(1)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 (4) sa stanovuje spoločná štatistická klasifikácia územných jednotiek (klasifikácia územných jednotiek pre štatistické účely, ďalej len „NUTS“) s cieľom umožniť zber, zostavovanie a šírenie harmonizovaných regionálnych štatistík v Európskej únii.

(2)

Komisia v spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj zadefinovala niekoľko základných a najrelevantnejších územných typológií na klasifikáciu štatistických jednotiek vymedzených nariadením (ES) č. 1059/2003.

(3)

Európsky štatistický systém už používa tieto typológie, najmä stupeň urbanizácie, ktorý zahŕňa vymedzenie miest.

(4)

Zjednotenie typológií je potrebné v záujme stanovenia jednoznačných definícií a podmienok pre územné typy, pričom sa zabezpečí ich harmonizované a transparentné uplatňovanie a stabilita typológií s cieľom podporiť zostavovanie a šírenie európskej štatistiky. Uvedenými štatistickými typológiami nie je dotknuté určovanie osobitných oblastí pre politiky Únie.

(5)

Na výpočet a určenie územných typov predmetným regiónom a oblastiam by sa mal používať systém štatistických mriežok, keďže uvedené typy závisia od rozmiestnenia obyvateľstva a hustoty v bunkách mriežky s veľkosťou jeden štvorcový kilometer.

(6)

Malo by sa objasniť aj niekoľko menej dôležitých aspektov lokálnych administratívnych jednotiek (local administrative units – LAU) s cieľom zjednodušiť terminológiu a mechanizmus poskytovania zoznamov LAU členskými štátmi Komisii (Eurostatu).

(7)

S cieľom zohľadniť zodpovedajúci vývoj v členských štátoch by sa na Komisiu mala v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať právomoc prijímať akty v súlade s informáciami oznámenými členskými štátmi, pokiaľ ide o zmenu klasifikácie NUTS v prílohe I, zoznamu existujúcich administratívnych jednotiek v prílohe II a zoznamu LAU v prílohe III k nariadeniu (ES) č. 1059/2003. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (5). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(8)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o používanie územných typológií a časových radov, ktoré majú členské štáty zaslať Komisii v prípade akejkoľvek zmeny klasifikácie NUTS. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (6).

(9)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to harmonizáciu regionálnej klasifikácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(10)

Nariadenie (ES) č. 1059/2003 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 1 sa nahrádza takto:

2.

V článku 2 sa vypúšťa odsek 5.

3.

Článok 3 sa mení takto:

4.

Článok 4 sa nahrádza takto:

5.

Vkladajú sa tieto články:

(*1)  Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1089/2010 z 23. novembra 2010, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o interoperabilitu súborov a služieb priestorových údajov (Ú. v. EÚ L 323, 8.12.2010, s. 11).“ "

6.

Článok 5 sa mení takto:

7.

Článok 7 sa nahrádza takto:

8.

Vkladá sa tento článok:

9.

Článok 8 sa vypúšťa.

10.

Názov prílohy III sa nahrádza takto:

„LOKÁLNE ADMINISTRATÍVNE JEDNOTKY“.

(1)

21. konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) sa konala od 30. novembra do 12. decembra 2015 v Paríži. Na uvedenej konferencii bola prijatá medzinárodná dohoda (ďalej len „Parížska dohoda“) o posilnení globálnej reakcie na zmenu klímy. V Parížskej dohode sa okrem iného stanovuje dlhodobý cieľ v súlade s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s úrovňami pred priemyselnou revolúciou a vyvíjať úsilie o to, aby sa toto zvýšenie obmedzilo na 1,5 °C v porovnaní s týmito úrovňami. Parížska dohoda bola schválená v mene Únie rozhodnutím Rady (EÚ) 2016/1841 (3). Parížska dohoda nadobudla platnosť 4. novembra 2016. K dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody budú musieť prispieť všetky odvetvia a zmluvné strany pripravia, oznámia a dodržia jednotlivé národne definované príspevky (ďalej len „NDC“ – Nationally Determined Contributions). S cieľom znížiť emisie z medzinárodnej leteckej dopravy by sa preto mali prijať aj opatrenia v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ďalej len „ICAO“ – International Civil Aviation Organisation).

(2)

Ochrana životného prostredia je jednou z najdôležitejších výziev, ktorým Únia čelí. Ciele Únie v oblasti životného prostredia uvedené v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia; ochrana ľudského zdravia; rozvážne a racionálne využívanie prírodných zdrojov a podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových problémov životného prostredia, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

(3)

Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. októbra 2014 stanovila záväzný cieľ znížiť domáce emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990 aspoň o 40 %. Rada 6. marca 2015 formálne schválila tento príspevok Únie a jej členských štátov ako ich plánovaný NDC podľa Parížskej dohody. Európska rada vo svojich záveroch z októbra 2014 uviedla, že tento cieľ má Únia kolektívne dosiahnuť nákladovo čo najefektívnejším spôsobom, pričom v porovnaní s rokom 2005 by malo zníženie emisií do roku 2030 dosiahnuť 43 % v odvetviach v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii (ďalej len „EU ETS“ – European Union Emissions Trading System) a 30 % v odvetviach mimo ETS. K uvedeným zníženiam emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Komisia by mala uľahčiť výmenu informácií medzi členskými štátmi o najlepších postupoch a získaných skúsenostiach v odvetví nízkoemisnej mobility.

(4)

Dobre fungujúci, zreformovaný EU ETS s posilneným nástrojom na stabilizáciu trhu bude hlavným európskym nástrojom na dosiahnutie cieľa 40 % zníženia uvedeného v záveroch Európskej rady z októbra 2014, pričom sa bude uplatňovať lineárny koeficient a bezodplatné prideľovanie kvót bude pokračovať aj po roku 2020. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy a jej záväzkami podľa Parížskej dohody. Podiel kvót určených na obchodovanie formou aukcie by sa mal vyjadriť ako percentuálny údaj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (4), aby sa zvýšila plánovacia istota pri investičných rozhodnutiach, dosiahla väčšia transparentnosť, minimalizoval únik uhlíka a zjednodušil a sprehľadnil celý systém. Komisia by v rámci svojho pravidelného podávania správ podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (5) mala posúdiť aj výsledok facilitačného dialógu v roku 2018. Ustanovenia smernice 2003/87/ES by sa mali preskúmavať vzhľadom na medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody vrátane prvého globálneho hodnotenia v roku 2023 a následných globálnych hodnotení každých päť rokov, ktorých cieľom je poskytnúť informácie pre jednotlivé NDC.

(5)

Únia a jej členské štáty sa už od roku 1997 usilujú urobiť pokrok smerom k dosiahnutiu medzinárodnej dohody o znížení vplyvu skleníkových plynov pochádzajúcich z leteckej dopravy a od roku 2008 majú zavedené právne predpisy na obmedzenie vplyvu činností v leteckej doprave na zmenu klímy prostredníctvom EU ETS, ktorý sa uplatňuje od roku 2005. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 21. decembra 2011 (6) rozhodol, že začlenením činností v leteckej doprave do EU ETS podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/101/ES (7) sa neporušuje medzinárodné právo. S cieľom uľahčiť pokrok v rámci ICAO Únia dvakrát prijala časovo obmedzené výnimky z EU ETS, a obmedzila tak plnenie záväzkov na emisie z letov medzi letiskami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore (EHP), a to s rovnakými podmienkami pre prevádzkovateľov lietadiel na trasách bez ohľadu na to, kde sú usadení. Najnovšou výnimkou z EU ETS stanovenou v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 421/2014 (8) sa obmedzilo plnenie záväzkov na lety v rámci EHP v období medzi rokmi 2013 a 2016, pričom sa počítalo s možnými zmenami rozsahu pôsobnosti systému, pokiaľ ide o lety na letiská nachádzajúce sa mimo EHP a lety z týchto letísk, počnúc 1. januárom 2017 a v nadväznosti na preskúmanie stanovené v uvedenom nariadení.

