(1)

Európska prokuratúra bola zriadená s cieľom vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov a spolupáchateľov trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.

(2)

Systém správy prípadov Európskej prokuratúry obsahuje zoznam všetkých spisov. Zoznam smie obsahovať len operatívne osobné údaje potrebné na identifikovanie prípadov alebo na vytvorenie krížových odkazov medzi jednotlivými spismi.

(3)

Mali by sa preto určiť kategórie operatívnych osobných údajov a kategórie dotknutých osôb, ktorých operatívne osobné údaje sa môžu spracúvať v tomto zozname.

(4)

Nariadenie (EÚ) 2017/1939 by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(5)

Konzultácie so skupinou expertov podľa článku 20 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939 sa uskutočnili 8. mája 2020.

(6)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 31. júla 2020,

(1)

Nariadením (EÚ) 2016/429 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa okrem iného produkcie, spracovania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie. Takisto sa v ňom stanovuje, že Komisia prijme delegované akty, ktorými upraví podrobné požiadavky dopĺňajúce pravidlá už stanovené v uvedenom nariadení, a najmä preventívne opatrenia vrátane opatrení na zmiernenie rizika a obmedzenie premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat, ako aj nahlasovanie takéhoto premiestňovania vopred s cieľom zabezpečiť, aby tieto produkty nespôsobili šírenie chorôb zo zoznamu alebo objavujúcich sa chorôb v rámci Únie.

(2)

Okrem toho by pravidlá stanovené v tomto akte mali zohľadňovať pravidlá Únie na premiestňovanie zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie, ktoré sú stanovené v aktoch Únie prijatých pred nariadením (EÚ) 2016/429, a najmä v smernici Rady 2002/99/ES (2), keďže sa preukázalo, že sú účinné v boji proti šíreniu chorôb zvierat. V pravidlách stanovených v tomto akte by sa mali zohľadňovať aj skúsenosti získané pri uplatňovaní pravidiel stanovených v uvedených predchádzajúcich aktoch a tieto pravidlá by sa mali prispôsobiť novému legislatívnemu rámcu pre zdravie zvierat stanovenému v nariadení (EÚ) 2016/429.

(3)

V článku 166 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú všeobecné povinnosti prevádzkovateľov týkajúce sa zdravia zvierat vo všetkých fázach produkcie, spracovania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat vrátane premiestňovania zásielok týchto produktov v rámci Únie. Stanovujú sa v ňom najmä povinnosti prevádzkovateľov týkajúce sa šírenia chorôb zo zoznamu a objavujúcich sa chorôb, a to najmä vtedy, keď príslušný orgán zaviedol v mieste produkcie alebo spracovania týchto produktov núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania. Za kontrolu šírenia chorôb zo zoznamu a objavujúcich sa chorôb preto nie sú zodpovední len prevádzkovatelia, ale aj príslušné orgány. V tomto nariadení by sa preto mala stanoviť jasná povinnosť prevádzkovateľov premiestňovať zásielky takýchto produktov vyprodukovaných alebo spracovaných na miestach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania, až po získaní povolenia od príslušného orgánu a za podmienok stanovených pre toto povolenie.

(4)

V článku 168 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú určité požiadavky na informácie, ktoré musí obsahovať certifikát zdravia zvierat vyžadovaný pri premiestňovaní zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat, a splnomocňuje sa ním Komisia na prijímanie delegovaných aktov, ktorými sa tieto informácie doplnia. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť požiadavky na informácie, ktoré musí obsahovať certifikát zdravia zvierat povinne sprevádzajúci zásielky takýchto produktov vyrobených a spracovaných na miestach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania uvedené v článku 166 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429. Súčasťou by mali byť informácie o dodržiavaní všetkých podmienok stanovených príslušným orgánom, pokiaľ ide o premiestňovanie týchto zásielok. Požiadavky na informácie, ktoré sa majú stanoviť v tomto nariadení, treba zohľadniť vo vzore certifikátu zdravia zvierat pre produkty živočíšneho pôvodu stanovenom v samostatnom vykonávacom akte, ktorým sa stanovujú pravidlá jednotného uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 (3) a nariadenia o zdraví zvierat (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o vzory úradných certifikátov, úradných potvrdení a vzorové vyhlásenia pre určité kategórie suchozemských zvierat a zárodočné produkty z nich.

(5)

Článkom 169 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú pravidlá pre nahlasovanie premiestňovania produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat do iných členských štátov vopred a Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty týkajúce sa požiadaviek na informácie pri takomto nahlasovaní vopred a na núdzové postupy pre nahlasovanie vopred v prípade výpadkov elektrickej energie a iných porúch systému Traces. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť informačné povinnosti prevádzkovateľov pri nahlasovaní vopred. V záujme harmonizácie informácií poskytovaných pri nahlasovaní vopred s cieľom zabezpečiť, aby príslušnému orgánu v mieste určenia boli doručené všetky potrebné údaje o zásielke, by sa v tomto nariadení mali stanoviť aj požiadavky na obsah nahlásenia vopred podľa jednotlivých situácií, keď sa to vyžaduje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/429, a podmienky, ktoré by mali spĺňať produkty živočíšneho pôvodu, aby sa mohlo povoliť ich premiestnenie do iných členských štátov, ako aj podrobné informácie o núdzových postupoch pre takéto nahlasovanie.

(6)

Keďže systém Traces je integrovanou zložkou automatizovaného systému riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC), ako sa uvádza v článkoch 131 až 136 nariadenia (EÚ) 2017/625, mali by sa použiť pohotovostné opatrenia zavedené pre IMSOC podľa pravidiel stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/1715 (4).

(7)

Týmto nariadením sa stanovuje úplný súbor pravidiel, ktorými sa upravujú aspekty zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie, obsah certifikátu zdravia zvierat, ktorý musí sprevádzať takéto zásielky, a povinnosti súvisiace s nahlasovaním vopred. Keďže tieto pravidlá sa majú uplatňovať súbežne a navzájom spolu súvisia, mali by sa stanoviť v jedinom akte, a nie v samostatných aktoch s viacerými krížovými odkazmi, aby sa v záujme transparentnosti uľahčilo ich uplatňovanie a predišlo duplicite pravidiel. Je to takisto v súlade s prístupom, ktorý sa prijal nariadením (EÚ) 2016/429.

(8)

Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 21. apríla 2021 v súlade s dátumom uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/429,

a)

povinnosti prevádzkovateľov pri premiestňovaní zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat vyprodukovaných alebo spracovaných v prevádzkarňach, potravinárskych podnikoch alebo pásmach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania uvedené v článku 166 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429, v rámci Únie;

b)

požiadavky na informácie, ktoré sa majú uviesť v certifikátoch zdravia zvierat, stanovené v článku 167 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 (certifikácia zdravia zvierat);

c)

požiadavky na informácie, ktoré treba uviesť pri nahlasovaní premiestňovania týchto zásielok do iných členských štátov vopred, stanovené v článku 169 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 (nahlasovanie vopred);

d)

núdzové postupy stanovené v článku 169 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktoré sa týkajú nahlasovania premiestňovania týchto zásielok v prípade výpadkov elektrickej energie a iných porúch systému Traces.

a)

premiestnenie príslušný orgán miesta pôvodu povolil; a

b)

zásielky spĺňajú podmienky na udelenie povolenia požadované v súlade s písmenom a).

