18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/1

(1)

Krajina zvýhodnená podľa systému všeobecných colných preferencií (ďalej len „VSP“) môže požiadať o využívanie ďalších colných preferencií v rámci osobitného stimulačného opatrenia pre trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných (ďalej len „VSP+“). Na tento účel sa v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 978/2012 stanovujú osobitné kritériá oprávnenosti na udelenie colných preferencií v rámci VSP+. Krajina by mala byť považovaná za zraniteľnú pre nedostatočnú diverzifikáciu a nedostatočné začlenenie do medzinárodného obchodného systému. Mala by mať ratifikované všetky dohovory uvedené v prílohe VIII k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012 a podľa najnovších dostupných záverov príslušných monitorovacích orgánov by nemalo dochádzať k závažným nedostatkom pri účinnom vykonávaní žiadneho z uvedených dohovorov. V súvislosti so žiadnym z príslušných dohovorov krajina nevzniesla výhradu, ktorá je v dohovore zakázaná alebo ktorá je výlučne na účely článku 9 nariadenia (EÚ) č. 978/2012 považovaná za výhradu v rozpore s cieľom a účelom daného dohovoru. Mala by bezvýhradne prijať požiadavky na podávanie správ uložené každým dohovorom a zaviazať sa tak, ako sa to vyžaduje v článku 9 ods. 1 písm. d), e) a f) nariadenia (EÚ) č. 978/2012.

(2)

Každá krajina zvýhodnená podľa VSP, ktorá chce využívať VSP+, musí podať žiadosť spolu s úplnými informáciami týkajúcimi sa ratifikácie príslušných dohovorov, uviesť svoje výhrady a námietky ostatných zmluvných strán dohovoru k týmto výhradám a svoje záväzky.

(3)

Komisia bola splnomocnená prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy III k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012 s cieľom udeliť žiadajúcej krajine VSP+ doplnením tejto krajiny do zoznamu zvýhodnených krajín podľa VSP+.

(4)

Komisii bola 12. júla 2016 doručená žiadosť Srílanskej demokratickej socialistickej republiky (ďalej len „Srí Lanka“) o udelenie VSP+.

(5)

Komisia preskúmala žiadosť Srí Lanky o udelenie VSP+ v súlade s ustanoveniami článku 10 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 978/2012 a konštatovala, že Srí Lanka spĺňa príslušné podmienky. Srí Lanke by sa preto malo udeliť VSP+ odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Príloha III k nariadeniu (EÚ) č. 978/2012 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(6)

Podľa článku 13 nariadenia (EÚ) č. 978/2012 by Komisia mala sledovať stav ratifikácie príslušných dohovorov, ich účinné vykonávanie, ako aj spoluprácu s príslušnými monitorovacími orgánmi zo strany vlády Srí Lanky,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/3

(1)

Poľské jazykové znenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1998 (2) obsahuje chybu v bode 11.4.3 písm. a) prílohy, pokiaľ ide o zoznam kompetencií vyžadujúcich opakovanú odbornú prípravu v špecifických intervaloch.

(2)

Švédske jazykové znenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1998 obsahuje chyby v prílohe, konkrétne v bodoch 8.1.1.2 a 9.1.1.3, pokiaľ ide o požiadavku obnovenej kontroly; v bode 8.3.1, pokiaľ ide o predmet povinnosti dodávok; v prvom odseku bodu 9.1.3.5 písm. b), pokiaľ ide o rozsah overovacej metódy; v bode 9.3.1, pokiaľ ide o predmet povinnosti dodávok; a v úvodnej vete bodu 11.2.3.1, pokiaľ ide o osoby, na ktoré sa vzťahuje povinná odborná príprava.

(3)

Poľské a švédske jazykové znenia vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/1998 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom opraviť. Ostatných jazykových znení sa táto oprava netýka.

(4)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre bezpečnostnú ochranu civilného letectva,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/5

(1)

Nariadením (ES) č. 834/2007 sa stanovujú základné požiadavky na ekologickú výrobu akvakultúrnych živočíchov vrátane požiadaviek týkajúcich sa krmiva. Podrobné pravidlá vykonávania týchto požiadaviek sa stanovujú v nariadení Komisie (ES) č. 889/2008 (2).

(2)

V článku 15 ods. 1 písm. d) bode i) nariadenia (ES) č. 834/2007 sa požaduje, aby sa ryby a kôrovce kŕmili krmivom, ktoré spĺňa požiadavky na výživu živočíchov v ich rôznych vývojových štádiách.

(3)

V článku 25l nariadenia (ES) č. 889/2008 sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa kŕmenia určitých akvakultúrnych živočíchov uvedených v oddieloch 6, 7 a 9 prílohy XIIIa k uvedenému nariadeniu. Pravidlá stanovené v tomto článku sú zamerané na uprednostňovanie prirodzene dostupného krmiva, pokiaľ je k dispozícii.

(4)

Podľa článku 25l ods. 1 nariadenia (ES) č. 889/2008 sa príslušné živočíchy majú kŕmiť krmivom prirodzene dostupným v rybníkoch a jazerách. V článku 25l ods. 2 uvedeného nariadenia sa povoľuje používanie ekologického krmiva rastlinného pôvodu alebo rias, ak zdroje prirodzeného krmiva nie sú dostupné v dostatočných množstvách. V článku 25l ods. 3 písm. a) a b) uvedeného nariadenia sa stanovujú maximálne percentá rybej múčky a rybieho oleja, ktoré môžu byť súčasťou dávok kŕmnej zmesi pre ryby rodu Pangasius a krevety v prípadoch, keď sa prirodzene dostupné krmivo dopĺňa ďalším krmivom.

(5)

Prirodzene dostupné krmivo je v liahni obmedzené alebo neexistuje. Členské štáty oznámili Komisii, že pravidlá týkajúce sa kŕmenia kreviet čeľade Penaeidae, najmä krevety Penaeus monodon, stanovené v článku 25l ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. 889/2008 by viedli k podvýžive a zvýšenej úmrtnosti, ak by sa uplatňovali vo fáze dospievania a v liahni.

(6)

V článku 25l ods. 1 nariadenia (ES) č. 889/2008 sa požaduje, aby sa príslušné živočíchy kŕmili krmivom prirodzene dostupným v rybníkoch a jazerách. Pravidlo stanovené v uvedenom článku by sa malo týkať iba fáz dospelosti, keď sa živočíchy chovajú skôr v rybníkoch a jazerách než v liahniach, v ktorých prirodzene dostupné krmivo nie je postačujúce. Je to relevantné predovšetkým od 31. decembra 2016, keďže od tohto dátumu, v súlade s článkom 25e ods. 3 nariadenia (ES) č. 889/2008, nemôžu byť mladé jedince živočíchov akvakultúry, na ktoré sa vzťahujú podmienky neekologického manažmentu, zaraďované do ekologického chovu. Pred týmto dátumom bolo možné zaradiť istý podiel mladých jedincov živočíchov nepochádzajúcich z ekologickej akvakultúry do ekologického chovu následne po liahni s neekologickým manažmentom.

(7)

Okrem toho expertná skupina pre technické poradenstvo v oblasti ekologickej výroby („EGTOP“) zriadená rozhodnutím Komisie 2009/427/ES (3) potvrdila, že osobitné pravidlá stanovené v článku 25l ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 889/2008 sú vhodné iba vo fázach dospelosti (4). Expertná skupina EGTOP zastáva názor, že obmedzenia objemu rybej múčky a rybieho oleja stanovené v uvedenom článku neumožňujú splnenie požiadaviek na výživu živočíchov v počiatočných štádiách, počas ktorých žijú v liahniach.

(8)

Komisia zistila, že je potrebné zmeniť pravidlá týkajúce sa krmív pre určité akvakultúrne živočíchy, a to objasnením, že tieto pravidlá sa uplatňujú len na fázu dospelosti. Skôr než Komisia dospela k tomuto záveru, zohľadnila požiadavku uspokojovať výživové potreby živočíchov v ich rôznych vývojových štádiách, ako sa stanovuje v článku 15 ods. 1 písm. d) bode i) nariadenia (ES) č. 834/2007, cieľ článku 25l nariadenia (ES) č. 889/2008 prednostne kŕmiť prirodzene dostupným krmivom, pokiaľ je k dispozícii, a stanovisko expertnej skupiny EGTOP.

