31.1.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 30/1

(1)

Reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) dohodnuté v rokoch 2003 a 2004 zahŕňali ustanovenia o správach zameraných na hodnotenie ich efektívnosti a najmä na ocenenie ich vplyvu, pokiaľ ide o ich ciele, a na analyzovanie ich účinkov na relevantné trhy. V tejto súvislosti Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade 20. novembra 2007 oznámenie s názvom Príprava na „kontrolu zdravotného stavu“ reformy SPP. Toto oznámenie a následné diskusie o jeho hlavných prvkoch v Európskom parlamente, Rade, Európskom hospodárskom a sociálnom výbore a Výbore regiónov, ako aj početné príspevky vyplývajúce z verejných konzultácií by sa mali vziať do úvahy.

(2)

Ustanovenia SPP týkajúce sa verejnej intervencie by sa mali zjednodušiť a zosúladiť rozšírením verejného výberového konania s cieľom dosiahnuť v čo najväčšej možnej miere zosúladený prístup. Obzvlášť rýchle konanie si asi bude vyžadovať dodržiavanie maximálnych množstiev a množstvových obmedzení pre obilniny, maslo a sušené odtučnené mlieko. Aby sa tak mohlo stať a keďže si uzavretie nákupu pri pevnej cene, prijatie alokačných koeficientov a pri pšenici obyčajnej aj prechod na výberové konanie nevyžadujú uplatnenie diskrečnej právomoci, Komisia by mala byť oprávnená konať bez pomoci Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov.

(3)

Pokiaľ ide o intervencie na obilniny, systém by sa mal upraviť tak, aby sa zabezpečila konkurencieschopnosť a trhová orientácia sektoru a súčasne zachovala úloha intervencie ako bezpečnostnej siete v prípade narušení trhu a uľahčilo reagovanie poľnohospodárov na trhové podmienky. Keď Rada prijala nariadenie (ES) č. 735/2007 (4), ktoré zaviedlo reformu intervenčného systému pre kukuricu, Komisia sa na základe analýzy, ktorá odhalila určité riziko pre dodatočné intervencie na jačmeň, keby boli ceny nízke, zaviazala, že preskúma intervenčný systém pre obilniny. Súčasné vyhliadky pre obilniny sa však odvtedy značne zmenili a sú charakterizované priaznivými svetovými trhovými cenami, ktorých motorom je narastajúci dopyt vo svete a celkové malé zásoby obilnín. V tejto súvislosti by sa mala stanoviť nulová miera intervencie pre ďalšie kŕmne obilniny. Tým by sa umožnila intervencia bez záporných vplyvov na celý trh s obilninami. Priaznivé vyhliadky pre sektor obilnín sa vzťahujú aj na pšenicu tvrdú. To znamená, že intervenčný nákup v súčasnosti stratil význam, keďže trhové ceny značne prevyšujú intervenčnú cenu. Preto intervenčný nákup pšenice tvrdej nie je v súčasnosti potrebný a mala by sa stanoviť nulová miera intervencie. Keďže intervencia na obilniny by mala byť skôr bezpečnostnou sieťou než prvkom, ktorý vplýva na tvorbu cien, rozdiely v obdobiach zberu v rôznych členských štátoch, ktorými sa začínajú hospodárske roky, už viac nie sú relevantné, pretože v rámci systému už nebudú stanovené ceny odzrkadľujúce mieru intervencie a mesačné prírastky. V záujme zjednodušenia by sa preto dátumy intervencie na obilniny mali v celom Spoločenstve zosúladiť.

(4)

Od reformy SPP v roku 2003 sa konkurencieschopnosť v sektore ryže zvýšila pri stabilnej výrobe, pričom zásoby klesli vzhľadom na rastúci dopyt v Spoločenstve i na svetovom trhu a pri očakávanej cene značne prevyšujúcej intervenčnú cenu. Preto intervenčný nákup ryže nie je v súčasnosti potrebný a mala by sa stanoviť nulová miera intervencie.

(5)

V strednodobom výhľade sa predpokladá zvýšenie výroby a spotreby bravčového mäsa, aj keď pomalším tempom než v minulom desaťročí v dôsledku konkurencie zo strany hydinového mäsa a vyšších cien krmiva. Očakáva sa, že ceny bravčového mäsa zostanú značne nad intervenčnou cenou. Intervenčný nákup sa v prípade bravčového mäsa mnoho rokov nepoužíval a na základe trhovej situácie a jej výhľadov by sa preto možnosť intervenčného nákupu mala zrušiť.

(6)

Keďže zo súčasnej trhovej situácie a výhľadu vyplýva, že v roku 2009 sa intervencia v žiadnom prípade nebude uplatňovať na bravčové mäso, pšenicu tvrdú a ryžu, od hospodárskeho roku 2009/2010 by sa intervencia na tieto výrobky mala zrušiť alebo by sa mali uskutočniť jej zmeny. Pokiaľ ide o ostatné obilniny, zmeny by sa mali uplatňovať až od hospodárskeho roku 2010/2011, aby sa mohli poľnohospodári prispôsobiť.

