Pracovné miesta vyhradené pre štátnych príslušníkov
Členské štáty EÚ môžu rezervovať určité pracovné miesta vo verejnom sektore pre svojich vlastných občanov. Ide o výnimku zo všeobecného princípu voľného pohybu pracovníkov, ktorá sa preto musí vykladať obmedzujúcim spôsobom.
- Iba pracovné miesta, ktoré zahŕňajú priamu alebo nepriamu účasť na vykonávaní verejnej moci a povinností určených na zabezpečenie všeobecných záujmov štátu, môžu byť vyhradené pre vlastných občanov.
- Tieto kritériá sa musia posudzovať podľa jednotlivých prípadov s ohľadom na povahu úloh a zodpovednosť vyplývajúcu z daného pracovného miesta.
Prijatie do zamestnania a pracovné podmienky
V prípade ostatných pracovných miest musia mať občania iných členských štátov rovnaké práva ako občania hostiteľského štátu pokiaľ ide o:
- prístup k pracovným miestam (napr. postup prijímania pracovníkov);
- pracovné podmienky, ako napríklad odmeňovanie a zaradenie;
- uznávanie odbornej praxe a zohľadnenie služobného veku.
Keď sa občania EÚ uchádzajú o miesta vo verejnom sektore v iných členských štátoch, môžu mať problémy s uznaním svojej odbornej praxe a služobného veku dosiahnutých v iných členských štátoch. Avšak:
- zamestnávatelia vo verejnom sektore musia pri prijímaní pracovníka z iného členského štátu (ako aj pri určení jeho platu, pracovného zaradenia a iných pracovných podmienok) zohľadniť predchádzajúce obdobia, ktoré takýto pracovník odpracoval v porovnateľnom zamestnaní v iných členských štátoch EÚ;
- tieto obdobia sa musia zohľadniť rovnako ako sa zohľadňuje odborná prax a služobný vek dosiahnutý v hostiteľskej krajine.