Inštitút environmentálnej politiky

AKÉ JE ZDRAVIE NAŠICH LESOV? Lesy na Slovensku čelia vplyvom zmeny klímy, pričom dominantnou hrozbou je sucho. To priamo ovplyvňuje ich rast a v extrémnych prípadoch vedie k úhynu stromov. Nedostatok vlahy navyše zväčšuje zraniteľnosť lesov voči podkôrnemu hmyzu či iným škodlivým činiteľom. Zdravý strom totiž do istej miery dokáže poškodeniu a škodcom čeliť. Výrazné obdobie sucha sa na území Slovenska vyskytlo v rokoch 2022 a 2024. Najvýraznejšie v letných mesiacoch, pričom niekde trvalo viac ako 200 dní. Pre mladé stromčeky, najmä smrekové a bukové, znamenalo sucho značné oslabenie a miestami úplné vyschnutie. Staršie stromy sa bránili predčasným opadaním lístia, čo ešte viac znížilo ich schopnosť regenerácie a rastu. Zhoršené podmienky sa prejavili aj na medziročnom zvýšení náhodnej (kalamitnej) ťažby, ktorá v roku 2023 dosiahla 3,5 mil. m³, čo predstavuje 49 % z celkovej ťažby dreva. Následnú obnovu porastov komplikuje raticová zver, ktorá spôsobila ekonomické škody vo výške viac ako dva milióny eur. Podľa predpovedí sa obdobia sucha predĺžia najmä v okolí Brezna, Martina, Banskej Bystrice a Polonín, kde sa vyskytujú najmä smreky a buky. V týchto oblastiach dôjde oproti súčasnosti v horizonte 30-tich rokov k navýšeniu najdlhších období sucha o 40 až 80 dní, na Donovaloch až o 88 dní. Dopadom sucha musíme čeliť efektívnymi adaptačnými opatreniami, ktoré by mali byť prioritne realizované v najviac zasiahnutých oblastiach.

AKÝ BOL ROK NA IEP? Rok 2024 sa pomaly blíži ku koncu a by sme radi poďakovali kolegom/kolegyniam, spolupracovníkom/spolupracovníčkam, ale aj Vám všetkým, ktorí sledujete našu prácu. V mene IEP Vám prajeme pokojné Vianoce a do nového roka 2024 veľa zdravia a úspechov. A aký sme mali rok? Aj tento krát sme vyhrali cenu Analytický klenot roka. Naša víťazná analýza „Ako von zo smetiska“ sa zameriava na modelovanie scenárov odpadového hospodárstva na Slovensku. V spolupráci s OECD - OCDE sme sa podieľali na vypracovaní tretieho Hodnotenia environmentálnej výkonnosti Slovenska (EPR). V analýze OECD - OCDE vydala 29 odporúčaní, ktoré môže Slovensko zapracovať, aby dosiahlo environmentálne ciele v sektorových politikách. Naďalej sme prednášali na vysokých školách. Okrem Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Ekonomická univerzita v Bratislave (EUBA) sme navštívili aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici či Vysoké učení technické v Brně. So študentmi/študentkami sme sa rozprávali o modelovaní opatrení pre znižovanie emisií, matematike v štátnej správe, nízkouhlíkovej energetike či metóde DEA v kompozitných indikátoroch. Naši analytici/analytičky absolvovali rôzne vzdelávacie kurzy na zahraničných inštitúciách. Na Joint Vienna Institute sa Marek Murin viac dozvedel o modelovaní makroekonomických javov prostredníctvom DSGE modelov, zatiaľ čo Veronika Tóth absolvovala prednášky o metódach zostavovania ukazovateľov súvisiacich so zmenou klímy. Analytička Hana Arnold a analytik Dominik Hollý sa v Indii zúčastnili kurzov pod záštitou Inštitútu pre technickú a ekonomickú spoluprácu (ITEC), sprostredkovanými Indickou ambasádou na Slovensku. Hana sa na kurze HUDCO LTD vzdelávala v téme udržateľnej dopravy. Dominik absolvoval kurz o obnoviteľných zdrojoch energie a zmierňovaní klimatických zmien organizovanom Environment Protection Training and Research Institute (EPTRI). Zapojili sme sa do projektu PACE (Public Administration Cooperation Exchange). Jeho cieľom je výmena skúseností, pracovných metód a najlepšej praxe medzi inštitúciami verejnej správy v štátoch EÚ. V rámci projektu tak mohli Zuzana Došeková, Kristina Mojzesova a Martin Gális navštíviť Státní fond životního prostředí ČR aj štátny poľský vodohospodársky podnik Państwowe Gospodarstwo Wodne Wody Polskie. Počas návštev sa dozvedeli viac o prístupoch Českej republiky a Poľska k téme kanalizácií a vodovodov, ako aj spôsoboch plánovania a financovania ich výstavby. Vďaka PACE-u mohla aj Stella Košíková (Slučiaková) navštíviť flámsku agentúru pre odpadové hospodárstvo OVAM a oddelenie obehového hospodárstva na holandskom Ministerie van Infrastructuur en Waterstaat. Počas stretnutí s expertmi/expertkami sa dozvedela viac o strategickom plánovaní a opatreniach v oblasti odpadového hospodárstva. Všetky výstupy IEP nájdete na našich sociálnych sieťach, ako aj webe: https://lnkd.in/eyhGaYP5   