(6)

Práca ICAO na trhovom opatrení pre emisie z medzinárodnej leteckej dopravy je jedným z balíka opatrení na dosiahnutie ambiciózneho cieľa uhlíkovo neutrálneho rastu od roku 2020 (ďalej len „CNG 2020“ – Carbon neutral growth 2020) a mal by ju dopĺňať pokrok v manažmente letovej prevádzky a v oblasti technológií pohonu. Pokračujúci vývoj výskumných stratégií a programov bude kľúčový pre technologickú inováciu a operačné zlepšenia potrebné k tomu, aby sa mohlo ísť nad rámec cieľa CNG 2020 a dosiahli sa absolútne celoodvetvové zníženia emisií.

(7)

Na úrovni Únie sa prijalo viacero opatrení, ktorých cieľom je zabrániť fragmentácii európskeho vzdušného priestoru a zvýšiť tok letovej prevádzky a kontrolu využívania vzdušného priestoru, a tým znížiť emisie. Členské štáty sa opätovne zaviazali k realizácii projektu jednotného európskeho neba s prihliadnutím na očakávaný nárast objemu letovej prevádzky v nadchádzajúcich rokoch. Na dosiahnutie pokroku v manažmente letovej prevádzky sa musí urýchliť vykonávanie spoločného podniku na výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR). K zvýšeniu efektívnosti a zníženiu emisií z leteckej dopravy prispejú aj ďalšie opatrenia, ako napríklad využívanie GNSS pre satelitnú navigáciu, spoločných technologických iniciatív, ako napríklad Čisté nebo I a Čisté nebo II, ako aj výskumných programov Únie, ako napríklad Horizont 2020 a naň nadväzujúce programy.

(8)

Vzhľadom na rezolúciu prijatú na 39. zhromaždení ICAO v októbri 2016 týkajúcu sa vykonávania globálneho trhového opatrenia od roku 2021 na účely kompenzácie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy nad úroveň roku 2020 plánuje ICAO v roku 2018 prijať normy a odporúčané postupy (ďalej len „SARPs“ – Standards and Recommended Practices) s cieľom doplniť uvedenú rezolúciu a implementovať globálny systém. Jeho praktické sprevádzkovanie si však bude vyžadovať opatrenia zo strany členov ICAO na vnútroštátnej úrovni. ICAO musí takisto vypracovať riadiaci mechanizmus vrátane registračného systému. V uvedenom kontexte a s cieľom podporiť dynamiku v rámci ICAO a uľahčiť sprevádzkovanie systému ICAO by sa mala s výhradou preskúmania predĺžiť platnosť súčasnej výnimky z povinností v rámci EU ETS pre lety do tretích krajín a z nich do 31. decembra 2023, aby sa umožnilo získanie potrebných skúsenosti s vykonávaním systému ICAO. V dôsledku predĺženia platnosti výnimky by mala suma kvót, ktoré majú byť predmetom aukcie a ktoré sa majú bezodplatne vydať, vrátane kvót z osobitnej rezervy, zostať úmerná zníženiu povinne odovzdaných kvót. Od 1. januára 2021 by sa mala suma kvót pridelených prevádzkovateľom lietadiel každoročne znižovať v súlade s lineárnym redukčným koeficientom uplatniteľným na všetky ostatné odvetvia v rámci EU ETS, a to s výhradou preskúmania vzhľadom na vykonávanie systému ICAO. Uvedené preskúmanie sa vypracuje v plnom súlade s usmerneniami o lepšej právnej regulácii po primeraných konzultáciách so všetkými zainteresovanými stranami vrátane členských štátov. Kvóty nepridelené z osobitnej rezervy by sa mali naďalej rušiť.

(9)

Príjmy z obchodovania s kvótami formou aukcie alebo ich ekvivalent vyjadrený vo finančnej hodnote by sa mali použiť na riešenie zmeny klímy v Únii a tretích krajinách, okrem iného na zníženie emisií skleníkových plynov, na prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy v Únii a tretích krajinách, najmä v rozvojových krajinách, na financovanie výskumu a vývoja zameraného na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, a to aj v oblasti letectva, leteckej dopravy a udržateľných alternatívnych leteckých palív, na zníženie emisií prostredníctvom dopravy s nízkou úrovňou emisií a na pokrytie nákladov na správu EU ETS. Osobitnú pozornosť by uvedeným skutočnostiam mali venovať členské štáty, ktoré používajú uvedené príjmy na spolufinancovanie výskumu a inovácie v súvislosti s programami alebo iniciatívami v rámci deviateho rámcového programu pre výskum (ďalej len „FP9“ – Ninth Research Framework Programme). Pre splnenie záväzkov Únie je kľúčové zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o používanie príjmov z obchodovania s kvótami formou aukcie podľa smernice 2003/87/ES, a to tým, že členské štáty nahlásia informácie v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 525/2013.

(10)

Environmentálna integrita EU ETS by sa mala chrániť pred rizikom, aby si prevádzkovatelia lietadiel a ďalší prevádzkovatelia regulovaní určitým členským štátom neplnili svoje povinnosti. Kvóty, ktoré vydáva takýto členský štát, by preto mali byť použiteľné len vtedy, ak nehrozí, že dôjde k nesplneniu povinnosti odovzdať kvóty za emisie tak, že by to viedlo k oslabeniu environmentálnej integrity EU ETS. Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať opatrenia potrebné na to, aby sa náležitým spôsobom chránila environmentálna integrita EU ETS. Takéto opatrenia by sa mali uplatňovať, až pokiaľ už nebudú potrebné v dôsledku zmeny okolností.

(11)

Keďže kľúčové prvky globálneho trhového opatrenia sa ešte musia vypracovať a že jeho vykonávanie závisí od vnútroštátnych právnych predpisov stanovených zúčastnenými štátmi a regiónmi, Komisia by mala Európskemu parlamentu a Rade pravidelne podávať správy o pokroku v rokovaniach v rámci ICAO, najmä o relevantných nástrojoch prijatých prostredníctvom ICAO vrátane SARPs, o krokoch podniknutých tretími krajinami s cieľom vykonať globálne trhové opatrenie, ktoré sa má uplatňovať na emisie v období rokov 2021 – 2035, o úsilí stanoviť ambiciózne a záväzné opatrenia na dosiahnutie dlhodobého cieľa leteckého priemyslu, ktorým je dosiahnuť do roku 2050 v porovnaní s rokom 2005 polovičnú úroveň emisií CO2 z leteckej dopravy, ako aj o ďalšom relevantnom medzinárodnom vývoji a uplatniteľných nástrojoch, ako sú pravidlá o trhoch s uhlíkom a zúčtovaní v rámci UNFCCC a Parížskej dohody. Keď bude zrejmá povaha a obsah nástrojov ICAO a pred tým, ako ICAO začne uplatňovať globálne trhové opatrenie, Komisia by mala predložiť správu, v ktorej by mala posúdiť spôsob implementácie uvedených nástrojov v práve Únie prostredníctvom revízie smernice 2003/87/ES. Komisia by prípadne ďalej mala posúdiť pravidlá týkajúce sa letov v rámci EHP. Komisia by pritom vo svojej správe mala zohľadniť potrebu zabezpečiť súlad s právom Únie, najmä s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a minimalizovať akékoľvek neprimerané administratívne zaťaženie pre členské štáty a prevádzkovateľov lietadiel. Komisia by v prípade potreby mala k svojej správe pripojiť návrh Európskemu parlamentu a Rade, ktorý bude v súlade s úsilím o zabezpečenie príspevku leteckej dopravy k záväzku Únie znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve.

(12)

S cieľom pripraviť sa na vykonávanie globálneho trhového opatrenia ICAO je potrebné mať čo najskôr k dispozícii relevantné údaje o emisiách z činností leteckej dopravy. Tieto emisie by sa mali monitorovať, nahlasovať a overovať v súlade s rovnakými zásadami, aké sa uplatňujú na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií z činností leteckej dopravy podľa smernice 2003/87/ES. Komisia by preto mala prijať ustanovenia o monitorovaní, nahlasovaní a overovaní na účely vykonania globálneho trhového opatrenia s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže. Uvedené ustanovenia by mali byť v súlade so zásadami obsiahnutými v nariadení, ktoré sa uvádza v článku 14 ods. 1 smernice 2003/87/ES, a malo by sa nimi zabezpečiť, že predložené správy o emisiách budú overené v súlade so zásadami a kritériami overovania uvedenými v článku 15 uvedenej smernice. Uvedené ustanovenia by sa mali prijať v súlade s postupom uplatniteľným na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie podľa smernice 2003/87/ES.