(9)

Nariadenie (ES) č. 889/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre ekologickú poľnohospodársku výrobu,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/7

(1)

V prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 sa stanovuje zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách schválené na používanie v potravinách, ako aj podmienky ich používania.

(2)

Zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách sa môže aktualizovať v súlade so spoločným postupom uvedeným v článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 (2) buď na podnet Komisie, alebo na základe žiadosti.

(3)

Dňa 10. marca 2016 Poľsko predložilo žiadosť o povolenie na používanie dusitanov (E 249 – 250) ako konzervačnej látky v pokrme „golonka peklowana“. Žiadosť bola následne sprístupnená členským štátom podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1331/2008.

(4)

Podľa žiadateľa je „golonka peklowana“ tradičný poľský mäsový prípravok, v ktorom sa dusitany okrem konzervácie používajú aj ako stabilizátor na dosiahnutie požadovaných vlastností, pokiaľ ide o farbu, chuť a textúru, podľa očakávaní spotrebiteľov. „Golonka peklowana“ sa spotrebiteľom predáva tak, že sa pred konzumáciou ešte má tepelne ošetriť.

(5)

V odôvodnení č. 7 nariadenia (ES) č. 1333/2008 sa uvádza, že pri schvaľovaní prídavných látok v potravinách by sa mali vziať do úvahy aj iné faktory relevantné pre zvažovanú otázku, a to aj vrátane tradičných faktorov. Preto je vhodné zachovať niektoré tradičné výrobky na trhu v niektorých členských štátoch, v ktorých je používanie prídavných látok v potravinách v súlade so všeobecnými a s osobitnými podmienkami stanovenými v nariadení (ES) č. 1333/2008.

(6)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie používania prídavných látok, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, bude „golonka peklowana“ opísaná v usmerňovacom dokumente opisujúcom kategórie potravín v časti E prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 o prídavných látkach v potravinách (3).

(7)

Podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1331/2008 musí Komisia požiadať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o stanovisko s cieľom aktualizovať zoznam Únie obsahujúci prídavné látky v potravinách stanovený v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 s výnimkou prípadov, keď by predmetná aktualizácia nemala mať vplyv na ľudské zdravie. Je povolené všeobecné používanie dusitanov v mäsových výrobkoch, zatiaľ čo ich používanie v mäsových prípravkoch je obmedzené na určité tradičné prípravky a existujú osobitné ustanovenia pre tradične konzervované mäsové výrobky. Keďže žiadosť o rozšírenie používania dusitanov je obmedzená na špecifický mäsový prípravok, ktorý sa tradične používa, neočakáva sa, že rozšírenie bude mať významný vplyv na celkové vystavenie účinkom dusitanov. Rozšírené používanie uvedených prídavných látok teda predstavuje aktualizáciu zoznamu Únie, ktorá pravdepodobne nemá vplyv na ľudské zdravie, a nie je potrebné žiadať úrad o stanovisko.

(8)

Príloha II k nariadeniu (ES) č. 1333/2008 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/10

(1)

Pokiaľ ide o postup a podmienky schvaľovania, je potrebné v súlade s článkom 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 uplatňovať smernicu Rady 91/414/EHS (2) na účinné látky, v súvislosti s ktorými sa pred 14. júnom 2011 prijalo rozhodnutie v súlade s článkom 6 ods. 3 uvedenej smernice. V prípade ortosulfamurónu boli podmienky uvedené v článku 80 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1107/2009 splnené rozhodnutím Komisie 2006/806/ES (3).

(2)

V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 91/414/EHS bola 4. júla 2005 Taliansku doručená žiadosť spoločnosti Isagro S.p.A. o zaradenie účinnej látky ortosulfamurón do prílohy I k smernici 91/414/EHS. Rozhodnutím 2006/806/ES sa potvrdilo, že dokumentácia je „úplná“ v tom zmysle, že v zásade spĺňa požiadavky na údaje a informácie stanovené v prílohách II a III k smernici 91/414/EHS.

(3)

Účinky tejto účinnej látky na ľudské zdravie, zdravie zvierat a na životné prostredie boli vyhodnotené v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 a 4 smernice 91/414/EHS, pokiaľ ide o používania navrhované žiadateľom. Určený spravodajský členský štát predložil 27. júla 2012 návrh hodnotiacej správy. V súlade s článkom 6 ods. 3 nariadenia Komisie (EÚ) č. 188/2011 (4) bol žiadateľ požiadaný o doplnenie informácií. Vyhodnotenie doplňujúcich informácií Talianskom bolo predložené vo forme dodatkov k návrhu hodnotiacej správy a v auguste 2013 skompletizované Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“).

(4)

Návrh hodnotiacej správy bol preskúmaný členskými štátmi a úradom. Úrad predložil 3. septembra 2013 Komisii svoje závery z hodnotenia účinnej látky ortosulfamurón z hľadiska rizika pesticídov (5). Úrad dospel k záveru, že dostupné informácie o povahe rezíduí v prvotných a nasledujúcich plodinách spolu s chýbajúcimi toxikologickými informáciami a posúdením príjmu v prípade niektorých rastlinných metabolitov neumožňujú dokončiť posúdenie rizika pre spotrebiteľov. Navyše nie je možné dokončiť ani posúdenie rizika pre pôdne a vodné organizmy. Okrem toho úrad zistil, že v prípade niektorých metabolitov existujú obavy, a preto nebolo možné dokončiť ani posúdenie expozície podzemných vôd.

(5)

Komisia vyzvala žiadateľa, aby predložil svoje pripomienky k záveru úradu a v súlade s článkom 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 188/2011 k návrhu revíznej správy. Žiadateľ predložil svoje pripomienky, ktoré boli dôkladne preskúmané.

(6)

Napriek argumentom, ktoré žiadateľ predložil, však nebolo možné vyvrátiť obavy zistené/uvedené v odôvodnení 4.

(7)

V dôsledku toho sa nepreukázalo, že od prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich ortosulfamurón je možné očakávať, že za navrhnutých podmienok používania vo všeobecnosti spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1 písm. a) a b) smernice 91/414/EHS.

(8)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa preto ortosulfamurón nemal schváliť.

(9)

V súlade s článkom 8 ods. 1 písm. b) smernice 91/414/EHS sa členským štátom umožnilo udeliť dočasné autorizácie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom ortosulfamurónu na počiatočné obdobie troch rokov. Vykonávacím rozhodnutím Komisie 2013/205/EÚ (6) sa členským štátom povolilo predĺžiť dočasné autorizácie ortosulfamurónu o obdobie končiace najneskôr 30. apríla 2015.

(10)

Platnosť všetkých existujúcich autorizácií vypršala, preto nie je potrebné poskytnúť dodatočnú lehotu na zrušenie autorizácií prípravkov na ochranu rastlín s obsahom ortosulfamurónu.

(11)

Toto nariadenie nemá vplyv na predloženie ďalšej žiadosti týkajúcej sa ortosulfamurónu v súlade s článkom 7 nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/12

(1)

V časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (2) sa uvádzajú účinné látky považované za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009.

(2)

Obdobia platnosti schválenia účinných látok bentazón, dikvát, DPX KE 459 (flupyrsulfurón-metyl), famoxadón, flumioxazín, metalaxyl-M a pymetrozín sa naposledy predĺžili vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/549 (3). Platnosť schválenia uvedených látok uplynie 30. júna 2017. Žiadosti o obnovenie zaradenia uvedených látok do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (4) boli predložené v súlade s článkom 4 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1141/2010 (5).

(3)

Obdobia platnosti schválenia účinných látok karféntrazón-etyl, cyazofamid, fenamidón, foramsulfurón, imazamox, izoxaflutol, oxasulfurón, pendimetalín a trifloxystrobín boli naposledy predĺžené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/950 (6). Schválenie uvedených látok uplynie 31. júla 2017.

