Emmanuel Macron
| Emmanuel Macron | ||||||||
| súčasný prezident Francúzskej republiky | ||||||||
.jpg) Macron v roku 2022 | ||||||||
 | ||||||||
| 25. prezident Francúzskej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 14. máj 2017 | ||||||||
| ||||||||
| Spoluknieža Andorry | ||||||||
| Momentálne v úrade | ||||||||
| od 14. máj 2017 | ||||||||
| ||||||||
| Minister hospodárstva a priemyslu | ||||||||
| V úrade 26. august 2014 – 30. august 2016 | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 21. december 1977 (46 rokov) Amiens, Francúzsko | |||||||
| Politická strana | Socialistická strana Francúzska (2006 – 2009) Independent (2009 – 2016) | |||||||
| Alma mater | Université Paris-Nanterre Sciences Po École nationale d'administration | |||||||
| Profesia | politik, bankár | |||||||
| Národnosť | Francúz | |||||||
| Vierovyznanie | kresťanstvo | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka |
Brigitte Trogneux (2007–) | |||||||
| Odkazy | ||||||||
| Emmanuel Macron na elysee.fr | ||||||||
 | Emmanuel Macron (multimediálne súbory) | |||||||
Emmanuel Jean-Michel Frédéric Macron (* 21. december 1977, Amiens, Francúzsko) je francúzsky politik, bývalý investičný bankár a súčasný prezident Francúzska. Od augusta 2014 zastával funkciu ministra hospodárstva, na ktorú po dvoch rokoch, v auguste 2016, rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017. V nich v druhom kole 7. mája 2017 porazil Marine Le Penovú so ziskom 66,06 % hlasov a stal sa tak zvoleným prezidentom Francúzska. Úradu sa ujal pri slávnostnom stretnutí s doterajším prezidentom Françoisom Hollandom v Elyzejskom paláci počas dopoludnia dňa 14. mája 2017. V prezidentských voľbách vo Francúzsku 24. apríla 2022 získal Emmnuel Macron 58,5 % hlasov čo znamená víťazstvo a bude prezidentom Francúzska aj počas nasledujúcich piatich rokov.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa do ľavicovo zameranej rodiny lekára a vysokoškolského profesora neurológie Jean-Michela Macrona (* 1950) a jeho manželky Françoise, rodenej Noguèsovej, ktorá pracuje ako posudková lekárka pre úradovňu sociálneho poistenia. Jeho rodičia sa v roku 2010 rozviedli, otec je druhýkrát ženatý.
Po maturite na Lycée Henri-IV v Paríži ďalej študoval na prestížnych vysokých školách. V roku 2004 absolvoval École nationale d'administration (ENA) v Štrasburgu. V rokoch 1999 až 2001 bol asistentom francúzskeho protestantského filozofa Paula Ricœura,[3] pre ktorého posledné dielo spracovával poznámkový aparát a zoznam literatúry.
V rokoch 2004 až 2008 pracoval ako inšpektor (vládny riaditeľ) na francúzskom ministerstve financií. Vtedy sa tiež stal členom Socialistickej strany. Neskôr sa ale tejto politickej príslušnosti vzdal a začal pracovať ako investičný bankár v súkromnom bankovom dome Banque Rothschild & Cie. V závere svojho pôsobenia pre túto banku dojednal v roku 2012 významnú dohodu medzi švajčiarskou spoločnosťou Nestlé a americkým farmaceutickým koncernom Pfizer, za čo bol odmenený sumou niekoľkých miliónov eur.[3] Išlo o predaj výroby detskej výživy firme Nestlé, ktorá za túto transakciu zaplatila 11,9 miliardy dolárov.
