20.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/1

(1)

V oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. júla 2011 s názvom Reforma spoločnej rybárskej politiky sa sformulovali možné úlohy, ciele a zameranie spoločnej rybárskej politiky (ďalej len „SRP“) po roku 2013. Na základe diskusie, ktorá nasledovala po uverejnení uvedeného oznámenia, sa SRP zreformovala nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (4). Reforma SRP zastrešuje všetky hlavné prvky SRP vrátane jej finančných aspektov. Na dosiahnutie cieľov tejto reformy je vhodné zrušiť nariadenie Rady (ES) č. 2328/2003 (5), nariadenie Rady (ES) č. 861/2006 (6), nariadenie Rady (ES) č. 1198/2006 (7) a nariadenie (ES) č. 791/2007 (8), a nahradiť ich týmto nariadením.

Vzhľadom na to, že všetky otázky súvisiace s európskymi oceánmi a morami sú navzájom prepojené, toto nariadenie by malo podporiť aj ďalší rozvoj integrovanej námornej politiky (ďalej len „INP“) uvedenej v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (9).

(2)

Súčasťou rozsahu pôsobnosti Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ďalej len „ENRF“) by mala byť podpora pre SRP na ochranu morských biologických zdrojov, na riadenie rybolovu a flotíl využívajúcich tieto zdroje, na sladkovodné biologické zdroje a akvakultúru, ako aj na spracovanie produktov rybolovu a akvakultúry a ich uvádzanie na trh, keď tieto činnosti prebiehajú na území členských štátov, alebo ich vykonávajú rybárske plavidlá Únie alebo štátni príslušníci členských štátov bez toho, aby bola dotknutá prvotná zodpovednosť vlajkového štátu, so zreteľom na ustanovenia článku 117 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (10) (UNCLOS).

(3)

Úspech SRP závisí od účinného systému kontrol, inšpekcií a presadzovania a tiež od dostupnosti spoľahlivých a úplných údajov na účely vedeckého poradenstva i vykonávania a kontroly. ENRF by mal preto podporovať uvedené politiky.

(4)

Do rozsahu pôsobnosti ENRF by mala patriť aj podpora INP, zahŕňajúca tvorbu a vykonávanie koordinovaných operácií a prijímanie rozhodnutí v súvislosti s oceánmi, morami, pobrežnými oblasťami a morskými odvetviami, ktoré dopĺňajú rôzne politiky Únie, ktoré sa ich týkajú, najmä SRP, a politiky v oblastiach dopravy, priemyslu, územnej súdržnosti, životného prostredia, energetiky a cestovného ruchu. V riadení rôznych odvetvových politík v rámci morských oblastí Baltského mora, Severného mora, Keltského mora, Biskajského zálivu a pobrežia Pyrenejského polostrova, Stredozemného mora a Čierneho mora by sa mala zabezpečiť jednota a integrácia.

(5)

Prijímateľmi ENRF v zmysle článku 2 ods. 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (11) môžu byť prevádzkovatelia v zmysle článku 4 bodu 30 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, rybári a rybárske organizácie, pokiaľ sa v tomto nariadení neustanovuje inak.

(6)

Únia a členské štáty by mali v súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, na ktorej sa prijala nová stratégia Únie na zabezpečenie zamestnanosti a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu vychádzajúca z oznámenia Komisie z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020 – stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (ďalej len „stratégia Európa 2020“), zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zároveň podporovať harmonický rozvoj v Únii. Zdroje by sa mali sústrediť na splnenie cieľov stratégie Európa 2020, najmä tých, ktoré súvisia so zamestnanosťou, zmenou klímy, energetickou udržateľnosťou, bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a na zlepšenie účinnosti väčším zameraním sa na výsledky. Začlenenie INP do ENRF takisto prispeje k hlavným cieľom politiky stanoveným v stratégii Európa 2020 a zodpovedá všeobecným cieľom zvýšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(7)

Na zabezpečenie toho, aby ENRF prispel k dosiahnutiu cieľov SRP, INP a stratégie Európa 2020, je potrebné zamerať sa na obmedzený počet hlavných priorít súvisiacich s podporou environmentálne udržateľného, inovačného a konkurencieschopného rybárstva a akvakultúry, ktoré sú založené na znalostiach a efektívne využívajú zdroje, s podporou vykonávania SRP, zvyšovaním zamestnanosti a územnej súdržnosti, podporou uvádzania na trh a spracovania, ako aj s podporou vykonávania INP.

(8)

Únia by sa mala vo všetkých fázach vykonávania ENRF usilovať o odstránenie nerovností a o presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami, ako aj o boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

(9)

Všeobecným cieľom SRP je zabezpečiť, aby činnosti rybolovu a akvakultúry prispievali k vytvoreniu environmentálnych podmienok, ktoré budú môcť byť dlhodobo udržateľné a ktoré sú potrebné pre hospodársky a sociálny rozvoj. Popritom by mala prispievať k vyššej produktivite, k dobrej životnej úrovni pre ľudí z odvetvia rybárstva, stabilným trhom a mala by zabezpečiť dostupnosť zdrojov a k tomu, aby sa ponuka tovaru dostala k spotrebiteľom za rozumné ceny.

(10)

Je mimoriadne dôležité lepšie začleniť do SRP environmentálne záujmy, čo by malo prispieť k dosiahnutiu cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia a stratégie Európa 2020. Zámerom SRP je dosiahnuť také využívanie živých morských biologických zdrojov, ktorým sa obnovujú populácie rýb a udržujú sa nad úrovňami, ktoré môžu zabezpečiť maximálny udržateľný výnos, a to podľa možnosti do roku 2015 a v každom prípade do roku 2020. V rámci SRP by sa mal na riadenie rybolovu uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup. ENRF by preto mal prispievať k ochrane morského prostredia, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (12).

(11)

Financovanie výdavkov SRP a INP z jedného fondu, ktorým je ENRF, by malo uspokojiť potrebu zjednodušenia a malo by posilniť integráciu obidvoch politík. Rozšírením zdieľaného hospodárenia na spracovanie a uvádzanie na trh vrátane kompenzácie pre najvzdialenejšie regióny, kontrolu, zber a správu údajov a INP by sa malo ďalej prispieť k zjednodušeniu a zníženiu administratívneho zaťaženia pre Komisiu aj pre členské štáty a mala by sa dosiahnuť väčšia ucelenosť a účinnosť poskytovanej podpory.

(12)

Výdavky SRP a INP by sa mali financovať z rozpočtu Únie prostredníctvom jedného fondu, ktorým je ENRF, buď priamo, alebo v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi. Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi by sa nemalo uplatňovať len v prípade opatrení na podporu rybolovu, akvakultúry a miestneho rozvoja pod vedením komunít, ale aj v prípade spracovania a uvádzania na trh, kompenzácie pre najvzdialenejšie regióny, kontroly a zberu údajov, ako aj INP. Priame hospodárenie by sa malo uplatňovať aj v prípade vedeckého poradenstva, osobitných opatrení kontroly a presadzovania, dobrovoľných príspevkov regionálnym organizáciám pre riadenie rybolovu, poradných rád, získavania informácií o trhu, operácií na vykonávanie INP a komunikačných činností. Mali by sa vymedziť druhy operácií, ktoré sa môžu financovať z ENRF.

(13)

Je potrebné rozlišovať medzi kategóriami kontrolných a presadzovacích opatrení, ktoré sa spolufinancujú v rámci zdieľaného hospodárenia, a kategóriami opatrení, ktoré sa spolufinancujú v rámci priameho hospodárenia. Je nesmierne dôležité vymedziť zdroje, ktoré sa majú vyčleniť na kontrolu a zber údajov v rámci zdieľaného hospodárenia, pričom medzi týmito dvoma druhmi opatrení je potrebné zabezpečiť flexibilitu.

(14)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 sa finančná podpora Únie v rámci ENRF má podmieniť dodržiavaním pravidiel SRP zo strany členských štátov a prevádzkovateľov. Táto požiadavka má odrážať zodpovednosť Únie, ktorá má vo verejnom záujme zabezpečiť ochranu morských biologických zdrojov v rámci SRP podľa článku 3 ZFEÚ.

(15)

Ak by sa finančná podpora Únie v rámci ENRF poskytovala prevádzkovateľom, ktorí ex ante nedodržiavali požiadavky týkajúce sa verejného záujmu ochrany morských biologických zdrojov, ohrozilo by sa plnenie cieľov SRP. Preto by žiadosti predložené prevádzkovateľmi mali byť prípustné na financovanie z ENRF, len keď sa v určenej časovej lehote pred podaním žiadosti o podporu dotknutí prevádzkovatelia nedopustili vážneho porušenia, priestupku alebo podvodu a sa nezúčastňovali na prevádzkovaní, riadení ani vlastníctve rybárskych plavidiel zaradených na zoznam Únie obsahujúci plavidlá vykonávajúce nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov alebo plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkou krajín označených za nespolupracujúce tretie krajiny, ako sa stanovuje v tomto nariadení.

(16)

Prijímatelia by navyše po podaní žiadosti o podporu mali pokračovať v dodržiavaní uvedených požiadaviek týkajúcich sa prípustnosti počas celého obdobia vykonávania operácie a aj počas obdobia piatich rokov po poslednej platbe dotknutému prijímateľovi.

(17)

Ak prijímateľ nesplní podmienky súvisiace s oprávnenosťou a trvácnosťou, mali by sa uplatňovať finančné dôsledky a korekcie. Na účely určenia výšky takejto finančnej korekcie by sa mala zohľadniť povaha, závažnosť, trvanie a opakovanie porušenia, priestupku alebo podvodu zo strany prijímateľa, ako aj výška príspevku z ENRF na hospodársku činnosť prijímateľa.

(18)

Dosiahnutie cieľov SRP by sa ohrozilo aj vtedy, ak by sa finančná podpora Únie v rámci ENRF vyplatila členským štátom, ktoré nedodržali svoje povinnosti vyplývajúce z pravidiel SRP v súvislosti s verejným záujmom ochrany morských biologických zdrojov, ako napríklad zber údajov a plnenie kontrolných povinností. Okrem toho, ak by sa nedodržiavali tieto povinnosti, existuje riziko, že členské štáty neodhalia neprípustné žiadosti alebo neoprávnené operácie.

(19)

Ako preventívne opatrenie na zabránenie neoprávneným platbám, ako aj na poskytnutie stimulov členským štátom, aby dodržiavali pravidlá SRP, by sa mali ustanoviť časovo a rozsahom obmedzené možnosti prerušenia lehoty na platbu alebo pozastavenia platieb. Finančné korekcie, ktoré majú konečné a nezvratné dôsledky, by sa mali uplatňovať len na výdavky ovplyvnené prípadmi nedodržania pravidiel.

(20)

Na zlepšenie koordinácie a harmonizovania vykonávania fondov poskytujúcich podporu v rámci politiky súdržnosti, konkrétne Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF), spoločne s fondmi pre rozvoj vidieka a námorného odvetvia a rybárstva, konkrétne Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), ENRF, sa pre všetky tieto fondy (ďalej len „fondy ESI“) stanovili spoločné ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 1303/2013. Okrem nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, toto nariadenie obsahuje aj osobitné doplňujúce ustanovenia vzhľadom na osobitosti odvetví SRP a INP.

(21)

Na operačný program a počas programového cyklu by sa mala uplatňovať zásada proporcionality, pričom sa zohľadní veľkosť príslušných administratív členských štátov a celková výška verejných výdavkov pridelených na operačný program.

(22)

Komisia by mala dostupné viazané rozpočtové prostriedky každoročne rozdeliť podľa členského štátu na základe objektívnych a transparentných kritérií. Medzi tieto kritériá patria ukazovatele veľkosti odvetvia rybolovu a akvakultúry, rozsahu zodpovedností v rámci kontroly a zberu údajov, predchádzajúce rozdelenie prostriedkov podľa nariadenia (ES) č. 1198/2006 a predchádzajúca spotreba podľa nariadenia (ES) č. 861/2006.

(23)

Splnenie určitých osobitných kondicionalít ex ante je v rámci SRP mimoriadne dôležité, najmä pokiaľ ide o predloženie správy o rybolovnej kapacite a viacročného národného strategického plánu pre akvakultúru a osvedčenú administratívnu kapacitu na splnenie požiadaviek na údaje pre riadenie rybárstva a na presadzovanie vykonávania systému Únie na kontrolu, inšpekciu a presadzovanie.

(24)

V súlade s cieľom zjednodušenia by všetky činnosti ENRF, ktoré patria do zdieľaného hospodárenia vrátane kontroly a zberu údajov, mali mať formu jedného operačného programu na členský štát v súlade s vnútroštátnou štruktúrou dotknutého členského štátu. Programovanie by sa malo vzťahovať na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020. Členské štáty pri vypracúvaní jedného operačného programu zabezpečiť, aby obsah a rozsah ich operačných programov boli v súlade s cieľom zjednodušenia. V každom programe by sa mala určiť stratégia na splnenie cieľov týkajúcich sa uvedených priorít Únie v rámci ENRF a výber opatrení. Programovanie by malo byť v súlade s uvedenými prioritami Únie, pričom by sa zároveň malo prispôsobiť vnútroštátnym podmienkam a malo by dopĺňať ďalšie politiky Únie, najmä politiku rozvoja vidieka a politiku súdržnosti.

(25)

V záujme podpory maloobjemového pobrežného rybolovu by členské štáty, ktoré majú výrazný maloobjemový pobrežný rybolov, mali pripojiť k svojim operačným programom akčné plány rozvoja, konkurencieschopnosti a udržateľnosti maloobjemového pobrežného rybolovu.

(26)

Členské štáty by v čo najväčšej možnej miere mali využiť možnosť využiť zjednodušené formy grantov stanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, aby prispeli k dosiahnutiu cieľa zjednodušiť vykonávanie ENRF a znížili náklady na kontrolu a mieru chybovosti.

(27)

Členské štáty by na účely presadzovania povinností kontroly v rámci SRP mali vypracovať časť operačného programu o kontrole v súlade prioritami Únie prijatými Komisiou pre túto oblasť politiky. Na to, aby sa operačný program prispôsobil vyvíjajúcim sa potrebám týkajúcim sa kontroly a presadzovania, by sa mala časť operačného programu venovaná kontrole pravidelne preskúmavať na základe zmien priorít Únie v politike kontroly a presadzovania v rámci SRP. Tieto zmeny by mala schvaľovať Komisia. Na udržanie flexibility programovania činností v oblasti kontroly by preskúmanie kontrolnej časti operačných programov malo podliehať zjednodušenému postupu.

