(1)

Cieľom Únie je posilniť jej vedeckú a technologickú základňu prostredníctvom posilnenia Európskeho výskumného priestoru, v rámci ktorého je zaručený voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológií, a podnecovania k zvyšovaniu jej konkurencieschopnosti vrátane konkurencieschopnosti priemyslu a zároveň podporovania všetkých výskumných a inovačných činností v záujme dosiahnutia strategických priorít a záväzkov Únie, ktorých konečným cieľom je presadzovanie mieru, hodnôt Únie a blaha jej národov.

(2)

Na dosiahnutie vedeckého, technologického, hospodárskeho, environmentálneho a spoločenského vplyvu v snahe o splnenie tohto všeobecného cieľa a na dosiahnutie čo najväčšej pridanej hodnoty investícií Únie do výskumu a inovácií by Únia mala investovať do výskumu a inovácií prostredníctvom programu Horizont Európa – rámcového programu pre výskum a inovácie na obdobie rokov 2021 – 2027 (ďalej len „program“). Program by mal podporovať tvorbu, lepšie šírenie a prenos kvalitných a excelentných vedomostí a kvalitných technológií v Únii, prilákať talenty na všetkých úrovniach a prispieť k plnému zapojeniu základne talentov Únie, uľahčiť prepojenia týkajúce sa spolupráce a posilniť vplyv výskumu a inovácií pri vývoji, podpore a vykonávaní politík Únie, podporiť a posilniť využívanie a zavádzanie inovačných a udržateľných riešení v hospodárstve Únie, najmä v malých a stredných podnikoch (ďalej len „MSP“), ako aj v spoločnosti, riešiť globálne výzvy vrátane zmeny klímy a cieľov udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, vytvoriť pracovné miesta, posilniť hospodársky rast, podporiť konkurencieschopnosť priemyslu a zvýšiť atraktívnosť Únie v oblasti výskumu a inovácií. Programom by sa mali podporovať všetky formy inovácií vrátane prelomových inovácií, zlepšiť uvádzanie inovačných riešení na trh a optimalizovať realizáciu takýchto investícií v záujme zvýšeného vplyvu v rámci posilneného Európskeho výskumného priestoru.

(3)

Program by sa mal zriadiť na obdobie trvania viacročného finančného rámca (ďalej len „VFR“) na roky 2021 – 2027, ako sa stanovuje v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (4), bez toho, aby boli dotknuté lehoty stanovené v nariadení Rady (EÚ) 2020/2094 (5).

(4)

Program by mal prispieť k zvýšeniu verejných a súkromných investícií do výskumu a inovácií v členských štátoch, a tým pomôcť, aby celkový investičný cieľ pre výskum a vývoj dosiahol aspoň 3 % hrubého domáceho produktu (ďalej len „HDP“) Únie. Dosiahnutie uvedeného cieľa by si vyžadovalo, aby členské štáty a súkromný sektor doplnili program vlastnými posilnenými investičnými opatreniami v oblasti výskumu, vývoja a inovácií.

(5)

V záujme dosiahnutia cieľov programu a pri rešpektovaní zásady excelentnosti by mal byť program zameraný okrem iného na posilnenie prepojení týkajúcich sa spolupráce v Európe, a tým prispievať k zmierňovaniu rozdielov v oblasti výskumu a inovácií.

(6)

S cieľom pomôcť dosiahnuť ciele politiky Únie by činnosti podporované v rámci tohto programu mali v relevantných prípadoch a v súlade so zásadou inovácií, využívať právne predpisy podporujúce inovácie a mali by podnecovať k ich vytváraniu s cieľom podporiť rýchlejšiu a intenzívnejšiu transformáciu významného vedomostného kapitálu Únie na inovácie.

(7)

Koncepcie „otvorenej vedy“, „otvorených inovácií“ a „otvorenosti svetu“ by mali zabezpečiť excelentnosť a vplyv investícií Únie do výskumu a inovácií a zároveň chrániť záujmy Únie.

(8)

Otvorená veda vrátane otvoreného prístupu k vedeckým publikáciám a výskumným údajom, ako aj optimálne šírenie a využívanie vedomostí majú potenciál zvýšiť kvalitu, vplyv a prínosy vedy. Majú tiež potenciál urýchliť rozvoj vedomostí tým, že zvyšujú ich spoľahlivosť, účinnosť a presnosť, ako aj ich lepšiu zrozumiteľnosť pre spoločnosť a zlepšujú schopnosť reagovať na spoločenské výzvy. Mali by sa stanoviť ustanovenia, ktorými sa zabezpečí, aby prijímatelia poskytli otvorený prístup k odborne recenzovaným vedeckým publikáciám. Podobne by sa malo zabezpečiť, aby prijímatelia poskytovali otvorený prístup k výskumným údajom podľa zásady „čo najotvorenejší, ale obmedzený podľa potreby“, pričom by sa mala zabezpečiť možnosť výnimiek s ohľadom na oprávnené záujmy prijímateľov. Väčší dôraz by sa mal predovšetkým klásť na zodpovedné spravovanie výskumných údajov, ktoré by malo byť v súlade so zásadami „vyhľadateľnosti“, „prístupnosti“, „interoperability“ a „opätovnej použiteľnosti“ (ďalej len „zásady FAIR“), a to najmä širším uplatňovaním plánov správy údajov. Ak je to vhodné, prijímatelia by mali využívať možnosti, ktoré ponúka európsky cloud pre otvorenú vedu (ďalej len „EOSC“ – European Open Science Cloud) a európska dátová infraštruktúra, a dodržiavať ďalšie zásady a postupy otvorenej vedy. Vo všetkých dohodách o pridružení a spolupráci s tretími krajinami by sa mala podnecovať reciprocita v oblasti otvorenej vedy.

(9)

Prijímateľom programu, najmä MSP, sa odporúča, aby využívali príslušné existujúce nástroje Únie, ako je európska asistenčná služba pre otázky duševného vlastníctva, ktorá podporuje MSP a iných účastníkov programu pri ochrane a presadzovaní ich práv duševného vlastníctva.

(10)

Koncepcia a návrh programu by mali byť odpoveďou na potrebu dosiahnuť kritický objem podporovaných činností v rámci Únie tým, že budú nabádať všetky členské štáty na účasť založenú na excelentnosti, a prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, v súlade s Agendou 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“), cieľmi udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou prijatou na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (6) (ďalej len „Parížska dohoda”). Vykonávaním programu by sa malo zintenzívniť úsilie o dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja a záväzku Únie a jej členských štátov vykonávať Agendu 2030 so zámerom dosiahnuť jeho tri rozmery – hospodársky, sociálny a environmentálny – koherentným a integrovaným spôsobom.

(11)

Činnosťami podporovanými v rámci programu by sa malo prispievať k plneniu cieľov, priorít a medzinárodných záväzkov Únie.

