5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/1

(1)

Žiadosť Maďarska o zápis názvu „Makói petrezselyemgyökér“ do registra bola v súlade s článkom 50 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie  (2).

(2)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, názov „Makói petrezselyemgyökér“ by sa mal zapísať do registra,

5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/2

(1)

Viacero členských štátov nedávno upozornilo na problémy v oblasti bezpečnosti v súvislosti s používaním arašidového oleja, jeho extraktov a derivátov v kozmetických výrobkoch. Vznikli obavy, že by v dôsledku expozície pokožky arašidovému oleju pri používaní kozmetických výrobkov mohlo dôjsť k vzniku citlivosti na arašidy.

(2)

Vedecký výbor pre bezpečnosť spotrebiteľov (ďalej len „VVBS“) uznal tieto obavy vo svojom revidovanom stanovisku z 23. septembra 2014 (2). V uvedenom stanovisku VVBS konštatoval, že nie sú k dispozícii dostatočné údaje, ktoré by umožňovali stanoviť bezpečnú mieru expozície pokožky v prípade nesenzibilizovaných jedincov. Doplnil však, že vzhľadom na zdokumentované bezpečné úrovne perorálneho príjmu arašidových bielkovín v prípade senzibilizovaných jedincov a vzhľadom na to, že výrobné odvetvie dokáže rafinovať arašidový olej až na obsah bielkoviny 0,5 ppm alebo menej, môže byť táto hodnota akceptovaná ako maximálna prípustná koncentrácia v (rafinovanom) arašidovom oleji, jeho extraktoch a derivátoch, ktoré sa používajú v kozmetických výrobkoch.

(3)

Viacero členských štátov tiež upozornilo na problémy v oblasti bezpečnosti v súvislosti s kozmetickými výrobkami obsahujúcimi hydrolyzované pšeničné bielkoviny. Bolo oznámených niekoľko prípadov kontaktnej žihľavky vyvolanej takýmito kozmetickými výrobkami, po ktorej nasledoval anafylaktický šok spôsobený požitím potravín obsahujúcich pšeničné bielkoviny.

(4)

VVBS dospel vo svojom revidovanom stanovisku z 22. októbra 2014 (3) k záveru, že používanie hydrolyzovaných pšeničných bielkovín v kozmetických výrobkoch je pre spotrebiteľov bezpečné za predpokladu, že maximálna priemerná molekulová hmotnosť peptidov v hydrolyzátoch nepresiahne 3,5 kDa.

(5)

Na základe stanovísk VVBS predstavuje používanie kozmetických výrobkov obsahujúcich arašidový olej, jeho extrakty a deriváty a používanie kozmetických výrobkov obsahujúcich hydrolyzované pšeničné bielkoviny potenciálne riziko pre zdravie ľudí. S cieľom zaistiť, aby boli takéto kozmetické výrobky bezpečné pre zdravie ľudí, je vhodné stanoviť pre arašidové bielkoviny v arašidovom oleji, jeho extraktoch a derivátoch používaných v kozmetických výrobkoch maximálnu koncentráciu 0,5 ppm a obmedziť priemernú molekulovú hmotnosť peptidov v hydrolyzovaných pšeničných bielkovinách používaných v kozmetických výrobkoch na najviac 3,5 kDa.

(6)

Výrobnému odvetviu by sa mal poskytnúť primeraný čas na to, aby sa prispôsobilo novým požiadavkám vykonaním potrebných úprav v zložení svojich výrobkov, aby sa zabezpečilo, že sa na trh uvedú iba výrobky, ktoré spĺňajú uvedené požiadavky. Výrobnému odvetviu by sa mal takisto poskytnúť primeraný čas na to, aby z trhu stiahlo výrobky, ktoré nespĺňajú nové požiadavky.

(7)

Príloha III k nariadeniu (ES) č. 1223/2009 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre kozmetické výrobky,

5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/6

(1)

V smernici 2002/32/ES sa stanovuje, že používanie produktov určených na výživu zvierat, v ktorých množstvá nežiaducich látok prekračujú najvyššie prípustné množstvá stanovené v prílohe I k uvedenej smernici, je zakázané.

(2)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len „úrad“) prijal vedecké stanovisko o bezpečnosti a účinnosti oxidu meďnatého ako kŕmnej doplnkovej látky pre všetky druhy zvierat (2). V stanovisku sa uvádza, že množstvá olova v oxide meďnatom v niektorých prípadoch presahujú súčasné najvyššie prípustné množstvá platné v Únii pre olovo, ale zistené množstvá nepredstavujú bezpečnostné riziko, keďže expozícia zvierat účinkom olova v dôsledku používania uvedenej doplnkovej látky by bola nižšia než expozícia spojená s používaním iných zlúčenín medi, ktoré sú v súlade s právom Únie. Z poskytnutých informácií vyplýva, že najvyššie prípustné množstvo pre olovo v kŕmnych doplnkových látkach, ktoré patria do funkčnej skupiny zlúčenín stopových prvkov, sa v prípade oxidu meďnatého nedá konzistentne dodržiavať uplatňovaním správnej výrobnej praxe. Je vhodné prispôsobiť najvyššie prípustné množstvo pre olovo v oxide meďnatom.

(3)

Mnohé spoluprodukty a vedľajšie produkty potravinárskeho priemyslu určené na potravu pre spoločenské zvieratá sú najmä z tuniaka. Najvyššie prípustné množstvá ortuti platné v súčasnosti pre tieto spoluprodukty a vedľajšie produkty sú nižšie ako najvyššie prípustné množstvo ortuti uplatniteľné na tuniaka na ľudskú spotrebu, čo spôsobuje nedostatok v ponuke takýchto spoluproduktov a vedľajších produktov, ktoré spĺňajú najvyššie prípustné množstvo ortuti na použitie v potrave pre spoločenské zvieratá. Preto je vhodné prispôsobiť najvyššie prípustné množstvo ortuti v prípade rýb, iných vodných živočíchov a z nich získaných produktov určených na výrobu kŕmnych zmesí pre psy, mačky, okrasné ryby a kožušinové zvieratá, a zároveň zachovať vysokú úroveň ochrany zdravia zvierat.

(4)

Úrad prijal vedecké stanovisko o bezpečnosti a účinnosti kyseliny guanidinooctovej (ďalej len „GAA“) pre kurčatá vo výkrme, plemenné sliepky a kohúty, ako aj ošípané (3). Doplnková látka kyselina guanidinooctová je špecifikovaná tak, že obsahuje melamín ako nečistotu až do 20 mg/kg. Úrad dospel k záveru, že príspevok GAA k množstvu melamínu v krmive nepredstavuje žiadne riziko. Najvyššie prípustné množstvo melamínu v krmive bolo stanovené v smernici 2002/32/ES. V prípade GAA doposiaľ nie je stanovené najvyššie prípustné množstvo melamínu. Preto je vhodné stanoviť najvyššie prípustné množstvo melamínu v GAA.

(5)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 291/2014 (4) sa znížila ochranná lehota v prípade dekochinátu z troch dní na nula dní. Preto by sa ustanovenie týkajúce sa nevyhnutnej krížovej kontaminácie v prípade dekochinátu v krmive určenom na obdobie ochrannej lehoty pre kurčatá vo výkrme malo vypustiť.

(6)

Smernica 2002/32/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/10

(1)

V nadväznosti na antidumpingové prešetrovanie (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) Rada uložila nariadením (ES) č. 1631/2005 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz kyseliny trichlórizokyanurovej (ďalej len „TCCA“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a v Spojených štátoch amerických (ďalej len „USA“). Opatrenia voči ČĽR mali podobu individuálnych ciel ad valorem v rozsahu od 7,3 % do 40,5 % so zvyšným clom vo výške 42,6 %.

(2)

Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 855/2010 (3) Rada znížila individuálne clo uplatňované na jednu spoločnosť zo 14,1 % na 3,2 %.

(3)

V nadväznosti na revízne prešetrovanie opatrení pred uplynutím platnosti (ďalej len „prvé revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti“), ktoré sa týkalo iba dovozu TCCA s pôvodom v ČĽR, Rada predĺžila obdobie platnosti antidumpingových ciel na TCCA čínskeho pôvodu na ďalších päť rokov, a to vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1389/2011 (4).

(4)

Komisia 28. augusta 2013 a 1. júla 2014 začala dve revízne prešetrovania týkajúce sa nového vývozcu. Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 569/2014 (5) Komisia uložila individuálne clo vo výške 32,8 % na TCCA vyrobenú jedným novým čínskym vyvážajúcim výrobcom (6). Druhý čínsky vyvážajúci výrobca (7) formálne stiahol svoju žiadosť a Komisia následne ukončila prešetrovanie vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/392 (8).

(5)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (9) platných antidumpingových opatrení bola Komisii doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (10).

(6)

Žiadosť podali dvaja výrobcovia z Únie: Ercros S.A. a Inquide S.A. (ďalej len „žiadatelia“), ktorí predstavovali viac ako 50 % celkovej odhadovanej výroby TCCA v Únii v roku 2015.

(7)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti platných opatrení by s vysokou pravdepodobnosťou malo za následok pokračovanie dumpingu a ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie.

(8)

Komisia dospela k záveru, že existujú dostatočné dôkazy, a 20. decembra 2016 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (11) oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“).

(9)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2016 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(10)

Komisia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti informovala žiadateľov, druhého známeho výrobcu z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dovozcov, obchodníkov, používateľov, združenia, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, ako aj zástupcov ČĽR.

(11)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. V počiatočnom štádiu prešetrovania sa žiadna strana neprihlásila a nepožiadala o vypočutie.

(12)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia plánuje vytvoriť vzorku vyvážajúcich výrobcov a neprepojených dovozcov v prípade, že sa ich prihlási veľký počet.

(13)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala zastúpenie ČĽR pri Európskej únii, aby určilo a/alebo oslovilo prípadných ostatných čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(14)

Pri začatí prešetrovania bolo oslovených dvadsaťsedem známych čínskych vyvážajúcich výrobcov. Žiadny vyvážajúci výrobca v ČĽR nevyplnil formulár na výber vzorky ani sa nerozhodol spolupracovať na revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti. Preto v tomto konaní nebol potrebný výber vzorky čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(15)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť boli všetci známi (celkovo štrnásti) dovozcovia/distribútori vyzvaní, aby vyplnili formulár na výber vzorky priložený k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(16)

Vyplnený formulár na výber vzorky poskytlo iba päť dovozcov, a preto sa výber vzorky nepovažoval za potrebný.

(17)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy a záujem Únie.

(18)

Komisia zaslala dotazníky dvom známym výrobcom v analogickej krajine (Japonsku), trom známym výrobcom z Únie, dvom neprepojeným dovozcom a 39 známym používateľom v Únii.

(19)

Úplne vyplnené dotazníky zaslali dvaja výrobcovia z analogickej krajiny, dvaja výrobcovia z Únie (12) a jeden neprepojený dovozca.

(20)

Komisia uskutočnila overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(21)

Dotknutým výrobkom je TCCA a prípravky z nej vyrobené, ktorý sa uvádza aj pod medzinárodným nechráneným názvom (INN) „symklozén“ a v súčasnosti patrí pod číselné znaky KN ex 2933 69 80 a ex 3808 94 20 (kódy TARIC 2933698070 a 3808942020), s pôvodom v ČĽR.

(22)

TCCA je chemický výrobok používaný ako širokospektrálny chlórový dezinfekčný prostriedok a bielidlo, najmä na dezinfekciu vody v bazénoch a kúpeľoch. Ďalšie použitie zahŕňa úpravu vody v nádržiach na odpadové vody alebo chladiacich vežiach a čistenie kuchynských spotrebičov. TCCA sa predáva ako prášok, granuly, tablety alebo štiepky. Všetky formy TCCA a prípravky z nej majú rovnaké základné vlastnosti (dezinfekčné), a preto sa považujú za jeden výrobok.

(23)

Zistilo sa, že dotknutý výrobok a podobný výrobok vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Japonsku, analogickej krajine, ako aj podobný výrobok vyrábaný a predávaný v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitie.

(24)

Komisia preto dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobnými výrobkami v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti platných opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu z ČĽR.

(26)

Po začatí revízneho prešetrovania boli všetci známi čínski vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby sa prihlásili a poskytli vyplnený formulár na výber vzorky priložený k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania. Na začatie revízneho prešetrovania však nereagovala žiadna čínska spoločnosť, ani/alebo sa nerozhodla spolupracovať v žiadnej ďalšej fáze tohto postupu.

(27)

Zastúpenie Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii bolo verbálnou nótou informované, že za týchto okolností má Komisia v úmysle založiť svoje zistenia týkajúce sa pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy na dostupných skutočnostiach podľa článku 18 základného nariadenia. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(28)

V dôsledku toho boli zistenia týkajúce sa pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založené na informáciách uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie, štatistických údajoch Eurostatu, databáze podľa článku 14 ods. 6, databáze čínskeho vývozu a v trhových odhadoch výrobcov zo spolupracujúcich analogických krajín.

(29)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(30)

Ako v pôvodnom prešetrovaní, tak aj v prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti si Komisia vybrala Japonsko ako analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty. Komisia po predložení žiadosti o revízne prešetrovanie v oznámení o začatí revízneho prešetrovania informovala zainteresované strany, že ako analogickú krajinu plánuje použiť opäť Japonsko. V oznámení o začatí revízneho prešetrovania sa okrem toho uviedlo, že ďalší výrobcovia z krajiny s trhovým hospodárstvom sa môžu nachádzať okrem iného v USA. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(31)

Komisia kontaktovala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov, konkrétne dvoch v Japonsku a troch v USA. Žiadna zo spoločností z USA nesúhlasila so spoluprácou pri prešetrovaní. Dve japonské spoločnosti, Nissan Chemical Industries Ltd. a Shikoku Chemicals Corporation, súhlasili so spoluprácou pri prešetrovaní a vyplnili dotazník, ktorý bol následne overený na mieste.

(32)

Japonsko má pomerne veľký domáci trh (14) s TCCA a má na ňom primeranú úroveň hospodárskej súťaže. V Japonsku existujú najmenej traja konkurenční domáci výrobcovia (15) a počas obdobia revízneho prešetrovania pokrýval dovoz 15 % trhu (16). Táto krajina nie je chránená vysokými clami (17). Japonsko napokon nemá žiadne opatrenia na ochranu obchodu pri dovoze TCCA.

(33)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že Japonsko bolo vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(34)

V dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany ČĽR sa výpočet dumpingu vykonal bez rozlišovania druhov výrobku.

(35)

Normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov bez THZ sa stanovila na základe údajov overených v priestoroch dvoch spolupracujúcich výrobcov v Japonsku.

(36)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu, ktorý uskutočnili spolupracujúci výrobcovia z analogickej krajiny pri predaji nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania, reprezentatívny. Na tento účel sa ich kombinovaný objem predaja na domácom trhu porovnal s celkovým objemom dotknutého výrobku vyvážaným čínskymi vyvážajúcimi výrobcami bez THZ do Únie v tom istom období. Komisia na tomto základe zistila, že podobný výrobok sa na japonskom domácom trhu predával v reprezentatívnych množstvách.

(37)

Komisia následne v prípade výrobcov z analogickej krajiny preskúmala, či by sa výrobok predávaný na domácom trhu mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchode podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(38)

Z overenia bežného obchodu vyplynulo, že objem predávaný za čistú predajnú cenu, ktorá je rovnaká alebo vyššia ako vypočítané výrobné náklady (náklady na výrobu plus predajné, všeobecné a administratívne náklady), predstavoval menej ako 80 % z celkového objemu domáceho predaja a normálna hodnota bola stanovená len na základe cien ziskových domácich transakcií.

(39)

Vzhľadom na to, že čínski vývozcovia nespolupracovali, bola priemerná vývozná cena pre obdobie revízneho prešetrovania stanovená na základe databázy podľa článku 14 ods. 6

(40)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a priemernou čínskou vývoznou cenou stanovenou vyššie bolo vykonané na základe cien zo závodu.

(41)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenu a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tento účel sa normálna hodnota upravila o náklady na vnútrozemskú dopravu a manipuláciu (v rozsahu 8 % – 13 %). Vývozná cena sa upravila o poplatky za námornú prepravu a vnútrozemskú dopravu na základe odhadov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie (v rozsahu 3 % – 8 %).

(42)

Takto stanovené dumpingové rozpätie pre čínskych vyvážajúcich výrobcov bez THZ dosiahlo počas obdobia revízneho prešetrovania 80,2 %.

(43)

Normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov s THZ bola založená na výrobných nákladoch v ČĽR podľa odhadu v žiadosti o revízne prešetrovanie.

(44)

Vývozná cena bola stanovená na základe vývozných cien troch spoločností s THZ do Únie, ako je zaznamenané v databáze podľa článku 14 ods. 6.

(45)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a priemernou čínskou vývoznou cenou stanovenou vyššie bolo vykonané na základe cien zo závodu.

(46)

Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vo forme úprav primerane zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce cenu a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Na tento účel sa na základe odhadov uvedených v žiadosti o revízne prešetrovanie vývozná cena upravila o poplatky za námornú prepravu a vnútrozemskú dopravu (v rozsahu 3 % – 8 %).

