Vzhľadom na obnovený pocit naliehavosti v súvislosti s rýchlym vývojom geopolitickej situácie prináša správa o strategickom výhľade za rok 2022 s názvom Prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte výhľadový a komplexný pohľad na vzájomné pôsobenie dvojakej transformácie do roku 2050.
Obe transformácie sú prioritami politickej agendy EÚ a ich vzájomné pôsobenie bude mať obrovské dôsledky pre budúcnosť. Hoci majú odlišnú povahu a každá z nich podlieha špecifickej dynamike, ich vzájomné prepájanie – t. j. ich schopnosť navzájom sa posilňovať – si zaslúži bližšie preskúmanie. Lepšie pochopenie tohto vzájomného pôsobenia je kľúčom k maximalizácii synergií a minimalizácii napätia medzi nimi. Má to zásadný význam v súčasnom geopolitickom kontexte, v ktorom sa EÚ usiluje o urýchlenie zelenej aj digitálnej transformácie, čo v konečnom dôsledku posilňuje odolnosť a otvorenú strategickú autonómiu EÚ. Správa o strategickom výhľade za rok 2022 poskytuje analýzu orientovanú na budúcnosť, ktorá sa zaoberá hlavnou úlohou digitálnych technológií, ako aj vplyvom geopolitických, hospodárskych, sociálnych a regulačných faktorov pri prepájaní. Na základe analýzy sa v správe identifikuje desať kľúčových oblastí, v ktorých bude potrebné prijať opatrenia.
Oznámenie vychádza z vedeckej správy Spoločného výskumného centra (JRC) na podporu politík: Towards a green and digital future. Key requirements for successful twin transitions in the European Union (Smerom k zelenej a digitálnej budúcnosti. Kľúčové požiadavky na úspešnú dvojakú transformáciu v Európskej únii)
Kľúčové synergie a napätia:
Medzi zelenou a digitálnou transformáciou existujú silné synergie:
- Digitálne technológie by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality, znižovaní znečistenia a obnove biodiverzity. Ľudia získajú lepšie podmienky na rozhodovanie napríklad vďaka osobnému monitorovaniu vystavenia znečisteniu alebo prispievaniu a prístupu k údajom o životnom prostredí prostredníctvom sietí mikrosnímačov a inteligentných zariadení.
- Snaha o zelenú transformáciu povedie k zmene digitálneho sektora Napríklad dosiahnutie klimatickej neutrality a energetickej efektívnosti dátových centier a cloudových infraštruktúr do roku 2030, a to aj pokrytím ich dopytu po elektrickej energii solárnou alebo veternou energiou, podporí ekologizáciu technológií. Napr. analýza veľkých dát, blockchain alebo internet vecí.
Existujú však aj oblasti, v ktorých by sa tieto dve transformácie mohli navzájom negatívne ovplyvňovať:
- Ak sa neposilní energetická efektívnosť digitálnych technológií, spotreba energie by sa mohla zvýšiť. IKT sú zodpovedné za 5 – 9 % celosvetovej spotreby elektrickej energie. Tá by mohla vzrásť vzhľadom na častejšie využívanie blockchainu, internetu vecí, platforiem, vyhľadávačov a koncepcií virtuálnej reality.
- Rozsiahlejšie využívanie digitálnych technológií by mohlo zvýšiť množstvo elektronického odpadu a jeho vplyv na životné prostredie. Do roku 2030 by mohol dosiahnuť 75 miliónov ton.
- Pokrok v digitalizácii zvýši aj spotrebu vody, napr. na chladenie dátových centier alebo výrobu čipov.
Kľúčové technológie prepájania
Pri správnom riadení môžu digitálne technológie pomôcť vytvoriť klimaticky neutrálne hospodárstvo a spoločnosť, ktoré efektívne využívajú zdroje a šetria zdroje v dôležitých hospodárskych odvetviach – ktoré sú v súčasnosti zodpovedné aj za väčšinu emisií skleníkových plynov v EÚ:
 |
Digitalizácia energie: Digitálne technológie môžu poskytnúť potrebné údaje na zosúladenie ponuky a dopytu na podrobnejšej úrovni takmer v reálnom čase. Predpovedanie výroby a dopytu po energii možno zlepšiť pomocou digitálnych technológií, nových snímačov, satelitných údajov a blockchainu. |
 |
Zelenšia doprava: Digitalizácia a umelá inteligencia podporia aj vznik efektívnejších multimodálnych riešení mobility, ako napríklad „mobilita ako služba“ alebo „doprava ako služba“. Nová generácia batérií a digitálnych technológií, medzi ktoré patrí napríklad internet vecí, umožnia výrazný posun smerom k udržateľnejšej mobilite v rôznych druhoch dopravy, od osobnej až po ťažkú nákladnú alebo leteckú dopravu. |
 |
Zvyšovanie klimatickej neutrality priemyslu: Inteligentné meradlá a snímače by mohli zvýšiť energetickú a materiálovú efektívnosť výroby. Digitálne dvojčatá (virtuálna reprezentácia objektu) by mohli zlepšiť návrhy systémov, testovať nové výrobky, monitorovať a zabezpečiť preventívnu údržbu, posúdiť životný cyklus výrobku a vybrať optimálne materiály. |