(13)

Letecká doprava ovplyvňuje klímu prostredníctvom uvoľňovania oxidov dusíka, vodných pár a sulfátových a sadzových častíc vo veľkej výške, čo by mohlo mať podľa vedeckého výskumu výrazný vplyv na klímu. Medzivládny panel o zmene klímy odhadol, že celkový vplyv leteckej dopravy na klímu je v súčasnosti dvojnásobne až štvornásobne vyšší ako vplyv samotných emisií oxidu uhličitého z leteckej dopravy v minulosti. Kým vedecký pokrok neprinesie nové informácie, mal by sa všetok vplyv leteckej dopravy zohľadňovať v čo najväčšom rozsahu. V smernici 2008/101/ES sa predpokladalo, že Komisia v roku 2008 predloží návrh o oxidoch dusíka. Napriek technickým a politickým problémom, ktoré sú s tým spojené, by Komisia mala urýchliť svoju prácu v tejto oblasti. Mal by sa podporovať aj výskum vzniku kondenzačných stôp, známych aj ako contrails, ich premeny na riasové (cirusové) oblaky, menších priamych účinkov sulfátových aerosólov a sadzí, ako aj výskum účinných opatrení na ich zmiernenie vrátane operačných a technických opatrení.

(14)

V záujme zjednodušenia a s cieľom uľahčiť administratívne úlohy by prevádzkovatelia lietadiel s emisiami nižšími ako 3 000 ton CO2 ročne z letov v rámci EHP mohli na overovanie svojich emisií využívať nástroj pre prevádzkovateľov s nízkym množstvom emisií, ktorý sa schválil v nariadení Komisie (EÚ) č. 606/2010 (9). Nekomerční prevádzkovatelia lietadiel s emisiami nižšími ako 1 000 ton CO2 ročne by sa mali naďalej považovať za prevádzkovateľov spĺňajúcich požiadavky smernice 2003/87/ES na ďalších 10 rokov, počas ktorých by sa mali vypracovať opatrenia, aby v budúcnosti všetci prevádzkovatelia prispievali k zníženiu emisií.

(15)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to pokračovanie v súčasných obmedzeniach rozsahu pôsobnosti pre činnosti leteckej dopravy do 31. decembra 2023 a prípravu na vykonávanie globálneho trhového opatrenia od roku 2021, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(16)

Je nevyhnutné zabezpečiť právnu istotu pre prevádzkovateľov lietadiel a vnútroštátne orgány vzhľadom na termín odovzdania kvót, ktorým je 30. apríl 2018, ako sa stanovuje v smernici 2003/87/ES. Toto nariadenie by vzhľadom na to malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(17)

Smernica 2003/87/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 3c sa vkladá tento odsek:

2.

V článku 3d sa odsek 2 nahrádza takto:

3.

V článku 3d sa odsek 4 nahrádza takto:

4.

V článku 12 sa odsek 3 nahrádza takto:

5.

V článku 12 sa pred odsek 3a vkladá tento odsek:

6.

Článok 28a sa mení takto:

7.

Vkladajú sa tieto články:

8.

V článku 30 sa dopĺňa tento odsek:

9.

V prílohe I sa v písmene k) rok „2020“ nahrádza rokom „2030“.

(1)

S cieľom zabezpečiť právnu istotu a harmonizovanú a nediskriminačnú implementáciu podpory pre mladých poľnohospodárov je potrebné stanoviť, že v rámci rozvoja vidieka „dátum začatia pôsobenia v poľnohospodárskom podniku“, uvedený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (5) a v ďalších príslušných pravidlách, znamená dátum, keď žiadateľ vykoná alebo dokončí úkon súvisiaci so začatím pôsobenia v poľnohospodárskom podniku po prvýkrát, a že žiadosť o podporu sa má predložiť najneskôr 24 mesiacov po tomto dátume. Okrem toho zo skúseností z rokovaní o programoch vyplynulo, že by sa mali objasniť pravidlá, ak mladí poľnohospodári začínajú pôsobiť v poľnohospodárskom podniku spoločne, a prahové hodnoty pre prístup k podpore požadované podľa článku 19 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 a mali by sa zjednodušiť ustanovenia o trvaní podnikateľského plánu.

(2)

S cieľom uľahčiť vykonávanie poradenských služieb a služieb odbornej prípravy zo strany riadiacich orgánov členských štátov by tieto orgány mali takisto mať postavenie prijímateľa v rámci uvedeného opatrenia a súčasne zabezpečiť, aby poskytovateľa služby vyberal subjekt, ktorý je funkčne nezávislý od týchto orgánov, a aby sa kontroly vykonávali na úrovni poskytovateľa poradenstva alebo odbornej prípravy.

(3)

So zámerom stimulovať účasť na systémoch kvality by poľnohospodári alebo skupiny poľnohospodárov, ktorí boli zapojení do takýchto systémov počas piatich rokov pred podaním žiadosti o podporu, mali byť oprávnení na obdobie maximálne piatich rokov, pričom sa riadne zohľadní čas pôvodnej účasti v systéme.

(4)

Aby boli finančné nástroje dostatočne atraktívne pre súkromný sektor, je nevyhnutné, aby sa navrhovali a implementovali flexibilným a transparentným spôsobom. Zo skúseností však vyplýva, že určité pravidlá oprávnenosti platné pre konkrétne opatrenia obmedzujú využívanie finančných nástrojov v programoch rozvoja vidieka, ako aj flexibilné využívanie finančných nástrojov správcami fondov. Preto je vhodné stanoviť, že určité pravidlá oprávnenosti platné pre konkrétne opatrenia sa nevzťahujú na finančné nástroje. Z toho istého dôvodu je takisto vhodné stanoviť, že pomoc na začatie podnikateľskej činnosti mladých poľnohospodárov podľa článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa môže poskytnúť aj vo forme finančných nástrojov. Vzhľadom na uvedené zmeny by sa malo stanoviť, že ak sa podpora investícií podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 udeľuje vo forme finančných nástrojov, investícia musí prispievať k jednej alebo viacerým prioritám Únie pre rozvoj vidieka.

(5)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie, pokiaľ ide o uplatňovanie zásady zamedzenia dvojitého financovania v súvislosti s ekologizáciou, členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať fixný, priemerný odpočet pre všetkých dotknutých prijímateľov, ktorí vykonávajú príslušný druh operácie alebo čiastkového opatrenia.

(6)

Poľnohospodári sú dnes vystavení rastúcim hospodárskym rizikám v dôsledku vývoja na trhu. Uvedené hospodárske riziká však nepostihujú všetky poľnohospodárske sektory v rovnakej miere. Členské štáty by preto mali mať možnosť v riadne odôvodnených prípadoch pomôcť poľnohospodárom prostredníctvom nástroja stabilizácie príjmov pre konkrétny sektor, a to najmä v sektoroch ovplyvnených prudkým poklesom príjmov, čo by mohlo mať významný hospodársky vplyv na konkrétnu vidiecku oblasť za predpokladu, že pokles príjmu presiahne prahovú hodnotu aspoň 20 %. S cieľom zabezpečiť, aby bol nástroj stabilizácie príjmov pre konkrétny sektor účinný a prispôsobený konkrétnym podmienkam členských štátov, by sa im malo umožniť, aby vo svojich programoch rozvoja vidieka flexibilne stanovili príjem, ktorý sa má brať do úvahy na účely aktivácie tohto nástroja. V rovnakom čase a s cieľom podporiť, aby poľnohospodári využívali poistenie, prahové hodnoty pre pokles výroby uplatniteľné na poistenie by sa mali znížiť na 20 %. Okrem toho by sa s cieľom monitorovania výdavkov vynaložených v rámci nástroja stabilizácie príjmu pre konkrétny sektor a v rámci poistenia mal upraviť obsah finančného plánu daného programu.