(47)

Zistené dumpingové rozpätia predstavovali 49,4 % v prípade Hebei Jiheng Chemical Co. Limited, 49,2 % v prípade Heze Huayi Chemical Co. Limited a 37,4 % v prípade Puyang Cleanway Chemicals Limited.

(48)

Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia pokračovali vo vývoze TCCA do Únie počas revízneho prešetrovania za dumpingové ceny.

(49)

Komisia analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti týchto opatrení. Pritom sa zamerala na čínsku voľnú kapacitu, atraktívnosť trhu Únie a správanie čínskych vývozcov na tretích trhoch.

(50)

V rámci prvého revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti sa voľná kapacita výroby TCCA v ČĽR odhadovala na 180 000 ton ročne (18). Podľa žiadosti o revízne prešetrovanie sa celková čínska výrobná kapacita v roku 2015 odhadovala na 278 000 ton (19). Čínska výroba sa počas ORP odhadovala na približne 145 000 ton, čo zahŕňalo 125 000 ton vývozu (20) a odhadovaných 20 000 ton domácej spotreby (21). To predstavuje ročnú voľnú kapacitu približne 130 000 ton, čo je takmer trojnásobok spotreby v Únii, ako sa uvádza v tabuľke 1 ďalej. Jeden z japonských výrobcov z analogickej krajiny mal na základe svojich informácií o trhu o niečo miernejší odhad voľnej kapacity v ČĽR, a to približne 50 000 ton ročne. Tieto údaje však nebolo možné overiť. V každom prípade je na základe dostupných skutočností nepochybné, že čínska voľná kapacita výroby TCCA je významná a jednoznačne prekračuje celkovú spotrebu v Únii (v rozpätí približne od 41 000 do 48 000 ton od roku 2013 do ORP).

(51)

Atraktívnosť trhu Únie sa odzrkadľuje na skutočnosti, že napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam sa čínske objemy vývozu do Únie naďalej rozširovali. Počas obdobia revízneho prešetrovania vyviezla ČĽR do Únie 28 000 ton TCCA, pričom v období pôvodného prešetrovania to bolo 21 500 ton.

(52)

Trh Únie je druhým najväčším trhom TCCA na svete po USA, čo znamená, že je atraktívny z hľadiska jeho veľkosti (objem možností predaja).

(53)

Na základe databázy čínskeho vývozu Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania približne 23 % čínskeho vývozu bolo určených pre Úniu. Pri porovnaní priemerných vývozných cien (FOB Čína) Komisia zistila, že približne 47 % objemu čínskeho predaja na vývoz do ostatných krajín sa predalo za priemerné ceny, ktoré sú nižšie ako priemerná vývozná cena do Únie (22). Tento objem vývozu zodpovedá 46 100 tonám, t. j. objemu v rozsahu celkovej spotreby Únie. Okrem toho na základe databázy čínskeho vývozu Komisia zistila aj to, že väčšinu týchto predajov (približne 85 %, čo zodpovedá 40 000 tonám) vykonali čínski vyvážajúci výrobcovia bez THZ (t. j. spoločnosti, na ktoré sa v súčasnosti vzťahujú najvyššie antidumpingové clá na trhu Únie). Preto je ešte pravdepodobnejšie, že tieto objemy budú presmerované na trh Únie ihneď po uplynutí platnosti opatrení, vzhľadom na to, že v ich prípade odstránenie pomerne vysokých ciel predstavuje ešte silnejšiu motiváciu.

(54)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že trh Únie predstavuje atraktívny trh pre čínskych vyvážajúcich výrobcov TCCA ako z hľadiska jeho cien, tak aj z hľadiska jeho veľkosti, a že najmenej 40 000 ton čínskej TCCA predávanej za dumpingové ceny by bolo s najväčšou pravdepodobnosťou presmerovaných na trh Únie ihneď po odstránení súčasných antidumpingových opatrení.

(55)

Zistenia z prešetrovania ukázali, že čínski vyvážajúci výrobcovia naďalej predávali TCCA na trh Únie za dumpingové ceny. Komisia okrem toho zistila, že ČĽR má významnú voľnú kapacitu pre dotknutý výrobok. Trh Únie nakoniec zostáva pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívny vzhľadom na svoju veľkosť a pomerne vysoké ceny.

(56)

Počas obdobia revízneho prešetrovania vyrábali podobný výrobok traja výrobcovia z Únie (23).

(57)

V priebehu prešetrovania Komisia stanovila, že jeden z týchto výrobcov, spoločnosť Inquide S.A.U., by sa nemal považovať za súčasť „výrobného odvetvia Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia vzhľadom na to, že tento výrobca bol sám čistým dovozcom údajne dumpingového výrobku. Údaje, ktoré táto spoločnosť uviedla v dotazníku, odhalili, že táto spoločnosť dovážala dotknutý výrobok, že dovážané objemy prevyšovali objemy vyrábané v Únii, a že tieto dovozy nemali dočasný charakter.

(58)

V tejto súvislosti sa Komisia rozhodla nepovažovať túto spoločnosť za súčasť výrobného odvetvia Únie. V praxi toto rozhodnutie znamená, že pri stanovení ukazovateľov ujmy týkajúcich sa situácie výrobného odvetvia Únie neboli údaje týkajúce sa spoločnosti zohľadnené. Na stanovenie celkovej spotreby v Únii sa však zohľadnil objem predaja spoločnosti Inquide S.A.U.

(59)

V dôsledku vylúčenia spoločnosti Inquide S.A.U. a v záujme rešpektovania dôverných obchodných informácií sú informácie týkajúce sa dvoch dotknutých výrobcov z Únie uvedené v indexovanej podobe alebo v rozpätí.

(60)

Spotreba v Únii sa stanovila na základe overeného objemu predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie, overeného objemu predaja spoločnosti Inquide S.A.U., ako aj objemu dovozu (na úrovni TARIC) na trh Únie podľa údajov Eurostatu.

(61)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(62)

V posudzovanom období sa spotreba Únie postupne zvyšovala, celkovo o 18 % od roku 2013 do ORP. To malo podstatný vplyv na určité ukazovatele ujmy, ako sa uvádza ďalej.

(63)

Dovoz do Únie z ČĽR sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2

Objem dovozu z ČĽR a jeho podiel na trhu

(64)

Dovoz TCCA z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia celkovo zvýšil v absolútnom vyjadrení a z hľadiska podielu na trhu. Malá výnimka nastala v roku 2015, keď sa objem dovozu v porovnaní s predchádzajúcim rokom v skutočnosti mierne znížil, čo odzrkadľovalo stagnáciu spotreby na trhu Únie v danom roku, ako sa uvádza v tabuľke 1. Po tomto poklese dovozu zase nasledovalo výrazné obnovenie dovozu počas ORP (viac ako 24 % v porovnaní s rokom 2015). Z celkového pohľadu bol dynamický nárast spotreby uvedený v tabuľke 1 takmer výlučne pohltený zvyšujúcim sa dovozom z ČĽR.

(65)

Podiel dovozu z ČĽR na trhu od roku 2013 sa zároveň výrazne zvýšil, čím sa medzi rokom 2013 a ORP konsolidoval výrazný zisk vyšší ako 16 percentuálnych bodov.

(66)

Priemerná cena dovozu z dotknutej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Priemerná cena dovozu z ČĽR

(67)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR počas posudzovaného obdobia mierne kolísali, pričom sa zaznamenal celkový nárast o 4 %. Tento trend môže v určitej miere odrážať zmeny sortimentu výrobkov z roka na rok (24).

(68)

Údaje z databázy čínskeho vývozu (25) však ukázali odlišný cenový model. V referenčnom období sa priemerná vývozná cena TCCA do Únie v USD vskutku znížila o 9 %. To naznačuje, že nárast ceny bol dôsledkom kolísania devízového trhu, a nie odrazom cenového správania čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie podľa údajov, ktoré pôvodne zhromaždil Eurostat.

(69)

Ceny dovozu z ČĽR boli počas celého posudzovaného obdobia pod úrovňou cien výrobného odvetvia Únie s výnimkou roku 2015. Pri určovaní rozsahu cenového podhodnotenia Komisia vo svojom výpočte vychádzala z priemerných vývozných cien CIF z ČĽR, ktoré získala od Eurostatu, s primeranými úpravami nahor pre clá a náklady po dovoze (26). Tieto ceny dotknutého výrobku sa porovnali s váženou priemernou cenou výrobného odvetvia Únie upravenou na úroveň cien zo závodu.

(70)

Porovnanie ukázalo, že počas ORP dovoz z ČĽR bez zohľadnenia zavedeného antidumpingového cla podhodnotil ceny výrobného odvetvia Únie o 2 % – 4 %.

(71)

V tabuľke uvedenej ďalej je zobrazený vývoj dovozu z tretích krajín iných ako ČĽR do Únie počas posudzovaného obdobia z hľadiska objemu a podielu na trhu:

Tabuľka 4

Dovoz z iných tretích krajín

(72)

Či z hľadiska objemu alebo podielu na trhu, dovoz do Únie z krajín iných ako ČĽR bol v rokoch 2013 až 2015 zanedbateľný a počas ORP došlo k miernemu zvýšeniu percentuálnych bodov. Pokiaľ ide o úroveň cien tohto dovozu, pozorovaný trend môže do určitej miery odrážať zmeny sortimentu výrobkov z roka na rok. Treba však zdôrazniť, že priemerná cena dovozu z iných tretích krajín nikdy nebola taká nízka ako čínske ceny.

(73)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie zahŕňalo hodnotenie všetkých ekonomických ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(74)

Na účely stanovenia ujmy Komisia nerozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy, keďže výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia predstavujú iba dvaja výrobcovia. Komisia vyhodnotila ekonomické ukazovatele na základe údajov týkajúcich sa týchto dvoch výrobcov, s výnimkou investícií a návratnosti investícií, ktoré sa z dôvodu nedostatku údajov týkajú iba jednej z týchto dvoch spoločností.

(75)

Medzi ekonomické ukazovatele patria: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita, náklady práce, rozsah dumpingového rozpätia a zotavenie sa z dumpingu v minulosti, jednotkové ceny predaja, jednotkové náklady, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál. Analyzujú sa takto:

(76)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(77)

Výrobcovia z Únie od roku 2013 postupne zvyšovali svoje objemy výroby a svoj inštalovaný výkon, čím príslušne reagovali na rastúci dopyt, ako sa uvádza v tabuľke 1. Od roku 2015 fungovalo výrobné odvetvie Únie v plnej kapacite. Toto optimálne využitie výrobných zariadení sa pozitívne prejavilo v nižších výrobných nákladoch, a teda aj v ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza ďalej.

(78)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie nezávislým zákazníkom a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(79)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie od roku 2013 do ORP celkovo klesol o 5 %, a to aj napriek tomu, že spotreba v tom istom období vzrástla o 18 %. V dôsledku toho sa podiel výrobného odvetvia Únie na trhu z roka na rok znižoval. Naopak, v tom istom časovom horizonte boli čínski vyvážajúci výrobcovia schopní výrazne zvýšiť svoj podiel na trhu a svoj objem vývozu, ako sa uvádza v tabuľke 2.

(80)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(81)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie v čase od roku 2013 do ORP vzrástla o 12 %. Produktivita vyjadrená objemom výroby na zamestnanca počas posudzovaného obdobia vzrástla o 19 %.

(82)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné náklady práce na zamestnanca

(83)

Priemerné náklady práce na zamestnanca v období od roku 2013 do roku 2014 klesli o 4 % a následne zostali pomerne stále až do ORP.

(84)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Predajné ceny a náklady na predaný tovar výrobného odvetvia Únie

(85)

Jednotkové ceny TCCA v EÚ boli do roku 2015 v priemere pomerne stabilné a počas ORP mierne vzrástli o 4 %. Tento nárast do určitej miery odzrkadľuje uvedený efekt sortimentu výrobkov (pozri poznámku pod čiarou č. 24).

(86)

Vzhľadom na rastúci objem výroby a cenový vývoj surovín jednotkové náklady na predaný tovar klesli počas posudzovaného obdobia o 5 %.

(87)

Úroveň zásob v období rokov 2013 až 2014 klesla o 40 % a v roku 2015 zostala na rovnakej úrovni. Vyššia úroveň zásob na konci ORP odráža pokles predaja počas toho istého obdobia.

(88)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcu z Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(89)

Komisia stanovila ziskovosť výrobného odvetvia Únie tak, že čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii vyjadrila ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Počas posudzovaného obdobia sa ziskovosť výrobného odvetvia Únie postupne zlepšovala a počas ORP dosiahla kladné hodnoty. Táto ziskovosť je však napriek tomu oveľa nižšia ako cieľový zisk stanovený pri pôvodnom prešetrovaní, ktorý bol stanovený na úrovni zisku dosahovaného výrobným odvetvím Únie v neprítomnosti poškodzujúceho dumpingu.

(90)

Obdobie od roku 2013 do roku 2015 sa vyznačovalo nedostatočnou ziskovosťou a negatívnou návratnosťou investícií. Najnovšie údaje poukazujú na návrat k len mierne kladnej návratnosti. Výrazný objemový tlak vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie v dôsledku zvyšovania dovozu z ČĽR od roku 2013 do ORP neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby malo plný prospech z dynamického rastu spotreby v Únii. Ako je uvedené v odôvodnení 64, tento rast takmer úplne pohltil dumpingový dovoz z ČĽR.

(91)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Čistý peňažný tok sa v posudzovanom období niekoľkokrát zvýšil. Výrazné zvýšenie peňažného toku možno vysvetliť hlavne zmenami prevádzkového kapitálu.

(92)

Úrovne zaznamenané v období od roku 2014 do ORP neodrážajú len štandardné miery investícií, ktoré pokrývajú priebežnú údržbu a nevyhnutnú výmenu častí strojov, ale aj podiely na zlepšenie produktivity a výrobných procesov.

(93)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty dlhodobého majetku. Rovnako ako v prípade ostatných finančných ukazovateľov aj návratnosť investícií spojených s výrobou a predajom podobného výrobku sa vyvíjala pozitívne, stále však zďaleka nespĺňa primerané ciele.

(94)

Zistené dumpingové rozpätia boli výrazne vyššie ako úroveň de minimis a súčasná úroveň opatrení (pozri odôvodnenia 2, 4 a 47). Vzhľadom na voľnú kapacitu a ceny dovozu z ČĽR (pozri odôvodnenia 50 a 66) navyše nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na výrobné odvetvie Únie za zanedbateľný.

(95)

Pôvodné opatrenia boli uložené v októbri 2005. Ako sa uvádza v odôvodnení 89, počas ORP dosiahlo výrobné odvetvie Únie výnosy, ktoré sú veľmi vzdialené od cieľového zisku vo výške 10 %, ako sa stanovil v pôvodnom prešetrovaní (27). So zreteľom na celkovú situáciu výrobného odvetvia Únie, ako aj vývoj dovozu z ČĽR v minulých rokoch sa môže vyvodiť záver, že výrobné odvetvie Únie sa napriek zavedeným antidumpingovým clám nedokázalo v plnej miere zotaviť z týchto účinkov.

(96)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Počas posudzovaného obdobia došlo k zlepšeniu niekoľkých ukazovateľov, najmä finančných.

(97)

Uvedené ukazovatele však nemožno posudzovať samostatne. Keď sa totiž strata podielu na trhu, klesajúce objemy predaja a neuspokojivá úroveň ziskovosti analyzujú v úzkej súvislosti s priaznivejším kontextom spotreby, potvrdzujú, že sa od výrobného odvetvia Únie mohlo odôvodnene očakávať, že sa viac priblíži k rozpätiu 10 % obratu, ktoré sa považuje za primerané pre odvetvie za bežných obchodných podmienok bez dumpingového dovozu. Pozitívny trend pozorovaný vo výrobe, kapacite a ziskovosti by sa mal navyše pripísať aj rozhodnutiam výrobného odvetvia Únie súvisiacim s investovaním do ďalších výrobných zariadení a do racionálnejšieho využívania existujúcich strojov. Toto optimálne využitie kapacity je vysvetlené aj rastúcou úrovňou vývozu na tretie trhy.

(98)

Tento vývoj spolu s výrazným nárastom čínskeho dumpingového dovozu vedie k záveru, že napriek pozitívnemu trendu pozorovanému v súvislosti s niektorými faktormi ujmy je výrobné odvetvie Únie aj napriek tomu, že neutrpelo počas ORP značnú ujmu, celkovo stále v zraniteľnom stave, v akom by nebolo schopné sa vyrovnať s novými nárastmi dumpingového dovozu z ČĽR.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 96 až 98, výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu, ale jeho situácia je stále neistá.

(100)

Na stanovenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy v prípade zrušenia opatrení proti ČĽR sa analyzovali tieto prvky: a) dostupnosť voľnej kapacity vyvážajúcich výrobcov z ČĽR; b) atraktívnosť trhu Únie a vývozné správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na iných tretích trhoch; a c) pravdepodobný vplyv dovozu TCCA z ČĽR.

(101)

ČĽR je najväčším výrobcom TCCA na svete a ku koncu roka 2015 tvorila približne 57 % celkovej svetovej výrobnej kapacity. Analýza uvedená v odôvodnení 50 ukázala, že sa odhadovalo, že dostupné voľné kapacity v Číne značne prevýšia celkovú spotrebu Únie počas ORP. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že na základe informácií zo žiadosti o revízne prešetrovanie, ako aj informácií potvrdených spolupracujúcimi japonskými vyvážajúcimi výrobcami je trh Únie druhým najväčším na svete po USA.

