Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA)

OBCHODNÁ DOHODA S JUŽNOU AMERIKOU MÔŽE POMÔCŤ PRI VÝVOZE SLOVENSKÝCH ÁUT Po 25 rokoch rokovaní Európska komisia uzavrela dohodu o voľnom obchode s juhoamerickým zoskupením Mercosur. Slovensko tam vyváža najmä autá. Ak dohodu potvrdia aj členské štáty, prinesie zníženie ciel, čo by pomohlo exportu nielen vozidiel. Mercosur je colnou úniou, ktorú založila Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj. Bolívia sa tento rok stala plnohodnotným členom, Venezuela má členstvo pozastavené. EÚ má v súčasnosti bilaterálne dohody s jednotlivými štátmi. Nová dohoda o voľnom obchode s Mercosurom však prináša výrazné zmeny. Postupne odbúra 91 % colných poplatkov, čo by podľa Európskej komisie malo priniesť úsporu štyri miliardy eur ročne. Prečo je dohoda dôležitá pre Slovensko? 🔶 Z obchodného hľadiska Latinská Amerika a Karibik nie je pre Slovensko podstatným priamym partnerom. V roku 2022 smerovalo do Latinskej Ameriky 0,72 % slovenského vývozu (do Mercosuru 0,29 %). Takmer polovicu vývozu do štátov Mercosuru tvorili vozidlá (45 %), nasledovali stroje a elektronika (31 %). Podiel Latinskej Ameriky na dovoze do SR bol 0,48 % (0,14 % z Mercosuru). Z Mercosuru sme dovážali najmä kovy, kožené výrobky, stroje, potraviny a suroviny. Slovensko má s regiónom aktívnu obchodnú bilanciu 149 miliónov eur za rok 2022 (Svetová banka). 🔶 Pre exportnú slovenskú ekonomiku je najzaujímavejšie znižovanie ciel pri automobiloch, strojoch a elektronike, ktoré tvoria 76 % vývozu do regiónu. Pre krízu a slabý odbyt automobilového odvetvia dohodu s Mercosurom presadzuje Nemecko. Pri vozidlách v závislosti od typu dosahujú momentálne clá až 35 %. Podľa navrhovaného harmonogramu sa však neodbúrajú hneď po ratifikácii dohody, ale postupne by klesali na nulu 18-30 rokov. Kratší interval by platil pre elektromobily, dlhší pre autá so spaľovacím motorom. 🔶 Omnoho dôležitejší môže byť pre Slovensko sekundárny efekt nárastu obchodu Nemecka a EÚ (aj prostredníctvom reexportu) nielen s Mercosurom, ale celou Južnou Amerikou, keďže pridruženými členmi organizácie je napríklad Čile a Peru. Dohoda je zaujímavá aj zo strategického hľadiska. V regióne sú veľké ložiská vzácnych zemín (najmä lítium), ktoré sú kľúčové pri rozvoji elektromobility a obnoviteľných zdrojov energie. 🔶 Dohodu ešte musia potvrdiť členské štáty EÚ aj Európsky parlament. Ratifikácii stojí v ceste niekoľko prekážok: 🔹 EK uzavrela dohodu napriek odporu Francúzska, ktoré proti nej dlhodobo namieta. 🔹 Proti sa ozvali aj ďalšie štáty so silným poľnohospodárskym sektorom (Poľsko, Taliansko), ktoré sa boja prílevu lacných potravín z Latinskej Ameriky. 🔹 Potravinové komory vo V4 varujú pred prílevom nekvalitných potravín a namietajú, že juhoamerickí výrobcovia na rozdiel od nich nemusia plniť prísne emisné a hygienické limity. 🔹 Slovensko sa zatiaľ prikláňa k podpore dohody, otázkou však zostáva, nakoľko je možné skĺbiť prílev lacnejších potravín z Mercosuru a podporu domácej poľnohospodárskej produkcie.