(1)

Smernica 2010/31/EÚ, spolu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (2) a s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (3), je hlavným legislatívnym aktom, ktorý sa zaoberá energetickou efektívnosťou budov v kontexte cieľov energetickej efektívnosti do roku 2030. Smernica 2010/31/EÚ má dva vzájomne sa dopĺňajúce ciele, a to zrýchliť obnovu existujúcich budov do roku 2050 a podporiť modernizáciu všetkých budov prostredníctvom inteligentných technológií, ako sú napríklad technológie využívajúce umelú inteligenciu a cloudové služby, a jednoznačnejšieho prepojenia na čistú mobilitu.

(2)

S cieľom podporiť konzistentné a transparentné určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov v Únii by sa malo stanoviť spoločné vymedzenie pojmu indikátor inteligentnej pripravenosti a spoločná metodika jeho výpočtu.

(3)

S cieľom zabezpečiť prijateľnosť, použiteľnosť a konzistentnosť schémy indikátora inteligentnej pripravenosti Komisia v spolupráci so širokou škálou zainteresovaných strán a s členskými štátmi vypracovala metodiku na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov v súlade s článkom 8 ods. 10 smernice 2010/31/EÚ a jej prílohou IA.

(4)

Táto metodika určovania stupňa inteligentnej pripravenosti budov zabezpečuje určitú mieru konzistentnosti a porovnateľnosti pri určovaní stupňa inteligentnej pripravenosti budov v celej EÚ, pričom ponecháva dostatočnú flexibilitu na prispôsobenie výpočtu špecifickým podmienkam.

(5)

Mali by sa zaviesť primerané mechanizmy kontroly uplatňovania schémy indikátora inteligentnej pripravenosti.

(6)

Ak je to relevantné, malo by byť možné vlastné posúdenie inteligentnej pripravenosti zo strany vlastníka, správcu zariadení alebo iných zainteresovaných strán spojených s budovou, a to za podpory otvorených usmernení a nástrojov.

(7)

S cieľom vyhnúť sa duplicite úsilia a nákladov medzi schémou indikátora inteligentnej pripravenosti a existujúcimi povinnými schémami by mala metodika určovania stupňa inteligentnej pripravenosti budov umožniť členským štátom, ak si to želajú, pripojiť alebo začleniť schému indikátora inteligentnej pripravenosti do vnútroštátnych schém certifikácie energetickej hospodárnosti a iných schém zriadených podľa smernice 2010/31/EÚ.

(8)

Indikátor inteligentnej pripravenosti by mal byť navrhnutý tak, aby vyjadroval inteligentnú pripravenosť budov a ich systémov, a mal by sa použiť ako doplnok, nie ako náhrada nástrojov, ktoré posudzujú iné aspekty budov, napríklad energetickú hospodárnosť alebo udržateľnosť.

(9)

Indikátor inteligentnej pripravenosti by nemal byť ukazovateľom energetickej hospodárnosti budov. Vlastníci budov by si mali byť vedomí toho, že inteligentná pripravenosť, ktorú vyjadruje indikátor inteligentnej pripravenosti, a energetická hospodárnosť budov vyjadrená energetickými certifikátmi, sú rôzne veci, a preto podliehajú rôznym druhom opatrení, hoci inteligentná pripravenosť by mala pomôcť zvýšiť energetickú hospodárnosť.

(10)

Výhody pre spotrebiteľov, užívateľov budov a ich vlastníkov sa maximalizujú, keď sa dostupné nástroje hodnotenia budov použijú v kombinácii, pričom sa zabezpečí, aby spotrebitelia, užívatelia budov a ich vlastníci mohli získať komplexné znalosti o svojich budovách a o tom, ako môžu zlepšiť celkovú hospodárnosť.

(11)

Indikátor inteligentnej pripravenosti by mal byť dostupný pre existujúce budovy, ako aj pre nové stavebné projekty. Malo by sa umožniť, aby sa na uľahčenie výpočtu hodnoty inteligentnej pripravenosti používali digitálne modely budov vrátane informačných modelov budov alebo digitálnych dvojčiat.

(12)

Rámec pre výpočet indikátora inteligentnej pripravenosti by malo byť možné používať pre všetky typy budov a jednotiek budov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2010/31/EÚ.

(13)

Indikátor inteligentnej pripravenosti by mal umožniť zdôrazniť ďalšie prínosy moderných inteligentných technológií pre vlastníkov a užívateľov budov, napríklad pokiaľ ide o úspory energie a pripravenosť na zmenu klímy alebo pokiaľ ide o väčšiu inkluzívnosť a prístupnosť, komfort a pohodu.

(14)

Posúdenie inteligentnej pripravenosti budov a jednotiek budov ako súčasť schémy indikátora inteligentnej pripravenosti na účely vydania certifikátu indikátora inteligentnej pripravenosti by mali vykonávať kvalifikovaní alebo akreditovaní odborníci.

(15)

Ak to členské štáty uznajú za vhodné, odborníci akreditovaní na certifikáciu energetickej hospodárnosti budov alebo na kontrolu vykurovacích, klimatizačných a kombinovaných vykurovacích alebo klimatizačných a vetracích systémov podľa smernice 2010/31/EÚ alebo na vykonávanie energetických auditov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (4) by sa mali považovať za spôsobilých aj na posúdenie inteligentnej pripravenosti budov alebo jednotiek budov.

(16)

Vyššia miera digitalizácie a prepojiteľnosti v budovách zvyšuje kybernetickobezpečnostné riziká a riziká v oblasti ochrany údajov, ako aj zraniteľnosť budov a ich systémov voči kybernetickým hrozbám a zneužívaniu osobných údajov. Na základe článku 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, Indikátor inteligentnej pripravenosti by mal pomôcť informovať vlastníkov budov a ich užívateľov o týchto rizikách,

1.

„indikátor inteligentnej pripravenosti“ je ukazovateľ, ktorý informuje o stupni inteligentnej pripravenosti budovy alebo jednotky budovy v súlade s článkom 8 ods. 10 smernice 2010/31/EÚ;

2.

„schéma indikátora inteligentnej pripravenosti“ je systém certifikácie inteligentnej pripravenosti budov;

3.

„hospodársky subjekt“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní budovu nachádzajúcu sa na území členského štátu, alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá vlastní alebo užíva jednotku budovy nachádzajúcu sa na území členského štátu, a ktorá žiada o certifikát indikátora inteligentnej pripravenosti pre danú budovu alebo jednotku budovy;

4.

„určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti“ je určovanie stupňa budovy alebo jednotky budovy v súlade s metodikou stanovenou v tomto nariadení;

5.

„hodnota inteligentnej pripravenosti“ je výsledok, ktorý získala budova alebo jednotka budovy ako súčasť postupu určovania stupňa inteligentnej pripravenosti;

6.

„systém“ je systém, ktorý sa nachádza v budove a ktorý je relevantný pre rozsah určovania stupňa inteligentnej pripravenosti, ako sa stanovuje v smernici 2010/31/EÚ, okrem iného vrátane technických systémov budov vymedzených v článku 2 smernice 2010/31/EÚ;

7.

„hlavná funkcia inteligentnej pripravenosti“ je jedna z troch hlavných funkcií uvedených v bode 2 prílohy IA k smernici 2010/31/EÚ;

8.

