnici v januári 2007 podpísali vyhlásenie o zámere, v ktorom odsúhlasili, že podielnici vložia do spoločnosti 10,225 mil. EUR. Toto vyhlásenie o zámere podpísala bez akýchkoľvek podmienok aj spoločnosť KD Kapital, jediný súkromný podielnik spoločnosti Elan. Slovinsko sa nazdáva, že podielnici prijali toto rozhodnutie preto, lebo chceli zabezpečiť primeranú návratnosť investovaného kapitálu, a teda konali v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(62)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že zhromaždenie podielnikov formálne odsúhlasilo vloženie kapitálu až v októbri 2007, Slovinsko uvádza, že oneskorenie spôsobili rozpory medzi spoločnosťou KD Kapital, súkromným menšinovým podielnikom spoločnosti Elan, a spoločnosťou KAD, väčšinovým podielnikom spoločnosti Elan. Spoločnosť KD Kapital bola podielnikom s 50 % podielom v spoločnosti Seaway Group d.o.o., ktorá je jedným z konkurentov spoločnosti Elan. Spoločnosť KD Kapital plánovala dosadiť zástupcu svojich záujmov do dozornej rady spoločnosti Elan, čo ale ostatní podielnici vzhľadom k účasti spoločnosti KD Kapital v konkurenčnej spoločnosti nechceli prijať. Spor sa vyriešil, keď spoločnosť KAD navrhla spoločnosti KD Kapital predajnú opciu. Na základe tohto riešenia všetci podielnici spoločnosti Elan vrátane spoločnosti KD Kapital formálne súhlasili s vložením 10,225 mil. EUR do spoločnosti Elan.

(63)

Slovinsko uviedlo, že na začiatku roka 2008 hrozila spoločnosti Elan platobná neschopnosť. Dozorná rada a podielnici na túto situáciu okamžite zareagovali a vymenovali nových členov správnej rady spoločnosti Elan, ktorí začali rokovať s bankami o zmene harmonogramu splácania dlhov spoločnosti Elan. Banky však žiadali, aby podielnici zabezpečili dodatočnú kapitálovú injekciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pripravila v máji 2008 spoločnosť Elan s pomocou externej poradenskej spoločnosti stratégiu obratu, v júni 2008 spoločnosť Elan vypracovala dlhodobý plán na roky 2008 – 2012 a v auguste 2008 vedenie spoločnosti Elan prijalo plán obnovy. Dňa 11. júla 2008 podielnici odsúhlasili zvýšenie základného imania pod podmienkou, že najprv banky odsúhlasia zmenu harmonogramu splácania dlhov vzhľadom na uvedené dokumenty. Okrem toho Slovinsko uvádza, že podielnici zohľadnili hodnotu spoločnosti, ktorú stanovila nezávislá audítorská firma na základe ocenenia vlastného kapitálu spoločnosti Elan  (12). Podľa tohto ocenenia bola 31. decembra 2007 trhová hodnota spoločnosti Elan38 059 000 EUR. Okrem toho podielnici takisto zohľadnili rýchly odhad hodnoty spoločnosti Elan z 1. júla 2008. Dňa 28. augusta 2008 sa podielnici napokon rozhodli vložiť kapitál aj bez toho, aby banky najprv súhlasili so zmenou harmonogramu splácania dlhov. Slovinsko tvrdí, že inak by podielnici mohli prísť o celú investíciu, ktorú vložili do spoločnosti Elan. Z uvedených dôvodov teda Slovinsko usudzuje, že podielnici spoločnosti Elan konali v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(64)

Podľa Slovinska sa danými opatreniami nemohla narušiť hospodárska súťaž a opatrenia nemali ani žiadny vplyv na obchod. Po prvé, v čase poskytnutia prísunov kapitálu bola spoločnosť Elan slabý konkurent v porovnaní s oveľa silnejšími subjektmi pôsobiacimi na trhu s lyžiarskym vybavením. Po druhé, aj v konkurenčných spoločnostiach spoločnosti Elan museli ich súkromní podielnici prijať kroky na zotavenie po stratách, ktoré utrpeli v rokoch 2007 – 2008.

(65)

Slovinsko predkladá argumenty týkajúce sa zlučiteľnosti len vo vzťahu k opatreniu 2. Tvrdí, že toto opatrenie bolo zlučiteľné podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, pretože spoločnosť Elan pripravila životaschopný plán reštrukturalizácie vrátane vylepšení v rámci skupiny, a to najmä prostredníctvom interných opatrení.

(66)

Slovinsko tvrdí, že po zvýšení základného imania v roku 2008 spoločnosť Elan riadne vykonávala svoje plány a podarilo sa jej zmeniť harmonogram splácania krátkodobých úverov. V januári 2009 boli prijaté plány prepúšťania a v októbri 2009 spoločnosť Elan predala svoje dcérske spoločnosti Elan Yachting d.o.o. a Elan Marine Charter d.o.o. V apríli 2010 sa predala spoločnosť Elan Brod d.o.o. so sídlom v chorvátskom meste Obrovac. Celkové výnosy z týchto odčlenení boli vo výške [3,1 – 3,6] mil. EUR. V máji 2010 získala spoločnosť Elan nové zdroje financovania, keďže s bankami uzavrela zmluvu o dlhodobom úvere v objeme [21,5 – 25,5] mil. EUR. Nový úver sa použil na splatenie starých úverov. Dňa 1. júna 2010 sa spoločnosti Elan Winter sport a Elan Marine napokon zlúčili do materskej spoločnosti Elan. Slovinsko tiež uviedlo, že likvidácia jeho severoamerického spoločného podniku na distribúciu lyžiarskeho vybavenia so spoločnosťou Dal Bello Sports mala kompenzačný účinok. […] zmluvné strany sa dňa 14. decembra 2009 dohodli na ukončení zmluvy o spoločnom podniku. Dohoda o distribúcii v Kanade sa ukončila k 1. januáru 2010 a dohoda o distribúcii v USA sa ukončila k 1. januáru 2011.

(67)

Komisia skúma, či sa príjemcovi poskytla štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri bod 5.2 v nasledujúcom texte), a ak sa poskytla, či je táto pomoc zlučiteľná s vnútorným trhom (pozri bod 5.3 v nasledujúcom texte). Na to treba určiť, odkedy sa potenciálny príjemca musí považovať za spoločnosť v ťažkostiach (pozri bod 5.1 v nasledujúcom texte).

(68)

Podľa bodu 10 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu je spoločnosť v ťažkostiach, ak sa prekryje stratou viac ako polovica kapitálu v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, alebo ak spĺňa kritériá v súlade s vnútroštátnymi zákonodarstvom na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti. V súlade so záverom rozhodnutia o začatí konania možno konštatovať, že v roku 2007 dcérske spoločnosti ani skupina ako celok nespĺňali požiadavky bodu 10 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(69)

Podľa bodu 11 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu sa firma môže stále považovať za nachádzajúcu sa v ťažkostiach predovšetkým v prípadoch, keď sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v ťažkostiach, ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles peňažného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová čistá hodnota aktív.

(70)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že v období rokov 2003 – 2006 obrat skupiny narástol z 109,2 mil. EUR na 122,4 mil. EUR. Navyše okrem roku 2004 dosahovala skupina Elan v tomto období čisté zisky. Finančná situácia spoločnosti Elan sa začala zhoršovať v priebehu roka 2007. Obrat skupiny sa v roku 2007 znížil o 5 mil. EUR na 117,5 mil. EUR, pričom v roku 2008 obrat ďalej klesol na 100 mil. EUR. Hospodársky výsledok skupiny Elan začal byť od roku 2007 záporný, pričom klesal z 0,6 mil. EUR v roku 2006 na – 8,4 mil. EUR v roku 2007 a na – 12,7 mil. EUR v roku 2008.

Tabuľka 2

Kľúčové finančné ukazovatele skupiny Elan

(71)

Sčasti to možno vysvetliť veľmi miernou zimnou sezónou 2006 – 2007 („zelená“ zima), čo malo veľký vplyv na tržby divízie zimných športov. V skutočnosti klesli tržby spoločnosti Elan Ski zo 48,1 mil. EUR v roku 2006 na 40,8 mil. EUR v roku 2007 a v roku 2008 ďalej klesli na 37,7 mil. EUR. Zároveň sa hospodársky výsledok spoločnosti Elan Ski zhoršil z – 0,5 mil. EUR v roku 2006 na – 6,7 mil. EUR v roku 2007 a v roku 2008 hospodársky výsledok ďalej klesol na – 13,0 mil. EUR.

Tabuľka 3

Elan Ski

(72)

Námorná divízia spoločnosti Elan v roku 2007 výrazne zvýšila svoje tržby z 31,8 mil. EUR na 38,6 mil. EUR, no zaznamenala miernu stratu vo výške – 0,3 mil. EUR. V roku 2008 sa však situácia zhoršila, keď tržby klesli o tretinu z 38,6 mil. EUR na 25,9 mil. EUR a spoločnosť Elan Marine zaznamenala čistú stratu vo výške – 10,2 mil. EUR.

Tabuľka 4

Elan Marine

(73)

Z finančných údajov uvedených v tabuľkách 2 až 4 jasne vyplýva, že na začiatku roka 2007, v čase poskytnutia opatrenia 1, nebola spoločnosť Elan v ťažkostiach (pozri odôvodnenia (79) až (86)).

(74)

Ako však dokazujú finančné informácie uvedené v predchádzajúcom texte, v priebehu roka 2007 sa finančná situácia spoločnosti Elan začala zhoršovať a v roku 2008 už bola veľmi vážna. Obrat spoločnosti sa znižoval a straty sa zvyšovali. Na začiatku roka 2008 čelila spoločnosť Elan platobnej neschopnosti [pozri odôvodnenia (29) až (34) a odôvodnenie (63)]. Na základe toho možno vyvodiť záver, že v čase opatrenia 2 je treba spoločnosť Elan považovať za firmu v ťažkostiach podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Súhlas podielnikov spoločnosti Elan s kapitálovou injekciou bol motivovaný skutočnosťou, že v opačnom prípade by sa spoločnosť Elan dostala do konkurzu (pozri odôvodnenia (31) až (33)).

(75)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(76)

Podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ sú kumulatívne, a preto sa musia splniť súčasne, aby sa opatrenie kvalifikovalo ako štátna pomoc.

(77)

Slovinsko predovšetkým tvrdí, že opatrenie 1 sa poskytlo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, a teda že preto príjemcu nezvýhodňuje. Slovinsko okrem toho uvádza, že prísun kapitálu nemôže byť v žiadnom prípade pripísateľný štátu (pozri odôvodnenia (53) až (63)).

(78)

V prvom rade treba určiť, kedy presne sa opatrenie 1 poskytlo spoločnosti Elan. V zásade sa štátne opatrenie považuje za poskytnuté vtedy, keď sa k nemu členský štát zaviaže, t. j. keď má členský štát právny záväzok poskytnúť dané opatrenie. Ako sa opisuje v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenie (24)), dňa 29. januára 2007 podpísali podielnici spoločnosti Elan so spoločnosťou Elan vyhlásenie o zámere, ale zvýšenie základného imania sa formálne potvrdilo až na zhromaždení podielnikov spoločnosti Elan v októbri 2007. Preto treba stanoviť, či možno už vyhlásenie o zámere považovať za záväzné pre podielnikov takým spôsobom, aby sa dal vyvodiť záver, že opatrenie 1 možno považovať za poskytnuté v deň podpísania vyhlásenia o zámere.

(79)

V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, že podľa odborného právneho posudku predloženého Slovinskom (13) sa slovinskými právnymi predpismi osobitne neupravuje charakter vyhlásenia o zámere. Toto vyhlásenie o zámere môže byť len nezáväzným záznamom prebiehajúcich rokovaní, môže ísť o predbežnú zmluvu, alebo o skutočnú zmluvu. Právny charakter vyhlásenia o zámere treba stanoviť v osobitných prípadoch, pričom treba zohľadniť znenie vyhlásenia o zámere, okolnosti, za ktorých bolo podpísané, a všeobecné pravidlá výkladu podľa slovinských právnych predpisov.

(80)

Podľa článku 15 slovinského zákonníka o záväzkoch (14) je dohoda záväzná, ak sa zmluvné strany dohodnú na základných prvkoch dohody. Predovšetkým treba špecifikovať zmluvné strany a každá dohoda tiež musí mať úmysel („kauza“).

(81)

V tejto súvislosti Komisia konštatuje, že podľa vyhlásenia o zámere boli zmluvné strany boli jasne špecifikované, celková suma zvýšenia základného imania sa stanovila už vo vyhlásení o zámere (10,225 mil. EUR), bola určená aj maximálna nominálna hodnota nového vydaného kapitálu a minimálna cena za nové imanie, všetci podpísaní podielnici v tom čase súhlasili, že sa budú na zvýšení základného imania podieľať pomerne k svoju podielu, konkrétne sa vymedzil aj účel prísunu kapitálu (predovšetkým investície do spoločností Elan Winter sport a Elan Marine) a stanovil sa aj kontrolný mechanizmus na sledovanie využitia daného kapitálu. Okrem toho treba prihliadať na to, že vyhlásenie o zámere neurobili len podielnici spoločnosti Elan medzi sebou, ale toto vyhlásenie uzavreli podielnici a spoločnosť Elan. Podielnici mali vložiť kapitál do spoločnosti Elan a spoločnosť Elan mala zapísať nové podiely a využiť prísun kapitálu spôsobom, ktorý sa stanovuje vo vyhlásení o zámere. Z tohto dôvodu sa Komisia nazdáva, že sa zmluvné strany dohodli na všetkých hlavných prvkoch, ktoré sú potrebné na uzavretie záväznej dohody.

(82)

Aj znenie vyhlásenia o zámere naznačuje, že zmluvné strany uzavreli záväznú dohodu: podielnici a spoločnosť Elan„potvrdili zámer zvýšiť základné imanie“; akcionári „podporia prísun kapitálu“; nové podiely sa „vyplatia v hotovosti“.

(83)

Okrem toho hneď po podpísaní vyhlásenia o zámere spoločnosť Elan uzavrela zmluvu o dodávke novej výrobnej linky, čo možno vnímať ako náznak toho, že spoločnosť Elan očakávala, že podielnici vložia do firmy kapitál.

(84)

Napokon, v odbornom právnom posudku predloženom Slovinskom sa dospelo k záveru, že vyhlásenie o zámere malo po podpísaní záväzné dôsledky, t. j. že podielnici boli povinní prijať rozhodnutie o vložení kapitálu a vyplatiť daný kapitál po prijatí tohto rozhodnutia. Podľa predmetného odborného posudku o otázke, či je záväzok hlasovať za zvýšenie základného imania vynútiteľný, ešte slovinské súdy nerozhodli, ale za bežných okolností by zmluvná strana, ktorá porušila takúto dohodu, zodpovedala za vzniknuté škody.

(85)

Na základe uvedených argumentov vyvádza Komisia záver, že deň podpísania vyhlásenia o zámere, t. j. 29. január 2007, možno považovať za deň poskytnutia opatrenia 1.

(86)

Ak sa má opatrenie považovať za štátnu pomoc, musí byť špecifické alebo selektívne tak, aby zvýhodňovalo len určité podniky alebo výrobu niektorých tovarov.

(87)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa pri vymedzení príjemcu pomoci uvádza pojem „podnikateľ“. Ako potvrdili súdy Únie, pojem „podnikateľ“ na účely daného ustanovenia nemusí znamenať len jeden právny subjekt, ale môže zahŕňať aj skupinu podnikov (15). Kľúčovým kritériom pri posudzovaní toho, či daný podnik patrí do rámca pojmu „podnikateľ“ v zmysle daného ustanovenia, je to, či ide o „hospodársku jednotku“. Hospodársku jednotku môže tvoriť niekoľko právnických osôb. V tomto prípade bola spoločnosť Elan právnym subjektom, do ktorého sa vložil kapitál. V čase poskytnutia mala spoločnosť Elan štyri dcérske spoločnosti, konkrétne Elan Winter sport, Elan Marine, Elan Inventa d.o.o. a Marine Nova d.o.o. (pozri odôvodnenie (6)). Po prísune kapitálu spoločnosť Elan poskytla podielnické úvery spoločnostiam Elan Winter sport a Elan Marine. Uvedené podielnické úvery sa v neskoršej fáze pretransformovali na vlastný kapitál v dcérskych spoločnostiach. Preto treba zvážiť, či z daného prísunu kapitálu mala prospech skupina ako celok alebo len dcérske spoločnosti Elan Winter sport a Elan Marine.

(88)

Po prvé z hľadiska vlastníckych vzťahov treba poznamenať, že spoločnosť Elan vlastnila 100 % podielov v oboch dcérskych spoločnostiach, t. j. v spoločnostiach Elan Winter sport a Elan Marine. Spoločnosť Elan teda ovláda všetky obchodné činnosti uvedených dcérskych spoločností.

(89)

Po druhé spoločnosti Elan Winter sport a Elan Marine prevzali hlavné činnosti spoločnosti Elan v čase poskytnutia, t. j. výrobu lyží a snoubordov a tiež výrobu jácht. Ostatné dcérske spoločnosti buď na trhu neboli aktívne (Marine Nova d.o.o.), alebo sa ich činnosť zameriavala na podporu hlavných činností spoločnosti Elan (Elan Inventa d.o.o.). V skutočnosti sa pri reštrukturalizácii spoločnosti Elan spoločnosti Elan Winter sport a Elan Marine včlenili do materskej spoločnosti Elan, čo tiež poukazuje na to, že za príjemcu treba považovať celú skupinu.

(90)

Na základe argumentov uvedených v predchádzajúcom texte možno vyvodiť záver, že za príjemcu zvýšenia základného imania treba považovať celú skupinu Elan. V ďalšej fáze je potrebné posúdiť, či sa opatrením poskytuje príjemcovi výhoda.

(91)

Ak opatrenie spĺňa požiadavky zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, potom možno existenciu výhody vylúčiť. Podľa judikatúry sa trhový investor usiluje maximalizovať návratnosť svojich aktív v súlade s okolnosťami a svojimi záujmami, a to najmä v prípade investície do podniku, v ktorom už vlastní podiel (16). V predmetnom prípade treba posúdiť, či akcionári príjemcu konali v súlade s touto zásadou, pričom pri rozhodovaní ex ante o danej investícii vychádzali z informácií, na základe ktorých sa dalo vyvodiť, že daná transakcia dáva z ekonomického hľadiska zmysel.