(28)

Členské štáty by mali vypracovať časť operačného programu venovanú zberu údajov v súlade s viacročným programom Únie uvedeným v nariadení Rady (ES) č. 199/2008 (13). Na prispôsobenie sa osobitným potrebám zberu údajov by členské štáty mali v súlade s uvedeným nariadením vypracovať pracovný plán, ktorý by podliehal schváleniu Komisie.

(29)

Finančné prostriedky, na ktoré sa vzťahuje priame hospodárenie, s výnimkou technickej pomoci Komisie by sa mali vopred vymedziť na základe cieľov s 5 % rozpätím flexibility a mali by sa riadiť na základe ročných pracovných programov.

(30)

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti rybolovných činností je dôležité stimulovať a podporovať investície do inovácie. V záujme podnietenia vyššej účasti by sa mal zjednodušiť postup podávania žiadostí o podporu pre inováciu.

(31)

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti rybolovných a námorných činností sú dôležité aj investície do ľudského kapitálu. ENRF by preto mal podporovať poradenské služby, spoluprácu medzi vedcami a rybármi, odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie, a mal by podnecovať šírenie znalostí, pomôcť zlepšiť celkovú výkonnosť a konkurencieschopnosť prevádzkovateľov a podporiť sociálny dialóg. Na znak uznania úlohy manželov, manželiek a životných partnerov samostatne zárobkovo činných rybárov v rámci rybárskych komunít, by sa aj im mala za určitých podmienok poskytovať podpora na odbornú prípravu, celoživotné vzdelávanie a šírenie znalostí a na tvorbu sietí, ktoré prispejú k ich profesionálnemu rozvoju.

(32)

S cieľom pomôcť mladým ľuďom, ktorí majú počas pretrvávajúcej finančnej krízy ťažkosti s prístupom na trh práce v odvetví rybárstva, by sa z ENRF mali podporovať programy stáží a kurzov zameraných na udržateľný rybolov a ochranu morských biologických zdrojov.

(33)

ENRF by mal so zreteľom na potenciál, ktorý diverzifikácia poskytuje maloobjemovým pobrežným rybárom, a ich kľúčovú úlohu v pobrežných komunitách podporovať investície prispievajúce k diverzifikácii príjmov rybárov prostredníctvom rozvoja doplnkových činností vrátane investícií do plavidiel, rybárskeho cestovného ruchu, reštaurácií, environmentálnych služieb súvisiacich s rybárstvom a vzdelávacích činností zameraných na rybárstvo.

(34)

Tvorba a rozvoj nových hospodárskych činností v odvetví rybárstva mladými rybármi je finančne náročná a predstavuje prvok, ktorý by sa mal zohľadniť pri prideľovaní a cielení finančných prostriedkov z ENRF. Takýto rozvoj má pre konkurencieschopnosť odvetvia rybárstva v Únii zásadný význam. Preto by sa mala ustanoviť podpora pre mladých rybárov, ktorí začínajú svoju činnosť v odvetví rybárstva, aby sa im tento začiatok uľahčil. Aby sa zaistila životaschopnosť nových hospodárskych činností podporovaných ENRF, podpora by sa mala podmieniť nadobudnutím potrebných zručností a kompetencií. Podporou pri začatí podnikania by sa malo prispievať len k nadobudnutiu prvého rybárskeho plavidla.

(35)

ENRF by mal s cieľom uspokojiť zdravotné a bezpečnostné potreby plavidiel podporovať investície do bezpečnosti, pracovných podmienok, zdravia a hygieny na plavidlách, pokiaľ podporované investície presahujú požiadavky podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(36)

Mali by sa stanoviť pravidlá udeľovania príspevkov a finančnej kompenzácie rybárom a vlastníkom rybárskych plavidiel v prípade dočasného zastavenia rybolovných činností, ak je toto zastavenie priamym dôsledkom určitých ochranných opatrení s výnimkou stanovovania a rozdeľovania rybolovných možností, ak je toto zastavenie ustanovené v určitých plánoch Únie alebo členských štátov na riadenie rybolovu, alebo vyplýva z neobnovenia dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a protokolov k týmto dohodám. Takéto pravidlá by mali byť tiež ustanovené v prípadoch trvalého ukončenia rybolovných činností.

(37)

Za určitých podmienok by malo byť možné, aby ENRF prispieval na vzájomné fondy s cieľom udeliť rybárom finančnú kompenzáciu za hospodárske straty spôsobené nepriaznivými klimatickými javmi, environmentálnou nehodou alebo nákladmi na záchranu.

(38)

V záujme prispôsobenia rybolovných činností rybolovným možnostiam by malo byť možné pre ENRF podporovať navrhovanie, vývoj, monitorovanie, hodnotenie a riadenie systémov na prideľovanie rybolovných možností.

(39)

Je mimoriadne dôležité začleniť environmentálne otázky do ENRF a podporovať vykonávanie ochranných opatrení v rámci SRP, pričom je však potrebné zohľadniť rozdielne podmienky vo vodách Únie. Na tento účel je nevyhnutné vyvinúť regionalizovaný prístup k ochranným opatreniam.

(40)

Podobne by mal ENRF môcť podporovať zníženie vplyvu rybolovu na morské prostredie, a to najmä prostredníctvom podpory ekologickej inovácie a používania selektívnejšieho výstroja a zariadení, ako aj prostredníctvom opatrení zameraných na ochranu a obnovu morskej biodiverzity a ekosystémov a služieb, ktoré poskytujú, v súlade so stratégiou EÚ pre biodiverzitu do roku 2020.

(41)

V súlade s hlavným cieľom stratégie Európa 2020 týkajúcim sa zmierňovania zmeny klímy a energetickej efektívnosti by malo byť možné pre ENRF podporovať investície do plavidiel a energetické audity.

(42)

S cieľom zmierniť účinky zmeny klímy a zlepšiť energetickú účinnosť rybárskych plavidiel, by malo byť možné podporovať modernizáciu a výmenu hlavných a pomocných motorov za predpokladu, že vo výberovom procese sa uprednostnia prevádzkovatelia pôsobiaci v maloobjemovom pobrežnom rybolove, aby sa zlepšil ich prístup k financovaniu, a za predpokladu, že väčšie plavidlá prispejú k zníženiu výkonu motorov.

(43)

S cieľom neohroziť cieľ reformy SRP, ktorým je zabezpečenie udržateľnosti, by sa výška finančnej podpory, ktorú možno vyčleniť na opatrenia týkajúce sa flotily, ako napríklad dočasné alebo trvalé ukončenie či výmena motora, mala obmedziť spoločne s dobou, počas ktorej možno udeľovať takúto finančnú podporu na trvalé ukončenie.

(44)

V súlade so zákazom odhadzovania úlovkov, ktorý sa zaviedol v rámci SRP, by ENRF mal podporovať investície do plavidiel zamerané na čo najlepšie využitie nechcených úlovkov rýb a zhodnotenie ich nedostatočne využívaných častí. Vzhľadom na nedostatok zdrojov a s cieľom maximalizovať hodnotu ulovených rýb by ENRF mal podporovať aj investície do plavidiel zamerané na zvýšenie komerčnej hodnoty ulovených rýb.

(45)

ENRF by mal so zreteľom na význam rybárskych prístavov, vyloďovacích miest a prístreškov podporovať náležité investície zamerané predovšetkým na zvýšenie energetickej efektívnosti, ochrany životného prostredia, kvality vyloďovaného tovaru, ako aj zlepšenie bezpečnosti a pracovných podmienok.

(46)

Pre Úniu je veľmi dôležité, aby sa dosiahla udržateľná rovnováha medzi sladkovodnými zdrojmi a ich využívaním. S náležitým ohľadom na vplyv na životné prostredie, by sa preto pri zachovaní hospodárskej životaschopnosti týchto odvetví mali stanoviť vhodné opatrenia na podporu vnútrozemského rybolovu.

(47)

ENRF by mal v súlade s oznámením Komisie určenému Rade a Európskemu parlamentu z 19. septembra 2002 s názvom „Stratégia pre udržateľný rozvoj európskej akvakultúry“ a oznámením Komisie určenému Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 29. apríla 2013 s názvom „Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj akvakultúry EÚ“, cieľmi SRP a stratégie Európa 2020 podporovať environmentálne, hospodársky a sociálne udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry.

(48)

Vzhľadom na možný vplyv úniku chovaných zvierat z akvakultúrnych chovov na voľne žijúce morské populácie by ENRF nemal poskytovať stimuly pre chov geneticky modifikovaných organizmov.

(49)

Akvakultúra prispieva k rastu a zamestnanosti v pobrežných a vidieckych regiónoch. Preto je veľmi dôležité, aby bol ENRF dostupný pre akvakultúrne podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“), a aby prispel k pritiahnutiu nových chovateľov do odvetvia akvakultúry. Na zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti akvakultúrnych činností je dôležité stimulovať inováciu a podnikanie. ENRF by mal preto môcť podporovať inovačné operácie, podnikateľský rozvoj akvakultúrnych chovov vo všeobecnosti vrátane nepotravinárskej a príbrežnej akvakultúry a doplnkové činnosti, ako napríklad rybársky cestovný ruch, environmentálne služby týkajúce sa akvakultúry či vzdelávacie činnosti.

(50)

Na zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodárskej výkonnosti akvakultúrnych činností sú nesmierne dôležité aj investície do ľudského kapitálu. ENRF by preto mal môcť podporovať celoživotné vzdelávanie, vytváranie sietí stimulujúcich šírenie znalostí a tiež poradenské služby, ktoré pomáhajú zlepšiť celkovú výkonnosť a konkurencieschopnosť prevádzkovateľov.

(51)

V záujme prispenia k rozvoju akvakultúrnych lokalít a infraštruktúry by malo byť možné pre ENRF podporovať vnútroštátne a regionálne orgány pri prijímaní strategických rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o vymedzovanie a mapovanie zón, ktoré možno považovať za najvhodnejšie na rozvoj akvakultúry.

(52)

Na podporu environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľnej akvakultúry by ENRF mal môcť podporovať akvakultúrne činnosti, ktoré vo vysokej miere rešpektujú životné prostredie, prechod akvakultúrnych chovov na ekologické riadenie, využívanie audítorských systémov, ako aj prechod na ekologickú akvakultúru. ENRF by mal preto obdobne môcť podporovať aj akvakultúru, ktorá poskytuje osobitné environmentálne služby.

(53)

ENRF by mal so zreteľom na význam ochrany spotrebiteľa môcť poskytnúť primeranú podporu chovateľov s cieľom zabrániť ohrozeniu verejného zdravia a zdravia zvierat a zmierniť toto ohrozenie, ktoré môže spôsobiť akvakultúrny chov.

(54)

ENRF by mal so zreteľom na riziko investícií do akvakultúrnych činností môcť podporovať istotu chovov prispievaním k poisteniu akvakultúrnych obsádok, čo zabezpečí príjem výrobcov v prípade neobvyklých produkčných strát spôsobených najmä prírodnými katastrofami, nepriaznivými klimatickými javmi, náhlymi zmenami kvality vody, chorobami alebo zamorením škodcami a zničením výrobných prevádzok.

(55)

Vzhľadom na to, že komunitný prístup k miestnemu rozvoju ukázal počas dlhých rokov svoju užitočnosť pri podpore rozvoja rybolovu a akvakultúry, ako aj vidieckych oblastí, pretože plne zohľadňuje viacodvetvové potreby vnútorného rozvoja, podpora by mala pokračovať a v budúcnosti by sa mala posilniť.

(56)

Miestny rozvoj vedený komunitou by mal v sektore rybolovu a akvakultúry presadzovať inovačné prístupy v záujme tvorby rastu a pracovných miest predovšetkým zvýšením pridanej hodnoty produktov rybárstva a diverzifikáciou miestneho hospodárstva smerom k novým hospodárskym činnostiam vrátane činností, ktoré poskytuje tzv. modrý rast a širšie morské odvetvia.

(57)

Udržateľný rozvoj sektora rybolovu a akvakultúry by mal na miestnej úrovni prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, ktorými je podpora sociálneho začleňovania a znižovanie chudoby, k tvorbe pracovných miest a rozvoju inovácie. Taktiež by mal prispieť k dosiahnutiu cieľa územnej súdržnosti, ktorý je jednou z hlavných priorít v ZFEÚ.

(58)

Miestny rozvoj vedený komunitou by sa mal realizovať prístupom zdola nahor pomocou miestnych partnerstiev, ktoré pozostávajú zo zástupcov verejného sektora, súkromného sektora a občianskej spoločnosti a náležite odrážajú miestnu spoločnosť. Tieto miestne subjekty sú najvhodnejšie na to, aby navrhli a začali plniť viacodvetvové stratégie miestneho rozvoja vedené komunitou s cieľom uspokojiť potreby ich miestnej rybolovnej oblasti. Je dôležité zabezpečiť, aby žiadna záujmová skupina nemala v rozhodovacích orgánoch rybárskych miestnych akčných skupín (ďalej len „skupiny FLAG“) viac ako 49 % hlasovacích práv.

(59)

Nenahraditeľným prvkom tohto prístupu je tvorba sietí medzi miestnymi partnerstvami. Spolupráca medzi miestnymi partnerstvami je preto dôležitým nástrojom rozvoja, ktorý by mal ENRF podporovať.

(60)

Podpora rybárskych oblastí prostredníctvom ENRF by sa mala koordinovať s podporou miestneho rozvoja z ostatných fondov Únie a mala by pokrývať všetky aspekty vypracúvania a plnenia stratégií miestneho rozvoja vedené komunitou a činností skupín FLAG, ako aj náklady na oživenie miestnej oblasti a fungovanie miestneho partnerstva.

(61)

Na zabezpečenie životaschopnosti rybolovu a akvakultúry na veľmi konkurenčnom trhu je potrebné stanoviť ustanovenia, ktorými sa poskytne podpora na vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 (14), a na činnosti uvádzania na trh a spracovania, ktoré vykonávajú prevádzkovatelia v záujme maximalizácie hodnoty produktov rybolovu a akvakultúry. Osobitná pozornosť by sa mala venovať podpore operácií, ktorými sa integrujú činnosti dodávateľského reťazca týkajúce sa produkcie, spracovania a uvádzania na trh, alebo zahŕňajú inovačné procesy alebo metódy. Pri poskytovaní podpory by sa mali uprednostňovať organizácie výrobcov a združenia organizácií výrobcov. V prípade plánov produkcie a marketingových plánov, iba takéto organizácie a združenia by mali byť oprávnené na podporu. ENRF by mal v záujme prispôsobenia novej politike zákazu odhadzovania úlovkov podporovať aj spracovanie nechcených úlovkov.