 |
Zelenšie budovy pomocou digitalizácie: Údaje a technológie, ako napríklad informačné modelovanie, by mohli zlepšiť dlhodobé rozhodnutia vo fáze projektovania a zvýšiť energetickú efektívnosť sektora. Dostupnosť anonymizovaných údajov, inteligentné spotrebiče, ako aj správanie spotrebiteľov umožnia cielené investície do renovácií. |
 |
Inteligentnejšie a zelenšie poľnohospodárstvo: Digitálne snímače v kombinácii s vesmírnymi údajmi ako službou by mohli ušetriť vodu a energiu a zároveň znížiť používanie pesticídov a hnojív. Digitálne platformy, ktoré uľahčujú miestnu distribúciu a zabraňujú plytvaniu potravinami, by mohli podporiť miestnu produkciu a skrátiť okruhy spotreby. |
Úloha geopolitických, hospodárskych, sociálnych a regulačných faktorov
Úspech prepájania bude závisieť aj od geopolitických, hospodárskych, sociálnych a regulačných faktorov, v ktorých prebieha dvojaká transformácia. Súčasné geopolitické zmeny vyvolané vojenskou agresiou Ruska voči Ukrajine obnovujú pocit naliehavosti, aby sa urýchlila dvojaká transformácia a posilnila odolnosť a otvorenosť EÚ. Okrem toho zvyšujú potrebu zabezpečiť prístup ku kritickým surovinám, ktoré sú potrebné na zabezpečenie dvojakej transformácie a pri ktorých je EÚ stále veľmi závislá od tretích krajín.
Zelená a digitálna transformácia budú vyžadovať aj úpravu hospodárskych politík EÚ smerom k väčšej udržateľnosti a obehovosti. Kľúčové budú investície do udržateľných projektov zo strany súkromného aj verejného sektora. Odhaduje sa, že na spodnej hranici by si dvojaká transformácia mohla do roku 2030 vyžadovať prostriedky vo výške približne 650 miliárd EUR ročne.
Okrem toho sa bude v rámci oboch transformácií vyvíjať úsilie o zabezpečenie spravodlivosti a cenovej dostupnosti v prospech všetkých Európanov, odvetví a regiónov v Európe i mimo nej. Ľudia s nízkymi a strednými príjmami sú zraniteľnejší voči vplyvu dvojakej transformácie, pokiaľ ide o pracovné miesta, prístup k digitálnym verejným službám, vyššie ceny energie a tovaru. Dvojaká transformácia zásadne zmení aj trhy práce a zručnosti. V priebehu transformácie bude musieť EÚ venovať pozornosť posilňovaniu sociálnej a hospodárskej súdržnosti.
V neposlednom rade bude EÚ v procese prepájania transformácií zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní noriem vo svete. Jednak na ochranu spotrebiteľov v EÚ pred neudržateľnými výrobkami alebo procesmi a rovnako aj na zabezpečenie toho, aby medzinárodné normy rešpektovali normy udržateľnosti a etické normy EÚ.
Oblasti činnosti na dosiahnutie úspešného prepájania
V správe o strategickom výhľade sa identifikovalo 10 oblastí činnosti, ktoré sú potrebné na posilnenie príležitostí a minimalizáciu potenciálnych rizík súvisiacich so vzájomným pôsobením medzi zelenou a digitálnou transformáciou do roku 2050.
- Posilnenie odolnosti a otvorenej strategickej autonómie v odvetviach, ktoré sú rozhodujúce pre dvojakú transformáciu, napríklad na základe práce Monitorovacieho strediska EÚ pre kritické technológie.
- Zintenzívnenie zelenej a digitálnej diplomacie využitím regulačného a normalizačného vplyvu EÚ pri súčasnom presadzovaní hodnôt EÚ a posilňovaní partnerstiev.
- Strategické riadenie dodávok kritických materiálov a komodít prijatím dlhodobého systémového prístupu s cieľom zabrániť vzniku novej pasce závislosti.
- Upevnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti prostredníctvom posilnenia sociálnej ochrany a sociálneho štátu.
- Prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby zodpovedali rýchlo sa meniacej technologickej a sociálno-ekonomickej realite, ako aj podpora mobility pracovnej sily medzi všetkými odvetviami.
- Mobilizácia ďalších investícií do nových technológií a infraštruktúr, ktoré sú odolné voči budúcim zmenám.
- Vývoj monitorovacích rámcov na meranie blahobytu nad rámec HDP.
- Zabezpečenie regulačného rámca pre jednotný trh, ktorý je odolný voči budúcim zmenám a ktorý bude podporovať udržateľné obchodné modely a spotrebiteľské modely.
- Zintenzívnenie globálneho prístupu k stanovovaniu noriem a využívanie tzv. first mover advantage – výhody EÚ z prvenstva v oblasti konkurencieschopnej udržateľnosti.
- Podpora spoľahlivého rámca kybernetickej bezpečnosti a bezpečného spoločného využívania údajov s cieľom okrem iného zabezpečiť, aby kritické subjekty mohli predchádzať narušeniam, odolávať im a zotaviť sa z nich.