(12)

V rámci programu by sa mala využívať komplementárnosť s príslušnými existujúcimi európskymi plánmi a stratégiami v oblasti výskumu a inovácií a v relevantných prípadoch aj s dôležitými projektmi spoločného európskeho záujmu, ak sú súvisiace výskumné a inovačné potreby určené v strategickom plánovaní programu.

(13)

Programom by sa mala zabezpečiť transparentnosť verejného financovania a zodpovednosť zaň vo výskumných a inovačných projektoch, čím sa zabezpečí ochrana verejného záujmu.

(14)

Programom by sa mali podporovať výskumné a inovačné činnosti v oblasti spoločenských a humanitných vied. To zahŕňa prehlbovanie vedeckých poznatkov v uvedenej oblasti a využívanie poznatkov a pokroku z oblasti spoločenských a humanitných vied s cieľom zvýšiť hospodársky a spoločenský vplyv programu. V rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ by sa spoločenské a humanitné vedy mali plne integrovať do všetkých klastrov. Okrem presadzovania spoločenských a humanitných vied v rámci projektov by sa ich integrácia mala podporovať aj prostredníctvom začleňovania nezávislých externých expertov z oblasti spoločenských a humanitných vied do odborných výborov a hodnotiacich komisií vždy, keď je to vhodné, ako aj prostredníctvom včasného monitorovania spoločenských a humanitných vied v rámci financovaných výskumných akcií a podávania správ o nich. V rámci programu by sa mala monitorovať najmä úroveň uplatňovania hľadiska spoločenských a humanitných vied.

(15)

V rámci programu by sa mal zachovať vyvážený prístup medzi výskumom na jednej strane a inováciami na druhej strane, ako aj medzi financovaním zdola nahor (zameraným na bádateľov alebo inovátorov) a zhora nadol (určeným na základe strategicky vymedzených priorít) podľa povahy zapojených výskumných a inovačných komunít v rámci Únie i podľa druhov a účelu vykonávaných činností a vplyvov, ktoré sa majú dosiahnuť. Od kombinácie uvedených faktorov by mal závisieť výber prístupu pre príslušné časti programu, z ktorých všetky prispievajú k plneniu všetkých všeobecných a špecifických cieľov programu.

(16)

Celkový rozpočet na zložku „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ programu by mal dosahovať aspoň 3,3 % celkového rozpočtu programu a mal by byť určený najmä právnym subjektom usadeným v krajinách, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

(17)

Cieľom iniciatív zameraných na excelentnosť by malo byť posilnenie excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií v oprávnených krajinách, a to aj prostredníctvom podpory odbornej prípravy na účely zlepšenia manažérskych schopností v oblasti výskumu a inovácií, ocenení, posilnenia inovačných ekosystémov, ako aj vytvárania sietí výskumu a inovácií, a to aj na základe výskumných infraštruktúr financovaných zo strany Únie. Na to, aby žiadatelia boli oprávnení požiadať o financovanie v zložke „Rozširovanie účasti a šírenie excelentnosti“ v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“ programu, mali by jasne preukázať, že projekty sú prepojené s vnútroštátnymi a/alebo regionálnymi stratégiami výskumu a inovácií.

(18)

S cieľom umožniť malým konzorciám pre spoluprácu, ktoré vykonávajú akcie od základného výskumu až po uplatnenie na trhu, rýchlejší prístup zdola nahor k finančným prostriedkom by malo byť možné uplatniť postup urýchlenia procesu výskumu a inovácií, pri ktorom by čas medzi podaním žiadosti a udelením grantu nemal presiahnuť šesť mesiacov.

(19)

Prostredníctvom programu by sa mali podporovať všetky fázy výskumu a inovácií, najmä v rámci projektov spolupráce, a podľa potreby v rámci misií a európskych partnerstiev. Základný výskum má mimoriadny význam pre posilnenie schopnosti Únie prilákať najlepších vedcov a je dôležitou podmienkou tohto posilnenia, aby sa Únia stala globálnym centrom excelentnosti. V programe by sa mala zabezpečiť rovnováha medzi základným a aplikovaným výskumom. Uvedená rovnováha spolu s inováciami podporí konkurencieschopnosť hospodárstva, rast a vytváranie pracovných miest v Únii.

(20)

Z dôkazov vyplýva, že akceptovanie rozmanitosti vo všetkých významoch má pre dobrý vedecký výskum kľúčový význam, keďže veda z rozmanitosti ťaží. Rozmanitosť a inkluzívnosť prispievajú k excelentnosti v oblasti výskumu a inovácií založených na spolupráci: spolupráca, ktorá sa uskutočňuje medzi rôznymi disciplínami, sektormi a v rámci celého Európskeho výskumného priestoru, umožňuje lepší výskum a vyššiu kvalitu návrhov projektov, môže viesť k vyššej miere využívania v spoločnosti a môže podporiť prínosy inovácií, a tým napredovanie Európy.

(21)

S cieľom zabezpečiť, aby bol vplyv programu čo najväčší, by sa osobitná pozornosť mala venovať multidisciplinárnym, interdisciplinárnym a transdisciplinárnym prístupom ako kľúčovým prvkom významného vedeckého pokroku.

(22)

Výskumné činnosti uskutočňované v rámci piliera „Excelentná veda“ by sa mali určiť na základe potrieb a príležitostí v oblasti vedy a mala by sa nimi podporovať vedecká excelentnosť. Výskumný program by sa mal stanoviť v úzkej spolupráci s vedeckou komunitou a mal by sa v ňom klásť dôraz na prilákanie nových talentov z oblasti výskumu a inovácií, ako aj začínajúcich výskumných pracovníkov, pričom sa má posilňovať Európsky výskumný priestor, zabraňovať úniku mozgov a zároveň podporovať ich cirkulácia.

(23)

Program by mal podporovať Úniu a jej členské štáty pri získavaní najlepších talentov a zručností, berúc do úvahy realitu veľmi intenzívnej medzinárodnej konkurencie.

(24)

Pilier „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ by sa mal vytvoriť prostredníctvom klastrov výskumných a inovačných činností s cieľom maximalizovať integráciu v rámci príslušných tematických oblastí a zároveň zaistiť vysokú a udržateľnú úroveň vplyvu pre Úniu z hľadiska vynaložených zdrojov. Tým by sa podporila spolupráca presahujúca hranice disciplín, odvetví, politík a štátov v snahe o dosahovanie cieľov udržateľného rozvoja prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030, Parížskej dohody a konkurencieschopnosti priemyslu Únie. Realizáciou rozsiahlych iniciatív s vysokými ambíciami vo forme výskumných a inovačných misií by sa umožnilo, aby program dosiahol pre spoločnosť transformačný a systémový vplyv, pokiaľ ide o podporu cieľov udržateľného rozvoja, a to aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce a vedeckej diplomacie. Činnosti v rámci tohto piliera by mali zahŕňať celú škálu výskumných a inovačných činností, aby sa zabezpečilo, že Únia zostane na špičkovej pozícii v strategicky vymedzených prioritných oblastiach.