(4)

Obdobia schválenia účinných látok alfa-cypermetrín, Ampelomyces quisqualis kmeň: AQ 10, benalaxyl, bifenazát, bromoxynil, chlórprofám, desmedifám, etoxazol, Gliocladium catenulatum kmeň: J1446, imazosulfurón, laminarín, metoxyfenozid, milbemektín, fénmedifám a S-metolachlór sa predĺžili vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1197/2012 (7). Platnosť schválenia uvedených látok uplynie 31. júla 2017.

(5)

Žiadosti o obnovenie platnosti schválenia látok uvedených v odôvodneniach 3 a 4 boli predložené v súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 844/2012 (8).

(6)

Keďže hodnotenie látok sa oneskorilo z dôvodov, na ktoré žiadatelia nemajú vplyv, platnosť schválení uvedených účinných látok pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o ich obnovení. Preto je potrebné predĺžiť obdobia platnosti ich schválenia.

(7)

Vzhľadom na účel zadefinovaný v článku 17 prvom odseku nariadenia (ES) č. 1107/2009, ak Komisia prostredníctvom nariadenia rozhodne o neobnovení platnosti schválenia účinnej látky uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu, pretože nie sú splnené kritériá schválenia, stanoví deň uplynutia platnosti schválenia na dátum stanovený pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, alebo na dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia, ktorým sa stanovuje, že schválenie účinnej látky sa neobnovuje, podľa toho, ktorý z týchto dvoch dátumov nastane neskôr. Ak Komisia prostredníctvom nariadenia rozhodne o obnovení platnosti schválenia účinnej látky uvedenej v prílohe k tomuto nariadeniu, bude sa podľa daných okolností snažiť stanoviť čo najskorší možný dátum uplatňovania.

(8)

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/16

(1)

Smernicou Komisie 2003/79/ES (2) sa látka Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 zahrnula ako účinná látka do prílohy I k smernici Rady 91/414/EHS (3).

(2)

Účinné látky zaradené do prílohy I k smernici 91/414/EHS sa považujú za schválené podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 a sú uvedené v zozname v časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (4).

(3)

Schválenie účinnej látky Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 v zmysle časti A prílohy k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 uplynie 31. októbra 2017.

(4)

Žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 bola predložená v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 844/2012 (5) v lehote stanovenej v uvedenom článku.

(5)

Žiadateľ predložil doplňujúcu dokumentáciu, ktorá sa vyžaduje podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 844/2012. Spravodajský členský štát skonštatoval, že žiadosť je úplná.

(6)

Spravodajský členský štát vypracoval hodnotiacu správu o obnovení na základe konzultácie so spoluspravodajským členským štátom a 29. mája 2015 ju predložil Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) a Komisii.

(7)

Úrad postúpil hodnotiacu správu o obnovení žiadateľovi a členským štátom na pripomienkovanie a prijaté pripomienky postúpil Komisii. Úrad takisto sprístupnil doplňujúcu súhrnnú dokumentáciu verejnosti.

(8)

Dňa 8. júna 2016 oznámil úrad Komisii svoje závery (6) o tom, či možno očakávať, že Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 bude spĺňať kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Komisia predložila 6. decembra 2016 návrh správy o obnovení schválenia Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá.

(9)

Žiadateľ dostal možnosť predložiť pripomienky k správe o obnovení.

(10)

V prípade jedného alebo viacerých reprezentatívnych použití minimálne jedného prípravku na ochranu rastlín s obsahom Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 sa dospelo k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. Preto je vhodné obnoviť schválenie látky Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08.

(11)

Hodnotenie rizika v prípade obnovenia schválenia Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 vychádza z obmedzeného počtu reprezentatívnych použití, ktoré však neobmedzujú použitia, pri ktorých je možné prípravky na ochranu rastlín s obsahom Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 autorizovať. Preto je vhodné nezachovať obmedzenie týkajúce sa použitia len ako fungicídu.

(12)

Komisia sa ďalej domnieva, že Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 je podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 1107/2009 účinnou látkou s nízkym rizikom. Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 nie je problémovou látkou a spĺňa podmienky stanovené v bode 5 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 1107/2009. Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 je kmeň, ktorý sa prirodzene voľne vyskytuje v životnom prostredí. Nie je patogénny pre ľudí ani zvieratá. Očakáva sa, že dodatočná expozícia ľudí, zvierat a životného prostredia na základe používaní schválených podľa nariadenia (ES) č. 1107/2009 bude zanedbateľná v porovnaní s expozíciou očakávanou na základe reálnych prirodzených situácií.

(13)

Preto je vhodné obnoviť schválenie Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 ako látky s nízkym rizikom. V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(14)

V súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia.

(15)

V súlade s článkom 20 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 13 ods. 4 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) č. 540/2011 mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(16)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/950 (7) sa predĺžilo obdobie platnosti schválenia Coniothyrium minitans kmeň CON/M/91-08 do 31. októbra 2017, aby sa postup obnovenia mohol dokončiť pred uplynutím platnosti schválenia tejto látky. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o obnovení bolo prijaté pred uplynutím tohto predĺženého obdobia platnosti, sa však toto nariadenie bude uplatňovať od 1. augusta 2017.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/21

(1)

V súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009 bola 6. novembra 2012 Francúzsku doručená žiadosť od spoločnosti Arysta Lifescience S.A.S. o schválenie účinnej látky Beauveria bassiana kmeň NPP111B005. V súlade s článkom 9 ods. 3 uvedeného nariadenia Francúzsko ako spravodajský členský štát 5. februára 2013 informovalo žiadateľa, ostatné členské štáty, Komisiu a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) o prijateľnosti žiadosti.

(2)

Spravodajský členský štát predložil 7. októbra 2014 Komisii návrh hodnotiacej správy s posúdením, či od danej účinnej látky možno očakávať, že spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009, a kópiu tohto návrhu zaslal úradu.

(3)

Úrad postupoval v súlade s článkom 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1107/2009. V súlade s článkom 12 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 požiadal žiadateľa, aby členským štátom, Komisii a úradu poskytol dodatočné informácie. Spravodajský členský štát predložil 3. júla 2015 úradu hodnotenie dodatočných informácií vo forme aktualizovaného návrhu hodnotiacej správy.

(4)

Úrad 6. októbra 2015 oznámil žiadateľovi, členským štátom a Komisii svoje závery (2) o tom, či od účinnej látky Beauveria bassiana kmeň NPP111B005 možno očakávať, že spĺňa kritériá schválenia stanovené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009. Úrad svoje závery sprístupnil verejnosti.

(5)

Komisia predložila 8. marca 2016 Stálemu výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá revíznu správu o Beauveria bassiana kmeň NPP111B005 a návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje, že Beauveria bassiana kmeň NPP111B005 sa schvaľuje.

(6)

Žiadateľ mal možnosť predložiť pripomienky k revíznej správe.

(7)

V súvislosti s jedným alebo viacerými reprezentatívnymi použitiami aspoň jedného prípravku na ochranu rastlín, ktorý obsahuje danú účinnú látku, a najmä použitiami, ktoré sa preskúmali a podrobne opísali v revíznej správe, sa dospelo k záveru, že kritériá schválenia uvedené v článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sú splnené. Preto je vhodné schváliť Beauveria bassiana kmeň NPP111B005.

(8)

V súlade s článkom 13 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1107/2009 v spojení s jeho článkom 6 a vzhľadom na súčasné vedecké a technické poznatky je však potrebné stanoviť určité podmienky a obmedzenia.

(9)

V súlade s článkom 13 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 by sa príloha k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) č. 540/2011 (3) mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/25

(1)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu.

(2)

Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/27

(1)

V prílohe III k smernici 2008/56/ES sa stanovujú orientačné zoznamy vlastností, tlakov a vplyvov, ktoré sú uvedené v článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 1, článku 9 ods. 3, článku 10 ods. 1, článku 11 ods. 1 a článku 24 uvedenej smernice.

(2)

Na základe počiatočného posúdenia svojich morských vôd podľa článku 8 ods. 1 smernice 2008/56/ES a v rámci prvého cyklu vykonávania svojich morských stratégií členské štáty v roku 2012 Komisii oznámili súbor charakteristík dobrého environmentálneho stavu a svojich environmentálnych cieľov v súlade s článkom 9 ods. 2 a článkom 10 ods. 2 smernice 2008/56/ES. Komisia vo svojom posúdení (2) týchto správ členských štátov vykonanom v súlade s článkom 12 uvedenej smernice zdôraznila, že na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu do roku 2020 je naliehavo potrebné väčšie úsilie členských štátov a Únie.

