(1)

Emisne neutrálna transformácia už teraz vyvoláva obrovské priemyselné, hospodárske a geopolitické zmeny na celom svete a s ďalším pokrokom vo svetovom úsilí o dekarbonizáciu budú tieto zmeny čoraz výraznejšie. Únia musí reagovať na tento vývoj a zároveň vykonávať energetickú, klimatickú a environmentálnu transformáciu. Silná výrobná základňa je kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní prístupu k emisne neutrálnym technológiám a pri udržiavaní kvalitných pracovných miest v Únii. To si vyžaduje, aby si Únia zachovala svoju konkurencieschopnosť, a to aj prostredníctvom inovácie, najmä pokiaľ ide o čisté technológie.

(2)

Vzhľadom na komplexnosť a nadnárodnú povahu emisne neutrálnych technológií hrozí, že nekoordinované vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie prístupu k týmto technológiám narušia hospodársku súťaž a rozdrobia vnútorný trh. Takéto opatrenia členských štátov môžu viesť k tomu, že sa pre organizátorov trhu zavedie rozdielna regulácia, že medzi jednotlivými členskými štátmi vzniknú rozdiely v úrovni poskytnutého prístupu k dodávkam emisne neutrálnych technológií, a to aj poskytovaním rôznych úrovní podpory pre projekty výroby emisne neutrálnych technológií, a že sa zavedú odlišné pravidlá a nekoordinované formy obstarávania, rozdielne postupy a trvania, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení, čo povedie k prekážkam pre cezhraničný obchod medzi členskými štátmi a narušeniu riadneho fungovania vnútorného trhu. V záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu je preto nevyhnutné vytvoriť spoločný právny rámec Únie na spoločné riešenie tejto hlavnej výzvy prostredníctvom zvýšenia odolnosti Únie a jej bezpečnosti dodávok energie v oblasti emisne neutrálnych technológií.

(3)

Únia sa zaviazala k zrýchleniu dekarbonizácie svojho hospodárstva a k ambicióznemu zavádzaniu obnoviteľných zdrojov energie s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu, a to nulovú bilanciu emisií alebo emisie po odpočítaní odstránených emisií, do roku 2050. Tento cieľ je jadrom Európskej zelenej dohody, ktorá je stanovená v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda a v oznámení Komisie z 5. mája 2021 s názvom Aktualizácia novej priemyselnej stratégie na rok 2020: Budovanie silnejšieho jednotného trhu pre obnovu Európy, a je v súlade so záväzkom Únie ku globálnym opatreniam v oblasti klímy podľa Parížskej dohody (4). Na dosiahnutie cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5) stanovuje záväzný cieľ Únie v oblasti klímy znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Navrhovaný balík „Fit for 55“, stanovený v oznámení Komisie zo 14. júla 2021 s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite sa zameriava na plnenie cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 a v tejto súvislosti sa ním reviduje a aktualizuje právo Únie.

(4)

Okrem toho sa v Priemyselnom pláne Zelenej dohody stanovenom v oznámení Komisie z 1. februára 2023 stanovuje komplexný prístup na podporu rozšírenia technológií čistej energie na základe štyroch pilieroch. Cieľom prvého piliera je vytvoriť regulačné prostredie, v rámci ktorého sa zjednodušuje a zrýchľuje postup vydávania povolení pre nové závody na výrobu a montáž emisne neutrálnych technológií, a uľahčiť rozširovanie emisne neutrálneho priemyslu Únie. Cieľom druhého piliera je zvýšiť investície do výroby emisne neutrálnych technológií a jej financovanie prostredníctvom revidovaného dočasného krízového a transformačného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine, ktorý bol stanovený v oznámení Komisie zo 17. marca 2023, a prostredníctvom vytvorenia Platformy strategických technológií pre Európu (STEP) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/795 (6) s cieľom zachovať náskok Únie v oblasti kritických a vznikajúcich technológií relevantných pre zelenú a digitálnu transformáciu. Tretí pilier súvisí s rozvojom zručností potrebných na uskutočnenie transformácie a na zvýšenie počtu kvalifikovaných pracovníkov v odvetví technológií čistej energie. Štvrtý pilier je zameraný na obchod a diverzifikáciu dodávateľských reťazcov kritických surovín. Jeho súčasťou je vytvorenie klubu pre kritické suroviny v spolupráci s podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom spoločne posilniť dodávateľské reťazce a odkloniť sa od jedného dodávateľa kritických vstupov. Toto nariadenie je súčasťou uvedených opatrení a prispieva k posilneniu ekonomického zdôvodnenia dekarbonizácie priemyslu v Únii.

(5)

Vnútorný trh je vhodným prostredím, ktoré v potrebnom rozsahu a potrebným tempom umožňuje prístup k technológiám nevyhnutným na dosiahnutie ambícií Únie v oblasti klímy a energetiky, ako aj cieľa Európskej zelenej dohody, ktorým je premeniť dekarbonizáciu na udržateľnú konkurencieschopnosť. Cesta ku klimaticky neutrálnemu hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje a s nulovou bilanciou emisií vytvára veľké príležitosti na expanziu emisne neutrálneho priemyslu Únie, pričom sa využije sila vnútorného trhu, a to podporou investícií do emisne neutrálnych technológií a ich dodávateľských reťazcov. Uvedené technológie sú potrebné na dosiahnutie cieľov integrovaných národných energetických a klimatických plánov členských štátov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (7), prispievajú k odolnosti a konkurencieschopnosti priemyslu Únie a umožňujú dekarbonizáciu hospodárskych odvetví od dodávok energie až po dopravu, budovy a priemysel v Únii. Silný emisne neutrálny priemysel v Únii môže výrazne pomôcť pri účinnom dosahovaní cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky, ako aj pri podpore ďalších cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode a zároveň podporovať priemyselnú základňu a vytvárať tak kvalitné pracovné miesta a zabezpečovať udržateľný rast.

(6)

Únia musí na splnenie týchto záväzkov zrýchliť tempo prechodu na emisne neutrálne hospodárstvo, okrem iného zvýšením podielu čistej energie vo svojom energetickom mixe, ako aj zvýšením energetickej efektívnosti a podielu obnoviteľných zdrojov energie. Prispeje to k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv do roku 2030, ktorý je príspevkom Komisie k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv vyhláseného v Göteborgu v roku 2017 (ďalej len „pilier“).

(7)

Vyššie ceny energie po neodôvodnenej a protiprávnej vojenskej agresii Ruska voči Ukrajine sa stali silným podnetom na urýchlenie vykonávania Európskej zelenej dohody a posilnenie odolnosti energetickej únie, ktorá sa riadi nariadením (EÚ) 2018/1999, urýchlením prechodu na čistú energiu a ukončením akejkoľvek závislosti od fosílnych palív vyvážaných z Ruska. Plán REPowerEU stanovený v oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom Plán REPowerEU zohráva kľúčovú úlohu v reakcii na ťažkosti a narušenie globálneho trhu s energiou spôsobené inváziou Ruska na Ukrajinu. Cieľom tohto plánu je urýchliť energetickú transformáciu Únie v záujme zníženia spotreby plynu a elektriny v Únii a podpory investícií do zavádzania energeticky efektívnych a nízkouhlíkových riešení.

(8)

Aby bolo možné splniť ciele Únie v oblasti klímy a energetiky, treba sa prioritne zamerať na energetickú efektívnosť. Šetrenie energie predstavuje najlacnejší, najbezpečnejší a najčistejší spôsob, ako dosiahnuť tieto ciele. Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti je všeobecnou zásadou energetickej politiky Únie a je dôležitá z hľadiska jej praktických aplikácií v rámci politiky, ako aj z hľadiska investičných rozhodnutí. Je preto zásadná pre rozširovanie výrobnej kapacity Únie v oblasti energeticky efektívnych technológií, ako sú tepelné čerpadlá, diaľkové vykurovanie a chladenie a technológie inteligentných sústav, ktoré Únii pomáhajú znižovať a regulovať jej spotrebu energie.

(9)

Ciele Únie v oblasti dekarbonizácie, bezpečnosť dodávok energie, digitalizácia energetického systému a elektrifikácia dopytu, napríklad pokiaľ ide o mobilitu a potrebu ďalších a rýchlejších nabíjacích bodov, si vyžadujú obrovské rozšírenie elektrizačných sústav v Únii, a to na úrovni prenosu, ako aj na úrovni distribúcie. Na úrovni prenosu sú potrebné siete jednosmerného prúdu vysokého napätia okrem iného na pripojenie energie z obnoviteľných zdrojov na mori, kým na úrovni distribúcie si prepájanie dodávateľov elektriny a riadenie flexibility na strane spotreby vyžaduje investície do inovačných technológií sústav, ako je inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel, energeticky efektívna automatizácia a inteligentná regulácia budov a priemyslu, pokročilá infraštruktúra merania a systémy energetického manažmentu v domácnostiach. Elektrizačná sústava musí spolupracovať s množstvom aktérov alebo zariadení na základe podrobnej úrovne pozorovania, čiže dostupnosti údajov, s cieľom umožniť flexibilitu, inteligentné nabíjanie, inteligentné budovy s inteligentnými elektrizačnými sústavami a malé služby flexibility, ktoré umožňujú reakciu spotrebiteľov na strane spotreby a využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Pripojenie emisne neutrálnych technológií do siete Únie si vyžaduje podstatné rozšírenie výrobných kapacít elektrizačných sústav v oblastiach, ako sú podmorské a suchozemské káble, rozvodne a transformátory.

(10)

Je preto potrebné vyvinúť ďalšie politické úsilie, aby Únia mala silný potenciál na rýchle rozšírenie výrobnej kapacity na podporu cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2030 zlepšením trhových podmienok pre komerčne dostupné technológie, ako aj bezpečnosti dodávok emisne neutrálnych technológií a ich dodávateľských reťazcov, znížením fragmentácie trhu a zabezpečením alebo posilnením celkovej odolnosti a konkurencieschopnosti energetického systému Únie. Toto úsilie zahŕňa prístup k bezpečnému a udržateľnému zdroju palív najlepšej triedy, ako sa uvádza v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2022/1214 (8).

(11)

Týmto nariadením by sa malo doplniť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 (9) zameraním sa na výrobu emisne neutrálnych technológií z hľadiska konečných výrobkov, špecifických komponentov a špecifických strojových zariadení, ktoré sa primárne používajú na ich výrobu. Nariadenie (EÚ) 2024/1252 sa namiesto toho zameriava na počiatočnú časť dodávateľského reťazca, najmä na kritické suroviny, a na ich ťažbu, spracovanie a recykláciu. Tieto technológie sú nevyhnutné pre širokú škálu strategických odvetví vrátane priemyselných odvetví emisne neutrálnych technológií, digitálneho priemyslu, leteckého a kozmického priemyslu a obranného priemyslu. Toto nariadenie a nariadenie (EÚ) 2024/1252 sa vzájomne dopĺňajú s cieľom vytvoriť synergie regulačnej podpory v rámci celého dodávateľského reťazca výroby emisne neutrálnych technológií v Únii tým, že sa riadia tou istou logikou rozvíjania obchodného projektu, modernizácie a poskytovania primeraných zručností a podpory investícií. Toto nariadenie sa vzťahuje aj na spracované materiály, ktoré sú základným komponentom emisne neutrálnych technológií, s výnimkou kritických surovín, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2024/1252.

(12)

Konečné výrobky a špecifické komponenty, ktoré sú nevyhnutné na výrobu emisne neutrálnych technológií, by mali byť uvedené v prílohe nevyčerpávajúcim spôsobom. Zahŕňajú konečné výrobky a ich komponenty, ktoré spoločnosť vyrába a s ktorými obchoduje, vrátane spracovaných materiálov, ale s výnimkou surovín, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) 2024/1252. Cieľom uvedenej prílohy je v čo najväčšej možnej miere identifikovať konečné výrobky a špecifické komponenty, ktoré sú nevyhnutné na výrobu emisne neutrálnych technológií, a preto ich možno vždy odôvodnene považovať za primárne používané pre všetky emisne neutrálne technológie uvedené v tomto nariadení. Špecifické komponenty a špecifické strojové zariadenia, na ktoré sa uvedená príloha nevzťahuje, môžu stále patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak na základe dôkazov poskytnutých príslušnému vnútroštátnemu orgánu môže predkladateľ projektu preukázať, napr. prostredníctvom trhových štúdií alebo dohôd o odbere, že špecifické komponenty alebo špecifické strojové zariadenia sa primárne používajú na výrobu emisne neutrálnych technológií, s výnimkou kritických surovín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2024/1252.

(13)

Určité špecifické komponenty v dodávateľskom reťazci emisne neutrálnych technológií sa vyrábajú prostredníctvom energeticky náročných výrobných procesov, konkrétne v odvetviach ocele, hliníka, neželezných kovov, základných chemikálií, cementu, vápna, skla, keramiky, hnojív, ako aj buničiny a papiera. Mnohé z uvedených procesov sa vyznačujú vysokou energetickou a uhlíkovou náročnosťou, čo zvyčajne sťažuje znižovanie ich emisií CO2. V nariadení (EÚ) 2021/1119 sa zároveň vyžaduje rýchla dekarbonizácia hospodárstva Únie. Vzhľadom na skutočnosť, že energeticky náročné priemyselné odvetvia predstavovali v roku 2019 v Únii 17 % celkových emisií skleníkových plynov, ich dekarbonizácia je nevyhnutná na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii. To znamená, že bezpečnosť dodávok v Únii týkajúcich sa špecifických komponentov používaných na emisne neutrálne technológie závisí aj od zintenzívnenia úsilia o dekarbonizáciu v energeticky náročných priemyselných odvetviach. Energeticky náročné priemyselné zariadenia patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak príslušné zariadenia vyrábajú špecifické komponenty, ktoré sa primárne používajú v emisne neutrálnych technológiách. Vzhľadom na potrebu dekarbonizovať tieto odvetvia ako celok a s cieľom zabezpečiť dostupnosť špecifických komponentov, ktoré sa v nich vyrábajú a ktoré sa používajú v dodávateľských reťazcoch emisne neutrálnych technológií, na rozdiel od iných projektov výroby emisne neutrálnych technológií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa toto nariadenie malo vzťahovať aj na projekty energeticky náročných priemyselných odvetví, ktoré vyrábajú špecifické komponenty, ktoré sa používajú, ale nie výlučne v dodávateľských reťazcoch emisne neutrálnych technológií. Zahrnutie takýchto zariadení, ktoré sú náročné na znižovanie emisií, do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by malo byť podmienené projektom, ktorý zahŕňa výstavbu alebo konverziu takéhoto zariadenia, čo povedie k významnému zníženiu emisií CO2 pochádzajúcich z výrobných činností. Cielená podpora týchto odvetví podľa tohto nariadenia prispieva k zabezpečeniu prístupu k udržateľným dodávkam emisne neutrálnych technológií na vnútornom trhu, zvyšuje investičnú istotu a vytvára dopyt po transformačných a dekarbonizačných technológiách na strane dopytu.