(62)

V nariadení (EÚ) č. 1379/2013 sa ustanovuje mechanizmus uskladnenia produktov rybolovu určených na ľudskú spotrebu s cieľom podporiť stabilizáciu trhov. V záujme zabezpečenia prechodu z trhových intervenčných mechanizmov na nový dôraz na plánovanie a riadenie produkcie a uvádzania na trh, by sa mala akákoľvek podpora, ktorú poskytuje ENRF, do 31. decembra 2018 ukončiť.

(63)

So zreteľom na zintenzívnenie hospodárskej súťaže, ktorej čelia maloobjemoví pobrežní rybári, by ENRF mal môcť podporovať ich podnikateľské iniciatívy, ktoré zvyšujú hodnotu ulovených rýb, predovšetkým tým, že vylovené ryby spracujú alebo priamo umiestnia takéto ryby na trh.

(64)

Vzhľadom na to, že rybolovné činnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie čelia problémom, najmä z dôvodu ich odľahlého charakteru a osobitných klimatických podmienok, by pre ENRF malo byť možné zohľadňovať konkrétne obmedzenia týchto regiónov uznané v článku 349 ZFEÚ.

(65)

Európska únia zaviedla v roku 1992 na udržanie konkurencieschopnosti určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónoch Únie v porovnaní s konkurencieschopnosťou podobných produktov z iných regiónov Únie opatrenia na kompenzáciu súvisiacich dodatočných nákladov v rybolove. Opatrenia platné na obdobie rokov 2007 – 2013 sú ustanovené v nariadení (ES) č. 791/2007. Od 1. januára 2014 je potrebné pokračovať v poskytovaní podpory na kompenzáciu dodatočných nákladov na rybolov, chov, spracovanie a uvádzanie určitých produktov rybolovu a akvakultúry z najvzdialenejších regiónov Únie na trh, aby táto kompenzácia prispela k zachovaniu hospodárskej životaschopnosti prevádzkovateľov z týchto regiónov.

(66)

Vzhľadom na rôzne podmienky pre uvádzanie na trh v najvzdialenejších regiónoch, na výkyvy úlovkov a populácií a na požiadavky trhu by sa malo ponechať na dotknuté členské štáty, aby určili, ktoré produkty rybolovu sú oprávnené na kompenzáciu, ich príslušné maximálne množstvá a výšku kompenzácie v rámci celkových pridelených prostriedkov na členský štát.

(67)

Členské štáty by mali mať možnosť v rámci celkových pridelených prostriedkov na členský štát diferencovať zoznam a množstvá dotknutých produktov rybolovu a výšku kompenzácie. Mali by mať tiež možnosť pozmeniť svoje plány kompenzácií, ak to odôvodňujú meniace sa podmienky.

(68)

Členské štáty by mali výšku kompenzácie stanoviť na úroveň, ktorá umožní primeranú náhradu dodatočných nákladov vyplývajúcich zo špecifických znevýhodnení najvzdialenejších regiónov. Na zabránenie príliš veľkej kompenzácii by táto suma mala zodpovedať dodatočným nákladom, ktoré pomoc nahrádza. Na tento účel by sa mali zohľadniť aj ostatné druhy verejných intervencií, ktoré majú vplyv na úroveň dodatočných nákladov.

(69)

Je mimoriadne dôležité, aby členské štáty a prevádzkovatelia mali prostriedky potrebné na vykonávanie kontrol na vysokej úrovni, a tak zaistili dodržiavanie pravidiel SRP a zároveň udržateľné využívanie živých vodných zdrojov. Pre ENRF by malo byť preto možné podporovať členské štáty a prevádzkovateľov v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1224/2009 (15). Vytvorením kultúry dodržiavania pravidiel by táto podpora mala prispievať k udržateľnému rastu.

(70)

Podpora poskytnutá členským štátom na základe nariadenia (ES) č. 861/2006 v súvislosti s výdavkami vzniknutými vo vzťahu k vykonávaniu kontrolného systému Únie by sa mala v rámci ENRF zvýšiť a malo by sa tak pokračovať v súlade s logikou jedného fondu.

(71)

V súlade s cieľmi politiky Únie v oblasti kontroly a presadzovania je vhodné, aby sa presne určil minimálny čas venovaný kontrole rybolovu, pokiaľ ide o využívanie hliadkových plavidiel, lietadiel a vrtuľníkov, čo poskytne základ pre podporu z ENRF.

(72)

Vzhľadom na význam spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti kontroly by ENRF mal môcť poskytnúť podporu na tento účel.

(73)

Mali by sa prijať opatrenia na podporu zberu, správy a využívania údajov súvisiacich s rybárstvom uvedených vo viacročnom programe Únie, predovšetkým na podporu vnútroštátnych programov a na riadenie a využívanie údajov na vedeckú analýzu a vykonávanie politiky SRP. Podpora poskytnutá členským štátom na základe nariadenia (ES) č. 861/2006 na výdavky vzniknuté v súvislosti so zbieraním, správou a využívaním údajov týkajúcich sa rybárstva by tak mala v rámci ENRF pokračovať v súlade s logikou jedného fondu.

(74)

Rozhodnutia kvalitného a efektívneho riadenia rybárstva v rámci SRP by mali byť podporované výskumom a spoluprácou, poskytovaním vedeckých a sociálno-ekonomických stanovísk a odporúčaním potrebným na vykonávanie a rozvoj SRP, okrem iného aj v bio-geograficky citlivých oblastiach.

(75)

Takisto je potrebné podporiť spoluprácu medzi členskými štátmi a v prípade potreby aj s tretími krajinami, pokiaľ ide o zber údajov v jednej morskej oblasti, a tiež s príslušnými medzinárodnými vedeckými orgánmi.

(76)

Cieľom INP je podporovať udržateľné využívanie morí a oceánov a rozvíjať koordinované, ucelené a transparentné prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa politík, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny a morské zóny, ako sa uvádza v oznámení Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. októbra 2007 s názvom „Integrovaná námorná politika Európskej únie“.

(77)

V súlade s nariadením (EÚ) č. 1255/2011 a závermi Rady, uzneseniami Európskeho parlamentu a stanoviskami Výboru regiónov na vykonávanie a ďalší rozvoj INP Únie je potrebné nepretržité financovanie. Očakáva sa, že rozvoj námorných záležitostí prostredníctvom finančnej podpory na opatrenia INP bude mať významný vplyv, pokiaľ ide o hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť.

(78)

ENRF by mal podporovať presadzovanie integrovaného riadenia námorných záležitostí na všetkých úrovniach najmä prostredníctvom výmeny najlepších postupov a ďalšieho rozvoja a vykonávania stratégií morských oblastí. Zámerom týchto stratégií je zriadenie integrovaného rámca na riešenie spoločných problémov európskych morských oblastí, posilnenie spolupráce medzi zainteresovanými stranami v záujme maximalizácie využitia finančných nástrojov a fondov Únie a prispenia k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie. V tejto súvislosti môžu opatrenia a mechanizmy zamerané na zlepšenie spolupráce medzi členskými štátmi zahŕňať cezhraničnú a medziodvetvovú spoluprácu medzi námornými sektormi, napríklad činnosti v rámci fóra funkcií európskej pobrežnej hliadky, aby sa podporila výmena skúseností a najlepších postupov s cieľom dosiahnuť účinnosť a súlad v rámci existujúcich príslušných právnych predpisov Únie.

(79)

ENRF by mal podporovať ďalší rozvoj nástrojov na tvorbu synergií medzi iniciatívami, ktoré sa uskutočňujú v rôznych odvetviach a ktoré ovplyvňujú moria, oceány a pobrežia. To je prípad integrovaného námorného dohľadu (IND), ktorého cieľom je zlepšiť situačnú informovanosť v námornej oblasti prostredníctvom lepšej a bezpečnej výmeny informácií medzi odvetviami. Z ENRF by sa však nemali financovať operácie týkajúce sa námorného dohľadu, ktoré patria do pôsobnosti tretej časti hlavy V ZFEÚ.

(80)

Vzájomné prepojenie informačných systémov, ktoré prevádzkujú tieto odvetvia, si môže vyžiadať mobilizáciu mechanizmov financovania týchto systémov jednotným spôsobom a v súlade so ZFEÚ. Námorné priestorové plánovanie a integrované riadenie pobrežných zón sú nevyhnutné na udržateľný rozvoj morských oblastí a pobrežných regiónov a obe podporujú ciele ekosystémového riadenia a rozvoja spojení medzi súšou a morom. Tieto nástroje sú tiež dôležité na riadenie rôznych využití našich pobreží, morí a oceánov, aby bol možný ich udržateľný hospodársky rozvoj a aby sa stimulovali cezhraničné investície, zatiaľ čo vykonávaním smernice 2008/56/ES sa bližšie vymedzia hranice udržateľnosti ľudských činností, ktoré majú vplyv na morské prostredie. Ďalej je potrebné zlepšiť znalosti o morskom svete a podnietiť inováciu tým, že sa uľahčí zber, voľná výmena, opätovné využitie a šírenie údajov týkajúcich sa stavu oceánov a morí.

(81)

ENRF by mal podporovať udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť, inováciu a konkurencieschopnosť v rámci morských zón a pobrežných regiónov. Je mimoriadne dôležité určiť regulačné prekážky a nedostatky v zručnostiach, ktoré bránia rastu rozvíjajúcich sa a perspektívnych morských zón, ako aj operácie zamerané na podporu investícií do technologickej inovácie potrebnej na zlepšenie obchodného potenciálu morských a námorných aplikácií.

(82)

ENRF by mal dopĺňať súčasné a budúce finančné nástroje poskytované Úniou a členskými štátmi na národnej a nižšej úrovni na podporu udržateľného hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja, ochrany a udržateľného využitia oceánov, morí a pobreží a mal by byť s nimi v súlade, čím pomôže rozvíjať účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a ich pobrežnými, ostrovnými a najvzdialenejšími regiónmi, pričom zohľadní priority a pokrok národných a miestnych projektov. ENRF by sa mal koordinovať s ostatnými politikami Únie, ktoré môžu obsahovať námornú dimenziu, najmä s EFRR, KF a ESF a tiež s programom Horizont 2020 ustanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (16).

(83)

Únia zohráva aktívnu úlohu v práci medzinárodných organizácií, aby sa dosiahli ciele politiky SRP na globálnej úrovni. Preto je nevyhnutné, aby Únia prispievala k činnostiam týchto organizácií, ktoré pomáhajú zabezpečiť ochranu a udržateľné využívanie zdrojov rybolovu na otvorenom mori a vo vodách tretích krajín. Podpora poskytovaná medzinárodným organizáciám na základe nariadenia (ES) č. 861/2006 by tak mala v rámci ENRF pokračovať v súlade s logikou jedného fondu.

(84)

Na zlepšenie riadenia v rámci SRP a na zabezpečenie efektívneho fungovania poradných rád je nevyhnutné, aby poradné rady trvalo dostávali dostatočné prostriedky, aby mohli účinne vykonávať svoju poradnú úlohu v rámci SRP. V súlade s logikou jedného fondu by podpora poskytovaná poradným radám v rámci ENRF mala nahradiť podporu poskytovanú regionálnym poradným radám na základe nariadenia (ES) č. 861/2006.

(85)

ENRF by mal prostredníctvom technickej pomoci uľahčovať vykonávanie operačných programov okrem iného presadzovaním inovačných prístupov a postupov, ktoré sú schopné jednoduchého a transparentného vykonávania. Technická pomoc by mala zahŕňať aj zriadenie európskej siete skupín FLAG zameranej na budovanie kapacít, šírenie informácií, výmenu skúseností a podporu spolupráce medzi miestnymi partnerstvami.

(86)

V záujme dobrého pracovného partnerstva a náležitej propagácie podpory Únie by sa mali zabezpečiť čo najširšie informácie a ich zverejňovanie. Orgány zodpovedné za riadenie pomoci by mali tiež zodpovedať za takéto informácie a aspekty zverejňovania a za informovanie Komisie o opatreniach prijatých v tomto ohľade.

(87)

Pokiaľ ide o všetky operácie financované podľa tohto nariadenia v rámci zdieľaného i priameho hospodárenia, je potrebné zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie prostredníctvom riadneho uplatňovania príslušných právnych predpisov týkajúcich sa ochrany týchto záujmov a zabezpečiť, aby členské štáty a Komisia vykonávali náležité kontroly.

(88)

S cieľom uspokojiť osobitné podmienky SRP uvedené v nariadení (EÚ) č. 1380/2013 a prispieť k dodržiavaniu pravidiel SRP by sa mali stanoviť doplňujúce ustanovenia k pravidlám o prerušení lehoty na platbu podľa nariadenia (EÚ) č. 1380/2013. Ak si členský štát alebo prevádzkovateľ nesplní povinnosti v rámci SRP alebo ak Komisia má dôkaz naznačujúci takéto nesplnenie, Komisia by mala mať ako preventívne opatrenie možnosť prerušiť lehotu na platbu.

(89)

Komisia by okrem možnosti prerušenia lehoty na platbu mala mať možnosť s cieľom zabrániť zrejmému riziku preplatenia neoprávnených výdavkov pozastaviť platby v prípade závažného nedodržania pravidiel SRP zo strany členského štátu.

(90)

Operačné programy by sa mali monitorovať a hodnotiť, aby sa zlepšila ich kvalita a preukázali ich úspechy. Komisia by mala zriadiť rámec pre systém spoločného monitorovania a hodnotenia, aby sa okrem iného zabezpečilo, že budú včas k dispozícii relevantné údaje. V tejto súvislosti by sa mal určiť zoznam ukazovateľov a Komisia by mala posudzovať vplyv politiky ENRF vo vzťahu k osobitným cieľom.

(91)

Zodpovednosť za monitorovanie vykonávania operačného programu by mali niesť spoločne riadiaci orgán a monitorovací výbor, ktoré sú vytvorené na tento účel. V záujme toho by sa mali určiť príslušné zodpovednosti riadiaceho orgánu a monitorovacieho výboru. Monitorovanie operačného programu by malo zahŕňať vypracovanie výročnej správy o vykonávaní, ktorá by sa mala zaslať Komisii.