(7)

Na špecifickú požiadavku na predloženie správy v roku 2018 v súvislosti s opatrením riadenia rizík uvedenú v článku 36 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa už vzťahuje správa určená Európskemu parlamentu a Rade o monitorovaní a hodnotení spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) uvedená v článku 110 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (6). V článku 36 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 by sa preto mal druhý pododsek vypustiť.

(8)

Pokiaľ ide o vzájomné fondy pre poľnohospodárov vo všetkých sektoroch, je zákaz akéhokoľvek príspevku z verejných finančných prostriedkov do počiatočného základného kapitálu stanovený v článku 38 ods. 3 a článku 39 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 podľa všetkého prekážkou účinného fungovania týchto fondov. Uvedený zákaz by sa preto mal vypustiť. Je taktiež vhodné rozšíriť oblasti, na ktoré sa môžu vzťahovať finančné príspevky do vzájomných fondov, aby mohli príspevky dopĺňať ročné platby do daných fondov a vzťahovať sa aj na ich počiatočný základný kapitál.

(9)

Podpora investícií na obnovenie výrobného potenciálu po prírodných katastrofách a katastrofických udalostiach podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a článku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa zvyčajne udeľuje všetkým oprávneným žiadateľom. Členské štáty by preto nemali byť povinné vymedziť kritériá výberu operácií obnovenia. Okrem toho v riadne odôvodnených prípadoch, keď nie je možné vymedziť kritériá výberu vzhľadom na povahu operácií, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť alternatívne metódy výberu.

(10)

V článku 59 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa stanovujú maximálne miery príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). S cieľom zmierniť tlak na vnútroštátne rozpočty niektorých členských štátov a urýchliť potrebné investície na Cypre by sa platnosť maximálnej miery príspevku vo výške 100 % podľa článku 59 ods. 4 písm. f) uvedeného nariadenia mala predĺžiť až do ukončenia programu. Okrem toho by sa v článku 59 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 mal uviesť odkaz na osobitnú mieru príspevku zavedenú nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (7) pre nový finančný nástroj uvedený v článku 38 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

(11)

Podľa článku 60 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa v prípadoch núdzových opatrení v dôsledku prírodných katastrof môže oprávnenosť výdavkov súvisiacich so zmenami programu začať odo dňa, keď došlo k prírodnej katastrofe. Uvedená možnosť považovať za oprávnené tie výdavky, ktoré vznikli pred predložením zmeny programu, by sa mala rozšíriť na ďalšie okolnosti, ako sú katastrofické udalosti alebo výrazná a náhla zmena sociálno-ekonomických podmienok v členskom štáte alebo regióne.

(12)

Podľa článku 60 ods. 2 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, pokiaľ ide o investície v odvetví poľnohospodárstva, sú oprávnené iba tie výdavky, ktoré vznikli po predložení žiadosti. Avšak v prípadoch, ak investícia súvisí s núdzovými opatreniami v dôsledku prírodných katastrof, katastrofických udalostí alebo nepriaznivých poveternostných udalostí, alebo výraznej a náhlej zmeny sociálno-ekonomických podmienok v členskom štáte alebo v regióne, členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vo svojich programoch, že výdavky, ktoré vznikli po udalosti, sú oprávnené, a to s cieľom zabezpečiť ich flexibilnú a včasnú reakciu na takéto udalosti. S cieľom poskytnúť efektívnu podporu núdzovým operáciám podniknutým zo strany členských štátov pri udalostiach, ktoré sa vyskytli v posledných rokoch, uvedená možnosť by sa mala uplatňovať od 1. januára 2016.

(13)

S cieľom rozšíriť využívanie možností uplatňovania zjednodušených nákladov uvedených v článku 67 ods. 1 písm. b) až d) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je potrebné obmedziť osobitné pravidlá EPFRV stanovené v článku 62 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 na pomoc poskytovanú v súlade s článkom 21 ods. 1 písm. a) a b) v súvislosti so stratou príjmu a nákladmi na údržbu a s článkami 28 až 31, 33 a 34 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013.

(14)

V článku 74 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 sa vyžaduje, aby členské štáty do štyroch mesiacov od schválenia programu konzultovali kritériá výberu s monitorovacím výborom programu rozvoja vidieka. To vytvára pre členské štáty nepriamu povinnosť, aby vymedzili všetky kritériá výberu do tohto dátumu, a to aj v prípade výziev na predkladanie žiadostí, ktoré budú oznámené neskôr. S cieľom znížiť zbytočné administratívne zaťaženie a zároveň zabezpečiť, aby sa finančné zdroje využívali najlepším možným spôsobom, by členské štáty mali mať možnosť vymedziť kritériá výberu a požiadať o stanovisko monitorovacieho výboru kedykoľvek pred uverejnením výzvy na predkladanie žiadostí.

(15)

So zámerom zvýšiť využívanie poistenia plodín, zvierat a rastlín a vzájomných fondov a nástroja stabilizácie príjmu by sa maximálny percentuálny podiel počiatočnej podpory z verejných zdrojov mal zvýšiť zo 65 % na 70 %.

(16)

Finančná disciplína sa používa na zabezpečenie toho, aby bol rozpočet pre Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) v súlade s príslušnými ročnými stropmi viacročného finančného rámca, a na vytvorenie rezervy na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva. Vzhľadom na technickú povahu určenia úrovne úpravy pre priame platby a jeho prirodzeného prepojenia s odhadmi Komisie týkajúcimi sa výdavkov, stanovenými v jej ročnom návrhu rozpočtu, by sa mal zjednodušiť postup určenia úrovne úpravy tým, že sa Komisia poverí jeho prijatím v súlade s konzultačným postupom.

(17)

S cieľom harmonizovať pravidlá automatického zrušenia viazanosti stanovené v článku 87 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a článku 38 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 by sa mal upraviť dátum, ku ktorému musia členské štáty zaslať Komisii informácie o výnimkách zo zrušenia viazanosti uvedené v článku 38 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013.

(18)

S cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o zaobchádzanie s vymáhanými sumami vyplývajúcimi z dočasného zníženia podľa článku 41 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, by sa tieto sumy mali zahrnúť do zoznamu zdrojov pripísaných príjmov podľa článku 43 uvedeného nariadenia.

(19)

V záujme zjednodušenia administratívnych postupov je vhodné zvýšiť prahovú hodnotu, pod ktorou sa členské štáty môžu rozhodnúť nevymáhať neoprávnené platby, zo 150 EUR na 250 EUR za predpokladu, že daný členský štát uplatňuje rovnaké alebo vyššie prahové hodnoty pri nevymáhaní dlhov voči štátu.

(20)

Je vhodné zabezpečiť, aby odmietnutie alebo vymáhanie platieb v dôsledku nedodržania pravidiel verejného obstarávania odrážalo závažnosť takéhoto nedodržania pravidiel a rešpektovalo zásadu primeranosti, ako sa uvádza napríklad v príslušných usmerneniach stanovených Komisiou pre finančné opravy, ktoré sa majú vykonať vo výdavkoch financovaných Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia v prípade nedodržania takýchto pravidiel. Ďalej je vhodné objasniť, že takéto prípady nedodržania pravidiel ovplyvňujú zákonnosť a riadnosť transakcií len do tej výšky, v ktorej sa daná časť pomoci nemá vyplatiť alebo sa má odňať.

(21)

S cieľom znížiť administratívne zaťaženie malých poľnohospodárov by sa mala zaviesť ďalšia odchýlka, na základe ktorej by sa malí poľnohospodári oslobodili od povinnosti nahlásiť pozemky, pri ktorých sa nepodala žiadosť o platbu.

(22)

Vzhľadom na praktické a špecifické ťažkosti, ktoré vyvolala harmonizácia platobných lehôt pre platby na plochu medzi EPZF a EPFRV, by sa prechodné obdobie malo predĺžiť o ďalší jeden rok. Pokiaľ však ide o opatrenia na rozvoj vidieka súvisiace s plochou, s cieľom zachovať peňažný tok poľnohospodárov by mali byť aj naďalej možné platby preddavkov do 16. októbra.

