15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/1

(1)

Komisia vo svojom oznámení s názvom Akt o jednotnom trhu – Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery – Spoločne za nový rast prijatom 13. apríla 2011 zistila potrebu zvýšiť na porovnateľne vysokú úroveň vo všetkých členských štátoch transparentnosť sociálnych a environmentálnych informácií poskytovaných podnikmi zo všetkých odvetví. Je to v plnom súlade s tým, aby členské štáty mohli podľa potreby vyžadovať ďalšie zlepšenie transparentnosti podnikov, pokiaľ ide o nefinančné informácie, čo je ich prirodzeným a trvalým záujmom.

(2)

Potreba zlepšiť zverejňovanie sociálnych a environmentálnych informácií podnikmi predložením legislatívneho návrhu v tejto oblasti sa opätovne zdôrazňuje v oznámení Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 prijatom 25. októbra 2011.

(3)

Európsky parlament vo svojich uzneseniach zo 6. februára 2013 o „sociálnej zodpovednosti podnikov: zodpovedné a transparentné správanie podnikov a udržateľný rast“ a o „sociálnej zodpovednosti podnikov: podpora záujmov spoločnosti a cesta k udržateľnej a inkluzívnej obnove“ uznal, že je dôležité, aby podniky podávali informácie o udržateľnosti napríklad v oblasti sociálnych a environmentálnych faktorov s cieľom zistiť riziká pre udržateľnosť a zvyšovať dôveru investorov a spotrebiteľov. Zverejňovanie nefinančných informácií je skutočne veľmi dôležité pre zvládnutie prechodu na udržateľné svetové hospodárstvo spojením dlhodobej ziskovosti so sociálnou spravodlivosťou a ochranou životného prostredia. Zverejňovanie nefinančných informácií v tejto súvislosti pomáha meraniu, monitorovaniu a riadeniu správania podnikov a ich vplyvu na spoločnosť. Európsky parlament preto vyzval Komisiu, aby predložila legislatívny návrh v oblasti zverejňovania nefinančných informácií podnikmi, ktorý umožní vysokú flexibilitu činností s cieľom zohľadniť mnohorozmerný charakter sociálnej zodpovednosti podnikov a rozmanitosť politík podnikov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov v spojení s dostatočnou mierou porovnateľnosti pre potreby investorov a iných zainteresovaných strán, ako aj potrebu umožniť spotrebiteľom ľahký prístup k informáciám o vplyve podnikov na spoločnosť.

(4)

Koordinácia vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa zverejňovania nefinančných informácií, pokiaľ ide o niektoré veľké spoločnosti, je dôležitá pre záujmy podnikov, akcionárov a ďalších podobných zúčastnených strán. Koordinácia v týchto oblastiach je nevyhnutná, pretože väčšina uvedených podnikov pôsobí vo viac ako jednom členskom štáte.

(5)

Takisto je nevyhnutné zaviesť určité minimálne právne požiadavky, pokiaľ ide o rozsah informácií, ktoré by mali podniky v celej Únii sprístupniť verejnosti a orgánom. Podniky patriace do pôsobnosti tejto smernice by mali poskytovať nestranný a úplný prehľad o svojich politikách, výsledkoch a rizikách.

(6)

S cieľom zlepšiť súlad a porovnateľnosť nefinančných informácií zverejňovaných v celej Únii by niektoré veľké podniky mali pripravovať nefinančný výkaz, ktorý by obsahoval informácie týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu. Takýto výkaz by mal obsahovať opis politík, ich výsledkov a rizík súvisiacich s uvedenými záležitosťami a mal by byť zahrnutý do správy o hospodárení dotknutého podniku. Nefinančný výkaz by mal zahŕňať aj informácie o politikách náležitej starostlivosti, ktoré podnik uplatňuje – ak je to náležité a primerané, aj pokiaľ ide o jeho dodávateľské a subdodávateľské reťazce – s cieľom identifikovať existujúci i potenciálny negatívny vplyv, predchádzať mu a zmierňovať ho. Malo by byť možné, aby členské krajiny oslobodili podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, od povinnosti vypracovať nefinančný výkaz, ak je k dispozícii samostatná správa s rovnakým obsahom za to isté účtovné obdobie.

(7)

Ak sa od podnikov vyžaduje, aby pripravovali nefinančný výkaz, uvedený výkaz by mal, pokiaľ ide o environmentálne záležitosti, obsahovať podrobné informácie o súčasnom a predpokladanom vplyve činností podniku na životné prostredie a podľa potreby aj na zdravie a bezpečnosť, informácie o využívaní energie z obnoviteľných a/alebo neobnoviteľných zdrojov, o emisiách skleníkových plynov, využívaní vody a znečisťovaní ovzdušia. Čo sa týka sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, informácie uvedené vo výkaze sa môžu týkať opatrení prijatých na zabezpečenie rodovej rovnosti, vykonávania základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce, pracovných podmienok, sociálneho dialógu, rešpektovania práva zamestnancov na informácie a konzultácie, rešpektovania odborových práv, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a dialógu s miestnymi komunitami, ako aj opatrení prijatých na zabezpečenie ochrany a rozvoja týchto komunít. Pokiaľ ide o ľudské práva a boj proti korupcii a úplatkárstvu, nefinančný výkaz by mohol zahŕňať informácie o prevencii porušovania ľudských práv a/alebo o nástrojoch, ktoré sú k dispozícii na boj proti korupcii a úplatkárstvu.

(8)

Podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali poskytnúť dostatočné informácie o záležitostiach, ktoré by najpravdepodobnejšie mohli viesť k uskutočneniu najväčších rizík s vážnymi dôsledkami, spolu s informáciami o takých udalostiach, ktorými sa takéto riziká uskutočnili. Závažnosť týchto dôsledkov by sa mala posudzovať podľa ich rozsahu a významu. Riziká negatívneho vplyvu môžu vyplývať zo samotnej činnosti podniku alebo môžu súvisieť s jeho činnosťou, a kde je to relevantné a primerané, aj s jeho produktmi, službami alebo obchodnými vzťahmi vrátane dodávateľských a subdodávateľských reťazcov. Nemalo by to znamenať neprimeranú administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky.

(9)

Pri poskytovaní týchto informácií sa môžu podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, opierať o vnútroštátne rámce, rámce Únie, ako je napríklad schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS), alebo o medzinárodné rámce, ako je napríklad iniciatíva OSN s názvom Global Compact, hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN „chrániť, rešpektovať a naprávať“, usmernenie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti, norma Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu ISO 26000, tripartitné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky, globálna iniciatíva pre podávanie správ alebo iné uznávané medzinárodné rámce.

(10)

Členské štáty by mali zabezpečiť primerané a účinné prostriedky s cieľom dosiahnuť, aby podniky zverejňovali nefinančné informácie v súlade s touto smernicou. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli zavedené účinné vnútroštátne postupy na presadzovanie dodržiavania povinností stanovených touto smernicou a aby tieto postupy boli vykonateľné všetkými fyzickými a právnickými osobami, ktoré majú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi oprávnený záujem na zabezpečení dodržiavania ustanovení tejto smernice.

(11)

V odseku 47 záverečného dokumentu konferencie OSN Rio + 20 s názvom Budúcnosť, ktorú chceme, sa uznáva dôležitosť podávania správ o podnikovej udržateľnosti a podniky sa vyzývajú, aby podľa potreby zvážili začlenenie informácií o udržateľnosti do svojho cyklu podávania správ. Priemysel, zainteresované vlády a príslušné zúčastnené strany sa v dokumente tiež vyzývajú, aby s podporou systému OSN, ak je to vhodné, vytvárali modely pre najlepšie postupy a uľahčovali činnosť spájania finančných a nefinančných informácií, berúc pritom do úvahy skúsenosti z dosiaľ existujúcich rámcov.