(7)

Strednodobé vyhliadky pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov sú charakterizované pokračujúcim zvyšovaním dopytu Spoločenstva po výrobkoch s vysokou pridanou hodnotou, značným nárastom celosvetového dopytu po mliečnych komoditách, ktorý súvisí s nárastom príjmov a počtu obyvateľov v mnohých regiónoch sveta, a zmenami v preferenciách spotrebiteľov a orientáciou na mlieko a mliečne výrobky.

(8)

Predpokladá sa, že celková výroba mlieka v Spoločenstve obmedzená stropmi pre kvóty na mlieko bude vykazovať v strednodobom výhľade postupný, aj keď mierny pokles, keďže pokračujúca reštrukturalizácia v členských štátoch, ktoré neboli členmi Spoločenstva pred 1. májom 2004, povedie k poklesu vo výrobe mlieka pre vlastnú spotrebu, zatiaľ čo rast výroby zostane obmedzený v dôsledku existencie kvót. Súčasne sa predpokladá, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú prognózy, bude pokračovať nárast množstva mlieka dodávaného do mliekarní na spracovanie. V situácii veľkého vnútorného a vonkajšieho dopytu systém kvót na mlieko teda obmedzuje rozširovanie výroby na rozdiel od situácie, keď boli kvóty zavedené ako reakcia na nadprodukciu. V tejto trhovej situácii kvóty znižujú trhovú orientáciu, pretože deformujú reakciu poľnohospodárov na cenové signály a sú prekážkou pre rast efektívnosti v sektore tým, že spomaľujú reštrukturalizáciu. Kvóty sú plánované do roku 2015. Postupne by sa mali vykonávať primerané úpravy systému, aby sa umožnil hladký prechod bez nadmerných úprav po uplynutí platnosti kvót. Preto by sa na každý hospodársky rok od roku 2009/2010 do roku 2013/2014 malo ustanoviť postupné rušenie kvót na mlieko a mliečne výrobky ich ročným zvyšovaním o 1 %. Z rovnakých dôvodov by sa mali uskutočniť aj ďalšie zmeny – na zvýšenie pružnosti systému kvót na mlieko v súvislosti s úpravou obsahu tuku prostredníctvom zrušenia úpravy uvedenej v článku 80 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (5) a vo vzťahu k pravidlám týkajúcim sa kvót v prípade nečinnosti prostredníctvom zvýšenia podielu uvedeného v článku 72 ods. 2 toho istého nariadenia, pričom tento podiel by mal výrobca využiť počas dvanástich mesiacov, čím by uľahčil opätovné pridelenie nevyužitej kvóty. V súvislosti s reštrukturalizáciou sektora by sa malo členským štátom povoliť, aby do 31. marca 2014 udelili v rámci určitých obmedzení dodatočnú štátnu pomoc. Zvýšenie kvót, o ktorom sa rozhodlo v nariadení (ES) č. 248/2008 zo 17. marca 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o vnútroštátne kvóty na mlieko (6), a ročné zvýšenie o 1 %, ako aj ďalšie zmeny, ktorými sa znižuje riziko uloženia poplatku za nadbytočné množstvo, znamenajú, že na základe súčasného tempa výroby a pri uplatňovaní ročného zvýšenia o 1 % od roku 2009/2010 do roku 2013/2014 bude uloženie udeleného poplatku hroziť iba Taliansku. Preto by sa pri zohľadnení súčasného tempa výroby vo všetkých členských štátoch malo kvôli odstráneniu tohto rizika zvyšovanie kvót zamerať na Taliansko. Na zabezpečenie toho, aby zvyšovanie kvót viedlo vo všetkých členských štátoch ku kontrolovanému a hladkému prechodu, by sa mal systém poplatku za nadbytočné množstvo na ďalšie dva roky posilniť a nastaviť na primerane odrádzajúcu úroveň. Preto by sa v prípadoch závažného prekročenia kvót pre rast dodávok na rok 2008/2009 mal uložiť dodatočný poplatok za nadbytočné množstvo.

(9)

Trh so syrom rovnomerne rastie, keďže dopyt v Spoločenstve, ako aj mimo neho, stúpa. Preto ceny syra vo všeobecnosti istý čas zostali na rovnakej úrovni, ktorú zníženie inštitucionálnych cien výrobkov predávaných vo veľkom množstve (maslo a sušené odtučnené mlieko) výrazným spôsobom neovplyvnilo. Z hospodárskeho hľadiska i z hľadiska trhového riadenia nie je trvalá a fakultatívna pomoc na súkromné skladovanie vysokohodnotných výrobkov riadených trhom, ako je syr, už viac opodstatnená a mala by sa preto zrušiť.