IEP V BENELUXE Analytička Stella Košíková (Slučiaková) navštívila flámsku agentúru pre odpadové hospodárstvo OVAM a oddelenie obehového hospodárstva na holandskom Ministerie van Infrastructuur en Waterstaat. Počas stretnutí s expertmi/kami z verejnej správy sa dozvedela viac o strategickom plánovaní a opatreniach v oblasti odpadového hospodárstva. Jedná sa o druhú zahraničnú cestu v rámci projektu PACE (Public Administration Cooperation Exchange). Cieľom projektu je výmena skúseností, metód a najlepšej praxe medzi štátnymi inštitúciami v EÚ.  

Kolegovia z IFP - Institute for Financial Policy zverejnili na svojom webe údaje o emisiách a štruktúre pohonu novoregistrovaných vozidiel. Môžete si ich pozrieť na ifp.sk/auta/

V PRODUKCIÍ EMISIÍ SME POD EURÓPSKYM PRIEMEROM V roku 2022 sa na Slovensku vypustilo približne 5,5 tony emisií skleníkových plynov na obyvateľa, čo je o 22 % menej ako priemer EÚ. Príčinou sú najmä nižšie emisie zo sektora energetiky, ale aj vyššie záchyty emisií vďaka lesom a pôde. Výrazne nižšie emisie zo sektora energetiky má Slovensko najmä vďaka výrobe elektriny z jadra a vody. Keďže veľká časť elektriny u niektorých susedov sa aj naďalej vyrába z uhlia, emisie z energetiky sú v Česku a v Poľsku viac ako trojnásobne vyššie než na Slovensku. Dôležitú úlohu tiež majú lesy a pôda, ktoré zachytávajú približne 20 % všetkých emisií, zatiaľ čo priemer EÚ je iba 7 %. O polovicu nižšie než priemer EÚ je aj množstvo emisií zo sektora poľnohospodárstva, čo je najmä dôsledkom nižších výrobných kapacít na Slovensku. SR je naopak krajina s vysokým množstvom emisií z priemyslu, ktorý patrí medzi emisne aj energeticky náročnejšie. Na Slovensku tvorí 36 % z celkových emisií, zatiaľ čo Európsky priemer je 20 %. Zdroj: SHMÚ, EEA

AKO SME NA TOM S ODPADOM? V roku 2023 došlo druhý rok po sebe k ďalšiemu miernemu poklesu produkcie komunálneho odpadu na úroveň 472 kg na obyvateľa. Tento trend môže súvisieť aj s medziročným poklesom spotreby domácností. Zmesový komunálny odpad, ktorý končí v čiernych nádobách, opäť mierne klesol, stále však predstavuje viac ako tretinu komunálneho odpadu. Triedený zber zložiek ako papier, plasty a sklo sa zvýšil iba nepatrne, kuchynský bioodpad však vzrástol medziročne o ďalších 20 %. V treťom roku povinného triedenia sa tak zvýšilo množstvo kuchynského bioodpadu na asi 12 kg na obyvateľa, pričom triedený zber využíva asi dve tretiny domácností na Slovensku. Zvyšné domácnosti používajú domáce kompostovanie, ktoré nie je započítané v štatistikách. Napriek zvyšovaniu triedenia niektorých zložiek, miera recyklácie sa druhý rok po sebe drží na úrovni 50 %, zatiaľ čo skládkovanie stagnuje na úrovni 39 %. Dosiahnutie cieľov EÚ zvýšiť mieru recyklácie na aspoň 55 % už budúci rok a znižovať skládkovanie postupne k 10 % do roku 2035 si bude vyžadovať ďalšie efektívnejšie opatrenia v oblasti nakladania s odpadmi.

ČO JE NOVÉ NA IEP Naša analytička Stella Košíková (Slučiaková) sa minulý týždeň zúčastnila pravidelnej pracovnej skupiny OECD - OCDE pre produktivitu zdrojov a odpady. Diskutovalo sa o zahrnutí produktov, akými sú kozmetika a liečivá, do rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Znamenalo by to, že výrobcovia týchto produktov by čiastočne hradili náklady čistenia odpadových vôd súvisiace s ich používaním. OECD - OCDE tiež prezentovalo výsledky analýz o kritických surovinách, čo je dôležitá téma v súvislosti s novým nariadením z jari 2024 o zabezpečení dodávok kritických surovín. ESG KLUB združuje firmy, ktoré sa usilujú o dlhodobú udržateľnosť. V novembri sa súkromný sektor stretol s verejným na podujatí ESG Inspire. Marek Engel prezentoval pohľady na ESG ako na dlhodobú stratégiu, ktorá umožňuje firmám znižovať náklady, zvýšiť spokojnosť zamestnancov aj obmedziť environmentálnu stopu prostredníctvom dlhodobého plánovania a stanovovania cieľov.