„kritérium vplyvu“ je hlavný vplyv, ktorý majú dosiahnuť služby pripravené na inteligentné riešenia, ako sa stanovuje v tomto nariadení;

9.

„technická oblasť“ je súbor služieb pripravených na inteligentné riešenia, ktoré spoločne realizujú ucelenú a konzistentnú časť služieb očakávaných od budovy alebo jednotky budovy, ako je napríklad vykurovanie;

10.

„prepojiteľnosť“ je schopnosť systémov vymieňať si navzájom údaje a schopnosť budovy alebo jednotky budovy vymieňať si údaje s distribučnou sieťou a súvisiacimi subjektmi, ako je agregátor, alebo s inými budovami;

11.

„interoperabilita“ je schopnosť systému interagovať na spoločné účely na základe spoločne dohodnutých noriem prostredníctvom výmeny informácií a údajov;

12.

„kybernetická bezpečnosť“ sú činnosti potrebné na ochranu sietí a informačných systémov, ako aj užívateľov takýchto systémov a iných osôb dotknutých kybernetickou hrozbou;

13.

„technológia pripravená na inteligentné riešenia“ je technologický prostriedok, ako je automatizácia budov, umožňujúci jednu alebo viacero služieb pripravených na inteligentné riešenia;

14.

„služba pripravená na inteligentné riešenia“ je funkcia alebo súhrn funkcií, ktoré poskytuje jeden alebo viacero technických komponentov alebo systémov. Služba pripravená na inteligentné riešenia využíva technológie pripravené na inteligentné riešenia a organizuje ich do funkcií vyššej úrovne;

15.

„certifikát indikátora inteligentnej pripravenosti“ je certifikát uznaný členským štátom alebo ním určenou právnickou osobou, ktorý uvádza inteligentnú pripravenosť budovy alebo jednotky budovy vypočítanú podľa metodiky stanovenej v tomto nariadení;

16.

„úroveň funkčnosti“ je úroveň inteligentnej pripravenosti služby pripravenej na inteligentné riešenia;

17.

„váhový koeficient“ je parameter, ktorý sa používa pri výpočte indikátora inteligentnej pripravenosti na vyjadrenie významu danej technickej oblasti alebo kritéria vplyvu pri tomto výpočte;

18.

„vetranie“ je proces, ktorý riadi prietok čerstvého vzduchu s cieľom udržiavať a zlepšovať kvalitu vzduchu v interiéri podľa platných požiadaviek;

19.

„energetická bilancia“ je prístup, podľa ktorého sa môžu určité váhové koeficienty prispôsobiť na základe klimatického pásma, v ktorom sa nachádza budova.

(1)

Delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/2155 (2) sa stanovuje voliteľná spoločná schéma Únie na určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov, t. j. vymedzenie pojmu indikátor inteligentnej pripravenosti a spoločná metodika výpočtu tohto indikátora.

(2)

Uvedená schéma je pre členské štáty nepovinná. Tie členské štáty, ktoré si zvolia spoločnú schému, by ju mali zaviesť v súlade s týmto nariadením a delegovaným nariadením (EÚ) 2020/2155.

(3)

Technické modality účinného uplatňovania tejto voliteľnej spoločnej schémy Únie sa majú podrobne uviesť vo vykonávacom akte.

(4)

Posúdenie inteligentnej pripravenosti budov a jednotiek budov ako súčasť schémy indikátora inteligentnej pripravenosti na účely vydania certifikátu indikátora inteligentnej pripravenosti by mali vykonávať kvalifikovaní alebo akreditovaní odborníci pôsobiaci buď ako samostatne zárobkovo činné osoby alebo ako zamestnanci verejných orgánov alebo súkromných podnikov.

(5)

Ak to členské štáty uznajú za vhodné, odborníci akreditovaní na certifikáciu energetickej hospodárnosti budov, kontrolu vykurovacích, klimatizačných a kombinovaných vykurovacích alebo klimatizačných a vetracích systémov podľa smernice 2010/31/EÚ a na vykonávanie energetických auditov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (3) by sa mali považovať za spôsobilých aj na posúdenie inteligentnej pripravenosti budov alebo jednotiek budov.

(6)

Členské štáty, ktoré sa rozhodnú zaviesť schému indikátora inteligentnej pripravenosti, by mali mať možnosť vykonať skúšobnú fázu v súlade s podrobnosťami uvedenými v tomto nariadení. Pre túto skúšobnú fázu nie je potrebná žiadna legislatíva – iba ak by členský štát usúdil, že vzhľadom na svoje vnútroštátne pomery takúto legislatívu potrebuje. Počas tejto skúšobnej fázy by malo byť možné zhromaždiť spätnú väzbu s cieľom upraviť modality vykonávania schémy a pripraviť preskúmanie tohto nariadenia a delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/2155.

(7)

Vykonávanie schémy indikátora inteligentnej pripravenosti by malo vlastníkom budov alebo jednotiek budov, alebo iným zainteresovaným stranám spojeným s budovou alebo jednotkou budovy, ako sú správcovia zariadení, hodnotiť inteligentnú pripravenosť ich budov alebo jednotiek budov. Certifikát indikátora inteligentnej pripravenosti by sa však mal vydať na základe takéhoto posúdenia, iba ak ho vykonal kvalifikovaný alebo akreditovaný odborník.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 26 smernice 2010/31/EÚ,

(1)

Komisia preskúmala žiadosť o schválenie zmien špecifikácie výrobku na úrovni Únie týkajúcej sa chráneného označenia pôvodu „Montello – Colli Asolani“ na úrovni Únie, ktorú zaslalo Taliansko v súlade s článkom 105 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 (2) v spojení s článkom 15 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/33. Medzi zmeny patrí zmena názvu „Montello – Colli Asolani“ na názov „Asolo Montello“/„Montello Asolo“.

(2)

V zmysle požiadaviek článku 97 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 Komisia túto žiadosť o schválenie zmien špecifikácie výrobku na úrovni Únie uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie (3).

(3)

Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 98 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013.

(4)

Zmeny špecifikácie výrobku na úrovni Únie by sa preto v súlade s článkom 99 nariadenia (EÚ) č. 1308/2013 v spojení s článkom 15 ods. 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2019/33 mali schváliť,

(1)

V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Francúzska o schválenie zmeny špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Chabichou du Poitou“ zapísaného do registra na základe nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 (2) zmeneného vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 159/2009 (3).