(12)

Prístup investorov k nefinančným informáciám je krokom k dosiahnutiu medzníka stanoveného v rámci Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, podľa ktorého majú byť do roku 2020 zavedené trhové a politické motivačné prvky, ktoré odmeňujú investície podnikov do efektívnosti.

(13)

Európska rada vo svojich záveroch z 24. a 25. marca 2011 vyzvala na zníženie celkového regulačného zaťaženia, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP), na európskej aj vnútroštátnej úrovni a navrhla opatrenia na zvýšenie produktivity, zatiaľ čo stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa zameriava na zlepšenie podnikateľského prostredia pre MSP a na podporu ich internacionalizácie. V súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“ by sa preto nové požiadavky na zverejňovanie mali uplatňovať iba na niektoré veľké podniky a skupiny.

(14)

Rozsah týchto požiadaviek na zverejňovanie nefinančných informácií by sa mal vymedziť vo vzťahu k priemernému počtu zamestnancov, celkovej bilančnej sume a čistému obratu. MSP by mali byť oslobodené od dodatočných požiadaviek a povinnosť zverejňovať nefinančný výkaz by sa mala vzťahovať len na tie veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, a na tie subjekty verejného záujmu, ktoré sú materskými podnikmi veľkej skupiny podnikov, pričom priemerný počet zamestnancov podniku alebo veľkej skupiny podnikov prekračuje 500, v prípade skupiny na konsolidovanom základe. To by nemalo brániť členským štátom, aby vyžadovali zverejňovanie nefinančných informácií od iných podnikov a skupín, než sú podniky, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(15)

Mnohé podniky, ktoré patria do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (3), sú členmi skupín podnikov. Konsolidované správy o hospodárení by sa mali vypracúvať tak, aby bolo možné informácie o takýchto skupinách podnikov sprostredkovať členom a tretím stranám. Vnútroštátne právne predpisy upravujúce konsolidované správy o hospodárení by sa preto mali koordinovať, aby sa dosiahli ciele v oblasti porovnateľnosti a súladu informácií, ktoré by podniky mali zverejňovať v rámci Únie.

(16)

Štatutárni audítori a audítorské firmy by mali kontrolovať iba to, či bol poskytnutý nefinančný výkaz alebo samostatná správa. Okrem toho by členské štáty mali mať možnosť požadovať, aby informácie zahrnuté v nefinančnom výkaze alebo v samostatnej správe overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.

(17)

S cieľom uľahčiť zverejňovanie nefinančných informácií podnikmi by Komisia mala pripraviť nezáväzné usmernenia vrátane všeobecných a odvetvových kľúčových nefinančných ukazovateľov správania. Komisia by mala vziať do úvahy bežne používané osvedčené postupy, medzinárodný vývoj a výsledky súvisiacich iniciatív Únie. Komisia by mala uskutočniť príslušné konzultácie aj s príslušnými zainteresovanými stranami. Medzi ekologické aspekty by Komisia mala zahrnúť prinajmenšom využívanie pôdy, využívanie vody, emisie skleníkových plynov a využívanie materiálov.

(18)

Rozmanitosť kompetencií a názorov členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov podnikov napomáha správne pochopenie organizácie a záležitostí dotknutého podniku. Členom uvedených orgánov umožňuje konštruktívne spochybňovať rozhodnutia manažmentu a byť otvorenejšími voči inovačným myšlienkam, čím sa zamedzí podobnosti názorov členov, tiež známej ako fenomén „skupinového myslenia“. Prispieva tak k účinnému dohľadu nad manažmentom a k úspešnej správe a riadeniu podniku. Preto je dôležité zlepšovať transparentnosť, pokiaľ ide o uplatňovanú politiku rozmanitosti. Trh by bol týmto spôsobom informovaný o postupoch správy a riadenia spoločnosti, čím sa na podniky vyvíja nepriamy nátlak, aby mali rozmanitejšie predstavenstvá.

(19)

Povinnosť zverejniť politiky rozmanitosti vo vzťahu k správnym, riadiacim a dozorným orgánom, pokiaľ ide napríklad o vek, pohlavie alebo vzdelanie a profesionálne skúsenosti, by sa mala vzťahovať len na niektoré veľké podniky. Zverejnenie politiky rozmanitosti by malo byť súčasťou vyhlásenia o správe a riadení podniku, ako je stanovené v článku 20 smernice 2013/34/EÚ. Ak sa neuplatňuje politika rozmanitosti, nemalo by byť povinné zaviesť ju, ale vyhlásenie o správe a riadení podniku by malo obsahovať jasné vysvetlenie, prečo je to tak.

(20)

Boli zaznamenané iniciatívy na úrovni Únie vrátane vykazovania podľa jednotlivých krajín za niekoľko odvetví, ako aj odkazy Európskej rady v jej záveroch z 22. mája 2013 a 19. a 20. decembra 2013 na vykazovanie veľkými spoločnosťami a skupinami podľa jednotlivých krajín, podobné ustanovenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4) a takisto medzinárodné úsilie o zvýšenie transparentnosti v oblasti finančného výkazníctva. Skupiny G8 a G20 požiadali OECD, aby vypracovala štandardizovaný vzor vykazovania pre mnohonárodné podniky, aby mohli daňovým orgánom vykazovať, kde vo svete vytvárajú zisky a platia dane. Tieto postupy dopĺňajú návrhy z tejto smernice ako primerané opatrenia na dané účely.

(21)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšenie relevantnosti, súladu a porovnateľnosti informácií zverejňovaných určitými veľkými podnikmi a skupinami v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým Chartou základných práv Európskej únie vrátane slobody podnikania, rešpektovania súkromného života a ochrany osobných údajov. Táto smernica sa musí vykonávať v súlade s uvedenými právami a zásadami.

(23)

Smernica 2013/34/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 19a

Nefinančný výkaz

1.   Veľké podniky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu a ktoré k súvahovému dňu vykazujú, že prekročili kritérium priemerného počtu 500 zamestnancov počas účtovného obdobia, zahrnú do správy o hospodárení aj nefinančný výkaz obsahujúci informácie v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku týkajúce sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu vrátane:

Ak podnik neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v nefinančnom vyhlásení poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje.

Nefinančný výkaz uvedený v prvom pododseku obsahuje, ak je to vhodné, aj odkazy na sumy vykazované vo výročných finančných výkazoch a ďalšie vysvetlenia k nim.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď – v riadne odôvodnenom stanovisku členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí konajú v rámci právomocí na základe vnútroštátnych právnych predpisov a ktorí majú za uvedené stanovisko kolektívnu zodpovednosť – by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu podniku, za predpokladu, že takéto vypustenie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti podniku.

Pri požadovaní zverejnenia informácií uvedených v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, že podnik môže vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade podniky presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali.

2.   Podniky, ktoré si splnili povinnosť uvedenú v odseku 1, majú splnenú povinnosť týkajúcu sa analýzy nefinančných informácií stanovenej v článku 19 ods. 1 treťom pododseku.

3.   Podnik, ktorý je dcérskym podnikom, je oslobodený od povinnosti uvedenej v odseku 1, ak uvedený podnik a jeho dcérske podniky sú zahrnuté do konsolidovanej správy o hospodárení alebo samostatnej správy iného podniku, ktoré boli vypracované v súlade s článkom 29 a týmto článkom.