(92)

V tejto súvislosti Komisia berie na vedomie okolnosti, ktoré viedli ku kapitálovej injekcii, a informácie, na základe ktorých podielnici prijali príslušné rozhodnutie. Ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, v čase poskytnutia nebola spoločnosť Elan spoločnosťou v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu [pozri odôvodnenia (68) až (73)]. Rozhodnutie vložiť nový kapitál do spoločnosti Elan sa prijalo na základe ocenenia spoločnosti, ktoré vypracovala nezávislá poradenská firma […], a na základe niekoľkých ďalších dokumentov vypracovaných samotnou spoločnosťou Elan a tiež väčšinovým podielnikom spoločnosti Elan, spoločnosťou KAD. V rámci podrobnej analýzy spoločnosti Elan zameranej na účinky zvýšenia základného imania sa dospelo k záveru, že predmetné investície budú v divízii zimných športov v období rokov 2006 – 2010 viesť ku kumulatívnemu čistému zisku 15,4 mil. EUR, zatiaľ čo bez zvýšenia základného imania by sa v rovnakom časovom období vyprodukovala čistá kumulatívna strata v objeme 4,8 mil. EUR. Ak by sa zvýšenie základného imania uskutočnilo, v rokoch 2006 – 2010 by sa zvýšil aj kumulatívny čistý zisk námornej divízie (pozri odôvodnenia (23) až (24)].

(93)

Na základe uvedených skutočností možno usúdiť, že podielnici spoločnosti Elan konali v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, keď sa rozhodli vložiť kapitál do spoločnosti, a teda opatrenie 1 neposkytuje príjemcovi výhodu. Keďže už na tomto základe možno vylúčiť prítomnosť štátnej pomoci, neposudzuje sa, či je opatrenie 1 pripísateľné štátu. Komisia konštatuje, že opatrenie 1 nezahŕňa štátnu pomoc.

(94)

Rovnako ako v prípade opatrenia 1 aj v prípade opatrenia 2 Slovinsko tvrdí, že dané opatrenie sa poskytlo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve, a teda že pre príjemcu nevznikla žiadna výhoda. Slovinsko okrem toho uvádza, že v žiadnom prípade nemôže byť prísun kapitálu pripísateľný štátu [pozri odôvodnenia (53) až (63)]. Slovinsko sa napokon domnieva, že dané opatrenie nemalo žiadny vplyv na obchod, a že nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže [pozri odôvodnenie (64)].

(95)

Ak sa má dané opatrenie považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí sa poskytnúť priamo alebo nepriamo zo štátnych zdrojov a musí byť pripísateľné štátu.

(96)

Podľa judikatúry sa zdroje podniku považujú za štátne zdroje, ak je štát spôsobilý prostredníctvom výkonu svojho rozhodujúceho vplyvu v určitých podnikoch riadiť využívanie ich zdrojov (17).

(97)

Schopnosť štátu ovládať subjekty zapojené do poskytnutia opatrení však automaticky neopodstatňuje predpoklad, že činnosti daného subjektu sú pripísateľné štátu. Súd ďalej vysvetlil pojem pripísateľnosť vo veci Stardust Marine  (18). Poskytol nasledujúce ukazovatele pripísateľnosti: integrácia verejného podniku do štruktúr verejnej správy; charakter jeho činností a ich vykonávanie na trhu za bežných podmienok hospodárskej súťaže so súkromnými subjektmi; právne postavenie podniku (v tom zmysle, či podlieha verejnému právu alebo všeobecnému právu obchodných spoločností); intenzita dohľadu verejných orgánov nad riadením podniku; akýkoľvek iný ukazovateľ, ktorý v konkrétnom prípade preukáže zapojenie orgánov verejnej správy do prijatia opatrenia alebo nepravdepodobnosť, že takéto zapojenie neexistuje, pričom je potrebné zohľadniť aj vplyv opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahŕňa.

(98)

Ako sa opisuje v odôvodnení (54), Slovinsko sa odvoláva na rozsudok vo veci Stardust Marine a tvrdí, že skutočnosť, že vlastní spoločnosti KAD a DSU, automaticky neznamená pripísateľnosť ich činnosti štátu. Pokiaľ ide o spoločnosti Triglav Naložbe a Zavarovalnica Triglav, Slovinsko sa domnieva, že uvedené spoločnosti nie sú pod kontrolou štátu, a že v žiadnom prípade nemožno ich činnosti pripísať štátu. V súvislosti s pripísateľnosťou Slovinsko obzvlášť poukazuje na to, že všetci podielnici spoločnosti Elan, sú zriadení podľa súkromného práva, čo už samo osebe (podľa názoru Slovinska) poskytuje dostatočnú mieru nezávislosti daných spoločností od štátu.

(99)

Komisia ako predbežnú poznámku uvádza, že skutočnosť, že sa spoločnosť vo vlastníctve štátu zriadi podľa súkromného práva, sama osebe nepostačuje na vylúčenie pripísateľnosti činností tejto spoločnosti štátu. Nemalo by sa rozlišovať medzi prípadmi, pri ktorých sa pomoc poskytuje priamo štátom, a prípadmi, pri ktorých sa pomoc poskytuje prostredníctvom verejných alebo súkromných subjektov, ktoré zriadil alebo určil štát na spravovanie pomoci. Okrem toho, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, súd určil niekoľko ukazovateľov, na základe ktorých možno určiť pripísateľnosť, pričom otázka, či daná spoločnosť podlieha súkromnému alebo verejnému právu, predstavuje len jeden z uvedených ukazovateľov (pozri odôvodnenie (97)). Preto treba preskúmať, či existujú aj iné skutočnosti, na základe ktorých by sa dalo konštatovať, že opatrenie 2 je pripísateľné štátu.

(100)

V tomto smere Komisia konštatuje, že existuje niekoľko náznakov, že sa štát aktívne podieľal na rozhodnutí podielnikov vložiť ďalší kapitál do spoločnosti, ktorá bola príjemcom pomoci. Hoci Slovinsko odmietlo správy, ktoré sa objavili v médiách a ktoré hovorili o úlohe štátu pri záchrane spoločnosti Elan, a označilo ich za „klebety“ alebo za „výsledok prílišného zjednodušenia“, z týchto správ vyplýva, ako verejnosť v tom čase vnímala prístup vládnej priemyselnej politiky. Ako sa podrobnejšie opisuje v nasledujúcom texte, názor, že slovinská vláda v danom čase presadzovala prístup aktívnej priemyselnej politiky, sa jednoznačne podporuje aj v preskúmaní OECD správy a riadenia spoločností v Slovinsku, v ktorej sa tiež poukazuje na to, že vláda prijala akčný plán reformy správy a riadenia spoločností v Slovinsku takmer až jeden rok po uskutočnení opatrenia 2, konkrétne v polovici roka 2009 (19). A tak v júni 2008, keď sa verejnosť dozvedela o problematickej situácii v spoločnosti Elan, médiá informovali o poskytnutí možnej štátnej pomoci spoločnosti Elan. Nemecký športový časopis dňa 6. júna 2008 napísal, že podľa neoverených informácií plánuje vláda do spoločnosti Elan vložiť 5,7 mil. EUR, aby tak vynahradila uplynulú zlú zimnú sezónu (20). Aj v Slovinských médiách sa preberala situácia v spoločnosti Elan, pričom sa zdôrazňoval najmä význam štátnej podpory z hľadiska zachovania pracovných miest. Napríklad najväčšia komerčná (nezávislá) televízia PopTv na svojej webovej lokalite 26. júna 2008 uviedla správu, že vedenie a dozorná rada spoločnosti Elan sa usilujú, aby riešenie finančných ťažkostí spoločnosti prišlo od štátu, pričom poukázali na to, že ak štát nepomôže zabezpečiť prísun finančných prostriedkov, ohrozených je viac ako 700 pracovných miest (21).

(101)

Ako sa podrobnejšie uvádza v nasledujúcom texte, zapojenie orgánov verejnej správy alebo nepravdepodobnosť, že takéto zapojenie neexistuje, je najjednoznačnejšie v prípade spoločnosti KAD, najväčšieho podielnika spoločnosti „Elan“ (ktorá v čase prísunu kapitálu ovládala 57,61 % podielu spoločnosti Elan) a tiež v prípade spoločnosti DSU (v danom čase ovládala 17, 34 % podielu spoločnosti Elan). Na význam politických úvah pri rozhodovaní spoločností KAD a DSU upriamila pozornosť vo svojej správe o ocenení spoločnosti z 22. decembra 2006 aj nezávislá poradenská firma […] (22). V súvislosti s analýzou možnej privatizácie spoločnosti Elan (v tom čase mala spoločnosť názov Skimar d.o.o.), poradenská firma […] dospela k záveru, že dvaja vlastníci, spoločnosti KAD a DSU, sú pod 100 % kontrolou štátu, a teda je pravdepodobné, že ich rozhodnutie o predaji by bolo ovplyvnené politickými a tiež hospodárskymi faktormi.

(102)

Komisia overila na úrovni každého podielnika, či ho ovláda štát, a či finančné prostriedky použité na kapitálovú injekciu možno považovať za štátne zdroje. Okrem toho musela Komisia určiť, či je rozhodnutie vložiť kapitál do spoločnosti Elan pripísateľné štátu. V tejto súvislosti Komisia venovala osobitnú pozornosť zloženiu dozornej rady z jednotlivých podielnikov a tiež tomu, či dozorná rada musela v roku 2008 odsúhlasiť kapitálovú injekciu do spoločnosti Elan. Komisia potom preskúmala ďalšie prvky, z ktorých vyplývalo zapojenie orgánov verejnej správy na prijatí opatrenia alebo nepravdepodobnosť, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené.

(103)

Komisia konštatuje, že v čase poskytnutia Slovinsko vlastnilo 100 % akcií v spoločnosti KAD (väčšinový podielnik spoločnosti Elan). Slovinská vláda vymenovala všetkých členov zhromaždenia a tiež dozornej rady spoločnosti KAD (pozri odôvodnenie (11)). Podľa stanov akciovej spoločnosti KAD musí dozorná rada odsúhlasiť uskutočnenie všetkých transakcií, ktorých hodnota presahuje 1 % základného imania spoločnosti KAD. Posudzovaná kapitálová injekcia patrí medzi takéto transakcie a dozorná rada spoločnosti KAD skutočne prerokovala a odsúhlasila kapitálovú injekciu do spoločnosti Elan na svojom 134. zasadnutí dňa 10. júla 2008 a na svojom 135. zasadnutí v auguste 2008 (23).

(104)

Keďže Slovinsko vlastní spoločnosť KAD, možno predpokladať, že dokáže ovládať danú spoločnosť, a teda zdroje spoločnosti KAD možno v zásade považovať za štátne zdroje. Na rozdiel od názoru Slovinska treba uviesť, že skutočnosť, že finančné prostriedky použité na kapitálovú injekciu pochádzajú z dividend, úrokov a ostatných príjmov spoločnosti KAD, na predmetnom závere nič nemení. Použitie dividend, úrokov a ostatných príjmov, ktoré sa namiesto toho mohli vyplatiť štátu ako väčšinovému akcionárovi spoločnosti, znamená zníženie štátnych zdrojov, a preto ho možno považovať za použitie štátnych zdrojov (24).

(105)

Pokiaľ ide o pripísateľnosť opatrenia 2, Komisia zastáva názor, že spoločnosť KAD by nevložila kapitál, ak by na jej rozhodovanie nemali vplyv verejné orgány. Výrazný vplyv štátu sa nemôže odvodiť len základe skutočnosti, že Slovinsko bolo v tom čase jediným akcionárom spoločnosti KAD, že všetkých členov dozornej rady tejto spoločnosti vymenovalo Slovinsko, a že dozorná rada musela transakciu odsúhlasiť. Ďalším ukazovateľom výrazného zapojenia štátu v rozhodovaní spoločnosti KAD je aj skutočnosť, že zástupcovia slovinskej vlády sa zúčastňujú na všetkých zhromaždeniach a zasadnutiach dozornej rady (pozri odôvodnenie (44)).

(106)

Na vplyv vlády na rozhodovanie v spoločnosti KAD (a v ďalšom fonde pod kontrolou štátu, v reštitučnom fonde SOD) na účely presadzovania cieľov priemyselnej politiky sa poukazuje aj v preskúmaní OECD správy a riadenia spoločností v Slovinsku. „Tieto dva fondy poskytujú vláde účinný mechanizmus na ovplyvňovanie vedenia a dozorných rád privatizovaných firiem, a tak môže vláda v konečnom dôsledku zohrávať aktívnu úlohu pri určovaní zmien vo vlastníctve. Sčasti sa zdá, že to (aspoň pôvodne) bolo motivované úsilím regulovať mieru, v akej získajú zahraničné firmy kontrolu nad dôležitými domácimi firmami a priemyselnými odvetviami. Miera priameho a nepriameho vlastníctva umožnila doterajším vládam zohrávať veľmi významnú a niekedy hmlistú úlohu pri ovplyvňovaní fungovania veľkých sektorov slovinských obchodných spoločností a trhu na účely podnikovej regulácie“ (25).

(107)

V dokumente slovinskej vlády Štrukturálne úpravy v rokoch 2010 a 2011 (26) sa tiež poukazuje na úlohu, ktorú spoločnosť KAD a reštitučný fond ovládaný štátom SOD zohrali pri napĺňaní cieľov slovinskej priemyselnej politiky, napríklad pri poskytovaní pomoci spoločnosti Elan. V kapitole 2.1.1. Zriadenie verejnej agentúry na riadenie štátnych podnikov a na transformáciu spoločností KAD a SOD sa v dokumente uvádza: „Reštrukturalizácia znamená, že spoločnosti KAD a SOD musia byť odbremenené od všetkých strategických investícií. … – zlé investície, ktoré sa stali strategickými, pretože im štát chcel poskytnúť pomoc pri prekonávaní ťažkostí (Mura, Elan).“ Tvrdenie, že investícia spoločnosti KAD do spoločnosti Elan sa stala strategickou, pretože „štát chcel poskytnúť pomoc“ spoločnosti Elan, je v príkrom rozpore s tvrdením Slovinska, že spoločnosť KAD je pri rozhodovaní nezávislá [pozri odôvodnenie (55)]. Vo vládnom dokumente sa ďalej vysvetľuje, že presun zlých strategických investícií zo štátom riadených subjektov priamo na štát je úloha súvisiaca predovšetkým so zamestancami, pričom reštrukturalizačná spoločnosť PDP, ktorú založili spoločnosti KAD a SOD, sa presunula priamo do vlastníctva štátu, keďže daný tím už nemohol byť súčasťou spoločností KAD a SOD  (27).

(108)

Komisia vyzvala Slovinsko, aby sa vyjadrilo k uvedeným dokumentom. Slovinsko prehlásilo, že vláda neprijala žiadne rozhodnutie o rekapitalizácii spoločnosti Elan. Slovinsko poukázalo na to, že v preskúmaní OECD, v ktorom sa opisuje, ako spoločnosti KAD a SOD poskytovali vláde účinný mechanizmus na ovplyvňovanie vedenia a dozorných rád privatizovaných firiem, sa neuvádzajú spoločnosti DSU, Zavarovalnica Triglav a Triglav Naložbe, a že v dokumente slovinskej vlády sa neuvádza ani žiadny priamy ani nepriamy vplyv štátu, pokiaľ ide o na aktíva vo vlastníctve spoločností Zavarovalnica Triglav a Triglav Naložbe. Okrem toho Slovinsko upozorňuje na pasáž v preskúmaní OECD, v ktorej sa uvádza, že „nedostatočná ústredná koordinácia spôsobila ťažkosti pri účinnej správe vládnych vlastníckych podielov“. Slovinsko ďalej objasňuje, že spoločnosť KAD vždy patrila do pôsobnosti ministerstva financií, zatiaľ čo výrobný sektor, ktorého súčasťou je aj spoločnosť Elan, patrí do pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Pokiaľ ide o dokument slovinskej vlády odkazujúci na zlé investície, ktoré sa stali strategickými, Slovinsko upozorňuje, že v spoločnosti Mura, ktorá sa v predmetnom dokumente uvádza ako druhý príklad týchto investícií okrem spoločnosti Elan, sa v októbri 2009 začalo konkurzné konanie.

(109)

Pripomienky Slovinska nevyvracajú argumenty uvedené v predchádzajúcom texte naznačujúce zapojenie orgánov verejnej správy na prijatí opatrenia alebo nepravdepodobnosť, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené. Výrok, že sa vláda nepodieľala na rozhodnutí o rekapitalizácii, je len tvrdenie. Skutočnosť, že sa v preskúmaní OECD konkrétne neuvádzajú spoločnosti DSU, Zavarovalnica Triglav a Triglav Naložbe, a že sa v nej hovorí o nedostatku ústrednej koordinácie, nemení nič na celkovom obraze, ktorý vzbudzuje prehľad OECD, a to že slovinská vláda aktívne zasahovala do hospodárstva a presadzovala ciele priemyselnej politiky. Pokiaľ ide o spoločnosti, ktoré sa osobitne neuvádzajú v prehľade OECD a v dokumente slovinskej vlády, t. j. spoločnosti Zavarovalnica Triglav a Triglav Naložbe, podrobné informácie o kontrole vykonávanej štátom sú uvedené v ďalšom texte. Zároveň treba pamätať na to, že tieto spoločnosti boli menšinovými podielnikmi, ktorí vlastnili v spoločnosti Elan len 25 % podielov. Napokon so zreteľom na vládny dokument, skutočnosť, že na inú spoločnosť v ťažkostiach, ktorá sa považovala za „strategickú investíciu“, bol vyhlásený konkurz, je nepodstatná z hľadiska posudzovania tohto prípadu.

(110)

Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcom texte možno vyvodiť záver, že kapitálová injekcia do spoločnosti Elan spoločnosťou KAD v roku 2008 zahŕňa štátne zdroje a je pripísateľná Slovinsku.

(111)

Ako sa uvádza v odôvodnení (12), KAD spravuje spoločnosť PPS a ovláda jej akciové podiely. Preto sa na účasť spoločnosti KAD – PPS na kapitálovej injekcii treba pozerať rovnako ako na účasť spoločnosti KAD. Súhlas s kapitálovou injekciou, ktorý vydala dozorná rada spoločnosti KAD na svojom 134. zasadnutí dňa 10. júla 2008, dokonca zahŕňa aj súhlas s kapitálovou injekciou v mene spoločnosti PPS  (28). To isté platí pre rozhodnutie prijaté na 135. zasadnutí dozornej rady spoločnosti KAD, ktoré sa konalo v auguste 2008.

(112)

Možno teda vyvodiť záver, že kapitálová injekcia do spoločnosti Elan spoločnosťou KAD – PPS v roku 2008 zahŕňa štátne zdroje a je pripísateľná Slovinsku.