(2)

Listom zo 4. decembra 2018 francúzske orgány oznámili Komisii, že na základe článku 15 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 poskytli hospodárskym subjektom, ktoré sídlia na území Francúzska a spĺňajú podmienky uvedeného článku, dvoj- až päťročné prechodné obdobia v zmysle výnosu zo 7. novembra 2018 o zmene špecifikácie chráneného označenia pôvodu „Chabichou du Poitou“, ktorý bol uverejnený 14. novembra 2018 v Úradnom vestníku Francúzskej republiky (4). Listom z 28. januára 2020 oznámili francúzske orgány znenie nového výnosu z 24. decembra 2019, ktorý bol uverejnený 10. januára 2020 v Úradnom vestníku Francúzskej republiky (5) a ktorým sa mení výnos zo 7. novembra 2018, ako aj mená prevádzkovateľov využívajúcich toto prechodné obdobie. Zoznam hospodárskych subjektov je pripojený k špecifikácii. Počas vnútroštátneho námietkového konania totiž tieto hospodárske subjekty, ktoré uvádzali produkt „Chabichou du Poitou“ na trh v súlade s právnymi predpismi nepretržite najmenej päť rokov pred podaním žiadosti, vzniesli námietky. Dva hospodárske subjekty vzniesli námietku proti tomuto ustanoveniu bodu „Spôsob výroby“: „Odkvapkávanie srvátky je zakázané“. Dva hospodárske subjekty vzniesli námietku proti tomuto ustanoveniu bodu „Opis výrobku“ „Syr ‚Chabichou du Poitou‘ je syr vyrobený výlučne zo [surového a plnotučného kozieho] mlieka a tomuto ustanoveniu bodu „Spôsob výroby“: „Použité mlieko je surové kozie mlieko“. Sto hospodárskych subjektov vznieslo námietku proti tomuto ustanoveniu bodu „Spôsob výroby“: „Aspoň 75 % ročnej kŕmnej dávky stáda kôz musí pochádzať zo zemepisnej oblasti, a to 825 kg sušiny na jednu kozu ročne.“ Osemnásť hospodárskych subjektov vznieslo námietku proti tomuto ustanoveniu bodu „Spôsob výroby“: „Kŕmna dávka pozostáva minimálne z 55 % krmovín, a to 605 kilogramov sušiny na jednu kozu ročne.“ Osemdesiatšesť hospodárskych subjektov vznieslo námietku proti týmto ustanoveniam bodu „Spôsob výroby“: „Kŕmna dávka doplnkového krmiva obsahuje minimálne 150 kilogramov alebo 30 % obilnín a/alebo olejnatých a/alebo bielkovinových plodín, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti.“, „Kŕmna dávka na jednu kozu ročne obsahuje najmenej 200 kilogramov sušiny vo forme lucerny alebo bôbovitých rastlín, ktoré pochádzajú zo zemepisnej oblasti.“ a „Všetky krmoviny sa produkujú v zemepisnej oblasti.“

(3)

Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (6).

(4)

Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena špecifikácie by sa mala schváliť,

(1)

Nariadením (EHS) č. 2658/87 sa stanovuje nomenklatúra tovaru (ďalej len „kombinovaná nomenklatúra“ alebo „KN“) tak, aby spĺňala súčasne požiadavky Spoločného colného sadzobníka, štatistík zahraničného obchodu Únie a ostatných politík Únie týkajúcich sa dovozu alebo vývozu tovaru.

(2)

Nariadením (EHS) č. 2658/87 sa takisto stanovuje integrovaný sadzobník Európskej únie (ďalej len „TARIC“), ktorý spĺňa požiadavky Spoločného colného sadzobníka, štatistík zahraničného obchodu a obchodnej, poľnohospodárskej a iných politík Únie týkajúcich sa dovozu alebo vývozu tovaru.

(3)

Na to, aby Únia mohla monitorovať štatistiky týkajúce sa výlučne dovozu špecifického tovaru, je najvhodnejším nástrojom vytvorenie štatistických podpoložiek v systéme TARIC; takéto štatistické kódy TARIC sú stanovené v prílohe 10 „Štatistické kódy TARIC“ v tretej časti (Prílohy k colnému sadzobníku) prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87.

(4)

Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1369 (2) sa do prílohy 10 v tretej časti prílohy I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 uviedli nové podpoložky TARIC pre ochranné tvárové masky. S cieľom zaistiť uvedenie týchto nových kódov do kombinovanej nomenklatúry, ktorá bude uplatniteľná od 1. januára 2021, je nutné zmeniť prílohu I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87, keďže sa má s účinnosťou od 1. januára 2021 zmeniť vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2020/1577 (3).

(5)

Pandémia COVID-19 v Únii pokračuje a členské štáty sa usilujú zastaviť šírenie ochorenia COVID-19. Dopyt po určitom zdravotníckom tovare a jeho používanie, najmä pokiaľ ide o ochranné tvárové masky, diagnostické reagencie a diagnostické súpravy, sú preto v členských štátoch na vysokej úrovni a pravdepodobne na vysokej úrovni zostanú aj v budúcnosti. Dovoz takého tovaru prináša colným orgánom ďalšie výzvy.

(6)

S cieľom uľahčiť a harmonizovať colné kontroly v členských štátoch na úrovni Únie je vhodné vytvoriť dodatočné podpoložky TARIC, ktoré by umožnili rýchlejšie rozlišovať dotknuté výrobky od iných v rámci rovnakej podpoložky, a obmedziť tak dosah prípadných oneskorení v dodávateľskom reťazci počas pandémie COVID-19.

(7)

Vzhľadom na význam očkovacích látok proti SARS-CoV-2 by bolo vhodné vytvoriť číselný znak KN s cieľom monitorovať aj ich vývoz.

(8)

S cieľom zaistiť lepšie monitorovanie obchodných tokov v prípade ochranných tvárových masiek, diagnostických reagencií a diagnostických súprav by sa mali vytvoriť dodatočné podpoložky TARIC.

(9)

Takéto dodatočné podpoložky TARIC by uľahčili tiež vykonávanie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2020/491 (4) členskými štátmi. Keďže ochranné tvárové masky patria medzi najviac dovážané medicínske výrobky, ich špecifická identifikácia v systéme TARIC by umožnila rýchlejší postup deklarovania tým, že by sa tieto výrobky odlíšili od ostatných výrobkov, ktoré sú v súčasnosti zatriedené do tej istej podpoložky.

(10)

Príloha I k nariadeniu (EHS) č. 2658/87 by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(11)

Aby sa neprerušilo zhromažďovanie štatistických údajov o príslušnom tovare, colné orgány a hospodárske subjekty by mali mať možnosť uplatňovať zmeny kombinovanej nomenklatúry stanovené v tomto nariadení od dátumu uplatňovania vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/1577. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2021.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

(1)

Koronavírusové ochorenie (COVID-19) je infekčná choroba spôsobená novoobjaveným koronavírusom. Svetová zdravotnícka organizácia 30. januára 2020 vyhlásila vypuknutie ochorenia COVID-19 za ohrozenie verejného zdravia medzinárodného významu a 11. marca 2020 ho označila za pandémiu.

(2)

Skupina látok etoxylovaný 4-(1,1,3,3-tetrametylbutyl)fenol [pokrývajúci dobre definované látky a UVCB látky, polyméry a homológy] (ďalej len „skupina látok“) spĺňa kritériá stanovené v článku 57 písm. f) nariadenia (ES) č. 1907/2006 a je uvedená v prílohe XIV k uvedenému nariadeniu.

(3)

Posledný možný termín podania žiadosti pre skupinu látok bol 4. júla 2019 a dátum zákazu je stanovený na 4. januára 2021. V súlade s článkom 56 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1907/2006 použitie skupiny látok nie je povolené po dátume zákazu, pokiaľ nebola udelená autorizácia na konkrétne použitie, žiadosť o autorizáciu na dané použitie bola predložená pred posledným možným termínom podania žiadosti, ale rozhodnutie o žiadosti ešte nebolo prijaté, alebo sa na toto použitie vzťahuje výnimka v súlade s uvedeným nariadením.