(23)

S cieľom zohľadniť rôznorodosť poľnohospodárskych systémov v celej Únii je vhodné umožniť členským štátom, aby považovali preoranie, ktoré je relevantné pre agronomické a environmentálne aspekty, za kritérium, ktoré sa má použiť pri klasifikácii trvalých trávnych porastov.

(24)

Niektoré kry alebo stromy, ktoré zvieratá priamo nespásajú, však pre ne môžu napriek tomu produkovať krmivo. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť uvedené kry alebo stromy do trvalého trávneho porastu, ak na ňom naďalej prevládajú trávy a iné rastlinné krmivá, a to na celom svojom území alebo na jeho časti.

(25)

S cieľom objasniť klasifikáciu pôdy ležiacej úhorom ako ornej pôdy pred rokom 2018, ak bola v platnosti päť rokov alebo viac, a poskytnúť istotu dotknutým poľnohospodárom, členské štáty by mali mať možnosť zachovať jej klasifikáciu ako ornej pôdy aj v roku 2018.

(26)

Pôda, ktorú možno spásať, na ktorej neprevládajú trávy a iné rastlinné krmivá alebo na nej chýbajú a na ktorej spásanie nemá ani tradičnú povahu, ani nie je dôležité na ochranu biotopov a habitátov, môže mať napriek tomu v určitých oblastiach relevantnú hodnotu pre spásanie. Členské štáty by mali mať možnosť považovať uvedené oblasti za trvalý trávny porast na celom svojom území alebo jeho časti.

(27)

Skúsenosti získané počas prvých rokov vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 (8) ukázali, že niektoré členské štáty uplatňujúce režim jednotnej platby na plochu nevyužili celú sumu finančných prostriedkov, ktoré majú k dispozícií v rámci rozpočtových stropov stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2015/1089 (9). Členské štáty, ktoré uplatňujú režim základných platieb, už majú v rámci určitých limitov možnosť rozdeľovať platobné nároky na vyššiu hodnotu, než je suma, ktorá je k dispozícii pre ich režim základných platieb, s cieľom zabezpečiť efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov. Členským štátom, ktoré uplatňujú režim jednotnej platby na plochu, by sa preto takisto malo povoliť vypočítať v rámci tých istých spoločných limitov a bez toho, aby boli dotknuté čisté stropy pre priame platby, potrebnú sumu, o ktorú sa môže zvýšiť ich strop režimu jednotnej platby na plochu.

(28)

Niektoré členské štáty prevádzkujú národné daňové registre alebo registre sociálneho zabezpečenia, v ktorých sa poľnohospodári registrujú na účely svojej poľnohospodárskej činnosti. Uvedené členské štáty by mali mať možnosť vylúčiť z oprávnenosti na priame platby tých poľnohospodárov, ktorí nie sú zodpovedajúcim spôsobom zaregistrovaní.

(29)

Keďže skúsenosti získané v minulosti ukázali, že v mnohých prípadoch sa podpora poskytla fyzickým alebo právnickým osobám, ktorých podnikanie sa nezameriavalo na poľnohospodársku činnosť alebo sa na ňu zameriavalo len okrajovo, nariadením (EÚ) č. 1307/2013 sa zaviedla doložka o aktívnom poľnohospodárovi. Členské štáty sa podľa nej majú vyhnúť tomu, aby priame platby poskytovali určitým osobám, pokiaľ takéto osoby nemôžu preukázať, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. Z následných skúseností však vyplýva, že uplatňovanie troch kritérií aktívneho poľnohospodára uvedených v článku 9 ods. 2 treťom pododseku nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 je pre mnohé členské štáty zložité. S cieľom znížiť administratívne zaťaženie spojené s uplatňovaním uvedených troch kritérií by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že iba jedno alebo dve z nich sú dostupné na preukázanie toho, že daná osoba je aktívnym poľnohospodárom.

(30)

Skúsenosti niektorých členských štátov navyše ukázali, že ťažkosti a administratívne náklady na vykonávanie prvkov týkajúcich sa zoznamu činností alebo podnikania, ktoré sú stanovené v článku 9 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, prevážili nad prínosmi vylúčenia veľmi obmedzeného počtu neaktívnych prijímateľov z režimov priamej podpory. Ak sa členský štát domnieva, že je to tak, mal by mať možnosť prerušiť uplatňovanie článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, pokiaľ ide o zoznam činností alebo podnikania.

(31)

Je potrebné ujasniť, že článok 11 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 umožňuje členským štátom, aby na ročnom základe preskúmali svoje rozhodnutia o znížení tej časti základnej platby poskytovanej poľnohospodárom, ktorá presahuje 150 000 EUR, za predpokladu, že takéto preskúmanie nevedie k zníženiu súm dostupných pre rozvoj vidieka.

(32)

S cieľom umožniť členským štátom prispôsobiť podporu v rámci SPP ich konkrétnym potrebám by sa im mali poskytnúť primerané príležitosti preskúmať ich rozhodnutie o presune finančných prostriedkov z ich stropu pre priame platby do ich programov rozvoja vidieka a naopak. Preto by sa im malo umožniť, aby svoje rozhodnutie prehodnotili aj s účinnosťou od kalendárneho roku 2019, a to za predpokladu, že žiadne takéto rozhodnutie nebude mať za následok zníženie súm vyčlenených na rozvoj vidieka.

(33)

Okrem využitia lineárneho zníženia hodnoty platobných nárokov v rámci režimu základných platieb s cieľom doplniť štátnu alebo regionálnu rezervu na uľahčenie účasti mladých poľnohospodárov a poľnohospodárov, ktorí začínajú vykonávať poľnohospodársku činnosť v rámci daného režimu podpory, by členské štáty mali mať takisto možnosť používať ten istý mechanizmus na financovanie opatrení prijatých s cieľom zabrániť opúšťaniu pôdy a na kompenzovanie poľnohospodárov za konkrétne nevýhody.

(34)

S cieľom zjednodušiť pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ekologizačné opatrenia, a zlepšiť súlad medzi nimi by sa výnimka z povinnosti v rámci oblasti ekologického záujmu uplatniteľná na podniky, ktoré pestujú bôbovité plodiny ako jedinú plodinu alebo v kombinácii s trávami alebo inými rastlinnými krmivami, alebo na pôdu ležiacu úhorom na viac ako 75 % ornej pôdy podľa článku 46 ods. 4 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 mala rozšíriť na povinnosť diverzifikácie plodín.

(35)

Na zaistenie jednotnosti posudzovania rôznych druhov plodín vzhľadom na ich významný podiel v určitých oblastiach, a to pokiaľ ide o požiadavku na diverzifikáciu plodín, by sa pružnosť pri uplatňovaní pravidiel diverzifikácie plodín podľa článku 44 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 mala rozšíriť aj na pestovanie plodín pod vodou počas značnej časti roka alebo značnej časti cyklu plodiny.

(36)

S cieľom zjednodušiť existujúce výnimky z povinnosti diverzifikácie plodín stanovené v článku 44 ods. 3 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a uplatniteľné na pôdu, ktorá sa prevažne využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív alebo na pestovanie bôbovitých plodín či pestovanie plodín pod vodou alebo ktorá je prevažne ponechaná úhorom alebo predstavuje trvalý trávny porast, a tým zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými poľnohospodármi s rovnakým rozsahom využívania pôdy, by sa už nemala uplatňovať horná hranica 30 hektárov ornej pôdy.

(37)

S cieľom zohľadniť agronomickú špecifickosť pšenice špaldovej (Triticum spelta) by sa táto plodina mala považovať na účely článku 44 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 za odlišnú plodinu.

(38)

S cieľom zjednodušiť existujúce výnimky z povinnosti v rámci oblasti ekologického záujmu stanovené v článku 46 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 a uplatniteľné na pôdu, ktorá sa prevažne využíva na produkciu tráv alebo iných rastlinných krmív či na pestovanie bôbovitých plodín alebo pestovanie plodín pod vodou alebo ktorá je prevažne ponechaná úhorom alebo predstavuje trvalý trávny porast, by sa už nemala uplatňovať horná hranica 30 hektárov ornej pôdy.