(102)

Vzhľadom na tieto prvky existuje veľká pravdepodobnosť, že v prípade zrušenia opatrení by čínski vyvážajúci výrobcovia nasmerovali svoju výrobu na trh Únie.

(103)

Atraktívnosť trhu Únie sa odzrkadľuje na skutočnosti, že napriek zavedeným antidumpingovým opatreniam sa čínske objemy vývozu na trh Únie počas posudzovaného obdobia rýchlo zvýšili. Počas ORP ČĽR vyviezla do Únie 28 000 ton TCCA v porovnaní s objemom 17 000 ton v roku 2013.

(104)

Komisia okrem toho zistila, že počas ORP bolo približne 23 % čínskeho vývozu určených na trh Únie. Na druhej strane zhromaždené dôkazy preukazujú, že približne 47 % objemu čínskeho predaja na vývoz do ostatných krajín sa predalo za priemerné ceny, ktoré boli nižšie ako priemerná vývozná cena na trh Únie. Tento objem vývozu zodpovedá objemu, ktorý sa približne rovná celkovej spotrebe Únie.

(105)

V prípade uplynutia platnosti opatrení, ako sa uvádza v odôvodnení 53, je ešte pravdepodobnejšie, že by sa objemy vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov bez THZ presmerovali na trh Únie, vzhľadom na to, že v ich prípade odstránenie pomerne vysokých ciel predstavuje silnejšiu motiváciu.

(106)

Z uvedených dôvodov Komisia dospela k záveru, že trh Únie predstavuje atraktívny trh pre čínskych vyvážajúcich výrobcov ako z hľadiska cien, tak aj z hľadiska veľkosti.

(107)

Pri posudzovaní pravdepodobného vplyvu čínskeho dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie Komisia vykonala simuláciu s cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv čínskych objemov na výrobné odvetvie Únie. Za predpokladu mierneho zníženia objemu predaja a výroby o 5 000 ton v dôsledku zvýšenia čínskeho dovozu TCCA by sa jednotkové výrobné náklady zvýšili o 7,1 %, čo by ešte zhoršilo situáciu výrobcov Únie a spôsobilo by ich stratovosť.

(108)

Okrem toho nemožno vylúčiť, že aj ďalší čínsky dovoz by zvýšil cenový tlak na trhu Únie. Ako sa uvádza v odôvodnení 70, dovozné ceny čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie podhodnotili predajnú cenu výrobného odvetvia Únie už v súčasnosti o 2 % – 4 %. V pravdepodobnom prípade, že by sa uvedený dodatočný dovoz uskutočnil za rovnakú cenu, negatívny vplyv na výrobné odvetvie Únie by sa ešte zhoršil.

(109)

Ziskovosť je stále príliš nízka na zabezpečenie dlhodobej finančnej udržateľnosti, a to aj napriek tomu, že sa vyvíja pozitívne. Uvedené výnosy sa navyše uskutočnili v súvislosti s rastúcim objemom výroby, ktorý sa z hľadiska podielu na trhu nezohľadnil. Preto sa od výrobného odvetvia Únie mohlo odôvodnene očakávať, že ďalej amortizuje svoje fixné náklady na väčšie vyrobené objemy.

(110)

Je dôležité poznamenať, že dovozy TCCA z iných krajín sa neuskutočnili v dostatočnom objeme na to, aby ich bolo možné považovať za relevantný faktor pre súčasnú situáciu výrobného odvetvia Únie.

(111)

Na základe uvedeného a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky, Komisia dospela k záveru, že zrušenie opatrení by viedlo k opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(112)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Stanovenie záujmu Únie sa zakladalo na hodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(113)

Vzhľadom na závery týkajúce sa situácie výrobného odvetvia Únie opísanej v odôvodneniach 96 až 98 a v súlade s argumentmi, z ktorých vyplýva pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ako sa určilo v odôvodnení 111, Komisia zistila, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k zhoršeniu neistej hospodárskej situácie odvetvia výroby TCCA v Únii, ktoré sa usilovalo vyrovnať sa s rastúcim dumpingovým dovozom z ČĽR a ktorého situácia nie je ani zďaleka spravodlivá v porovnaní s vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR.

(114)

Preto by pokračovanie opatrení bolo prospešné pre výrobné odvetvie Únie, ktoré by sa v takomto prípade mohlo ďalej zotavovať z účinku pokračujúceho dumpingu. Zrušenie opatrení by naopak zastavilo ozdravenie výrobného odvetvia Únie, vážne by ohrozilo jeho životaschopnosť a v dôsledku toho by ohrozilo jeho existenciu, pričom by sa obmedzili dodávky a hospodárska súťaž na trhu.

(115)

V počiatočnej fáze bolo oslovených štrnásť známych dovozcov/distribútorov, jedenásť európskych národných federácií a dve európske združenia. Jeden dovozca v Španielsku predložil vyplnený dotazník.

(116)

Tento obchodník počas ORP kúpil veľké množstvá TCCA z ČĽR (6 % celkového dovozu). Určité množstvo TCCA kúpil aj od dodávateľov v Únii. Obchodovanie s TCCA je súčasťou väčšej obchodnej divízie, ktorá v roku 2015 tvorila 35 % celkového obratu tejto spoločnosti. Spoločnosť oznámila zisk počas ORP za posudzovaný výrobok, ale napokon neposkytla dostatočné vysvetlenia súvisiace s tým, ako určila tento zisk. Spoločnosť je proti pokračovaniu opatrení, ale nepredložila presvedčivé argumenty na podporu svojho stanoviska.

(117)

Ako sa uvádza v odôvodnení 57, v priebehu prešetrovania sa Komisia rozhodla neposudzovať jedného zo žiadateľov, spoločnosť Inquide S.A.U., ako súčasť výrobného odvetvia Únie, a to z dôvodu, že tento výrobca bol sám čistým dovozcom údajne dumpingového výrobku. Spoločnosť Inquide S.A.U. bola informovaná a nenamietala proti tomuto rozhodnutiu. Spoločnosť Inquide S.A.U. však zdôraznila, že napriek rozhodnutiu Komisie nezmení svoje stanovisko súvisiace s podporou pokračovania opatrení na dovoz TCCA z ČĽR.

(118)

Keďže neboli k dispozícii žiadne ďalšie informácie, prešetrovaním sa nepreukázalo, že by pokračovanie opatrení malo výrazný negatívny vplyv na tohto dovozcu alebo dovozcov vo všeobecnosti.

(119)

Na základe dostupných informácií a vzhľadom na absenciu akýchkoľvek informácií/dôkazov o opaku preto Komisia dospela k záveru, že zachovanie opatrení nemá výrazný negatívny vplyv na dovozcov v Únii.

(120)

Dotazníky boli v počiatočnej fáze zaslané 39 identifikovaným používateľom. Žiaden používateľ nepredložil vyplnený dotazník. Keďže neboli k dispozícii žiadne odpovede, nebolo možné vyvodiť závery o záujme používateľov. Keďže neexistujú nové informácie, podpora týchto opatrení zo strany používateľov, ako sa uvádza v odôvodnení 91 nariadenia o prvom revíznom prešetrovaní pred uplynutím platnosti, t. j. že pokračovanie opatrení by nemalo negatívny vplyv na hospodársku súťaž na trhu Únie a že by poskytlo odvetviu používateľov širšiu škálu dodávateľov, ktorí si konkurujú, pokiaľ ide o ceny na trhu, je teda stále relevantná.

(121)

Berúc do úvahy všetky uvedené faktory, Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti zachovaniu opatrení na dovoz TCCA z ČĽR.

(122)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých Komisia zamýšľala zachovať existujúce opatrenia voči ČĽR. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila pripomienky k poskytnutým informáciám.

(123)

Z uvedených skutočností vyplýva, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 2 základného nariadenia, že by sa mali zachovať antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz TCCA s pôvodom v ČĽR uložené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 1389/2011.

(124)

Výbor zriadený článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036 nevydal žiadne stanovisko,

5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/28

(1)

Spoločnosť Kaesler Nutrition GmbH predložila v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1831/2003 žiadosť s návrhom na zmenu názvu držiteľa povolenia uvedeného vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/329 (2).

(2)

Spoločnosť Lohmann Animal Nutrition GmbH, držiteľ povolenia kŕmnej doplnkovej látky 6-fytáza, zmenila svoje obchodné meno na „Kaesler Nutrition GmbH“ s účinnosťou od 3. júla 2017. Žiadateľ na podporu svojej žiadosti predložil príslušné údaje.

(3)

Navrhovaná zmena držiteľa povolenia je výhradne administratívnej povahy a nezahŕňa nové posúdenie príslušných doplnkových látok. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín bol o žiadosti informovaný.

(4)

S cieľom umožniť spoločnosti Kaesler Nutrition GmbH využívať jej práva na uvádzanie na trh je potrebné zmeniť názov držiteľa povolenia. Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/329 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Keďže bezpečnostné dôvody si nevyžadujú bezprostredné uplatňovanie zmien stanovených týmto nariadením, je vhodné stanoviť prechodné obdobie, počas ktorého sa kŕmna doplnková látka 6-fytáza, ako aj premixy a kŕmne zmesi s obsahom tejto doplnkovej látky, ktoré sú v súlade s ustanoveniami platnými pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, môžu naďalej uvádzať na trh a používať až do vyčerpania existujúcich zásob.

(6)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

1.

V názve sa slová „držiteľ povolenia Lohmann Animal Nutrition GmbH“ nahrádzajú slovami „držiteľ povolenia Kaesler Nutrition GmbH“.

2.

V prílohe, v druhom stĺpci tabuľky s názvom „Názov/meno držiteľa povolenia“, sa slová „Lohmann Animal Nutrition GmbH“ nahrádzajú slovami „Kaesler Nutrition GmbH“.

5.12.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 319/30

(1)

Dňa 23. marca 2006 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 553/2006 o uložení predbežného antidumpingového cla na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne (ďalej len „obuvi“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“) a vo Vietname (ďalej len „predbežné nariadenie“) (2).

(2)

Rada uložila nariadením (ES) č. 1472/2006 (3) na dva roky na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom vo Vietname a v ČĽR konečné antidumpingové clá v rozmedzí od 9,7 % do 16,5 % [ďalej len „nariadenie (ES) č. 1472/2006“ alebo „sporné nariadenie“].

(3)

Rada nariadením (ES) č. 388/2008 (4) rozšírila antidumpingové opatrenia na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR na dovoz rovnakého výrobku zasielaného z Osobitnej administratívnej oblasti (ďalej len „OAO“) Macao, ktorý má alebo nemá deklarovaný pôvod v OAO Macao.

(4)

Na základe revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, ktoré sa začalo 3. októbra 2008 (5), Rada vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009 (6) ďalej predĺžila platnosť antidumpingových opatrení o 15 mesiacov, t. j. do 31. marca 2011, keď platnosť opatrení uplynula [ďalej len „vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 1294/2009“].

(5)

Spoločnosti Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd a Risen Footwear (HK) Co Ltd, ako aj Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd (ďalej len „žiadatelia“) napadli sporné nariadenie na Súde prvého stupňa (v súčasnosti Všeobecný súd). Rozhodnutiami zo 4. marca 2010 vo veci T-401/06 Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a zo 4. marca 2010 v spojených veciach T-407/06 a T-408/06, Zhejiang Aokang Shoes a Wenzhou Taima Shoes/Rada Všeobecný súd zamietol dané námietky.

(6)

Žiadatelia sa proti týmto rozsudkom odvolali. Súdny dvor rozsudkom z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P Brosmann Footwear (HK) a iní/Rada a rozsudkom z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10 P Zhejiang Aokang Shoes/Rada (ďalej len „rozsudky vo veciach Brosmann a Aokang“) uvedené rozsudky pozastavil. Rozhodol, žeVšeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia nemusela preskúmať žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“ alebo „ŠTH“) podľa článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia, predložené obchodníkmi, ktorí neboli zaradení do vzorky (bod 36 rozsudku vo veci C-249/10 P a body 29 a 32 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(7)

Súdny dvor následne vydal vo veci rozsudok. Rozhodol, že „[…] Komisia mala preskúmať odôvodnené žiadosti, ktoré jej odvolateľky predložili na základe článku 2 ods. 7 písm. b) a c) základného nariadenia na účely priznania ŠTH v rámci antidumpingového konania upraveného sporným nariadením. Ďalej treba konštatovať, že nemožno vylúčiť, že by také preskúmanie mohlo viesť voči nim k uloženiu odlišného konečného antidumpingového cla než 16,5 %, ktoré sa na ne uplatňuje podľa článku 1 ods. 3 sporného nariadenia. Z tohto istého ustanovenia (sporného nariadenia) totiž vyplýva, že konečné antidumpingové clo vo výške 9,7 % bolo uložené len voči jedinému čínskemu subjektu zaradenému do vzorky, ktorému bol priznaný ŠTH. Ako vyplýva z bodu 38 tohto rozsudku, ak by Komisia konštatovala, že aj v prípade odvolateliek prevládali podmienky trhového hospodárstva, v prípade nemožnosti určiť individuálne dumpingové rozpätie sa im mala tiež priznať táto znížená výška cla.“ (bod 42 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 36 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(8)

V dôsledku toho Súdny dvor zrušil sporné nariadenie, pokiaľ ide o dotknutých žiadateľov.

(9)

V októbri 2013 Komisia prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (7) oznámila, že sa rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, keď došlo k nezákonnosti, a preskúmať, či v prípade žiadateľov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005 prevládali podmienky trhového hospodárstva. Zainteresované strany sa týmto oznámením vyzvali, aby sa prihlásili.

(10)

V marci 2014 Rada vykonávacím rozhodnutím Rady 2014/149/EÚ (8) zamietla návrh Komisie na prijatie vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa opätovne ukladá konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou sa vyberá dočasné clo uložené na určitú obuv so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej spoločnosťami Brosmann Footwear (HK) Ltd, Seasonable Footwear (Zhongshan) Ltd, Lung Pao Footwear (Guangzhou) Ltd, Risen Footwear (HK) Co Ltd a Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd, a ukončila konania v súvislosti s týmito výrobcami. Rada sa nazdávala, že dovozcovia, ktorí kúpili topánky od uvedených vyvážajúcich výrobcov a ktorým príslušné vnútroštátne orgány vrátili príslušné clá na základe článku 236 nariadenia (EHS) č. 2913/1992 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (9) (ďalej len „Colný kódex Spoločenstva“), nadobudli oprávnené očakávanie na základe článku 1 ods. 4 sporného nariadenia, v dôsledku ktorého sa ustanovenia Colného kódexu Spoločenstva, a najmä jeho článku 221, stali uplatniteľnými na vyberanie cla.

(11)

Traja dovozcovia dotknutého výrobku, C&J Clark International Ltd. (ďalej len „Clark“), Puma SE (ďalej len „Puma“) a Timberland Europe B.V. (ďalej len „Timberland“) (ďalej len „dotknutí dovozcovia“) napadli platnosť antidumpingových opatrení na dovoz určitej obuvi z Číny a Vietnamu s odvolaním sa na judikatúru uvedenú v odôvodneniach 5 až 7 pred svojimi vnútroštátnymi súdmi, ktoré postúpili vec na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

(12)

V spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE (10) Súdny dvor 4. februára 2016 vyhlásil nariadenie Rady (ES) č. 1472/2006 a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 za neplatné v rozsahu, v akom Európska komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“) predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky (ďalej len „rozsudky“), v rozpore s požiadavkami stanovenými v článku 2 ods. 7 písm. b) a článku 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (11).

(13)

Pokiaľ ide o vec C-571/14 Timberland Europe, Súdny dvor 11. apríla 2016 rozhodol na žiadosť predkladajúceho vnútroštátneho súdu o výmaze veci z registra.

(14)

V článku 266 ZFEÚ sa stanovuje, že inštitúcie sú povinné urobiť nevyhnutné opatrenia, aby vyhoveli rozsudkom Súdneho dvora. V prípade zrušenia aktu prijatého inštitúciami v kontexte administratívneho postupu, ako je antidumpingové konanie, spočíva dosiahnutie súladu s rozsudkom Súdneho dvora v nahradení zrušeného aktu novým aktom, v ktorom sa nezákonnosť zistená Súdnym dvorom odstraňuje (12).

(15)

Podľa judikatúry Súdneho dvora môže byť postup na nahradenie zrušeného aktu obnovený v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo (13). To predovšetkým znamená, že v situácii, keď je akt, ktorým sa končí administratívny postup, zrušený, nemá toto zrušenie nevyhnutne vplyv na predbežné akty, ako je napríklad začatie antidumpingového konania. V situácii, keď je nariadenie, ktorým sa ukladajú konečné antidumpingové opatrenia, zrušené, to znamená, že aj po zrušení je antidumpingové konanie stále otvorené, pretože akt, ktorým sa uzatvára antidumpingové konanie, už nie je súčasťou právneho poriadku Únie (14), s výnimkou prípadov, keď k nezákonnosti došlo v štádiu začatia konania.

(16)

Odhliadnuc od toho, že inštitúcie neskúmali žiadosti o THZ a IZ predložené vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR a vo Vietname, ktorí neboli zaradení do vzorky, všetky ostatné zistenia, ku ktorým sa dospelo v nariadení Rady (ES) č. 1472/2006 a vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, zostávajú v platnosti.