VÝDAVKY NA VÝSKUM A VÝVOJ STÚPLI, ALE STÁLE SME POD EURÓPSKYM PRIEMEROM Podľa najnovších údajov Eurostatu vynaložilo Slovensko v roku 2023 na výskum a vývoj 1,04 % HDP. To nás radí na 21. miesto v EÚ, kde priemer dosahuje 2,25 % HDP. Lídrami sú Švédsko, Belgicko a Rakúsko. Hlavným problémom u nás je najmä zaostávanie v podiele výdavkov podnikateľského sektora (0,6 % HDP), kde je priemer krajín EÚ 1,2 %. Podľa predbežných dát Eurostatu vlani vynaložilo najviac z HDP na výskum a vývoj Švédsko (3,6 %), Belgicko (3,3 %) a Rakúsko (3,3 %). Najmenej Cyprus (0,7 %), Malta (0,6 %) a Rumunsko (0,5 %). V období 2013-2023 stúpol podiel týchto výdavkov v 20 členských štátoch vrátane Slovenska, kde narástol z 0,82 na 1,04 %. Najväčší nárast dosiahli Belgicko (+1 % HDP), Poľsko (+0,7 % HDP) a Grécko (+0,7 %). V siedmich štátoch podiel za desaťročie klesol, najviac v Slovinsku (-0,5 % HDP) a Luxembursku (-0,2 % HDP). Podľa Európskej komisie investície do výskumu a vývoja posilňujú konkurencieschopnosť a sú dôležité pre odolné a udržateľné hospodárstvo. Ambícia EÚ je preto investovať aspoň 3 % HDP do výskumu a vývoja, dve tretiny z toho zo súkromného sektora. Tento cieľ plní len päť štátov - Švédsko, Belgicko, Rakúsko, Nemecko a Fínsko. Najviac zaostáva Lotyšsko, Litva a Cyprus. Slovensko si stanovilo cieľ do roku 2030 dosiahnuť 2 % HDP, aktuálne ho plníme na 52 %. V podiele súkromných investícií na výskum a vývoj dosahuje 56 %. Slabý podiel súkromných investícií u nás súvisí s viacerými faktormi: 🔶 výrazný podiel priemyslu orientovaný na výrobu s nižšou pridanou hodnotou, pričom výskum sa často koncentruje v materských zahraničných firmách, 🔶 podpriemerný podiel inovatívnych firiem (Eurostat), 🔶 rezervy v spolupráci na aplikovanom výskume medzi firmami a univerzitami. Zvýšiť podiel verejných aj súkromných investícií do vedy a výskumu pomáhajú viaceré opatrenia plánu obnovy: 🔶 podpora excelentných projektov a výskumníkov úspešných aj na európskej úrovni, 🔶 granty na podporu spolupráce firiem, akademického sektora a organizácií výskumu a vývoja vo forme poukazov, doplnkových grantov k zdrojom získaným od súkromného sektora či podpory konzorcií, 🔶 investície na výskum a inovácie na dekarbonizáciu a digitalizáciu ekonomiky, 🔶 finančné nástroje na podporu inovácií ako napríklad kapitálové vstupy a mikropôžičky. Pre udržateľné zvýšenie investícií je potrebné vytvoriť transparentný systém podobných opatrení s adekvátnymi zdrojmi. Dôležité je pravidelne vyhodnocovať efektívnosť týchto nástrojov a podľa výsledkov upraviť ich nastavenie. Dlhodobo je potrebné zvyšovať kvalitu vysokých škôl a výskumných inštitúcií, aby v spolupráci so súkromným sektorom dokázali udržiavať talentovaných študentov a pracovníkov na Slovensku a tiež prilákať talenty zo zahraničia. Práve vzdelaní a talentovaní ľudia majú najväčší potenciál prinášať inovácie a tým aj vytvárať kapitál potrebný na ďalšie investície do výskumu a vývoja.

NAJSILNEJŠOU STRÁNKOU V PODNIKANÍ NA SLOVENSKU JE PRIPOJENIE K SIEŤAM A VSTUP NA TRH Podľa novej správy Svetovej banky Business Ready (B-Ready), ktorá hodnotí podnikateľské prostredie, má Slovensko z desiatich sledovaných oblastí najlepší výsledok v pripojení k sieťam (voda, elektrina a internet) a pri vstupe firiem na trh. Najhorší výsledok dosiahlo v daňovej oblasti. V kategórii Energie a služby, ktorá sleduje pripojenie k elektrine, vode a internetu, Slovensko získalo vyše 86 bodov z možných 100, čo bolo najviac z 50 sledovaných štátov. Ďalšími oblasťami s vysokým bodovým hodnotením sú Vstup firiem na trh a Medzinárodný obchod. V oboch Slovensko získalo nad 80 bodov. V top 10 štátoch sa Slovensko umiestnilo v štyroch kategóriách: Energie a služby, Medzinárodný obchod, Súdne/mimosúdne riešenie sporov a Konkurzné konania. Z V4 bolo do prieskumu zahrnuté popri Slovensku už len Maďarsko, ktoré sa v top 10 štátoch nachádza v 8 z 10 kategórií. V kategórii Zdanenie získalo Slovensko necelých 50 bodov a skončilo na 35. priečke. Najväčšiu bodovú stratu spôsobil čas potrebný na vyplnenie daňového priznania a zaplatenie dane, ale aj vysoké sociálne odvody na strane zamestnávateľa. Svetová Banka novou správou B-Ready nahradila predchádzajúci projekt Doing Business, ktorý bol ukončený z dôvodu objavenia chýb v dátach pri niektorých štátoch. Cieľom je poskytnúť komplexnejší a transparentnejší výstup než predchádzajúci projekt. V prvom ročníku B-Ready (2024) bolo hodnotených 50 štátov, z toho 8 členov EÚ. V ďalšom roku (2025) by Svetová banka mala pridať ďalších 62 štátov. V poslednej fáze (2026) bude správa zahŕňať 184 štátov. Čo sa hodnotí: 🔶 Vstup podnikov na trh – digitálne služby a transparentnosť informácií, časová a finančná náročnosť registrácie novej firmy. 