(3)

S cieľom zabezpečiť, aby druhý cyklus vykonávania morských stratégií členských štátov ďalej prispieval k dosahovaniu cieľov smernice 2008/56/ES a priniesol konzistentnejšie určovanie dobrého environmentálneho stavu, Komisia vo svojej správe o prvej fáze vykonávania odporučila, aby útvary Komisie a členské štáty spolupracovali na úrovni Únie na revízii, posilnení a zlepšení rozhodnutia Komisie 2010/477/EÚ (3) do roku 2015. Cieľom je vytvoriť súbor jasnejších, jednoduchších, výstižnejších, jednotnejších a porovnateľnejších kritérií a metodických noriem dobrého environmentálneho stavu a zároveň preskúmať prílohu III k rámcovej smernici o morskej stratégii a podľa potreby ju zrevidovať a vypracovať konkrétne usmernenia na zabezpečenie jednotnejšieho a konzistentnejšieho prístupu k posudzovaniu v budúcom cykle vykonávania smernice.

(4)

Preskúmanie rozhodnutia 2010/477/EÚ je potrebné doplniť preskúmaním prílohy III k smernici 2008/56/ES. Navyše vzťah medzi prílohou III k smernici 2008/56/ES a kvalitatívnymi deskriptormi na určovanie dobrého environmentálneho stavu uvedenými v prílohe I k uvedenej smernici je v smernici obsiahnutý len implicitne, a preto nie je dostatočne zrozumiteľný. Komisia v pracovnom dokumente útvarov Komisie z roku 2011 (4) vysvetlila vzťah medzi kvalitatívnymi deskriptormi uvedenými v prílohe I k smernici 2008/56/ES, prvkami uvedenými v prílohe III k uvedenej smernici a kritériami a ukazovateľmi opísanými v rozhodnutí 2010/477/EÚ, ale v dôsledku ich súvisiaceho obsahu poskytla len čiastočnú odpoveď. Je potrebná revízia prílohy III k smernici 2008/56/ES, ktorou by sa podrobnejšie objasnili vzťahy a uľahčilo sa vykonávanie, a to na základe lepšieho prepojenia prvkov ekosystémov, antropogénnych tlakov a vplyvov na morské prostredie s deskriptormi uvedenými v prílohe I k smernici 2008/56/ES a s výsledkami preskúmania rozhodnutia 2010/477/EÚ.

(5)

V prílohe III k smernici 2008/56/ES by sa mali stanoviť prvky na posudzovanie (článok 8 ods. 1 uvedenej smernice) dobrého environmentálneho stavu (článok 9 ods. 1 uvedenej smernice), prvky na monitorovanie (článok 11 ods. 1 uvedenej smernice), ktorými sa posudzovanie dopĺňa (napr. teplota, slanosť), a prvky, na ktoré treba prihliadať pri stanovení cieľov (článok 10 ods. 1 smernice). Význam týchto prvkov sa bude líšiť podľa regiónu a členského štátu vzhľadom na odlišné regionálne charakteristiky. To znamená, že prvky treba uvádzať len vtedy, ak sa považujú za „základné črty a vlastnosti“ alebo „prevládajúce tlaky a vplyvy“, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2008/56/ES, a ak sa vyskytujú vo vodách príslušného členského štátu.

(6)

Je dôležité zabezpečiť, aby boli prvky uvedené v prílohe III k smernici 2008/56/ES jasne spojené s kvalitatívnymi deskriptormi prílohy I k uvedenej smernici a kritériami a metodickými normami určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd, ktoré Komisia stanovila na základe článku 9 ods. 3 smernice 2008/56/ES, ako aj k ich uplatňovaniu v súvislosti s článkami 8, 9, 10 a 11 smernice 2008/56/ES. Uvedené prvky by preto mali byť generické a všeobecne uplatniteľné v celej Únii, berúc do úvahy, že Komisia môže na základe článku 9 ods. 3 smernice 2008/56/ES alebo v kontexte určenia súborov vlastností dobrého environmentálneho stavu v zmysle článku 9 ods. 1 uvedenej smernice stanoviť viac konkrétnych prvkov.

(7)

Tabuľky 1 a 2 uvedené v prílohe III k smernici 2008/56/ES treba vyjasniť tak, aby sa presnejšie týkali prvkov určovaných štátmi (tabuľka 1) a prvkov tlaku a jeho vplyvov (tabuľka 2), pričom prvky, ktoré sú v nich uvedené, treba priamo prepojiť s kvalitatívnymi deskriptormi stanovenými v prílohe I k uvedenej smernici a prostredníctvom toho s kritériami stanovenými Komisiou na základe článku 9 ods. 3 smernice 2008/56/ES.

(8)

S cieľom poskytnúť usmernenia v súvislosti s posudzovaním využitia morských vôd podľa článku 8 ods. 1 písm. c) smernice 2008/56/ES a ľudských činností podľa článku 8 ods. 1 písm. b), ako aj v súvislosti s príslušným monitorovaním podľa článku 11 uvedenej smernice by sa tabuľka 2 mala rozšíriť tak, aby obsahovala orientačný zoznam využití a ľudských činností na účel zabezpečenia konzistentnosti posudzovania jednotlivých morských regiónov a subregiónov.

(9)

Príloha III k smernici 2008/56/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(10)

Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru zriadeného podľa článku 25 ods. 1 smernice 2008/56/ES,

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/34

—

so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

—

so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu (1),

—

so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu (EÚ) 2016/1021 z 8. júna 2016 o zriadení vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi, a o jeho pôsobnosti, zložení a funkčnom období (2),

—

so zreteľom na článok 198 ods. 11 rokovacieho poriadku,

A.

keďže vyšetrovací výbor požiadal o predĺženie svojho funkčného obdobia, aby mohol v plnom rozsahu a náležite vykonať svoj mandát, pričom poukázal na počet dokumentov, ktoré je ešte nutné preskúmať, zadané analýzy a zainteresované strany, ktoré majú byť vypočuté;

1.

rozhodol o predĺžení funkčného obdobia vyšetrovacieho výboru o tri mesiace.

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/35

(1)

Komisia 18. novembra 2002 prijala rozhodnutie 2002/915/ES (2), ktorým sa Dánsku udelila výnimka, o ktorú požiadalo podľa smernice 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a ktorou sa v rámci dánskeho akčného programu na obdobie 1999 – 2003 povolilo určitým poľnohospodárskym podnikom pôsobiacim v oblasti chovu dobytka aplikovať maštaľný hnoj s obsahom najviac 230 kg dusíka na jeden hektár za rok. Platnosť tejto výnimky bola predĺžená rozhodnutím Komisie 2005/294/ES (3) v súvislosti s dánskym akčným programom na obdobie 2004 – 2007, rozhodnutím Komisie 2008/664/ES (4) v súvislosti s dánskym akčným programom na obdobie 2008 – 2012 a vykonávacím rozhodnutím Komisie 2012/659/EÚ (5) v súvislosti s dánskym akčným programom na obdobie 2008 – 2015.

(2)

Výnimka udelená vykonávacím rozhodnutím 2012/659/EÚ sa týkala (za roky 2014/2015) približne 1 500 podnikov s chovom dobytka, 425 102 dobytčích jednotiek a 205 165 hektárov ornej pôdy, čo zodpovedá 4,0 % z celkového množstva podnikov, 18,6 % dobytčích jednotiek, resp. 8,2 % hektárov ornej pôdy v Dánsku.

(3)

Dánsko predložilo 4. februára 2016 Komisii žiadosť o obnovenie danej výnimky na základe odseku 2 tretieho pododseku prílohy III k smernici 91/676/EHS.