(14)

V zozname emisne neutrálnych technológií sa uvádzajú technológie, ktoré sú nevyhnutné pre ciele Únie v oblasti dekarbonizácie a zlepšenie fungovania vnútorného trhu. Zoznam zahŕňa aj technológie, ktoré ako zdroj čistej a bezpečnej energie neakceptujú všetky členské štáty. Je to v súlade s ich právom rozhodovať o výbere medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnej štruktúre ich dodávok energie, ako aj o ich priemyselnej politike. V záujme ochrany týchto práv nie je zoznamom emisne neutrálnych technológií dotknuté prideľovanie finančných prostriedkov v rámci súčasného viacročného finančného rámca na roky 2021 až 2027, najmä pokiaľ ide o oprávnenosť prideľovania a kritériá na vyhodnotenie ponúk súvisiace s energetickými technológiami vo fondoch Únie vrátane tých, ktoré sú financované z kvót systému obchodovania s emisiami (ďalej len „ETS“) alebo podpory zo strany Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“). Členský štát by takisto nemal byť povinný uznať za strategické projekty podporujúce dodávateľský reťazec technológie, ktorú neakceptuje ako súčasť svojho energetického mixu.

(15)

Aby bol budúci energetický systém Únie odolný, toto rozšírenie by sa malo vykonať v celom dodávateľskom reťazci predmetných technológií, a to v plnom súlade a komplementárnosti s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1252 a (EÚ) 2023/1781 (10).

(16)

S cieľom riešiť otázky súvisiace s bezpečnosťou dodávok a súčasne prispievať k podpore odolnosti energetického systému Únie a snáh o dekarbonizáciu a modernizáciu sa musí rozšíriť výrobná kapacita emisne neutrálnych technológií v Únii. Únia musí zabezpečiť, aby regulačné prostredie výrobcom fotovoltických technológií umožnilo zvýšiť svoju konkurenčnú výhodu a zlepšiť perspektívy bezpečnosti dodávok tým, že sa budú usilovať o dosiahnutie aspoň 30 GW prevádzkovej výrobnej kapacity fotovoltickej energie do roku 2030 v celom hodnotovom reťazci odvetvia fotovoltiky, a to v súlade s cieľmi stanovenými v rámci Európskej aliancie priemyslu v oblasti solárnej fotovoltiky, ktorá sa podporuje v rámci stratégie Únie v oblasti slnečnej energie zriadenej oznámením Komisie z 18. mája 2022. Únia musí zabezpečiť, aby regulačné prostredie výrobcom technológií súvisiacich s veternou energiou a tepelnými čerpadlami umožnilo upevniť svoju konkurenčnú výhodu a zachovať alebo zvýšiť svoj súčasný podiel na trhu počas dvadsiatych rokov 20. storočia v súlade s prognózami Únie týkajúcimi sa zavádzania technológií, ktoré spĺňajú jej ciele v oblasti energetiky a klímy do roku 2030. To sa premieta do výrobnej kapacity veternej energie v Únii na úrovni najmenej 36 GW a v prípade tepelných čerpadiel na úrovni najmenej 31 GW do roku 2030. Výrobcovia z Únie vyrábajúci batérie a elektrolyzéry musia mať také regulačné prostredie, ktoré im umožní upevniť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií a aktívne prispievať k formovaniu týchto trhov. V prípade batériových technológií to bude znamenať, že výrobcovia batérií z Únie budú prispievať k cieľom Európskej aliancie pre batérie a zamerajú sa na to, aby uspokojili takmer 90 % ročného dopytu Únie po batériách, čo sa premietne do výrobnej kapacity Únie na úrovni najmenej 550 GWh do roku 2030. V prípade výrobcov elektrolyzérov z Únie sa v pláne REPowerEU navrhuje výroba 10 miliónov ton čistého vodíka z domácej výroby a až 10 miliónov ton čistého vodíka z dovozu do roku 2030. S cieľom zabezpečiť, aby sa vedúce postavenie Únie v oblasti technológií premietlo aj do vedúceho postavenia v oblasti obchodu, čo sa podporuje v rámci spoločného vyhlásenia Komisie a Európskej aliancie pre čistý vodík o elektrolyzéroch, by výrobcovia elektrolyzérov z Únie mali mať možnosť ďalej zvýšiť svoje kapacity tak, aby celková nasadená inštalovaná kapacita elektrolyzérov dosiahla aspoň 100 GW energie vodíka do roku 2030. V pláne REPowerEU sa takisto stanovuje cieľ zvýšiť udržateľnú výrobu biometánu do roku 2030 na 35 mld. m3. Vzhľadom na to, že dodávateľský reťazec biometánu sa v súčasnosti vo veľkej miere nachádza v Európe, biometán už prispieva k odolnosti Únie a mal by sa ďalej podporovať. Je potrebné, aby výrobcovia leteckých a lodných palív z Únie ďalej rozvíjali, vyrábali a rozširovali udržateľné alternatívne palivá s cieľom výrazne prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy o 90 % do roku 2050, ako aj k splneniu povinností stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2405 (11) a nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1805 (12). Toto zníženie výrazne podporuje aj Priemyselná aliancia pre hodnotový reťazec obnoviteľných a nízkouhlíkových palív. Únia musí zabezpečiť, aby regulačné prostredie a podporný rámec pre výrobcov technológií udržateľných leteckých a námorných alternatívnych palív umožňoval týmto výrobcom zvýšiť výrobné kapacity v celom hodnotovom reťazci palív od získavania a dodávok surovín až po zmiešavanie vrátane konverzných a rafinačných kapacít.

(17)

Vzhľadom na všetky tieto ciele je potrebné konštatovať, že v prípade určitých prvkov dodávateľského reťazca (ako sú invertory, ale aj solárne články, doštičky a ingoty na výrobu fotovoltiky, prípadne katódy a anódy pre batérie) je výrobná kapacita Únie nízka. S cieľom pomôcť riešiť obavy súvisiace so závislosťou od dovozu a zraniteľnosťou a zabezpečiť splnenie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky by sa mala stanoviť celková referenčná hodnota pre výrobnú kapacitu výrobkov emisne neutrálnych technológií v Únii a zároveň vyvíjať úsilie o podobnú referenčnú hodnotu pre emisne neutrálne technológie. Ročná kapacita emisne neutrálnych technológií v Únii pre emisne neutrálne technológie posudzované ako celok by sa do roku 2030 mala približovať k referenčnej hodnote celkovej ročnej výroby na úrovni aspoň 40 % ročných potrieb v oblasti zavádzania alebo by mala túto hodnotu dosahovať.

(18)

Výrobky emisne neutrálnych technológií zároveň prispejú k odolnosti Únie a bezpečným dodávkam čistej energie. Bezpečné dodávky čistej energie sú predpokladom hospodárskeho rozvoja, ako aj verejného poriadku a bezpečnosti. Výrobky emisne neutrálnych technológií budú mať prínos aj pre iné strategicky významné hospodárske odvetvia, ako je poľnohospodárstvo a výroba potravín, a to zabezpečením prístupu k čistej energii a strojovým zariadeniam za konkurenčné ceny, čím udržateľne prispejú k potravinovej bezpečnosti Únie a k zabezpečeniu čoraz väčšieho odbytiska pre alternatívy biologického pôvodu prostredníctvom obehového hospodárstva. Splnenie ambícií Únie v oblasti klímy tak povedie k hospodárskemu rastu, ako aj k sociálnemu blahobytu.

(19)

Svetový trh s kľúčovými masovo vyrábanými technológiami čistej energie bude mať do roku 2030 hodnotu približne 650 miliárd USD ročne, čo je viac ako trojnásobok súčasnej úrovne. Celosvetovo rastie emisne neutrálny priemysel čoraz väčším tempom. Priemysel Únie môže svojim občanom priniesť prosperitu len vtedy, ak bude konkurencieschopný na globálnom trhu a otvorený voči nemu. Odvetvie emisne neutrálnych technológií Únie, ktoré je konkurencieschopné na celosvetovej úrovni, podporí rozvoj silnej výrobnej kapacity Únie v oblasti emisne neutrálnych technológií. Okrem toho priemyselné odvetvia Únie, ktoré sú celosvetovo konkurencieschopné v segmentoch dodávateľských reťazcov emisne neutrálnych technológií, prispejú k celkovej odolnosti dodávateľských reťazcov emisne neutrálnych technológií v Únii a posilnia prístup Únie k emisne neutrálnym technológiám.

(20)

Výroba emisne neutrálnych technológií závisí od komplexných a globálne prepojených hodnotových reťazcov. V záujme zachovania konkurencieschopnosti a zníženia súčasnej strategickej závislosti od dovozu v oblasti výrobkov emisne neutrálnych technológií a ich dodávateľských reťazcov, a zároveň s cieľom zabrániť vzniku nových závislostí, musí Únia ďalej posilňovať svoju priemyselnú základňu v oblasti emisne neutrálnych technológií a musí sa stať konkurencieschopnejšou a otvorenejšou inováciám. Tak, ako inými opatreniami na zvýšenie konkurencieschopnosti Únie, aj opatreniami na zvýšenie výrobnej kapacity v Únii by sa malo zabezpečiť, aby Únia zohrávala dominantnú úlohu v strategických častiach globálneho hodnotového reťazca vrátane konečných výrobkov, aby sa zaistila úroveň bezpečnosti dodávok, ktorú Únia potrebuje na dosiahnutie svojich cieľov v oblasti klímy a energetiky. Preto by sa mala stanoviť druhá celková referenčná hodnota. Cieľom výrobnej kapacity Únie v oblasti emisne neutrálnych technológií by malo byť dosiahnutie zvýšeného podielu na svetovej výrobe s cieľom dosiahnuť do roku 2040 15 % hodnoty svetovej produkcie, a to na základe monitorovania stanoveného v tomto nariadení. Táto druhá referenčná hodnota by sa nemala uplatňovať, ak by zvýšená výrobná kapacita Únie bola výrazne vyššia ako potreby Únie v oblasti zavádzania zodpovedajúcich technológií potrebných na dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky.

(21)

V záujme čo najrýchlejšieho zavádzania alebo rozširovania projektov výroby emisne neutrálnych technológií vrátane strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok Únie v prípade emisne neutrálnych technológií je dôležité zabezpečiť efektívnosť pri plánovaní a istotu pri investíciách tým, že administratívne zaťaženie predkladateľov projektov sa udrží na čo najnižšej úrovni. Z tohto dôvodu by sa mali zjednodušiť postupy členských štátov týkajúce sa udeľovania povolení na projekty výroby emisne neutrálnych technológií vrátane strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti, pričom by sa malo zaručiť, že tieto projekty budú bezpečné, zabezpečené, environmentálne udržateľné a v súlade s environmentálnymi, so sociálnymi a s bezpečnostnými požiadavkami. V práve Únie v oblasti životného prostredia sa stanovujú spoločné podmienky pre proces a obsah vnútroštátnych postupov udeľovania povolení, čím sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany životného prostredia. Udelením štatútu strategického projektu v oblasti emisnej neutrálnosti by nemali byť dotknuté žiadne uplatniteľné podmienky na udelenie povolenia pre príslušné projekty vrátane podmienok stanovených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (13), 2004/35/ES (14), 2010/75/EÚ (15), 2011/92/EÚ (16) a 2012/18/EÚ (17) a smernici Rady 92/43/EHS (18).

(22)

Členské štáty by mali mať vzhľadom na svoju vnútornú organizáciu možnosť rozhodnúť sa, či zriadia alebo určia svoje jednotné kontaktné miesta na miestnej, regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni alebo na akejkoľvek inej príslušnej administratívnej úrovni. Okrem toho by relevantné príslušné orgány mali pred začatím postupu udeľovania povolení určiť a sprístupniť jednotnému kontaktnému miestu požiadavky a rozsah informácií požadovaných predkladateľom projektu. Jednotné kontaktné miesto by malo byť zodpovedné za oznamovanie týchto informácií predkladateľovi projektu. Jednotné kontaktné miesto by v rámci svojej úlohy koordinátora malo uľahčovať poskytovanie informácií príslušným orgánom, najmä s cieľom zabrániť duplicite akýchkoľvek žiadostí v rámci postupu udeľovania povolení. Takéto žiadosti by mohli zahŕňať štúdie, povolenia alebo oprávnenia.

(23)

S cieľom znížiť zložitosť a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupu udeľovania povolení by predkladatelia projektov výroby emisne neutrálnych technológií vrátane predkladateľov strategických projektov mali mať možnosť komunikovať s jednotným kontaktným miestom, ktoré je zodpovedné za uľahčenie a koordináciu celého postupu udeľovania povolení. Na tento účel by členské štáty mali zriadiť alebo určiť jedno alebo viacero jednotných kontaktných miest a zároveň zabezpečiť, aby predkladatelia projektov museli spolupracovať s jediným jednotným kontaktným miestom. Malo by byť na členskom štáte, aby rozhodol, či je jednotné kontaktné miesto aj orgánom, ktorý prijíma rozhodnutia o povolení. Členské štáty by mali svojim jednotným kontaktným miestam, ako aj všetkým orgánom zapojeným do postupu udeľovania povolení poskytnúť dostatočný počet zamestnancov a dostatočné zdroje na zabezpečenie účinného plnenia ich povinností.

(24)

Aby sa podnikom a predkladateľom projektov, a to aj v prípade cezhraničných projektov, umožnilo priamo využívať výhody vnútorného trhu bez toho, aby vzniklo zbytočné dodatočné administratívne zaťaženie, sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1724 (19), ktorým sa zriadila jednotná digitálna brána, stanovujú všeobecné pravidlá pre online poskytovanie služieb týkajúcich sa informácií, postupov a pomoci relevantných pre fungovanie vnútorného trhu. Na informácie, ktoré sa musia predkladať akýmkoľvek relevantným orgánom prostredníctvom dotknutého jednotného kontaktného miesta ako súčasť postupu udeľovania povolení podľa tohto nariadenia, sa vzťahuje príloha I k nariadeniu (EÚ) 2018/1724 a súvisiace postupy sú zahrnuté v prílohe II k uvedenému nariadeniu, aby sa zabezpečilo, že predkladatelia projektov budú môcť využívať výhody postupov vykonávaných v plnej miere online a služieb technického systému založeného na zásade „jedenkrát a dosť“. Jednotné kontaktné miesta zriadené alebo určené podľa tohto nariadenia sa uvedú v zozname asistenčných služieb a služieb riešenia problémov v prílohe III k nariadeniu (EÚ) 2018/1724.