🔶 Nehnuteľný majetok – kvalita stavebných, právnych a environmentálnych regulácií, digitálne služby a transparentnosť informácií, časová a finančná náročnosť prevodu majetku a získania povolení. 🔶 Energie a služby – digitálne služby a transparentnosť informácií, časová náročnosť a spoľahlivosť dodávky energií a služieb. 🔶 Pracovná sila – adekvátnosť verejných služieb pre zamestnancov, sociálne náklady a služby zamestnávateľa. 🔶 Finančné služby – kvalita regulácií, dostupnosť informácií v úverovej infraštruktúre, dostupnosť pôžičiek a využívanie e-platieb. 🔶 Medzinárodný obchod – kvalita verejných služieb uľahčujúcich medzinárodný obchod, náročnosť podmienok dovozu a vývozu. 🔶 Zdanenie – administratívne procesy a transparentnosť regulácií, kvalita verejných služieb poskytovaných daňovou správou, časová náročnosť a finančná záťaž pre firmy. 🔶 Súdne/mimosúdne riešenie sporov – jednoduchosť riešenia obchodného sporu. 🔶 Hospodárska súťaž – kvalita regulácií, verejných služieb, implementácia kľúčových služieb na podporu hospodárskej súťaže na trhu. 🔶 Konkurzné konania – kvalita inštitucionálnej a prevádzkovej infraštruktúry pre platobnú neschopnosť, časová a finančná náročnosť.

VLANI BOLO NADMERNE HOSPITALIZOVANÝCH VIAC NEŽ 30-TISÍC ĽUDÍ, STÁLO TO 60 MILIÓNOV EUR V minulom roku bolo v nemocniciach vyše 30-tisíc pacientov, ktorí na lôžku skončiť nemuseli. Je to najviac od roku 2019. Náklady na odvrátiteľné hospitalizácie presiahli 60 miliónov eur, čo je o tretinu viac ako v roku 2022. Vyplýva to z dát zdravotných poisťovní, ktoré má ISA k dispozícii. Pacienti sú nadmerne hospitalizovaní pre choroby, ktorým možno predísť lepšími zásahmi v oblasti verejného zdravia a prevencie. Odvrátiteľné hospitalizácie sa sledujú pri astme, zlyhaní srdca, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, cukrovke a vysokom krvnom tlaku. Podiel nadmerných hospitalizácií na celkovom počte aj úhradách za všetky hospitalizácie sa preto medziročne výrazne nezmenil. S odvrátiteľnými hospitalizáciami rastie na Slovensku aj počet odvrátiteľných úmrtí, pri ktorých sú ale dostupné len staršie údaje. Na porovnanie, v roku 2017 bol ich počet 412 na 100-tisíc obyvateľov u pacientov mladších ako 75 rokov. V roku 2021 narástol na 585, čo pravdepodobne súvisí aj s rastom počtu úmrtí počas pandémie. Je to o 291 úmrtí viac ako priemer EÚ. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí medzi hlavné príčiny odvrátiteľných hospitalizácií aj zbytočných úmrtí: 🔸 zlá životospráva (fajčenie, vyšší objem konzumácie alkoholu, prejedanie, sedavý spôsob života) a znečistenie životného prostredia, 🔸 chýbajúca snaha zodpovedných subjektov znížiť výskyt odvrátiteľných úmrtí, s čím súvisí aj absencia motivácie zdravotných poisťovní a pacientov k stráženiu rizikových faktorov, 🔸 zanedbaná prevencia a diagnostika, 🔸 dlhé čakacie lehoty na vyšetrenia a zlý manažment pacienta, 🔸 nízka dostupnosť liečby v špecializovaných (odborných) ambulanciách, 🔸 vyťaženosť špecialistov základnými vyšetreniami, ktoré by mohli vykonávať všeobecní lekári alebo aj lekárne, 🔸 nevhodná domáca liečba pre slabú informovanosť pacientov. Inštitút ISA odporúča nasledovné riešenia: 🔹 vybudovať funkčnú infraštruktúru na riadenie národných preventívnych programov a spustiť cielené kampane na podporu prevencie, 🔹 zreformovať ambulantnú starostlivosť, najmä posilniť kapacity zdravotníckeho personálu, presunúť kompetencie od špecialistov k všeobecným lekárom a financovanie ambulancií naviazať na výsledky na základe indikátorov kvality liečby, 🔹 vytvoriť mechanizmus na obmedzenie počtu návštev využitím telemedicíny a súčasne zlepšiť komunikáciu s pacientmi v ich domácej liečbe, 🔹 dokončiť digitalizáciu služieb poskytovanej zdravotnej starostlivosti na lepšiu koordináciu pohybu pacienta v sieti poskytovateľov, 🔹 budovať centrá poskytovania zdravotnej starostlivosti, kde by mal pacient prístup k viacerým službám rýchlejšie a na jednom mieste, 🔹 vytvoriť inštitúcie, v ktorých by pracovali tímy expertov podľa druhov ochorení s cieľom lepšie koordinovať spoluprácu ambulancií, nemocníc, diagnostických centier, vedecko-výskumných inštitúcií a konzultačných poradenských centier pre pacientov.