(4)

Pandémia COVID-19 spôsobila bezprecedentné ohrozenie verejného zdravia. Opatrenia, ktoré museli členské štáty prijať na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19, navyše spôsobili vážne narušenie národných hospodárstiev a Únie ako celku.

(5)

Vyvíjajú sa potenciálne liečebné postupy a vakcíny na boj proti ochoreniu COVID-19. Skupina látok sa používa pri diagnostike ochorenia COVID-19 a pri výrobe nástrojov na tento účel. V súčasnosti sa používa na výrobu diagnostických súprav in vitro. Skupina látok sa používa aj pri vývoji vakcín na boj proti ochoreniu COVID-19 a očakáva sa, že sa bude používať pri ich výrobe. Okrem toho nemožno vylúčiť, že skupina látok sa použije na vývoj a výrobu účinných farmaceutických látok a hotových liekových foriem na boj proti ochoreniu COVID-19.

(6)

V tejto situácii ohrozenia verejného zdravia je pre Úniu veľmi dôležité, aby sa mohli v Únii čo najskôr vyvíjať, vyrábať, sprístupňovať a používať bezpečné a účinné lieky, bezpečné zdravotnícke pomôcky a príslušenstvo zdravotníckych pomôcok, ktoré sú vhodné na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19.

(7)

Keďže však posledný možný termín podania žiadosti 4. júla 2019 uplynul pred vypuknutím pandémie COVID-19, žiadosti o autorizáciu na použitie skupiny látok na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19 nemohli byť predložené pred týmto dátumom, a preto takéto použitia nemôžu zákonne pokračovať po dátume zákazu.

(8)

Je preto mimoriadne dôležité uplatniť výnimočné opatrenie na ochranu verejného zdravia a zabezpečiť, aby sa používaniu skupiny látok nebránilo pri výskume, vývoji a výrobe liekov, zdravotníckych pomôcok alebo príslušenstva zdravotníckych pomôcok vrátane diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro a pri použití v takýchto zdravotníckych pomôckach alebo príslušenstve vzhľadom na ich použitie na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19 po dátume zákazu, ktorý je v súčasnosti stanovený v prílohe XIV k nariadeniu (ES) č. 1907/2006.

(9)

Povolenie ďalšieho používania skupiny látok na uvedené konkrétne účely po 4. januári 2021 by okrem toho prispelo k splneniu cieľov Stratégie EÚ v oblasti vakcín (2).

(10)

Preto je vhodné odložiť posledný možný termín podania žiadosti a dátum zákazu stanovený pre skupinu látok vzhľadom na použitie na výskum, vývoj a výrobu liekov, zdravotníckych pomôcok alebo príslušenstva zdravotníckych pomôcok vrátane diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu ochorenia COVID-19 a použitie v takýchto zdravotníckych pomôckach alebo príslušenstve. S cieľom umožniť prípravu žiadostí o autorizáciu na uvedené použitia je potrebné odložiť posledný možný termín podania žiadosti o 18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, a preto je vhodné posunúť dátum zákazu o 36 mesiacov po nadobudnutí jeho účinnosti.

(11)

Nariadenie (ES) č. 1907/2006 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(12)

Keďže posledný možný termín podania žiadosti pre skupinu látok už uplynul pred vypuknutím ochorenia COVID-19, s cieľom predísť prerušeniu obdobia, počas ktorého možno platne predkladať žiadosti o použitie na výskum, vývoj a výrobu liekov, zdravotníckych pomôcok alebo príslušenstva zdravotníckych pomôcok vrátane diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro vzhľadom na ich použitie na diagnostiku, liečbu alebo prevenciu uvedenej choroby a použitie v takýchto zdravotníckych pomôckach alebo príslušenstve, aby sa na používanie vzťahoval článok 56 ods. 1 písm. d) nariadenia (ES) č. 1907/2006, je potrebné, aby sa stanovilo urýchlené nadobudnutie účinnosti tohto nariadenia, ako aj jeho spätné uplatňovanie od 4. júla 2019. Okrem toho by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať retroaktívne, aby sa zabezpečilo ďalšie používanie skupiny látok po 4. januári 2021 na rovnaké použitia.

(13)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 133 nariadenia (ES) č. 1907/2006,

(1)

Rozhodnutím Rady (EÚ) 2020/135 (2) bola v mene Únie uzavretá Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „dohoda o vystúpení“), ktorá nadobudla platnosť 1. februára 2020.

(2)

V článku 4 Protokolu o Írsku/Severnom Írsku pripojeného k dohode o vystúpení (ďalej len „protokol“) sa opätovne zdôrazňuje, že Severné Írsko je súčasťou colného územia Spojeného kráľovstva a že žiadne ustanovenia tohto protokolu nebránia Spojenému kráľovstvu v tom, aby zahrnulo Severné Írsko do územnej pôsobnosti svojich listín koncesií pripojených k Všeobecnej dohode o clách a obchode z roku 1994 (ďalej len „dohoda GATT z roku 1994“). Na účely uplatňovania preferenčných obchodných dojednaní preto tretie krajiny alebo skupiny tretích krajín, s ktorými má Únia takéto preferenčné obchodné dojednania, nemôžu považovať Severné Írsko za súčasť Únie. Predovšetkým na účely uplatňovania ustanovení o kumulácii by sa tovar s pôvodom alebo so spracovaním v Severnom Írsku nemal považovať za tovar s pôvodom alebo so spracovaním uskutočneným v Únii.

(3)

V článku 13 ods. 1 protokolu sa však stanovuje, že akýkoľvek odkaz na colné územie Únie v protokole, ako aj v ustanoveniach práva Únie uplatniteľných na základe tohto protokolu v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko, a na Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, sa uplatňuje na pevninské územie Severného Írska. V súlade s článkom 5 protokolu sa nariadenie (EÚ) č. 952/2013 a povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ktoré uzavrela Únia alebo jej členské štáty konajúce spoločne, v rozsahu, v akom súvisia s obchodom s tovarom medzi Úniou a tretími krajinami, uplatňujú na Spojené kráľovstvo, pokiaľ ide o Severné Írsko, a v Spojenom kráľovstve, pokiaľ ide o Severné Írsko.

(4)

Tieto dvojstranné dohody medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom uzavreté v rámci protokolu nezakladajú práva a povinnosti pre iné tretie krajiny.

(5)

Podľa článku 5 bodu 2 a článku 56 ods. 2 písm. d) a e) nariadenia (EÚ) č. 952/2013 colné predpisy Únie zahŕňajú preferenčné sadzobné opatrenia v rámci dohôd, ktoré Únia uzavrela s určitými krajinami alebo územiami mimo svojho colného územia alebo so skupinami takýchto krajín alebo území alebo ktoré prijala jednostranne vo vzťahu k niektorým krajinám alebo územiam mimo svojho colného územia alebo skupinám takýchto krajín alebo území.

(6)

Podľa článku 64 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 952/2013, aby sa na tovar vzťahovali preferenčné sadzobné opatrenia uvedené v článku 56 ods. 2 písm. d) a e) uvedeného nariadenia, tovar musí byť v súlade s pravidlami preferenčného pôvodu uvedenými v článku 64 ods. 2 až 5 uvedeného nariadenia. Vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2015/2447 (3) sa stanovujú procesné pravidlá podľa článku 64 ods. 1 na uľahčenie určovania preferenčného pôvodu tovaru v Únii.