4.   Ak podnik pripravuje samostatnú správu týkajúcu sa toho istého účtovného obdobia – bez ohľadu na to, či vychádza z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov –, ktorá sa týka informácií požadovaných pre nefinančný výkaz, ako je stanovené v odseku 1, členské štáty môžu tento podnik oslobodiť od povinnosti pripraviť nefinančný výkaz stanovený v odseku 1 za predpokladu, že táto samostatná správa:

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na podniky, ktoré pripravujú samostatnú správu, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská firma skontrolovali, či bol poskytnutý nefinančný výkaz uvedený v odseku 1, alebo samostatná správa uvedená v odseku 4.

6.   Členské štáty môžu požadovať, aby vierohodnosť informácií nefinančného výkazu uvedeného v odseku 1 alebo samostatnej správy uvedenej v odseku 4 overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.“

2.

Článok 20 sa mení takto:

3.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 29a

Konsolidovaný nefinančný výkaz

1.   Subjekty verejného záujmu, ktoré sú materskými podnikmi veľkej skupiny a ktoré k súvahovému dňu na konsolidovanom základe vykazujú, že prekročili kritérium priemerného počtu 500 zamestnancov počas účtovného obdobia, zahrnú do konsolidovanej správy o hospodárení aj konsolidovaný nefinančný výkaz s informáciami v rozsahu potrebnom na pochopenie vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti skupiny týkajúcimi sa minimálne environmentálnych, sociálnych a zamestnaneckých záležitostí, dodržiavania ľudských práv a boja proti korupcii a úplatkárstvu vrátane:

Ak skupina neuplatňuje politiky v súvislosti s jednou alebo viacerými z uvedených záležitostí, v konsolidovanom nefinančnom výkaze poskytne jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo ich neuplatňuje.

Nefinančný konsolidovaný výkaz uvedený v prvom pododseku obsahuje, ak je to vhodné, aj odkazy na sumy vykazované v konsolidovaných finančných výkazoch a ďalšie vysvetlenia k nim.

Členské štáty môžu povoliť, aby sa vo výnimočných prípadoch vypustili informácie o neukončených veciach alebo veciach, o ktorých sa rokuje, keď – v riadne odôvodnenom stanovisku členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov, ktorí konajú v rámci právomocí na základe vnútroštátnych právnych predpisov a ktorí majú za uvedené stanovisko kolektívnu zodpovednosť – by zverejnenie takýchto informácií mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu skupiny, za predpokladu, že takéto vypustenie nebráni správnemu a vyváženému pochopeniu vývoja, správania, pozície a vplyvu činnosti skupiny.

Pri požadovaní zverejnenia informácií uvedených v prvom pododseku členské štáty zabezpečia, že materský podnik môže vychádzať z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie alebo medzinárodných rámcov, a v takom prípade materské podniky presne uvedú, z ktorých rámcov vychádzali.

2.   Materský podnik, ktorý si splnil povinnosť uvedenú v odseku 1, má splnenú povinnosť týkajúcu sa analýzy nefinančných informácií, ako je stanovené v článku 19 ods. 1 treťom pododseku a v článku 29.

3.   Materský podnik, ktorý je aj dcérskym podnikom, je oslobodený od povinností uvedených v odseku 1, ak uvedený oslobodený materský podnik a jeho dcérske podniky sú zahrnuté do konsolidovanej správy o hospodárení alebo samostatnej správy iného podniku, ktoré boli vypracované v súlade s článkom 29 a týmto článkom.

4.   Ak materský podnik pripravuje samostatnú správu týkajúcu sa toho istého účtovného obdobia a odkazujúcu na celú skupinu – bez ohľadu na to, či vychádza z vnútroštátnych rámcov, rámcov Únie, alebo medzinárodných rámcov –, ktorá sa týka informácií požadovaných v konsolidovanom nefinančnom výkaze stanovenom v odseku 1, členské štáty môžu tento materský podnik oslobodiť od povinnosti pripraviť konsolidovaný nefinančný výkaz stanovený v odseku 1 za predpokladu, že táto samostatná správa:

Odsek 2 sa uplatňuje mutatis mutandis na podniky, ktoré pripravujú samostatnú správu, ako sa uvádza v prvom pododseku tohto odseku.

5.   Členské štáty zabezpečia, aby štatutárny audítor alebo audítorská firma skontrolovali, či bol poskytnutý konsolidovaný nefinančný výkaz uvedený v odseku 1 alebo samostatná správa uvedená v odseku 4.

6.   Členské štáty môžu požadovať, aby vierohodnosť informácií z konsolidovaného nefinančného výkazu uvedeného v odseku 1 alebo zo samostatnej správy uvedenej v odseku 4 overil nezávislý poskytovateľ uisťovacích služieb.“

4.

V článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Členské štáty zabezpečia, aby členovia správnych, riadiacich a dozorných orgánov podniku, ktorí konajú v rámci právomocí pridelených im podľa vnútroštátnych právnych predpisov, mali spoločnú zodpovednosť za zabezpečenie toho, že sa:

vypracovali a zverejnili v súlade s požiadavkami tejto smernice a v relevantných prípadoch v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002.“

5.

V článku 34 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Tento článok sa nevzťahuje na nefinančný výkaz uvedený v článku 19a ods. 1 ani na konsolidovaný nefinančný výkaz uvedený v článku 29a ods. 1, ani na samostatné správy uvedené v článku 19a ods. 4 a v článku 29a ods. 4.“

6.

V článku 48 sa pred posledný odsek vkladá tento odsek:

„V správe sa zváži tiež možnosť zaviesť s prihliadnutím na vývoj v krajinách OECD a na výsledky súvisiace s európskymi iniciatívami povinnosť pre veľké podniky, aby každoročne zverejňovali správu podľa jednotlivých krajín pre každý členský štát a tretie krajiny, v ktorých pôsobia, obsahujúcu informácie minimálne o dosiahnutých ziskoch, dani zaplatenej zo ziskov a prijatých verejných dotáciách.“

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/10

(1)

V súlade s rozhodnutím Rady 2013/671/EÚ (1) dohoda medzi Európskou úniou a Francúzskou republikou o uplatňovaní právnych predpisov Únie o zdaňovaní príjmov z úspor a administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania na spoločenstvo Svätý Bartolomej (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná 17. februára 2014, s výhradou jej neskoršieho uzavretia.

(2)

Cieľom dohody je zabezpečiť, aby sa mechanizmy smernice Rady 2011/16/EÚ (2) a smernice Rady 2003/48/ES (3), ktoré sú zamerané najmä na boj proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom, uplatňovali na spoločenstvo Svätý Bartolomej aj napriek zmene jeho štatútu.

(3)

Dohoda by sa mala uzavrieť v mene Európskej únie,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/12

(1)

Spoločenstvo Svätý Bartolomej je neoddeliteľnou súčasťou Francúzskej republiky, ale v súlade s rozhodnutím Európskej rady 2010/718/EÚ (1) už nie je od 1. januára 2012 súčasťou Európskej únie.

(2)

Aby boli aj naďalej chránené záujmy Únie a najmä aby sa pokračovalo v boji proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom, je potrebné zaistiť, aby sa aj naďalej uplatňovali ustanovenia obsiahnuté v právnych predpisoch Európskej únie o administratívnej spolupráci v oblasti zdaňovania, ako aj o zdaňovaní príjmov z úspor v podobe výplaty úrokov na spoločenstvo Svätý Bartolomej. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby sa na toto spoločenstvo uplatňovali aj všetky právne predpisy, ktorými sa menia tieto ustanovenia,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/16

(1)

V článku 43 ods. 3 zmluvy sa stanovuje, že Rada na návrh Komisie má prijať opatrenia týkajúce sa stanovovania a prideľovania rybolovných možností.

(2)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (1) sa vyžaduje, aby sa pri prijímaní ochranných opatrení zohľadnili dostupné vedecké, technické a hospodárske odporúčania vrátane v príslušných prípadoch správ Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) a ďalších poradných orgánov, ako aj odporúčaní poradných rád.