(25)

Klaster „Kultúra, kreativita a inkluzívna spoločnosť“ by mal podstatne prispievať k výskumu týkajúcemu sa kultúrneho a kreatívneho sektora vrátane kultúrneho dedičstva Únie a najmä umožniť vytvorenie priestoru pre spoluprácu v oblasti európskeho kultúrneho dedičstva.

(26)

Úplné a včasné zapojenie všetkých druhov priemyselných subjektov do programu, od jednotlivých podnikateľov a malých a stredných podnikov až po veľké podniky, by výrazne prispelo k naplneniu cieľov programu, a to najmä pokiaľ ide o vytváranie udržateľných pracovných miest a rastu v Únii. Výsledkom takéhoto zapojenia zo strany priemyslu by mala byť jeho účasť na akciách podporovaných na úrovniach, ktoré prinajmenšom zodpovedajú úrovniam činností podľa rámcového programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (7) (ďalej len „Horizont 2020“).

(27)

Akciami v rámci programu by sa významne prispelo k uvoľneniu potenciálu strategických odvetví Únie vrátane kľúčových podporných technológií, v ktorých sa odrážajú ciele stratégie pre priemyselnú politiku Únie.

(28)

Konzultácie viacerých zainteresovaných strán vrátane občianskej spoločnosti a priemyslu by mali prispieť k perspektívam a prioritám stanoveným prostredníctvom strategického plánovania. Výsledkom toho by mali byť pravidelné strategické plány v oblasti výskumu a inovácií prijímané prostredníctvom vykonávacích aktov na účely vypracovania obsahu pracovných programov.

(29)

V pracovnom programe by sa mal v súvislosti s konkrétnou činnosťou, na ktorú sa majú poskytnúť finančné prostriedky, zohľadniť výsledok konkrétnych predchádzajúcich projektov, ako aj stav vedy, technológie a inovácie na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni, a relevantný politický a spoločenský vývoj a vývoj na trhoch.

(30)

Je dôležité podporiť priemysel Únie, aby si zachoval alebo získal vedúce svetové postavenie v oblasti inovácie, digitalizácie a klimatickej neutrality, najmä prostredníctvom investícií do kľúčových podporných technológií, ktoré budú oporou pre podnikanie v budúcnosti. Akciami programu by sa mali riešiť zlyhania trhu alebo prípady suboptimálnych investícií, primerane a transparentne posilňovať investície bez toho, aby dochádzalo k zdvojovaniu súkromných investícií alebo ich vytlačeniu, a mala by sa nimi vytvárať jednoznačná európska pridaná hodnota a zabezpečovať návratnosť investícií pre verejnosť. Tým sa zaistí súlad medzi akciami programu a pravidlami Únie pre štátnu pomoc s cieľom stimulovať inovácie a zabrániť neprimeraným narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu.

(31)

Programom by sa mali podporovať výskum a inovácie integrovaným spôsobom pri dodržaní všetkých príslušných ustanovení v rámci Svetovej obchodnej organizácie. Koncepcia výskumu vrátane experimentálneho vývoja by sa mala používať v súlade s manuálom Frascati, ktorý vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“), zatiaľ čo koncepcia inovácie by sa mala používať v súlade s manuálom Oslo vypracovaným OECD a Eurostatom, ktorý sleduje všeobecný prístup zahŕňajúci sociálnu inováciu a dizajn. Rovnako ako v programe Horizont 2020 by sa pri klasifikácii činností technického výskumu, vývoja výrobkov a demonštračných činností, ako aj pri vymedzení typov akcií, ktoré sú k dispozícii vo výzvach na predkladanie návrhov, mali aj naďalej zohľadňovať vymedzenia OECD týkajúce sa úrovne technickej pripravenosti. Na akcie, ktorých činnosti presahujú úroveň technickej pripravenosti 8 (TRL 8), by sa nemali udeľovať granty. V pracovnom programe pre danú výzvu v rámci piliera „Globálne výzvy a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu“ by malo byť možné poskytovanie grantov na rozsiahle overovanie výrobkov a ich prvé uplatnenie na trhu.

(32)

Program by mal prispieť k cieľom v oblasti vesmíru na úrovni výdavkov, ktorá je aspoň proporčne porovnateľná s úrovňou v programe Horizont 2020.

(33)

V oznámení Komisie z 11. januára 2018 s názvom „Priebežné hodnotenie programu Horizont 2020: ako maximalizovať vplyv výskumu a inovácií EÚ“, uznesení Európskeho parlamentu z 13. júna 2017 o hodnotení vykonávania programu Horizont 2020 so zreteľom na jeho predbežné hodnotenie a návrh deviateho rámcového programu (8) a v záveroch Rady z 1. decembra 2017 s názvom „Od priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 k deviatemu rámcovému programu“ sa uvádza súbor odporúčaní pre program vrátane jeho pravidiel týkajúcich sa účasti a šírenia. Uvedené odporúčania vychádzajú zo skúseností získaných z programu Horizont 2020 a informácií od inštitúcií Únie a zainteresovaných strán. Medzi uvedené odporúčania patrí návrh opatrení na podporu cirkulácie mozgov a uľahčenie otvorenosti sietí výskumu a inovácií pre ambicióznejšie investície s cieľom dosiahnuť kritické množstvo a maximalizovať vplyv; podporovať prelomovú inováciu; uprednostňovať investície Únie do výskumu a inovácií v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, a to najmä zameraním sa na konkrétne misie, plným, dobre informovaným a včasným zapojením občanov, ako aj širokou komunikáciou; racionalizovať prostredie financovania v Únii s cieľom v plnej miere využívať potenciál v oblasti výskumu a inovácií vrátane výskumných infraštruktúr v celej Únii, napríklad efektívnym obmedzením rozsahu európskych partnerských iniciatív a systémov spolufinancovania; rozvíjať viac konkrétnych synergií medzi rôznymi finančnými nástrojmi Únie, najmä prostredníctvom odstránenia nekomplementárnych intervenčných logík a prekonania zložitosti rôzneho financovania a iných nariadení, a tiež s cieľom pomôcť mobilizovať nevyužitý potenciál výskumu a inovácií v celej Únii; posilniť medzinárodnú spoluprácu a zabezpečiť väčšiu otvorenosť, pokiaľ ide o účasť tretích krajín; a pokračovať v zjednodušovaní na základe skúseností získaných pri vykonávaní programu Horizont 2020.

(34)

Vzhľadom na to, že osobitnú pozornosť je potrebné venovať koordinácii a komplementárnosti medzi rôznymi politikami Únie, program by sa mal usilovať o synergie s inými programami Únie, a to od ich navrhovania a strategického plánovania po výber projektov, spravovanie, oznamovanie, šírenie a využívanie výsledkov, monitorovanie, audit a riadenie. Pokiaľ ide o financovanie činností v oblasti výskumu a inovácií, synergiami by sa malo umožniť v čo najväčšej miere zosúladiť pravidlá vrátane pravidiel oprávnenosti nákladov. S cieľom zabrániť duplicite alebo prekrývaniu, zvýšiť pákový efekt financovania zo strany Únie a znížiť administratívne zaťaženie žiadateľov a prijímateľov by sa malo umožniť presadzovať synergie najmä alternatívnym, kombinovaným a kumulatívnym financovaním a prevodom zdrojov.

