Zjavenie Pána
Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia (gr. Θεοφάνια, príp. Επιφάνια; csl. Богоѧвле́нїе; lat. Epiphania, príp. Theophania) je kresťanský sviatok, ktorý väčšina kresťanov slávi 6. januára.
V rímskokatolíckej cirkvi
[upraviť | upraviť zdroj]V rímskokatolíckej cirkvi sa Zjavenie Pána niekedy nazýva tiež Sviatok troch kráľov, ktorí sa v tento deň tiež spomínajú. V rámci sviatku Zjavenia Pána sa pripomína aj premenenie vody na svadbe v Káne[1]. Sviatok Krstu Pána slávia rímskokatolíci v nedeľu po Troch kráľoch (čiže v nedeľu po Zjavení Pána).
V byzantskom obrade
[upraviť | upraviť zdroj]V tento deň (tj. 6. januára) sa v rámci sviatku s názvom Bohozjavenie pripomína Ježišov krst v rieke Jordán, ktorý bol začiatkom jeho verejného účinkovania, teda jeho verejným zjavením sa ľudstvu. Na Východe sa kedysi v tento deň zároveň slávilo aj Narodenie Pána, až neskôr sa zaviedlo jeho slávenie 25. decembra.[2]
V byzantskom obrade je Bohozjavenie jedným z dvanástich veľkých sviatkov, najvýznamnejším z nepohyblivých sviatkov (významnejším ako Narodenie Pána). Sviatok má nielen kristologický charakter (zjavenie vteleného Božieho Slova), ale aj výrazný trojičný (trinitárny) charakter, keďže pri tejto udalosti sa zjavil aj Otec (hlas z neba) a aj Svätý Duch (v podobe holubice). Bohoslužobné texty zdôrazňujú aj krst a jeho význam pre veriaceho človeka.[3]
V predvečer sviatku (5. januára, niekedy už 4. alebo 3.) ráno sa slávia kráľovské hodinky (cárske časy) s čítaním žalmov, starozákonných čítaní, apoštolských čítaní a evanjelií, ktoré sa viažu k tomuto sviatku.[4]
Večer sa slávi večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého, počas ktorej sa číta 13 starozákonných čítaní, apoštol a evanjelium.[5] (Ak predvečer sviatku pripadne na sobotu alebo nedeľu, usporiadanie bohoslužieb vyzerá trochu inak.[3])
Po nej nasleduje veľké svätenie vody (niekedy sa koná až na sám sviatok po liturgii). Najmä na dedinách býva zvykom, že sa svätí voda priamo na potoku či rieke, v niektorých krajinách aj na jazere alebo na mori. Za hlavného autora modlitieb sa považuje sv. Sofrón Jeruzalemský a svojou štruktúrou pripomínajú anaforu (omšový kánon). Obsahujú aj prosby so vzývaním Svätého Ducha, aby posvätil vodu, aby sa stala prameňom odpustenia, očistenia a nového života pre pokrstených, keďže na sviatok Bohozjavenia bolo zvykom krstiť katechumenov. Pri posvätení kňaz postupne na vodu dýcha a ponára do nej ruku, svietnik a kríž. Po posvätení kňaz kropí svätenou vodou celý chrám a prítomných ľudí.[6] Tí potom svätenú vodu pijú a odnášajú si ju domov.
Poslednou modlitbou v predvečer sviatku je veľké povečerie, ktoré sa slávi rovnako ako na sviatok Narodenia Pána. Na jeho konci sa koná litia - posvätenie chlebov, pšenice, vína a oleja.
Na sám sviatok sa slúži ráno utiereň a po nej liturgia svätého Jána Zlatoústeho, po ktorej sa koná myrovanie (pomazanie olejom a rozdávanie posvätených chlebov).
Na druhý deň, 7. januára, sa slávi Zhromaždenie k svätému a slávnemu Pánovmu prorokovi, predchodcovi a krstiteľovi Jánovi, ktorý je druhým dňom slávenia sviatku.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Bohozjavenie prikázaným sviatkom. Na sám sviatok alebo v období tesne po ňom je zvykom, že kňaz chodí svätiť domy a byty veriacim. Tiež je zvykom, že v predvečer sviatku (teda 5. januára) sa koná slávnostná večera s rovnakými jedlami ako štedrá večera 24. decembra.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ o udalosti pozri Jn 2,1-11 (svatepismo.sk)
- ↑ Peter Medviď: História sviatkov Narodenia Pána a Bohozjavenia
- ↑ a b Andrej Škoviera: Bohozjavenie (Bohojavlénije) - výklad sviatku, ikony a komentár k sláveniu
- ↑ Kráľovské hodinky (cárske časy) na sväté Bohozjavenie Pána
- ↑ Katolícky kalendár byzantského obradu (január 2011)
- ↑ Manel Nin: Narodený bez otca z Matky a bez matky z Otca
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zjavenie Pána
