30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/1

(1)

V nariadení (EÚ) č. 376/2014 sa vyžaduje, aby sa na úrovni organizácie, členských štátov a na úrovni Únie zaviedli systémy ohlasovania udalostí s cieľom ohlasovať, zhromažďovať, uchovávať, chrániť, vymieňať, šíriť a analyzovať všetky relevantné informácie o bezpečnosti civilného letectva a na základe zhromaždených informácií prijímať príslušné bezpečnostné opatrenia. Okrem toho sa v ňom stanovujú pravidlá, ktorými sa obmedzuje používanie informácií zhromaždených na zlepšenie bezpečnosti letectva a náležite chráni ohlasovateľ a ďalšie osoby uvedené v hláseniach o udalostiach, s cieľom zabezpečiť nepretržitú dostupnosť informácií o bezpečnosti. Nariadenie (EÚ) č. 376/2014 sa uplatňuje na všetky lietadlá vymedzené a pokryté týmto nariadením vrátane lietadiel s posádkou a systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel.

(2)

Podľa prvého pododseku článku 4 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 376/2014 sa od Komisie vyžaduje, aby prijala zoznam s klasifikáciou udalostí, na ktorý sa bude odkazovať v hláseniach o udalostiach v súlade so systémom povinného ohlasovania stanoveným v uvedenom nariadení a ktoré spadajú do kategórií uvedených v článku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia. Druhý zoznam by mal v súlade s druhým pododsekom článku 4 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 376/2014 obsahovať klasifikáciu udalostí vzťahujúcich sa na iné lietadlá než zložité motorové lietadlá. Druhý zoznam sa vo vhodnom prípade prispôsobí osobitostiam uvedenej oblasti letectva.

(3)

Rozdelenie udalostí, ktoré sa majú hlásiť podľa nariadenia (EÚ) č. 376/2014, do kategórií bolo zriadené na to, aby sa identifikácia udalostí, ktoré sa majú hlásiť, umožnila všetkým osobám určeným uvedeným nariadením. V súlade s týmto cieľom by mali byť zoznamy udalostí, ktoré majú uvádzať ohlasovatelia, rozdelené do kategórií podľa príslušnej situácie v súlade s nariadením (EÚ) č. 376/2014.

(4)

Opatrenia uvedené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného článkom 65 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (2),

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/18

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1106/2013 Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz do Únie drôtu z nehrdzavejúcej ocele obsahujúceho v hmotnosti:

ktorý je v súčasnosti zatriedený pod číselné znaky KN 7223 00 19 a 7223 00 99, s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

(2)

Počas prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečného antidumpingového cla, spolupracoval veľký počet vyvážajúcich výrobcov z Indie. Európska komisia (ďalej len „Komisia“) preto vybrala vzorku indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli predmetom prešetrovania.

(3)

Rada uložila individuálne colné sadzby na dovoz príslušného výrobku v rozsahu od 0 % do 12,5 %, ktoré sa uplatňujú na spoločnosti zaradené do vzorky, a vážené priemerné clo vo výške 5 %, ktoré sa uplatňuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky.

(4)

Rada takisto uložila clo vzťahujúce sa na celú krajinu vo výške 12,5 % uplatňované na všetky ostatné spoločnosti, ktoré sa buď neprihlásili, alebo pri prešetrovaní nespolupracovali.

(5)

V článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1106/2013 sa stanovuje, že ak akýkoľvek nový vyvážajúci výrobca z Indie poskytne Komisii dostatočné dôkazy o tom, že:

potom článok 1 ods. 2 uvedeného nariadenia môže byť zmenený tak, že sa novému vyvážajúcemu výrobcovi prizná colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, konkrétne vážené priemerné clo vo výške 5 %.

(6)

Indické spoločnosti Superon Schweisstechnik India Ltd. (ďalej len „prvý žiadateľ“) a Anand ARC Ltd. (ďalej len „druhý žiadateľ“) požiadali, aby im bola priznaná colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky (ďalej len „štatút nového vyvážajúceho výrobcu“).

(7)

Uskutočnilo sa preskúmanie s cieľom určiť, či títo žiadatelia spĺňajú kritériá na priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu stanovené v článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1106/2013.

(8)

Žiadateľom bol zaslaný dotazník, v ktorom boli požiadaní o predloženie dôkazov, že spĺňajú všetky kritériá uvedené v článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1106/2013.

(9)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely stanovenia toho, či žiadatelia spĺňajú všetky tri kritériá potrebné na priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu. Overovania na mieste sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(10)

Prvý žiadateľ poskytol dostatočné dôkazy na preukázanie toho, že spĺňa všetky tri kritériá uvedené v článku 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1106/2013. Prvý žiadateľ bol skutočne schopný preukázať, že:

a preto mu môže byť priznaná colná sadzba, ktorá sa uplatňuje na spolupracujúce spoločnosti, ktoré neboli zaradené do vzorky, t. j. 5 %, v súlade s článkom 2 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1106/2013 a tento žiadateľ by sa mal doplniť do zoznamu indických spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky.

(11)

Druhý žiadateľ však nesplnil prvé kritérium, pretože počas obdobia prešetrovania vyvážal príslušný výrobok do Únie. Preto bola jeho žiadosť o priznanie štatútu nového vyvážajúceho výrobcu zamietnutá.

(12)

Komisia informovala žiadateľov a výrobné odvetvie Únie o uvedených zisteniach a poskytla im možnosť vyjadriť sa. Jeden vyvážajúci výrobca požiadal o retroaktívne uplatňovanie rozhodnutia. Súčasný postup však takúto možnosť neupravuje a tento vyvážajúci výrobca bol preto zodpovedajúcim spôsobom informovaný. Neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(13)

Prvému žiadateľovi je potrebné prideliť nový doplnkový kód TARIC (B997). Výlučne z dôvodov technickej integrácie v sadzobníku TARIC by sa týmto nariadením malo zmeniť vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 861/2013 (3), a to tak, že sa prvému žiadateľovi pridelí ten istý doplnkový kód TARIC (B997).