REGIONÁLNE ROZDIELY V PRÍJMOCH SA POSTUPNE ZNIŽUJÚ, PRI NEZAMESTNANOSTI ZÁVISIA AJ OD EKONOMICKÉHO CYKLU Ako sa menia regionálne rozdiely na Slovensku? V ISA sme sa pozreli na dlhodobý vývoj rozdielov medzi krajmi aj okresmi podľa priemernej nominálnej mzdy a miery nezamestnanosti. 🔶 Rozdiely v priemerných nominálnych mzdách dlhodobo mierne klesajú na úrovni krajov aj okresov. 🔷 Rozdiely v miere nezamestnanosti sa v čase menili. Kým v období ekonomického rastu sa zvyšovali, v čase finančnej krízy a neskôr aj pandémie sa znižovali. Dlhodobý trend nie je jednoznačný, rozdiely medzi najlepším a najhorším regiónom sa však znížili. Regionálne rozdiely hodnotíme na základe koeficientu variácie v percentuálnom vyjadrení a jeho vývojom v čase. Vysoká hodnota naznačuje veľké regionálne rozdiely, nízka malé. K hodnoteniu sme pridali aj pomer najlepšieho a najhoršieho kraja či okresu. Podľa údajov za rok 2023 bola najvyššia priemerná mzda v Bratislavskom kraji (1 751 eur), najnižšia v Prešovskom (1 111 eur). Medzi okresmi vedie Bratislava I (2 253 eur) a na chvoste sú Medzilaborce (1 161 eur). 🔶 Koeficient variácie u priemernej mzdy medzi krajmi klesol z 19,3 % v roku 2006 na 14,1 % v roku 2023. Dlhodobo sa pomaly znižuje aj rozdiel medzi ekonomicky najsilnejším a najslabším krajom. Podiel priemernej mzdy v Bratislavskom a Prešovskom kraji klesol zo 177 % v roku 2006 na 158 % v roku 2023. 🔶 Príjmové nerovnosti medzi okresmi klesali rýchlejšie. Koeficient variácie za okresy poklesol z 23,7 % v roku 2006 na 15,1 % v roku 2023. Rozdiel medzi najlepším a najhorším okresom sa znížil z 291 % v roku 2009 na 194 % v roku 2023. V miere nezamestnanosti pozorujeme pri pohľade na všetky regióny dlhodobý mierny pokles len na úrovni krajov. Na úrovni okresov rozdiely naopak mierne rastú. Pri pohľade len na najlepší a najhorší región vidíme zreteľný pokles rozdielov na úrovni krajov aj okresov. Bratislavský kraj má dlhodobo najnižšiu mieru nezamestnanosti, vlani dosiahla 2,9 %. Najvyššou trpí Prešovský kraj (8,4 %). Na úrovni okresov bola v roku 2022 najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (19,4 %), Revúcej a Kežmarku. Najnižšia bola v Ilave (2,4 %), v bratislavskej Petržalke a Trenčíne. 🔷 Koeficient variácie pri nezamestnanosti medzi krajmi klesol z 58,7 % v roku 2007 na 42,1 % v roku 2023 a mierny pokles vidno aj v dlhodobom trende. Pri okresoch bol pokles zo 65 % v roku 2007 na 61 % v roku 2022, v dlhodobom trende však koeficient mierne rastie. 🔷 Pokles rozdielov je zreteľnejší pri pohľade na podiel medzi najlepším a najhorším regiónom. Ten sa pri nezamestnanosti na úrovni krajov znížil zo 712 % v roku 2007 na 284 % v roku 2023 a na úrovni okresov z 1 730 % v roku 2008 na 800 % v roku 2022. Napriek klesajúcim rozdielom platí, že ekonomická aktivita a pracovné príležitosti sú výrazne koncentrované v silnejších metropolách a regiónoch. Zlepšenie situácie v menej rozvinutých častiach Slovenska preto zostáva dôležitou výzvou.