(35)

V súlade s nariadením (EÚ) 2020/2094 a v medziach zdrojov, ktoré sú v ňom pridelené, by sa mali opatrenia v rámci programu týkajúce sa obnovy a odolnosti vykonávať s cieľom riešiť bezprecedentné dôsledky krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Tieto dodatočné zdroje by sa mali použiť takým spôsobom, aby sa zabezpečilo dodržiavanie lehôt stanovených v nariadení (EÚ) 2020/2094. Tieto dodatočné zdroje by sa mali prideliť výlučne na akcie výskumu a inovácií zamerané na riešenie dôsledkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19, a najmä jej hospodárskych, sociálnych a spoločenských dôsledkov.

(36)

Na dosiahnutie čo najväčšieho možného vplyvu financovania z prostriedkov Únie a najefektívnejšieho príspevku k cieľom politiky Únie a jej záväzkom by Únia mala mať možnosť nadviazať európske partnerstvá so subjektmi súkromného a/alebo verejného sektora. K takýmto partnerom patrí priemysel, MSP, univerzity, výskumné organizácie, zainteresované strany z oblasti výskumu a vývoja, subjekty s verejnoprávnym poslaním na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo medzinárodnej úrovni alebo organizácie občianskej spoločnosti vrátane nadácií a mimovládnych organizácií, ktoré podporujú a/alebo vykonávajú výskum a inovácie, za predpokladu, že žiadaný vplyv môže Únia efektívnejšie dosiahnuť v partnerstve než sama.

(37)

V závislosti od rozhodnutia členského štátu by malo byť možné, aby sa príspevky z programov spolufinancovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu (ENRAF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) považovali za príspevok zúčastneného členského štátu na európske partnerstvá v rámci programu. Uvedenou možnosťou by však nemala byť dotknutá potreba dodržiavať všetky ustanovenia uplatniteľné na uvedené príspevky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku na roky 2021 až 2027 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach na roky 2021 – 2027“) a v nariadeniach o jednotlivých fondoch.

(38)

Programom by sa mala posilniť spolupráca medzi európskymi partnerstvami a partnermi zo súkromného a/alebo verejného sektora na medzinárodnej úrovni, a to aj spájaním výskumných a inovačných programov a cezhraničných investícií do výskumu a inovácií, z ktorých získajú vzájomné prínosy občania aj podniky, a to pri zabezpečení zachovania záujmov Únie v strategických oblastiach.

(39)

Hlavné iniciatívy vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti (ďalej len „FET“ – Future Emerging Technologies) sa osvedčili ako účinný a efektívny nástroj, ktorý spoločnosti prináša výhody na základe spoločného, koordinovaného úsilia Únie a jej členských štátov. Činnosti vykonávané v rámci hlavných iniciatív FET týkajúcich sa grafénu, projektu s názvom Ľudský mozog a kvantovej technológie, ktoré sa podporujú v rámci programu Horizont 2020, sa budú naďalej podporovať aj v rámci programu prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov zahrnutých do pracovného programu. Prípravné akcie podporované v rámci časti hlavné iniciatívy FET programu Horizont 2020 budú podkladom pre strategické plánovanie v rámci programu, ako aj zdrojom informácií pri práci na misiách, spolufinancovaných a/alebo spoločne programovaných európskych partnerstvách a pravidelných výzvach na predkladanie návrhov.

(40)

Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre) by malo naďalej prispievať nezávislými vedeckými dôkazmi zameranými na klienta a technickou podporou k tvorbe politík Únie počas celého politického cyklu. Priame akcie JRC by sa mali implementovať flexibilným, účinným a transparentným spôsobom, a to pri zohľadnení potrieb politík Únie a príslušných potrieb používateľov JRC a pri zabezpečení ochrany finančných záujmov Únie. JRC by malo naďalej tvoriť ďalšie zdroje.

(41)

V rámci piliera „Inovatívna Európa“ by sa mal prijať súbor opatrení na poskytovanie integrovanej podpory na účely reagovania na potreby podnikateľov a podnikania zamerané na realizáciu a urýchlenie prelomovej inovácie v záujme rýchleho rastu trhu, ako aj na presadzovanie strategickej autonómie Únie pri zachovaní otvoreného hospodárstva. Tiež by sa v rámci neho malo vytvoriť jednotné kontaktné miesto s cieľom prilákať a podporovať inovátorov a inovačné podniky všetkých druhov, ako sú napríklad MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorí majú potenciál rozšírenia na úrovni Únie, ako aj na medzinárodnej úrovni. Pilier by mal poskytovať rýchle a flexibilné granty a možnosti spoločných investícií, a to aj so súkromnými investormi. V záujme naplnenia týchto cieľov by mala byť zriadená Európska rada pre inovácie (ďalej len „EIC“ – European Innovation Council). Z piliera by sa mal podporovať aj Európsky inovačný a technologický inštitút (ďalej len „EIT“ – European Institute of Innovation and Technology) a európske inovačné ekosystémy všeobecne, a to najmä európskymi partnerstvami s aktérmi podporujúcimi inovácie na celoštátnej a regionálnej úrovni.

(42)

Na účely tohto nariadenia a najmä v prípade činností vykonávaných v rámci EIC by sa „startup“ mal chápať ako MSP v ranom štádiu svojho životného cyklu vrátane tých, ktoré sú vytvorené ako spin-off podniky z univerzitných výskumných činností, ktorý je zameraný na hľadanie inovačných riešení a podnikateľských modelov s možnosťou rozvíjania a ktorý je samostatný v zmysle článku 3 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES (9); „spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ by sa mala chápať ako podnik, ktorý nie je MSP a ktorý má od 250 do 3 000 zamestnancov, pričom ich počet sa počíta v súlade s hlavou I článkami 3 až 6 prílohy k uvedenému odporúčaniu; a „malá spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou“ by sa mala chápať ako spoločnosť so strednou trhovou kapitalizáciou, ktorá má do 499 zamestnancov.

(43)

Politické ciele programu sa majú riešiť aj prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtovej záruky Programu InvestEU, pričom sa budú presadzovať synergie medzi týmito dvoma programami.

(44)

EIC by mala spolu s ostatnými zložkami programu podporovať všetky formy inovácie, od prírastkovej po prelomovú a disruptívnu inováciu, a mala by sa zameriavať najmä na inováciu vytvárajúcu trhové príležitosti. Prostredníctvom svojich nástrojov Prieskumník a Akcelerátor by sa EIC mala usilovať o identifikáciu, rozvoj a zavádzanie vysokorizikových inovácií všetkých druhov vrátane prírastkových inovácií, pričom by sa mala zamerať najmä na prelomové, disruptívne a špičkové technologické inovácie, ktoré majú potenciál stať sa inováciami vytvárajúcimi trhové príležitosti. Poskytovaním koherentnej a účinnej podpory by EIC mala vyplniť súčasné vákuum, pokiaľ ide o verejnú podporu prelomových inovácií a súkromných investícií do nich. Nástroje EIC si vyžadujú osobitné právne a riadiace prvky, aby sa zohľadnili jej ciele, najmä akciu nasadzovania na trh.