(14)

Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/49 (4) bolo prijaté bez získania stanoviska výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia. V záujme zabezpečenia právnej istoty a ochrany oprávnených očakávaní by sa preto vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/49 malo zrušiť a jeho obsah by sa mal opätovne prijať s účinnosťou od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/49.

(15)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 základného nariadenia,

a)

doplnkový kód TARIC „B781“ uvedený v tabuľke v článku 1 ods. 2 sa nahrádza slovným spojením „pozri prílohu“;

b)

príloha sa nahrádza prílohou k tomuto nariadeniu.

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/22

(1)

V nariadení (ES) č. 1831/2003 sa stanovuje povoľovanie doplnkových látok určených na používanie vo výžive zvierat, ako aj dôvody a postupy udeľovania takýchto povolení.

(2)

V súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1831/2003 bola predložená žiadosť o nové používanie prípravku Bacillus subtilis (ATCC PTA-6737). K uvedenej žiadosti boli priložené údaje a doklady požadované podľa článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003.

(3)

Žiadosť sa týka povolenia na nové používanie prípravku Bacillus subtilis (ATCC PTA-6737) ako kŕmnej doplnkovej látky pre nosnice a menej významné druhy hydiny na znášku, ktorá má byť zaradená do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“.

(4)

Prípravok Bacillus subtilis (ATCC PTA-6737), ktorý patrí do kategórie doplnkových látok „zootechnické doplnkové látky“, bol na obdobie desiatich rokov ako kŕmna doplnková látka pre kurčatá na výkrm povolený nariadením Komisie (EÚ) č. 107/2010 (2), pre kurčatá chované na znášku, kačice na výkrm, prepelice, bažanty, jarabice, perličky, holuby, husi na výkrm a pštrosy vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 885/2011 (3), pre odstavené prasiatka a pre odstavené prasiatka z čeľade diviakovité iné ako Sus scrofa domesticus vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 306/2013 (4) a pre morky vo výkrme a chovné morky vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 787/2013 (5).

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) dospel v stanovisku z 11. decembra 2014 (6) k záveru, že prípravok Bacillus subtilis (ATCC PTA-6737) nemá za navrhovaných podmienok použitia nežiaduci účinok na zdravie zvierat, zdravie ľudí ani životné prostredie. Zároveň dospel k záveru, že existujú určité dôkazy o tom, že doplnková látka má priaznivé účinky na produkciu vajec u nosníc. Tento záver možno rozšíriť aj na menej významné druhy hydiny na znášku. Úrad nepovažuje osobitné požiadavky na monitorovanie po uvedení na trh za potrebné. Zároveň overil správu o metóde analýzy kŕmnej doplnkovej látky v krmive predloženú referenčným laboratóriom zriadeným nariadením (ES) č. 1831/2003.

(6)

Z posúdenia prípravku Bacillus subtilis (ATCC PTA-6737) vyplýva, že podmienky na udelenie povolenia uvedené v článku 5 nariadenia (ES) č. 1831/2003 sú splnené. Používanie uvedeného prípravku by sa preto malo povoliť podľa prílohy k tomuto nariadeniu.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/25

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/27

(1)

Nariadením Komisie (ES) č. 431/2008 (2) sa otvorila ročná colná kvóta na dovoz výrobkov zo sektora hovädzieho mäsa.

(2)

Množstvá, na ktoré sa vzťahujú žiadosti o dovozné práva podané na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016, sú vyššie ako dostupné množstvá. Malo by sa teda určiť, v akom rozsahu sa môžu dovozné práva udeliť, a to stanovením alokačného koeficientu, ktorý sa má uplatniť na požadované množstvá a ktorý sa vypočíta v súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (3) v spojení s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(3)

S cieľom zaistiť účinnosť opatrenia by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť v deň jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/29

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestňovaním alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Únia prijala nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (2) („nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestňovania alebo zadržiavania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni ustanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda aj tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980, okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi sa môže považovať za najlepšie riešenie citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

Haagsky dohovor z roku 1980 stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a takými zmluvnými štátmi, ktoré vyjadrili svoj súhlas s týmto pristúpením.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia k nemu preto nemôže pristúpiť, a ani uložiť vyjadrenie súhlasu s pristupujúcim štátom.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 patria vyjadrenia súhlasu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Andorra uložila svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 6. apríla 2011. Uvedený dohovor nadobudol v Andorre platnosť 1. júla 2011.

(11)

Viacero členských štátov už s pristúpením Andorry k Haagskemu dohovoru z roku 1980 súhlasilo. Posúdenie situácie v Andorre viedlo k záveru, že tie členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Andorry neakceptovali, sú v pozícii, aby v záujme Únie s pristúpením Andorry podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980 súhlasili.

(12)

Preto by sa členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Andorry neakceptovali, mali oprávniť, aby záujme Únie uložili vyjadrenie svojho súhlasu s pristúpením Andorry v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí. Belgické kráľovstvo, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Slovenská republika a Fínska republika, ktoré už súhlasili s pristúpením Andorry k Haagskemu dohovoru z roku 1980, by nemali uložiť nové vyjadrenia súhlasu, keďže existujúce vyjadrenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003 a sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu (č. 22) o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/32

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestňovaním alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Únia prijala nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (2) („nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestňovania alebo zadržiavania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni ustanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda aj tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru, okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi sa môže považovať za najlepšie riešenie citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

Haagsky dohovor z roku 1980 stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyjadrili svoj súhlas s týmto pristúpením.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia k nemu preto nemôže pristúpiť, a ani uložiť vyjadrenie súhlasu s pristupujúcim štátom.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 patria vyjadrenia súhlasu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Singapur uložil svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 28. decembra 2010. Uvedený dohovor nadobudol v Singapure platnosť 1. marca 2011.