(7)

Vzhľadom na osobitnú situáciu Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o Severné Írsko, v colnej oblasti a s cieľom uplatňovať preferenčné sadzobné opatrenia a zabezpečiť súlad s príslušnými pravidlami pôvodu po skončení prechodného obdobia stanoveného v dohode o vystúpení je potrebné prijať osobitné procesné pravidlá na uľahčenie určovania preferenčného pôvodu tovaru v Severnom Írsku.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sa týkajú dôkazov o preferenčnom pôvode, ktoré sa majú použiť v prípade tovaru dovážaného do Spojeného kráľovstva, pokiaľ ide o Severné Írsko, overovania preferenčného pôvodu takéhoto tovaru a podmienok udeľovania a pozastavenia preferenčných sadzobných opatrení.

(9)

Keďže prechodné obdobie stanovené v dohode o vystúpení sa skončí 31. decembra 2020, toto nariadenie by malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať od 1. januára 2021.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre colný kódex,

(1)

Podľa článku 9 ods. 1 rozhodnutia 2012/389/SZBP sa Politický a bezpečnostný výbor (PBV) poveruje, aby v súlade s článkom 38 tretím odsekom zmluvy prijímal príslušné rozhodnutia na účely vykonávania politickej kontroly a strategického riadenia misie Európskej únie na budovanie kapacít v Somálsku (EUCAP Somalia) vrátane rozhodnutia o vymenovaní vedúceho misie.

(2)

PBV prijal 19. septembra 2019 rozhodnutie (SZBP) 2019/1591 (2), ktorým sa pán Christopher REYNOLDS vymenúva za vedúceho misie EUCAP Somalia na obdobie od 10. septembra 2019 do 31. decembra 2020.

(3)

Rada 10. decembra 2020 prijala rozhodnutie (SZBP) 2020/2031 (3), ktorým sa mandát misie EUCAP Somalia predlžuje do 31. decembra 2022.

(4)

Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku navrhol predĺžiť mandát pána Christophera REYNOLDSA ako vedúceho misie EUCAP Somalia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021,

(1)

Schengenský informačný systém (SIS) v oblasti hraničných kontrol a návratu obsahuje zápisy o osobách na účely odopretia vstupu a pobytu na území členských štátov alebo na účely overenia, že rozhodnutie o návrate bolo rešpektované, čím sa posilňuje migračná politika Únie a prispieva sa k vysokej úrovni bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Podľa článku 20 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1861 a článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1860 (2) kategórie údajov, ktoré možno vložiť do zápisu v SIS, zahŕňajú fotografie, vyobrazenia tváre a daktyloskopické údaje (vrátane odtlačkov prstov a odtlačkov dlaní). Podľa článku 22 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1861 a článku 4 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1860 by sa takéto údaje mali vkladať do SIS, ak sú k dispozícii.

(3)

V článku 32 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1861, ktoré sa podľa článku 19 nariadenia (EÚ) 2018/1860 vzťahuje aj na prevádzku SIS v oblasti návratu, sa stanovuje, že fotografie, vyobrazenia tváre a daktyloskopické údaje vložené do zápisu v SIS sú predmetom kontroly kvality s cieľom zistiť, či spĺňajú minimálne normy pre kvalitu údajov a technické špecifikácie.

(4)

Je potrebné stanoviť vykonávacie opatrenia, v ktorých sa uvedú minimálne normy pre kvalitu údajov a technické špecifikácie pre vkladanie takýchto údajov do SIS a ich uchovávanie v SIS.

(5)

V špecifikáciách by sa mala stanoviť len taká úroveň kvality, ktorá sa vyžaduje pre vkladanie fotografií do SIS a uchovávanie fotografií v SIS, ktoré sa majú využiť na účely potvrdenia totožnosti osoby v súlade s článkom 33 ods. 1 uvedeného nariadenia. Úroveň kvality vyžadovaná pre vkladanie fotografií a vyobrazení tváre do SIS a uchovávanie fotografií a vyobrazení tváre v SIS, ktoré sa majú využiť na identifikáciu osoby podľa článku 33 ods. 4, by sa mala stanoviť neskôr, keď budú splnené podmienky stanovené v uvedenom článku.

(6)

Agentúra eu-LISA by mala po konzultácii s poradnou skupinou pre SIS II vypracovať a zdokumentovať technické podrobnosti noriem a špecifikácií stanovených v tomto rozhodnutí, a to v dokumente o riadení rozhrania SIS a v podrobných technických špecifikáciách. Členské štáty, Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) a Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž by mali vyvinúť svoje systémy v súlade so špecifikáciami stanovenými v uvedených dokumentoch.

(7)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastnilo na prijatí nariadenia (EÚ) 2018/1861, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Avšak vzhľadom na to, že nariadenie (EÚ) 2018/1861 je založené na schengenskom acquis, Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu oznámilo 26. apríla 2019 svoje rozhodnutie transponovať nariadenie (EÚ) 2018/1861 do svojho vnútroštátneho práva. Dánsko je preto v súlade s medzinárodným právom povinné vykonávať toto rozhodnutie.

(8)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorých sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (3); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(9)

Toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Spojené kráľovstvo nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2000/365/ES (4); Spojené kráľovstvo preto nie je viazané týmto rozhodnutím, ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(10)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis (5), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES (6).

(11)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (7), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (8).

(12)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto rozhodnutie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis (9), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode G rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (10).

(13)

Pokiaľ ide o Bulharsko a Rumunsko, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutiami Rady 2010/365/EÚ (11) a (EÚ) 2018/934 (12).

(14)

Pokiaľ ide o Chorvátsko, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2011 a mal by sa vykladať v spojení s rozhodnutím Rady (EÚ) 2017/733 (13).

(15)

Pokiaľ ide o Cyprus, toto rozhodnutie predstavuje akt, ktorý je založený na schengenskom acquis alebo s ním inak súvisí v zmysle článku 3 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2003.

(16)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (14) sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal 26. augusta 2020 stanovisko.

(17)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru SIS-SIRENE pre hranice,

1.

Belgickému kráľovstvu, Bulharskej republike, Českej republike, Dánskemu kráľovstvu, Spolkovej republike Nemecko, Estónskej republike, Helénskej republike, Španielskemu kráľovstvu, Francúzskej republike, Chorvátskej republike, Talianskej republike, Cyperskej republike, Lotyšskej republike, Litovskej republike, Luxemburskému veľkovojvodstvu, Maďarsku, Maltskej republike, Holandskému kráľovstvu, Rakúskej republike, Poľskej republike, Portugalskej republike, Rumunsku, Slovinskej republike, Slovenskej republike, Fínskej republike a Švédskemu kráľovstvu;

2.

Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva a Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž.