(92)

Na zlepšenie dostupnosti a transparentnosti informácií o možnostiach financovania a prijímateľoch projektov by mala byť v každom členskom štáte k dispozícii webová stránka alebo webový portál s informáciami o operačnom programe vrátane zoznamu operácií, ktoré sa podporujú v rámci operačných programov. Špecializované webové stránky všetkých členských štátov by mali byť dostupné aj z jedinej oficiálnej webovej stránky Únie, aby sa občanom z jednotlivých členských štátov umožnil jednoduchší prístup k informáciám zverejňovaným všetkými členskými štátmi. Tieto informácie by mali byť rozumné, jasné a konkrétne, aby poskytli širokej verejnosti a predovšetkým daňovým poplatníkom Únie porozumenie tomu, ako sa míňajú finančné prostriedky Únie v rámci ENRF. Uverejňovanie náležitých údajov by okrem toho malo slúžiť na ďalšiu propagáciu možnosti požiadať o financovanie z prostriedkov Únie. Bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES (17), toto uverejňovanie môže zahŕňať aj mená fyzických osôb v súlade s vnútroštátnym právom.

(93)

S cieľom pridať a zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o určenie časového obdobia a príslušných začiatočných a konečných dátumov tohto obdobia v súvislosti s kritériami prípustnosti žiadostí, úpravu percentuálnych podielov týkajúcich sa orientačného pridelenia finančných prostriedkov na ciele v rámci priameho hospodárenia, vymedzenie oprávnených operácií a nákladov v súvislosti s investíciami súvisiacimi hygienickými, zdravotnými a bezpečnostnými opatreniami týkajúcimi sa pracovných podmienok, na palube alebo jednotlivých vybavení, vymedzenie oprávnených nákladov operácií na ochranu a obnovu morskej biodiverzity a ekosystémov v rámci udržateľných rybolovných činností, vymedzenie nákladov oprávnených na podporu investícií do vybavenia alebo do plavidiel zameraných na zníženie emisií znečisťujúcich látok alebo skleníkových plynov a zvýšenie energetickej efektívnosti rybárskych plavidiel, vymedzenie kritérií pre výpočet dodatočných nákladov vyplývajúcich zo špecifických nevýhod najvzdialenejších regiónov, vymedzenie prípadov nedodržania pravidiel zo strany členských štátov, ktoré môže byť dôvodom na prerušenie lehoty na platbu alebo pozastavenie platieb, vymedzenie kritérií na určenie úrovne finančnej korekcie, ktorá sa má uplatniť, a kritérií uplatnenia paušálnej sadzby alebo extrapolovaných finančných korekcií a vymedzenie obsahu a štruktúry spoločného monitorovacieho a hodnotiaceho systému.

(94)

S cieľom uľahčiť plynulý prechod zo systému zriadeného nariadením (ES) č. 1198/2006 na systém zriadený týmto nariadením by sa mala delegovať na Komisiu právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie prechodných ustanovení.

(95)

Pri prijímaní delegovaných aktov podľa tohto nariadenia je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(96)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie ročného rozdelenia celkových zdrojov medzi všetky členské štáty dostupných pre záväzky v rámci zdieľaného hospodárenia, schválenie operačných programov a ich zmien, schválenie pracovných plánov pre zber údajov, prijímanie ročných pracovných programov súvisiacich s technickou pomocou z iniciatívy Komisie, uznávanie toho, že existuje dôkaz naznačujúci nedodržanie povinností vyplývajúcich zo SRP, uznávanie toho, že členský štát si nesplnil povinnosti v rámci SRP, celkové alebo čiastočné pozastavenie priebežných platieb v rámci operačného programu a vykonávanie finančných korekcií celkovým alebo čiastočným zrušením podpory Únie na operačný program. Komisia by mala prijať uvedené vykonávacie akty bez uplatnenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (18).

(97)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, aj pokiaľ ide o predkladanie prvkov operačného programu, pravidlá postupov, formát a harmonogram týkajúci sa schválenia, predloženia a schválenia zmeny operačných programov, ročný pracovný program v rámci hlavy VI kapitol I a II, štruktúru kompenzačného plánu pre najvzdialenejšie regióny, uplatňovania rôznych percentuálnych bodov intenzity verejnej pomoci, vzor na účely predkladania finančných údajov Komisii zo strany členských štátov, stanovenie osobitných ukazovateľov pre priority Únie, pravidlá pre zasielanie informácií členskými štátmi, ako aj údajov a synergií medzi potencionálnymi zdrojmi údajov, formát a prezentácia výročných správ o vykonávaní a prvky, ktoré majú obsahovať správy z hodnotenia ex-ante. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011 a mal by sa uplatňovať postup preskúmania.

(98)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania by sa mali na Komisiu ďalej preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijímanie a podrobné stanovenie akýchkoľvek zmien aktuálnych priorít Únie v oblasti presadzovania a kontroly, stanovovanie pravidiel predkladania údajov poskytovaných riadiacimi orgánmi, technické charakteristiky informačných a propagačných opatrení pre operáciu a pokyny na vytvorenie emblému a vymedzenie štandardných farieb. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. S cieľom zabezpečiť jednoduchší a rýchlejší postup by sa mal uplatňovať konzultačný postup.

(99)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov z dôvodu štrukturálnych problémov vo vývoji rybárstva, akvakultúry a námorného odvetvia, ako aj obmedzených finančných zdrojov členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov operácií, ktoré sa majú financovať v rámci operačných programov, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie poskytnutím viacročnej finančnej podpory zameranej na príslušné priority, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(100)

Systémom podpory ustanoveným týmto nariadením sa nahrádzajú systémy podpory zriadené nariadením (ES) č. 2328/2003, nariadením (ES) č. 861/2006, nariadením (ES) č. 1198/2006, nariadením (ES) č. 791/2007, nariadením (EÚ) č. 1255/2011a článkom 103 nariadenia (ES) č. 1224/2009. Preto by sa uvedené nariadenia a uvedené ustanovenie mali s účinnosťou od 1. januára 2014 zrušiť. Avšak toto nariadenie by nemalo mať vplyv na pokračovanie ani úpravu pomoci schválenej Komisiou na základe nariadenia (ES) č. 1198/2006 alebo iného právneho predpisu, ktorý sa na túto pomoc vzťahoval k 31. decembru 2013.

(101)

Je vhodné zosúladiť dobu uplatňovania tohto nariadenia s dobou uplatňovania nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Toto nariadenie by sa preto malo uplatňovať od 1. januára 2014,

a)

spoločnej rybárskej politiky (SRP),

b)

príslušných opatrení týkajúcich sa morského práva,

c)

udržateľného rozvoja rybolovných a akvakultúrnych oblastí a vnútrozemského rybolovu, a

d)

integrovanej námornej politiky (INP).

1.

„spoločné prostredie na výmenu informácií“ (CISE – Common Information Sharing Environment) je sieť decentralizovaných systémov vytvorená na výmenu informácií medzi používateľmi s cieľom zlepšiť ich situačnú informovanosť o činnostiach na mori;

2.

„medziodvetvové operácie“ sú tie iniciatívy, ktoré vzájomne prospievajú rôznym odvetviam a/alebo odvetvovým politikám, ako sa uvádza v ZFEÚ, a ktoré nie je možné v plnej miere dosiahnuť prostredníctvom opatrení zahrnutých v rámci príslušných oblastí politiky;

3.

„systém elektronického zaznamenávania a nahlasovania“ (ERS) je systém na elektronické zaznamenávanie a nahlasovanie údajov uvedených v nariadení (ES) č. 1224/2009;

4.

„Európska námorná monitorovacia a dátová sieť“ je sieť, ktorá spája príslušné národné námorné monitorovacie a dátové programy do spoločného a dostupného európskeho zdroja;

5.

„rybolovná a akvakultúrna oblasť“ je oblasť s pobrežím mora, rieky alebo jazera, vrátane oblasti, v ktorej sa vyskytujú rybníky, alebo povodie s významnou úrovňou zamestnanosti v odvetví rybolovu alebo akvakultúry, ktorá je funkčne celistvá z geografického, hospodárskeho a sociálneho hľadiska a ktorú tak označuje členský štát;

6.

„rybár“ je akákoľvek osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami členského štátu;

7.

„vnútrozemský rybolov“ sú rybolovné činnosti vykonávané na komerčné účely vo vnútrozemských vodách plavidlami alebo inými zariadeniami vrátane tých, ktoré sa používajú na rybolov na ľade;

8.

„integrovaný manažment pobrežných zón“ sú stratégie a opatrenia opísané napríklad v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES (19);

9.

„integrované riadenie námorných záležitostí“ je koordinované riadenie všetkých odvetvových politík na úrovni Únie, ktoré ovplyvňujú oceány, moria a pobrežné regióny;

10.

„integrovaná námorná politika“ (INP) je politika Únie, ktorej cieľom je rozvíjať koordinované a jednotné rozhodovanie na maximalizáciu udržateľného rozvoja, hospodárskeho rastu a sociálnej súdržnosti členských štátov, predovšetkým pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónov v Únii, ako aj námorných odvetví, a to prostredníctvom jednotných námorných politík a náležitej medzinárodnej spolupráce;

11.

„integrovaný námorný dohľad“ (IND) je iniciatíva Únie zameraná na zlepšenie účinnosti a efektívnosti činností dohľadu na európskych moriach prostredníctvom cezhraničnej a medziodvetvovej výmeny informácií a spolupráce;

12.

„námorné priestorové plánovanie“ je proces, prostredníctvom ktorého príslušné orgány členského štátu analyzujú a organizujú ľudské činnosti v morských oblastiach v záujme dosiahnutia ekologických, hospodárskych a sociálnych cieľov;

13.

„opatrenie“ je súbor operácií;

14.

„maloobjemový pobrežný rybolov“ je rybolov uskutočňovaný rybárskymi plavidlami s celkovou dĺžkou menej ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečený rybársky výstroj uvedený v tabuľke 3 prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 26/2004 (20);

15.

„plavidlá pôsobiace výhradne vo vnútrozemský vodách“ sú plavidlá, ktoré sa venujú komerčnému rybolovu vo vnútrozemských vodách a nie sú evidované v registri rybárskej flotily Únie.

a)

presadzovanie konkurencieschopného, environmentálne udržateľného, hospodársky životaschopného a sociálne zodpovedného rybolovu a akvakultúry;

b)

podpora vykonávania SRP;

c)

presadzovanie vyváženého a inkluzívneho územného rozvoja rybolovných a akvakultúrnych oblastí;

d)

podpora rozvoja a vykonávania INP Únie spôsobom, ktorý dopĺňa politiku súdržnosti a SRP.

1.

Presadzovanie rybolovu, ktorý je environmentálne udržateľný, efektívne využíva zdroje, je inovačný, konkurencieschopný a založený na znalostiach, sledovaním týchto osobitných cieľov:

2.

Podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach, sledovaním týchto osobitných cieľov:

3.

Podpora vykonávania SRP sledovaním týchto osobitných cieľov:

4.

Zvýšenie zamestnanosti a územnej súdržnosti sledovaním tohto osobitného cieľa: podporovanie hospodárskeho rastu, sociálneho začlenenia a tvorby pracovných miest a poskytnutie podpory zamestnateľnosti a pracovnej mobilite v pobrežných a vnútrozemských komunitách závislých od rybolovu a akvakultúry vrátane diverzifikácie činností v rámci rybárstva a do iných odvetví námorného hospodárstva.

5.

Podpora marketingu a spracovania sledovaním týchto osobitných cieľov:

6.

Podpora vykonávania INP.

a)

sa dopustil závažného porušenia predpisov podľa článku 42 nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 (21) alebo článku 90 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

b)

sa zúčastnil na prevádzkovaní, riadení alebo vlastníctve rybárskych plavidiel evidovaných v zozname Únie plavidiel vykonávajúcich NNN rybolov, ako sa uvádza v článku 40 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1005/2008, alebo plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou krajín označených za nespolupracujúce tretie krajiny, ako sa uvádza v článku 33 uvedeného nariadenia;

c)

sa dopustil závažného porušenia pravidiel SRP podľa iných právnych predpisov prijatých Európskym parlamentom a Radou; alebo

d)

sa dopustil niektorého z priestupkov uvedených v článkoch 3 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES (22), ak sa žiada o podporu podľa hlavy V kapitoly II tohto nariadenia.

a)

určenie obdobia uvedeného v odsekoch 1 a 3 tohto článku, ktoré je úmerné povahe, závažnosti, trvaniu a opakovaniu závažného porušenia, priestupku alebo podvodu, a ktoré trvá aspoň jeden rok;

b)

príslušné dátumy začiatku alebo konca obdobia uvedeného v odsekov 1 a 3 tohto článku.

a)

operácie, ktoré zvyšujú rybolovnú kapacitu plavidla alebo zariadenia, ktoré zvyšuje schopnosť plavidla nájsť ryby;

b)

stavba nových rybárskych plavidiel alebo dovoz rybárskych plavidiel;

c)

dočasné alebo trvalé zastavenie rybolovných činností, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak;

d)

prieskumný rybolov;

e)

prevod vlastníctva podniku;

f)

priame opätovné zarybňovanie, pokiaľ sa výslovne neustanovuje ako ochranné opatrenie v právnom akte Únie alebo pokiaľ nejde o experimentálne opätovné zarybňovanie.

a)

6 450 000 EUR pre Azory a Madeiru;

b)

8 700 000 EUR pre Kanárske ostrovy;

c)

12 350 000 EUR pre francúzske najvzdialenejšie regióny uvedené v článku 349 ZFEÚ.

a)

pokiaľ ide o hlavu V, s výnimkou článkov 76 a 77:

b)

pokiaľ ide o články 76 a 77:

c)

pokiaľ ide o všetky opatrenia, predchádzajúce finančné prostriedky pridelené v súlade s nariadením (ES) č. 1198/2006 a predchádzajúce využitie v súlade s nariadením (ES) č. 861/2006.

a)

analýzu situácie z hľadiska silných stránok, slabých stránok, príležitostí a hrozieb a identifikáciu potrieb, ktoré je potrebné riešiť v geografickej oblasti, v relevantných prípadoch aj morskej oblasti, na ktorú sa program vzťahuje.