(10)

V súvislosti s reformou v sektore mlieka a mliečnych výrobkov a so súčasnou trhovou situáciou nie je pomoc na sušené odtučnené mlieko používané ako krmivo pre zvieratá a odtučnené mlieko na výrobu kazeínu v súčasnosti potrebná. Keby sa však nahromadili nadbytky mliečnych výrobkov, čím by ich pravdepodobný výskyt mohol mať za následok vážnu nerovnováhu na trhu, takáto pomoc by mohla stále zohrávať určitú úlohu. Rozhodnutie o tom by však mala prijať Komisia, a to na základe spoľahlivej trhovej analýzy namiesto povinnosti otvoriť každoročne príslušný systém, ktorý by sa tak mal stať fakultatívnym. Pomoc by sa v prípade jej uplatnenia mala určiť v predstihu alebo na základe výberového konania.

(11)

Pomoc na odbyt masla určeného na pečivo a zmrzlinu a na priamu spotrebu sa znížila v súlade so znížením intervenčnej ceny na maslo od roku 2004 a následne klesla na nulu pred pozastavením výberových konaní v dôsledku priaznivej trhovej situácie. Režimy pomoci na odbyt už viac nie sú potrebné na podporu trhu na úrovni intervenčných cien, a preto by sa mali zrušiť.

(12)

Rovnako ako v prípade reformy SPP v roku 2003, na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva Spoločenstva a na podporenie väčšmi trhovo orientovaného a udržateľného poľnohospodárstva je potrebné, aby pokračoval prechod od podpory výroby k podpore výrobcov prostredníctvom zrušenia existujúcej pomoci pre sušené krmivo, ľan, konope a zemiakový škrob ustanovenej v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov a začlenením podpory pre tieto výrobky do režimu podpory oddelených príjmov pre každý poľnohospodársky podnik. Ako to bolo v prípade reformy SPP v roku 2003, zatiaľ čo pri oddelení pomoci vyplatenej poľnohospodárom od produkcie ostávajú skutočne vyplatené sumy nezmenené, významne sa zvýši efektívnosť podpory príjmov.

(13)

Pomoc pre ľan a konopu by sa teraz mala oddeliť od produkcie. Avšak v záujme toho, aby sa odvetvie ľanu a konopy mohlo prispôsobiť, by sa začlenenie tejto podpory do režimu jednotnej platby malo uskutočniť počas prechodného obdobia. Pomoc na dlhé a krátke ľanové vlákna a konopné vlákna by sa preto mala poskytovať do 1. júla 2012. Zachovanie pomoci na krátke ľanové vlákna a konopné vlákna znamená, že v záujme vyváženia pomoci v predmetnom sektore by sa mala znížiť pomoc na dlhé ľanové vlákna. Aby sa však rešpektovali legitímne očakávania pestovateľov, toto zníženie sa bude realizovať až od hospodárskeho roku 2010/2011.

(14)

Režim sušených krmív bol reformovaný v roku 2003, keď sa časť podpory poskytla odvetviu a zvyšok sa oddelil a začlenil do režimu jednotnej platby. V súvislosti s celkovým prechodom na väčšiu trhovú orientáciu, so súčasnými vyhliadkami na trhoch s kŕmnymi a bielkovinovými plodinami a so zvlášť negatívnym environmentálnym vplyvom, ktorý sa nedávno zistil pri výrobe sušeného krmiva, by sa prechod na úplné oddelenie pre celý sektor mal dokončiť oddelením zvyšnej podpory pre odvetvie. S cieľom zmierniť vplyv ukončenia platby podpory pre odvetvie by sa mala primerane upraviť cena vyplácaná producentom surovín, ktorým sa ako výsledok oddelenia priznajú zvýšené nároky na priamu podporu. Hoci od reformy v roku 2003 prebieha reštrukturalizácia sektora, malo by sa ustanoviť prechodné obdobie do 1. apríla 2012, aby sa sektor mohol prispôsobiť.

(15)

Systém ustanovený v nariadení Rady (ES) č. 1868/94 z 27. júla 1994, ktorým sa zavádza systém kvót pre výrobu zemiakového škrobu (7), sa už viac nebude vyžadovať, keď sa zruší súvisiaca podpora pre pestovateľov zemiakov na výrobu škrobu ustanovená v nariadení Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (8). Podpora pre výrobcov sa čiastočne oddelila v roku 2003 a teraz by sa malo zrealizovať úplné oddelenie, aj keď by sa malo zabezpečiť prechodné obdobie do 1. júla 2012, aby poľnohospodári mohli prispôsobiť svoje záväzky spojené s dodávkami k režimu podpory na zemiakový škrob. Platnosť súvisiacej minimálnej ceny by sa preto takisto mala predĺžiť na rovnaké obdobie. Po tomto dátume by sa systém kvót súvisiaci s priamou platbou mal zrušiť súbežne s úplným začlenením tejto priamej platby do režimu jednotnej platby. Medzičasom by sa príslušné ustanovenia mali začleniť do nariadenia o jednotnej spoločnej organizácii trhov, ako je to v prípade iných režimov podpory a systémov kvót.