(3)

Úlohou Rady je prijímať opatrenia, ktorými sa stanovujú a prideľujú rybolovné možnosti, čo podľa potreby zahŕňa aj určité funkčne súvisiace podmienky. Rybolovné možnosti by sa mali prideliť členským štátom takým spôsobom, aby sa každému členskému štátu zabezpečila relatívna stabilita rybolovných činností pri každej populácii alebo rybolove, a v súlade s cieľmi spoločnej rybárskej politiky stanovenými v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(4)

Celkový povolený výlov (TAC) by sa preto mal stanoviť v súlade s nariadením (EÚ) č. 1380/2013 a pri zohľadnení zásad uvedených v odôvodnení 2.

(5)

Pri rybolove malých pelagických druhov (sleď atlantický a šprota) a pri rybolove tresky a lososa v Baltskom mori sa povinnosť vylodiť úlovky stanovená v článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 uplatňuje od 1. januára 2015. V článku 16 ods. 2 uvedeného nariadenia sa stanovuje, že pri zavádzaní povinnosti vylodiť úlovky v súvislosti s určitou populáciou rýb sa pri stanovovaní rybolovných možností zohľadní prechod od stanovovania rybolovných možností na základe vylodení na stanovovanie rybolovných možností na základe úlovkov.

(6)

Pokiaľ ide o populácie, na ktoré sa vzťahujú osobitné viacročné plány, rybolovné možnosti by sa mali stanovovať v súlade s pravidlami stanovenými v uvedených plánoch. Preto by sa obmedzenia výlovu mali stanoviť v súlade s pravidlami stanovenými v nariadení Rady (ES) č. 1098/2007 (2) („plán pre populácie tresky v Baltskom mori“).

(7)

Vedecké odporúčania Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) týkajúce sa rybolovného úsilia pre tresku škvrnitú v Baltskom mori naznačujú, že ak sa povinná vykládka vzťahuje na konkrétnu populáciu, stanovenie nižších obmedzení rybolovného úsilia by neprispelo k dosiahnutiu cieľov reformovanej spoločnej rybárskej politiky. Je preto vhodné stanoviť obmedzenia rybolovného úsilia pre populácie tresky v poddivíziách ICES 22 – 24 na úrovni roku 2014. Stanovenie obmedzení rybolovného úsilia na úrovni roku 2014 uľahčí zavedenie povinnej vykládky a prispeje k dosiahnutiu cieľov SRP vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(8)

Podľa poskytnutých vedeckých odporúčaní je možné začať flexibilne riadiť rybolovné úsilie pre populáciu tresky v poddivízii ICES 22 – 24 v Baltskom mori bez toho, aby sa ohrozili ciele plánu pre populácie tresky v Baltskom mori a bez zvýšenia rybolovnej úmrtnosti. Takáto flexibilita by umožnila efektívnejšie riadenie rybolovného úsilia v prípade, že rybolovné kvóty nie sú rovnomerne rozdelené medzi flotilu členského štátu, a umožnila by rýchlejšie reagovať na výmeny kvót. Členskému štátu by sa preto malo povoliť prideliť rybárskym plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou dodatočné dni neprítomnosti v prístave, ak sa rovnaký počet dní neprítomnosti v prístave odníme iným rybárskym plavidlám plaviacim sa pod jeho vlajkou.

(9)

Z aktuálnych vedeckých odporúčaní vyplýva, že ICES nemohla určiť biologické referenčné hodnoty pre populácie tresky v poddivíziách ICES 25 – 32 a namiesto toho odporučila, aby TAC vzťahujúce sa na túto populáciu tresky vychádzali z koncepcie pre populácie, za ktoré sú dostupné len obmedzené údaje. Neexistencia biologických referenčných hodnôt je dôvodom, prečo sa nemožno riadiť pravidlami stanovovania rybolovných možností pre populácie triesky v poddivíziách ICES 25 – 32. Keďže nestanovenie rybolovných možností by mohlo vážnym spôsobom ohroziť udržateľnosť predmetnej populácie, je vhodné určiť TAC pri týchto populáciách tresky na úrovni zodpovedajúcej koncepcii, ktorú vypracovala a odporúča ICES, a stanoviť obmedzenia rybolovného úsilia na úrovni roku 2014. Stanovenie obmedzení rybolovného úsilia na úrovni roku 2014 uľahčí zavedenie povinnej vykládky, zabezpečí selektívnejší rybolov a prispeje k dosiahnutiu cieľov SRP vymedzených v nariadení (EÚ) č. 1380/2013.

(10)

Využívanie rybolovných možností stanovených v tomto nariadení podlieha nariadeniu Rady (ES) č. 1224/2009 (3), a najmä článkom 33 a 34 uvedeného nariadenia, ktoré sa týkajú zaznamenávania úlovkov a rybolovného úsilia a oznamovania údajov o vyčerpaní rybolovných možností. Preto je potrebné špecifikovať kódy týkajúce sa vylodenia populácií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ktoré majú členské štáty používať, keď zasielajú údaje Komisii.

(11)

Nariadením Rady (ES) č. 847/96 (4) sa zaviedli dodatočné podmienky medziročného riadenia TAC vrátane ustanovení o flexibilite podľa článkov 3 a 4 pri populáciách, na ktoré sa vzťahujú preventívne a analytické TAC. Rada podľa článku 2 uvedeného nariadenia pri stanovovaní TAC rozhoduje o tom, na ktoré populácie sa články 3 a 4 neuplatňujú, a to konkrétne na základe biologického stavu populácií. Nedávno sa zaviedol mechanizmus medziročnej flexibility v súlade s článkom 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 pri všetkých populáciách, na ktoré sa vzťahuje povinnosť vyloďovať úlovky. Preto by sa s cieľom zabrániť nadmernej flexibilite, ktorá by oslabila zásadu rozumného a zodpovedného využívania živých morských biologických zdrojov, bránila dosiahnutiu cieľov spoločnej rybárskej politiky a zhoršila biologický stav populácií, malo stanoviť, že články 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa uplatňujú na analytické TAC len vtedy, keď sa nevyužíva medziročná flexibilita stanovená v článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013.

(12)

Vedecké odporúčanie týkajúce sa populácie šproty severnej v Severnom mori sa týka obdobia od júla do júna nasledujúceho roka, hoci TAC sa stanovuje na obdobie od januára do decembra. Najnovšie vedecké odporúčanie pre obdobie od júla 2014 do júna 2015 naznačuje, že TAC možno podstatne zvýšiť. V druhej polovici roka 2014 bude teda dostupné väčšie množstvo šproty severnej, než sa plánovalo. Keďže sa na túto populáciu vzťahuje analytický posudok a populácia sa nachádza v rámci bezpečných biologických hraníc, podmienky uplatňovania článkov 3 a 4 nariadenia (ES) č. 847/96, ktorým sa umožňuje medziročná flexibilita kvót, sú splnené, malo by sa povoliť, aby sa väčšia dostupnosť šproty využila v rámci rybolovu čo najefektívnejšie. Nariadenie Rady (EÚ) č. 43/2014 (5) by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(13)