Táto analýza je štruktúrovaná na základe príslušných priorít Únie stanovených v článku 6 tohto nariadenia a podľa potreby je v súlade s viacročným národným strategickým plánom pre akvakultúru uvedeným v článku 34 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 a pokrokom dosiahnutým pri dosahovaní dobrého environmentálneho stavu prostredníctvom rozvoja a vykonávania morskej stratégie uvedenej v článku 5 smernice 2008/56/ES. Osobitné potreby týkajúce sa pracovných miest, životného prostredia, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu a podpory inovácie sa hodnotia vo vzťahu k prioritám Únie s cieľom určiť najvhodnejšie reakcie na úrovni jednotlivých priorít súvisiacich s príslušnou oblasťou;

b)

opis stratégie v zmysle článku 27 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa preukáže, že:

c)

podľa potreby osobitné potreby oblastí Natura 2000, vytvorenej smernicou Rady 92/43/EHS (25), a príspevok programu k vytvoreniu ucelenej sústavy oblastí na obnovu populácií rýb, ako sa ustanovuje v článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

d)

hodnotenie osobitných kondicionalít ex ante uvedených v článku 9 a prílohe IV k tomuto nariadeniu a v prípade potreby činnosti uvedené v článku 19 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

e)

opis výkonnostného rámca v zmysle článku 22 a prílohy II k nariadeniu (EÚ) č. 1303/2013;

f)

zoznam vybraných opatrení usporiadaných podľa priorít Únie;

g)

zoznam kritérií, ktoré sa uplatňujú pri výbere rybárskych a akvakultúrnych oblastí podľa hlavy V kapitoly III;

h)

zoznam výberových kritérií pre stratégie miestneho rozvoja vedené komunitou podľa hlavy V kapitoly III;

i)

v členských štátoch, v ktorých viac ako 1 000 plavidiel možno považovať za plavidlá maloobjemového pobrežného rybolovu, akčný plán pre rozvoj, konkurencieschopnosť a udržateľnosť maloobjemového pobrežného rybolovu;

j)

požiadavky na hodnotenie a plán hodnotenia uvedený v článku 56 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a opatrenia, ktoré sa majú prijať na splnenie zistených potrieb;

k)

finančný plán, ktorý sa má vypracovať s ohľadom na článok 20 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a v súlade s vykonávacím aktom Komisie uvedeným v článku 16 ods. 2 tohto nariadenia, ktorý obsahuje:

l)

informácie o komplementárnosti a koordinácii s fondmi ESI a inými relevantnými finančnými nástrojmi Únie a členských štátov;

m)

vykonávacie opatrení operačného programu vrátane:

n)

zoznam partnerov podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a výsledky konzultácie s uvedenými partnermi;

o)

na účely zabezpečenia lepšieho dodržiavania prostredníctvom kontroly uvedenej v článku 6 ods. 3 písm. b) a v súlade s aktuálnymi prioritami prijatými Komisiou podľa článku 17 ods. 3:

p)

na účely cieľa týkajúceho sa zberu údajov pre udržateľné riadenie rybárstva uvedeného v článku 6 ods. 3 písm. a) a v súlade s viacročným programom Únie uvedeným v článku 3 nariadenia (ES) č. 199/2008:

a)

schvaľovanie operačných programov;

b)

predkladanie a schvaľovanie zmien operačných programov vrátane nadobudnutia ich účinnosti a frekvencie predkladania počas programového obdobia;

c)

predkladanie a schvaľovanie zmien uvedených v článku 20 ods. 3;

d)

predkladanie pracovných plánov zberu údajov.

a)

zmien operačných programov týkajúcich sa presunu finančných prostriedkov medzi prioritami Únie, ak presunuté finančné prostriedky nepresiahnu 10 % sumy pridelenej na danú prioritu Únie;

b)

zmien operačných programov týkajúcich sa zavedenia alebo zrušenia opatrení alebo druhov príslušných operácií a súvisiacich informácií a ukazovateľov;

c)

zmien operačných programov týkajúcich sa zmien opisu opatrení vrátane zmien podmienok oprávnenosti;

d)

zmien uvedených v článku 20 ods. 3, ako aj prípadov ďalších zmien časti operačného programu uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. n).

a)

opis činností, ktoré sa majú financovať, a ciele, ktoré sa majú sledovať, pre každú činnosť, ktoré sú v súlade s cieľmi stanovenými v článkoch 82 a 85. Obsahuje aj údaj o sume pridelenej na jednotlivé činnosti, orientačný harmonogram vykonávania a informácie o ich vykonávaní;

b)

v súvislosti s grantmi a súvisiacimi opatreniami základné hodnotiace kritériá, ktoré sa stanovia tak, aby sa čo najlepšie dosiahli ciele operačného programu, a maximálnu mieru spolufinancovania.

a)

6 000 000 EUR; alebo

b)

15 % finančnej podpory Únie vyčlenenej na členský štátna priority Únie stanovené v článku 6 ods. 1, 2 a 5.

a)

štúdie uskutočniteľnosti a poradenské služby, v ktorých sa posúdi životaschopnosť projektov, ktoré sú potenciálne oprávnené na podporu podľa tejto kapitoly;

b)

poskytovanie odborného poradenstva v oblasti environmentálnej udržateľnosti s dôrazom na obmedzenie a pokiaľ možno aj odstránenie negatívneho vplyvu rybárskych činností na morské, suchozemské a sladkovodné ekosystémy;

c)

poskytovanie odborného poradenstva v oblasti obchodných stratégií a stratégií uvádzania na trh.

a)

vytvorenie sietí, partnerských dohôd alebo združení v rámci z jedného alebo viacerých nezávislých vedeckých orgánov a rybárov alebo jednej alebo viacerých organizácií rybárov, do ktorých sa môžu zapojiť aj technické orgány;

b)

činnosti vykonávané v rámci sietí, partnerských dohôd alebo združení uvedených v písmene a).

a)

odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, spoločné projekty, šírenie hospodárskych, technických, regulačných či vedeckých znalostí a inovačných postupov a získavanie nových odborných zručností predovšetkým v oblasti udržateľného hospodárenia s morskými ekosystémami, hygieny, zdravia, bezpečnosti, činností v námornom odvetví, inovácie a podnikania;

b)

vytváranie sietí a výmena skúseností a najlepších postupov medzi zainteresovanými stranami vrátane organizácií podporujúcich rovnosť príležitostí žien a mužov, presadzovanie úlohy žien v rybárskych komunitách a presadzovanie nedostatočne zastúpených skupín, ktoré sa zúčastňujú na maloobjemovom pobrežnom rybolove alebo rybolove v stoji;

c)

sociálny dialóg na úrovni Únie, na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, na ktorom sa zúčastňujú rybári, sociálni partneri a iné príslušné zainteresované strany.

a)

predložia podnikateľský plán zameraný na rozvoj nových činností; a

b)

majú primerané odborné zručnosti, ktoré možno získať prostredníctvom operácií financovaných podľa článku 29 ods. 1 písm. a).

a)

ktorého celková dĺžka je menej ako 24 metrov;

b)

ktoré je vybavené na rybolov na mori;

c)

ktorého vek je 5 až 30 rokov; a

d)

ktoré patrí do segmentu flotily, v súvislosti s ktorým sa v správe o rybolovnej kapacite uvedenej v článku 22 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uvádza, že je v rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má daný segment k dispozícii.

a)

vykonávania opatrení Komisie alebo núdzových opatrení členských štátov uvedených v článkoch 12 a 13 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 alebo ochranných opatrení uvedených v článku 7 uvedeného nariadenia vrátane období biologickej obnovy;

b)

neobnovenia dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo protokolov k nim;

c)

ak je dočasné zastavenie ustanovené v pláne hospodárenia prijatom v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1967/2006 (27) alebo s viacročným plánom prijatom podľa článkov 9 a 10 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, pretože je potrebné na základe vedeckých odporúčaní zníženie rybolovného úsilia, aby sa dosiahli ciele uvedené v článku 2 ods. 2 a článku 2 ods. 5 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

a)

vlastníkom rybárskych plavidiel Únie, ktoré sú registrované ako aktívne a ktoré vykonávali rybolovné činnosti na mori najmenej 120 dní v priebehu dvoch posledných kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu; alebo

b)

rybárom, ktorí pracovali na mori najmenej 120 dní v priebehu dvoch posledných kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu na palube rybárskeho plavidla Únie, ktorého sa týka dočasné zastavenie.

a)

toto zošrotovanie je začlenené do operačného programu uvedeného v článku 18 a

b)

trvalé ukončenie je ustanovené ako nástroj akčného plánu uvedeného v článku 22 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013, v ktorom sa uvádza, že daný segment flotily nie je v skutočnej rovnováhe s rybolovnými možnosťami, ktoré má tento segment k dispozícii.

a)

vlastníkom rybárskych plavidiel Únie, ktoré sú zaregistrované ako aktívne a ktoré vykonávali rybolovné činnosti na mori najmenej 90 dní ročne v priebehu posledných dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu; alebo

b)

rybárom, ktorí pracovali na mori najmenej 90 dní ročne v priebehu posledných dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu na palube rybárskeho plavidla Únie, ktorého sa týka trvalé ukončenie.

a)

je akreditovaný príslušným orgánom členského štátu v súlade s vnútroštátnym právom;

b)

má transparentnú politiku platieb do fondu a výberov z fondu; a

c)

má jasné pravidlá pridelenia zodpovednosti za akékoľvek vzniknuté pohľadávky.

a)

navrhovanie, vývoj a monitorovanie technických a administratívnych prostriedkov potrebných na vývoj a vykonávanie ochranných opatrení a regionalizácie;

b)

účasť zainteresovaných strán a spolupráca medzi členskými štátmi pri navrhovaní a vykonávaní ochranných opatrení a regionalizácie.

a)

do vybavenia, ktoré zlepšuje selektivitu rybárskeho výstroja z hľadiska veľkosti alebo jednotlivých druhov rýb;

b)

do plavidiel alebo vybavenia, ktoré eliminuje odhadzovanie zabraňovaním a obmedzovaním nechcených úlovkov komerčných populácií alebo ktoré zaobchádza s nechcenými úlovkami, ktoré sa majú vylodiť v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

c)

do vybavenia, ktoré obmedzuje a pokiaľ možno eliminuje fyzické a biologické vplyvy rybolovu na ekosystém alebo na morské dno;

d)

do vybavenia, ktoré chráni výstroj a úlovky pred cicavcami a vtákmi, ktoré sú chránené smernicou Rady 92/43/EHS alebo smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (28), ak sa tým neznižuje selektivita rybárskeho výstroja a ak sú prijaté všetky vhodné opatrenia na zabránenie fyzickej ujmy predátorom.

a)

vlastníkom rybárskych plavidiel Únie, ktoré sú zaregistrované ako aktívne plavidlá a ktoré vykonávali rybolovné činnosti na mori najmenej 60 dní v priebehu dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu;

b)

rybárom, ktorí vlastnia výstroj, ktorý sa má nahradiť, a ktorí pracovali na palube rybárskeho plavidla Únie najmenej 60 dní v priebehu dvoch kalendárnych rokov predchádzajúcich dátumu predloženia žiadosti o podporu;

c)

organizáciám rybárov, ktoré sú uznané príslušným členským štátom.

a)

zber odpadu z mora vykonávaný rybármi, napríklad odstránenie strateného rybárskeho výstroja a odpadkov znečisťujúcich more;

b)

výstavba, inštalácia alebo modernizácia statických alebo pohyblivých zariadení, ktorých účelom je chrániť a zveľaďovať morskú faunu a flóru, vrátane ich vedeckej prípravy a hodnotenia;

c)

prispievanie k lepšiemu hospodáreniu s morskými biologickými zdrojmi alebo k ich ochrane;

d)

príprava, ktorá zahŕňa štúdie, vypracovanie, monitorovanie a aktualizáciu plánov ochrany a plánov hospodárenia pre činnosti súvisiace s rybárstvom, ktoré sa týkajú lokalít sústavy NATURA 2000 a osobitných chránených území uvedených v smernici 2008/56/ES a iných osobitných biotopov;

e)

riadenie, obnova a monitorovanie lokalít sústavy NATURA 2000 v súlade so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES v súlade s prioritnými akčnými rámcami stanovenými podľa smernice 92/43/EHS;

f)

riadenie, obnova a monitorovanie chránených morských oblastí v kontexte vykonávania opatrení priestorovej ochrany uvedených v článku 13 ods. 4 smernice 2008/56/ES;

g)

zvyšovanie environmentálneho povedomia, zahŕňajúc rybárov, v súvislosti s ochranou a obnovou morskej biodiverzity;

h)

systémy kompenzácie škôd na úlovkoch spôsobených cicavcami a vtákmi chránenými podľa smerníc 92/43/EHS a 2009/147/ES;

i)

účasť na iných činnostiach zameraných na zachovanie a zlepšenie biodiverzity a ekosystémových služieb, ako je napríklad obnova osobitných morských a pobrežných biotopov v záujme podpory udržateľných populácií rýb, vrátane ich vedeckej prípravy a hodnotenia.

a)

investície do vybavenia alebo do plavidiel zamerané na zníženie emisií znečisťujúcich látok alebo skleníkových plynov a zvýšenie energetickej efektívnosti rybárskych plavidiel. Investície do rybárskeho výstroja sú tiež oprávnené, ak neznižujú selektivitu daného výstroja;

b)

audity a programy energetickej efektívnosti;

c)

štúdie zamerané na posúdenie príspevku alternatívnych hnacích systémov a tvarov trupu k energetickej účinnosti rybárskych plavidiel.

a)

ktorých celková dĺžka je najviac 12 metrov, ak nový alebo modernizovaný motor nemá vyšší výkon v kW ako súčasný motor;

b)

ktorých celková dĺžka je 12 až 18 metrov, ak má nový alebo modernizovaný motor aspoň o 20 % nižší výkon v kW ako súčasný motor;

c)

ktorých celková dĺžka je 18 až 24 metrov, ak má nový alebo modernizovaný motor aspoň o 30 % nižší výkon v kW ako súčasný motor.

a)

1 500 000 EUR; alebo

b)

3 % finančnej podpory Únie pridelenej členským štátom na priority Únie stanovené v článku 6 ods. 1, 2 a 5.

a)

investície, ktoré pridávajú hodnotu produktom rybolovu najmä tým, že sa rybárom umožňuje vykonávať spracovanie, uvádzanie na trh a priamy predaj vlastných úlovkov;

b)

inovačné investície do plavidiel, ktorými sa zvyšuje kvalita produktov rybolovu.