(113)

Komisia konštatuje, že spoločnosť DSU bola v čase poskytnutia v 100 % priamom vlastníctve štátu. Dozorná rada tejto spoločnosti pozostáva z troch členov. Dvoch z nich vymenúva podielnik, t. j. Slovinsko (pozri odôvodnenie (13)). V čase kapitálovej injekcie bol aj tretí člen dozornej rady vymenovaný štátom. Podľa stanov spoločnosti dozorná rada prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou hlasov a jej úlohou je dohliadať na riadenie obchodných činností spoločnosti DSU. Dozorná rada spoločnosti DSU preskúmala a schválila prísun kapitálu do spoločnosti Elan na mimoriadnom zasadnutí, ktoré sa konalo11. júla 2008, a čiastočne zmenila svoje rozhodnutie na dvoch mimoriadnych zasadnutiach, ktoré sa konali 26. augusta 2008 a 8. septembra 2008 (29).

(114)

Keďže Slovinsko vlastní spoločnosť DSU, možno predpokladať, že dokáže ovládať danú spoločnosť, a teda zdroje spoločnosti DSU možno v zásade považovať za štátne zdroje. Na rozdiel od názoru Slovinska treba uviesť, že skutočnosť, že finančné prostriedky použité na kapitálovú injekciu pochádzajú z dividend, úrokov a ostatných príjmov spoločnosti DSU, na predmetnom závere nič nemení (pozri vysvetlenie uvedené v odôvodnení (104)).

(115)

Pokiaľ ide o pripísateľnosť opatrenia 2, treba zohľadniť, že všetci traja členovia dozornej rady boli v čase poskytnutia vymenovaní Slovinskom (jediným podielnikom spoločnosti DSU), a že dozorná rada musela transakciu odsúhlasiť. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, vplyv politických úvah na rozhodovanie spoločnosti DSU sa potvrdzuje aj v správe o ocenení spoločnosti z 22. decembra 2006 od […] (30). Aj to, že spoločnosť DSU spolu so spoločnosťou KAD v roku 2010 previedli svoje podiely v spoločnosti Elan na holdingovú spoločnosť PDP, treba vnímať v kontexte vysvetlení uvedených v predchádzajúcom texte, ktoré sa týkajú otázky ako sa slovinská vláda rozhodla naložiť so štátom riadenými investíciami, ktoré sa stali strategickými, pretože im štát chcel poskytnúť pomoc pri prekonávaní ťažkostí. V súvislosti s ostatnými spoločnými okolnosťami, ktoré hovoria v prospech zapojenia orgánov verejnej správy na prijatí opatrenia, resp. v prospech nepravdepodobnosti, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené, Komisia zastáva názor, že spoločnosť DSU by nevložila kapitál, ak by na jej rozhodovanie nemali vplyv verejné orgány.

(116)

Možno teda vyvodiť záver, že prísun kapitálu do spoločnosti Elan spoločnosťou DSU v roku 2008 zahŕňa štátne zdroje a je pripísateľné Slovinsku.

(117)

Slovinsko nie je priamym vlastníkom spoločnosti Zavarovalnica Triglav. Komisia však podotýka, že Slovinsko nepriamo vlastní dve tretiny spoločnosti Zavarovalnica Triglav (pozri odôvodnenie (14)). Väčšinovými akcionármi tejto spoločnosti sú spoločnosti ZIPZ (Ústav dôchodkového a invalidného poistenia) a SOD (Slovinská spoločnosť pre odškodnenie). Obe tieto spoločnosti sú v 100 % vlastníctve štátu. Ostatní akcionári spoločnosti Zavarovalnica Triglav nemajú v danej spoločnosti podiel väčší ako 1,8 %.

(118)

Päť z ôsmich členov dozornej rady spoločnosti Zavarovalnica Triglav (vrátane predsedu a podpredsedu) zastupuje akcionárov a akcionári ich aj vymenúvajú. Ako sa uvádza v odôvodnení (14), väčšinovými akcionármi spoločnosti Zavarovalnica Triglav sú spoločnosti v 100 % vlastníctve štátu. V zásade teda štát vymenúva týchto piatich členov dozornej rady a členovia dozornej rady zastupujú záujmy štátu. Komisia konštatuje, že na valnom zhromaždení spoločnosti Elan, ktoré sa konalo 28. augusta 2008, hlasovala za zvýšenie základného imania v spoločnosti Elan správna rada spoločnosti Zavarovalnica Triglav, no urobila tak pod podmienkou, že dozorná rada odsúhlasí túto transakciu. Dozorná rada odsúhlasila kapitálovú injekciu 4. septembra 2008 (31).

(119)

Keďže Slovinsko nepriamo vlastnilo dve tretiny akcií spoločnosti Zavarovalnica Triglav, možno predpokladať, že dokáže ovládať danú spoločnosť, a teda zdroje spoločnosti Zavarovalnica Triglav možno v zásade považovať za štátne zdroje.

(120)

Treba venovať náležitú pozornosť skutočnosti, že štát vymenúva väčšinu členov dozornej rady spoločnosti Zavarovalnica Triglav vrátane predsedu a podpredsedu, a že dozorná rada musela odsúhlasiť prísun kapitálu.

(121)

V súvislosti s ostatnými uvedenými spoločnými okolnosťami, ktoré jasne hovoria v prospech zapojenia orgánov verejnej správy na prijatí opatrenia, resp. v prospech nepravdepodobnosti, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené, sa dané opatrenie považuje za pripísateľné Slovinsku.

(122)

Slovinsko nie je priamym vlastníkom spoločnosti Triglav Naložbe. Komisia však podotýka, že Slovinsko nepriamo vlastní väčšinu akcií spoločnosti Triglav Naložbe. V čase poskytnutia opatrenia spoločnosť Zavarovalnica Triglav účinne vlastnila 80 % akcií spoločnosti Triglav Naložbe. Spoločnosť Zavarovalnica Triglav je vo väčšinovom vlastníctve Slovinska (pozri odôvodnenie (14)). Slovinsko teda nepriamo vlastní viac ako 51 % akcií spoločnosti Triglav Naložbe. Ostatní akcionári nemajú v danej spoločnosti podiel väčší ako 0,67 %.

(123)

Akcionári volia troch členov dozornej rady, ktorí potom zastupujú ich záujmy. Keďže štát je nepriamo väčšinovým akcionárom v spoločnosti Triglav Naložbe, treba zohľadniť, že štát môže rozhodnúť o tom, aká osoba sa navrhne do dozornej rady, kde má zastupovať záujmy Slovinska. Dozorná rada spoločnosti Triglav Naložbe musela odsúhlasiť prísun kapitálu do spoločnosti Elan. Stalo sa tak na 7. mimoriadnom zasadnutí dozornej rady 3. septembra 2008 (32).

(124)

Keďže Slovinsko nepriamo vlastnilo väčšinu spoločnosti Triglav Naložbe, možno predpokladať, že dokázalo ovládať danú spoločnosť, a teda zdroje spoločnosti Triglav Naložbe možno v zásade považovať za štátne zdroje. Na rozdiel od názoru Slovinska treba uviesť, že skutočnosť, že finančné prostriedky použité na kapitálovú injekciu pochádzajú z úveru, na predmetnom závere nič nemení (ako sa uvádza v odôvodnení (103)).

(125)

S ohľadom na skutočnosť, že štát vymenúva všetkých členov dozornej rady spoločnosti Triglav Naložbe, a že dozorná rada musela odsúhlasiť kapitálovú injekciu, v spojení s ostatnými uvedenými spoločnými okolnosťami, ktoré jasne hovoria v prospech zapojenia orgánov verejnej správy na prijatí opatrenia, resp. v prospech nepravdepodobnosti, že by orgány verejnej správy neboli do prijatia opatrenia zapojené, sa dané opatrenie považuje za pripísateľné Slovinsku.

(126)

Už zo zloženia dozorných rád podielnikov spoločnosti Elan a zo skutočnosti, že dozorné rady museli odsúhlasiť kapitálovú injekciu, sa dá vyvodiť, že dané opatrenie je pripísateľné štátu (33).

(127)

Komisia okrem toho vidí silné náznaky (uvedené v predchádzajúcom texte), že sa štát intenzívne zapájal do procesu rozhodovania v spoločnosti DSU a v spoločnosti KAD, ktorá je jednoznačne najdôležitejším podielnikom spoločnosti Elan, pretože v čase prísunu kapitálu ovládala 57,61 % kapitálu. Tieto náznaky pochádzajú zo správy OECD, správy spoločnosti […], z dokumentov zverejnených slovinskou vládou a z tlačových správ.

(128)

Okrem toho aj súbežné správanie piatich podielnikov spoločnosti Elan, pričom všetkých ovláda štát, je náznakom toho, že sa štát zapájal do rozhodovania podielnikov, pretože je nepravdepodobné, že by sa päť súkromných a nezávislých subjektov dohodlo na vložení kapitálu do spoločnosti v ťažkostiach v rovnakom čase a za rovnakých podmienok.

(129)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že opatrenie 2 zahŕňa štátne zdroje a bolo pripísateľné Slovinsku.

(130)

Aby bolo možné považovať opatrenie považovať za štátnu pomoc, musí byť špecifické alebo selektívne tak, aby zvýhodňovalo len určité podniky alebo výrobu niektorých tovarov.

(131)

Myslíme si, že za príjemcu zvýšenia základného imania v roku 2008 treba považovať celú skupinu Elan, a to z rovnakých dôvodov ako v prípade opatrenia 1 (pozri odôvodnenia (80) až (83)). V ďalšej fáze je potrebné posúdiť, či sa opatrením poskytuje príjemcovi výhoda.

(132)

Ak opatrenie spĺňa požiadavky zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, potom možno existenciu výhody vylúčiť. Ako sa opisuje v predchádzajúcom texte, trhový investor by sa usiloval maximalizovať návratnosť svojich aktív (pozri odôvodnenie (72)).

(133)

V tejto súvislosti Komisia v prvom rade konštatuje, že v čase poskytnutia opatrenia 2 spoločnosť Elan čelila ťažkostiam v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu (pozri odôvodnenie (74)). Okrem toho podľa Slovinska spoločnosť Elan začiatkom roka 2008 čelila platobnej neschopnosti a mala deficit likvidity v objeme [12,6 – 15 mil.] EUR.

(134)

Slovinsko tvrdí, že podielnici spoločnosti Elan prijali rozhodnutie vložiť dodatočný kapitál na základe niekoľkých dokumentov, ktoré vypracovala spoločnosť Elan a externé poradenské spoločnosti, čo je dôkazom toho, že dané rozhodnutie bolo odôvodnené.

(135)

Hoci je pravda, že spoločnosť Elan vypracovala pre skupinu dlhodobý plán na roky 2008 – 2012, treba zohľadniť, že v tomto pláne sa počítalo so zvýšením základného imania o 25 mil. EUR ako so základom na dosiahnutie primeranej návratnosti v budúcnosti, pričom podielnici spoločnosti Elan považovali tento dlhodobý plán za neprimeraný, keďže bola potrebná kapitálová injekcia v uvedenej výške. Plán obnovy z augusta 2008 tvorili najmä prognózy a neobsahoval informácie o plánovanom zvýšení základného imania. Dlhodobý plán na roky 2008 – 2012 a aj plán obnovy vypracovala spoločnosť Elan bez zapojenia externej poradenskej spoločnosti. Ďalší dokument, ktorý poskytlo Slovinsko v súvislosti s druhým zvýšením základného imania, bol rýchly odhad hodnoty spoločnosti Elan z júla 2008, ktorý vypracovala spoločnosť KAD. V tomto dokumente sa však nepodporuje tvrdenie Slovinska, že podielnici spoločnosti Elan konali ako obozretní investori, pretože v danom odhade sa uvádza, že ak by sa zohľadnili potenciálne záväzky spoločnosti Elan, táto spoločnosť by v júli 2008 mala záporné vlastné imanie vo výške [29,5 – 34] mil. EUR. V danom rýchlom odhade sa okrem toho poukazuje na to, že prognózy uvedené v dlhodobom pláne spoločnosti Elan na roky 2008 – 2012 sú vzhľadom na doterajšie skúsenosti prehnane optimistické, a v takom prípade by bola hodnota spoločnosti ešte nižšia.

(136)

Slovinsko predložilo aj ocenenie vlastného imania spoločnosti Elan na základe metódy diskontovaných peňažných tokov. V tomto ocenení vlastného imania, ktoré pripravila spoločnosť […] v júni 2008, sa uvádza, že trhová hodnota spoločnosti Elan bola k 31. decembru 2007 ešte stále kladná – [35 – 40] mil. EUR. Ako sa však uvádza v predchádzajúcom texte (pozri odôvodnenia (70) až (74)), situácia spoločnosti Elan sa v priebehu roka 2008 výrazne zhoršila. Vzhľadom na tento vývoj sa musí predmetné ocenenie vlastného imania v čase, keď podielnici spoločnosti Elan rozhodovali o prísune kapitálu (28. august 2008), považovať za neaktuálne, a preto sa naň nemožno spoliehať pri preukazovaní toho, že sa podielnici spoločnosti Elan správali ako obozretní trhoví investori, najmä ak sa zohľadnia okolnosti druhého prísunu kapitálu.

(137)

Ako sa opisuje v odôvodnení (32), podielnici podmienili zvýšenie základného imania tým, že najprv musia banky súhlasiť so zmenou harmonogramu splácania existujúcich úverov spoločnosti Elan. Hoci sa takúto dohodu nepodarilo pred zvýšením základného imania uzavrieť, podielnici spoločnosti Elan napriek tomu uskutočnili prísun kapitálu, pretože inak by sa spoločnosť Elan dostala do konkurzu.

(138)

Ak by banky súhlasili so zmenou harmonogramu splácania existujúcich úverov pred zvýšením základného imania, bola by to známka toho, že veria, že sa spoločnosť Elan opäť môže stať životaschopnou. To sa však nestalo, naopak, jedna z bánk dokonca požiadala o súdny príkaz, aby mohla vymôcť splatenie pohľadávok spoločnosti Elan. Postoj banky možno považovať za prejav toho, že trh neveril tomu, že sa spoločnosť Elan opäť môže stať životaschopnou.

(139)

Okrem toho treba zohľadniť aj skutočnosť, že už v roku 2007 podielnici bez úspechu vložili do spoločnosti Elan 10,225 mil. EUR. Treba objasniť, že hoci sa kapitálová injekcia z roku 2007 zakladala na tzv. pláne strategického rozvoja, podľa ktorého spoločnosť Elan pôvodne žiadala o investície v celkovej výške 20,2 mil. EUR, kapitálovú injekciu v roku 2008 v objeme 10 mil. EUR nemožno považovať za druhú investičnú tranžu podľa pôvodného plánu strategického rozvoja. Kapitálová injekcia v roku 2008 bol potrebná na to, aby sa pomocou pokrytia vzniknutých strát zabránilo platobnej neschopnosti a nedostatočnej likvidite spoločnosti Elan. Daný kapitál teda nebol určený na účely uvedené v pláne strategického rozvoja (pozri odôvodnenie (23)).

(140)

Komisia napokon konštatuje, že všetci podielnici boli v čase poskytnutia opatrenia vo vlastníctve štátu, t. j. na zvýšení základného imania sa nepodieľali žiadni súkromní podielnici.

(141)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že opatrenie 2 nebolo poskytnuté v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a poskytlo spoločnosti Elan výhodu.

(142)

Komisia konštatuje, že príjemca pôsobí na trhoch, ktoré sú otvorené hospodárskej súťaži. Akákoľvek štátna pomoc, môže takýto podnik zvýhodniť v porovnaní s ostatnými konkurentmi, ktorým sa takáto pomoc neposkytla. Na rozdiel od názoru Slovinska treba uviesť, že v tejto súvislosti nie je podstatné, či konkurenti spoločnosti Elan mali väčší trhový podiel ako spoločnosť Elan, alebo či daným konkurentom ich podielnici tiež poskytli finančné prostriedky.

(143)

Ak pomoc poskytnutá členským štátom posilňuje pozíciu podniku v porovnaní s inými podnikmi súťažiacimi na vnútornom trhu Únie, tento trh sa musí považovať za ovplyvnený danou pomocou (34). Medzi členskými štátmi samozrejme prebieha obchod v oblasti lyžiarskeho vybavenia a aj v oblasti námorných plavidiel (ide o tovar, ktorý príjemca vyrába a uvádza na trh).

(144)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že opatrením 2 sa mohla narušiť hospodárska súťaž a mohol sa ním ovplyvniť obchod.

(145)

Na základe uvedených argumentov Komisia dospela k záveru, že opatrenie 2 poskytnuté spoločnosti Elan zahŕňa štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Slovinsko nedodržalo povinnosť zdržať sa konania, ktorá vyplýva z článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(146)

V článkoch 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ EÚ sa stanovujú výnimky zo všeobecného pravidla, že štátna pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom (článok 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ).

(147)

V tejto súvislosti sa musí poznamenať, že dôkazné bremeno, ktorým sa preukazuje zlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom formou výnimky z ustanovení článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, nesie predovšetkým daný členský štát, ktorý musí preukázať, že sú splnené podmienky stanovené pre priznanie príslušnej výnimky (35).

(148)

Komisia posudzuje zlučiteľnosť opatrenia 2 z hľadiska daných výnimiek. Vzhľadom na to, že sa predmetné opatrenie sa poskytlo spoločnosti v ťažkostiach (pozri bod 5.1), Komisia najprv posudzuje zlučiteľnosť opatrenia podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Potom sa posudzuje, či by sa dané opatrenie dalo považovať za zlučiteľné na nejakom inom základe.

(149)

Podľa bodu 33 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, sú len spoločnosti v ťažkostiach oprávnené získať pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu. Spoločnosť Elan je oprávnená získať túto pomoc, pretože v čase druhej kapitálovej injekcie ju možno považovať za spoločnosť v ťažkostiach (pozri odôvodnenie (74)).

(150)

Podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu musí pomoc na záchranu spĺňať určité požiadavky, ktoré predmetné opatrenie nespĺňa:

(151)

Predmetné kapitálové injekcie teda nemožno považovať za pomoc na záchranu.

(152)

Dané opatrenie nespĺňa ani všetky požiadavky, ktoré sa v usmerneniach na záchranu a reštrukturalizáciu stanovujú pre pomoc na reštrukturalizáciu, pretože sa neposkytli žiadne kompenzačné opatrenia, ktorými by sa mohli vyrovnať nepriaznivé účinky pomoci na podmienky obchodovania.

(153)

Podľa bodov 38 až 42 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu musia reštrukturalizáciu sprevádzať kompenzačné opatrenia, ktoré proporcionálne zodpovedajú deformačným účinkom pomoci, a najmä veľkosti a relatívnej dôležitosti danej prijímajúcej firmy na príslušnom trhu. V bode 40 usmernení sa stanovuje, že kompenzačné opatrenia by sa mali uskutočniť predovšetkým na trhu (trhoch), na ktorých bude mať firma po reštrukturalizácii významnú trhovú pozíciu. Slovinsko tvrdí, že niektoré odpredaje, ktoré uskutočnila spoločnosť Elan v rokoch 2009 a 2010, mali kompenzačný účinok.