(17)

V tomto prípade došlo k nezákonnému konaniu po začatí konania. Komisia sa preto rozhodla obnoviť toto antidumpingové konanie, ktoré bolo vzhľadom na rozsudky stále otvorené, v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preskúmať, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov prevládali podmienky trhového hospodárstva v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, čo bolo obdobie prešetrovania (ďalej len „obdobie prešetrovania“). Komisia v prípade potreby takisto skúmala, či dotknutí vyvážajúci výrobcovia spĺňajú podmienky pre IZ v súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (15) (ďalej len „základné nariadenie v znení pred zmenou“) (16).

(18)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1395 (17) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom v ČĽR a vyrobenej trinástimi čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark a Puma.

(19)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1647 (18) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne pôvodom vo Vietname a vyrobenej určitými vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Clark, Puma a Timberland.

(20)

Vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/1731 (19) Komisia opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike vyrobenej jedným vyvážajúcim výrobcom z Vietnamu a dvomi vyvážajúcimi výrobcami z ČĽR, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky, uskutočnený spoločnosťami Puma a Timberland.

(21)

Platnosť nariadenia (EÚ) 2016/1395, nariadenia (EÚ) 2016/1647 a nariadenia (EÚ) 2016/1731 napadli spoločnosti Puma a Timberland na Všeobecnom súde vo veci T-781/16 Puma a iní/Komisia a vo veci T-782/16 Timberland Europe/Komisia. Platnosť nariadenia (EÚ) 2016/1395 okrem toho na Všeobecnom súde napadla spoločnosť Clark vo veci T-790/16 C & J Clark International/Komisia a T-861/16 C & J Clark International/Komisia.

(22)

Na účely vykonania rozsudku v spojených veciach C-659/13, C & J Clark International Limited, a C-34/14, Puma SE, uvedeného v odôvodnení 12, Komisia prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/223, ktorým sa stanovuje postup na posudzovanie určitých žiadostí o trhovohospodárske zaobchádzanie a individuálne zaobchádzanie zo strany vyvážajúcich výrobcov z Číny a Vietnamu a vykonávanie rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach C-659/13 a C-34/14 (20). V článku 1 uvedeného nariadenia Komisia dala inštrukcie vnútroštátnym colným orgánom, aby jej postúpili všetky žiadosti o vrátenie konečných antidumpingových ciel zaplatených za dovoz obuvi s pôvodom v Číne a vo Vietname predložených dovozcami na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva a založených na skutočnosti, že vyvážajúci výrobca nezaradený do vzorky požiadal o THZ alebo IZ v priebehu prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečných opatrení nariadením (ES) č. 1472/2006 (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Komisia príslušné žiadosti o THZ alebo IZ posúdi a opätovne uloží vhodnú colnú sadzbu. Na tomto základe by vnútroštátne colné orgány mali následne rozhodnúť o žiadosti o vrátenie a odpustenie antidumpingových ciel.

(23)

Po oznámení francúzskych colných orgánov v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 Komisia identifikovala dvoch čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí v pôvodnom prešetrovaní predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky. Identifikovala aj ďalšieho vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol dodávateľom spoločnosti Deichmann, nemeckého dovozcu, ktorý namietal proti platbe ciel. Komisia teda zanalyzovala formuláre žiadostí o THZ a IZ týchto troch čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(24)

V dôsledku uvedených skutočností Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2016/2257 (21) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej troma vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(25)

V súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili colné orgány Spojeného kráľovstva 12. júla 2016, colné orgány Belgicka 13. júla 2016 a colné orgány Švédska 26. júla 2016 Komisii žiadosti dovozcov o vrátenie ciel. V nadväznosti na tieto oznámenia Komisia zanalyzovala žiadosti o THZ a IZ devätnástich vyvážajúcich výrobcov a nariadením (EÚ) 2017/423 (22) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v ČĽR a vo Vietname a vyrobenej týmito devätnástimi vyvážajúcimi výrobcami.

(26)

Počas uvedeného prešetrovania bolo na základe poznámok viacerých zainteresovaných strán vyjadrených po poskytnutí informácií identifikovaných ďalších päť spoločností/skupín spoločností, ktoré v pôvodnom prešetrovaní predložili žiadosť o THZ/IZ buď samotné alebo prostredníctvom prepojeného čínskeho alebo vietnamského vyvážajúceho výrobcu, ale neboli zaradené do vzorky a neboli podrobené posúdeniu v žiadnom z predchádzajúcich vykonávaní. Tieto spoločnosti boli zaradené do zoznamu v prílohe VI k nariadeniu (EÚ) 2017/423 a tvorili súčasť štyroch skupín spoločností.

(27)

Na základe uvedeného Komisia identifikovala štyri skupiny spoločností, ktoré celkovo zahŕňali sedem jednotlivých spoločností – čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky a posúdila formuláre žiadosti o THZ a IZ, ktoré tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania. V dôsledku uvedených skutočností Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2017/1982 (23) opätovne uložila konečné antidumpingové clo a s konečnou platnosťou vybrala predbežné clo uložené na dovoz určitej obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobenej týmito vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili žiadosti o THZ a IZ, ale neboli zaradení do vzorky.

(28)

Okrem toho, v článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2017/423 Komisia dočasne pozastavila posudzovanie situácie spoločností uvedených v prílohe III k uvedenému nariadeniu dovtedy, kým dovozca žiadajúci o vrátenie cla od vnútroštátnych colných orgánov neoznámi Komisii názvy a adresy dotknutých vyvážajúcich výrobcov, od ktorých príslušní obchodníci zakúpili obuv. Hoci sa síce Komisia domnieva, že dôkazné bremeno identifikácie príslušných vyvážajúcich výrobcov v Číne a/alebo vo Vietname spočíva na obchodníkoch žiadajúcich o vrátenie zaplatených antidumpingových ciel, zároveň uznáva, že nie všetci dovozcovia, ktorí od obchodníkov nakupovali obuv, si museli byť vedomí potreby oznámiť Komisii názvy vyvážajúcich výrobcov, od ktorých uvedení obchodníci obuv zadovážili. Komisia sa preto osobitne obrátila na všetkých dovozcov, ktorých sa týkali oznámenia Spojeného kráľovstva, Belgicka a Švédska a vyzvala ich, aby v rámci stanovenej lehoty poskytli potrebné informácie, t. j. názvy a adresy vyvážajúcich výrobcov v ČĽR alebo vo Vietname.

(29)

V dôsledku toho poskytli traja dovozcovia, t. j. Pentland Brands Ltd. (27. apríla 2017), Puma UK Ltd. (18. apríla 2017) a Deichmann Shoes UK Ltd. (15. mája 2017), názvy a adresy svojich príslušných dodávateľov v Číne a/alebo vo Vietname.

(30)

Nemecké colné orgány 7. apríla 2017 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty. Holandské colné orgány 20. júna 2017 zaslali dodatok k svojmu pôvodnému oznámeniu a oznámili Komisii ďalšie tvrdenia dovozcov.

(31)

Holandské colné orgány 23. mája 2017 v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 oznámili Komisii žiadosti dovozcov v Únii o vrátenie ciel a poskytli podporné dokumenty. Holandské colné orgány 21. júla 2017 zaslali dodatok k svojmu pôvodnému oznámeniu a oznámili Komisii ďalšie tvrdenia dovozcov.

(32)

Komisia tak získala názvy a adresy celkovo 600 spoločností, ktoré boli nahlásené ako dodávatelia obuvi z ČĽR a Vietnamu.

(33)

V prípade 431 týchto spoločností (uvedených na zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu) Komisia nemá žiadne záznamy o tom, že tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania formulár žiadosti o THZ alebo o IZ. Tieto spoločnosti takisto nedokázali preukázať žiadne prepojenie s ktorýmkoľvek z čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov, ktorí počas pôvodného prešetrovania predložili žiadosť o THZ/IZ.

(34)

Zo zostávajúcich spoločností bolo 19 vyvážajúcich výrobcov v rámci pôvodného prešetrovania posudzovaných individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností v rámci vzorky čínskych alebo vietnamských vyvážajúcich výrobcov (uvedené v prílohe IV k tomuto nariadeniu). Keďže žiadnej z týchto spoločností nebola priznaná individuálna colná sadzba, na dovoz obuvi od týchto spoločností sa uplatňuje colná sadzba vo výške 16,5 % pre ČĽR a 10 % pre Vietnam. Tieto sadzby neboli dotknuté rozsudkom uvedeným v odôvodnení 12.

(35)

Zo zostávajúcich spoločností bolo 72 vyvážajúcich výrobcov (uvedených na zozname v prílohe V k tomuto nariadeniu) už posudzovaných individuálne alebo ako súčasť skupiny spoločností, a to v rámci vykonania rozsudku uvedeného v odôvodnení 12: konkrétne vykonávacím rozhodnutím 2014/149/EÚ alebo vykonávacími nariadeniami (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731, (EÚ) 2016/2257 a (EÚ) 2017/1982.

(36)

Na spoločnosti alebo skupiny spoločností posudzované vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ sa nevzťahuje žiadne opätovné uloženie antidumpingového cla, ako sa uvádza v odôvodnení 10, keďže vybrané clá im už boli vrátené, čo im poskytlo oprávnené očakávanie, že k takémuto opätovnému uloženiu cla nedôjde. Žiadostiam dovozcov v Únii o vrátenie cla, ktoré sa týkajú spoločností alebo skupín spoločností posudzovaných vo vykonávacích nariadeniach (EÚ) 2016/1395, (EÚ) 2016/1647, (EÚ) 2016/1731, (EÚ) 2016/2257 a (EÚ) 2017/1982, by sa naopak nemalo vyhovieť. Dôvodom je, že títo dovozcovia sa nachádzajú v inej právnej situácii než tí, ktorí boli posudzovaní vo vykonávacom rozhodnutí 2014/149/EÚ, najmä preto, že nenadobudli oprávnené očakávanie.

(37)

Zvyšných 70 spoločností (uvedených na zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu) boli čínski alebo vietnamskí vyvážajúci výrobcovia, ktorí neboli počas pôvodného prešetrovania zaradení do vzorky a ktorí predložili formulár žiadosti o THZ/IZ. Komisia preto posúdila žiadosti o THZ a IZ predložené týmito spoločnosťami.

(38)

V krátkosti, Komisia v tomto nariadení posúdila formuláre žiadosti o THZ/IZ týchto spoločností: Aiminer Leather Products Co., Ltd, Best Health Ltd., Best Run Worldwide Co. Ltd Bright Ease Shoe Factory, Cambinh Shoes Company, Dong Anh Footwear Joint Stock Company, Dong Guan Bor Jiann Footwear Co., Ltd, Dongguan Hongguo Shoes Co. Ltd., Freetrend Industrial Ltd, Freeview Company Ltd, Dongguan Hopecome Footwear Co Ltd, Dongguan Houjie Baihou Hua Jian Footwear Factory, Dongguan Qun Yao Shoe Co., Ltd, Dongyi Shoes Co., Ltd, Doozer (Fujian) Shoes Co., Ltd, Emperor (VN) Co., Ltd, Everlasting Industry Co., Ltd, Fu Jian Ching Luh Shoes Co., Ltd, Fu Jian Lion Score Sport Products Co., Ltd, Fujian Footwear & Headgear Import & Export (Holdings) Co., Ltd, Fujian Jinjiang Guohui Footwear & Garment Co., Ltd, Gan Zhou Hua Jian International Footwear Co., Ltd, Golden Springs Shoe Co., Ltd, Haiduong Shoes Stock Company, Hangzhou Forever Shoes Factory, Hua Jian Industrial Holding Co., Ltd, Huu Nghi Danang Company, Hwa Seung Vina Co., Ltd, Jason Rubber Works Ltd, Jinjiang Hengdali Footwear Co., Ltd, Jinjiang Xiangcheng Footwear and Plastics Co., Ltd, JinJiang Zhenxing Shoes & Plastic Co., Ltd, Juyi Group Co., Ltd, K Star Footwear Co., Ltd, Kangnai Group Wenzhou Lucky Shoes and Leather Co., Ltd, Khai Hoan Footwear Co., Ltd, Lian Jiang Ching Luh Shoes Co., Ltd, Li-Kai Shoes Manufacturing Co., Ltd, New Star Shoes Factory, Ngoc Ha Shoe Company, Nhi Hiep Transportation Construction Company Limited, Ophelia Shoe Co., Ltd, Ormazed Shoes (Zhao Qing City) Ltd, Ormazed Shoes Ltd (Dong Guan) Ltd, Pacific Joint – Venture Company, Phuc Yen Shoes Factory, Phuha Footwear Enterprise, Phuhai Footwear Enterprise, Phulam Footwear Joint Stock Company, Putian Dajili Footwear Co., Ltd, Right Rich Development VN Co., Ltd, Saigon Jim Brother Corporation, Shenzhen Harson Shoes Ltd, Shunde Sunrise (II) Footwear Co., Ltd, Splendour Enterprise Co., Ltd, Stellar Footwear Co., Ltd, Sung Hyun Vina Co., Ltd, Synco Footwear Ltd, Thai Binh Shoes Joint Stock Company, Thang Long Shoes Company, Thanh Hung Co, Ltd, Thuy Khue Shoes Company Ltd, Truong Loi Shoes Company Limited, Wenzhou Chali Shoes Co, Ltd, Wenzhou Dibang Shoes Co., Ltd, Wenzhou Gold Emperor Shoes Co., Ltd, Xiamen Sunchoose Import & Export Co., Ltd, Xingtaiy Footwear Industry & Commerce Co., Ltd, Zhuhai Shi Tai Footwear Company Limited, Zhuhai Shun Tai Footwear Company Limited.

(39)

Komisia má možnosť odstrániť tie aspekty sporného nariadenia, ktoré viedli k jeho zrušeniu, zatiaľ čo časti, ktoré nie sú rozsudkom dotknuté, sa môžu ponechať nezmenené (24).

(40)

Cieľom tohto nariadenia je náprava tých aspektov sporného nariadenia, o ktorých sa zistilo, že sú v rozpore so základným nariadením, a ktoré preto viedli k vyhláseniu jeho neplatnosti, pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov uvedených v odôvodnení 30.

(41)

Všetky ostatné zistenia v spornom nariadení a vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 1294/2009, ktoré Súdny dvor nevyhlásil za neplatné, zostávajú aj naďalej v platnosti a týmto sa začleňujú do tohto nariadenia.

(42)

Ďalej uvedené odôvodnenia sa preto obmedzujú na nové posúdenie, ktoré je potrebné, aby sa vyhovelo rozsudkom Súdneho dvora.

(43)

Komisia preskúmala, či v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov uvedených v odvodnení 38, ktorí predložili žiadosti o THZ/IZ, počas obdobia prešetrovania prevládali podmienky pre THZ alebo IZ. Účelom tohto určenia je zistiť rozsah, v akom sú dotknutí dovozcovia oprávnení na to, aby im bolo vrátené antidumpingové clo zaplatené vzhľadom na antidumpingové clá zaplatené za vývoz týchto dodávateľov.

(44)

Ak by sa analýzou zistilo, že THZ sa malo poskytnúť dotknutým vyvážajúcim výrobcom, ktorých vývoz podliehal antidumpingovému clu zaplatenému dotknutými dovozcami, danému vyvážajúcemu výrobcovi by sa musela priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom a individuálnou colnou sadzbou, t. j. v prípade dovozu z Číny rozdielu medzi 16,5 % a clom uloženým pre jedinú vyvážajúcu spoločnosť vo vzorke, ktorá získala THZ, konkrétne 9,7 %, a v prípade dovozu z Vietnamu rozdielu medzi 10 % a individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(45)

Ak by sa analýzou zistilo, že vyvážajúcemu výrobcovi, ktorého žiadosť o THZ bola zamietnutá, sa malo udeliť IZ, musela by sa dotknutému vyvážajúcemu výrobcovi priznať individuálna colná sadzba a výška vráteného cla by sa obmedzovala na sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi zaplateným clom, t. j. 16,5 % v prípade dovozu z Číny a 10 % v prípade dovozu z Vietnamu, a prípadnou individuálnou colnou sadzbou vypočítanou pre prípadného dotknutého vyvážajúceho výrobcu.

(46)

V opačnom prípade, ak by sa analýzou takýchto žiadostí o THZ a IZ zistilo, že THZ aj IZ by sa mali zamietnuť, nebudú sa môcť vrátiť žiadne antidumpingové clá.

(47)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 12, Súdny dvor zrušil sporné nariadenie a vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1294/2009 so zreteľom na vývoz určitej obuvi od určitých čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov v rozsahu, v akom Komisia nepreskúmala žiadosti o THZ a IZ predložené týmito vyvážajúcimi výrobcami.

(48)

Komisia preto preskúmala žiadosti dotknutých vyvážajúcich výrobcov o THZ a IZ s cieľom určiť colnú sadzbu uplatniteľnú na ich vývoz. Z tohto posúdenia vyplynulo, že poskytnuté informácie nepreukázali, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia pôsobili v podmienkach trhového hospodárstva ani že spĺňali podmienky pre individuálne zaobchádzanie (pozri podrobné vysvetlenie v odôvodnení 49 a nasledujúcich odôvodneniach).