Rodina a priatelia
[upraviť | upraviť zdroj]Macronovou manželkou je od roku 2007 Brigitte, rodená Trogneuxová, pochádzajúca z rodiny výrobcov čokolády v Amiens. Je jeho bývalou učiteľkou francúzštiny a latinčiny a bola tiež vedúcou školského divadla, v ktorom Macron hral. Je o 24 rokov staršia ako on. Zoznámili sa na miestnom jezuitskom gymnáziu La Providence, kde študoval a mal vtedy 15 rokov. Jej dcéra Laurence bola jeho spolužiačkou.[4][5] Kvôli vzniknutej situácii a veľkému rozruchu v oboch rodinách[6] Macron odišiel na želanie svojich rodičov do Paríža, kde sa zapísal na posledný rok gymnázia na Lycée Henricha IV. a následne zložil s výborným prospechom maturitnú skúšku (baccalauréat).[7][8] Pár však zostal sprvu tajne, neskôr otvorene spolu.[9] Od určitej doby učila Brigitte Auzièrová na inom jezuitskom gymnáziu, Lycée Saint-Louis-de-Gonzague v Paríži (lýceum je známe ako Franklin), a starala sa o finančné zabezpečenie svoje i Emmanuela Macrona.[10]
Brigitte Macronová má tri deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, Sébastien (* 1975), Laurence (* 1977), (dcéra) Tiphaine (* 1984), a sedem vnúčat. Keď sa jej manžel André-Louis Auzière dozvedel „krutú pravdu“ o vzťahu svojej ženy k jej študentovi, okamžite opustil spoločnú domácnosť,[11] ale rozviedli sa až v roku 2006.[12][13]
Na svadbe Emmanuela a Brigitte 10. októbra 2007 v prímorskom letovisku Le Touquet-Paris-Plage boli prítomní Michel Rocard, bývalý francúzsky socialistický premiér a jeho manželka. Jedným zo svedkov bol veľkopodnikateľ (majiteľ nákupných stredísk) Henry Hermand (1924 – 2016), Rocardov prívrženec, ktorý bol už od roku 2002 Macronovým radcom. Hermand tiež Macronovi požičal 550 000 eur na kúpu bytu v Paríži, a to v čase, keď Macron pracoval na ministerstve financií.[14]
Medzi priateľov prezidentského páru patrí Delphine Arnaultová (* 1975), riaditeľka spoločnosti Louis Vuitton, a jej partner, miliardár Xavier Niel, majiteľ niekoľkých spoločností (o. i. 55 % akcií Monaco Telecom). Delphine Arnaultová je dcéra Bernarda Arnaulta, najbohatšieho občana Francúzska.[15]
Politické pôsobenia
[upraviť | upraviť zdroj]Politické funkcie a kandidatúra na prezidenta Francúzska
[upraviť | upraviť zdroj]Od augusta 2014 zastával funkciu francúzskeho ministra hospodárstva. Na túto funkciu po dvoch rokoch, v auguste 2016 rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017.[16] V januári 2017, pred štartom ostrej časti kampane, bol označovaný za "čierneho koňa" volieb a v prieskumoch si držal tretie miesto za pravicovou političkou Marine Le Penovou a konzervatívnym Françoisom Fillonom.[17]
V prvom kole prezidentských volieb 23. apríla 2017 však získal 24,01 % hlasov,[18] najviac zo všetkých kandidátov, a postúpil do druhého kola.[19]
Názory a zámery
[upraviť | upraviť zdroj]Macron vstúpil do kampane k prezidentským voľbám 2017 ako kandidát nezávislý na akejkoľvek politickej strane, vedie však nové politické hnutie En Marche!, ktoré sa riadi heslom En marche, la France! ( "Francúzsko, na pochod!"). Jeho politické postoje sú stredové a sociálno liberálne.[20]
Macron podporil politiku "otvorených dverí" pre imigrantov a utečencov, ktorú v Nemecku vykonávala hlavne v druhej polovici roka 2015 a ešte v roku 2016 kancelárka Angela Merkelová.[21] Podľa Macrona by Francúzsko mohlo prijať viac migrantov ako doteraz a malo by aktívne podporovať ich príchod do Európy, pretože imigrácia má podľa neho pozitívny dopad na ekonomiku.[22]
Vo februári 2017 označil Macron francúzsku koloniálnu minulosť v Alžírsku za „zločin proti ľudskosti“. Francúzsko by sa podľa neho malo ospravedlniť za "barbarské správanie" počas alžírskej vojny za nezávislosť v rokoch 1954 – 1962. Tento postoj mu priniesol stratu priazne mnohých voličov, najmä na juhu Francúzska.[23]
Macron vyhlásil, že ak zvíťazí v prezidentských voľbách, tak sa zasadí o to, aby EÚ prijala sankcie voči Poľsku.[24]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Voľby vo Francúzsku: Macron sa poďakoval voličom, chce byť prezidentom pre všetkých [online]. www.sme.sk, 24.4.2022, [cit. 2022-04-30]. Dostupné online.