Nariadenie (EÚ) č. 43/2014 v súčasnosti pri určitých populáciách umožňuje, aby členský štát využil v roku 2015 akékoľvek nevyužité množstvá až do výšky 10 % svojej kvóty na rok 2014. Ruská federácia 6. augusta 2014 uvalila embargo na dovoz určitých poľnohospodárskych produktov a produktov rybárstva z Únie. V dôsledku toho niektoré vývozy do Ruska, o ktorých výrobcovia predpokladali, že sa uskutočnia na jeseň 2014, neboli možné a v niektorých prípadoch nie je možné narýchlo nájsť alternatívne trhy. Vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti a na naliehavosť tejto záležitosti je potrebné, aby sa pre rybársku sezónu 2014 povolili určité úpravy. Vzhľadom na kladné vedecké odporúčania, ako aj kladný prístup príslušných pobrežných štátov je vhodné umožniť výnimočne a len v prípade populácií, ktorých sa ruské embargo dotýka najvážnejšie alebo priamo, zvýšenie percentuálneho podielu množstiev nevyužitých v roku 2014, ktoré možno preniesť do roku 2015. Toto výnimočné opatrenie je obmedzené na rybársky hospodársky rok 2014. Očakáva sa, že toto opatrenie umožní nájsť nové trhy alebo prispôsobiť úlovky, ak by sa embargo naďalej uplatňovalo aj v roku 2015. Z rovnakých dôvodov by sa zodpovedajúca možnosť presunúť nevyužité rybolovné možnosti mala ustanoviť v nariadení Rady (EÚ) č. 1180/2013 (6). Nariadenia (EÚ) č. 43/2014 a (EÚ) č. 1180/2013 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

S cieľom predísť prerušeniu rybolovných činností a zabezpečiť živobytie rybárov Únie, toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2015. Z dôvodu naliehavosti by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť ihneď po jeho uverejnení. Z dôvodov stanovených v odôvodnení 13 by sa ustanovenia týkajúce sa možnosti transferu rybolovných možností nevyužitých v roku 2014 mali uplatňovať s účinnosťou od 1. januára 2014,

1.

„ICES“ je Medzinárodná rada pre výskum mora;

2.

„Baltské more“ sú zóny ICES IIIb, IIIc a IIId;

3.

„poddivízia“ je poddivízia ICES Baltského mora podľa vymedzenia v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 2187/2005 (7);

4.

„rybárske plavidlo“ je každé plavidlo vybavené na komerčné využívanie morských biologických zdrojov;

5.

„plavidlo Únie“ je rybárske plavidlo plaviace sa pod vlajkou členského štátu a registrované v Únii;

6.

„rybolovné úsilie“ je výsledok kapacity a činnosti rybárskeho plavidla; v prípade skupiny rybárskych plavidiel je to súčet rybolovného úsilia všetkých rybárskych plavidiel v danej skupine;

7.

„populácia“ je morský biologický zdroj, ktorý sa vyskytuje v danej oblasti hospodárenia;

8.

„celkový povolený výlov“ (TAC) je množstvo každej populácie, ktoré možno:

9.

„kvóta“ je podiel TAC pridelený Únii, členskému štátu alebo tretej krajine;

10.

„deň neprítomnosti v prístave“ je každé nepretržité obdobie trvajúce 24 hodín alebo jeho časť, počas ktorého nie je rybárske plavidlo v prístave.

a)

výmeny vykonané podľa článku 16 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

b)

zníženia a prerozdelenia vykonané podľa článku 37 nariadenia (ES) č. 1224/2009;

c)

dodatočné vylodenia povolené podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 847/96 alebo podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

d)

množstvá zadržané podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 847/96 alebo podľa článku 15 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013;

e)

zníženia vykonané podľa článkov 105, 106 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

1.

Článok 18a sa mení takto:

2.

V prílohe IA sa údaje týkajúce sa šproty severnej a súvisiacich vedľajších úlovkov vo vodách Únie zón IIa a IV nahrádzajú takto:

1.

Vkladá sa tento článok

„Článok 5a

Flexibilita pri stanovovaní rybolovných možností týkajúcich sa určitých populácií

1.   Tento článok sa vzťahuje na tieto populácie:

2.   Akékoľvek množstvo do výšky 25 % kvóty členského štátu z populácií uvedených v odseku 1, ktoré nebolo použité v roku 2014, sa pripočíta pri výpočte kvóty dotknutého členského štátu pre príslušnú populáciu na rok 2015. Pri stanovení využitých a nevyužitých množstiev na základe tohto odseku sa zohľadní akékoľvek množstvo, ktoré sa previedlo na iný členský štát podľa článku 16 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (10), ako aj akékoľvek množstvá odpočítané podľa článkov 37, 105 a 107 nariadenia (ES) č. 1224/2009.

3.   Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa na populácie uvedené v odseku 1 tohto článku neuplatňuje vo vzťahu k dotknutým členským štátom.

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).“"

2.

V prílohe I sa vloží nasledujúca poznámka v súvislosti s údajmi o týchto populáciách: sleď atlantický v poddivíziách 30 – 31; sleď atlantický vo vodách Únie poddivízií 25 – 27, 28.2, 29 a 32; sleď atlantický v poddivízii 28.1; šprota severná vo vodách Únie poddivízií 22 – 32.

„Článok 3 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.

Článok 4 nariadenia (ES) č. 847/96 sa neuplatňuje.“

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/27

(1)

Smernicou 2013/36/EÚ sa udeľuje príslušným alebo určeným orgánom členských štátov právomoc uložiť pre globálne systémovo dôležité inštitúcie (G-SII) prísnejšie požiadavky na vlastné zdroje v snahe vyvážiť vyššie riziko, ktoré G-SII predstavujú pre finančný systém, a prípadný vplyv ich zlyhania na daňovníkov. V uvedenej smernici sa uvádzajú niektoré základné zásady metodiky identifikácie G-SII a ich zaradenia do podkategórií podľa ich systémovej dôležitosti. V súlade s týmto zaradením sa v ich prípade určí dodatočná požiadavka na celkový vlastný kapitál Tier 1, vankúš G-SII. Táto metodika identifikácie a zaradenia G-SII je založená na piatich kategóriách, prostredníctvom ktorých sa meria systémový význam bánk pre celosvetový finančný trh, a bližšie sa určuje v tomto nariadení.

(2)

V záujme dodržania postupu smernice 2013/36/EÚ by sa v tomto nariadení mali zohľadniť predpisy týkajúce sa metodiky posúdenia globálnych systémovo dôležitých bánk a prísnejšej požiadavky na schopnosť absorbovať straty stanovenej Bazilejským výborom pre bankový dohľad, ktoré vychádzajú z rámca pre globálne systémovo dôležité finančné inštitúcie, ktorý zaviedla Rada pre finančnú stabilitu (FSB) na základe správy „Reducing the moral hazard posed by systemically important financial institutions – FSB Recommendations and Time Lines“ (Zníženie morálneho hazardu, ktorý predstavujú systémovo dôležité finančné inštitúcie – Odporúčania a časový harmonogram FSB).

(3)

V smernici 2013/36/EÚ sa jasne uvádza, že metodika identifikácie a zaradenia je vo všetkých členských štátoch zosúladená prostredníctvom použitia jednotných a transparentných parametrov na určenie celkového skóre subjektu, ktorého systémová dôležitosť sa bude merať. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) by mal určiť vzorku bánk a bankových skupín, ktoré sú z Únie a ktoré majú v tretích krajinách udelené povolenie slúžiť ako referenčná vzorka s cieľom odzrkadľovať globálny finančný systém a zabezpečiť, aby táto vzorka bola v celej Únii jednotná. Výnimky a doplnenia tejto vzorky založené na úsudku pri výkone dohľadu by sa mali vyberať prísne s cieľom zabezpečiť jej fungovanie ako referenčnej vzorky a nemali by byť založené na iných dôvodoch.