(49)

Treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania THZ dotknutému výrobcovi je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia splnené, kým úlohou justície Únie je preskúmať, či toto posúdenie nebolo zjavne nesprávne (bod 32 rozsudku vo veci C-249/10 P a bod 24 rozsudku vo veci C-247/10 P).

(50)

V súlade s článkom 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia na to, aby vyvážajúcemu výrobcovi mohlo byť poskytnuté THZ, by malo byť splnených všetkých päť kritérií vymenovaných v uvedenom článku. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o THZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(51)

Žiadny z dotknutých vyvážajúcich výrobcov nevedel preukázať, že spĺňa kritérium 1 (obchodné rozhodnutia). Konkrétnejšie Komisia zistila, že spoločnosti 34, 36, 37, 38, 39, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 53, 54, 58, 65, 66,67, 69, 72, 77, 79, 80, 82, 84, 85, 88, 89, 92, 93, 94, 96, 97, 98, 99, 100, 101 a 102 (25) nemohli voľne určovať množstvo svojho predaja na domácom a vývoznom trhu. Komisia v tejto súvislosti zistila, že existovali obmedzenia produkcie a/alebo obmedzenie množstva predaja na konkrétnych trhoch (domácom a vývoznom). Určité spoločnosti, konkrétne spoločnosti 33, 35, 39, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 77, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 96, 97, 101 a 102, neposkytli dostatočné informácie o svojej vlastníckej štruktúre, akcionároch, členoch predstavenstva alebo výbere riadiacich pracovníkov, aby preukázali, že ich obchodné rozhodnutia sa prijímajú v súlade s trhovými signálmi bez významného zasahovania zo strany štátu. Okrem toho určité spoločnosti nepredložili svoju obchodnú licenciu alebo jej preklad do angličtiny (spoločnosti 33, 35, 59, 60, 62, 81 a 87) alebo nepredložili svoje stanovy alebo ich preklad do angličtiny (spoločnosti 34, 40, 41, 51, 59, 63, 64, 95, 101 a 102). Určité spoločnosti ďalej neposkytli dostatočné informácie o svojich dodávateľoch (spoločnosti 42, 43, 44, 46, 49, 51, 57, 60, 64, 65, 69, 74, 76 a 95) alebo neboli schopné preukázať, že výber pracovných síl bol dostatočne nezávislý od miestnych orgánov (spoločnosti 38, 39, 42, 45 a 46), a teda neposkytli dostatočné dôkazy, že ich obchodné rozhodnutia sa prijímajú bez významných zásahov štátu.

(52)

Okrem toho, spoločnosti 33, 34, 35, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 57, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 79, 80, 81, 82, 84, 85, 86, 87, 88, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 100, 101 a 102 neboli schopné preukázať, že spĺňajú kritérium 2 (účtovníctvo). Konkrétnejšie, spoločnosti 33, 43, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 73, 74, 75, 76, 79, 80, 81, 82, 84, 85, 86, 87, 88, 91, 93, 94, 96, 97, 101 a 102 nepreukázali, že majú súbor základných účtovných záznamov, ktoré podliehajú nezávislému auditu v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Posúdeniami THZ sa konkrétne zistilo, že tieto spoločnosti buď neposkytli Komisii stanovisko/správu nezávislého audítora alebo ich účty neprešli auditom alebo k viacerým položkám zo súvahy a výkazu ziskov a strát chýbali vysvetlivky. Ostatné spoločnosti neposkytli ich preklad do angličtiny (spoločnosti 34, 35, 40, 41, 51, 57, 69, 70, 95 a 100). Navyše audit účtovnej závierky určitých spoločností (43, 44, 45, 57, 65 a 72) vykazoval významné nezrovnalosti, okrem iného nezrovnalosti v údajoch vykázaných v rozličných rokoch, rozdiely medzi pôvodným znením a anglickým prekladom, pochybnosti o správnosti metódy odpisovania, inventúry a revízie zásob alebo problémy, ktoré boli zaznamenané v správe auditu a ktoré neboli následne napravené. Tieto spoločnosti preto nesplnili kritérium 2.

(53)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (aktíva a „prenesenie“), viaceré spoločnosti nepreukázali, že neexistujú žiadne narušenia pretrvávajúce zo systému iného ako trhového hospodárstva. Spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 43, 44, 47, 48, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 70, 72, 74, 75, 76, 77, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 91, 94, 95, 96, 97, 101 a 102 predovšetkým neposkytli základné a úplné informácie o podmienkach a hodnote práv na využívanie pôdy. Okrem toho, spoločnosti 34, 35, 37, 38, 39, 42, 43, 45, 46, 52, 53, 54, 57, 60, 63, 65, 66, 72, 77, 79, 84, 85, 87, 93, 94, 95 a 98 neposkytli informácie o odchýlkach od štandardnej sadzby dane alebo záznamy o zaplatení tejto dane, zatiaľ čo spoločnosti 37, 42, 43, 44, 57, 84, 87 a 94 neposkytli informácie o svojich dodávkach alebo cenách elektrickej energie. Spoločnosti 40 a 41 neposkytli anglický preklad základných informácií týkajúcich sa ich aktív.

(54)

Pokiaľ ide o kritérium 4 (právne prostredie), spoločnosti 76, 101 a 102 nepreukázali, že pôsobia v podmienkach konkurzného a vlastníckeho práva, ktoré zaručujú stabilitu a právnu istotu.

(55)

Spoločnosť 70 nepreukázala, že spĺňa kritérium 5 (prevod meny), keďže podľa poznámok k súvahe používala pri obchode v cudzej mene fixný výmenný kurz, čo nie je v súlade s kritériom 5, ktoré stanovuje, že prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu.

(56)

Okrem toho, spoločnosti 56, 71, 78 a 90 neposkytli dôkazy o výrobe dotknutého výrobku, vlastníctve hlavných surovín, vlastníctve dotknutého výrobku a kontrole nad stanovovaním cien. Ich žiadosti o THZ neboli preto predmetom podrobnej analýzy.

(57)

Komisia informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov o tom, že žiadnemu z nich sa neposkytne THZ, a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(58)

Ani jeden z dotknutých sedemdesiatich vyvážajúcich výrobcov teda nesplnil všetky podmienky stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a poskytnutie THZ bolo preto všetkým z nich zamietnuté.

(59)

Podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sa v prípade uplatnenia článku 2 ods. 7 písm. a) toho istého nariadenia však určí individuálne clo pre vývozcov, ktorí sú schopní preukázať, že spĺňajú všetky kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou.

(60)

Ako sa uvádza v odôvodnení 49, treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o IZ podľa článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou. Na tento účel sa v článku 9 ods. 5 prvom pododseku základného nariadenia v znení pred zmenou stanovuje, že predložená žiadosť musí byť riadne odôvodnená. Preto inštitúcie Únie nie sú povinné dokazovať, že vývozca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Naopak, úlohou inštitúcií Únie na účely priznania IZ je posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým vývozcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou sú splnené.

(61)

V súlade s článkom 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou by mali vývozcovia na základe riadne odôvodnenej žiadosti preukázať, že všetkých päť kritérií v ňom uvedených je splnených, aby im mohlo byť udelené IZ. Komisia preto usúdila, že na zamietnutie žiadosti o IZ stačilo, ak nebolo splnené aspoň jedno kritérium.

(62)

Ide o týchto päť kritérií:

(63)

Všetci sedemdesiati dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ktorí požiadali o THZ, zároveň požiadali aj o IZ pre prípad, že by im THZ nebolo poskytnuté. Komisia preto spolu s tým, že zamietla žiadostí týchto vyvážajúcich výrobcov o THZ, ako je opísané v odôvodneniach 49 až 57, zároveň posúdila žiadosti o IZ každého z dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(64)

Pokiaľ ide o kritérium 1 (repatriácia kapitálu a ziskov), spoločnosti 69, 77, 86 a 95 nepreukázali, že môžu voľne repatriovať kapitál a zisky, a teda nepreukázali splnenie tohto kritéria.

(65)

Pokiaľ ide o kritérium 2 (voľne určený predaj na vývoz a vývozné ceny), spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 40, 41, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 52, 53, 54, 58, 59, 60, 62, 64, 66, 67, 69, 72, 74, 75, 79, 80, 82, 84, 85, 88, 89, 92, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 99 a 100 nepreukázali, že obchodné rozhodnutia ako vývozné ceny a množstvá a podmienky a náležitosti predaja sú voľne určované v reakcii na signály trhu, keďže analyzované dôkazy, napríklad stanovy akciovej spoločnosti alebo obchodné licencie, vykazovali obmedzenie produkcie a/alebo obmedzenie množstva predaja obuvi na konkrétnych trhoch.

(66)

Pokiaľ ide o kritérium 3 (spoločnosť – kľúčové riadenie a akcie alebo podiely – je dostatočne nezávislá od zasahovania štátu), spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 101 a 102 nepreukázali, že ich obchodné rozhodnutia sú dostatočne nezávislé od zasahovania štátu. Okrem iného neboli poskytnuté žiadne informácie alebo boli poskytnuté nedostatočné informácie, pokiaľ ide o vlastnícku štruktúru spoločnosti a to, akým spôsobom sa prijímajú rozhodnutia. Spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 42, 43, 44, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 70, 72, 74, 75, 76,77, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 94, 95, 96, 97, 101, 102 okrem toho neposkytli dostatočné informácie o tom, ako sa na tieto spoločnosti previedli práva na využívanie pôdy a za akých podmienok. Spoločnosti 33, 34, 35, 40, 41, 51, 59, 62, 81 a 95 neposkytli anglický preklad príslušných dokumentov.

(67)

Napokon, spoločnosť 70 nepreukázala, že prepočty výmenných kurzov sa uskutočňujú podľa trhového kurzu. Nespĺňala preto požiadavky kritéria 4 (trhový výmenný kurz).

(68)

Okrem toho, spoločnosti 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70, 72, 73, 74, 75, 76, 77, 80, 81, 82, 83, 84, 85, 86, 87, 91, 93, 94, 95, 96, 97, 98, 101 a 102 zároveň nepreukázali, že splnili požiadavky kritéria 5 (obchádzanie), keďže neboli poskytnuté žiadne informácie o spôsobe, akým sa prijímajú rozhodnutia v rámci spoločnosti, ako ani o tom, či štát vyvíja značný vplyv na tento rozhodovací proces spoločnosti.

(69)

Okrem toho, spoločnosti 56, 71, 78 a 90 neposkytli dôkazy o výrobe dotknutého výrobku, vlastníctve hlavných surovín, vlastníctve dotknutého výrobku a kontrole nad stanovovaním cien. Ich žiadosti o IZ neboli preto predmetom podrobnej analýzy.

(70)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani jeden z dotknutých sedemdesiatich vyvážajúcich výrobcov nesplnil podmienky stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia v znení pred zmenou, a tak bolo poskytnutie IZ všetkým zamietnuté. Komisia o tom informovala dotknutých vyvážajúcich výrobcov a vyzvala ich, aby predložili svoje pripomienky. Neboli doručené žiadne pripomienky.

(71)

Na vývoz sedemdesiatich dotknutých vyvážajúcich výrobcov by sa preto malo na obdobie uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006 uložiť reziduálne antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu vo výške 16,5 % a na Vietnam vo výške 10 %. Obdobie uplatňovania uvedeného nariadenia bolo pôvodne od 7. októbra 2006 do 7. októbra 2008. Po začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti bolo 30. decembra 2009 predĺžené do 31. marca 2011. Nezákonnosť zistená v rozsudkoch sa týka toho, že inštitúcie Únie nestanovili, či by výrobky vyrobené dotknutými vyvážajúcimi výrobcami mali podliehať reziduálnemu clu alebo individuálnemu clu. Na základe nezákonnosti, ktorú zistil Súdny dvor, neexistuje právny základ na úplné oslobodenie výrobkov vyrobených dotknutými vyvážajúcimi výrobcami od akéhokoľvek antidumpingového cla. Novým aktom napravujúcim nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa preto musia iba prehodnotiť platné sadzby antidumpingového cla, a nie samotné opatrenia.

(72)

Keďže Komisia dospela k záveru, že reziduálne clo uplatniteľné na Čínu a Vietnam by malo byť s ohľadom na dotknutých vyvážajúcich výrobcov opätovne uložené s rovnakou sadzbou, aká bola pôvodne uložená sporným nariadením a vykonávacím nariadením (EÚ) č. 1294/2009, v nariadení (ES) č. 388/2008 nie sú potrebné žiadne zmeny. Nariadenie (ES) č. 388/2008 zostáva v platnosti.

(73)

Komisii boli po poskytnutí informácií doručené pripomienky v mene i) federácie FESI a obuvníckej koalície (Footwear Coalition) (26), ktoré zastupujú dovozcov obuvi v Únii; ii) spoločnosti C&J Clark International, Cortina, Deichmann a Wortmann (ďalej len „Clarks a iní“), dovozcov obuvi v Únii, iii) spoločnosti Sino Pro Trading a iv) spoločnosti Schuhhaus SIEMES Einkaufs & Beteiligungs GmBH (ďalej len „SIEMES“), pričom v prípade oboch spoločností ide o dovozcov obuvi z Číny a Vietnamu.

(74)

Federácia FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že podľa otvoreného spisu Komisie predložila spoločnosť s názvom Fortune Footwear Co. Ltd žiadosť o THZ/IZ na obdobie prešetrovania, a preto by nemala byť uvedená na zozname v prílohe III k tomuto nariadeniu. Neexistuje však žiadny záznam o akejkoľvek žiadosti o THZ/IZ predloženej touto spoločnosťou a federácia FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli žiaden ďalší dôkaz o tom, že táto spoločnosť skutočne predložila takúto žiadosť. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(75)

Federácia FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že spoločnosť s názvom Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear bola nesprávne uvedená na zozname v prílohe III, keďže táto spoločnosť údajne predložila žiadosť o THZ/IZ. V prílohe III a ani v žiadnej inej prílohe k tomuto nariadeniu však nie je uvedená žiadna spoločnosť s názvom Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear. Spoločnosť s podobným názvom (Nanhai Shyang Ho Footwear Co. Ltd) je uvedená na zozname v prílohe III, ale federácia FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli žiadne dôkazy o tom, že ide o spoločnosť totožnú so spoločnosťou Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear.Toto tvrdenie sa preto zamieta. Pre úplnosť je tiež potrebné uviesť, že spoločnosť s podobným názvom, Foshan Nanhai Shyang Yuu Footwear Ltd, bola posudzovaná v nariadení (EÚ) 2016/2257. Podobne však neexistuje žiadny dostupný dôkaz, že ide o spoločnosť totožnú so spoločnosťou Foshan Nanhai Shyang Yuu/Hu Footwear.

(76)

Federácia FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že spoločnosť Guangzhou Panyu Xintaiy Footwear Industry Commerce Co., Ltd predložila žiadosť o THZ/IZ a že túto žiadosť mala Komisia posúdiť. Objasňuje sa, že žiadosť o THZ/IZ tejto spoločnosti bola skutočne posudzovaná. Spoločnosť nespĺňala kritériá na udelenie THZ a IZ a jej žiadosť bola preto zamietnutá. V dôsledku toho by malo byť konečné clo opätovne uložené vo vzťahu k tejto spoločnosti, ktorá sa preto uvádza na zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu. Preto sa tvrdenie FESI a obuvníckej koalície v tomto ohľade zamieta.

(77)

FESI a obuvnícka koalícia okrem toho tvrdili, že spoločnosť s názvom Mega Power Union Co. Ltd predložila žiadosť o THZ/IZ. Komisia však nemá žiadny záznam o tejto žiadosti o THZ/IZ a federácia FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli žiaden dôkaz o tom, že táto spoločnosť skutočne predložila takúto žiadosť. Preto sa tvrdenie FESI a obuvníckej koalície v tomto ohľade zamieta.

(78)

FESI a obuvnícka koalícia napokon tvrdili, že skupina s názvom Evervan group predložila žiadosť o THZ/IZ a že táto skupina bola preto nesprávne uvedená na zozname v prílohe III. Hoci šesť spoločností uvedených na zozname v prílohe III má názvy obsahujúce slovo Evervan (Evervan, Evervan Deyang Footwear Co., Ltd, Evervan Golf, Evervan Qingyuan Footwear Co., Ltd, Evervan Qingyuan Vulcanized, Evervan Vietnam), FESI ani obuvnícka koalícia neposkytli dôkaz o tom, že ide o spoločnosti skutočne patriace do skupiny. FESI a obuvnícka koalícia takisto neposkytli dôkaz o tom, že táto skupina ako celok skutočne predložila žiadosť o THZ/IZ. Toto tvrdenie sa preto zamieta. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že spoločnosť s názvom Guangzhou Evervan Footwear Co., Ltd predložila žiadosti o THZ/IZ, ktoré boli posúdené a zamietnuté v nariadení (EÚ) 2017/1982. Neexistujú žiadne dostupné dôkazy, ktoré by umožnili vytvoriť prepojenie s ostatnými spoločnosťami, ktoré obsahujú slovo „Evervan“, uvedenými na zozname v prílohe III.