a)

podpora ľudského kapitálu, tvorby pracovných miest a sociálneho dialógu, ako sa uvádza v článku 29, a za podmienok stanovených v uvedenom článku;

b)

do plavidiel alebo jednotlivého vybavenia podľa článku 32 za podmienok stanovených v uvedenom článku;

c)

do vybavenia a druhov operácií uvedených v článkoch 38 a 39 a za podmienok stanovených v uvedených článkoch;

d)

zlepšenie energetickej efektívnosti a zmiernenie účinkov zmeny klímy, ako je uvedené v článku 41 a za podmienok stanovených v uvedenom článku;

e)

zvýšenie hodnoty alebo kvality ulovených rýb, ako sa uvádza v článku 42 a za podmienok stanovených v uvedenom článku;

f)

do rybárskych prístavov, prístreškov a vyloďovacích miest uvedených v článku 43 a za podmienok stanovených v uvedenom článku.

a)

pod odkazmi na rybárske plavidlá, ktoré sa uvádzajú v článkoch 30, 32, 38, 39, 41 a 42, sa rozumejú odkazy na plavidlá pôsobiace výlučne vo vnútrozemských vodách;

b)

pod odkazmi na morské prostredie, ktoré sa uvádzajú v článku 38, sa rozumejú odkazy na prostredie, v ktorom pôsobia vnútrozemské rybárske plavidlá.

a)

riadenie, obnova a monitorovanie lokalít sústavy NATURA 2000, na ktoré vplývajú rybolovné činnosti, a obnova vnútrozemských vôd v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (30) vrátane neresísk a migračných trás sťahovavých druhov bez toho, aby bol dotknutý článok 40 ods. 1 písm. e) tohto nariadenia, a v príslušných prípadoch za účasti vnútrozemských rybárov;

b)

výstavba, modernizácia alebo inštalácia statických alebo pohyblivých zariadení, ktorých účelom je chrániť a zveľaďovať vodnú faunu a flóru, vrátane ich vedeckej prípravy, monitorovania a hodnotenia.

a)

vývoj technických, vedeckých alebo organizačných znalostí v akvakultúrnych chovoch, ktoré predovšetkým zmierňujú ich vplyv na životné prostredie, znižujú závislosť od rybej múčky a rybieho oleja, podporujú udržateľné využívanie zdrojov v akvakultúre, zlepšujú životné podmienky zvierat alebo uľahčujú nové udržateľné výrobné metódy;

b)

vývoj alebo uvádzanie na trh nových akvakultúrnych druhov s dobrým trhovým potenciálom, nových alebo výrazne vylepšených produktov, nových alebo zdokonalených postupov, alebo nových či zdokonalených systémov hospodárenia a organizácie;

c)

skúmanie technickej alebo ekonomickej uskutočniteľnosti inovačných produktov alebo postupov.

a)

produktívne investície do akvakultúry;

b)

diverzifikácia akvakultúrnej produkcie a chovaných druhov;

c)

modernizácia akvakultúrnych jednotiek vrátane zlepšovania pracovných a bezpečnostných podmienok pracovníkov v akvakultúre;

d)

zlepšovanie a modernizácia v súvislosti so zdravím a dobrými životnými podmienkami zvierat vrátane nákupu vybavenia určeného na ochranu akvakultúrnych chovov pred voľne žijúcimi predátormi;

e)

investície do znižovania negatívneho vplyvu alebo zvyšovania pozitívneho vplyvu na životné prostredie a zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov;

f)

investície do zvyšovania kvality produktov akvakultúry alebo ich pridanej hodnoty;

g)

obnovovanie existujúcich akvakultúrnych rybníkov alebo lagún odstránením usadenín alebo investície zamerané na prevenciu tvorby usadenín;

h)

diverzifikácia príjmu akvakultúrnych podnikov prostredníctvom rozvoja doplnkových činností;

i)

investície, ktorých výsledkom je výrazné zníženie vplyvu akvakultúrnych podnikov na používanie vody a jej kvalitu, najmä prostredníctvom zníženia množstva používanej vody alebo chemických látok, antibiotík a iných liečiv alebo prostredníctvom zlepšenia výstupnej kvality vody, okrem iného aj prostredníctvom používania multitrofických akvakultúrnych systémov;

j)

podpora uzavretých akvakultúrnych systémov, v ktorých sa produkty akvakultúry chovajú v uzavretých systémoch recirkulácie, pričom sa minimalizuje spotreba vody;

k)

investície zvyšujúce energetickú efektívnosť a podporujúce prechod akvakultúrnych podnikov na obnoviteľné zdroje energie.

a)

zriaďovanie služieb zameraných na riadenie, podporu a poradenstvo pre akvakultúrne chovy;

b)

nákup poradenských služieb technického, vedeckého, právneho, environmentálneho alebo ekonomického charakteru akvakultúrnym chovom.

a)

potreby v oblasti riadenia v záujme toho, aby boli akvakultúrne chovy v súlade s právnymi predpismi Únie a členských štátov o životnom prostredí, ako aj s požiadavkami námorného priestorového plánovania;

b)

posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ako sa uvádza v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (31) a smernici 92/43/EHS;

c)

potreby v oblasti riadenia v záujme toho, aby boli akvakultúrne chovy v súlade s právnymi predpismi Únie a členských štátov o zdraví a dobrých životných podmienkach vodných živočíchov alebo o verejnom zdraví;

d)

normy v oblasti zdravia a bezpečnosti založené na právnych predpisoch členských štátov a Únie;

e)

stratégie uvádzania na trh a obchodné stratégie.

a)

odborná príprava, celoživotné vzdelávanie, šírenie vedeckých a technických znalostí a inovačných postupov, získavanie nových odborných zručností v oblasti akvakultúry a v súvislosti so znižovaním vplyvu akvakultúrnych operácií na životné prostredie;

b)

zlepšovanie pracovných podmienok a presadzovanie bezpečnosti pri práci;

c)

tvorba sietí a výmena skúseností a najlepších postupov medzi akvakultúrnymi chovmi alebo odbornými organizáciami a ostatnými zainteresovanými stranami vrátane vedeckých a technických subjektov a subjektov podporujúcich rovnaké príležitosti pre mužov a ženy.

a)

určenie a zmapovanie najvhodnejších oblastí na rozvoj akvakultúry, v prípade potreby aj so zreteľom na procesy priestorového plánovania, a určenie a zmapovanie oblastí, v ktorých by mala byť akvakultúra vylúčená, aby sa zachovala úloha týchto oblastí vo fungovaní ekosystému;

b)

zlepšenie a rozvoj podporných zariadení a infraštruktúry, ktoré sú potrebné na zvýšenie potenciálu akvakultúrnych lokalít a zníženie negatívneho vplyvu akvakultúry na životné prostredie, vrátane investícií do pozemkových úprav, dodávok energie alebo vodohospodárstva;

c)

opatrenia prijaté a vykonávané príslušnými orgánmi podľa článku 9 ods. 1 smernice 2009/147/ES alebo článku 16 ods. 1 smernice 92/43/EHS s cieľom zabrániť vážnemu poškodeniu akvakultúry;

d)

opatrenia prijaté a vykonávané príslušnými orgánmi v nadväznosti na zistenie zvýšenej mortality alebo chorôb stanovených v článku 10 smernice Rady 2006/88/ES (32). Tieto opatrenia môžu zahŕňať prijatie akčných plánov pre ulitníky zameraných na ochranu, obnovu a hospodárenie vrátane podpory producentov ulitníkov na zachovanie prirodzených miest výskytu a lovu ulitníkov.

a)

majú zodpovedajúce odborné zručnosti a kompetencie;

b)

po prvýkrát zakladajú akvakultúrny mikropodnik alebo malý podnik ako manažér uvedeného podniku; a

c)

predložia podnikateľský zámer rozvoja svojich akvakultúrnych činností.

a)

prechod z bežných produkčných metód v oblasti akvakultúry na ekologickú akvakultúru v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 (33) a v súlade s nariadením Komisie (ES) č. 710/2009 (34);

b)

účasť na systéme Únie pre ekologické riadenie a audit (EMAS) ustanovenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 (35).

a)

straty príjmu alebo dodatočných nákladov, ktoré vznikli počas obdobia prechodu z bežnej na ekologickú produkciu, pokiaľ ide o operácie oprávnené podľa odseku 1 písm. a); alebo

b)

dodatočných nákladov, ktoré vznikli v rámci podávania žiadosti a prípravy na účasť v systéme EMAS, na operácie oprávnené podľa odseku 1 písm. b).

a)

metódy akvakultúry zlučiteľné so špecifickými environmentálnymi potrebami, ktoré podliehajú špecifickým požiadavkám na hospodárenie vyplývajúcim z označenia oblastí sústavy NATURA 2000 v súlade so smernicami 92/43/EHS a 2009/147/ES;

b)

účasť, a to pokiaľ ide o priamo súvisiace náklady, na ochrane ex-situ a rozmnožovaní vodných živočíchov v rámci programov ochrany a obnovy biodiverzity, ktoré vypracovali verejné orgány alebo ktoré sa vypracovali pod ich dohľadom;

c)

akvakultúrne operácie zahŕňajúce ochranu a zlepšenie stavu životného prostredia a biodiverzity a riadenie krajinných a tradičných prvkov zón akvakultúry.

a)

kontaminácia trvá viac ako štyri mesiace nasledujúce po sebe; alebo

b)

strata vyplývajúca z pozastavenia zberu dosahuje viac ako 25 % ročného obratu daného podniku vypočítaného na základe priemerného obratu uvedeného podniku za tri kalendárne roky predchádzajúce roku, v ktorom sa zber pozastavil.

a)

náklady na kontrolu a eradikáciu chorôb v akvakultúre v súlade s rozhodnutím Rady 2009/470/ES (36) vrátane prevádzkových nákladov potrebných na splnenie povinností stanovených v pláne eradikácie;

b)

rozvoj všeobecných a druhovo špecifických najlepších postupov alebo kódexov správania pre biologickú bezpečnosť alebo potreby týkajúce sa zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat v akvakultúre;

c)

iniciatívy zamerané na zníženie závislosti akvakultúry od veterinárnych liekov;

d)

veterinárne alebo farmaceutické štúdie a šírenie a výmena informácií a najlepších postupov v súvislosti s veterinárnymi chorobami v akvakultúre s cieľom podporiť vhodné používanie veterinárnych liekov;

e)

zriadenie a prevádzka skupín na ochranu zdravia v odvetví akvakultúry, ktoré uznávajú členské štáty;

f)

kompenzáciu pre chovateľov mäkkýšov za dočasné zastavenie ich činnosti v dôsledku mimoriadnej masovej úmrtnosti, ak miera úmrtnosti presiahne 20 % alebo ak strata vyplývajúca z pozastavenia činnosti dosiahne viac ako 35 % ročného obratu dotknutého podniku vypočítaného na základe priemerného obratu uvedeného podniku za tri kalendárne roky predchádzajúce roku, v ktorom sa činnosť zastavila.

a)

prírodných katastrof;

b)

nepriaznivých klimatických javov;

c)

náhlej zmeny kvality a kvantity vody, za ktorú nie je zodpovedný prevádzkovateľ;

d)

chorôb v akvakultúre, poruchy alebo zničenia produkčných zariadení, za ktoré nie je zodpovedný prevádzkovateľ.

a)

maximalizujú účasť odvetví rybolovu a akvakultúry na udržateľnom rozvoji pobrežných a vnútrozemských rybárskych a akvakultúrnych oblastí;

b)

zabezpečia, aby miestne spoločenstvá v plnej miere využívali príležitosti, ktoré im poskytuje námorný, pobrežný a vnútrozemský rozvoj, a najmä pomáhajú malým a upadajúcim rybárskym prístavom, aby maximalizovali svoj námorný potenciál rozvíjaním diverzifikovanej infraštruktúry.

a)

zo všeobecného hľadiska odrážajú hlavné zameranie svojej stratégie a sociálno-ekonomické zloženie danej oblasti prostredníctvom vyváženého zastúpenia hlavných zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora, verejného sektora a občianskej spoločnosti;

b)

zabezpečujú významné zastúpenie odvetvia rybolovu a/alebo akvakultúry.

a)

prípravná podpora;

b)

vykonávanie stratégií miestneho rozvoja vedených komunitou;

c)

činnosti v oblasti spolupráce;

d)

prevádzkové náklady a oživenie.

a)

zvýšenie pridanej hodnoty, tvorba pracovných miest, pritiahnutie mladých ľudí a podporovanie inovácie vo všetkých štádiách dodávateľského reťazca v oblasti produktov rybolovu a akvakultúry;

b)

podpora diverzifikácie v rámci komerčného rybárstva alebo mimo neho, celoživotného vzdelávania a tvorby pracovných miest v rybárskych a akvakultúrnych oblastiach;

c)

posilnenie a využívanie environmentálnych prínosov rybárskych a akvakultúrnych oblastí vrátane operácií zameraných na zmiernenie zmeny klímy;

d)

podpora sociálneho blahobytu a kultúrneho dedičstva v rybárskych a akvakultúrnych oblastiach vrátane rybolovného, akvakultúrneho a námorného kultúrneho dedičstva;

e)

posilnenie úlohy rybárskych komunít v rámci miestneho rozvoja a spravovania miestnych rybolovných zdrojov a riadenia námorných činností.

a)

na projekty spolupráce medzi územiami alebo na projekty nadnárodnej spolupráce;

b)

na predbežnú technickú podporu pre projekty spolupráce medzi územiami a pre projekty nadnárodnej spolupráce za podmienky, že skupiny FLAG môžu preukázať, že pripravujú realizáciu projektu.

a)

výška pomoci na skladovanie nepresiahne výšku technických a finančných nákladov na činnosti potrebné na stabilizáciu a skladovanie daných produktov;

b)

množstvo oprávnené na vyplatenie pomoci na skladovanie nepresiahne 15 % ročného množstva príslušných produktov ponúkaných na predaj organizáciou výrobcov;

c)

finančná podpora za rok nepresiahne 2 % priemernej ročnej hodnoty produkcie členov organizácie výrobcov umiestnenej na trh v období rokov 2009 – 2011.

a)

technické náklady sa vypočítajú každý rok na základe priamych nákladov súvisiacich s činnosťami potrebnými na stabilizáciu a skladovanie predmetného produktu;

b)

finančné náklady sa vypočítajú každý rok pomocou úrokovej miery stanovenej ročne v každom členskom štáte.