(4)

Dánsko uplatňuje akčný program pokrývajúci obdobie 2016 – 2018 v súlade s článkom 5 smernice 91/676/EHS prostredníctvom častí vyhlášky č. 1324 z 15. novembra 2016 o chove hospodárskych zvierat určených na odbyt, maštaľnom hnoji, siláži atď., konsolidovaného zákona č. 388 z 27. apríla 2016 o používaní hnojív poľnohospodárskymi podnikmi a vegetačnom poraste a vyhlášky č. 1055 z 1. júla 2016 o používaní hnojív poľnohospodárskymi podnikmi v plánovacom období 2016/2017, povinnej časti novej cielenej schémy pre medziplodiny, ako sa uvádza v zákone o používaní hnojív poľnohospodárskymi podnikmi a vegetačnom poraste. Dánska legislatíva navyše zahŕňa novú všeobecnú reguláciu fosforu v zmysle zákona o environmentálnom schvaľovaní atď. poľnohospodárskych chovov a vyhlášky o chove hospodárskych zvierat určených na odbyt, maštaľnom hnoji, siláži atď.

(5)

Dánske právne predpisy, ktorými sa vykonáva smernica 91/676/EHS, zahŕňajú limity na aplikáciu dusíka. Prijatá bola aj legislatíva obmedzujúca aplikáciu fosforu, ktorá nadobudne účinnosť v auguste 2017.

(6)

Dánska správa o „stave a trendoch v oblasti vodného prostredia a poľnohospodárskych postupov“ za roky 2012 až 2015 ukazuje v roku 2014 ročný prebytok národnej bilancie pre polia na úrovni 80 kg N/ha a v roku 2012 celkové vypúšťanie poľnohospodárskeho dusíka do mora na úrovni zhruba 70 %. Dánsko odhaduje, že dusíkové zaťaženie pobrežných vôd z pevniny treba znížiť z 56,8 Mt na 44,7 Mt N, aby sa podporil dobrý ekologický stav.

(7)

Dánska legislatíva by mala zahŕňať kombinovanú cielenú schému pre dobrovoľné a povinné medziplodiny na roky 2017 a 2018. V rámci tejto schémy by mali povinné ustanovenia o medziplodinách nadobudnúť účinnosť automaticky v prípade, že dobrovoľné dohody pre medziplodiny nenaplnia environmentálne ciele. Plochy s medziplodinami by mali dopĺňať vnútroštátnu požiadavku na povinné medziplodiny podľa dánskeho zákona o používaní hnojív poľnohospodárskymi podnikmi a vegetačnom poraste. Tieto opatrenia sú potrebné na zabezpečenie toho, aby uplatňovanie súčasnej výnimky neviedlo k zhoršovaniu kvality vody.

(8)

Podľa informácií, ktoré poskytlo Dánsko v súvislosti s výnimkou udelenou vykonávacím rozhodnutím 2012/659/EÚ, neviedla daná výnimka k zhoršeniu kvality vody v porovnaní s oblasťami, na ktoré sa výnimka nevzťahuje. Z údajov, ktoré Dánsko poskytlo k vykonávaniu smernice 91/676/EHS za roky 2012 – 2015 (6) vyplýva, že v Dánsku v prípade podzemných vôd zhruba 16 % monitorovacích staníc prekračuje priemernú koncentráciu dusičnanov na úrovni 50 mg/l a približne 23 % monitorovacích staníc má priemernú koncentráciu dusičnanov nad úrovňou 40 mg/l. Údaje z monitorovania poukazujú na stabilný trend v oblasti koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím (2008 až 2011). Pri povrchových vodách vykazuje väčšina monitorovacích bodov priemernú koncentráciu dusičnanov pod úrovňou 50 mg/l a stabilné trendy. V správe za roky 2012 – 2015 sa uvádza, že 2 zo 119 pobrežných vôd boli klasifikované ako v „dobrom“ stave.

(9)

Komisia po preskúmaní žiadosti Dánska na základe prvkov opísaných v odseku 2 treťom pododseku prílohy III k smernici 91/676/EHS a na základe skúseností získaných pri uplatňovaní výnimky ustanovenej v rozhodnutiach 2002/915/ES, 2005/294/ES, 2008/664/ES a vo vykonávacom rozhodnutí 2012/659/EÚ usudzuje, že množstvo hnoja, ktoré Dánsko plánuje aplikovať, teda 230 kg dusíka na jeden hektár za rok, neovplyvní dosiahnutie cieľov stanovených v smernici 91/676/EHS za predpokladu, že budú splnené určité prísne podmienky.

(10)

V poľnohospodárskych podnikoch oprávnených aplikovať maštaľný hnoj s obsahom do 230 kg dusíka na hektár za rok sa plány hnojenia včas aktualizujú v záujme súladu s poľnohospodárskymi postupmi a trvalé rastlinné pokrytie a medziplodiny sa využívajú na zaistenie kompenzácie jesenného úniku dusičnanov z pôdneho podložia a obmedzenie únikov dusíka v zimnom období.

(11)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (7) sa stanovuje komplexný cezhraničný prístup k ochrane vôd postavený na správnych územiach povodí, pričom cieľom je dosiahnuť dobrý stav európskych vodných útvarov do roku 2015. Neoddeliteľnou súčasťou tohto cieľa je aj znižovanie objemu živín. Výnimkou podľa tohto rozhodnutia nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2000/60/ES, ani sa ňou nevylučuje, že na splnenie z nich vyplývajúcich povinností môžu byť potrebné ďalšie opatrenia.

(12)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (8) sa stanovujú všeobecné pravidlá zamerané na zriadenie Infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii na účely politík Únie v oblasti životného prostredia a politík alebo činností, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Priestorové informácie zhromaždené v kontexte tohto rozhodnutia by podľa možnosti mali byť v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice. V záujme zníženia administratívnej záťaže a zvýšenia koherentnosti údajov by Dánsko malo pri zbere potrebných údajov podľa tohto rozhodnutia použiť informácie získané v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému zriadeného podľa hlavy V kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (9).

(13)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre dusičnany zriadeného podľa článku 9 smernice 91/676/EHS.

a)

„chov dobytka“ je podnik s ročnou produkciou dusíka z maštaľného hnoja nad 300 kg, pričom aspoň dve tretiny pochádzajú z hovädzieho dobytka;

b)

„tráva“ je trvalo alebo dočasne zatrávnená plocha;

c)

„plodiny podsiate trávou“ sú silážne obilniny, silážna kukurica, jačmeň jarný alebo jačmeň jarný a hrach, ktoré sa majú podsiať trávou pred zberom alebo po ňom;

d)

„plodiny s vysokou absorpciou dusíka a dlhým vegetačným obdobím“ sú ktorékoľvek z týchto plodín:

e)

„profil pôdy“ je vrstva pôdy pod povrchom do hĺbky 0,90 m alebo do priemernej najvyššej hladiny podzemnej vody, ak táto siaha do výšky menej než 0,90 m pod povrchom.

1.

Od augusta 2017 nadobudne účinnosť legislatíva stanovujúca priame stropy na objem fosforu, ktoré sa v rámci krajiny líšia v závislosti od zemepisnej polohy a typu hnojiva. Stropy musia pokrývať aplikáciu fosforu zo všetkých typov hnojív: organické hnojivá vrátane hnoja, vyfermentovaný substrát z výroby bioplynu, odplynená rastlinná biomasa, čistiarenský kal, ako aj priemyselné hnojivá. Prísnejšie stropy na aplikáciu fosforu pokrývajúce všetky typy hnojív sa uplatnia v povodiach vodných prostredí náchylných na fosfor.

2.

Musí sa uplatňovať systém ukazovateľov a monitorovania objemu fosforu aplikovaného na poľnohospodárske polia v Dánsku. Ak systém ukazovateľov alebo systém monitorovania ukáže, že skutočná priemerná ročná miera hnojenia fosforom na poľnohospodárskej pôde v Dánsku by mohla prekročiť alebo už prekročila úrovne priemernej vnútroštátnej miery hnojenia fosforom, ktoré sa majú dosiahnuť v období 2018 – 2025, stropy maximálnej aplikácie fosforu sa náležite znížia.

3.