NA SLOVENSKU PRACUJE NA NOČNÝCH ZMENÁCH NAJVÄČŠÍ PODIEL PRACUJÚCICH Z EÚ Na nočných zmenách vlani na Slovensku pracovalo 11,2 % zamestnaných ľudí. Je to najviac v EÚ, kde je priemer menej ako polovičný (4,6 %). 🔶 Slovensko má dlhodobo najvyšší podiel pracujúcich na nočných zmenách. Najvyššiu hodnotu sme mali v roku 2006 (17,4 %). Mierny pokles môžeme pozorovať medzi rokmi 2015 až 2019. Prudký pokles nastal v roku 2020, čo súvisí s pandémiou a poklesom zamestnanosti v priemysle. 🔶 Z dlhodobého hľadiska vidíme mierny pokles podielu pracujúcich na nočných zmenách aj na úrovni EÚ. 🔶 U mužov bol vlani podiel pracujúcich na nočné zmeny na Slovensku vyšší (13,2 %) ako u žien (8,9 %). V celej EÚ je podiel zamestnaných mužov pracujúcich v noci 5,7 % a žien 3,3 %. Jednou z príčin vysokého podielu nočnej práce je rozsiahla priemyselná produkcia, najmä výroba automobilov, ktorá si vyžaduje prácu na zmeny. Slovensko má jeden z najvyšších podielov priemyslu na HDP v EÚ (28,6 %). Viaczmenná prevádzka vo výrobe umožňuje intenzívnejšie využitie kapacít, avšak na úkor vyššieho zdravotného rizika pre zamestnancov. Napriek tomu aj podobne priemyselné štáty majú značne nižší podiel zamestnaných ľudí pracujúcich v noci. Napríklad v Slovinsku pracuje v noci 9 % zamestnaných, v Česku 5 % a v Poľsku len 2 %. Podľa zákonníka práce hovoríme o nočnej zmene, ak je jej prevažná časť od 22. do 6. hodiny. Práca v noci zvyšuje riziko metabolických porúch, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení a negatívne vplýva na duševné zdravie (Inštitút pre výskum práce a rodiny). Príplatky za nočnú prácu sú momentálne 1,72 €/h a v budúcom roku stúpnu na 1,88 €, keďže sú naviazané na minimálnu mzdu, ktorá bude zvýšená. V roku 2026 by ďalším zvýšením minimálnej mzdy mali príplatky vzrásť na 2,11 €/h. 🔷 Celkovo na zmeny na Slovensku vlani pracovalo 23 % zamestnancov, čo je 8. najvyšší podiel v EÚ. Tento podiel u nás v posledných rokoch taktiež poklesol. 🔷 Viaceré štáty využívajú prácu na zmeny viac než na Slovensku, avšak nevyužívajú v takej veľkej miere nočné zmeny. Najviac pracujú na zmeny v Grécku (36 %), vysoký podiel majú aj v Slovinsku (32 %), Poľsku (28 %) a Česku (26 %). Práca na zmeny je tiež spojená s určitými zdravotnými rizikami, ale natoľko, ako pri nočných zmenách.