(25)

Projekty výroby emisne neutrálnych technológií podliehajú zdĺhavým a zložitým postupom udeľovania povolení, ktoré môžu trvať dva až sedem rokov v závislosti od technológie a segmentu hodnotového reťazca členského štátu. Vzhľadom na veľkosť požadovaných investícií – obzvlášť v prípade projektov v rozsahu gigatovární, ktoré sú potrebné na dosiahnutie očakávaných úspor z rozsahu – neadekvátne postupy udeľovania povolení vytvárajú dodatočné a často škodlivé prekážky pre zvyšovanie výrobnej kapacity emisne neutrálnych technológií v Únii. V záujme poskytnutia bezpečnosti a jasnosti, ktorú predkladatelia projektov a iní investori potrebujú na zvýšenie vypracúvania projektov výroby emisne neutrálnych technológií, by členské štáty mali zabezpečiť, aby postup udeľovania povolení v súvislosti s takýmito projektmi nepresiahol stanovené lehoty. Dĺžka postupov udeľovania povolení strategickým projektom v oblasti emisnej neutrálnosti by nemala presiahnuť 12 mesiacov v prípade zariadení s ročným výrobným výkonom 1 GW alebo vyšším, deväť mesiacov v prípade zariadení s ročným výrobným výkonom menej ako 1 GW, alebo 18 mesiacov v prípade všetkých potrebných povolení na prevádzku strategického úložiska CO2 a zavádzanie súvisiacich projektov zachytávania CO2 a prepravy CO2. Dĺžka postupov udeľovania povolení projektom výroby emisne neutrálnych technológií by nemala presiahnuť 18 mesiacov v prípade zariadení s ročným výrobným výkonom 1 GW alebo vyšším a 12 mesiacov v prípade zariadení s ročným výrobným výkonom menej ako 1 GW. Pokiaľ ide o emisne neutrálne technológie, v prípade ktorých sa nepoužívajú jednotky GW, ako sú technológie sústav a zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (ďalej len „CCS“) alebo technológie prepravy a využívania CO2, mali by sa uplatňovať horné hranice uvedených lehôt. Prvý krok posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ, ktorý spočíva v príprave správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, však často vykonáva prevažne predkladateľ projektu. Na tento krok by sa preto nemali vzťahovať lehoty, ktorými sú členské štáty viazané, ako sa uvádza v postupe udeľovania povolení. Na tento účel by jednotné kontaktné miesto malo oznámiť dátum, do ktorého musí predkladateľ projektu predložiť správu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a akékoľvek obdobie medzi uvedeným oznámeným dátumom a samotným predložením správy by sa nemalo započítavať do harmonogramu. Rovnaká zásada by sa mala uplatňovať aj vtedy, keď po požadovaných konzultáciách jednotné kontaktné miesto informuje predkladateľa projektu o možnosti predložiť dodatočné informácie na doplnenie správy o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Vo výnimočných prípadoch týkajúcich sa povahy, zložitosti, umiestnenia alebo veľkosti navrhovaného projektu by členské štáty mali mať možnosť predĺžiť lehoty. Takéto výnimočné prípady by mohli zahŕňať nepredvídané okolnosti, ktoré vedú k potrebe doplniť alebo dokončiť posúdenia vplyvov na životné prostredie súvisiace s projektom, alebo omeškania z dôvodu vykonania prípadných postupov vyvlastnenia.

(26)

Niektoré konkrétne projekty výroby emisne neutrálnych technológií možno uznať za strategické projekty v oblasti emisnej neutrálnosti. Prinášajú ďalšie výhody, najmä pokiaľ ide o zníženie závislosti Únie alebo dosiahnutie cieľov energetickej únie a cieľov v oblasti klímy. Projekty výroby emisne neutrálnych technológií môžu prispieť k posilneniu technologickej a priemyselnej odolnosti Únie zvýšením výrobnej kapacity kľúčového segmentu dodávateľského reťazca. Najmä pridanie výrobnej kapacity v odvetviach, v ktorých výrobná kapacita Únie predstavuje významný podiel svetovej výroby a ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o odolnosť Únie, umožňuje posilniť postavenie Únie v globálnom dodávateľskom reťazci emisne neutrálnej výroby a pomáha riešiť obavy týkajúce sa zraniteľnosti dovozu. Okrem toho môžu tieto projekty priniesť ďalšie výhody z hľadiska rozvoja zručností a konkurencieschopnosti, ako aj podporiť ciele Únie v oblasti dekarbonizácie prostredníctvom vykonávania obehových a udržateľných výrobných postupov. Vzhľadom na všetky takéto dodatočné prínosy by členské štáty mali tieto projekty vybrať ako strategické projekty a mal by sa na ne vzťahovať rámec umožňujúci ich rýchlejšiu realizáciu, najmä prostredníctvom prioritného statusu a kratších lehôt v postupe udeľovania povolení. Predkladatelia projektov, ktorí chcú získať status strategického projektu v oblasti emisnej neutrálnosti, musia formálne požiadať príslušný členský štát o takýto status v súlade s kritériami žiadosti a uznania stanovenými v tomto nariadení.

(27)

Posúdenia vplyvov na životné prostredie a povolenia požadované v rámci práva Únie, a to aj v súvislosti s vodou, pôdou, ovzduším, ekosystémami, biotopmi, biodiverzitou a vtáctvom, sú neoddeliteľnou súčasťou postupu udeľovania povolení pre projekt výroby emisne neutrálnej technológie a predstavujú nevyhnutnú záruku zabezpečenia toho, aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie alebo aby sa tieto vplyvy minimalizovali. Na zabezpečenie predvídateľnosti a včasného vykonania postupov udeľovania povolení pre projekty výroby emisne neutrálnych technológií by sa však mali využiť všetky možnosti na zjednodušenie požadovaných posúdení a povolení bez zníženia úrovne ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti by sa nevyhnutné posúdenia mali zlúčiť, aby sa zabránilo zbytočnému prekrývaniu, a predkladatelia projektov a relevantné orgány by sa mali výslovne dohodnúť na rozsahu zlúčených posúdení ešte pred vykonaním posúdenia, aby sa predišlo zbytočným následným opatreniam.

(28)

Konflikty týkajúce sa využívania pôdy môžu vytvárať prekážky pre zavádzanie projektov výroby emisne neutrálnej technológie. V dobre koncipovaných plánoch vrátane územných plánov a zonácie by sa malo zvážiť, či zaviesť prípadné projekty výroby emisne neutrálnej technológie, pričom by sa mali zohľadniť výsledky verejných konzultácií a potenciálne vplyvy na životné prostredie. Tieto plány majú potenciál pomôcť pri vyvažovaní verejného záujmu a spoločného blaha, znižovaní potenciálu konfliktu a urýchlení udržateľného zavádzania projektov výroby emisne neutrálnej technológie v Únii. Príslušné národné, regionálne a miestne orgány by sa preto mali nabádať, aby pri vypracúvaní plánov do nich vo vhodných prípadoch zahrnuli ustanovenia o projektoch výroby emisne neutrálnej technológie vrátane strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti.

(29)

Zoskupovaním priemyselnej činnosti v záujme priemyselnej symbiózy sa môže minimalizovať vplyv týchto činností na životné prostredie a zvýšiť efektívnosť pre zainteresovaných priemyselných aktérov. Takéto zoskupovanie môže významne prispieť k dosiahnutiu cieľov tohto nariadenia. V tejto súvislosti sa týmto nariadením podporuje rozvoj akceleračných údolí emisnej neutrálnosti (ďalej len „údolia“). Cieľom týchto údolí je vytvoriť klastre priemyselných činností v oblasti emisnej neutrálnosti s cieľom zvýšiť atraktívnosť Únie ako miesta pre výrobné činnosti a ďalej zefektívniť administratívne postupy na vytvorenie emisne neutrálnych výrobných kapacít. Aby sa podporovala priemyselná symbióza, tieto údolia by mali mať z hľadiska rozlohy a technológií obmedzený rozsah. Pri vymedzovaní rozsahu by členské štáty mali zohľadniť potrebu uprednostňovať viacnásobné využitie identifikovaných oblastí s cieľom zabezpečiť rozšírenie, reindustrializáciu alebo vytvorenie priemyselných klastrov Únie v oblasti emisne neutrálnych technológií a dostupnosť príslušnej dopravnej a sieťovej infraštruktúry, skladovania a iných nástrojov flexibility. Zriadenie údolí by malo zodpovedať akémukoľvek plánovanému alebo existujúcemu súboru projektov a potenciálu prístupu k možnostiam vzdelávania a odbornej prípravy alebo ich organizovania s cieľom zabezpečiť dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily. Údolia by mali určiť členské štáty a každé takéto určenie by mal sprevádzať plán, v ktorom sa stanovia konkrétne vnútroštátne opatrenia na zvýšenie atraktívnosti údolia ako miesta pre výrobné činnosti. Údolia by sa mali využívať najmä ako nástroj na posilnenie emisne neutrálnych priemyselných činností v regiónoch s prihliadnutím na spravodlivú transformáciu a jej ciele, konkrétne v transformujúcich sa uhoľných regiónoch.

(30)

Členské štáty by mali mať možnosť určiť a podporovať údolia. Pri určovaní údolia by členské štáty mali vypracovať plán, v ktorom uvedú emisne neutrálnu výrobnú činnosť, ktorá sa má v údolí vykonávať (ďalej len „plán“). Členské štáty by mali vykonať aj posúdenia vplyvov na životné prostredie, ako sa vyžaduje v prípade emisne neutrálnych výrobných činností, ktoré sa majú vykonávať v údolí. Takéto posúdenia vplyvov výrazne obmedzujú potrebu podnikov vykonávať tieto posúdenia povolení na emisne neutrálne výrobné činnosti v rámci oblasti pôsobnosti údolia. Plán by mal obsahovať výsledky posúdení vplyvov na životné prostredie, ako aj vnútroštátne opatrenia, ktoré sa majú prijať na minimalizáciu alebo zmiernenie akéhokoľvek negatívneho vplyvu na životné prostredie. Plán by mal zahŕňať aj konkrétne vnútroštátne opatrenia na podporu priemyselnej činnosti v rámci oblasti pôsobnosti údolia. Tieto opatrenia by mali zahŕňať opatrenia na investovanie do súkromných investícií do energetickej, digitálnej a dopravnej infraštruktúry alebo na ich stimulovanie, ako aj opatrenia na zníženie prevádzkových výdavkov priemyslu v údolí, ako sú rozdielové zmluvy o cenách energií. Medzi ďalšie opatrenia, ktoré treba zvážiť, patria opatrenia na posilnenie ochrany duševného vlastníctva, zriadenie inovačného centra v údolí a prilákanie startupov do údolia. S cieľom zaistiť bezpečnosť investícií pre priemysel Únie by sa v pláne malo špecifikovať aj trvanie podporných opatrení.

(31)

Členské štáty sa vyzývajú, aby určili údolia v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v podporovaných oblastiach. Investície na účely zriadenia údolí, ich vybavenia vhodnou infraštruktúrou, konvertovania opustených priemyselných pozemkov a rozvoja miestnych zručností môžu využívať verejnú finančnú podporu, a to aj prostredníctvom spoločne spravovaných fondov, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (20), Fondu na spravodlivú transformáciu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (21) a Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (22). V súlade s pravidlami, ktorými sa riadi každý fond, a podľa uváženia príslušných riadiacich orgánov môžu tieto investície získať najvyššiu možnú mieru spolufinancovania povolenú každým fondom.

(32)

Vzhľadom na úlohu údolí pri zhromažďovaní a združovaní zdrojov, ktoré sú relevantné pre otvorenú strategickú autonómiu Únie, a ich príspevok k bezpečnosti dodávok emisne neutrálnych technológií v Únii, ako aj k zelenej a digitálnej transformácii, by príslušné povoľujúce orgány mali považovať tieto údolia za verejný záujem. Uvedené opatrenie spočíva v zavedení ustanovenia, v ktorom sa stanovuje, že projekty v údoliach sú vo verejnom záujme na účely príslušného práva Únie v oblasti životného prostredia. Tieto projekty by nemali mať závažné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť ani kompenzovať. Na základe posúdenia ex ante môže príslušný povoľovací orgán dospieť k záveru, že verejný záujem, ktorému slúžia projekty v údolí, prevažuje nad verejnými záujmami súvisiacimi s ochranou prírody a životného prostredia, a že sa teda projekty môžu schváliť za predpokladu, že sú splnené všetky príslušné podmienky stanovené v smernici 2000/60/ES, smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (23), smernici 92/43/EHS a legislatívnych aktoch Únie o obnove prírody.

(33)

Nepredvídateľnosť, zložitosť a občas neprimeraná dĺžka vnútroštátnych postupov udeľovania povolení oslabujú bezpečnosť investícií potrebnú pre účinné vypracúvanie projektov výroby emisne neutrálnych technológií vrátane strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti. Členské štáty by preto v záujme zabezpečenia a zrýchlenia účinnej realizácie týchto projektov mali uplatňovať zjednodušené a efektívne postupy udeľovania povolení. Členské štáty by okrem toho mali zvážiť politickú inováciu v tejto oblasti. Strategické projekty v oblasti emisnej neutrálnosti by sa navyše mali na vnútroštátnej úrovni považovať za naliehavé, a preto by mali mať prioritný status, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú takéto postupy pre naliehavé prípady a v rozsahu, v ako sa ustanovujú, vo všetkých s nimi súvisiacich súdnych konaniach a postupoch urovnávania sporov, pričom by sa malo zabezpečiť dodržiavanie práva na obhajobu, ak sa vo vnútroštátnom práve ustanovujú takéto postupy pre naliehavé prípady a v rozsahu, v akom sa ustanovujú. Malo by sa to dosiahnuť bez toho, aby sa príslušným orgánom bránilo zjednodušiť postupy udeľovania povolení okrem iného pre iné projekty výroby emisne neutrálnych technológií, ktoré nie sú strategickými projektmi v oblasti emisnej neutrálnosti.

(34)

Na dosiahnutie cieľov na rok 2030 je potrebné venovať osobitnú pozornosť strategickým projektom v oblasti emisnej neutrálnosti, a to aj vzhľadom na ich významný príspevok k smerovaniu k nulovej bilancii emisií CO2 do roku 2050. Tieto projekty zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci otvorenej strategickej autonómie Únie, pričom zabezpečujú, aby občania mali prístup k čistej, cenovo dostupnej a bezpečnej energii. Na tieto projekty by sa vzhľadom na ich úlohu mali vzťahovať ešte jednoduchšie a efektívnejšie postupy udeľovania povolení, mali by získať štatút najvyššieho možného národného významu podľa vnútroštátneho práva a mali by využívať dodatočnú podporu na prilákanie investícií, pričom by mali naďalej spĺňať záväzky Únie a medzinárodné záväzky podľa smerníc 2009/147/ES, 92/43/EHS, legislatívnych aktov Únie o obnove prírody a Dohovoru Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998, ako aj uplatniteľné povinnosti v oblasti sociálneho a pracovného práva stanovené právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(35)

Vzhľadom na úlohu strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok Únie v prípade emisne neutrálnych technológií a na ich príspevok k dosahovaniu otvorenej strategickej autonómie Únie a zelenej a digitálnej transformácie by príslušné povoľujúce orgány mali tieto projekty považovať za projekty vo verejnom záujme. Povoľujúci orgán môže na základe individuálneho posúdenia jednotlivých projektov dospieť k záveru, že verejný záujem, ktorému slúži daný projekt, prevažuje nad verejnými záujmami súvisiacimi s ochranou prírody a životného prostredia, a že sa teda projekt môže schváliť za predpokladu, že boli splnené všetky príslušné podmienky uvedené v smernici 2000/60/ES, 2009/147/ES alebo 92/43/EHS alebo v legislatívnych aktoch Únie o obnove prírody.

(36)

Takisto je potrebné stanoviť opatrenia na dosiahnutie cieľa Únie, ktorým je 50 miliónov ton ročnej prevádzkovej kapacity vtláčania CO2 do roku 2030, čím sa podporí dekarbonizácia priemyselných odvetví Únie a boj proti zmene klímy.

(37)

Komisia v roku 2020 prijala stratégiu integrácie energetického systému EÚ. V uvedenej stratégii sa stanovuje vízia, ako urýchliť prechod na integrovanejší energetický systém, ktorý podporuje klimaticky neutrálne hospodárstvo pri najnižších nákladoch vo všetkých sektoroch. Zahŕňa tri prvky, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a podporujú: po prvé „obehovejší“ energetický systém, ktorého základom je energetická efektívnosť; po druhé masívnejšiu priamu elektrifikáciu v sektoroch koncovej spotreby; po tretie, využívanie obnoviteľných a nízkouhlíkových palív vrátane vodíka. Aspekty súvisiace s integráciou energetického systému sa týkajú riešení pre úplnú integráciu všetkej elektriny vyrobenej zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov do širšieho energetického systému. To zahŕňa prijatie technických riešení, ktoré umožňujú integráciu nadbytočnej elektriny vyrobenej zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom uskladnenia a rozšírením plánovateľných nefosílnych zdrojov energie v sústave, v jej rôznych formách a prostredníctvom riadenia na strane spotreby.