(4)

Postup identifikácie G-SII by mal byť založený na porovnateľných údajoch a mala v ňom zohľadniť skutočnosť, že pre inštitúcie je potrebná jednoznačnosť, či a v akom rozsahu sa na ne bude vzťahovať požiadavka na vankúš, preto by sa do tejto metodiky mali začleniť časové harmonogramy a pravidlá tohto postupu. Keďže by však identifikácia G-SII mala byť založená na aktuálnych údajoch týkajúcich sa vzorky veľkých globálnych bankových skupín, z ktorých niektorým bolo udelené povolenie v tretích krajinách, potrebné údaje nebudú k dispozícii skôr než v druhom polroku každého roka. Požiadavka na vankúš by mala nadobudnúť účinnosť približne jeden rok od identifikácie inštitúcií ako G-SII s cieľom umožniť inštitúciám splniť požiadavky vyplývajúce z ich postavenia ako G-SII.

(5)

V smernici 2013/36/EÚ sa stanovuje päť kategórií na meranie systémového významu, ktoré pozostávajú z kvantifikovateľných ukazovateľov. S cieľom minimalizovať administratívnu záťaž inštitúcií a orgánov sú uvedené kategórie sú rovnaké ako kategórie, ktoré uplatňuje Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Pri ďalšom vymedzení kvantifikovateľných ukazovateľov by sa v tomto nariadení mal dodržať ten istý prístup. Ukazovatele by sa mali vybrať tak, aby zodpovedali rozličným aspektom prípadných negatívnych externalít zlyhania subjektu a jeho kritických funkcií pre stabilitu finančného systému. Referenčný systém na posúdenie systémového významu by mali predstavovať celosvetové finančné trhy a celosvetové hospodárstvo.

(6)

V záujme stanovenia presnej metodiky identifikácie a zaradenia G-SII v súlade so základnými pravidlami stanovenými v smernici 2013/36/EÚ je dôležité jednoznačne vymedziť pojmy „príslušný subjekt“, „hodnota ukazovateľa“, „menovateľ“ a „hraničné skóre“ prostredníctvom ich vymedzenia na účely tohto nariadenia.

(7)

Systémový význam každej bankovej skupiny meraný prostredníctvom týchto ukazovateľov na konsolidovanom základe by sa mal vyjadriť ako jednotlivé celkové skóre na určitý rok, prostredníctvom ktorého sa meria jej postavenie v porovnaní s ostatnými subjektmi vo vzorke. Na základe tohto celkového skóre by sa mali banky identifikovať ako G-SII a zaradiť do podkategórií, na ktoré sa uplatnia odlišné požiadavky na kapitálový vankúš. Pri výpočte skóre ako priemernej hodnoty zo skóre kategórií by každá z týchto piatich kategórií mala mať váhu 20 %. Na kategóriu nahraditeľnosti by sa malo uplatniť obmedzenie na účely výpočtu celkového skóre za predpokladu, že na základe analýzy údajov do roku 2013 vrátane uvedeného roka sa preukázalo, že táto kategória má neprimerane veľký vplyv na skóre pre banky, ktoré sú dominantné v poskytovaní služieb v oblasti platieb, upisovania a správy aktív.

(8)

Príslušné orgány by mali mať možnosť uplatniť zdravý úsudok pri výkone dohľadu s cieľom preradiť G-SII z nižšej podkategórie do vyššej podkategórie alebo určiť subjekt, ktorý má celkové skóre nižšie než hraničné skóre najnižšej podkategórie, ako G-SII. Keďže cieľ identifikácie prostredníctvom úsudku pri výkone dohľadu je taký istý ako cieľ pravidelného určovania skóre, kritériom, na ktorom bude založený tento úsudok, by v súlade s metodikou, ktorú použil Bazilejský výbor pre bankový dohľad, mal byť takisto systémový význam banky pre celosvetový finančný trh a celosvetové hospodárstvo. Kritériom by nemalo byť riziko zlyhania banky, keďže už je zohľadnené v iných prudenciálnych požiadavkách, okrem iného v celkovej hodnote rizikovej expozície a v prípade potreby v ďalších požiadavkách na vlastné zdroje, ako je vankúš na krytie systémového rizika.

(9)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré EBA predložil Komisii.

(10)

EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (2).

(11)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2015, keďže od 1. januára 2016 sa bude uplatňovať a postupne zavádzať požiadavka udržiavať vankúš G-SII stanovená v článku 131 ods. 4 smernice 2013/36/EÚ. Vzhľadom na to a s cieľom včas informovať inštitúcie o vankúši G-SII, ktorý sa na ne bude vzťahovať, a poskytnúť im dostatočný čas na zvýšenie potrebného kapitálu by sa mali G-SII identifikovať najneskôr začiatkom roku 2015.

(12)

Požiadavka na vankúš G-SII by sa mala postupne zaviesť v lehote troch rokov v súlade s článkom 162 ods. 5 smernice 2013/36/EÚ: prvá časť požiadavky uvedenej v článku 162 ods. 5 písm. a) smernice 2013/36/EÚ by sa mala uplatňovať od 1. januára 2016 v prípade tých G-SII, ktoré príslušné orgány identifikovali začiatkom roka 2015, a to na základe údajov o konci finančného roka do júla 2014. Druhá časť požiadavky na vankúš G-SII, uvedená v článku 162 ods. 5 písm. b) smernice 2013/36/EÚ, by sa mala uplatňovať od 1. januára 2017 v prípade tých G-SII, ktoré príslušné orgány identifikovali do konca roka 2015 alebo najneskôr začiatkom roka 2016, a to na základe údajov o konci finančného roka do júla 2015.

1.

„príslušný subjekt“ je materská inštitúcia v EÚ, materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ alebo inštitúcia, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ ani materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ;

2.

„hodnota ukazovateľa“ je individuálna hodnota ukazovateľa pre každý ukazovateľ stanovený v článku 6 a pre každý príslušný subjekt zo vzorky a porovnateľná individuálna hodnota pre každú banku, ktorej bolo udelené povolenie v tretej krajine, uverejnená v súlade s medzinárodne schválenými predpismi;

3.

„menovateľ“ je v prípade každého ukazovateľa celková súhrnná hodnota hodnôt ukazovateľov príslušných subjektov a bánk zo vzorky, ktorým bolo udelené povolenie v tretích krajinách;

4.

„hraničné skóre“ je hodnota skóre, prostredníctvom ktorej sa určuje najnižšia hraničná úroveň a hraničné úrovne medzi piatimi podkategóriami, ako sa uvádza v článku 131 ods. 9 smernice 2013/36/EÚ.

a)

1. podkategória zahŕňa skóre od 130 do 229 bázických bodov,

b)

2. podkategória zahŕňa skóre od 230 do 329 bázických bodov,

c)

3. podkategória zahŕňa skóre od 330 do 429 bázických bodov,

d)

4. podkategória zahŕňa skóre od 430 do 529 bázických bodov,

e)

5. podkategória zahŕňa skóre od 530 do 629 bázických bodov.

a)

aktíva v rámci finančného systému,

b)

záväzky v rámci finančného systému,

c)

nesplatené cenné papiere.

a)

aktíva v úschove,

b)

platobné činnosti,

c)

upísané transakcie na dlhových a akciových trhoch.

a)

predpokladaná výška OTC derivátov;

b)

aktíva zaradené do 3. úrovne reálnej hodnoty meranej v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 1255/2012 (4);

c)

obchodovanie s cennými papiermi a cenné papiere k dispozícii na predaj.

a)

pohľadávky zahŕňajúce viaceré jurisdikcie,

b)

záväzky zahŕňajúce viaceré jurisdikcie.

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/37

(1)

Článkom 544 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 (2) sa stanovuje zjednodušenie ukončenia colného režimu aktívny zušľachťovací styk. V rámci uvedeného zjednodušenia sa určitý dovezený tovar považuje za spätne vyvezený alebo vyvezený, hoci bol skutočne uvedený na trh Únie bez následného colného vyhlásenia a zaplatenia dovozného cla.