(16)

Vývoj na domácom a medzinárodnom trhu s obilninami a škrobom vedie k tomu, že náhrada za výrobu škrobu už viac nie je podstatná, pokiaľ ide o jej počiatočné ciele, a preto by sa mala zrušiť. Trhová situácia a výhľady sú také, že podpora bola na istý čas stanovená na nulu a predpokladá sa, že táto hodnota sa zachová, čo znamená, že zrušenie by sa mohlo uskutočniť rýchlo bez akýchkoľvek nepriaznivých vplyvov na sektor.

(17)

Organizácie výrobcov môžu zohrať užitočnú úlohu pri zoskupení dodávok v sektoroch, v ktorých koncentrácia výrobcov a nákupcov nie je v rovnováhe. Členské štáty by preto mali byť schopné uznať organizácie výrobcov na úrovni Spoločenstva vo všetkých sektoroch.

(18)

V nariadení Rady (ES) č. 1782/2003 z 28. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (9) sa ustanovuje, že členské štáty si môžu ponechať časť zložky vnútroštátnych stropov zodpovedajúcu platbám na plochu pre chmeľ a použiť ju najmä na financovanie určitých činností uznaných organizácií výrobcov. Toto nariadenie sa zrušuje a v nariadení (ES) č. 73/2009 sa platba na plochu pre chmeľ oddeľuje od 1. januára 2010, čo znamená, že posledná platba organizáciám výrobcov podľa predmetného ustanovenia sa zrealizuje v roku 2010. S cieľom umožniť poskytovanie platieb organizáciám výrobcov pestujúcich chmeľ, aby mohli pokračovať vo svojich činnostiach ako predtým, by sa malo prijať osobitné ustanovenie, na základe ktorého by sa v dotknutých členských štátoch mohli používať rovnocenné sumy na rovnaké činnosti s účinnosťou od 1. januára 2011.

(19)

V nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov sa ustanovuje, že sumy zadržané z pomoci pre olivové háje podľa článku 110i ods. 4 nariadenia (ES) č. 1782/2003 sa používajú na financovanie pracovných programov organizácií prevádzkovateľov. Nariadenie (ES) č. 1782/2003 sa zrušuje. V záujme jasnosti a právnej istoty by sa malo prijať osobitné ustanovenie, ktorým by sa stanovili sumy, ktoré sa majú v dotknutých členských štátoch použiť na pracovné programy.

(20)

V záujme právnej istoty a jednoduchosti je vhodné objasniť a zosúladiť ustanovenia o neuplatňovaní článkov 87, 88 a 89 zmluvy na platby uskutočnené členskými štátmi v súlade s nariadením (ES) č. 1234/2007 alebo s nariadením Rady (ES) č. 247/2006 z 30. januára 2006 o osobitných opatreniach v oblasti poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch Únie (10), nariadením Rady (ES) č. 320/2006 z 20. februára 2006, ktorým sa stanovuje dočasný režim pre reštrukturalizáciu cukrovarníckeho priemyslu v Spoločenstve (11), nariadením Rady (ES) č. 1405/2006 z 18. septembra 2006, ktorým sa stanovujú osobitné opatrenia pre poľnohospodárstvo v prospech menších ostrovov v Egejskom mori (12), nariadením Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách (13) a s nariadením Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom (14). V tejto súvislosti by sa ustanovenia týchto nariadení, ktoré by inak za určitých okolností patrili alebo by mohli patriť do kategórie štátnej pomoci v zmysle článku 87 ods. 1 zmluvy, mali vylúčiť z uplatňovania pravidiel štátnej pomoci. Dotknuté ustanovenia obsahujú vhodné podmienky pre poskytnutie podpory v záujme zabránenia neprípustného narušenia hospodárskej súťaže.

(21)

Nariadenia (ES) č. 247/2006, (ES) č. 320/2006, (ES) č. 1405/2006, (ES) č. 1234/2007, (ES) č. 3/2008 a (ES) č. 479/2008 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(22)

Nasledujúce akty sú zastarané, a preto by sa v záujme právnej istoty mali zrušiť: nariadenie Rady (EHS) č. 1883/78 z 2. augusta 1978, ktorým sa stanovujú všeobecné pravidlá pre financovanie intervencií Záručnou sekciou Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (15), nariadenie Rady (EHS) č. 1254/89 z 3. mája 1989, ktorým sa, inter alia, stanovujú niektoré ceny v sektore cukru a štandardná kvalita cukrovej repy na hospodársky rok 1989/90 (16), nariadenie Rady (EHS) č. 2247/89 z 24. júla 1989 o núdzovom opatrení pre voľné dodávky niektorých poľnohospodárskych výrobkov do Poľska (17), nariadenie Rady (EHS) č. 2055/93 z 19. júla 1993, ktoré prideľuje zvláštne referenčné množstvo niektorým výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov (18), a nariadenie Rady (ES) č. 1182/2005 z 18. júla 2005 o prijatí autonómnych a prechodných opatrení na otvorenie colnej kvóty Spoločenstva vzťahujúcej sa na dovoz živého hovädzieho dobytka, ktorý má pôvod vo Švajčiarsku (19). Nasledujúce akty budú zastarané s účinnosťou od 1. mája 2009, a preto by sa mali zrušiť z rovnakého dôvodu a s rovnakou účinnosťou: nariadenie Rady (ES) č. 2596/97 z 18. decembra 1997 o predĺžení obdobia stanoveného v článku 149 ods. 1 Aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska (20) a nariadenie Rady (ES) č. 315/2007 z 19. marca 2007, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia odchyľujúce sa od nariadenia (ES) č. 2597/97, pokiaľ ide o konzumné mlieko vyrábané v Estónsku (21).