Musí sa uplatňovať kombinovaná cielená schéma dobrovoľných a povinných medziplodín na základe potreby znížiť obsah dusičnanov v podzemných a pobrežných vodách. V rámci tejto schémy nadobudnú povinné ustanovenia o medziplodinách účinnosť automaticky v prípade, že dobrovoľné dohody pre medziplodiny nenaplnia environmentálne ciele.

4.

Medziplodiny zavedené v rámci tejto schémy sa počítajú nad rámec národnej povinnej požiadavky 10 alebo 14 % medziplodín na rozlohe pestovania poľnohospodárskych plodín a nesmú sa zavádzať na ploche, ktorá sa využíva na splnenie požiadavky na medziplodiny v rámci oblasti ekologického záujmu.

a)

plán striedania plodín, v ktorom sa stanovuje:

b)

počet hospodárskych zvierat v chove, opis systému ustajnenia a uskladnenia hnoja vrátane dostupných kapacít na uskladnenie hnoja;

c)

výpočet dusíka a fosforu v hnoji vyrobenom v chove;

d)

opis prípadného spracovania hnoja a predpokladané vlastnosti spracovaného hnoja;

e)

množstvo, druh a vlastnosti hnoja vyvezeného z chovu alebo dovezeného do chovu;

f)

predpokladané množstvo dusíka a fosforu potrebného pre plodinu na každej parcele;

g)

výpočet dávky dusíka a fosforu z hnoja na jednotlivých parcelách;

h)

výpočet dávky dusíka a fosforu z chemických a iných hnojív aplikovaných na jednotlivých parcelách;

i)

údaj o čase aplikácie hnoja a chemických hnojív.

a)

ďatelina na trávnatých porastoch s menej ako 50 % ďateliny a lucerny;

b)

lucerna na trávnatých porastoch s menej ako 50 % ďateliny a lucerny;

c)

jačmeňom a hrachom podsiatym trávou.

a)

v každej obci percentuálny podiel chovov dobytka, na ktoré sa vzťahujú povolenia;

b)

v každej obci percentuálny podiel hospodárskych zvierat, na ktoré sa vzťahujú povolenia;

c)

v každej obci percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahujú povolenia.

a)

ďatelinou alebo lucernou na trávnatých porastoch;

b)

jačmeňom a hrachom podsiatym trávou.

a)

mapy znázorňujúce v každej obci percentuálny podiel chovov dobytka, percentuálny podiel hospodárskych zvierat, percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahuje individuálna výnimka, ako aj mapy miestneho využívania pôdy uvedené v článku 10 ods. 1;

b)

výsledky monitorovania koncentrácií dusičnanov a fosforu v podzemných a povrchových vodách vrátane informácií o vývoji kvality vody, a to za podmienok s výnimkou a bez nej, ako aj vplyv výnimky na kvalitu vody, ako sa uvádza v článku 10 ods. 2;

c)

výsledky monitorovania pôdy z hľadiska koncentrácií dusíka a fosforu vo vode koreňového pásma za podmienok s výnimkou a bez nej, ako sa uvádza v článku 10 ods. 2;

d)

výsledky prieskumov miestneho využívania pôdy, striedania plodín a poľnohospodárskych postupov, ako sa uvádza v článku 10 ods. 3;

e)

výsledky modelových výpočtov rozsahu úbytku dusíka a fosforu z chovov, ktoré dostali povolenie, ako sa uvádza v článku 10 ods. 3;

f)

tabuľky znázorňujúce percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy, na ktorú sa vzťahuje výnimka, pokrytej ďatelinou alebo lucernou na trávnatých porastoch a jačmeňom/hrachom podsiatym trávou, ako sa uvádza v článku 10 ods. 4;

g)

vyhodnotenie uplatňovania podmienok výnimky na základe kontrol na úrovni chovov, ako aj informácie o chovoch, ktoré podmienky nesplnili, vychádzajúce z výsledkov administratívnych kontrol a inšpekcií v teréne uvedených v článku 11;

h)

vývoj počtov dobytka a produkcie hnoja v každej kategórii hospodárskych zvierat v Dánsku a v chovoch, ktoré dostali výnimku.

18.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 125/43

(1)

Rozhodnutím Komisie 2010/477/EÚ (2) sa stanovili kritériá, ktoré majú členské štáty používať na určenie dobrého environmentálneho stavu svojich morských vôd a ktorými sa majú riadiť pri posudzovaní tohto štatútu v prvom cykle vykonávania smernice 2008/56/ES.

(2)

Rozhodnutím 2010/477/EÚ sa potvrdilo, že vypracovanie alebo revíziu týchto kritérií v prípade niektorých kvalitatívnych deskriptorov je potrebné podporiť ďalším vedeckým a technickým rozvojom, ako aj ďalším rozvojom metodologických noriem v úzkej spolupráci so zavádzaním monitorovacích programov. Okrem toho sa v uvedenom rozhodnutí uvádzalo, že by bolo vhodné vykonať jeho preskúmanie čo najskôr po ukončení posúdenia požadovaného článkom 12 smernice 2008/56/ES, aby bolo možné včas podporiť úspešnú aktualizáciu morských stratégií, ku ktorej dôjde v roku 2018, podľa článku 17 smernice 2008/56/ES.

(3)

V roku 2012 členské štáty na základe počiatočného posúdenia svojich morských vôd podľa článku 8 ods. 1 smernice 2008/56/ES podali správu o environmentálnom stave svojich morských vôd a oznámili Komisii svoje stanovenie dobrého environmentálneho stavu súlade s článkami 9 ods. 2 smernice 2008/56/ES a svoje environmentálne ciele v súlade s článkom 10 ods. 2 tej istej smernice. V posúdení týchto správ členských štátov Komisiou (3), vykonanom v súlade s článkom 12 smernice 2008/56/ES sa zdôraznilo, že ak majú členské štáty dosiahnuť dobrý environmentálny stav do roku 2020, je potrebné bezodkladné zvýšené úsilie. Výsledky poukázali na potrebu výrazného zlepšenia kvality a jednotnosti pri určovaní dobrého environmentálneho stavu členskými štátmi. Okrem toho sa v posúdení konštatovalo, že regionálna spolupráca musí byť jadrom vykonávania smernice 2008/56/ES. Taktiež sa zdôraznilo, že je potrebné, aby členské štáty systematickejšie vychádzali z noriem vychádzajúcich z právnych predpisov Únie, alebo v prípade, že neexistujú, z noriem stanovených v regionálnych morských dohovoroch alebo iných medzinárodných dohodách.

(4)

Aby sa zabezpečilo, že druhý cyklus vykonávania morských stratégií členských štátov bude naďalej prispievať k dosiahnutiu cieľov smernice 2008/56/ES a prinášať konzistentnejšie stanovenia dobrého environmentálneho stavu, Komisia vo svojej správe o prvej fáze vykonávania odporučila, aby útvary Komisie a členské štáty spolupracovali na revízii, posilnení a zlepšení rozhodnutia 2010/477/EÚ na úrovni Únie, s cieľom stanoviť súbor jasnejších, jednoduchších, stručnejších, jednotnejších a porovnateľnejších kritérií dobrého environmentálneho stavu a metodických noriem, a zároveň preskúmali prílohu III k smernici 2008/56/ES a v prípade potreby ju zrevidovali a vypracovali konkrétne usmernenia na zabezpečenie jednotnejšieho a konzistentnejšieho prístupu k posudzovaniu v budúcom cykle vykonávania.

(5)

Na základe týchto záverov sa postup preskúmania začal v roku 2013, keď bol plán pozostávajúci z niekoľkých fáz (technická a vedecká, konzultácie a rozhodovania) schválený regulačným výborom ustanoveným na základe článku 25 ods. 1 smernice 2008/56/ES. Počas tohto procesu Komisia uskutočnili konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami, vrátane zmluvných strán regionálnych morských dohovorov.