(38)

CCS je technológia, ktorá prispeje k zmierneniu zmeny klímy. Spočíva v zachytávaní CO2 z priemyselných zariadení, jeho preprave na úložisko a vtláčaní do vhodnej podzemnej geologickej jednotky na účely trvalého uloženia.

(39)

Rozvoj riešení v oblasti CCS pre priemysel naráža na zlyhanie koordinácie. Na jednej strane – napriek skutočnosti, že cenový signál CO2 poskytnutý systémom ETS robí takéto investície životaschopnými, priemyselné odvetvia, ktoré investujú do zachytávania emisií CO2, čelí významnému riziku, že nedokáže získať prístup k povolenému geologickému úložisku. Na druhej strane, investori investujúci do prvých geologických úložísk CO2 čelia počiatočným nákladom spojeným s identifikáciou, výstavbou a posúdením týchto úložísk a až potom môžu požiadať o zákonné povolenie na ukladanie. Transparentnosť, pokiaľ ide o potenciálnu kapacitu na uskladňovanie CO2 z hľadiska geologickej vhodnosti príslušných oblastí a všetkých existujúcich geologických údajov vrátane nespracovaných a modelových údajov, najmä z prieskumu miest ťažby uhľovodíkov, môže byť oporou pre organizátorov trhu pri plánovaní ich investícií. Členské štáty by mali pri zohľadnení dôvernosti, národnej bezpečnosti a citlivých obchodných aspektov, ako aj primeranej kompenzácie za súkromne generované a vlastnené údaje takéto existujúce údaje zverejňovať a pravidelne vykazovať vo výhľadovej správe o každom pokroku pri výstavbe geologických úložísk CO2 a o príslušných potrebách v oblasti ich kapacity vtláčania a kapacity na uskladňovanie, s cieľom spoločne dosiahnuť cieľovú kapacitu vtláčania CO2 platnú pre celú Úniu. Týmito povinnosťami týkajúcimi sa transparentnosti nie je dotknuté právo členských štátov nepovoľovať alebo obmedzovať zavádzanie kapacít na uskladňovanie CO2 na svojom území.

(40)

S cieľom zabrániť uviaznutým aktívam a zabezpečiť, aby ekonomicky životaschopná kapacita vtláčania viedla k zníženiu emisií CO2, by sa malo vypracovať ekonomické zdôvodnenie pre celý hodnotový reťazec. Preto je potrebné vytvoriť do roku 2030 úplné a individuálne hodnotové reťazce CCS vrátane zachytávania, prepravy a ukladania, a to prostredníctvom účinných politík Únie a vnútroštátnych politík s primeranými predpismi zaručujúcimi hospodársku súťaž a otvorený prístup.

(41)

Hlavnou prekážkou pre investície do zachytávania oxidu uhličitého, ktoré sú v súčasnosti čoraz viac ekonomicky životaschopné, je dostupnosť fungujúcich geologických úložísk CO2 v Únii, čo je základom stimulov vyplývajúcich zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (24). Únia musí v záujme rozšírenia tejto technológie a svojich hlavných výrobných kapacít vytvoriť výhľadovo orientovanú ponuku trvalých geologických úložísk CO2 povolených v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (25), ako aj prepravnú infraštruktúru CO2. Vďaka vymedzeniu cieľa Únie vo výške 50 miliónov ton ročnej prevádzkovej kapacity vtláčania CO2 do roku 2030 v súlade s očakávanými kapacitami, ktoré budú potrebné do roku 2030, a s ohľadom na spoločnosti pôsobiace predovšetkým v členských štátoch s veľmi obmedzenou kapacitou na uskladňovanie z dôvodu právnych, geologických, geografických, technických alebo trhových obmedzení môžu príslušné odvetvia koordinovať svoje investície smerom k európskemu hodnotovému reťazcu prepravy a uskladňovania emisne neutrálneho CO2, ktorý môžu priemyselné odvetvia využiť na dekarbonizáciu svojich činností. Týmto počiatočným nasadením sa zároveň podporí ďalšie ukladanie CO2 s výhľadom do roku 2050. Podľa odhadov Komisie by Únia mohla potrebovať zachytiť až 550 miliónov ton CO2 ročne do roku 2050, aby splnila cieľ emisnej neutrálnosti, a to aj formou odstraňovania uhlíka. Tento prvý cieľ kapacity na uskladňovanie v priemyselnom meradle zníži riziko investícií do zachytávania emisií CO2 ako významného nástroja na dosiahnutie klimatickej neutrality. Cieľ Únie stanovený na 50 miliónov ton ročnej prevádzkovej kapacity vtláčania CO2 do roku 2030 sa po začlenení tohto nariadenia do Dohody o Európskom hospodárskom priestore zodpovedajúcim spôsobom upraví. S cieľom zabezpečiť dosiahnutie cieľa Únie by členské štáty mali prijať potrebné opatrenia na uľahčenie a stimulovanie zavádzania projektov CCS. Takéto opatrenia by mali zahŕňať aj opatrenia, ktoré motivujú producentov emisií k zachytávaniu emisií, a investičnú podporu pre investorov do prepravných infraštruktúr CO2 na prepravu CO2 na úložiská.

(42)

V každej medzinárodnej dohode týkajúcej sa trvalého ukladania CO2 Únie v tretích krajinách by sa mali stanoviť rovnocenné podmienky s cieľom zaistiť trvalo zabezpečené a environmentálne bezpečné geologické ukladanie zachyteného CO2 a zabezpečiť, aby sa ukladanie CO2 v Únii nepoužívalo na zvýšenie produkcie uhľovodíkov a zodpovedalo skutočnému zníženiu emisií.

(43)

Vymedzením úložísk CO2 a akýchkoľvek súvisiacich projektov infraštruktúry pre CO2 a zachytávania CO2, ktoré prispievajú k cieľu Únie do roku 2030, ako strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti sa môže urýchliť a uľahčiť rozvoj úložísk CO2 a čoraz vyšší dopyt priemyslu po úložiskách sa môže nasmerovať na úložiská, ktoré budú nákladovo najefektívnejšie. Čoraz viac dosluhujúcich plynových a ropných polí, ktoré by sa mohli prerobiť na bezpečné úložiská CO2, sa nachádza na konci svojej užitočnej produkčnej životnosti. Ropný a plynárenský priemysel okrem toho potvrdil svoje odhodlanie pustiť sa do energetickej transformácie, pričom disponuje aktívami, zručnosťami a poznatkami potrebnými na prieskum a rozvoj ďalších úložísk. Na dosiahnutie cieľa Únie stanoveného na 50 miliónov ton ročnej prevádzkovej kapacity vtláčania CO2 do roku 2030 musí odvetvie zlúčiť svoje príspevky, aby sa zabezpečilo, že CCS ako riešenie v oblasti klímy bude k dispozícii pred vznikom dopytu. V záujme zabezpečenia včasného, celoúnijného a nákladovo efektívneho rozvoja úložísk CO2 v súlade s cieľom Únie v oblasti kapacity vtláčania by držitelia povolení na ťažbu ropy a zemného plynu v Únii mali k tomuto cieľu prispievať na pomernom základe podľa svojej výrobnej kapacity týkajúcej sa ropy a zemného plynu a zároveň by mali ponúkať flexibilitu, pokiaľ ide o spoluprácu a zohľadnenie iných príspevkov tretích strán. Prístup založený na hodnotovom reťazci by sa mal podporovať opatreniami prijatými na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni. Držitelia povolení na ťažbu ropy a zemného plynu v Únii by preto mali uskutočniť potrebné investície a podporovať rozvoj životaschopných obchodných modelov pre celý hodnotový reťazec oxidu uhličitého.

(44)

S cieľom prispieť k cieľu Únie v oblasti kapacity vtláčania CO2 môžu povinné subjekty uzatvárať dohody s nepovinnými subjektmi s cieľom úplne alebo čiastočne splniť svoju povinnosť. Tieto dohody môžu byť súčasťou dohody o spoločnom podniku, ktorou sa zriaďuje úložisko, alebo sa môžu vykonávať oddelene medzi stranami s cieľom splniť príspevok povinného subjektu. Ak boli takéto spoločné podniky zriadené pred dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, na splnenie povinností povinných partnerských strán sa môže použiť plná kapacita vtláčania príslušného projektu spoločného ukladania CO2.

(45)

S cieľom zabezpečiť, aby sa úložiská budovali za riadnych trhových podmienok, by Komisia mala vykonať posúdenie, ktoré sa zameria na vzťah medzi konkrétnym dopytom po kapacite vtláčania v rámci projektov zachytávania CO2 a hlavnou infraštruktúrou potrebnou na prepravu CO2, ktorá prebieha alebo sa plánuje uviesť do prevádzky do roku 2030, a povinnosťami v oblasti kapacity na uskladňovanie do roku 2030.

(46)

Výnimky z tejto povinnosti sú základným nástrojom na to, aby sa za týchto okolností zabránilo uviaznutým aktívam. S cieľom účinne uplatňovať tieto výnimky by členské štáty a Komisia mali v plnej miere spolupracovať s relevantnými oprávnenými subjektmi pri každom posúdení potreby výnimky, najmä v prípade, keď oprávnený subjekt označí potrebu výnimky. Na účely dosiahnutia cieľa Únie týkajúceho sa kapacity vtláčania CO2, ak sa na základe posúdenia Komisie neudelí žiadna výnimka alebo ak príslušný členský štát nepožiadal o výnimku, Komisia a členský štát budú spolupracovať s relevantnými oprávnenými subjektmi s cieľom pomôcť pri riešení prekážok a ťažkostí, aby sa uľahčilo splnenie tejto povinnosti.

(47)

Na to, aby sa zabezpečilo zavedenie plánovania cezhraničnej infraštruktúry, je potrebné vynaložiť dodatočné politické úsilie. Pri realizácii projektov CCS a zachytávania a využívania oxidu uhličitého je mimoriadne dôležitá dostupnosť a prepojenosť celej škály spôsobov prepravy CO2. Preprava sa môže realizovať rôznymi spôsobmi vrátane lodí, nákladných člnov, vlakov a nákladných vozidiel, ako aj pevnými zariadeniami na pripojenie a dokovanie, skvapalňovanie, dočasné ukladanie a konverziu CO2 so zreteľom na jeho ďalšiu prepravu potrubím a špeciálnymi druhmi dopravy.

(48)

Členské štáty by mali mať možnosť vytvárať subjekty alebo poskytovať podporu vytváraniu subjektov, ktorých cieľom je vytvorenie prepravných sietí CO2 vrátane výstavby infraštruktúry alebo poskytovania plavidiel alebo iných dopravných prostriedkov.

(49)

Zachytávanie, ukladanie a využívanie CO2 bude nevyhnutne súčasťou dekarbonizovanej budúcnosti Únie vrátane jeho odstraňovania. Je potrebný dobre fungujúci celoúnijný trh pre zachytávaný CO2, služby vtláčania CO2, služby prepravy CO2 a činnosti zamerané na využívanie uhlíka. Tento trh by mal plniť určité ciele verejnej politiky ekonomicky najvýhodnejším spôsobom. Celkovým cieľom je udržateľná a nákladovo efektívna dekarbonizácia priemyslu Únie tým, že sa zabezpečí, aby sa akékoľvek emisie CO2, ktoré nemožno znížiť pomocou technických prostriedkov, alebo ak zníženie týchto emisií nie je ekonomicky uskutočniteľné, mohli zachytávať a ukladať alebo využívať, čím sa zabráni oneskoreným emisiám. Uvedený trh by mal takisto zaistiť bezpečnosť, udržateľnosť a trvalosť geologického ukladania zachyteného CO2 a aby bol zachytený CO2 k dispozícii na činnosti súvisiace s využívaním uhlíka v súlade s cieľmi Únie v oblasti klímy. Fungujúci trh s CO2 by sa mal opierať aj o sieť prepravnej infraštruktúry CO2 s minimálnou environmentálnou stopou, ktorá je prístupná pre účastníkov trhu za spravodlivých, otvorených a nediskriminačných podmienok. Tento trh by mal byť v súlade s environmentálnymi normami Únie.

(50)

Využívaním zachyteného CO2 v určitých výrobných procesoch sa CO2 môže trvalo ukladať alebo prispieť k zníženiu závislosti Únie od fosílnych palív. Všetky subjekty zapojené do hodnotového reťazca činností vtláčania CO2 stanovených v tomto nariadení by sa preto mali nabádať, aby zvážili, či by sa CO2, ktorý sa má uložiť, mohol trvalo uložiť v nových výrobkoch alebo či by mohol podporiť ciele Únie znížiť jej závislosť od fosílnych palív.

(51)

Únia pomáha budovať globálny hospodársky systém postavený na otvorenom a transparentnom obchodovaní založenom na pravidlách, presadzuje dodržiavanie a zlepšovanie noriem sociálnej a environmentálnej udržateľnosti a klimatickej transformácie a je plne zaviazaná tieto hodnoty dodržiavať. Cieľom Únie je vytvoriť rovnaké podmienky reformou Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“), budovaním nových partnerstiev a bojom proti nekalým obchodným praktikám a nadmernej výrobnej kapacite, zabezpečiť spravodlivé konkurenčné prostredie pre priemysel Únie, a to aj prostredníctvom priemyselných partnerstiev zameraných na emisnú neutrálnosť, ktoré pracovníkom poskytne kvalitné pracovné miesta.

(52)

S cieľom zaistiť prístup Únie k bezpečným a udržateľným dodávkam emisne neutrálnych technológií potrebných na zabezpečenie odolnosti Únie a na dosiahnutie jej cieľov klimatickej neutrality musí byť vnútorný trh prostredím podporujúcim inovácie v oblasti emisne neutrálnych technológií. Inovácie budú kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní konkurencieschopnosti Únie, ako aj pri čo najskoršom dosiahnutí cieľov emisnej neutrálnosti. Vzhľadom na rýchly vývoj v oblasti emisne neutrálnych technológií, ako aj na významné regulačné usmernenia poskytnuté pre zelenú transformáciu je v záujme dosiahnutia cieľov tohto nariadenia mimoriadne dôležité, aby sa pri ich príprave, preskúmaní a revízii prostredníctvom uplatňovania zásady inovácie zvážili potenciálne vplyvy práva a politických iniciatív Únie na inovácie.

(53)

S cieľom zohľadniť ciele tohto nariadenia by Komisia mohla zvážiť, či aktualizovať spôsoby transformácie, ktoré sa vypracúvajú v nadväznosti na oznámenie Komisie z mája 2021 a ktorými by sa mohli identifikovať faktory umožňujúce transformáciu a konkurencieschopnosť priemyslu Únie, ako aj prekážky brániace takejto transformácii a konkurencieschopnosti, alebo či zohľadniť toto nariadenie vo všetkých takýchto budúcich iniciatívach.

(54)

V rámci prvého piliera Priemyselného plánu v kontexte Zelenej dohody by Únia mala vytvoriť a udržiavať priemyselnú základňu na poskytovanie riešení v oblasti emisne neutrálnych technológií, aby zabezpečila svoje dodávky energie a zároveň dodržala svoje ambície týkajúce sa klimatickej neutrality. Na podporu tohto cieľa a na predchádzanie závislostiam pri dodávkach emisne neutrálnych technológií, ktoré by zdržali úsilie Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov alebo ohrozili bezpečnosť dodávok energie, by sa v tomto nariadení mali zaviesť ustanovenia na povzbudenie dopytu po udržateľných a odolných emisne neutrálnych technológiách.