(39)

Vzhľadom na potenciál pre nepriame environmentálne prínosy pre biodiverzitu, ktoré môžu poskytovať určité trvalé plodiny, by sa zoznam typov oblastí ekologického záujmu uvedený v článku 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 mal rozšíriť tak, aby zahŕňal plochy s ozdobnicou (Miscanthus) a silfiou prerastenou (Silphium perfo liatum). Keďže typ vegetačnej pokrývky môže pozitívne ovplyvniť príspevok k biodiverzite pôdy ležiacej úhorom, pôda ležiaca úhorom pre medonosné rastliny by sa mala uznať ako samostatný typ oblasti ekologického záujmu. Následne by sa pre ozdobnicu (Miscanthus), silfiu prerastenú (Silphium perfoliatum) a pôdu ležiacu úhorom pre medonosné rastliny mali stanoviť váhové faktory. Váhové faktory by sa mali stanoviť tak, aby sa zohľadnil rozličný význam týchto oblastí pre biodiverzitu. Zavedenie ďalších typov oblastí ekologického záujmu si vyžaduje, aby sa súčasné váhové faktory pre plochy s plodinami, ktoré viažu dusík, a plochy s mladinami s krátkodobým striedaním upravili tak, aby odrážali novú rovnováhu medzi všetkými typmi oblastí ekologického záujmu.

(40)

Skúsenosti získané s uplatňovaním režimu podpory pre mladých poľnohospodárov podľa článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 ukazujú, že v niektorých prípadoch mladí poľnohospodári nemôžu využívať celých päť rokov podpory. Zatiaľ čo dôraz uvedenej podpory ostáva na novej hospodárskej činnosti mladých ľudí, ktorí začínajú s poľnohospodárskou činnosťou, členské štáty by mali uľahčiť prístup mladých poľnohospodárov k platbe pre mladých poľnohospodárov na celých päť rokov aj v prípadoch, keď o ňu mladí poľnohospodári nepožiadali ihneď po založení podniku.

(41)

Niektoré členské štáty zhodnotili, že platba poskytovaná mladým poľnohospodárom podľa článku 50 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 nie je postačujúca na adekvátnu reakciu na finančné problémy pri zakladaní a štrukturálnych úpravách poľnohospodárskych podnikov, ktoré zriaďujú mladí poľnohospodári. S cieľom ďalej zlepšiť vyhliadky na účasť mladých poľnohospodárov na poľnohospodárskych činnostiach by členské štáty mali mať možnosť rozhodnúť, že zvýšia percento použité na výpočet sumy platby pre mladých poľnohospodárov v rozmedzí od 25 % do 50 %, a to bez ohľadu na použitú metódu výpočtu. Takýmto rozhodnutím by nemal byť dotknutý limit 2 % ich vnútroštátneho stropu pre priame platby na financovanie platieb pre mladých poľnohospodárov.

(42)

S cieľom zlepšiť zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o charakter dobrovoľnej viazanej podpory obmedzujúcej výrobu, je vhodné upraviť článok 52 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Keďže táto úprava odráža súčasnú prax, uplatňovanú na predmetné ustanovenia od 1. januára 2015, je vhodné, aby platila od roku nároku 2015.

(43)

S cieľom zabezpečiť čo najväčší súlad medzi systémami Únie zameranými na sektory, ktoré sú v určitých rokoch poznačené štrukturálnymi nerovnováhami na trhu, by Komisia mala byť splnomocnená prijímať delegované akty, ktorými sa umožní členským štátom rozhodnúť, že vyplácanie dobrovoľnej viazanej podpory môže pokračovať až do roku 2020 na základe jednotiek produkcie, pre ktoré sa takáto podpora poskytla v minulom referenčnom období.

(44)

S cieľom zvýšiť pružnosť, pokiaľ ide o dobrovoľnú viazanú podporu, by sa ročné preskúmanie rozhodnutí o podpore zo strany členských štátov malo umožniť s účinnosťou od roku nároku 2019.

(45)

Zdá sa, že jednou z hlavných prekážok vytvárania organizácií výrobcov, najmä v tých členských štátoch, ktoré zaostávajú v miere organizovanosti, je nedostatok vzájomnej dôvery a minulých skúseností. V tomto kontexte by sa uvedená prekážka mohla neutralizovať poskytovaním odborného poradenstva, prostredníctvom ktorého by funkčné organizácie výrobcov ukázali cestu iným organizáciám výrobcov, skupinám výrobcov alebo jednotlivým pestovateľom ovocia a zeleniny a ktoré by sa preto malo zahrnúť do cieľov organizácií výrobcov v sektore ovocia a zeleniny.

(46)

Okrem stiahnutí z trhu na bezplatnú distribúciu je takisto vhodné poskytnúť finančnú podporu v rámci operačných programov existujúcich organizácií výrobcov pre opatrenia odborného poradenstva zamerané na podnecovanie výrobcov, aby vytvárali organizácie spĺňajúce kritériá na uznanie, a to v záujme využitia výhody plného financovania Úniou.

(47)

Do opatrení súvisiacich s predchádzaním krízam a krízovým riadením by sa malo zahrnúť aj doplnenie vzájomných fondov, ktoré by ako nové nástroje mohli prispieť k prekonávaniu kríz a k propagácii a komunikácii s cieľom diverzifikovať a konsolidovať trhy s ovocím a zeleninou.

(48)

S cieľom zjednodušiť súčasný postup, podľa ktorého sa najprv členským štátom povolí, aby poskytli dodatočnú vnútroštátnu finančnú pomoc organizáciám výrobcov v regiónoch Únie, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov obzvlášť nízka, a potom sa za predpokladu splnenia ďalších podmienok uhradí časť vnútroštátnej finančnej pomoci, by sa mal vytvoriť nový systém pre členské štáty, v ktorých je miera organizovanosti výrobcov výrazne nižšia než priemer Únie. S cieľom zabezpečiť hladký prechod zo súčasného postupu na nový systém by sa malo ustanoviť prechodné obdobie jedného roka. Nový systém by sa preto mal uplatňovať od 1. januára 2019.

(49)

S cieľom zabezpečiť ochranu vínnych destilátov so zemepisným označením proti riziku zneužitia dobrého mena by sa členským štátom malo umožniť, aby uplatňovali pravidlá o povoleniach na výsadbu viniča vhodného na výrobu vín so zemepisným označením aj na vína vhodné na výrobu vínnych destilátov so zemepisným označením.

(50)

Využitie zmlúv v sektore mlieka a mliečnych výrobkov môže pomôcť posilniť zodpovednosť prevádzkovateľov a zvýšiť ich povedomie o potrebe lepšie zohľadniť signály trhu, zlepšiť prenos cien a prispôsobiť ponuku dopytu, a tiež im môže pomôcť, aby sa vyhli určitým nekalým obchodným praktikám. S cieľom stimulovať využívanie takýchto zmlúv v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj v iných odvetviach by výrobcovia, organizácie výrobcov alebo združenia organizácií výrobcov mali mať právo požiadať o písomnú zmluvu, a to aj vtedy, keď príslušný členský štát nestanovuje povinné používanie takýchto zmlúv.

(51)

Hoci zmluvné strany zmluvy o dodávke surového mlieka sa môžu dohodnúť na prvkoch týchto zmlúv, členským štátom, ktoré ustanovia tieto zmluvy za povinné, sa poskytuje možnosť uložiť určité ustanovenia týchto zmlúv za povinné, najmä ich minimálnu dĺžku trvania. S cieľom umožniť zmluvným stranám, aby dosiahli zmluvnú istotu o dodaných množstvách a cenách, by členské štáty mali tiež mať možnosť uložiť zmluvným stranám povinnosť dohodnúť sa na vzťahu medzi dodaným množstvom a cenou, ktorá sa má za danú dodávku zaplatiť.