(11)

Viacero členských štátov už s pristúpením Singapuru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 súhlasilo. Posúdenie situácie v Singapure viedlo k záveru, že tie členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Singapuru neakceptovali, sú v pozícii, aby v záujme Únie s pristúpením Singapuru podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980 súhlasili.

(12)

Preto by sa členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Singapuru neakceptovali, mali oprávniť, aby záujme Únie uložili vyjadrenie svojho súhlasu s pristúpením Singapuru v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí. Belgické kráľovstvo, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maltská republika, Slovenská republika a Švédske kráľovstvo, ktoré už súhlasili s pristúpením Singapuru k Haagskemu dohovoru z roku 1980, by nemali uložiť nové vyjadrenia súhlasu, keďže existujúce vyjadrenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003 a sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/35

(1)

Na základe odporúčania Komisie sa rozhodnutím 2013/319/EÚ (1) Rada rozhodla, že na Malte existuje nadmerný deficit. Rada poukázala na to, že celkový deficit verejných financií na Malte dosiahol v roku 2012 úroveň 3,3 % HDP, a prekročil tak referenčnú hodnotu 3 % HDP stanovenú v zmluve, zatiaľ čo hrubý dlh verejných financií bol vyšší ako referenčná hodnota 60 % HDP stanovená v zmluve. Rad tiež zaznamenla, že Malta nedosiahla dostatočný pokrok smerom k splneniu referenčnej hodnoty pre zníženie dlhu, a preto nesplnila požiadavky na prechodné obdobie (2) po náprave svojho nadmerného deficitu v roku 2012 (3).

(2)

V súlade s článkom 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 Rada na základe odporúčania Komisie poslala 21. júna 2013 Malte odporúčanie, aby najneskôr do roku 2014 odstránila nadmerný deficit. Odporúčanie bolo zverejnené.

(3)

V súlade s článkom 4 Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, Komisia poskytuje údaje na účely uplatňovania tohto postupu. Ako súčasť uplatňovania uvedeného protokolu majú členské štáty v súlade s článkom 3 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 (4), oznamovať údaje o deficite verejných financií a verejnom dlhu, ako aj o iných súvisiacich ukazovateľoch dvakrát ročne, a to pred 1. aprílom a pred 1. októbrom.

(4)

Rada má prijať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu na základe oznámených údajov. Okrem toho sa rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu majú zrušiť len vtedy, keďKomisia vo svojich prognózach uvádza, že deficit v predpovedanom období neprekročí hranicu 3 % HDP (5) a pomer dlhu spĺňa podmienku referenčnej hodnoty dlhu zameranú na budúci vývoj.

(5)

Na základe údajov, ktoré poskytla Komisia (Eurostat) v súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 479/2009 v nadväznosti na oznámenie Malty z apríla 2015 a na základe programu stability na rok 2015 a prognózy útvarov Komisie z jari 2015 možno prijať tieto závery:

(6)

Malta od roku 2015, ktorý je rokom nasledujúcim po náprave nadmerného deficitu, podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu a mala by primeraným tempom postupovať smerom k svojmu strednodobému rozpočtovému cieľu, a to vrátane dodržiavania referenčnej hodnoty pre výdavky a dodržiavania dlhového kritéria v súlade s článkom 2 ods. 1a nariadenia (ES) č.1467/97. V tejto súvislosti sa zdá, že existuje riziko určitej odchýlky od požadovanej úpravy vo výške 0,6 % HDP smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v rokoch 2015 a 2016. V roku 2015 sa zlepšenie štrukturálneho salda odhaduje na 0,1 % HDP, čo znamená zaostávanie za požiadavkami. Zatiaľ čo úprava plánovaná na rok 2016 je v súlade s požiadavkou, existuje riziko určitej odchýlky v rokoch 2015 a 2016 posudzovaných spoločne. Preto budú v rokoch 2015 a 2016 potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

V súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ sa má rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu zrušiť, ak sa podľa názoru Rady v príslušnom členskom štáte napravil nadmerný deficit.

(8)

Podľa názoru Rady došlo na Malte k náprave nadmerného deficitu, a preto by sa malo rozhodnutie 2013/319/EÚ zrušiť,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/37

(1)

Rada formou rozhodnutia Rady 2009/589/ES (1) na základe odporúčania Komisie 7. júla 2009 v súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES) rozhodla, že v Poľsku existuje nadmerný deficit.

(2)

Rada v ten istý deň v súlade s článkom 104 ods. 7 ZES a článkom 3 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (2) na základe odporúčania Komisie vydala odporúčanie Poľsku, aby odstránilo nadmerný deficit najneskôr do konca roku 2012.

(3)

Rada dospela 21. júna 2013 k záveru, že Poľsko prijalo účinné opatrenia, ale po prijatí pôvodného odporúčania sa vyskytli neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti so zásadnými dôsledkami na verejné financie. Rada preto na základe odporúčania Komisie dospela k záveru, že boli splnené podmienky stanovené v článku 3 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1467/97 a prijala nové odporúčanie Poľsku podľa článku 126 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby do roka 2014 odstránilo nadmerný deficit (3).