Koľko elektriny treba na dekarbonizáciu? V roku 2019 spotrebovalo Slovensko 26 TWh elektriny, v prepočte na obyvateľa o 14% menej oproti európskemu priemeru. Najväčšími odberateľmi boli automobilový a strojárenský priemysel. V domácnostiach a službách sa elektrina vo veľkej miere využívala v spotrebičoch. V doprave išla hlavne do železničnej dopravy a mierne do elektromobility. Scenáre vývoja v energetike predpokladajú, že sa spotreba elektriny zvýši hlavne v dôsledku elektrifikácie hospodárstva. Spotreba by tak mohla narásť prechodom na elektromobilitu, elektrifikáciou oceliarskeho priemyslu či zavádzaním tepelných čerpadiel vo vykurovaní. Zvýšený dopyt by mohol byť pokrytý najmä obnoviteľnými zdrojmi energie. Už dnes relatívne nízkoemisné zdroje výroby na Slovensku by tak mohli postupne smerovať k ešte čistejšiemu mixu. Pri obnoviteľných zdrojoch možno očakávať zvyšovanie ekonomickej dostupnosti, dôležité bude efektívne vyrovnávanie sústavy v časoch nedostatku a prebytku. Zdroj: IEP, Eurostat

Analytici IEP v Indii Naša analytička Hana Arnold a analytik Dominik Hollý sa v Indii zúčastnili kurzov pod záštitou Inštitútu pre technickú a ekonomickú spoluprácu (ITEC), sprostredkovanými Indickou ambasádou na Slovensku. Na kurze o udržateľnej mestskej mobilite v Dillí organizovanom HUDCO LTD Hana predstavila výzvy dostupnosti dopravy na Slovensku. Navštívila viaceré projekty udržateľnej dopravy v Dillí a v okolitých mestách, vrátane Smart City kontrolných centier v Guargaone a v Jaipure. Súčasťou kurzu boli aj prednášky popredných indických odborníkov v oblasti plánovania a správy a dopravy. Náš kolega Dominik Hollý absolvoval kurz „Renewable Energy Resources for Energy Autonomy and Mitigation of Climate Change“ organizovanom Environment Protection Training and Research Institute (EPTRI) v meste Hajdarabád v Indii. V rámci kurzu mal Dominik prednášku o slovenskej energetike a odpadovom hospodárstve. Súčasťou programu boli tiež exkurzie do slnečnej elektrárne, bioplynovej stanice či centra odpadového hospodárstva, ktoré spracúva odpad tohto 11-miliónového mesta. Our analysts Hana Arnold and Dominik Hollý attended courses in India under the Institute for Technical and Economic Cooperation (ITEC), facilitated by the Indian Embassy in Slovakia. Hana took part in a course on Sustainable Urban Mobility in Delhi, organized by HUDCO LTD. During the program, she presented the challenges of transport accessibility in Slovakia and took part in visits to several sustainable transport projects in Delhi and surrounding cities, including the Smart City Control Centers in Gurgaon and Jaipur. The course also featured lectures by leading Indian experts in urban planning and transportation management. Meanwhile, our colleague Dominik Hollý participated in the “Renewable Energy Resources for Energy Autonomy and Mitigation of Climate Change“, organized by the Environment Protection Training and Research Institute (EPTRI) Institute in Hyderabad. As part of the program, Dominik delivered a lecture on Slovakia’s energy and waste management systems. The course included field visits to a solar power plant, a biogas facility, and a waste management center that handles the waste of this metropolis with a population of 11 million.

Diskutovali sme o budúcnosti slovenského priemyslu Naša analytička Kristina Mojzesova sa zúčastnila konferencie EURACTIV Slovensko s názvom Dekarbonizácia slovenskej ekonomiky. V panelovej diskusii na tému Ako sa slovenský priemysel pripravuje na budúcnosť? Cesta k nulovým emisiám a technologické dilemy vystúpili aj zástupcovia vedeckej obce a priemyslu (BASF, Slovnaft). Hlavnými témami boli možnosti úspešnej dekarbonizácie, výzvy v oblasti konkurencieschopnosti či implementácia zelenej dohody. Zodpovedali sa tiež otázky momentálnych aktivít štátu spolu s možnosťami budúceho financovania dekarbonizačných projektov pre priemysel. V tomto kontexte bol priblížený Modernizačný fond, Plán obnovy a odolnosti, ale aj nedávna reforma Envirofondu upravujúca pravidlá využitia výnosov z predaja emisných kvót. Zo strany priemyslu zazneli aktuálne výzvy a boli popísané projekty, ktoré povedú podniky ku znižovaniu emisií v najbližších rokoch. Zhodne s ostatnými diskutujúcimi bolo konštatované, že výzvou ostáva finančná dostupnosť a predvídateľnosť vývoja čistých technológií, ale aj zachytávania uhlíka z priemyselnej výroby. Záznam z konferencie tu: https://lnkd.in/eFtFUxGu