INOVATÍVNYCH LIEKOV PRIBUDLO, ALE NA LIEČBU RAKOVINY ICH JE STÁLE MENEJ AKO V OKOLITÝCH ŠTÁTOCH Počet inovatívnych onkologických liekov zaradených do systému úhrad zdravotnými poisťovňami na Slovensku vzrástol za posledné štyri roky z 31 na 60. Napriek zlepšeniu máme vo V4 stále najmenej registrovaných liekov a zaostávame aj za viacerými balkánskymi štátmi.  ✅ V auguste 2022 sa na Slovensku uvoľnili pravidlá vstupu inovatívnych liekov. Na trh sa tak dostali aj drahšie lieky, ktoré boli predtým preplácané zdravotnými poisťovňami len na výnimku. Podľa Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) počet hradených onkologických liekov medziročne k februáru 2024 vzrástol o 13 (zo 47 na 60), pričom trend je rastúci od roka 2021.  🔸 Napriek tomu majú lekári v Čechách a v Slovinsku, ktoré patrí medzi lídrov v EÚ, pre pacientov na výber viac možností liečby pri každom druhu ochorenia. Napríklad na rakovinu hrubého čreva majú 6 liekov, my 1. Na rakovinu prsníka majú Česi 13 liekov, Slovinci 15 a my 8. 🔸 Rakovina patrí medzi najčastejšie život ohrozujúce ochorenia. Podľa dát Národného onkologického registra z roku 2021 pribudlo na Slovensku 40-tisíc prípadov rakoviny ročne a 14-tisíc ľudí prišlo o život.   Pred vstupom do systému úhrad ministerstvo zdravotníctva každý liek vyhodnocuje testom nákladovej efektívnosti. Ak je preukázaná, ministerstvo liek kategorizuje, čím sa stáva dostupný pre všetkých pacientov, ktorí ho potrebujú.  Zdravotné poisťovne podporujú vstup moderných liekov, ale upozorňujú na nedostatok financií. Pomohlo by zvýšenie efektívnosti, napríklad cez:  🔹 Vytvorenie programov verejného zdravia na regionálnej úrovni zameraných na zdravý životný štýl a kvalitu životného prostredia. 🔹 Zvýšenie financovania preventívnych programov a súvisiacej infraštruktúry. 🔹 Lepšia komunikácia s pacientom a organizácia jeho cesty zdravotníckym systémom tak, aby sa odstránili duplicitné a nepotrebné výkony a tiež skrátili čakacie lehoty na vyšetrenia a operácie.  🔹 Zber dát o nákladoch na liečbu onkologických pacientov a spotrebe liekov tak, aby sa dali predpovedať plánované výdavky v rozpočte na ďalší rok. 🔹 Úspory v liekovej politike napríklad znižovaním spotreby antibiotík, využitím elektronického systému na odstránenie duplicitného predpisovania liekov v ambulantnej sfére, alebo znížením cien nemocničných liekov vďaka centrálnemu obstarávaniu.    Niektoré opatrenia sa už napĺňajú, vyžadujú si však dlhší čas. Príkladom je podpora vstupu nových generík a biosimilárov do systému úhrad či opakované posudzovanie nákladovej efektívnosti liekov. Keďže do systému úhrad nemôžeme zaradiť všetky moderné lieky, za úvahu stojí vytvorenie osobitného systému financovania drahých inovatívnych liekov na zriedkavé ochorenia. Napríklad v Česku sú od januára 2022 nákladné liečby financované vo vysoko špecializovaných centrách zriedkavých ochorení s presne definovaným rozpočtom. Viac podobných článkov nájdete na https://isa.gov.sk/

PRIVEĽKÉ ZAMERANIE NA AUTOMOBILOVÝ PRIEMYSEL ROBÍ SLOVENSKO ZRANITEĽNÝM, UKÁZAŤ TO MÔŽU PRÍPADNÉ CLÁ ČÍNY NA EURÓPSKE AUTÁ Automobilky v EÚ sa ocitli v kríze. Vyrábajú viac vozidiel ako dokážu predať a dopyt po elektromobiloch stagnuje. Zvonka ich konkurenčne ohrozujú lacné elektromobily z Číny, proti ktorým sa EÚ bráni clami. Zvnútra čelia tlaku pre ambiciózne emisné ciele EÚ. Slovensko zatiaľ krízu príliš necíti a naďalej posilňuje svoje zameranie na výrobu automobilov. Tento rok na odvetvie vynaložilo vyše 95 % investičnej pomoci. 🔶 Členské štáty EÚ podporili zvýšenie dovozných ciel na lacné čínske elektromobily z 10 na 45 %. Prípadná odveta Číny by sa Slovenska výrazne dotkla, keďže patrí medzi najväčších výrobcov a vývozcov vozidiel so spaľovacím motorom do Číny. 🔶 Aj preto Slovensko spolu s Nemeckom, Maďarskom, Slovinskom a Maltou hlasovali proti clám. Tretina štátov vrátane Česka sa zdržala. 🔶 Čína vlani predstihla Japonsko a stala sa najväčším vývozcom vozidiel, najmä vďaka lacným elektromobilom. 