(55)

Uplatňovaním minimálnych povinných požiadaviek sa zabezpečuje, aby sa pákový efekt verejných výdavkov na zvýšenie dopytu po výkonnejšom obstarávaní emisne neutrálnych výrobkov v oblasti environmentálnej udržateľnosti zvýšil štruktúrovaným spôsobom, ktorý je realizovateľný pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Niektoré výnimky by mali zabezpečiť, aby sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia vyhli konkrétnym nežiaducim dôsledkom. Tieto výnimky sa týkajú monopolných situácií, osobitných zlyhaní trhu alebo situácií, keď by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli čeliť neprimeraným nákladom alebo technickej nezlučiteľnosti. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zahrnúť do svojich súťažných podkladov dodatočné minimálne požiadavky za predpokladu, že sú v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (26), 2014/24/EÚ (27) alebo 2014/25/EÚ (28) a s uplatniteľným odvetvovým právom. Takisto by mali mať naďalej možnosť za rovnakých podmienok použiť kritériá na vyhodnotenie ponúk na určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ako sú cena, náklady alebo iné kritériá.

(56)

V prípade zákaziek na práce a koncesií na stavebné práce, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by si verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali vybrať jednu alebo viacero osobitných podmienok, požiadaviek alebo zmluvných záväzkov, ktoré pomôžu dosiahnuť viacero cieľov, ako je riešenie sociálnych aspektov alebo aspektov súvisiacich so zamestnanosťou s cieľom dosiahnuť pozitívny sociálny výsledok, prípadne účinne zohľadniť obavy týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti alebo získať dostatočnú istotu, že príslušné produkty budú dodané včas. Tieto aspekty sú dôležité aj na posilnenie odolnosti. Mali by sa tiež stanoviť výnimky týkajúce sa monopolných situácií, osobitných zlyhaní trhu alebo situácií, keď by verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli čeliť neprimeraným nákladom alebo technickej nezlučiteľnosti.

(57)

V niektorých prípadoch by sa mala venovať pozornosť príspevku ponuky k odolnosti vo vzťahu k určitým tretím krajinám. Ak Komisia stanovila, že podiel emisne neutrálnej technológie alebo jej hlavných špecifických komponentov pochádzajúcich z tretej krajiny predstavuje viac ako 50 % dodávok tejto špecifickej technológie alebo týchto komponentov v rámci Únie, verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali byť povinní zahrnúť do svojich súťažných podkladov niekoľko podmienok, aby dosiahli odolný výsledok. Týmto spôsobom by hodnota konkrétnej emisne neutrálnej technológie alebo hlavných špecifických komponentov konkrétnej emisne neutrálnej technológie pochádzajúcich z dotknutej tretej krajiny nemala za osobitných podmienok presiahnuť 50 % limit. Okrem toho, ak Komisia stanovila, že podiel dodávok uvedených výrobkov alebo komponentov pochádzajúcich z tretej krajine v rámci Únie sa počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov zvýšil v priemere aspoň o 10 percentuálnych bodov a dosiahol aspoň 40 % dodávok v rámci Únie, mal by sa uplatňovať rovnaký mechanizmus. To Únii umožní efektívne zohľadniť vyvíjajúce sa závislosti. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahuje dodatok I Únie k Dohode Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „Dohoda o vládnom obstarávaní“) alebo iné príslušné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by verejní obstarávatelia a obstarávatelia nemali uplatňovať tieto požiadavky na emisne neutrálne technológie alebo na ich hlavné špecifické komponenty pochádzajúce zo zdrojov dodávok, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(58)

V prípade nedodržania týchto požiadaviek odolnosti by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali vo svojich súťažných podkladoch vyžadovať, aby bol hlavný dodávateľ povinný zaplatiť dotknutému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi primeraný poplatok vo výške aspoň 10 % hodnoty konkrétnych emisne neutrálnych technológií zákazky s cieľom zabezpečiť dodržiavanie mechanizmu.

(59)

Členské štáty by nemali diskriminovať poskytovateľa emisne neutrálnych technológií z iného členského štátu, ani ich nesmie vystaviť neodôvodnene rozdielnemu zaobchádzaniu. Táto povinnosť odráža už existujúcu povinnosť verejných obstarávateľov a obstarávateľov v súlade so smernicami 2014/23/EÚ, 2014/24/EÚ a 2014/25/EÚ zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a dodržiavať procesné pravidlá stanovené v uvedených smerniciach, aby sa zabezpečil praktický účinok zásad rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie a aby sa postupy verejného obstarávania otvorili hospodárskej súťaži.

(60)

Bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie uplatniteľné na konkrétnu technológiu, a to aj podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 (29) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 (30), a pokiaľ sa v nich nestanovuje inak, verejní obstarávatelia a obstarávatelia by pri hodnotení environmentálnej udržateľnosti emisne neutrálnych riešení obstaraných na základe tohto nariadenia mali byť schopní zohľadniť rôzne prvky s vplyvom na klímu a životné prostredie.

(61)

Na Komisiu by sa mali preniesť vykonávacie právomoci na stanovenie hlavných zásad pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov s cieľom určiť technické špecifikácie, požiadavky a podmienky plnenia zákazky týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti pre verejné zákazky. Tým by nemalo byť dotknuté právo Únie uplatniteľné na konkrétne technológie, a to aj podľa nariadenia (EÚ) 2024/1781 a nariadenia (EÚ) 2023/1542.

(62)

S cieľom zohľadniť v postupe verejného obstarávania alebo aukcie potrebu podporovať výrobu alebo spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov a potrebu diverzifikovať zdroje dodávok emisne neutrálnych technológií od jedného zdroja dodávok a bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Únie, by sa dodávky mali považovať za nedostatočne diverzifikované aspoň vtedy, ak konkrétna emisne neutrálna technológia alebo jej hlavné špecifické komponenty pochádzajú z jednej tretej krajiny a predstavujú viac ako 50 % týchto dodávok v rámci Únie.

(63)

S cieľom podporiť zodpovedné obchodné správanie uchádzačov, kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť údajov použitých technológií, projektov a súvisiacich infraštruktúr a podporiť úplnú a včasnú realizáciu projektov by orgány verejnej moci, ktoré navrhujú aukcie na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, mali do svojich postupov zahrnúť predbežné kvalifikačné kritériá týkajúce sa zodpovedného obchodného správania, kybernetickej a bezpečnosti údajov a schopnosti realizovať projekt v plnej miere a včas.

(64)

S cieľom podporiť cieľ rozvíjať a udržiavať priemyselnú základňu na poskytovanie technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v záujme zaistenia dodávok energie v Únii a zabránenia závislosti od dodávok týchto technológií, ktoré by oddialili úsilie Únie o zníženie emisií skleníkových plynov alebo ohrozili bezpečnosť dodávok energie, by orgány verejnej moci, ktoré navrhujú aukcie na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, mali zvýšiť udržateľnosť a odolnosť dodávok týchto technológií v rámci Únie. Členské štáty by mali posúdiť príspevok aukcií k udržateľnosti preskúmaním environmentálnej udržateľnosti ponúk, ich prínosu k inovácii a integrácii energetického systému. Na tento účel by členské štáty mali mať možnosť zaviesť do postupov aukcií predbežné kvalifikačné kritériá alebo kritériá na vyhodnotenie ponúk. Zatiaľ čo predbežné kvalifikačné kritériá by mali spĺňať všetky projekty uchádzačov, aby sa mohli zúčastniť na aukcii, kritériá na vyhodnotenie ponúk sú zamerané na hodnotenie a zoradenie jednotlivých projektov zúčastňujúcich sa na aukcii.

(65)

Pri posudzovaní environmentálnej udržateľnosti ponúk, či už vo forme predbežných kvalifikačných kritérií alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk, môžu orgány verejnej moci, ktoré pripravujú aukcie na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov, zohľadniť rôzne prvky s vplyvom na klímu a životné prostredie. Medzi tieto prvky by mohli patriť trvanlivosť a spoľahlivosť riešenia; jednoduchosť opravy a údržby a prístup k takýmto službám; jednoduchosť modernizácie a renovovania; jednoduchosť a kvalita recyklácie; používanie látok; spotreba energie, vody a ďalších zdrojov v jednom alebo vo viacerých fázach životného cyklu výrobku; hmotnosť a objem výrobku a jeho obalu; začlenenie obnoviteľných materiálov, recyklovaných alebo použitých komponentov; množstvo, vlastnosti a dostupnosť spotrebného materiálu potrebného na správne používanie a údržbu; environmentálna stopa výrobku a vplyvy jeho životného cyklu na životné prostredie; uhlíková stopa výrobku; uvoľňovanie mikroplastov; emisie do ovzdušia, vody alebo pôdy uvoľnené v jednej alebo vo viacerých fázach životného cyklu výrobku; množstvo vytvoreného odpadu; a podmienky používania.

(66)

Na podporu navrhovania a výroby inovačnejších a pokročilejších technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa v rámci príspevku ponúk k udržateľnosti môže v podobe predbežných kvalifikačných kritérií alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk posúdiť prínos k inovácii stanovením predbežných kvalifikačných kritérií alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré podporujú využívanie úplne nových riešení alebo zlepšenie porovnateľných najmodernejších riešení.

(67)

Na podporu integrácie energie z obnoviteľných zdrojov do energetického systému Únie a jej prínosov pre nákladovo efektívnu dekarbonizáciu sa v príspevku ponúk k udržateľnosti môže posúdiť prínos ponúk k integrácii energetického systému, napríklad prostredníctvom uskladňovanie energie, zhodnocovania odpadového tepla a chladu a výroby vodíka z obnoviteľných zdrojov.

(68)

S cieľom zvýšiť odolnosť dodávok emisne neutrálnych technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a zabrániť nadmernej závislosti od krajín s vysokou koncentráciou dodávok v rámci Únie by orgány verejnej moci mali prostredníctvom predbežných kvalifikačných kritérií alebo kritérií na vyhodnotenie ponúk posúdiť príspevok jednotlivých projektov zúčastňujúcich sa na aukciách k zvyšovaniu odolnosti pri zavádzaní energie z obnoviteľných zdrojov, pričom by mali zohľadniť potrebu diverzifikovať dodávky technológií energie z obnoviteľných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Únie. Pri uplatňovaní kritéria odolnosti by orgány verejnej moci mali zohľadniť, že ponuka by sa mala považovať aspoň za nedostatočne diverzifikovanú, ak je viac ako 50 % dopytu v rámci Únie po špecifickej emisne neutrálnej technológii alebo jej hlavných špecifických komponentoch pochádzajúcich z jednej tretej krajiny.

(69)

Pri použití ako kritérií na vyhodnotenie ponúk nie je stanovením váhy kritérií týkajúcich sa príspevku ponuky k udržateľnosti a odolnosti v súvislosti s aukciami na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov dotknutá možnosť orgánov, ktoré tieto aukcie pripravujú, stanoviť vyššiu prahovú hodnotu pre kritériá týkajúce sa environmentálnej udržateľnosti, inovácií a integrácie energetického systému, ak je to zlučiteľné s akýmkoľvek limitom pre necenové kritériá stanoveným v pravidlách štátnej pomoci. Uplatňovaním týchto kritérií a ich minimálnej a kombinovanej váhy v aukciách by sa v každom prípade malo zabezpečiť, aby aukcie zostali konkurencieschopné a boli v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(70)

V záujme zvýšenia dodávok technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Únii s cieľom dosiahnuť celkové ročné referenčné potreby výroby do roku 2030 v rámci Únie by sa v tomto nariadení mal stanoviť konkrétny podiel objemu obchodovaného formou aukcie, na ktorý sa uplatňujú necenové kritériá. Komisia by mala tento podiel posudzovať každé dva roky s cieľom určiť vplyv necenových kritérií na vývoj ročnej výroby technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Únii a zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov vrátane ich finančného vplyvu a ich vplyvu na rýchlosť zavádzania, pričom sa zohľadní aj realizovateľnosť a zrozumiteľnosť systému pre realizátorov projektov. Ak z posúdení vyplynie, že uplatňovanie kritérií odolnosti a udržateľnosti pozitívne prispieva k bezpečnosti dodávok emisne neutrálnych technológií v Únii, najmä zvýšením výrobnej kapacity technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v Únii, a významne nebráni dosiahnutiu cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (31) vrátane zavádzania v každom členskom štáte, uplatňovanie týchto ustanovení by sa malo postupne zvýšiť. Každý krok by mal podliehať posúdeniu vplyvov s cieľom zabezpečiť, aby vyššie podiely naďalej pozitívne prispievali k bezpečnosti dodávok technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov a aby tieto prínosy prevážili nad účinkami na náklady a rýchlosť zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov. Pri určovaní podielu objemu obchodovaného formou aukcie by sa malo, ak je to vhodné a uskutočniteľné, usilovať o postupné celkové zvýšenie s cieľom prispieť k splneniu celkových cieľov tohto nariadenia a dosiahnuť 50 % do konca roku 2029.

(71)

V závislosti od ich cieľov v oblasti zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov a ich vnútroštátnych stratégií dekarbonizácie by uplatňovanie kritérií odolnosti a udržateľnosti mohlo mať na členské štáty veľmi odlišný vplyv. Pri posudzovaní vplyvov týchto kritérií na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov by preto Komisia mala preskúmať celkový finančný vplyv a účinky na zavádzanie v Únii, ako aj vplyv na členské štáty a iné príslušné zainteresované strany vrátane domácností a spoločností. S cieľom určiť vplyv na zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov a zohľadniť praktické skúsenosti s uplatňovaním necenových kritérií by Komisia mala v rámci svojho posúdenia a štruktúrovaným a transparentným spôsobom konzultovať s vnútroštátnymi orgánmi vykonávajúcimi aukcie.

(72)

Kritériá pre aukcie by mohli predstavovať nadmernú záťaž pre predkladateľov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s malou kapacitou. S cieľom obmedziť vplyv tohto nariadenia na aukcie na podporu projektov s maximálnou kapacitou 10 megawattov by členské štáty mali mať možnosť vylúčiť tieto aukcie z výpočtu celkového objemu kapacity obchodovanej formou aukcie za rok.

(73)

Ak sa na aukcie, na ktoré sa vzťahujú kritériá predbežnej kvalifikácie, odolnosti a udržateľnosti, neprihlásil dostatočný počet uchádzačov, zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov by sa nemalo spomaliť tým, že sa členským štátom uloží povinnosť uplatňovať tieto kritériá na podiel aukčného objemu, na ktorý sa neprihlásil dostatočný počet uchádzačov. Členské štáty by preto mali mať možnosť vyňať z požiadaviek na aukcie podiel aukčného objemu, na ktorý sa neprihlásil dostatočný počet uchádzačov. Aukcia sa považuje za aukciu, na ktorú sa neprihlásil dostatočný počet uchádzačov, ak ponuky predložené na túto aukciu pokrývajú objem, ktorý je nižší ako celkový objem kapacity obchodovanej formou aukcie.