(45)

Nástroj Akcelerátor je určený na preklenutie tzv. údolia smrti medzi výskumom, fázou pred masovou komercializáciou a fázou rozšírenia spoločností. Prostredníctvom nástroja Akcelerátor sa bude poskytovať podpora operáciám s vysokým potenciálom, ktoré predstavujú také technologické, vedecké, finančné, riadiace alebo trhové riziká, že sa ešte nepovažujú za financovateľné bankami, a preto nedokážu na trhu získať významné investície, a tak sa uvedeným nástrojom doplní Program InvestEU.

(46)

V úzkej súčinnosti s programom InvestEU by mal nástroj Akcelerátor v rámci svojich foriem podpory poskytovanej kombinovaným financovaním a kapitálovým financovaním financovať projekty realizované MSP vrátane startupov a vo výnimočných prípadoch aj malými spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré buď ešte nedokážu generovať príjmy alebo nie sú ešte ziskové, prípadne nedokážu prilákať dostatočné investície na to, aby v plnom rozsahu realizovali podnikateľský plán svojho projektu. Takéto oprávnené subjekty by sa považovali za nefinancovateľné bankami, zatiaľ čo časť ich investičných potrieb mohol alebo by mohol zabezpečiť jeden alebo viacerí investori, ako napríklad súkromná alebo verejná banka, rodinný investičný subjekt, fond rizikového kapitálu alebo podnikateľský anjel. Uvedeným spôsobom je nástroj Akcelerátor určený na prekonanie zlyhania trhu a na financovanie sľubných, ale bankami ešte nefinancovateľných subjektov, ktoré realizujú prelomové inovačné projekty vytvárajúce trhové príležitosti. Keď sa tieto projekty stanú financovateľnými bankami, mohli by sa financovať z programu InvestEU.

(47)

Aj keď by sa rozpočet nástroja Akcelerátor mal rozdeliť najmä cez kombinované financovanie, na účely článku 48 by mala byť podpora z nástroja Akcelerátor poskytovaná MSP vrátane startupov len vo forme grantov zodpovedať podpore poskytovanej z rozpočtu nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020.

(48)

EIT by sa mal najmä prostredníctvom svojich znalostných a inovačných spoločenstiev a rozšírením svojho regionálneho inovačného programu usilovať o posilňovanie inovačných ekosystémov, ktoré sa zameriavajú na globálne výzvy. To by sa malo dosiahnuť podporou integrácie inovácií, výskumu, vysokoškolského vzdelávania a podnikania. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom inovačnom a technologickom inštitúte (ďalej len „nariadenie o EIT“) a so svojim strategickým inovačným programom uvedeným v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT) na roky 2021 – 2027 by mal EIT prostredníctvom svojich činností podporovať inovácie a podstatne zintenzívniť svoju podporu integrácie vysokoškolského vzdelávania v rámci inovačného ekosystému, a to najmä stimulovaním podnikateľského vzdelávania a podporou pevnej nedisciplinárnej spolupráce medzi priemyslom a akademickou obcou, ako aj identifikáciou potenciálnych zručností vrátane pokročilých digitálnych a inovačných zručností pre budúcich inovátorov na účely riešenia globálnych výziev. Systémy podpory zo strany EIT by mali prinášať výhody pre prijímateľov podpory EIC, zatiaľ čo startupy vznikajúce zo znalostných a inovačných spoločenstiev EIT by mali mať zjednodušený, a teda rýchlejší prístup k akciám EIC. Aj keď sa EIT zameriava na inovačné ekosystémy, čím by sa mal prirodzene zaradiť do piliera „Inovatívna Európa“, mal by podľa potreby podporovať aj ostatné piliere. Malo by sa zabrániť zbytočnej duplicite medzi znalostnými a inovačnými spoločenstvami a ostatnými nástrojmi v tej istej oblasti, najmä ostatnými európskymi partnerstvami.

(49)

Mali by sa zabezpečiť a zachovať rovnaké podmienky pre spoločnosti, ktoré si konkurujú na danom trhu, keďže je to kľúčová podmienka pre všetky druhy inovácií vrátane prelomových, disruptívnych a prírastkových inovácií, čím sa v prvom rade umožní, aby si veľký počet malých a stredných inovátorov vybudoval výskumnú a inovačnú kapacitu, profitoval zo svojich investícií a získal podiel na trhu.

(50)

Programom by sa mala podporovať a integrovať spolupráca s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a iniciatívami na základe záujmov Únie, vzájomných prínosov, medzinárodných záväzkov, vedeckej diplomacie a podľa možností aj reciprocity. Medzinárodná spolupráca by mala mať za cieľ posilniť excelentnosť Únie v oblasti výskumu a inovácií, jej atraktívnosť, schopnosť udržať najväčšie talenty a konkurencieschopnosť hospodárstva a priemyslu, riešiť globálne výzvy vrátane cieľov udržateľného rozvoja, a to prostredníctvom dodržiavania zásad Agendy 2030 a Parížskej dohody, ako aj podporovať vonkajšie politiky Únie. Mal by sa presadzovať prístup všeobecnej otvorenosti pre medzinárodnú účasť a cielené akcie medzinárodnej spolupráce, a to aj prostredníctvom vhodnej oprávnenosti na financovanie subjektov usadených v krajinách s nízkymi až strednými príjmami. Únia by sa mala usilovať o uzatváranie medzinárodných dohôd o spolupráci v oblasti výskumu a inovácií s tretími krajinami. Zároveň by sa malo presadzovať pridružovanie tretích krajín, najmä v rámci častí programu založených na spolupráci, v súlade s dohodami o pridružení a so zameraním na pridanú hodnotu pre Úniu. Pri prideľovaní finančných príspevkov pridružených krajín na program by Komisia mala zohľadniť úroveň účasti právnych subjektov uvedených tretích krajín na jednotlivých častiach programu.