🔶 Čína už odpovedala uvalením ciel na dovoz koňaku z Francúzska, ale skloňuje aj ďalšie odvetné opatrenia. Napríklad clá na dovoz potravín (mäso a mliečne výrobky) a vozidiel s objemom motora nad 2,5 litra. Práve také modely, napríklad VW Touareg, Porsche Cayenne a Land Rover Defender, sa vo veľkom vyrábajú na Slovensku a vyvážajú do Číny. Európski výrobcovia navyše čelia výrazným regulačným obmedzeniam. Podľa európskej emisnej legislatívy (balík Fit for 55) by sa mal v roku 2035 v EÚ skončiť predaj vozidiel so spaľovacím motorom. Táto méta aj čiastkové plány sa postupne ukazujú ako príliš ambiciózne. 🔶 Európske automobilky musia postupne znižovať priemerné emisie na jedno vyrobené vozidlo. Na budúci rok je cieľ stanovený na 93,6 gramu CO2 na kilometer. Podľa automobiliek je to nereálne pre nízky dopyt po elektromobiloch. Za nesplnenie limitov im od Únie hrozia pokuty v miliardách eur. 🔶 Viaceré štáty (Nemecko, Taliansko, Česko, Poľsko) chcú revidovať emisnú legislatívu už budúci rok, pôvodne bol stanovený rok 2026. Podľa prepočtov ISA smerovalo vlani do odvetvia 84 % a tomto roku zatiaľ 96 % objemu investičnej pomoci, čo je spolu 626 miliónov eur. Aktuálne vláda schválila ďalších 26 miliónov pre juhokórejskú spoločnosť Hyundai Mobis, ktorá bude v Novákoch vyrábať automobilové komponenty. Prílišná orientácia na jedno odvetvie a osobitne na výrobu v automobilovom odvetví môže byť riziková. Výroba má totiž nižšiu pridanú hodnotu ako iné činnosti. Napríklad Nemecko sa zameriava viac na riadenie, výskum, vývoj a logistiku, a tak je pri obmedzení vývozu alebo výroby menej zraniteľné ako Slovensko. Orientácia na výrobu tiež spôsobuje, že je pre Slovensko ťažšie vymaniť sa z pasce stredného príjmu (Stöllinger 2021). Preto má graf zostavený podľa tzv. „smile curve“ hypotézy za Nemecko podobu úsmevu a za Slovensko podobu zamračenia.

DEMOGRAFICKÉ ZMENY DOSTÁVAJÚ UDRŽATEĽNOSŤ SOCIÁLNEHO SYSTÉMU POD TLAK Na Slovensku aj inde v EÚ sa výrazne mení štruktúra obyvateľstva. Klesá počet ľudí v ekonomicky aktívnom veku, stúpa počet dôchodcov a rodí sa menej detí. 🔶 V roku 1964 pripadali na jedného seniora (od 65 rokov) štyri deti (0-14 rokov). Vyrovnaný stav (pomer 1:1) nastal v roku 2018. V súčasnosti na každého dôchodcu pripadá 0,85 dieťaťa. V druhej polovici tohto storočia to bude menej ako 0,4 dieťaťa, respektíve 2,5-2,85 seniora na jedno dieťa. Táto zmena spôsobí nárast verejných výdavkov na neaktívnu populáciu, keďže výdavky na jedno dieťa sú nižšie ako výdavky na jedného seniora. 🔶 Na seniora išlo vlani priemerne 11 100 eur, z toho najviac na starobné dôchodky (7 700 €) a zdravotnú starostlivosť (3 100 €). Na dieťa išlo priemerne 9 500 eur, z toho najviac na vzdelávanie (4 300 €) a rodinnú politiku (2 500 €). Obyvatelia v neaktívnom veku (deti a dôchodcovia) v priemere dostávali v minulom roku od štátu 10 400 eur. Vyplýva to z údajov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Výdavky sociálneho systému sú kryté príspevkami ľudí v ekonomicky aktívnom veku (15-64 rokov), ktorých už takmer 15 rokov ubúda. Podľa RRZ bol v roku 2023 ich priemerný čistý príspevok 4 900 eur za osobu, najmä cez dane a odvody. 🔶 Pomer počtu ľudí v aktívnom a neaktívnom veku dosiahol na Slovensku historicky najvyššiu hodnotu 2,6 v roku 2009 a odvtedy prudko klesá. V roku 2023 bol ešte stále takmer dvojnásobný, no suma príspevkov od aktívnych už nestačila na pokrytie výdavkov na deti a seniorov. Podľa prepočtov ISA tak vznikol deficit 1,7 miliardy eur. 🔶 Prepad by sa mal zastaviť podľa prognóz OSN až v druhej polovici tohto storočia na hodnotách okolo 1,1-1,2. To znamená, že ľudí v ekonomicky aktívnom a neaktívnom veku bude takmer rovnako veľa. Kombinácia zníženia príjmov do verejného rozpočtu spôsobená poklesom počtu prispievateľov a zvýšenia výdavkov v dôsledku demografických zmien v budúcnosti ešte prehĺbi deficit sociálneho systému. Podobný scenár predpovedá Slovensku aj EÚ v tohtoročnej správe Európskej komisie o starnutí (Ageing report): 🔶 Deficit dôchodkového systému sa zvýši z 2,3 % HDP v roku 2023 na 5,0 % HDP v roku 2070. Príčinou je kombinácia zvýšenia výdavkov z 9,6 na 11,3 % HDP a zníženia príspevkov zo 7,2 na 6,4 % HDP. 🔶 Celkové výdavky súvisiace so starnutím obyvateľstva (dôchodky, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie) stúpnu z 20,5 % na 25,0 % HDP.