(154)

Pokiaľ ide o divíziu zimných športov spoločnosti Elan, Slovinsko opisuje spoločnosť Elan ako „jednu z posledných samostatných značiek zimného športového tovaru“, pričom o nej hovorí len ako o „slabom konkurentovi v porovnaní s oveľa väčšími subjektmi pôsobiacimi na danom trhu“ (36). Táto charakteristika sa však nezhoduje s tým, ako túto firmu opisuje terajší väčšinový podielnik spoločnosti Elan. PDP uvádza, že v roku 2010 spoločnosť Elan predala 448 000 párov lyží a 217 000 snoubordov, že spoločnosť Elan zastupuje 13 % celosvetovej produkcie lyží a že ide o siedmu najväčšiu celosvetovú značku lyží, pričom trhový podiel tejto značky tvorí približne 8 % svetového trhu.

(155)

Slovinsko nenavrhuje žiadne konkrétne vymedzenie výrobku ani geografického trhu (resp. trhov), na ktorých divízia zimných športov spoločnosti Elan pôsobí. Ako sa podrobne uvádza v ďalšom texte, berúc do úvahy informácie predložené Slovinskom a pamätajúc hľadiská týkajúce sa vymedzenia trhu z doterajšej praxe v oblasti fúzií (37), je nutné dospieť k záveru, že spoločnosť Elan mala významné trhové podiely aspoň na niektorých z príslušných trhov.

(156)

S cieľom posúdiť relatívnu dôležitosť danej firmy na trhoch, na ktorých pôsobí, Komisia preskúmala dostupné podklady vrátane strategických dokumentov, ktoré vypracovala samotná spoločnosť Elan. Okrem príslušenstva vyrába spoločnosť Elan predovšetkým lyže na zjazdové lyžovanie a snoubordy. Na jednej strane sa tento tovar predáva maloobchodným predajcom ako výrobky so značkou Elan (ďalej len „maloobchodný trh“) a na druhej strane pôsobí spoločnosť Elan ako tzv. výrobca pôvodného zariadenia a dodáva lyže a snoubordy iným (konkurenčným) výrobcom (ďalej len „trh výrobcu pôvodného zariadenia“). Treba poznamenať, že vo veci COMP/M.3765 – AMER SALOMON Komisia v decembri 2005 na účely daného rozhodnutia okrem iného posúdila aj osobitné tovarové trhy pre rozličné typy tovarov určených na zimné športy vrátane relevantných tovarových trhov pre lyže na zjazdové lyžovanie, pre snoubordy a pre trh výrobcu pôvodného zariadenia pre lyže na zjazdové lyžovanie. Pokiaľ ide o veľkosť, maloobchodné trhy pre tovar určený na zimné športy sa posudzovali na vnútroštátnej úrovni, zatiaľ čo trhy výrobcu pôvodného zariadenia sa posudzovali aspoň na úrovni EHP (38). Spoločnosť Elan v Pláne rozvoja spoločnosti Elan Ski na trhu výrobcov pôvodného zariadenia na obdobie rokov 2006 – 2010 uvádza, že jej celosvetový trhový podiel v oblasti výroby lyží v rámci trhu výrobcov pôvodného zariadenia v roku 2005 bol 21 %, pričom objasňuje „[…]“. V Pláne rozvoja spoločnosti Elan Sportartikel na obdobie rokov 2006 – 2010 sa uvádza, že spoločnosť Elan sa považuje za celosvetovo najväčšieho výrobcu snoubordov, keďže v roku 2005 mala objem výroby 268 000 kusov, čo zodpovedá trhovému podielu vo výške 16 %. Prevažná väčšina tohto objemu sa týka trhu výrobcov pôvodného zariadenia a z uvedeného počtu sa len 30 000 snoubordov predalo pod značkou Elan. Pokiaľ ide o lyže značky Elan, v Pláne trhového rozvoja a stratégii prenikania značky Elan na trh na roky 2006 – 2010 sa uvádza celosvetový trhový podiel 7,5 %, ktorý z hľadiska trhových podielov zaraďuje spoločnosť Elan na siedme miesto. V danom dokumente sa však zdôrazňuje, že firma je presvedčená, že sa v strednodobom horizonte dokáže zaradiť medzi 5 najúspešnejších značiek, pričom objasňuje, že […].

(157)

Keďže divízia zimných športov tvorí výrazne najväčšiu časť príjmov spoločnosti Elan a vzhľadom na uvedenú silnú pozíciu tejto spoločnosti aspoň v určitých sektoroch s podnikateľskou činnosťou v oblasti zimných športov, kompenzačné opatrenia sa mali uskutočniť predovšetkým v tejto oblasti. Po preskúmaní prvkov, ktoré Slovinsko uviedlo ako kompenzačné opatrenia prijaté v divízii zimných športov, možno konštatovať, že jediný odpredaj bol predaj [17,5 % – 20 %] podielu kapitálu, ktorý spoločnosť Elan vlastnila v distribučnom spoločnom podniku Dal Bello Sports v USA (ďalej len „Dal Bello“). Predmetný odpredaj bol dôsledkom zániku marketingového a distribučného spoločného podniku so spoločnosťou Dal Bello v Severnej Amerike. Spoločnosť Elan tvrdí, že ukončenie spolupráce viedlo k zníženiu tržieb spoločnosti Elan v Kanade a v Spojených štátoch amerických, čo vníma ako „kompenzačný účinok“.

(158)

V prvom rade treba poznamenať, že predaj akcií spoločnosti Dal Bello sa neuvádza v dlhodobom pláne na roky 2008 – 2012 a ani v pláne obnovy, a tak tento predaj nemožno považovať za „neoddeliteľnú súčasť reštrukturalizácie“ v súlade s bodom 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Bližšie prešetrenie tejto transakcie odhaľuje, že k ukončeniu spolupráce v oblasti marketingu a distribúcie došlo na podnet spoločnosti Dal Bello. Slovinsko priznalo, že „problémy spoločnosti Elan v roku 2008 a úsilie spoločnosti Dal Bello nájsť spoľahlivejšieho partnera v dlhodobom horizonte viedli k rokovaniam o ukončení inak úspešnej spolupráce. Tieto rokovania 14. decembra 2009 vyústili do uzavretia dohody o zániku spoločného podniku…“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno odpredaj časti spoločnosti Elan už pre uvedené dôvody kvalifikovať ako kompenzačné opatrenie.

(159)

Okrem toho, zatiaľ čo zníženie tržieb, ktoré vedie k zmenšeniu trhového podielu príjemcu, môže za iných okolností byť kompenzačným opatrením, Komisia konštatuje, že v predmetnom prípade sa daná transakcia týkala maloobchodného trhu, ktorý Komisia pôvodne považovala za vnútroštátny (39), a že tržby spoločnosti Elan za predaj lyží sa v každom prípade znížili len na severoamerickom trhu, no nie na európskom trhu (resp. na európskych trhoch), a preto sa týmto spôsobom nemôžu kompenzovať narušenia hospodárskej súťaže, ktoré vznikli v EHP. Okrem toho daný spoločný podnik pôsobil v oblasti uvádzania lyží na trh a distribúcie lyží, a nie v oblasti ich výroby. Hlavná činnosť spoločnosti Elan je však výroba lyží a snoubordov. Za primerané kompenzačné opatrenia možno považovať len odpredaje na hlavnom trhu príjemcu.

(160)

Slovinsko tiež tvrdilo, že za kompenzačné opatrenia možno považovať aj zníženie počtu zamestnancov pôsobiacich vo výrobe lyží a zníženie investícií do marketingových činností v oblasti uvádzania výrobkov na trh.

(161)

Ako však sa však preukazuje v dlhodobom pláne spoločnosti Elan a aj v pláne obnovy, tieto opatrenia je nutné považovať za jednoduché racionalizačné opatrenia zamerané na zníženie nákladov a zvýšenie účinnosti s cieľom opätovne zabezpečiť finančnú životaschopnosť. Predmetné opatrenia sa neprijali s cieľom obmedziť prítomnosť spoločnosti Elan na trhu, ani na vyrovnanie možných narušení hospodárskej súťaže spôsobených poskytnutím pomoci spoločnosti Elan.

(162)

Pokiaľ ide o námorný sektor, Slovinsko tvrdí, že kompenzačný účinok mali tieto odpredaje: V roku 2009 spoločnosť Elan predala dve spoločnosti zaoberajúce sa prenájmom jácht, Elan Yachting d.o.o. a Elan Marine Charter d.o.o. V roku 2010 spoločnosť Elan predala spoločnosť Elan Brod d.o.o. so sídlom v Chorvátsku, ktorá sa zaoberala predovšetkým výrobou motorových člnov. Slovinsko tvrdí, že predmetné spoločnosti neboli štrukturálne stratové, že činnosti v oblasti prenájmu, ktoré poskytovali spoločnosti Elan Yachting d.o.o. a Elan Marine Charter d.o.o., podporovali prenikanie jácht spoločnosti Elan na jej hlavné trhy, a že opustenie trhového segmentu motorových člnov výrazne obmedzil prítomnosť spoločnosti Elan na trhu rekreačných a športových lodí.

(163)

Komisia pripomína, že podľa bodu 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu by sa kompenzačné opatrenia mali uskutočniť predovšetkým na trhu (trhoch), na ktorých bude mať firma po reštrukturalizácii významnú trhovú pozíciu. Odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli aj tak nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nepovažujú za zníženie kapacity.

(164)

Treba pamätať na to, že námorný obchod nepredstavuje hlavnú činnosť spoločnosti Elan. Táto spoločnosť vytvára oveľa vyšší podiel svojho obratu v divízii zimných športov. Podľa finančných prognóz na rok 2011 sa očakávalo, že celkové príjmy z námornej divízie budú len [20 – 24] mil. EUR, zatiaľ čo príjmy v divízii zimných športov by mali dosiahnuť [58 – 68] mil. EUR. Divízii zimných športov sa okrem toho pridelila väčšia časť (5,924 mil. EUR) z celkovej sumy vloženého kapitálu 10 mil. EUR. Z hľadiska bodu 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu vznikajú pochybnosti, či by bolo vôbec možné považovať odpredaje v námornej divízii za primerané kompenzačné opatrenia, pretože ako sa podrobne uvádza aj v nasledujúcom texte, námorný obchod nie je trh, na ktorom má firma po reštrukturalizácii najvýznamnejšiu trhovú pozíciu.

(165)

Komisia však chcela v plnej miere uznať tvrdenia predložené Slovinskom, a tak predsa len preskúmala, do akej miery by mohlo Slovinsko tvrdiť, že sa v námornom obchode prijali primerané kompenzačné opatrenia. Pred reštrukturalizáciou bola maximálna výrobná kapacita spoločnosti Elan [280 – 330] plachetníc a [45 – 55] motorových člnov. Slovinsko nenavrhuje žiadne konkrétne vymedzenie námorného výrobku ani geografického trhu (resp. trhov), na ktorých by sa dala odmerať pomerná dôležitosť spoločnosti Elan. V predložených materiáloch Slovinsko píše o znížení prítomnosti spoločnosti Elan na „trhu rekreačných a športových lodí“, a zároveň tvrdí, že daná spoločnosť opustila „trhový segment motorových člnov“.

(166)

V analýze dostupných dokumentov zameriavajúcich sa na konkurenčnú pozíciu námornej divízie spoločnosti Elan vrátane strategických dokumentov, ktoré vypracovala samotná spoločnosť Elan, sa však poskytol bližší pohľad na relatívnu dôležitosť tejto firmy na trhu v oblasti námorníctva. V pláne rozvoja námornej divízie spoločnosti Elan na roky 2006 – 2010 sa uvádza, že celosvetový trh s novými loďami predstavoval približne 25 mld. EUR, z toho 80 % pripadalo na motorové člny a 20 % na plachetnice. Rovnaký pomer platí aj pre Európu. Spoločnosť Elan opisuje tento trh ako „výrazne fragmentovaný“ a pri svojom programe plachetníc uvádza trhový podiel približne [0 – 5] % a pri programe motorových člnov uvádza trhový podiel << 1 %. V pláne rozvoja sa však upozorňuje na to, že existujú rozličné trhové segmenty, ktoré charakterizujú rozdielne konkurenčné podmienky vrátane prekážok vstupu na trh. Spoločnosť Elan v Dlhodobom pláne skupiny Skimar na roky 2008 – 2012 z júna 2008 uvádza segmentáciu trhu s loďami podľa dĺžky lode. V danom dlhodobom pláne sa uvádza, že hospodárska súťaž je najsilnejšia v segmente malých plavidiel (do 30 stôp), pričom spoločnosť Elan vyrába a predáva plavidlá strednej kategórie, ktorých dĺžka je od 30 do 50 stôp, a plánuje vyvinúť nové modely […]. Najjednoznačnejšie tvrdenie, pokiaľ ide o trhový podiel spoločnosti Elan v segmente, v ktorom chce byť konkurencieschopná, pochádza z prezentácie spoločnosti PDP, ktorá je v súčasnosti väčšinovým podielnikom spoločnosti Elan: „V roku 2010 v segmente plachetníc s dĺžkou od 32 do 60 stôp (tento segment predstavuje 20 % celého plavebného trhu) spoločnosť Elan predala 122 lodí, čo zodpovedá trhovému podielu 5,2 %.“ Zdá sa ako primerané, že sa pri segmentácii trhu využívajú ako východiskový bod kritériá ako napr. typ pohonu (plachetnica, motor) a veľkosť plavidla. Keďže neexistuje protichodné stanovisko, na účely tohto rozhodnutia je pre Komisiu prijateľný posudok spoločnosti PDP, že spoločnosť Elan mala na fragmentovanom trhu plachetníc trhový podiel > 5 %.

(167)

Na základe uvedených skutočností možno konštatovať, že ak by aj odpredaje spoločnosti Elan v námornej divízii bolo možné zohľadniť na účely posúdenia zlučiteľnosti, ktoré vykonáva Komisia, v námornom sektore by sa všetky kompenzačné opatrenia museli prijať v rámci výroby plachetníc, pretože to bola jednoznačne hlavná činnosť námornej divízie spoločnosti Elan, pričom ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, v tejto oblasti mala daná firma nezanedbateľný trhový podiel, ktorý je podľa spoločnosti Elan„výrazne fragmentovaný“. Odpredaj činností týkajúcich sa prenájmu, ktoré prinajlepšom nepriamo podporovali predaj jácht spoločnosti Elan, a predaj výroby motorových člnov, t. j. sektor, ktorý spoločnosť Elan úplne opustila prostredníctvom predaja spoločnosti Elan Brod d.o.o., preto nie sú v súlade s bodom 40 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Pokiaľ ide o motorové člny, spoločnosť Elan začala vyrábať takýto typ člnov až v roku 2002, pričom mala v úmysle využiť dobrú povesť získanú v sektore plachetníc aj pri výrobe motorových člnov. Najväčší objem predaja v tejto oblasti však spoločnosť Elan dosiahla v rokoch 2006 a 2007, keď predala po 50 motorových člnov. Potom sa už objem predaja znižoval, keď v roku 2008 predala spoločnosť Elan [25 – 29] člnov a v roku 2009 len [7 – 9] člnov.

(168)

Aj v materiáloch predložených Slovinskom sa poukazuje na skutočnosť, že podielnici spoločnosti Elan a ani banky nepovažovali odpredané činnosti za hlavné (40). Treba tiež poznamenať, že cieľom predaja dcérskych spoločností spoločnosti Elan nebolo vyrovnanie narušení hospodárskej súťaže. Všetky tri dcérske spoločnosti boli v čase predaja stratové, pričom v strate boli aj v rokoch, ktoré danému predaju predchádzali. Slovinsko informovalo Komisiu, že celkový (kombinovaný) čistý hospodársky výsledok spoločností Elan Yachting d.o.o. a Elan Marine Charter d.o.o vroku 2007 bol – 157 000 EUR, v roku 2008 to bolo – 100 000 EUR a v roku 2009 to bolo – 57 000 EUR. Aj spoločnosť Elan Brod d.o.o. zaznamenala straty počas celého obdobia, konkrétne – 58 000 EUR v roku 2006, – 436 000 EUR v roku 2007, – 1 mil. EUR v roku 2008 a – 1,5 mil. EUR v roku 2009. Vzhľadom na uvedené údaje sa tvrdenie Slovinska, že dané spoločnosti neboli zo štrukturálneho hľadiska stratové, sa zdá len ako výrok, ktorý slúži na vlastný prospech. Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, podľa ustanovení na záchranu a reštrukturalizáciu odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli aj tak nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nepovažujú za zníženie kapacity. Vysoké straty, ktoré zaznamenávali tri predané námorné dcérske spoločnosti, a prudké nepriaznivé smerovanie spoločnosti Elan Brod d.o.o. však zdôrazňujú, že tieto odpredaje boli aj tak nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, a preto ich nemožno považovať za kompenzačné opatrenia.

(169)

Komisia preto dospela k záveru, že odpredaje, zníženie počtu zamestnancov a zníženie výdavkov na účely uvádzania výrobkov na trh v spoločnosti Elan nemožno kvalifikovať ako kompenzačné opatrenia. Keďže sa neprijali žiadne primerané kompenzačné opatrenia, aj po zohľadnení bodu 56 usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, v ktorom sa uvádza, že v dotovaných oblastiach môžu byť podmienky na schvaľovanie pomoci menej prísne, pokiaľ ide o uplatňovanie kompenzačných opatrení, Komisia musí vyvodiť záver, že sa nesplnila požiadavka vyplývajúca z usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, podľa ktorej sa musia uplatniť primerané kompenzačné opatrenia. Vzhľadom na to, že požiadavky na zlučiteľnú pomoc na reštrukturalizáciu stanovené v usmerneniach sú kumulatívne, na vylúčenie uplatniteľnosti usmernení postačuje, ak sa nesplní len jedna požiadavka. Komisia už preto ďalej neposudzuje, či sú splnené ostatné požiadavky. Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcom texte sa dospelo k záveru, že opatrenie 2 nemožno považovať za zlučiteľné podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(170)

Výnimky uvedené v článku 107 ods. 2 ZFEÚ sa v tomto prípade neuplatňujú, pretože toto opatrenie nemalo sociálnu povahu, nebolo poskytnuté jednotlivým spotrebiteľom, nie je určené na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami a nebolo poskytnuté hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka.

(171)

Ďalšie výnimky sú stanovené v článku 107 ods. 3 ZFEÚ.