(51)

S cieľom prehĺbiť vzťah medzi vedou a spoločnosťou a maximalizovať výhody, ktoré vyplývajú z ich interakcie, by sa v rámci programu malo vynakladať úsilie o zapojenie a zahrnutie všetkých spoločenských aktérov, ako sú občania a organizácie občianskej spoločnosti, do spolupráce pri navrhovaní a vytváraní programov, obsahu a procesov zodpovedného výskumu a inovácií, ktoré reagujú na obavy, potreby a očakávania občanov a občianskej spoločnosti, pri podpore vedeckého vzdelávania, sprístupňovaní vedeckých poznatkov pre verejnosť a pri uľahčovaní účasti občanov a organizácií občianskej spoločnosti na jeho činnostiach. To by sa malo uskutočňovať v rámci celého programu a prostredníctvom cielených činností v časti „Rozširovanie účasti a posilňovanie Európskeho výskumného priestoru“. Zapojenie občanov a občianskej spoločnosti do výskumu a inovácií by malo byť spojené s osvetovými činnosťami pre verejnosť na účely podnietenia a udržania verejnej podpory programu. V rámci programu by sa mala tiež vynakladať snaha o odstránenie prekážok a zintenzívnenie synergií medzi vedou, technikou, kultúrou a humanitnými smermi s cieľom dosiahnuť novú kvalitu udržateľnej inovácie. Opatrenia prijaté na zlepšenie zapojenia občanov a občianskej spoločnosti do podporovaných projektov by sa mali monitorovať.

(52)

Vo vhodných prípadoch by sa v programe mali zohľadniť osobitné charakteristiky najvzdialenejších regiónov uvedených v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade s oznámením Komisie z 24. októbra 2017 s názvom „Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ“, ktoré Rada uvítala.

(53)

V súlade s článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a článkami 8 a 157 ZFEÚ by sa činnosti vyvíjané v rámci programu mali zameriavať na odstraňovanie rodových predsudkov a nerovností, posilňovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a presadzovanie rovnosti žien a mužov v oblasti výskumu a inovácií vrátane zásady rovnosti odmeňovania bez diskriminácie na základe pohlavia. Rodový rozmer by sa mal začleniť do obsahovej náplne výskumu a inovácií a zohľadňovať vo všetkých štádiách výskumného cyklu. Okrem toho by sa činnosti v rámci programu mali zameriavať na odstránenie nerovností a podporu rovnosti a rozmanitosti vo všetkých aspektoch výskumu a inovácií, pokiaľ ide o vek, zdravotné postihnutie, rasu a etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru a sexuálnu orientáciu.

(54)

Vzhľadom na osobitosti odvetvia obranného priemyslu by mali byť podrobné ustanovenia o financovaní výskumných projektov v oblasti obrany z prostriedkov Únie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (10) (ďalej len „Európsky obranný fond“), v ktorom sa vymedzujú pravidlá účasti na výskume v oblasti obrany. Činnosti, ktoré sa majú vykonávať v rámci Európskeho obranného fondu, by sa mali zameriavať výlučne na výskum a vývoj v oblasti obrany, zatiaľ čo činnosti vykonávané v rámci osobitného programu zriadeného rozhodnutím Rady (EÚ) 2021/764 (11) (ďalej len „osobitný program“) a EIT by sa mali zameriavať výlučne na civilné aplikácie. Malo by sa zabrániť zbytočnej duplicite.

(55)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (12) pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu. Uvedené finančné krytie zahŕňa sumu 580 000 000 EUR v bežných cenách na osobitný program zriadený rozhodnutím (EÚ) 2021/764 a na EIT v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 16. decembra 2020 o posilnení osobitných programov a prispôsobení základných aktov (13).

(56)

Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (14) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov.

(57)

V súlade s článkom 193 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách sa grant môže udeliť na akciu, ktorá sa už začala, za predpokladu, že žiadateľ je schopný preukázať potrebu začať akciu pred podpísaním dohody o grante. Náklady, ktoré vznikli pred dátumom predloženia žiadosti o grant, však s výnimkou riadne odôvodnených výnimočných prípadov nie sú oprávnené. S cieľom predísť akémukoľvek narušeniu podpory Únie, ktoré by mohlo poškodiť záujmy Únie, by malo byť možné v rozhodnutí o financovaní stanoviť, že počas obmedzeného obdobia na začiatku VFR na roky 2021 – 2027 a len v riadne odôvodnených prípadoch sú činnosti a náklady oprávnené od začiatku rozpočtového roka 2021, a to aj v prípade, že boli vykonané a vznikli pred podaním žiadosti o grant.

(58)

V rámci celého programu by sa mala nepretržite vyvíjať snaha o administratívne zjednodušenie, najmä zníženie administratívneho zaťaženia pre prijímateľov. Komisia by mala svoje nástroje a usmernenia ešte viac zjednodušiť, a to do takej miery, aby pre prijímateľov predstavovali len minimálne zaťaženie. Komisia by mala najmä zvážiť vydanie skrátenej verzie usmernenia.

(59)

Dobudovanie Jednotného digitálneho trhu a rastúce príležitosti vyplývajúce z konvergencie digitálnych a fyzických technológií si vyžadujú zvýšenie investícií. Program by mal prispieť k tomuto úsiliu výrazným zvýšením výdavkov na hlavné digitálne výskumné a inovačné činnosti v porovnaní s programom Horizont 2020 (15). Tým by sa malo zabezpečiť, aby Európa zostala na čele globálneho výskumu a inovácií v digitálnej oblasti.

(60)

Kvantový výskum v rámci klastra „Digitalizácia, priemysel a vesmír“ v rámci piliera II by mal mať prioritu vzhľadom na jeho kľúčovú úlohu pri digitálnej transformácii, a to najmä rozšírením vedúceho postavenia a excelentnosti Európy v oblasti kvantových technológií, čo umožní dosiahnuť plánovaný rozpočet stanovený v roku 2018.

(61)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (16) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (17), (Euratom, ES) č. 2185/96 (18) a (EÚ) 2017/1939 (19) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch.

Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (20). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(62)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce zriadenej podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (21), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(63)

Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (22) osoby a subjekty usadené v zámorských krajinách alebo na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu a prípadnými dojednaniami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je zámorská krajina alebo územie spojené.

(64)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (23) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na podávanie správ a na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom a prijímateľom v rámci programu. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(65)

S cieľom zabezpečiť účinné posúdenie pokroku programu pri plnení jeho cieľov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zmenu prílohy V v súvislosti s ukazovateľmi spôsobu dosahovania vplyvu, keď sa považujú za potrebné, a stanovenie východiskových a cieľových hodnôt, ako aj doplnenie tohto nariadenia o ustanovenia o zriadení rámca na monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(66)

Koherentnosťou a synergiami medzi programom a vesmírnym programom Únie sa prispeje k podpore konkurencieschopného a inovačného európskeho vesmírneho sektora v globálnom meradle, posilní sa nezávislosť Európy, pokiaľ ide o prístup ku vesmíru a jeho využívanie v chránenom a bezpečnom prostredí, a posilní sa postavenie Európy ako celosvetového aktéra. Excelentnosť vo výskume, prelomové riešenia a následní používatelia v rámci programu sa budú podporovať prostredníctvom údajov a služieb poskytovaných v rámci vesmírneho programu Únie.

