24.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 341/1

(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (3) sa ustanovilo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Uvedené nariadenie sa uplatňuje na popreté a nepopreté cezhraničné občianskoprávne a obchodné pohľadávky v hodnote nepresahujúcej 2 000 EUR. Nariadením sa takisto zabezpečuje, že rozsudky vydané v rámci takéhoto konania sú vykonateľné bez akéhokoľvek sprostredkovacieho konania a najmä bez potreby vydania vyhlásenia o vykonateľnosti v členskom štáte, v ktorom sa rozsudok vykonáva (zrušenie doložky vykonateľnosti). Celkovým cieľom nariadenia (ES) č. 861/2007 je zlepšiť prístup spotrebiteľov a podnikov k spravodlivosti znížením nákladov a zrýchlením občianskoprávnych konaní v prípade pohľadávok patriacich do jeho rozsahu pôsobnosti.

(2)

V správe Komisie z 19. novembra 2013 o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 861/2007 sa uvádza, že vo všeobecnosti sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu považuje za konanie, ktoré uľahčuje cezhraničné sporové konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v rámci Únie. V uvedenej správe sa však zároveň uvádzajú prekážky brániace plnému využitiu potenciálu európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v prospech spotrebiteľov a podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP). V uvedenej správe sa okrem iného uvádza, že nízky limit hodnoty pohľadávky stanovený v nariadení (ES) č. 861/2007 znemožňuje mnohým potenciálnym navrhovateľom, ktorí sú stranami cezhraničného sporu, využitie zjednodušeného konania. V správe sa ďalej uvádza, že viaceré prvky konania by sa mohli ešte viac zjednodušiť, aby sa znížili náklady a skrátilo trvanie sporového konania. Záverom správy Komisie je, že uvedené prekážky by sa mohli najúčinnejšie odstrániť zmenou nariadenia (ES) č. 861/2007.

(3)

Spotrebitelia by mali mať možnosť v čo najväčšej miere využívať príležitosti, ktoré im poskytuje vnútorný trh, a ich dôveru by nemal obmedzovať nedostatok účinných právnych prostriedkov nápravy pre spory s cezhraničným prvkom. Cieľom zlepšení európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu navrhovaných v tomto nariadení je poskytnúť spotrebiteľom účinné prostriedky nápravy, a tak prispieť k praktickému presadzovaniu ich práv.

(4)

Zvýšenie limitu hodnoty pohľadávky na 5 000 EUR by zlepšilo prístup k účinnému a nákladovo efektívnemu súdnemu prostriedku nápravy v prípade cezhraničných sporov, najmä v prípade MSP. Rozšírenie prístupu k spravodlivosti by posilnilo dôveru v cezhraničné transakcie a prispelo by k väčšiemu využívaniu príležitostí, ktoré ponúka vnútorný trh.

(5)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať iba na cezhraničné spory. Za cezhraničný spor by sa mal považovať taký spor, keď aspoň jedna zo strán má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte viazanom týmto nariadením než je členský štát súdu alebo tribunálu konajúceho v danej veci.

(6)

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa malo ďalej zlepšiť využitím technologického vývoja v oblasti spravodlivosti a nových nástrojov dostupných súdom a tribunálom, ktoré môžu pomôcť prekonať geografické vzdialenosti a ich dôsledky v podobe vysokých trov konania a jeho dlhšieho trvania.

(7)

Malo by sa viac podporiť využívanie moderných komunikačných technológií stranami a súdmi a tribunálmi, aby sa ešte viac znížili trovy sporového konania a skrátilo trvanie konania.

(8)

V prípade písomností, ktoré musia byť doručené stranám v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, by malo byť elektronické doručovanie postavené na rovnakú úroveň s poštovým doručovaním. Na tento účel by sa mal v tomto nariadení stanoviť všeobecný rámec, ktorý umožní použitie elektronického doručovania vždy, keď sú dostupné potrebné technické prostriedky a ak je použitie elektronického doručovania v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami dotknutých členských štátov. Pokiaľ ide o akúkoľvek inú písomnú komunikáciu medzi stranami alebo inými osobami zúčastnenými na konaní a súdmi alebo tribunálmi, mali by sa v možnom rozsahu prednostne použiť elektronické prostriedky, ak sú takéto prostriedky dostupné a prípustné.

(9)

S výnimkou prípadu, keď sú strany alebo iní príjemcovia povinní v súlade s vnútroštátnym právom akceptovať elektronické prostriedky, by strany alebo iní príjemcovia mali mať možnosť vybrať si, či sa majú použiť elektronické prostriedky, ak sú takéto prostriedky dostupné a prípustné, alebo tradičnejšie prostriedky na doručovanie písomností alebo na inú písomnú komunikáciu so súdom alebo tribunálom. Tým, že strana súhlasí s doručovaním elektronickými prostriedkami, nie je dotknuté jej právo odmietnuť prijatie písomnosti, ktorá nie je napísaná v úradnom jazyku členského štátu, v ktorom má bydlisko alebo obvyklý pobyt, alebo ku ktorej nie je priložený preklad do takéhoto úradného jazyka, alebo, ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom má daná strana bydlisko alebo obvyklý pobyt, alebo v jazyku, ktorému rozumie.

(10)

Ak sa elektronické prostriedky používajú na doručovanie písomností alebo na inú písomnú komunikáciu, členské štáty by mali uplatniť najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť, aby obsah týchto doručených písomností a iná doručená písomná komunikácia verne zodpovedali obsahu zaslaných písomností a zaslanej inej písomnej komunikácii a aby spôsob použitý na potvrdenie doručenia poskytoval potvrdenie príjemcu o doručení a dátum doručenia.

(11)

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je v zásade písomným konaním. Ústne pojednávanie by sa malo uskutočniť len vo výnimočných prípadoch, ak nie je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov alebo ak súd alebo tribunál súhlasí s ústnym pojednávaním na základe žiadosti niektorej strany.

(12)

S cieľom umožniť osobám, aby boli vypočuté bez nutnosti dostaviť sa na súd alebo pred tribunál, by sa ústne pojednávanie, ako aj vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov, znalcov alebo strán, malo realizovať použitím vhodných prostriedkov diaľkovej komunikácie, ktoré má súd alebo tribunál k dispozícii, iba ak by vzhľadom na osobitné okolnosti sporu použitie takejto technológie nebolo vhodné z hľadiska spravodlivého vedenia konania. Pokiaľ ide o osoby s bydliskom alebo obvyklým pobytom v inom členskom štáte, než je členský štát súdu alebo tribunálu konajúceho v danej veci, ústne pojednávanie by sa malo zorganizovať s využitím postupov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1206/2001 (4).

(13)

Členské štáty by mali podporovať používanie technológie diaľkovej komunikácie. Na účely vedenia ústnych pojednávaní by sa mali prijať opatrenia na to, aby súdy alebo tribunály príslušné na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu mali prístup k vhodnej technológii diaľkovej komunikácie s cieľom zaručiť spravodlivé konanie s ohľadom na konkrétne okolnosti sporu. Pokiaľ ide o videokonferencie, mali by sa zohľadniť odporúčania Rady o cezhraničných videokonferenciách, ktoré Rada prijala 15. a 16. júna 2015, ako aj práca vykonaná v rámci európskej elektronickej justície.

(14)

Rozhodovanie navrhovateľa, či podať žalobu, môžu ovplyvniť potenciálne náklady na sporové konanie. Okrem iných nákladov môžu navrhovateľa od žaloby odradiť súdne poplatky. S cieľom zabezpečiť prístup k spravodlivosti v prípade cezhraničných pohľadávok s nízkou hodnotou by súdne poplatky účtované v členskom štáte v prípade európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu nemali byť neprimerané pohľadávke a nemali by byť vyššie než súdne poplatky účtované v prípade zjednodušených vnútroštátnych súdnych konaní v tomto členskom štáte. Tým by sa však nemalo brániť uloženiu primeraných minimálnych súdnych poplatkov a nemala by byť dotknutá možnosť uložiť za rovnakých podmienok osobitný poplatok za akékoľvek odvolacie konanie proti rozsudku vydanému v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

(15)

Na účely tohto nariadenia by mali súdne poplatky pozostávať z poplatkov, ktoré by sa mali zaplatiť súdu alebo tribunálu a ktorých suma sa určí v súlade s vnútroštátnym právom. Nemali by zahŕňať napríklad sumy, ktoré sa v priebehu konania prevádzajú v prospech tretích strán, ako sú advokátske poplatky, náklady na preklady, náklady na doručovanie písomností inými subjektmi, než je súd alebo tribunál, alebo znalečné či svedočné.

(16)

Hlavným cieľom je účinný prístup k spravodlivosti v celej Únii. Na zabezpečenie takéhoto účinného prístupu v kontexte európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu by sa mala v súlade so smernicou Rady 2003/8/ES (5) poskytnúť právna pomoc.

(17)

Navrhovateľ by kvôli platbe súdnych poplatkov nemal byť nútený cestovať do členského štátu súdu alebo tribunálu konajúceho v danej veci alebo najať si na tento účel právnika. S cieľom zabezpečiť, aby mali účinný prístup ku konaniu aj navrhovatelia, ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa nachádza súd alebo tribunál konajúci v danej veci, by členské štáty mali ponúkať minimálne jeden zo spôsobov diaľkovej platby stanovených v tomto nariadení.

(18)

Malo by sa upresniť, že súdny zmier schválený súdom alebo tribunálom alebo uzavretý na súde alebo tribunáli počas európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu je vykonateľný rovnakým spôsobom ako rozsudok vydaný v danom konaní.

(19)

S cieľom minimalizovať potrebu prekladov a súvisiace náklady by mal súd alebo tribunál pri vydávaní osvedčenia na účely výkonu rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo súdneho zmieru schváleného súdom alebo tribunálom alebo uzavretého na súde alebo tribunáli počas daného konania v inom jazyku, než je jeho vlastný, použiť príslušnú jazykovú verziu vzorového tlačiva pre takéto osvedčenie, ktoré je dostupné v dynamickom online formáte na Európskom portáli elektronickej justície. V tomto ohľade by sa malo môcť spoliehať na presnosť prekladu dostupného na uvedenom portáli. Akékoľvek náklady na nevyhnutný preklad textu vloženého do kolóniek určených pre voľný text osvedčenia majú byť znášané v súlade s právom členského štátu súdu alebo tribunálu.

(20)

Členské štáty by mali poskytovať praktickú pomoc stranám pri vypĺňaní vzorových tlačív stanovených pre európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Okrem toho by mali poskytovať všeobecné informácie o rozsahu uplatňovania európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a o tom, ktoré súdy alebo tribunály sú na toto konanie príslušné. Táto povinnosť by však nemala zahŕňať poskytovanie právnej pomoci ani právnej asistencie vo forme právneho posúdenia konkrétneho sporu. Členské štáty by mali mať možnosť samé rozhodnúť o najvhodnejších spôsoboch a prostriedkoch poskytovania takejto praktickej pomoci a všeobecných informácií a na členských štátoch by sa malo ponechať rozhodnutie o tom, ktoré orgány budú poverené plnením uvedených povinností. Takéto všeobecné informácie o rozsahu uplatňovania európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu a o príslušných súdoch alebo tribunáloch možno tiež poskytovať prostredníctvom odkazu na informácie uvedené v brožúrach alebo príručkách, na webových sídlach jednotlivých členských štátov alebo na Európskom portáli elektronickej justície, či prostredníctvom vhodných podporných organizácií, ako je napríklad sieť európskych spotrebiteľských centier.

(21)

Informácie o súdnych poplatkoch a spôsoboch platby, ako aj informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať praktickú pomoc v členských štátoch, by mali byť transparentnejšie a ľahko dostupné na internete. Členské štáty by na tieto účely mali tieto informácie poskytnúť Komisii, ktorá by zasa mala zabezpečiť ich sprístupnenie verejnosti a ich všeobecné rozšírenie pomocou akýchkoľvek vhodných prostriedkov, najmä prostredníctvom Európskeho portálu elektronickej justície.

(22)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 (6) by sa malo ozrejmiť, že ak spor možno riešiť v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, malo by byť toto konanie k dispozícii aj navrhovateľovi v rámci európskeho konania o platobnom rozkaze, ak odporca podal odpor proti európskemu platobnému rozkazu.

(23)

V záujme ďalšieho uľahčenia prístupu k európskemu konaniu vo veciach s nízkou hodnotou sporu by malo byť vzorové tlačivo na uplatnenie pohľadávky k dispozícii nielen na súdoch a tribunáloch, ktoré sú príslušné na európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale malo by sa sprístupniť aj prostredníctvom vhodných webových sídiel jednotlivých členských štátov. Táto povinnosť by sa mohla splniť uvedením odkazu na Európsky portál elektronickej justície na príslušných webových sídlach jednotlivých členských štátov.

Aby sa zvýšila ochrana odporcu, vzorové tlačivá stanovené v nariadení (ES) č. 861/2007 by mali obsahovať informácie o dôsledkoch pre odporcu, ak nepoprie pohľadávku alebo ak sa nezúčastní ústneho pojednávania v prípade, že je predvolaný, najmä o možnosti, že môže byť proti nemu vydaný alebo vykonaný rozsudok a že sa od neho môže požadovať uhradenie nákladov konania. Vzorové tlačivá by zároveň mali obsahovať informáciu o tom, že úspešnej strane nemožno nahradiť náklady konania v rozsahu, v ktorom sú neúčelné alebo neprimerané hodnote pohľadávky.

(24)

S cieľom zabezpečiť aktuálnosť vzorových tlačív pre európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu a pre európske konanie o platobnom rozkaze by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o zmeny v prílohách I až IV k nariadeniu (ES) č. 861/2007 a zmeny v prílohách I až VII k nariadeniu (ES) č. 1896/2006. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(25)

V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a ZFEÚ, Spojené kráľovstvo a Írsko oznámili želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.

(26)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(27)

Nariadenia (ES) č. 861/2007 a (ES) č. 1896/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.   Toto nariadenie sa uplatňuje v cezhraničných sporoch vymedzených v článku 3 na občianske a obchodné veci, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 5 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov, a to bez ohľadu na povahu súdu či tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

2.   Toto nariadenie sa neuplatňuje na veci týkajúce sa:

2.

V článku 3 sa odseky 2 a 3 nahrádzajú takto:

„2.   Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 62 a 63 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (7).

3.   Rozhodujúcim okamihom na určenie toho, či je spor cezhraničným sporom, je dátum, ku ktorému bolo tlačivo na uplatnenie pohľadávky doručené príslušnému súdu alebo tribunálu.

(7)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1).“"

3.

Článok 4 sa mení takto:

4.

V článku 5 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné konanie.

1a.   Súd alebo tribunál uskutoční ústne pojednávanie, len ak sa domnieva, že nie je možné vydať rozsudok na základe písomných dôkazov, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť zamietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti sporu nie je pre spravodlivé vedenie konania potrebné ústne pojednávanie. Dôvody zamietnutia sa uvedú písomne. Proti tomuto zamietnutiu nemožno podať opravný prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku.“

5.

Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Ústne pojednávanie

1.   Ak sa v súlade s článkom 5 ods. 1a považuje ústne pojednávanie za potrebné, vedie sa s využitím akejkoľvek vhodnej technológie diaľkovej komunikácie, ako je videokonferencia alebo telekonferencia, dostupnej súdu alebo tribunálu, ibaže by použitie takejto technológie nebolo vzhľadom na osobitné okolnosti sporu vhodné z hľadiska spravodlivého vedenia konania.

Ak osoba, ktorá má byť vypočutá, má bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako je členský štát súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci, účasť tejto osoby na ústnom pojednávaní prostredníctvom videokonferencie, telekonferencie alebo inej vhodnej technológie diaľkovej komunikácie sa zabezpečí využitím postupov stanovených v nariadení Rady (ES) č. 1206/2001 (8).

2.   Strana, ktorá bola predvolaná, aby sa fyzicky zúčastnila ústneho pojednávania, môže požiadať o použitie technológie diaľkovej komunikácie, ak je takáto technológia dostupná súdu alebo tribunálu, a to z toho dôvodu, že podmienky fyzickej účasti, najmä možné náklady tejto strane vzniknuté, by boli neprimerané pohľadávke.

3.   Strana, ktorá bola predvolaná, aby sa zúčastnila ústneho pojednávania prostredníctvom technológie diaľkovej komunikácie, môže požiadať o fyzickú prítomnosť na tomto pojednávaní. Vo vzorovom tlačive A na uplatnenie pohľadávky a vzorovom tlačive C na odpoveď, vytvorenými v súlade s postupom uvedeným v článku 27 ods. 2, sa uvedie informácia pre strany o tom, že na náhradu akýchkoľvek nákladov, ktoré strane vzniknú v dôsledku jej fyzickej prítomnosti na ústnom pojednávaní na základe jej žiadosti, sa vzťahujú podmienky stanovené v článku 16.

4.   Proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o žiadosti uvedenej v odsekoch 2 a 3 nemožno podať opravný prostriedok samostatne bez napadnutia samotného rozsudku.

(8)  Nariadenie Rady (ES) č. 1206/2001 z 28. mája 2001 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 174, 27.6.2001, s. 1).“"

6.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Vykonávanie dôkazov

1.   Súd alebo tribunál určí spôsob a rozsah vykonávania dôkazov potrebných na jeho rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Súd alebo tribunál použije najjednoduchší a najmenej zaťažujúci spôsob vykonávania dôkazov.

2.   Súd alebo tribunál môže pripustiť vykonávanie dôkazov prostredníctvom písomného vyhlásenia svedkov, znalcov alebo strán.

3.   Ak vykonávanie dôkazov zahŕňa vypočutie nejakej osoby, vypočutie sa vykoná v súlade s podmienkami stanovenými v článku 8.

4.   Súd alebo tribunál si môže vyžiadať znalecký posudok alebo ústne svedecké výpovede, iba ak nie je možné vydať rozsudok na základe iných dôkazov.“

7.

Článok 11 sa nahrádza takto:

„Článok 11

Pomoc stranám

1.   Členské štáty zabezpečia, aby obe strany mali pri vyplňovaní tlačív k dispozícii praktickú pomoc a všeobecné informácie o rozsahu uplatňovania európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj všeobecné informácie o tom, ktoré súdy alebo tribunály sú v dotknutom členskom štáte príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.Táto pomoc sa poskytuje bezplatne. Žiadnym ustanovením uvedeným v tomto odseku sa od členských štátov nevyžaduje poskytnutie právnej pomoci alebo právnej asistencie vo forme právneho posúdenia konkrétneho sporu.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby informácie o orgánoch alebo organizáciách oprávnených poskytovať pomoc v súlade s odsekom 1 boli k dispozícii na všetkých súdoch a tribunáloch, na ktorých sa môže začať európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a aby boli prístupné prostredníctvom príslušných webových sídiel jednotlivých členských štátov.“

8.

Článok 13 sa nahrádza takto:

„Článok 13

Doručovanie písomností a iná písomná komunikácia

1.   Písomnosti uvedené v článku 5 ods. 2 a 6, ako aj rozsudky vydané v súlade s článkom 7 sa doručujú:

Doručenie sa potvrdí potvrdením o doručení s uvedením dátumu doručenia.

2.   Každá písomná komunikácia medzi súdom alebo tribunálom a stranami alebo inými osobami zúčastnenými na konaní, ktorá nie je uvedená v odseku 1, sa vykonáva prostredníctvom elektronických prostriedkov s potvrdením o doručení, ak sú takéto prostriedky technicky dostupné a prípustné v súlade s procesnými pravidlami členského štátu, v ktorom sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vedie, za predpokladu, že daná strana alebo osoba vopred akceptovala takéto prostriedky komunikácie, alebo sa na ňu v súlade s procesnými pravidlami členského štátu, v ktorom má táto strana alebo osoba bydlisko alebo obvyklý pobyt, vzťahuje právna povinnosť takéto prostriedky komunikácie akceptovať.

3.   Okrem akýchkoľvek iných prostriedkov dostupných v súlade s procesnými pravidlami členského štátu na vyjadrenie akceptovania vopred, ktoré sa vyžaduje podľa odsekov 1 a 2 na použitie elektronických prostriedkov, je možné vyjadriť takýto súhlas aj prostredníctvom vzorového tlačiva A na uplatnenie pohľadávky a vzorového tlačiva C na odpoveď.

4.   Ak nie je možné vykonať doručenie v súlade s odsekom 1, doručenie sa môže vykonať akýmkoľvek spôsobom stanoveným v článku 13 alebo 14 nariadenia (ES) č. 1896/2006.

Ak komunikácia v súlade s odsekom 2 nie je možná alebo vzhľadom na osobitné okolnosti sporu nie je vhodná, možno použiť akýkoľvek iný spôsob komunikácie prípustný podľa práva členského štátu, v ktorom sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vedie.“

9.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 15a

Súdne poplatky a spôsoby platby

1.   Súdne poplatky účtované v členskom štáte v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou nesmú byť neprimerané ani vyššie než súdne poplatky účtované v prípade zjednodušených vnútroštátnych súdnych konaní v tomto členskom štáte.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby strany mohli platiť súdne poplatky pomocou prostriedkov diaľkovej platby, ktoré stranám umožnia uskutočňovať platby aj z ktoréhokoľvek iného členského štátu než je členský štát, v ktorom sa súd alebo tribunál nachádza, pričom ponúkajú aspoň jeden z týchto spôsobov platby:

10.

V článku 17 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na všetky opravné prostriedky sa uplatňujú články 15a a 16.“

11.

Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Preskúmanie rozsudku vo výnimočných prípadoch

1.   Odporca, ktorý sa nezúčastnil konania, je oprávnený podať návrh na preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu na príslušný súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak:

okrem prípadu, keď odporca nenapadol rozsudok, keď tak mohol urobiť.

2.   Lehota na podanie návrhu na preskúmanie je 30 dní. Začína plynúť odo dňa, keď sa odporca skutočne oboznámil s obsahom rozsudku a mohol konať, najneskôr však odo dňa prvého opatrenia v rámci výkonu rozhodnutia, v ktorého dôsledku úplne alebo čiastočne stratil možnosť nakladať so svojím majetkom. Predĺženie tejto lehoty nie je prípustné.

3.   Ak súd zamietne návrh na preskúmanie uvedený v odseku 1 z dôvodu, že nie je splnený žiadny z dôvodov na preskúmanie uvedených v tom istom odseku, rozsudok zostáva v platnosti.

Ak súd rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené na základe niektorého z dôvodov stanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa stane neplatným. Navrhovateľ však nestráca prospech vyplývajúci z akéhokoľvek prerušenia plynutia prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, ak sa takéto prerušenie uplatňuje podľa vnútroštátneho práva.“

12.

V článku 20 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na žiadosť jednej zo strán vydá súd alebo tribunál bez dodatočných nákladov osvedčenie o rozsudku vydanom v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pričom použije vzorové tlačivo D uvedené v prílohe IV. Súd alebo tribunál na základe žiadosti poskytne uvedenej strane osvedčenie v ktoromkoľvek inom úradnom jazyku inštitúcií Únie, pričom použije viacjazyčné dynamické vzorové tlačivo dostupné na Európskom portáli elektronickej justície. Žiadne ustanovenie v tomto nariadení nezaväzuje súd alebo tribunál poskytnúť preklad a/alebo prepis textu uvedeného v kolónkach uvedeného osvedčenia určených pre voľný text.“

13.

V článku 21 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto:

14.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 21a

Jazyk osvedčenia

1.   Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Únie než jeho vlastný, ktorý môže akceptovať pre osvedčenie uvedené v článku 20 ods. 2

2.   Každý preklad informácií o podstate rozsudku uvedených v osvedčení uvedenom v článku 20 ods. 2 vyhotoví osoba, ktorá je oprávnená urobiť preklad v niektorom z členských štátov.“

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 23a

Súdny zmier

Súdny zmier schválený súdom alebo tribunálom alebo uzavretý na súde alebo tribunáli počas európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a ktorý je vykonateľný v členskom štáte, v ktorom sa konanie viedlo, sa uzná a vykoná v inom členskom štáte za rovnakých podmienok ako rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Na súdne zmiery sa primerane uplatňujú ustanovenia kapitoly III.“

16.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Informácie poskytované členskými štátmi

1.   Členské štáty oznámia Komisii do 13. januára 2017:

Členské štáty oznamujú Komisii akékoľvek ďalšie zmeny týchto informácií.

2.   Komisia zverejní informácie oznámené v súlade s odsekom 1 prostredníctvom akéhokoľvek vhodného prostriedku, akým je napríklad Európsky portál elektronickej justície.“

17.

Článok 26 sa nahrádza takto:

„Článok 26

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 27 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien príloh I až IV.“

18.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 26 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 13. januára 2016.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 26 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 26 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

19.

Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Preskúmanie

1.   Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru do 15. júla 2022 správu o uplatňovaní tohto nariadenia vrátane hodnotenia toho, či:

K tejto správe sa podľa potreby pripoja legislatívne návrhy.

Na tento účel poskytnú členské štáty Komisii do 15. júla 2021 informácie o počte návrhov podaných v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ako aj o počte žiadostí o výkon rozsudku vydaného v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

2.   Komisia do 15. júla 2019 predloží Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správu o šírení informácií o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v členských štátoch a môže vypracovať odporúčania týkajúce sa zlepšenia informovanosti o tomto konaní.“

1.

V článku 7 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.   V dodatku k návrhu môže navrhovateľ súd informovať, ktoré z konaní, ak vôbec nejaké, uvedených v článku 17 ods. 1 písm. a) a b) žiada uplatniť v prípade svojej pohľadávky v následom občianskom súdnom konaní v prípade, že odporca podá odpor proti európskemu platobnému rozkazu.

V dodatku uvedenom v prvom pododseku môže navrhovateľ zároveň súd informovať, že namieta pokračovanie konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b) v prípade odporu odporcu. To navrhovateľovi nebráni, aby o tom informoval súd následne, ale v každom prípade pred vydaním rozkazu.“

2.

Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Účinky podania odporu

1.   Ak sa odpor podá v lehote stanovenej v článku 16 ods. 2, konanie pokračuje na príslušnom súde členského štátu pôvodu, pokiaľ navrhovateľ vyslovene nepožiadal o ukončenie konania v takomto prípade. Konanie pokračuje v súlade s pravidlami:

2.   Ak navrhovateľ neuviedol, ktoré z konaní uvedených v odseku 1 písm. a) a b) žiada uplatniť v prípade svojej pohľadávky v konaní, ktoré nasleduje v prípade podania odporu, alebo ak navrhovateľ požiadal, aby sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ustanovené v nariadení (ES) č. 861/2007 uplatnilo na pohľadávku, ktorá nepatrí do rozsahu pôsobnosti uvedeného nariadenia, konanie pokračuje ako príslušné vnútroštátne občianske súdne konanie, ak navrhovateľ výslovne nepožiadal, aby k takémuto pokračovaniu nedošlo.

3.   Ak si navrhovateľ uplatňoval svoju pohľadávku prostredníctvom európskeho konania o platobnom rozkaze, žiadne z ustanovení vnútroštátneho práva nesmie mať vplyv na jeho postavenie v nasledujúcom občianskom súdnom konaní.

4.   Pokračovanie konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1 písm. a) a b) sa riadi právom členského štátu pôvodu.

5.   Navrhovateľ musí byť informovaný o tom, či odporca podal odpor, a o akomkoľvek pokračovaní konania ako občianskeho súdneho konania v zmysle odseku 1.“

3.

V článku 25 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ak sú v členskom štáte súdne poplatky v občianskom súdnom konaní v zmysle článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b), podľa toho, ktoré je uplatniteľné, rovnaké alebo vyššie ako poplatky v európskom konaní o platobnom rozkaze, celkové súdne poplatky v európskom konaní o platobnom rozkaze a v občianskom súdnom konaní, ktoré nasleduje v prípade podania odporu v súlade s článkom 17 ods. 1, nesmú prekročiť poplatky v takomto konaní bez predchádzajúceho európskeho konania o platobnom rozkaze v tomto členskom štáte.

V občianskom súdnom konaní, ktoré nasleduje v prípade podania odporu v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. a) alebo b), podľa toho, ktoré je uplatniteľné, nemožno v členskom štáte účtovať žiadne dodatočné súdne poplatky, ak sú súdne poplatky v takomto konaní v danom členskom štáte nižšie ako poplatky v európskom konaní o platobnom rozkaze.“

4.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Zmeny príloh

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 31 prijímať delegované akty týkajúce sa zmien príloh I až VII.“

5.

Článok 31 sa nahrádza takto:

„Článok 31

Vykonávanie delegovania právomoci

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 30 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 13. januára 2016.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v článku 30 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 30 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

24.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 341/14

(1)

V dôsledku postupného rozširovania právomocí Všeobecného súdu od jeho vzniku neustále narastá počet vecí, ktoré sa na tento súd podávajú.

(2)

V súčasnosti sa zdá, že pre účastníkov konania je dĺžka konaní neprijateľná, najmä z hľadiska požiadaviek stanovených v článku 47 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(3)

Situácia, v ktorej sa Všeobecný súd nachádza, má príčiny spojené okrem iného s nárastom počtu a rôznosťou právnych aktov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, ako aj s množstvom a so zložitosťou vecí podaných na Všeobecný súd, predovšetkým v oblastiach hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a duševného vlastníctva.

(4)

Možnosť zriadiť osobitné súdy stanovená v článku 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa nevyužila.

(5)

V dôsledku toho by sa mali na vyriešenie tejto situácie prijať vhodné opatrenia organizačného, štrukturálneho a procesného charakteru, ktoré budú zahŕňať predovšetkým zvýšenie počtu sudcov. Využitie možnosti zvýšiť počet sudcov Všeobecného súdu stanovenej v zmluvách by umožnilo zníženie počtu neskončených vecí ako aj skrátenie neprimeranej dĺžky konaní na Všeobecnom súde v krátkom čase.

(6)

Vzhľadom na vývoj pracovného zaťaženia Všeobecného súdu by sa počet sudcov na konci trojfázového procesu mal stanoviť na 56, dvaja sudcovia vymenovaní na návrh každého členského štátu, pričom sa rozumie, že v žiadnom momente nemôžu byť na Všeobecnom súde viac ako dvaja sudcovia vymenovaní na návrh toho istého členského štátu.

(7)

Výbor stanovený v článku 255 ZFEÚ zohľadňuje najmä nezávislosť, nestrannosť, odborné znalosti a profesijné a osobné schopnosti kandidátov.

(8)

S cieľom rýchlo znížiť počet neskončených prípadov by sa po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia malo ujať funkcie dvanásť ďalších sudcov.

(9)

V septembri 2016 by na základe už ohlásenej legislatívnej žiadosti Súdneho dvora mala prejsť na Všeobecný súd právomoc rozhodovať na prvostupňovej úrovni vo veciach týkajúcich sa verejnej služby Európskej únie, ako aj sedem miest sudcov na Súde pre verejnú službu Európskej únie (ďalej len „Súd pre verejnú službu“). V uvedenej žiadosti sa uvedie spôsob presunu siedmich miest sudcov Súdu pre verejnú službu vrátane personálu a zdrojov.

(10)

Zvyšní deviati sudcovia by mali nastúpiť do funkcie v septembri 2019. Nemalo by to viesť k prijímaniu ďalších právnych asistentov alebo iného podporného personálu, aby sa zabezpečila nákladová efektívnosť. Vnútornými reorganizačnými opatreniami v rámci inštitúcie by sa malo zabezpečiť účinné využívanie existujúcich ľudských zdrojov, ktoré by mali byť rovnaké pre všetkých sudcov, bez toho, aby boli dotknuté rozhodnutia Všeobecného súdu týkajúce sa jeho vnútornej organizácie.

(11)

Je mimoriadne dôležité, aby sa v rámci Všeobecného súdu zabezpečila rodová rovnosť. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by čiastočné výmeny na tomto súde mali byť organizované takým spôsobom, že vlády členských štátov za predpokladu, že sa dodržia podmienky a postupy stanovené zmluvami, postupne začnú vymenúvať dvoch sudcov na jednu čiastočnú obmenu s cieľom vybrať jednu ženu a jedného muža.

(12)

Je potrebné zodpovedajúcim spôsobom upraviť ustanovenia štatútu Súdneho dvora Európskej únie o čiastočnej výmene sudcov a generálnych prokurátorov, ktorá sa uskutočňuje každé tri roky.

(13)

Ako už oznámil Súdny dvor Európskej únie, v nadväznosti na reformu Všeobecného súdu, bude predkladať ročné údaje o svojej súdnej činnosti a v prípade potreby navrhovať vhodné opatrenia. V rámci druhej a tretej etapy rozširovania Všeobecného súdu sa vykoná posúdenie situácie na Všeobecnom súde, ktoré by v prípade potreby mohlo viesť k určitým úpravám, najmä pokiaľ ide o administratívne výdavky Súdneho dvora.

(14)

Protokol č. 3 o štatúte Súdneho dvora Európskej únie by sa preto mal zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Pri čiastočnej obmene sudcov každé tri roky sa vymení polovica počtu sudcov. Ak je počet sudcov nepárny, počet sudcov, ktorí sa vymenia, bude striedavo najbližšie väčšie celé číslo ako polovica počtu sudcov a najbližšie celé menšie číslo ako polovica.

Prvý odsek sa uplatňuje aj vtedy, keď sa každé tri roky čiastočne menia generálni advokáti.“

2.

Článok 48 sa nahrádza takto:

„Článok 48

Všeobecný súd sa skladá:

a)

funkčné obdobie šiestich z dvanástich ďalších sudcov vymenovaných od 25. decembra 2015 sa skončí 31. augusta 2016. Uvedení šiesti sudcovia sa určia tak, že vlády šiestich členských štátov navrhnú dvoch sudcov na čiastočnú obmenu Všeobecného súdu v roku 2016. Funkčné obdobie ostatných šiestich sudcov sa skončí 31. augusta 2019;

b)

funkčné obdobie troch zo siedmich ďalších sudcov vymenovaných od 1. septembra 2016 sa skončí 31. augusta 2019. Uvedení traja sudcovia sa určia tak, že vlády troch členských štátov navrhnú dvoch sudcov na čiastočnú obmenu Všeobecného súdu v roku 2019. Funkčné obdobie ostatných štyroch sudcov sa skončí 31. augusta 2022;

c)

funkčné obdobie štyroch z deviatich ďalších sudcov vymenovaných od 1. septembra 2019 sa skončí 31. augusta 2022. Uvedení štyria sudcovia sa určia tak, že vlády štyroch členských štátov navrhnú dvoch sudcov na čiastočnú obmenu Všeobecného súdu v roku 2022. Funkčné obdobie ostatných piatich sudcov sa skončí 31. augusta 2025.

24.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 341/18

(1)

V nariadení Rady (ES) č. 1215/2009 (2) sa ustanovuje asymetrická liberalizácia obchodu medzi Úniou a dotknutými krajinami a územiami západného Balkánu, v rámci ktorej sa týmto krajinám a územiam udeľuje do 31. decembra 2015 výnimočný a neobmedzený bezcolný prístup na trh Únie pre takmer všetky ich výrobky.

(2)

V nariadení (ES) č. 1215/2009 sa nestanovuje žiadna možnosť dočasne pozastaviť udelenie výnimočných obchodných opatrení v prípade vážneho a systematického porušovania ľudských práv, vrátane základných pracovných práv, základných zásad demokracie a právneho štátu ich príjemcami. Takúto možnosť je vhodné zaviesť, aby bolo možné rýchlo konať v prípade, keď by v niektorej z krajín a území, ktoré sa zúčastňujú na procese Únie v oblasti stabilizácie a pridruženia alebo sú s týmto procesom spojené, dochádzalo k vážnemu a systematickému porušovaniu ľudských práv, vrátane základných pracovných práv, základných zásad demokracie a právneho štátu.

(3)

Vzhľadom na rozdiely v rozsahu liberalizácie ciel v rámci zmluvných režimov zavedených medzi Úniou a všetkými účastníkmi procesu stabilizácie a pridruženia a vzhľadom na preferencie udelené na základe nariadenia (ES) č. 1215/2009 je vhodné predĺžiť obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 1215/2009 do 31. decembra 2020 tak, aby príjemcovia výnimočných obchodných opatrení a Únia mali dostatok času na prípadné zosúladenie preferencií udelených na základe nariadenia (ES) č. 1215/2009 s preferenciami stanovenými v dohodách o stabilizácii a pridružení.

(4)

V nariadení (ES) č. 1215/2009 sa stanovuje celková kvóta pre dovoz vína s číselnými znakmi kombinovanej nomenklatúry (KN) 2204 21 93 až 2204 21 98 a 2204 29 93 až 2204 29 98 do Únie. K tejto kvóte majú prístup všetky krajiny a územia západného Balkánu po vyčerpaní svojich individuálnych kvót na víno stanovených v ich dvojstranných dohodách o stabilizácii a pridružení s výnimkou Čiernej Hory. Protokol o víne dohodnutý s Čiernou Horou zahŕňa kvótu na víno len pre číselné znaky KN ex 2204 10 a ex 2204 21, ktorú Čierna Hora nebola schopná vyčerpať. Týmto sa Čiernej Hore v skutočnosti bráni v prístupe k bezcolnej kvóte na víno pre výrobky, na ktoré sa nevzťahuje jej dohoda o stabilizácii a pridružení. S cieľom zaistiť, aby sa so všetkými dotknutými krajinami a územiami západného Balkánu zaobchádzalo rovnako, je vhodné umožniť aj Čiernej Hore prístup k celkovej kvóte na víno pre výrobky s číselným znakom KN 2204 29, a to bez toho, aby sa vyžadovalo vyčerpanie jej individuálnej kvóty.

(5)

Od začiatku procesu stabilizácie a pridruženia sa uzatvorili dohody o stabilizácii a pridružení so všetkými dotknutými krajinami a územiami západného Balkánu s výnimkou Kosova (3). V máji 2014 boli ukončené rokovania o dohode o stabilizácii a pridružení s Kosovom a dohoda bola podpísaná v októbri 2015.

(6)

Bosna a Hercegovina bola v roku 2003 uznaná ako potenciálna kandidátska krajina na pristúpenie k Únii a 16. júna 2008 podpísala dohodu o stabilizácii a pridružení (ďalej len „dohoda o stabilizácii a pridružení“), čím vyjadrila súhlas s podmienkami členstva v Únii. Dočasná dohoda o obchode a obchodných záležitostiach s Bosnou a Hercegovinou (4) (ďalej len „dočasná dohoda“) sa uplatňovala do 31. mája 2015 a dohoda o stabilizácii a pridružení sa uplatňuje od 1. júna 2015.

(7)

Bosna a Hercegovina však zatiaľ neakceptovala úpravu obchodných koncesií udelených na základe dohody o stabilizácii a pridružení na účely zohľadnenia preferenčného tradičného obchodu medzi Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou na základe Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Ak v čase prijatia tohto nariadenia nebude podpísaná a predbežne vykonávaná dohoda o úprave obchodných koncesií stanovených v dohode o stabilizácii a pridružení zo strany Únie a Bosny a Hercegoviny, preferencie udelené Bosne a Hercegovine by sa mali pozastaviť od 1. januára 2016. Keď Únia a Bosna a Hercegovina podpíšu a budú predbežne vykonávať dohodu o úprave obchodných koncesií podľa dohody o stabilizácii a pridružení, uvedené preferencie by sa mali opäť zaviesť,

1.

V článku 2 sa v odseku 1 dopĺňa toto písmeno:

2.

V článku 2 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   V prípade, že krajina alebo územie nespĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a), b) alebo c) alebo podľa odseku 2, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov úplne alebo čiastočne pozastaviť právo dotknutej krajiny alebo územia na výhody podľa tohto nariadenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 8 ods. 4.“

3.

V článku 7 sa dopĺňa toto písmeno:

4.

V článku 10 ods. 1 sa úvodná časť nahrádza takto:

„1.   Ak Komisia zistí, že existuje dostatok dôkazov o podvode alebo o neposkytovaní administratívnej spolupráce, ktorá sa vyžaduje na overenie dôkazu o pôvode, alebo že sa vývoz do Únie podstatne zvýšil nad úroveň zvyčajnej výroby a vývoznej kapacity, alebo že krajiny a územia uvedené v článku 1 nedodržiavajú ustanovenia článku 2 ods. 1 písm. a), b) alebo c), môže prijať opatrenia na pozastavenie celých úprav stanovených v tomto nariadení alebo ich častí na obdobie troch mesiacov, ak pred tým:“

5.

V článku 12 sa druhý a tretí odsek nahrádzajú takto:

„Uplatňuje sa do 31. decembra 2020.“

6.

V prílohe I sa poznámka pod čiarou 5 nahrádza takto:

24.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 341/21

(1)

Nariadením Rady (ES) č. 40/94 (2), ktoré bolo kodifikované v roku 2009 ako nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 (3), sa vytvoril systém ochrany ochranných známok špecifický pre Európsku úniu, ktorým sa poskytla ochrana ochranných známok na úrovni Únie paralelne s ochranou ochranných známok dostupnou na úrovni členských štátov na základe systémov národných ochranných známok harmonizovaných smernicou Rady 89/104/EHS (4), ktorá bola kodifikovaná ako smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES (5).

(2)

V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa terminológia nariadenia (ES) č. 207/2009 mala aktualizovať. To znamená, že slová „ochranná známka Spoločenstva“ by sa mali nahradiť slovami „ochranná známka Európskej únie“ (ďalej len „ochranná známka EÚ“). Aby sa lepšie zohľadnila skutočná náplň práce Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory), jeho názov by sa mal nahradiť názvom „Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo“ (ďalej len „úrad“).

(3)

Na základe oznámenia Komisie zo 16. júla 2008 o stratégii v oblasti práv priemyselného vlastníctva v Európe vykonala Komisia komplexné hodnotenie celkového fungovania systému ochrannej známky v Európe ako celku na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a vzájomného pôsobenia medzi týmito úrovňami.

(4)

Rada vo svojich záveroch z 25. mája 2010 o budúcej revízii systému ochrannej známky v Európskej únii vyzvala Komisiu, aby predložila návrhy na revíziu nariadenia (ES) č. 207/2009 a smernice 2008/95/ES.

(5)

Zo skúseností získaných od vytvorenia systému ochrannej známky Spoločenstva vyplýva, že podniky z Únie a tretích krajín prijali tento systém, ktorý sa stal úspešným a životaschopným doplnkom a alternatívou ochrany ochranných známok na úrovni členských štátov.

(6)

Národné ochranné známky sú však naďalej dôležité pre tie podniky, ktoré nechcú ochranu svojich ochranných známok na úrovni Únie alebo ktoré nie sú schopné získať ochranu platnú v celej Únii, hoci národná ochrana nečelí žiadnym prekážkam. Každá osoba, ktorá sa snaží získať ochranu ochrannej známky, by mala mať možnosť rozhodnúť sa, či sa bude snažiť získať ochranu svojej známky len ako národnej ochrannej známky v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo len ako ochrannej známky EÚ, alebo ako oboch.

(7)

Zatiaľ čo sa v rámci celkového hodnotenia fungovania systému ochrannej známky Spoločenstva potvrdilo, že mnohé aspekty uvedeného systému vrátane základných zásad, z ktorých vychádza, odolali skúške času a naďalej uspokojujú potreby podnikov a plnia ich očakávania, Komisia vo svojom oznámení z 24. mája 2011 s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva dospela k záveru, že je potrebné zmodernizovať systém ochranných známok v Únii posilnením jeho účinnosti, efektívnosti a súdržnosti ako celku a prispôsobením ho internetovému veku.

(8)

Súbežne so zlepšeniami a zmenami systému ochrannej známky EÚ by sa mali ďalej harmonizovať právne predpisy a postupy týkajúce sa národných ochranných známok a v primeranej miere zosúladiť so systémom ochrannej známky EÚ s cieľom vytvoriť podľa možností rovnaké podmienky zápisu a ochrany ochranných známok v celej Únii.

(9)

S cieľom umožniť väčšiu flexibilitu a zároveň aj zabezpečiť väčšiu právnu istotu v súvislosti s prostriedkami vyjadrenia ochranných známok by sa z vymedzenia ochrannej známky EÚ mala vypustiť požiadavka na grafickú znázorniteľnosť. Označenie by sa preto malo dať vyjadriť v akejkoľvek primeranej podobe pomocou všeobecne dostupnej technológie, a teda nie nevyhnutne graficky, pokiaľ je vyjadrenie jasné, presné, samostatné, ľahko dostupné, zrozumiteľné, trvalé a objektívne.

(10)

Nariadenie (ES) č. 207/2009 v súčasnosti neposkytuje rovnakú úroveň ochrany označeniam pôvodu a zemepisným označeniam ako iné nástroje práva Únie. Je preto potrebné objasniť absolútne dôvody na zamietnutie týkajúce sa označení pôvodu a zemepisných označení a zabezpečiť, aby takéto dôvody na zamietnutie boli úplne v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnym právom o ochrane týchto právnych titulov duševného vlastníctva. Z dôvodov súdržnosti s inými právnymi predpismi Únie by sa rozsah týchto absolútnych dôvodov mal rozšíriť tak, aby pokrýval aj chránené tradičné označenia vín a zaručené tradičné špeciality.

(11)

V záujme zachovania silnej ochrany práv vyplývajúcich z označení pôvodu a zemepisných označení chránených na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni je potrebné objasniť, že na základe týchto práv môže akákoľvek osoba oprávnená podľa príslušného práva podať námietku proti neskoršej prihláške ochrannej známky EÚ bez ohľadu na to, či tieto práva zároveň predstavujú dôvody na zamietnutie, ktoré je prieskumový pracovník povinný z úradnej moci zohľadniť.

(12)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu so zásadou prednosti, na základe čoho má staršia zapísaná ochranná známka prednosť pred neskoršími zapísanými ochrannými známkami, je potrebné stanoviť, že práva z ochrannej známky EÚ by sa mali presadzovať bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ. To je v súlade s článkom 16 ods. 1 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva z 15. apríla 1994.

(13)

K zámene v súvislosti s obchodným zdrojom, z ktorého tovary alebo služby pochádzajú, môže dôjsť v prípade, keď spoločnosť používa rovnaké alebo podobné označenie ako obchodný názov takým spôsobom, že vznikne väzba medzi spoločnosťou, ktorá je nositeľom daného názvu, a jej tovarmi alebo službami. Porušenie práv z ochrannej známky EÚ by preto malo zahŕňať aj použitie označenia ako obchodného názvu alebo podobného označenia, ak je účelom tohto použitia rozlíšenie tovarov alebo služieb.

(14)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a úplného súladu s osobitnými právnymi predpismi Únie je vhodné stanoviť, že majiteľ ochrannej známky EÚ by mal mať právo zakázať tretej osobe používať označenie v porovnávacej reklame, ak je takáto porovnávacia reklama v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES (6).

(15)

V záujme posilnenia ochrany ochrannej známky a účinnejšieho boja proti falšovaniu spôsobom a v súlade s medzinárodnými záväzkami Únie v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), najmä článku V Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) o slobode prepravy, a vo vzťahu ku generickým liekom, Vyhlásenia o dohode TRIPS a verejnom zdraví, prijatého na ministerskej konferencii WTO 14. novembra 2001 v Dauhe, by majiteľ ochrannej známky EÚ mal mať právo zabrániť tretím osobám v dovoze tovarov v obchodnom styku do Únie bez toho, aby tam boli prepustené do voľného obehu, ak takéto tovary pochádzajú z tretích krajín a sú bez povolenia označené ochrannou známkou, ktorá je zhodná alebo v zásade zhodná s ochrannou známkou EÚ zapísanou v súvislosti s takýmito tovarmi.

(16)

Na tento účel by majiteľom ochrannej známky EÚ malo byť dovolené zabrániť vstupu tovarov porušujúcich práva a ich prepusteniu do ktoréhokoľvek colného režimu vrátane tranzitu, prekládky, uskladnenia, slobodných pásiem, dočasného uskladnenia, aktívneho zušľachťovacieho styku alebo dočasného použitia, a to aj vtedy, keď takéto tovary nie sú určené na uvedenie na trh Únie. Colné orgány by pri vykonávaní colných kontrol mali využiť právomoci a postupy stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (7), a to aj na žiadosť majiteľov práv. Colné orgány by mali vykonávať relevantné kontroly predovšetkým na základe kritérií analýzy rizík.

(17)

S cieľom zladiť potrebu účinného presadzovania práv z ochranných známok s potrebou vyhnúť sa obmedzovaniu voľného priebehu obchodovania s legitímnym tovarom by mal nárok majiteľa ochrannej známky EÚ zaniknúť, ak je počas následného konania na súde pre ochranné známky Európskej únie (ďalej len „súd pre ochranné známky EÚ“), príslušnom prijať rozhodnutie vo veci, či boli porušené práva z ochrannej známky EÚ, deklarant alebo držiteľ tovarov schopný preukázať, že majiteľ ochrannej známky EÚ nemá právo zakázať uvedenie daných tovarov na trh v krajine konečného určenia.

(18)

V článku 28 nariadenia (EÚ) č. 608/2013 sa stanovuje, že majiteľ práva má niesť zodpovednosť za škodu vo vzťahu k držiteľovi tovaru, ak sa okrem iného následne zistí, že dotknutým tovarom sa právo duševného vlastníctva neporušuje.

(19)

Mali by sa prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie bezproblémového tranzitu generických liekov. Pokiaľ ide o medzinárodné nechránené názvy (international non-proprietary names – INN) ako všeobecne uznávané generické názvy účinných látok vo farmaceutických prípravkoch, je nevyhnutné náležite zohľadniť existujúce obmedzenia účinku práv z ochrannej známky EÚ. Majiteľ ochrannej známky EÚ by preto nemal mať právo brániť tretej osobe v tom, aby priviezla tovar do Únie bez toho, aby tam bol prepustený do voľného obehu, na základe podobnosti medzi INN účinnej látky v liečivách a ochrannou známkou.

(20)

S cieľom umožniť majiteľom ochranných známok EÚ účinnejšie bojovať proti falšovaniu by títo majitelia mali mať právo zakázať umiestňovať známku porušujúcu práva na tovary, ako aj prípravné úkony vykonávané pred umiestnením známky.

(21)

Výlučné práva z ochrannej známky EÚ by nemali oprávňovať majiteľa zakázať tretím osobám používanie označení alebo údajov, ktoré sa používajú oprávnene, a teda v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. V záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre obchodné názvy a ochranné známky EÚ v prípade konfliktov by sa vzhľadom na skutočnosť, že sa obchodným názvom zvyčajne poskytuje neobmedzená ochrana proti neskorším ochranným známkam, malo takéto používanie chápať len tak, že zahŕňa používanie osobného mena tretej osoby. Okrem toho by sa malo vo všeobecnosti umožňovať používanie opisných označení alebo údajov, alebo označení či údajov bez rozlišovacej spôsobilosti. Majiteľ by navyše nemal mať právo brániť oprávnenému a čestnému používaniu ochrannej známky EÚ na účely identifikácie alebo uvádzania tovarov alebo služieb ako tovarov alebo služieb majiteľa. Používanie ochrannej známky tretími osobami s cieľom upútať pozornosť spotrebiteľa na ďalší predaj pravých tovarov, ktoré pôvodne predal majiteľ ochrannej známky EÚ v Únii alebo ktoré boli pôvodne predané v Únii s jeho súhlasom, by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Používanie ochrannej známky tretími osobami na účely umeleckého prejavu by sa malo považovať za oprávnené, pokiaľ je zároveň v súlade s čestným konaním v priemysle a obchode. Okrem toho by sa toto nariadenie malo uplatňovať tak, aby sa zabezpečilo úplné dodržiavanie základných práv a slobôd, a najmä slobody prejavu.

(22)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a ochrany oprávnene nadobudnutých práv z ochranných známok bez toho, aby bola dotknutá zásada, že práva z neskoršej ochrannej známky nemožno uplatňovať voči staršej ochrannej známke, je vhodné a potrebné stanoviť, že majitelia ochranných známok EÚ by nemali byť oprávnení podávať námietky proti používaniu neskoršej ochrannej známky, ak táto neskoršia ochranná známka bola získaná v čase, keď staršia ochranná známka nemohla byť uplatnená voči neskoršej ochrannej známke.

(23)

Z dôvodov nestrannosti a právnej istoty by používanie ochrannej známky EÚ v podobe, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť tejto známky v podobe, v akej bola zapísaná, malo postačovať na zachovanie priznaných práv bez ohľadu na to, či je ochranná známka v podobe, v akej sa používa, aj zapísaná.

(24)

Vzhľadom na postupne klesajúci a zanedbateľný počet prihlášok ochrannej známky EÚ, podaných na centrálnych úradoch priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrade Beneluxu pre duševné vlastníctvo, by podanie prihlášky ochrannej známky EÚ malo byť možné len na úrade.

(25)

Ochrana ochrannej známky EÚ sa poskytuje v súvislosti s konkrétnymi tovarmi alebo službami, ktorých povaha a počet určujú rozsah ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky. Je preto nevyhnutné, aby sa v nariadení (ES) č. 207/2009 stanovili pravidlá označovania a zatrieďovania tovarov a služieb a aby sa zabezpečila právna istota a riadna správa tým, že sa bude vyžadovať, aby tovary a služby, pre ktoré sa žiada o ochranu ochrannej známky, prihlasovateľ identifikoval dostatočne jasne a presne, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na základe samotnej prihlášky. Používanie všeobecných pojmov by sa malo vykladať tak, že zahŕňa len všetky tovary a služby, ktoré sú jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame pojmu. Majiteľom ochranných známok EÚ, ktoré sú v dôsledku predchádzajúcej praxe úradu zapísané vo vzťahu k celému názvu triedy v rámci triedenia podľa Niceskej dohody, by sa malo umožniť prispôsobiť ich zoznamy tovarov a služieb s cieľom zabezpečiť, že obsah registra bude spĺňať požadovanú úroveň jasnosti a presnosti v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(26)

Je vhodné zosúladiť režim rešerší ochrannej známky EÚ a národnej ochrannej známky tak, aby sa predchádzalo zbytočným prieťahom pri zápise ochrannej známky EÚ a aby bol pružnejší z hľadiska potrieb a preferencií používateľov aj tým, že sa rešerš týkajúca sa ochrannej známky EÚ stane voliteľnou. Voliteľné rešerše ochrannej známky EÚ a národnej ochrannej známky by sa mali doplniť sprístupnením univerzálnych, rýchlych a vysokovýkonných vyhľadávačov, ktoré by verejnosť využívala bezplatne v kontexte spolupráce medzi úradom a centrálnymi úradmi priemyselného vlastníctva členských štátov vrátane Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo.

(27)

Ako doplnok k platným ustanoveniam o kolektívnych známkach Spoločenstva a s cieľom odstrániť súčasnú nerovnováhu medzi národnými systémami a systémom ochranných známok EÚ je potrebné doplniť súbor osobitných ustanovení na účely poskytovania ochrany certifikačným známkam Európskej únie (ďalej len „certifikačné známky EÚ“), ktoré umožňujú, aby certifikačná inštitúcia alebo organizácia povolila účastníkom certifikácie používať známku ako označenie pre tovary alebo služby spĺňajúce požiadavky na certifikáciu.

(28)

Skúsenosti nadobudnuté pri uplatňovaní súčasného systému ochranných známok EÚ odhalili potenciál na zlepšenie určitých aspektov konania. Z tohto dôvodu by sa mali prijať určité opatrenia s cieľom zjednodušiť a urýchliť konania v prípade, že je to vhodné, a posilniť právnu istotu a predvídateľnosť v prípade, že je to potrebné.

(29)

Z dôvodov právnej istoty a s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť je vhodné jednoznačne vymedziť všetky úlohy úradu vrátane tých, ktoré nesúvisia so správou systému ochranných známok EÚ.

(30)

S cieľom podporovať zbližovanie postupov a vytváranie spoločných nástrojov je potrebné zaviesť primeraný rámec pre spoluprácu medzi úradom a úradmi priemyselného vlastníctva členských štátov vrátane Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo, pričom sa vymedzia kľúčové oblasti spolupráce a úradu sa umožní koordinovať relevantné spoločné projekty v záujme Únie a členských štátov a financovať ich do maximálnej sumy. Tieto činnosti spolupráce by mali prinášať prospech podnikom používajúcim systémy ochranných známok v Európe. Používateľom systému Únie ustanoveného v tomto nariadení by projekty, akými sú najmä databázy na účely vyhľadávania a konzultačné účely, mali poskytovať doplnkové, inkluzívne, efektívne a bezplatné nástroje na plnenie osobitných požiadaviek vyplývajúcich z jednotného charakteru ochrannej známky EÚ.

(31)

Určité zásady týkajúce sa správy úradu by sa mali v primeranom rozsahu prispôsobiť spoločnému prístupu k decentralizovaným agentúram EÚ, ktorý v júli 2012 schválil Európsky parlament, Rada a Komisia.

(32)

V záujme väčšej právnej istoty a transparentnosti je potrebné aktualizovať niektoré ustanovenia týkajúce sa organizácie a fungovania úradu.

(33)

Je potrebné uľahčiť zmierlivé, rýchle a efektívne riešenie sporov na základe poverenia úradu na zriadenie mediačného centra, ktorého služby by na základe vzájomnej dohody mohol využiť ktokoľvek v záujme dosiahnutia zmierlivého riešenia sporov týkajúcich sa ochranných známok EÚ a dizajnov Spoločenstva.

(34)

Vytvorenie systému ochrannej známky EÚ viedlo k zvýšeniu finančného zaťaženia centrálnych úradov priemyselného vlastníctva a ďalších orgánov členských štátov. Tieto dodatočné náklady súvisia s vedením vyššieho počtu konaní o námietkach a o návrhoch na vyhlásenie neplatnosti týkajúcich sa ochranných známok EÚ alebo podaných majiteľmi takýchto ochranných známok; s činnosťami zameranými na zvyšovanie informovanosti o systéme ochrannej známky EÚ; ako aj s činnosťami zameranými na zabezpečenie vymožiteľnosti práv z ochranných známok EÚ. Preto je vhodné zabezpečiť, aby úrad členským štátom čiastočne vyrovnal náklady, ktoré im vznikli v dôsledku úlohy, ktorú zohrávajú pri zabezpečovaní hladkého fungovania systému ochrannej známky EÚ. Platba takéhoto vyrovnania by mala byť podmienená poskytnutím zodpovedajúcich štatistických údajov členskými štátmi. Vyrovnanie nákladov by malo mať takú výšku, ktorá nespôsobí úradu rozpočtový deficit.

(35)

V záujme riadneho finančného hospodárenia by sa malo zabrániť, aby úrad nahromadil značný rozpočtový prebytok. Tým by nemala byť dotknutá skutočnosť, že úrad udržiava finančný rezervný fond pokrývajúci jeho prevádzkové výdavky za jeden rok s cieľom zabezpečiť kontinuitu jeho činnosti a plnenie jeho úloh. Tento rezervný fond by sa mal použiť len na zabezpečenie kontinuity pri plnení úloh úradu stanovených v tomto nariadení.

(36)

Vzhľadom na zásadný význam výšky poplatkov, ktoré sa úradu platia za prevádzkovanie systému ochrannej známky EÚ, a jeho doplnkový vzťah, pokiaľ ide o systémy národných ochranných známok, je potrebné stanoviť výšku týchto poplatkov priamo v nariadení (ES) č. 207/2009 vo forme prílohy. Výška poplatkov by sa mala stanoviť na úrovni, ktorou sa zabezpečí, aby: po prvé z nich plynúce príjmy boli v zásade dostatočné na to, aby bol rozpočet úradu vyrovnaný; po druhé bola zabezpečená koexistencia a komplementarita systému ochrannej známky EÚ a systémov národných ochranných známok, pričom sa zohľadní veľkosť trhu, na ktorý sa vzťahuje ochranná známka EÚ, a potreby malých a stredných podnikov; a po tretie práva majiteľov ochranných známok EÚ sa v členských štátoch efektívne vymáhali.

(37)

Nariadením (ES) č. 207/2009 sa na Komisiu preniesli právomoci prijímať pravidlá na vykonávanie uvedeného nariadenia. V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy je potrebné zosúladiť právomoci udelené Komisii podľa nariadenia (ES) č. 207/2009 s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Preto je tiež potrebné začleniť do textu nariadenia (ES) č. 207/2009 určité pravidlá, ktoré sú v súčasnosti obsiahnuté v nariadeniach Komisie (ES) č. 2868/95 (8), (ES) č. 2869/95 (9) a (ES) č. 216/96 (10). Nariadenie (ES) č. 2868/95 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a nariadenie (ES) č. 2869/95 by sa malo zrušiť.

(38)

V rozsahu, v akom je potrebné zosúladiť právomoci prenesené na Komisiu nariadením (ES) č. 207/2009 s článkom 290 ZFEÚ, je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(39)

S cieľom zabezpečiť účinný, efektívny a urýchlený prieskum a zápis prihlášok ochranných známok EÚ úradom s použitím postupov, ktoré sú transparentné, dôkladné, spravodlivé a nestranné, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobnú úpravu postupov podávania a preskúmania námietok a postupov, ktorými sa riadi zmena prihlášky.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby ochranná známka EÚ mohla byť účinným a efektívnym spôsobom zrušená alebo vyhlásená za neplatnú v rámci transparentného, dôkladného, spravodlivého a nestranného konania, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobnú úpravu postupu zrušenia a vyhlásenia neplatnosti.

(41)

S cieľom umožniť účinné, efektívne a úplné preskúmanie rozhodnutí úradu odvolacími senátmi prostredníctvom transparentného, dôkladného, spravodlivého a nestranného konania, pri ktorom sa zohľadňujú zásady stanovené v nariadení (ES) č. 207/2009, by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie formálneho obsahu odvolania, postupu na podanie a preskúmanie odvolania, formálneho obsahu a formy rozhodnutí odvolacích senátov a vrátení poplatkov za odvolanie.

(42)

S cieľom zabezpečiť hladké, účinné a efektívne fungovanie systému ochrannej známky EÚ by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o stanovenie požiadaviek týkajúcich sa ústneho konania a podrobnej úpravy dokazovania, podrobnej úpravy doručovania, komunikačných prostriedkov, formulárov, ktoré majú používať účastníci konania, pravidiel, ktorými sa riadi výpočet a trvanie lehôt, konaní o zrušenie rozhodnutia alebo o výmaz zápisu z registra, podrobnej úpravy pokračovania v konaní a podrobností o zastupovaní pred úradom.

(43)

S cieľom zaistiť účinnú a efektívnu organizáciu odvolacích senátov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o úpravu podrobností organizácie odvolacích senátov.

(44)

S cieľom zabezpečiť účinný a efektívny zápis medzinárodných ochranných známok spôsobom, ktorý je v úplnom súlade s pravidlami Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o podrobnú úpravu postupov podávania a preskúmania námietok vrátane potrebných oznámení Svetovej organizácii duševného vlastníctva (WIPO), konania v súvislosti s medzinárodným zápisom založeného na základnej prihláške alebo základnom zápise týkajúcom sa kolektívnej známky, certifikačnej známky alebo garančnej známky.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o stanovenie podrobností týkajúcich sa prihlášok, žiadostí, osvedčení, nárokov, pravidiel, oznámení a akýchkoľvek iných dokumentov na základe príslušných procesných požiadaviek stanovených v tomto nariadení, ako aj pokiaľ ide o maximálnu výšku trov nevyhnutných na konanie a skutočne vzniknutých, podrobnosti o uverejňovaní vo vestníku ochranných známok Európskej únie a úradnom vestníku úradu, podrobnú úpravu výmeny informácií medzi úradom a vnútroštátnymi orgánmi, podrobnú úpravu prekladov podporných dokumentov v písomnom konaní, konkrétne druhy rozhodnutí, ktoré môže prijímať jediný člen námietkového alebo zrušovacieho oddelenia, podrobnosti o oznamovacej povinnosti podľa Madridského protokolu a podrobné požiadavky týkajúce sa žiadosti o územné rozšírenie následne po medzinárodnom zápise. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(46)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(47)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (12) a európsky dozorný úradník vydal stanovisko 11. júla 2013.

(48)

Nariadenie (ES) č. 207/2009 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V názve sa slová „ochrannej známke Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „ochrannej známke Európskej únie“.

2.

V článku 1 ods. 1 sa slová „ochranná známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „ochranná známka Európskej únie (ďalej len ‚ochranná známka EÚ‘)“ a inde v nariadení slovami „ochranná známka EÚ“ v príslušnom gramatickom tvare.

3.

V celom nariadení sa slová „súd pre ochranné známky Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „súd pre ochranné známky EÚ“ v príslušnom gramatickom tvare.

4.

V článku 66 ods. 1 sa slová „kolektívna známka Spoločenstva“ nahrádzajú slovami „kolektívna známka Európskej únie (ďalej len ‚kolektívna známka EÚ‘)“ a inde v nariadení slovami „kolektívna známka EÚ“ v príslušnom gramatickom tvare.

5.

V celom nariadení s výnimkou prípadov uvedených v bodoch 2, 3 a 4 sa slová „Spoločenstvo“, „Európske spoločenstvo“ a „Európske spoločenstvá“ nahrádzajú slovom „Únia“ v príslušnom gramatickom tvare.

6.

V celom nariadení sa slová „predseda úradu“ a všetky odkazy na uvedeného predsedu nahrádzajú slovami „výkonný riaditeľ úradu“ alebo „výkonný riaditeľ“ primerane v príslušnom gramatickom tvare.

7.

Článok 2 sa nahrádza takto:

„Článok 2

Úrad

1.   Zriaďuje sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (ďalej len ‚úrad‘).

2.   Všetky odkazy v právnych predpisoch Únie na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) sa považujú za odkazy na úrad.“

8.

Článok 4 sa nahrádza takto:

„Článok 4

Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku EÚ

Ochrannú známku EÚ môžu tvoriť akékoľvek označenia, najmä slová vrátane osobných mien, alebo kresby, písmená, číslice, farby, tvar tovaru alebo obalu tovaru, alebo zvuky za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé:

9.

V článku 7 sa odsek 1 mení takto:

10.

Článok 8 sa mení takto:

11.

Článok 9 sa nahrádza takto:

„Článok 9

Práva z ochrannej známky EÚ

1.   Zápisom ochrannej známky EÚ nadobúda majiteľ výlučné práva k nej.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté pred dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ právo zabrániť všetkým tretím osobám, ktoré nemajú jeho súhlas, aby v obchodnom styku používali v súvislosti s tovarmi alebo službami akékoľvek označenie, ak:

3.   Podľa odseku 2 možno zakázať najmä:

4.   Bez toho, aby boli dotknuté práva majiteľov nadobudnuté predo dňom podania prihlášky alebo dňom práva prednosti ochrannej známky EÚ, má majiteľ uvedenej ochrannej známky EÚ tiež právo zabrániť všetkým tretím osobám v preprave tovaru v obchodnom styku do Únie bez toho, aby tam bol prepustený do voľného obehu, ak takýto tovar vrátane obalu pochádza z tretích krajín a je bez povolenia označený ochrannou známkou, ktorá je zhodná s ochrannou známkou EÚ zapísanou v súvislosti s takýmto tovarom alebo ktorú v jej základných aspektoch nemožno rozlíšiť od takejto ochrannej známky.

Právo majiteľa ochrannej známky EÚ podľa prvého pododseku zanikne, ak počas konania o určenie, či došlo k porušeniu práv z ochrannej známky EÚ, ktoré sa začalo v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (14) o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, deklarant alebo držiteľ tovaru preukáže, že majiteľ ochrannej známky EÚ nemá právo zakázať uvedenie tovaru na trh v krajine konečného určenia.

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 21)."

(14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 15).“"

12.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 9a

Právo zakázať prípravné úkony vo vzťahu k použitiu obalu alebo iných prostriedkov

Ak existuje nebezpečenstvo, že by sa obal, štítky, visačky, ochranné prvky alebo zariadenia alebo prvky, alebo zariadenia pravosti, alebo akékoľvek iné prostriedky, na ktoré sa umiestňuje známka, mohli použiť v súvislosti s tovarmi alebo so službami a takéto použitie by predstavovalo porušenie práv majiteľa ochrannej známky EÚ podľa článku 9 ods. 2 a 3, majiteľ uvedenej ochrannej známky má právo zakázať tieto úkony, ak sa vykonávajú v obchodnom styku:

Článok 9b

Dátum, od ktorého sa uplatňujú práva voči tretím osobám

1.   Práva z ochrannej známky EÚ možno voči tretím osobám uplatniť odo dňa zverejnenia zápisu ochrannej známky.

2.   Primeranú náhradu škody možno požadovať za činnosti uskutočnené po dátume zverejnenia prihlášky ochrannej známky EÚ, ak by takéto činnosti po zverejnení zápisu ochrannej známky boli na základe tohto zverejnenia zakázané.

3.   Súd, ktorý vo veci koná, nesmie rozhodnúť vo veci samej až dovtedy, kým sa zápis nezverejní.“

13.

Článok 12 sa nahrádza takto:

„Článok 12

Obmedzenie účinkov ochrannej známky EÚ

1.   Ochranná známka EÚ neoprávňuje majiteľa zakázať tretím osobám používať v obchodnom styku:

2.   Odsek 1 sa uplatňuje len v prípade, ak je používanie treťou osobou v súlade s čestným konaním v priemysle alebo obchode.“

14.

V článku 13 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Ochranná známka EÚ neoprávňuje majiteľa zakázať jej používanie pre tovary, ktoré boli uvedené na trh v Európskom hospodárskom priestore pod takouto ochrannou známkou samotným majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom.“

15.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Právo zásahu majiteľa neskoršej zapísanej ochrannej známky ako obhajoba v konaní o porušení práv

1.   V konaniach o porušení práv nemá majiteľ ochrannej známky EÚ právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky EÚ, ak by táto neskoršia ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú podľa článku 53 ods. 1, 3 alebo 4, článku 54 ods. 1 alebo 2 alebo článku 57 ods. 2 tohto nariadenia.

2.   V konaniach o porušení práv nemá majiteľ ochrannej známky EÚ právo zakázať používanie neskoršej zapísanej národnej ochrannej známky, ak by táto neskoršia zapísaná národná ochranná známka nebola vyhlásená za neplatnú podľa článku 8 alebo článku 9 ods. 1 alebo 2 alebo článku 46 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 (15).

3.   Ak majiteľ ochrannej známky EÚ nemá právo zakázať používanie neskoršej zapísanej ochrannej známky podľa odseku 1 alebo 2, majiteľ tejto neskoršej zapísanej ochrannej známky nemá právo zakázať používanie uvedenej staršej ochrannej známky EÚ v konaniach o porušení práv.

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2436 zo 16. decembra 2015 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2015, s. 1).“"

16.

V článku 15 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Za používanie v zmysle prvého pododseku sa považuje aj:

17.

V článku 16 ods. 1 sa úvodná veta nahrádza takto:

„1.   Pokiaľ nie je v článkoch 17 až 24 stanovené inak, s ochrannou známkou EÚ ako s predmetom vlastníctva sa zaobchádza v jej celistvosti a na celom území Únie ako s národnou ochrannou známkou zapísanou v členskom štáte, v ktorom podľa registra:“.

18.

Článok 17 sa mení takto:

19.

Článok 18 sa nahrádza takto:

„Článok 18

Prevod ochrannej známky zapísanej na meno obchodného zástupcu

1.   Ak je ochranná známka EÚ bez súhlasu majiteľa zapísaná na meno obchodného zástupcu alebo zástupcu osoby, ktorá je majiteľom takejto ochrannej známky, tento majiteľ je oprávnený požadovať prevod ochrannej známky EÚ vo svoj prospech s výnimkou prípadu, ak takýto obchodný zástupca alebo zástupca odôvodní svoje konanie.

2.   Majiteľ môže podať žiadosť o prevod podľa odseku 1 tohto článku:

20.

Článok 19 sa mení takto:

21.

V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Zápis do registra vykonaný podľa odseku 3 sa na žiadosť jednej zo strán vymaže alebo upraví.“

22.

V článku 22 sa dopĺňa tento odsek:

„6.   Zápis do registra vykonaný podľa odseku 5 sa na žiadosť jednej zo strán vymaže alebo upraví.“

23.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 22a

Konanie o zápis licencií a iných práv do registra

1.   Článok 17 ods. 5a a 5b a pravidlá prijaté podľa neho a článok 17 ods. 5d sa primerane uplatňujú na zápis vecného práva alebo prevodu vecného práva podľa článku 19 ods. 2, exekúcie podľa článku 20 ods. 3, zahrnutia do insolvenčného konania podľa článku 21 ods. 3, ako aj na zápis licencie alebo prevodu licencie podľa článku 22 ods. 5, a to za týchto podmienok:

2.   Žiadosť o zápis práv uvedených v odseku 1 sa považuje za podanú až po zaplatení požadovaného poplatku.

3.   Žiadosť o zápis licencie môže obsahovať žiadosť o zápis licencie do registra ako jednej alebo viacerých z nasledujúcich:

Ak sa žiada o zápis licencie ako licencie uvedenej v písmenách c), d) a e) prvého pododseku, žiadosť o zápis licencie uvádza tovary a služby, tú časť Únie a obdobie, na aké bola licencia udelená.

4.   Ak nie sú splnené podmienky pre zápis stanovené v článkoch 19 až 22, v odsekoch 1 a 3 tohto článku a v iných príslušných predpisoch prijatých podľa tohto nariadenia, úrad žiadateľovi nedostatok oznámi. Ak sa nedostatok v lehote určenej úradom neodstráni, úrad žiadosť o zápis zamietne.

5.   Odseky 1 a 3 sa primerane vzťahujú aj na prihlášky ochranných známok EÚ.“

24.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 24a

Konanie o výmaz alebo zmenu zápisu licencií a iných práv v registri

1.   Zápis vykonaný podľa článku 22a ods. 1 sa vymaže alebo zmení na žiadosť jednej z dotknutých osôb.

2.   Žiadosť obsahuje číslo zápisu dotknutej ochrannej známky EÚ a údaje o práve, v súvislosti s ktorým sa žiada o výmaz alebo zmenu zápisu.

3.   Žiadosť o výmaz zápisu licencie, vecného práva alebo opatrenia výkonu sa považuje za podanú až po zaplatení požadovaného poplatku.

4.   K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce, že zapísané právo už neexistuje alebo že držiteľ licencie alebo iného práva súhlasí s výmazom alebo zmenou zápisu.

5.   Ak nie sú splnené požiadavky pre výmaz alebo zmenu zápisu, úrad oznámi nedostatok žiadateľovi. Ak sa nedostatok neodstráni v lehote, ktorú určí úrad, úrad žiadosť o výmaz alebo zmenu zápisu zamietne.

6.   Odseky 1 až 5 tohto článku sa primerane vzťahujú aj na zápisy v spisoch vykonané podľa článku 22a ods. 5.“

25.

Článok 25 sa nahrádza takto:

„Článok 25

Podanie prihlášky

1.   Prihláška ochrannej známky EÚ sa podáva úradu.

2.   Úrad vydá prihlasovateľovi bezodkladne potvrdenie, v ktorom sa uvedie aspoň číslo spisu, vyjadrenie, opis alebo iná identifikácia známky, charakter a počet dokumentov a dátum ich prijatia. Toto potvrdenie možno vydať elektronickými prostriedkami.“

26.

Článok 26 sa mení takto:

27.

Článok 27 sa nahrádza takto:

„Článok 27

Deň podania

Dňom podania prihlášky ochrannej známky EÚ je deň, keď prihlasovateľ podá na úrad dokumenty obsahujúce informácie uvedené v článku 26 ods. 1, za podmienky, že do jedného mesiaca od predloženia uvedených dokumentov uhradí prihlasovací poplatok.“

28.

Článok 28 sa nahrádza takto:

„Článok 28

Označovanie a triedenie tovarov a služieb

1.   Tovary a služby, pre ktoré sa žiada o zápis ochrannej známky, sa zatrieďujú v súlade so systémom triedenia stanoveným Niceskou dohodou z 15. júna 1957 o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok (ďalej len ‚triedenie podľa Niceskej dohody‘).

2.   Tovary a služby, pre ktoré sa žiada o ochranu ochrannej známky, identifikuje prihlasovateľ dostatočne jasne a presne, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na tomto základe.

3.   Na účely odseku 2 možno použiť všeobecné označenia zahrnuté v názvoch tried v rámci triedenia podľa Niceskej dohody alebo iné všeobecné pojmy za predpokladu, že spĺňajú požadované normy jasnosti a presnosti stanovené v tomto článku.

4.   Úrad zamietne prihlášku v súvislosti s označeniami alebo pojmami, ktoré sú nejasné alebo nepresné, ak prihlasovateľ nenavrhne prijateľné znenie v lehote stanovenej na tento účel úradom.

5.   Používanie všeobecných pojmov vrátane všeobecných označení názvov tried v rámci triedenia podľa Niceskej dohody sa vykladá tak, že zahŕňa všetky tovary alebo služby zahrnuté v doslovnom význame označenia alebo pojmu. Používanie takýchto pojmov alebo označení sa nevykladá tak, že zahŕňa nárok na tovary alebo služby, ktoré sa nemôžu takto chápať.

6.   Keď prihlasovateľ žiada o zápis viac než jednej triedy, zoskupí tovary a služby podľa tried v rámci triedenia podľa Niceskej dohody, pričom pred každou skupinou uvedie číslo triedy, do ktorej daná skupina tovarov alebo služieb patrí, a skupiny uvedie v poradí tried.

7.   Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne podobné z toho dôvodu, že sú uvedené v tej istej triede v rámci triedenia podľa Niceskej dohody. Tovary a služby sa nepovažujú za vzájomne nepodobné z toho dôvodu, že sú uvedené v rôznych triedach v rámci triedenia podľa Niceskej dohody.

8.   Majitelia ochranných známok EÚ, o ktorých zápis sa požiadalo pred 22. júnom 2012 a ktoré sú zapísané vo vzťahu k celému názvu triedy podľa Niceskej dohody, môžu vyhlásiť, že ich zámerom v deň podania bolo získať ochranu v súvislosti s tovarmi alebo službami, ktoré sú mimo rámca tovarov alebo služieb zahrnutých v doslovnom význame názvu danej triedy, za predpokladu, že takto označené tovary alebo služby sú zahrnuté do abecedného zoznamu pre danú triedu vo vydaní triedenia podľa Niceskej dohody platného v deň podania.

Vyhlásenie sa podáva na úrad do 24. septembra 2016 a jasne, presne a konkrétne sa v ňom uvádzajú tovary a služby, na ktoré sa pôvodne vzťahoval zámer majiteľa, okrem tovarov a služieb jednoznačne zahrnutých v doslovnom význame označení zahrnutých v názve triedy. Úrad prijme primerané opatrenia na zodpovedajúcu zmenu údajov zapísaných v registri. Možnosťou urobiť vyhlásenie podľa prvého pododseku tohto odseku nie je dotknuté uplatňovanie článku 15, článku 42 ods. 2, článku 51 ods. 1 písm. a) a článku 57 ods. 2.

Platí, že ochranné známky EÚ, pre ktoré nebolo v lehote uvedenej v druhom pododseku podané vyhlásenie, sa od uplynutia tejto lehoty vzťahujú len na tovary alebo služby jednoznačne zahrnuté v doslovnom význame označení zahrnutých v názve príslušnej triedy.

9.   Ak sa menia údaje zapísané v registri, výlučné práva priznané ochrannej známke EÚ podľa článku 9 nebránia tretej osobe v tom, aby naďalej používala ochrannú známku vo vzťahu k tovarom alebo službám, pokiaľ používanie ochrannej známky pre tieto tovary alebo služby:

Zmena zoznamu tovarov alebo služieb zapísaných v registri navyše nedáva majiteľovi ochrannej známky EÚ právo podať námietky proti neskoršej ochrannej známke ani požiadať o jej vyhlásenie za neplatnú, pokiaľ:

29.

Článok 29 sa mení takto:

30.

Článok 30 sa nahrádza takto:

„Článok 30

Uplatnenie práva prednosti

1.   Uplatnenie práva prednosti sa podáva spolu s prihláškou ochrannej známky EÚ a zahŕňa dátum, číslo a krajinu skoršej prihlášky. Dokumenty na preukázanie práva prednosti sa predložia do troch mesiacov odo dňa podania.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví druh dokumentov, ktoré sa majú predložiť na uplatnenie práva prednosti skoršej prihlášky podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.

3.   Výkonný riaditeľ môže určiť, že dokumenty, ktoré má poskytnúť prihlasovateľ na preukázanie práva prednosti, nemusia obsahovať všetko to, čo sa požaduje na základe pravidiel prijatých podľa odseku 2, ak má úrad požadované informácie k dispozícii z iných zdrojov.“

31.

Článok 33 sa mení takto:

32.

Článok 34 sa mení takto:

33.

Článok 35 sa mení takto:

34.

Článok 36 sa mení takto:

35.

Článok 37 sa mení takto:

36.

Článok 38 sa nahrádza takto:

„Článok 38

Rešeršná správa

1.   Úrad na žiadosť prihlasovateľa ochrannej známky EÚ pri podaní prihlášky vypracuje rešeršnú správu Európskej únie (ďalej len ‚rešeršná správa EÚ‘), v ktorej uvedie tie zistené staršie ochranné známky EÚ alebo prihlášky ochranných známok EÚ, ktorých sa možno na základe článku 8 dovolávať proti zápisu ochrannej známky EÚ, o ktorý sa žiada.

2.   Ak v čase podania prihlášky ochrannej známky EÚ prihlasovateľ požiada o vypracovanie rešeršnej správy centrálnymi úradmi priemyselného vlastníctva členských štátov a ak sa v rámci lehoty na zaplatenie poplatku za podanie zaplatil aj príslušný poplatok za rešerš, úrad kópiu prihlášky ochrannej známky EÚ bezodkladne zašle centrálnemu úradu priemyselného vlastníctva každého členského štátu, ktorý informoval úrad o svojom rozhodnutí vykonávať v súvislosti s prihláškami ochranných známok EÚ rešerš vo svojom registri ochranných známok.

3.   Každý z centrálnych úradov priemyselného vlastníctva členských štátov uvedených v odseku 2 tohto článku zašle rešeršnú správu, v ktorej buď uvedie akékoľvek zistené staršie národné ochranné známky, prihlášky národných ochranných známok alebo ochranné známky zapísané podľa medzinárodných dohôd, ktoré majú účinok v dotknutom členskom štáte alebo členských štátoch, a ktorých sa možno na základe článku 8 dovolávať proti zápisu ochrannej známky EÚ, o ktorý sa žiada, alebo sa v nej uvedie, že rešeršou sa nezistili žiadne takéto práva.

4.   Úrad po porade so správnou radou ustanovenou článkom 124 (ďalej len ‚správna rada‘) stanoví obsah a podrobnú úpravu pre rešeršné správy.

5.   Úrad zaplatí každému centrálnemu úradu priemyselného vlastníctva sumu za každú rešeršnú správu poskytnutú týmto úradom podľa odseku 3. Výšku tejto sumy, ktorá je rovnaká pre každý úrad, stanoví rozpočtový výbor rozhodnutím prijatým trojštvrtinovou väčšinou zástupcov členských štátov.

6.   Úrad zašle prihlasovateľovi ochrannej známky EÚ vyžiadanú rešeršnú správu EÚ a akékoľvek vyžiadané národné rešeršné správy, ktoré mu boli doručené.

7.   Pri zverejnení prihlášky ochrannej známky EÚ úrad informuje majiteľov prípadných starších ochranných známok EÚ alebo prihlasovateľov ochranných známok EÚ uvedených v rešeršnej správe EÚ o zverejnení prihlášky ochrannej známky EÚ. To platí bez ohľadu na to, či prihlasovateľ žiadal, aby sa mu rešeršná správa EÚ zaslala, ibaže by majiteľ staršieho zápisu alebo prihlášky požiadal, aby sa mu oznámenie nezasielalo.“

37.

Článok 39 sa mení takto:

38.

Článok 40 sa nahrádza takto:

„Článok 40

Pripomienky tretích osôb

1.   Každá fyzická alebo právnická osoba a každá skupina alebo subjekt zastupujúci výrobcov, producentov, poskytovateľov služieb, obchodníkov alebo spotrebiteľov môže úradu predložiť písomné pripomienky, pričom vysvetlí, z akých dôvodov podľa článkov 5 a 7 by sa ochranná známka z úradnej moci nemala zapísať.

Osoby a skupiny alebo subjekty uvedené v prvom pododseku nemajú postavenie účastníkov konania pred úradom.

2.   Pripomienky tretích osôb sa predkladajú pred uplynutím lehoty na podávanie námietok alebo v prípade, že proti ochrannej známke bola podaná námietka, pred prijatím právoplatného rozhodnutia o námietke.

3.   Predložením pripomienok uvedeným v odseku 1 nie je dotknuté právo úradu v prípade potreby kedykoľvek pred zápisom na vlastný podnet obnoviť preskúmanie absolútnych dôvodov.

4.   Pripomienky uvedené v odseku 1 sa oznámia prihlasovateľovi, ktorý sa k nim môže vyjadriť.“

39.

Článok 41 sa mení takto:

40.

V článku 42 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ak o to prihlasovateľ požiada, majiteľ staršej ochrannej známky EÚ, ktorý podal námietky, predloží dôkaz o tom, že počas obdobia piatich rokov predchádzajúcich dňu podania alebo dňu práva prednosti prihlášky ochrannej známky EÚ sa staršia ochranná známka EÚ v Únii skutočne používala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že staršia ochranná známka EÚ bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Ak sa takýto dôkaz nepredloží, námietky sa zamietnu. Ak sa staršia ochranná známka EÚ používala iba vo vzťahu k časti tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietok za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.“

41.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 42a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, v ktorých určí podrobnosti postupu pri podávaní a skúmaní námietok podľa článkov 41 a 42.“

42.

V článku 43 sa dopĺňa tento odsek:

„3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, v ktorých určí podrobnosti postupu pri zmene prihlášky.“

43.

Článok 44 sa mení takto:

44.

Článok 45 sa nahrádza takto:

„Článok 45

Zápis

1.   Ak prihláška spĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení a ak v lehote uvedenej v článku 41 ods. 1 neboli podané žiadne námietky alebo ak boli námietky s konečnou platnosťou vzaté späť, zamietnuté alebo sa inak stali bezpredmetnými, ochranná známka a údaje uvedené v článku 87 ods. 2 sa zapíšu do registra. Zápis sa zverejní.

2.   Úrad vydá osvedčenie o zápise. Uvedené osvedčenie možno vydať elektronickými prostriedkami. Úrad vydá overené alebo neoverené kópie osvedčenia za poplatok, ak sa tieto kópie vydávajú inak ako elektronickými prostriedkami.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti, ktoré má obsahovať osvedčenie o zápise uvedeného v odseku 2 tohto článku, a jeho podobu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

45.

Článok 47 sa nahrádza takto:

„Článok 47

Obnova

1.   Zápis ochrannej známky EÚ sa obnoví na základe žiadosti majiteľa ochrannej známky EÚ alebo akejkoľvek osoby výslovne splnomocnenej majiteľom za predpokladu, že poplatky boli uhradené.

2.   Úrad informuje majiteľa ochrannej známky EÚ a každú osobu, ktorá má zapísané právo na ochrannú známku EÚ, o uplynutí platnosti zápisu aspoň šesť mesiacov pred uvedeným uplynutím. Neposkytnutie takejto informácie nemá za následok vznik zodpovednosti úradu ani vplyv na uplynutie platnosti zápisu.

3.   Žiadosť o obnovu zápisu sa podáva v lehote šiestich mesiacov pred uplynutím platnosti zápisu. Základný poplatok za obnovu zápisu a prípadne jeden alebo viacero poplatkov za každú ďalšiu triedu tovarov alebo služieb, ktoré nepatria do prvej triedy, sa tiež uhradí v tejto lehote. Ak táto podmienka nie je splnená, žiadosť sa môže podať a poplatky uhradiť v dodatočnej lehote šiestich mesiacov nasledujúcich po uplynutí platnosti zápisu, ak sa v tejto dodatočnej lehote uhradí dodatočný poplatok za oneskorenú platbu poplatku za obnovu zápisu alebo oneskorené podanie žiadosti o obnovu zápisu.

4.   V žiadosti o obnovu zápisu sa uvedie:

Ak sa zaplatí poplatok uvedený v odseku 3, považuje sa za žiadosť o obnovu zápisu, a to za predpokladu, že zahŕňa všetky potrebné údaje na identifikáciu účelu platby.

5.   Ak sa žiadosť podá alebo poplatok zaplatí iba vzhľadom na niektoré tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka EÚ zapísaná, zápis sa obnoví iba pre tieto tovary alebo služby. Ak zaplatené poplatky nestačia na pokrytie všetkých tried tovarov a služieb, pre ktoré sa žiada o obnovu zápisu, zápis sa obnoví, ak je jasné, na ktorú triedu alebo triedy sa majú vzťahovať. Ak iné kritériá nie sú, úrad vezme do úvahy triedy v poradí triedenia.

6.   Obnova zápisu nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po dni uplynutia platnosti existujúceho zápisu. Obnova zápisu sa zapíše do registra.

7.   Ak sa žiadosť o obnovu zápisu podá v lehotách stanovených v odseku 3, ale nie sú splnené iné podmienky obnovy zápisu stanovené v tomto článku, úrad oznámi zistené nedostatky žiadateľovi.

8.   Ak sa žiadosť o obnovu zápisu nepodá alebo sa podá po uplynutí lehoty stanovenej v odseku 3 alebo ak sa poplatky nezaplatia alebo sa zaplatia až po uplynutí uvedenej lehoty, alebo ak sa nedostatky uvedené v odseku 7 neodstránia v tejto lehote, úrad rozhodne, že platnosť zápisu sa skončila, a oznámi to majiteľovi ochrannej známky EÚ. Ak sa rozhodnutie stane právoplatným, úrad známku z registra vymaže. Výmaz nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po dátume skončenia platnosti zápisu. Ak sa poplatky za obnovu zápisu zaplatili, ale zápis obnovený nebol, poplatky sa vrátia.

9.   Jednu žiadosť o obnovu zápisu možno predložiť na dve alebo viacero známok po zaplatení požadovaných poplatkov za každú známku, ak sú vo všetkých prípadoch majitelia alebo zástupcovia rovnakí.“

46.

Článok 48 sa mení takto:

47.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 48a

Zmena mena alebo adresy

1.   Zmena mena alebo adresy majiteľa ochrannej známky EÚ, ktorá nie je úpravou ochrannej známky EÚ podľa článku 48 ods. 2 a ktorá nie je následkom úplného alebo čiastočného prevodu ochrannej známky EÚ, sa na žiadosť majiteľa zaznamená do registra.

Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti, ktoré má obsahovať žiadosť o zmenu mena alebo adresy podľa prvého pododseku tohto odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.

2.   O zmenu mena alebo adresy vo dvoch alebo viacerých zápisoch toho istého majiteľa možno požiadať v jednej žiadosti.

3.   Ak nie sú splnené požiadavky pre zápis zmeny, úrad oznámi nedostatok majiteľovi ochrannej známky EÚ. Ak sa nedostatok v lehote určenej úradom neodstráni, úrad žiadosť zamietne.

4.   Odseky 1 až 3 sa tiež vzťahujú na zmenu mena alebo adresy zapísaného zástupcu.

5.   Odseky 1 až 4 sa primerane vzťahujú na prihlášky ochranných známok EÚ. Táto zmena sa zaznamená v spisoch, ktoré úrad vedie o prihláške ochrannej známky EÚ.“

48.

Článok 49 sa mení takto:

49.

Článok 50 sa mení takto:

50.

V článku 53 sa odsek 1 mení takto:

51.

V článku 54 sa odseky 1 a 2 nahrádzajú takto:

„1.   Ak majiteľ ochrannej známky EÚ strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v Únii, pričom si bol tohto používania vedomý, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky EÚ nežiadalo v dobrej viere.

2.   Ak majiteľ staršej národnej ochrannej známky, ako je uvedené v článku 8 ods. 2, alebo iného staršieho označenia uvedeného v článku 8 ods. 4 strpel počas piatich po sebe nasledujúcich rokov používanie neskoršej ochrannej známky EÚ v členskom štáte, v ktorom je staršia ochranná známka alebo iné staršie označenie chránené, pričom si bol vedomý takéhoto používania, nie je už ďalej oprávnený na základe staršej ochrannej známky alebo iného staršieho označenia žiadať o vyhlásenie neskoršej ochrannej známky za neplatnú pre tovary alebo služby, pre ktoré sa neskoršia ochranná známka používala, okrem prípadu, keď sa o zápis neskoršej ochrannej známky EÚ nežiadalo v dobrej viere.“

52.

Článok 56 sa mení takto:

53.

V článku 57 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Ak o to požiada majiteľ ochrannej známky EÚ, majiteľ staršej ochrannej známky EÚ, ktorý je účastníkom konania o neplatnosti, predloží dôkaz o tom, že počas obdobia piatich rokov predchádzajúcich dňu návrhu na vyhlásenie neplatnosti sa staršia ochranná známka EÚ skutočne používala v Únii v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré majiteľ uvedenej staršej ochrannej známky EÚ uvádza ako dôvod svojho návrhu, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že staršia ochranná známka EÚ bola k tomuto dňu zapísaná najmenej počas piatich rokov. Ak ku dňu podania prihlášky ochrannej známky EÚ alebo ku dňu práva prednosti prihlášky ochrannej známky EÚ bola staršia ochranná známka EÚ zapísaná najmenej počas piatich rokov, majiteľ staršej ochrannej známky EÚ predloží okrem toho dôkaz o tom, že podmienky stanovené v článku 42 ods. 2 boli k tomuto dňu splnené. Ak sa takýto dôkaz nepredloží, návrh na vyhlásenie neplatnosti sa zamietne. Ak sa staršia ochranná známka EÚ používala iba pre časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania návrhu na vyhlásenie neplatnosti za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.“

54.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 57a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, v ktorých určí podrobnosti postupu pri zrušení a vyhlásení ochrannej známky EÚ za neplatnú, ako je uvedené v článkoch 56 a 57, ako aj pri prevode ochrannej známky EÚ zapísanej na meno obchodného zástupcu, ako je uvedené v článku 18.“

55.

V článku 58 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.   Proti rozhodnutiam všetkých rozhodovacích útvarov úradu uvedených v článku 130 písm. a) až d) a prípadne písm. f) možno podať odvolanie. Uvedené rozhodnutia nadobudnú právoplatnosť až dňom uplynutia lehoty na podanie odvolania uvedenej v článku 60. Podanie odvolania má odkladný účinok.“

56.

Článok 60 sa nahrádza takto:

„Článok 60

Lehota na podanie odvolania a forma odvolania

1.   Odvolanie sa podáva písomne na úrade do dvoch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie sa považuje za podané až po zaplatení poplatku za odvolanie. Podáva sa v jazyku konania, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie, ktoré je predmetom odvolania. Písomné odôvodnenie odvolania sa podáva do štyroch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.

2.   V konaní inter partes môže odporca vo svojom vyjadrení žiadať o zrušenie alebo úpravu napadnutého rozhodnutia v bode, ktorý nebol napadnutý odvolaním. Takéto podania strácajú účinok, keď odvolateľ v konaní nepokračuje.“

57.

Článok 62 sa vypúšťa.

58.

V článku 64 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Rozhodnutia odvolacieho senátu nadobudnú právoplatnosť až dňom uplynutia lehoty uvedenej v článku 65 ods. 5 alebo ak bola v tejto lehote na Všeobecný súd podaná žaloba, dňom zamietnutia takejto žaloby alebo odvolania podaného proti rozhodnutiu Všeobecného súdu na Súdnom dvore.“

59.

Článok 65 sa mení takto:

60.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 65a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty s cieľom určiť:

61.

Názov hlavy VIII sa nahrádza takto:

„OSOBITNÉ USTANOVENIA O KOLEKTÍVNYCH ZNÁMKACH EÚ A CERTIFIKAČNÝCH ZNÁMKACH EÚ“.

62.

Pred článok 66 sa vkladá tento nadpis oddielu:

„ODDIEL 1

Kolektívne známky EÚ“.

63.

V článku 66 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Pokiaľ nie je v tomto oddiele ustanovené inak, vzťahujú sa na kolektívne známky EÚ hlavy I až VII a IX až XIV.“

64.

Článok 67 sa mení takto:

65.

Článok 69 sa nahrádza takto:

„Článok 69

Pripomienky tretích osôb

Keď sa úradu predkladajú písomné pripomienky ku kolektívnej známke EÚ podľa článku 40, tieto pripomienky môžu byť založené aj na osobitných dôvodoch, na základe ktorých by sa prihláška kolektívnej známky EÚ mala zamietnuť podľa článku 68.“

66.

V článku 71 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   K zmeneným stanovám používania možno predložiť tiež písomné pripomienky vyhotovené v súlade s článkom 69.“

67.

V hlave VIII sa dopĺňa tento oddiel:

„ODDIEL 2

Certifikačné známky EÚ

Článok 74a

Certifikačné známky EÚ

1.   Certifikačná známka EÚ je ochranná známka EÚ, ktorá sa za takú označí pri podaní prihlášky známky a ktorá je spôsobilá rozlíšiť tovary alebo služby certifikované majiteľom známky v súvislosti s materiálom, spôsobom výroby tovarov alebo poskytovania služieb, kvalitou, presnosťou alebo inými vlastnosťami s výnimkou zemepisného pôvodu od tovarov a služieb, ktoré takto certifikované nie sú.

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba vrátane inštitúcií, úradov a orgánov, ktoré sa spravujú verejným právom, môže prihlásiť certifikačnú známku EÚ, pokiaľ takáto osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť zahŕňajúcu dodávku tovarov alebo poskytovanie služieb certifikovaného druhu.

3.   Pokiaľ nie je v tomto oddiele stanovené inak, vzťahujú sa na certifikačné známky EÚ hlavy I až VII a IX až XIV.

Článok 74b

Stanovy používania certifikačnej známky EÚ

1.   Prihlasovateľ certifikačnej známky EÚ predloží stanovy používania certifikačnej známky do dvoch mesiacov odo dňa podania.

2.   V stanovách používania sa bližšie určia osoby oprávnené používať známku, vlastnosti, ktoré sa majú prostredníctvom známky certifikovať, spôsob, akým má certifikačný orgán testovať tieto vlastnosti a dohliadať na používanie známky. Uvedené stanovy tiež určia podmienky používania známky vrátane sankcií.

3.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti, ktoré majú obsahovať stanovy uvedené v odseku 2 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.

Článok 74c

Zamietnutie prihlášky

1.   Okrem dôvodov zamietnutia prihlášky ochrannej známky EÚ uvedených v článkoch 36 a 37 sa prihláška certifikačnej známky EÚ zamietne aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky stanovené v článkoch 74a a 74b alebo ak sú stanovy používania v rozpore s verejným poriadkom alebo s dobrými mravmi.

2.   Prihláška certifikačnej známky EÚ sa zamietne aj vtedy, ak existuje možnosť zavádzania verejnosti, pokiaľ ide o charakter alebo dosah známky, a to najmä vtedy, ak je pravdepodobné, že sa bude považovať za niečo iné ako za certifikačnú známku.

3.   Prihláška sa nezamietne, ak prihlasovateľ v dôsledku zmeny stanov používania spĺňa požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2.

Článok 74d

Pripomienky tretích osôb

Keď sa úradu predkladajú písomné pripomienky k certifikačnej známke EÚ podľa článku 40, môžu byť tieto pripomienky založené aj na osobitných dôvodoch, na základe ktorých by sa mala prihláška certifikačnej známky EÚ zamietnuť podľa článku 74c.

Článok 74e

Používanie certifikačnej známky EÚ

Používanie certifikačnej známky EÚ akoukoľvek osobou, ktorá je oprávnená ju používať podľa stanov používania uvedených v článku 74b, musí spĺňať požiadavky tohto nariadenia za predpokladu, že sú splnené ostatné podmienky stanovené v tomto nariadení v súvislosti s používaním ochranných známok EÚ.

Článok 74f

Zmena stanov používania známky

1.   Majiteľ certifikačnej známky EÚ predloží úradu každú zmenu stanov používania.

2.   Zmeny sa neuvedú v registri, ak zmenené stanovy používania nespĺňajú požiadavky článku 74b alebo ak zahŕňajú niektorý z dôvodov zamietnutia uvedených v článku 74c.

3.   V súlade s článkom 74d možno k zmeneným stanovám používania predložiť aj písomné pripomienky.

4.   Na účely tohto nariadenia nadobúdajú zmeny stanov používania účinnosť až od dátumu zápisu záznamu o zmene do registra.

Článok 74g

Prevod

Odchylne od článku 17 ods. 1 možno certifikačnú známku EÚ previesť len na osobu, ktorá spĺňa požiadavky článku 74a ods. 2

Článok 74h

Osoby, ktoré sú oprávnené podať žalobu pre porušenie práv

1.   Žalobu pre porušenie práv môže podať len majiteľ certifikačnej známky EÚ alebo akákoľvek osoba osobitne splnomocnená majiteľom na tento účel.

2.   Majiteľ certifikačnej známky EÚ je oprávnený požadovať náhradu škody v mene osôb, ktoré majú oprávnenie používať túto známku, ak utrpeli škodu v dôsledku neoprávneného používania známky.

Článok 74i

Dôvody na zrušenie

Okrem dôvodov na zrušenie uvedených v článku 51 sa práva majiteľa certifikačnej známky EÚ zrušia aj na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v rámci konania o porušení práv, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:

Článok 74j

Dôvody na vyhlásenie neplatnosti

Okrem dôvodov na vyhlásenie neplatnosti uvedených v článkoch 52 a 53 sa na základe návrhu podaného úradu alebo na základe vzájomného návrhu v konaní o porušení práv vyhlási za neplatnú aj certifikačná známka EÚ, ktorá je zapísaná v rozpore s článkom 74c, pokiaľ majiteľ známky zmenami stanov používania nedosiahne súlad s požiadavkami článku 74c.

Článok 74k

Premena

Bez toho, aby bol dotknutý článok 112 ods. 2, premena prihlášky certifikačnej známky EÚ alebo zapísanej certifikačnej známky EÚ sa neuskutoční, ak sa vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu neustanovuje zápis garančných alebo certifikačných známok podľa článku 28 smernice (EÚ) 2015/2436.“

68.

Článok 75 sa nahrádza takto:

„Článok 75

Rozhodnutia a oznámenia úradu

1.   V rozhodnutiach úradu sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. Rozhodnutia vychádzajú iba z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali účastníci konania možnosť vyjadriť sa. Ak sa pred úradom vedie ústne pojednávanie, rozhodnutie možno vydať ústne. Účastníkom sa následne doručí písomné rozhodnutie.

2.   V každom rozhodnutí, oznámení alebo upozornení zo strany úradu sa uvádza útvar alebo oddelenie úradu, ako aj meno alebo mená zodpovedného úradníka alebo úradníkov. Podpisuje ich tento úradník alebo títo úradníci alebo namiesto podpisu sa opatria vytlačenou pečiatkou alebo odtlačkom pečiatky úradu. Výkonný riaditeľ môže stanoviť, že v prípade doručovania rozhodnutí, oznámení alebo upozornení zo strany úradu telefaxom alebo akýmkoľvek iným technickým komunikačným prostriedkom možno použiť iné prostriedky identifikácie útvaru alebo oddelenia úradu a mena zodpovedného úradníka alebo mien zodpovedných úradníkov, alebo inú identifikáciu, než je pečiatka.

3.   K rozhodnutiam úradu, proti ktorým možno podať odvolanie, sa pripojí písomné poučenie o tom, že odvolanie sa má podať úradu písomne do dvoch mesiacov od dátumu doručenia predmetného rozhodnutia. V poučení sa účastníci upozornia na ustanovenia článkov 58, 59 a 60. Účastníci sa nemôžu dovolávať opomenutia poučenia zo strany úradu o možnosti odvolacieho konania.“

69.

V článku 76 sa v odseku 1 dopĺňa táto veta:

„Úrad pri konaní o vyhlásenie neplatnosti podľa článku 52 obmedzí svoje preskúmanie na dôvody a argumenty predložené účastníkmi konania.“

70.

V článku 77 sa dopĺňa tento odsek:

„4.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, v ktorých stanoví podrobnú úpravu ústneho konania vrátane podrobných pravidiel používania jazykov podľa článku 119.“

71.

Článok 78 sa mení takto:

72.

Článok 79 sa nahrádza takto:

„Článok 79

Doručovanie

1.   Úrad doručí dotknutým osobám rozhodnutia a predvolania a všetky ostatné vyhlásenia alebo iné oznámenia, od ktorých sa počíta lehota alebo ktoré majú byť dotknutým osobám doručené na základe iných ustanovení tohto nariadenia alebo aktov prijatých podľa tohto nariadenia alebo ktorých doručenie bolo nariadené výkonným riaditeľom.

2.   Výkonný riaditeľ môže stanoviť, ktoré dokumenty okrem rozhodnutí, na ktoré sa vzťahuje lehota na podanie odvolania, a predvolaní sa doručia doporučenou listovou zásielkou s potvrdením o doručení.

3.   Doručenie sa môže uskutočniť rôznymi prostriedkami vrátane elektronických prostriedkov. Podrobnosti týkajúce sa elektronického doručovania určí výkonný riaditeľ.

4.   Ak sa má doručenie vykonať prostredníctvom verejného oznamu, výkonný riaditeľ stanoví spôsob, akým sa má verejný zoznam zverejniť, ako aj začiatok jednomesačnej lehoty, po ktorej uplynutí sa dokument považuje za doručený.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, ktorými podrobne upraví doručovanie.“

73.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 79a

Oznámenie o strate práv

Ak úrad zistí, že z tohto nariadenia alebo aktov prijatých podľa tohto nariadenia vyplýva strata práv bez toho, aby bolo prijaté akékoľvek rozhodnutie, oznámi to dotknutej osobe v súlade s článkom 79. Ak sa dotknutá osoba domnieva, že záver úradu je nesprávny, môže do dvoch mesiacov od doručenia oznámenia požiadať o rozhodnutie vo veci. Úrad prijme takéto rozhodnutie, len ak nesúhlasí s osobou, ktorá žiadosť podala; inak úrad zmení svoj záver a informuje o tom osobu, ktorá o vydanie rozhodnutia žiadala.

Článok 79b

Oznámenia určené úradu

1.   Oznámenia určené úradu možno podávať elektronickými prostriedkami. Výkonný riaditeľ určí rozsah a technické podmienky, za akých možno uvedené oznámenia podávať elektronicky.

2.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa prostriedkov komunikácie vrátane elektronických prostriedkov komunikácie, ktoré majú účastníci používať v konaní pred úradom, a formuláre, ktoré úrad sprístupní.

Článok 79c

Lehoty

1.   Lehoty sa stanovujú na celé roky, mesiace, týždne alebo dni. Plynutie lehoty sa počíta odo dňa nasledujúceho po dni, keď došlo k rozhodujúcej skutočnosti. Lehota nesmie byť kratšia ako jeden mesiac a dlhšia ako šesť mesiacov.

2.   Výkonný riaditeľ pred začiatkom každého kalendárneho roka určí dni, keď úrad nebude prijímať dokumenty alebo keď sa bežná pošta nebude doručovať v mieste sídla úradu.

3.   V prípade všeobecného prerušenia doručovania pošty v členskom štáte, v ktorom sídli úrad, alebo v prípade skutočného prerušenia spojenia úradu s povolenými elektronickými komunikačnými prostriedkami určí výkonný riaditeľ trvanie obdobia tohto prerušenia.

4.   Ak mimoriadna udalosť, ako je napríklad prírodná katastrofa alebo štrajk, preruší alebo naruší riadnu komunikáciu medzi účastníkmi konania a úradom alebo naopak, výkonný riaditeľ môže určiť, že pre účastníkov konania, ktorí majú bydlisko alebo registrované sídlo v dotknutom členskom štáte alebo ktorí vymenovali svojho zástupcu s miestom výkonu činnosti v dotknutom členskom štáte, všetky lehoty, ktoré by inak uplynuli v deň začiatku takejto udalosti alebo po ňom a ktoré určil výkonný riaditeľ, sa predĺžia až do dátumu, ktorý určí výkonný riaditeľ. Pri stanovení tohto dátumu posudzuje, kedy došlo k ukončeniu mimoriadnej udalosti. Ak má mimoriadna udalosť dosah na sídlo úradu, výkonný riaditeľ pri takomto určení uvedie, že sa týka všetkých účastníkov konania.

5.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, ktorými podrobne upraví výpočet a dĺžku lehôt.

Článok 79d

Oprava chýb a zrejmých nesprávností

1.   Úrad na vlastný podnet alebo na žiadosť účastníka opraví akékoľvek jazykové chyby alebo chyby pri prepise a zrejmé nesprávnosti vo svojich rozhodnutiach, alebo mu pripísateľné technické chyby pri zápise ochrannej známky alebo pri zverejnení zápisu.

2.   Ak o opravu chýb v zápise ochrannej známky alebo vo zverejnení zápisu požiada majiteľ, primerane sa uplatní článok 48a.

3.   Opravu chýb v zápise ochrannej známky a vo zverejnení zápisu uverejní úrad.“

74.

Článok 80 sa nahrádza takto:

„Článok 80

Zrušenie rozhodnutí

1.   Ak úrad urobil zápis do registra alebo vydal rozhodnutie, ktoré obsahuje zrejmú chybu pripísateľnú úradu, zabezpečí výmaz zápisu alebo zrušenie rozhodnutia. Ak existuje iba jeden účastník konania a zápis alebo akt sa dotýka jeho práv, nariadi sa výmaz alebo zrušenie, aj keď chyba nebola pre daného účastníka konania zrejmá.

2.   O výmaze alebo zrušení podľa odseku 1 rozhodne z úradnej moci alebo na návrh jedného z účastníkov konania oddelenie, ktoré vykonalo tento zápis alebo vydalo rozhodnutie. Výmaz zápisu z registra alebo zrušenie rozhodnutia sa uskutoční do jedného roka odo dňa zápisu do registra alebo odo dňa prijatia rozhodnutia po vypočutí účastníkov konania a všetkých majiteľov práv k dotknutej ochrannej známke EÚ zapísaných v registri. Úrad uchováva záznamy o každom takomto výmaze či zrušení.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, ktorými upraví postup pri zrušení rozhodnutia alebo výmaze zápisu z registra.

4.   Týmto článkom nie sú dotknuté práva účastníkov konania podať odvolanie podľa článkov 58 a 65 alebo možnosť opraviť chyby a zrejmé nesprávnosti podľa článku 79d. V prípade podania odvolania proti rozhodnutiu úradu obsahujúcemu chybu sa odvolacie konanie stáva bezpredmetným, keď úrad svoje rozhodnutie zruší podľa odseku 1 tohto článku. V takomto prípade sa poplatok za odvolanie vráti odvolateľovi.“

75.

Článok 82 sa mení takto:

76.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 82a

Prerušenie konania

1.   Konanie pred úradom sa preruší:

2.   V konaní pred úradom sa pokračuje, hneď ako sa zistí totožnosť osoby, ktorá je oprávnená v ňom pokračovať.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, ktorými podrobne upraví pokračovanie v konaní pred úradom.“

77.

Článok 83 sa nahrádza takto:

„Článok 83

Odkaz na všeobecné zásady

Ak v tomto nariadení alebo v aktoch prijatých podľa tohto nariadenia neexistujú procesnoprávne ustanovenia, úrad zohľadní zásady procesného práva všeobecne uznávané v členských štátoch.“

78.

Článok 85 sa mení takto:

79.

V článku 86 ods. 2 sa druhá veta nahrádza takto:

„Každý členský štát určí jeden orgán zodpovedný za overovanie pravosti rozhodnutia uvedeného v odseku 1 a oznámi jeho kontaktné údaje úradu, Súdnemu dvoru a Komisii. Tento orgán priloží k rozhodnutiu vyhlásenie vykonateľnosti, pričom jedinou formálnou náležitosťou je overenie pravosti rozhodnutia.“

80.

Článok 87 sa nahrádza takto:

„Článok 87

Register ochranných známok EÚ

1.   Úrad vedie register ochranných známok EÚ, ktorý aktualizuje.

2.   Register obsahuje tieto údaje o prihláškach a zápisoch ochranných známok EÚ:

3.   Register obsahuje aj tieto záznamy, pričom každý je doplnený dátumom zápisu takéhoto záznamu:

4.   Výkonný riaditeľ môže určiť, že s výhradou článku 123 ods. 4 sa do registra majú zapísať iné údaje, než sú údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku.

5.   Register sa môže viesť v elektronickej podobe. Úrad zhromažďuje, triedi, zverejňuje a uchováva údaje uvedené v odsekoch 2 a 3 vrátane osobných údajov na účely stanovené v odseku 9. Úrad zabezpečuje ľahký prístup verejnosti k registru na účely nahliadania.

6.   Majiteľovi ochrannej známky EÚ sa oznámi každá zmena v registri.

7.   Úrad poskytuje na základe žiadosti a po uhradení poplatku overené alebo neoverené výpisy z registra.

8.   Spracúvanie údajov týkajúcich sa záznamov stanovených v odsekoch 2 a 3 vrátane osobných údajov sa uskutočňuje na účely:

9.   Všetky údaje týkajúce sa záznamov v odsekoch 2 a 3 vrátane osobných údajov sa považujú za údaje vo verejnom záujme a môžu k nim mať prístup tretie osoby. Z dôvodu právnej istoty je uchovávanie údajov v registri časovo neobmedzené.“

81.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 87a

Databáza

1.   Okrem povinnosti viesť v zmysle článku 87 register úrad zhromažďuje a uchováva v elektronickej databáze všetky údaje, ktoré poskytnú prihlasovatelia a žiadatelia alebo iní účastníci konaní podľa tohto nariadenia alebo aktov prijatých podľa neho.

2.   Elektronická databáza môže popri osobných údajoch zahrnutých v registri podľa článku 87 obsahovať ďalšie osobné údaje, pokiaľ sa vyžadujú podľa tohto nariadenia alebo aktov prijatých podľa neho. Zhromažďovanie, uchovávanie a spracúvanie takýchto údajov slúži na účely:

3.   Výkonný riaditeľ určí podmienky prístupu k elektronickej databáze a spôsob, akým možno jej obsah s výnimkou osobných údajov uvedených v odseku 2 tohto článku, ale vrátane údajov uvedených v článku 87 sprístupniť v strojovo čitateľnej podobe, ako aj cenu za tento prístup.

4.   Prístup k osobným údajom uvedeným v odseku 2 je obmedzený a takéto údaje sa nesmú zverejniť, pokiaľ na to dotknutá osoba nedá svoj výslovný súhlas.

5.   Uchovávanie všetkých údajov je časovo neobmedzené. Dotknutá osoba však môže požiadať o vymazanie osobných údajov z databázy po 18 mesiacoch od uplynutia platnosti zápisu ochrannej známky alebo skončenia príslušného konania inter partes. Dotknutá osoba má kedykoľvek právo na opravu nesprávnych alebo chybných údajov.

Článok 87b

Online prístup k rozhodnutiam

1.   V záujme transparentnosti a predvídateľnosti sa rozhodnutia úradu sprístupnia online na účely informovania verejnosti a nahliadania zo strany verejnosti. Ktorýkoľvek účastník konania, ktoré viedlo k prijatiu rozhodnutia, môže požiadať o vymazanie akýchkoľvek osobných údajov uvedených v rozhodnutí.

2.   Úrad môže na zvýšenie informovanosti verejnosti o veciach týkajúcich sa duševného vlastníctva a na podporu zbližovania praxe poskytnúť online prístup k rozsudkom vnútroštátnych súdov a súdov Únie, ktoré súvisia s jeho úlohami. Úrad dodržiava podmienky pôvodného zverejnenia týkajúce sa osobných údajov.“

82.

Článok 88 sa mení takto:

83.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 88a

Vedenie spisov

1.   Úrad vedie spisy ku každému konaniu týkajúcemu sa prihlášky ochrannej známky EÚ alebo zápisu ochrannej známky EÚ. Formu vedenia týchto spisov určí výkonný riaditeľ.

2.   Ak sa spisy vedú v elektronickej podobe, elektronické súbory alebo ich záložné kópie sa uchovávajú bez časového obmedzenia. Originálne dokumenty, ktoré podali účastníci konania a ktoré tvoria základ týchto elektronických súborov, sa zničia, keď od ich doručenia úradu uplynie doba, ktorú určí výkonný riaditeľ.

3.   Ak sa spisy alebo ich časti vedú v inej ako elektronickej podobe, dokumenty alebo dôkazy, ktoré sú súčasťou takýchto spisov, sa uchovávajú aspoň päť rokov od konca roku, v ktorom sa prihláška zamietla, vzala späť alebo sa považuje za vzatú späť, v ktorom sa úplne skončí platnosť zápisu ochrannej známky EÚ podľa článku 47, zapíše sa úplné vzdanie sa ochrannej známky EÚ podľa článku 50 alebo sa ochranná známka EÚ úplne vymaže z registra podľa článku 57 ods. 6 alebo článku 100 ods. 6“

84.

Článok 89 sa nahrádza takto:

„Článok 89

Periodické publikácie

1.   Úrad pravidelne vydáva:

Publikácie uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku môžu mať elektronickú podobu.

2.   Spôsob a frekvenciu vydávania Vestníka ochranných známok Európskej únie určí výkonný riaditeľ.

3.   Úradný vestník úradu sa uverejňuje v jazykoch úradu. Výkonný riaditeľ však môže stanoviť, že určité údaje sa v úradnom vestníku úradu budú zverejňovať vo všetkých úradných jazykoch Únie.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

85.

Článok 90 sa mení takto:

86.

V článku 92 sa odseky 2 až 4 nahrádzajú takto:

„2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3 druhá veta tohto článku, fyzické alebo právnické osoby, ktoré nemajú bydlisko, sídlo, hlavné miesto podnikania ani skutočný a fungujúci priemyselný alebo obchodný podnik v Európskom hospodárskom priestore, musia byť zastúpené pred úradom v súlade s článkom 93 ods. 1 vo všetkých konaniach stanovených týmto nariadením okrem podávania prihlášky ochrannej známky EÚ.

3.   Fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú bydlisko alebo sídlo, alebo hlavné miesto podnikania, alebo skutočný a fungujúci priemyselný alebo obchodný podnik v Európskom hospodárskom priestore, môže pred úradom zastupovať zamestnanec. Zamestnanec právnickej osoby, ktorej sa tento odsek týka, môže zastupovať aj iné právnické osoby, ktoré majú ekonomické prepojenia s prvou právnickou osobou, a to dokonca aj vtedy, ak tieto právnické osoby nemajú v Európskom hospodárskom priestore svoje bydlisko, sídlo ani svoje hlavné sídlo podniku, ani skutočný a fungujúci priemyselný alebo obchodný podnik. Zamestnanci zastupujúci osoby v zmysle tohto odseku predložia úradu na žiadosť úradu alebo prípadne na žiadosť účastníka konania podpísané splnomocnenie na založenie do spisu.

4.   Ak je viacero prihlasovateľov alebo ak viacero tretích osôb koná spoločne, vymenujú spoločného zástupcu.“

87.

Článok 93 sa mení takto:

88.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 93a

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť:

89.

V hlave X sa názov oddielu 1 nahrádza takto:

„Uplatňovanie pravidiel Únie týkajúcich sa právomoci a uznávania a výkonu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach“

90.

Článok 94 sa mení takto:

91.

V článku 96 písm. c) sa slová „článku 9 ods. 3 v druhej vete“ nahrádzajú slovami „článku 9b ods. 2.“

92.

V článku 99 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3.   Vo veciach žalôb uvedených v článku 96 písm. a) a c) je námietka týkajúca sa zrušenia ochrannej známky EÚ podaná inak ako formou vzájomného návrhu prípustná, pokiaľ odporca tvrdí, že by ochranná známka EÚ mohla byť zrušená z dôvodu, že sa táto známka v čase podania žaloby pre porušenie práv skutočne nepoužívala.“

93.

Článok 100 sa mení takto:

94.

V článku 101 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Vo všetkých otázkach ochranných známok, ktoré nie sú upravené v tomto nariadení, príslušný súd pre ochranné známky EÚ uplatní príslušné vnútroštátne právo.“

95.

V článku 102 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Súd pre ochranné známky EÚ môže uplatniť aj opatrenia alebo príkazy, ktoré sú dostupné podľa príslušného práva a ktoré považuje za primerané za daných okolností prípadu.“

96.

Názov „Oddiel 4. Prechodné ustanovenia“ a článok 108 sa vypúšťajú.

97.

Článok 113 sa nahrádza takto:

„Článok 113

Podanie, zverejnenie a doručenie žiadosti o premenu

1.   Žiadosť o premenu sa podáva úradu v lehote podľa článku 112 ods. 4, 5 alebo 6 a uvedú sa v nej dôvody premeny podľa článku 112 ods. 1 písm. a) alebo b), členské štáty, pre ktoré sa žiada o premenu, a tovary a služby, ktorých sa premena týka. Ak sa o premenu žiada z dôvodu neobnovenia zápisu, lehota troch mesiacov stanovená v článku 112 ods. 5 začne plynúť dňom nasledujúcim po poslednom dni, keď môže byť podaná žiadosť o obnovu zápisu podľa článku 47 ods. 3 Žiadosť o premenu sa považuje za podanú až po zaplatení poplatku za premenu.

2.   Ak sa žiadosť o premenu týka prihlášky ochrannej známky EÚ, ktorá už bola zverejnená, alebo ochrannej známky EÚ, doručenie takejto žiadosti sa zaznamená v registri a žiadosť o premenu sa zverejní.

3.   Úrad preskúma, či požadovaná premena spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, najmä v článku 112 ods. 1, 2, 4, 5 a 6 a v odseku 1 tohto článku, ako aj formálne podmienky uvedené vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 6 tohto článku. Ak nie sú splnené podmienky, ktoré sa vzťahujú na žiadosť, úrad oznámi nedostatky žiadateľovi. Ak sa nedostatky v lehote, ktorú určí úrad, neodstránia, úrad žiadosť o premenu zamietne. Ak sa uplatňuje článok 112 ods. 2, úrad zamietne žiadosť o premenu ako neprípustnú iba vzhľadom na tie členské štáty, pre ktoré je premena podľa uvedeného ustanovenia vylúčená. Ak v príslušnej lehote troch mesiacov podľa článku 112 ods. 4, 5 alebo 6 nebol zaplatený poplatok za premenu, úrad žiadateľovi oznámi, že žiadosť o premenu sa považuje za nepodanú.

4.   Ak úrad alebo súd pre ochranné známky EÚ zamietol prihlášku ochrannej známky EÚ alebo vyhlásil ochrannú známku EÚ za neplatnú z absolútnych dôvodov s uvedením jazyka členského štátu, podľa článku 112 ods. 2 je premena vylúčená pre všetky členské štáty, v ktorých je uvedený jazyk jedným z úradných jazykov. Ak úrad alebo súd pre ochranné známky EÚ zamietol prihlášku ochrannej známky EÚ alebo vyhlásil ochrannú známku EÚ za neplatnú z absolútnych dôvodov, ktoré sa uplatňujú v celej Únii, alebo na základe staršej ochrannej známky EÚ, alebo iného práva priemyselného vlastníctva Únie, podľa článku 112 ods. 2 je premena vylúčená pre všetky členské štáty.

5.   Ak žiadosť o premenu spĺňa náležitosti uvedené v odseku 3 tohto článku, úrad ju spolu s údajmi uvedenými v článku 84 ods. 2 postúpi centrálnym úradom priemyselného vlastníctva členských štátov vrátane Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo, pre ktoré bola uznaná za prípustnú. Úrad informuje žiadateľa o dátume postúpenia.

6.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví:

Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

98.

V článku 114 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Na prihlášku ochrannej známky EÚ alebo ochrannú známku EÚ doručenú v súlade s článkom 113 sa nevzťahujú formálne požiadavky vnútroštátneho práva, ktoré sa líšia od požiadaviek uvedených v tomto nariadení alebo v aktoch prijatých podľa tohto nariadenia, alebo ktoré idú nad ich rámec.“

99.

V článku 115 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Úrad je agentúrou Únie.“

100.

V článku 116 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, môže úrad využívať vyslaných národných expertov alebo iných pracovníkov, ktorí nie sú zamestnancami úradu. Správna rada prijme rozhodnutie, v ktorom stanoví pravidlá vysielania národných expertov do úradu.“

101.

V článku 117 sa slová „na úrad“ nahrádzajú slovami „na úrad a jeho zamestnancov“.

102.

Článok 119 sa mení takto:

103.

V článku 120 ods. 1 sa slová „vykonávacím nariadením“ nahrádzajú slovami „aktom prijatým podľa tohto nariadenia“.

104.

Článok 122 sa vypúšťa.

105.

Článok 123 sa nahrádza takto:

„Článok 123

Transparentnosť

1.   Na dokumenty v držbe úradu sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 (17).

2.   Správna rada prijme podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia (ES) č. 1049/2001.

3.   Proti rozhodnutiam prijatým úradom podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 možno za podmienok stanovených v článkoch 228 a 263 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podať sťažnosť európskemu ombudsmanovi alebo žalobu na Súdnom dvore Európskej únie.

4.   Na spracúvanie osobných údajov úradom sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (18).

(17)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43)."

(18)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).“"

106.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 123a

Bezpečnostné predpisy v oblasti ochrany utajovaných skutočností a citlivých neutajovaných skutočností

Úrad uplatňuje bezpečnostné zásady zahrnuté v bezpečnostných predpisoch Komisie na ochranu utajovaných skutočností Európskej únie a citlivých neutajovaných skutočností stanovené v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 (19) a 2015/444 (20). Uplatňovanie bezpečnostných zásad sa okrem iného vzťahuje na ustanovenia týkajúce sa výmeny, spracúvania a uchovávania takýchto skutočností.

(19)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41)."

(20)  Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).“"

107.

V hlave XII sa vkladá tento oddiel:

„ODDIEL 1a

Úlohy úradu a spolupráca na podporu zbližovania

Článok 123b

Úlohy úradu

1.   Úrad má tieto úlohy:

2.   Úrad v súvislosti s úlohami, ktoré sú mu zverené v odseku 1, spolupracuje s inštitúciami, úradmi, orgánmi, úradmi priemyselného vlastníctva, medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami.

3.   Úrad môže poskytovať dobrovoľné služby mediácie s cieľom pomôcť účastníkom konania dosiahnuť zmierlivé riešenia sporov.

Článok 123c

Spolupráca na podporu zbližovania postupov a nástrojov

1.   Úrad a centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo navzájom spolupracujú v záujme podpory zbližovania postupov a nástrojov v oblasti ochranných známok a dizajnov.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, táto spolupráca zahŕňa najmä tieto oblasti činnosti:

2.   Na návrh výkonného riaditeľa správna rada vymedzuje a koordinuje projekty v záujme Únie a členských štátov v súvislosti s oblasťami uvedenými v odsekoch 1 a 6 a vyzýva centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo, aby sa na nich zúčastnili.

Vymedzenie projektu zahŕňa konkrétne povinnosti a úlohy každého zúčastneného úradu priemyselného vlastníctva členských štátov, Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo a úradu. Úrad konzultuje so zástupcami používateľov najmä v štádiu vymedzovania projektov a hodnotenia ich výsledkov.

3.   Centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo môžu rozhodnúť o svojej neúčasti, obmedziť alebo dočasne pozastaviť svoju spoluprácu na projektoch uvedených v odseku 2 prvom pododseku.

Ak centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo využijú možnosti uvedené v prvom pododseku, poskytnú úradu písomné stanovisko, v ktorom odôvodnia svoje rozhodnutie.

4.   Po rozhodnutí o účasti na určitom projekte sa centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, účinne zapájajú do projektov uvedených v odseku 2 s cieľom zabezpečiť ich rozvoj, fungovanie, interoperabilitu a aktualizáciu.

5.   Na účely odseku 4 úrad poskytuje finančnú podporu na projekty uvedené v odseku 2 v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinnej účasti centrálnych úradov priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo na uvedených projektoch. Táto finančná podpora môže mať formu grantov a nepeňažných príspevkov. Celková výška financovania nesmie presiahnuť 15 % ročného príjmu úradu. Príjemcami grantov sú centrálne úrady priemyselného vlastníctva členských štátov a Úrad Beneluxu pre duševné vlastníctvo. Granty možno udeľovať bez výziev na predkladanie návrhov v súlade s rozpočtovými pravidlami uplatniteľnými na úrad a so zásadami postupov udeľovania grantov obsiahnutými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (24) a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 1268/2012 (25).

6.   Úrad a príslušné orgány členských štátov navzájom spolupracujú na dobrovoľnom základe s cieľom podporovať zvyšovanie informovanosť o systéme ochranných známok a boj proti falšovaniu. Takáto spolupráca zahŕňa projekty zamerané najmä na vykonávanie stanovených noriem a postupov, ako aj na organizovanie činností v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy. Finančná podpora uvedených projektov je súčasťou celkovej výšky financovania uvedenej v odseku 5. Odseky 2 až 5 sa uplatnia primerane.

(21)  Nariadenie Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1)."

(22)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012 z 19. apríla 2012 o poverení Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) úlohami súvisiacimi s vymožiteľnosťou práv duševného vlastníctva vrátane zhromažďovania zástupcov verejného a súkromného sektora ako Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 129, 16.5.2012, s. 1)."

(23)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5)."

(24)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1)."

(25)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).“"

108.

V hlave XII sa oddiely 2 a 3 nahrádzajú takto:

„ODDIEL 2

Správna rada

Článok 124

Funkcie správnej rady

1.   Bez toho, aby boli dotknuté funkcie udelené rozpočtovému výboru v oddiele 5, má správna rada tieto funkcie:

2.   Správna rada v súlade s článkom 110 služobného poriadku a s článkom 142 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov prijíma rozhodnutie na základe článku 2 ods. 1 služobného poriadku a článku 6 podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov, ktorým deleguje príslušné právomoci menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a ktorým vymedzuje podmienky, za akých možno toto delegovanie právomocí menovacieho orgánu pozastaviť.

Výkonný riaditeľ je oprávnený tieto právomoci delegovať ďalej.

Ak si to vyžadujú mimoriadne okolnosti, správna rada môže na základe rozhodnutia dočasne pozastaviť delegovanie právomocí menovacieho orgánu na výkonného riaditeľa a na subjekty, ktorým ďalej delegoval právomoc, a tieto právomoci vykonávať sama alebo ich delegovať na jedného zo svojich členov alebo iného člena personálu ako výkonného riaditeľa.

Článok 125

Zloženie správnej rady

1.   Správna rada je zložená z jedného zástupcu každého členského štátu a z dvoch zástupcov Komisie a jedného zástupcu Európskeho parlamentu a ich príslušných náhradníkov.

2.   Členom správnej rady môžu podľa rokovacieho poriadku pomáhať poradcovia alebo experti.

Článok 126

Predseda správnej rady

1.   Správna rada volí spomedzi svojich členov predsedu a podpredsedu. Podpredseda z úradnej moci zastupuje predsedu v prípade, že predseda nemôže vykonávať svoje povinnosti.

2.   Funkčné obdobie predsedu a podpredsedu je štyri roky. Funkčné obdobie možno obnoviť raz. V prípade, že sa ich členstvo v správnej rade kedykoľvek počas ich funkčného obdobia skončí, ich funkčné obdobie sa automaticky končí k rovnakému dátumu.

Článok 127

Zasadnutia

1.   Zasadnutia správnej rady zvoláva jej predseda.

2.   Na rokovaní sa zúčastňuje výkonný riaditeľ, ak správna rada nerozhodne inak.

3.   Riadne zasadnutie správnej rady sa koná aspoň raz do roka. Okrem toho zasadá z iniciatívy svojho predsedu alebo na žiadosť Komisie alebo jednej tretiny členských štátov.

4.   Správna rada prijme rokovací poriadok.

5.   Správna rada prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou svojich členov. V prípade rozhodnutí, ktoré je správna rada oprávnená prijímať podľa článku 124 ods. 1 písm. a) a b), článku 126 ods. 1 a článku 129 ods. 2 a 4, sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina jej členov. V obidvoch prípadoch má každý člen jeden hlas.

6.   Správna rada môže vyzvať pozorovateľov, aby sa zúčastnili na jej zasadnutiach.

7.   Služby sekretariátu poskytuje správnej rade úrad.

ODDIEL 3

Výkonný riaditeľ

Článok 128

Funkcie výkonného riaditeľa

1.   Úrad riadi jeho výkonný riaditeľ. Výkonný riaditeľ sa zodpovedá správnej rade.

2.   Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie, správnej rady a rozpočtového výboru, je výkonný riaditeľ pri výkone svojich povinností nezávislý a nesmie požadovať alebo prijímať pokyny od žiadnej vlády ani od žiadneho iného subjektu.

3.   Výkonný riaditeľ je štatutárnym orgánom úradu.

4.   Výkonný riaditeľ má najmä tieto funkcie, ktoré môže delegovať:

5.   Výkonnému riaditeľovi pomáha jeden alebo viacerí zástupcovia výkonného riaditeľa. V prípade neprítomnosti alebo indispozície výkonného riaditeľa ho v súlade s postupom stanoveným správnou radou nahradí zástupca výkonného riaditeľa alebo jeden zo zástupcov výkonného riaditeľa.

Článok 129

Vymenovanie výkonného riaditeľa a jeho odvolanie z funkcie a predĺženie funkčného obdobia

1.   Výkonný riaditeľ je zamestnaný ako dočasný zamestnanec úradu podľa článku 2 písm. a) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.

2.   Výkonného riaditeľa vymenúva jednoduchou väčšinou Rada zo zoznamu kandidátov navrhnutých správnou radou po uskutočnení otvoreného a transparentného výberového konania. Pred vymenovaním môže byť kandidát, ktorého vybrala správna rada, vyzvaný, aby vystúpil pred príslušným výborom Európskeho parlamentu a odpovedal na otázky jeho členov. Na účely uzatvorenia zmluvy s výkonným riaditeľom zastupuje úrad predseda správnej rady.

Výkonný riaditeľ môže byť odvolaný z funkcie len na základe rozhodnutia Rady uznášajúcej sa na návrh správnej rady.

3.   Funkčné obdobie výkonného riaditeľa je päť rokov. Na konci tohto obdobia správna rada vykoná posúdenie, v ktorom zohľadní hodnotenie výsledkov činnosti výkonného riaditeľa a budúce úlohy a výzvy úradu.

4.   Rada môže predĺžiť funkčné obdobie výkonného riaditeľa raz a najviac o päť rokov, pričom zohľadní posúdenie uvedené v odseku 3.

5.   Výkonný riaditeľ, ktorého funkčné obdobie bolo predĺžené, sa na konci svojho celkového funkčného obdobia nesmie zúčastniť na ďalšom výberovom konaní na rovnaké miesto.

6.   Zástupca alebo zástupcovia výkonného riaditeľa sa vymenúvajú do funkcie alebo odvolávajú z funkcie podľa odseku 2 po porade s výkonným riaditeľom a prípadne so zvoleným výkonným riaditeľom. Funkčné obdobie zástupcu výkonného riaditeľa je päť rokov. Rada ho môže po porade s výkonným riaditeľom predĺžiť raz a najviac o päť rokov.“

109.

Článok 130 sa mení takto:

110.

V článku 131 sa slová „v článkoch 36, 37 a 68“ nahrádzajú slovami „v článkoch 36, 37, 68 a 74c“.

111.

V článku 132 sa odsek 2 mení takto:

112.

Článok 133 sa nahrádza takto:

„Článok 133

Oddelenie zodpovedné za register

1.   Oddelenie zodpovedné za register je zodpovedné za prijímanie rozhodnutí v súvislosti so zápismi do registra.

2.   Je zodpovedné aj za vedenie zoznamu oprávnených zástupcov uvedeného v článku 93 ods. 2.

3.   Rozhodnutia oddelenia prijíma jeden člen.“

113.

Článok 134 sa mení takto:

114.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 134a

Všeobecná právomoc

Rozhodnutia požadované podľa tohto nariadenia, ktoré nepatria do právomoci prieskumového pracovníka, námietkového oddelenia, zrušovacieho oddelenia ani oddelenia zodpovedného za register, prijíma ktorýkoľvek úradník alebo oddelenie, ktoré na tento účel určil výkonný riaditeľ.“

115.

Článok 135 sa mení takto:

116.

Článok 136 sa nahrádza takto:

„Článok 136

Nezávislosť členov odvolacích senátov

1.   Predseda odvolacích senátov a predsedovia senátov sa vymenúvajú v súlade s postupom stanoveným v článku 129 na vymenovanie výkonného riaditeľa na obdobie piatich rokov. Počas tohto obdobia nesmú byť odvolaní z funkcie, pokiaľ neexistujú vážne dôvody na takéto odvolanie a pokiaľ o tom nerozhodne Súdny dvor na návrh inštitúcie, ktorá ich vymenovala.

2.   Funkčné obdobie predsedu odvolacích senátov možno predĺžiť raz o ďalšie päťročné obdobie alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že správna rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky jeho činnosti.

3.   Funkčné obdobie predsedov senátov možno predĺžiť o ďalšie päťročné obdobia alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že správna rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky ich činnosti, a po porade s predsedom odvolacích senátov.

4.   Predseda odvolacích senátov má tieto riadiace a organizačné funkcie:

Predseda odvolacích senátov predsedá veľkému senátu.

5.   Členov odvolacích senátov vymenúva správna rada na obdobie piatich rokov. Ich funkčné obdobie možno predĺžiť o ďalšie päťročné obdobia alebo do dosiahnutia dôchodkového veku, ak sa tento vek dosiahne počas nového funkčného obdobia, v prípade, že správna rada predtým pozitívne zhodnotila výsledky ich činnosti, a po porade s predsedom odvolacích senátov.

6.   Členovia odvolacích senátov nesmú byť odvolaní zo svojich funkcií, pokiaľ neexistujú vážne dôvody na takéto odvolanie a pokiaľ o tom nerozhodne Súdny dvor, na základe návrhu, ktorý podala správna rada na odporúčanie predsedu odvolacích senátov a po porade s predsedom senátu, do ktorého dotknutý člen patrí.

7.   Predseda odvolacích senátov a predsedovia a členovia odvolacích senátov sú nezávislí. Pri svojom rozhodovaní nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

8.   Rozhodnutia prijaté veľkým senátom o odvolaniach alebo stanoviská k právnym otázkam, ktoré mu postúpil výkonný riaditeľ podľa článku 135, sú pre rozhodovacie útvary úradu uvedené v článku 130 záväzné.

9.   Predseda odvolacích senátov a predsedovia a členovia jednotlivých odvolacích senátov nesmú byť prieskumovými pracovníkmi ani členmi námietkových oddelení, oddelenia zodpovedného za register ani zrušovacích oddelení.“

117.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 136a

Predsedníctvo odvolacích senátov a veľký senát

1.   Predsedníctvo sa skladá z predsedu odvolacích senátov, ktorý mu predsedá, predsedov senátov a členov senátov, ktorých na každý kalendárny rok spomedzi seba volia všetci členovia senátov okrem predsedu odvolacích senátov a predsedov senátov. Počet takto zvolených členov senátov predstavuje štvrtinu členov senátov okrem predsedu odvolacích senátov a predsedov senátov, a tento počet sa v prípade potreby zaokrúhli nahor.

2.   Veľký senát uvedený v článku 135 ods. 2 sa skladá z deviatich členov vrátane predsedu odvolacích senátov, predsedov senátov, prípadne spravodajcu určeného pred postúpením veľkému senátu a členov vybraných rotačným spôsobom zo zoznamu mien všetkých členov odvolacích senátov okrem predsedu odvolacích senátov a predsedov senátov.“

118.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 136b

Delegovanie právomocí

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, ktorými podrobne upraví organizáciu odvolacích senátov vrátane zriadenia a úlohy predsedníctva, zloženia veľkého senátu a pravidiel postúpenia prípadov tomuto senátu, ako aj podmienky, za akých má rozhodnutia prijímať jeden člen v súlade s článkom 135 ods. 2 a 5.“

119.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 137a

Mediačné centrum

1.   Úrad môže na účely článku 123b ods. 3 zriadiť mediačné centrum (ďalej len ‚centrum‘).

2.   Každá fyzická alebo právnická osoba môže využívať služby centra na dobrovoľnom základe s cieľom dospieť po vzájomnej dohode k zmierlivému riešeniu sporu na základe tohto nariadenia alebo nariadenia (ES) č. 6/2002.

3.   Účastníci môžu využiť mediáciu na základe spoločnej žiadosti. Žiadosť sa považuje za podanú až po zaplatení príslušného poplatku. Výkonný riaditeľ stanoví výšku poplatku v súlade s článkom 144 ods. 1.

4.   V prípade sporov, v ktorých prebieha konanie pred námietkovým oddelením, zrušovacím oddelením alebo odvolacím senátom úradu, možno spoločnú žiadosť o mediáciu podať kedykoľvek po podaní námietok, návrhu na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti alebo odvolania proti rozhodnutiam námietkového alebo zrušovacieho oddelenia.

5.   Dotknuté konanie sa preruší a lehoty s výnimkou lehoty na zaplatenie príslušného poplatku sa prerušia odo dňa podania spoločnej žiadosti o mediáciu. Plynutie lehôt pokračuje odo dňa, od ktorého sa pokračuje v konaní.

6.   Účastníci sa vyzvú, aby si zo zoznamu uvedeného v odseku 12 spoločne vybrali mediátora, ktorý uviedol, že ovláda jazyk dotknutej mediácie. Ak účastníci nevymenujú mediátora do 20 dní od výzvy, mediácia sa považuje za neúspešnú.

7.   Účastníci sa s mediátorom dohodnú na podrobných pravidlách mediácie v dohode o mediácii.

8.   Mediátor mediačné konanie skončí, keď účastníci dosiahnu dohodu o riešení sporu alebo keď jeden z účastníkov vyhlási, že si praje ukončenie mediácie, alebo keď mediátor dospeje k záveru, že účastníci nedosiahli takúto dohodu.

9.   Mediátor informuje účastníkov a príslušný útvar úradu ihneď, ako sa mediačné konanie skončí.

10.   Diskusie a rokovania uskutočnené v rámci mediácie sú dôverné pre všetky osoby zúčastnené na mediácii, najmä pre mediátora, účastníkov a ich zástupcov. Všetky dokumenty a informácie predložené počas mediácie sa uchovávajú oddelene a nie sú súčasťou spisu akéhokoľvek ďalšieho konania pred úradom.

11.   Mediácia sa vedie v jednom z úradných jazykov Únie, na ktorom sa dohodnú účastníci. Ak sa mediácia týka sporov prebiehajúcich pred úradom, vedie sa v jazyku konania pred úradom, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.

12.   Úrad zostaví zoznam mediátorov, ktorí podporujú účastníkov pri riešení sporov. Mediátori musia byť nezávislí a mať príslušné spôsobilosti a skúsenosti. V zozname sa môžu uviesť tak mediátori, ktorí sú zamestnancami úradu, ako aj mediátori, ktorí nimi nie sú.

13.   Mediátori sú pri plnení svojich úloh nestranní a pred svojím vymenovaním oznámia akýkoľvek skutočný alebo domnelý konflikt záujmov. Členovia rozhodovacích útvarov úradu uvedených v článku 130 sa nesmú zúčastňovať na mediácii týkajúcej sa veci, v ktorej:

14.   Mediátori sa nezúčastňujú ako členovia rozhodovacích útvarov úradu uvedených v článku 130 na konaní, v ktorom sa pokračuje po neúspešnej mediácii.

15.   Úrad môže spolupracovať s inými uznávanými vnútroštátnymi alebo medzinárodnými orgánmi zaoberajúcimi sa mediáciou.“

120.

Článok 138 sa nahrádza takto:

„Článok 138

Rozpočtový výbor

1.   Rozpočtový výbor má funkcie, ktoré mu boli pridelené v tomto oddiele.

2.   Na rozpočtový výbor sa primerane vzťahujú články 125 a 126, článok 127 ods. 1 až 4 a 5 v rozsahu, v akom sa týka voľby predsedu a zástupcu predsedu, a článok 127 ods. 6 a 7.

3.   Rozpočtový výbor prijíma svoje rozhodnutia absolútnou väčšinou svojich členov. Pri rozhodnutiach, ktoré je rozpočtový výbor oprávnený prijímať podľa článku 140 ods. 3 a článku 143, sa však vyžaduje dvojtretinová väčšina jeho členov. V obidvoch prípadoch má každý člen jeden hlas.“

121.

Článok 139 sa nahrádza takto:

„Článok 139

Rozpočet

1.   Odhady všetkých príjmov a výdavkov úradu sa vypracúvajú na každý rozpočtový rok a uvádzajú sa v rozpočte úradu. Každý rozpočtový rok zodpovedá kalendárnemu roku.

2.   Rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe.

3.   Bez toho, aby boli dotknuté iné druhy príjmov, príjmy zahŕňajú celkové poplatky splatné podľa prílohy -I k tomuto nariadeniu, celkové poplatky stanovené v nariadení (ES) č. 6/2002, celkové poplatky splatné na základe madridského protokolu podľa článku 145 tohto nariadenia za medzinárodný zápis s vyznačením Únie a iné platby v prospech zmluvných strán madridského protokolu, celkové poplatky splatné podľa Ženevského aktu podľa článku 106c nariadenia (ES) č. 6/2002 za medzinárodný zápis s vyznačením Únie a iné platby v prospech zmluvných strán Ženevského aktu a v nevyhnutnom rozsahu subvenciu zapísanú do osobitného okruhu oddielu Komisia všeobecného rozpočtu Únie.

4.   Úrad každý rok vyrovná náklady, ktoré vznikli centrálnym úradom priemyselného vlastníctva členských štátov, Úradu Beneluxu pre duševné vlastníctvo a iným príslušným orgánom, ktoré určia členské štáty, v dôsledku osobitných úloh, ktoré plnia ako funkčná súčasť systému ochranných známok EÚ v súvislosti s týmito službami a konaniami:

5.   Celkové vyrovnanie nákladov uvedených v odseku 4 zodpovedá 5 % ročného príjmu úradu. Bez toho, aby bol dotknutý tretí pododsek tohto odseku, správna rada na návrh úradu a po porade s rozpočtovým výborom určí kľúč na rozdelenie vyrovnania na základe týchto spravodlivých, nestranných a relevantných ukazovateľov:

Na účely odôvodnenia nákladov uvedených v odseku 4 členské štáty predložia úradu do 31. marca každého roku štatistické údaje preukazujúce počty uvedené v písmenách a) až d) prvého pododseku tohto odseku za predchádzajúci rok, ktoré sa uvedú v návrhu predkladanom správnej rade.

V záujme spravodlivosti platí, že náklady orgánov uvedených v odseku 4 v každom členskom štáte zodpovedajú aspoň 2 % celkového vyrovnania poskytnutého podľa tohto odseku.

6.   Povinnosť úradu vyrovnať náklady uvedené v odseku 4, ktoré vznikli počas daného roka, sa uplatní, len pokiaľ v danom roku nevznikne rozpočtový deficit.

7.   V prípade rozpočtového prebytku a bez toho, aby bol dotknutý odsek 10, môže správna rada na návrh úradu a po porade s rozpočtovým výborom zvýšiť percentuálny podiel stanovený v odseku 5 na najviac 10 % ročného príjmu úradu.

8.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 až 7 a odsek 10 tohto článku a články 123b a 123c, ak sa počas piatich po sebe nasledujúcich rokov vytvorí značný prebytok, môže rozpočtový výbor na návrh úradu a v súlade s ročným pracovným programom a viacročným strategickým programom uvedeným v článku 124 ods. 1 písm. a) a b) rozhodnúť dvojtretinovou väčšinou o prevode prebytku vytvoreného od 23. marca 2016 do rozpočtu Únie.

9.   Úrad vypracuje pre Európsky parlament, Radu a Komisiu každé dva roky správu o svojej finančnej situácii vrátane finančných operácií uskutočnených podľa článku 123c ods. 5 a 6 a článku 139 ods. 5 a 7. Komisia na základe uvedenej správy preskúma finančnú situáciu úradu.

10.   Úrad vytvorí rezervný fond pokrývajúci jeden rok svojich operačných výdavkov na zabezpečenie kontinuity svojej činnosti a plnenia svojich úloh.“

122.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 141a

Boj proti podvodom

1.   V záujme uľahčenia boja proti podvodom, korupcii a inému protiprávnemu konaniu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (26) úrad pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), a prijme primerané opatrenia týkajúce sa všetkých zamestnancov úradu podľa vzoru uvedeného v prílohe k uvedenej dohode.

2.   Európsky dvor audítorov má právomoc vykonávať na základe dokumentov a na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým úrad poskytol finančné prostriedky Únie.

3.   OLAF môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste, a to v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (27) na účely zistenia, či v súvislosti s grantom alebo zmluvou financovanou úradom došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, platí, že dohody úradu o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, jeho zmluvy, ako aj dohody a rozhodnutia o grantoch musia obsahovať ustanovenia, ktoré Európsky dvor audítorov a úrad OLAF výslovne oprávňujú vykonávať takéto audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami.

5.   Rozpočtový výbor prijme stratégiu v oblasti boja proti podvodom, ktorá je primeraná rizikám podvodov, s prihliadnutím na analýzu nákladov a prínosov opatrení, ktoré sa majú vykonať.

(26)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1)."

(27)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).“"

123.

Článok 144 sa nahrádza takto:

„Článok 144

Poplatky a platby a dátum splatnosti

1.   Výkonný riaditeľ určí výšku platieb za jednotlivé služby, ktoré poskytuje úrad, okrem tých, ktoré sú stanovené v prílohe -I, ako aj výšku platieb za Vestník ochranných známok Európskej únie, úradný vestník úradu a iných publikácií vydávaných úradom. Výška platieb sa stanoví v eurách a uverejní sa v úradnom vestníku úradu. Výška každej platby nesmie prekročiť sumu nevyhnutnú na pokrytie nákladov na túto špecifickú službu poskytovanú úradom.

2.   Poplatky a platby, ktorých dátum splatnosti nie je stanovený v tomto nariadení, sú splatné k dátumu doručenia žiadosti o službu, ktorej sa poplatok alebo platba týka.

Výkonný riaditeľ môže so súhlasom rozpočtového výboru určiť, ktoré služby uvedené v prvom pododseku nemajú byť podmienené zaplatením preddavku na príslušné poplatky alebo platby.“

124.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 144a

Úhrada poplatkov a platieb

1.   Sumy poplatkov a platieb splatné úradu sa uhrádzajú platbou alebo prevodom na bankový účet úradu.

Výkonný riaditeľ môže so súhlasom rozpočtového výboru určiť, aké iné konkrétne metódy úhrady okrem metód stanovených v prvom pododseku možno použiť, a to najmä prostredníctvom vkladov na bežné účty úradu.

Rozhodnutia prijaté podľa druhého pododseku sa uverejnia v úradnom vestníku úradu.

Všetky platby vrátane iných metód platby určených podľa druhého pododseku sa uskutočňujú v eurách.

2.   Pri každej platbe sa uvedie meno osoby uskutočňujúcej platbu a potrebné údaje, ktoré umožnia úradu okamžite zistiť účel platby. Poskytnú sa predovšetkým tieto informácie:

3.   Ak sa účel platby uvedený v odseku 2 nedá zistiť okamžite, úrad požiada osobu, ktorá danú platbu uskutočnila, aby písomne oznámila jej účel v lehote, ktorú určí úrad. Ak daná osoba tejto žiadosti včas nevyhovie, platba sa bude považovať za neuskutočnenú. Uhradená suma sa vráti.

Článok 144b

Domnienky týkajúce sa dňa úhrady

1.   V prípadoch uvedených v článku 144a ods. 1 prvom pododseku sa za deň úhrady úradu považuje deň, keď sa suma platby alebo prevodu skutočne pripísala na bankový účet úradu.

2.   Ak možno použiť metódy úhrady uvedené v článku 144a ods. 1 druhom pododseku, výkonný riaditeľ určí deň, keď sa takéto úhrady majú považovať za uskutočnené.

3.   Ak sa podľa odsekov 1 a 2 poplatok považuje za uhradený až po uplynutí lehoty, v ktorej bol splatný, považuje sa táto lehota za dodržanú, ak sa úradu preukáže, že osoby, ktoré platbu uskutočnili v členskom štáte, riadne zadali v lehote, v ktorej sa mal poplatok uhradiť, bankovej inštitúcii príkaz na prevod sumy úhrady a zaplatili príplatok vo výške 10 % príslušného poplatku alebo poplatkov, najviac však 200 EUR. Príplatok sa neplatí vtedy, ak bol príkaz bankovej inštitúcii zadaný najneskôr 10 dní pred uplynutím lehoty splatnosti.

4.   Úrad môže od osoby, ktorá platbu uskutočnila, vyžadovať, aby predložila dôkazy o dni, ku ktorému bankovej inštitúcii uvedenej v odseku 3 zadala príkaz, a ak je to potrebné, zaplatila v lehote, ktorú určí, príslušný príplatok. Ak táto osoba uvedenú požiadavku nesplní alebo ak je dôkaz nedostatočný, alebo ak sa požadovaný príplatok neuhradí včas, považuje sa lehota splatnosti za nedodržanú.

Článok 144c

Nedostatočná úhrada a vrátenie zanedbateľných súm

1.   Lehota splatnosti sa v zásade považuje za dodržanú iba vtedy, ak sa poplatok uhradil včas v plnej výške. Ak sa poplatok neuhradí v plnej výške, uhradená suma sa po uplynutí lehoty splatnosti vráti.

2.   Ak je to však v čase zostávajúcom do uplynutia lehoty splatnosti možné, môže úrad osobe uskutočňujúcej platbu umožniť, aby uhradila chýbajúcu sumu, alebo ak je to opodstatnené, odpustiť nízke chýbajúce sumy bez toho, aby tým boli dotknuté práva osoby uskutočňujúcej platbu.

3.   Výkonný riaditeľ môže so súhlasom rozpočtového výboru upustiť od vymáhania splatnej sumy, ak suma, ktorá sa má vymôcť, je zanedbateľná alebo ak má takéto vymáhanie príliš neistý výsledok.

4.   Ak bola na úhradu poplatku alebo platby zaplatená vyššia suma, preplatok sa nevráti, ak ide o zanedbateľnú sumu a ak dotknutý účastník vrátenie výslovne nepožaduje.

Výkonný riaditeľ môže so súhlasom rozpočtového výboru stanoviť sumu, pri ktorej nedosiahnutí sa preplatok pri úhrade poplatku alebo platby nevráti.

Rozhodnutia podľa druhého pododseku sa zverejnia v úradnom vestníku úradu.“

125.

V článku 145 sa slová „jeho vykonávacie nariadenia“ nahrádzajú slovami „akty prijaté podľa tohto nariadenia“.

126.

Článok 147 sa mení takto:

127.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 148a

Oznámenie o neplatnosti základnej prihlášky alebo zápisu

1.   Do piatich rokov odo dňa medzinárodného zápisu úrad oznámi medzinárodnému úradu akékoľvek skutočnosti a rozhodnutia, ktoré majú vplyv na platnosť prihlášky ochrannej známky EÚ alebo zápisu ochrannej známky EÚ, na ktorých bol založený medzinárodný zápis.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých spresní jednotlivé skutočnosti a rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa článku 6 ods. 3 madridského protokolu, ako aj rozhodujúci moment takýchto oznámení. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2 tohto nariadenia.“

128.

Článok 149 sa nahrádza takto:

„Článok 149

Žiadosť o územné rozšírenie následne po medzinárodnom zápise

1.   Podľa článku 3ter ods. 2 madridského protokolu možno žiadosť o územné rozšírenie podať následne po medzinárodnom zápise prostredníctvom úradu. Žiadosť sa podáva v jazyku, v ktorom bola podaná medzinárodná prihláška podľa článku 147 tohto nariadenia. Obsahuje údaje opodstatňujúce nárok na označenie podľa článku 2 ods. 1 bodu ii) a článku 3ter ods. 2 madridského protokolu. Úrad informuje prihlasovateľa, ktorý žiada o územné rozšírenie, o dátume, keď mu bola doručená žiadosť o územné rozšírenie.

2.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobné požiadavky týkajúce sa žiadosti o územné rozšírenie podľa odseku 1 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.

3.   Ak žiadosť o územné rozšírenie podaná následne po medzinárodnom zápise nespĺňa požiadavky stanovené v odseku 1 a vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 2, úrad vyzve žiadateľa, aby zistené nedostatky odstránil v lehote určenej úradom. Ak sa nedostatky v lehote určenej úradom neodstránia, úrad odmietne postúpiť žiadosť medzinárodnému úradu. Úrad neodmietne postúpiť žiadosť medzinárodnému úradu bez toho, aby sa žiadateľovi umožnilo odstrániť nedostatky zistené v žiadosti.

4.   Úrad postúpi žiadosť o územné rozšírenie, ktorá bola podaná následne po medzinárodnom zápise, medzinárodnému úradu hneď, ako sú splnené požiadavky uvedené v odseku 3.“

129.

Článok 153 sa nahrádza takto:

„Článok 153

Seniorita uplatnená v medzinárodnej prihláške

1.   Prihlasovateľ žiadajúci o medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Únia, si môže uplatniť v medzinárodnej prihláške senioritu staršej ochrannej známky zapísanej v niektorom členskom štáte vrátane ochrannej známky zapísanej v krajinách Beneluxu alebo zapísanej podľa medzinárodných dojednaní, ktorá má účinok v niektorom členskom štáte, ako je stanovené v článku 34.

2.   Dokumentácia na podporu uplatnenej seniority, upravená vo vykonávacom akte prijatom podľa článku 34 ods. 5, sa predloží do troch mesiacov odo dňa, keď medzinárodný úrad oznámil medzinárodný zápis úradu. V tejto súvislosti sa uplatňuje článok 34 ods. 6.

3.   Ak je majiteľ medzinárodného zápisu podľa článku 92 ods. 2 povinný byť zastúpený pred úradom, komunikácia uvedená v odseku 2 tohto článku musí obsahovať vymenovanie zástupcu v zmysle článku 93 ods. 1.

4.   Ak úrad zistí, že uplatnenie seniority podľa odseku 1 tohto článku nie je v súlade s článkom 34 alebo nespĺňa iné požiadavky stanovené v tomto článku, vyzve prihlasovateľa, aby nedostatky odstránil. Ak nie sú požiadavky uvedené v prvej vete splnené v lehote, ktorú určí úrad, právo seniority v súvislosti s daným medzinárodným zápisom zanikne. Ak sa nedostatky týkajú iba niektorých tovarov a služieb, k strate práva seniority dôjde iba vo vzťahu k dotknutým tovarom a službám.

5.   Úrad informuje medzinárodný úrad o každom vyhlásení o strate práva seniority v súlade s odsekom 4. Tiež informuje medzinárodný úrad o každom späťvzatí alebo obmedzení nároku na senioritu.

6.   Článok 34 ods. 4 sa uplatní, pokiaľ právo seniority nie je vyhlásené za zaniknuté podľa odseku 4 tohto článku.“

130.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 153a

Seniorita uplatnená pred úradom

1.   Majiteľ medzinárodného zápisu, v ktorom je vyznačená Únia, si môže odo dňa zverejnenia účinkov tohto zápisu podľa článku 152 ods. 2 uplatniť na úrade senioritu staršej ochrannej známky zapísanej v niektorom členskom štáte vrátane ochrannej známky zapísanej v krajinách Beneluxu alebo zapísanej podľa medzinárodných dojednaní, ktorá má účinok v niektorom členskom štáte, ako je stanovené v článku 35.

2.   Keď sa seniorita uplatňuje pred dňom uvedeným v odseku 1, uplatnenie seniority sa považuje za doručené úradu v daný deň.

3.   Uplatnenie seniority podľa odseku 1 tohto článku musí spĺňať náležitosti uvedené v článku 35 a obsahovať informácie umožňujúce jeho preskúmanie z hľadiska týchto náležitostí.

4.   Ak náležitosti uplatnenia seniority uvedené v odseku 3 a spresnené vo vykonávacom akte prijatom podľa odseku 6 nie sú splnené, úrad vyzve majiteľa medzinárodného zápisu, aby nedostatky odstránil. Ak sa nedostatky neodstránia v lehote, ktorú určí úrad, úrad uplatnenie seniority zamietne.

5.   Ak úrad uplatnenie seniority akceptoval alebo sa uplatnenie seniority vzalo späť, alebo ho úrad zrušil, informuje o tom medzinárodný úrad.

6.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých podrobne upraví podrobnosti, ktoré má obsahovať uplatnenie seniority podľa odseku 1 tohto článku, a informácie, ktoré sa majú oznámiť podľa odseku 5 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

131.

Článok 154 sa nahrádza takto:

„Článok 154

Označenie tovarov a služieb a preskúmanie z hľadiska absolútnych dôvodov zamietnutia

1.   Medzinárodné zápisy, v ktorých je vyznačená Únia, podliehajú prieskumu ich súladu s článkom 28 ods. 2 až 4 a z hľadiska absolútnych dôvodov na zamietnutie rovnakým spôsobom ako prihlášky ochranných známok EÚ.

2.   Ak sa zistí, že medzinárodný zápis, v ktorom je vyznačená Únia, nie je spôsobilý na ochranu podľa článku 28 ods. 4 alebo článku 37 ods. 1 tohto nariadenia v súvislosti so všetkými alebo niektorými tovarmi a službami, pre ktoré medzinárodný úrad vykonal zápis, úrad z úradnej moci vydá predbežné oznámenie o odmietnutí adresované medzinárodnému úradu podľa článku 5 ods. 1 a 2 madridského protokolu.

3.   Ak je majiteľ medzinárodného zápisu podľa článku 92 ods. 2 povinný byť zastúpený pred úradom, oznámenie uvedené v odseku 2 tohto článku obsahuje výzvu na vymenovanie zástupcu v zmysle článku 93 ods. 1.

4.   V oznámení o predbežnom odmietnutí sa uvedú dôvody, na ktorých je založené, a určí sa lehota, v ktorej môže majiteľ medzinárodného zápisu predložiť svoje vyjadrenie a v prípade potreby aj vymenovať zástupcu. Lehota začína plynúť dňom, v ktorý úrad vydal predbežné odmietnutie.

5.   Ak úrad zistí, že v medzinárodnej prihláške, v ktorej je vyznačená Únia, sa neuvádza druhý jazyk podľa článku 161b tohto nariadenia, úrad vydá z úradnej moci predbežné oznámenie o odmietnutí adresované medzinárodnému úradu podľa článku 5 ods. 1 a 2 madridského protokolu.

6.   Ak majiteľ medzinárodného zápisu neodstráni dôvod odmietnutia ochrany v určenej lehote či prípadne nevymenuje zástupcu alebo neuvedie druhý jazyk, úrad odmietne ochranu pre všetky alebo časť tovarov a služieb, pre ktoré je medzinárodný zápis zapísaný. Odmietnutie ochrany nahrádza zamietnutie prihlášky ochrannej známky EÚ. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie podľa článkov 58 až 65.

7.   Ak úrad do začatia plynutia lehoty na podanie námietok podľa článku 156 ods. 2 nevydá z úradnej moci predbežné oznámenie o odmietnutí podľa odseku 2 tohto článku, zašle medzinárodnému úradu vyhlásenie, v ktorom uvedie, že skúmanie absolútnych dôvodov zamietnutia podľa článku 37 bolo ukončené, ale že proti medzinárodnému zápisu ešte môžu tretie strany podať námietky alebo pripomienky. Týmto predbežným vyhlásením nie je dotknuté právo úradu na opätovné začatie prieskumu absolútnych dôvodov zamietnutia na vlastný podnet, ktoré možno uplatniť do vydania konečného rozhodnutia o priznaní ochrany.

8.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti, ktoré má obsahovať oznámenie o odmietnutí ochrany vydané z úradnej moci, ktoré sa zašle medzinárodnému úradu, a konečné oznámenia o konečnom priznaní alebo odmietnutí ochrany, ktoré sa zašlú medzinárodnému úradu. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

132.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 154a

Kolektívne a certifikačné známky

1.   Keď je medzinárodný zápis založený na základnej prihláške alebo základnom zápise týkajúcom sa kolektívnej známky, certifikačnej známky alebo garančnej známky a je ňom vyznačená Únia, zaobchádza sa s ním ako s kolektívnou známkou EÚ alebo prípadne ako s certifikačnou známkou EÚ.

2.   Majiteľ medzinárodného zápisu predloží stanovy používania známky podľa článkov 67 a 74b priamo úradu do dvoch mesiacov odo dňa, keď medzinárodný úrad oznámil medzinárodný zápis úradu.

3.   Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 163a prijímať delegované akty, ktorými podrobne upraví konanie v prípade medzinárodných zápisov na základe základnej prihlášky alebo základného zápisu týkajúcich sa kolektívnej známky, certifikačnej známky alebo garančnej známky.“

133.

Článok 155 sa mení takto:

134.

Článok 156 sa mení takto:

135.

V článku 158 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3.   Ak boli podľa článku 57 alebo článku 100 tohto nariadenia a tohto článku konečným rozhodnutím účinky medzinárodného zápisu, v ktorom je vyznačená Únia, vyhlásené za neplatné, úrad to oznámi medzinárodnému úradu v súlade s článkom 5 ods. 6 madridského protokolu.

4.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti, ktoré má obsahovať oznámenie adresované medzinárodnému úradu podľa odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

136.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 158a

Právny účinok zápisu prevodov

Zápis zmeny majiteľa medzinárodného zápisu v medzinárodnom registri má rovnaký účinok ako zápis prevodu do registra podľa článku 17.

Článok 158b

Právny účinok zápisu licencií a iných práv

Zápis licencie alebo obmedzenia dispozičného práva majiteľa v súvislosti s medzinárodným zápisom v medzinárodnom registri má rovnaký účinok ako zápis vecného práva, exekúcie, insolvenčného konania alebo licencie do registra podľa článkov 19, 20, 21 a 22.

Článok 158c

Prieskum žiadostí o zápis prevodov, licencií alebo obmedzení dispozičných práv majiteľov

Úrad postúpi žiadosti o zápis zmeny majiteľa, licencie alebo obmedzenia dispozičného práva majiteľa, zmeny alebo zrušenia licencie alebo zániku obmedzenia dispozičného práva majiteľa, ktoré sa naň podali, medzinárodnému úradu, ak sú k nim priložené príslušné doklady o prevode, licencii alebo obmedzení dispozičného práva majiteľa, alebo doklady o tom, že licencia zanikla alebo bola zmenená, alebo že obmedzenie dispozičného práva zaniklo.“

137.

Článok 159 sa mení takto:

138.

V článku 161 sa dopĺňajú tieto odseky:

„3.   Na to, aby sa prihláška ochrannej známky EÚ považovala za premenu medzinárodného zápisu, ktorý medzinárodný úrad vymazal na žiadosť úradu pôvodu podľa článku 9quinquies madridského protokolu, musí sa to v tejto prihláške uviesť. Tento údaj sa uvedie pri podaní prihlášky.

4.   Ak počas prieskumu podľa článku 36 ods. 1 písm. b) úrad zistí, že prihláška nebola podaná do troch mesiacov odo dňa, keď medzinárodný úrad vymazal medzinárodný zápis, alebo tovary a služby, pre ktoré sa má ochranná známka EÚ zapísať, nie sú uvedené v zozname tovarov a služieb zahrnutých v medzinárodnom zápise vo vzťahu k Únii, úrad vyzve prihlasovateľa, aby tieto nedostatky odstránil.

5.   Ak sa nedostatky uvedené v odseku 4 neodstránia v lehote určenej úradom, právo na dátum medzinárodného zápisu alebo dátum územného rozšírenia a prípadne na dátum priority medzinárodného zápisu zanikne.

6.   Komisia prijme vykonávacie akty, v ktorých stanoví podrobnosti, ktoré majú obsahovať žiadosti o premenu podľa odseku 3 tohto článku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 163 ods. 2.“

139.

Vkladajú sa tieto články:

„Článok 161a

Komunikácia s medzinárodným úradom

Komunikácia s medzinárodným úradom sa uskutočňuje takým spôsobom a v takom formáte, na akom sa dohodne medzinárodný úrad a úrad, a prednostne elektronickými prostriedkami. Akýkoľvek odkaz na formuláre zahŕňa formuláre dostupné v elektronickom formáte.

Článok 161b

Používanie jazykov

Na účely uplatňovania tohto nariadenia a pravidiel prijatých podľa neho na medzinárodné zápisy, v ktorých je vyznačená Únia, sa jazyk podania medzinárodnej prihlášky považuje za jazyk konania v zmysle článku 119 ods. 4 a druhý jazyk uvedený v medzinárodnej prihláške sa považuje za druhý jazyk v zmysle článku 119 ods. 3“

140.

Článok 162 sa vypúšťa.

141.

Článok 163 sa nahrádza takto:

„Článok 163

Postup výboru

1.   Komisii pomáha Výbor pre vykonávacie pravidlá. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (28).

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

(28)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).“"

142.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 163a

Vykonávanie delegovania právomocí

1.   Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.   Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 42a, článku 43 ods. 3, článkoch 57a a 65a, článku 77 ods. 4, článku 78 ods. 6, článku 79 ods. 5, článku 79b ods. 2, článku 79c ods. 5, článku 80 ods. 3, článku 82a ods. 3, článkoch 93a a 136b, článku 154a ods. 3 a článku 156 ods. 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 23. marca 2016. Je osobitne dôležité, aby Komisia v súlade so zavedenou praxou uskutočňovala pred prijatím uvedených delegovaných aktov konzultácie s expertmi vrátane expertov z členských štátov.

3.   Delegovanie právomoci uvedené v odseku 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.   Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.   Delegovaný akt prijatý podľa článku 42a, článku 43 ods. 3, článkov 57a a 65a, článku 77 ods. 4, článku 78 ods. 6, článku 79 ods. 5, článku 79b ods. 2, článku 79c ods. 5, článku 80 ods. 3, článku 82a ods. 3, článkov 93a a 136b, článku 154a ods. 3 a článku 156 ods. 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“

143.

Článok 164 sa vypúšťa.

144.

Vkladá sa tento článok:

„Článok 165a

Hodnotenie a preskúmanie

1.   Do 24. marca 2021 a potom každých päť rokov Komisia zhodnotí vykonávanie tohto nariadenia.

2.   V rámci hodnotenia sa preskúmava právny rámec pre spoluprácu medzi úradom a centrálnymi úradmi priemyselného vlastníctva členských štátov a Úradom Beneluxu pre duševné vlastníctvo, pričom osobitná pozornosť sa venuje mechanizmu financovania stanovenému v článku 123c. V rámci hodnotenia sa posúdi aj vplyv, účinnosť a efektívnosť úradu a jeho pracovných postupov. V rámci hodnotenia sa rieši najmä prípadná potreba zmeniť mandát úradu a finančný dosah každej takejto zmeny.

3.   Komisia predloží hodnotiacu správu spolu s jej závermi vyvodenými z uvedenej správy Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Výsledky hodnotenia sa zverejnia.

4.   Pri príležitosti každého druhého hodnotenia sa posúdia výsledky dosiahnuté úradom vzhľadom na jeho ciele, mandát a úlohy.“

145.

Vkladá sa príloha uvedená v prílohe I k tomuto nariadeniu.

1.

V pravidle 1 sa odsek 3 vypúšťa.

2.

Pravidlo 2 sa vypúšťa.

3.

Pravidlo 4 sa vypúšťa.

4.

Pravidlo 5 sa vypúšťa.

5.

Pravidlo 5a sa vypúšťa.

6.

V pravidle 9 sa odsek 3 mení takto:

7.

V pravidle 11 sa odsek 2 vypúšťa.

8.

V pravidle 12 sa písmeno k) vypúšťa.

9.

Hlava IV sa vypúšťa.

10.

V pravidle 62 sa v odseku 2 slová „v spoločenstve“ nahrádzajú slovami „v Európskom hospodárskom priestore“.

11.

V pravidle 71 sa v odseku 1 slová „v rámci spoločenstva“ nahrádzajú slovami „v Európskom hospodárskom priestore“.

12.

V pravidle 76 sa odsek 2 vypúšťa.

13.

Pravidlo 78 sa mení takto:

14.

Pravidlo 84 sa vypúšťa.

15.

Pravidlo 87 sa vypúšťa.

16.

V hlave XI sa časť K vypúšťa.

17.

V pravidle 112 sa odsek 2 vypúšťa.

body 8, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, bod 26 v rozsahu, v akom sa týka článku 26 ods. 1 písm. d) a ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 29, bod 30 v rozsahu, v akom sa týka článku 30 ods. 1 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 31 v rozsahu, v akom sa týka článku 33 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 32 v rozsahu, v akom sa týka článku 34 ods. 1a, 4 a 6 nariadenia (ES) č. 207/2009, body 33 a 34, bod 35 v rozsahu, v akom sa týka článku 37 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 37 v rozsahu, v akom sa týka článku 39 ods. 1 druhej vety a ods. 3 a 4 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 43 v rozsahu, v akom sa týka článku 44 ods. 2, 3, 4a a 8 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 46 v rozsahu, v akom sa týka článku 48 ods. 5 tretej vety nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 47 v rozsahu, v akom sa týka článku 48a ods. 1 prvého pododseku a ods. 2 až 5 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 48 v rozsahu, v akom sa týka článku 49 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 49 v rozsahu, v akom sa týka článku 50 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (ES) č. 207/2009, body 61, 62 a 63, bod 64 v rozsahu, v akom sa týka článku 67 ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 67 s výnimkou článku 74b ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 68, bod 71 v rozsahu, v akom sa týka článku 78 ods. 3 a 5 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 72 v rozsahu, v akom sa týka článku 79 ods. 1 až 4 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 73 s výnimkou článku 79b ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 a článku 79c ods. 5 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 74 v rozsahu, v akom sa týka článku 80 ods. 1, 2 a 4 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 75 v rozsahu, v akom sa týka článku 82 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 76 v rozsahu, v akom sa týka článku 82a ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 77, bod 78 v rozsahu, v akom sa týka článku 85 ods. 1, 6 a 7 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 80 v rozsahu, v akom sa týka článku 87 ods. 2 písm. m) a ods. 3 písm. y) nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 84 v rozsahu, v akom sa týka článku 89 ods. 1, 2 a 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 97 s výnimkou článku 113 ods. 6 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 98, bod 102 v rozsahu, v akom sa týka článku 119 ods. 5, 5a, 6, 8 a 9 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 103, bod 108 v rozsahu, v akom sa týka článku 128 ods. 4 písm. o) nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 111 v rozsahu, v akom sa týka článku 132 ods. 2 tretej vety nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 113, bod 125, bod 126 v rozsahu, v akom sa týka článku 147 ods. 1 a 3 až 8 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 127 v rozsahu, v akom sa týka článku 148a ods. 1 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 128 v rozsahu, v akom sa týka článku 149 ods. 1, 3 a 4 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 129 v rozsahu, v akom sa týka článku 153 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 130 v rozsahu, v akom sa týka článku 153a ods. 1 až 5 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 132, bod 135 v rozsahu, v akom sa týka článku 158 ods. 3 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 136, bod 137 v rozsahu, v akom sa týka článku 159 ods. 4 až 9 nariadenia (ES) č. 207/2009, bod 138 v rozsahu, v akom sa týka článku 161 ods. 3 až 5 nariadenia (ES) č. 207/2009, a bod 139.