a)

zakladanie organizácií výrobcov, združení organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií, ktoré sa majú uznať v súlade s oddielom II kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 1379/2013;

b)

získavanie nových trhov a zlepšenie podmienok pre uvádzanie produktov z rybolovu a akvakultúry na trh vrátane:

c)

podpora kvality a pridanej hodnoty uľahčovaním:

d)

prispievanie k transparentnosti produkcie a trhov a k vykonávaniu prieskumov trhu a k štúdiám o závislosti Únie na dovoze;

e)

prispievanie k sledovateľnosti produktov rybolovu alebo akvakultúry a podľa potreby k vytvoreniu environmentálnej značky pre produkty rybolovu a akvakultúry platnej v celej Únii tak, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 1379/2013;

f)

vypracovanie štandardných zmlúv pre MSP, ktoré sú v súlade s právom Únie;

g)

organizovanie regionálnych, národných alebo nadnárodných informačných a propagačných kampaní zameraných na zvýšenie informovanosti verejnosti o udržateľných produktoch rybolovu a akvakultúry.

a)

prispievajú k úspore energie alebo znižujú vplyv na životné prostredie vrátane spracovania odpadu;

b)

zlepšujú bezpečnosť, hygienu, zdravie a pracovné podmienky;

c)

podporujú spracovanie úlovkov komerčných druhov rýb, ktoré nemôžu byť určené na ľudskú spotrebu;

d)

súvisia so spracovaním vedľajších produktov vznikajúcich počas hlavného spracovania;

e)

súvisia so spracovaním produktov ekologickej akvakultúry podľa článkov 6 a 7 nariadenia (ES) č. 834/2007;

f)

vedú k novým alebo zlepšeným produktom, novým alebo zlepšeným procesom či novým alebo zlepšeným systémom riadenia a organizácie.

a)

ktoré vylovili plavidlá tretích krajín s výnimkou rybárskych plavidiel, ktoré sa plavia pod vlajkou Venezuely a vykonávajú svoju činnosť vo vodách Únie;

b)

ktoré vylovili rybárske plavidlá Únie, ktoré nie sú zaregistrované v prístave jedného z regiónov uvedených v odseku 1;

c)

ktoré sú dovezené z tretích krajín.

a)

fyzické alebo právnické osoby, ktoré používajú produkčné prostriedky na získanie produktov rybolovu alebo akvakultúry s cieľom umiestniť ich na trh;

b)

vlastníci alebo prevádzkovatelia plavidiel, ktoré sú zaregistrované v prístavoch regiónov uvedených v odseku 1 a ktoré v týchto regiónoch pôsobia, alebo združenia takýchto vlastníkov alebo prevádzkovateľov;

c)

prevádzkovatelia v spracovateľskom a obchodnom odvetví alebo združenia takýchto prevádzkovateľov.

a)

dodatočné náklady na každý produkt rybolovu a akvakultúry alebo kategóriu produktov, ktoré vyplývajú zo špecifických znevýhodnení dotknutých regiónov; a

b)

každý ďalší druh verejnej intervencie, ktorá má vplyv na výšku dodatočných nákladov.

a)

nákup, inštalácia a vývoj technológií vrátane počítačového hardvéru a softvéru, systémov detekcie plavidiel, kamerových systémov (CCTV) a IT sietí, ktoré umožňujú zhromažďovanie, správu, overovanie, analýzu, riadenie rizík, prezentáciu (prostredníctvom webových stránok súvisiacich s kontrolou) a výmenu údajov týkajúcich sa rybárstva a vypracovanie metódy výberu vzoriek týchto údajov, ako aj prepojenia s medziodvetvovými systémami na výmenu údajov;

b)

vývoj, nákup a inštalácia komponentov vrátane počítačového hardvéru a softvéru, ktoré sú potrebné na zabezpečenie prenosu údajov od subjektov, ktoré produkty rybolovu lovia a uvádzajú na trh, príslušným orgánom členských štátov a Únie, a to vrátane komponentov potrebných pre systémy elektronického zaznamenávania a podávania správ (ERS), systémy monitorovania plavidiel (VMS) a systémy automatickej identifikácie (AIS) používané na účely kontroly;

c)

vývoj, nákup a inštalácia komponentov vrátane počítačového hardvéru a softvéru, ktoré sú potrebné na zabezpečenie sledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v zmysle článku 58 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

d)

vykonávanie programov na výmenu údajov medzi členskými štátmi a na ich analýzu;

e)

modernizácia a nákup hliadkovacích plavidiel, lietadiel a vrtuľníkov pod podmienkou, že sa na kontrolu rybárstva využívajú aspoň 60 % celkovej doby prevádzky za rok;

f)

nákup ďalších kontrolných prostriedkov vrátane zariadení na meranie výkonu motora a zariadení na váženie;

g)

vývoj inovačných systémov kontroly a monitorovacích systémov a vykonávanie pilotných projektov týkajúcich sa kontroly rybárstva vrátane analýzy DNA rýb alebo vývoja webových stránok súvisiacich s kontrolou;

h)

programy odbornej prípravy a výmeny personálu zodpovedného za monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybárskymi činnosťami vrátane programov výmeny medzi členskými štátmi;

i)

analýza nákladov a prínosov a posúdenie vykonaných auditov a výdavkov, ktoré príslušné orgány vynaložili na vykonávanie monitorovania, kontroly a dohľadu;

j)

iniciatívy vrátane seminárov a mediálnych nástrojov zamerané na zvýšenie informovanosti rybárov aj ostatných aktérov, ako sú inšpektori, prokurátori a sudcovia, ako aj širokej verejnosti o potrebe bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu a o vykonávaní pravidiel SRP;

k)

prevádzkové náklady vynaložené na vykonávanie posilnenej kontroly populácií podliehajúcich špecifickým kontrolným a inšpekčným programom stanoveným v súlade s článkom 95 nariadenia (ES) č. 1224/2009 a koordinácii kontroly v súlade s článkom 15 nariadenia Rady (ES) č. 768/2005 (38);

l)

programy súvisiace s vykonávaním akčného plánu stanoveného v súlade s článkom 102 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1224/2009 vrátane prípadných vzniknutých prevádzkových nákladov.

a)

zber, správa a využívanie údajov na účely vedeckej analýzy a vykonávania SRP;

b)

národné, nadnárodné a sub–národné viacročné programy odberu vzoriek za predpokladu, že sa týkajú populácií, na ktoré sa vzťahuje SRP;

c)

monitorovanie komerčného a rekreačného rybárstva na mori vrátane monitorovania vedľajšieho úlovku morských organizmov, ako sú morské cicavce a vtáky;

d)

výskumné prieskumy na mori;

e)

účasť zástupcov členských štátov a regionálnych orgánov na regionálnych koordinačných stretnutiach, na stretnutiach regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva, v ktorých je Únia zmluvnou stranou alebo pozorovateľom alebo na stretnutiach medzinárodných orgánov zodpovedných za poskytovanie vedeckých odporúčaní;

f)

zlepšenie systémov zberu a správy údajov a realizácia pilotných štúdií s cieľom zlepšiť existujúce systémy zberu a správy údajov.

a)

opatrenia technickej pomoci uvedené v článku 59 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

vytváranie vnútroštátnych sietí zameraných na šírenie informácií, budovanie kapacít, výmenu najlepších postupov a podporovanie spolupráce medzi skupinami FLAG na území členského štátu.

a)

integrovaného námorného dohľadu (IND), najmä vytvorenia spoločného prostredia na výmenu informácií (CISE – Common Information Sharing Environment) pre dohľad nad námornou oblasťou Únie;

b)

podpory ochrany morského prostredia, najmä jeho biodiverzity a morských chránených oblastí ako napríklad lokalít sústavy Natura 2000 bez toho, aby bol dotknutý článok 37 tohto nariadenia, podpory udržateľného využívania morských a pobrežných zdrojov a spresnenia hranice udržateľnosti ľudských činností, ktoré majú vplyv na morské prostredie, predovšetkým v rámci smernice 2008/56/ES.

a)

prispievajú k dosahovaniu cieľov IND a najmä cieľov CISE;

b)

chránia morské prostredie, najmä jeho biodiverzity a chránených morských oblastí, ako sú napríklad lokality sústavy Natura 2000, v súlade s povinnosťami ustanovenými v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES;

c)

zlepšujú znalosti o stave morského prostredia s cieľom vytvoriť monitorovacie programy a programy opatrení ustanovených v smernici 2008/56/ES, a to v súlade s povinnosťami, ktoré sú stanovené v uvedenej smernici.

a)

podporovať rozvoj a vykonávanie integrovanej správy námorných a pobrežných záležitostí, najmä prostredníctvom:

b)

prispievať k rozvoju medziodvetvových iniciatív, ktoré sú vzájomne prospešné pre rôzne námorné odvetvia a/alebo odvetvové politiky, pričom sa zohľadnia a využijú existujúce nástroje a iniciatívy, ako sú napríklad:

c)

podporovať udržateľný hospodársky rast, zamestnanosť, inováciu a nové technológie v rozvíjajúcich sa a perspektívnych námorných odvetviach, ako aj v pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónoch Únie spôsobom, ktorý dopĺňa zavedené odvetvové a vnútroštátne činnosti;

d)

podporovať ochranu morského prostredia, najmä jeho biodiverzity a chránené morské oblasti, ako sú napríklad lokality sústavy Natura 2000, podporovať udržateľné využívanie morských a pobrežných zdrojov a spresniť hranice udržateľnosti ľudských činností, ktoré majú vplyv na morské prostredie, v súlade s cieľmi dosiahnutia a udržania dobrého environmentálneho stavu, ako sa to vyžaduje v smernici 2008/56/ES.

a)

štúdie;

b)

projekty vrátane skúšobných projektov a projektov spolupráce;

c)

informovanie verejnosti a výmena najlepších postupov, informačné kampane a súvisiace komunikačné a šíriace činnosti, ako sú napríklad propagačné kampane, podujatia, rozvoj a údržba webových stránok, a platformy zainteresovaných strán;

d)

konferencie, semináre, fóra a workshopy;

e)

koordinačné činnosti vrátane sietí na výmenu informácií a rozvojová podpora týkajúca sa stratégií morských oblastí;

f)

rozvoj, prevádzka a údržba IT systémov a sietí, ktoré umožňujú zhromažďovanie, spravovanie, overovanie, analýzu a výmenu údajov a vypracovanie metód na výber vzoriek údajov, ako aj prepojenie s medziodvetvovými systémami na výmenu údajov;

g)

projekty odbornej prípravy zamerané na rozvoj poznatkov a odborných kvalifikácií a opatrenia na podporu profesionálneho rozvoja v námornom odvetví.

a)

vypracovanie a vykonávanie technických nástrojov na IND, predovšetkým na podporu nasadenia, prevádzky a údržby CISE na účely podpory medziodvetvovej a cezhraničnej výmeny informácií o dohľade, v rámci ktorej sa prepoja všetky užívateľské komunity, pričom sa zohľadnia relevantné zmeny odvetvových politík v súvislosti s dohľadom a podľa potreby sa prispeje k ich potrebnému vývoju;

b)

činnosti týkajúce sa koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi alebo regiónmi s cieľom rozvíjať námorné priestorové plánovanie a integrovaný manažment pobrežných zón vrátane výdavkov súvisiacich so systémami a postupmi výmeny a monitorovania údajov, hodnotiacich činností, vytvorenia a prevádzky sietí odborníkov a vytvorenia programu zameraného na budovanie kapacít členských štátov potrebných na vykonávanie námorného priestorového plánovania;

c)

iniciatívy na spolufinancovanie, nákup a údržbu námorných monitorovacích systémov a technické nástroje na navrhnutie, vybudovanie a prevádzku operačného systému Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete, ktorého cieľom je uľahčiť zber, získavanie, zhromažďovanie, spracovanie, kontrolu kvality, opätovné využitie a distribúciu morských údajov a poznatkov prostredníctvom spolupráce medzi príslušnými členskými štátmi a/alebo medzinárodnými inštitúciami.

a)

zber, správa a rozširovanie vedeckých odporúčaní v rámci SRP;

b)

osobitné opatrenia kontroly a presadzovania v rámci SRP;

c)

dobrovoľné príspevky medzinárodným organizáciám;

d)

poradné rady;

e)

informácie o trhoch;

f)

komunikačné činnosti v rámci SRP a INP.

a)

štúdie a pilotné projekty potrebné na vykonávanie a rozvoj SRP vrátane týchto alternatívnych druhov techník riadenia udržateľného rybolovu a akvakultúry, a to aj v rámci poradných rád;

b)

vypracúvanie a poskytovanie vedeckých stanovísk a odporúčaní zo strany vedeckých subjektov vrátane medzinárodných poradných orgánov zodpovedných za posudzovanie stavu populácií, nezávislých odborníkov a výskumných inštitúcií;

c)

účasť odborníkov na stretnutiach pracovných skupín o vedeckých a technických otázkach týkajúcich sa rybárstva, ako je napríklad STECF, ako aj na stretnutiach medzinárodných poradných orgánov a na stretnutiach, na ktorých je potrebný príspevok odborníkov v oblasti rybolovu a akvakultúry;

d)

výskumné prieskumy na mori uvedené v článku 12 ods. 2 nariadenia (ES) č. 199/2008 v oblastiach, v ktorých plavidlá Únie vykonávajú činnosti na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podľa článku 31 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

e)

výdavky Komisie na služby súvisiace so zberom, správou a využívaním údajov, s organizáciou a riadením stretnutí rybárskych odborníkov a riadením ročných pracovných programov týkajúcich sa vedeckých a technických znalostí v oblasti rybárstva, so spracovaním požiadaviek na údaje a súborov údajov a s prípravnou prácou zameranou na poskytnutie vedeckých stanovísk a odporúčaní;

f)

činnosti spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zberu údajov vrátane činností medzi rôznymi regionálnymi zainteresovanými stranami a vrátane vytvorenia a prevádzkovania regionalizovaných databáz na uchovávanie, správu a využívanie údajov, ktorými sa podporí regionálna spolupráca a zlepšia sa činnosti súvisiace so zberom údajov a ich správou, ako aj sa zlepšia vedecké odborné poznatky slúžiace na podporu riadenia rybárstva.

a)

spoločný nákup a/alebo prenájom hliadkovacích plavidiel, lietadiel a vrtuľníkov uskutočnený viacerými členskými štátmi z rovnakej geografickej oblasti pod podmienkou, že sa na kontrolu rybárstva využívajú aspoň 60 % celkovej doby ich prevádzky za rok;

b)

výdavky súvisiace s posudzovaním a rozvojom nových technológií kontroly, ako aj procesov výmeny údajov;

c)

všetky prevádzkové výdavky spojené s kontrolou a hodnotením vykonávania politiky SRP, ktoré vykonáva Komisia, a najmä výdavky spojené s overovaním, inšpekčnými a auditorskými misiami, vybavením a odbornou prípravou pre úradníkov Komisie, s organizáciou stretnutí alebo účasťou na nich vrátane výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi, štúdií, IT služieb a dodávok, a s prenájmom alebo nákupom inšpekčných prostriedkov Komisiou, ako sa stanovuje v hlavách IX a X nariadenia (ES) č. 1224/2009.