(67)

Koherenciou a synergiami medzi programom a programom Erasmus+ sa podporí využívanie výsledkov výskumu prostredníctvom činností odbornej prípravy, šírenie inovačného ducha vo vzdelávacom systéme a zabezpečí sa, aby sa činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zakladali na najaktuálnejších výskumných a inovačných činnostiach. V tejto súvislosti a v nadväznosti na pilotné akcie začaté v rámci programu Erasmus+ 2014 – 2020 týkajúce sa európskych univerzít bude program v prípade potreby synergickým spôsobom dopĺňať podporu, ktorá sa európskym univerzitám poskytuje v rámci programu Erasmus+.

(68)

S cieľom zvýšiť vplyv programu pri plnení priorít Únie by sa mali podnecovať a hľadať synergie s programami a nástrojmi zameranými na riešenie vznikajúcich potrieb Únie, okrem iného s Mechanizmom spravodlivej transformácie, Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a programom EU4Health.

(69)

Pravidlá týkajúce sa účasti na programe a jeho šírenia by mali primerane odrážať potreby programu, a to pri zohľadnení obáv a odporúčaní, ktoré vyjadrili rôzne zainteresované strany a ktoré tiež vyplynuli z priebežného hodnotenia programu Horizont 2020 vykonaného za pomoci nezávislých externých expertov.

(70)

Spoločnými pravidlami v rámci celého programu by sa mal zabezpečiť súdržný rámec, ktorým sa uľahčí účasť na programoch s finančnou podporou z rozpočtu programu vrátane účasti na programoch riadených financujúcimi orgánmi, ako sú EIT, spoločné podniky alebo akékoľvek iné štruktúry podľa článku 187 ZFEÚ, a účasti na programoch realizovaných členskými štátmi podľa článku 185 ZFEÚ. Mala by existovať možnosť prijímať osobitné pravidlá, ale takéto výnimky by sa mali obmedziť na nevyhnutne potrebné a riadne odôvodnené prípady.

(71)

Akcie, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti programu, by mali rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Takéto akcie by mali byť v súlade so všetkými právnymi záväzkami vrátane medzinárodného práva a so všetkými príslušnými rozhodnutiami Komisie, ako je oznámenie Komisie z 28. júna 2013 (24), ako aj s etickými zásadami, ku ktorým patrí zabránenie akémukoľvek porušovaniu etiky vo výskume. V príslušných prípadoch by sa mali zohľadňovať stanoviská Európskej skupiny pre etiku vo vede a v nových technológiách, Agentúry Európskej únie pre základné práva a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov. Pri výskumných činnostiach by sa mal zohľadňovať aj článok 13 ZFEÚ a malo by sa obmedziť využívanie zvierat na výskum a testovanie s cieľom úplne nahradiť ich využívanie.

(72)

S cieľom zaručiť vedeckú excelentnosť a v súlade s článkom 13 charty by mal program presadzovať rešpektovanie akademickej slobody vo všetkých krajinách, ktoré využívajú jeho finančné prostriedky.

(73)

V súlade s cieľmi medzinárodnej spolupráce stanovenými v článkoch 180 a 186 ZFEÚ by sa mala presadzovať účasť právnych subjektov usadených v tretích krajinách a účasť medzinárodných organizácií na základe vzájomných prínosov a záujmov Únie. Vykonávanie programu by malo byť v súlade s opatreniami prijatými podľa článkov 75 a 215 ZFEÚ a malo by byť v súlade s medzinárodným právom. Pokiaľ ide o akcie, ktoré súvisia so strategickými aktívami, záujmami, s autonómiou alebo bezpečnosťou Únie, malo by byť možné obmedziť účasť na osobitných akciách programu iba na právne subjekty usadené v členských štátoch alebo na právne subjekty, ktoré okrem toho, že sú usadené v členských štátoch, sú usadené v určených pridružených alebo iných tretích krajinách. Pri akomkoľvek vylúčení právnych subjektov usadených v Únii alebo v pridružených krajinách, ktoré podliehajú priamej alebo nepriamej kontrole tretích krajín, ktoré nie sú k programu pridružené, alebo právnych subjektov tretích krajín, ktoré nie sú k programu pridružené, by sa malo prihliadnuť na riziká, ktoré by začlenenie takýchto subjektov predstavovalo, na jednej strane, a na prínosy, ktoré by ich účasť priniesla, na strane druhej.

(74)

Program uznáva, že zmena klímy je jednou z najväčších globálnych a spoločenských výziev a zohľadňuje význam boja proti zmene klímy v súlade so záväzkom Únie vykonávať Parížsku dohodu, ako aj v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Program by tak mal prispieť k začleňovaniu akcií v oblasti klímy a k dosiahnutiu celkového cieľa, v rámci ktorého má 30 % rozpočtových výdavkov Únie prispievať k plneniu cieľov v oblasti klímy. Začleňovanie problematiky zmeny klímy by sa malo primerane integrovať do obsahovej náplne výskumu a inovácií a malo by sa uplatňovať vo všetkých štádiách výskumného cyklu.

(75)

V súvislosti so spôsobom dosahovania vplyvu, pokiaľ ide o klímu, by Komisia mala informovať o výsledkoch, inováciách a súhrnných odhadovaných účinkoch projektov, ktoré sú relevantné z hľadiska klímy, a to aj podľa častí programu a spôsobu vykonávania. Komisia by pri vykonávaní svojej analýzy mala zohľadniť dlhodobé hospodárske, spoločenské a environmentálne náklady a prínosy pre občanov Únie vyplývajúce z činností vykonávaných v rámci programu vrátane využívania inovačných riešení na zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, odhadovaný vplyv na pracovné miesta a vytváranie podnikov, hospodársky rast a konkurencieschopnosť, čistú energiu, zdravie a dobré životné podmienky vrátane kvality ovzdušia, pôdy a vody. Výsledky uvedenej analýzy vplyvu by sa mali zverejniť, mali by sa posúdiť v kontexte cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky a mali by prispieť k následnému strategickému plánovaniu a k budúcim pracovným programom.

(76)

Vzhľadom na dôležitosť boja proti dramatickej strate biodiverzity by výskumné a inovačné činnosti v rámci programu mali prispievať k zachovaniu a obnove biodiverzity a k dosiahnutiu celkového cieľa, ktorým je zabezpečiť, aby sa v roku 2024 vynaložilo 7,5 % ročných výdavkov v rámci VFR na ciele v oblasti biodiverzity a aby sa v rokoch 2026 a 2027 na ciele v oblasti biodiverzity vynaložilo 10 % ročných výdavkov v rámci VFR, pričom sa zároveň zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a cieľov v oblasti biodiverzity v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.

(77)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(78)

Využívanie citlivých podkladových informácií alebo prístup neoprávnených osôb k citlivým výsledkom môže mať nepriaznivý vplyv na záujmy Únie alebo jedného či viacerých členských štátov. Zaobchádzanie s dôvernými údajmi a utajovanými skutočnosťami by sa preto malo riadiť všetkými príslušnými ustanoveniami práva Únie vrátane vnútorných predpisov inštitúcií, akým je napríklad rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 (25).