(172)

V článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ sa stanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom sa môže považovať „pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo mimoriadne vysokou nezamestnanosťou“. Sídlo spoločnosti Elan sa nachádza v oblasti oprávnenej na poskytnutie pomoci v zmysle článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ (41). Zlučiteľnosť štátnej pomoci dotovaným oblastiam regulujú usmernenia pre poskytovanie regionálnej pomoci (42). Podľa usmernení pre poskytovanie regionálnej pomoci sa môže štátna pomoc v zásade poskytnúť len podnikom, ktoré nie sú v ťažkostiach. V čase poskytnutia opatrenia však bola spoločnosť Elan v ťažkostiach (pozri odôvodnenie (74)). Opatrenie 2 teda nemožno považovať za zlučiteľnú regionálnu pomoc.

(173)

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že výnimka stanovená v článku 107 ods. 3 písm. a) ZFEÚ sa na túto pomoc nevzťahuje.

(174)

V článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že za zlučiteľnú s vnútorným trhom možno považovať „pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(175)

Komisia poznamenáva, že príslušná pomoc nebola určená na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu a Komisia takisto nenašla žiadny dôkaz, že by daná pomoc bola určená na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve Slovinska.

(176)

Na základe uvedených skutočností Komisia konštatuje, že táto pomoc nespĺňa podmienky výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ.

(177)

V článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ sa stanovuje, že pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva možno považovať za zlučiteľnú so Zmluvou o fungovaní EÚ, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Európskej únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom. Je zrejmé, že tento článok sa na daný prípad nevzťahuje.

(178)

V článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa oprávňuje štátna pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodovania tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom. Komisia vytvorila niekoľko usmernení a oznámení, v ktorých sa uvádza, ako sa bude uplatňovať výnimka stanovená v tomto článku. Vzhľadom na to, že sa predmetné opatrenia poskytli firme v ťažkostiach, Komisia posúdila iba zlučiteľnosť opatrenia v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Na posudzované opatrenie sa nevzťahujú žiadne iné usmernenia a oznámenia.

(179)

Posudzovaná pomoc preto predstavuje nezlučiteľnú štátnu pomoc.

(180)

Podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora má Komisia právomoc rozhodnúť o tom, že príslušný štát musí zrušiť alebo upraviť pomoc (43), ak zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora účelom povinnosti štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, je nastoliť predchádzajúcu situáciu (44). Súdny dvor v tejto súvislosti ustanovil, že daný cieľ sa dosiahne, keď príjemca splatí sumy, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom nezákonnej pomoci, a tak stráca výhodu, ktorú mal v porovnaní so svojimi konkurentmi na trhu, a nastolí sa situácia pred vyplatením pomoci (45).

(181)

Na základe tejto judikatúry sa v článku 14 procesného nariadenia stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(182)

Keďže dané opatrenie treba považovať za protiprávnu a nezlučiteľnú pomoc, táto pomoc sa musí spätne vymáhať, aby sa opätovne nastolila situácia, ktorá na trhu bola pred poskytnutím pomoci. Vymáhanie pomoci sa preto bude vzťahovať na obdobie odkedy príjemcovi vznikla výhoda, to znamená, keď sa pomoc príjemcovi poskytla, až do účinného vymoženia, pričom z vymáhania vyplývajú úroky až do účinného vymoženia.

(183)

Kapitálovú injekciu z roku 2008 treba vymôcť v plnej výške, pretože rozhodnutia všetkých piatich subjektov, ktoré sa podieľali na tejto operácii, sú pripísateľné štátu. Celková hodnota vloženého kapitálu predstavovala 10 mil. EUR. Z uvedenej sumy sa 5,924 mil. EUR vložilo do spoločnosti Elan Winter sport a 4,076 mil. EUR sa vložilo do spoločnosti Elan Marine. Tieto dve spoločnosti sa však v júni 2010 včlenili do materskej spoločnosti Elan. Úrok z vymáhanej pomoci treba vypočítať odo dňa, keď už mal príjemca daný kapitál skutočne k dispozícii, t. j. od 8. septembra 2008.

(184)

Kapitálová injekcia v prospech spoločnosti Elan, o ktorej sa rozhodlo v januári 2007 (opatrenie 1), nezahŕňa štátnu pomoc, pretože rozhodnutie podielnikov bolo v súlade so zásadou investora v trhovom hospodárstve.

(185)

Kapitálová injekcia v prospech spoločnosti Elan, o ktorej sa rozhodlo v auguste 2008 (opatrenie 2), zahŕňa štátnu pomoc. Štátna pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Nespĺňa požiadavky usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Nie sú splnené ani žiadne z ustanovení článku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ. Kapitálovú injekciu v hodnote 10 miliónov EUR teda treba od spoločnosti Elan vymôcť spolu s úrokom z vymáhanej sumy.

a)

celková suma (istina a úroky z vymáhanej sumy), ktorá sa má vymôcť od príjemcu;

b)

podrobný opis prijatých a plánovaných opatrení s cieľom splniť toto rozhodnutie;

c)

dokumenty, ktorými sa dokazuje, že príjemcovi bolo nariadené vrátenie pomoci.

15.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/29

(1)

Dňa 5. júna 2007 [sťažovateľka] (3) podala sťažnosť Európskej komisii týkajúcu sa poskytnutia počiatočného kapitálu vo výške 150 miliónov EUR akciovej spoločnosti Ducroire (ďalej len „SA Ducroire“) pri jej zakladaní v septembri 2004 podnikom Office National du Ducroire (ďalej len „ONDD“).

(2)

Komisia položila Belgicku niekoľko podrobných otázok listom zo 7. decembra 2007. Odpovede na tieto otázky aj s pripojenými početnými dokumentmi a obchodným plánom jej boli doručené 12. februára 2008.

(3)

Dňa 9. septembra 2008 sa uskutočnilo stretnutie sťažovateľky s útvarmi Komisie.

(4)

Dňa 4. decembra poslala Komisia Belgicku verziu sťažnosti, ktorá nemá dôverný charakter.

(5)

V dňoch 12. a 17. decembra 2008 bola sťažovateľke doručená verzia pripomienok Belgicka, ktorá nemá dôverný charakter, a špecifické otázky. Sťažovateľka odpovedala listom zo 6. novembra 2009.

(6)

Dňa 21. apríla 2010 boli Belgicku doručené ďalšie otázky, na ktoré odpovedalo 23. júla 2010.

(7)

Dňa 23. februára 2011 sa Komisia rozhodla začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) (4) voči týmto možným opatreniam pomoci: i) záruka belgického štátu, ktorú ONDD využíval pre svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík; ii) jeden alebo niekoľko interných presunov zdrojov v prospech poisťovania obchodovateľných rizík a iii) kapitál, ktorý ONDD upísal v prospech činností SA Ducroire vzťahujúcich sa na obchodovateľné riziká. Komisia vyzvala dotknuté strany, aby predložili svoje pripomienky k uvedeným opatreniam.

(8)

V dňoch 17. marca 2011 a 28. apríla 2011 sa uskutočnili dve stretnutia medzi belgickými orgánmi, ONDD, SA Ducroire a útvarmi Komisie.

(9)

Dňa 4. mája 2011 belgické orgány požiadali o predĺženie lehoty na odpoveď na rozhodnutie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) o štyri týždne. Dňa 5. mája 2011 Komisia informovala belgické orgány, že nemá námietky proti žiadosti o predĺženie lehoty a vyžiadala si ďalšie informácie týkajúce sa schôdze z 28. apríla 2011.

(10)

Dňa 1. júna 2011 belgické orgány predložili svoju odpoveď na pripomienky a otázky Komisie z rozhodnutia o začatí konania. Prílohy k svojej odpovedi predložili 9. a 10. júna 2011.

(11)

Komisia na základe tejto odpovede požiadala 27. júla 2011 o doplňujúce informácie.

(12)

Belgické orgány s cieľom prípravy odpovede na otázky Komisie zvolali 26. septembra, resp. 18. októbra 2011 dve odborné stretnutia s útvarmi Komisie a s príjemcom opatrení štátnej pomoci. Belgicko predložilo 14. novembra 2011 doplňujúce informácie k témam diskutovaným na týchto stretnutiach.

(13)

Dňa 5. decembra 2011 belgické orgány predložili svoju odpoveď na otázky Komisie z 27. júla 2011.

(14)

Komisia požiadala 23. apríla 2012 o niekoľko spresnení týkajúcich sa rôznych informácií, ktoré belgické orgány poskytli 16. mája 2012.

(15)

Dňa 21. mája 2012 sa uskutočnilo stretnutie belgických orgánov, ONDD, SA Ducroire a útvarov Komisie, po ktorom belgické orgány poslali listom z 31. mája 2012 doplňujúce vysvetlenia. Listom zo 14. júna 2012 belgické orgány zopakovali svoje stanovisko k prideleniu kapitálu, ktoré napadla Komisia.

(16)

ONDD je „nezávislá verejná inštitúcia“ pôsobiaca na trhu úverového poistenia, ktorá využíva podporu a záruku belgického štátu.

(17)

ONDD až do 31. júna 2003 vykonával všetky svoje činnosti vo vlastnom mene a so štátnou zárukou. Neexistovalo žiadne samostatné účtovníctvo pre krátkodobé a pre dlhodobé poisťovanie úverov a ani pokiaľ ide o poisťovanie obchodovateľných či neobchodovateľných rizík. Na základe oznámenia Komisie členským štátom podľa článku 93 ods. 1 Zmluvy o ES, ktorým sa uplatňujú články 92 a 93 zmluvy na krátkodobé poistenie vývozných úverov (ďalej len oznámenie o poistení vývozných úverov) (5), sa za obchodovateľné riziká pokladajú obchodné a politické riziká s maximálnym trvaním rizika menej než dva roky súvisiace s dlžníkmi (6) so sídlom v jednej z krajín EÚ alebo v niektorej z členských krajín OECD, t. j. v Austrálii, Kanade, na Islande, v Japonsku, na Novom Zélande, v Nórsku, Švajčiarsku a USA (7).

(18)

Dňa 1. septembra 2003 ONDD aktivoval tzv. „obchodný“ účet, podľa belgických orgánov bez štátnej záruky, ktorý bol od tohto dátumu vyčlenený pre všetky činnosti spojené s krátkodobými rizikami. Na tento obchodný účet bol následne alokovaný kapitál [45 – 70] miliónov EUR umožňujúci získanie súhlasu štátneho regulačného orgánu pre poisťovne Office de Contrôle des Assurances (ďalej len „OCA“). V rámci tohto obchodného účtu neexistovalo samostatné účtovníctvo pre obchodovateľné a pre neobchodovateľné riziká.

(19)

V máji 2004 sa ONDD rozhodol osamostatniť svoje činnosti v oblasti krátkodobého poistenia úverov a založil SA Ducroire. Podľa belgických orgánov sa rozhodnutie založiť SA Ducroire prijalo v súlade s oznámením o poistení vývozných úverov, v ktorom sa od členských štátov žiada, aby zmenili svoje schémy poistenia vývozných úverov takým spôsobom, aby poisťovatelia vývozných úverov nemohli viac využívať štátnu pomoc v prípade rizík, ktoré sú kvalifikované ako „obchodovateľné“.

(20)

Rozhodnutie o založení SA Ducroire a o pridelení kapitálu vo výške 150 miliónov EUR prijala správna rada 11. mája 2004 na základe obchodného plánu na obdobie 2005 – 2007, ktorý vypracoval ONDD a v rámci ktorého sa počítalo s dvomi scenármi: scenár A označený ako „realistický“, založený na konjunktúre a počítajúci s rastom poistených súm vo výške 3 %, a scenár B označený ako „dynamický“, založený na proaktívnom prístupe v zmysle dobýjania trhu a počítajúci s predpokladom dvojnásobného rastu oproti realistickému scenáru, t. j. 6 % (8).

(21)

Podnik SA Ducroire bol založený 23. septembra 2004, kedy ONDD upísal 150 miliónov EUR do základného imania tejto spoločnosti, z toho 100 miliónov EUR bolo splatených okamžite, zatiaľ čo zostávajúcich 50 miliónov EUR až v roku 2009.

(22)

Dňa 1. januára 2005 ONDD previedol svoje portfólio krátkodobých rizík na SA Ducroire, ktorý začal svoju činnosť od tohto dátumu. ONDD pokračuje v správe dlhodobých rizík.

(23)

SA Ducroire tak spravuje všetky obchodovateľné riziká v zmysle oznámenia o poistení vývozných úverov (ktoré sú podľa definície krátkodobé), ako aj neobchodovateľné krátkodobé riziká, tzn. menej ako dvojročné riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom mimo krajín OECD.

(24)

V roku 2007 SA Ducroire získal 33 % kapitálu Komerční úvěroví pojišťovny EGAP (KUP) (obchodná vetva českej štátnej agentúry pre poistenie vývozných úverov) za sumu [12 – 14] miliónov EUR. Táto akvizícia prebehla v spolupráci so SACE BT, ktorý tiež získal 33 % podielu v KUP. V roku 2009 SA Ducroire odkúpil celý podiel SACE BT v KUP za [0 – 20] miliónov EUR. SA Ducroire tak získal 66 % kapitálu KUP za celkovú sumu [10 – 35] miliónov EUR. Z tejto sumy sa následne 12 miliónov EUR odpočítalo ako zníženie hodnoty podielov (záporná úprava hodnoty investície).

(25)

Dňa 5. júna 2007 bola Komisii doručená sťažnosť. Podľa sťažovateľky ONDD uskutočnil kapitálovú dotáciu za podmienok, na ktoré by súkromný investor nepristúpil. Na jednej strane návratnosť SA Ducroire očakávaná pri vklade kapitálu mala byť nižšia ako ziskovosť, ktorú by očakával súkromný investor. Na druhej strane kapitál vložený do podniku SA Ducroire mal prekračovať potrebný kapitál tak z hľadiska pravidiel obozretného podnikania týkajúcich sa primeraného minimálneho vlastného kapitálu, ako aj vo vzťahu k priemeru platobnej schopnosti (čisté príjmy/vlastný kapitál) ostatných subjektov v sektore. Podľa sťažovateľky len vďaka „prekapitalizácii“ z roku 2004 mohli SA Ducroire a SACE BT v druhej polovici roka 2006 predložiť spoločnú „bezkonkurenčnú“ ponuku na odkúpenie 66 % akcií KUP.

(26)

Vyšetrovanie, ktoré sa začalo 23. februára 2011, sa týka týchto opatrení:

(27)

Pokiaľ ide o opatrenie 3, v rozhodnutí o začatí konania sa konštatuje, že tieto časti kapitálu prideleného podniku SA Ducroire nepredstavujú štátnu pomoc (9):

(28)

Prípadná nová pomoc (opatrenie 3) sa preto vzťahuje iba na tú časť kapitálu prideleného podniku SA Ducroire, ktorá nepodporuje poisťovanie úverov v oblasti neobchodovateľných rizík a ktorá presahuje časť kapitálu, ktorá bola už k 31. decembru 2004 (tesne pred prevodom poisťovania krátkodobých rizík na SA Ducroire) v rámci ONDD určená na poisťovanie obchodovateľných rizík.

(29)

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú definície:

a)   „dodatkový kapitál“– časť kapitálu prideleného podniku SA Ducroire, ktorá presahuje časť kapitálu, ktorá už bola k 31. decembru 2004 (tesne pred prevodom krátkodobého poisťovania rizík na SA Ducroire) v rámci ONDD určená na činnosť týkajúcu sa krátkodobého poisťovania rizík (vrátane obchodovateľných aj neobchodovateľných rizík);

b)   „dodatočný kapitál“– časť definovaného dodatkového kapitálu, ktorá je určená na poisťovanie úverov v oblasti obchodovateľných rizík (tzn. kapitál pridelený podniku SA Ducroire, ktorý je určený na poisťovanie úverov v oblasti obchodovateľných rizík a ktorý presahuje časť kapitálu, ktorá už bola k 31. decembru v rámci ONDD určená na činnosť týkajúcu sa obchodovateľných rizík).

(30)

Dodatkový kapitál teda zahŕňa dodatočný kapitál (pozri graf v odôvodnení 141).

(31)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania predpokladá existenciu významného dodatkového a dodatočného kapitálu pre nepomer medzi kapitálom vo výške 150 miliónov EUR prideleným podniku SA Ducroire pri jeho vzniku a kapitálom [45 – 70] miliónov EUR prideleným v rámci ONDD k obchodnému účtu, ktorý bol v čase od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2004 určený na poisťovanie krátkodobých rizík, ktoré zahŕňali obchodovateľné riziká. Komisia preto uviedla, že pravdepodobne existuje dodatkový a dodatočný kapitál a že jeho očakávaná návratnosť sa zdá nedostatočná.

(32)

Keďže ONDD a SA Ducroire nesplnili ustanovenia bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov zo strany ONDD a SA Ducroire (pozri odôvodnenia 17 a 19), tzn. vedenie oddelenej administratívy a samostatného účtovníctva pre obchodovateľné a pre neobchodovateľné riziká, Komisia nebola schopná v štádiu začatia konania vo veci formálneho zisťovania presne identifikovať rozsah „dodatočného kapitálu“. Komisia preto vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyzvala belgické orgány, aby splnili ustanovenia bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov a označili oddelene časť kapitálu podporujúcu činnosť v oblasti krátkodobých neobchodovateľných rizík a časť kapitálu podporujúcu činnosť v oblasti obchodovateľných rizík pred a po ich prevode na SA Ducroire.

(33)

Komisii nebola v stanovenej lehote doručená žiadna pripomienka od zainteresovaných strán v súvislosti so začatím konania.

(34)

Belgicko vyhlásilo, že ONDD sa vždy zameriaval na neobchodovateľné riziká a prevaha týchto rizík v jeho portfóliu je konštantná. Po roku 1993 (12) a pred pristúpením desiatich nových členských štátov Európskej únie (EÚ) v máji 2004 bola činnosť ONDD týkajúca sa obchodovateľných rizík bezvýznamná. Poistné z tejto činnosti tvorilo na konci roku 2003 iba približne [0 – 1 %] portfólia krátkodobých rizík a poistené sumy predstavovali iba približne […] miliónov EUR (pozri ďalej tabuľku 1). Je potrebné poznamenať, že veľmi nízke percento krytých obchodovateľných rizík súviselo s prepojením týchto rizík na neobchodovateľné riziko (13).

(35)

Až po 1. máji 2004, t. j. po pristúpení desiatich nových členských štátov Európskej únie, sa rovnováha medzi obchodovateľnými a krátkodobými neobchodovateľnými rizikami v rámci portfólia ONDD zmenila, pretože podiel obchodovateľných rizík v portfóliu ONDD vzrástol z [0 – 1 %] (z hľadiska poistného) v roku 2003 na [15 – 20 %] v roku 2004 (pozri ďalej tabuľku 1). Táto zmena je výsledkom automatického presunu krátkodobých rizík týkajúcich sa dlžníkov so sídlom v desiatich nových členských štátoch Európskej únie z kategórie neobchodovateľných rizík do kategórie obchodovateľných rizík.