a)

medzinárodné programy odbornej prípravy personálu zodpovedného za monitorovanie, kontrolu a dohľad nad rybárskymi činnosťami;

b)

iniciatívy vrátane seminárov a mediálnych nástrojov na štandardnú interpretáciu právnych predpisov a s nimi spojenú kontrolu v Únii.

a)

finančné príspevky poskytované organizáciám OSN a dobrovoľné financovanie poskytované medzinárodným organizáciám pôsobiacim v oblasti morského práva;

b)

finančné príspevky na zriadenie nových medzinárodných organizácií alebo na vypracovanie nových medzinárodných zmlúv, ktoré sú v záujme Únie;

c)

finančné príspevky na prácu alebo programy vykonávané medzinárodnými organizáciami, ktoré sú osobitne zaujímavé pre Úniu;

d)

finančné príspevky na akúkoľvek činnosť (vrátane pracovných, neformálnych alebo mimoriadnych stretnutí zmluvných strán), ktorou sa podporujú záujmy Únie v medzinárodných organizáciách a posilňuje sa spolupráca s jej partnermi v týchto organizáciách. Keď sa v tomto ohľade stane pre záujmy Únie potrebná prítomnosť zástupcov tretích krajín na rokovaniach a stretnutiach v rámci medzinárodných fór a organizácií, ENRF môže znášať náklady na ich účasť.

a)

náklady na informačné a komunikačné činnosti súvisiace so SRP a INP vrátane:

b)

náklady na cestu a ubytovanie odborníkov a zástupcov zainteresovaných strán, ktorých Komisia pozvala na stretnutia;

c)

náklady na inštitucionálnu komunikáciu o politických prioritách Únie, pokiaľ sa týkajú všeobecných cieľov tohto nariadenia.

a)

opatrenia technickej pomoci stanovené v článku 58 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013;

b)

príprava, monitorovanie a hodnotenie dohôd o udržateľnom rybárstve a účasti Únie v regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva. Príslušné opatrenia pozostávajú zo štúdií, zasadnutí, zapojenia expertov, výdavkov na dočasný personál, informačných činností a všetkých ďalších výdavkov Komisie na administratívnu alebo výdavkov, ktoré vznikajú na základe vedeckej alebo technickej pomoci poskytovanej Komisiou;

c)

zriadenie európskej siete skupín FLAG zameranej na budovanie kapacít, šírenie informácií, výmenu skúseností a najlepších postupov a podporu spolupráce medzi skupinami FLAG. Táto sieť pri činnostiach miestneho rozvoja a nadnárodnej spolupráci spolupracuje s orgánmi na budovanie sietí a s orgánmi technickej podpory pre miestny rozvoj, ktoré boli zriadené v rámci EFRR, ESF a EPFRV.

a)

100 % oprávnených verejných výdavkov v prípade pomoci na skladovanie uvedenej v článku 67;

b)

100 % oprávnených verejných výdavkov v prípade režimu kompenzácií uvedeného v článku 70;

c)

50 % oprávnených verejných výdavkov v prípade podpory uvedenej v článkoch 33, 34 a článku 41 ods. 2;

d)

70 % oprávnených verejných výdavkov v prípade podpory uvedenej v článku 76 ods. 2 písm. e);

e)

90 % oprávnených verejných výdavkov v prípade podpory uvedenej v článku 76 ods. 2 písm. a) až d) a f) až l);

f)

80 % oprávnených výdavkov v prípade podpory uvedenej v článku 77.

a)

prijímateľom je verejnoprávny orgán alebo podnik poverený poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ako sa uvádza v článku 106 ods. 2 ZFEÚ, keď sa pomoc poskytuje na prevádzku takýchto služieb;

b)

operácia sa týka pomoci na skladovanie uvedenej v článku 67;

c)

operácia sa týka režimu kompenzácií uvedeného v článku 70;

d)

operácia sa týka zberu údajov uvedeného v článku 77;

e)

operácia sa týka podpory podľa článku 33 alebo 34 alebo kompenzácie podľa článku 54, 55 alebo 56;

f)

operácia sa týka opatrení INP uvedených v článku 80.

a)

sa operácia vykonáva na základe hlavy V kapitoly I, II alebo IV a spĺňa všetky tieto kritériá:

b)

sa operácia vykonáva na základe hlavy V kapitoly III, spĺňa jedno z kritérií uvedených v písmene a) bodoch i), ii) alebo iii) tohto odseku a poskytuje verejný prístup k jej výsledkom.

a)

každoročne do 31. marca Komisii poskytuje príslušné súhrnné údaje o operáciách vybraných na financovanie do konca predchádzajúceho kalendárneho roka vrátane hlavných charakteristík prijímateľa a samotnej operácie;

b)

zabezpečí propagovanie operačného programu prostredníctvom informovania potenciálnych prijímateľov, profesijných organizácií, hospodárskych a sociálnych partnerov, orgánov presadzujúcich rovnosť medzi ženami a mužmi a dotknutých mimovládnych organizácií vrátane environmentálnych organizácií o možnostiach, ktoré program ponúka, a o pravidlách prístupu k financovaniu programu;

c)

zabezpečí propagovanie operačného programu prostredníctvom informovania prijímateľov príspevku Únie a širokej verejnosti o úlohe, ktorú Únia v programe zohráva.

a)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú ovplyvnené prípadmi, keď prijímateľ nedodržiava povinnosti uvedené v článku 10 ods. 2 tohto nariadenia, a členský štát ho pred začatím opravného konania podľa tohto odseku neopravil;

b)

výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú ovplyvnené prípadmi závažného nedodržania pravidiel SRP zo strany členských štátov, ktoré vyústili do pozastavenia platby podľa článku 101 tohto nariadenia, a ak dotknutý členský štát naďalej nedokáže preukázať, že prijal nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie dodržiavania a presadzovania uplatniteľných pravidiel v budúcnosti.

a)

preukázať pokrok a úspechy SRP a INP, posúdiť všeobecný vplyv a efektívnosť, účinnosť a význam operácií ENRF;

b)

prispievať k lepšie cielenej podpore pre SRP a INP;

c)

podporovať proces spoločného učenia sa týkajúci sa monitorovania a hodnotenia;

d)

poskytnúť spoľahlivé hodnotenia operácií ENRF založené na dôkazoch, ktoré sa zahrnú do rozhodovacieho procesu.

a)

je konzultovaný v súvislosti s výberovými kritériami financovaných operácií a do šiestich mesiacov od rozhodnutia o schválení programu ich schváli, pričom výberové kritériá sa revidujú v súlade s potrebami plánovania;

b)

skúma činnosti a výstupy v súvislosti s plánom hodnotenia programu;

c)

skúma činnosti programu v súvislosti s plnením osobitných ex ante kondicionalít;

d)

skúma a schvaľuje výročné správy o vykonávaní pred ich zaslaním Komisii;

e)

skúma opatrenia na podporu rovnosti medzi mužmi a ženami, rovnakých príležitostí a nediskriminácie vrátane dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím.

a)

informácie o finančných záväzkoch a výdavkoch podľa opatrení;

b)

súhrn činností vykonaných v súvislosti s plánom hodnotenia;

c)

informácie o opatreniach prijatých v prípadoch závažného porušenia uvedených v článku 10 ods. 1 tohto nariadenia a nedodržiavania podmienok stanovených v článku 10 ods. 2 tohto nariadenia, ako aj o nápravných opatreniach;

d)

informácie o opatreniach prijatých na účely dodržiavania článku 41 ods. 10 tohto nariadenia;

e)

informácie o opatreniach prijatých na zabezpečenie uverejnenia prijímateľov v súlade s prílohou V k tomuto nariadeniu, v prípade fyzických osôb v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane akejkoľvek uplatniteľnej prahovej hodnoty.

a)

zabezpečenie zriadenia jednotnej webovej stránky alebo jednotného webového portálu, kde budú poskytnuté informácie o operačnom programe v členskom štáte a prístup k nemu;

b)

informovanie potenciálnych prijímateľov o možnostiach financovania v rámci operačného programu;

c)

propagovanie úlohy a úspechov ENRF občanom Únie prostredníctvom informačných a komunikačných činností o výsledkoch a dosahu partnerských dohôd, operačných programov a operácií;

d)

zabezpečenie uverejnenia súhrnu opatrení navrhnutých s cieľom zaistiť dodržiavanie pravidiel SRP vrátane prípadov nedodržiavania pravidiel členskými štátmi alebo prijímateľmi, ako aj prijatých nápravných opatrení, ako sú napríklad finančné korekcie.

a)

do 31. marca 2017 správu o priebežnom hodnotení dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania operácií financovaných podľa tohto nariadenia;

b)

do 31. augusta 2018 oznámenie o pokračovaní operácií financovaných na základe tohto nariadenia.

20.5.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 149/67

(1)

Od roku 2001 sa tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, určujú na základe kritérií stanovených v odôvodnení 5 nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 (2). Charakter vízovej politiky Únie, ktorá sa vyznačuje rozvojom, a zvýšená potreba zabezpečiť väčšiu jednotnosť medzi vízovou politikou a ostatnými politikami Únie sú dôvodom na to, aby sa pri preskúmavaní zoznamov tretích krajín v prílohách I a II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 zohľadňovali niektoré ďalšie kritériá.

(2)

Určenie tretích krajín, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, by sa malo vykonať na základe starostlivo uváženého hodnotenia vypracovaného zvlášť pre každý jednotlivý prípad. Toto hodnotenie by sa malo vypracúvať pravidelne a mohlo by viesť k legislatívnym návrhom na zmenu príloh k nariadeniu (ES) č. 539/2001, bez ohľadu na možnosť uskutočniť za určitých okolností zmeny príloh týkajúce sa konkrétnej krajiny, napríklad v dôsledku procesu liberalizácie vízového režimu alebo ako konečný dôsledok dočasného pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

(3)

Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu (ES) č. 539/2001 by malo byť v súlade s kritériami stanovenými v tomto nariadení a malo by tak aj zostať. Odkazy na tretie krajiny, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej.

(4)

Vízová povinnosť pre štátnych príslušníkov Dominiky, Grenady, Kiribati, Marshallových ostrovov, Mikronézie, Nauru, Palau, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Samoy, Šalamúnových ostrovov, Východného Timoru, Tongy, Trinidadu a Tobaga, Tuvalu, Spojených arabských emirátov a Vanuatu už nie je opodstatnená. V súlade s kritériami stanovenými v tomto nariadení uvedené krajiny nepredstavujú žiadne riziko nelegálneho prisťahovalectva alebo nebezpečenstvo pre verejný poriadok a bezpečnosť Únie. Štátni príslušníci týchto krajín by preto mali byť oslobodení od vízovej povinnosti pre pobyty, ktorých trvanie nepresahuje 90 dní počas akéhokoľvek obdobia 180 dní, a odkazy na tieto krajiny by sa mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001.

(5)

Komisia by mala pred začatím rokovaní o dvojstranných dohodách o oslobodení od vízovej povinnosti medzi Úniou a Kolumbiou a Peru ďalej zhodnotiť situáciu týchto krajín s ohľadom na kritériá stanovené v tomto nariadení.

(6)

S cieľom zabezpečiť úplnú reciprocitu by oslobodenie štátnych príslušníkov Kolumbie, Dominiky, Grenady, Kiribati, Marshallových ostrovov, Mikronézie, Nauru, Palau, Peru, Svätej Lucie, Svätého Vincenta a Grenadín, Samoy, Šalamúnových ostrovov, Východného Timoru, Tongy, Trinidadu a Tobaga, Tuvalu, Spojených arabských emirátov a Vanuatu od vízovej povinnosti nemalo nadobudnúť platnosť, kým sa neuzavrú dvojstranné dohody o oslobodení od vízovej povinnosti medzi Úniou a dotknutými krajinami.

(7)

Zo štatistických údajov vyplýva, že skupiny britských občanov, ktoré sa v súčasnosti uvádzajú v časti 3 prílohy I k nariadeniu (ES) č. 539/2001, nepredstavujú riziko, pokiaľ ide o nelegálnu migráciu do schengenského priestoru, a že väčšina z nich žije na ostrovoch v oblasti Karibiku vyznačujúcich sa silnými väzbami a výraznou podobou so susednými krajinami, ktorých štátni príslušníci sú od vízovej povinnosti oslobodení. Tieto skupiny britských občanov by preto mali byť oslobodené od vízovej povinnosti pre pobyty, ktorých trvanie nepresahuje 90 dní počas akéhokoľvek obdobia 180 dní, a odkazy na tieto skupiny by sa mali presunúť do prílohy II k uvedenému nariadeniu.

(8)

Vývoj v medzinárodnom práve, z ktorého vyplývajú zmeny v štatúte alebo označení niektorých štátov alebo subjektov, by sa mal premietnuť do príloh k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Vzhľadom na to, že 9. júla 2011 Južný Sudán vyhlásil svoju nezávislosť a 14. júla 2011 mu bolo udelené členstvo v Organizácii Spojených národov, by sa odkaz na túto krajinu mal pridať do prílohy I k uvedenému nariadeniu.

(9)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (3), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode B rozhodnutia Rady 1999/437/ES (4).

(10)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (6).

(11)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bodoch B a C rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (8).

(12)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (9); Spojené kráľovstvo sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(13)

Toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (10); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(14)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2003.

(15)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2005.

(16)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto nariadenie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 1 Aktu o pristúpení z roku 2011.

(17)

Nariadenie (ES) č. 539/2001 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

(1)

Pred článok 1 sa vkladá tento článok:

„Článok -1

Účelom tohto nariadenia je určiť tretie krajiny, ktorých štátni príslušníci podliehajú vízovej povinnosti alebo sú od tejto povinnosti oslobodení, a to na základe hodnotenia vypracovaného zvlášť pre každý jednotlivý prípad a zameraného na rôzne kritériá súvisiace okrem iného s nelegálnym prisťahovalectvom, verejným poriadkom a bezpečnosťou štátu, hospodárskymi výhodami, najmä z hľadiska cestovného ruchu a zahraničného obchodu, a s vonkajšími vzťahmi Únie s príslušnými tretími krajinami, najmä vrátane rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ako aj dôsledkov regionálnej súdržnosti a reciprocity.“.

(2)

Príloha I sa mení takto:

(3)

Príloha II sa mení takto: