7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/1

7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/2

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 je stanovený zoznam Únie obsahujúci prídavné látky schválené na používanie v potravinách, ako aj podmienky ich používania.

(2)

Uvedený zoznam možno aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 (2), a to buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 19. januára 2015 bola predložená žiadosť o povolenie používania sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov. Žiadosť sa následne sprístupnila členským štátom podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008.

(4)

Sukralóza bola v roku 2000 vyhodnotená Vedeckým výborom Európskej únie pre potraviny, ktorý stanovil prijateľný denný príjem (acceptable daily intake – ADI) vo výške 15 mg/kg telesnej hmotnosti/deň (3).

(5)

Používanie sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov zvyšuje celkovú intenzitu chuti žuvačky a zachováva túto intenzitu počas dlhšieho obdobia žuvania žuvačky na rozdiel od iných prípravkov potravinárskych prídavných látok. Zvýšenie intenzity a predĺženie trvania chuti tak poskytuje spotrebiteľovi pri žuvaní žuvačky lepší celkový zážitok.

(6)

Povolenie sukralózy v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov v množstve 1 200 mg/kg by viedlo k zvýšeniu príjmu E 955 v týchto rozmedziach: medzi 0 až 0,1 % ADI v prípade priemernej spotreby a medzi 0 až 4,3 % ADI v prípade vysokej miery spotreby. Považuje sa to za dodatočnú zanedbateľnú expozíciu spotrebiteľa, ktorá nepredstavuje bezpečnostné riziko.

(7)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 Komisia musí požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o vydanie stanoviska s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 okrem prípadov, keď by predmetná aktualizácia nemala mať vplyv na ľudské zdravie. Keďže schválenie používania sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov predstavuje aktualizáciu uvedeného zoznamu, ktorá by nemala mať vplyv na ľudské zdravie, nie je nutné požiadať úrad o stanovisko.

(8)

Preto je vhodné povoliť používanie sukralózy (E 955) ako zvýrazňovača vône a chuti v maximálnom množstve 1 200 mg/kg v žuvačkách s prídavkom cukrov alebo polyolov (kategória potravín 5.3).

(9)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/5

(1)

Dňa 13. februára 2016 Európska komisia („Komisia“) na základe článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (2) („základné nariadenie“) začala antidumpingové prešetrovanie dovozu plochých výrobkov z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcovaných za tepla, neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou („ťažké dosky“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike („ČĽR“) do Európskej únie („Únia“).

(2)

Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) („oznámenie o začatí konania“).

(3)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 4. januára 2016 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby ťažkých dosiek v Únii.

(4)

Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(5)

V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa podloženú požadovanými dôkazmi uverejnila Komisia 10. augusta 2016 vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/1357 (4), na základe ktorého začal od 11. augusta 2016 dovoz ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR podliehať registrácii („nariadenie o registrácii“).

(6)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili s cieľom zúčastniť sa na prešetrovaní. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov a združenia, o ktorých je známe, že sa ich začatie konania týka, a vyzvala ich na účasť.

(7)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa písomne k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(8)

Komisia o začatí konania informovala aj výrobcov v Austrálii, Brazílii, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsku, Indii, Japonsku, Kanade, Kórejskej republike, Malajzii, Mexiku, Rusku, Spojených štátoch amerických a na Ukrajine a vyzvala ich na účasť.

(9)

V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom („analogická krajina“) plánuje v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia vybrať Spojené štáty americké.

(10)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k výberu analogickej krajiny a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(11)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov v Únii.

(12)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežný výber vzorky výrobcov z Únie už uskutočnila. Vzorku Komisia vybrala na základe najvyšších reprezentatívnych objemov predaja podobného výrobku v období prešetrovania pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia.

(13)

Túto predbežnú vzorku tvorili traja výrobcovia z Únie, ktorí majú sídlo v troch rôznych členských štátoch a predstavujú viac ako 26 % celkového predaja ťažkých dosiek výrobcami z Únie, ktorí sa zúčastnili preskúmania postavenia. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby vyjadrili pripomienky k predbežnej vzorke.

(14)

Navrhovateľ a spoločnosť zaradená do vzorky sami uviedli, že do vzorky by nemala byť zaradená spoločnosť Metinvest Trametal Spa („Trametal“), keďže nie je integrovanou oceliarňou, ale prevalcovňou plátov nakupovaných od prepojenej ukrajinskej spoločnosti, a preto údajne nie je reprezentatívnym subjektom výrobného odvetvia Únie.

(15)

Výrobné odvetvie Únie pozostáva z integrovaných oceliarní aj prevalcovní, pričom navrhovateľmi boli výrobcovia oboch druhov. Veľkú väčšinu ťažkých dosiek však v rámci výrobného odvetvia Únie vyrábajú integrované oceliarne.

(16)

Komisia okrem toho stanovila, že spoločnosť Trametal získava pláty, teda hlavný vstupný materiál, ktorý zvyčajne tvorí približne 70 % celkových nákladov, od svojej prepojenej ukrajinskej spoločnosti. Preto má tento vzťah okrem výkonnosti a konkrétnej situácie prepojenej ukrajinskej spoločnosti, ktorá dodávala pláty, priamy vplyv na ukazovatele týkajúce sa nákladov a ziskovosti.

(17)

Komisia však poznamenáva, že situácia oboch druhov výrobcov z Únie, teda integrovaných oceliarní aj prevalcovní, sa plne zohľadňuje v makroekonomických ukazovateľoch uvedených v odôvodneniach 105 až 124.

(18)

Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 14 až 16 sa však Komisia predbežne domnieva, že konkrétna situácia spoločnosti Trametal nie je pre výrobné odvetvie Únie reprezentatívna a nemala by ovplyvniť makroekonomické ukazovatele uvedené v odôvodneniach 125 až 138.

(19)

Komisia túto pripomienku posúdila ako oprávnenú a po zvážení dostupných predbežných informácií o ujme nahradila spoločnosť Trametal vo vzorke spoločnosťou Ilsenburger Grobblech GmbH, druhým najväčším výrobcom z Únie podľa hodnotenia objemu predaja v Únii za obdobie prešetrovania vymedzené v odôvodnení 28.

(20)

Dňa 7. marca 2016 Komisia zainteresovaným stranám zaslala poznámku s vysvetlením dôvodov na zmenu vzorky a uviedla v nej spoločnosti tvoriace revidovanú vzorku. Ku konečnej vzorke nezaslala pripomienku žiadna zainteresovaná strana.

(21)

Od neprepojených dovozcov si Komisia vyžiadala informácie uvedené v oznámení o začatí konania, aby na ich základe rozhodla o potrebe výberu vzorky a v prípade posúdenia jej oprávnenosti o samotnej vzorke.

(22)

Šesť dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Traja z nich boli do vzorky zaradení.

(23)

Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, aby mohla vzorku vybrať, požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(24)

Požadované informácie poskytlo 14 vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí súhlasili so zaradením do vzorky. V súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku troch spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý by mohol byť primerane prešetrený v rámci stanovenej lehoty. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia sa výber vzorky konzultoval so všetkými príslušnými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi ČĽR. Keďže neboli doručené žiadne pripomienky, vzorka sa potvrdila.

(25)

Sedem vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uviedlo, že chce požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ani jeden z nich však nevyplnil dotazník, preto neboli doručené žiadne žiadosti o individuálne preskúmanie.

(26)

Komisia zaslala dotazníky všetkým známym zúčastneným stranám a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote uvedenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky zaslali traja výrobcovia z Únie, šesť neprepojených dovozcov, desať používateľov, skupina oceliarskych servisných stredísk, traja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR zaradení do vzorky a dvaja výrobcovia z iných analogických krajín.

(27)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa vykonalo v priestoroch týchto zúčastnených strán:

(28)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(29)

Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania („posudzované obdobie“).

(30)

Príslušným výrobkom sú ploché výrobky z nelegovanej alebo legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele, kremíkovej elektroocele, nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele), valcované za tepla, neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, nie vo zvitkoch, s hrúbkou presahujúcou 10 mm a so šírkou 600 mm alebo väčšou a s hrúbkou 4,75 mm alebo väčšou, ale nepresahujúcou 10 mm, a so šírkou 2 050 mm alebo väčšou, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7208 51 20, ex 7208 51 91, ex 7208 51 98, ex 7208 52 91, ex 7208 90 20, ex 7208 90 80, 7225 40 40, ex 7225 40 60 a ex 7225 99 00 („ťažké dosky“) a s pôvodom v ČĽR.

(31)

Ťažké dosky sa používajú pri výrobe stavebných, banských a ťažobných zariadení, tlakových nádob, ropovodov a plynovodov, pri stavbe lodí, mostov a budov.

(32)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzické vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitie, majú tieto výrobky:

(33)

Komisia preto tieto výrobky predbežne považuje za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(34)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že vymedzenie výrobku je príliš široké. Konkrétne tvrdila, že vymedzenie výrobku by sa malo obmedzovať na takzvané „komoditné ťažké dosky“, zatiaľ čo takzvané „špeciálne ťažké dosky“ by mali byť z vymedzenia výrobku vylúčené. Svoje tvrdenie dokladá najmä dvomi argumentmi.

(35)

Po prvé tým, že informácie v podnete sa týkajú najmä „komoditných ťažkých dosiek“, ktoré tvoria väčšinu vývozu z ČĽR. Po druhé tým, že vymedzenie výrobku je širšie než vymedzenie podobného výrobku v článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(36)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že podnet obsahuje iba postačujúce dôkazy o dumpingu, pričom ujma a príčinná súvislosť sa musia preukázať. Preto sa v tejto fáze nevyžadujú ďalšie informácie o úplnom rozsahu výrobkov. Obmedzenie analýzy na najbežnejšie predávané vyvážané triedy neznamená, že vymedzenie výrobku sa musí obmedzovať na tieto druhy výrobkov.

(37)

V článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa okrem toho uvádza, že podobný výrobok musí byť rovnaký alebo do veľkej miery pripomínajúci predmetný výrobok. To sa však netýka vymedzenia predmetného výrobku ako takého. Rôzne druhy predmetného výrobku musia mať jednoducho rovnaké základné vlastnosti, ako sú opísané v odôvodnení 32.

(38)

Parametre, ktorými sa údaje líšia „špeciálne ťažké dosky“ od komoditných ťažkých dosiek, sa týkajú chemického zloženia, mechanického/technologického zloženia, stavu pri dodaní, hrúbky, osvedčenia a kontroly na účely stavby lodí.

(39)

Okrem hrúbky sa ani jeden z týchto parametrov netýka základných vlastností výrobku. Zúčastnená strana tvrdí, že všetky výrobky s hrúbkou > 50,8 mm by mali byť vyňaté z vymedzenia výrobku. Jediným argumentom, ktorým zúčastnená strana odôvodňuje toto obmedzenie hrúbky, je ten, že podnet sa údajne týka výlučne ťažkých dosiek s hrúbkou < 50,8 mm, keďže dôkaz prima facie uvedený v jednej z príloh k podaniu týkajúci sa výpočtu dumpingu je obmedzený iba na takéto výrobky.

(40)

Z vymedzenia výrobku v podnete však jednoznačne vyplýva, že ide aj o výrobky s hrúbkou > 50,8 mm, keďže vymedzenie výrobku neobsahuje horný limit hrúbky. Ako už bolo uvedené, samotný dôvod, že dôkaz prima facie o dumpingu sa týka iba najbežnejších vyvážaných druhov výrobkov, neznamená, že vymedzenie výrobku je obmedzené iba na tieto druhy.

(41)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru ponechať vymedzenie výrobku bez zmeny.

(42)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia, ak vyvážajúci výrobca v ČĽR spĺňa kritériá z článku 2 ods. 7 písm. c), a preto má nárok na trhovohospodárske zaobchádzanie, Komisia potom určí normálnu hodnotu takejto spoločnosti podľa článku 2 ods. 1 až 6.

(43)

Komisia zaslala formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie všetkým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, aby mohli požiadať o trhovohospodárske zaobchádzanie. Nikto z nich však vyplnený formulár nezaslal naspäť, a preto sa žiadnej z týchto spoločností nemohlo poskytnúť trhovohospodárske zaobchádzanie.

(44)

Normálna hodnota sa preto určila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom, ako je stanovené v článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Na tento účel bolo potrebné vybrať analogickú krajinu.

(45)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že ako analogickú krajinu plánuje vybrať Spojené štáty americké, a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomu vyjadrili. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(46)

Všetkým známym výrobcom ťažkých dosiek v krajinách uvedených v odôvodnení 8 boli zaslané dotazníky, pričom vyplnené sa vrátili len dva: jeden od výrobcu v Austrálii a jeden od výrobcu v Spojených štátoch amerických.

(47)

Odpoveď od výrobcu v Spojených štátoch amerických obsahovala dôkazy o výrobe a predaji na domácom trhu USA.

(48)

Vo vyplnenom dotazníku výrobca z USA informoval Komisiu, že bežné clo v USA na dovoz ťažkých dosiek je nulové. Antidumpingové clo sa týka dovozu z ČĽR a antidumpingové aj antisubvenčné clo sa týka dovozu z Indie, Indonézie a Kórejskej republiky.

(49)

Na domácom trhu USA je sedem výrobcov a dovoz z Kórejskej republiky, Nemecka, Francúzska a Kanady tvorí trhový podiel 20 %.

(50)

Odpoveď od austrálskeho výrobcu obsahovala dôkazy o výrobe a predaji na domácom austrálskom trhu a o tom, že daný výrobca je v Austrálii jediným svojho druhu. Dovoz do Austrálie však tvorí trhový podiel 35 %. Antidumpingové clá sa týkajú dovozu z ČĽR, Indonézie, Japonska, Kórejskej republiky a Taiwanu, sú však nízke a pre niektoré spoločnosti nulové.

(51)

Domáci austrálsky trh možno považovať za konkurencieschopnejší, pretože dovoz má väčší trhový podiel a clá na dovoz sú nižšie.

(52)

Komisia preto v tejto fáze dospela k záveru, že vhodnú analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia predstavuje Austrália.

(53)

Na základe informácií získaných od spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia určila normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo poskytnuté trhovohospodárske zaobchádzanie

(54)

Komisia najskôr v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či je celkový objem predaja na domácom trhu spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine reprezentatívny.

(55)

Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak počas obdobia prešetrovania celkový objem predaja podobného produktu výrobcu v analogickej krajine na domácom trhu nezávislým odberateľom na domácom trhu predstavuje minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja predmetného výrobku do Únie v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zaradeného do vzorky.

(56)

Na tomto základe bol objem celkového predaja podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu na domácom trhu analogickej krajiny reprezentatívny.

(57)

Komisia následne určila druhy výrobkov predávaných na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi výrobkov predávaných na vývoz do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(58)

Komisia potom preskúmala, či je predaj na domácom trhu výrobcu v analogickej krajine v prípade každého druhu výrobku, ktorý bol rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie každým vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia.

(59)

Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak počas obdobia prešetrovania celkový objem predaja daného druhu výrobku na domácom trhu nezávislým odberateľom predstavuje minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie v prípade každého vyvážajúceho výrobcu v ČĽR zaradeného do vzorky.

(60)

Komisia zistila, že niektoré druhy výrobkov boli na tomto základe reprezentatívne, ale iné nie, a to buď pre malé množstvo, alebo preto, že vyvážaný druh výrobku nepredával výrobca z analogickej krajiny na domácom trhu.

(61)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja počas obdobia prešetrovania nezávislým odberateľom na domácom trhu za každý druh výrobku, s cieľom rozhodnúť, či na výpočet normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(62)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene na domácom trhu pre druh výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(63)

Normálna hodnota je v tomto prípade vážený priemer cien všetkých predajov tohto druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(64)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobkov len v prípade ziskového domáceho predaja druhov výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania, ak:

(65)

Ak sa druh výrobku nepredal v reprezentatívnom množstve na domácom trhu v analogickej krajine výrobcu, nepredával sa tam vôbec alebo bol predaj stratový, Komisia vypočítala normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(66)

V prípade všetkých druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali v reprezentatívnom množstve, sa normálna hodnota vypočítala tak, že priemerné predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobkov sa pripočítali k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku.

(67)

V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredávali vôbec alebo ktorých predaj bol stratový, sa normálna hodnota vypočítala tak, že priemerné predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s podobným výrobkom sa pripočítali k priemerným výrobným nákladom na výrobu každého druhu výrobku.

(68)

V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu analogickej krajiny nepredávali vôbec, sa náklady na výrobu stanovili na základe nákladov na najpodobnejší lacnejší druh výrobku.

(69)

Počas overovania na mieste sa skontrolovala vývozná cena každého vyvážajúceho vývozcu zaradeného do vzorky. Keď sa vývoz do Únie prvému neprepojenému odberateľovi uskutočnil priamo alebo prostredníctvom prepojenej obchodnej spoločnosti, vývozná cena v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia bola cena skutočne zaplatená alebo splatná za príslušný výrobok pri predaji na vývoz do Únie.

(70)

Jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky vyvážal ťažké dosky prostredníctvom prepojeného dovozcu v Únii. Vývozná cena tohto predaja bola vytvorená v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia.

(71)

Komisia porovnala normálnu hodnotu výrobcu z analogickej krajiny a vývoznú cenu skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(72)

Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, nepriame dane, provízie, úverové náklady a bankové poplatky.

(73)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ktorí uskutočňovali predaj do Únie prostredníctvom prepojených obchodných spoločností s funkciami podobnými zástupcovi vykonávajúcemu prácu za províziu, sa vykonala úprava podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia.

(74)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(75)

Predbežné vážené priemerné dumpingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia spoločností zaradených do vzorky

(76)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia.

(77)

Predbežné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky sa na tomto základe stanovilo na úrovni 125,5 %.

(78)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(79)

Na tento účel Komisia najskôr určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Úroveň spolupráce vychádza z objemu vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadreného ako percentuálny podiel celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z ČĽR do Únie.

(80)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, lebo vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 87 % celkového vývozu do Únie. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie všetkých ostatných spoločností na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie.

(81)

Predbežné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel z ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätia všetkých spoločností

(82)

Počas obdobia prešetrovania vyrábalo podobný výrobok 30 výrobcov v Únii. V zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia tvoria títo výrobcovia „výrobné odvetvie Únie“.

(83)

Pri výbere vzorky spolupracovalo 26 z nich. Títo spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú približne 94 % celkovej výroby výrobného odvetvia Únie a celkového predaja podobného výrobku výrobného odvetvia Únie počas obdobia prešetrovania.

(84)

Celková výroba podobného výrobku v Únii počas obdobia prešetrovania je približne na úrovni 10,3 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie v podnete, overené odpovede v dotazníku, ktorý vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a overené údaje Euroferu.

(85)

Ako sa uvádza v odôvodnení 1, do vzorky boli zaradení traja výrobcovia z Únie, ktorí počas obdobia prešetrovania predstavovali približne 28,5 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie a celkového objemu výroby podobného výrobku v Únii.

(86)

Komisia stanovila spotrebu v Únii na základe štatistických údajov Eurostatu o dovoze a overených údajov o predaji vo výrobnom odvetví Únie.

(87)

Spotreba ťažkých dosiek v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba v Únii (v mt)

(88)

Spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia vzrástla o 5 %. Z medziročnej analýzy vyplýva počiatočný pokles o 6 % v rokoch 2012 až 2013 a následné zotavenie v roku 2014 a nárast v období prešetrovania o 11 percentuálnych bodov alebo o viac než 1 milión ton.

(89)

Použitie na vlastnú spotrebu v prípade výrobcov z Únie je zanedbateľné, keďže v posudzovanom období tvorí menej než 0,5 % spotreby v Únii. Ukazovatele ujmy sa preto posudzujú za celý trh Únie vrátane objemov používaných na vlastnú spotrebu výrobcami z Únie.

(90)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Následne sa stanovil trhový podiel porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je to zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87.

(91)

Dovoz ťažkých dosiek do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v mt) a trhový podiel

(92)

V posudzovanom období sa objem dovozu z ČĽR do Únie zvýšil o 231 %. Po 16 % náraste v rokoch 2012 až 2013 sa dovoz z ČĽR v roku 2014 podstatne zvýšil o 85 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania sa zvýšil dokonca o ďalších 162 percentuálnych bodov.

(93)

Počiatočný pokles vývozu z ČĽR v rokoch 2012 až 2013 bol dôsledkom zníženej spotreby na trhu Únie, ako je zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87. Po roku 2013 sa na trhu Únie zaznamenal dynamický nárast na viac než 1 milión ton v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania. Tento rast bol takmer výlučne pokrytý dovozom z ČĽR, ktorý v tomto období takisto vzrástol o viac než 1 milión ton.

(94)

Súčasne sa podiel dovozu z ČĽR na trhu Únie viac než strojnásobil, a to zo 4,6 % v roku 2012 na 14,4 % v období prešetrovania.

(95)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu ťažkých dosiek z ČĽR do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozná cena (v EUR/t)

(96)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížili o 29 %. Ceny neustále klesali zo 647 EUR/t v roku 2012 na 460 EUR/t v období prešetrovania.

(97)

Komisia určila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(98)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu v prípade potreby s primeranými úpravami a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania.

(99)

Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz z ČĽR podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 29 %.

(100)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(101)

Komisia na účely určenia ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy.

(102)

Komisia vyhodnotila makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, trhový podiel, zamestnanosť, náklady práce, rast, produktivita, rozsah dumpingových rozpätí a zotavenie z minulého dumpingu) na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie bolo založené na informáciách poskytnutých navrhovateľom, výrobcami z Únie a na dostupných oficiálnych štatistických údajoch (Eurostat). Makroekonomické údaje sa týkali všetkých výrobcov z Únie.

(103)

Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele (priemerné jednotkové predajné ceny, jednotkové náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál) na základe údajov z dotazníkov vyplnených výrobcami z Únie zaradenými do vzorky a riadne overených dostupných oficiálnych štatistických údajov (Eurostat). Údaje sa týkali výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(104)

Komisia poznamenáva, že jeden výrobca z Únie zaradený do vzorky pozastavil v decembri 2015 výrobu ťažkých dosiek. Toto pozastavenie však nemalo žiadny vplyv na ukazovatele ujmy, keďže sa uskutočnilo na úplnom konci obdobia prešetrovania, a preto sa oba súbory údajov považujú v oblasti hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie za reprezentatívne.

(105)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka č. 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(106)

Objem výroby výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 12 %. Po 12 % poklese v rokoch 2012 až 2013 objem výroby v roku 2014 mierne stúpol o 5 percentuálnych bodov a v roku 2015 klesol znovu o 5 percentuálnych bodov na úroveň z roku 2013.

(107)

Počiatočný pokles objemu výroby v rokoch 2012 až 2013 bol dôsledkom zníženej spotreby na trhu Únie, ako je zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo využiť výhody následného rastu spotreby v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania. Hoci sa spotreba zvýšila o 11 % alebo o viac než 1 milión ton, výroba vo výrobnom odvetví Únie sa v roku 2014 iba dočasne mierne zvýšila a v období prešetrovania klesla naspäť na úroveň z roku 2013.

(108)

Vykázané údaje o výrobnej kapacite výrobného odvetvia Únie sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že úpravy boli zohľadnené o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré výrobné odvetvie považuje za normálne.

(109)

Na základe toho sa výrobná kapacita počas posudzovaného obdobia mierne znížila o 2 % na trhu, ktorý v tom istom čase zaznamenal rast o 6 %.

(110)

Keďže pokles objemu výroby je väčší ako pokles výrobnej kapacity, využitie kapacity výrobným odvetvím Únie sa v posudzovanom období znížilo o 10 %.

(111)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a trhový podiel

(112)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období znížil o 7 %. Po 7 % poklese v rokoch 2012 až 2013 a ďalšom poklese v roku 2014 o 2 percentuálne body objem predaja v období prešetrovania mierne stúpol o 2 percentuálne body.

(113)

Podobne ako pri vývoji objemu výroby bol aj počiatočný pokles objemu predaja v rokoch 2012 až 2013 dôsledkom zníženej spotreby na trhu Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 87. Výrobné odvetvie Únie však nedokázalo využiť výhody následného rastu spotreby v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania. Zatiaľ čo spotreba v Únii sa zvýšila o viac než 1 milión ton, objem predaja výrobného odvetvia Únie zostal na nízkej úrovni roku 2013.

(114)

V dôsledku poklesu objemu predaja o 7 % na trhu, ktorý zaznamenal 5 % rast, sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období znížil o 12 %.

(115)

Zamestnanosť a produktivita výrobného odvetvia Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Zamestnanosť a produktivita

(116)

Vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období znížila zamestnanosť o 17 %. Tento pokles má dve hlavné príčiny:

(117)

Komisia poznamenáva, že spotreba na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 5 %. Keby sa teda nezvyšovali objemy dumpingového dovozu z ČĽR, výrobné odvetvie Únie by dokázalo udržať zamestnanosť, keďže dosiahnutie efektívnosti by vyvážilo rastúci dopyt.

(118)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Priemerné náklady práce na zamestnanca na plný úväzok (ekvivalent plného pracovného času)

(119)

V dôsledku podstatného zníženia stavu pracovných síl, ako je to uvedené v odôvodnení 115, sa v posudzovanom období priemerné náklady práce na zamestnanca zvýšili o 13 %. Napriek tomu, že zvýšenie nákladov práce možno z istej časti pripísať povinnému zvyšovaniu miezd na základe kolektívnych zmlúv, prevažne ho spôsobili náklady na zníženie stavu pracovných síl a skrátenie pracovného času. K týmto nákladom patria platby odstupného pri výpovedi a vyššie náklady, ktoré vznikli pri práci na čiastočný úväzok v dôsledku zníženia výroby zapríčineného neustále sa zvyšujúcim objemom dumpingového dovozu.

(120)

Spotreba v Únii najskôr v období rokov 2012 až 2013 klesla o 6 % alebo o takmer 600 000 ton. Tento počiatočný pokles negatívne ovplyvnil situáciu v oblasti predaja a objemu výroby vo výrobnom odvetví Únie.

(121)

V období od roku 2013 do obdobia prešetrovania bola situácia odlišná. Spotreba v Únii zaznamenala dynamický rast o 11 percentuálnych bodov alebo o viac než 1 milión ton. Výrobné odvetvie Únie však nemohlo z tohto dynamického rastu profitovať. Objem výroby a predaja bol v roku 2013 naozaj veľmi nízky. Rast trhu Únie úplne pohltil čoraz väčší objem lacného dumpingového dovozu z ČĽR, ktorý sa v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania rovnako zvýšil o viac než 1 milión ton, ako je uvedené v odôvodnení 91.

(122)

Dumpingové rozpätia všetkých vyvážajúcich výrobcov z ČĽR prekročili 100 %. Vplyv rozsahu týchto veľmi vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie bol vzhľadom na objem a ceny dovozu z ČĽR závažný.

(123)

V roku 2000 Rada uložila konečné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov za tepla z nelegovanej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike, Indii a Rumunsku. Tieto opatrenia sa týkali veľmi podobného rozsahu výrobkov, aký je predmetom aktuálneho prešetrovania. Platnosť týchto opatrení uplynula 11. augusta 2005.

(124)

Ako je uvedené v odôvodnení 221, výrobné odvetvie Únie dosiahlo ziskovosť presahujúcu cieľový zisk. Komisia preto dospieva k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie sa z minulého dumpingu zotavilo.

(125)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny účtované neprepojeným odberateľom v Únii a jednotkové výrobné náklady výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Predajné ceny v Únii

(126)

Priemerná predajná cena výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období neustále znižovala až o 25 %, zatiaľ čo priemerné jednotkové výrobné náklady sa neustále znižovali až o 19 %. Predajné ceny sa znižovali rýchlejšie a v priemere boli neustále nižšie než jednotkové výrobné náklady.

(127)

S cieľom obmedziť stratu trhového podielu boli výrobcovia z Únie nútení prispôsobiť sa špirále klesajúcich cien a výrazne znížiť svoje predajné ceny. Cenový pokles bol výrazne vyšší ako pokles výrobných nákladov, čo vyplývalo najmä z poklesu cien surovín v posudzovanom období a produktivity dosiahnutej prostredníctvom znižovania stavu pracovných síl, ako je uvedené v odôvodnení 115.

(128)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 11

Zásoby

(129)

Úroveň konečných zásob troch výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v priebehu posudzovaného obdobia neustále zvyšovala až o 26 %. Zároveň sa neustále zvyšovala aj ich úroveň konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby, a to až o 35 %.

(130)

Hlavnou príčinou rastu zásob bolo to, že napriek snahe výrobného odvetvia Únie zabrániť poklesu objemu výroby sa objem predaja ešte rýchlejšie znižoval, keďže výrobné odvetvie Únie vôbec nedokázalo profitovať z rastu trhu v dôsledku čoraz väčšieho objemu lacného dumpingového dovozu.

(131)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným odberateľom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(132)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(133)

V posudzovanom období sa ziskovosť znížila o 758 %. V roku 2012 sa výrobcom z Únie zaradeným do vzorky podarilo vytvoriť zisk na úrovni 1,6 %, v nasledujúcich rokoch však vykazovali stratu.

(134)

Zatiaľ čo ťažké straty na úrovni 12,2 % v roku 2013 sú dôsledkom veľmi nízkeho dopytu v danom roku, výrazný cenový a objemový tlak vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie v dôsledku zvyšovania dovozu z ČĽR od roku 2014 do obdobia prešetrovania neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby malo prospech z dynamického rastu spotreby v Únii o 11 percentuálnych bodov. Ako je uvedené v odôvodnení 93, tento rast takmer úplne pohltil dumpingový dovoz z ČĽR.

(135)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Počas posudzovaného obdobia sa čistý peňažný tok znížil o 226 %. Po znížení o 310 % v období rokov 2012 až 2013, ktoré bolo spôsobené veľmi nízkym dopytom v danom roku, sa čistý peňažný tok zlepšil a v roku 2014 dosiahol mierne kladnú hodnotu. Negatívny trend však v období prešetrovania naďalej pokračoval a opäť dosiahol výrazne zápornú úroveň.

(136)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty investícií. Počas posudzovaného obdobia sa návratnosť investícií znížila o 282 %. Po dramatickom znížení o 397 % v období rokov 2012 až 2013, ktoré bolo spôsobené veľmi nízkym dopytom v danom roku, sa návratnosť investícií v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania do určitej miery zlepšila, stále však bola záporná.

(137)

Výrobné odvetvie Únie následne počas posudzovaného obdobia znížilo úroveň investícií o 31 %. Po náraste investícií o 7 % v rokoch 2012 až 2013 bolo výrobné odvetvie Únie donútené znížiť v roku 2014 investície o 26 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania o ďalších 12 percentuálnych bodov. Ako sa uvádza v tabuľke 6 odôvodnenia 105, tieto investície sa nevyužili na zvýšenie výrobnej kapacity.

(138)

Schopnosť získať kapitál obmedzili straty počas posudzovaného obdobia, ktoré mali nakoniec za následok odstavenie prevádzky jedného výrobcu z Únie zaradeného do vzorky.

(139)

Posudzované obdobie charakterizujú dve rozdielne obdobia: od roku 2012 do roku 2013 a od roku 2014 do konca obdobia prešetrovania.

(140)

V období rokov 2012 až 2013 sa najskôr spotreba v Únii výrazne znížila o 6 %. Táto klesajúca spotreba sa negatívne prejavila na mnohých ukazovateľoch ujmy, ako je objem predaja a predajné ceny, výroba, kapacita a využitie kapacity, zamestnanosť, produktivita, ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií.

(141)

Následne od roku 2014 do obdobia prešetrovania zaznamenala spotreba v Únii dynamický rast o 11 percentuálnych bodov alebo o viac než 1 milión ton. Výrobné odvetvie Únie však nemohlo z tohto rastu profitovať, keďže ho celý pohltil rastúci objem dumpingového dovozu z ČĽR.

(142)

V situácii rastúcej spotreby v Únii výrobné odvetvie Únie v skutočnosti nedokázalo zvýšiť objem predaja či objem výroby, pričom využitie kapacity na rastúcom trhu dokonca mierne pokleslo.

(143)

Snaha o udržanie úrovne výroby mala za následok nárast zásob o 24 percentuálnych bodov. Výrobné odvetvie Únie takisto stratilo 9,3 percentuálneho bodu z trhového podielu v dôsledku dovozu z ČĽR, ktorý v tom istom čase získal 10,3 percentuálneho bodu z trhového podielu. Jednotkové predajné ceny poklesli o 9 percentuálnych bodov a výrobné náklady sa znížili o 13 percentuálnych bodov.

(144)

To viedlo k miernemu zlepšeniu finančných ukazovateľov, ako je ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií, ktoré však v tomto období stále zostávali do veľkej miery záporné. Zamestnanosť sa znížila o 9 percentuálnych bodov, výrobnému odvetviu Únie sa však podarilo zvýšiť produktivitu o 11 percentuálnych bodov. Výrobné odvetvie Únie muselo okrem toho vzhľadom na pretrvávajúcu zápornú ziskovosť a návratnosť investícií znížiť investície o 38 percentuálnych bodov.

(145)

Celkovo výrobné odvetvie Únie ako celok znížilo výrobu a prijalo skutočné opatrenia na zlepšenie efektívnosti prostredníctvom znižovania stavu pracovných síl a výrobnej kapacity a podarilo sa mu výrazne znížiť výrobné náklady.

(146)

Napriek týmto opatreniam výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, ktoré boli určené na zlepšenie jeho celkovej výkonnosti, sa jeho hospodárska a finančná situácia výrazne zhoršila, keďže od roku 2013 sa začali hromadiť straty.

(147)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(148)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi.

(149)

Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z ČĽR nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Ide o tieto faktory: silná konkurencia spôsobená problémami s dopytom na trhu Únie, nízke využitie kapacity výrobného odvetvia Únie, dovoz z iných tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja a konkurencia medzi vertikálne integrovanými výrobcami a prevalcovňami.

(150)

Predajné ceny vyvážajúcich výrobcov z ČĽR klesli o 25 %, zo 647 EUR/t v roku 2012 na 460 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Nepretržitým znižovaním jednotkovej predajnej ceny počas posudzovaného obdobia boli výrobcovia z ČĽR schopní výrazne zvýšiť svoj trhový podiel zo 4,6 % v roku 2012 na 14,4 % v období prešetrovania.

(151)

Zatiaľ čo výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola v období rokov 2012 až 2013 negatívne ovplyvnená poklesom dopytu, následný takmer nepretržitý nárast dovozu z ČĽR za vysoko podhodnotené ceny mal jasný negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie.

(152)

Hoci výrobné odvetvie Únie v skutočnosti znižovalo náklady znižovaním zamestnanosti a využívaním poklesu cien surovín, dumpingový dovoz ďalej rástol a prinútil výrobné odvetvie Únie, aby výraznejšie znížilo predajné ceny do Únie s cieľom obmedziť stratu svojho trhového podielu, aj keď na úkor ziskovosti.

(153)

Navyše, zatiaľ čo v roku 2014 ziskovosť výrobného odvetvia Únie preukazovala mierne zlepšenie vďaka zníženiu strát, v období prešetrovania sa objem dovozu ďalej zvyšoval a ceny ešte viac klesali, a tým sa znižovali ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(154)

Postupné spomaľovanie hospodárstva a veľmi výrazná nadmerná kapacita oceliarskeho priemyslu v ČĽR navyše núti čínskych výrobcov ocele presmerovať svoj prebytok výroby na vývozné trhy (6), pričom trh Únie je pre nich atraktívnym cieľom vývozu.

(155)

V skutočnosti veľké množstvo iných tradične významných vývozných trhov uložilo opatrenia alebo uvažuje o ich uložení voči výrobkom z ocele z ČĽR vrátane ťažkých dosiek (7), lebo nekalý dovoz umelo tlačí ceny nadol, čo vedie k nezdravej hospodárskej súťaži.

(156)

V dôsledku nárastu celosvetového uplatňovania opatrení na ochranu obchodu sa trh Únie stáva jedným z najatraktívnejších cieľov dumpingového dovozu z ČĽR na úkor výrobného odvetvia Únie.

(157)

Tento záver potvrdzujú aj najnovšie štatistiky dovozu od Eurostatu, z ktorých vyplýva, že dovoz z ČĽR sa od konca obdobia prešetrovania ešte zvýšil. Objem dovozu v období od marca do mája 2016 sa v porovnaní s objemom dovozu počas obdobia prešetrovania zvýšil približne o 15 %, pričom priemerné ceny tohto dovozu sa neprestajne znižovali až približne o 30 %.

(158)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nespôsobil dovoz z ČĽR, ale problémy s dopytom na trhu Únie. Podľa jej tvrdení sa dopyt v Únii v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania zotavil, pričom v roku 2012 bol 32 % pod najvyššou úrovňou z roku 2007 a v roku 2014 bol 17 % pod údajne „normálnym“ rokom 2004.

(159)

Takýto nedostatočný dopyt mal údajne za následok silnú konkurenciu, pretože trh potreboval iba obmedzené množstvo výrobku, a tým sa na predajné ceny Únie vyvíjal veľký tlak.

(160)

Táto silná konkurencia spôsobená údajnými problémami s dopytom však nemala negatívny vplyv na schopnosť vývozcov z ČĽR predávať na trhu Únie čoraz väčšie množstvo ťažkých dosiek za dumpingové ceny a zvýšiť svoj trhový podiel zo 4,6 % na 14,4 %, a tým spôsobiť stratu trhového podielu výrobného odvetvia Únie takmer na tej istej úrovni, ako aj vyvinúť veľký cenový tlak na výrobné odvetvie Únie, čo malo za následok jeho zápornú ziskovosť.

(161)

Zatiaľ čo výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola spočiatku v roku 2013 negatívne ovplyvnená problémami s dopytom, hlavnou príčinou silnej konkurencie na trhu Únie, a to najmä v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania, bol dumpingový dovoz z ČĽR.

(162)

Výrobné odvetvie Únie mohlo mať v skutočnosti v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania prospech zo zotavenia trhu. Zabránil mu v tom podstatný nárast dovozu z ČĽR, ktorý sa počas týchto dvoch rokov viac než strojnásobil a získal významný trhový podiel na úkor výrobného odvetvia Únie.

(163)

Komisia preto dospela k záveru, že problémy s dopytom na trhu Únie nie sú hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nenarušujú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(164)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo aj nízke využitie kapacity, zapríčinené výraznou nadmernou kapacitou výrobcov z Únie. Podľa jej tvrdení bolo využitie kapacity veľmi nízke už v roku 2012, keď bol dovoz z ČĽR ešte na relatívne nízkej úrovni, a výrobné odvetvie Únie svoju kapacitu príslušne neznížilo.

(165)

Dopyt v Únii však následne vzrástol, a to najmä v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania, keď o 6 % prekročil dopyt z roku 2012. Keby sa čoraz intenzívnejšie nezvyšovali objemy dumpingového dovozu z ČĽR, tento rastúci dopyt by viedol k ešte intenzívnejšiemu využitiu kapacity výrobným odvetvím Únie, a to najmä preto, že svoju výrobnú kapacitu znížilo na rastúcom trhu o 2 %.

(166)

Komisia preto dospela k záveru, že nízke využitie kapacity predovšetkým v období od roku 2014 do obdobia prešetrovania bolo spôsobené hlavne intenzívnym nárastom objemu dumpingového dovozu z ČĽR.

(167)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Okrem ČĽR boli hlavnými dovozcami Ukrajina a Rusko. Trhový podiel dovozu sa stanovil porovnaním objemu dovozu so spotrebou v Únii, ako je to zobrazené v tabuľke 3 odôvodnenia 87.

(168)

Dovoz z iných tretích krajín do Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 13

Dovoz z tretích krajín (v mt) a trhové podiely

(169)

Trhový podiel dovozu z iných tretích krajín bol počas posudzovaného obdobia relatívne stabilný, zatiaľ čo dovoz z ČĽR sa zvýšil o 214 %.

(170)

Trhový podiel Ukrajiny a Ruska sa okrem toho počas posudzovaného obdobia zvýšil iba mierne. V prípade Ukrajiny sa trhový podiel zvýšil zo 4,7 % na 6,2 % a v prípade Ruska z 1,7 % na 2,4 %, a to iba na úkor iných dovážajúcich krajín než ČĽR.

(171)

Vzhľadom na zvýšenie spotreby v Únii o 5 % a na zníženie trhového podielu výrobného odvetvia Únie o 10 percentuálnych bodov počas posudzovaného obdobia to znamená, že dovoz z ČĽR získal trhový podiel iba od výrobného odvetvia Únie.

(172)

V dôsledku toho tvoril v období prešetrovania dovoz z ČĽR približne 54 % celého dovozu do Únie, zatiaľ čo dovoz z Ukrajiny približne 23 % a dovoz z Ruska 9 %.

(173)

Priemerná cena dovozu z iných tretích krajín klesala oveľa pomalšie než cena dovozu z ČĽR. Cena z iných tretích krajín klesla o 19 %, zatiaľ čo cena dovozu z ČĽR o 29 %.

(174)

Aj keď sú ceny dovozu z Ukrajiny a Ruska v priemere stále nižšie ako ceny dovozu z ČĽR, v posudzovanom období klesali oveľa pomalšie než ceny dovozu z ČĽR. Tieto ceny však nemusia byť priamo porovnateľné, keďže priemernú cenu ovplyvňuje odlišný sortiment výrobkov.

(175)

Objem dovozu z Ukrajiny a Ruska, ale aj z ostatných tretích krajín, sa okrem toho vo všeobecnosti nezvýšil tak podstatne ako objem dovozu z ČĽR. Zatiaľ čo objem dovozu z ČĽR sa v posudzovanom období zvýšil takmer o 1 milión ton, objem dovozu z Ukrajiny sa zvýšil približne o 160 000 ton, z Ruska približne o 75 000 ton a z ostatných tretích krajín (vrátane Ruska a Ukrajiny) približne o 90 000 ton.

(176)

Na základe uvedených údajov a vzhľadom na oveľa nižší objem dovozu z Ukrajiny a Ruska v porovnaní s dovozom z ČĽR nič nenaznačuje, že by dovoz z týchto dvoch krajín spôsobil ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(177)

Dovoz z ostatných tretích krajín (vrátane Ruska a Ukrajiny) má v priemere vyššie ceny než dovoz z ČĽR a jeho trhový podiel je na zanedbateľnej úrovni 1 percentuálneho bodu.

(178)

Komisia preto dospela k záveru, že dovoz ťažkých dosiek z tretích krajín nie je hlavnou príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nenarušuje príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(179)

Objem a priemerné ceny vývozu výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Výkonnosť v oblasti vývozu

(180)

Objem vývozu neprepojeným odberateľom mimo Únie sa v priebehu posudzovaného obdobia znížil o 18 %. Po 28 % poklese v rokoch 2012 až 2013 sa vývoz v roku 2014 zvýšil o 25 percentuálnych bodov a počas obdobia prešetrovania znova klesol o 15 percentuálnych bodov.

(181)

Ceny v posudzovanom období podstatne klesli o 24 % vzhľadom na pokles cien na trhu Únie (– 25 %).

(182)

Celkovo sa výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu do veľkej miery odráža na jeho výkonnosti na trhu Únie. Trh Únie je však pre výrobné odvetvie Únie oveľa dôležitejší než vývozné trhy. Počas celého posudzovaného obdobia bol predaj na trhu Únie približne štvornásobne vyšší než vývozný predaj.

(183)

Komisia sa preto domnieva, že v dôsledku obmedzeného významu vývozného predaja nemôže výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu narúšať príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(184)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ziskové rozpätie vertikálne integrovaných výrobcov z Únie narúšajú nižšie ceny, ktoré si účtujú prevalcovne v Únii, a to údajne na úrovni o 6 % až 9 % menej, než sú ceny účtované vertikálne integrovanými výrobcami.

(185)

Prevalcovňa je spoločnosť, ktorá nevyrába vlastný vstupný materiál, konkrétne oceľové pláty. Všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky vyrábajú vlastné oceľové pláty, preto sú vertikálne integrovaní.

(186)

Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že ceny dumpingového dovozu z ČĽR podhodnocovali v období prešetrovania ceny výrobného odvetvia Únie v priemere o 29 %, ako sa uvádza v odôvodnení 99. Z toho vyplýva, že ceny dumpingového dovozu z ČĽR sú stále o 20 % nižšie než ceny prevalcovní v Únii.

(187)

Tá istá strana takisto tvrdila, že objem výroby prevalcovní v Únii klesá, keďže množstvo z nich závisí od dodávok oceľových plátov z Ukrajiny. Dodávky z Ukrajiny však boli v posudzovanom období nedostatočné, preto sa znížili, a tento pokles výrobcovia z Únie napriek nízkemu využitiu kapacít nedokázali svojou výrobou kompenzovať.

(188)

V tomto zmysle neposkytla strana žiadny dôkaz o tom, že by výrobcovia z Únie nemali záujem alebo vôľu dodávať tieto dodatočné objemy. Z toho jednoznačne vyplýva, že najmä títo odberatelia citliví na ceny prešli z výrobkov vyrábaných výrobným odvetvím Únie na ešte lacnejší dumpingový dovoz z ČĽR.

(189)

Komisia preto dospela k záveru, že zníženie ziskovosti vertikálne integrovaných výrobcov z Únie mohli klesajúce objemy ťažkých dosiek, ktoré vyrábali prevalcovne v Únii za stredne vysoké ceny, ovplyvniť len vo veľmi malej miere. Dospela aj k záveru, že zníženie ziskovosti je v prevažnej miere dôsledkom oveľa lacnejšieho dumpingového dovozu z ČĽR, ktorého objem sa takisto podstatne zvýšil.

(190)

Predbežne sa stanovila príčinná súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobcom v Únii a dumpingovým dovozom z ČĽR.

(191)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu.

(192)

V prípade ostatných určených faktorov, ako je silná konkurencia spôsobujúca problémy s dopytom, nízke využitie kapacity, dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozného predaja, hospodárska súťaž medzi vertikálne integrovanými výrobcami a prevalcovňami, sa predbežne nezistilo, že narúšajú príčinnú súvislosť, a to ani pri zohľadnení ich možného kombinovaného účinku.

(193)

Dočasný pokles spotreby v roku 2013 mohol do istej miery prispieť k ujme, ktorá vznikla v danom roku, ale keby sa neuskutočňoval dumpingový dovoz v čoraz väčšom objeme a za neustále klesajúce ceny, výrobné odvetvie Únie by bolo určite schopné v nasledujúcich rokoch využívať výhody trhového rastu. Predovšetkým by sa nezotavil objem predaja, predajné ceny by neklesli na takú nízku úroveň a dosiahla by sa lepšia ziskovosť.

(194)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z ČĽR a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť.

(195)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(196)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 14 členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko, Taliansko) a v spojení s ťažkými doskami počas posudzovaného obdobia priamo zamestnávalo približne 20 000 zamestnancov.

(197)

Pri prešetrovaní spolupracovalo 26 výrobcov z Únie. Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza vyššie pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zhoršenie situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(198)

Komisia očakáva, že uložením predbežných antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, skončí sa pokles cien a umožní sa zotavenie výrobného odvetvia Únie. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň, ktorá sa považuje za potrebnú pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie.

(199)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Komisia pripomína, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ako napríklad ziskovosť a návratnosť investícií.

(200)

Preto je dôležité, aby sa ceny obnovili na nedumpingovú úroveň alebo aspoň na úroveň nespôsobujúcu ujmu, aby mohli všetci výrobcovia pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Pri neexistencii opatrení je ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie veľmi pravdepodobné.

(201)

Komisia preto dospela k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. Uloženie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zotaviť sa z účinkov zisteného dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(202)

Ako sa uvádza v odôvodnení 22, na prešetrovaní spolupracovalo šesť dovozcov, z ktorých traja boli zaradení do vzorky. Jeden dovozca zaradený do vzorky súhlasil s opatreniami, zatiaľ čo ďalší dvaja dovozcovia zaradení do vzorky boli proti uloženiu opatrení. Zostávajúci traja dovozcovia nezaradení do vzorky svoje stanovisko nevyjadrili.

(203)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že nárast cien v dôsledku zavedenia opatrení nebude mať priamy vplyv na týchto neprepojených dovozcov. Ťažké dosky tvoria maximálne 20 % ich výroby.

(204)

Väčšina dovozcov okrem toho obchoduje s tovarom z rôznych zdrojov vrátane výrobného odvetvia Únie. Neexistuje žiadny dôkaz, že by dovozcovia v prípade uloženia opatrení nemohli naďalej realizovať dodávky svojim odberateľom.

(205)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov z Únie.

(206)

Hlavnými odvetviami, ktoré sú koncovými používateľmi ťažkých dosiek, sú stavebníctvo, banská a ťažobná technika, tlakové nádoby, ropovody a plynovody, stavba lodí, mostov a budov.

(207)

Vyplnené dotazníky týkajúce sa používateľov zaslalo sedem používateľov a tri obchodné spoločnosti/oceliarske servisné strediská. Štyri z nich však neboli dostatočne vyplnené a len v dvoch z nich sa uvádzalo odmietavé stanovisko voči uloženiu opatrení. Komisia však nemôže tieto zaslané dotazníky považovať za reprezentatívne z týchto dôvodov:

(208)

Komisia ďalej poznamenáva, že clá by mali prispieť k nepretržitej bezpečnosti dodávok na trh Únie. Bez ciel by niektorí výrobcovia z Únie možno museli ukončiť alebo obmedziť svoje výrobné činnosti, v dôsledku čoho by mnohým používateľom v Únii zostali obmedzené zdroje dodávok.

(209)

Jeden výrobca zaradený do vzorky naozaj na konci obdobia prešetrovania pozastavil výrobu ťažkých dosiek, ako je to uvedené v odôvodnení 104.

(210)

Úroveň opatrení bude okrem toho viesť k rovnakým podmienkam pre všetkých výrobcov v Únii aj tretích krajinách, čím sa uvedenému výrobcovi z Únie umožní obnoviť výrobu ťažkých dosiek.

(211)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na používateľov.

(212)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k predbežnému záveru, že uloženie opatrení by prispelo k zotaveniu výrobného odvetvia Únie a umožnilo by zvýšenie investícií do lepšieho vybavenia výrobcov ťažkých dosiek v Únii v budúcnosti a do zvýšenia ich konkurencieschopnosti.

(213)

Vo výrobnom odvetví Únie sa už v (nedávnej) minulosti uskutočnila významná reštrukturalizácia. Ak sa nezavedú žiadne clá, ďalší výrobcovia ťažkých dosiek z Únie možno budú musieť ukončiť alebo obmedziť svoju činnosť v oblasti výroby ťažkých dosiek, prepustiť stovky zamestnancov a zanechať tak mnohých používateľov v Únii v situácii s obmedzenými zdrojmi dodávok.

(214)

Vplyv opatrení na niekoľko ďalších strán v Únii, ktoré sa prihlásili, nemožno považovať za podstatný. Zo spisu nijako nevyplýva, že potenciálny vplyv na iné zainteresované strany než tie, ktoré sa prihlásili, môže prevážiť nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobné odvetvie Únie. Očakáva sa, že koncoví používatelia a spotrebitelia budú mať prospech zo spravodlivého konkurencieschopného trhu vrátane miestneho zdroja dodávok, ktorý je schopný plne uspokojiť ich potreby a požiadavky. Cena bude aj naďalej hlavným faktorom, ale na spravodlivom základe.

(215)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze prešetrovania k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplývalo, že uloženie predbežných opatrení na dovoz ťažkých dosiek s pôvodom v ČĽR nie je v záujme Únie.

(216)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinným súvislostiam a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobí dumpingový dovoz.

(217)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(218)

Ujma by sa odstránila v prípade, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, čiže bez dumpingového dovozu.

(219)

S cieľom stanoviť zisk, aký by sa dal odôvodnenie dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, Komisia požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky, aby jej poskytli údaje o ziskovosti týkajúce sa predaja podobného výrobku na trhu Únie za obdobie od roku 2006 do obdobia prešetrovania. Tieto informácie jej boli poskytnuté a následné riadne overené.

(220)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie bola v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania záporná. Zatiaľ čo zisk v roku 2012 bol mierne kladný, a to na úrovni 1,6 %, z ČĽR už prúdil veľký objem dumpingového dovozu, preto bolo toto ziskové rozpätie oveľa nižšie ako v ziskové rozpätie dosiahnuté v predchádzajúcich rokoch.

(221)

V predchádzajúcom roku 2011 bolo však ziskové rozpätie na úrovni 7,9 %, čo je viac než ziskové rozpätia v rokoch 2009 a 2010, v ktorých sa najviac prejavila finančná kríza, ale menej než ziskové rozpätia v rokoch 2006 až 2008, teda pred finančnou krízou. Okrem toho ide o najnovšie primerané údaje z obdobia, v ktorom dovoz z ČĽR do Únie ešte nedosahoval veľký objem. Komisia sa preto domnieva, že toto ziskové rozpätie možno primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže.

(222)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky v ČĽR, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnocovania ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné).

(223)

Úroveň odstránenia ujmy v prípade „ostatných spolupracujúcich spoločností“ a v prípade „všetkých ostatných spoločností“ je vymedzená rovnako ako dampingové rozpätie pre tieto spoločnosti (pozri odôvodnenia 76 až 80).

(224)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR v súlade s pravidlom menšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z rozpätí (rozpätie dumpingu a rozpätie ujmy).

(225)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené vo vzťahu k cene CIF na hranici Únie pred preclením mali byť takéto:

(226)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola počas tohto prešetrovania zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami.

(227)

Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(228)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla, ak zmení názov svojho subjektu alebo zriadi nový výrobný či obchodný subjekt. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (8). Žiadosť musí obsahovať všetky relevantné informácie, ktoré umožnia preukázať, že uvedenou zmenou nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje. Ak zmenou názvu spoločnosti nie je dotknuté právo spoločnosti využívať colnú sadzbu, ktorá sa na ňu uplatňuje, oznámenie o zmene názvy sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

(229)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(230)

Ako sa uvádza v odôvodnení 5, Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1357 nariadila registráciu dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(231)

K tomuto kroku pristúpila vzhľadom na možné retroaktívne uplatňovanie antidumpingových opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Registrácia dovozu by sa mala ukončiť. V tejto fáze konania nemožno prijať žiadne rozhodnutie o prípadnom retroaktívnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(232)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(233)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa zmeniť v konečnej fáze prešetrovania,

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

7.10.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 272/33

(1)

Európske združenie výrobcov ocele (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) podalo 4. januára 2016 podnet v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 90 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu a o hrozbe značnej ujmy, ktorá z neho vyplýva, čo bolo dostatočným dôvodom na začatie prešetrovania.

(2)

V nadväznosti na tento podnet Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 13. februára 2016 začala antidumpingové prešetrovanie v súvislosti s dovozom určitých plochých výrobkov zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcovaných za tepla s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „dotknutá krajina“) do Únie na základe článku 5 nariadenia Rady (EÚ) 2009/1225 (2) (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(3)

Následne Komisia začala tiež tieto dve prešetrovania:

(4)

Dňa 5. apríla 2016 navrhovateľ podal žiadosť o registráciu dovozu dotknutého výrobku z ČĽR. Navrhovateľ doplnil žiadosť 2. júna 2016 poskytnutím novších finančných údajov, avšak 11. augusta 2016 ju vzal späť.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany dostali možnosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku zainteresovaných strán.

(8)

Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že vyberie vzorku výrobcov z Únie vzhľadom na ich veľký počet. Komisia následne vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Predbežne vybrané spoločnosti a navrhovateľa informovala. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(9)

Jeden predbežne vybraný výrobca z Únie Komisiu informoval, že nebude môcť spolupracovať. Okrem toho talianske Združenie (Federacciai) železa a ocele a Eurofer pripomenuli, že južná Európa nebola v predbežnej vzorke zastúpená. S cieľom zabezpečiť lepšie geografické rozloženie Komisia nahradila výrobcu z Únie, ktorý sa rozhodol nespolupracovať, výrobcom z Únie z južnej Európy.

(10)

V dôsledku toho konečnú vzorku tvorili piati výrobcovia z Únie nachádzajúci sa v piatich rozličných členských štátoch. To predstavuje vyše 45 % výroby Únie.

(11)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a ak áno, pristúpiť k jej výberu, Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(12)

Požadované informácie poskytli štyria dovozcovia. Preto nebol potrebný žiadny výber vzorky, pričom dotazníky pre dovozcov boli zaslané každému z nich.

(13)

Aj keď ich Komisia kontaktovala v snahe zhromaždiť relevantné informácie, žiadny neprepojený dovozca neodovzdal plne vyplnený dotazník na účely predmetného prešetrovania.

(14)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky pre ČĽR a v prípade kladného rozhodnutia vybrať vzorku pre ČLR Komisia požiadala vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie špecifikované v oznámení o začatí konania. Okrem toho Komisia požiadala zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii, aby identifikovalo a/alebo kontaktovalo vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem zúčastniť sa na prešetrovaní.

(15)

Trinásť skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Komisia navrhla vzorku troch skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý možno za daný čas primerane prešetriť. Vyzvala všetkých známych dotknutých vyvážajúcich výrobcov a orgány ČĽR, aby sa vyjadrili k navrhnutej vzorke.

(16)

Jeden vyvážajúci výrobca, Jiangsu Tiangong Tools Company Limited (ďalej len „Tiangong Tools“), tvrdil, že by mal byť zaradený do vzorky preto, lebo na rozdiel od vybraných vyvážajúcich výrobcov vyrába nástrojovú a rýchloreznú oceľ. Tvrdil, že ak sa jeho výrobok považuje za dotknutý výrobok, vzorka by mala byť reprezentatívnejšia a zahŕňať aj jeho.

(17)

Táto požiadavka bola zamietnutá. Tiangong Tools vyvážal do Únie len malé množstvá určitého druhu výrobkov. Preto by zaradenie tohto vyvážajúceho výrobcu do vzorky nemalo za následok reprezentatívnejšiu vzorku. Komisia analyzovala otázku reprezentatívnosti aj ďalej v kontexte rozsahu výroby.

(18)

V nadväznosti na to sa Komisia rozhodla ponechať navrhnutú vzorku troch skupín vyvážajúcich výrobcov. Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predstavujú 57 % celkového vývozu dotknutého výrobku z ČĽR do Únie a 58 % celkového dovozu dotknutého výrobku do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí spolupracovali.

(19)

Iba jeden vyvážajúci výrobca, Tiangong Tools, požiadal o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia a na tento účel predložil vyplnený dotazník. Komisia túto požiadavku predbežne akceptovala a preverila informácie poskytnuté na mieste.

(20)

Prešetrovaním sa však preukázalo, že táto spoločnosť vyrába a vyváža do Únie len nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ. Keďže, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 29 až 35, Komisia predbežne rozhodla o vylúčení nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele z predmetu tohto prešetrovania, pre Tiangong Tools nebolo stanovené žiadne predbežné dumpingové rozpätie. Ak by však Komisia v záverečnej fáze zmenila svoje rozhodnutie týkajúce sa vymedzenia výrobku, požiadavka uvedeného vyvážajúceho výrobcu o individuálne posúdenie by sa opätovne posúdila.

(21)

Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známa ich zainteresovanosť, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky odovzdali Eurofer, päť výrobcov z Únie a s nimi prepojené oceliarske servisné strediská, jeden používateľ, tri skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a jeden výrobca v analogickej krajine.

(22)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej hrozby ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností a tohto združenia:

(23)

Obdobie prešetrovania dumpingu a ujmy trvalo od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Obdobie skúmania trendov relevantných pre posúdenie ujmy trvalo od 1. januára 2012 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(24)

Dotknutý výrobok tvoria určité ploché valcované výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele, tiež vo zvitkoch (vrátane výrobkov „rezaných na dĺžku“ a „úzkych pásov“), po valcovaní za tepla už ďalej neupravené, a neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté.

Dotknutý výrobok nezahŕňa:

Dotknutý výrobok v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN 7208 10 00, 7208 25 00, 7208 26 00, 7208 27 00, 7208 36 00, 7208 37 00, 7208 38 00, 7208 39 00, 7208 40 00, 7208 52 10, 7208 52 99, 7208 53 10, 7208 53 90, 7208 54 00, 7211 13 00, 7211 14 00, 7211 19 00, ex 7225 19 10, 7225 30 90, ex 7225 40 60, 7225 40 90, ex 7226 19 10, 7226 91 91 a 7226 91 99 a má pôvod v ČĽR.

(25)

Ploché výrobky z ocele valcované za tepla sa vyrábajú valcovaním za tepla; ide o proces tvarovania kovov, pri ktorom je teplý kov valcovaný jedným alebo viacerými pármi teplých valcov s cieľom zmenšiť a vyrovnať hrúbku, pričom teplota kovu presahuje jeho rekryštalizačnú teplotu. Možno ich dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (tiež olejované a tiež morené), v rezaných dĺžkach (plechy) alebo v úzkych pásoch.

(26)

Existujú dve hlavné použitia plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla. Po prvé, ide o prvotný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich oceľových výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými oceľovými výrobkami a potiahnutými výrobkami z ocele valcovanými za studena (7). Po druhé, využívajú sa ako priemyselný vstup, ktorý koncoví používatelia nakupujú pre rôznu škálu použití vrátane výstavby (výroba oceľových rúrok), stavby lodí, plynových kontajnerov, áut, tlakových nádob a energetických potrubí.

(27)

Z prešetrovania vyplynulo, že rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia majú tieto výrobky:

(28)

Komisia v tejto fáze rozhodla, že uvedené výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(29)

Po prvé, jeden vyvážajúci výrobca (Jiangsu Tiangong Tools Company Limited) a jeden dovozca prepojený s iným čínskym vyvážajúcim výrobcom (Duferco S.A.) požadovali, aby sa určité druhy plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla, známe vo výrobnom odvetví ako nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ, vylúčili z vymedzenia výrobku. Tvrdili, že nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ majú podstatne rozdielne vlastnosti, ceny, rôzne špecifikácie a použitia.

(30)

Dňa 21. apríla 2016 sa konalo vypočutie uvedeného čínskeho vyvážajúceho výrobcu pred úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Okrem toho sa 22. júna 2016 konalo vypočutie dovozcu k jeho žiadosti o vylúčenie výrobkov.

(31)

Navrhovateľ sa domnieval, že uvedené tvrdenia neboli dostatočne opodstatnené a že existuje riziko obchádzania, pokiaľ by tieto požiadavky Komisia akceptovala.

(32)

Komisia zistila, že naozaj existujú významné fyzikálne a chemické rozdiely medzi inými druhmi dotknutého výrobku, ako nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ, na jednej strane a nástrojovou oceľou a rýchloreznou oceľou na strane druhej. Existuje niekoľko chemických prvkov (8), ktoré sú prirodzenou súčasťou nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele a nenachádzajú sa v dotknutom výrobku.

(33)

Okrem toho medzi nástrojovou oceľou a rýchloreznou oceľou na jednej strane a ostatnými druhmi dotknutého výrobku na strane druhej existujú rozdiely vo výrobnom procese, rozličné použitia a výrazné cenové rozdiely. Nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ sa napríklad na rozdiel od iných druhov dotknutého výrobku používajú na spracovávanie, obrábanie, pretláčanie, rezanie, razenie a dierovanie iných materiálov, čo nepatrí medzi obvyklé použitie pri ostatných druhoch dotknutého výrobku. Okrem toho sa pri výrobe nástrojovej ocele používa iný výrobný proces, pričom osobitné vlastnosti sa získavajú počas všetkých fáz výrobného procesu. Tento rozdiel vo výrobnom procese má za následok, že výrobný proces pre nástrojovú a rýchloreznú oceľ je nákladnejší, čo do určitej miery vysvetľuje aj rozdiel v predajnej cene oproti ostatným druhom dotknutého výrobku.

(34)

Dovoz nástrojovej ocele a rýchloreznej ocele predstavuje z hľadiska objemu približne 1,25 % celkového čínskeho dovozu v roku 2015. Nástrojová oceľ a rýchlorezná oceľ okrem toho patria pod iné, osobitné číselné znaky KN.

(35)

Preto Komisia predbežne vylúčila nástrojovú oceľ a rýchloreznú oceľ, pričom upozornila vnútroštátne colné orgány na možné riziká obchádzania.

(36)

Po druhé, 5. augusta 2016 jeden taliansky používateľ, Marcegaglia Carbon Steel Spa, požadoval, aby sa z vymedzenia výrobku vylúčili tieto druhy dotknutého výrobku: druhy ocele akosti IF, druhy dvojfázovej ocele, druhy ocele s vysokým obsahom uhlíka a druhy ocele s neorientovanou štruktúrou. Žiadosť o vylúčenie výrobkov pre tieto druhy sa opierala najmä o tieto dôvody:

(37)

Rovnaký používateľ tiež požadoval, aby sa druhy výrobkov používané na valcovanie za studena vylúčili vzhľadom na ich ďalšie nadväzujúce použitie.

(38)

Pokiaľ ide o žiadosť o vylúčenie druhov ocele akosti IF, druhov dvojfázovej ocele, druhov ocele s vysokým obsahom uhlíka a druhov ocele s orientovanou štruktúrou, z rozsahu dotknutého výrobku, Komisia sa domnievala, že nebolo preukázané, že by tieto výrobky mali rozdielne vlastnosti alebo použitie. Okrem toho konečná podrobná žiadosť o vylúčenie výrobkov prišla vo veľmi neskorej fáze. Preto Komisia túto požiadavku v tejto fáze odmietla, avšak predmetné tvrdenie bude ďalej prešetrovať.

(39)

Pokiaľ ide o druhy výrobkov, ktoré sa používajú na prevalcovanie, ide o jedno z hlavných použití dotknutého výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 26. Rozdielne použitie nie je samo osebe dôvodom na vylúčenie. Navyše, vylúčenie týchto druhov výrobkov by viedlo k vylúčeniu väčšiny dovážaných druhov dotknutého výrobku, a to popri zložitej, ba až nemožnej administratívnej kontrole, ktorej cieľom by bolo v rámci dotknutého výrobku rozlíšiť medzi druhmi používanými na prevalcovanie a ostatnými druhmi. Preto Komisia v tejto fáze odmietla aj túto požiadavku.

(40)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia určí normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a ktorým možno poskytnúť trhovohospodárske zaobchádzanie. Žiadny zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov však o takéto zaobchádzanie nepožiadal.

(41)

Preto sa podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia musela normálna hodnota stanoviť na základe cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(42)

V oznámení o začatí konania Komisia navrhla použitie tretej krajiny s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia. Komisia zaslala dotazníky všetkým známym výrobcom v 11 krajinách s trhovým hospodárstvom uvedeným v oznámení o začatí konania (9) a ďalším ôsmim krajinám, v prípade ktorých okolnosti svedčili o tom, že sa v nich vyrába a predáva podobný výrobok, konkrétne Argentíne, Austrálii, Egyptu, Iránu, Japonsku, Južnej Afrike, Kórejskej republike a Taiwanu. Celkovo bolo kontaktovaných 62 výrobcov v 19 potenciálnych analogických krajinách. Iba jedna spoločnosť v USA (ArcelorMittal USA) však vyjadrila ochotu spolupracovať a odovzdala vyplnený dotazník.

(43)

USA sa považuje za vhodný analogický trh, keďže ide o otvorený trh s desiatimi domácimi výrobcami podobného výrobku, pričom dovoz z iných krajín predstavuje vyše 10 % celkovej spotreby. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že len jeden výrobca z USA vyjadril ochotu spolupracovať, USA boli predbežne vybrané ako vhodná analogická krajina.

(44)

Zainteresované strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky k tomuto výberu. Keďže žiadne pripomienky nepredložili, USA boli vybrané ako analogická krajina.

(45)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či bol predaj podobného výrobku v USA nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu je reprezentatívny, pokiaľ ide o objem jeho predaja na domácom trhu, v porovnaní s dotknutým výrobkom vyvážaným do Únie čínskymi vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky.

(46)

Komisia ďalej skúmala, či by bolo možné uvedený predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. To sa vykonalo stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako výrobné náklady. Preto sa počas obdobia prešetrovania stanovili výrobné náklady amerického výrobcu.

(47)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či bol tento predaj ziskový.

(48)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja uvedeného druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas obdobia prešetrovania.

(49)

V prípade druhov výrobkov, ktoré neboli ziskové, sa normálna hodnota vypočítala podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov amerického výrobcu, ktoré sa zvýšili o predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk v prípade druhov výrobkov amerického výrobcu, ktoré sú ziskové.

(50)

Niektoré druhy výrobkov vyrábané v analogickej krajine nebolo možné priradiť k druhom výrobkov vyvážaným z ČĽR do Únie, pretože ich americký výrobca nepredáva. Preto sa normálna hodnota nezhodných druhov výrobkov musela vypočítať podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia na základe výrobných nákladov výrobcu z analogickej krajiny. Komisia predmetné náklady v prípade najpodobnejšieho výrobku upravila o náklady na úpravu (prerezávanie alebo rezanie), čo bolo nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivého porovnania. Komisia potom pripočítala primeranú sumu predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (7 % – 13 %), ktorá vychádza zo skutočných údajov týkajúcich sa výroby a predaja, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 6 základného nariadenia. Nakoniec pripočítala primeranú sumu zisku (10 % – 15 %) na základe použitia priemerného ziskového rozpätia pri predaji ziskových výrobkov.

(51)

Vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky uskutočňovali vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom i prostredníctvom prepojených spoločností.

(52)

V prípade priameho predaja boli vývozné ceny založené na cenách skutočne zaplatených alebo obvykle platených za dotknutý výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(53)

V prípade transakcií, v rámci ktorých vyvážajúci výrobcovia vyvážajú dotknutý výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré vystupujú ako dovozca, sa vývozná cena stanoví na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom.

(54)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na základe ceny zo závodu. Dumpingové rozpätia sa stanovili porovnaním individuálnych cien zo závodu účtovaných vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky s domácimi predajnými cenami výrobcu z analogickej krajiny, prípadne s vypočítanou normálnou hodnotou.

(55)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(56)

Na tomto základe sa vykonali náležité úpravy vyvolané nákladmi na prepravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie a vedľajšími nákladmi (4 %), bankovými poplatkami (0,02 %), úverovými nákladmi (0,05 %), províziami (0,6 %) a nepriamymi daňami (4 %).

(57)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku v USA porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(58)

Dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa stanovilo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa vypočítalo ako vážený priemer na základe rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(59)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, Komisia stanovila úroveň spolupráce v ČĽR. Stanovená bola na základe určenia pomeru objemu vývozu spolupracujúcich výrobcov do Únie k celkovému objemu vývozu z dotknutej krajiny do Únie.

(60)

Úroveň spolupráce je vysoká. Na tomto základe bolo zostatkové dumpingové rozpätie, uplatniteľné na všetkých ostatných vyvážajúcich vývozcov v ČĽR, predbežne stanovené na úrovni zodpovedajúcej najvyššiemu dumpingovému rozpätiu zistenému u spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky.

(61)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia, ČĽR

(62)

V rámci preskúmania postavenia poskytlo údaje o výrobe a predaji 17 spoločností z Únie, pričom uviedli, že počas obdobia prešetrovania vyrábali podobný výrobok. Podľa informácií vyplývajúcich z podnetu predstavuje týchto 17 spoločností približne 90 % výroby podobného výrobku v Únii.

(63)

Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia prešetrovania okrem týchto 17 spoločností päť ďalších spoločností.

(64)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená na úrovni približne 74,7 milióna ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie od navrhovateľa a všetkých známych výrobcov v Únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení piati výrobcovia z Únie, ktorí predstavovali 45 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii. Ide o reprezentatívnu vzorku.

(65)

Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(66)

Obchodný model výrobcov z Únie a ich stupeň vertikálnej integrácie sa líši. V každom prípade možno výrobné odvetvie Únie celkovo charakterizovať ako odvetvie s vysokým stupňom vertikálnej integrácie, ako sa bližšie vysvetľuje v odôvodnení 68.

(67)

Ako sa uvádza v odôvodnení 24, dotknutý výrobok je zaradený pod viaceré číselné znaky KN vrátane určitých číselných znakov ex. S cieľom vyhnúť sa podhodnoteniu spotreby v Únii a vzhľadom na zjavný okrajový vplyv takýchto číselných znakov na celkovú spotrebu sa objem dovozu číselných znakov KN ex plne zohľadnil na účely výpočtu spotreby v Únii.

(68)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a dotknutý výrobok sa považuje za základný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov s pridanou hodnotou, počínajúc plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena, spotreba na trhu vlastnej spotreby a spotreba na voľnom trhu sa analyzovali samostatne.

(69)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analyzovanie ujmy dôležité, lebo výrobky určené na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík. Naopak, výroba určená na voľný trh je v priamej konkurencii s dovozom dotknutého výrobku a ceny sú cenami na voľnom trhu.

(70)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti vo vzťahu k podobnému výrobku a stanovila, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 60 % celkovej výroby výrobcov z Únie bolo určených na vlastnú spotrebu.

(71)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 2

Vlastná spotreba na trhu Únie (v tonách)

(72)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii na trhu Únie zvýšila približne o 4 %. Toto zvýšenie je spôsobené najmä rastom trhov vlastnej spotreby vrátane takých výrobných segmentov, akým je napríklad automobilové odvetvie.

(73)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe a) predaja na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat, pričom zohľadnila aj údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v dotknutej krajine. Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Spotreba na voľnom trhu (v tonách)

(74)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie zvýšila približne o 12 %. Tento nárast je spôsobený najmä hospodárskou obnovou nadväzujúceho odvetvia.

(75)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Trhový podiel dovozu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu Únie, ako je uvedené v tabuľke 73 nachádzajúcej sa vyššie.

(76)

Dovoz z ČĽR do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 4

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

(77)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutej krajiny počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil. Súbežne s tým sa celkový trhový podiel čínskeho dovozu do Únie počas posudzovaného obdobia zvýšil viac ako päťnásobne.

(78)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Dovozné ceny (EUR/t)

(79)

Priemerné ceny dovozu klesli zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny dumpingového dovozu približne 33 %.

(80)

Komisia posúdila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(81)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobkov pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania. Hlavné úpravy sa týkali prepravných nákladov (pohybujúcich sa na úrovni od 2,7 % do 6,3 % u jednotlivých výrobcov z Únie zaradených do vzorky) a zliav (pohybujúcich sa na úrovni od 0,1 % do 19,5 %). Keďže žiadny neprepojený dovozca sa v tejto veci nevyjadril, pripočítala sa suma vzťahujúca sa na štádium po dovoze vo výške 7 EUR za tonu, čo predstavovalo úpravu vykonanú v rámci prešetrovania v súvislosti s určitými plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena (10). To sa považovalo za najvhodnejší spôsob z dôvodu, že dotknutý výrobok, ktorý je predmetom súčasného prešetrovania, je z mnohých hľadísk podobný určitým plochým výrobkom z ocele valcovaným za studena, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 221.

(82)

Na základe uvedeného sa zistilo, že čínsky dumpingový dovoz podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Únie, a to v rozpätí od 2,7 % do 5,6 %.

(83)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(84)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, zásoby, rast, trhový podiel, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie vychádzalo z informácií poskytnutých navrhovateľom, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík (Eurostat).

(85)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(86)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje za celkovú výrobu dotknutého výrobku a určila, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. V prípade niektorých ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Išlo o tieto faktory: predaj, trhový podiel, jednotkové ceny, jednotkové náklady, ziskovosť a peňažný tok. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu, pretože závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo či sa predáva na voľnom trhu. Ide o tieto faktory: výroba, kapacita, využitie kapacity, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady na prácu. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia celkového obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže predmetné údaje nemožno oddeliť od predaja na vlastnú spotrebu a predaja na voľnom trhu.

(87)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(88)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie zvýšil o 2 % napriek skutočnosti, že jeden taliansky výrobca z Únie v tomto období výrazne obmedzil svoju výrobu (– 3 milióny ton).

(89)

Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré odvetvie považuje za normálne. Výrobná kapacita sa počas posudzovaného obdobia znížila z dôvodu zastavenia výroby v Belgicku a Taliansku.

(90)

Zvýšenie miery využitia kapacity vyplývalo z mierneho zvýšenia objemu výroby, ktoré bolo predovšetkým dôsledkom zvýšenia vlastnej spotreby (+ 4 %) a spotreby na voľnom trhu (+ 12 %), a to napriek významnému zníženiu objemu výrobu najmä zo strany jedného talianskeho výrobcu v Únii.

(91)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Objem predaja a trhový podiel (voľný trh)

(92)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný, t. j. na úrovni medzi 27 a 28 miliónmi ton.

(93)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie z hľadiska spotreby v Únii znížil o viac než 9 percentuálnych bodov, t. j. z 86,8 % na 77,7 %. Pokles trhového podielu výrobného odvetvia Únie výrazne prekročil mierne zvýšenie predaja tohto odvetvia na voľnom trhu Únie.

(94)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby na trhu Únie, objem vlastnej spotreby a trhový podiel sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Objem vlastnej spotreby na trhu Únie a trhový podiel

(95)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z použitia na vlastnú spotrebu a z predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie) na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4 %, a to z približne 40,7 milióna ton v roku 2011 na 42,2 milióna ton počas obdobia prešetrovania.

(96)

Trhový podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (vyjadrený ako percentuálny podiel z celkovej výroby) zostal počas posudzovaného obdobia stabilný na úrovni medzi 55,7 % a 56,7 %.

(97)

Zamestnanosť sa vypočítala len pri zohľadnení zamestnancov, ktorí sa priamo podieľali na výrobe podobného výrobku v rôznych oceliarňach výrobcov z Únie. Touto metódou sa získali presné údaje, pričom sú pomerne ľahko vypočítateľné.

(98)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Zamestnanosť a produktivita

(99)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila v záujme zníženia výrobných nákladov a dosiahnutia efektívnosti vzhľadom na rastúcu konkurenciu zo strany čínskeho a iného dovozu na trhu. To malo za následok zníženie stavu pracovnej sily o 5 % počas posudzovaného obdobia, a to bez zohľadnenia akejkoľvek nepriamej zamestnanosti. V dôsledku toho a vzhľadom na mierne zvýšenie objemu výroby (+ 2 %) v posudzovanom období zaznamenala produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup na zamestnanca za rok, oveľa väčší nárast (+ 7 %) v porovnaní so zvýšením skutočnej výroby. To preukazuje, že výrobné odvetvie Únie bolo ochotné prispôsobiť sa meniacim sa trhovým podmienkam, aby zostalo konkurencieschopné.

(100)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(101)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečných zásob mierne znížila. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako možno vidieť, tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 3,5 % až 4 % objemu výroby.

(102)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutej krajiny zanedbateľný.

(103)

Spotreba v Únii (na voľnom trhu) počas posudzovaného obdobia narástla približne o 12 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie zostal stabilný. Výrobnému odvetviu Únie sa tým zmenšil trhový podiel na rozdiel od trhového podielu dovozu z dotknutej krajiny, ktorý sa počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil.

(104)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie na voľnom trhu v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii

(105)

Táto tabuľka ukazuje vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Predajné ceny boli v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady, a to s výnimkou roku 2014, keď sa trh začal preberať a trhový podiel čínskeho dovozu bol v porovnaní s obdobím prešetrovania nižší.

(106)

V rokoch 2012 a 2013 mali na výkonnosť výrobného odvetvia Únie negatívny dosah popri klesajúcom dopyte po oceli v roku 2012 aj následky dlhovej krízy v eurozóne. V roku 2014 a tiež v prvom polroku 2015 sa výrobné odvetvie Únie začalo zotavovať vďaka zvýšenému úsiliu o zachovanie konkurencieschopnosti, a to najmä prostredníctvom zvýšenia produktivity pracovnej sily vo výrobnom odvetví Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 99, čo viedlo k nárastu produktivity a k lepšiemu využívaniu kapacity.

(107)

Napriek tomuto úsiliu výrobné náklady vo všeobecnosti naďalej presahovali klesajúce predajné ceny, pričom v snahe obmedziť pokles trhového podielu sa výrobcovia z Únie prispôsobili špirále klesajúcich cien a výrazne znížili svoje predajné ceny, najmä počas roku 2015. Keďže dotknutý výrobok je komoditou, výrobcovia z Únie sa museli prispôsobiť špirále klesajúcich cien.

(108)

V prípade výrobcov zaradených do vzorky sa určité ploché výrobky zo železa, z nelegovanej ocele alebo ostatnej legovanej ocele valcované za tepla na vlastnú spotrebu previedli alebo dodali za transferové ceny na ďalšie nadväzujúce spracovanie, a to pomocou rôznych cenových politík (náklady, zvýšené náklady, trhová cena). Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu.

(109)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(110)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na jedného zamestnanca zvýšila o 4 %.

(111)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 13

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(112)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku na voľnom trhu v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(113)

Ziskovosť sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala negatívne: straty vznikali počas všetkých troch rokov s výnimkou roku 2014. Zatiaľ čo straty v rokoch 2012 a 2013 sčasti súvisia s následkami dlhovej krízy v eurozóne (popri klesajúcom dopyte po oceli v roku 2012), výrobcovia z Únie sa mohli čiastočne zotaviť počas roku 2014 a v prvom polroku 2015.

(114)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Trend týkajúci sa čistého peňažného toku sa počas posudzovaného obdobia značne menil, avšak zostal prevažne pozitívny, najmä vďaka nepeňažným nákladom, ako je napríklad odpisovanie.

(115)

Keďže návratnosť investícií zostala počas všetkých rokov s výnimkou roku 2014 záporná, výrobné odvetvie Únie v období medzi rokmi 2012 až 2015 znížilo úroveň svojich investícií o 13 %. Schopnosť získavať kapitál bola ovplyvnená stratami, ktoré vznikli počas posudzovaného obdobia, ako o tom svedčí pokles investícií.

(116)

V tabuľke nachádzajúcej sa nižšie sú napokon uvedené údaje za rok 2015 rozdelené podľa jednotlivých štvrťrokov, keďže navrhovateľ vo svojom podnete tvrdil, že v druhom polroku 2015 nastalo výrazné zhoršenie. Údaje v tabuľke skutočne potvrdzujú, že v druhom polroku 2015 došlo k výraznému zníženiu ziskovosti a čistej hodnoty predaja, a to v dôsledku pokračujúceho poklesu predajných cien na voľnom trhu Únie.

Tabuľka 14

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky za štvrťrok

(117)

Na druhej strane by výrobné odvetvie Únie ako celok mohlo mierne zvýšiť svoj objem výroby (napriek výraznému obmedzeniu výroby najmä u jedného hlavného talianskeho výrobcu) a zlepšiť mieru využívania svojej kapacity vzhľadom na zvýšenie vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu. Zvýšenie efektívnosti si vyžadovalo konkrétne opatrenia spočívajúce v tom, že sa výrobné náklady (predovšetkým na suroviny) udržiavali pevne pod kontrolou a že sa zvýšila výroba na zamestnanca. V dôsledku toho výrobné náklady poklesli o 25 %. Okrem toho peňažný tok odvetvia zostal počas celého posudzovaného obdobia pozitívny. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky mohli počas posudzovaného obdobia stále uskutočňovať investície, a to vo výške približne 250 až 330 miliónov EUR za rok.

(118)

Na druhej strane napriek úsiliu, ktoré výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia vynaložilo na zlepšenie svojej celkovej výkonnosti, ostatné ukazovatele ujmy poukazujú na zhoršenie situácie na voľnom trhu: S výnimkou roku 2014 a začiatku roku 2015, keď sa výrobné odvetvie Únie začalo mierne zotavovať, straty vznikali počas celého posudzovaného obdobia, pričom neudržateľnú úroveň dosiahli v druhom polroku 2015. Napriek skutočnosti, že objem predaja na voľnom trhu v Únii zostal pomerne stabilný, zaznamenalo výrobné odvetvie Únie vzhľadom na negatívnu návratnosť investícii pokles trhového podielu a muselo obmedziť investície.

(119)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa v tejto fáze dospelo k záveru, že podľa uvedených údajov sa výrobné odvetvie Únie ku koncu obdobia prešetrovania nachádzalo v oslabenej pozícii, avšak nie v takej miere, že by výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(120)

V rámci analýzy hrozby značnej ujmy výrobnému odvetviu Únie v súlade s článkom 3 ods. 9 druhým pododsekom základného nariadenia sa zvažujú takéto faktory:

(121)

Ako naznačujú slová „takéto faktory“ v článku 3 ods. 9 druhom pododseku, na stanovenie hrozby ujmy možno popri týchto štyroch faktoroch analyzovať aj ďalšie faktory. Komisia konkrétne ďalej analyzovala také faktory, akými sú ziskovosť a príjem objednávok, pre ktoré mala k dispozícii údaje z obdobia prešetrovania a z nasledujúceho obdobia.

(122)

Pokiaľ ide o dotknuté obdobie, Komisia opätovne preskúmala údaje zhromaždené za roky 2012 až 2015, keďže pochopenie súčasnej situácie výrobného odvetvia Únie je nevyhnutné na účely určenia, či existuje hrozba ujmy výrobnému odvetviu Únie (11). Následne vykonala analýzu zameranú na budúcnosť vo vzťahu k všetkým faktorom. Okrem toho mala možnosť zhromaždiť údaje o dumpingovom dovoze, čínskej kapacite a dovozných cenách za obdobie od januára do júna 2016 s cieľom potvrdiť alebo vyvrátiť dané predpoklady, ako to požadoval Súdny dvor (12). Pokiaľ ide o ziskovosť a príjem objednávok, úplné údaje za obdobie od januára do júna 2016 neboli k dispozícii, dostupné boli len čiastočné údaje za obdobie do konca marca 2016. Pokiaľ ide o stav zásob, nepodarilo sa získať úplné údaje za obdobie do konca júna 2016, a to najmä vo vzťahu k výrobnému odvetviu Únie. V každom prípade budú uvedené údaje po uverejnení tohto nariadenia aktualizované, pričom analyzovať sa podľa možnosti budú aj ďalšie faktory. V tejto fáze sú údaje o ziskovosti, príjme objednávok a stave zásob tými najlepšími, ktoré sú k dispozícii.

(123)

V článku 3 ods. 9 prvom pododseku druhej vete základného nariadenia sa napokon stanovuje, že zmena okolností musí byť jasne predvídateľná a musí byť bezprostredne hroziaca.

(124)

Dovoz z dotknutej krajiny sa medzi rokom 2012 a obdobím prešetrovania výrazne zvýšil, a to z 246 720 na 1 519 304 ton, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 76. Tento dovoz bol neustále sprevádzaný nepretržite klesajúcimi cenami. Výrazné zvýšenie trhového podielu, ktorý mal tento čínsky dumpingový dovoz (+ 550 %), potvrdzuje, že vývoj tohto dovozu nebol len dôsledkom zvýšenia dopytu (+ 12 %). Čínski vyvážajúci výrobcovia prenikali na nový trh a získavali trhové podiely vďaka dovozu s nízkymi cenami, a to na úkor ostatných hospodárskych subjektov vrátane výrobcov z Únie. Objem čínskeho dovozu sa v porovnaní s prvým polrokom 2015 (712 390 ton) ďalej zvýšil (o 8,5 %) v prvom polroku 2016 (773 275 ton) (zdroj: Eurostat). Z dostupných údajov vyplýva nielen to, že sa čínsky dumpingový dovoz počas posudzovaného obdobia výrazne zvýšil, ale aj to, že tento trend sa nezastavil ani nezvrátil ani po období prešetrovania.

(125)

Pokiaľ ide o čínsku kapacitu pre surovú oceľ, z dostupných údajov vyplýva, že čínska kapacita pre oceľ sa rýchlym tempom zvyšovala dlhodobo. Zatiaľ čo v roku 2004 ČĽR pokrývala 25,6 % celkovej celosvetovej výroby surovej ocele (13), v roku 2015 svoju skutočnú výrobu takmer zdvojnásobila na úroveň 50,3 %. V tejto súvislosti sa v oznámení Komisie o oceli uvádza: „… v niektorých tretích krajinách (najmä Číne) výrazne vzrástla voľná výrobná kapacita. Iba v Číne sa nadmerná kapacita odhaduje na zhruba 350 miliónov ton, čo je takmer dvojnásobok ročnej výroby Únie (14).“

(126)

OECD v tejto súvislosti odhadla celkovú čínsku kapacitu na výrobu ocele v roku 2014 na 1 140 miliónov ton (15), zatiaľ čo sa vypočítalo, že skutočná čínska výroba predstavuje 822,8 milióna ton (16). V dôsledku toho dostupná čínska nadmerná kapacita istotne presahuje 300 miliónov ton.

(127)

Takáto nadmerná kapacita pre oceľ okrem toho nezodpovedá dopytu po podobnom výrobku v ČĽR či v iných krajinách. V skutočnosti sa rast dopytu na globálnych trhoch spomaľuje a rozdiel medzi kapacitou a dopytom sa zväčšuje, ako sa uvádza v nedávnej štúdii OECD (17).

(128)

Skutočnosť, že dotknutá krajina disponuje obrovskou nadmernou kapacitou pre oceľ, čínske orgány nespochybňujú: Po prvé, čínska Štátna rada vydala 1. februára 2016 dokument s názvom „Stanovisko pre oceliarsky priemysel na riešenie nadmernej kapacity“, v ktorom sa stanovil celkový čínsky prístup k rozhodnejšiemu riešeniu nadmernej kapacity čínskeho oceliarskeho priemyslu. Medzi opatrenia patrí okrem iného zníženie kapacity pre surovú oceľ o 100 až 150 miliónov ton počas piatich rokov a prísny zákaz novej výrobnej kapacity. Po druhé, Čínske združenie železa a ocele (China Iron & Steel Association – CISA) vo svojom podaní tiež uviedlo, že „v niekoľkých posledných rokoch čínska vláda a čínske združenie ocele prijali účinné opatrenia… Od roku 2011 sa Čína aktívne zbavovala nevyužívanej kapacity a posilňovala opatrenia na úsporu energie (18).“

(129)

Nedávno sa však objavili informácie o nesúlade medzi uvedenými čínskymi oznámeniami o obmedzení kapacity v období nasledujúcom po období prešetrovania a skutočnou situáciou, ako sa uvádza nižšie:

(130)

Komisia napokon analyzovala sľuby a záväzky čínskych orgánov, ako sa uvádzajú v odôvodnení 128. Napriek týmto vyhláseniam zo začiatku roku 2016 nedošlo k ich naplneniu.

(131)

Preto sa má za to, že problém nadmernej kapacity v oceliarskom odvetví v ČĽR je všeobecne známy, pričom ho uznávajú aj čínske orgány.

(132)

Usudzuje sa, že podobný výrobok tvorí veľkú časť celkovej výroby surovej ocele z tohto dôvodu: Zatiaľ čo v rokoch 2013 a 2014 celková čínska výroba surovej ocele predstavovala 822 000 miliónov ton, resp. 822 698 miliónov ton, celková čínska výroba plochých výrobkov valcovaných za tepla predstavovala 311 564 miliónov ton (alebo približne 37,9 % celkovej výroby surovej ocele), resp. 317 387 miliónov ton (alebo približne 38,6 % celkovej výroby surovej ocele) (22). Preto sú tiež uvedené údaje o surovej oceli dobrým ukazovateľom nadmernej kapacity pre podobný výrobok v ČĽR.

(133)

Po druhé, je potrebné poukázať na tabuľku v odôvodnení 185, v ktorej sa porovnáva skutočná výroba podobného výrobku v ČĽR so skutočnou výrobou v iných krajinách za roky 2014 a 2013. Z tejto tabuľky napríklad vyplýva, že skutočná výroba podobného výrobku v ČĽR v roku 2014 (317,4 milióna ton) predstavuje približne päťnásobok celkovej súhrnnej výroby v Rusku, na Ukrajine, v Iráne a Brazílii (57,4 milióna ton). To poukazuje na obrovskú výrobnú kapacitu pre podobný výrobok v ČĽR.

(134)

Po tretie, prešetrovaním sa tiež potvrdilo, že počas obdobia prešetrovania bola miera využívania kapacity zo strany čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na úrovni 65 %. To predstavuje viac ako 14 miliónov metrických ton voľne disponibilnej kapacity dotknutého výrobku len pri troch spoločnostiach. Ide o ďalší ukazovateľ voľnej kapacity pre podobný výrobok. Za predpokladu existencie podobných pomerov u ostatných čínskych výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za tepla možno vyvodiť vysokú celkovú voľnú kapacitu pre ploché výrobky z ocele valcované za tepla v Číne.

(135)

Okrem toho je trh Únie otvoreným trhom s veľkým objemom dovozu z niekoľkých krajín, ako sa uvádza v tabuľke v odôvodnení 177. Ako vyplýva z tabuľky 4 v odôvodnení 76, čínski vyvážajúci výrobcovia vyvážali na trh Únie najmä od roku 2012, pričom vďaka dovozu s nízkymi cenami získavali rýchlym tempom trhové podiely na úkor ostatných hospodárskych subjektov vrátane výrobcov z Únie. To dokazuje, že preniknutie čínskych vyvážajúcich výrobcov počas posudzovaného obdobia sa ukázalo ako pomerne ľahké a veľmi úspešné a ako také poukazuje na príťažlivosť trhu Únie pre čínskych a iných vyvážajúcich výrobcov.

(136)

V súlade s článkom 3 ods. 9 druhým pododsekom písm. b) základného nariadenia Komisia analyzovala dostupnosť ďalších vývozných trhov pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktoré sú schopné absorbovať dodatočné vývozy.

(137)

Niektoré (hlavné) vývozné trhy sú pre čínskych vyvážajúcich výrobcov čoraz ťažšie prístupné z dôvodu opatrení na ochranu obchodu (napríklad USA, Malajzia, India a Mexiko) a/alebo prešetrovaní (napríklad Thajsko), alebo zvýšených ciel (Južná Afrika).

(138)

Zo štatistických údajov o vývoze za rok 2015 a za prvých šesť mesiacov roku 2016 pre vzorku (23) číselných znakov KN týkajúcich sa podobného výrobku však vyplýva nezmenený stav, pokiaľ ide o objem čínskeho vývozu do zvyšku sveta.

(139)

Po prvé, dotknutá krajina počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 vyviezla približne rovnaký objem, pokiaľ sa uvedené hodnoty upravia na ročné hodnoty a porovnajú sa s rokom 2015. Priemerná jednotková predajná cena však bola počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 nižšia. Po druhé, zmenšenie trhového podielu v niektorých krajinách (napríklad v Indonézii a Vietname) počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 je vyvážené zvýšením trhového podielu v iných krajinách (napríklad v Bangladéši a v Kórejskej ľudovodemokratickej republike). Komisia preto dospela k záveru, že je nepravdepodobné, že tretie krajiny budú sami schopné absorbovať veľký objem voľne disponibilnej čínskej kapacity. Aj keď v súčasnosti vládne nezmenený stav, pokiaľ ide o čínsky vývoz do iných tretích krajín, atraktívny trh Únie bude pravdepodobne naďalej patriť medzi hlavné ciele čínskeho dumpingového vývozu, ako sa uvádza v odôvodnení 135.

(140)

Okrem toho ani v ČĽR neexistuje dostatočná absorpčná kapacita. Domáci dopyt po oceli v ČĽR klesá: Podľa Svetového oceliarskeho združenia sa očakávalo, že čínsky dopyt po oceli najprv poklesne o – 3,5 % v roku 2015 a o – 2,0 % v roku 2016 po tom, ako dopyt v roku 2013 dosiahol vrchol (24). Tieto údaje však následne táto organizácia upravila takto: „očakáva sa, že pokles dopytu po oceli v Číne bude v roku 2016 na úrovni – 4,0 % a následne v roku 2017 na úrovni – 3,0 %. To naznačuje dopyt na úrovni 626,1 Mt ocele (pokles o 15 % oproti roku 2013) za rok 2017, čo predstavuje pokles na úroveň 41,9 % celosvetového použitia ocele oproti 47,9 % v roku 2009 a 44,8 % v roku 2015“ (25).

(141)

Na záver sa uvádza, že je pravdepodobné, že významný objem súčasnej obrovskej nadmernej kapacity pre oceľ vrátane podobného výrobku bude naďalej smerovaný na trh Únie. Súčasné nadmerné kapacity a nedostatočná absorpčná kapacita tretích štátov alebo samotnej ČĽR naznačujú, že je pravdepodobné výrazné zvýšenie čínskeho vývozu do Únie v prípadoch, keď sa preniknutie počas posudzovaného obdobia ukázalo ako pomerne jednoduché a veľmi úspešné.

(142)

Ako sa uvádza v odôvodnení 78, počas posudzovaného obdobia sa priemerné ceny dovozu z dotknutej krajiny znížili o 33 % zo 600 EUR/t v roku 2012 na 404 EUR/t v roku 2015.

(143)

V tabuľke nachádzajúcej sa nižšie sa porovnávajú priemerné jednotkové čínske dovozné ceny s jednotkovými predajnými cenami piatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky:

Tabuľka 15

Predajné ceny na voľnom trhu v Únii v porovnaní s čínskymi dovoznými cenami počas posudzovaného obdobia.