(4)

Rada 10. decembra 2013 na základe článku 126 ods. 8 ZFEÚ rozhodla, že Poľsko neprijalo účinné opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady z 21. júna 2013 na vykonanie nápravy svojho nadmerného deficitu do roku 2014 (4) a prijala nové odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, v ktorom odporučila Poľsku ukončiť situáciu nadmerného deficitu do roku 2015 (5). V uvedenom odporúčaní Rady odporúčila Poľsku dosiahnuť celkový deficit vo výške 4,8 % HDP v roku 2013, 3,9 % HDP v roku 2014 a 2,8 % HDP v roku 2015 (bez vplyvu presunu aktív z druhého piliera dôchodkového systému). Na základe makroekonomickej prognózy, z ktorej vychádzalo odporúčanie Rady, zodpovedalo zlepšovanie deficitu zlepšovanie štrukturálneho salda o 1 % HDP v roku 2014 a 1,2 % HDP v roku 2015. Poľsko takisto dostalo odporúčanie dôsledne vykonať opatrenia, ktoré už oznámilo a prijalo, a doplniť ich o dodatočné opatrenia na dosiahnutie udržateľnej nápravy nadmerného deficitu do roku 2015. Poľsku bola na predloženie správy o prijatých opatreniach na dosiahnutie súladu s týmto odporúčaním stanovená lehota do 15. apríla 2014.

(5)

Komisia dospela 2. júna 2014 k záveru, že v danom okamihu neboli potrebné v rámci postupu pri nadmernom deficite žiadne ďalšie kroky.

(6)

V súlade s článkom 4 Protokolu (č. 12) o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, Komisia poskytuje údaje na účely uplatňovania tohto postupu. Ako súčasť uplatňovania uvedeného protokolu majú členské štáty oznamovať údaje o deficite verejných financií a verejnom dlhu, ako aj o iných súvisiacich ukazovateľoch dvakrát ročne, a to pred 1. aprílom a pred 1. októbrom, v súlade s článkom 3 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 (6).

(7)

Rada má prijať rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o existencii nadmerného deficitu na základe oznámených údajov. Okrem toho by sa rozhodnutie o existencii nadmerného deficitu malo zrušiť len vtedy, keď Komisia vo svojich predpovediach uvedie, že deficit nepresiahne hranicu 3 % HDP za obdobie, na ktoré sa predpoveď vzťahuje (7) a pomer dlhu spĺňa výhľadový prvok referenčnej výšky dlhu.

(8)

Okrem toho by sa v súlade s Paktom stability a rastu mali riadne zohľadniť systémové dôchodkové reformy, ktorými sa zavádza viacpilierový systém zahŕňajúci povinný, plne kapitalizačný pilier.

(9)

Na základe údajov, ktoré poskytla Komisia (Eurostat) v súlade s článkom 14 nariadenia (ES) č. 479/2009 v nadväznosti na oznámenie Poľska v apríli 2015 a na základe konvergenčného programu na rok 2015 a prognózy Komisie z jari 2015 možno prijať tieto závery:

(10)

Od roku 2015, čo je rok nasledujúci po náprave nadmerného deficitu, sa Poľsko nachádza v preventívnej časti Paktu stability a rastu, pričom by malo primeraným tempom dosiahnuť pokrok smerom k strednodobému rozpočtovému cieľu, a to pri dodržaní referenčnej hodnoty pre výdavky. V prognóze Komisie z jari 2015 sa predpokladá, že v rokoch 2015 a 2016 sa štrukturálne saldo zlepší o 0,2 % HDP, na základe predpokladu nezmenenej politiky. Na základe celkového posúdenia sa predpokladá, že Poľsko dodrží požadovanú úpravu smerom k dosiahnutiu strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2015 založenú na čistom raste výdavkov pod referenčnou hodnotou, i keď existuje riziko určitej odchýlky od požadovanej úpravy v roku 2016, keďže štrukturálna úprava nespĺňa požiadavku v roku 2016, takže v danom roku budú potrebné ďalšie opatrenia.

(11)

V súlade s článkom 126 ods. 12 ZFEÚ sa má rozhodnutie Rady o existencii nadmerného deficitu zrušiť, ak sa podľa názoru Rady v príslušnom členskom štáte napravil nadmerný deficit.

(12)

Podľa názoru Rady došlo v Poľsku k náprave nadmerného deficitu, a preto by sa malo rozhodnutie 2009/589/ES zrušiť.

(13)

Rada pripomína, že systémová dôchodková reforma z roku 1999 nahradila verejný dôchodkový systém so stanovenými dávkami trojpilierovým systémom založeným na stanovených príspevkoch. Hlavným cieľom reformy bolo zlepšenie udržateľnosti poľského dôchodkového systému, najmä vzhľadom na veľmi náročnú demografickú prognózu, ktorej Poľsko čelí. Zvrátenie systémovej reformy na konci roku 2013 spôsobilo, že znovu stúpla úloha prvého, verejného piliera, ktorý na rozdiel od druhého piliera nie je plne kapitalizačný, ale formálny systém so stanovenými príspevkami. Aj keď zvrátenie systémovej reformy z roku 1999 prinieslo krátkodobé rozpočtové úľavy, nezlepšuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií, keďže krátkodobé prínosy pochádzajúce z vyšších sociálnych príspevkov a nižšie úrokové platby budú vyvážené vyššími budúcimi dôchodkovými platbami z verejného dôchodkového piliera. Celkovo prináša zvrátenie systémovej dôchodkovej reformy z roku 1999 určité riziká pre poľské verejné financie z dlhodobého hľadiska,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/40

(1)

Vyslanie expertov môže byť pre Generálny sekretariát Rady (ďalej len „GSR“) užitočné pri plnení jeho poslania, ktorým je pomáhať Európskej rade a Rade podľa článku 235 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článku 240 ods. 2 ZFEÚ tým, že GSR umožní zužitkovať vysoký stupeň vedomostí a odborných skúseností týchto expertov najmä v oblastiach, v ktorých takéto odborné znalosti nie sú bežne dostupné v rámci GSR.

(2)

Výmena skúseností a odborných znalostí v oblasti európskych politík by sa mala podporovať dočasným prideľovaním expertov z verejných sektorov členských štátov (vyslaní národní experti) alebo verejných medzivládnych organizácií (ďalej len „MVO“).