VĎAKA ČLENSTVU V EUROZÓNE MÁME NAJLACNEJŠIE HYPOTÉKY VO V4, SO SPLÁCANÍM PROBLÉMY ZATIAĽ NEMÁME Slovensko má piate najdrahšie hypotéky aj spotrebné úvery v eurozóne. Obavy z likvidačného dosahu rastu splátok sa pri hypotékach napriek tomu zatiaľ nenaplnili. Podiel zlyhaných úverov je blízko minima, takmer všetci dlžníci hypotéku dokážu splácať. 🔶 Priemerný ročný úrok na nové hypotéky bol u nás v júli 4,19 % a v eurozóne 3,70 %. Pri spotrebných úveroch bol úrok na Slovensku 9,72 % a v eurozóne 7,77 %. Najdrahšie úvery sú v pobaltských štátoch, kde mali vysokú infláciu a pre investorov sú rizikovejšie. 🔶 V susedných štátoch, ktoré nie sú členmi eurozóny, sú sadzby na úvery na bývanie vyššie. Podľa dát Európskej centrálnej banky bola v Česku v júli 2024 priemerná úroková sadzba na nové hypotéky 5,01 %, v Maďarsku 7,24 % a v Poľsku 8,59 %. Na Slovensku prešla od júna 2022 do júna 2024 úplnou refixáciou, keď úrok stúpol nad 3 %, štvrtina poskytnutých úverov na bývanie. Do konca roka pribudne podľa Národnej banky Slovenska (NBS) ďalších 11 % hypoték. 🔶 V druhom štvrťroku 2024 narástla splátka úveru o menej ako 100 eur 63 % dlžníkov, ktorých sa dotkla refixácia. Štvrtina (27 %) platila mesačne o 100-200 eur viac. Celkový priemerný nárast splátok v tomto období tvoril 96 eur mesačne. Podiel splátok na príjme z času poskytnutia úveru tak stúpol podľa NBS o 8 %. Domácnosti s príjmom nižším ako 1,6-násobok priemernej mzdy na Slovensku môžu od januára požiadať o štátnu podporu so splácaním hypoték (príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie). Túto možnosť využilo ku koncu júla necelých 7 % ľudí s refixovanou hypotékou. Priemerná výška podpory bola 83 eur mesačne. Ku koncu augusta počet podporených ľudí stúpol o 5 864 na 17 618, teda približne na 10,5 %. Celková vyplatená suma hypotekárnej pomoci sa podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny medzimesačne zvýšila o 2 milióny eur na 3,1 milióna eur vyplatených v auguste 2024. Od februára štát kumulatívne vyplatil 7,3 milióna eur. 🔶 Pravdepodobne aj vďaka tejto pomoci klesol podiel zlyhaných hypoték, ktoré dlžníci nie sú schopní splácať. V júli ich bolo 1,08 %, čo je blízko rekordne nízkej úrovne 1,07 % z apríla 2023. Pre porovnanie, po vypuknutí finančnej krízy medzi rokmi 2010 a 2015 bol ich podiel nad 3 %. V posledných mesiacoch komerčné banky mierne znížili úroky z hypoték. Prispela k tomu voľnejšia menová politika Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá v septembri už druhýkrát v tomto roku znížila kľúčové sadzby. Depozitnú sadzbu znížila o 25 bázických bodov na 3,5 %. 🔶 Znižovanie sadzieb umožňuje klesajúca inflácia v eurozóne. Tá bola podľa predbežných údajov z Eurostatu v septembri 1,8 %, čo je najmenej od apríla 2021 a tesne pod dvojpercentným cieľom ECB. 🔶 Na Slovensku rástla inflácia v septembri medziročne o 2,9 %, čo bol šiesty najrýchlejší rast v eurozóne po Belgicku (4,5 %), Holandsku (3,3 %), Estónsku (3,2 %), Chorvátsku a Grécku (3,0 %).