(79)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že dôkazné bremeno pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ spočíva na Komisii, keďže čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia si povinnosť plynúcu z tohto bremena splnili podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní. FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že vyvážajúcim výrobcom dotknutým súčasným vykonávaním by mali byť priznané rovnaké procesné práva, ako boli priznané vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky počas pôvodného prešetrovania. FESI a obuvnícka koalícia predovšetkým tvrdili, že sa vykonala len administratívna analýza, a nie overovanie na mieste, a že čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nedostali príležitosť doplniť svoje formuláre žiadostí o THZ/IZ prostredníctvom písomných upozornení na nedostatky.

(80)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že vyvážajúci výrobcovia dotknutí týmto vykonávaním nedostali rovnaké procesné záruky ako tie, ktoré sa uplatňujú v štandardných antidumpingových prešetrovaniach, ale že sa uplatňovali prísnejšie štandardy. FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia nezohľadnila čas uplynutý medzi podaním žiadostí o THZ/IZ v pôvodnom prešetrovaní a posúdením týchto žiadostí. Navyše vyvážajúci výrobcovia dostali počas pôvodného prešetrovania na podanie žiadostí o THZ/IZ len 15 dní namiesto zvyčajných 21 dní.

(81)

Na základe toho FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že nebola dodržaná základná právna zásada, ktorá má zabezpečiť, aby mali zainteresované strany možnosť v plnej miere uplatniť svoje práva na obhajobu, stanovená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie a článku 6 Zmluvy o Európskej únii. Na tomto základe tvrdili, že Komisia tým, že nedala vyvážajúcim výrobcom príležitosť doplniť neúplné informácie, zneužila svoje právomoci a v podstate presunula dôkazné bremeno do štádia vykonávania.

(82)

FESI a obuvnícka koalícia v neposlednom rade takisto tvrdili, že takýto prístup by bol diskriminačný voči čínskym a vietnamským vyvážajúcim výrobcom, ktorí boli zaradení do vzorky v pôvodnom prešetrovaní, no takisto voči ďalším vyvážajúcim výrobcom v krajinách s iným ako trhovým hospodárstvom, na ktorých sa vzťahovalo antidumpingové prešetrovanie a ktorí podali v tomto prešetrovaní žiadosť o THZ/IZ. Na čínske a vietnamské spoločnosti dotknuté súčasným vykonávaním by sa teda nemal vzťahovať rovnaký limit na poskytovanie informácií, aký sa uplatňuje v bežných prešetrovaniach trvajúcich 15 mesiacov, a nemali by podliehať prísnejším procesným štandardom.

(83)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia de facto uplatnila dostupné skutočnosti v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia, pričom nedodržala procesné pravidlá stanovené v článku 18 ods. 4 základného nariadenia.

(84)

Komisia pripomína, že podľa judikatúry dôkazné bremeno spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Na tento účel sa v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku stanovuje, že žiadosť predložená takýmto výrobcom musí v súlade s uvedeným ustanovením obsahovať dostatok dôkazov o tom, že tento výrobca pôsobí v podmienkach trhového hospodárstva. Preto, ako Súdny dvor uviedol v rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang, inštitúcie nie sú povinné dokazovať, že výrobca nespĺňa podmienky stanovené na priznanie takého štatútu. Úlohou Komisie je naopak posúdiť, či sú dôkazy predložené dotknutým výrobcom dostatočné na preukázanie toho, že kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) prvom pododseku základného nariadenia sú splnené tak, aby mu mohlo byť poskytnuté THZ/IZ (pozri odôvodnenie 49). V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá podľa základného nariadenia ani na základe judikatúry povinnosť poskytnúť vyvážajúcemu výrobcovi možnosť, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ o všetky chýbajúce faktické informácie. Komisia môže založiť svoje posúdenie na informáciách, ktoré predložil vyvážajúci výrobca.

(85)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa vykonala len administratívna analýza, Komisia konštatuje, že administratívna analýza je postup, pri ktorom sa žiadosti o THZ/IZ analyzujú na základe dokumentov, ktoré predložil vyvážajúci výrobca. Komisia vykonáva administratívnu analýzu všetkých žiadostí o THZ/IZ. Komisia sa navyše môže rozhodnúť vykonať overovanie na mieste. Overovanie na mieste však nie je povinné a nevykonáva sa v prípade každej žiadosti o THZ/IZ. Keď sa kontroly na mieste vykonávajú, ich cieľom je zvyčajne potvrdiť určité predbežné posúdenie vykonané inštitúciami a/alebo skontrolovať pravdivosť informácií poskytnutých dotknutým vyvážajúcim výrobcom. Inými slovami, pokiaľ z dôkazov predložených vyvážajúcim výrobcom jasne vyplýva, že THZ/IZ nie je opodstatnené, kontroly na mieste, ktoré predstavujú dodatočný a nepovinný krok, sa zvyčajne neorganizujú. Posúdenie, či je overovanie na mieste vhodné, je na Komisii (27). Právomoc rozhodnúť o prostriedkoch overovania informácií uvedených vo formulári THZ/IZ má uvedená inštitúcia. Keď sa teda Komisia tak ako v tomto prípade na základe administratívnej analýzy rozhodne, že má dostatočné dôkazy na to, aby rozhodla o žiadosti o THZ/IZ, overovanie na mieste nie je potrebné a nemožno ho vyžadovať.

(86)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že právo na obhajobu sa náležite nedodržalo, keď sa Komisia rozhodla nezaslať písomné upozornenia na nedostatky, v prvom rade treba pripomenúť, že právo na obhajobu je individuálnym právom, a že FESI a obuvnícka koalícia sa nemôžu odvolávať na porušenie individuálneho práva iných spoločností. Po druhé, Komisia namieta proti tvrdeniu, že v prípade využitia samotnej administratívnej analýzy, na rozdiel od administratívnej analýzy spojenej s overovaním na mieste, je jej praxou vykonávať rozsiahle výmeny informácií a uplatňovať postup podrobného dopĺňania nedostatkov. FESI a obuvnícka koalícia skutočne nedokázali poskytnúť dôkaz o opaku.

(87)

Pripomienky FESI a obuvníckej koalície týkajúce sa diskriminácie sa musia takisto zamietnuť ako neopodstatnené. Treba pripomenúť, že zásada rovnakého zaobchádzania je porušená, keď inštitúcie Únie pristupujú k podobným prípadom rozdielne, a tak stavajú niektorých obchodníkov do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými, pokiaľ toto rozdielne zaobchádzanie nie je odôvodnené existenciou podstatných objektívnych odlišností (28). To je však presný opak toho, čo Komisia robí: tým, že od čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky požaduje, aby podali žiadostí o THZ/IZ na opätovné posúdenie, snaží sa postaviť týchto vyvážajúcich výrobcov pôvodne nezaradených do vzorky na rovnakú úroveň ako tých, ktorí boli v pôvodnom prešetrovaní zaradení do vzorky. Navyše, keďže v základnom nariadení sa v tomto ohľade nestanovuje minimálny časový rámec, pokiaľ je časový rámec na dané účely primeraný a poskytuje stranám dostatočnú možnosť na zozbieranie (alebo opätovné zozbieranie) potrebných informácií a zároveň zaručuje ich právo na obhajobu, nedochádza k žiadnej diskriminácii.

(88)

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa článku 18 ods. 1 základného nariadenia, Komisia by chcela poznamenať, že v tomto prípade neuplatnila článok 18 základného nariadenia. V skutočnosti prijala informácie poskytnuté dotknutými vyvážajúcimi výrobcami, neodmietla tieto informácie a založila na nich svoje posúdenie. Z tohovyplýva, že nebolo potrebné postupovať podľa článku 18 ods. 4 základného nariadenia. Postup stanovený v článku 18 ods. 4 základného nariadenia sa uplatňuje v prípadoch, keď má Komisia v úmysle zamietnuť určité informácie, ktoré poskytla zainteresovaná strana, a namiesto toho využiť dostupné skutočnosti.

(89)

Ďalší dovozca, konkrétne spoločnosť Sino Pro Trading Limited, tvrdila, že Komisia nemohla mať dostatok času na preskúmanie žiadostí o THZ a IZ podaných 600 spoločnosťami v období len niekoľkých mesiacov, tvrdiac, že prešetrovanie uskutočnené Komisiou preto nemohlo viesť k spoľahlivým výsledkom. Táto strana ďalej tvrdila, že výsledok tohto prešetrovania, t. j. že všetky žiadosti o THZ/IZ, ktoré boli posudzované, boli zamietnuté, poukazuje na skutočnosť, že prešetrovanie Komisie bolo zaujaté. Na druhej strane, táto strana takisto tvrdila, že bol preskúmaný nedostatočný počet žiadostí o THZ/IZ, konkrétne iba 70 z pôvodných 600. Okrem toho ten istý dovozca tvrdil, že vzhľadom na to, že posúdenia spoločností v odôvodneniach 49 až 72 majú anonymný charakter, zainteresované strany nemali možnosť priradiť zistenia, ku ktorým sa dospelo, ku konkrétnej spoločnosti. Napokon tento dovozca tvrdil, že jeho dodávateľ, aj keď je uvedený na zozname v prílohe II k tomuto nariadeniu, nebol podrobený prešetrovaniu, a že mu bol zaslaný len dotazník, navyše s nepostačujúcim časom na odpoveď.

(90)

Pokiaľ ide o uvedené tvrdenia, Komisia najprv vysvetlila, že jej nemecké resp. holandské colné orgány poskytli názvy 600 spoločností resp. názvy troch dovozcov uvedených v odôvodnení 29 ako dodávatelia obuvi z Číny a Vietnamu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 33, v prípade väčšiny z týchto spoločností Komisia nemá žiaden záznam o tom, že v priebehu pôvodného prešetrovania podali akúkoľvek žiadosť o THZ alebo IZ. Pokiaľ ide o veľký počet zostávajúcich spoločností, Komisia už posúdila ich žiadosti o THZ a IZ v predchádzajúcich vykonávaniach. Tento postup je podrobne vysvetlený v odôvodneniach 34 až 36 a príslušné spoločnosti, ako aj príslušné právne akty sú uvedené v zoznamoch v prílohách IV až VI k tomuto nariadeniu. Tvrdenie, že Komisia údajne prešetrila 600 spoločností v rámci súčasného postupu, je nesprávne, a musí sa preto zamietnuť.

(91)

Komisia okrem toho spresnila, že, ako sa uvádza v odôvodnení 17, Komisia obnovila súčasné antidumpingové konanie v konkrétnom štádiu, v ktorom k nezákonnosti došlo, a preto preskúmala, či prevládali podmienky trhového hospodárstva v prípade dotknutých vyvážajúcich výrobcov v období od 1. apríla 2004 do 31. marca 2005, t. j. počas obdobia prešetrovania v rámci prešetrovania, ktoré viedlo k uloženiu konečných antidumpingových ciel v roku 2006. Komisia preto takisto nezhromaždila nové informácie, ale svoje posúdenie založila na žiadosti o THZ/IZ, ktorú predložil príslušný vyvážajúci výrobca počas tohto prešetrovania. Závery týchto posúdení boli sprístupnené príslušným vyvážajúcim výrobcom, ktorým bol poskytnutý čas na predloženie pripomienok. Ako sa uvádza v odôvodnení 70, žiadny z dotknutých vývozcov vrátane dodávateľa spoločnosti Pro Trading Ltd neposkytol žiadne pripomienky týkajúce sa tohto poskytnutia informácií.

(92)

Napokon je potrebné zdôrazniť, že informácie poskytnuté vyvážajúcimi výrobcami v ich žiadostiach o THZ/IZ sa považujú za dôverné v zmysle článku 19 základného nariadenia. V záujme zachovania dôvernosti sa názvy spoločností preto nahradili číslami.

(93)

Všetky uvedené tvrdenia sa teda museli zamietnuť.

(94)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že Komisia údajne porušila článok 266 ZFEÚ, keďže tento článok jej neposkytuje právny základ na opätovné začatie prešetrovania vzhľadom na opatrenie, ktorého platnosť už uplynula. FESI a obuvnícka koalícia takisto zopakovali, že článok 266 ZFEÚ neumožňuje retroaktívne uloženie antidumpingových ciel, odvolajúc sa na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-458/98P Industrie des poudres sphériques/Rada  (29).

(95)

V tomto ohľade FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že antidumpingové konanie týkajúce sa dovozu obuvi z Číny a Vietnamu bolo ukončené 31. marca 2011 súbežne s uplynutím platnosti opatrení. Komisia s týmto cieľom 16. marca 2011 (30) vydala v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o uplynutí platnosti ciel (ďalej len „oznámenie o uplynutí platnosti“), výrobné odvetvie Únie netvrdilo, že by dumping pokračoval, a ani rozsudok Súdneho dvora nevyhlásil oznámenie o uplynutí platnosti za neplatné.

(96)

Rovnaké strany okrem toho tvrdili, že ani v základnom nariadení sa neuvádzajú žiadne právomoci, ktoré by Komisii umožnili opätovne začať antidumpingové prešetrovanie.

(97)

FESI a obuvnícka koalícia v tejto súvislosti navyše tvrdili, že obnovenie prešetrovania a posudzovania žiadostí o THZ/IZ podaných dotknutými čínskymi a vietnamskými vyvážajúcimi výrobcami v pôvodnom prešetrovaní je porušením všeobecnej zásady premlčania a preklúzie. Táto zásada je stanovená v Dohode o založení WTO a v základnom nariadení, kde sa stanovuje päťročná lehota pre trvanie opatrení, a v článku 236 ods. 1 a článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva, kde sa stanovuje trojročná lehota, počas ktorej jednak dovozcovia môžu požiadať o vrátenie antidumpingových ciel a jednak vnútroštátne colné orgány môžu vyberať dovozné clá a antidumpingové clá (31). Článok 266 ZFEÚ neumožňuje odchýlku od tejto zásady.

(98)

Nakoniec tvrdili, že Komisia neposkytla žiadne odôvodnenie ani predchádzajúcu judikatúru, aby podložila použitie článku 266 ZFEÚ ako právneho základu na opätovné začatie konania.

(99)

Pokiaľ ide o chýbajúci právny základ na opätovné začatie prešetrovania, Komisia pripomína judikatúru citovanú v odôvodnení 15, podľa ktorej môže obnoviť prešetrovanie v konkrétnom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti. V každom prípade, ako generálny advokát nedávno pripomenul, článok 266 ZFEÚ oprávňuje Komisiu, aby prijala kroky na obnovenie zákonnosti spôsobom, ktorý je v súlade so zisteniami rozsudku, ktorým sa vyhlásilo predmetné opatrenie za neplatné, a ukladá jej aj povinnosť, aby svoje konanie uviedla do súladu s obsahom daného rozsudku (32). Vec Komisia/McBride a i.  (33), na ktorú sa FESI a obuvnícka koalícia odvolávali, sa v tejto súvislosti neuplatňuje, pretože v danej veci pravidlá, ktorými sa prenáša právomoc prijať akt (namiesto zrušeného) už neboli súčasťou právnych predpisov EÚ, zatiaľ čo v tomto prípade právny základ nezmizol a jedinou zmenou bolo to, že právomoc bola prenesená na Komisiu (34).

(100)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie, je potrebné poznamenať, že zákonnosť antidumpingového nariadenia sa musí posudzovať z hľadiska objektívnych noriem práva Únie, a nie podľa rozhodovacej praxe, aj keď takáto prax existuje (čo nie je tento prípad). Doterajšia prax Komisie preto, quod non, nemôže viesť k oprávnenému očakávaniu: podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora môže oprávnené očakávanie vzniknúť, iba ak inštitúcie poskytli konkrétne uistenia, ktoré by zainteresovanej strane umožnili zákonne usudzovať, že inštitúcie Únie budú konať určitým spôsobom (35). FESI ani obuvnícka koalícia sa nepokúsili preukázať, že v tomto prípade boli poskytnuté takéto uistenia. Platí to o to viac preto, lebo predchádzajúca prax spomínaná v tejto súvislosti nezodpovedá skutkovej a právnej situácii tohto prípadu, pričom rozdiely možno vysvetliť skutkovými a právnymi rozdielmi v porovnaní s týmto prípadom.

(101)

Ide o tieto rozdiely: nezákonnosť, ktorú zistil Súdny dvor, sa netýka zistení týkajúcich sa dumpingu, ujmy a záujmu Únie, a teda ani zásady uloženia cla, ale iba konkrétnej colnej sadzby. Predchádzajúce zrušenia, na ktoré sa odvolávali zainteresované strany, sa naopak týkali zistení o dumpingu, ujme a záujme Únie. Inštitúcie sú teda oprávnené prepočítať konkrétnu sadzbu cla pre dotknutých vyvážajúcich výrobcov.

(102)

V tomto prípade predovšetkým nebolo treba od zainteresovaných strán žiadať dodatočné informácie. Komisia musela skôr posúdiť informácie, ktoré boli predložené, ale neboli posúdené pred prijatím nariadenia (ES) č. 1472/2006. V každom prípade, ako sa uvádza v odôvodnení 99, predchádzajúca prax v ostatných veciach však nepredstavuje presné a bezpodmienečné uistenie pre tento prípad.

(103)

Všetky strany, proti ktorým konanie smeruje, t. j. dotknutí vyvážajúci výrobcovia, ako aj účastníci konaní prebiehajúcich na Súdnom dvore a združenie zastupujúce jednu z uvedených strán, boli napokon prostredníctvom poskytnutia informácií informované o relevantných skutočnostiach, na základe ktorých Komisia zamýšľa prijať toto posúdenie THZ/IZ. Ich právo na obhajobu je teda zaručené. V tejto súvislosti treba najmä poznamenať, že neprepojení dovozcovia nemajú v antidumpingovom konaní právo na obhajobu, keďže uvedené konania nie sú vedené proti nim.