(6)

S cieľom uľahčiť budúce aktualizácie počiatočného posúdenia stavu morských vôd členských štátov a stanovenie ich dobrého environmentálneho stavu, a zabezpečiť väčšiu jednotnosť pri vykonávaní smernice 2008/56/ES v celej Únii, je potrebné spresniť, zrevidovať alebo zaviesť kritériá, metodické normy, špecifikácie a štandardizované metódy, ktoré členské štáty majú používať, v porovnaní s prvkami, ktoré sú v súčasnosti stanovené v rozhodnutí 2010/477/EÚ. V dôsledku toho by sa mal počet kritérií, ktoré majú členské štáty monitorovať a posudzovať, znížiť, pričom na tie, ktoré sa zachovajú, by sa mal uplatňovať prístup orientujúci sa na riziko, aby mohli členské štáty zamerať svoje úsilie na hlavné antropogénne tlaky ovplyvňujúce ich vodstvá. Napokon, aby sa stanovil rozsah, v akom je v morských vodách Únie potrebné merať dobrý environmentálny stav, je nutné ďalej špecifikovať kritéria a ich používanie vrátane stanovenia prahových hodnôt alebo ich nastavenia.

(7)

V súlade so záväzkom, ktorý Komisia prijala vo svojom oznámení Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (4), toto rozhodnutie zabezpečí súlad s ostatnými právnymi predpismi Únie. Aby sa na úrovni Únie zabezpečila väčšia jednotnosť a porovnateľnosť stanovení členských štátov dobrého environmentálneho stavu, a aby sa predišlo zbytočným presahom, je potrebné zohľadniť príslušné existujúce normy a metódy monitorovania a posudzovania stanovené v právnych predpisoch Únie, vrátane smernice Rady 92/43/EHS (5), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (6), nariadenia Komisie (ES) č. 1881/2006 (7), nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006 (8), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES (9), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (10) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (11).

(8)

Pre každý z kvalitatívnych deskriptorov uvedených v prílohe I k smernici 2008/56/ES a na základe orientačných zoznamov v prílohe III k uvedenej smernici, je potrebné stanoviť kritériá (vrátane prvkov kritérií) a, v prípade potreby, prahové hodnoty, ktoré sa použijú. Cieľové hodnoty majú pomôcť členským štátom v úsilí stanoviť súbor charakteristík dobrého environmentálneho stavu a informovať o svojom posúdení v rozsahu, v akom bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav. Taktiež je potrebné stanoviť metodické normy, vrátane geografického rozsahu pre posúdenie a spôsobu použitia kritérií. Tieto kritériá a metodické normy zabezpečia jednotnosť a možnosť porovnávania (morských regiónov alebo subregiónov medzi sebou) posudzovaní rozsahu, v akom bol dosiahnutý dobrý environmentálny stav.

(9)

Aby sa zabezpečila porovnateľnosť medzi podrobnosťami o zmenách zo strany členských štátov v nadväznosti na preskúmania niektorých prvkov morských stratégií, ktoré boli zaslané podľa článku 17 ods. 3 smernice 2008/56/ES, mali by sa zadefinovať špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania s prihliadnutím na súčasné špecifikácie a normy na úrovni Únie alebo na medzinárodnej úrovni vrátane regionálnej alebo subregionálnej úrovne.

(10)

Členské štáty by mali uplatňovať kritériá, metodické normy, špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania stanovené v tomto rozhodnutí v kombinácii s prvkami ekosystémov, antropogénnymi tlakmi a ľudskými činnosťami uvedenými v orientačných zoznamoch prílohy III k smernici 2008/56/ES a odkazom na počiatočné posúdenie uskutočnené podľa článku 8 ods. 1 uvedenej smernice, pri stanovení súboru charakteristík dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 9 ods. 1 uvedenej smernice, ako aj pri vypracúvaní koordinovaných monitorovacích programov podľa článku 11 uvedenej smernice.

(11)

Aby bolo možné vytvoriť jasné prepojenie medzi stanovením súboru charakteristík dobrého environmentálneho stavu a posúdením pokroku, ktorý vedie k jeho dosiahnutiu, kritériá a metodické štandardy dobrého environmentálneho stavu je vhodné organizovať na základe kvalitatívnych deskriptorov stanovených v prílohe I k smernici 2008/56/ES, s prihliadnutím na orientačné zoznamy prvkov ekosystému, antropogénne tlaky a ľudské činnosti stanovené v prílohe III k uvedenej smernici. Niektoré z týchto kritérií a metodických noriem sa týkajú predovšetkým posúdenia environmentálneho stavu a prevládajúcich tlakov a vplyvov podľa písmen a) alebo b) článku 8 ods. 1 smernice 2008/56/ES.

(12)

V prípadoch, v ktorých nie sú stanovené prahové hodnoty, by členské štáty mali prahové hodnoty zaviesť v rámci spolupráce na úrovni Únie, regiónu alebo subregiónu, napríklad odkazom na existujúce hodnoty alebo zavedením nových v rámci regionálnych morských dohovorov. V prípadoch, v ktorých by prahové hodnoty mali byť stanovené prostredníctvom spolupráce na úrovni Únie (v prípade deskriptorov pre morský odpad, podmorský hluk a integritu morského dna), urobí sa tak v rámci spoločnej vykonávacej stratégie, ktorú zriadia členské štáty a Komisia na účely smernice 2008/56/ES. Po zavedení v rámci spolupráce na úrovni Únie, regiónu alebo subregiónu, sa tieto prahové hodnoty stanú súčasťou súboru charakteristík dobrého environmentálneho stavu členských štátov až po zaslaní Komisii v rámci podávania správ členskými štátmi podľa článku 17 ods. 3 smernice 2008/56/ES. Až do zavedenia takýchto prahových hodnôt v rámci spolupráce na úrovni Únie, regiónu alebo subregiónu, by mali mať členské štáty možnosť používať ako náhradu vnútroštátne prahové hodnoty, smerové trendy alebo prahové hodnoty založené na tlaku.

(13)

V prípadoch, kedy je to vhodné, by prahové hodnoty mali zodpovedať úrovni kvality, ktorá odzrkadľuje význam nepriaznivého účinku pre dané kritérium a mali by byť stanovené vo vzťahu k referenčnému stavu. Prahové hodnoty by mali byť v súlade s právnymi predpismi Únie a mali by byť založené na vhodnej geografickej mierke, aby odzrkadľovali rôzne biotické a abiotické charakteristiky regiónov, subregiónov a podoblastí. To znamená, že aj keď sa proces stanovenia prahových hodnôt uskutočňuje na úrovni Únie, môže to viesť k vzniku rozdielnych prahových hodnôt, ktoré sú špecifické pre daný región, subregión alebo podoblasť. Prahové hodnoty by vzhľadom na možné riziká pre morské prostredie mali byť takisto stanovené na základe zásady predbežnej opatrnosti. Stanovenie prahových hodnôt by malo zohľadniť dynamický charakter morských ekosystémov a jeho prvkov, ktoré sa môžu v priestore a čase zmeniť pôsobením hydrologických a klimatických zmien, vzťahov medzi predátorom a korisťou a iných faktorov súvisiacich s vplyvmi prostredia. Prahové hodnoty by mali tiež odrážať skutočnosť, že morské ekosystémy sa po zhoršení stavu môžu skôr regenerovať do stavu, ktorý odráža prevládajúce fyziografické, geografické, klimatické a biologické podmienky, ako do konkrétneho stavu v minulosti.

(14)

V súlade s článkom 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES musí celkový tlak ľudských činností zostať v rámci úrovní zlučiteľných s dosiahnutím dobrého environmentálneho stavu tak, aby sa zabezpečilo, že schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom nie je ohrozená. To môže mať prípadne za následok, že prahové hodnoty pre určité tlaky a ich vplyvy na životné prostredie nie sú nutne dosiahnuté vo všetkých oblastiach morských vôd členských štátov, za predpokladu, že to neohrozí dosiahnutie cieľov smernice 2008/56/ES, a zároveň sa umožní udržateľné využívanie morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom.

(15)

Je potrebné stanoviť prahové hodnoty, ktoré budú súčasťou súboru charakteristík používaného členskými štátmi pri stanovovaní dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2008/56/ES, a rozsah, v akom sa majú prahové hodnoty dosiahnuť. Prahové hodnoty preto sami osebe neznamenajú stanovenie dobrého environmentálneho stavu zo strany členských štátov.