(1)

Pokiaľ ide o obchodovanie s kvótami formou aukcie, smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/410 (2) sa na obdobie od 1. januára 2021 zmenil článok 10 ods. 2 smernice 2003/87/ES a príloha IIa k nej. Podľa článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2003/87/ES sa 90 % celkového množstva kvót vydaných podľa kapitoly III smernice 2003/87/ES (ďalej len „všeobecné kvóty“), s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, rozdelí medzi členské štáty podielom, ktorý je totožný s podielom overených emisií v rámci EU ETS za rok 2005 alebo s priemerom za obdobie rokov 2005 až 2007, podľa toho, ktorý údaj je vyšší. Podľa článku 10 ods. 2 písm. b) smernice 2003/87/ES sa zvyšných 10 % celkového množstva všeobecných kvót, s ktorými sa má obchodovať formou aukcie, rozdelí medzi určité členské štáty na účely solidarity, rastu a vzájomných prepojení v Únii, čím sa zvýši množstvo kvót, s ktorými tieto členské štáty obchodujú formou aukcie, o percentuálne podiely uvedené v prílohe IIa k smernici 2003/87/ES.

(2)

Dňa 1. februára 2020 nadobudla platnosť Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a z Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (3). Okrem toho sa od skončenia prechodného obdobia stanoveného v článku 126 uvedenej dohody uplatňuje jej protokol o Írsku/Severnom Írsku. Aukčné podiely členských štátov by sa mali stanoviť tak, aby sa zohľadnilo vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ako aj protokol o Írsku/Severnom Írsku.

(3)

Podiely členských štátov na všeobecných kvótach podľa článku 10 ods. 2 písm. a) smernice 2003/87/ES na obdobie 2021 – 2030 sa určujú na základe tých istých údajov, ktoré sa použili na obdobie 2013 – 2020, s výnimkou opráv overených emisií členských štátov za rok 2005 alebo priemeru za obdobie rokov 2005 až 2007 zaznamenaných v registri Únie a dostupných v protokole transakcií Európskej únie (EUTL) k 30. júnu 2020 (4). V súlade s vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2018/2066 (5) je úplné, jednotné, transparentné a presné monitorovanie a nahlasovanie emisií skleníkových plynov základným predpokladom účinného fungovania systému EU ETS. Na určenie aukčného podielu členských štátov na všeobecných kvótach je preto vhodné použiť najnovšie údaje zaznamenané v registri Únie a dostupné v EUTL. Podľa článku 35 ods. 6 nariadenia Komisie (EÚ) č. 389/2013 (6) sa môžu ročné overené emisie v prípade zariadenia alebo prevádzkovateľa lietadla v registri Únie spätne opraviť s cieľom zabezpečiť súlad s článkami 14 a 15 smernice 2003/87/ES. Od roku 2012 sa vykonali takéto opravy overených emisií za roky 2005 až 2007, keďže prevádzkovatelia spadajúci pod EU ETS zaznamenali do registra Únie presnejšie údaje, ktoré už sú k dispozícii v EUTL.

(4)

Podľa článku 3d ods. 3 smernice 2003/87/ES by počet kvót vydaných podľa kapitoly II smernice 2003/87/ES (ďalej len „kvóty pre leteckú dopravu“), s ktorými má každý členský štát obchodovať formou aukcie, mal byť úmerný jeho podielu na celkových započítaných emisiách z leteckej dopravy pre všetky členské štáty za príslušný referenčný rok. Pre obdobie 2021 až 2030 je príslušným referenčným rokom rok 2018 a príslušný rozsah stanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2392 (7). Údaje o emisiách z leteckej dopravy za rok 2018 na určenie aukčných podielov členských štátov na kvótach pre leteckú dopravu získala Komisia od organizácie Eurocontrol,

a)

príloha I: aukčné podiely členských štátov na kvótach vydaných podľa kapitoly III smernice 2003/87/ES;

b)

príloha II: aukčné podiely členských štátov na kvótach vydaných podľa kapitoly II smernice 2003/87/ES.

(1)

V nariadení (ES) č. 999/2001 sa stanovujú pravidlá prevencie, kontroly a eradikácie prenosných spongiformných encefalopatií (ďalej aj „TSE“) v Únii. Uvedené nariadenie sa vzťahuje na produkciu a umiestňovanie živých zvierat a produktov živočíšneho pôvodu na trh a v určitých špecifických prípadoch na ich vývoz. Stanovuje sa v ňom okrem iného aj prijatie ochranných opatrení v prípade výskytu ohnísk nákazy TSE.

(2)

Vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2016/1918 (2) sa stanovujú dočasné ochranné opatrenia v súvislosti s chronickým chradnutím jeleňovitých (ďalej len „CWD“). Uvedené rozhodnutie bolo prijaté po zistení šiestich prípadov CWD v populácii jeleňovitých v Nórsku v roku 2016: štyri v populácii sobov a dva v populácii losov. Bolo to prvýkrát, čo bolo zistené CWD v Európe, a prvýkrát, čo boli zistené prípady prirodzeného výskytu v populácii sobov na svete.

(3)

V období od januára 2017 do septembra 2020 Nórsko informovalo Komisiu a členské štáty o šestnástich ďalších prípadoch CWD v populácii voľne žijúcich sobov, o piatich ďalších prípadoch CWD v populácii voľne žijúcich losov a o jednom prípade CWD v populácii jeleňa lesného. V roku 2018 bol vo Fínsku zistený prvý prípad CWD v Únii a ďalší prípad sa objavil v novembri 2020. Švédsko zistilo tri prípady v roku 2019 a ďalší v septembri 2020. Všetky prípady CWD zistené vo Fínsku a Švédsku boli v populácii voľne žijúcich losov.

(4)

V kapitole A časti III bode A prílohy III k nariadeniu (ES) č. 999/2001 sa stanovuje trojročný program monitorovania CWD, ktorý sa vzťahuje na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020. Zber údajov však bude čiastočne pokračovať počas celého roka 2021 v súlade s technickými špecifikáciami programu monitorovania, aby sa v konečnom dôsledku zhromaždil väčší súbor údajov. Preto sa očakáva, že vedecké posúdenie výsledkov programu monitorovania, ktoré bude potrebné na vypracovanie budúcich možností politiky v oblasti CWD, bude k dispozícii až v roku 2022.

(5)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín uverejnil 11. novembra 2019 vedecké stanovisko k aktuálnym informáciám o chronickom chradnutí jeleňovitých (CWD) III (3) (stanovisko EFSA). Na posúdenie toho, ako by sa závery a odporúčania uvedené v danom stanovisku EFSA mali zohľadniť v pravidlách Únie, však treba viac času.

(6)

Vzhľadom na zistenie nových prípadov CWD v Nórsku, vo Fínsku a Švédsku a keďže sa čaká na výsledok trojročného programu monitorovania CWD a na vedecké posúdenie výsledkov tohto programu monitorovania, ktoré sa očakáva v roku 2022, ako aj vzhľadom na to, že na posúdenie stanoviska EFSA je potrebný dodatočný čas, obdobie uplatňovania vykonávacieho rozhodnutia (EÚ) 2016/1918 by sa malo predĺžiť do 31. decembra 2022.

(7)

Vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2016/1918 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(8)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

(1)

V súlade s článkom 5 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 913/2010 ministerstvá zodpovedné za železničnú dopravu v Belgicku, Česku, Nemecku, Estónsku, Lotyšsku, Litve, Holandsku a Poľsku zaslali Komisii dve vyhlásenia o zámere zo 6. decembra 2019. Obsahovali návrhy na predĺženie koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more po poľsko-ukrajinskú hranicu v Medyke na jednej strane a do prístavov Zeebrugge a Gent/Terneuzen na strane druhej.