(2)

Článok 544 písm. c) nariadenia (EHS) č. 2454/93 sa vzťahuje na dodávku civilných lietadiel. Zjednodušené ukončenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk pre civilné lietadlá posilňuje konkurencieschopnosť odvetvia leteckej dopravy na medzinárodnej úrovni a prispieva k vytváraniu pridanej hodnoty v Únii.

(3)

Rozsah pôsobnosti článku 544 písm. c) nariadenia (EHS) č. 2454/93 by sa mal rozšíriť na vojenské lietadlá, aby tieto lietadlá mohli využívať zjednodušené ukončenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk rovnakým spôsobom ako civilné lietadlá.

(4)

Nariadenie (EHS) č. 2454/93 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/38

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/40

(1)

Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej (1) (ďalej len „dohoda“) bola podpísaná 6. októbra 2010. Dohoda obsahuje Protokol o kultúrnej spolupráci (ďalej len „protokol“), ktorý podľa jeho článku 1 stanovuje rámec, v ktorom strany spolupracujú na uľahčení výmen kultúrnych aktivít, tovarov a služieb, a to okrem iného aj v audiovizuálnom sektore.

(2)

Podľa článku 15.10 ods. 5 dohody sa dohoda čiastočne predbežne vykonáva na základe rozhodnutia Rady 2011/265/EÚ (2) (ďalej len „rozhodnutie“) od 1. júla 2011 až do ukončenia postupov potrebných na jej uzavretie.

(3)

Podľa článku 6 rozhodnutia pozíciu, ktorú má Únia zaujať vo Výbore pre kultúrnu spoluprácu (ďalej len „výbor“) v súvislosti s rozhodnutiami s právnymi účinkami, určí Rada v súlade so zmluvou.

(4)

Článok 3a protokolu stanovuje, že výbor okamžite po svojom zriadení zostaví zoznam 15 osôb, ktoré budú vykonávať funkciu rozhodcu.

(5)

Únia by mala určiť pozíciu, ktorú má zaujať vo výbore, pokiaľ ide o zostavenie zoznamu rozhodcov.

(6)

Pozícia Únie vo výbore by preto mala byť založená na pripojenom návrhu rozhodnutia,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/44

(1)

Litva listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 16. mája 2014, požiadala o povolenie uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 287 ods. 11 smernice o DPH, aby mohla naďalej uplatňovať oslobodenie od dane v prípade určitých zdaniteľných osôb, ktorých ročný obrat nepresahuje ekvivalent sumy 45 000 EUR v národnej mene pri konverznom kurze platnom v deň jej pristúpenia k Únii (ďalej len „opatrenie“). Na základe tohto opatrenia by uvedené zdaniteľné osoby boli oslobodené od určitých alebo všetkých povinností súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty (DPH) podľa hlavy XI kapitol 2 až 6 smernice o DPH.

(2)

Komisia listom zo 6. júna 2014 informovala ostatné členské štáty o žiadosti Litvy. Listom z 12. júna 2014 Komisia oznámila Litve, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(3)

Členské štáty už majú možnosť využívať osobitnú úpravu pre malé podniky podľa hlavy XII smernice o DPH. Toto opatrenie s predĺženou platnosťou sa od hlavy XII smernice o DPH odchyľuje len natoľko, že prah ročného obratu zdaniteľnej osoby v rámci osobitnej úpravy je vyšší než ten, ktorý má Litva povolený uplatňovať na základe článku 287 ods. 11 smernice o DPH, konkrétne 29 000 EUR.

(4)

Vykonávacím rozhodnutím Rady 2011/335/EÚ (2) sa Litve povolilo do 31. decembra 2014 uplatňovať odchyľujúce sa opatrenie, na základe ktorého sú zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 45 000 EUR, oslobodené od dane. Vzhľadom na to, že tento prah viedol k obmedzeniu povinností malých podnikov súvisiacich s DPH, malo by sa Litve povoliť predĺžiť uplatňovanie daného opatrenia počas ďalšieho obmedzeného obdobia. Zdaniteľné osoby si stále môžu zvoliť všeobecnú úpravu uplatňovania DPH.

(5)

Podľa informácií, ktoré poskytla Litva, bude mať predĺženie odchýlky len zanedbateľný vplyv na celkovú sumu príjmu plynúceho z dane vybranej v štádiu konečnej spotreby.

(6)

Odchýlka nemá žiadny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/46

(1)

Lotyšsko listom, ktorý Generálny sekretariát Komisie zaevidoval 1. júla 2014, požiadalo o povolenie uplatňovať opatrenie odchyľujúce sa od článku 287 ods. 10 smernice o DPH s cieľom oslobodiť od dane určité zdaniteľné osoby, ktorých ročný obrat nepresahuje 50 000 EUR (ďalej len „opatrenie“). Na základe tohto opatrenia by uvedené zdaniteľné osoby boli oslobodené od určitých alebo všetkých povinností súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty (DPH) uvedených v kapitolách 2 až 6 hlavy XI smernice o DPH. Lotyšsku už bolo takéto opatrenie povolené na základe vykonávacieho rozhodnutia Rady 2010/584/EÚ (2), ktorého účinnosť sa skončila 31. decembra 2013.

(2)

Komisia listom zo 7. augusta 2014 informovala ostatné členské štáty o žiadosti Lotyšska. Listom z 11. augusta 2014 Komisia oznámila Lotyšsku, že má všetky informácie potrebné na posúdenie danej žiadosti.

(3)

Členské štáty už majú možnosť využívať osobitnú úpravu pre malé podniky podľa hlavy XII smernice o DPH. Toto opatrenie sa od hlavy XII smernice o DPH odchyľuje len natoľko, že prah ročného obratu zdaniteľnej osoby v rámci osobitnej úpravy je vyšší než ten, ktorý má Lotyšsko povolené uplatňovať na základe článku 287 ods. 10 smernice o DPH, konkrétne 17 200 EUR.

(4)

Vyšší prah pre osobitnú úpravu je zjednodušujúcim opatrením a môže podstatne znížiť povinnosti najmenších podnikov súvisiace s DPH, pričom uvedená osobitná úprava je pre zdaniteľné osoby dobrovoľná a podniky sa môžu rozhodnúť pre všeobecnú úpravu uplatňovania DPH.

(5)

Podľa informácií poskytnutých Lotyšskom bude mať táto odchýlka len zanedbateľný vplyv na celkovú sumu príjmu plynúceho z dane vybranej v štádiu konečnej spotreby.

(6)

Odchýlka nemá žiadny vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/48

(1)

Listom, ktorý Komisia zaevidovala 26. mája 2014, Estónsko požiadalo o povolenie odchýliť sa od ustanovení smernice 2006/112/ES, ktorými sa riadi právo na odpočet dane na vstupe v spojitosti s osobnými motorovými vozidlami.

(2)

Komisia o žiadosti Estónska informovala ostatné členské štáty listom z 11. júna 2014. Listom z 12. júna 2014 Komisia oznámila Estónsku, že má všetky informácie, ktoré považuje za potrebné na posúdenie žiadosti.

(3)

V článkoch 168 a 168a smernice 2006/112/ES sa stanovuje právo zdaniteľnej osoby na odpočet dane z pridanej hodnoty (DPH) účtovanej na tovar, ktorý jej bol dodaný, a služby, ktoré jej boli poskytnuté, v prípade použitia na účely jej zdaniteľných transakcií. V článku 26 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice sa vyžaduje od zdaniteľných osôb účtovať DPH v prípade, keď sa majetok podniku využíva na iné než podnikateľské účely.