(3)

Počíta sa s tým, že vyslaní národní experti počas svojho vyslania na GSR získajú znalosti, ktoré im pomôžu pri plnení ich úloh v rámci budúcich predsedníctiev Rady.

(4)

Práva a povinnosti expertov by mali zabezpečiť, aby svoje úlohy vykonávali výlučne v záujme GSR.

(5)

Vzhľadom na dočasnú povahu svojej práce a svoje osobité postavenie by experti nemali v mene GSR preberať zodpovednosť za výkon jeho verejnoprávnych výsad, ako sa ustanovuje v zmluvách, ak sa v tomto rozhodnutí neustanovuje inak.

(6)

Mali by sa ustanoviť podmienky zamestnávania expertov, ktoré by sa mali uplatňovať bez ohľadu na pôvod rozpočtových prostriedkov, z ktorých sa majú hradiť výdavky.

(7)

Keďže pravidlami ustanovenými týmto rozhodnutím by sa mali nahradiť pravidlá ustanovené v rozhodnutí Rady 2007/829/ES (1), uvedené rozhodnutie by sa malo zrušiť bez toho, aby bola dotknutá kontinuita jeho uplatňovania na všetky vyslania prebiehajúce v okamihu nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

(8)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 (2) sa zmenil Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), a najmä pracovné podmienky, dovolenky, ako aj výpočet príspevkov vymedzených v jeho prílohe VII,

a)

národnými expertmi vyslanými:

Vyslaní národní experti môžu byť vyslaní na vyslanie bez príspevku;

b)

expertmi, ktorých bez príspevku vyslala verejná medzivládna organizácia (ďalej len „MVO“) (s výnimkou orgánov Únie v zmysle článku 1a ods. 2 služobného poriadku), v prípade, že sa vyžaduje prenos osobitných alebo odborných znalostí.

1.

pracovať pre svojho zamestnávateľa na trvalom alebo zmluvnom základe najmenej 12 mesiacov pred svojím vyslaním;

2.

zostať zamestnancami svojho zamestnávateľa počas celého obdobia vyslania;

3.

mať aspoň trojročnú prax na plný pracovný úväzok v oblasti administratívnej, vedeckej, technickej, poradenskej či dozornej činnosti relevantnej na plnenie povinností, ktorú sú im pridelené. Pred vyslaním zamestnávateľ predloží GSR potvrdenie o tom, že expert bol jeho zamestnancom počas predošlých 12 mesiacov;

4.

byť štátnymi príslušníkmi členského štátu.

Odchylne od prvého pododseku tohto odseku môžu byť experti, ktorí sú štátnymi príslušníkmi iného ako členského štátu, vyslaní z MVO; v takýchto výnimočných prípadoch GSR zabezpečí, aby nenastal konflikt záujmov a aby sa dodržala nezávislosť a súlad politík a činností GSR;

5.

dôkladne ovládať jeden z úradných jazykov Únie a mať dostatočné znalosti z druhého jazyka na vykonávanie svojich úloh.

a)

expert naďalej spĺňa podmienky vyslania uvedené v článku 2;

b)

od skončenia predchádzajúceho času vyslania vrátane všetkých obnovení a predĺžení alebo akejkoľvek následnej pracovnej zmluvy s GSR uplynulo aspoň šesť rokov.

Týmto ustanovením sa GSR nebráni, aby po menej ako šiestich rokoch po skončení predchádzajúceho času vyslania akceptoval vyslanie experta, ktorého predchádzajúce vyslanie vrátane všetkých obnovení a predĺžení trvalo menej ako šesť rokov, v takom prípade však nové vyslanie nepresiahne zvyšný čas šesťročného obdobia jeho vyslania.

1.

vypláca expertovi mzdu;

2.

je zodpovedný za všetky expertove sociálne práva, najmä práva týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, poistenia a dôchodku, a

3.

s výhradou článku 10 ods. 2 písm. d) zachováva expertov administratívny štatút stáleho úradníka alebo zmluvného zamestnanca a informuje Generálne riaditeľstvo pre administratívu GSR o všetkých zmenách v administratívnom štatúte experta ako stáleho úradníka alebo zmluvného zamestnanca.

a)

v záujme útvaru GSR, na ktorý je expert vyslaný, a

b)

s prihliadnutím na odbornosť experta.

a)

vtedy, ak sprevádza úradníka GSR alebo iného zamestnanca, alebo

b)

ako pozorovateľ alebo výlučne na informačné účely, ak sa zúčastňuje sám.

a)

vykonáva úlohy, ktoré sú mu pridelené, a inak koná výlučne v záujme Európskej rady a Rady.

Predovšetkým pri vykonávaní svojich úloh neprijíma žiadne pokyny od svojho zamestnávateľa, od žiadnej vlády ani žiadnej inej osoby, súkromnej spoločnosti alebo verejného orgánu ani pre nich nevykonáva žiadnu činnosť;

b)

expert sa zdrží akéhokoľvek konania, najmä verejného vyjadrovania názoru, ktoré môže mať vplyv na jeho funkciu v rámci GSR;

c)

každý expert informuje svojho nadriadeného, ak sa v rámci výkonu jeho úloh očakáva, že rozhodne o priebehu alebo výsledku záležitostí, v ktorých má expert osobný záujem, ktorý by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť;

d)

expert neuverejní ani nenechá sám ani spoločne s inými osobami uverejniť žiadny text, ktorý sa týka činnosti Únie, bez povolenia v súlade s platnými pravidlami a podmienkami GSR. Povolenie sa zamietne len v prípade, ak je pravdepodobné, že predpokladané uverejnenie by mohlo ohroziť záujmy Únie;

e)

všetky práva, ktoré vyplynú z práce experta pri vykonávaní jeho úloh, sú vlastníctvom GSR;

f)

expert sa zdržiava v mieste vyslania alebo v takej vzdialenosti od tohto miesta, ktorá nie je väčšia ako vzdialenosť, ktorá umožňuje riadny výkon pridelených úloh;

g)

expert pomáha a radí nadriadenému, ku ktorému je pridelený, pričom voči svojmu nadriadenému nesie zodpovednosť za vykonávanie úloh, ktoré mu boli zverené.