- ↑ Scholz: Víťazstvo Macrona je znakom sily Európy [online]. www.tasr.sk, 24.4.2022, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
- ↑ a b MÁNERT, Oldřich. Fenomén Macron. Francouze uhranul reformátor, který sbalil profesorku [online]. iDNES.cz, 2016-8-17. Dostupné online.
- ↑ Macrona okouzlila vdaná učitelka s třemi dětmi. Bez manželky by asi nekandidoval [online]. lidovky.cz, 2017-4-25. Dostupné online.
- ↑ DRUCKERMAN, Pamela. Sex and the French Elections [online]. The New York Times, 2017-2-2. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Brigitte Macron: comment a réagi son père en apprenant sa liaison avec Emmanuel Macron [online]. Voici, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ LENOIR, Christian. Emmanuel Macrona "exil" à Paris par ses parents ... à cause de Brigitte Trogneux [online]. Closer, 2015-11-12. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Emmanuel Macron: Der Heiter Populist [online]. Die Zeit, 2017-2-6. Dostupné online. (nemecky)
- ↑ Persia, Sofia Lotto. Emmanuel Macron: From teacher 's pet to teacher' s husband to President of France [online]. International Business Times UK, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ WIEGEL, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
- ↑ Bonis, Mathieu. Brigitte Macron - Qui est André-Louis Auzière son premier mari? [online]. Gala, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ GERBER, Louis. Emmanuel Macron the new French minister of the economy [online]. Cosmopolis, 2017-4-12. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Le père de ses enfants. Qui est André-Louis Auzière, l'ex-mari de Brigitte Macron ? [online]. Voici, 2017-5-1. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Raulin, Nathalie. Décès de Henry Hermand, le bienfaiteur de Macron [online]. Libération, 2016-11-7. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Wiegel, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
- ↑ Francouzský ministr hospodářství Macron rezignoval. Chce se stát prezidentem [online]. iHNed.cz. Dostupné online.
- ↑ HORKÝ, Petr. Francouzský volební boj oživil černý kůň, mladík Emmanuel Macron [online]. Respekt.cz, 2017-01-19, [cit. 2017-01-19]. Dostupné online.
- ↑ Election présidentielle 2017 - France Entière, résultats au 1er tour [online]. Ministère de l'Intérieur, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Spočítáno. O křeslo francouzského prezidenta se utkají Macron a Le Penová [online]. iDNES.cz, 2017-4-24. Dostupné online.
- ↑ ENDEWELD, Marc. La Demonstration de force du social-Liberal Emmanuel Macron [online]. marianne.net, 2016-12-10. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Accueil des réfugiés : «Un devoir» pour Macron - Le Parisien [online]. Leparisien.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Lefigaro.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ Globe24.cz., 2017-02-17. Dostupné online.
- ↑ Týden, 2017-4-28. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emmanuel Macron
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Odile Benyahia-Kouider: Emmanuel Macron, « l’hémisphère droit » de François Hollande. In: L’Obs, 26. august 2014
- Leo Klimm: Lässiger Mozart aus dem Élysée-Palast. In: Süddeutsche Zeitung, 28. august 2014
- Präsidentschaftswahl: Frankreich verliebt sich gerade in diesen Mann. In: Spiegel Online, 22. apríl 2016
- Deutsch-Französisches Institut: Vergleich der Positionen der Kandidaten für die französischen Präsidentschaftswahlen 2017 Archivované 2017-04-25 na Wayback Machine (PDF, 8. marec 2017)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emmanuel Macron na českej Wikipédii.
|  | |