(36)

Pokiaľ ide o opatrenie 1, belgické orgány tiež uviedli, že záruka belgického štátu v súvislosti s obchodovateľnými rizikami sa od 1. septembra skončila, pretože tieto riziká boli prevedené na obchodný účet, na ktorý ONDD získal povolenie od OCA (14), a to práve preto, že sa naň nevzťahovala štátna záruka (OCA nereguluje činnosti využívajúce štátnu záruku).

(37)

Pokiaľ ide o možné interné presuny zdrojov v rámci ONDD v prospech poistenia obchodovateľných rizík, belgické orgány tvrdia, že pre zanedbateľný význam činnosti v oblasti poistenia obchodovateľných rizík je akýkoľvek presun zdrojov nepredstaviteľný a v každom prípade de minimis  (15).

(38)

Belgické orgány konštatujú, že v prípade opatrenia 1 a opatrenia 2 sú dotknuté sumy v každom prípade de minimis  (16).

Tabuľka 1

Vývoj poistného a poistených súm na obchodovateľné riziká a krátkodobé neobchodovateľné riziká (združené poistné zmluvy týkajúce sa vývozných úverov – krátkodobé)

(39)

S cieľom odôvodniť, že kapitál, ktorý ONDD pridelil podniku SA Ducroire, je nevyhnutný a spĺňa kritériá súkromného investora, belgické orgány predložili tieto argumenty: 1. transakcia sa musí posudzovať v kontexte prevodu existujúcej činnosti vo forme odčlenenia; 2. kapitálový vklad je odôvodnený na základe pravidiel solventnosti; 3. očakávaná návratnosť obchodovateľných činností SA Ducroire bola dostatočná na presvedčenie súkromného investora v trhovom hospodárstve, aby takúto investíciu realizoval.

(40)

Belgické orgány sa domnievajú, že kapitálový vklad je potrebné posudzovať v kontexte prevodu existujúcej činnosti. Celá činnosť podniku SA Ducroire pri jeho vzniku zodpovedala čisto prevodu portfólia ONDD v oblasti krátkodobých rizík.

(41)

Belgické orgány uvádzajú, že všetky položky v súvahe obchodného účtu vzťahujúce sa k obchodnej činnosti boli prevedené do počiatočnej súvahy SA Ducroire. Na strane aktív sa previedli iba pohľadávky priamo spojené s poistnými zmluvami, ktoré už boli súčasťou portfólia (investície neboli prevedené). Prevedené položky na strane pasív sa týkali iba existujúceho poistného portfólia a nezahŕňali kapitál, rezervy a rezervy na vyrovnávanie mimoriadnych rizík (19). Belgické orgány zdôrazňujú, že [45 – 70] miliónov EUR pridelených na obchodný účet nebolo prevedených na SA Ducroire, pretože identifikácia výšky kapitálu bola predmetom individuálneho posúdenia.

(42)

Belgické orgány tvrdia, že kapitál pridelený na obchodný účet nie je relevantný komparatív na posúdenie kapitálových požiadaviek SA Ducroire. Kapitálové požiadavky obchodného účtu boli odhadnuté mechanickým uplatnením pravidiel smernice 2002/13/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. marca 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 73/239/EHS, pokiaľ ide o požiadavky na mieru solventnosti pre poisťovne v oblasti neživotného poistenia (20) (ďalej len „smernica Solventnosť 1“), ktoré zodpovedajú pravidlám obozretného podnikania na získanie súhlasu OCA pre činnosť v oblasti krátkodobých úverov, keďže na túto činnosť sa už nevzťahuje štátna záruka, tento kapitál ale nezodpovedá požadovanému ekonomickému kapitálu na krytie rizikového profilu tejto činnosti.

(43)

Podľa belgických orgánov je rozdiel medzi správaním súkromného investora, ktorý požaduje návratnosť novej investície, a správaním materského podniku, ktorý odčleňuje svoje existujúce činnosti. Iné uvažovanie by podľa belgických orgánov mohlo nútiť verejný podnik predať alebo ukončiť svoju hospodársku činnosť, ak by nedosahovala dostatočnú návratnosť z pohľadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, čo by bolo porušením zásady neutrality verejného kapitálu zakotvenej v článku 345 ZFEÚ.

(44)

Belgické orgány tvrdia, že v roku 2004 sa dali použiť iba dve metódy určovania kapitálových požiadaviek úverových poisťovateľov: a) klasická metóda poisťovníctva vo všeobecnosti, ktorá je stanovená smernicou Solventnosť I a založená na kompenzácii rizík (t. j. poistné – „premium based approach“), a b) metóda založená na hroziacich rizikách („exposure based approach“), ako napríklad metóda bazilejských pravidiel používaná v bankovom sektore a metóda Standard & Poor's na stanovenie potrebného kapitálu úverového poisťovateľa.

(45)

V prípade SA Ducroire sa belgické orgány domnievajú, že metóda podľa smernice Solventnosť I neodráža primerane celkový finančný profil poisťovateľa.

(46)

Podľa smernice Solventnosť I výška požadovanej miery solventnosti zodpovedá vyššiemu z dvoch výsledkov, pričom prvý zodpovedá ročnej výške poistného alebo príspevkov a druhý priemernému objemu škôd za posledné tri finančné roky. Absolútna minimálna hranica však bola 3 milióny EUR na roky 2004 až 2006 a 3,2 milióna EUR na roky 2007 až 2009.

(47)

Výsledkom uplatnenia týchto pravidiel podnikom ONDD na základe obchodného plánu je minimálna úroveň kapitálu pre SA Ducroire vo výške približne 3 až 3,3 milióna EUR  (21) v rokoch 2005 až 2007 (pozri ďalej tabuľku 2).

(48)

Belgicko tvrdí, že kapitálové požiadavky úverových poisťovateľov závisia viac od hroziacich rizík ako od kompenzácie rizík (poistné) a že metódy založené na hroziacich rizikách („exposure based approach“) (ako napríklad článok 8 zákona z roku 1939 o ONDD, metóda Standard & Poor's alebo metóda bazilejských pravidiel, ktoré sa uplatňujú na bankový sektor) sú vhodnejšie ako metóda podľa smernice Solventnosť I založená na kompenzácii rizík („premium based approach“).

(49)

Podľa belgických orgánov je portfólio rizík, ktoré poisťuje SA Ducroire, nezvyčajné v tom, že na rozdiel od väčšiny svojej konkurencie pokrýva väčšinou neobchodovateľné riziká v zmysle oznámenia o poistení vývozných úverov. Miera rizika spojená s takýmto portfóliom je podstatne vyššia ako v prípade portfólia zloženého výlučne alebo čiastočne z obchodovateľných rizík a podľa Belgicka oprávňuje na použitie konzervatívnejších pravidiel.

(50)

Belgické orgány sa domnievajú, že uplatnenie článku 8 zákona z 31. augusta 1939 o ONDD (22) (ďalej len „zákon z roku 1939“) je v tomto prípade vhodné, pretože je založené na „exposure based approach“. Je dôležité poznamenať, že článok 8 zákona z roku 1939 nemá žiadny regulačný dosah na SA Ducroire, pretože sa vzťahuje iba na ONDD.

(51)

Okrem toho sa belgické orgány sa domnievajú, že článok 8 zákona 1939, aj keď stanovuje maximálnu výšku záväzkov ONDD vyplývajúcich z jeho činnosti vo vlastnom mene so štátnou zárukou, ako aj z činnosti v mene štátu, predstavuje minimálny referenčný bod pre SA Ducroire, ktorý nedisponuje štátnou zárukou.

(52)

Pri uplatnení článku 8 ods. 1 zákona z roku 1939  (23), podľa ktorého záväzky nesmú prekročiť dvadsaťnásobok celkovej výšky dotácie a všeobecnej rezervy, belgické orgány na základe obchodného plánu odhadujú (24) kapitálovú požiadavku SA Ducroire na približne 92 až 106 miliónov EUR v rokoch 2005 až 2007 (pozri ďalej tabuľku 2).

(53)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach odkazujú na metódu určovania potrebného kapitálu úverového poisťovateľa, ktorú vyvinula agentúra Standard & Poor's.

(54)

Standard & Poor's používa na určenie výšky kapitálu (25) model založený na hroziacich rizikách („exposure based approach“) doplnený o hodnotenie zaistenia poisťovateľa. Kapitálová požiadavka sa stanovuje pomocou metódy, ktorá porovnáva hrubú výšku škôd s hrubou výškou poistených súm („the gross loss over gross exposure method“) za obdobie (štandardne) 10 rokov. Najvyšší pomer za toto obdobie sa vynásobí koeficientom 1,25 a použije sa na poistené sumy navrhnuté a upravené tak, aby zohľadňovali zaistenie. Tento model predpokladá, že portfólio poisťovateľa je pomerne dobre diverzifikované zemepisne a aj čo sa týka predmetu podnikania („line of business“).

(55)

Aj keď belgické orgány odkazujú na metódu Standard & Poor's, nepoužili ju na stanovenie potrebnej úrovne kapitálu SA Ducroire.

(56)

Podľa belgických orgánov by mali byť bazilejské pravidlá vhodnejšie na posudzovanie solventnosti úverových poisťovateľov ako platné pravidlá obozretného podnikania, t. j. smernica Solventnosť I. Povaha činností úverových poisťovateľov a zásada predbežnej opatrnosti oprávňujú na použitie bazilejských pravidiel. Podľa belgických orgánov je poisťovanie úverov porovnateľné s úverovou činnosťou bánk, čo sa týka rizika protistrany (predovšetkým rizika neplatenia záväzkov zo strany dlžníka). Okrem toho činnosť SA Ducroire, na rozdiel od iných súkromných úverových poisťovateľov, zahŕňa najmä úverové riziká dlžníkov z menej rozvinutých alebo rozvíjajúcich sa krajín (riziká v zóne 2 (26)).

(57)

Podľa belgických orgánov je preto Cookov pomer pravidiel obozretného podnikania Bazilej I, ktorý vyžaduje minimálny kapitál vo výške 8 % z čistých záväzkov, najvhodnejší na posúdenie solventnosti úverových poisťovateľov.

(58)

Zo zápisnice zo zasadnutia správnej rady ONDD z 20. apríla 2004 vyplýva, že pri stanovení potrebného kapitálu sa SA Ducroire opierala o Cookov pomer a zohľadnila pritom potrebu poskytnúť SA Ducroire dostatočnú dôveryhodnosť oproti konkurencii.

(59)

Pomer, ktorý belgické orgány použili pri výpočte, totiž nie je 8 %, ako predpisujú pravidlá Bazilej I, ale 10 % na zaistenie určitej bezpečnostnej rezervy.

(60)

Kapitál, ktorý ONDD takýmto spôsobom stanovil pre SA Ducroire, a kapitál uvedený (27) vo finančných plánoch predložených regulátorovi a v informačnom oznámení z 20. apríla 2004, na základe ktorého správna rada odsúhlasila vznik SA Ducroire s upísaným základným imaním vo výške 150 miliónov EUR, bol na konci roka 2006 približne 68 až 74 miliónov EUR (pozri ďalej tabuľku 2). Použité predpoklady zahŕňali iba krytie rizík v zóne 2 a v desiatich krajinách, ktoré pristúpili k EÚ v máji 2004.

(61)

Na druhej strane, v strategickom dokumente z 28. septembra 2004 (28) odhadol ONDD kapitál podľa Cookovho pomeru (10 % čistých záväzkov) pre roky 2005 až 2007 vo výške približne 74 až 101 miliónov EUR. Na rozdiel od finančných výhľadov podľa oznámenia z apríla 2004 zahŕňali finančné výhľady zo septembra 2004 krytie všetkých krátkodobých rizík v kompletných zónach 1 a 2. V tomto oznámení sa uvádza, že „splatený kapitál vo výške 100 miliónov EUR je postačujúci na vykonávanie činnosti v oblasti krátkodobých združených poistných zmlúv týkajúcich sa vývozných úverov až do roku 2007, ale po uplynutí tejto doby sa bude musieť opätovne preskúmať“.

(62)

Belgické orgány sa domnievajú, že použitie Cookovho pomeru nie je vhodná metóda na rozdelenie kapitálových požiadaviek medzi činnosť v oblasti obchodovateľných rizík a činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík, pretože metóda Cookovho pomeru, ktorá sa aplikuje na sumy záväzkov, podľa nich navádza na určitú linearitu a neberie dostatočne do úvahy rozličnú povahu súvisiacich rizík.

(63)

Pravidlá Solventnosť II vychádzajú zo smernice 2009/138/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (29) (ďalej len „smernica Solventnosť II“).

(64)

ONDD vyvinul v roku 2011 metódu na uskutočnenie rozdelenia kapitálových požiadaviek medzi činnosti v oblasti obchodovateľných rizík na jednej strane a ostatnými rizikami na strane druhej, ktorú považuje za najvhodnejšiu. Ide o štandardný vzorec Solventnosť II (30) vyvinutý v rámci kvantitatívnej dopadovej štúdie (Quantitative Impact Study 5 – QIS 5), doplnený o interný model kapitálovej požiadavky pre politické riziko, kalibrovaný tak, aby vyhovoval solventnosti, ktorá zodpovedá ratingu A, a aplikovaný s parametrami, ktoré sa vzťahujú na rok 2004.

(65)

Podľa belgických orgánov sa možno odôvodnene domnievať, že obozretný súkromný investor by sa v roku 2004 spoľahol na túto metódu.

(66)

ONDD aplikoval štandardný vzorec Solventnosť II QIS 5 na všetky riziká s výnimkou politických. Podľa belgických orgánov je politické riziko pri poisťovaní úverov porovnateľné s určitou formou katastrofického rizika. Domnievajú sa však, že štandardný vzorec Solventnosť II QUI 5 v súčasnosti nepokrýva dostatočne katastrofické riziko pri úverovom poistení. Podľa ich názoru je preto oprávnené použiť interný model na odhad kapitálovej požiadavky na krytie politických rizík.

(67)

Podľa tejto metódy sa kapitálová požiadavka SA Ducroire na základe obchodného plánu odhaduje (31) na približne 80 až 99 miliónov EUR v rokoch 2005 až 2007 a na približne [125 – 150] miliónov EUR v roku 2009 (pozri ďalej uvedenú tabuľku 2). Väčšina tejto kapitálovej požiadavky sa vzťahuje na krytie politických rizík.

(68)

Belgické orgány v nadväznosti na žiadosť Komisie odhadli kapitálové požiadavky SA Ducroire uplatnením štandardného vzorca Solventnosť II QIS 5 na všetky druhy rizík (vrátane politických). V tomto prípade sú kapitálové požiadavky SA Ducroire  (32) nižšie o 23 až 25 miliónov EUR v rokoch 2005 až 2007 a o [25 – 50] miliónov EUR v roku 2009 (pozri ďalej uvedenú tabuľku 2).

Tabuľka 2

Stanovenie kapitálu SA Ducroire podnikom ONDD/belgickými orgánmi pre roky 2005, 2007 a 2009 podľa dvoch scenárov rastu a podľa rôznych metód

(69)

ONDD vo svojich pripomienkach zo 16. a 31. mája 2012 uviedol, že po strategických rozhodnutiach prijatých v rokoch 2007 a 2009 (napríklad zmena stratégie v oblasti zaistenia, zmeny rizikových faktorov portfólia neobchodovateľných rizík), ktoré neboli zahrnuté do strategického plánu z roku 2004, sa uskutočnili interné kapitálové presuny z neobchodovateľných do obchodovateľných záležitostí.

(70)

Belgické orgány zastávajú názor, že počiatočný kapitálový vklad ONDD pri zakladaní SA Ducroire spĺňa zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(71)

V oznámení z apríla 2004 ONDD očakával, podľa scenára 1B založeného na raste činnosti 6 %, mieru návratnosti vlastného kapitálu („return on equity“ alebo „ROE“) 1,3 % až 1,5 % v prvých troch rokoch činnosti SA Ducroire (2005, 2006 a 2007) pri započítaní vyrovnávacích rezerv a 2,2 % až 2,9 % v tých istých rokoch bez vyrovnávacích rezerv.

Tabuľka 3

Finančné výhľady z apríla 2004 (rozsah: zóna 1 „10 pristupujúcich krajín“ + zóna 2)

(72)

V oznámení predloženom správnej rade z 28. septembra 2004, tzn. po založení SA Ducroire 23. septembra 2004, ONDD očakával podľa „dynamického“ scenára založeného na raste 6 % ROE vo výške 1,3 % až 1,9 % v prvých troch rokoch pri započítaní vyrovnávacích rezerv a 2,8 % až 4,3 % v tých istých rokoch bez vyrovnávacích rezerv. Finančné výhľady zo septembra 2004 dávajú v porovnaní s finančnými výhľadmi z apríla 2004 mierne odlišné výsledky, pretože sa zakladajú na širšom rozsahu pôsobnosti (zóna 1 v celku). Okrem toho niektoré predpoklady boli v septembri 2004 revidované.

Tabuľka 4

Finančné výhľady zo septembra 2004 (rozsah: celá zóna 1 a zóna 2)

(73)

Na rozdiel od oznámenia z apríla 2004 sa ROE vypočítala na základe splateného kapitálu 100 miliónov EUR a bez zohľadnenia ďalších investovaných, ale nesplatených 50 miliónov EUR.

(74)

Pokiaľ ide o očakávanú ROE pre poisťovaciu činnosť v oblasti obchodovateľných rizík, belgické orgány vysvetlili, že rozdelenie, tak ako je stanovené v strategickom dokumente predloženom správnej rade z 28. septembra 2004 (37), sa nemá brať do úvahy pri analýze návratnosti činností v oblasti obchodovateľných a neobchodovateľných rizík. Belgické orgány vysvetlili (38), že údaje z týchto výhľadov sú mylné, pretože úroveň poistného plnenia bola silne nadhodnotená v prípade rizík, ktoré sa stali obchodovateľné v roku 2004, a súčasne sa nezohľadnila možnosť poisťovateľa upraviť poistné v prípade skutočne zisteného vysokého poistného plnenia. Belgické orgány pripomínajú, že správna rada ONDD sa pri rozhodovaní o výške kapitálu SA Ducroire nerozhodovala podľa rozdelenia z prílohy 9 k strategickému dokumentu.

(75)

Výhľady z roku 2004 neslúžili ako základ pre rozdelenie výhľadov obchodovateľných a neobchodovateľných rizík, ktoré bolo predložené Komisii v júni 2011. Pripomienky z júna 2011 sa opierali o históriu pred rokom 2004 a o výkonnosť konkurentov SA Ducroire v tej dobe. Belgicko zastáva názor, že prístup použitý v pripomienkach z júna 2011 lepšie odráža uvažovanie súkromného investora v roku 2004 a súčasne je v súlade s konsolidovanými výsledkami.