a)

možnej nezákonnej činnosti vrátane podvodu alebo korupcie narúšajúcich záujmy Únie alebo

b)

správania súvisiaceho s výkonom služobných povinností, ktoré by mohlo predstavovať závažné neplnenie povinností úradníkov Únie alebo expertov.

a)

sa nevyplácajú príspevky uvedené v článku 19;

b)

výdavky uvedené v článku 20 sa nahrádzajú len v prípade, že sa vyslanie pozastavuje na žiadosť GSR.

a)

zo strany zamestnávateľa, ak si to vyžadujú podstatné záujmy zamestnávateľa;

b)

vzájomnou dohodou medzi GSR a zamestnávateľom, ak o to obidve strany požiadal expert v prípade, že si to vyžadujú jeho dôležité osobné alebo pracovné záujmy;

c)

zo strany GSR, ak si expert nesplnil povinnosti stanovené v tomto rozhodnutí. Expertovi sa predtým umožní predložiť pripomienky;

d)

zo strany GSR v prípade ukončenia alebo zmeny expertovho administratívneho štatútu stáleho úradníka alebo zmluvného zamestnanca zamestnávateľa. Expertovi sa predtým umožní predložiť pripomienky.

a)

miesto náboru je miesto, kde vyslaný národný expert vykonával úlohy pre svojho zamestnávateľa pred svojím vyslaním;

b)

miesto vyslania je Brusel;

c)

miesto návratu je miesto, kde bude vyslaný národný expert vykonávať svoju hlavnú činnosť po skončení vyslania.

a)

štátnu príslušnosť expertov vyslaných z MVO, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 4 druhom pododseku;

b)

akékoľvek výnimky z výberového konania v súlade s článkom 3 ods. 4;

c)

pridelenie všetkých expertov;

d)

akékoľvek pozastavenie a predčasné ukončenie vyslania expertov ustanovené v článkoch 9 a 10;

e)

každoročnú úpravu príspevkov vyslaných národných expertov v súlade s článkom 19.

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/53

(1)

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/88/EÚ (2) bolo prijaté na základe veľkého množstva oznámení v systéme rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF) z dôvodu prítomnosti rôznych kmeňov salmonely vrátane salmonella typhimurium, ktoré boli zistené v potravinách. Uvedený kmeň je druhým najčastejšie oznamovaným sérotypom u ľudí a v prípade potravín z Bangladéša, ktoré obsahujú betelové listy [piepor betelový, Piper betle, bežne známy ako „list paan“ (Paan leaf) alebo „betelové sústo“ (Betel quid)] alebo z nich pozostávajú, bola zistená jeho vysoká prevalencia. Od roku 2011 oznámilo Spojené kráľovstvo niekoľko ohnísk otravy salmonelou, ktorej zdrojom boli betelové listy. Okrem toho je pravdepodobné, že mnohé prípady v Únii neboli oznámené.

(2)

Preto sa vykonávacím rozhodnutím 2014/88/EÚ zakazuje do 31. júla 2014 dovážať do Únie potraviny z Bangladéša, ktoré obsahujú betelové listy alebo z nich pozostávajú.

(3)

Vykonávacím rozhodnutím 2014/510/EÚ (3) sa predĺžilo obdobie uplatňovania vykonávacieho rozhodnutia 2014/88/EÚ do 30. júna 2015.

(4)

Akčný plán, ktorý Bangladéš predložil v máji 2015, je neúplný a neexistujú záruky, že sa bude účinne uplatňovať a presadzovať. Naďalej platí zákaz vývozu betelových listov zavedený v máji 2013, ktorý si Bangladéš stanovil sám. Neukázal sa však ako plne účinný a od jeho prijatia bolo v systéme RASFF oznámených 25 prípadov pokusu o dovoz betelových listov do Únie. Preto nemožno skonštatovať, že záruky, ktoré poskytol Bangladéš, sú dostatočné na to, aby sa vyriešila situácia, v ktorej je vážne ohrozené ľudské zdravie. Z tohto dôvodu by mali zostať v platnosti mimoriadne opatrenia stanovené vo vykonávacom rozhodnutí 2014/88/EÚ.

(5)

Obdobie uplatňovania vykonávacieho rozhodnutia 2014/88/EÚ by sa preto malo znovu predĺžiť.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

30.6.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 163/55

(1)

Podľa článku 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa členské štáty majú vyhýbať nadmernému deficitu verejných financií.

(2)

Podľa bodu 4 Protokolu (č. 15) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa povinnosť vyhýbať sa nadmernému deficitu verejných financií v zmysle článku 126 ods. 1 ZFEÚ nevzťahuje na Spojené kráľovstvo, kým neprijme euro. V bode 5 uvedeného protokolu sa stanovuje, že Spojené kráľovstvo sa má snažiť predchádzať nadmernému deficitu verejných financií.

(3)

Pakt stability a rastu vychádza z cieľa zdravých verejných financií, ktoré sú prostriedkom na posilňovanie podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast smerujúci k vytváraniu pracovných miest.

(4)

V súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES) Rada 8. júla 2008 rozhodla, že v Spojenom kráľovstve existuje nadmerný deficit a v súlade s článkom 104 ods. 7 ZES a článkom 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 (1) vydala odporúčanie na nápravu nadmerného deficitu najneskôr do rozpočtového roka 2009 – 2010 (2).