(23)

Toto nariadenie by sa vo všeobecnosti malo uplatňovať odo dňa, keď nadobudne účinnosť. Avšak v záujme zabezpečenia toho, aby ustanovenia tohto nariadenia nezasahovali do niektorých foriem podpory, ktorá sa má vyplatiť v hospodárskych rokoch 2008/2009 alebo 2009/2010, je potrebné stanoviť neskorší dátum uplatňovania tých ustanovení, ktoré majú priamy vplyv na používanie režimov v sektoroch, pre ktoré sa plánujú hospodárske roky. Toto nariadenie by sa malo v takýchto prípadoch uplatňovať až od začiatku týchto ďalších hospodárskych rokov,

(1)

V odseku 3 sa vypúšťa druhý pododsek.

(2)

Dopĺňa sa tento odsek:

„4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2 tohto článku a odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (22) a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006 (23) sa články 87, 88 a 89 zmluvy nevzťahujú na platby uskutočnené členskými štátmi podľa hlavy III ods. 3 tohto článku a článkov 17 a 21 v súlade s týmto nariadením.

(1)

Článok 6 ods. 6 sa nahrádza takto:

„6.   Členské štáty neudeľujú vnútroštátnu pomoc na diverzifikačné opatrenia ustanovené v tomto článku. Ak by však stropy uvedené v odseku 4 treťom pododseku umožnili udelenie pomoci na diverzifikáciu vo výške 100 %, príslušný členský štát prispieva aspoň vo výške 20 % oprávnených výdavkov.“

(2)

Vkladá sa tento článok:

„Článok 13a

Štátna pomoc

Bez toho, aby bol dotknutý článok 6 ods. 5 tohto nariadenia a odchylne od článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (22) a článku 3 nariadenia (ES) č. 1184/2006 (23) sa články 87, 88 a 89 zmluvy nevzťahujú na platby uskutočnené členskými štátmi podľa článkov 3, 6, 8, 9 a 11 tohto nariadenia v súlade s týmto nariadením.

(1)

V článku 8 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto:

(2)

V článku 10 sa vypúšťa odsek 2.

(3)

V časti II hlave I kapitole I oddiele II sa pododdiel II nahrádza takto:

„Pododdiel II

Otvorenie nákupu

Článok 11

Obdobia verejnej intervencie

Verejná intervencia je k dispozícii:

Článok 12

Otvorenie verejnej intervencie

1.   Počas období uvedených v článku 11 je verejná intervencia

2.   Komisia, bez pomoci výboru uvedeného v článku 195 ods. 1, uzavrie verejnú intervenciu pre hovädzie a teľacie mäso uvedenú v odseku 1 písm. c), ak v priebehu reprezentatívneho obdobia už nie sú splnené podmienky ustanovené v uvedenom písmene.

Článok 13

Intervenčné limity

1.   Nákup v rámci verejnej intervencie sa uskutoční v rozsahu týchto limitov:

2.   Cukor skladovaný počas hospodárskeho roku v súlade s odsekom 1 písm. b) nesmie podliehať žiadnym iným opatreniam týkajúcim sa skladovania ustanoveným v článkoch 32, 52 a 63.

3.   Odchylne od odseku 1, v prípade výrobkov uvedených v písmenách a), c) a d) uvedeného odseku môže Komisia rozhodnúť o pokračovaní verejnej intervencie nad množstvá uvedené v odseku 1, ak si to vyžaduje trhová situácia, a najmä vývoj trhových cien.“

(4)

V časti II hlave I kapitole I oddiele II sa pododdiel III nahrádza takto:

„Pododdiel III

Intervenčné ceny

Článok 18

Intervenčné ceny

1.   Intervenčná cena:

2.   Komisia stanoví prostredníctvom výberových konaní intervenčné ceny a množstvá na intervenciu pre tieto produkty:

Za osobitných okolností sa môže výberové konanie obmedziť na členský štát alebo región členského štátu alebo sa intervenčné ceny a množstvá na intervenciu môžu stanoviť pre každý členský štát alebo každý región členského štátu na základe zaznamenaných priemerných trhových cien.