(76)

Belgické orgány vo svojich pripomienkach z júna 2011 odhadli návratnosť pre obchodovateľné záležitosti vzhľadom na kapitál pridelený na túto činnosť podľa modelu Solventnosť II (štandardný vzorec QIS 5 a interný model), t. j. metódy vyvinutej ex post na žiadosť Komisie. Je potrebné poznamenať, že rozdiel medzi výškou minimálneho kapitálu podľa tohto modelu, t. j. 82 miliónov EUR, a skutočne splateným kapitálom vo výške 100 miliónov EUR bol pridelený na činnosti v oblasti obchodovateľných a neobchodovateľných rizík úmerne k ich podielu v minimálnom kapitále 82 miliónov EUR. Z toho vyplýva, že „upravený“ kapitál, ktorý ONDD odhadol pre obchodovateľné riziká, predstavuje na rok 2005 sumu 9,8 milióna EUR (39) (pozri ďalej uvedenú tabuľku 5).

(77)

Návratnosť činnosti v oblasti obchodovateľných rizík na roky 2005 – 2007, tak ako ju stanovili belgické orgány na základe revidovaných finančných výhľadov, ktoré predložili v roku 2011, a ich odhadov kapitálu prideleného na činnosť v oblasti obchodovateľných rizík, ako je vysvetlené v odôvodnení 75, je uvedená v nasledujúcej tabuľke:

Tabuľka 5:

Finančné výhľady prepočítané v roku 2011 (40)

(78)

Belgické orgány vypočítali ROE na základe splateného kapitálu 100 miliónov EUR a bez zohľadnenia ďalších investovaných 50 miliónov EUR, ktoré boli splatené až v roku 2009.

(79)

Na pochybnosť vznesenú v rámci rozhodnutia o začatí konania, že súkromný investor by požadoval úhradu za nesplatený kapitál, pretože v prípade bankrotu by ho stratil, belgické orgány odpovedali, že zotrvávajú na svojom stanovisku, t. j., že kapitál vo výške 50 miliónov EUR sa nemá brať do úvahy pri výpočte návratnosti, až kým nebude skutočne splatený. Podľa nich by bankrot (za predpokladu, že vyvolá vyžiadanie zvyšnej časti upísaného kapitálu) iba skrátil dobu trvania takejto investície. Taktiež dodali, že ONDD mohol tento kapitál vo výške 50 miliónov EUR až do jeho splatenia v roku 2009 voľne investovať na trhu a získať tak zodpovedajúci výnos.

(80)

Okrem toho je podľa belgických orgánov úroková sadzba 2 % použitá vo finančných výhľadoch z roku 2004 a zohľadnená pri výpočtoch uvedených v tabuľke 5 nižšia, ako by pravdepodobne použil súkromný investor. Belgické orgány stanovili, že pri použití úrokovej sadzby 3,5 % by výhľad návratnosti obchodovateľných záležitostí (ROE upravená pre vyrovnávacie rezervy) dosiahol v rokoch 2005 – 2007 úroveň približne 9,7 až 10,4 % (oproti približne 7,7 až 8,4 % pri úrokovej sadzbe 2 %) (42).

(81)

Belgické orgány sa domnievajú, že najvhodnejší pomer na posúdenie očakávanej návratnosti investície je Economic Return on Revenue (ďalej len „ROR)“, aj keď neobsahuje finančné výhľady ex ante (obchodné plány ONDD). Vypočíta sa ako pomer technických výnosov (pred prídelom do vyrovnávacej rezervy) k obratu (poistné). Podľa belgických orgánov je ROR najvhodnejší, pretože:

(82)

S ROR 16,5 % a 18,5 % v rokoch 2005 a 2006 by bol SA Ducroire výnosnejší (43) ako tri najväčšie subjekty v oblasti poisťovania úverov, t. j. Coface, Euler Hermes a Atradius s ROR v rokoch 2005 a 2006 na úrovni 9,7 %, 10,9 % a 16,0 %, resp. 16,9 %, 9,3 % a 11,9 %.

(83)

Belgické orgány v reakcii na poznámku Komisie, podľa ktorej je nepravdepodobné, aby sa súkromný investor pri posudzovaní návratnosti plánovaných investícií opieral iba o ROR pomer, ponúkli dve nové metódy, aby dokázali, že návratnosť SA Ducroire bola v čase jej kapitalizácie dostatočná. Ide o a) model „Capital Asset Pricing Model“ (ďalej len „CAPM“) (44), ktorý dokáže odhadnúť výnos kapitálového aktíva očakávaný trhom na základe jeho rizikovosti, a model b) „benchmarking“ návratnosti úverových poisťovateľov.

(84)

Podľa modelu CAPM sa náklady vlastného kapitálu určujú podľa nasledujúceho vzorca:

(85)

Belgické orgány odhadli náklady na kapitál SA Ducroire tak, ako je znázornené v nižšie uvedenom grafe.

(86)

Podľa odhadov ONDD na základe modelu CAPM by belgický súkromný investor v oblasti neživotného poistenia vyžadoval v roku 2004 minimálnu návratnosť 7 – 8 %.

(87)

Belgické orgány na určenie benchmarku historických návratností sektora zostavili vzorku poisťovateľov, ktorí spĺňajú tieto kritériá: a) európske subjekty, b) ktorých hlavnou činnosťou je poisťovanie úverov a c) ktoré sú aktívne predovšetkým v oblasti obchodovateľných rizík, ale pôsobia aj v oblasti neobchodovateľných rizík, s výnimkou podnikov, na ktoré sa vzťahuje štátna pomoc alebo podnikov založených po roku 2004 a s výnimkou dcérskych spoločností podniku, ktorý je súčasťou vzorky. Vzorka zahŕňa 11 poisťovateľov. Podľa belgických orgánov sa u úverových poisťovateľov aktívnych predovšetkým v sektore obchodovateľných rizík zistila priemerná ROE od 6 % do 7,5 % v závislosti od obdobia (tzn. s krízovými rokmi alebo bez nich). Priemerná ROE 11 poisťovateľov v roku 2004 je 7,8 % v porovnaní s priemernou ROE 13,3 % troch hlavných účastníkov na trhu (pozri tabuľku 6).

Tabuľka 6:

Benchmark návratnosti poisťovateľov úverov predložený Belgickom

(88)

Podľa belgických orgánov je očakávaná návratnosť činnosti v oblasti obchodovateľných rizík pred vyrovnávacou rezervou (ROE pred vyrovnávacou rezervou) a podľa finančných výhľadov, ktoré belgické orgány prepočítali v roku 2011 podľa scenára 1B (pozri tabuľku 5), v súlade s návratnosťou, akú by očakával súkromný investor v roku 2004 (podľa odhadov belgických orgánov na základe nákladov na kapitál podľa modelu CAPMP a na základe benchmarkingu návratnosti úverových poisťovateľov, pozri odôvodnenia 86 a 87).

(89)

Belgické orgány v nadväznosti na žiadosť Komisie v rozhodnutí o začatí konania, v ktorom ich Komisia vyzvala, aby splnili ustanovenia bodu 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov, v ktorom sa vyžaduje oddelená administratíva a samostatné účtovníctvo pre poisťovanie obchodovateľných a neobchodovateľných rizík, odpovedali, že takéto rozdelenie účtovníctva nie je nutné. Po 1. januári 2005 sa poisťovanie krátkodobých rizík (obchodovateľných a neobchodovateľných) vykonáva v SA Ducroire v rámci prevodu existujúcej činnosti. Belgické orgány sa domnievajú, že zavedenie samostatného účtovníctva nie je potrebné, keďže SA Ducroire už nevyužíva štátnu pomoc, a to ani na činnosť v oblasti neobchodovateľných rizík, ktorú vykonáva.

(90)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(91)

Komisia musí najskôr posúdiť, či príslušné opatrenia predstavujú štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. V nasledujúcich častiach preto analyzuje opatrenia na základe rôznych kritérií zakladajúcich štátnu pomoc.

(92)

Podľa bodov 3.1 a 3.2 oznámenia o poistení vývozných úverov môže štátna záruka pre podnik pôsobiaci v oblasti poistenia vývozných úverov tomuto podniku poskytnúť finančnú výhodu voči konkurencii. Vyšetrovanie, ktoré sa začalo 23. februára 2011 (pozri odôvodnenie 26), sa týkalo najmä záruky belgického štátu, ktorú ONDD využíval pre svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík.

(93)

Po 1. septembri 2003 bol vyčlenený tzv. „obchodný“ účet, podľa belgických orgánov bez štátnej záruky, pre všetky činnosti ONDD spojené s krátkodobým rizikom vrátane obchodovateľných rizík.

(94)

Keďže v rámci ONDD neexistovali samostatné účty umožňujúce rozlišovať medzi poisťovaním obchodovateľných rizík a poisťovaním neobchodovateľných rizík, belgické orgány boli požiadané, aby určili tú časť štátnej záruky, ktorú by bolo možné považovať za záruku, ktorá bola do 31. augusta 2003 poskytovaná na poisťovanie obchodovateľných rizík. Taktiež boli požiadané, aby poskytli dôkazy o tom, že táto záruka sa skončila 31. augusta 2003 a nie pri založení SA Ducroire 1. januára 2005.

(95)

Belgické orgány potvrdili, že ONDD prestal poskytovať krytie rizík týkajúcich sa dlžníkov v „zóne 1“ (52) v roku 1993. Po roku 1993 sa ONDD zameriaval výlučne na neobchodovateľné riziká. ONDD pripustil krytie obchodovateľných rizík len v celkom výnimočných prípadoch.

(96)

Tak ako je uvedené v odôvodnení 34, Belgicko uviedlo, že rozsah poisťovania obchodovateľných rizík v ONDD bol pred májom 2004 zanedbateľný. Navyše, veľmi nízke percento krytých obchodovateľných rizík súviselo s prepojením týchto rizík na neobchodovateľné riziko. Príklad (53) takéhoto krytia: „Poistenec X predával tovar sprostredkovateľovi A v zóne 1, ktorý následne tovar predával koncovému zákazníkovi B v zóne 2. Tovar bol väčšinou dodávaný priamo koncovému zákazníkovi B. Úhrada faktúry poistencovi X bola de facto spojená s úhradou faktúry sprostredkovateľovi A koncovým zákazníkom B. Poistenci väčšinou nezískali poistenie u iného poisťovateľa úverov, pretože išlo o transakcie závislé od politického rizika v krajine, kde mal sídlo koncový zákazník B.“

(97)

Belgické orgány znovu potvrdili, že iní súkromní poisťovatelia úverov neposkytovali krytie takýchto rizík.

(98)

So zreteľom na prvky uvedené v odôvodneniach 93 až 95 možno skonštatovať, že aj keď sa tieto riziká považujú teoreticky za obchodovateľné (pre hlavný vzťah medzi poisteným exportérom X a sprostredkovateľom A), pre trhové podmienky v danom období ich treba v praxi považovať za neobchodovateľné riziká. Okrem toho ONDD poskytoval pred májom 2004 krytie na takéto riziká celkom výnimočne, pretože predstavovali menej ako [0 – 2 %] poistného (v období rokov 2000 – 2004) z portfólia krátkodobých rizík ONDD (pozri odôvodnenie 34)

(99)

Belgické orgány zároveň predložili dôkazy o tom, že štátna záruka, ktorú ONDD využíval na poisťovanie obchodovateľných rizík, skončila po 1. septembri 2003. Táto záruka totiž zanikla pri prevode obchodovateľných rizík na obchodný účet, t. j. účet, na ktorý ONDD získal súhlas OCA (54) práve preto, že sa naň nevzťahovala štátna záruka. Kráľovský výnos definujúci činnosti ONDD vo vlastnom mene bez štátnej záruky, ktorý bol uverejnený a vstúpil do platnosti 1. septembra 2003, definuje transakcie, ktoré majú byť priradené k tomuto účtu. Po vstupe kráľovského výnosu (55) do platnosti sa každé krytie rizika poistnou zmluvou na vývozný úver na dobu kratšiu ako dva roky riadi článkom 3 ods. 2 zákona z roku 1939 (činnosť v mene ONDD bez štátnej záruky).

(100)

Na záver možno skonštatovať, že pochybnosti vyjadrené Komisiou v rozhodnutí o začatí konania, ktoré sa týkali existencie výhody pri poisťovaní obchodovateľných rizík pre štátnu záruku, boli rozptýlené. Usudzuje sa totiž, že štátna záruka, ktorú ONDD využíval na svoju činnosť v oblasti obchodovateľných rizík až do augusta 2003, nepriniesla tejto činnosti konkurenčnú výhodu, pretože poisťovanie skutočne obchodovateľných rizík neexistovalo. Okrem toho neexistovala žiadna snaha o rozvinutie poisťovania skutočne obchodovateľných rizík na základe štátnej záruky. Možno tiež konštatovať, že všetky činnosti týkajúce sa krátkodobých rizík prestali využívať štátnu záruku od 1. septembra 2003.

(101)

K interným presunom zdrojov v ONDD v prospech poistenia obchodovateľných rizík nedošlo, keďže poisťovanie skutočne obchodovateľných rizík neexistovalo. Neexistovala žiadna snaha o rozvinutie poisťovania skutočne obchodovateľných rizík na základe presunu zdrojov z poistenia neobchodovateľných rizík (pozri odôvodnenie 98). Možno povedať, že neexistujú žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce existenciu presunov zdrojov v rámci ONDD v prospech poistenia obchodovateľných rizík alebo akejkoľvek výhody pre ONDD po takýchto presunoch.

(102)

Na záver možno skonštatovať, že opatrenia 1 a 2 neposkytujú výhodu v zmysle článku 107 ZFEÚ. Nie sú teda štátnou pomocou.

(103)

Z uvedeného vyplýva, že analýza ostatných kritérií zakladajúcich štátnu pomoc (štátne zdroje, selektívnosť, narušenie hospodárskej súťaže) sa v ďalších častiach nebude týkať opatrení 1 a 2.

(104)

Podľa rozhodnutia o začatí konania (pozri odôvodnenia 27 a 28 tohto rozhodnutia sa zo sumy počiatočne prideleného kapitálu podniku SA Ducroire musia odpočítať dve ďalej uvedené sumy, pretože nie sú štátnou pomocou:

(105)

Komisia by mala v súlade s prístupom naznačeným v rozhodnutí o začatí konania začať uplatnením týchto dvoch vylučovacích kritérií.

(106)

Belgicko však použilo tvrdenie inšpirované druhým vylučovacím kritériom, ktoré, ak sa ukáže ako správne, umožní okamžité vylúčenie celého opatrenia 3 z posúdenia ako štátnej pomoci. Komisia bude preto pred uplatnením dvoch vylučovacích kritérií z rozhodnutia o začatí konania najskôr preukazovať, že toto tvrdenie nie je platné.

(107)

Belgicko sa v reakcii na rozhodnutie o začatí konania dovoláva vo svoj prospech druhého vylučovacieho kritéria, podľa ktorého kapitál, ktorý bol určený na poisťovanie existujúcich obchodovateľných rizík už v rámci ONDD tesne pred ich prevodom na SA Ducroire 1. januára 2005, nepredstavuje pomoc. Belgicko sa konkrétne domnieva, že celý počiatočný kapitál vo výške 150 miliónov EUR pridelený podniku SA Ducroire predstavoval ekonomický kapitál súvisiaci s presunutým poisťovaním krátkodobých rizík (obchodovateľných a neobchodovateľných). Myslí si, že založenie SA Ducroire s počiatočným kapitálom 150 miliónov EUR je iba zmena právnej formy už existujúcej ekonomickej činnosti a príslušného kapitálu. Celkové počiatočné pridelenie kapitálu preto nepredstavuje pomoc. Podľa Belgicka teda nie je potrebné overovať, ako sa kapitál následne použil v SA Ducroire (t. j. či bol použitý na poisťovanie obchodovateľných alebo neobchodovateľných rizík – prvé vylučovacie kritérium), keďže tento kapitál nepredstavuje štátnu pomoc.

(108)

Belgické orgány na podporu tohto tvrdenia uvádzajú, že upísanie kapitálu SA Ducroire vo výške 150 miliónov EUR bolo nutné už na začiatku roka 2005. Belgické orgány odôvodňujú túto úroveň kapitalizácie na základe „súčasných štandardov“ vyvinutých v súvislosti s prijatím smernice Solventnosť II (57) (tzv. „štandardná“ metóda) podľa technických parametrov stanovených v dopadovej štúdii („QIS 5“ pre Belgicko z marca 2011) pre všetky riziká SA Ducroire okrem politických rizík, pri ktorých sa použil interný model na odhad kapitálovej požiadavky na ich krytie. Ako je uvedené v položke „Solventnosť II s interným modelom pre politické riziká“ tabuľky 2, na pokrytie činnosti v roku 2009 bol potrebný kapitál vo výške [125 – 150] miliónov EUR.

(109)

Komisia konštatuje, že pojem „kapitál vzťahujúci sa na prevod činnosti“ je definovaný v rozhodnutí Komisie z 21. decembra 2005„Opatrenia spojené so zriadením a fungovaním Banque Postale“ (58). V tomto prípade sa dospelo k záveru, že prevod neobsahoval nový kapitál, pretože na novovytvorenú právnickú osobu „La Banque Postale“ sa previedli iba vlastné kapitálové zdroje spojené s finančnými službami La Poste. Inými slovami, išlo výlučne o existujúce vlastné kapitálové zdroje, ktoré boli vopred jasne priradené k prevedenému majetku, právam a povinnostiam. Analýza sa teda vzťahovala na kapitál, ktorý už bol formálne súčasťou prevádzanej činnosti, a nie na výhľadový odhad kapitálu, ktorý by bolo vhodné prideliť novému subjektu na podporu jeho budúceho rozvoja.

(110)

Ako je vysvetlené vyššie, činnosť vzťahujúca sa na krátkodobé riziká (obchodovateľné a neobchodovateľné) prevedená na SA Ducroire bola v ONDD od 1. septembra spravovaná prostredníctvom obchodného účtu. Na tento účet bol prevedený kapitál vo výške [45 – 70] miliónov EUR. Navyše, tak ako je uvedené v odôvodnení 99, ONDD získal osobitne a iba pre obchodný účet (a k nemu prislúchajúci kapitál vo výške [45 – 70] miliónov EUR) súhlas štátneho regulačného orgánu pre poisťovne (OCA). Pravidlá a kontrola zo strany OCA sa okrem iného týkali dodržiavania pravidiel solventnosti (minimálny garančný fond, marža solventnosti) (59). Z uvedeného vyplýva, že podľa pravidiel obozretného podnikania platných v danom období malo poisťovanie krátkodobých rizík v rámci obchodného účtu dostatok kapitálu.