(74)

Na účely zriaďovania schém pre domácnosti, podniky alebo spotrebiteľov, ktoré stimulmi podporujú nákup konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií, a bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné záväzky Únie, by sa dodávka mala považovať za nedostatočne diverzifikovanú v prípade, keď jeden zdroj uspokojuje viac ako 50 % celkového dopytu po špecifickej emisne neutrálnej technológii v rámci Únie. Na zabezpečenie dôsledného uplatňovania by Komisia mala k dátumu začatia uplatňovania tohto nariadenia uverejniť ročný zoznam s rozdelením pôvodu konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií, ktoré patria do tejto kategórie, rozčlenený podľa podielu dodávok do Únie pochádzajúcich z rôznych zdrojov v poslednom roku, za ktorý sú údaje k dispozícii.

(75)

Rozhodnutím Rady 2014/115/EÚ (32) sa okrem iného schválila zmena Dohody o vládnom obstarávaní. Zámerom Dohody o vládnom obstarávaní je vytvoriť mnohostranný rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahuje dodatok I k Dohode o vládnom obstarávaní vzťahujúci sa na Úniu, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, vrátane dohôd o voľnom obchode, a článok III:8 písm. a) Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994, by verejní obstarávatelia a obstarávatelia na účely obstarávania výrobkov vládnymi agentúrami, ktoré sú zakúpené s cieľom ďalšieho komerčného predaja alebo s cieľom ich použitia pri výrobe tovaru určeného na komerčný predaj, nemali uplatňovať požiadavky na emisne neutrálne technológie alebo na ich hlavné špecifické komponenty pochádzajúce zo zdrojov dodávok, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(76)

Uplatňovaním ustanovení o odolnosti v postupoch verejného obstarávania podľa tohto nariadenia by nemal byť dotknutý článok 25 smernice 2014/24/EÚ a články 43 a 85 smernice 2014/25/EÚ v súlade s oznámením Komisie z 24. júla 2019 s názvom Usmernenie týkajúce sa účasti uchádzačov a tovaru z tretích krajín na trhu verejného obstarávania v EÚ. Podobne by sa ustanovenia o verejnom obstarávaní mali naďalej uplatňovať na práce, tovar a služby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane článku 67 ods. 4 smernice 2014/24/EÚ a akýchkoľvek vykonávacích opatrení vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) 2024/1781.

(77)

S cieľom obmedziť administratívne zaťaženie vyplývajúce z potreby zohľadniť požiadavky týkajúce sa príspevku ponuky k udržateľnosti a odolnosti, najmä v prípade menších verejných obstarávateľov a v prípade zákaziek s nižšou hodnotou, ktoré nemajú významný vplyv na trh, by sa uplatňovanie príslušných ustanovení tohto nariadenia malo odložiť o dva roky v prípade verejných obstarávateľov, ktorí nie sú centrálnymi obstarávacími organizáciami, a v prípade zákaziek s hodnotou menej ako 25 miliónov EUR.

(78)

Na účely uplatňovania ustanovení o verejnom obstarávaní podľa tohto nariadenia, ak sa na výrobok vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (33), verejní obstarávatelia a obstarávatelia by mali obstarávať iba výrobky, ktoré sú v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 7 ods. 2 uvedeného nariadenia.

(79)

Domácnosti, podniky a koneční spotrebitelia sú nevyhnutnou súčasťou dopytu Únie po konečných výrobkoch emisne neutrálnych technológií a verejné podporné schémy na stimulovanie nákupu týchto výrobkov domácnosťami, najmä v prípade zraniteľných domácností a spotrebiteľov s nízkym a nižším stredným príjmom, sú významnými nástrojmi na urýchlenie zelenej transformácie. V rámci iniciatívy pre strešné solárne inštalácie oznámenej v oznámení Komisie z 18. mája 2022 by členské štáty mali napríklad vytvoriť vnútroštátne programy na podporu masívneho zavádzania výroby solárnej energie zo strešných inštalácií. V pláne REPowerEU Komisia vyzvala členské štáty, aby v plnej miere využívali podporné opatrenia, ktoré podnecujú k prechodu na tepelné čerpadlá. Takéto podporné schémy zriaďované na vnútroštátnej úrovni členskými štátmi alebo na miestnej úrovni miestnymi alebo regionálnymi orgánmi by takisto mali prispievať k zvyšovaniu udržateľnosti a odolnosti emisne neutrálnych technológií v Únii. Orgány verejnej moci by prijímateľom mali poskytovať napríklad vyššiu finančnú kompenzáciu za nákup konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií, ktoré viac prispejú k odolnosti v Únii. Orgány verejnej moci môžu podmieniť oprávnenosť schém príspevkom k udržateľnosti a odolnosti. Členské štáty sa vyzývajú, aby pritom zohľadnili dostupnosť schémy pre občanov žijúcich v energetickej chudobe. Orgány verejnej moci by mali zabezpečiť, aby ich schémy boli otvorené, transparentné a nediskriminačné, aby tak mohli prispievať k zvýšeniu dopytu po výrobkoch emisne neutrálnych technológií v Únii. Orgány verejnej moci by zároveň mali obmedziť dodatočnú finančnú kompenzáciu v prípade takýchto výrobkov, aby sa nespomalilo zavádzanie emisne neutrálnych technológií v Únii. Na zvýšenie efektívnosti týchto schém by členské štáty mali zabezpečiť na bezplatnom webovom sídle ľahkú dostupnosť informácií pre spotrebiteľov, ako aj pre výrobcov emisne neutrálnych technológií. To, že orgány verejnej moci uplatňujú v schémach zameraných na spotrebiteľov alebo domácnosti príspevok k udržateľnosti a odolnosti, by nemalo mať vplyv pravidlá štátnej pomoci a pravidlá WTO týkajúce sa subvencií.

(80)

Členské štáty, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, prípadne združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami by pri navrhovaní schém pre domácnosti, podniky alebo spotrebiteľov, ktoré stimulmi podporujú nákup konečných výrobkov emisne neutrálnych technológií, mali zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie aj tým, že zabezpečia, aby takéto schémy nedosiahli rozsah, ktorý by vážne poškodil záujmy členov WTO.

(81)

Komisia by takisto mala byť schopná pomáhať členským štátom pri navrhovaní schém zameraných na domácnosti, podniky a spotrebiteľov s cieľom vytvárať synergie a uskutočňovať výmenu najlepších postupov. Platforma Emisne neutrálna Európa (ďalej len „platforma“) by takisto mala zohrávať významnú úlohu pri urýchľovaní vykonávania príspevku k udržateľnosti a odolnosti zo strany členských štátov a orgánov verejnej moci pri ich postupoch verejného obstarávania a aukciách. Komisia by po konzultácii s platformou mala prijať vykonávací akt, v ktorom stanoví kritériá na posúdenie príspevku k udržateľnosti a odolnosti. V uvedenom akte by sa mala venovať osobitná pozornosť malým a stredným podnikom (MSP), ktoré by mali mať spravodlivú šancu zúčastňovať sa na významnom trhu verejného obstarávania. Takisto by sa ním malo zabezpečiť, aby sa požiadavky týkajúce sa udržateľnosti a odolnosti uplatňovali spôsobom, ktorým sa zabezpečí spravodlivá a rovnaká hospodárska súťaž medzi účastníkmi trhu bez ohľadu na ich vlastnícku štruktúru.

(82)

S cieľom zabezpečiť, aby postupy verejného obstarávania a aukcií na účely zavádzania obnoviteľných zdrojov energie skutočne prispievali k odolnosti Únie, musia byť tieto činnosti predvídateľné pre priemysel. S cieľom umožniť priemyslu včas prispôsobiť svoju výrobu by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali vopred informovať trh o svojich odhadovaných potrebách verejného obstarávania výrobkov emisne neutrálnych technológií.

(83)

Okrem opatrení zameraných na dopyt verejnosti a domácností by Únia mohla zvážiť opatrenia na uľahčenie zavádzania emisne neutrálnych technológií v priemyselných hodnotových reťazcoch Únie s osobitným dôrazom na MSP, najmä uľahčením prepojenia medzi ponukou a dopytom priemyslu.

(84)

Ako sa uvádza v oznámení o Priemyselnom pláne v kontexte Zelenej dohody, podiel priemyslu Únie na trhu je pod silným tlakom z dôvodu subvencií v tretích krajinách, ktoré narúšajú rovnaké podmienky. Táto situácia predstavuje pre Úniu konkurenčnú výzvu, pokiaľ ide o zachovanie a rozvoj vlastného priemyslu, a vyžaduje rýchlu a ambicióznu reakciu Únie pri modernizácii jej právneho rámca.

(85)

Vzhľadom na cieľ Únie znížiť strategickú závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o emisne neutrálne technológie, je nevyhnutné, aby mechanizmy verejnej podpory, ako sú postupy verejného obstarávanie a aukcií, túto závislosť nezhoršovali. Preto by sa v prípade potreby a vhodnosti mali stanoviť odôvodnené obmedzenia podielu výrobkov v zmluvách o dodávkach pochádzajúcich z tretích krajín, ak Komisia určila, že podmienky súvisiace s odolnosťou stanovené v tomto nariadení sú splnené. Okrem toho by sa malo vyvinúť úsilie na účinné riešenie nekalých subvencií z tretích krajín, ktoré narúšajú rovnaké podmienky, napríklad využitím všetkých možných opatrení stanovených v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1031 (34) a (EÚ) 2022/2560 (35).

(86)

Pre zabezpečenie otvorenej strategickej autonómie Únie a pre vytvorenie spoľahlivej a konkurencieschopnej výrobnej základne pre emisne neutrálne technológie a ich dodávateľské reťazce v celej Únii je kľúčový prístup k verejným a súkromným financiám. Väčšina investícií potrebných na dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody bude pochádzať zo súkromného kapitálu prilákaného rastovým potenciálom ekosystému emisnej neutrálnosti, ako aj stabilným a ambicióznym politickým rámcom. Pre získavanie a usmerňovanie finančných prostriedkov potrebných pre zelenú transformáciu a projekty výroby emisne neutrálnych technológií budú preto zásadné riadne fungujúce, hlboké a integrované kapitálové trhy. Nevyhnutný je teda rýchly pokrok k vytvoreniu únie kapitálových trhov, aby Únia mohla splniť svoje ciele v oblasti emisnej neutrálnosti. Agenda v oblasti udržateľného financovania (a kombinované financovanie) takisto zohráva rozhodujúcu úlohu pri zvyšovaní investícií do emisne neutrálnych technológií v rámci hodnotových reťazcov a zároveň zaručuje konkurencieschopnosť tohto odvetvia. Ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie pripojenom k tomuto nariadeniu, investičné potreby predstavujú v období 2023 – 2030 približne 92 miliárd EUR, pričom v závislosti od rôznych scenárov sa pohybujú v rozmedzí približne od 52 do 119 miliárd EUR, čo by viedlo k požiadavkám na verejné financovanie vo výške 16 – 18 miliárd EUR. Vzhľadom na to, že toto posúdenie zohľadňuje len šesť konkrétnych technológií, skutočná investičná potreba bude pravdepodobne výrazne vyššia.

(87)

Zásadný význam majú súkromné investície spoločností a finančných investorov. Ak samotné súkromné investície nestačia, účinné zavádzanie projektov výroby emisne neutrálnej technológie si môže vyžadovať verejnú podporu, napríklad vo forme záruk, úverov alebo kapitálových a kvázi kapitálových investícií, pričom sa zabráni narušeniu vnútorného trhu. Ak má táto verejná podpora formu štátnej pomoci, takáto pomoc by mala mať stimulačný účinok a mala by byť potrebná, cielená, dočasná, vhodná a primeraná, pričom sa musí zachovať hospodárska súťaž a súdržnosť na vnútornom trhu. Existujúce usmernenia o štátnej pomoci, ktoré boli nedávno podrobené dôkladnej revízii v súlade s cieľmi dvojakej transformácie, poskytujú dostatočné možnosti na podporu investícií v prípade projektov patriacich do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia s výhradou určitých podmienok. Členské štáty môžu plniť významnú úlohu pri zjednodušovaní prístupu k financovaniu pre projekty výroby emisne neutrálnej technológie tým, že zlyhania trhu budú riešiť prostredníctvom cielenej a dočasnej podpory v rámci štátnej pomoci. Dočasný krízový a transformačný rámec prijatý 9. marca 2023 má zabezpečiť rovnaké podmienky na vnútornom trhu, pričom je zameraný na odvetvia s identifikovaným rizikom premiestnenia do tretej krajiny a zároveň je primeraný z hľadiska výšky pomoci. Rámec členským štátom umožňuje zaviesť opatrenia na podporu nových investícií do výrobných zariadení vo vymedzených emisne neutrálnych odvetviach, a to aj prostredníctvom daňových výhod. Povolená výška pomoci sa môže upraviť o vyššie intenzity a stropy výšky pomoci, ak sa investícia nachádza v podporovaných oblastiach, v úsilí prispieť k dosiahnutiu cieľa konvergencie medzi členskými štátmi a regiónmi. S cieľom zabrániť fragmentácii vnútorného trhu sa vyžadujú vhodné podmienky na overenie konkrétnych rizík odklonenia investície mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a toho, či neexistuje riziko premiestnenia v rámci EHP. S cieľom mobilizovať vnútroštátne zdroje na tento účel sa členské štáty vyzývajú, aby v súlade s článkom 10 ods. 3 smernice 2003/87/ES vynaložili 25 % príjmov z ETS, ktoré členské štáty každoročne vyberajú z aukcií ETS.

(88)

Akákoľvek ďalšia mobilizácia štátnej pomoci by mala byť cielená, dočasná a v súlade s politickými cieľmi Únie, ako je Európska zelená dohoda a Európsky pilier sociálnych práv. Takéto financovanie by nemalo viesť k ďalším rozdielom medzi členskými štátmi v súlade s politikou Únie v oblasti hospodárskej súťaže a súdržnosti.

(89)

Verejná podpora by sa mala využívať na riešenie osobitných zistených zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií, a to primeraným spôsobom, pričom akcie by nemali zdvojovať či vytláčať súkromné financovanie ani narúšať hospodársku súťaž na vnútornom trhu. Opatrenia by mali prinášať pre Úniu jasnú pridanú hodnotu. Verejné investície sa môžu zamerať najmä na potrebné investície do infraštruktúry, podporu inovácií a rozširovanie prelomových technológií.

(90)

Na financovanie investícií do projektov výroby emisne neutrálnych technológií je k dispozícii aj niekoľko programov financovania Únie, ako je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (36), Program InvestEU zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (37), programy politiky súdržnosti alebo Inovačný fond zriadený podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (38). Platforma STEP okrem toho pomôže lepšie nasmerovať existujúce finančné prostriedky Únie ku kritickým investíciám zameraným na podporu vývoja alebo výroby kritických technológií vrátane čistých technológií.

(91)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 (39) sa členským štátom sprístupňuje dodatočná nenávratná finančná podpora vo výške 20 miliárd EUR na účely podpory energetickej efektívnosti a nahradenia fosílnych palív okrem iného prostredníctvom projektov Únie v oblasti emisne neutrálneho priemyslu. Ako sa zdôrazňuje v usmerneniach Komisie ku kapitolám venovaným plánu REPowerEU, členským štátom sa odporúča, aby v kapitole venovanej plánu REPowerEU vo svojich plánoch obnovy a odolnosti uviedli opatrenia na podporu investícií do výroby emisne neutrálnych technológií a do priemyselných inovácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (40).