(16)

Členské štáty by mali vyjadriť rozsah, v akom sa dosahuje dobrý environmentálny stav, ako podiel svojich morských vôd, v prípade ktorých boli dosiahnuté prahové hodnoty alebo ako podiel prvkov kritérií (druh, znečisťujúce látky atď.), v prípade ktorých sa dosiahli prahové hodnoty. Pri posudzovaní stavu svojich morských vôd v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. a) smernice Rady 2008/56/ES, by členské štáty mali uvádzať akúkoľvek zmenu stavu ako zlepšenie, stabilizáciu alebo zhoršenie v porovnaní s predchádzajúcim vykazovacím obdobím, so zreteľom na často pomalú reakciu morského prostredia na zmeny.

(17)

Keď nie sú prahové hodnoty pre určité kritérium (stanovené v súlade s týmto rozhodnutím) dodržané, členské štáty by mali zvážiť prijatie vhodných opatrení alebo vykonanie ďalšieho výskumu alebo vyšetrovania.

(18)

V situáciách, keď sa od členských štátov požaduje, aby spolupracovali na regionálnej alebo subregionálnej úrovni, by mali v prípadoch, v ktorých je to praktické a vhodné, využívať existujúce regionálne inštitucionálne štruktúry spolupráce, vrátane tých v rámci regionálnych morských dohovorov, ako je uvedené v článku 6 smernice 2008/56/ES. Rovnako v prípade absencie konkrétnych kritérií, metodických noriem, vrátane tých pre začlenenie kritérií, špecifikácií a štandardizovaných metód monitorovania a posudzovania, by členské štáty mali, pokiaľ je to možné a vhodné, vychádzať z tých, ktoré boli vyvinuté na medzinárodnej, regionálnej alebo subregionálnej úrovni, napríklad tých, ktoré boli dohodnuté v rámci regionálnych morských dohovorov alebo iných medzinárodných mechanizmov. V opačnom prípade sa členské štáty môžu rozhodnúť, že postup skoordinujú v rámci regiónu alebo subregiónu, ak je to relevantné. Okrem toho sa môže členský štát na základe špecifík svojich morských vôd rozhodnúť, že zváži doplňujúce prvky, ktoré nie sú stanovené v tomto rozhodnutí a ktoré neboli riešené na medzinárodnej, regionálnej alebo subregionálnej úrovni, alebo zváži využívanie prvkov tohto rozhodnutia na svoje brakické vody, ako sú definované v článku 2 ods. 6 smernice 2000/60/ES, na podporu vykonávania smernice 2008/56/ES.

(19)

Členské štáty by mali mať za špecifikovaných podmienok dostatočnú pružnosť, aby sa mohli zamerať na prevládajúce tlaky a ich environmentálne vplyvy na rôzne prvky ekosystémov v každom regióne alebo subregióne, s cieľom monitorovať a posúdiť morské vody efektívnym a účinným spôsobom a uľahčiť stanovenie priorít činností, ktoré sa majú vykonať na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu. Na tento účel by členské štáty mali mať, po prvé, možnosť zvážiť, že uplatňovanie niektorých kritérií nie je vhodné, pokiaľ je to odôvodnené. Po druhé, členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa nevyužívať určité prvky kritérií alebo vybrať dodatočné prvky, alebo sa zamerať na určité matrice alebo oblasti svojich morských vôd, za predpokladu, že to vyplýva z posúdenia rizika v súvislosti s tlakmi a ich vplyvmi. Napokon by sa malo zaviesť rozlišovanie medzi primárnymi a sekundárnymi kritériami. Zatiaľ čo primárne kritériá by sa mali použiť na zabezpečenie súladu v celej Únii, v prípade sekundárnych kritérií by sa mala poskytnúť pružnosť. O používaní sekundárnych kritérií na doplnenie primárnych kritérií, alebo ak je v prípade určitého kritéria ohrozené dosiahnutie alebo udržanie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia, by v prípade potreby mali rozhodnúť členské štáty.

(20)

Kritériá, vrátane prahovej hodnoty, metodických noriem, špecifikácií a štandardizovaných metód monitorovania a posudzovania, by mali byť založené na najlepších dostupných vedeckých poznatkoch. Ďalší vedecký a technický pokrok na podporu ďalšieho rozvoja niektorých z nich je však stále potrebný a nové poznatky a vedomosti by sa mali využiť hneď, ako sú k dispozícii.

(21)

Rozhodnutie 2010/477/EÚ by sa preto malo zrušiť.

(22)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom regulačného výboru,

a)

kritériá a metodické normy, ktoré majú členské štáty použiť pri stanovovaní súboru charakteristík dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 9 ods. 1 smernice 2008/56/ES, na základe príloh I a III a odkazom na počiatočné posúdenie uskutočnené podľa článku 8 ods. 1 uvedenej smernice, aby bolo možné posúdiť rozsah, v akom sa dosahuje dobrý environmentálny stav, v súlade s článkom 9 ods. 3 uvedenej smernice;

b)

špecifikácie a štandardizované metódy monitorovania a posudzovania, ktoré majú členské štáty použiť pri stanovení koordinovaných monitorovacích programov podľa článku 11 smernice 2008/56/ES, v súlade s článkom 11 ods. 4 uvedenej smernice;

c)

harmonogram na stanovenie prahových hodnôt, zoznamy prvkov kritérií a metodických noriem prostredníctvom spolupráce na úrovni Únie, regiónu alebo subregiónu;

d)

oznamovacia povinnosť pre prahové hodnoty, kritériá a metodické normy.

1.

„subregióny“ sú subregióny uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 2008/56/ES;

2.

„podoblasti“ sú podoblasti, ako je uvedené v článku 4 ods. 2 smernice 2008/56/ES;

3.

„invazívny nepôvodný druh“ je „invazívny nepôvodný druh“ v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (12);

4.

„prvky kritérií“ sú základné prvky ekosystému, predovšetkým biologické prvky (druhy, biotopy a ich komunity), alebo aspekty tlakov na morské prostredie (biologické, fyzikálne, látky, odpad a energia), ktoré sa posudzujú v rámci každého kritéria;

5.

„prahová hodnota“ je hodnota alebo rozsah hodnôt, ktoré umožňujú posúdiť kvalitu dosiahnutú pre každé kritérium, čím prispievajú k posúdeniu miery dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu.

a)

sú súčasťou súboru charakteristík, ktoré členské štáty používajú pri ich stanovovaní dobrého environmentálneho stavu;

b)

sú v súlade s právnymi predpismi Únie;

c)

v prípade potreby rozlišujú úroveň kvality, ktorá odráža význam nepriaznivého vplyvu pre kritérium, a stanovujú sa vo vzťahu k referenčnému stavu;

d)

sú stanovené vo vhodnej geografickej mierke posúdenia, aby odrážali rôzne biotické a abiotické charakteristiky regiónov, subregiónov a podoblastí;

e)

sú stanovené na zásade predbežnej opatrnosti a odrážajú možné riziká pre morské prostredie;

f)

sú konzistentné naprieč rôznymi kritériami, ak sa týkajú rovnakého prvku ekosystému;

g)

využívajú najnovšie dostupné vedecké poznatky;

h)

sú založené na dlhodobých časových údajoch, ak sú k dispozícii, s cieľom stanoviť najvhodnejšiu hodnotu;

i)

odrážajú prirodzenú dynamiku ekosystémov vrátane vzťahov medzi predátorom a korisťou a hydrologických a klimatických odchýlok, s prihliadnutím na to, že ekosystém alebo jeho časti sa môžu po zhoršení stavu skôr regenerovať do stavu, ktorý odráža prevládajúce fyziografické, geografické, klimatické a biologické podmienky, než do konkrétneho stavu v minulosti;

j)

ak je to praktické a vhodné, sú konzistentné s príslušnými hodnotami podľa regionálnych inštitucionálnych štruktúr zameraných na spoluprácu vrátane tých, ktoré boli dohodnuté v rámci regionálnych morských dohovorov.

a)

vnútroštátne prahové hodnoty, za predpokladu, že povinnosť regionálnej spolupráce stanovená v článkoch 5 a 6 smernice 2008/56/ES je splnená;

b)

trendy smerovania hodnôt;

c)

prahové hodnoty založené na tlaku.

18.5.2017