3.   Maximálna nákupná cena stanovená na základe výberového konania podľa odseku 2 nesmie byť vyššia:

4.   Intervenčné ceny uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sú:

5.   Intervenčná cena cukru sa rovná 80 % referenčnej ceny stanovenej na hospodársky rok nasledujúci po hospodárskom roku, v ktorom sa ponuka predložila. Ak sa však kvalita cukru ponúkaného platobnej agentúre líši od štandardnej kvality vymedzenej v prílohe IV bode B, pre ktorú sa referenčná cena stanovila, intervenčná cena sa zodpovedajúcim spôsobom zvýši alebo zníži.“.

(5)

V odseku 28 sa vypúšťa písmeno b).

(6)

Článok 30 sa vypúšťa.

(7)

Článok 31 sa mení a dopĺňa takto:

(8)

Článok 36 sa vypúšťa.

(9)

Článok 43 sa mení a dopĺňa takto:

(10)

Článok 46 ods. 3 sa vypúšťa.

(11)

Článok 55 sa nahrádza takto:

„Článok 55

Systémy kvót

1.   Systém kvót sa uplatňuje na tieto výrobky:

2.   Pokiaľ ide o systémy kvót uvedené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku, ak výrobca prekročí príslušnú kvótu a, pokiaľ ide o cukor, nepoužije nadbytočné množstvá, ako sa ustanovuje v článku 61, za takéto množstvá sa uloží poplatok za nadbytočné množstvá podľa podmienok uvedených v oddieloch II a III.“

(12)

V článku 72 ods. 2 sa podiel „70 %“ sa nahrádza podielom „85 %“.

(13)

V článku 78 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na obdobia dvanástich mesiacov so začiatkom od 1. apríla 2009 a 1. apríla 2010 sa však poplatok za nadbytočné množstvo dodané nad rámec 106 % národnej kvóty pre dodávky na dvanásťmesačné obdobie so začiatkom 1. apríla 2008 stanovuje na 150 % poplatku uvedeného v druhom pododseku.“.

(14)

Článok 80 sa mení a dopĺňa takto:

(15)

V časti II hlave I kapitole III sa vkladá tento oddiel IIIa:

„Oddiel IIIa

Kvóty na zemiakový škrob

Článok 84a

Kvóty na zemiakový škrob

1.   Členským štátom vyrábajúcim zemiakový škrob sa pridelia kvóty na hospodársky rok, počas ktorého sa uplatňuje systém kvót v súlade s článkom 204 ods. 5 a prílohou Xa.

2.   Každý vyrábajúci členský štát uvedený v prílohe Xa rozdelí svoje kvóty medzi výrobcov zemiakového škrobu na využitie v príslušnom hospodárskom roku na základe podkvót pridelených každému výrobcovi v roku 2007/2008.

3.   Podnik vyrábajúci zemiakový škrob nesmie s pestovateľmi zemiakov uzatvárať zmluvy o dopestovaní na také množstvo zemiakov, z ktorého by sa vyrobilo množstvo škrobu presahujúce jeho kvótu uvedenú v odseku 2.

4.   Množstvo zemiakového škrobu presahujúce kvótu uvedenú v odseku 2 sa v nezmenenom stave vyvezie zo Spoločenstva pred 1. januárom roku nasledujúceho po skončení daného hospodárskeho roku. Za takýto vývoz sa neposkytne žiadna vývozná náhrada.

5.   Bez ohľadu na odsek 4, podnik vyrábajúci zemiakový škrob môže v ktoromkoľvek hospodárskom roku nad rámec svojej kvóty na daný rok využiť najviac 5 % svojej kvóty na nasledujúci hospodársky rok. V takom prípade sa kvóta na nasledujúci hospodársky rok zodpovedajúcim spôsobom zníži.

6.   Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na výrobu zemiakového škrobu v podnikoch, ktoré nie sú predmetom odseku 2 tohto článku a ktoré nakupujú zemiaky, na ktoré výrobcovia nedostávajú platbu ustanovenú v č 77 nariadenia (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov (24).

(16)

V článku 85 sa dopĺňa tento odsek:

(17)

V časti II hlave I kapitole IV oddiele I sa vypúšťa pododdiel I.

(18)

V článku 91 ods. 1 sa prvé dva pododseky nahrádzajú takto:

„Pomoc na spracovanie dlhých stoniek ľanu pestovaného na vlákno a krátkych stoniek ľanu a konope pestovaných na vlákno sa poskytne na hospodárske roky 2009/10 až 2011/12 schváleným prvotným spracovateľom na základe množstva vlákna skutočne získaného zo stoniek, na ktoré bola s poľnohospodárom uzatvorená kúpna zmluva.“.

(19)

V článku 92 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

(20)

Článok 94 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Maximálne garantované množstvo dlhého ľanového vlákna, na ktoré možno poskytnúť pomoc, sa na každý z hospodárskych rokov 2009/2010 až 2011/2012 stanovuje na 80 878 ton. Toto množstvo sa v súlade s bodom A.I. prílohy XI v príslušnom pomere rozdelí medzi niektoré členské štáty ako národné garantované množstvá.“.