(52)

Organizácie výrobcov a ich združenia môžu zohrávať užitočnú úlohu pri koncentrácii ponuky, zlepšovaní uvádzania na trh, plánovania a prispôsobovania výroby dopytu, pri optimalizácii výrobných nákladov a stabilizácii výrobných cien, vedení výskumu, presadzovaní najlepších postupov a pri poskytovaní technickej pomoci, pri nakladaní s vedľajšími produktmi a pri nástrojoch na riadenie rizík, ktoré majú ich členovia k dispozícii, čím prispejú k posilneniu postavenia výrobcov v potravinovom reťazci. Ich činnosti vrátane rokovania o zmluvách na dodávku poľnohospodárskych výrobkov od takýchto organizácií výrobcov a ich združení pri koncentrácii ponuky a uvádzaní výrobkov ich členov na trh preto prispievajú k plneniu cieľov SPP stanovených v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), keďže posilňujú pozíciu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a môžu prispievať k zlepšovaniu jeho fungovania. Reforma SPP v roku 2013 posilnila úlohu organizácií výrobcov. Odchylne od článku 101 ZFEÚ možnosť vykonávať činnosti, ako je plánovanie výroby, optimalizácia nákladov, uvádzanie výrobkov vyrábajúcich členov na trh a vedenie zmluvných rokovaní, by preto mala byť výslovne regulovaná ako právo uznaných organizácií výrobcov vo všetkých odvetviach, v ktorých nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (10) ustanovuje spoločnú organizáciu trhov. Uvedená výnimka by sa mala vzťahovať len na tie organizácie výrobcov, ktoré skutočne vykonávajú činnosť zameranú na hospodársku integráciu a ktoré koncentrujú ponuku a uvádzajú výrobky svojich členov na trh. Okrem uplatňovania článku 102 ZFEÚ na takéto organizácie výrobcov by sa však mali vytvoriť záruky s cieľom zabezpečiť, aby uvedené činnosti nevylučovali hospodársku súťaž alebo neohrozovali ciele stanovené v článku 39 ZFEÚ. Orgány na ochranu hospodárskej súťaže by mali mať právo v takýchto prípadoch zasiahnuť a rozhodnúť pre budúcnosť, že takéto činnosti by sa mali upraviť, pozastaviť alebo by sa vôbec nemali uskutočniť. Až do prijatia rozhodnutia orgánu hospodárskej súťaže by sa činnosti, ktoré vykonávajú organizácie výrobcov, mali považovať za legálne. Združenia organizácií výrobcov uznané podľa článku 156 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 by mali mať možnosť opierať sa pri činnostiach, ktoré vykonávajú samy, o uvedenú výnimku v rovnakej miere a za rovnakých podmienok ako organizácie výrobcov.

(53)

Organizácie výrobcov sa uznávajú v konkrétnych sektoroch uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Keďže organizácie výrobcov však môžu pôsobiť vo viac ako jednom sektore a v záujme toho, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu vyplývajúcemu z povinnosti vytvoriť na účely uznania niekoľko organizácií výrobcov, malo by byť možné, aby bola organizácia výrobcov uznaná vo viac než jednom sektore. V takýchto prípadoch by však dotknutá organizácia výrobcov mala spĺňať podmienky uznania pre každý z príslušných sektorov.

(54)

Berúc do úvahy úlohu, ktorú medziodvetvové organizácie môžu zohrávať v záujme lepšieho fungovania potravinového dodávateľského reťazca, by sa mal zoznam možných cieľov, ktoré tieto medziodvetvové organizácie môžu sledovať, rozšíriť tak, aby zahŕňal aj opatrenia zamerané na prevenciu a riadenie rizík súvisiacich so zdravím zvierat, ochranou rastlín a životným prostredím.

(55)

Medziodvetvové organizácie sa uznávajú v konkrétnych sektoroch uvedených v článku 1 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013. Keďže medziodvetvové organizácie však môžu pôsobiť vo viac ako jednom sektore a v záujme toho, aby sa zabránilo administratívnemu zaťaženiu vyplývajúcemu z povinnosti vytvoriť na účely uznania niekoľko medziodvetvových organizácií, malo by byť možné, aby bola medziodvetvovú organizáciu uznaná vo viac než jednom sektore. V takýchto prípadoch by však medziodvetvová organizácia mala spĺňať podmienky uznania pre každý z príslušných sektorov.

(56)

S cieľom uľahčiť prenos trhových signálov a posilniť väzby medzi výrobnými cenami a pridanou hodnotou v rámci celého dodávateľského reťazca by sa poľnohospodárom vrátane združení poľnohospodárov malo umožniť, aby sa so svojím prvonákupcom dohodli na ustanoveniach o rozdelení hodnôt vrátane trhových bonusov a strát. Keďže medziodvetvové organizácie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožňovaní dialógu medzi účastníkmi dodávateľského reťazca a pri presadzovaní najlepších postupov a transparentnosti trhu, malo by sa im umožniť stanovenie štandardných ustanovení o rozdelení hodnôt. Využívanie ustanovení o rozdelení hodnôt poľnohospodármi, združeniami poľnohospodárov a ich prvonákupcami by však malo byť aj naďalej dobrovoľné.

(57)

Skúsenosti získané pri uplatňovaní článku 188 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 preukázali, že potreba prijímať vykonávacie akty týkajúce sa riadenia jednoduchých, matematických postupov súvisiacich so spôsobom prideľovania kvót je komplikovaná a náročná na zdroje, pričom z takéhoto prístupu nevyplývajú žiadne osobitné výhody. Komisia v skutočnosti nemá v tejto súvislosti žiadny priestor na voľné uváženie, keďže súvisiaci vzorec je už stanovený v článku 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1301/2006 (11). V záujme zníženia súvisiaceho administratívneho zaťaženia a zjednodušenia postupu by sa malo stanoviť, že Komisia uverejňuje výsledky pridelenia colných kvót prostredníctvom náležitého uverejnenia na webovom sídle. Okrem toho by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie, v ktorom sa stanoví, že členské štáty by mali vydávať licencie len po uverejnení výsledkov pridelenia kvót Komisiou.

(58)

S cieľom zabezpečiť efektívne využívanie článku 209 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 organizáciami poľnohospodárov alebo organizáciami výrobcov alebo ich združeniami by sa mala zaviesť možnosť požiadať o stanovisko Komisie o zlučiteľnosti dohôd, rozhodnutí a zosúladených postupov organizácií poľnohospodárov alebo organizácií výrobcov alebo ich združení s cieľmi stanovenými v článku 39 ZFEÚ.

(59)

S cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktoré umožňujú, aby sa prostredníctvom kolektívnych dohôd a rozhodnutí dočasne stabilizovali dotknuté sektory v čase závažnej nerovnováhy na trhoch, mohli vykonávať účinne a včas, by sa mala možnosť takéhoto kolektívneho konania rozšíriť aj na poľnohospodárov a združenia poľnohospodárov. Okrem toho by sa takéto dočasné opatrenia už nemali povoľovať ako posledná možnosť, ale mohli by dopĺňať činnosť Únie v kontexte verejnej intervencie, súkromného skladovania a výnimočných opatrení, ktoré sa upravujú v nariadení (EÚ) č. 1308/2013.

(60)

Keďže je vhodné pokračovať v pomoci sektoru mlieka a mliečnych výrobkov pri jeho prechode z dôvodu skončenia systému kvót a podporovať ho, aby účinnejšie reagoval na kolísanie trhu a cien, by ustanovenia v nariadení (EÚ) č. 1308/2013, ktorými sa posilňujú zmluvné vzťahy v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, už nemali mať stanovený dátum skončenia platnosti.

(61)

Poľnohospodárske trhy by mali byť transparentné a informácie o cenách by mali byť dostupné a užitočné pre všetkých zúčastnených.