(92)

Program InvestEU je hlavný program Únie na podporu investícií, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ktorý poskytuje finančnú a technickú pomoc, napríklad prostredníctvom mechanizmov kombinovaného financovania. Tento prístup prispieva k prilákaniu dodatočného verejného a súkromného kapitálu. Okrem toho sa členské štáty vyzývajú, aby prispievali do zložky v zodpovednosti členského štátu v rámci Programu InvestEU s cieľom podporiť finančné produkty dostupné pre výrobu emisne neutrálnej technológie bez toho, aby boli dotknuté príslušné pravidlá štátnej pomoci.

(93)

Členské štáty môžu poskytnúť podporu z programov politiky súdržnosti v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (41) s cieľom povzbudiť prijímanie strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti, ako aj projektov výroby emisne neutrálnych technológií vo všetkých regiónoch, najmä v menej rozvinutých a prechodných regiónoch a na územiach oprávnených na čerpanie prostriedkov z Fondu na spravodlivú transformáciu, prostredníctvom investičných balíkov v oblasti infraštruktúry, produktívnych investícií do inovácií, výrobnej kapacity v MSP, služieb, odbornej prípravy a opatrení na zvyšovanie úrovne zručností, ako aj prostredníctvom podpory na budovanie kapacít orgánov verejnej moci a predkladateľov projektov. Nástroj technickej podpory zriadený nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (42) môže členským štátom a regiónom pomôcť pri príprave stratégií emisne neutrálneho rastu, zlepšovaní podnikateľského prostredia, obmedzení byrokracie a zrýchľovaní postupov udeľovania povolení. Členské štáty by sa mali povzbudzovať, aby podporovali udržateľnosť projektov v oblasti emisnej neutrálnosti tým, že tieto investície pevne zasadia do hodnotových reťazcov Únie, pričom by mali stavať predovšetkým na sieťach medziregionálnej a cezhraničnej spolupráce. Prijatie takýchto opatrení by sa malo zvážiť najmä v súvislosti s údoliami.

(94)

Inovačný fond takisto predstavuje veľmi nádejný a nákladovo efektívny spôsob podpory rozširovania výroby a zavádzania technológií čistého vodíka a ďalších emisne neutrálnych technológií v Únii, čím posilňuje suverenitu Únie, pokiaľ ide o kľúčové technológie pre opatrenia v oblasti klímy a energetickú bezpečnosť.

(95)

Komisia a členské štáty by v záujme prekonania obmedzení súčasného roztriešteného úsilia o verejné a súkromné investície, uľahčenia integrácie a návratnosti investícií mali lepšie koordinovať svoje činnosti a vytvárať synergie medzi existujúcimi programami financovania na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni a zabezpečiť lepšiu koordináciu a spoluprácu s priemyslom a kľúčovými zainteresovanými stranami súkromného sektora. Platforma plní kľúčovú úlohu pri vytváraní komplexného prehľadu dostupných a relevantných možností financovania a pri diskusiách o individuálnych potrebách strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti týkajúcich sa financovania. S cieľom stimulovať výrobu emisne neutrálnych technológií v Únii sa v rámci platformy môže diskutovať o tom, ako riešiť otázku financovania, regulačného rámca, ako aj záruk týkajúcich sa investícií a lokalizácie.

(96)

Okrem toho vzhľadom na význam projektov výroby emisne neutrálnych technológií a strategických projektov v oblasti emisnej neutrálnosti pre dodávky energie v Únii by sa mali čiastočne odstrániť alebo zjednodušiť určité administratívne obmedzenia, aby sa zrýchlila realizácia takýchto projektov.

(97)

Vesmírne údaje a služby získané z Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (43), a najmä z programu Copernicus, sa v maximálnej miere použijú na poskytnutie informácií o geológii, biológii, ekológii, sociálno-ekonomickom rozvoji a o dostupnosti zdrojov na účely posúdení vplyvov na životné prostredie a environmentálnych povolení. Tieto údaje a služby, najmä schopnosť programu Copernicus monitorovať a overovať antropogénne emisie CO2 sú relevantné pre posúdenie vplyvov priemyselných projektov a vplyvov záchytov antropogénneho CO2 na globálnu koncentráciu skleníkových plynov a ich prúdenie.

(98)

Komisia by mala v súlade s článkom 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (44) požiadať jednu alebo viaceré európske normalizačné organizácie, aby na podporu cieľov tohto nariadenia vypracovali európske normy.

(99)

Vodíkové údolia s konečným priemyselným použitím zohrávajú významnú úlohu pri dekarbonizácii energeticky náročných priemyselných odvetví. V pláne REPowerEU sa stanovuje cieľ zdvojnásobiť počet vodíkových údolí v Únii. Na dosiahnutie tohto cieľa by členské štáty mali zrýchliť vydávanie povolení, zvážiť vytvorenie experimentálnych regulačných prostredí pre emisne neutrálne technológie a uprednostniť prístup k financovaniu. Na posilnenie emisne neutrálnej odolnosti by členské štáty mali zabezpečiť prepojenie vodíkových údolí prekračujúce hranice Únie. Priemyselné zariadenia, ktoré si vyrábajú vlastnú energiu a ktoré môžu zabezpečiť kladný príspevok k výrobe elektriny, by sa mali prostredníctvom zjednodušenia regulatórnych požiadaviek povzbudzovať, aby prispievali do inteligentnej elektrizačnej sústavy ako výrobcovia energie.

(100)

Experimentálne regulačné prostredia pre emisne neutrálne technológie môžu predstavovať dôležitý nástroj na podporu inovácií v oblasti emisne neutrálnych technológií a regulačného vzdelávania. Inovácie treba umožňovať prostredníctvom experimentálnych prostredí, keďže vedecké výsledky sa musia otestovať v kontrolovanom prostredí reálneho sveta. Mali by sa zaviesť experimentálne regulačné prostredia pre emisne neutrálne technológie na testovanie inovačných emisne neutrálnych technológií alebo iných inovačných technológií s potenciálom umožniť prechod na klimaticky neutrálne a čisté hospodárstvo a znížiť strategické závislosti, ktoré by sa uskutočňovalo v kontrolovanom reálnom prostredí na obmedzený čas, čím sa posilní regulačné vzdelávanie a potenciál rozšírenia a širšieho zavádzania technológií. Je vhodné dosiahnuť rovnováhu medzi právnou istotou účastníkov experimentálneho regulačného prostredia pre emisne neutrálne technológie a splnením cieľov stanovených v práve Únie. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť vo vnútroštátnom práve výnimky pre experimentálne regulačné prostredia pre emisne neutrálne technológie a zároveň zabezpečiť súlad s právom Únie a so základnými požiadavkami na emisne neutrálne technológie stanovenými vo vnútroštátnom práve. Komisia uverejnila v roku 2023 dokument s usmerneniami k experimentálnym prostrediam, ako bolo oznámené v novom európskom inovačnom programe, aby tým podporila členské štáty pri príprave experimentálnych regulačných prostredí pre emisne neutrálne technológie. Tieto inovačné technológie by sa napokon mohli považovať za zásadné pre splnenie cieľa Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a pre zaistenie bezpečnosti dodávok energie a odolnosti jej energetického systému.

(101)

Strategický plán Únie pre energetické technológie (ďalej len „plán SET“) revidovaný v oznámení Komisie z 20. októbra 2023 podporuje rozvoj čistých, efektívnych a nákladovo konkurencieschopných energetických technológií prostredníctvom koordinácie a spolupráce v oblasti výskumu a inovácií v oblasti čistej energie, ktoré spájajú európsky priemysel, výskumné organizácie a zástupcov vlád z krajín plánu SET (45). Cieľom revízie plánu SET je zosúladiť pôvodné strategické ciele plánu SET s Európskou zelenou dohodou, plánom REPowerEU a Priemyselným plánom v kontexte Zelenej dohody, najmä s týmto nariadením. Jeho cieľom je presadzovať jednotný prístup k dosiahnutiu európskych cieľov v oblasti dekarbonizácie, podporovať európske emisne neutrálne technológie a budovať udržateľnú a odolnú energetickú budúcnosť. Plán SET má štrukturálny účinok na spoločné činnosti v oblasti výskumu a inovácií a pomáha im rýchlejšie a účinnejšie plniť spoločné ciele v oblasti výskumu a technológií týkajúcich sa energetiky. Plán SET prispel k zosúladeniu úsilia v oblasti výskumu a inovácií a k zmobilizovaniu vnútroštátneho verejného financovania zúčastnených krajín na podporu spoločne dohodnutých priorít v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom Partnerstva pre prechod na čistú energiu a partnerstva na podporu transformácie miest v rámci programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (46) ako príklad úspešnej medziodvetvovej spolupráce Únie. Plán SET zohráva ústrednú úlohu pri vykonávaní rozmeru výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti energetickej únie v národných energetických a klimatických plánoch. Plán SET bol však od svojho začiatku v roku 2007 neoficiálnym fórom. Toto nariadenie poskytuje impulz na posilnenie prepojenia medzi európskou inováciou a výrobou nových inovačných technológií.

(102)

Na umožnenie zelenej a digitálnej transformácie a udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Únie, rozšírenie dodávateľských reťazcov priemyselných odvetví emisne neutrálnych technológií Únie a zachovanie kvalitných pracovných miest v Únii sú potrební ďalší kvalifikovaní pracovníci. Z toho vyplýva významná potreba investícií do rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností, a to aj v oblasti odborného vzdelávania a prípravy. Energetická transformácia si vyžiada výrazné zvýšenie počtu kvalifikovaných pracovníkov v širokom okruhu odvetví vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie a surovín, pričom má veľký potenciál vytvárania kvalitných pracovných miest. Potreby v oblasti zručností len v samotnej výrobe v pododvetví vodíkových palivových článkov sa podľa plánu SET odhadujú na 180 000 vyškolených pracovníkov, technikov a inžinierov do roku 2030. V odvetví solárnej fotovoltickej energie bude len v samotnej výrobe potrebných až 66 000 pracovných miest. Preto je mimoriadne dôležité zatraktívniť a sprístupniť pracovné miesta v emisne neutrálnych technológiách a riešiť súčasný nesúlad medzi zručnosťami pracovníkov a potrebami spoločností.

(103)

Keďže posilnenie výrobnej kapacity kľúčových emisne neutrálnych technológií v Únii nebude možné bez primeranej rozsiahlej kvalifikovanej pracovnej sily, je potrebné zaviesť opatrenia na podporu integrácie a aktivácie väčšieho počtu ľudí na trhu práce, najmä žien, mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), ľudí s migrantským pôvodom, starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím. Okrem toho by to malo zahŕňať pracovníkov z tretích krajín, keďže Únia priťahuje len malý podiel kvalifikovaných migrantov. V súlade s cieľmi odporúčania Rady o zabezpečení spravodlivej transformácie na klimatickú neutralitu je dôležitá osobitná podpora pre prechod pracovníkov v nadbytočných a upadajúcich odvetviach na iné pracovné miesta. To znamená investovať do zručností pre všetkých a zároveň uplatňovať cielený prístup k zraniteľným skupinám a regiónom v procese transformácie. Konečným cieľom by malo byť vytváranie kvalitných pracovných miest v Únii potrebných pre emisne neutrálne technológie v súlade s cieľmi v oblasti zamestnanosti a odbornej prípravy stanovenými v pilieri vrátane spravodlivých a primeraných miezd, zlepšovania životných a pracovných podmienok a zaistenia bezpečných a zdravých pracovísk, ako aj práva na kvalitné celoživotné vzdelávanie. Nedostatok zručností a pracovných síl môže byť aj dôsledkom neatraktívnosti pracovných miest a zlých pracovných podmienok. Zlepšenie kvality pracovných miest v odvetviach a podnikoch so zlými pracovnými podmienkami je preto dôležitým prvkom na prilákanie pracovníkov. Vychádzajúc z existujúcich iniciatív, ako je Pakt EÚ o zručnostiach, z činností na úrovni Únie týkajúcich sa informovanosti a prognóz v oblasti zručností, napríklad z Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop) a Európskeho orgánu práce, a z koncepcií sektorovej spolupráce v oblasti zručností a s plným zohľadnením týchto iniciatív a činností je cieľom mobilizácia všetkých aktérov s cieľom zabezpečiť relevantnosť a zvýšiť využívanie programov odbornej prípravy vrátane orgánov členských štátov vrátane orgánov na regionálnej a miestnej úrovni, poskytovateľov vzdelávania a odbornej prípravy, sociálnych partnerov a priemyslu, najmä MSP, ako aj všetkých typov univerzít, s cieľom identifikovať potreby v oblasti zručností, vypracovať programy vzdelávania a odbornej prípravy a rýchlo a operatívne ich zavádzať vo veľkom rozsahu. V tejto súvislosti kľúčovú úlohu zohrávajú strategické projekty v oblasti emisnej neutrálnosti. Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť príslušnú finančnú podporu, a to aj využitím možností rozpočtu Únie prostredníctvom nástrojov, ako sú ESF+, InvestEU, Fond na spravodlivú transformáciu, Horizont Európa, Európsky fond regionálneho rozvoja, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, modernizačný fond zriadený podľa článku 10d smernice 2003/87/ES, plán REPowerEU, Program pre jednotný trh a platforma STEP. Finančná podpora by mala zahŕňať počiatočné financovanie, ktoré má Komisia poskytnúť na zriadenie európskych akadémií pre emisne neutrálny priemysel (ďalej len „akadémie“) a na umožnenie ich fungovania s cieľom stať sa finančne udržateľnými tri roky po ich zriadení, a to aj získavaním finančných príspevkov od súkromného sektora.

(104)

Akadémie by sa mali spustiť cieľom rozvíjať programy, obsah a materiály vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj certifikáty, z ktorých vyplýva, že jedna z akadémií vyvinula vzdelávací program, s cieľom zvyšovať úroveň zručností a rekvalifikovať ľudí v každom produktívnom veku, ktoré sú potrebné pre kľúčové hodnotové reťazce emisne neutrálnych technológií, a ponúkať tieto programy, obsah a materiály príslušným poskytovateľom vzdelávania a odbornej prípravy a iným aktérom zapojeným do zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie v členských štátoch na ich dobrovoľné využívanie. Tieto akadémie by mali zohrávať podpornú úlohu pri plnom rešpektovaní zodpovednosti členských štátov za obsah výučby a organizáciu vzdelávacích systémov a za obsah a organizáciu odborného vzdelávania. Akadémie by pritom mali prispievať k dlhodobému cieľu súbežne reindustrializovať a dekarbonizovať Úniu, reagovať na kritický nedostatok zručností, ako aj prispievať k jej otvorenej strategickej autonómii a riešiť potrebu emisne neutrálnych technológií vyrobených v Únii posilnením jej schopnosti inovovať a vyrábať. Akadémie by sa mali spustiť na základe posúdenia Komisie týkajúceho sa nedostatku zručností v priemyselných odvetviach emisne neutrálnych technológií, ktoré sú kľúčové pre priemyselnú transformáciu a dekarbonizáciu, pričom by sa malo vychádzať z existujúcich a objektívnych štúdií. Každá akadémia by mala vypracovať akčný plán, v ktorom sa stanovia míľniky a ciele, a to aj pokiaľ ide o počet vzdelávajúcich sa osôb, ktoré sa majú zakladať na posúdení nedostatku zručností.