(21)

Článok 94 ods. 1a sa nahrádza takto:

„1a.   Maximálne garantované množstvo krátkeho ľanového vlákna a konopného vlákna, na ktoré možno poskytnúť pomoc, sa na každý z hospodárskych rokov 2011/10 až 2012/12 stanovuje na 147 265 ton. Toto množstvo sa v súlade s bodom A.II. prílohy XI v príslušnom pomere rozdelí medzi niektoré členské štáty ako národné garantované množstvá.“.

(22)

Do časti II hlavy I kapitoly IV oddielu I sa vkladá tento pododdiel:

„Pododdiel III

Zemiakový škrob

Článok 95a

Prémia na zemiakový škrob

1.   Výrobcom zemiakového škrobu sa za hospodárske roky 2009/2010, 2010/2011 a 2011/2012 vyplatí prémia vo výške 22,25 EUR na tonu vyrobeného škrobu za množstvo zemiakového škrobu až do výšky kvóty uvedenej v článku 84a ods. 2 za predpokladu, že títo výrobcovia zaplatili pestovateľom zemiakov minimálnu cenu za všetky zemiaky potrebné na výrobu zemiakového škrobu do uvedenej výšky kvóty.

2.   Minimálna cena za zemiaky určené na výrobu zemiakového škrobu sa stanovuje na 178,31 EUR za tonu na príslušný hospodársky rok.

Uvedená cena sa vzťahuje na také množstvo zemiakov dodaných do závodu, ktoré je potrebné na výrobu jednej tony škrobu.

Minimálna cena sa upraví podľa obsahu škrobu v zemiakoch.

3.   Komisia prijme podrobné pravidlá na vykonávanie tohto pododdielu.“.

(23)

Článok 96 sa vypúšťa.

(24)

Články 99 a 100 sa nahrádzajú takto:

„Článok 99

Pomoc na odtučnené mlieko a sušené odtučnené mlieko, ktoré sa používa ako krmivo

1.   Keď vzniknú alebo môžu vzniknúť prebytky mliečnych výrobkov, ktoré majú alebo môžu mať za následok vážnu nerovnováhu na trhu, Komisia môže rozhodnúť, že sa na odtučnené mlieko a sušené odtučnené mlieko vyrobené v Spoločenstve, ktoré sa má používať ako krmivo, poskytne pomoc za podmienok a podľa noriem pre tieto výrobky, ktoré určí Komisia. Pomoc sa môže stanoviť v predstihu alebo prostredníctvom verejného výberového konania.

Na účely tohto článku sa cmar a sušený cmar považuje za odtučnené mlieko a sušené odtučnené mlieko.

2.   Výšku pomoci stanoví Komisia so zreteľom na referenčnú cenu sušeného odtučneného mlieka stanovenú v článku 8 ods. 1 písm. e) bode ii) a vývoj situácie na trhu, pokiaľ ide o odtučnené mlieko a sušené odtučnené mlieko.

Článok 100

Pomoc na odtučnené mlieko spracúvané na kazeín a kazeináty

1.   Keď vzniknú alebo môžu vzniknúť prebytky mliečnych výrobkov, ktoré majú alebo môžu mať za následok vážnu nerovnováhu na trhu, Komisia môže rozhodnúť, že sa na odtučnené mlieko vyrobené v Spoločenstve, ktoré sa spracúva na kazeín a kazeináty, poskytne pomoc za podmienok a podľa noriem pre takéto mlieko a kazeín alebo kazeináty z neho vyrobené, ktoré určí Komisia. Pomoc sa môže stanoviť v predstihu alebo prostredníctvom verejného výberového konania.

2.   Výšku pomoci stanoví Komisia so zreteľom na vývoj situácie na trhu, pokiaľ ide o sušené odtučnené mlieko, a referenčnú cenu sušeného odtučneného mlieka stanovenú v článku 8 ods. 1 písm. e) bode ii).

Výška pomoci môže byť rôzna v závislosti od toho, či sa odtučnené mlieko spracúva na kazeín alebo kazeináty, a od kvality týchto výrobkov.“.

(25)

Článok 101 sa vypúšťa.

(26)

Článok 102 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty môžu okrem pomoci Spoločenstva poskytovať aj vnútroštátnu pomoc na dodávanie výrobkov uvedených v odseku 1 žiakom vzdelávacích zariadení. Členské štáty môžu financovať svoju vnútroštátnu pomoc prostredníctvom poplatku účtovaného sektoru mlieka a mliečnych výrobkov alebo akýmkoľvek iným príspevkom zo sektora mlieka a mliečnych výrobkov.“

(27)

Vkladá sa tento oddiel:

„Oddiel IIIa

Pomoc v sektore chmeľu

Článok 102a

Pomoc organizáciám výrobcov

1.   Spoločenstvo poskytne organizáciám výrobcov v sektore chmeľu uznaným podľa článku 122 platbu na financovanie plnenia cieľov stanovených v uvedenom článku.