(5)

V súlade s článkom 104 ods. 8 ZES Rada 27. apríla 2009 rozhodla, že Spojené kráľovstvo neprijalo opatrenia v reakcii na odporúčanie Rady z 8. júla 2008 (3). Rada 2. decembra 2009 vydala revidované odporúčanie podľa článku 126 ods. 7 ZFEÚ, v ktorom odporučila, aby Spojené kráľovstvo odstránilo nadmerný deficit do obdobia 2014 – 2015. Komisia 6. júla 2010 dospela k záveru, že na základe prognózy Komisie z jari 2010 Spojené kráľovstvo prijalo účinné opatrenia v súlade s odporúčaním Rady z 2. decembra 2009 a vyjadrila presvedčenie, že v rámci postupu pri nadmernom deficite preto neboli potrebné žiadne ďalšie kroky.

(6)

Rada 19. júna 2015 v súlade s článkom 126 ods. 8 ZFEÚ konštatovala, že Spojené kráľovstvo neprijalo účinné opatrenia v období 2010 – 2011 až 2014 – 2015 v reakcii na odporúčanie Rady z 2. decembra 2009.

(7)

V súlade s článkom 126 ods. 7 ZFEÚ a článkom 3 nariadenia (ES) č. 1467/97 sa od Rady požaduje, aby príslušnému členskému štátu predložila odporúčania s cieľom odstrániť nadmerný deficit v stanovenej lehote. V odporúčaní sa má stanoviť maximálna lehota šesť mesiacov na to, aby dotknutý členský štát prijal účinné opatrenia na nápravu nadmerného deficitu. V odporúčaní týkajúcom sa nápravy nadmerného deficitu Rada má navyše požadovať dosiahnutie ročných rozpočtových cieľov, ktoré sú na základe prognózy, z ktorej vychádza odporúčanie, v súlade s minimálnym ročným zlepšením štrukturálneho salda, t. j. salda očisteného od cyklických vplyvov bez jednorazových a iných dočasných opatrení, vo výške referenčnej hodnoty na úrovni najmenej 0,5 % HDP.

(8)

Po tom, ako v období 2014 – 2015 došlo k rastu HDP vo výške 2,8 % sa v aktualizovanej prognóze Komisie z jari 2015 (4) predpokladá rast reálneho HDP vo výške 2,4 % v období 2015 – 2016 a vo výške 2,1 % v období 2016 – 2017 (5). Hlavné príspevky rastu v oboch obdobiach vyplývajú z domáceho dopytu. Keďže tempo rastu nominálnej mzdy sa zrýchľuje a inflácia zostáva nízka, očakáva sa, že sa počas prognózovaného obdobia postupne zvýši súkromná spotreba. Inflácia od svojho vrcholu na úrovni 5,2 % v septembri 2011 prudko klesá a v prvom štvrťroku 2015 sa dostala na úroveň 0,1 %. Očakáva sa, že sa v poslednom štvrťroku roku 2015 zvýši na 1,1 % s ročným odhadom 0,4 %, a v roku 2016 ďalej na 1,6 %. Investície by mali podľa prognózy od roku 2014 mierne klesať, ale vzhľadom na priaznivé úverové podmienky, dobré zisky spoločností a silný dopyt by mali zostať pomerne silné. V súvislosti s vonkajším sektorom sa očakáva, že bude aj naďalej prispievať k rastu negatívne, ale v menšej miere, keďže vyhliadky pre eurozónu, najväčšieho obchodného partnera Spojeného kráľovstva, sa zlepšujú. Zamestnanosť je vysoká a očakáva sa, že miera nezamestnanosti poklesne v roku 2015 na 5,4 % a v roku 2016 ďalej na 5,3 %.

(9)

Deficit verejných financií sa znížil zo svojho vrcholu na úrovni 10,9 % HDP v období 2009 – 2010 na 5,2 % HDP v období 2014 – 2015. Štrukturálne saldo sa za rovnaké obdobie znížilo z úrovne 8,0 % HDP na 4,7 % HDP. Priemerné ročné zlepšenie štrukturálneho úsilia predstavovalo v období od 2010 – 2011 do obdobia 2014 – 2015 úroveň 0,7 %. Po úprave o vplyv revízií potenciálneho rastu produkcie medzi aktuálnou prognózou a prognózou, z ktorej vychádzalo odporúčanie Rady z 2. decembra 2009, ako aj o vplyv vývoja príjmov v porovnaní so štandardnou elasticitou pri raste HDP, sa výška priemerného ročného upraveného štrukturálneho úsilia v tomto období odhaduje na 1,1 % HDP. Prevažná väčšina opatrení pre konsolidačný plán bola stanovená v núdzovom rozpočte v júni 2010 vo výške 2,5 % HDP počas obdobia 2010 – 2011 až 2014 – 2015. Niečo viac ako jedna štvrtina z nich boli daňové opatrenia, pri zvyšných troch štvrtinách išlo o zníženia výdavkov. Zostávajúca fiškálna konsolidácia, približne 1 % HDP, sa vykonávala do novembra 2014 prostredníctvom dvoch fiškálnych oznámení pred rozpočtom z júna 2010 a pred následnými rozpočtami a jesennými vyhláseniami (Autumn Statements). Medzi bežnými a kapitálovými výdavkami došlo k určitým presunom a obdobie konsolidácie sa predĺžilo do obdobia 2018 – 2019.

(10)

Hrubý verejný dlh sa zvýšil z 42,7 % HDP v období 2007 – 2008 na 88,4 % v období 2014 – 2015, pričom počnúc obdobím 2009 – 2010 neustále presahoval referenčnú hodnotu stanovenú v zmluve. K nárastu tohto dlhu prispela aj dynamika primárneho deficitu a intervencie vo finančnom sektore, v rámci ktorých došlo k znárodneniu dvoch bánk. Na základe prognózy Komisie z jari 2015 sa očakáva, že pomer dlhu k HDP sa ďalej mierne zvýši. Zároveň by však podsúvahové položky súvisiace s intervenciami vo finančnom sektore mohli mať pozitívny účinok na budúci vývoj dlhu.