(105)

Akadémie by mali podporovať výučbu prierezových zručností uľahčujúcich pracovnú mobilitu spolu s ďalšími požadovanými zručnosťami. Akadémie by mali sprístupniť svoj vzdelávací obsah v rôznych jazykoch, aby k vzdelávacím programom mohol mať prístup čo najväčší počet vzdelávajúcich sa osôb. Mali by poskytovať odbornú prípravu na všetkých úrovniach zručností v potrebnom rozsahu, a tak sa zameriavať na všetky úrovne vzdelávania a kvalifikácií v celom hodnotovom reťazci dotknutých odvetví. Poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy v členských štátoch môžu dopĺňať obsah a materiály vzdelávania a odbornej prípravy vypracované akadémiami o ďalšie relevantné informácie vypracované na úrovni členských štátov, ktoré odrážajú napríklad vnútroštátne právo v oblasti pracovných a sociálnych práv, uplatniteľné kolektívne zmluvy alebo územné či odvetvové požiadavky, v prípade potreby so zapojením sociálnych a hospodárskych partnerov. Obsah vzdelávania by sa mal zameriavať aj na zamestnancov vnútroštátnych a miestnych samosprávnych orgánov, najmä tých, ktoré sú zodpovedné za povoľovanie, posudzovanie vplyvov a reguláciu nových technológií, čím by sa prispelo k budovaniu kapacít medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi a k znižovaniu rozdielov medzi členskými štátmi.

(106)

S cieľom podporovať transparentnosť a prenosnosť zručností a mobilitu pracovníkov budú akadémie vypracúvať a propagovať zavádzanie certifikátov poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy vrátane prípadných mikrocertifikátov na potvrdenie vzdelávacích výstupov. Certifikáty vypracované akadémiami môžu vydávať poskytovatelia vzdelávania a odbornej prípravy alebo udeľujúce orgány v členských štátoch, v ktorých bol program vzdelávania a odbornej prípravy vypracovaný akadémiami úspešne ukončený. Tieto certifikáty by sa mali vydávať vo formáte európskych digitálnych certifikátov pre vzdelávanie a môžu sa začleniť do služby Europass a, ak je to relevantné a uskutočniteľné, zahrnúť do národných kvalifikačných rámcov. Európska sieť služieb zamestnanosti (ďalej len „EURES“), ktoré poskytujú informácie, poradenstvo a nábor alebo umiestňovanie v prospech pracovníkov a zamestnávateľov v celej Únii, môžu zohrávať významnú úlohu pri uverejňovaní voľných pracovných miest súvisiacich s emisne neutrálnymi technológiami a vo vhodných prípadoch pri zavádzaní európskych profesijných profilov.

(107)

Platforma by mala poskytovať pomoc pri usmerňovaní práce akadémií, zabezpečovaní, aby nimi poskytovaný obsah riešil nedostatok zručnosti, ktorý Komisia identifikovala vo svojom posúdení, a pri zabezpečovaní všeobecného dohľadu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vymenovaný národný zástupca mohol pôsobiť ako most medzi príslušnými vnútroštátnymi ministerstvami a príslušnými orgánmi členských štátov, ako aj vnútroštátnymi sociálnymi partnermi a zástupcami priemyslu. Platforma by mala monitorovať pokrok, ktorý jednotlivé akadémie dosiahli, analyzovať základné príčiny nedostatku zručností a identifikovať, do akej miery sa zavádzaním programov odbornej prípravy akadémií rieši nedostatok zručností v priemyselných odvetviach emisne neutrálnych technológií a dopĺňajú existujúce možnosti odbornej prípravy v oblasti emisne neutrálnych technológií v členských štátoch. Platforma by mala podávať správy o zavádzaní vzdelávacích programov, a to aj prostredníctvom správy o pokroku, ktorá sa má predložiť tri roky po zriadení každej akadémie, s uvedením počtu študentov, ktorí využívajú programy akadémií, rozčlenených podľa priemyselných odvetví, pohlavia, veku a úrovní vzdelávania a kvalifikácie.

(108)

Ak v práve Únie neexistujú osobitné ustanovenia, ktorými by sa zavádzali minimálne požiadavky na odbornú prípravu, pokiaľ ide o prístup k regulovanému povolaniu alebo jeho vykonávanie, členský štát má právomoc rozhodnúť o tom, či a ako povolanie regulovať. Vnútroštátne predpisy riadiace prístup k regulovaným povolaniam by však nemali vytvárať neodôvodnené alebo neprimerané prekážky pri uplatňovaní týchto základných práv. Právomoc regulovať prístup k povolaniu sa musí vykonávať v rámci zásad nediskriminácie a proporcionality v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/958 (47). Členské štáty by vo svojom hodnotení mali zohľadniť všetky škodlivé účinky, ktoré môže mať regulácia povolaní na dostupnosť zručností v emisne neutrálnom priemysle, a mali by sa snažiť v maximálnej možnej miere obmedziť reguláciu v týchto oblastiach.

(109)

Ak členské štáty určia, že vzdelávacie programy vypracované akadémiami sú rovnocenné s osobitnými kvalifikáciami požadovanými hostiteľským členským štátom na prístup k regulovaným činnostiam v rozsahu povolania s osobitným záujmom pre emisne neutrálny priemysel v danom členskom štáte, členské štáty by mali v kontexte prístupu k regulovanému povolaniu a s cieľom uľahčiť mobilitu v povolaniach emisne neutrálneho priemyslu považovať tieto certifikáty za dostatočný doklad o formálnej kvalifikácii v súlade s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES (48).

(110)

Príspevok emisne neutrálnych technológií k cieľom Únie v oblasti dekarbonizácie sa môže prejaviť až pri zavádzaní týchto technológií. Aj keď časť týchto technológií bude pravdepodobne zavedená v súkromných domácnostiach, zdrojom väčšiny dekarbonizácie budú zrejme priemyselné procesy. Aby sa zaručilo, že v Únii budú vynaložené investície na takúto dekarbonizáciu, čo je nevyhnutnou podmienkou zaistenia kvalitných pracovných miest a prosperity v Únii, ako aj splnenia jej cieľov v oblasti dekarbonizácie, je mimoriadne potrebné, aby toto nariadenie prispelo k zlepšeniu investičného prostredia pre priemysel v Únii.

(111)

Na úrovni Únie by sa mala vytvoriť platforma zložená z členských štátov, ktorej by predsedala Komisia. Táto platforma môže radiť a pomáhať Komisii a členským štátom v osobitných otázkach a predstavovať referenčný orgán, v rámci ktorého Komisia a členské štáty koordinujú svoje opatrenia a uľahčujú výmenu informácií o otázkach súvisiacich s týmto nariadením. Platforma by mala okrem toho vykonávať úlohy stanovené v tomto nariadení, najmä pokiaľ ide o vydávanie povolení vrátane jednotných kontaktných miest, strategické projekty v oblasti emisnej neutrálnosti, koordináciu financovania, prístup na trhy, zručnosti, experimentálne regulačné prostredia pre emisne neutrálne technológie, ako aj pomoc Komisii pri posudzovaní uskutočniteľnosti a primeranosti navrhovaných opatrení, ak Komisia dospeje k záveru, že všeobecné ciele tohto nariadenia sa pravdepodobne nedosiahnu. V prípade potreby možno prostredníctvom platformy vytvoriť stále alebo dočasné podskupiny a prizvať tretie strany, napríklad expertov alebo zástupcov z emisne neutrálnych priemyselných odvetví.

(112)

Ak je to vhodné a užitočné, platforma by sa mala usilovať o úzku spoluprácu s inými príslušnými iniciatívami, platformami a skupinami Komisie s cieľom hľadať synergie, vymieňať si odborné znalosti, informácie a podporovať zapojenie zainteresovaných strán a zároveň zabrániť duplicite a prekrývaniu. Platforma bude spolupracovať s existujúcimi priemyselnými alianciami Únie a zapojením členských štátov prispievať k ich práci. Kľúčovými alianciami pre spoluprácu s platformou sú Európska aliancia pre batérie, Európska aliancia solárneho fotovoltického priemyslu, Európska aliancia pre čistý vodík, Aliancia pre letectvo s nulovými emisiami, Priemyselná aliancia pre procesory a polovodičové technológie a Priemyselná aliancia pre hodnotový reťazec obnoviteľných a nízkouhlíkových palív. Zo štruktúrovaného rámca, ktorý platforma poskytuje, profitujú aj odvetvia, ktoré v súčasnosti nie sú zastúpené v priemyselných alianciách. Pokiaľ ide o strategické partnerstvá zamerané na emisnú neutrálnosť, v relevantných prípadoch sa zabezpečí úzka spolupráca s Výborom pre kritické suroviny.

(113)

Aby sa priemyselné odvetvia účinne prispôsobili klimatickej a energetickej transformácii, je mimoriadne dôležité zníženie regulačného a administratívneho zaťaženia a vytvorenie vhodného regulačného rámca. Únia by sa preto mala zamerať na dosiahnutie výrazného zníženia všeobecného regulačného zaťaženia priemyslu do roku 2030, najmä na uvedenie nového výrobku na vnútorný trh. Toto úsilie by sa malo vyvinúť najmä v rámci lepšej právnej regulácie a bez toho, aby boli dotknuté environmentálne a pracovné normy Únie. Komisia by mala platformu informovať o vývoji v oblasti regulačného a administratívneho zaťaženia priemyselných odvetví emisne neutrálnych technológií v Únii na základe správy Komisie z 24. októbra 2023 s názvom „Pokrok v oblasti konkurencieschopnosti technológií čistej energie“ a ročného prieskumu zaťaženia za rok 2022 vypracovaného Komisiou. S cieľom uľahčiť prácu inštitúcií Únie a udržať regulačné zaťaženie priemyselných odvetví emisne neutrálnych technológií na minime sa týmto nariadením zriaďuje vedecká poradná skupina pre regulačné zaťaženie v oblasti emisnej neutrálnosti (ďalej len „vedecká poradná skupina“). Vedecká poradná skupina by mala vypracovať vedecky podložené poradenstvo o vplyve regulačného zaťaženia v Únii na emisne neutrálne priemyselné odvetvia, pričom by na posúdenie vplyvov regulačného zaťaženia mala využívať vedecky podloženú metodiku a vo vhodných prípadoch zohľadniť súbor nástrojov pre lepšiu právnu reguláciu. Prácou vedeckej poradnej skupiny nie sú dotknuté výsady inštitúcií Únie.

(114)

V nariadení (EÚ) 2018/1999 sa stanovuje, že členské štáty majú predložiť aktualizované návrhy svojich národných energetických a klimatických plánov na roky 2021 až 2030. Ako sa zdôrazňuje v usmerneniach Komisie pre členské štáty k uvedeným aktualizáciám, aktualizované národné energetické a klimatické plány by mali obsahovať opis cieľov a politík členských štátov na uľahčenie rozšírenia projektov výroby komerčne dostupných energeticky efektívnych a nízkouhlíkových technológií, vybavenia a kľúčových komponentov na ich území. V týchto plánoch by sa mal uvádzať aj opis cieľov a politík členských štátov na dosiahnutie tohto rozšírenia prostredníctvom diverzifikácie úsilia v tretích krajinách a na zabezpečenie toho, aby ich priemyselné odvetvia mohli zachytávať, prepravovať a trvalo ukladať emisie CO2 v geologických úložiskách. Tieto plány by mali byť základom pre určovanie potreby emisne neutrálnych technológií. Členské štáty by pri zohľadňovaní tohto nariadenia v rámci prípravy svojich národných energetických a klimatických plánov mali z dlhodobého hľadiska zvážiť všeobecnú konkurencieschopnosť, ako aj výskum a inovácie v oblasti emisne neutrálnych priemyselných odvetví.

(115)

Komisia v rámci Priemyselného plánu Zelenej dohody oznámila svoj zámer uzavrieť priemyselné partnerstvá zamerané na emisnú neutrálnosť vzťahujúce sa na emisne neutrálne technológie, pričom zintenzívni svoje úsilie o spojenie síl s partnermi, ktorí sa zaviazali dodržiavať Parížsku dohodu. Spolupráca prostredníctvom takýchto partnerstiev pravdepodobne podporí globálne prijatie emisne neutrálnych technológií, ako aj vzájomne prospešné partnerstvá medzi Úniou a tretími krajinami vrátane udržateľných investícií a technickej pomoci. Priemyselné partnerstvá zamerané na emisnú neutrálnosť by mali byť vzájomne prospešné pre Úniu a jej partnerov a mali by prispievať k dosiahnutiu globálnych cieľov v oblasti klímy. Tieto partnerstvá môžu takisto prispieť k diverzifikácii a odolnosti dodávok emisne neutrálnych technológií a ich komponentov v Únii, zlepšiť výmenu informácií medzi Úniou a jej partnermi o vývoji emisne neutrálnych technológií a podporiť emisne neutrálne priemyselné odvetvia Únie v prístupe na globálny trh s čistou energiou a zároveň podporiť vznikajúce priemyselné odvetvia v oblasti technológií čistej energie v tretích krajinách s jasnými komparatívnymi výhodami. Komisia a členské štáty môžu priemyselné partnerstvá zamerané na emisnú neutrálnosť koordinovať v rámci platformy, pričom budú diskutovať o existujúcich relevantných partnerstvách a postupoch, ako sú zelené partnerstvá, dialógy o energetike a iné formy existujúcich dvojstranných zmluvných dojednaní, ako aj o potenciálnych synergiách s príslušnými dvojstrannými dohodami členských štátov s tretími krajinami.

(116)

Únia by sa mala usilovať diverzifikovať a stimulovať medzinárodný obchod s emisne neutrálnymi technológiami a investície do nich budovaním vzájomne sa posilňujúcich partnerstiev a zároveň celosvetovo presadzovať prísne sociálne, pracovné a environmentálne normy. To by malo prebiehať v úzkej spolupráci a partnerstve s podobne zmýšľajúcimi krajinami prostredníctvom existujúcich dohôd alebo nových strategických záväzkov. Podobne by sa v úzkej spolupráci s partnerskými krajinami otvoreným a vyváženým spôsobom a na základe reciprocity a spoločných záujmov mala uskutočňovať intenzívnejšia medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií s cieľom vyvíjať a zavádzať emisne neutrálne technológie.

(117)

S cieľom identifikovať a zmierniť potenciálne riziká spojené s dodávkami v súvislosti s emisne neutrálnymi technológiami by malo byť možné priebežne monitorovať ukazovatele súvisiace s trhovými trendmi, výrobnými kapacitami, inováciami, zamestnanosťou a zručnosťami, dobami udeľovania povolení pre emisne neutrálne technológie a kapacitami vtláčania CO2. V súčasnosti však nie sú k dispozícii dostatočné vysokokvalitné údaje na monitorovanie týchto ukazovateľov. Keďže úlohy stanovené v tomto nariadení závisia od dostupnosti kvalitných údajov, je potrebné, aby Komisia pri svojom monitorovaní uprednostnila emisne neutrálne technológie na základe ich významu v Únii a zároveň pracovala na zlepšení dostupnosti takýchto údajov. Komisia bude úzko spolupracovať aj s Eurostatom, štatistickým orgánom Únie, s cieľom vypracovať spoločné kódy pre emisne neutrálne technológie potrebné pre vysokokvalitné dlhodobé podávanie správ a štatistiku.

(118)

Ak je právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovaná týmto nariadením na Komisiu, je obzvlášť dôležité, aby Komisia uskutočnila počas svojich prípravných prác vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby tieto konzultácie boli vedené v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016 (49). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(119)

Pokiaľ niektoré z opatrení uvedených v tomto nariadení predstavuje štátnu pomoc, nie je ustanoveniami týkajúcimi sa takýchto opatrení dotknuté uplatňovanie článkov 107 a 108 ZFEÚ.

(120)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov činnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,