2.   Pre Nemecko je výška ročného financovania zo strany Spoločenstva na účely platby organizáciám výrobcov 2 277 000 EUR.

3.   Komisia prijme podrobné pravidlá vykonávania tohto oddielu.“.

(28)

Článok 103 sa mení a dopĺňa takto:

(29)

Článok 103e ods. 2 sa vypúšťa.

(30)

Článok 105 ods. 2 sa nahrádza takto:

„2.   Členské štáty môžu vyplatiť osobitnú vnútroštátnu pomoc na ochranu včelínov znevýhodnených štrukturálnymi a prírodnými podmienkami alebo na základe programov hospodárskeho rozvoja, okrem pomoci, ktorá sa vyčlenila na výrobu alebo obchodovanie. Členské štáty oznámia túto pomoc Komisii spolu s oznámením o včelárskom programe v súlade s článkom 109.“.

(31)

Článok 119 sa nahrádza takto:

„Článok 119

Používanie kazeínu a kazeinátov pri výrobe syra

Keď sa vypláca pomoc podľa článku 100, Komisia môže podmieniť používanie kazeínu a kazeinátov pri výrobe syra predbežným povolením, ktoré sa môže udeliť len v prípade, ak je takéto použitie nevyhnutnou podmienkou výroby daných výrobkov.“.

(32)

Do článku 122 sa dopĺňa tento odsek:

„Členské štáty môžu okrem organizácií výrobcov, ktoré združujú výrobcov z jedného zo sektorov uvedených v prvom odseku písmene a), uznať za podmienok ustanovených v písmenách b) a c) uvedeného odseku aj organizácie výrobcov vytvorené výrobcami v ktoromkoľvek sektore uvedenom v článku 1.“.

(33)

Článok 124 ods. 1 sa nahrádza takto:

„1.   Článok 122 a článok 123 ods. 1 sa uplatňujú bez toho, aby bolo dotknuté uznanie organizácií výrobcov alebo medziodvetvových organizácií, o ktorom rozhodli členské štáty na základe vnútroštátneho práva a v súlade s právom Spoločenstva, a to v ktoromkoľvek zo sektorov uvedených v článku 1 okrem sektorov uvedených v článku 122 prvom odseku písm. a) a v článku 123 ods. 1.“.

(34)

Článok 180 sa nahrádza takto:

„Článok 180

Uplatňovanie článkov 87, 88 a 89 zmluvy

Články 87, 88 a 89 zmluvy sa uplatňujú na výrobu výrobkov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. a) až k) a v písm. m) až u) a v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia a na obchodovanie s nimi.

Články 87, 88 a 89 zmluvy sa však neuplatňujú na platby, ktoré členské štáty uskutočnili podľa článkov 44, 45, 46, 47, 48, 102, 102a, 103, 103a, 103b, 103e, 103ga, 104, 105 a 182 tohto nariadenia v súlade s týmto nariadením.“.

(35)

Do článku 182 sa dopĺňa tento odsek:

„7.   Členské štáty môžu poľnohospodárom v sektore mlieka a mliečnych výrobkov do 31. marca 2014 poskytovať štátnu pomoc v celkovej ročnej výške do 55 % stropu ustanoveného v článku 69 ods. 4 a 5 nariadenia (ES) č. 73/2009 spolu s podporou Spoločenstva poskytnutou v súlade s článkom 68 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia. Celkový súčet podpory Spoločenstva podľa opatrení uvedených v článku 68 ods. 4 uvedeného nariadenia a štátnej pomoci však v žiadnom prípade nesmie prekročiť strop uvedený v článku 68 ods. 4.“.

(36)

V článku 184 sa dopĺňa tento odsek:

(37)

V článku 204 sa dopĺňa tento odsek:

„5.   Pokiaľ ide o zemiakový škrob, ustanovenia časti II hlavy I kapitoly III oddielu IIIa sa na zemiakový škrob uplatňujú do konca hospodárskeho roku 2011/2012.“.

(38)

Bod 1 v prílohe IX sa nahrádza textom v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(39)

Text prílohy II k tomuto nariadeniu sa vkladá ako príloha Xa.

(40)

Text prílohy III k tomuto nariadeniu sa vkladá do prílohy XXII ako bod 20a.

a)

body 5 až 8, 12 až 14 a bod 38 článku 4 sa uplatňujú od 1. apríla 2009;

b)

body 11, 15, 16, 18 až 25, 31, 37 a 39 článku 4 sa uplatňujú od 1. júla 2009;

c)

body 1, 3, 4 a 9 písm. b) článku 4 sa uplatňujú od:

d)

Bod 27 článku 4 sa uplatňuje od 1. januára 2011;

e)

Bod 17 článku 4 sa uplatňuje od 1. apríla 2012.