(79)

Je nevyhnutné stanoviť minimálne podmienky účasti, a to ako všeobecné pravidlo, keď by členom konzorcia mal byť aspoň jeden právny subjekt z niektorého členského štátu, ako aj s ohľadom na osobitosti konkrétnych typov akcií v rámci programu.

(80)

Je potrebné stanoviť podmienky poskytovania finančných prostriedkov Únie účastníkom akcií v rámci programu. Hlavnou formou podpory v rámci programu by mali byť granty. V záujme ďalšieho zjednodušenia by sa pri ich implementácii mali zohľadňovať všetky formy príspevkov stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách vrátane jednorazových platieb, paušálnych sadzieb alebo jednotkových nákladov. V dohode o grante by sa mali stanoviť práva a povinnosti prijímateľov a v prípade potreby aj poslanie a úlohy koordinátora. Pri vypracovaní vzorových dohôd o grante a ich akejkoľvek podstatnej zmene v záujme, okrem iného, ďalšieho zjednodušenia pre prijímateľov, by sa mala zabezpečiť úzka spolupráca s expertmi z členských štátov.

(81)

Miery financovania v tomto nariadení predstavujú maximálne sumy, aby sa splnila zásada spolufinancovania.

(82)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách by sa mal prostredníctvom programu poskytnúť základ pre širšie akceptovanie bežných postupov nákladového účtovníctva prijímateľov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov a jednotkové náklady v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, a to aj pre veľké výskumné infraštruktúry v zmysle programu Horizont 2020. Všetci prijímatelia by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre používanie jednotkových nákladov v prípade vnútropodnikovej fakturácie tovarov a služieb, vypočítaných podľa bežných účtovných postupov prijímateľov zahŕňajúcich kombináciu priamych a nepriamych nákladov. V uvedenej súvislosti by prijímatelia mali mať možnosť zahrnúť skutočné nepriame náklady vypočítané na základe kľúčov na určenie príspevkov do takýchto jednotkových nákladov na vnútropodnikovo fakturované tovary a služby.

(83)

Aktuálny systém úhrady skutočných nákladov na zamestnancov by sa mal ďalej zjednodušiť na základe prístupu projektového odmeňovania vypracovaného v rámci programu Horizont 2020 a ešte viac zosúladiť s nariadením o rozpočtových pravidlách, a to s cieľom zmenšiť rozdiely v odmeňovaní medzi výskumnými pracovníkmi Únie zapojenými do programu.

(84)

Preukázalo sa, že účastnícky záručný fond zriadený podľa programu Horizont 2020 a spravovaný Komisiou je dôležitým ochranným mechanizmom, ktorý zmierňuje riziká spojené so splatnými sumami, ktoré nerefundovali neplatiaci účastníci. Účastnícky záručný fond premenovaný na vzájomný poisťovací mechanizmus (ďalej len „mechanizmus“) by sa preto mal naďalej zachovať a rozšíriť sa o ďalšie financujúce orgány, najmä o iniciatívy podľa článku 185 ZFEÚ. Malo by byť možné rozšíriť mechanizmus na prijímateľov akýchkoľvek iných programov Únie s priamym riadením. Na základe dôkladného monitorovania možných negatívnych výnosov z investícií realizovaných mechanizmom by Komisia mala prijať vhodné zmierňujúce opatrenia s cieľom umožniť, aby bolo v rámci mechanizmu možné pokračovať v intervenciách na ochranu finančných záujmov Únie a vrátiť príspevky prijímateľom pri platbe zostatku.

(85)

Mali by sa stanoviť pravidlá upravujúce využívanie a šírenie výsledkov s cieľom zabezpečiť, aby prijímatelia podľa potreby chránili, využívali a šírili tieto výsledky a poskytovali k nim prístup. Väčší dôraz by sa mal klásť na využívanie uvedených výsledkov a Komisia by mala určiť a pomôcť prijímateľom maximalizovať príležitosti na využívanie výsledkov najmä v Únii. Využívanie výsledkov by malo zohľadňovať zásady programu vrátane podpory inovácií v Únii a posilnenia Európskeho výskumného priestoru.

(86)

Kľúčové prvky programu Horizont 2020, pokiaľ ide o jeho systém hodnotenia a výberu návrhov s osobitným zameraním na excelentnosť a v príslušných prípadoch na vplyv a na kvalitu a účinnosť implementácie, by mali ostať zachované. Návrhy by sa mali naďalej vyberať na základe hodnotenia nezávislých externých expertov. Proces hodnotenia by mal byť navrhnutý tak, aby sa zabránilo konfliktom záujmov a zaujatosti. Mala by sa zohľadniť možnosť dvojstupňového postupu predkladania a tam, kde je to vhodné, by sa v prvej fáze hodnotenia mohli hodnotiť anonymizované návrhy. Komisia by mala v prípade potreby aj naďalej zapájať do procesu hodnotenia nezávislých pozorovateľov. V prípade činností nástroja Prieskumník, misií a v iných náležite odôvodnených prípadoch, ktoré sa uvádzajú v pracovnom programe, sa môže zohľadniť potreba zabezpečiť celkovú súdržnosť portfólia projektov za predpokladu, že návrhy splnili uplatniteľné prahové hodnoty. Ciele a postupy na tento účel by sa mali vopred uverejniť. V súlade s článkom 200 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách by žiadatelia mali dostať spätnú väzbu v súvislosti s hodnotením ich návrhu, v relevantnom prípade vrátane najmä dôvodov zamietnutia.

(87)

V súlade s článkom 126 a článkom 127 nariadenia o rozpočtových pravidlách by sa mali, ak je to možné, v súvislosti so všetkými časťami programu systematicky vzájomne využívať posúdenia a audity spolu s inými programami Únie, aby sa znížilo administratívne zaťaženie prijímateľov finančných prostriedkov Únie. Toto vzájomné využívanie by sa malo výslovne zabezpečiť tým, že sa zvážia aj ďalšie prvky uistenia, ako sú systémové a procesné audity.

(88)

Osobitné výzvy v oblastiach výskumu a inovácií by sa mali riešiť prostredníctvom udeľovania cien, a to prípadne aj prostredníctvom udeľovania spoločných alebo spojených cien, organizovaného Komisiou alebo príslušným financujúcim orgánom s ďalšími orgánmi Únie, pridruženými krajinami, inými tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami alebo neziskovými právnymi subjektmi. Ceny by mali podporovať dosahovanie cieľov programu.

(89)

Typy financovania a spôsoby plnenia uvedené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti splniť špecifické ciele akcií a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Malo by sa pri tom zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov.

(90)

V záujme zabezpečenia kontinuity v poskytovaní podpory v príslušnej oblasti politiky a umožnenia začatia vykonávania od začiatku VFR na roky 2021 – 2027 by toto nariadenie malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021.

(91)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov zabránenia zdvojovaniu, dosiahnutia kritického objemu v kľúčových oblastiach a maximalizovania pridanej hodnoty Únie ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(92)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 (26) a nariadenie (EÚ) č. 1291/2013 by sa preto mali zrušiť,