(2)

Uvedené členské štáty už Komisii predtým navrhli predĺženie koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more po poľsko-ukrajinskú hranicu v Medyke. Komisia potvrdila súlad návrhu s článkom 5 nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/1111 (2). Uvedené vykonávacie rozhodnutie však bolo zmenené vykonávacím rozhodnutím Komisie (EÚ) 2017/178 (3), v ktorom sa vypustil odkaz na predĺženie koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more do Medyky. Zmena zohľadňovala skutočnosť, že železničná infraštruktúra medzi Katovicami a Medykou nebude sprevádzkovaná pred rokom 2020. Keďže infraštruktúra už je v súčasnosti v prevádzke, je vhodné opäť zvážiť predĺženie koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more do Medyky.

(3)

Komisia preskúmala návrhy na predĺženie koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more do Medyky a do prístavov Gent/Terneuzen a Zeebrugge podľa článku 5 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 913/2010 a domnieva sa, že sú v súlade s článkom 5 uvedeného nariadenia.

(4)

Pokiaľ ide o predĺženie koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more do Medyky, aspekty uvedené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2015/1111 naďalej platia.

(5)

Pokiaľ ide o predĺženie do prístavov Zeebrugge a Gent/Terneuzen, navrhované trasy na predĺženie sú už súčasťou koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Stredomorie. Sú súčasťou základnej (Antverpy-Gent-Zeebrugge) a súhrnnej siete (Gent-Terneuzen) v rámci transeurópskej dopravnej siete, pričom existujúca infraštruktúra už čiastočne alebo v plnej miere spĺňa kľúčové požiadavky ako elektrifikácia, zaťaženie nápravy 22,5 tony, rýchlosť 100 km/h a dĺžka vlaku 740 m.

(6)

Prístavy Zeebrugge, Gent a Terneuzen sú východiskovým alebo cieľovým miestom mnohých existujúcich pravidelných služieb železničnej nákladnej dopravy na trase koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more s východiskovými a cieľovými miestami v Nemecku, Česku a Škandinávii (vrátane škandinávsko-stredomorského koridoru železničnej nákladnej dopravy). Prístav Zeebrugge nahlásil nákladnú železničnú dopravu do mnohých destinácií v Únii, čo dosvedčuje skutočnosť, že jednou z hlavných komodít prístavu sú nové vozidlá. Prístavné orgány v Gente a Terneuzen identifikovali aj potenciál pre novú železničnú nákladnú dopravu do Schkopau (Nemecko) a Outokumpu (Fínsko), ako aj do tretích krajín, konkrétne do Číny cez Šeštokai v Litve.

(7)

Výhodou navrhovaného predĺženia je sprístupnenie služieb, ktoré poskytuje existujúce jednotné kontaktné miesto koridoru železničnej nákladnej dopravy Severné more – Baltské more v zmysle článku 13 nariadenia (EÚ) č. 913/2010, vrátane vopred dohodnutých vlakových trás, prevádzkovateľom koridorov železničnej nákladnej dopravy, ktorí obsluhujú prístavy Zeebrugge a Gent/Terneuzen. Takto sa zabezpečí väčšia transparentnosť pre žiadateľov a mohol by sa zjednodušiť proces prideľovania kapacity odstránením potreby koordinovať niektoré vlakové trasy s jednotnými kontaktnými miestami iných koridorov železničnej nákladnej dopravy. Predĺženie do Zeebrugge poskytne priamy prístup do prístavu, ktorý je dôležitým prekladiskom pre automobilový priemysel všetkých členských štátov pozdĺž koridoru, najmä Česka, Nemecka a Poľska.

(8)

Vďaka prepojeniam s námornou dopravou prispeje predĺženie k zlepšeniu železničnej nákladnej dopravy v koridore železničnej nákladnej dopravy Severné More – Baltské more.

(9)

V súlade s článkom 5 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 913/2010 Komisia pri posudzovaní zohľadnila príslušné kritériá týkajúce sa predĺženia koridorov železničnej nákladnej dopravy stanovené v článku 4 daného nariadenia.

(10)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 62 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (4),

(1)

Rada 30. júna 2020 prijala odporúčanie o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (1) (ďalej len „odporúčanie Rady“). Rada 16. júla 2020 prijala odporúčanie (EÚ) 2020/1052 zo 16. júla 2020, ktorým sa mení odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (2). Rada 30. júla 2020 prijala odporúčanie (EÚ) 2020/1144 z 30. júla 2020, ktorým sa mení odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (3). Rada 7. augusta 2020 prijala odporúčanie (EÚ) 2020/1186 zo 7. augusta 2020, ktorým sa mení odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (4). Rada 22. októbra 2020 prijala odporúčanie (EÚ) 2020/1551 z 22. októbra 2020, ktorým sa mení odporúčanie Rady (EÚ) 2020/912 o dočasnom obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, a o možnom zrušení tohto obmedzenia (5).

(2)

V odporúčaní Rady sa stanovuje, že členské štáty by mali od 1. júla 2020 postupne koordinovaným spôsobom rušiť dočasné obmedzenie ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, vo vzťahu k osobám s pobytom v tretích krajinách uvedených v prílohe I k odporúčaniu Rady. Rada by mala po dôkladnej konzultácii s Komisiou a príslušnými agentúrami a útvarmi EÚ v nadväznosti na celkové posúdenie založené na metodike, kritériách a informáciách uvedených v odporúčaní Rady zoznam tretích krajín uvedený v prílohe I každé dva týždne preskúmať a podľa potreby aktualizovať.

(3)

Odvtedy sa v úzkej spolupráci s Komisiou a príslušnými agentúrami a útvarmi EÚ uskutočnili v rámci Rady rokovania o preskúmaní zoznamu tretích krajín uvedeného v prílohe I k odporúčaniu Rady a pri uplatňovaní kritérií a metodiky stanovených v odporúčaní Rady. Výsledkom týchto rokovaní je, že zoznam tretích krajín uvedený v prílohe I by sa mal zmeniť. Konkrétne by sa zo zoznamu mal vypustiť Uruguaj.

(4)

Kontrola hraníc je nielen v záujme členského štátu, na ktorého vonkajších hraniciach sa vykonáva, ale všetkých členských štátov, ktoré zrušili kontrolu hraníc na vnútorných hraniciach. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby boli opatrenia prijímané na vonkajších hraniciach koordinované, s cieľom zabezpečiť dobré fungovanie schengenského priestoru. Na tento účel by členské štáty mali od 16. decembra 2020 pokračovať v rušení dočasných obmedzení ciest do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, koordinovaným spôsobom vo vzťahu k osobám s pobytom v tretích krajinách uvedených v prílohe I k odporúčaniu Rady zmenenej týmto odporúčaním.

(5)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto odporúčania, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto odporúčanie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne do šiestich mesiacov po rozhodnutí Rady o tomto odporúčaní, či ho bude transponovať.

(6)

Toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis, na ktorom sa Írsko nezúčastňuje v súlade s rozhodnutím Rady 2002/192/ES (6); Írsko sa preto nezúčastňuje na jeho prijatí, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(7)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (7).

(8)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia Rady 1999/437/ES (8) v spojení s článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/146/ES (9).

(9)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto odporúčanie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis, ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 bode A rozhodnutia 1999/437/ES (10) v spojení s článkom 3 rozhodnutia 2011/350/EÚ (11).