(111)

Komisia v tejto súvislosti uvádza, že, podľa internej správy z 20. apríla 2004 (60), na základe ktorej bolo prijaté rozhodnutie o založení SA Ducroire a o pridelení kapitálu vo výške 150 miliónov EUR, kapitál striktne pridelený na poisťovanie krátkodobých rizík bol kapitál zaznamenaný na obchodnom účte a zisk za obdobie 16 mesiacov (od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2004) odhadovaný na [0 – 5] miliónov EUR. V správe sa uvádza, že „z kapitálu SA vo výške 150 miliónov EUR bude [45 – 70] miliónov EUR pochádzať z presunu vlastných kapitálových zdrojov obchodného účtu“. Komisia preto dospela k záveru, že kapitál, ktorý bolo možné v čase rozhodnutia o založení SA Ducroire považovať k 31. decembru 2004 za formálne pridelený na krátkodobé poisťovanie, predstavoval iba [45 – 75] miliónov EUR ([45 – 70] miliónov EUR plus odhadovaný zisk [0 – 5] miliónov EUR). Z uvedeného vyplýva, že jedine presun kapitálu vo výške [45 – 75] miliónov EUR tvorí časť kapitálu, ktorá bola už v rámci ONDD určená na činnosť týkajúcu sa krátkodobého poistenia rizík, ktorá bola jednoducho prevedená na SA Ducroire. Tento presun preto nemôže byť novou výhodou pre túto činnosť, a teda nemôže nepredstavovať pomoc.

(112)

Komisia preto odmieta tvrdenie Belgicka, podľa ktorého celý počiatočný kapitál vo výške 150 miliónov EUR predstavuje jednoducho presunutý kapitál, ktorý bol už v rámci ONDD určený na prevedenú činnosť, a preto ho nemožno považovať za výhodu. Komisia sa domnieva, že rozdiel medzi [45 – 75] miliónmi EUR a skutočne upísaným kapitálom vo výške 150 miliónov EUR je dodatkový kapitál, ktorý predstavuje novú výhodu pre túto činnosť.

(113)

Komisia subsidiárne uvádza, že interné správy z roku 2004, ktoré podporili rozhodnutie ONDD prideliť SA Ducroire kapitál vo výške 150 miliónov EUR (výrazne prekračujúci sumu [45 – 75] miliónov EUR priradenú k obchodnému účtu), naznačujú, že ONDD zvažoval rôzne scenáre rastu aktivity pre budúcu SA Ducroire. Kapitálová požiadavka vo výške 150 miliónov EUR teda bola stanovená na základe predpokladov budúceho rastu činností SA Ducroire. Možno teda skonštatovať, že prístup belgických orgánov znamená vylúčiť z analýzy existencie výhody celý kapitál, o ktorom sa možno domnievať, že by ho mal nový subjekt potrebovať na podporu svojho budúceho rastu. Tento prístup nemožno akceptovať. Iba kapitál, ktorý už formálne využívali činnosti prevedené v rámci existujúceho právneho subjektu (krátkodobé poisťovanie v rámci ONDD), nepredstavuje novú výhodu, pretože predmetné činnosti ho už využívali. Naopak, každý dodatkový kapitál predstavuje novú výhodu, pretože predmetná činnosť ho pred prevodom nevyužívala. Rozhodnutie o založení SA Ducroire a o pridelení kapitálu vo výške 150 miliónov EUR preto nemožno považovať za jednoduchú zmenu právnej formy existujúcej ekonomickej činnosti s jednoduchým presunom kapitálu prideleného prevedenej činnosti. Tvrdenie belgických orgánov, podľa ktorého sa v roku 2004 dalo na základe očakávaného rastu činnosti SA Ducroire predpokladať, že v roku 2009 bude potrebovať kapitál vo výške 150 miliónov EUR, je preto nesprávne. Belgické orgány nijako nepreukázali, že tento kapitál vo výške 150 miliónov EUR bol pridelený na činnosti v oblasti krátkodobého poisťovania v rámci ONDD už pred ich prevodom na SA Ducroire, a preto nezahŕňa novú výhodu pre uvedené činnosti.

(114)

Celkom subsidiárne, aj keby kapitál potrebný na podporu očakávaného rastu činností bol relevantným kritériom pre túto analýzu (čo Komisia spochybňuje), Komisia konštatuje:

(115)

Správna rada ONDD z 20. apríla 2004 sa pri stanovení potrebného kapitálu SA Ducroire opierala o inú metódu, konkrétne o Cookov pomer, a zohľadnila pritom potrebu poskytnúť SA Ducroire dostatočnú dôveryhodnosť oproti konkurencii. Pri výpočte sa totiž nepoužil pomer 8 %, ako stanovujú pravidlá Bazilej I, ale 10 %. Znamená to, že výpočet kapitálových požiadaviek z roku 2004 zahŕňal bezpečnostnú rezervu 2 %. Je potrebné poznamenať, že takto stanovený kapitál na konci roka 2004 predstavoval 66 miliónov EUR (63), čo je hlboko pod 150 miliónmi EUR upísaného kapitálu.

(116)

Pokiaľ ide o použitie Cookovho pomeru pri stanovovaní potrebného kapitálu, Komisia v rozhodnutí o začatí konania kritizovala relevantnosť uplatnenia bankových pravidiel (ako je Cookov pomer) na poisťovateľov úverov pre mnohé rozdiely v rizikách, ktorým čelia poisťovatelia úverov na jednej strane a banky na druhej strane (pozri odôvodnenie 90 rozhodnutia o začatí konania). Belgicko v tejto súvislosti nepreukázalo, že bazilejské pravidlá (Cookov pomer), ktoré sa podľa zákona vzťahujú iba na bankový sektor, mali v praxi uplatňovať poisťovatelia úverov alebo odporúčať ratingové agentúry prípadne inštitúcie vykonávajúce dohľad nad poisťovňami.

(117)

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 8 zákona z roku 1939 o ONDD, belgické orgány potvrdili, že tento zákon sa nevzťahuje na SA Ducroire. Navyše sa tento článok dotýka iba činností ONDD vykonávaných vo vlastnom mene so štátnou zárukou, ako aj v mene štátu.

(118)

Je potrebné poznamenať, že aj keď sa Belgicko odvoláva na metódu Standard & Poor's, ktorá sa v tom období používala na určovanie kapitálových potrieb poisťovateľov úverov, belgické orgány nepredložili žiadny odhad kapitálu podľa tejto metódy. Nepoužil ju ani ONDD v roku 2004.

(119)

Aj keby sme na záver predpokladali, že by kapitál potrebný na podporu očakávaného rastu činností bol relevantným kritériom pre túto analýzu (čo Komisia spochybňuje), belgické orgány nepredložili žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali, že kapitálové požiadavky vzťahujúce sa na poisťovanie krátkodobých rizík a prevedené na SA Ducroire by mali byť vyššie ako existujúci kapitál na obchodnom účte ONDD na konci roka 2004.

(120)

Komisia v tejto časti zdôraznila potrebu odmietnuť tvrdenia belgických orgánov, podľa ktorých je pridelenie počiatočného kapitálu podniku SA Ducroire v roku 2004 iba presunom kapitálu, ktorý bol už v roku 2004 v rámci ONDD určený na činnosť týkajúcu sa poisťovania krátkodobých rizík. Komisia totiž dospela k záveru, že kapitál, ktorý už bol určený na poisťovanie krátkodobých rizík v ONDD pred prevodom tejto činnosti na SA Ducroire, dosahoval výšku [45 – 75] miliónov EUR, a preto pre danú činnosť existoval dodatkový kapitál vo výške [75 – 100] miliónov EUR.

(121)

Teraz je potrebné preskúmať použitie dvoch vylučovacích kritérií opísaných v rozhodnutí o začatí konania. Najskôr bude rozvinuté druhé vylučovacie kritérium a následne prvé.

(122)

Komisia v odôvodnení 111 dospela k záveru, že k 31. decembru 2004 bol v ONDD pridelený kapitál vo výške [45 – 75] miliónov EUR na činnosť v oblasti poisťovania krátkodobých rizík. Aby bolo možné uplatniť druhé vylučovacie kritérium, treba určiť tú časť z kapitálu vo výške [45 – 75] miliónov EUR prideleného na poisťovanie krátkodobých rizík na konci roka 2004, ktorá sa vzťahuje na obchodovateľné riziká (64). Tieto obchodovateľné riziká tvorili, podľa vyššie uvedených informácií, výhradne riziká vzťahujúce sa na dlžníkov z desiatich krajín, ktoré pristúpili k EÚ v máji 2004.

(123)

Podľa vyššie uvedených informácií obchodný účet, ktorý mal na konci roka 2004 k dispozícii kapitál vo výške [45 – 75] miliónov EUR, neobsahoval samostatné účty umožňujúce presnú identifikáciu kapitálu určeného výlučne na poisťovanie obchodovateľných rizík. Preto treba určiť časť zo sumy [45 – 75] miliónov EUR, o ktorej možno odôvodnene tvrdiť, že bola určená na poisťovanie obchodovateľných rizík.

(124)

Podľa údajov predložených regulačnému orgánu v roku 2004 predstavovali čisté záväzky na konci roka 2004 sumu 141,6 milióna EUR pre riziká vzťahujúc sa na desať nových pristupujúcich štátov a 661,4 milióna EUR pre všetky krátkodobé poistné zmluvy týkajúce sa vývozných úverov (65). Na základe rozdelenia sumy [45 – 75] miliónov EUR pomerným dielom podľa čistých záväzkov možno [10 – 25] miliónov EUR považovať za kapitál súvisiaci s rizikami, ktoré sa vzťahujú na desať nových pristupujúcich členských štátov, pred ich prevodom z obchodného účtu ONDD na SA Ducroire.

(125)

Komisia konštatuje, že takéto rozdelenie kapitálu podľa čistých záväzkov je v súlade s postupom samotného ONDD z roku 2004 (66).

(126)

Komisia tiež konštatuje, že belgické orgány a ONDD/SA Ducroire neprestajne počas konania tvrdili, že neobchodovateľné riziká vyžadujú pre danú poistenú sumu viac kapitálu ako obchodovateľné riziká. Preto je suma [10 – 25] miliónov EUR skôr hornou ako dolnou hranicou. Podľa Komisie by sa ale malo vychádzať z tohto údaja, pretože je v súlade s postupom samotného ONDD z roku 2004.

(127)

Komisia preto dospela k návrhu, že suma [10 – 25] miliónov EUR z počiatočného kapitálu 150 miliónov EUR nepredstavuje výhodu pre poisťovanie obchodovateľných rizík, pretože bola na túto činnosť určená už v ONDD (67). V tomto prípade ide iba o zmenu právnej formy tej istej ekonomickej činnosti a kapitálu, ktorý využívala. Presun tohto kapitálu do SA Ducroire spolu s dotknutou činnosťou preto nemôže byť pomocou.

(128)

Rovnako by sa malo uvažovať aj v prípade kapitálu, ktorý sa vzťahuje na riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a v Bulharsku. Z dôvodu vstupu obidvoch krajín do Európskej únie v roku 2007 totiž došlo k preradeniu neobchodovateľných rizík týkajúcich sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a Bulharsku do kategórie obchodovateľných rizík. Kapitál, ktorý už bol určený na poisťovanie týchto rizík vtedy, keď neboli obchodovateľné, preto nemôže predstavovať novú výhodu, keďže tieto riziká sa stali obchodovateľné až potom. Preto treba z posúdenia ako štátnej pomoci vylúčiť aj tento kapitál.

(129)

Kapitál vzťahujúci sa na neobchodovateľné riziká, ktoré sa stali obchodovateľnými, je preto vylúčený z analýzy existencie výhody. Belgické orgány vo svojich pripomienkach zo 16. mája 2012 odhadli kapitál, ktorý sa vzťahuje na riziká týkajúce sa dlžníkov so sídlom v Rumunsku a v Bulharsku do výšky [0 – 2] milióny EUR, pričom vychádzali z predpokladu, že tieto riziká boli v roku 2005 obchodovateľné. Na druhej strane neposkytli odhad kapitálu vzťahujúceho sa na tieto riziká k 31. decembru 2006. Keďže tieto riziká neboli v roku 2005 obchodovateľné, odhad belgických orgánov v súvislosti s kapitálom prideleným na tieto riziká sa považuje za podhodnotený. Samostatné účtovníctvo, ktoré ONDD vytvoril spätne v rámci tohto konania (pripomienky zo 16. júna 2012), ukázalo, že kapitál pridelený na neobchodovateľné riziká sa znížil v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o [0 – 5] miliónov EUR. Tento pokles možno vysvetliť preklasifikovaním rizík vzťahujúcich sa na Rumunsko a Bulharsko (po roku 2007 považované za obchodovateľné), ale aj ďalšími faktormi, ako napríklad zmenou politiky zaisťovania. Na základe všetkých dostupných dôkazov sa možno odôvodnene domnievať, že kapitál, ktorý bol určený na riziká vzťahujúce sa na Bulharsko a Rumunsko predtým, ako sa stali obchodovateľnými, dosahoval výšku [0 – 5] miliónov EUR.

(130)

So zreteľom na vyššie uvedené Komisia dospela k záveru, že suma [10 – 25] miliónov EUR už bola určená na poisťovanie obchodovateľných rizík pred 1. januárom 2005 a že presun tohto kapitálu s uvedenými činnosťami nepredstavuje výhodu. Podobne suma [0 – 5] miliónov EUR bola určená na poisťovanie rizík vzťahujúcich sa na dlžníkov z Rumunska a Bulharska ešte predtým, ako boli preklasifikované na obchodovateľné 1. januára 2007.

(131)

Ako je opísané vyššie, kapitál [45 – 75] miliónov EUR bol určený na poisťovanie krátkodobých rizík už pred ich prevodom na ONDD (pozri odôvodnenie 120). Ako sa už uviedlo, z týchto [45 – 75] miliónov EUR možno odôvodnene odhadnúť časť určenú na obchodovateľné riziká vo výške [10 – 25] miliónov EUR. Na základe uvedeného možno odôvodnene odhadnúť časť týkajúcu sa neobchodovateľných rizík vo výške [35 – 50] miliónov EUR (z toho časť [0 – 5] miliónov EUR, ktoré sa týkajú rizík vzťahujúcich na Rumunsko a Bulharsko, sa stala obchodovateľnou v roku 2007).

(132)

Z tých istých dôvodov ako v odôvodnení 127 nepredstavuje presun celého kapitálu [45 – 75] miliónov EUR (vrátane časti neobchodovateľných rizík vo výške [35 – 50] miliónov EUR) výhodu, keďže je vylúčený z analýzy existencie pomoci.

(133)

Na záver možno povedať, že z počiatočného kapitálu 150 miliónov EUR prideleného SA Ducroire iba [75 – 100] miliónov EUR predstavuje dodatkový, a teda nový kapitál. Preto iba poskytnutie týchto [75 – 100] miliónov EUR by mohlo predstavovať výhodu (pozri odôvodnenie 120).

(134)

Ako je uvedené v odôvodnení 65 rozhodnutia o začatí konania, členské štáty majú možnosť podporovať poisťovanie neobchodovateľných rizík, keďže podľa Komisie neexistuje žiadny trh pre tieto riziká. Narušenie hospodárskej súťaže vo vzťahu k ostatným poisťovateľom preto nie je možné. Komisia však konštatuje, že v SA Ducroire neexistovalo žiadne oddelenie účtov medzi poisťovaním obchodovateľných rizík a poisťovaním neobchodovateľných rizík. Formálne nebol žiadny kapitál pridelený na poisťovanie neobchodovateľných rizík. Žiadna časť z kapitálu 150 miliónov EUR nebola vyčlenená na financovanie činnosti v oblasti neobchodovateľných rizík. Pri uplatnení čisto formálneho prístupu by sa preto nemusela vylúčiť žiadna časť z dodatkového kapitálu [75 – 100] miliónov EUR. Takýto prístup by bol o to viac odôvodnený, že povinné zavedenie samostatného účtovníctva je výslovne stanovené v bode 4.3 oznámenia o poistení vývozných úverov, ktoré je v platnosti od roku 1998. Je však zjavné, že značná časť činnosti SA Ducroire sa týka poisťovania neobchodovateľných rizík. SA Ducroire by nemohol poisťovať tieto riziká bez zodpovedajúceho kapitálu. Preto okrem [45 – 75] miliónov EUR (z toho [35 – 50] miliónov EUR na neobchodovateľné riziká) môže Komisia súhlasiť aj s tým, aby sa z posúdenia ako štátnej pomoci vylúčila aj tá časť kapitálu, pri ktorej možno odôvodnene preukázať, že bola použitá na podporu poisťovania neobchodovateľných rizík.

(135)

V rozhodnuté o začatí konania bolo Belgicko požiadané, aby vypracovalo metódu umožňujúcu určiť časť kapitálu SA Ducroire, ktorú možno považovať za podporu činnosti v oblasti obchodovateľných rizík, a časť kapitálu, ktorú možno považovať za podporu činnosti v oblasti neobchodovateľných rizík. Belgické orgány na túto žiadosť Komisie predložili samostatnú súvahu a výkaz ziskov a strát za obdobie rokov 2005 – 2011 pre obchodovateľné riziká a pre neobchodovateľné riziká. Súvaha neobchodovateľných rizík k 31. decembru 2011 obsahuje kapitál [70 – 110] miliónov EUR, zatiaľ čo súvaha obchodovateľných rizík obsahuje kapitál [40 – 80] miliónov EUR. Aj keď sa samostatné účtovníctvo zakladá na určitých predpokladoch alebo čiastočne overiteľných údajoch v kontexte spätnej rekonštrukcie, úrovne kapitálu pre poisťovanie obchodovateľných rizík a neobchodovateľných rizík k 31. decembru 2011 považuje Komisia za odôvodnené.

(136)

Komisia preto súhlasí s vylúčením sumy [70 – 110] miliónov EUR z posúdenia ako štátnej pomoci, pretože de facto podporuje činnosť, na ktorú sa podľa oznámenia o poistení vývozných úverov nevzťahuje hospodárska súťaž.

(137)

Kapitál určený na krátkodobé poisťovanie neobchodovateľných rizík sa teda zvýšil z [35 – 50] miliónov EUR na konci roka 2004 na [70 – 110] miliónov EUR na konci decembra 2011, čo predstavuje nárast o [35 – 60] miliónov EUR. Keďže suma [35 – 50] miliónov EUR kapitálu vzťahujúceho sa na poisťovanie neobchodovateľných rizík zahŕňa sumu [0 – 5] miliónov EUR, ktorá sa týka rizík vzťahujúcich na Rumunsko a Bulharsko prekvalifikovaných na obchodovateľné v roku 2007, hrubé zvýšenie kapitálu určeného na poisťovanie neobchodovateľných rizík predstavuje [35 – 65] miliónov EUR. Inými slovami, v rámci dodatkového kapitálu [75 – 100] miliónov EUR, suma [35 – 65] miliónov EUR de facto podporovala poisťovanie neobchodovateľných rizík.