(104)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že platnosť predmetných opatrení uplynula 31. marca 2011, Komisia nevidí dôvod, prečo by uplynutie platnosti opatrenia malo ovplyvniť možnosť Komisie prijať nový akt s cieľom nahradiť zrušený akt po rozsudku, ktorým bol pôvodný akt zrušený. Podľa judikatúry uvedenej v odôvodnení 15 by správne konanie malo byť opätovne obnovené v štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti. Komisia opätovne začala prešetrovanie presne v tom štádiu s cieľom posúdiť, či sa žiadostiam o THZ/IZ, ktoré boli neposúdené, malo vyhovieť, a teda či prípadne nie je splatná nižšia colná sadzba (čo by umožnilo týmto dotknutým spoločnostiam žiadať o vrátenie uvedených preplatkov na cle prostredníctvom ich príslušného colného orgánu spolu s úrokom (36)). Hoci sa oznámením o uplynutí platnosti oficiálne ukončuje konanie, takéto oznámenie nemôže mať za následok upretie práva uvedených spoločností na revízne prešetrenie ich žiadostí o THZ/IZ – práva, ktoré bolo uplatniteľné v priebehu prešetrovania, ako to uznal Súdny dvor vo veci C&J Clark  (37). V dôsledku toho sa prešetrovanie znovu začalo 17. marca 2016, pričom týmto nariadením sa v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia ukončí.

(105)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že postup, ktorý Komisia zvolila na opätovné začatie prešetrovania a retroaktívne uloženie cla, predstavuje z jej strany zneužitie právomoci a porušuje ZFEÚ. FESI a obuvnícka koalícia v tomto ohľade tvrdia, že Komisia nemá právomoc zasahovať do článku 236 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva tým, že by bránila vráteniu antidumpingových ciel. Tvrdili, že vyvodenie následkov zo zrušenia platnosti ciel je úlohou vnútroštátnych colných orgánov, a že vnútroštátne colné orgány sú podľa nich takisto povinné vrátiť antidumpingové clá, ktoré Súdny dvor vyhlásil za neplatné.

(106)

V tejto súvislosti FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že článok 14 ods. 3 základného nariadenia neumožňuje Komisii odchýliť sa od článku 236 Colného kódexu Spoločenstva, keďže oba právne predpisy patria do toho istého právneho poriadku a základné nariadenie nemožno vnímať ako lex specialis Colného kódexu Spoločenstva.

(107)

Tie isté strany navyše ďalej tvrdili, že v článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa neodkazuje na článok 236 Colného kódexu Spoločenstva a iba sa v ňom konštatuje, že Komisia môže prijať osobitné ustanovenia, avšak nie výnimky z Colného kódexu Spoločenstva.

(108)

V reakcii na to je dôležité zdôrazniť, že z článku 14 ods. 1 základného nariadenia nevyplýva, že pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, sú automaticky uplatniteľné na ukladanie individuálnych antidumpingových ciel (38). Článok 14 ods. 3 základného nariadenia skôr dáva inštitúciám Únie právomoc transponovať pravidlá, ktorými sa riadia colné predpisy Únie, a stanoviť ich uplatniteľnosť, pokiaľ je to potrebné a užitočné (39).

(109)

Táto transpozícia si nevyžaduje úplné uplatňovanie všetkých ustanovení colných predpisov Únie. V článku 14 ods. 3 základného nariadenia sa výslovne predpokladajú osobitné ustanovenia vo vzťahu k spoločnému vymedzeniu pojmu pôvod, čo je dobrý príklad prípadu, kde sa vyskytuje odchýlka od ustanovení colných predpisov Únie. Práve na základe toho Komisia využila svoje právomoci vyplývajúce z článku 14 ods. 3 základného nariadenia a žiadala, aby vnútroštátne colné orgány dočasne upustili od vracania ciel. Nie je to v rozpore s výlučnou právomocou, ktorú majú vnútroštátne colné orgány v súvislosti so spormi týkajúcimi sa colného dlhu: rozhodovacia právomoc naďalej spočíva na colných orgánoch členských štátov. Colné orgány členských štátov na základe záverov, ku ktorým Komisia dospela, pokiaľ ide o žiadosti o THZ a IZ, naďalej rozhodujú o tom, či by sa clo malo vrátiť alebo nie.

(110)

Preto hoci je pravda, že nič v rámci colných predpisov Únie neumožňuje vytvoriť prekážku pre vrátenie chybne zaplatených ciel, v súvislosti s vrátením antidumpingových ciel nemožno vysloviť žiadne podobné zovšeobecňujúce tvrdenie. V súlade s tým a z dôvodu všeobecnej potreby chrániť vlastné zdroje Únie pred neoprávnenýmižiadosťami o vrátenie cla a pred súvisiacimi ťažkosťami, ktoré by následne boli vznikli pri vymáhaní neoprávnene vrátených ciel, sa Komisia musela dočasne odchýliť od colných predpisov Únie a využila svoje právomoci podľa článku 14 ods. 3 základného nariadenia.

(111)

FESI a obuvnícka koalícia takisto tvrdili, že Komisia v rozpore s článkom 296 ZFEÚ neposkytla primerané odôvodnenia a neuviedla právny základ, na základe ktorého boli clá opätovne retroaktívne uložené, a dovozcom dotknutým súčasným vykonávaním bolo teda vrátenie cla odoprené. FESI a obuvnícka koalícia preto tvrdili, že Komisia porušila právo zainteresovaných strán na účinnú súdnu ochranu.

(112)

Spoločnosť SIEMES, jeden z dovozcov, ktorí poskytli pripomienky k poskytnutiu informácií, takisto tvrdila, že vykonávacie nariadenie Komisie je nedostatočne zdôvodnené, čo je v rozpore s článkom 296 ZFEÚ, toto svoje tvrdenie však nijako bližšie nevysvetlila. Na podporu svojho tvrdenia sa táto strana odvolala na rozsudok vo veci T-310/12 Yuanping Changyuan Chemicals/Rada  (40).

(113)

Komisia sa domnieva, že rozsiahle právne odôvodnenie poskytnuté vo všeobecnom informačnom dokumente a v tomto nariadení vrátane odkazu na právne základy súčasného nariadenia náležite zdôvodňujú uvedené vykonávacie nariadenie Komisie.

(114)

FESI a obuvnícka koalícia ďalej tvrdili, že retroaktívna náprava opatrení, ktorých platnosť uplynula, porušuje zásadu oprávneného očakávania. FESI po prvé tvrdila, že strany vrátane dovozcov nadobudli istotu, že platnosť opatrení uplynula 31. marca 2011, a že so zreteľom na čas uplynutý od pôvodného prešetrovania mali strany nárok oprávnene očakávať, že pôvodné prešetrovanie sa neobnoví ani opätovne nezačne. Rovnako mali čínski a vietnamskí vyvážajúci výrobcovia nárok na opodstatnené oprávnené očakávanie, že Komisia nebude viac prešetrovať ich žiadosti o THZ/IZ poskytnuté v pôvodnom prešetrovaní len na základe toho, že tieto žiadosti neboli posúdené v rámci trojmesačnej lehoty uplatniteľnej počas pôvodného prešetrovania.

(115)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie zainteresovaných strán, že platnosť antidumpingových opatrení uplynula a že prešetrovanie sa už opätovne nezačne, odkazuje sa na odôvodnenie 104, v ktorom sa tieto tvrdenia už podrobne analyzovali.

(116)

Pokiaľ ide o oprávnené očakávanie čínskych a vietnamských vyvážajúcich výrobcov, že ich žiadosti o THZ/IZ sa nebudú revízne prešetrovať, odkazuje sa na odôvodnenie 99, v ktorom sa toto tvrdenie takisto podrobne analyzovalo vo svetle judikatúry Súdneho dvora o tejto otázke.

(117)

FESI a obuvnícka koalícia tvrdili, že retroaktívne uloženie antidumpingových opatrení predstavuje i) diskrimináciu dovozcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti dovozcom dotknutým vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang uvedených v odôvodnení 6, ktorým boli vrátené clá zaplatené za dovoz obuvi od piatich vyvážajúcich výrobcov dotknutých týmito rozsudkami, ako aj ii) diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním oproti piatim vyvážajúcim výrobcom dotknutým rozsudkami vo veciach Brosmann a Aokang, na ktorých sa na základe vykonávacieho rozhodnutia 2014/149/EÚ nevzťahovalo žiadne clo.

(118)

V súvislosti s tvrdením o diskriminácii Komisia v prvom rade pripomína všetky požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby išlo o diskrimináciu, ako sa uvádza v odôvodnení 87.

(119)

Ďalej treba poznamenať, že rozdiel medzi dovozcami dotknutými súčasným vykonávaním a dovozcami dotknutými vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang spočíva v tom, že dovozcovia dotknutí vykonávaním rozsudkov vo veciach Brosmann a Aokang sa rozhodli napadnúť nariadenie (ES) č. 1472/2006 na Všeobecnom súde, zatiaľ čo dovozcovia dotknutí súčasným vykonávaním tak neučinili.

(120)

Rozhodnutie prijaté inštitúciou Únie, ktoré nebolo napadnuté jeho adresátom v lehote stanovenej v článku 263 ods. 6 ZFEÚ, sa stáva preňho konečným. Toto pravidlo sa zakladá najmä na skutočnosti, že lehoty, počas ktorých sa musí súdne konanie začať, majú za úlohu zabezpečiť právnu istotu tým, že sa nimi predchádza bezmedznému spochybňovaniu opatrení Únie, ktoré zakladajú právne účinky (41).

(121)

Táto procesná zásada práva Únie nevyhnutne vedie k vzniku dvoch skupín: tých, ktorí napadli opatrenie Únie, v dôsledku čoho mohli získať výhodné postavenie (ako Brosmann a ďalší štyria vyvážajúci výrobcovia), a tých, ktorí opatrenie Únie nenapadli. To však neznamená, že Komisia zaobchádzala s uvedenými dvoma stranami nerovnako v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. Usúdenie, že strana patrí do druhej z uvedených kategórií, pretože sa vedome rozhodla nenapadnúť opatrenie Únie, nie je diskrimináciou danej skupiny.

(122)

Všetky zainteresované strany teda mali sústavne k dispozícii súdnu ochranu na súdoch Únie.

(123)

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu vyvážajúcich výrobcov dotknutých súčasným vykonávaním, na ktorých sa nevzťahovalo žiadne clo v nadväznosti na vykonávacie rozhodnutie 2014/149/EÚ, treba poznamenať, že rozhodnutie Rady opätovne neukladať clá bolo jasne prijaté s ohľadom na príslušné okolnosti konkrétnej situácie v čase, keď Komisia predložila svoj návrh na opätovné uloženie daných ciel, a najmä na základe toho, že dotknuté antidumpingové clá už boli vrátené, a keďže pôvodné oznámenie dlhu príslušnému dlžníkovi bolo po rozsudkoch vo veciach Brosmann a Aokang stiahnuté. Podľa Rady toto vrátenie ciel vytvorilo na strane dotknutých dovozcov oprávnené očakávanie. Keďže v prípade ostatných dovozcov sa neuskutočnilo žiadne porovnateľné vrátenie ciel, nie sú v situácii porovnateľnej s dovozcami, ktorých sa týka rozhodnutie Rady.

(124)

Každopádne skutočnosť, že Rada sa rozhodla konať určitým spôsobom vzhľadom na osobitné okolnosti prípadu, ktorý jej bol predložený, nemôže Komisiu zaväzovať k vykonaniu iného rozsudku presne tým istým spôsobom.

(125)

FESI a obuvnícka koalícia okrem toho tvrdili, že Komisia nemá v rámci súčasného vykonávania právomoc prijať nariadenie, ktorým sa antidumpingové clo ukladá retroaktívne, a že táto právomoc v každom prípade prináleží Rade. Toto tvrdenie sa zakladalo na argumente, že ak je prešetrovanie obnovené v konkrétom štádiu, v ktorom došlo k nezákonnosti, mali by sa uplatňovať rovnaké pravidlá ako tie, ktoré platili v čase pôvodného prešetrovania, keď prijímala konečné opatrenia Rada. Tieto strany tvrdili, že v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014, ktorým sa menia určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení (nazývané aj „nariadenie Omnibus I“) (42), sa nový rozhodovací postup v oblasti spoločnej obchodnej politiky nevzťahuje na súčasnú situáciu, keďže pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I i) Komisia už prijala akt (predbežné nariadenie); ii) boli začaté a ukončené konzultácie, ktoré sa vyžadovali podľa nariadenia Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva; a iii) Komisia už prijala návrh nariadenia Rady, ktorým sa prijímajú konečné opatrenia. Tieto strany dospeli na uvedenom základe k záveru, že by sa mali uplatňovať rozhodovacie postupy platné pred nadobudnutím účinnosti nariadenia Omnibus I.

(126)

Dané tvrdenie sa zameriava na dátum začatia prešetrovania (ktorý je nepochybne relevantný vo vzťahu k iným podstatným zmenám základného nariadenia), avšak opomína skutočnosť, že v nariadení (EÚ) č. 37/2014 sa používa iné kritérium (a síce začatie postupu prijímania opatrení). Stanovisko FESI a obuvníckej koalície je teda založené na nesprávnom výklade prechodného pravidla v nariadení (EÚ) č. 37/2014.

(127)

Vzhľadom na odkaz na „začaté postupy prijímania opatrení“ v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ktorým sa stanovujú prechodné pravidlá pre zmeny rozhodovacích postupov na prijímanie antidumpingových opatrení, a vzhľadom na význam pojmu „postup“ v základnom nariadení skutočne platí, že v prípade prešetrovania, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014, ale pri ktorom Komisia pred uvedeným nadobudnutím účinnosti ešte nezačala konzultáciu s príslušným výborom s cieľom prijať opatrenia, sa na postup prijímania uvedených antidumpingových opatrení vzťahujú nové pravidlá. To isté platí aj v prípade konaní, v ktorých boli opatrenia uložené na základe starých pravidiel a majú sa revízne prešetriť, alebo v prípade opatrení, ktorými boli uložené predbežné clá na základe starých pravidiel, no postup prijímania konečných opatrení nebol v čase nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 37/2014 ešte začatý. Inými slovami, nariadenie (EÚ) č. 37/2014 sa uplatňuje na konkrétny „postup prijímania“, a nie na celé obdobie daného prešetrovania či dokonca konania.

(128)

Sporné nariadenie bolo prijaté v roku 2006. Príslušný právny predpis uplatniteľný na toto konanie je nariadenie (EÚ) 2016/1036. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(129)

Pokiaľ ide o spoločnosť Clarks a iní, tá najprv tvrdila, že Komisia nemá žiadny právny základ na prešetrovanie žiadostí o THZ/IZ, ktoré podali vyvážajúci výrobcovia v rámci pôvodného prešetrovania. Spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že konanie, ktoré bolo uzatvorené uplynutím platnosti opatrení 31. marca 2011, nebolo vyhlásené za neplatné rozsudkom v spojených veciach C-659/13 a C-34/14, a preto nemôže byť znovu otvorené.

(130)

V reakcii na túto pripomienku sa Komisia odvoláva na vysvetlenie, ktoré poskytla v odôvodneniach 99 až 104.

(131)

Po druhé, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že súčasné konanie je v rozpore so zásadami neretroaktivity a právnej istoty, ktoré sú zakotvené v článku 10 základného nariadenia. Okrem toho spoločnosť SIEMES, ďalší dovozca obuvi, podobne tvrdila, že na uloženie antidumpingového cla so spätnou platnosťou neexistuje právny základ a odvolala sa pritom na judikatúru, konkrétne vec C-458/98 P, Industrie des poudres sphériques/Rada  (43), a na rozhodovaciu prax Komisie v tejto súvislosti.

(132)

Pokiaľ ide o argument týkajúci sa retroaktivity na základe článku 10 základného nariadenia a článku 10 antidumpingovej dohody WTO, v článku 10 ods. 1 základného nariadenia, ktorý sa riadi znením článku 10 ods. 1 antidumpingovej dohody WTO, sa stanovuje, že predbežné a konečné antidumpingové clá sa uplatňujú len na výrobky, ktoré vstupujú do voľného obehu po období, keď nadobudli účinnosť opatrenia prijaté podľa článku 7 ods. 1 alebo prípadne podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. V tomto prípade sa predmetné antidumpingové clá uplatňujú iba na výrobky, ktoré vstúpili do voľného obehu po tom, ako nadobudlo účinnosť predbežné nariadenie prijaté podľa článku 7 ods. 1 základného nariadenia a sporné (konečné) nariadenie prijaté podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia. Retroaktivita v zmysle článku 10 ods. 1 základného nariadenia sa však týka len situácie, keď bol tovar prepustený do voľného obehu pred tým, ako sa zaviedli opatrenia, ako vyplýva zo samotného textu uvedeného ustanovenia a z výnimky stanovenej v článku 10 ods. 4 základného nariadenia.

(133)

Komisia takisto konštatuje, že v tomto prípade nedošlo ani k porušeniu zásady retroaktivity, ani k porušeniu právnej istoty a oprávneného očakávania.