(4)

Často je veľmi zložité presne určiť, kedy ide o používanie majetku podniku na iné než podnikateľské účely, a aj v prípadoch, keď to možné je, je postup nezriedka náročný. Podľa požadovaného povolenia by sa výška DPH na výdavky oprávnené na odpočet v súvislosti s osobnými motorovými vozidlami, ktoré sa nepoužívajú výlučne na podnikateľské účely, mala, až na niekoľko výnimiek, stanoviť ako paušálna percentuálna sadzba. Estónske orgány na základe informácií, ktoré majú v súčasnosti k dispozícii, považujú za opodstatnenú sadzbu 50 %. Aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu, mala by sa zároveň pozastaviť povinnosť účtovať DPH z používania osobných motorových vozidiel na iné než podnikateľské účely v prípade, že sa na ne vzťahuje obmedzenie povolené týmto rozhodnutím. Týmto zjednodušujúcim opatrením sa odstraňuje potreba viesť záznamy o používaní služobných vozidiel na iné než podnikateľské účely a sa ním predchádza daňovým únikom spôsobeným nesprávnym vedením záznamov.

(5)

Obmedzenie práva na odpočet na základe tohto požadovaného povolenia by sa malo vzťahovať na DPH zaplatenú pri kúpe, lízingu, nadobudnutí v rámci Spoločenstva a dovoze konkrétnych osobných motorových vozidiel a zo súvisiacich nákladov vrátane nákupu pohonných látok.

(6)

Požadované povolenie by sa malo uplatňovať len na osobné motorové vozidlá s maximálnou povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 3 500 kg a najviac ôsmimi sedadlami okrem sedadla vodiča. Akékoľvek použitie osobných motorových vozidiel s maximálnou povolenou hmotnosťou nad 3 500 kg alebo s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla vodiča na iné než podnikateľské účely je zanedbateľné z dôvodu povahy týchto vozidiel alebo druhu podnikania, na aké sa využívajú. Mal by sa poskytnúť aj podrobný zoznam kategórií osobných motorových vozidiel, na ktoré sa dané povolenie nevzťahuje na základe ich osobitného použitia.

(7)

Povolenie by malo byť obmedzené na obdobie do 31. decembra 2017, aby sa dala preskúmať jeho nevyhnutnosť a účinnosť a pomer rozdelenia na podnikateľské a iné než podnikateľské účely, na ktorom sa zakladá.

(8)

V prípade, že by Estónsko zvažovalo potrebu predĺžiť platnosť povolenia na obdobie po roku 2017, malo by Komisii najneskôr 31. marca 2017 predložiť správu zahŕňajúcu preskúmanie uplatňovaného percentuálneho podielu spolu so žiadosťou o predĺženie platnosti.

(9)

Odchýlka bude mať len zanedbateľný účinok na celkovú výšku príjmov z dane vybranej na stupni konečnej spotreby a nebude mať žiadny nepriaznivý vplyv na vlastné zdroje Únie pochádzajúce z DPH,

a)

vozidlá zakúpené na účely opätovného predaja, prenájmu alebo lízingu;

b)

vozidlá používané na spoplatnenú prepravu cestujúcich vrátane taxislužieb;

c)

vozidlá používané na cvičné jazdy v autoškole.

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/50

(1)

V smernici 64/432/EHS sa stanovujú podmienky zdravia zvierat upravujúce obchod s hovädzím dobytkom a ošípanými vo vnútri Únie. Okrem iného sa v nej stanovuje, že hovädzí dobytok a ošípané musí počas prevozu na miesto určenia sprevádzať zdravotné osvedčenie podľa vzoru 1, prípadne vzoru 2, ktoré sú uvedené v prílohe F k danej smernici.

(2)

V súlade s článkom 1 nariadenia Komisie (ES) č. 599/2004 (2) sa rôzne zdravotné certifikáty požadované pri obchode v rámci Únie musia predkladať na základe harmonizovaného vzoru pripojeného k uvedenému nariadeniu.

(3)

So zreteľom na úpravy, ktoré sa majú vykonať v obsahu zdravotných osvedčení uvedených ako vzor 1 a 2 v prílohe F k smernici 64/432/EHS, je potrebné upraviť aj formát uvedených vzorov zdravotných osvedčení.

(4)

Platnosť ustanovení odseku 2 písm. e) a odseku 3 v článku 6 smernice 64/432/EHS sa skončila 31. decembra 2000, a preto by už nemali predstavovať certifikačnú možnosť vo vzore zdravotného osvedčenia uvedeného ako vzor 1 v prílohe F k uvedenej smernici.

(5)

V nariadení Komisie (ES) č. 2075/2005 (3) sa stanovujú pravidlá určovania štatútu chovov, kde sú držané domáce ošípané.

(6)

V nariadení Komisie (EÚ) č. 216/2014 (4), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2075/2005, sa stanovujú požiadavky, ktoré musia spĺňať prevádzkovatelia potravinárskych podnikov na získanie úradného uznania chovov uplatňujúcich kontrolované podmienky ustajnenia a zároveň sa ním udeľuje výnimka z ustanovení o testovaní v čase zabitia pre takéto chovy.

(7)

Vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1114/2014 (5), ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2075/2005, sa objasňuje, aké podmienky sa uplatňujú pri premiestňovaní domácich ošípaných na chov a produkciu z jedného chovu do druhého cez strediská zhromažďovania.

(8)

V záujme toho, aby členské štáty mohli uplatňovať vhodný režim testovania na prítomnosť parazitov rodu Trichinella v čase zabitia a aby sa neohrozil štatút chovu určenia domácich ošípaných určených na chov a produkciu, musia sa informácie o úradnom uznaní chovu pôvodu zvierat, s ktorými sa obchoduje, za chov uplatňujúci kontrolované podmienky ustajnenia, ako sa ustanovuje v článku 8 nariadenia (ES) č. 2075/2005, zahrnúť do vzorového zdravotného osvedčenia pre obchod s ošípanými vo vnútri Únie, ktoré sa uvádza ako vzor 2 v prílohe F k smernici 64/432/EHS.

(9)

Príloha F k smernici 64/432/EHS by sa mala preto zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

15.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 330/61

(1)

V článku 2 ods. 6 písm. d) prílohy III k Dohode o partnerstve AKT – EÚ sa od Výboru veľvyslancov AKT – EÚ vyžaduje monitorovanie celkovej stratégie CDE a dohľad nad prácou výkonnej rady CDE.

(2)

Výkonná rada CDE dohliada na prácu CDE [článok 2 ods. 7 písm. b)], prijíma program a rozpočet CDE [článok 2 ods. 7 písm. c)] a predkladá Výboru veľvyslancov AKT – EÚ pravidelné správy a hodnotenia [článok 2 ods. 7 písm. d)].

(3)

V stanovách a rokovacom poriadku CDE prijatými rozhodnutím Výboru veľvyslancov AKT – ES č. 8/2005 (ďalej len „stanovy CDE“) a v nariadení o rozpočtových pravidlách CDE prijatom rozhodnutím Výboru veľvyslancov AKT – ES č. 5/2004 sa stanovujú záruky vo vzťahu k informovaniu Výboru veľvyslancov AKT – EÚ a dohľadu z jeho strany.

(4)

Rada ministrov AKT – EÚ na svojom 39. zasadnutí, ktoré sa konalo 19. a 20. júna 2014 v Nairobi, v spoločnom vyhlásení schválila, že pristúpi k riadnemu uzatvoreniu CDE, ako aj ku zmene prílohy III k Dohode o partnerstve AKT – EÚ a v tejto súvislosti rozhodla delegovať právomoci na Výbor veľvyslancov AKT – EÚ, aby v tejto veci ďalej konal s cieľom prijať potrebné rozhodnutia.

(5)

Vyššie uvedeným spoločným vyhlásením Rady ministrov AKT – EÚ sa zriadila spoločná pracovná skupina AKT – EÚ (ďalej len „SPS“) s cieľom zabezpečiť uzavretie CDE za čo najlepších podmienok,