(62)

Skúsenosti získané pri uplatňovaní oddielu A časti II prílohy VIII k nariadeniu (EÚ) č. 1308/2013 preukázali, že potreba prijímať vykonávacie akty týkajúce sa schvaľovania menších zvýšení hraníc obohacovania vína, ktoré majú technickú a nekontroverznú povahu, je komplikovaná a náročná na zdroje, pričom z takéhoto prístupu nevyplývajú žiadne osobitné výhody. S cieľom znížiť súvisiace administratívne zaťaženie a zjednodušiť postup by sa malo stanoviť, že členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť túto výnimku, majú informovať Komisiu o každom takomto rozhodnutí.

(63)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 652/2014 (12) sa stanovuje možnosť rozdeliť rozpočtové záväzky na ročné splátky iba v prípade schválenia viacročných programov, pokiaľ ide o eradikáciu, kontrolu a sledovanie chorôb zvierat a zoonóz, programy prieskumov na zisťovanie výskytu škodcov a programy kontroly škodcov v najvzdialenejších regiónoch Únie. V záujme zjednodušenia a s cieľom znížiť administratívne zaťaženie by sa uvedená možnosť mala rozšíriť aj na ostatné činnosti stanovené v uvedenom nariadení.

(64)

S cieľom umožniť, aby sa zmeny ustanovené v tomto nariadení uplatňovali od 1. januára 2018, malo by nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(65)

Nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, (EÚ) č. 1306/2013, (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1308/2013 a (EÚ) č. 652/2014 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 2 ods. 1 sa druhý pododsek mení takto:

2.

V článku 8 ods. 1 sa v písmene h) nahrádza bod ii) takto:

3.

V článku 14 sa odsek 4 nahrádza takto:

4.

Článok 15 sa mení takto:

5.

Článok 16 sa mení takto:

6.

Článok 17 sa mení takto:

7.

Článok 19 sa mení takto:

8.

V článku 20 sa dopĺňa tento odsek:

9.

Článok 23 sa mení takto:

10.

Článok 28 sa mení takto:

11.

Článok 29 sa mení takto:

12.

V článku 30 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Pri výpočte platieb týkajúcich sa podpory uvedenej v prvom pododseku členské štáty odpočítajú sumu potrebnú na vylúčenie dvojitého financovania postupov podľa článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013. Členské štáty môžu vypočítať daný odpočet ako pevnú, priemernú sumu uplatniteľnú na všetkých dotknutých prijímateľov vykonávajúcich dotknuté čiastkové opatrenia.“

13.

Článok 31 sa mení takto:

14.

V článku 33 sa odsek 1 nahrádza takto:

15.

Článok 36 sa mení takto:

16.

V článku 37 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

17.

Článok 38 sa mení takto:

18.

Článok 39 sa mení takto:

19.

Vkladá sa tento článok:

20.

Článok 45 sa mení takto:

21.

Článok 49 sa mení takto:

22.

V článku 59 sa odsek 4 mení takto:

23.

Článok 60 sa mení takto:

24.

V článku 62 sa odsek 2 nahrádza takto:

25.

V článku 66 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).

26.

V článku 74 sa písmeno a) nahrádza takto:

27.

Príloha II sa mení v súlade s prílohou I k tomuto nariadeniu.

1.

Článok 26 sa mení takto:

2.

V článku 38 sa odsek 3 nahrádza takto:

3.

V článku 43 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

4.

V článku 54 ods. 3 písm. a) sa bod ii) nahrádza takto:

5.

V článku 63 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak sa nesplnenie pravidiel týka vnútroštátnych pravidiel alebo pravidiel Únie týkajúcich sa verejného obstarávania, výška tej časti podpory, ktorá sa nemá vyplatiť alebo sa má odňať, sa určí na základe závažnosti nedodržania pravidiel a v súlade so zásadou proporcionality. Zákonnosť a riadnosť transakcie je dotknutá len do tej výšky, v ktorej sa daná časť pomoci nemá vyplatiť alebo sa má odňať.“

6.

V článku 72 sa odsek 2 nahrádza takto:

7.

V článku 75 ods. 1 sa tretí a štvrtý pododsek nahrádzajú takto:

„Bez ohľadu na prvý a druhý pododsek tohto odseku môžu členské štáty:

Pokiaľ ide o podporu pridelenú v rámci rozvoja vidieka, ako sa uvádza v článku 67 ods. 2, prvý a druhý pododsek tohto odseku sa uplatňujú na žiadosti o pomoc alebo žiadosti o platbu predložené od roku podania žiadosti 2019.“

1.

Článok 4 sa mení takto:

2.

V článku 6 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak členský štát využije možnosť ustanovenú v článku 36 ods. 4 druhom pododseku, vnútroštátny strop stanovený v prílohe II pre tento členský štát na príslušný rok sa môže prekročiť o sumu vypočítanú v súlade s uvedeným pododsekom.“

3.

Článok 9 sa mení takto:

4.

V článku 11 sa odsek 6 nahrádza takto:

5.

Článok 14 sa mení takto:

6.

V článku 31 ods. 1 sa písmeno g) nahrádza takto:

7.

V článku 36 ods. 4 sa dopĺňajú tieto pododseky:

„Suma vypočítaná pre každý členský štát v súlade s prvým pododsekom tohto odseku sa môže zvýšiť o maximálne 3 % príslušného ročného vnútroštátneho stropu stanoveného v prílohe II, po odpočítaní sumy vyplývajúcej z uplatnenia článku 47 ods. 1 pre príslušný rok. Ak členský štát uplatní takéto zvýšenie, Komisia uvedené zvýšenie vezme na vedomie pri stanovovaní ročného vnútroštátneho stropu pre režim jednotnej platby na plochu podľa prvého pododseku tohto odseku. Členské štáty na tento účel oznámia Komisii do 31. januára 2018 ročné percentuálne podiely, o ktoré sa má suma vypočítaná podľa odseku 1 tohto článku každý kalendárny rok od roku 2018 zvýšiť.

Členské štáty môžu každoročne prehodnotiť svoje rozhodnutie uvedené v druhom pododseku tohto odseku a Komisiu o každom rozhodnutí založenom na takomto prehodnotení informujú do 1. augusta roku predchádzajúceho jeho uplatňovaniu.“

8.

Článok 44 sa mení takto:

9.

Článok 46 sa mení takto:

10.

Článok 50 sa mení takto:

11.

Článok 52 sa mení takto:

12.

V článku 53 sa odsek 6 nahrádza takto:

13.

Článok 70 sa mení takto:

14.

Príloha X sa mení v súlade s prílohou II k tomuto nariadeniu.

1.

Článok 33 sa mení takto:

2.

V článku 34 sa odsek 4 nahrádza takto:

3.

Článok 35 sa nahrádza takto:

4.

V článku 37 písm. d) sa bod ii) nahrádza takto:

5.

V článku 38 prvom odseku sa písmeno i) nahrádza takto:

6.

V článku 62 sa dopĺňa tento odsek:

7.

Článok 64 sa mení takto:

8.

Článok 148 sa mení takto:

9.

V článku 149 sa odsek 1 nahrádza takto:

10.

Článok 152 sa mení takto:

11.

Článok 154 sa mení takto:

12.

Článok 157 sa mení takto:

13.

V článku 159 sa nadpis nahrádza takto:

„Povinné uznanie“

14.

Článok 161 sa mení takto:

15.

Článok 168 sa mení takto:

16.

Články 169, 170 a 171 sa vypúšťajú.

17.

Vkladá sa tento oddiel:

18.

V článku 184 sa odsek 1 nahrádza takto:

19.

Článok 188 sa nahrádza takto:

20.

Článok 209 sa mení takto:

21.

Článok 222 sa mení takto:

22.

V článku 232 sa vypúšťa odsek 2.

23.

Prílohy VII a VIII sa menia v súlade s prílohou III k tomuto nariadeniu.

1.

V článku 4 sa dopĺňa tento odsek:

2.

V článku 13 sa vypúšťa odsek 5.

3.

V článku 22 sa vypúšťa odsek 5.

4.

V článku 27 sa vypúšťa odsek 5.

a)

článok 3 bod 11 písm. a) a b) sa uplatňuje od 1. januára 2015;

b)

článok 1 bod 23 písm. b) sa uplatňuje od 1. januára 2016 a

c)

článok 4 bod 3 sa uplatňuje od 1. januára 2019.