(134)

Pokiaľ ide o retroaktivitu, judikatúra Súdneho dvora pri posudzovaní, či je opatrenie retroaktívne, rozlišuje medzi uplatnením nového pravidla na vzniknutú konečnú situáciu (označovanú aj ako existujúci alebo konečný právny stav), a na situáciu, ku ktorej došlo pred nadobudnutím účinnosti nového pravidla, ktorá ale ešte nie je konečná (označovanú aj ako dočasný stav).

(135)

V tomto prípade situácia dovozu dotknutých výrobkov, ktorá nastala počas obdobia uplatňovania nariadenia (ES) č. 1472/2006, ešte nebola konečná, pretože v dôsledku zrušenia sporného nariadenia antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz ešte nebolo stanovené s konečnou platnosťou. Dovozcovia obuvi boli zároveň upozornení uverejnením oznámenia o začatí konania a predbežným nariadením, že takéto clo sa môže uložiť. V zmysle ustálenej judikatúry súdov Únie nemôžu hospodárske subjekty nadobudnúť oprávnené očakávanie, pokiaľ inštitúcie neprijmú akt ukončujúci administratívny postup, ktorý sa stal konečným.

(136)

Toto nariadenie predstavuje okamžité uplatnenie vzhľadom na budúce účinky situácie, ktorá pretrváva: clá uložené na obuv vybrali vnútroštátne colné orgány. V dôsledku žiadostí o vrátenie, o ktorých ešte nebolo s konečnou platnosťou rozhodnuté, predstavujú tieto clá pretrvávajúcu situáciu. V tomto nariadení sa stanovuje colná sadzba uplatniteľná na uvedený dovoz, čím sa upravujú budúce účinky pretrvávajúcej situácie.

(137)

V každom prípade, aj keby išlo o retroaktivitu v zmysle práva Únie, quod non, táto retroaktivita by bola opodstatnená z nasledujúceho dôvodu:

(138)

Hmotnoprávne pravidlá práva Únie sa môžu vzťahovať na situácie existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti, pokiaľ z ich znenia, cieľov alebo všeobecnej štruktúry jasne vyplýva, že sa im musí takýto účinok priznať. Konkrétne vo veci C-337/88, Società agricola fattoria alimantare (SAFA), sa uvádza, že: hoci zásada právnej istoty vovšeobecnosti bráni tomu, aby okamih, od ktorého sa začína časová pôsobnosť aktu Spoločenstva, bol stanovený ako dátum, ktorý predchádza jeho uverejneniu, vo výnimočných prípadoch to tak byť nemusí, ak je to potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa a ak sú náležite rešpektované oprávnené očakávania dotknutých subjektov.  (44)

(139)

V tomto prípade je účelom splnenie povinnosti Komisie podľa článku 266 ZFEÚ. Keďže v rozsudkoch uvedených v odôvodnení 12 Súdny dvor konštatoval nezákonnosť iba so zreteľom na určenie uplatniteľnej colnej sadzby, a nie so zreteľom na uloženie samotných opatrení (to znamená, pokiaľ ide o zistenie dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie), dotknutí vyvážajúci výrobcovia nemohli oprávnene očakávať, že nebudú uložené žiadne konečné antidumpingové opatrenia. Toto uloženie sa teda, ani keby bolo retroaktívne, quod non, nemôže považovať za porušenie oprávneného očakávania.

(140)

Po tretie, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že opätovné uloženie antidumpingového cla sedemdesiatim dotknutým vyvážajúcim výrobcom by bolo diskriminačné a v rozpore s článkom 266 ZFEÚ, keďže v nadväznosti na rozsudky vo veciach Brosmann a Aoakang nebolo opätovne uložené žiadne antidumpingové clo.

(141)

Toto tvrdenie je neopodstatnené. Dovozcovia, ktorí dovážali tovar od spoločnosti Brosman a ostatných štyroch vyvážajúcich výrobcov dotknutých rozsudkami vo veciach C-247/10 P a C-249/10 P, sú v odlišnej skutkovej a právnej situácii, pretože ich vyvážajúci výrobcovia sa rozhodli napadnúť sporné nariadenie a pretože im bolo vrátené clo, a sú teda chránení článkom 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva. Nikto ďalší sporné nariadenie nenapadol a nikomu ďalšiemu nebolo zaplatené clo vrátené. V tejto súvislosti pozri aj odôvodnenia 118 až 122.

(142)

Po štvrté, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že došlo k viacerým procesným pochybeniam, ktoré vyplývali z tohto prešetrovania. Ako prvé tvrdila, že dotknutí vyvážajúci výrobcovia už možno nemajú možnosť poskytnúť zmysluplné pripomienky alebo aby uviedli ďalšie dôkazy podporujúce žiadosti o THZ/IZ, ktoré predložili pred niekoľkými rokmi. Napríklad spoločnosti už nemusia vôbec existovať alebo príslušné dokumenty už nemusia byť k dispozícii.

(143)

Okrem toho spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že opatrenia Komisie by na rozdiel od pôvodného prešetrovania ovplyvnili de facto a de jure len dovozcov, pričom oni nemajú možnosť predložiť zmysluplné podklady a nemôžu požadovať, aby ich dodávatelia spolupracovali s Komisiou.

(144)

Komisia poznamenáva, že v žiadnom ustanovení základného nariadenia sa nevyžaduje, aby Komisia vyvážajúcim spoločnostiam, ktoré žiadajú o udelenie THZ/IZ, poskytla možnosť doplniť chýbajúce faktické informácie. Dôkazné bremeno, ako sa uvádza v odôvodnení 88, v skutočnosti spočíva na výrobcovi, ktorý chce požiadať o THZ/IZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia. Právo byť vypočutý sa týka posúdenia uvedených skutočností, ale nezahŕňa právo doplniť nedostatočné informácie. Vyvážajúci výrobca by inak mohol predlžovať posudzovanie donekonečna, keby poskytoval informácie postupne jednu za druhou.

(145)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že Komisia nemá žiadnu povinnosť žiadať od vyvážajúceho výrobcu, aby doplnil žiadosť o THZ/IZ. Ako sa uvádza v odôvodnení 84, Komisia môže pri svojom posudzovaní vychádzať z informácií, ktoré predložil vyvážajúci výrobca. Dotknutí vyvážajúci výrobcovia v každom prípade nespochybnili posúdenie svojich žiadostí o THZ/IZ Komisiou a neuviedli, na ktoré dokumenty alebo osoby sa už nemôžu odvolať. Tvrdenie je teda také abstraktné, že inštitúcie pri posudzovaní žiadostí o THZ/IZ nemôžu tieto ťažkosti vziať do úvahy. Keďže sa uvedený argument zakladá na špekuláciách a nie je doložený presnými údajmi o tom, ktoré dokumenty a osoby už nie sú k dispozícii a aká je relevantnosť uvedených dokumentov a osôb pre posúdenie žiadosti o THZ/IZ, uvedený argument sa zamieta.

(146)

Pokiaľ ide o tvrdenie, že dovozca údajne nemá žiadne možnosti na predloženie zmysluplných podkladov, Komisia konštatuje, že: po prvé, dovozcovia nemajú právo na obhajobu, pretože antidumpingové opatrenie nie je zamerané proti nim, ale proti vyvážajúcim výrobcom. Po druhé, dovozcovia už mali možnosť vyjadriť sa k tomuto bodu počas administratívneho postupu pred prijatím sporného nariadenia. Po tretie, ak si dovozcovia mysleli, že došlo k nezrovnalosti v danom ohľade, mali prijať potrebné zmluvné opatrenia so svojimi dodávateľmi s cieľom zabezpečiť, že budú mať k dispozícii potrebnú dokumentáciu. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(147)

Po piate, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že Komisia neskúmala, či by uloženie antidumpingových ciel bolo v záujme Únie, a tvrdila, že opatrenia sú v rozpore so záujmom Únie, pretože i) opatrenia už mali zamýšľaný účinok, keď boli uložené po prvýkrát; ii) výrobné odvetvie Únie nebude mať z opatrení žiaden dodatočný prospech; iii) opatrenia nebudú mať vplyv na vyvážajúcich výrobcov a iv) opatrenia budú znamenať značné náklady pre dovozcov v Únii.

(148)

Tento prípad sa týka len žiadostí o THZ/IZ, lebo to je jediný bod, v ktorom súdy Únie zistili právnu chybu. Čo sa týka záujmu Únie, posúdenie v nariadení (ES) č. 1472/2006 zostáva plne v platnosti. Súčasné opatrenie je navyše odôvodnené ochranou finančných záujmov Únie.

(149)

Po šieste, spoločnosť Clarks a iní tvrdila, že v prípade opätovného uloženia predmetného antidumpingového cla by ho už nebolo možné vybrať, a to z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva (teraz článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie). Podľa spoločnosti Clarks a iní by táto situácia predstavovala zneužitie právomoci zo strany Komisie.

(150)

Komisia pripomína, že podľa článku 221 ods. 3 Colného kódexu Spoločenstva/článku 103 ods. 1 Colného kódexu Únie sa premlčanie neuplatňuje, ak bolo podané odvolanie podľa článku 243 Colného kódexu Spoločenstva/článku 44 ods. 2 Colného kódexu Únie, ako je tomu vo všetkých týchto prípadoch, ktoré sa týkajú odvolaní na základe článku 236 Colného kódexu Spoločenstva/článku 119 Colného kódexu Únie. Odvolanie v zmysle článku 103 ods. 3 Colného kódexu Únie zahŕňa podľa objasnenia v článku 44 ods. 2 toho istého nariadenia úrovne počnúc pôvodným napadnutím rozhodnutia vydaného vnútroštátnymi colnými orgánmi, ktorým sa clo ukladá, až po konečný rozsudok vydaný vnútroštátnym súdom vrátane prípadného návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Z toho vyplýva, že plynutie trojročnej lehoty sa zastavuje odo dňa, keď bolo odvolanie podané.

(151)

Nakoniec spoločnosť Carks a iní tvrdila, že po uplynutí platnosti oddielu 15 písm. a) bodu ii) protokolu o pristúpení Číny k WTO dňa 11. decembra 2016 Komisia už nemôže v prípade čínskych vývozcov využiť metodiku na stanovenie normálnej hodnoty použitú v pôvodnom prešetrovaní [t. j. analogickú krajinu podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia].

(152)

Sporné nariadenie bolo prijaté v roku 2006. Príslušný právny predpis uplatniteľný na toto konanie je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(153)

Okrem toho spoločnosť SIEMES tvrdila, že dĺžka prebiehajúceho konania v súvislosti so žiadosťou o vrátenie antidumpingových ciel pred nemeckými colnými orgánmi porušuje právo na dobrú správu vecí verejných podľa článku 41 Charty základných práv Európskej únie. Po prvé, Komisia poznamenáva, že rozhodnutia o vrátení antidumpingových ciel spadajú do právomoci vnútroštátnych colných orgánov členských štátov. Po druhé, Komisia z poskytnutých informácií vyrozumela, že žiadosť spoločnosti SIEMES z 19. marca 2012 o vrátenie bola zamietnutá, pretože rozsudok, na základe ktorého podala svoju žiadosť o vrátenie, sa vzťahoval len na spoločnosť Brosmann a Aokang. Rozsudok nemal žiadny účinok vo vzťahu k ostatným vyvážajúcim výrobcom z Číny a Vietnamu. Až 4. februára 2016 Súdny dvor v spojených veciach C-659/13 C & J Clark International Limited a C-34/14 Puma SE rozhodol o neplatnosti sporného nariadenia vo vzťahu k všetkým vyvážajúcim výrobcom dotknutého výrobku (pozri odôvodnenie 12). Na spoločnosť SIEMES sa rozsudok Súdneho dvora začal vzťahovať až od uvedeného momentu, pričom o uvedenej skutočnosti ju nemecké colné orgány náležite informovali v liste zo 7. septembra 2016. Komisia vykonala rozsudok vo vzťahu k viacerým vyvážajúcim výrobcom, ako je opísané v odôvodneniach 18 až 38, ako aj vo vzťahu k dovozcom, ktorí žiadajú nemecké colné orgány o vrátenie ciel. Konkrétne, pokiaľ ide o dovoz, na ktorý sa vzťahujú žiadosti o vrátenie oznámené Komisii nemeckými colnými orgánmi v súlade s článkom 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2016/223 (odkaz na odôvodnenie 30), Komisia v plnej miere dodržala osemmesačnú lehotu vzťahujúcu sa na vykonanie, stanovenú v článku 1 ods. 2 uvedeného nariadenia. Komisia preto nesúhlasila s tvrdením, že týmto postupom porušila zásadu dobrej správy vecí verejných. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť.

(154)

Po zohľadnení predložených pripomienok a ich analýzy Komisia dospela k záveru, že reziduálne antidumpingové clo uplatniteľné na Čínu, t. j. 16,5 %, a na Vietnam, t. j. 10 %, by sa malo opätovne uložiť na obdobie uplatňovania sporného nariadenia.

(155)

Ako sa uvádza v odôvodnení 28, Komisia pozastavila posudzovanie spoločností uvedených na zozname v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/423, kým dovozca žiadajúci o vrátenie cla od vnútroštátnych colných orgánov neoznámi Komisii názvy a adresy vyvážajúceho(-ich) výrobcu(-ov), od ktorého(-ých) príslušní obchodníci zakúpili obuv, alebo, v prípade nedoručenia odpovede v danej lehote, do uplynutia lehoty stanovenej Komisiou na poskytnutie uvedených informácií.

(156)

V článku 3 nariadenia (EÚ) 2017/423 Komisia tiež dala pokyn príslušným vnútroštátnym colným orgánom, aby vybrané clo nevracali, kým Komisia nedokončí posudzovanie príslušných žiadostí o THZ/IZ.

(157)

V dôsledku toho, ako sa uvádza v odôvodnení 29, sa spoločnosti Pentland Brands Ltd., Puma UK Ltd. a Deichmann Shoes UK Ltd prihlásili a identifikovali svojich dodávateľov. Komisia podrobila žiadosti o THZ/IZ zo strany dodávateľov identifikovaných v súčasnom nariadení analýze. Z toho vyplýva, že Komisia dokončila posudzovanie situácie spoločností uvedených na zozname v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2017/423. Komisia preto v prípade spoločností uvedených na zozname v prílohe III k vykonávaciemu nariadeniu Komisie (EÚ) 2017/423 nemá žiadne záznamy o tom, že tieto spoločnosti predložili počas pôvodného prešetrovania formulár žiadosti o THZ alebo o IZ. Príslušným žiadostiam dovozcov o vrátenie ciel by sa preto nemalo vyhovieť, pretože sporné nariadenie nebolo v súvislosti s nimi zrušené. Pre lepšiu orientáciu Komisia reprodukuje prílohu III k nariadeniu (EÚ) 2017/423 ako prílohu VI k tomuto nariadeniu.

(158)

Dotknutí vyvážajúci výrobcovia, dovozcovia, ktorých sa týkalo oznámenie nemeckých a holandských colných orgánov, dovozcovia, ktorí sa prihlásili a poskytli názvy a adresy svojich príslušných dodávateľov v Číne a/alebo vo Vietname, ako aj všetky ostatné strany, ktoré sa prihlásili, boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť opätovné uloženie konečného antidumpingového cla na vývoz dotknutých 70 vyvážajúcich výrobcov. Po poskytnutí informácií im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa mohli vyjadriť.

(159)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

—

„športová obuv“ je obuv v zmysle poznámky k podpoložkám 1 64. kapitoly prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 1719/2005 (47),

—

„obuv, ktorej výroba si vyžaduje špeciálnu technológiu“, je obuv s cenou CIF najmenej 7,5 EUR za pár, ktorá je určená na použitie pri športových činnostiach, s jednoduchou alebo viacvrstvovou tvárnenou podošvou, nie vstrekovanou, vyrobenou zo syntetických materiálov osobitne určených na tlmenie nárazu zvislých alebo bočných pohybov a s technickými prvkami, ako napríklad hermetickými vložkami, ktoré sú naplnené plynom alebo kvapalinou, mechanickými komponentmi, ktoré tlmia alebo neutralizujú nárazy, alebo materiálmi, ako sú napríklad polyméry s nízkou hustotou, patriaca pod číselné znaky KN ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98,

—

„obuv s ochrannou špičkou“ je obuv, v ktorej je zabudovaná ochranná špička s odolnosťou voči nárazu najmenej 100 joulov (48) a ktorá patrí pod číselné znaky KN: ex 6403 30 00 (49), ex 6403 51 11, ex 6403 51 15, ex 6403 51 19, ex 6403 51 91, ex 6403 51 95, ex 6403 51 99, ex 6403 59 11, ex 6403 59 31, ex 6403 59 35, ex 6403 59 39, ex 6403 59 91, ex 6403 59 95, ex 6403 59 99, ex 6403 91 11, ex 6403 91 13, ex 6403 91 16, ex 6403 91 18, ex 6403 91 91, ex 6403 91 93, ex 6403 91 96, ex 6403 91 98, ex 6403 99 11, ex 6403 99 31, ex 6403 99 33, ex 6403 99 36, ex 6403 99 38, ex 6403 99 91, ex 6403 99 93, ex 6403 99 96, ex 6403 99 98 a ex 6405 10 00,

—

„šľapky a ostatná domáca obuv“ je obuv patriaca pod číselný znak KN ex 6405 10 00.