(11)

Celkový deficit v období 2014 – 2015 dosiahol 5,2 % HDP, čo znamená, že Spojené kráľovstvo nenapravilo nadmerný deficit v rámci lehoty stanovenej v odporúčaní Rady z 2. decembra 2009. Príčinou boli nedostatočné opatrenia, ako aj omnoho nepriaznivejšia východisková pozícia pre rast, keď sa v období 2008 – 2009 na základe revízií upravil rast HDP o jeden percentuálny bod smerom dole na – 2,3 %. Revidované odporúčanie pre Spojené kráľovstvo na základe článku 126 ods. 7 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje nová lehota na nápravu nadmerného deficitu, je odôvodnené a v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu.

(12)

V situácii, v ktorej panuje neistota, pokiaľ ide o vývoj hospodárstva a rozpočtu, by sa rozpočtový cieľ odporúčaný na posledný rok obdobia nápravy mal stanoviť mierne pod referenčnou hodnotou stanovenou v zmluve, aby sa zaručilo dosiahnutie účinnej a trvalej nápravy v požadovanej lehote.

(13)

Ak by sa Spojenému kráľovstvu poskytol jeden rok navyše, čo je podľa nariadenia (ES) č. 1467/97 všeobecným pravidlom, bolo by to v prípade tejto krajiny priveľmi náročné, keďže by si to vyžadovalo úpravu celkového deficitu vo výške 2,2 % HDP. Takáto úprava v období 2015 – 2016 by mohla značne ovplyvniť nedávne oživenie rastu reálnych miezd a mať tak nepriaznivé dôsledky pre rast. Vyžadovala by si tiež zavedenie dodatočných opatrení počas veľmi krátkeho časového obdobia. Na základe aktualizovanej prognózy Komisie z jari 2015 by takáto úprava mala značne negatívny vplyv na hospodársky rast. Z tohto dôvodu sa zdá vhodné predĺžiť Spojenému kráľovstvu lehotu na odstránenie nadmerného deficitu o dva roky.

(14)

Poskytnutie ďalších dvoch rokov na nápravu nadmerného deficitu by znamenalo stanovenie priebežných cieľov celkového deficitu na úroveň 4,1 % HDP na obdobie 2015 – 2016 a úroveň 2,7 % HDP na obdobie 2016 – 2017. Zodpovedajúce zlepšenie štrukturálneho rozpočtového salda vyplývajúce z týchto cieľov je v príslušných obdobiach 0,5 % HDP a 1,1 % HDP. Základným scenárom v aktualizovanej prognóze Komisie z jari 2015 v ktorej sú zahrnuté už skôr ohlásené diskrečné opatrenia na úrovni 1,4 % HDP v obdobiach 2015 – 2016 a 2016 – 2017, z ktorých asi tri štvrtiny predstavuje zníženie výdavkov. Tento postup úprav poskytuje dostatočnú bezpečnostnú rezervu vo vzťahu k referenčnej hodnote deficitu vo výške 3 % HDP a považuje sa za najmenej škodlivý pre rast, pričom zároveň umožňuje dodržať minimálne požadované ročné štrukturálne zlepšenie vo výške 0,5 % HDP. Na dosiahnutie týchto cieľov musí Spojené kráľovstvo v plnej miere a včas implementovať opatrenia ohlásené v jednotlivých rozpočtoch až po rozpočet na rok 2015 vrátane, pričom akékoľvek úpravy súvisiace s aktuálnymi plánmi musia byť rozpočtovo neutrálne. V takom prípade nebudú potrebné žiadne ďalšie opatrenia nad rámec tých, ktoré už boli ohlásené,

1.

Spojené kráľovstvo by malo odstrániť súčasný nadmerný deficit najneskôr do obdobia 2016 – 2017.

2.

Spojené kráľovstvo by malo dosiahnuť celkový deficit vo výške 4,1 % HDP v období 2015 – 2016 a 2,7 % HDP v období 2016 – 2017, čo by podľa aktualizovanej prognózy Komisie z jari 2015 malo zodpovedať zlepšeniu štrukturálneho salda na úrovni 0,5 % HDP v období 2015 – 2016 a 1,1 % HDP v období 2016 – 2017.

3.

Spojené kráľovstvo by malo v plnej miere vykonať konsolidačné opatrenia zahrnuté vo všetkých rozpočtoch a jesenných vyhláseniach až po rozpočet na rok 2015 vrátane, aby naplnilo odporúčané štrukturálne úsilie, pričom akékoľvek úpravy súvisiace s aktuálnymi plánmi musia byť rozpočtovo neutrálne. Spojené kráľovstvo by malo zníženia výdavkov podrobnejšie uviesť v nadchádzajúcom preskúmaní výdavkov. Tieto zníženia výdavkov sú potrebné na to, aby sa zaistila náprava nadmerného deficitu do obdobia 2016 – 2017.

4.

Ak sa hospodárske, finančné alebo rozpočtové podmienky budú vyvíjať lepšie, než sa v súčasnosti očakáva, Spojené kráľovstvo by malo v obdobiach 2015 – 2016 a 2016 – 2017 znižovanie celkového deficitu urýchliť. Opatrenia rozpočtovej konsolidácie by mali zabezpečiť trvalé zlepšenie štrukturálneho salda verejných financií spôsobom, ktorý podporuje rast. Malo by sa najmä predísť ďalšiemu znižovaniu kapitálových výdavkov.

5.

Rada stanovuje Spojenému kráľovstvu lehotu do 15. októbra 2015, aby: i) prijalo účinné opatrenia a aby ii) v súlade s článkom 3 ods. 4a nariadenia (ES) č. 1467/97 predložilo podrobnú správu o konsolidačnej stratégii, ktorú plánuje v záujme dosiahnutia týchto cieľov.